D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov je skutočnosť, že štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov, nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektami spôsobené občanom– vkladateľom do týchto nebankových subjektov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky na čiastočné odškodnenie osôb, ktoré boli vkladateľmi do nebankových subjektov, a to z dôvodu, že príslušné štátne orgány, na rozdiel od občanov – vkladateľov, mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov – vkladateľov do týchto nebankových subjektov.

Štát si v tomto prípade, tak kľúčovom z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov – vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.

Konaním nebankových subjektov a nečinnosťou štátnych orgánov boli porušené základné ľudské práva a slobody občanov. Na jednej strane tu síce existoval dobrovoľný komerčný vzťah medzi občanom – vkladateľom a finančnou inštitúciou /nebankovým subjektom/ do ktorého štát prostredníctvom svojich orgánov nebol oprávnený vstupovať, na druhej strane si štát však svoju povinnosť zabezpečiť všetkými zákonnými prostriedkami ochranu majetku svojich občanov nesplnil.

Národná banka Slovenska /NBS/ od začiatku roka 1998 dala síce niekoľko podnetov na orgány Finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov, a aj predstavitelia NBS poukázali na to, že činnosť nebankových subjektov je z hľadiska zákona podozrivá a že s takýmto spôsobom investovania peňazí je pre vkladateľov spojené určité riziko a aj Ministerstvo financií SR upozorňovalo na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov, toto všetko bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou týchto subjektov, najmä v televízii.

Štát si v zásadnej miere neplnil svoju úlohu a viac menej sa iba prizeral, resp. prijímal opatrenia, ktoré síce skomplikovali podnikanie nebankových subjektov, ale v konečnom dôsledku nezabránil defraudácii miliardových vkladov občanov – vkladateľov.

Napriek tomu, že existovali jasné signály, že vklady občanov – vkladateľov sú reálne ohrozené, že existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať na kontrolu a preverovanie skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému

financovania vo vnútri týchto nebankových inštitúcií – analýzou daňových priznaní, uvalením nútenej správy na subjekty, včasným blokovaním bankových účtov atď., štátne orgány nekonali. Príslušné štátne orgány mali využiť svoje kompetencie a vyhlásiť napr. reklamu nebankových subjektov za klamlivú a mali zakázať jej vysielanie. Bol by to jasný signál pre veľkú časť verejnosti, že s nebankovými subjektami nie je niečo v poriadku. Štát mal nástroje na to, aby mohol zaistiť majetok nebankových subjektov ešte pred ich definitívnym krachom a zabezpečiť tak vyplatenie aspoň časti vkladov všetkých veriteľov.

Z dostupných dôkazov vyplýva, že príslušné štátne orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti, disponovali dostatkom nástrojov na zamedzenie jej porušovania, ale napriek tomu nekonali, prípadne konali povrchne, zdĺhavo, čím umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť, za čo musí niesť istý diel spoluzodpovednosti štát.

Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia. Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov však musí niesť aj štát, a to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti, a aj tým porušovanie základných práv a slobôd občanov.

V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami – kampeličkami, príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto nebankovej inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili.

Na záver si dovoľujeme tvrdiť, že prijatím tohto zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov a následne, čo i len čiastočné odškodnenie občanov – vkladateľov, je najrýchlejšou a napriek zaťaženiu štátneho rozpočtu vo výške cca 120 miliónov € aj najlacnejšou formou urovnania tejto kauzy, ktorá vznikla žiaľ aj z titulu nedôslednosti a nečinnosti príslušných orgánov štátnej moci.

Návrh zákona nemá dosah na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K § 1

Vyjadruje sa účel tohto návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky pre čiastočné odškodnenie osôb finančnými inštitúciami HORIZONT SLOVAKIA a.s., B.M.G. INVEST s.r.o, DRUKOS a.s., BDV družstvo, AUTODRUKOS s.r.o, AGW HOLDING a.s., AGW s.r.o a SPOROINVEST a.s. a ďalšie

K § 2

K bodu 1.

Vymedzuje sa pojem oprávnená osoba, ktorá je kompetentná žiadať čiastočné odškodnenie v zmysle predloženého návrhu zákona.

K bodu 2.

Vymedzuje sa pojem povinná osoba, ktorou je v zmysle predkladaného návrhu zákona Slovenská republika.

K bodu 3.

Určuje sa zákonná lehota, šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, v ktorej môže oprávnená osoba požiadať ministerstvo o čiastočné odškodnenie v zmysle navrhovaného zákona.

K bodu 4.

Vymedzujú sa podmienky, kedy nie je možné preniesť právo vkladateľa na čiastočné odškodnenie.

K § 3

K bodu 1.

Určuje sa lehota Ministerstvu financií SR - do dvanástich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti , v ktorej na základe obdržania písomnej žiadosti a potrebných dokumentov, potvrdzujúcich, že ide o osobu oprávnenú konať v zmysle navrhovaného zákona rozhodne o čiastočnom odškodnení.

K bodu 2.

Určuje sa maximálna výška istiny – 33 tisíc €, z ktorej ministerstvo určí výšku odškodnenia vkladateľa, ktorá platí aj v tom prípade, ak vkladateľ vložil istinu do viacerých nebankových subjektov.

K bodu 3.

Určuje sa výpočet sumy, ktorá bude vyplatená oprávnenej osobe.

K bodu 4.

Ustanovuje sa lehota 30 dní, kedy ministerstvo vyplatí oprávnenej osobe čiastočné odškodnenie.