Príloha
Právna analýza ratifikovateľnosti
Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím
Cieľom právnej analýzy ratifikovateľnosti Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“) je posúdiť, či vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky je v súlade s ustanoveniami dohovoru a či je možné dohovor ratifikovať Slovenskou republikou.
K preambule dohovoru
Preambula pripomína prijaté dohovory Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) upravujúce ľudské práva a uznáva, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe zdravotného postihnutia znamená porušenie prirodzenej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti. Preambula uvádza aj dôvody spracovania a prijatia tohto dohovoru a v praxi predstavuje základný interpretačný nástroj.
V preambule upravené základné princípy, na ktorých je dohovor postavený pričom je v nej zdôraznená dôležitosť zohľadňovania problematiky zdravotného postihnutia ako neoddeliteľnej súčasti príslušných stratégií trvalo udržateľného rozvoja. Konštatuje sa v nej, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe zdravotného postihnutia znamená porušenie prirodzenej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti pričom je potrebné presadzovať a chrániť ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré potrebujú viac podpory. Preambula zároveň upozorňuje na skutočnosť, že väčšina osôb so zdravotným postihnutím žije v podmienkach chudoby, a v tejto súvislosti uznávajúc naliehavú potrebu riešiť problém nepriaznivého vplyvu chudoby na osoby so zdravotným postihnutím.
K článku 1 dohovoru
Článok definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému, účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Dohovor predpokladá, že všetky osoby so zdravotným postihnutím majú zabezpečené plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 1 dohovoru
Úpravu základných práv a slobôd obsahuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. V čl. 12 Ústavy je uvedené, že: „Ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné
1
zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je bližšie upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Pojem „iné postavenie“ znamená aj zdravotné postihnutie.
Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (Ústava čl. 13, ods. 1).
V našom právnom systéme je definícia občana so zdravotným postihnutím zakotvená v § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorým je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení neobsahuje definíciu osoby so zdravotným postihnutím, pretože neustanovuje práva a povinnosti takejto osoby, ale fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j. osoby až od určitého stupňa zdravotného postihnutia.
Zákon č. 447/2008 Z. z. v § 2, definuje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ako osobu, ktorá nedostatok telesných, zmyslových schopností alebo duševných schopností, pričom jej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Účelom uvedeného zákona je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenie tejto fyzickej osoby, ktoré v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia. Táto definícia je v súlade s článkom 1 dohovoru.
Ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sú v súlade s článkom 1 dohovoru.
Záver
Článok 1 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 2 dohovoru
Článok vymedzuje pojmy komunikácia, jazyk, diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, primerané úpravy a univerzálny dizajn na účely dohovoru.
Záver
2
Článok 2 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou, keďže definície vymedzené na účely dohovoru.
K článku 3 dohovoru
Článok uvádza základné zásady, na ktorých sa dohovor zakladá.
Úpravu základných práv a slobôd obsahuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
V zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení a v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov priamo zakotvené alebo premietnuté nasledovné všeobecné zásady: rešpektovanie vrodenej dôstojnosti, individuálnej samostatnosti vrátane slobody vlastnej voľby a nezávislosti osôb; nediskriminovanie; úplná a efektívna účasť a zaradenie do spoločnosti; rešpektovanie odlišnosti a akceptovania osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a ľudskosti; rovnosť príležitostí; dostupnosť; rovnosť medzi mužmi a ženami; rešpektovanie vyvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie svojej identity.
Zásada nediskriminácie je obsiahnutá aj v zákone č. 301/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý v Čl. 1 konštatuje, že práva v ňom obsiahnuté patria fyzickým osobám bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú zamestnanec vykonávať. práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
Záver
Článok 3 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 4 dohovoru
3
Osoby so zdravotným postihnutím majú mať zabezpečené plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 4 dohovoru
Úpravu základných práv a slobôd obsahuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. V čl. 12 Ústavy je uvedené, že: „Ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“
Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (Ústava čl. 13, ods. 1).
Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V § 2 sa ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v rámci vecnej pôsobnosti antidiskriminačného zákona, t. j. v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb, vzdelávania a pracovno-právnych a obdobných právnych vzťahov. Podľa § 2a sa za diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.
Dostupnosť a využívanie pomôcok na mobilitu pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa zabezpečuje prostredníctvom poskytovania peňažného príspevku na kúpu pomôcky, peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu garáže, peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, a to v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s ustanovením § 37 ods. 6 a § 31 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vypracovalo opatrenie, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy z ich ceny a opatrenie, ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované
4
sumy z ceny pomôcok. Uvedené opatrenia boli uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 6 a 7 v roku 2009 a nadobudli účinnosť 15. januára 2009.
Zákonom č. 447/2008 Z. z. sa zavádza zriadenie kategorizačnej komisie ako poradného orgánu ministerstva. Úlohou komisie je schvaľovanie zaradenia druhu pomôcky určenej na zmiernenie a na prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v jednotlivých oblastiach kompenzácií s prihliadnutím na mieru a efektívnosť kompenzácie, pričom sa vylučuje možnosť zaraďovania tých druhov pomôcok, ktoré svojím charakterom a účelom porovnateľné s pomôckami uvedenými v zozname zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.
Upravujú sa podmienky zaraďovania, schvaľovania a vyraďovania pomôcok do a zo zoznamu pomôcok a určovania maximálnej sumy za pomôcky, ktoré je možné na účely výpočtu peňažného príspevku na kúpu pomôcky zohľadňovať a vyraďovania druhu pomôcky zo zoznamu pomôcok. Upravujú sa podmienky, za ktorých je možné prijať alebo odmietnuť návrh na zaradenie druhu pomôcky do zoznamu. Určuje sa aj okruh subjektov, ktoré môžu podávať návrh. Ide o občianske združenia zastupujúce občanov so zdravotným postihnutím, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a výrobcov a predajcov pomôcok.
Informácie o možnosti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj o sociálnych službách sa poskytujú osobám so zdravotným postihnutím, ako aj širokej verejnosti prostredníctvom internetu na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vydávaním príručiek, ako aj prostredníctvom občianskych združení, ktoré zastupujú záujmy osôb so zdravotným postihnutím.
V zmysle § 63 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať posudkový lekár, ktorý bude vykonávať lekársku posudkovú činnosť a kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať sociálny pracovník vykonávajúci sociálnu posudkovú činnosť. Cieľom je zabezpečiť kvalitný a odborný výkon posudkovej činnosti.
Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je poskytovateľ sociálnych služieb povinný zabezpečiť kvalitu sociálnej služby aj prostredníctvom zamestnancov, ktorí musia spĺňať kvalifikačné predpoklady, osobitné kvalifikačné predpoklady a zúčastňujú sa celoživotného vzdelávania.
Súčasťou vzdelávania zamestnancov podľa zákona č. 448/2008 Z. z. je aj ďalšie vzdelávanie, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnych služieb.
Zástupcovia osôb so zdravotným postihnutím pripomienkovým subjektom k návrhom právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú, a to osobitne prostredníctvom Rady vlády pre osoby
5
so zdravotným postihnutím. O návrhoch právnych predpisov, ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím, sa vedie diskusia tak v odbornej, ako aj v laickej verejnosti.
Záver:
Článok 4 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 5 dohovoru
Článok stanovuje, že všetci ľudia si pred zákonom rovní, zakazuje diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia a zaručuje rovnakú právnu ochranu.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 5 dohovoru
Všeobecný zákaz diskriminácie v oblasti základných práv a slobôd upravuje čl. 12 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.). Čl. 12 stanovuje, že : „Ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“
Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V § 2 sa ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa § 2a sa za diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.
Právna koncepcia primeraných úprav vychádza z ustanovení § 7 antidiskriminačného zákona. Predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím prijať také opatrenia, ktoré umožnia osobe prístup k určitému zamestnaniu, k výkonu určitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inému postupu v zamestnaní alebo prístupu k odbornému vzdelávaniu; to neplatí, ak by prijatie takých opatrení bolo pre zamestnávateľa neprimerane náročné (§7 ods.1 antidiskriminačného zákona).
Úprava dočasných vyrovnávajúcich opatrení zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi je obsiahnutá v §8a antidiskriminačného zákona.
6
§ 9 antidiskriminačného zákona upravuje právnu ochranu a konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Každý podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Každý má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.
Záver
Článok 5 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 6 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 6 dohovoru
Právna úprava ľudských práv a základných slobôd je popísaná pri článku 1.
Pri uplatňovaní nároku na štátne sociálne dávky majú oprávnené osoby - matky rovnaké práva bez ohľadu na ich zdravotný stav. Napr. nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ako aj príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa si môže uplatniť v súlade so zákonom č. 235/1998 Z. z. zdravá matka i zdravotne postihnutá matka dieťaťa, ak splnia podmienky nároku uvedené v tomto zákone.
Záver:
Článok 6 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 7 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 7 dohovoru
Právna úprava ľudských práv a základných slobôd je popísaná pri článku 1.
Z hľadiska štátnych sociálnych dávok je záujem zdravotne postihnutých detí resp. detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom osobitne zohľadnený v zákone č. 600/2003 Z. z., v zákone č. 571/2009 Z. z., v zákone č. 627/2005 Z. z.
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa umožňuje poskytovať prídavok na dieťa v sume 21,25 Eur mesačne do skončenia povinnej školskej dochádzky, t.j. do 16 rokov veku dieťaťa a následne do 25 rokov veku, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej
7
škole alebo na vysokej škole. Dieťaťu, ktoré je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa poskytuje prídavok na dieťa najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti, do 18 rokov veku.
Na účely štátnych sociálnych dávok sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa § 5 zákona č. 600/2003 Z. z. považuje choroba a stav uvedené v
Prílohe
č. 2 k zákonu č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 6 zákona č. 600/2003 Z. z. príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.
Zdravotný stav rodiča sa s účinnosťou od 1. 1. 2008 zohľadňuje pri poskytovaní príplatku k prídavku na dieťa v sume 9,96 Eur mesačne v tom prípade, ak rodič nezaopatreného dieťa je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, a preto si nemôže uplatniť nárok na daňový bonus na vyživované dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku sa poskytuje rodičovi, ktorý zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku alebo do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Uvedený zákon zohľadňuje zdravotný stav dieťaťa tak, že považuje za splnenú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa aj v tom prípade, ak dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom navštevuje najviac štyri hodiny denne materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné zariadenie, a to v záujme zlepšenia jeho zdravotného stavu. Rodič nestráca nárok na rodičovský príspevok, ktorý sa v takomto prípade vypláca v plnej výške 164,22 Eur mesačne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť, je dôvodom, pre ktorý môže rodič dieťaťa požiadať o poskytovanie rodičovského príspevku až do 6 rokov veku dieťaťa.
Zdravotný stav rodiča je zohľadnený v § 3 ods.3 písm. a bod 3. zákona č. 571/2009 Z. z., ktorý umožňuje rodičovi s ťažkým zdravotným postihnutím umiestniť aj zdravé dieťa najviac na štyri hodiny denne v materskej škole alebo inom obdobnom zariadení v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa. Aj v tomto prípade rodič napĺňa podmienku riadnej starostlivosti o dieťa a rodičovský príspevok sa poskytuje v plnej výške.
Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa zohľadňuje zvýšené nároky, ktoré kladie na náhradného rodiča starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, a to formou osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi poskytovaného podľa § 7 cit. zákona. Príspevok sa v tomto prípade poskytuje v sume 67,68 Eur mesačne za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté.
V zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z hľadiska zvýšenej ochrany
8
nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje fyzickej osobe, ktorá vykonáva jeho opatrovanie, peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý sa v takomto prípade zvyšuje o 49, 80 eura. Taktiež hranica ochrany príjmu je v tomto prípade zvýšená na trojnásobok sumy životného minima (pri dospelých fyzických osobách s ťažkým zdravotným postihnutím je to 1,3 násobok sumy životného minima). Peňažný príspevok na opatrovanie dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje v plnej výške (144,71 % sumy životného minima) aj v tom prípade, ak takéto dieťa navštevuje školské zariadenie, alebo sa mu poskytuje denná pobytová sociálna služba najviac 20 hodín týždenne.
Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v tomto zariadení prostredníctvom zvolených zástupcov, právo podieľať sa na určovaní životných podmienok zahŕňa spoluúčasť zvolených zástupcov (ak ide o deti so zdravotným postihnutím, podieľajú sa aj ich zákonní zástupcovia ) pri úprave domáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych služieb a s výberom aktivít vykonávaných vo voľnom čase.
Záver:
Článok 7 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 8 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 8 dohovoru
Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov
Podľa § 3 ods. 3 tohto zákona je poslaním Slovenského rozhlasu, okrem iného zabezpečiť programovú službu na zásadách humanizmu, tak aby rozvíjala kultúrnu identitu obyvateľstva Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, vek, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, na ich majetok, postavenie s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporu súdržnosti rozmanitej spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov je jednou z hlavných činností Slovenského rozhlasu zohľadňovať potrebu sociálnych menšín vo vysielaní.
Zákon č.16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov
Podobne ako pri citovaný ustanoveniach zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase aj zákon č.16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov v ustanovení § 3 za úlohu zabezpečiť programovú službu na zásadách humanizmu vylučujúcich akúkoľvek diskrimináciu. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) tento zákon ustanovuje za jednu z hlavných činnosti Slovenskej televízie zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní.
Záver:
9
Článok 8 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 9 dohovoru
Článok 9 zaväzuje zmluvné strany prijať opatrenia na zabezpečenie osobám so zdravotným postihnutím, na rovnakom základe s ostatnými, prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 9 dohovoru
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
-§ 6 ustanovuje povinnosť, aby stavby dráhy a stavby na dráhe spĺňali požiadavky bezpečnosti prevádzky, ktorých súčasťou sú podmienky prístupu zdravotne postihnutých osôb,
-§ 19 ustanovuje prevádzkovateľom dráhy pri verejnej osobnej doprave povinnosť vytvárať podmienky na prepravu zdravotne postihnutých osôb a osôb cestujúcich s kočíkom,
-§ 28 ustanovuje dopravcom povinnosť na žiadosť cestujúceho v dráhových vozidlách zabezpečiť technické a personálne podmienky na prepravu osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
-§ 29 ukladá dopravcom upraviť v prepravnom poriadku podrobnosti prepravy a podmienky prepravy detí a osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
-§ 42 viaže vydanie licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe na uvedenie rozsahu bezbariérovej prepravy zdravotne postihnutých osôb.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
-§ 7 umožňuje správnemu orgánu pri udeľovaní dopravnej licencie v pravidelnej autobusovej doprave uložiť žiadateľovi povinnosť zabezpečiť prepravu zdravotne postihnutých osôb
-§ 8 ukladá dopravcovi okrem všeobecných povinností dopravcu, ktoré stanovené v § 4, povinnosť utvárať podmienky, ktoré umožňujú prepravu telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb
-§ 14a ukladá samosprávnym krajom a obciam pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti v mestskej autobusovej doprave brať do úvahy aj požiadavky na bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb.
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ( letecký zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
-§ 41 ukladá leteckému dopravcovi povinnosť dbať o uľahčovanie prepravy zdravotne postihnutých osôb.
10
Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov
-§ 4 ustanovuje ako jeden z druhov poštových zásielok, ktoré poskytovateľ univerzálnej služby povinnosť dodávať, tzv. slepecké zásielky, t. j. oznámenia zhotovené písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo), štočky so slepeckými značkami, zvukové záznamy a osobitný papier pre potrebu nevidiacich.
Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
-§ 50 ukladá poskytovateľom univerzálnej služby povinnosť zabezpečiť prístup k verejne dostupným telefónnym službám pre zdravotne postihnutých užívateľov a primeranú dostupnosť verejných telefónnych automatov s bezbariérovým prístupom a osobitným vybavením.
Všeobecne záväzný právny predpis vydaný Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky „Opatrenie Telekomunikačného úradu č. O-18/2008 z 28.11.2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti poskytovania verejných telefónnych automatov a služieb pre zdravotne postihnutých užívateľov (Oznámenie č. 511/2008 Z.z.)“
§ 2 ustanovuje, že každý verejný telefónny automat umožňuje zrakovo postihnutým užívateľom jednoduchú identifikáciu všetkých jeho tlačidiel a umožňuje niekoľkostupňové zosilnenie prijímaného zvukového signálu
§ 3 ustanovuje, že počet verejných telefónnych automatov s bezbariérovým prístupom pre telesne postihnutých užívateľov je najmenej 25 % z celkového počtu verejných telefónnych automatov podľa § 1 ods. 2 písm. a) a b) a podľa písm. c) najmenej jeden takýto verejný telefónny automat s príslušným označením pre túto skupinu zdravotne postihnutých
§ 4 ustanovuje, že podnik zriadi ťažko sluchovo postihnutým účastníkom a účastníkom s ťažkou rečovou vadou na ich žiadosť koncové zariadenie, ktoré im umožní prístup k verejným telefónnym službám vrátane tiesňových volaní a zabezpečí ťažko zrakovo postihnutým účastníkom na ich žiadosť bezplatný prístup k informačným službám o telefónnych číslach.
Zákon č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ak žije v domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo sám je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. .
Zákon č.183/2000 Z. z. o knižniciach v znení neskorších predpisov
Ustanovenia zákona č.183/2000 Z. z. o knižniciach v znení neskorších predpisov formulované tak, ako to vyplýva najmä s § 2, 7 11, aby zakladali povinnosť knižníc zabezpečiť bez obmedzenia slobodný prístup ku knižničnému fondu a iným informáciám, ktoré sú povinné zhromažďovať.
11
Osobitne treba v tejto súvislosti zdôrazniť význam § 11 zákona o špeciálnych knižniciach so špecializovaným knižničným fondom. Špeciálnou knižnicou podľa § 11 ods. 3 tohto zákona aj Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov
Ustanovením § 29 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa upravuje použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých osôb v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím.
Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Za použitie diela pritom nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
Pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie platí v oblasti prepravy osôb so zdravotným postihnutím aj legislatíva Európskej únie, a to:
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1107/2006 zo dňa 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave,
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1371/2007 zo dňa 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave.
Nelegislatívne opatrenia sú transponované v nasledovných koncepčných materiáloch:
Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 377/2005
Základným princípom Dopravnej politiky SR je trvalo udržateľný rozvoj, ktorý vychádza z podpory sektorovej rovnováhy, orientácie na užívateľov dopravy, podpory rovnosti príležitostí, efektívneho využitia územia a zdrojov, otvorenosti prístupu a postupného prenášania úhrady nákladov na ich pôvodcov.
Priorita 1.5 Sociálna politika
Zraniteľní užívatelia
Mimoriadne citlivou oblasťou sociálnej politiky je poskytovanie dopravných služieb zraniteľným účastníkom dopravy, medzi ktorých patria najmä osoby s obmedzenou pohyblivosťou, starší ľudia, zdravotne postihnutí, deti, tehotné ženy, cestujúci s kočíkom a pod. Pre zabezpečenie mobility zraniteľných užívateľov dopravy je potrebné vytvárať
12
vhodné podmienky pre prístup k verejnej osobnej dopravy (vytvárať bezbariérové vstupy, úprava nástupíšť, perónov ako nevyhnutný predpoklad na uskutočnenie prepravy).
Opatrenia:
na úrovni ústredných orgánov štátnej správy:
-umožniť prístup osobám so zníženou pohyblivosťou (zraniteľní užívatelia dopravy) k verejnej osobnej doprave a vytvoriť im tak podmienky pre zabezpečenie ich mobility,
-vytvárať podmienky pre postupnú obnovu parku mobilných prostriedkov vo všetkých druhoch dopravy tak, aby v roku 2015 vyhovoval primeraným požiadavkám na prepravu zdravotne postihnutých osôb,
-zabezpečiť, aby túto požiadavku spĺňali aj výpravné zariadenia vrátane prístupovej infraštruktúry k nim i vo všetkých druhoch dopravy,
-uložiť povinnosť dopravcovi poskytovať asistenčné služby zdravotne ťažko postihnutým na všetky druhy dopravy,
Priorita 3.3 Obnova vozidlového parku VHD
V Slovenskej republike boli schválené koncepcie modernizácie mobilného parku tak v autobusovej doprave, ako aj v železničnej doprave. Cieľom koncepcie bola obnova zastaraného vozidlového parku u subjektov vykonávajúcich verejnú osobnú dopravu. V rámci modernizácie vozidlového parku autobusovej dopravy boli alokované investičné dotácie na obnovu autobusov a od roku 2002, z dôvodu iných priorít vlády SR neprišlo k ďalším dotáciám.
V súvislosti s obnovou parku mobilných prostriedkov osobnej železničnej dopravy sa spracovalo finančné vyjadrenie potreby investičných stimulov, ktoré by odstránili zaostávanie za okolitými železničnými správami. Keďže možnosti štátneho rozpočtu ako, aj finančné možnosti Železničnej spoločnosti, a. s. neumožňovali realizáciu modernizácie parku mobilných prostriedkov osobnej železničnej dopravy, je potrebné v nasledujúcom období riešiť túto otázku prostredníctvom účasti štátu, samosprávy a obce na jej financovaní.
Pri obnove vozidlového parku prímestskej autobusovej, mestskej hromadnej dopravy a železničnej osobnej dopravy je potrebné postupovať podľa zákona o štátnej pomoci v nadväznosti na prijaté programy, pri zohľadnení platnej európskej legislatívy. Podľa možností je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky na obnovu vozidlového parku pri tvorbe verejných rozpočtov na príslušný rok.
Opatrenia:
na úrovni ústredných orgánov štátnej správy/VÚC/obce:
-podporovať obnovu dopravných prostriedkov verejnej hromadnej dopravy v diaľkovej železničnej doprave (pokiaľ plní záväzok verejnej služby) na úrovni štátu a regionálnej železničnej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy na úrovni VÚC a obcí, so zohľadnením prepravných potrieb zraniteľných účastníkov dopravy.
na úrovni privátnych subjektov:
13
-zabezpečovať obnovu dopravných prostriedkov poskytujúcich služby vo verejnom záujme na základe verejnej objednávky a zabezpečujúcich základnú dopravnú obslužnosť územia tak, aby spĺňali ekologické požiadavky,
-zabezpečovať obnovu dopravných prostriedkov zabezpečujúcich prepravné výkony integrovaných dopravných systémov osobnej dopravy.
Operačný program „Doprava“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 1007/2006
Prioritná os 6 – Železničná verejná osobná doprava: Cieľ a zameranie prioritnej osi
Verejná osobná doprava predstavuje dôležitý sociálno-ekonomický prvok prostredia, v ktorom pôsobí. charakter služby obyvateľstvu (základná dopravná obslužnosť), ktorej ťažisková úloha spočíva v uspokojovaní jeho každodenných požiadaviek na prepravu do zamestnania, škôl, verejných inštitúcií a úradov, do zdravotných zariadení a uspokojovanie jeho ďalších osobných a spoločenských potrieb.
V posledných rokoch bola výraznou mierou zanedbávaná predovšetkým prímestská a regionálna železničná osobná doprava, najmä z pohľadu modernizácie mobilných prostriedkov a uplatňovania informačných a komunikačných technológií. Tento prístup sa prejavuje nízkou kvalitou mobilných prostriedkov, stagnáciou ponuky služieb, nedostatočnými podmienkami pre umožnenie mobility osobám so zníženou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou orientácie a nedostatočným marketingovým prístupom k cestujúcej verejnosti, čo malo, resp. stále za následok trvalý presun cestujúcich na iné dopravné módy predovšetkým na individuálnu automobilovú dopravu a v menšej miere aj na verejnú autobusovú dopravu.
Tento trvalý trend negatívne vplýva na ekonomiku mestskej, prímestskej, regionálnej a medziregionálnej osobnej železničnej dopravy, čo neumožňuje vytvárať priaznivé podmienky a možnosti jej plného zapojenia sa do integrovaných dopravných systémov v jednotlivých mestských aglomeráciách, ktoré tvoria základné póly rozvoja Slovenska. Prevádzka železničnej osobnej dopravy realizovaná prostredníctvom obnovených mobilných prostriedkov bude rovnomerne rozložená na území Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia mobility obyvateľstva v prímestskej, regionálnej a medziregionálnej doprave.
Hlavné oblasti intervencií v rámci prioritnej osi:
a)obnova železničných mobilných prostriedkov pre prímestskú, regionálnu a medziregionálnu dopravu na elektrifikovaných tratiach,
b)obnova železničných mobilných prostriedkov pre prímestskú, regionálnu a medziregionálnu dopravu na neelektrifikovaných tratiach,
c)odstraňovanie bariér mobility osôb so zníženou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou orientácie,
d)podpora prímestskej a regionálnej železničnej osobnej dopravy.
Zlepšenie štruktúry a technického stavu parku koľajových vozidiel ZSSK je spolu s modernizáciou železničných koridorov a nevyhnutnými organizačnými, prevádzkovými a komerčnými opatreniami základnou podmienkou zastavenia a postupnej zmeny trendu poklesu prepravy osôb na železnici a je reálnym predpokladom na zlepšenie kvality ponuky služieb v železničnej osobnej prímestskej, regionálnej a medziregionálnej doprave, jej
14
ekologizácie a v konečnom dôsledku nárastu počtu cestujúcich verejnou železničnou dopravou.
Zdôvodnenie prioritnej osi
Modernizácia a rozvoj železničnej verejnej osobnej dopravy vytvorí základné podmienky pre zastavenie trvalého rastu individuálneho motorizmu pri zabezpečovaní základnej dopravnej obslužnosti. Zastavením poklesu presunu výkonov z verejnej osobnej dopravy na individuálny motorizmus najmä v prímestskej a regionálnej doprave sa postupne umožní znižovať všetky negatívne javy spojené s potrebou odstraňovania kongescií na cestnej sieti v okolí regionálnych a nadregionálnych centier a cestnej sieti v mestských aglomeráciách, negatívnym dosahom dopravy na životné prostredie a kvalitu života v mestách.
Pri určovaní rozsahu obnovy parku sa vychádzalo z marketingového prieskumu realizovaného ŽSR a ZSSK a zo štúdií spracovaných medzinárodnými konzultačnými firmami v rámci a UIC. Obnovený park dráhových vozidiel bude rozmiestnený rovnomerne na celom území SR na západnom, strednom a východnom Slovensku. Zámer obnovy parku ZSSK predpokladá, že ako domovské stanice budú využívané mestá Trnava, Žilina a Košice, pričom obnovený mobilný park bude využívaný na tých tratiach, ktoré ekonomicky životaschopné v súvislosti s každodennými potrebami prepravy spoločnosti za dochádzkou do práce, škôl, zdravotníckych zariadení a pod.
Dlhodobo zanedbávaná modernizácia mobilných prostriedkov železničnej osobnej regionálnej a medziregionálnej dopravy umožní v synergii s modernizáciou železničných tratí ponúknuť cestujúcej verejnosti dopravné prostriedky spĺňajúce základné kvalitatívne parametre podporujúce efektívne zabezpečenie základnej dopravnej obsluhy vo vybraných regionálnych centrách a medziregionálnu dopravu podporujúcu rozvoj v dotknutých regiónoch.
Záväzok z uvedeného článku Dohovoru sa premieta aj do zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov najmä poskytovaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pričom v rámci osobnej asistencie sa zabezpečuje aj pomoc prostredníctvom tlmočenia v posunkovej reči, artikulačného tlmočenia a taktilného tlmočenia, ďalej prostredníctvom poskytovania peňažného príspevku na prepravu, peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, peňažného príspevku na úpravu garáže.
V § 9 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) sa upravuje, že poskytovateľ sociálnej služby je povinný zabezpečiť kvalitu a prístupnosť sociálnej služby aj splnením všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z. a splnením požiadaviek na vnútorné
15
prostredie budov a minimálnych požiadaviek na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
V súlade s § 44 zákona o sociálnych službách sa fyzickým osobám odkázaným na tlmočenie v posudkovej reči, artikulačné tlmočenie a a taktilné tlmočenie poskytuje tlmočnícka služba a zároveň je možné v rámci opatrovateľskej služby 41) poskytovať predčítanie pre nevidiacu a prakticky nevidiacu osobu a tlmočenie pre nepočujúcu, ťažko nedoslýchavú a hluchoslepú osobu pri najmä pri vybavovaní úradných záležitostí, korešpondencie a pri nakupovaní, pri návšteve lekára a pri záujmových činnostiach.
Fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a fyzickej osobe s mentálnym postihnutím je možné poskytovať sprievodcovskú a predčitateľskú službu 43 zákona o sociálnych službách, vktorej rámci sa poskytuje sprievod pri základných sociálnych aktivitách (návšteva lekára, úradov, školy, zamestnania, záujmové činnosti) alebo predčítanie pri vybavovaní úradných záležitostí, korešpondencie, pri návšteve lekára a pri záujmových činnostiach.
Záver:
Článok 9 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 10 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 10 dohovoru
Podľa čl. 15 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) každý právo na život. Ľudský život je hodný ochrany pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. Trest smrti sa nepripúšťa. Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Ochranu práva na život obsahuje zákon č. 300/2005 Z. z. trestný zákon, ktorý v rámci prvého oddielu, prvej hlavy druhej časti upravuje trestné činy proti životu.
§ 144 Úkladná vražda
(1) Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol odsúdený za trestný čin vraždy,
b) na dvoch osobách,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe,
e) z osobitného motívu, alebo
f) v úmysle získať majetkový prospech.
16
(3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 145 Vražda
(1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na dvoch osobách,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu, alebo
e) v úmysle získať majetkový prospech.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 146 Vražda novonarodeného dieťaťa matkou
Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.
Zabitie § 147
(1) Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na deväť rokov dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 148
17
(1) Kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 149 Usmrtenie
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Odňatím slobody na štyri roky desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.
(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.
(5) Odňatím slobody na sedem rokov dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.
Nedovolené prerušenie tehotenstva
§ 150
(1) Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Trestom odňatia slobody na osem rokov pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 151
18
(1) Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) na neplnoletej žene bez súhlasu jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do starostlivosti alebo pod dozor,
c) a získa tým väčší prospech, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
§ 152
(1) Kto tehotnú ženu navedie na to, aby
a) svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, alebo
b) iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umelo prerušené postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako