N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

IV. volebné obdobie

Návrh

ZÁKON

z....................................................2010,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 297/2005 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 24 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„ (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa tak súd musí skúmať, či bude takáto starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Doterajšie odseky 2 – 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

2

2. V § 24 odsek 3 znie:

„(3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“

3. V § 24 odsek 4 znie:

„ (4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.“

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2010.

3

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť:

Cieľom novelizácie zákona o rodine je zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín, ako USA, SRN, Nórsko a Česká republika ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.

V USA jednotlivé štáty uplatňujú striedavú starostlivosť temer 25rokov, V SRN bola striedavá starostlivosť upravená v príslušnom zákone v roku 1998 ako základná východisková starostlivosť, ktorá pretrváva aj po rozvode rodičov. Podobne v Českej republike sa novelizácia zákona o rodine v roku 1998 zamerala na zavedenie striedavej starostlivosti do právneho poriadku ČR.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“

Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.“

Striedavá starostlivosť o dieťa znamená, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo

jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období.

V súhrnnej Správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku a o činnosti Rady vlády SR pre rodovú rovnosť za rok 2008, ktorá bola schválená vládou 8.4.2009 a Národná rada SR túto správu odobrila na svojej 44. schôdzi, sa uvádza: „Rodová rovnosť je základným atribútom právnej a sociálne spravodlivej demokratickej spoločnosti a jej dosiahnutý stupeň je ukazovateľom uplatňovania demokratických princípov ... vzhľadom aj na zvyšujúcu sa rozvodovosť je dôležitým ukazovateľom rodovej rovnosti v oblasti rodiny počet jednorodičovských rodín. Väčšina detí býva po rozvode pridelená matkám, pričom zákon

o rodine neumožňuje striedavú starostlivosť“ koniec citátu.

Jednorodičovské rodiny podľa pohlavia (1990, 2001)

1990

2001

Matka

159342

213983

Počet rodín

Otec

31589

32375

Matka

83,50%

86,90%

Podiel zo všetkých jednorodičovských rodín v %

Otec

16,50%

13,10%

Zdroj: UNECE – gender statistics

4

Štatistické údaje Hospodárskej komisie OSN pre Európu (UNECE) hovoria jasnou rečou - z porovnania rokov 1990 a 2001 je zrejmé, že trend zverovania detí do starostlivosti otcom bol za sledované obdobie v Slovenskej republike výrazne klesajúci, čo by samo o sebe neznamenalo katastrofu, keby súčasne s týmto trendom súdy umožňovali deťom styk s obidvomi rodičmi v dostatočne pravidelnom, rovnocennom a rovnoprávnom rozsahu.

Otcovia v Slovenskej republike majú záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa. Prax súdov v Slovenskej republike je žiaľ taká, že rodič, ktorému nie je dieťa zverené do starostlivosti (v drvivej väčšine otec), sa môže s dieťaťom stýkať, na základe súdneho rozhodnutia, väčšinou 2x do mesiaca cez víkend. Otcovia nesúhlasia s tým, aby boli práva ich detí a rodičovské práva a povinnosti otcov zdeformované na pár dní do mesiaca za situácie, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky. Stretávanie sa otca s dieťaťom 2x do mesiaca cez víkend je iba o tom, aby dieťa úplne na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné – tu sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že by takýto otec mal možnosť dieťa vychovávať. U detí vzniká riziko syndrómu zavrhnutého rodiča (The Parental Alienation Syndrome).

Byť dobrým otcom je nepochybne silný motív, ktorý motivuje mužov k úsiliu o rovnosť. V súčasnosti si aj na Slovensku stále viac mužov uvedomuje, že sú pre svoje deti dôležití a chcú s tým niečo urobiť.

Medzi odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe (2,d) Národnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013 sa uvádza: „V záujme prekonania rodových rozdielov v domácej sfére treba prepracovať a nanovo definovať rodinnú politiku v SR a zosúladiť ju s politikou a princípmi rodovej rovnosti.“

V Programovom vyhlásení vlády SR z augusta 2006 sa v bode 3. Sociálna oblasť v podkapitole 3.5 Podpora rodovej rovnosti uvádza: „Vláda pri realizovaní svojej politiky bude striktne dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a realizovať kroky k eliminácii akýchkoľvek foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

V článku 41 Ústavy SR je vymedzený rámec ústavnej ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva. Zákon o rodine č. 36/2005 Zb.z. je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorými sa čl. 41 Ústavy SR vykonáva. Zákon o rodine už žiaľ nedostatočne reaguje na vývoj a zmeny, ktoré nastávajú v spoločnosti.

Aj vedecká konferencia Dieťa v ohrození XVIII., ktorá sa konala v Bratislave v decembri 2009, poukázala na potrebu novelizovať Zákon o rodine. Predkladaný návrh zmeny zákona reaguje na Dohovor o právach dieťaťa. Využité bolo porovnanie s úpravou zákona o rodine v Českej republike. Inšpiráciou bol aj nemecký Cochemský model opatrovníckeho súdu - podstatou tohto modelu je prevrátenie logiky opatrovníckej regulácie: namiesto vybalancovávania práva dieťaťa na obidvoch rodičov a práva rodičov na výchovu, je sudcovský imperatív, že je spoločnou rodičovskou povinnosťou dieťa aj po rozchode vychovávať.

Navrhovaná zmena Zákona o rodine poskytuje súdom možnosť využiť striedavú starostlivosť a tým tlmiť rozvodové a porozvodové súboje o deti medzi rodičmi. Je žiaľ bežnou praxou, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom a je žiaľ bežné i to, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, dieťa proti druhému rodičovi štve, ohovára druhého rodiča, či inak psychicky vplýva na dieťa, aby toto dieťa nemalo rado druhého rodiča. Súčasná situácia pri

5

vykonateľnosti rozhodnutí o styku s deťmi je katastrofálna, prieťahy v samotnom konaní a prieťahy pri výkone rozhodnutia spôsobujú, že vzťah medzi rodičom, ktorý má záujem sa so svojím dieťaťom stretávať a týmto dieťaťom úplne zanikne, resp. oslabí sa tak, že rodič a dieťa stratia záujem tento vzťah vôbec ešte riešiť, pokračovať v ňom, či rozvíjať ho. Zároveň však stratia ďalšiu dôležitú vec - presvedčenie, že štát, ktorého sú občanmi, je pripravený a schopný poskytnúť akúkoľvek ochranu ich zákonným právam. Navrhovaná zmena zákona minimalizuje uvedené riziká - skúsenosti z krajín, kde je v praxi aplikovaná striedavá starostlivosť to potvrdzujú.

V USA sa dlhodobo pohybuje štatistika rozhodnutí súdov o zverení detí do striedavej starostlivosti okolo 20% - striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, či pre každého rodiča a preto je asi úroveň 20% možným „stropom“. V Českej republike bolo v roku 2008 iba 4,5% detí zverených do striedavej starostlivosti, avšak toto percento veľmi dynamicky z roka na rok rastie! Na Slovensku bolo v roku 2008 rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti ovplyvnený život 11172 detí. Ak by sme vytvorili interval počtu detí, ktorých sa bude približne striedavá starostlivosť na Slovensku každoročne týkať, tak môžeme hovoriť o intervale 4,5% až 20% ročne s tým, že údaj z ČR je stále rastúci!

Rozsah navrhovaných zmien nevyžaduje zmeniť pôvodnú systematiku zákona, ani prijatie nového zákona.

Návrh novelizácie zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

6

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov právneho predpisu:

Návrh novelizácie zákona 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné nariadenia Rady:

−Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000

−Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o súdnej právomoci a uznávaní a vykonávaní súdnych rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti oboch manželov za deti

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh novelizácie zákona svojou problematikou:

−nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

7

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona v súvislosti s jeho realizáciou nepredpokladá finančný dopad na verejné financie.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

8

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 - § 24 ods. 2

Navrhované nové ustanovenie odseku 2 explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode, či rozpade rodiny. Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má svoj základ v článkoch 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa s cieľom vytvoriť pre dieťa stabilné pozitívne prostredie aj po rozvode, či rozpade rodiny. Doteraz mohli rodičia realizovať určitú formu striedavej starostlivosti o dieťa iba vtedy, ak uzatvorili medzi sebou dohodu rodičov a súd ju schválil podľa stále platného § 24 odsek (2) Zákona o rodine: „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“ Oproti pôvodnej úprave bude priamo v zákone uvedená striedavá starostlivosť o dieťa, čím bude umožnená striedavá starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzatvorenie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Väčšinou je dôvod to, že sa chce pomstiť bývalému partnerovi (ak majú obidvaja rodičia záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a súčasne jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou bez toho, že by predložil súdu dôkazy, ktoré by potvrdili škodlivosť striedavej výchovy na dieťa, tak sa jedná s vysokou pravdepodobnosťou o snahu o pomstu druhému rodičovi). Cez striedavú starostlivosť rodič, ktorému by v súčasnosti súd dieťa nezveril do osobnej starostlivosti podľa ešte stále platných „zvykov“, bude môcť v budúcnosti svoje dieťa aj naďalej vychovávať tak, aby to bolo v záujme dieťaťa a aby tak boli lepšie naplnené potreby dieťaťa!

Navrhované ustanovenie odseku 2 je formulované tak, aby mal súd možnosť zveriť dieťa do striedavej starostlivosti. Skúsenosti z Českej republiky hovoria o tom, že súdy iba postupne zvyšujú percento rozhodnutí, ktorými zverujú deti do striedavej starostlivosti. Súdy postupne opúšťajú zastarané myslenie, že matky sú dobrými rodičmi a otcovia sú zlými rodičmi. K tomuto posunu v myslení súdov pomáha i to, že otcovia v Českej republike sa obracajú so svojimi podaniami aj na Európsky súdny dvor v Štrasburgu.

Formulácia „Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa tak súd musí skúmať, či bude takáto starostlivosť v záujme dieťaťa“ núti súd, aby vždy skúmal, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, či by nedošlo k citovému strádaniu dieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí odvrátiť od sledovania rodových stereotypov u rodičov, či pohlavia rodičov a musí sa vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či budú tieto potreby dieťaťa striedavou starostlivosťou naplnené.

K bodu 2 - § 24 ods. 3

Navrhované ustanovenie odseku 3, vedie obidvoch rodičov k tomu, aby aktívne hľadali vzájomnú dohodu o výchove a starostlivosti o dieťa. Rodič, ktorý nebude ochotný, alebo schopný dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa (pred, či po rozpade rodiny), dáva týmto svojim správaním priestor na vlastnú diskvalifikáciu v konaní pred súdom. Táto formulácia dáva súdom a aj rodičom návod na výkon rodičovstva v tom, že dohoda rodičov je lepšia, než súdne pojednávanie. Očakávaným efektom je i to, že rodičia by mali aktívne hľadať dohodu rodičov o porozvodovej výchove detí za pomoci mediátora, alebo psychológa a mal by postupne pribúdať počet dohôd rodičov, ktoré budú súdu predložené na schválenie, čím sa zjednoduší a skráti súdne konanie.

9

Navrhované ustanovenie explicitne zakotvuje do zákona právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj po rozvode, či rozpade rodiny, čo je v súlade s čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vychovávať dieťa je možné iba vtedy, ak sú otec a matka dostatočne často a dostatočne dlho s dieťaťom. V navrhovanej zmene zákona je zámerne použité spojenie „udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi“ pretože súčasná súdna prax v rozhodovaniach vo veci styku otca s dieťaťom nie je o rovnocennom, či rovnoprávnom osobnom styku dieťaťa s obidvomi rodičmi.

Je dôležité dať súdu možnosť, aby o striedavej starostlivosti mohol rozhodnúť aj z moci úradnej. Ak je výchova a starostlivosť o dieťa nielen právom, ale aj prvoradou povinnosťou každého z rodičov, tak potom je na mieste, aby súd s prihliadnutím na záujem dieťaťa (alebo ku konkrétnej jeho potrebe byť vychovávané obidvomi rodičmi) mal možnosť v odôvodnených prípadoch o striedavej starostlivosti rozhodnúť aj autoritatívne.

K bodu 3 - § 24 ods. 4

Uvedené ustanovenie iba formálne spresňuje už v zákone zakotvené právo obidvoch rodičov na primerané informovanie o dieťati. Informácie sa týkajú zdravotného stavu, školských výsledkov a pod.