DÔVODOVÁ SPRÁVAI.Všeobecná časť
Návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov má za cieľ ochranu poistencov pred negatívnymi finančnými dopadmi spoluúčasti za zdravotnú starostlivosť.
Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia nie je neobmedzený. V prípade zdravotnej starostlivosti čiastočne uhrádzanej zdravotnými poisťovňami nesie bremeno úhrady spoluúčasti poistenec – pacient. Toto konštatovanie podčiarkuje skutočnosť, že slovenské zdravotníctvo nie je bezplatné a na jeho financovaní sa okrem zdravotných poisťovní významnou mierou podieľajú samotní pacienti.
Podľa údajov Ministerstva financií Slovenskej republiky sa priame platby obyvateľov v zdravotníctve zvýšili medzi rokmi 2005 a 2009 o 72 % z 20,4 mld. Sk na 35,1 mld. Sk (1,166 mld. eur). Znamená to nárast z 3 700 Sk na 6 500 Sk per capita.
Tento dopad je pritom distribuovaný nerovnomerne, pretože spoluúčasť znášajú primárne osoby čerpajúce zdravotnú starostlivosť, a to najmä starší, ťažko a chronicky chorí pacienti. Tí sú zvyčajne odkázaní na príjmy zo sociálneho systému, keďže ich zárobková schopnosť je zo zdravotných dôvodov výrazne znížená alebo priamo nemožná. V takom prípade má pre nich aj relatívne nízka spoluúčasť katastrofické finančné dôsledky.
K spoluúčasti významnou mierou prispievajú doplatky za lieky. U polymorbídnych chronických pacientov, ktorí užívajú pravidelne väčšie množstvo liekov, spoluúčasť za lieky čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia nezriedka prekračuje 30 eur mesačne. Sociálne slabší pacienti reagujú na tento stav tým, že si napríklad nevyberajú všetky potrebné predpísané lieky, pretože si nemôžu dovoliť za ne zaplatiť potrebný doplatok – to má však za následok zhoršovanie ich zdravotného stavu. Problémom pritom nie je výška doplatkov za konkrétne lieky, ale ich kumulovaná výška v prípade užívania viacerých liekov naraz.
Práve neobmedzenosť kumulovanej spoluúčasti predstavuje prekážku dostupnosti zdravotnej starostlivosti a rovnosti pri jej poskytovaní. Návrh zákona tento problém rieši tak, že bremeno vyššej spoluúčasti prenáša na zdravotné poisťovne. Ak poistencova úhrnná spoluúčasť na liekoch a platbách za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou prekročí za rok limit 120 eur, ďalšie náklady na spoluúčasť znáša jeho zdravotná poisťovňa tým, že mu ich refunduje.
Regulácia výšky spoluúčasti je štandardným nástrojom solidárnych zdravotných systémov. Podobný prístup k regulácii spoluúčasti používa od roku 2008 napríklad i susedná Česká republika.
Návrh zákona zachováva solidárny charakter zdravotného systému a chráni jeho najzraniteľnejších účastníkov pred katastrofickými dopadmi finančnej spoluúčasti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.