Príloha
Právna analýza ratifikovateľnosti
Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím
Cieľom právnej analýzy ratifikovateľnosti Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“) je posúdiť, či vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky je v súlade s ustanoveniami dohovoru a či je možné dohovor ratifikovať Slovenskou republikou.
K preambule dohovoru
Preambula pripomína prijaté dohovory Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) upravujúce ľudské práva a uznáva, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe zdravotného postihnutia znamená porušenie prirodzenej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti. Preambula uvádza aj dôvody spracovania a prijatia tohto dohovoru a v praxi predstavuje základný interpretačný nástroj.
V preambule sú upravené základné princípy, na ktorých je dohovor postavený pričom je v nej zdôraznená dôležitosť zohľadňovania problematiky zdravotného postihnutia ako neoddeliteľnej súčasti príslušných stratégií trvalo udržateľného rozvoja. Konštatuje sa v nej, že diskriminácia akejkoľvek osoby na základe zdravotného postihnutia znamená porušenie prirodzenej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti pričom je potrebné presadzovať a chrániť ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré potrebujú viac podpory. Preambula zároveň upozorňuje na skutočnosť, že väčšina osôb so zdravotným postihnutím žije v podmienkach chudoby, a v tejto súvislosti uznávajúc naliehavú potrebu riešiť problém nepriaznivého vplyvu chudoby na osoby so zdravotným postihnutím.
K článku 1 dohovoru
Článok definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému, účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Dohovor predpokladá, že všetky osoby so zdravotným postihnutím majú zabezpečené plné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 1 dohovoru
Úpravu základných práv a slobôd obsahuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. V čl. 12 Ústavy je uvedené, že: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné
1
zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je bližšie upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Pojem „iné postavenie“ znamená aj zdravotné postihnutie.
Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (Ústava čl. 13, ods. 1).
V našom právnom systéme je definícia občana so zdravotným postihnutím zakotvená v § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorým je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu (§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení neobsahuje definíciu osoby so zdravotným postihnutím, pretože neustanovuje práva a povinnosti takejto osoby, ale fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j. osoby až od určitého stupňa zdravotného postihnutia.
Zákon č. 447/2008 Z. z. v § 2, definuje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ako osobu, ktorá má nedostatok telesných, zmyslových schopností alebo duševných schopností, pričom jej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Účelom uvedeného zákona je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenie tejto fyzickej osoby, ktoré má v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia. Táto definícia je v súlade s článkom 1 dohovoru.
Ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sú v súlade s článkom 1 dohovoru.
Záver
Článok 1 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 2 dohovoru
Článok vymedzuje pojmy komunikácia, jazyk, diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, primerané úpravy a univerzálny dizajn na účely dohovoru.
Záver
2
Článok 2 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou, keďže definície sú vymedzené na účely dohovoru.
K článku 3 dohovoru
Článok uvádza základné zásady, na ktorých sa dohovor zakladá.
Úpravu základných práv a slobôd obsahuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
V zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení a v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov sú priamo zakotvené alebo premietnuté nasledovné všeobecné zásady: rešpektovanie vrodenej dôstojnosti, individuálnej samostatnosti vrátane slobody vlastnej voľby a nezávislosti osôb; nediskriminovanie; úplná a efektívna účasť a zaradenie do spoločnosti; rešpektovanie odlišnosti a akceptovania osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a ľudskosti; rovnosť príležitostí; dostupnosť; rovnosť medzi mužmi a ženami; rešpektovanie vyvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie svojej identity.
Zásada nediskriminácie je obsiahnutá aj v zákone č. 301/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý v Čl. 1 konštatuje, že práva v ňom obsiahnuté patria fyzickým osobám bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať. práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
Záver
Článok 3 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 4 dohovoru
3
Osoby so zdravotným postihnutím majú mať zabezpečené plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 4 dohovoru
Úpravu základných práv a slobôd obsahuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. V čl. 12 Ústavy je uvedené, že: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“
Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (Ústava čl. 13, ods. 1).
Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V § 2 sa ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje v rámci vecnej pôsobnosti antidiskriminačného zákona, t. j. v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb, vzdelávania a pracovno-právnych a obdobných právnych vzťahov. Podľa § 2a sa za diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.
Dostupnosť a využívanie pomôcok na mobilitu pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa zabezpečuje prostredníctvom poskytovania peňažného príspevku na kúpu pomôcky, peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu garáže, peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, a to v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s ustanovením § 37 ods. 6 a § 31 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vypracovalo opatrenie, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy z ich ceny a opatrenie, ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované
4
sumy z ceny pomôcok. Uvedené opatrenia boli uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 6 a 7 v roku 2009 a nadobudli účinnosť 15. januára 2009.
Zákonom č. 447/2008 Z. z. sa zavádza zriadenie kategorizačnej komisie ako poradného orgánu ministerstva. Úlohou komisie je schvaľovanie zaradenia druhu pomôcky určenej na zmiernenie a na prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v jednotlivých oblastiach kompenzácií s prihliadnutím na mieru a efektívnosť kompenzácie, pričom sa vylučuje možnosť zaraďovania tých druhov pomôcok, ktoré sú svojím charakterom a účelom porovnateľné s pomôckami uvedenými v zozname zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.
Upravujú sa podmienky zaraďovania, schvaľovania a vyraďovania pomôcok do a zo zoznamu pomôcok a určovania maximálnej sumy za pomôcky, ktoré je možné na účely výpočtu peňažného príspevku na kúpu pomôcky zohľadňovať a vyraďovania druhu pomôcky zo zoznamu pomôcok. Upravujú sa podmienky, za ktorých je možné prijať alebo odmietnuť návrh na zaradenie druhu pomôcky do zoznamu. Určuje sa aj okruh subjektov, ktoré môžu podávať návrh. Ide o občianske združenia zastupujúce občanov so zdravotným postihnutím, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a výrobcov a predajcov pomôcok.
Informácie o možnosti poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj o sociálnych službách sa poskytujú osobám so zdravotným postihnutím, ako aj širokej verejnosti prostredníctvom internetu na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vydávaním príručiek, ako aj prostredníctvom občianskych združení, ktoré zastupujú záujmy osôb so zdravotným postihnutím.
V zmysle § 63 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať posudkový lekár, ktorý bude vykonávať lekársku posudkovú činnosť a kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať sociálny pracovník vykonávajúci sociálnu posudkovú činnosť. Cieľom je zabezpečiť kvalitný a odborný výkon posudkovej činnosti.
Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je poskytovateľ sociálnych služieb povinný zabezpečiť kvalitu sociálnej služby aj prostredníctvom zamestnancov, ktorí musia spĺňať kvalifikačné predpoklady, osobitné kvalifikačné predpoklady a zúčastňujú sa celoživotného vzdelávania.
Súčasťou vzdelávania zamestnancov podľa zákona č. 448/2008 Z. z. je aj ďalšie vzdelávanie, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnych služieb.
Zástupcovia osôb so zdravotným postihnutím sú pripomienkovým subjektom k návrhom právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú, a to osobitne prostredníctvom Rady vlády pre osoby
5
so zdravotným postihnutím. O návrhoch právnych predpisov, ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím, sa vedie diskusia tak v odbornej, ako aj v laickej verejnosti.
Záver:
Článok 4 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 5 dohovoru
Článok stanovuje, že všetci ľudia sú si pred zákonom rovní, zakazuje diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia a zaručuje rovnakú právnu ochranu.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 5 dohovoru
Všeobecný zákaz diskriminácie v oblasti základných práv a slobôd upravuje čl. 12 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.). Čl. 12 stanovuje, že : „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“
Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je upravené v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). V § 2 sa ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa § 2a sa za diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.
Právna koncepcia primeraných úprav vychádza z ustanovení § 7 antidiskriminačného zákona. Predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím prijať také opatrenia, ktoré umožnia osobe prístup k určitému zamestnaniu, k výkonu určitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inému postupu v zamestnaní alebo prístupu k odbornému vzdelávaniu; to neplatí, ak by prijatie takých opatrení bolo pre zamestnávateľa neprimerane náročné (§7 ods.1 antidiskriminačného zákona).
Úprava dočasných vyrovnávajúcich opatrení zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi je obsiahnutá v §8a antidiskriminačného zákona.
6
§ 9 antidiskriminačného zákona upravuje právnu ochranu a konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Každý má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.
Záver
Článok 5 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 6 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 6 dohovoru
Právna úprava ľudských práv a základných slobôd je popísaná pri článku 1.
Pri uplatňovaní nároku na štátne sociálne dávky majú oprávnené osoby - matky rovnaké práva bez ohľadu na ich zdravotný stav. Napr. nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ako aj príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa si môže uplatniť v súlade so zákonom č. 235/1998 Z. z. zdravá matka i zdravotne postihnutá matka dieťaťa, ak splnia podmienky nároku uvedené v tomto zákone.
Záver:
Článok 6 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 7 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 7 dohovoru
Právna úprava ľudských práv a základných slobôd je popísaná pri článku 1.
Z hľadiska štátnych sociálnych dávok je záujem zdravotne postihnutých detí resp. detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom osobitne zohľadnený v zákone č. 600/2003 Z. z., v zákone č. 571/2009 Z. z., v zákone č. 627/2005 Z. z.
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa umožňuje poskytovať prídavok na dieťa v sume 21,25 Eur mesačne do skončenia povinnej školskej dochádzky, t.j. do 16 rokov veku dieťaťa a následne do 25 rokov veku, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej
7
škole alebo na vysokej škole. Dieťaťu, ktoré je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa poskytuje prídavok na dieťa najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti, do 18 rokov veku.
Na účely štátnych sociálnych dávok sa za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa § 5 zákona č. 600/2003 Z. z. považuje choroba a stav uvedené v
Prílohe
 č. 2 k zákonu č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 6 zákona č. 600/2003 Z. z. príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.
Zdravotný stav rodiča sa s účinnosťou od 1. 1. 2008 zohľadňuje pri poskytovaní príplatku k prídavku na dieťa v sume 9,96 Eur mesačne v tom prípade, ak rodič nezaopatreného dieťa je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, a preto si nemôže uplatniť nárok na daňový bonus na vyživované dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku sa poskytuje rodičovi, ktorý zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku alebo do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Uvedený zákon zohľadňuje zdravotný stav dieťaťa tak, že považuje za splnenú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa aj v tom prípade, ak dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom navštevuje najviac štyri hodiny denne materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné zariadenie, a to v záujme zlepšenia jeho zdravotného stavu. Rodič nestráca nárok na rodičovský príspevok, ktorý sa v takomto prípade vypláca v plnej výške 164,22 Eur mesačne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť, je dôvodom, pre ktorý môže rodič dieťaťa požiadať o poskytovanie rodičovského príspevku až do 6 rokov veku dieťaťa.
Zdravotný stav rodiča je zohľadnený v § 3 ods.3 písm. a bod 3. zákona č. 571/2009 Z. z., ktorý umožňuje rodičovi s ťažkým zdravotným postihnutím umiestniť aj zdravé dieťa najviac na štyri hodiny denne v materskej škole alebo inom obdobnom zariadení v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa. Aj v tomto prípade rodič napĺňa podmienku riadnej starostlivosti o dieťa a rodičovský príspevok sa poskytuje v plnej výške.
Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa zohľadňuje zvýšené nároky, ktoré kladie na náhradného rodiča starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, a to formou osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi poskytovaného podľa § 7 cit. zákona. Príspevok sa v tomto prípade poskytuje v sume 67,68 Eur mesačne za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté.
V zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z hľadiska zvýšenej ochrany
8
nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje fyzickej osobe, ktorá vykonáva jeho opatrovanie, peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý sa v takomto prípade zvyšuje o 49, 80 eura. Taktiež hranica ochrany príjmu je v tomto prípade zvýšená na trojnásobok sumy životného minima (pri dospelých fyzických osobách s ťažkým zdravotným postihnutím je to 1,3 násobok sumy životného minima). Peňažný príspevok na opatrovanie dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje v plnej výške (144,71 % sumy životného minima) aj v tom prípade, ak takéto dieťa navštevuje školské zariadenie, alebo sa mu poskytuje denná pobytová sociálna služba najviac 20 hodín týždenne.
Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby má právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v tomto zariadení prostredníctvom zvolených zástupcov, právo podieľať sa na určovaní životných podmienok zahŕňa spoluúčasť zvolených zástupcov (ak ide o deti so zdravotným postihnutím, podieľajú sa aj ich zákonní zástupcovia ) pri úprave domáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych služieb a s výberom aktivít vykonávaných vo voľnom čase.
Záver:
Článok 7 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 8 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 8 dohovoru
Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov
Podľa § 3 ods. 3 tohto zákona je poslaním Slovenského rozhlasu, okrem iného zabezpečiť programovú službu na zásadách humanizmu, tak aby rozvíjala kultúrnu identitu obyvateľstva Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, vek, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, na ich majetok, postavenie s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporu súdržnosti rozmanitej spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov je jednou z hlavných činností Slovenského rozhlasu zohľadňovať potrebu sociálnych menšín vo vysielaní.
Zákon č.16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov
Podobne ako pri citovaný ustanoveniach zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase aj zákon č.16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov v ustanovení § 3 má za úlohu zabezpečiť programovú službu na zásadách humanizmu vylučujúcich akúkoľvek diskrimináciu. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) tento zákon ustanovuje za jednu z hlavných činnosti Slovenskej televízie zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín vo vysielaní.
Záver:
9
Článok 8 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 9 dohovoru
Článok 9 zaväzuje zmluvné strany prijať opatrenia na zabezpečenie osobám so zdravotným postihnutím, na rovnakom základe s ostatnými, prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti.
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 9 dohovoru
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
-§ 6 ustanovuje povinnosť, aby stavby dráhy a stavby na dráhe spĺňali požiadavky bezpečnosti prevádzky, ktorých súčasťou sú podmienky prístupu zdravotne postihnutých osôb,
-§ 19 ustanovuje prevádzkovateľom dráhy pri verejnej osobnej doprave povinnosť vytvárať podmienky na prepravu zdravotne postihnutých osôb a osôb cestujúcich s kočíkom,
-§ 28 ustanovuje dopravcom povinnosť na žiadosť cestujúceho v dráhových vozidlách zabezpečiť technické a personálne podmienky na prepravu osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
-§ 29 ukladá dopravcom upraviť v prepravnom poriadku podrobnosti prepravy a podmienky prepravy detí a osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
-§ 42 viaže vydanie licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe na uvedenie rozsahu bezbariérovej prepravy zdravotne postihnutých osôb.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
-§ 7 umožňuje správnemu orgánu pri udeľovaní dopravnej licencie v pravidelnej autobusovej doprave uložiť žiadateľovi povinnosť zabezpečiť prepravu zdravotne postihnutých osôb
-§ 8 ukladá dopravcovi okrem všeobecných povinností dopravcu, ktoré sú stanovené v § 4, povinnosť utvárať podmienky, ktoré umožňujú prepravu telesne postihnutých osôb a zrakovo postihnutých osôb
-§ 14a ukladá samosprávnym krajom a obciam pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti v mestskej autobusovej doprave brať do úvahy aj požiadavky na bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb.
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ( letecký zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
-§ 41 ukladá leteckému dopravcovi povinnosť dbať o uľahčovanie prepravy zdravotne postihnutých osôb.
10
Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov
-§ 4 ustanovuje ako jeden z druhov poštových zásielok, ktoré má poskytovateľ univerzálnej služby povinnosť dodávať, tzv. slepecké zásielky, t. j. oznámenia zhotovené písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo), štočky so slepeckými značkami, zvukové záznamy a osobitný papier pre potrebu nevidiacich.
Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
-§ 50 ukladá poskytovateľom univerzálnej služby povinnosť zabezpečiť prístup k verejne dostupným telefónnym službám pre zdravotne postihnutých užívateľov a primeranú dostupnosť verejných telefónnych automatov s bezbariérovým prístupom a osobitným vybavením.
Všeobecne záväzný právny predpis vydaný Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky „Opatrenie Telekomunikačného úradu č. O-18/2008 z 28.11.2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti poskytovania verejných telefónnych automatov a služieb pre zdravotne postihnutých užívateľov (Oznámenie č. 511/2008 Z.z.)“
§ 2 ustanovuje, že každý verejný telefónny automat umožňuje zrakovo postihnutým užívateľom jednoduchú identifikáciu všetkých jeho tlačidiel a umožňuje niekoľkostupňové zosilnenie prijímaného zvukového signálu
§ 3 ustanovuje, že počet verejných telefónnych automatov s bezbariérovým prístupom pre telesne postihnutých užívateľov je najmenej 25 % z celkového počtu verejných telefónnych automatov podľa § 1 ods. 2 písm. a) a b) a podľa písm. c) najmenej jeden takýto verejný telefónny automat s príslušným označením pre túto skupinu zdravotne postihnutých
§ 4 ustanovuje, že podnik zriadi ťažko sluchovo postihnutým účastníkom a účastníkom s ťažkou rečovou vadou na ich žiadosť koncové zariadenie, ktoré im umožní prístup k verejným telefónnym službám vrátane tiesňových volaní a zabezpečí ťažko zrakovo postihnutým účastníkom na ich žiadosť bezplatný prístup k informačným službám o telefónnych číslach.
Zákon č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ, ak žije v domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo sám je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. .
Zákon č.183/2000 Z. z. o knižniciach v znení neskorších predpisov
Ustanovenia zákona č.183/2000 Z. z. o knižniciach v znení neskorších predpisov sú formulované tak, ako to vyplýva najmä s § 2, 7 až 11, aby zakladali povinnosť knižníc zabezpečiť bez obmedzenia slobodný prístup ku knižničnému fondu a iným informáciám, ktoré sú povinné zhromažďovať.
11
Osobitne treba v tejto súvislosti zdôrazniť význam § 11 zákona o špeciálnych knižniciach so špecializovaným knižničným fondom. Špeciálnou knižnicou podľa § 11 ods. 3 tohto zákona aj Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov
Ustanovením § 29 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa upravuje použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých osôb v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím.
Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Za použitie diela pritom nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
Pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie platí v oblasti prepravy osôb so zdravotným postihnutím aj legislatíva Európskej únie, a to:
▪Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1107/2006 zo dňa 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave,
▪Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1371/2007 zo dňa 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave.
Nelegislatívne opatrenia sú transponované v nasledovných koncepčných materiáloch:
Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 377/2005
Základným princípom Dopravnej politiky SR je trvalo udržateľný rozvoj, ktorý vychádza z podpory sektorovej rovnováhy, orientácie na užívateľov dopravy, podpory rovnosti príležitostí, efektívneho využitia územia a zdrojov, otvorenosti prístupu a postupného prenášania úhrady nákladov na ich pôvodcov.
Priorita 1.5 Sociálna politika
Zraniteľní užívatelia
Mimoriadne citlivou oblasťou sociálnej politiky je poskytovanie dopravných služieb zraniteľným účastníkom dopravy, medzi ktorých patria najmä osoby s obmedzenou pohyblivosťou, starší ľudia, zdravotne postihnutí, deti, tehotné ženy, cestujúci s kočíkom a pod. Pre zabezpečenie mobility zraniteľných užívateľov dopravy je potrebné vytvárať
12
vhodné podmienky pre prístup k verejnej osobnej dopravy (vytvárať bezbariérové vstupy, úprava nástupíšť, perónov ako nevyhnutný predpoklad na uskutočnenie prepravy).
Opatrenia:
na úrovni ústredných orgánov štátnej správy:
-umožniť prístup osobám so zníženou pohyblivosťou (zraniteľní užívatelia dopravy) k verejnej osobnej doprave a vytvoriť im tak podmienky pre zabezpečenie ich mobility,
-vytvárať podmienky pre postupnú obnovu parku mobilných prostriedkov vo všetkých druhoch dopravy tak, aby v roku 2015 vyhovoval primeraným požiadavkám na prepravu zdravotne postihnutých osôb,
-zabezpečiť, aby túto požiadavku spĺňali aj výpravné zariadenia vrátane prístupovej infraštruktúry k nim i vo všetkých druhoch dopravy,
-uložiť povinnosť dopravcovi poskytovať asistenčné služby zdravotne ťažko postihnutým na všetky druhy dopravy,
Priorita 3.3 Obnova vozidlového parku VHD
V Slovenskej republike boli schválené koncepcie modernizácie mobilného parku tak v autobusovej doprave, ako aj v železničnej doprave. Cieľom koncepcie bola obnova zastaraného vozidlového parku u subjektov vykonávajúcich verejnú osobnú dopravu. V rámci modernizácie vozidlového parku autobusovej dopravy boli alokované investičné dotácie na obnovu autobusov a od roku 2002, z dôvodu iných priorít vlády SR neprišlo k ďalším dotáciám.
V súvislosti s obnovou parku mobilných prostriedkov osobnej železničnej dopravy sa spracovalo finančné vyjadrenie potreby investičných stimulov, ktoré by odstránili zaostávanie za okolitými železničnými správami. Keďže možnosti štátneho rozpočtu ako, aj finančné možnosti Železničnej spoločnosti, a. s. neumožňovali realizáciu modernizácie parku mobilných prostriedkov osobnej železničnej dopravy, je potrebné v nasledujúcom období riešiť túto otázku prostredníctvom účasti štátu, samosprávy a obce na jej financovaní.
Pri obnove vozidlového parku prímestskej autobusovej, mestskej hromadnej dopravy a železničnej osobnej dopravy je potrebné postupovať podľa zákona o štátnej pomoci v nadväznosti na prijaté programy, pri zohľadnení platnej európskej legislatívy. Podľa možností je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky na obnovu vozidlového parku pri tvorbe verejných rozpočtov na príslušný rok.
Opatrenia:
na úrovni ústredných orgánov štátnej správy/VÚC/obce:
-podporovať obnovu dopravných prostriedkov verejnej hromadnej dopravy v diaľkovej železničnej doprave (pokiaľ plní záväzok verejnej služby) na úrovni štátu a regionálnej železničnej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy na úrovni VÚC a obcí, so zohľadnením prepravných potrieb zraniteľných účastníkov dopravy.
na úrovni privátnych subjektov:
13
-zabezpečovať obnovu dopravných prostriedkov poskytujúcich služby vo verejnom záujme na základe verejnej objednávky a zabezpečujúcich základnú dopravnú obslužnosť územia tak, aby spĺňali ekologické požiadavky,
-zabezpečovať obnovu dopravných prostriedkov zabezpečujúcich prepravné výkony integrovaných dopravných systémov osobnej dopravy.
Operačný program „Doprava“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 1007/2006
Prioritná os 6 – Železničná verejná osobná doprava: Cieľ a zameranie prioritnej osi
Verejná osobná doprava predstavuje dôležitý sociálno-ekonomický prvok prostredia, v ktorom pôsobí. Má charakter služby obyvateľstvu (základná dopravná obslužnosť), ktorej ťažisková úloha spočíva v uspokojovaní jeho každodenných požiadaviek na prepravu do zamestnania, škôl, verejných inštitúcií a úradov, do zdravotných zariadení a uspokojovanie jeho ďalších osobných a spoločenských potrieb.
V posledných rokoch bola výraznou mierou zanedbávaná predovšetkým prímestská a regionálna železničná osobná doprava, najmä z pohľadu modernizácie mobilných prostriedkov a uplatňovania informačných a komunikačných technológií. Tento prístup sa prejavuje nízkou kvalitou mobilných prostriedkov, stagnáciou ponuky služieb, nedostatočnými podmienkami pre umožnenie mobility osobám so zníženou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou orientácie a nedostatočným marketingovým prístupom k cestujúcej verejnosti, čo malo, resp. stále má za následok trvalý presun cestujúcich na iné dopravné módy – predovšetkým na individuálnu automobilovú dopravu a v menšej miere aj na verejnú autobusovú dopravu.
Tento trvalý trend negatívne vplýva na ekonomiku mestskej, prímestskej, regionálnej a medziregionálnej osobnej železničnej dopravy, čo neumožňuje vytvárať priaznivé podmienky a možnosti jej plného zapojenia sa do integrovaných dopravných systémov v jednotlivých mestských aglomeráciách, ktoré tvoria základné póly rozvoja Slovenska. Prevádzka železničnej osobnej dopravy realizovaná prostredníctvom obnovených mobilných prostriedkov bude rovnomerne rozložená na území Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia mobility obyvateľstva v prímestskej, regionálnej a medziregionálnej doprave.
Hlavné oblasti intervencií v rámci prioritnej osi:
a)obnova železničných mobilných prostriedkov pre prímestskú, regionálnu a medziregionálnu dopravu na elektrifikovaných tratiach,
b)obnova železničných mobilných prostriedkov pre prímestskú, regionálnu a medziregionálnu dopravu na neelektrifikovaných tratiach,
c)odstraňovanie bariér mobility osôb so zníženou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou orientácie,
d)podpora prímestskej a regionálnej železničnej osobnej dopravy.
Zlepšenie štruktúry a technického stavu parku koľajových vozidiel ZSSK je spolu s modernizáciou železničných koridorov a nevyhnutnými organizačnými, prevádzkovými a komerčnými opatreniami základnou podmienkou zastavenia a postupnej zmeny trendu poklesu prepravy osôb na železnici a je reálnym predpokladom na zlepšenie kvality ponuky služieb v železničnej osobnej prímestskej, regionálnej a medziregionálnej doprave, jej
14
ekologizácie a v konečnom dôsledku nárastu počtu cestujúcich verejnou železničnou dopravou.
Zdôvodnenie prioritnej osi
Modernizácia a rozvoj železničnej verejnej osobnej dopravy vytvorí základné podmienky pre zastavenie trvalého rastu individuálneho motorizmu pri zabezpečovaní základnej dopravnej obslužnosti. Zastavením poklesu presunu výkonov z verejnej osobnej dopravy na individuálny motorizmus najmä v prímestskej a regionálnej doprave sa postupne umožní znižovať všetky negatívne javy spojené s potrebou odstraňovania kongescií na cestnej sieti v okolí regionálnych a nadregionálnych centier a cestnej sieti v mestských aglomeráciách, negatívnym dosahom dopravy na životné prostredie a kvalitu života v mestách.
Pri určovaní rozsahu obnovy parku sa vychádzalo z marketingového prieskumu realizovaného ŽSR a ZSSK a zo štúdií spracovaných medzinárodnými konzultačnými firmami v rámci EÚ a UIC. Obnovený park dráhových vozidiel bude rozmiestnený rovnomerne na celom území SR – na západnom, strednom a východnom Slovensku. Zámer obnovy parku ZSSK predpokladá, že ako domovské stanice budú využívané mestá Trnava, Žilina a Košice, pričom obnovený mobilný park bude využívaný na tých tratiach, ktoré sú ekonomicky životaschopné v súvislosti s každodennými potrebami prepravy spoločnosti za dochádzkou do práce, škôl, zdravotníckych zariadení a pod.
Dlhodobo zanedbávaná modernizácia mobilných prostriedkov železničnej osobnej regionálnej a medziregionálnej dopravy umožní v synergii s modernizáciou železničných tratí ponúknuť cestujúcej verejnosti dopravné prostriedky spĺňajúce základné kvalitatívne parametre podporujúce efektívne zabezpečenie základnej dopravnej obsluhy vo vybraných regionálnych centrách a medziregionálnu dopravu podporujúcu rozvoj v dotknutých regiónoch.
Záväzok z uvedeného článku Dohovoru sa premieta aj do zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov najmä poskytovaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pričom v rámci osobnej asistencie sa zabezpečuje aj pomoc prostredníctvom tlmočenia v posunkovej reči, artikulačného tlmočenia a taktilného tlmočenia, ďalej prostredníctvom poskytovania peňažného príspevku na prepravu, peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažného príspevku na kúpu zdvíhacieho zariadenia, peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, peňažného príspevku na úpravu garáže.
V § 9 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) sa upravuje, že poskytovateľ sociálnej služby je povinný zabezpečiť kvalitu a prístupnosť sociálnej služby aj splnením všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z. a splnením požiadaviek na vnútorné
15
prostredie budov a minimálnych požiadaviek na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
V súlade s § 44 zákona o sociálnych službách sa fyzickým osobám odkázaným na tlmočenie v posudkovej reči, artikulačné tlmočenie a a taktilné tlmočenie poskytuje tlmočnícka služba a zároveň je možné v rámci opatrovateľskej služby (§ 41) poskytovať predčítanie pre nevidiacu a prakticky nevidiacu osobu a tlmočenie pre nepočujúcu, ťažko nedoslýchavú a hluchoslepú osobu pri najmä pri vybavovaní úradných záležitostí, korešpondencie a pri nakupovaní, pri návšteve lekára a pri záujmových činnostiach.
Fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a fyzickej osobe s mentálnym postihnutím je možné poskytovať sprievodcovskú a predčitateľskú službu (§ 43 zákona o sociálnych službách, vktorej rámci sa poskytuje sprievod pri základných sociálnych aktivitách (návšteva lekára, úradov, školy, zamestnania, záujmové činnosti) alebo predčítanie pri vybavovaní úradných záležitostí, korešpondencie, pri návšteve lekára a pri záujmových činnostiach.
Záver:
Článok 9 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 10 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 10 dohovoru
Podľa čl. 15 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. Trest smrti sa nepripúšťa. Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Ochranu práva na život obsahuje zákon č. 300/2005 Z. z. trestný zákon, ktorý v rámci prvého oddielu, prvej hlavy druhej časti upravuje trestné činy proti životu.
§ 144 Úkladná vražda
(1) Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol odsúdený za trestný čin vraždy,
b) na dvoch osobách,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe,
e) z osobitného motívu, alebo
f) v úmysle získať majetkový prospech.
16
(3) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 145 Vražda
(1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na dvoch osobách,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu, alebo
e) v úmysle získať majetkový prospech.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený,
b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 146 Vražda novonarodeného dieťaťa matkou
Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.
Zabitie § 147
(1) Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na deväť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 148
17
(1) Kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 149 Usmrtenie
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.
(4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.
(5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.
Nedovolené prerušenie tehotenstva
§ 150
(1) Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Trestom odňatia slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 151
18
(1) Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) na neplnoletej žene bez súhlasu jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do starostlivosti alebo pod dozor,
c) a získa tým väčší prospech, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
§ 152
(1) Kto tehotnú ženu navedie na to, aby
a) svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, alebo
b) iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umelo prerušené postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto tehotnej žene pomáha pri prerušení jej tehotenstva ňou samou alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 153
Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je za taký čin trestne zodpovedná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi.
§ 154
Účasť na samovražde
(1) Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o samovraždu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak čin uvedený v odseku 1
a) spácha závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
19
Záver:
Článok 10 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 11 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 11 dohovoru
Problematika riešenia nevojenských ohrození je v právnom poriadku Slovenskej republiky čiastočne upravená v rôznych právnych predpisoch. V týchto predpisoch je podľa jednotlivých oblastí upravená pôsobnosť orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, úlohy obcí, povinnosti záchranných zložiek, ako aj povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Napríklad podrobnejšie riešenie nevojenských ohrození so zameraním na postupy a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti sú upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákonom č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v územnej pôsobnosti krajských úradov a okresných úradov upravená koordinácia činnosti štátnych orgánov a obcí, ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti alebo počas mimoriadnej udalosti. Na úlohách spojených so zabezpečovaním verejného poriadku a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku sa podieľa Policajný zbor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Koordinácia činnosti záchranných zložiek, úlohy orgánov štátnej správy, orgánov územných samosprávnych celkov a ďalších právnických osôb pri poskytovaní pomoci v prípade, ak je ohrozený život a zdravie alebo ak hrozí škoda na majetku je upravená v zákone č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.
Záver:
Článok 11 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 12 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 12 dohovoru
V občianskom súdnom konaní musí byť fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom samostatne konať zastúpená zákonným zástupcom (§ 22 Občianskeho súdneho poriadku). „Podľa § 24 Občianskeho súdneho poriadku sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Toto ustanovenie platí aj pre konanie o spôsobilosti na právne úkony, čo znamená, že až potom, ak si nezvolí ten o koho spôsobilisť ide,svojho zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka pre toto konanie.“
Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník (§ 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd ustanoví opatrovníka účastníkovi, ktorý
20
je postihnutý duševnou poruchou (nebol však rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo v nej obmedzený), alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Pri výsluchu osôb hluchých, nemých alebo hluchonemých, ak sa nedá s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom, súd priberie tlmočníka.
Pre úplnosť treba doplniť, že konanie o spôsobilosti na právne úkony je spojené s opatrovníckym konaním. V rozhodnutí o pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo o jej obmedzení súd určí podľa § 192 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Úpravou sa zabezpečilo, aby súd spolu v rozhodnutí o pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo o jej obmedzení rozhodol aj o ustanovení opatrovníka podľa § 192. Zároveň sa tým odstránilo časové a právne vákuum, keďže už pri rozhodnutí o spôsobilosti na právne úkony sa zabezpečuje, aby mala dotknutá osoba opatrovníka. Súd sleduje spôsob výkonu funkcie opatrovníka a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí.
Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotnej starostlivosti upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 191a až 191g. Úprava vyjadruje, že nikoho nemožno držať proti jeho vôli v ústave zdravotníckej starostlivosti bez povolenia príslušného súdu. Zákon rozlišuje zákonnosť prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a držanie v ústave zdravotníckej starostlivosti. Tomu zodpovedá aj samotný procesný postup, ktorý sa delí na konanie o zákonnosti prevzatia a konanie o zákonnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivosti. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu začne súd z úradnej povinnosti do piatich dní odo dňa, keď došlo k prevzatiu alebo držaniu osoby v ústave. Druhá fáza – konanie o vyslovenie prípustnosti ďalšieho držania chorého v ústave, prichádza do úvahy vtedy, ak umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom. Dôležitú úlohu tu zohráva vyjadrenie znalca. Súd je povinný vo veci rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vyhlásenia výroku o prípustnosti prevzatia do ústavu.
S cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti, možno podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytovať pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov (§ 20), ktorou je najmä pomoc pri uplatňovaní práv podľa osobitných predpisov, sprevádzanie plnoletej fyzickej osoby pri vybavovaní úradných záležitostí a na úradné rokovania, pomoc pri vybavovaní osobných dokladov, pri spisovaní a podávaní písomných podaní, vypisovaní tlačív, pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme fyzickej osoby.
Zároveň je podľa § 55 zákona o sociálnych službách možné poskytovať pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené záujmy. V rámci tejto sociálnej služby sa poskytuje najmä zastupovanie fyzickej osoby v konaní o pozbavení, obmedzení alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony, súčinnosť pri spisovaní návrhov na súd na začatie konania o pozbavení, obmedzení alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony, poskytovanie sociálneho alebo iného poradenstva v oblasti uplatňovania práv a právom chránených záujmov, spolupráca s príslušnými orgánmi a všetkými zainteresovanými stranami pred začatím a počas konania o
21
pozbavení, obmedzení alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony a vyhľadávanie a príprava záujemcov o opatrovníctvo a ich príprava na výkon opatrovníckych práv a povinností.
Záver:
Článok 12 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 13 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 13 dohovoru
V rovine trestného práva platné trestné kódexy nepoznajú pojem „osoby so zdravotným postihnutím.“ Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v platnom znení v ustanovení § 139 pracuje s pojmom „chránená osoba.“ Medzi chránené osoby je zaradená aj tzv. chorá osoba (písm. f) najmä ako obeť trestného činu. Chorou osobou v zmysle ustanovenia § 127 ods. 6 Trestného zákona sa rozumie osoba, ktorá v čase spáchania činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví. Ťažkú ujmu na zdraví definuje ustanovenie § 123 ods. 3 a 4 Trestného zákona.
Kategória chránených osôb požíva zvýšenú ochranu (prostredníctvom tzv. kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov); ak ide o telesnú integritu aj vo vzťahu k ochrane niektorých majetkových práv. Zvýšená ochrana sa prelína celou osobitnou časťou Trestného zákona. Ide najmä o zvýšenú ochranu chránenej osoby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, ochranu pri trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úžery a niektorých skutkových podstatách trestných činov proti iným právam a slobodám (napríklad nebezpečné vyhrážanie, kupliarstvo, poškodzovanie cudzích práv).
Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. v platnom znení dáva rovnaké možnosti a rovnaké práva všetkým osobám, ktoré sú v pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdnych orgánov, bez ohľadu na to, či ide o osoby zdravé (fyzicky i mentálne) alebo o osoby so zdravotným postihnutím. V obidvoch rovinách majú fyzické osoby rovnaké práva v postavení obvinených, poškodených, svedkov, zúčastnených osôb, pred orgánmi činnými v trestnom konaní (polícia, prokuratúra) i pred súdmi.
Trestný poriadok na vyrovnanie handicapu osôb so zdravotným postihnutím obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých využitie umožňuje týmto osobám byť v rovnakom postavení pred zákonom ako osoby bez zdravotného postihnutia (zdravé osoby). Poskytuje osobám so zdravotným postihnutím prístup k spravodlivosti identický s ostatnými „zdravými“ osobami právnymi úpravami, ktoré uľahčujú osobám so zdravotným postihnutím postavenie priamych i nepriamych účastníkov trestného konania. Prístup k spravodlivosti umožnený osobám so zdravotným postihnutím sa prelína celým konaním od prípravného konania po postavenie pred súdom a konanie na súde.
Ak je osoba so zdravotným postihnutím (osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony) v postavení obvineného, musí mať od
22
počiatku, teda od vznesenia obvinenia už v prípravnom konaní obhajcu. Ak má orgán činný v trestnom konaní alebo súd pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhájiť, musí mu byť pridelený obhajca. Pôjde napríklad o obvineného, ktorý je sluchovo postihnutý, nemý, nevidiaci, s vadou reči, ktorá mu bráni riadne sa vyjadrovať. V takých prípadoch je do konania pribraný tlmočník posunkovej reči, pretože osoba je z hľadiska trestného konania osobou neovládajúcou štátny jazyk. Preto jej musí byť umožnené vyjadriť sa v jazyku, ktorý ovláda, v takomto prípade v posunkovej reči.
Ak sa preukáže, že v čase spáchania trestného činu pre nepríčetnosť nebola osoba zodpovedná, možno v predsúdnom konaní, ale i v konaní pred súdom zastaviť trestné stíhanie. Súd vtedy nerozhoduje o vine a treste, ale o uložení ochranného opatrenia.
V prípade neschopnosti svedkov, poškodených, zúčastnených osôb (toho, komu bola vec zhabaná alebo podľa návrhu by ju mal súd zhabať) konať samostatne pred súdom z dôvodu zbavenia spôsobilosti na právne úkony alebo jej obmedzenia, majú tieto osoby právo na zastúpenie v trestnom konaní zástupcom (opatrovníkom, ktorého určil súd).
Svedok, prípadne poškodený, ktorý spravidla býva aj v postavení svedka, ktorý sa pre svoju telesnú chorobu (sem patria aj osoby s vážnym telesným postihnutím, osoby invalidné v dôsledku fyzického postihnutia) alebo duševnú poruchu nemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý pomocou technických zariadení. Pri takomto výsluchu musia byť prítomné osoby, ktorých účasť je dôležitá alebo ich prítomnosť je nevyhnutná, a to preto, aby neskôr mohla byť výpoveď svedka pred súdom prečítaná prípadne prehraná.
Svedok v konaní pred súdom v zmysle ustanovení platného trestného poriadku pred výsluchom skladá prísahu. Postavenie svedka so zdravotným postihnutím je aj v tomto ohľade osobitne upravené. Ak by svedkom bola osoba so sluchovou vadou alebo osoba nepočujúca, prísaha jej bude pretlmočená do posunkovej reči a svedok text prísahy podpíše.
Ak je dôvodný predpoklad, že pre telesnú chorobu alebo duševnú chorobu svedok nemusel vnímať okolnosti, alebo o nich nie je schopný vypovedať, alebo pre svoje postihnutie nie je schopný pochopiť text prísahy, nebude vzatý do prísahy. O jeho zdravotnej spôsobilosti (fyzickej alebo psychickej) však musí existovať aspoň odborné vyjadrenie mimo znaleckej činnosti.
Záver:
Článok 13 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 14 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 14 dohovoru
Najširšiu ochranu predmetného práva poskytuje dohovor o ochrane základných práv a slobôd. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem týchto prípadov: a) zákonné uväznenie po odsúdení
23
príslušným súdom, b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby s cieľom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Osobná sloboda je jednou z najzákladnejších podmienok dôstojnej ľudskej existencie a patrí k významným základným právam a slobodám, ktoré sú ustanovené v hlave druhej Ústavy Slovenskej republiky. Jej článok 17 vo svojom prvom odseku ustanovuje, že osobná sloboda sa zaručuje. Ďalej obsahom tohto článku okrem iného je aj konštatovanie, že nikoho nemožno bezdôvodne pozbaviť osobnej slobody. Takýto závažný zásah je možné uskutočniť len z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čiže ide o jediný prostriedok, ktorým sa môže uskutočniť legitímny obmedzujúci zásah do voľného, neobmedzeného pohybu človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť. Osobnej slobode sa ochrana poskytuje aj v prípadoch jej obmedzovania a pozbavenia.
Tie prípady ustanovuje trestný poriadok. Minimálne práva pri zadržaní osoby upravuje Ústava SR v tom, ako povinnosť zadržanú osobu ihneď oboznámiť s dôvodmi zadržania. Zároveň musí byť vypočutá a do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo o jej prepustení na slobodu. Ústava SR je v tomto precíznejšia ako dohovor a ustanovuje presné obdobie, počas ktorého sa musia vykonať okamžité kroky k tomu, aby sa rozhodlo, či zadržaná osoba pôjde do väzby alebo či bude prepustená na slobodu. To isté platí aj o väzbe. Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení. Ústava SR aj v ďalšom odseku nadväzuje na základné právo, že osobná sloboda sa zaručuje, keď ukladá, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Zákonne stanovené dôvody a čas väzby sú upravené v trestnom zákone a trestnom poriadku. Ako už bolo uvedené, osobná sloboda sa zaručuje aj osobe vzatej do ústavnej starostlivosti či duševne chorej osobe. Aj tu však je potrebné dodržiavať zákon.
Osobnú slobodu možno pozbaviť nie len osobe, ktorá spáchala trestný čin, ale aj z dôvodu zdravotného stavu osoby. Chorému sa v tomto prípade ukladá nútená liečba. Ústava k tomu ustanovuje, že len zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. Pozbavenie osobnej slobody osoby jej vzatím do ústavnej zdravotníckej starostlivosti upravuje zákon.
24
Prvý zákon, ktorý to dovoľuje je Trestný zákon, pričom postup súdu upravuje Trestný poriadok. Ďalší zákon umožňujúce obmedzenie osobnej slobody na základe zdravotného stavu osoby je Občiansky súdny poriadok. Súd môže taktiež povoliť liečbu duševne chorým podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti.
Ďalším prípadom obmedzenia osobnej slobody je možný u osoby obvinenej zo spáchania trestného činu. Aj v prípade skúmania duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je potrebný písomný príkaz sudcu osoby obvinenej z trestného činu. V tomto prípade je potrebné splniť dve podmienky. Musí ísť o osobu obvinenú z trestného činu a druhou podmienkou je písomný príkaz sudcu.
Negatívne vymedzenie pozbavenia osobnej slobody, teda koho nemožno pozbaviť osobnej slobody a zároveň implementácia protokolu č. 4 je zakotvená v čl. 17 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotnej starostlivosti upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 191a až 191g. Úprava vyjadruje, že nikoho nemožno držať proti jeho vôli v ústave zdravotníckej starostlivosti bez povolenia príslušného súdu. Zákon rozlišuje zákonnosť prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a držanie v ústave zdravotníckej starostlivosti. Tomu zodpovedá aj samotný procesný postup, ktorý sa delí na konanie o zákonnosti prevzatia a konanie o zákonnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivosti. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu začne súd z úradnej povinnosti do piatich dní odo dňa, keď došlo k prevzatiu alebo držaniu osoby v ústave. Druhá fáza – konanie o vyslovenie prípustnosti ďalšieho držania chorého v ústave, prichádza do úvahy vtedy, ak umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom. Dôležitú úlohu tu zohráva vyjadrenie znalca. Súd je povinný vo veci rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vyhlásenia výroku o prípustnosti prevzatia do ústavu.
Záver:
Článok 14 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 15 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 15 dohovoru
Článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Zákaz mučenia
Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu.
Ustanovenie čl. 16 ods. 2 Ústavy hovorí, že „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“
25
Zákaz mučenia a podrobovania neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu je absolútny, „aplikovateľný na všetkých ľudí, na každom mieste, v každom čase a hlavne nie je ničím limitované.“ Ohľadom tohto práva definovanom vo forme zákazu neexistujú žiadne výnimky pri jeho uplatnení.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 420 Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie stanovuje, že:
(1) Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) najmenej s dvoma osobami,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu, alebo
e) na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo
b) za krízovej situácie.
V § 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa striktne vymedzuje, že v zariadeniach sociálnych služieb nie je možné používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenie prijímateľa sociálnej služby. Výnimku tvoria len situácie, kedy je ohrozený život alebo zdravie prijímateľa alebo iných fyzických osôb. Aj vtedy je možné použiť obmedzenie len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia, pričom pred prostriedkami telesného obmedzenia (napr. použitie rôznych úchopov, umiestnením prijímateľa do špeciálnej miestnosti alebo použitie liekov) sa uprednostňuje použitie netelesného obmedzenia (napr. verbálna komunikácia).
Záver:
Článok 15 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
26
K článku 16 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 16 dohovoru
Prirodzenoprávne východiská ústavnej úpravy základných práv a slobôd sa zreteľne prejavujú v čl. 12 ods. 1 a 2. Odsek 1 hovorí, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, pričom základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“.
Odsek 2 toho istého článku konštatuje, že základné práva a slobody sa na území SR zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Ustanovenie čl. 16 ods. 2, ktoré hovorí, že „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“, zabezpečuje na ústavnej úrovni tak telesnú, ako aj psychickú integritu osôb pred fyzickými útokmi alebo psychickým nátlakom. Nútené práce alebo nútené služby sú zakázané v čl. 18 ods.1. Ustanovenie čl. 23 ods. 1 zaručuje slobodu pohybu a pobytu.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon obsahuje v § 179 úpravu trestného činu obchodovania s ľuďmi:
(1) Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
27
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech,
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(5) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.
V § 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa striktne vymedzuje, že v zariadeniach sociálnych služieb nie je možné používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenie prijímateľa sociálnej služby. Výnimku tvoria len situácie, kedy je ohrozený život alebo zdravie prijímateľa alebo iných fyzických osôb. Aj vtedy je možné použiť obmedzenie len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia, pričom pred prostriedkami telesného obmedzenia (napr. použitie rôznych úchopov, umiestnením prijímateľa do špeciálnej miestnosti alebo použitie liekov) sa uprednostňuje použitie netelesného obmedzenia (napr. verbálna komunikácia).
Záver:
Článok 16 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 17 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 17 dohovoru
Ustanovenie čl. 16 ods. 2 Ústavy, ktoré hovorí, že „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“, zabezpečuje na ústavnej úrovni tak telesnú, ako aj psychickú integritu osôb pred fyzickými útokmi alebo psychickým nátlakom. Nútené práce alebo nútené služby sú zakázané v čl. 18 ods.1. Ustanovenie čl. 23 ods. 1 zaručuje slobodu pohybu a pobytu.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon obsahuje v § 360 upravuje trestný čin nebezpečného vyhrážania
(1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
28
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.
§ 420 Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie
(1) Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) najmenej s dvoma osobami,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe,
d) z osobitného motívu alebo
e) na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
(4) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo
b) za krízovej situácie.
Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života vychádza z predpokladu, že spoločnosť má byť budovaná tak, aby všetky jej kvality – životné podmienky a prostredie, zdravotná a sociálna starostlivosť, vzdelanie a dostupnosť informácií, pracovné, spoločenské a kultúrne uplatnenie, služby a výrobky, t. j. všetky oblasti života boli dostupné všetkým občanom bez rozdielu, alebo jednoduchým a primeraným spôsobom boli sprístupnené a prispôsobené aj potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 z 27. júna 2001 vláda Slovenskej republiky schválila Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života. Tento program vychádza zo Štandardných pravidiel na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím v nadväznosti na Rezolúciu OSN č. 2000/51.
V § 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa striktne vymedzuje, že v zariadeniach sociálnych služieb nie je možné používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenie prijímateľa sociálnej služby. Výnimku tvoria len situácie, kedy je ohrozený život alebo zdravie prijímateľa alebo iných fyzických osôb. Aj vtedy je možné použiť obmedzenie
29
len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia, pričom pred prostriedkami telesného obmedzenia (napr. použitie rôznych úchopov, umiestnením prijímateľa do špeciálnej miestnosti alebo použitie liekov) sa uprednostňuje použitie netelesného obmedzenia (napr. verbálna komunikácia).
Záver:
Článok 17 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 18 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 18 dohovoru
Sloboda pohybu a štátna príslušnosť je v zákone o štátnom občianstve Slovenskej republiky 40/1993 Z. z. a v zákone o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky 253/1998 Z. z.
Na základe § 5 zákona 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa,
a) ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
b) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo
c) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.
Ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo, považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré
a) sa narodilo na území Slovenskej republiky, alebo
b) bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu.
(3) Štátnym občanom Slovenskej republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.
Na základe § 9 zákona 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť len prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť.
(2) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu, alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
(3) Zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nemožno prepustiť osobu,
a) proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu Slovenskej republiky,
b) ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.
30
(4) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
(5) Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obsahuje
a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
b) adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky,
c) dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a
d) dátum a podpis žiadateľa.
Podľa článku 23 odseku 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky sa sloboda pohybu a pobytu zaručuje a každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
Podľa článku 23 odseku 3 Ústavy Slovenskej republiky - slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
V súlade s článkom 23 odsekom 4 Ústavy Slovenskej republiky - každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom (článok 23 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky).
Podľa § 14 odseku 7 zákona č. 5/2004 Z. z. má občan SR právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.
Paragraf 184 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) zakotvuje trestný čin - Obmedzovanie slobody pobytu:
(1) Kto ľsťou alebo násilím, hrozbou násilia alebo inej ujmy
a) iného neoprávnene núti k pobytu na určitom mieste, alebo
b) inému neoprávnene bráni v pobyte na určitom mieste, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu, alebo
c) ako verejný činiteľ.
(3) Rovnako ako v odseku 2 sa potrestá, kto neoprávnene núti iného opustiť územie Slovenskej republiky alebo inému neoprávnene bráni v pobyte na území Slovenskej republiky.
31
Záver:
Článok 18 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 19 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 19 dohovoru
Na podporu sociálnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím sa prijímajú viaceré opatrenia, napr. poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2998 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti osôb so zdravotným postihnutím sa v právnom systéme Slovenskej republiky podporuje najmä poskytovaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
V súlade so zásadou podporovať nezávislý spôsob života ( Indepedent Living) a začlenenie osoby so zdravotným postihnutím do spoločnosti sa podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytuje najmä peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Osobnú asistenciu je možné považovať za jeden z najprogresívnejších nástrojov v systéme kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. V uvedenom zákone ( v § 20) sa zdôrazňuje účel osobnej asistencie, ktorým je aktivizácia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej sociálnej inklúzie, ale aj podpora nezávislosti a rozhodovania o vlastnom živote vo všetkých oblastiach ( rodina, práca, vzdelávanie, kultúra, šport, politický a občiansky život). Osobnou asistenciou sa vytvárajú podmienky, aby aj ľudia so zdravotným postihnutím mohli rovnocenne užívať všetky ľudské práva a základné slobody v súlade s ich prirodzenými potrebami. V rámci posudzovania odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu sociálny pracovník na základe posúdenia individuálnych predpokladov, ktorých obsahom sú aj plány, ambície, túžby a potreby tejto osoby.
Opatrovateľom, ktorí poskytujú pomoc osobám so zdravotným postihnutím, sa poskytujú rôzne podporné služby ako napr. odľahčovacie služby.
V súlade s § 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách má fyzická osoba za podmienok ustanovených zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. Poskytovanie terénnej a ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred poskytovaním pobytovej sociálnej služby v zariadení.
Zároveň sa v § 9 zákona o sociálnych službách upravuje povinnosť poskytovateľa pri poskytovaní sociálnej služby prihliadať na individuálne potreby prijímateľa, plánovať priebeh poskytovania sociálnej služby podľa osobných cieľov, potrieb a schopností prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby,
32
ak je to možné vzhľadom na jeho zdravotný stav a druh poskytovanej sociálnej služby, alebo za účasti jeho zákonného zástupcu.
Zákon o sociálnych službách upravuje široké spektrum sociálnych služieb, určených pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých cieľom je podpora nezávislého života a začlenenie sa do spoločnosti. Zároveň patrí medzi základné povinnosti poskytovateľa sociálnej služby (§ 7) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročným pobytom do prirodzeného rodinného alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním terénnej, ambulantnej alebo týždennej pobytovej sociálnej služby.
Medzi sociálne služby určené pre osoby so zdravotným postihnutím patria najmä:
- Sociálne poradenstvo (§ 19), ktoré je základnou podpornou činnosťou a službou a je povinnou súčasťou každej sociálnej služby.
- Opatrovateľská služba (§ 41), v ktorej rámci sa fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby poskytuje v jej prirodzenom domácom prostredí pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách
- Prepravná služba (§ 42), ktorou sa poskytuje preprava fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu a obmedzenou schopnosťou orientácie.
- Sprievodcovská a predčitateľská služba (§ 43), ktorá sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a fyzickej osobe s mentálnym postihnutím. Touto sociálnou službou sa poskytuje sprievod pri základných sociálnych aktivitách (návšteva lekára, úradov, školy, zamestnania, záujmové činnosti) alebo predčítanie pri vybavovaní úradných záležitostí, korešpondencie, pri návšteve lekára a pri záujmových činnostiach.
- Tlmočnícka služba (§ 44), ktorá sa poskytuje fyzickým osobám odkázaným na tlmočenie v posudkovej reči, artikulačné tlmočenie a a taktilné tlmočenie.
- Sprostredkovanie tlmočníckej služby (§ 45), ktorá sa môže vykonávať prostredníctvom agentúry tlmočníckej služby, kde sa fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje tlmočnícka služba, pomáha pri vykonávaní administratívnych úkonov (príprava návrhov zmlúv o poskytovaní tlmočníckej služby, vyhľadávanie tlmočníkov, zabezpečenie náhradného tlmočníka, ak tlmočník z vážnych dôvodov nemôže tlmočiť), vedie sa databáza fyzických osôb so zdravotným postihnutím odkázaných na komunikáciu prostredníctvom tlmočenia, tlmočníkov a záujemcov o vykonávanie tejto sociálnej služby, vykonáva sa základné sociálne poradenstvo a školenie fyzických osôb so zdravotným postihnutím a tlmočníkov.
- Sprostredkovanie osobnej asistencie (§ 46), ktoré sa poskytuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu pri vykonávaní administratívnych úkonov (napr. príprava návrhov zmlúv o výkone osobnej asistencie, pomoc pri spracúvaní výkazov osobnej asistencie). Agentúry osobnej asistencie taktiež vedú databázy užívateľov osobnej asistencie, databázy osobných asistentov a záujemcov o vykonávanie osobnej asistencie, vykonávajú základné sociálne poradenstvo a vzdelávajú užívateľov osobnej asistencie a osobných asistentov
- Požičiavanie pomôcok (§ 47), ktorá je sociálnou službou poskytovanou fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom odkázaným na pomôcku, ktorú je možné požičiavať na dohodnutý čas, najdlhšie do času
33
zabezpečenia pomôcky na základe verejného zdravotného poistenia, formou peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky podľa osobitného predpisu, z iných zdrojov alebo do času trvania podmienok pre poskytnutie pomôcky.
- Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci (§ 52), ktoré sa realizuje prostredníctvom nepretržitej, dištančnej, hlasovej, písomnej alebo elektronickej komunikácie s fyzickou osobou, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav prostredníctvom signalizačného alebo audiovizuálneho zariadenia napojeného na centrálny dispečing, ktorý zabezpečí potrebnú pomoc na základe vyslaného signálu potreby pomoci.
V rámci sociálnych služieb poskytovaných v zariadeniach nezávislosť a integráciu podporuje najmä:
- zariadenie podporovaného bývania (§ 34), v ktorom sa fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej osoby poskytuje dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život.
- rehabilitačné stredisko (§ 37), v ktorom sa fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej osoby a fyzickej osobe, ktorá je slabozraká, nepočujúca alebo ťažko nedoslýchavá poskytuje najmä sociálna rehabilitácia, ktorej cieľom je podpora samostatnosti nezávislosti a sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov.
- domov sociálnych služieb (§ 38) a špecializované zariadenie (§ 39) s poskytovaním týždennej pobytovej alebo ambulantnej (dennej) sociálnej služby, v ktorých sa osobe odkázanej na pomoc inej osoby okrem iného poskytuje aj sociálna rehabilitácia, pracovná terapia, záujmová činnosť a utvárajú sa podmienky na vzdelávanie.
- denný stacionár (§ 40), v ktorom sa ambulantne okrem iného poskytuje aj sociálna rehabilitácia, pracovná terapia a záujmová činnosť.
Opatrenia podporujúce integráciu osôb so zdravotným postihnutím a ich účasť na živote spoločnosti, ako aj ich prístup k zamestnaniu, sú v rámci zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zabezpečené ustanovením záväznej požiadavky uvedenej v § 43e stavebného zákona, podľa ktorého „všeobecné technické požiadavky na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktoré určujú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby, stavebno-technické a účelové riešenie stavieb, sú záväzné pre právnické osoby, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy a tieto sú povinné podľa nich postupovať pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb“.
Podrobné všeobecné technické požiadavky na výstavbu, ako aj na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sú rozpracované vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Podľa § 5 odseku 3 písm. a) zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov je možné poskytnúť štátnu podporu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu vo forme úveru a nenávratného príspevku na byt, ktorý je stavebne určený na trvalé bývanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 uvedeného zákona.
34
Vláda Slovenskej republiky podľa § 16 odseku 1 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vydala nariadenie vlády SR č. 432/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr na jednotlivé účely z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania.
Pokiaľ ide o zdravotne postihnuté osoby, je potrebné uviesť aj ďalšie právne predpisy, ktoré sa na nich vzťahujú, najmä:
- zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ustanovenia týkajúce sa zdravotne postihnutých osôb - § 2 odsek 1, § 2a odsek 11 písm. d), § 4 odsek 1 písm. b, § 7, § 8 odsek 5 a 6, § 8a odsek 1);
- zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ustanovenia týkajúce sa zdravotne postihnutých osôb - § 34 odsek 1 písm. a) a príloha č. 5 k zákonu);
- zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb;
- zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) - zákon stanovuje pravidlá a povinnosti na zabezpečenie multimodálneho prístupu k programovej službe - § 4 odsek 7;
- zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, zákon určuje povinný podiel programov sprevádzaných tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich, hlasovým komentovaním pre nevidiacich, skrytým alebo otvoreným titulkovaním - § 18, § 18a, § 18b;
- Výnos Ministerstva financií SR z 8. 9. 2008 č. MF/013261/2008-132 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (oznámenie č. 358/2008 Z. z.), vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 13 zák. č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy, obsahuje aj technické požiadavky riešenia z pohľadu prístupnosti pre zdravotne postihnutých občanov.
- Výnos Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 654/2005 Z. z. z 19. decembra 2005, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v železničnej doprave v znení výnosu č. 73/2007 Z. z., podmienky poskytovania zliav pre zdravotne postihnutých občanov v železničnej doprave.
- Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave.
Záver:
Článok 19 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 20 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 20 dohovoru
Na podporu osobnej mobility fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím je možné podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovať najmä
35
peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
peňažný príspevok na prepravu,
peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky,
peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,
peňažný príspevok na úpravu bytu,
peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,
peňažný príspevok na úpravu garáže,
peňažným príspevkom na osobnú asistenciu,
vyhotovovaním parkovacích preukazov v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie zo 4. júna 1998 o parkovacích preukazoch pre osoby so zdravotným postihnutím.
Účelom osobnej asistencie (§ 20) je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu (§ 22) možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na osobnú asistenciu.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravu pomôcky (§ 24) možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na pomôcku. Pomôcka na účely zákona č. 447/2008 Z. z. je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Pomôcka je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru, ktoré umožňujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu. Druhý mechanický vozík je aj druhý jednoduchý kočík alebo druhý špeciálne upravený kočík.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia (§ 33) možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na zdvíhacie zariadenie vtedy, ak sa zdvíhacie zariadenie neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia. Zdvíhacie zariadenie je zariadenie určené pre fyzickú osobu so zníženou schopnosťou pohybu na prekonávanie architektonických bariér a na zvýšenie schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa alebo
36
zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok možno poskytnúť aj vtedy, ak sa zdvíhacím zariadením umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo poskytovanie pomoci inou fyzickou osobou. Zdvíhacie zariadenie je najmä schodolez, zdvihák, šikmá schodisková plošina, zvislá schodisková plošina, výťah alebo stropné zdvíhacie zariadenie.
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (§ 34) možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári, alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školské zariadenie alebo preukáže, že bude navštevovať školské zariadenie a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školského zariadenia alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju prepravu pri výkone svojho zamestnania,
b) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna služba v domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, zabezpečuje najmenej jedenkrát v týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia a najmenej jedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia, alebo
c) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie najmenej dvakrát v mesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný plán alebo je ubytovaná v internáte.
Peňažný príspevok na prepravu (§ 36) možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá na svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity využíva prepravu zabezpečovanú osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom.
Peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže (§ 37) možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
37
Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (§ 38) možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na takúto kompenzáciu. Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity.
Na uľahčenie osobnej mobility sa podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje prepravná služba (§ 42), ktorou sa poskytuje preprava fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu a obmedzenou schopnosťou orientácie.
Záver:
Článok 20 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 21 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 21 dohovoru
Sloboda prejavu patrí medzi základné slobody zaručené Ústavou SR Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“). V článku 26, podľa ktorého sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (čl. 26 ods. 1). Ústava SR ustanovuje slobodu prejavu a právo na informácie na rozdiel od dohovoru a paktu, ktorý ustanovujú právo na slobodu prejavu. Ide však len o rozdielnosť pojmov, nie o rozdiel v právnej sile niektorého z ustanovení.
Obsahom práva na slobodu prejavu podľa Ústavy SR je právo pre každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu (čl. 26 ods. 2). Sloboda prejavu je vyjadrená aj v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, ktorý ukladá povinnosť orgánom verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob ustanovuje zákon. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
Podľa § 16 Spôsob sprístupnenia informácií na žiadosť
(1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
(2) Za prístupnú formu sprístupnenia informácie žiadateľovi, ktorý je osobou nevidiacou alebo slabozrakou, sa podľa tohto zákona považuje informácia napísaná
38
a) slepeckým (Braillovým) písmom alebo
b) zväčšeným typom písma.
(3) Nevidiaca osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou v odseku 2 písm. a). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s červeným pásom, na ktorého zadnej strane je vyznačený druh zdravotného postihnutia "Nevidiaci - Blind".
(4) Slabozraká osoba je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou uvedenou v odseku 2 písm. b). Pri podaní žiadosti predloží kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
(5) Ak žiadateľ podľa odseku 2 v žiadosti uvedie, že požaduje sprístupnenie informácie v prístupnej forme, povinná osoba je povinná sprístupniť informáciu v požadovanej prístupnej forme. Povinná osoba, ktorá nemá k dispozícii špeciálne zariadenia prispôsobené na písmo a tlač slepeckého písma, môže požiadať osobu, ktorá má takéto zariadenie k dispozícii, bezodkladne o vyhotovenie prekladu sprístupňovanej informácie. Ak ide o taký rozsah informácie, ktorý by presiahol primeraný rozsah v prístupnej forme, povinná osoba sprístupní požadovanú informáciu alebo jej časť iným vhodným spôsobom podľa § 16 ods. 1. Povinná osoba nie je oprávnená obmedzovať celkový rozsah sprístupňovanej informácie, na ktorú má žiadateľ právo zo zákona.
(6) Ak je žiadateľom osoba nepočujúca alebo nedoslýchavá, v žiadosti uvedie, akým spôsobom podľa § 16 ods. 1 požaduje sprístupnenie informácie.
(7) Žiadateľ podľa odsekov 3, 4 a 6 a povinná osoba môžu dohodnúť aj iný spôsob sprístupnenia informácie.
(8) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.
(9) Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.
V zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa naplnenie uvedeného článku zabezpečuje hlavne prostredníctvom poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky a iných foriem kompenzácie.
V súlade s § 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách má fyzická osoba právo na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o cene za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná.
Zároveň má prijímateľ sociálnej služby právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení sociálnych služieb prostredníctvom zvolených zástupcov pri úprave domáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s kvalitou poskytovania sociálnej služby a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase. Ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím, podieľa sa na
39
určovaní životných podmienok v zariadení samo alebo prostredníctvom zákonného zástupcu alebo opatrovníka.
Právo na slobodu prejavu a presvedčenia a prístup k informáciám sa realizuje aj prostredníctvom tlmočníckej služby upravenej zákonom o sociálnych službách (§ 44), v ktorej rámci sa fyzickým osobám poskytuje tlmočenie v posudkovej reči, artikulačné tlmočenie a taktilné tlmočenie.
Záver:
Článok 21 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 22 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 22 dohovoru:
Rešpektovanie súkromia patrí medzi základné práva a slobody zaručené Ústavou SR.
Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na súkromný a rodinný život v ustanoveniach čl. 16, čl. 19, čl. 22 ods. 1 a čl. 41. V zmysle čl. 16 ods. 1 nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. A v zmysle čl. 22 ods. 1 listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona podľa čl. 41 ústavy. Na občianskoprávnej úrovni chráni právo na súkromie zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 11, podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Obsah pojmov súkromný život a rodinný život je v praxi slovenských súdov veľmi prepojený, z toho dôvodu je potrebné ich posudzovať spoločne.
Ústavná ochrana súkromia sa podľa čl. 16 ods. 1 spája s nedotknuteľnosťou osoby. Predmetom takto vytvorenej ochrany je súkromie späté s telesnou integritou a materiálnymi hodnotami súkromnej povahy. Ochrana nemateriálnych hodnôt súkromnej povahy sa zaručuje podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nezaručuje však ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené.
Vzhľadom na fakt, že právo na súkromie je možné obmedziť len zákonom, slovenský právny poriadok rieši jeho obmedzenie v rôznych oblastiach. Obmedziť právo na súkromie je možné v čase vojny, vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. V rámci oblasti komunikácií, chráni právo na súkromie zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý v §
40
55 stanovuje predmet telekomunikačného tajomstva, ktoré chráni právo na súkromie jednotlivcov napr. pri prijímaní, prenášaní, sprostredkúvaní a uchovávaní informácií.
Významnú ochranu práva na súkromie poskytuje zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, ktorý striktne stanovuje možnosti obmedzenia práva na súkromie orgánom štátu použitím informačno -technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia.
Zákon číslo 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov upravuje:
a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní,
b) zásady spracúvania osobných údajov,
c) bezpečnosť osobných údajov,
d) ochranu práv dotknutých osôb,
e) cezhraničný tok osobných údajov,
f) registráciu a evidenciu informačných systémov,
g) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
Osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám tiež stanovuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, sa sprístupnia len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Aj v oblasti zdravotníctva je striktne vyžadovaná ochrana pacientovho súkromia. Okrem toho, že zdravotnícky personál je povinný uvážene chrániť informácie dôverného charakteru, prístup do zdravotnej dokumentácie pacienta má len zákonom stanovený okruh osôb.
Ochranu súkromia obsahuje aj zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý v § 376 stanovuje, že kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí iného tým, že ich zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa čl. 21 Ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Ako vyplýva z citovaného čl. 21 Ústavy, právo na ochranu obydlia nie je absolútne. Na základe ústavného splnomocnenia slovenský právny poriadok ustanovuje vo svojich právnych predpisoch situácie, kedy je možné právo na ochranu obydlia obmedziť.
41
Podľa zákona č. 447/2008 Z. z. zamestnanec príslušného úradu, zamestnanec ústredia, zamestnanec ministerstva a zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, sú povinní vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním peňažného príspevku na kompenzáciu, vyhotovením preukazu alebo parkovacieho preukazu a v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo služobného vzťahu. Informácie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu poskytujú iba, ak by ich zamlčaním bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, alebo ak táto povinnosť je ustanovená osobitným predpisom. Inak môžu poskytnúť tieto informácie iným osobám len s písomným súhlasom fyzickej osoby, ktorej sa informácia týka.
V súlade s § 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách má prijímateľ sociálnej služby v zariadení právo na nenarušovanie svojho osobného priestoru s výnimkou situácie, ktorá neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia alebo majetku tejto fyzickej osoby, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia
V § 105 zákona o sociálnych službách sa upravuje, že zamestnanci vykonávajúci prácu súvisiacu so sociálnymi službami (zamestnanci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, zamestnanci obce, vyššieho územného celku a poskytovateľa sociálnej služby) sú povinní pri poskytovaní sociálnych služieb zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a v súvislosti s plnením úloh ustanovených zákonom o sociálnych službách. Ak nie je priamo ohrozený život alebo zdravie prijímateľa alebo ak to neustanovuje osobitný predpis, tieto informácie možno poskytnúť iným subjektom len so súhlasom prijímateľa sociálnej služby.
Záver:
Článok 22 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 23 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 23 dohovoru
Článok 41 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje:
(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
42
„Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele sú všetky subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa, všetky tieto subjekty sú podľa tohto zákona povinné zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ochranu jeho právom chránených záujmov, pri rešpektovaní jeho práv priznaných Dohovorom o právach dieťaťa.“
Podľa čl. 2 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Článok 3 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov upravuje, že rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Paragraf 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov upravuje rodičovské práva a povinnosti:
(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Slovenská republika je viazaná:
Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996) – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z. z. a oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 254/2008 Z. z.
Článok 4 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje – „Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie“.
43
Druhá časť zákona o rodine podrobne upravuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi a ostatnými príbuznými s cieľom chrániť najmä deti a vytvárať rodinné zázemie pre všestranný rozvoj dieťaťa.
Sociálnoprávna ochrana vyjadrená v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a rešpektuje jeho najlepší záujem, zabezpečenie výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí, a zabezpečenie náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine. Keďže prevažná väčšina opatrení spojených s intervenciou do rodiny je založená rozhodnutím súdu alebo predchádza rozhodnutiu súdu, právna úprava je zosúladená s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, najmä v oblasti úpravy opatrení súdu na zabezpečenie výchovy dieťaťa, osobitnej úpravy osvojenia, poručníctva, opatrovníctva, kolízneho a majetkového opatrovníctva, či rozšírenia možností výchovných opatrení vrátane výkonu ústavnej starostlivosti.
Ak sa ocitne dieťa v stave bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin vážne ohrozený alebo narušený, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorého obvode sa dieťa nachádza, je povinný bezodkladne podať súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu a zabezpečiť uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa a jeho prijatie do detského domova alebo krízového strediska.
„Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinný zabezpečiť prijatie dieťaťa do detského domova aj vtedy, ak nepodal súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia a súd ho o to požiada. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upravuje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť rodičom dieťaťa alebo osobám, ktoré sa o dieťa osobne starajú, z ktorých starostlivosti bolo dieťa odňaté, potrebnú pomoc na úpravu rodinných pomerov a urobiť z tým cieľom vhodné opatrenia vrátane zabezpečenia náhradného rodinného prostredia.“
Záver:
Článok 23 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 24 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 24 dohovoru
Článok 42 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje:
(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.
(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
44
(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.
(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.
- zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
- zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.: vymenúva rôzne typy inštitúcií, ktoré ponúkajú ďalšie vzdelávanie, druhy ďalšieho vzdelávania, podmienky akreditácie vzdelávacích aktivít, vydávanie osvedčení pre absolventov a možné zdroje financovania ďalšieho vzdelávania;
- zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: stanovuje nástroje aktívnej politiky trhu práce, ktoré zahŕňajú aj vzdelávanie a prípravu pre trh práce poskytované aj občanom so zdravotným postihnutím;
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov: upravuje okrem iného povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov spojené so zvyšovaním a rozširovaním ich kvalifikácie;
- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov: stanovuje, že poskytovanie ďalšieho vzdelávania je voľná živnosť.
Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu – na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 245/2008 Z. z. okrem ustanovení § 29 odseku 8, § 53 odseku 9; ustanovenia § 130 až § 137 sa vzťahujú primerane (§ 160 odsek 2 zákona č. 245/2008 Z. z.). Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 245/2008 Z. z. okrem ustanovení § 29 odseku 8, § 53 odseku 9; ustanovenia § 130 až § 137 sa vzťahujú primerane (§ 160 odsek 1 zákona č. 245/2008 Z. z.). Štvrtá časť (§ 47 až § 49b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje vznik, postavenie a činnosť súkromných vysokých škôl a zahraničných vysokých škôl.
Paragraf 144 odsek 1 zákona č. 245/2008 Z. z. ustanovuje práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
Dieťa alebo žiak má právo na:
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách (čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky),
c) bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky v materských školách,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom zákonom č. 245/2008 Z. z.,
45
e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom zákonom č. 245/2008 Z. z.,
f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených zákonom č. 245/2008 Z. z. podľa § 24.
Paragraf 149 zákona č. 245/2008 Z. z. upravuje poskytovanie štipendia. Štipendium možno poskytnúť žiakovi, ktorý je žiakom denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy, ak sa spoločne posudzuje s osobami,
a) ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu (§ 10 až § 14 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo
b) u ktorých jedna dvanástina príjmu (§ 4 odsek 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu (§ 2 a § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania podľa § 150 zákona č. 245/2008 Z. z.
Tretia hlava zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje systém sociálnej podpory študentov.
Podľa § 94 citovaného zákona sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.
Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:
a) stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním,
b) finančná podpora a organizačná podpora športových činností a kultúrnych činností.
Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom (napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov).
46
Každý študent má právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky predpísané na ich poskytnutie. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú kapacitu sa služba poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača.
Ak študent využil služby systému sociálnej podpory na iný účel, než na aký sú určené, alebo ak ich využil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným spôsobom túto podporu zneužil, dopúšťa sa disciplinárneho priestupku (§ 72 zákona o vysokých školách).
Paragraf 95 zákona o vysokých školách upravuje poskytovanie štipendií.
Vysoká škola poskytuje študentom štipendiá
a) z prostriedkov poskytnutých na tento účel zo štátneho rozpočtu,
b) z vlastných zdrojov prostredníctvom štipendijného fondu [§ 16 ods. 7 písm. c) zákona o vysokých školách].
Rovnosť príležitosti a prístupu na štúdium deklaruje Ústava SR a všetky ďalšie zákonné normy, týkajúce sa školskej politiky v SR.
Podľa § 6 zákona č. 245/2008 Z. z. odsek 1 Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva"). Odsek 4 písmeno q spomínaného paragrafu stanovuje, že vzdelávací program musí obsahovať osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, najmä materiálne a personálne vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia.
§ 19 odsek 1 stanovuje, že nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Podľa odseku 9 žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
§ 22 odsek stanovuje, že žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. Podľa odseku 3 žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.
Podľa § 24 riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý, na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka môže umožniť individuálne vzdelávanie. Individuálne vzdelávanie je možné umožniť napríklad žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole. Kontrolu úrovne
47
kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu. Kontrolu odborno - pedagogického a materiálno - technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.
§ 55 stanovuje, že pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením je upravená v paragrafoch § 94 až 102.
§ 94
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,
b) v ostatných školách podľa tohto zákona
1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno - vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre
a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d) deti a žiakov s telesným postihnutím,
e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h) deti a žiakov hluchoslepých,
i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l) deti a žiakov s poruchami správania.
Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.
48
(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
§ 95
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) stredné školy,
d) praktická škola,
e) odborné učilište.
(2) Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna základná škola.
(3) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu s učebnicami a špeciálne upravenými učebnými textami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.
(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na ktorých základe sa môžu tieto školy vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.
(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.
§ 96
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
49
(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).
(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.
(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až jedenásť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre žiakov podľa § 2 písm. k), ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení.
(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.
(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov.
50
Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 99 Praktická škola
(1) Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.
(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.
(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.
(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov; v triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov.
(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.
51
(6) Príprava v praktickej škole trvá najviac tri roky. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.
(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.
(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ praktickej školy.
(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.
(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.
(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie stredné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 100 Odborné učilištia
(1) Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.
(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.
(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.
(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.
(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
52
(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.
§ 101
Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.
(2) Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.
(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
53
Podľa § 144 odsek 4 dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku; nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
V súlade so zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa aj v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytujú sociálne služby neplnoletým fyzickým osobám odkázaným na pomoc inej osoby, utvárajú podmienky na vzdelávanie.
Záver:
Článok 24 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 25 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 25 dohovoru
Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravuje § 11 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Podľa ods. 1 každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ods. 2 právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti ustanovenou osobitným predpisom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Na základe ods. 3 výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná ani inak postihovaná za to, že podá na inú osobu, zdravotníckeho pracovníka, poskytovateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Podľa ods. 4 každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 8 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na:
a) ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
b) informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
c) informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1),
54
d) odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 8),
e) rozhodnutie o svojej účasti na výučbe alebo na biomedicínskom výskume,
f) odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
g) zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom13) nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti,
h) zmiernenie utrpenia,
i) humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov.
Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt.
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo zdravotného postihnutia“.
Ciele uvedené v tomto článku dohovoru rezort zdravotníctva plní a vykonáva najmä prostredníctvom činností Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálnych úradov verejného zdravotníctva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to realizáciou koncepcie Štátnej politiky zdravia, ktorá formuluje dlhodobé a krátkodobé ciele, stratégie a priority štátu zamerané na podporu, ochranu, zabezpečenie a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.
Rozpracovanie jednotlivých úloh Štátnej politiky zdravia sa realizuje prostredníctvom projektov a programov Národného programu podpory zdravia (ďalej len „NPPZ“). Program vychádza z politiky Svetovej zdravotníckej organizácie - „Zdravie 21“ - zdravie pre Európsky región pre 21. storočie. Stratégia NPPZ vychádza z výsledkov monitorovania zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky, a taktiež z výsledkov zdravotného uvedomenia obyvateľstva. NPPZ je integrovaný program, do ktorého sa môžu zapojiť všetky zložky spoločnosti, a to iné rezorty, organy štátnej správy a samosprávy, mimovládne organizácie, podnikateľský sektor a ďalšie organizácie, čím sa zabezpečuje vysoká miera ochrany zdravia.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nadväzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sú zamerané na prevenciu v oblasti chronických ochorení pod heslom „Zdravie pre všetkých“. Eliminácia známych rizikových faktorov má významnú úlohu v prevencii mnohých multifaktorálnych neinfekčných chorôb a výrazne napomáha zníženie mortality a následne aj morbidity na dané ochorenia, zlepšením zdravotného stavu populácie.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vykonáva rôznou formou prevenciu v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia (Napríklad, výchova k zdraviu prostredníctvom prednášok, edičnej, publikačnej, mediálnej činnosti, prostredníctvom rôznych vzdelávacích programov a projektov.).
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa spolupodieľa na napĺňaní jednotlivých bodov Štátnej politiky zdravia, ako aj na plnení Národného programu podpory zdravia, najnovší program - Národný program prevencie obezity. Ďalej sa podieľa spolu s inými rezortmi na návrhu Národného plánu starostlivosti o deti a dorast v Slovenskej republiky na roky 2008 - 2015.
55
Záver:
Článok 25 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
Kč lánku 26 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 26 dohovoru
Zákonom o sociálnych službách je upravená sociálna rehabilitácia (§ 21) ako odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je najmä nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.
Sociálnu rehabilitáciu je možné v súlade so zákonom o sociálnych službách vykonávať samostatne, alebo sa poskytuje pre osoby odkázané na pomoc inej osoby v rámci jednotlivých sociálnych služieb, t. j. v rámci poskytovania sociálnej služby v rehabilitačnom stredisku, v zariadení podporovaného bývania, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári.
V rehabilitačnom stredisku (§ 37) sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, fyzickej osobe, ktorá je slabozraká a fyzickej osobe, ktorá je nepočujúca alebo ktorá má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť. Sociálnu službu v rehabilitačnom stredisku možno poskytovať ambulantne alebo ako pobytovú službu na určitý čas. Okrem sociálnej rehabilitácie sa v rehabilitačnom stredisku poskytuje
b) sociálne poradenstvo,
c) pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,
d) ubytovanie,
e) stravovanie,
f) pranie, upratovanie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v domácom prostredí, na účel spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.
V súlade so zákonom o sociálnych službách sa vykonáva aj komunitná rehabilitácia (§ 82) v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ktorou je koordinácia činnosti subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Na účel vykonávania komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.
Na účely rehabilitácie je možné v súlade s § 1 výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 c. 29775/2007- II/1 o poskytovaní dotácií v
56
pôsobnosti MPSVR SR poskytovať dotáciu na financovanie rekondično-rehabilitačných pobytov a integračných pobytov pre občanov so zdravotným postihnutím a dotáciu na financovanie programov sociálnej rehabilitácie občanov so zdravotným postihnutím.
Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia, ktorá má podporiť snahu poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu.
Pracovná rehabilitácia je v § 95 ods. 3 zákona definovaná ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona, zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.
Pracovná rehabilitácia ako dávka poskytovaná z úrazového poistenia, môže byť poskytnutá po splnení podmienok ustanovených zákonom (pozri podmienky nároku) zamestnancovi (okrem sudcu a prokurátora) a fyzickej osobe spadajúcej do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorých zákon definuje v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok ako poškodeného, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania.
Prvým predpokladom začatia konania o pracovnej rehabilitácii je podanie žiadosti poškodeného o túto úrazovú dávku pobočke Sociálnej poisťovne.
Na poskytnutie pracovnej rehabilitácie z úrazového poistenia nie je právny nárok. Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá po posúdení zdravotnej spôsobilosti poškodeného, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti. Toto posudzovanie je vykonávané najmä s ohľadom na možnosť opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 95 ods. 1 zákona).
Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov (§ 95 ods. 5 zákona).
Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak je poškodený poberateľom starobného dôchodku (§ 95 ods. 2 zákona).
Zdravotnú spôsobilosť poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na
57
stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 95 ods. 4 zákona).
S pracovnou rehabilitáciou ako vecnou dávkou súvisí aj dávka peňažného charakteru - rehabilitačné, ktoré finančne zabezpečuje poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie.
Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti (§ 95 ods. 6 zákona).
Rehabilitačné je dávkou peňažného charakteru poskytovanou z úrazového poistenia zo zákona, ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Účelom tejto dávky je finančne zabezpečiť poškodeného počas absolvovania pracovnej rehabilitácie.
Nárok na rehabilitačné má poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia.
Nárok na rehabilitačné a na jeho výplatu vyplýva zo zákona na základe vydania rozhodnutia, ktorým sa priznáva pracovná rehabilitácia, a preto poškodený žiadosť o rehabilitačné nepodáva.
Podmienkou nároku na rehabilitačné je poskytovanie pracovnej rehabilitácie.
Rehabilitačné sa poskytuje za kalendárne dni trvania pracovnej rehabilitácie. Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného (§ 96 ods. 3 zákona).
Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, pripadajúcej na jeden deň (§ 96 ods. 4 zákona).
Rehabilitačné sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou (§ 116 ods. 1 zákona).
Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na rehabilitačné, môže sa vyplácať preddavkovo (§ 116 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov).
Sumy rehabilitačného poskytované od 1. januára 2009 v eurách sa zaokrúhľujú ako dávky úrazového poistenia na najbližších 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona v znení neskorších predpisov).
Rehabilitačné sa poskytuje (§ 96 ods. 2 zákona) za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,
a.v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b.za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
58
c.počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
Záver:
Článok 26 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 27 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 27 dohovoru
Podľa čl. 35 a čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) zamestnanci majú právo na prácu a spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Právo na prácu je konkretizované v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a v ďalších právnych predpisoch.
Podľa čl. 35 odseku l Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Podľa čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. To sa nevzťahuje na práce, ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahradzujúci trest odňatia slobody, vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, výkon menších obecných služieb, vykonávaných na základe zákona, službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje život, zdravie alebo značné majetkové hodnoty a na konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných. Tieto ustanovenia vychádzajú z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o povinnej alebo nútenej práci č. 29 z roku 1930 (oznámenie č. 506/1990 Zb. a 14. bod oznámenia č. 110/1997 Z. z.) a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o odstránení nútenej práce č. 105 z roku 1957 (oznámenie č. 340/1998 Z. z.), ktorými je Slovenská republika viazaná.
Právo na prácu je vyjadrené v čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce - Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
Pracovnoprávne vzťahy môžu podľa Zákonníka práce vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa.
Podľa § 13 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
59
pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním ustanovených podmienok, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon).
Právo na prístup k zamestnaniu je definované v § 14 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 5/2004 Z. z.“) ako právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trh práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
V oblasti politiky zamestnanosti s cieľom postupne dosiahnuť a udržať plnú zamestnanosť Slovenská republika zabezpečuje plnenie mnohých úloh. Snahy o rast zamestnanosti vláda SR spája s vytváraním nových pracovných miest vhodne stimulovanými investíciami, so zvyšovaním atraktívnosti pracovných miest, kvality práce a produktivity práce.
Na zvyšovanie miery zamestnanosti a znižovanie miery nezamestnanosti slúžia opatrenia aktívnej politiky trhu práce (ďalej len “APTP”). Legislatívny rámec pre realizáciu opatrení APTP tvorí zákon č. 5/2004 Z. z. Predmetný zákon ustanovuje nárokovateľnosť väčšiny nástrojov aktívnej politiky trhu práce a vytvára podmienky pre spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce (ďalej len “AOTP”) z prostriedkov ESF. AOTP sú zamerané na
60
zvyšovanie zamestnateľnosti a zamestnanosti najmä znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie a na podporu a pomoc pri ich vstupe a zotrvaní na trhu práce.
V zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. ide o tieto AOTP:
1.v rámci zvyšovania zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie:
§ 42informačné a poradenské služby
§ 43odborné poradenské služby
§ 46vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie
§ 49príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
§ 51príspevok na vykonávanie absolventskej praxe
§ 52príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec
§ 52apríspevok na aktivačnú formou dobrovoľníckej služby
§ 53cpodpora začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce
§ 54projekty a programy realizované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, zamerané na inovatívne formy uplatnenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce
§ 55apríprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
2.v rámci zvyšovania zamestnanosti a podpory vytvárania nových pracovných miest:
§ 49príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
§ 50príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
§ 50apríspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami
§ 50bpodpora zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku
§ 51apríspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy na trh práce
§ 53príspevok na dochádzku za prácou
§ 53apríspevok na presťahovanie za prácou
§ 53bpríspevok na dopravu do zamestnania
§ 53cpodpora začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce
§ 53dpríspevok na vytvorenie nového pracovného miesta
§ 54projekty a programy
§ 56príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
§ 56apríspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
§ 57príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti
§ 57apríspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
§ 59príspevok na činnosť pracovného asistenta
§ 60príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Aplikuje sa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
61
V zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. poskytujú služby zamestnanosti bezplatne:
•Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
•úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
•detašované pracoviská úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a detašované pracoviská úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vecne zabezpečujú pomoc účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a podporných opatrení pri tvorbe nových pracovných miest, vzdelávania a príprave pre trh práce a poradenstve v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, s osobitým zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Ďalej poskytujú tieto služby:
-sprostredkúvajú uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodné zamestnanie aj prostredníctvom agentov pre pracovné miesta, ktorí zisťujú požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov, pracovné podmienky u zamestnávateľov a sledujú situáciu na trhu práce,
-poskytujú informačné a poradenské služby,
-poskytujú odborné poradenské služby v rámci individuálneho alebo skupinového poradenstva,
-sledujú proces adaptácie zamestnanca prijatého do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie najmenej počas šiestich mesiacov,
-poskytujú informačné a poradenské služby zamestnávateľom, ktoré sú zamerané na uľahčenie adaptácie jeho zamestnanca v novom zamestnaní najmenej počas šiestich mesiacov.
V rámci služieb zamestnanosti sa uplatňuje pri poskytovaní pomoci uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie princíp rovnakého zaobchádzania a podporuje sa individuálny, na klienta zameraný prístup (služby prvého kontaktu, včasná identifikácia individuálnych potrieb uchádzačov o zamestnanie).
§ 55a zákona č. 5/2004 Z. z. Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento poskytuje aj bližšie a záväzné informácie.
(1) Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím sa vykonáva najmä so zreteľom na jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a na náročnosť pracovnej činnosti, ktorú bude po skončení prípravy na pracovné uplatnenie vykonávať. Na účely tohto zákona príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím zahŕňa zaškolenie a prípravu na prácu. Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím trvá najviac šesť mesiacov.
(2) Zaškolením sa umožňuje občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý nie je schopný podrobiť sa sústavnej príprave na povolanie alebo u ktorého tento spôsob prípravy nie je
62
potrebný, získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti na vykonávanie pracovnej činnosti. Zaškolenie sa spravidla končí záverečnou skúškou.
(3) Príprava na prácu občana so zdravotným postihnutím je príprava umožňujúca postupné prispôsobovanie sa na výkon práce.
(4) Pri zaškolení alebo príprave na prácu môže občanovi so zdravotným postihnutím poskytovať pomoc pracovný asistent, ktorý je zamestnancom právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa odseku 5.
(5) Zaškolenie alebo príprava na prácu občana so zdravotným postihnutím sa vykonáva
a) vo vzdelávacom zariadení,
b) na pracovisku jeho zamestnávateľa alebo
c) v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.
(6) Na výber vzdelávacieho zariadenia, chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na vykonávanie zaškolenia alebo prípravy na prácu občana so zdravotným postihnutím sa vzťahuje osobitný predpis
(7) Na zaškolenie alebo prípravu na prácu občana so zdravotným postihnutím môže úrad poskytnúť príspevok na úhradu oprávnených nákladov na zaškolenie alebo prípravu na prácu a úhradu oprávnených nákladov súvisiacich so zaškolením alebo prípravou na prácu občana so zdravotným postihnutím podľa § 55b a 55c na základe uzatvorenej písomnej dohody podľa odseku 10.
(8) Počas zaškolenia alebo prípravy na prácu, ktoré trvajú najviac jeden mesiac, má občan so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie, nárok na náhradu výdavkov v rozsahu podľa § 46 ods. 4 až 7 a 9. Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý je zamestnancom, počas zaškolenia alebo počas prípravy na prácu, ktoré trvajú najviac jeden mesiac, patrí mzda, plat, náhrada mzdy alebo náhrada platu.
(9) Ak zaškolenie alebo príprava na prácu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, trvá dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, má nárok na dávku počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím podľa § 48b.
(10) Zaškolenie alebo príprava na prácu občana so zdravotným postihnutím sa vykonáva na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie a úradom a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa odseku 5.
(11) Dohoda uzatvorená podľa odseku 10 medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je záujemcom o zamestnanie, obsahuje
a) miesto zaškolenia alebo prípravy na prácu,
b) obsah a dĺžku trvania zaškolenia alebo prípravy na prácu vrátane dátumu ich začatia a skončenia,
c) práva a povinnosti účastníkov zaškolenia alebo prípravy na prácu,
d) rozsah a podmienky úhrady výdavkov na zaškolenie alebo na prípravu na prácu podľa odsekov 8 a 9,
e) ďalšie dohodnuté náležitosti.
(12) Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 5, ktorá vykonáva zaškolenie alebo prípravu na prácu občana so zdravotným postihnutím, uzatvára s úradom písomnú dohodu podľa odseku 10, ktorá obsahuje
a) miesto a spôsob vykonávania zaškolenia alebo prípravy na prácu,
63
b) pracovné činnosti, na ktoré sa zaškolenie alebo príprava na prácu vykonáva,
c) kvalifikačné predpoklady a zdravotné predpoklady, ktoré sú potrebné pre zaškolenie alebo prípravu na prácu,
d) počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorým poskytuje zaškolenie alebo prípravu na prácu,
e) teoretický a praktický obsah zaškolenia alebo prípravy na prácu,
f) dĺžku zaškolenia alebo prípravy na prácu vrátane dátumu začatia a skončenia,
g) maximálnu výšku úhrady oprávnených nákladov podľa § 55b,
h) podmienky úhrady oprávnených nákladov podľa § 55c,
i) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
j) spôsob overenia odborných zručností a praktických skúseností získaných počas zaškolenia alebo prípravy na prácu,
k) podmienky vrátenia uhradených oprávnených nákladov podľa § 55b a 55c v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
l) ďalšie dohodnuté náležitosti.
(13) Občan so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie, môže z vážnych zdravotných dôvodov, rodinných dôvodov a osobných dôvodov, ktoré u neho nastali počas zaškolenia alebo prípravy na prácu, prerušiť zaškolenie alebo prípravu na prácu alebo odstúpiť od dohody; vážnosť dôvodov posudzuje úrad.
§ 55b
Oprávnené náklady na zaškolenie a prípravu na prácu
(1) Oprávnené náklady právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa § 55a ods. 5 na zaškolenie alebo prípravu na prácu občana so zdravotným postihnutím sú
a) priame náklady vynaložené na zaškolenie alebo na prípravu na prácu, a to náklady na materiál, mzdy a odmeny zamestnancov, úhrada preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zariadením na vzdelávanie a prípravu pre trh práce za svojich zamestnancov vykonávajúcich zaškolenie a prípravu na prácu a ostatné priame náklady,
b) režijné náklady pri zaškoľovaní alebo príprave na prácu,
c) daň z pridanej hodnoty, ak súčasťou nákladov podľa písmen a) a b) je aj táto daň a právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 55a ods. 5, ktorá vykonáva zaškolenie alebo prípravu na prácu, si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu,46b)
d) náhrada mzdy zamestnancov zúčastňujúcich sa na zaškolení alebo príprave na prácu podľa osobitného predpisu, 46c)
e) náhrada výdavkov občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie, zúčastňujúci sa na zaškolení alebo na príprave na prácu podľa § 46 ods. 4 až 7 a 9,
f) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, výdavkov na ubytovanie a na stravné podľa osobitného predpisu21) občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zamestnancom, zúčastňujúci sa na zaškolení alebo na príprave na prácu,
g) ostatné náklady zamestnávateľa bezprostredne súvisiace so zaškolením alebo prípravou na prácu zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.
(2) Za oprávnené náklady právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa § 55a ods. 5, ak nie sú zahrnuté v oprávnených nákladoch uvedených v odseku 1, sa považujú aj
64
a) náklady na potrebnú výbavu účastníkov zaškolenia alebo prípravy na prácu, učebnicami a učebnými pomôckami najviac vo výške 1 500 Sk na jedného účastníka zaškolenia alebo prípravy na prácu,
b) náklady na osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky a ochranné nápoje podľa osobitného predpisu 46d) poskytnuté účastníkom zaškolenia alebo prípravy na prácu,
c)poistenie zodpovednosti za škodu na zdraví účastníka zaškolenia alebo prípravy na prácu dohodnuté na dobu účasti na zaškolení alebo príprave na prácu.
(3) Ak zaškolenie alebo prípravu na prácu vykonáva zamestnávateľ pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú jeho zamestnancami, za oprávnené náklady na zaškolenie alebo prípravu na prácu sa nepovažujú náklady podľa odseku 2 písm. b) a c).
§ 55c
Oprávnené náklady súvisiace so zaškolením a prípravou na prácu
(1) Oprávnené náklady súvisiace so zaškolením alebo prípravou na prácu občana so zdravotným postihnutím sú náklady na poistenie pre prípad škody spôsobenej občanom so zdravotným postihnutím zariadeniu na zaškolenie alebo prípravu na prácu a náklady na poistenie súvisiace so zaškolením alebo prípravou na prácu občanov so zdravotným postihnutím v zahraničí.
(2) Ak pri zaškolení alebo príprave na prácu občana so zdravotným postihnutím je nevyhnutá účasť inej fyzickej osoby, považujú sa za oprávnené náklady aj náklady súvisiace s účasťou tejto fyzickej osoby pri zaškolení alebo príprave na prácu, a to
a) preukázané cestovné výdavky na cestu hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby do miesta konania zaškolenia alebo prípravy na prácu a späť, ak sa zaškolenie alebo príprava na prácu uskutočňujú mimo obce trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím,
b) preukázané výdavky na ubytovanie počas zaškolenia alebo prípravy na prácu, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, najviac vo výške 33,20 Eur na deň,
c) stravné fyzickej osoby podľa osobitného predpisu 21) v dňoch jej účasti na zaškolení alebo príprave na prácu, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím.
(3) Ak zaškolenie alebo prípravu na prácu vykonáva zamestnávateľ pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú jeho zamestnancami, za oprávnené náklady súvisiace so zaškolením a prípravou na prácu sa nepovažujú náklady podľa odsekov 1 a 2.
Podmienky prijatia do štátnej služby sú upravené zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov.
Podmienky prijatia na výkon práce vo verejnom záujme sú upravené v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme sa miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa podľa tohto zákona, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, obsadzuje na základe výsledku výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.
65
Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom (antidiskriminačným zákonom). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podmienky prijatia do štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície upravuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“).
Podmienky prijatia do štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby sú upravené v § 16 až § 19 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“). Do účinnosti zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2008, boli príslušníci Horskej záchrannej služby zamestnancami Horskej záchrannej služby, ich pracovnoprávne vzťahy boli upravené zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníkom práce. Zákon č. 315/2001 Z. z. nie je jediným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý upravuje služobný pomer príslušníkov týchto zborov. Na služobný pomer príslušníkov je aplikovaný aj Zákonník práce (ide o subsidiárnu pôsobnosť v rozsahu výslovne upravenom v zákone č. 315/2001 Z. z. - § 12 ods. 6 v spojení s § 193). Na príslušníka Horskej záchrannej služby sa vzťahuje aj zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje jeho odbornú spôsobilosť.
Zároveň sa na služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby vzťahujú aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ak to vyplýva z povahy alebo z právnej úpravy, napríklad, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto osobitné zákony sa na služobné pomery príslušníkov zborov vzťahujú bez toho, aby to bolo potrebné výslovne upraviť v zákone č. 73/1998 Z. z., či v zákone č. 315/2001 Z. z. Na rovnakom princípe je založený aj vzťah zákonov č. 73/1998 Z. z. a č. 315/2001 Z. z. so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý vyplýva (okrem iného) aj z § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. a § 16 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.. Podľa § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom (antidiskriminačným zákonom). Zákon č. 315/2001 Z. z. v § 16 ods. 2 obdobne ustanovuje, že práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom zboru pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom (antidiskriminačným zákonom).
66
Podmienky prijatia do štátnej služby profesionálnych vojakov sú upravené zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“). V paragrafe 13 ods. 1 písm. k) ustanovuje ako jednu z podmienok prijatia do štátnej služby zdravotnú a psychickú spôsobilosť ako aj fyzickú zdatnosť.
Podmienky prijatia do štátnej služby colníkov sú upravené zákonom č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Štátnou službou podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je plnenie úloh Policajného zboru, ktoré sú konkretizované v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Ide najmä o ochranu života, zdravia a bezpečnosti občanov, ochranu ich majetku, odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, ochrana štátnej hranice a zabezpečovanie verejného poriadku. Príslušníci Policajného zboru podľa § 9 zákona o Policajnom zbore sú povinní i v čase mimo služby vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, pri ktorom sa predpokladá aj použitie donucovacích prostriedkov (napr. hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, putá a zbraň). Z toho vyplýva potreba ich permanentnej pripravenosti plniť úlohy aj v záťažových situáciách a pri ohrození života a zdravia ich samých.
Plnenie týchto úloh, ich náročnosť a spoločenský význam sa premietli do prísnych podmienok prijímacieho konania do štátnej služby. Práve preto jednou z podmienok pre prijatie do štátnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe je zdravotná, telesná a duševná spôsobilosť na výkon služby. Táto zákonná podmienka je rozpracovaná predpismi, ktoré podrobne a presne upravujú požiadavky kladené na zdravotný stav, telesnú zdatnosť a duševnú spôsobilosť.
Osobitné zákony upravujú postavenie príslušných osôb a právne vzťahy v niektorých druhoch povolaní, napr. advokátov, sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov, notárov, audítorov, autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, daňových poradcov, patentových zástupcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a pod.
Podľa § 4 ods.1 písm. b) antidiskriminačného zákona sa rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru nepovažuje za diskrimináciu; to neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu.
Podmienka spĺňania zdravotnej spôsobilosti sa podľa zákona o štátnej službe vzťahuje na príslušníkov všetkých subjektov v pôsobnosti tohto zákona. Rovnaká podmienka je ustanovená pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších prepisov.
67
Dňa 7. februára 2008 iniciovala sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra SR stretnutie zástupcov ministerstiev financií a obrany k problému s uplatňovaním predmetného článku v podmienkach ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených síl. Zástupcovia oboch rezortov zdieľali stanovisko ministerstva vnútra, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania, nie je možná pri stanovovaní podmienok prijímania do štátnej služby príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a ozbrojených síl.
Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia pripúšťajú ustanovenia §8 ods. 1 a 5 antidiskriminačného zákona. §8 ods. 1 antidiskriminačného zákona znie: „Diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.“ § 8 ods.5 antidiskriminačného zákona znie: „Diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti.“
V záujme zníženia rizika diskriminácie rodičov na trhu práce a v zamestnaní z dôvodu starostlivosti o rodinu a vytvorenia podmienok pre možnosť zosúladenia pracovného, osobného a rodinného života, ktoré v plnej miere akceptujú slobodnú voľbu rodiča a jeho plnú zodpovednosť za rozhodnutia v oblasti starostlivosti o dieťa, umožňuje platná legislatíva týkajúca sa poskytovania rodičovského príspevku vykonávať rodičom zárobkovú činnosť aj v období starostlivosti o dieťa vo veku do troch, resp. šesť rokov. Podľa § 3 ods.3 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z. rodič splní podmienku riadnej starostlivosti o dieťa, ak počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na strednej alebo na vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy na vstup na trh práce zabezpečí riadnu starostlivosť o dieťa plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Uvedené ustanovenie platí rovnako pre zdravých i zdravotne postihnutých rodičov.
Záver:
Článok 27 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou. Slovenská republika v súlade s článkom 46 dohovoru a článkom 19 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve urobí výhradu k článku 27 ods. 1 písm. a) v nasledovnom znení: „Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru.“
K článku 28 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 28 dohovoru
68
V Slovenskej republike v súčasnom období je vytvorený systém sociálneho zabezpečenia a tento systém sa udržiava.
Legislatívne je tento systém upravený:
V článku 39 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky – „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“.
Na vykonanie predmetného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky sa prijali najmä nasledovné právne predpisy:
1. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
2. zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
3. zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
4. zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
5. zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6. zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení zákona č. 272/2008 Z. z.
Všeobecný systém sociálneho poistenia zavedený zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, systém starobného dôchodkového sporenia zavedený zákonom č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a systém doplnkového dôchodkové sporenia zavedený zákonom č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predstavujú kvalitatívne a koncepčne nový systém, modelovaný tak, aby aj pri nepriaznivom demografickom vývoji zachovával dosiahnutú úroveň sociálneho zabezpečenia. Predmetný systém sociálneho poistenia sa zdokonaľuje a reformuje.
Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uzákoňuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov občana, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze. Ide o čistý mesačný príjem, ktorý by mal zabezpečovať spoločne hospodáriacej jednotke (jednotlivec, rodina) dočasné uspokojovanie základných potrieb na veľmi skromnej úrovni. Tento zákon nezakladá sám osebe nárok na žiadnu dávku, postupuje sa však podľa neho pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na určitú dávku, alebo na zľavu z určitého plnenia. Slúži ako kritérium tak určovania okruhu poberateľov (testovanie príjmov), ako aj odvodzovania výšky niektorých dávok.
69
Zákon zohľadňuje životnú situáciu ľudí so zdravotným postihnutím tak, že pri testovaní príjmov podľa tohto zákona sa za príjem nepovažujú peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (okrem príspevku za opatrovanie) a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení zákona č. 613/2004 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa v prípade, keď si povinná osoba neplní voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Štát poskytuje náhradné výživné v sume stanovenej súdom, najviac však vo výške 1,2-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa v tom prípade, ak príjem žiadateľa a fyzických osôb posudzovaných spoločne nie je vyšší ako 2,2 násobok sumy ich životného minima.
Ustanovenia zákona o náhradnom výživnom sa v plnom rozsahu týkajú aj zdravotne postihnutých rodičov, ktorí majú rovnakú zodpovednosť a rovnaké povinnosti voči svojim deťom ako zdraví rodičia.
Štátna sociálna podpora ako subsystém sociálneho zabezpečenia je vyjadrením podpory štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi vo vymedzených právom uznaných životných situáciách, ktorými sú predovšetkým narodenie dieťaťa, starostlivosť o dieťa a zabezpečenie jeho základných potrieb. Predstavuje súbor jednorazových a opakovaných štátnych sociálnych dávok, ktorými štát finančne prispieva rodičom na výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa.
Systém štátnej sociálnej podpory je založený na občianskom princípe a oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na jednotlivé dávky môže byť jeden z rodičov dieťaťa (otec alebo matka) na základe ich vzájomnej dohody. Oprávnenou osobou môže byť aj zdravotne postihnutý rodič. Z hľadiska možnosti uplatnenia nároku na jednotlivé štátne sociálne dávky majú všetci rodičia rovnaké podmienky a výška jednotlivých dávok je rovnaká pre deti zdravé i zdravotne postihnuté.
Platné právne predpisy o prídavku na dieťa, o rodičovskom príspevku a o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa však rešpektujú odlišnosti vyplývajúce zo zdravotného postihnutia rodiča alebo dieťaťa.
Z hľadiska poskytovania štátnych sociálnych dávok je požiadavka primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany zdravotne postihnutých akceptovaná v plnej miere. Zdravotne postihnutí rodičia majú ako oprávnené osoby rovnaké práva a povinnosti ako ostatné oprávnené osoby a právne predpisy zároveň v odôvodnených prípadoch rešpektujú odlišnosti vyplývajúce zo zdravotného postihnutia rodiča alebo dieťaťa (pozri komentár k článku 7). Žiadna z dávok systému štátnej sociálnej podpory nie je poskytovaná v nižšej sume z dôvodu zdravotného postihnutia rodiča alebo dieťaťa.
Pri uplatňovaní nároku na štátne sociálne dávky majú oprávnené osoby resp. rodičia rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na ich zdravotný stav. Z hľadiska splnenia všetkých podmienok nároku na jednotlivé dávky stanovené v príslušných právnych predpisoch je však potrebné prihliadať na to, či rodič je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa a či má rodičovské práva v rozsahu stanovenom v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
70
V § 72 zákona o sociálnych službách sa ustanovuje, že verejný poskytovateľ sociálnej služby a neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, môže určiť sumu úhrady za sociálnu službu najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov vynaložených na poskytovanie sociálnej služby.
Zároveň sa v § 72 upravuje, že za podmienok ustanoveným zákonom o sociálnych službách sa bezplatne poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, tlmočnícka služba, krízová pomoc prostredníctvom telekomunikačných technológií, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálna rehabilitácia a pracovná terapia.
Pri úhrade za poskytovanie sociálnej služby sa podľa § 73 zákona o sociálnych službách uplatňuje ochrana príjmu klienta pred platením neprimeranej úhrady. To znamená, že ak príjem klienta nepostačuje na zaplatenie celej úhrady, neplatí vôbec alebo platí len jej časť, a to tak, aby mu po zaplatení úhrady zostalo z príjmu stanovené percento alebo násobok sumy životného minima. Pri terénnej opatrovateľskej službe je to 1,3-násobok sumy životného minima, pri ambulantnej sociálnej službe v zariadení 70 % sumy životného minima, pri týždennom pobyte v zariadení 50 % sumy životného minima a pri celoročnom pobyte v zariadení najmenej 20 % sumy životného minima.
V prípade, že fyzická osoba vrátane občana so zdravotným postihnutím nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, možno jej v súlade so zákonom o sociálnych službách poskytovať sociálnu službu v nocľahárni, útulku, v domove na pol ceste, nízkoprahovom dennom centre a v zariadení núdzového bývania.
V zradení núdzového bývania (§ 29 zákona o sociálnych službách) sa osobe (vrátane osoby so zdravotným postihnutím odkázanej na pomoc inej osoby), ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo ho nemôže z vážnych dôvodov užívať, poskytuje ubytovanie na určitý čas, sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a utvárajú podmienky na prípravu stravy, vykonávanie základnej osobnej hygieny a záujmovú činnosť.
Nepriaznivý dosah chudoby na zdravotne postihnutých sa zmierňuje aj za pomoci systému hmotnej núdze. Pomoc v hmotnej núdzi má doplnkový charakter, ktorý je v zákone č. 599/2003 Z .z . o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) vyjadrený garanciou zabezpečenia základných životných podmienok v prípadoch nedostatočného zabezpečenia z ďalších systémov. Zákon je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom zaručuje rovnaké práva všetkým, teda aj osobám so zdravotným postihnutím.
Ochranný charakter zákona sa prejavuje aj v súvislosti s posudzovaním hmotnej núdze občanov so zdravotným postihnutím, a to formou priamej a nepriamej podpory.
Priama podpora:
-do okruhu spoločne posudzovaných osôb nepatria deti, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Týmto spôsobom sa poskytuje ochrana a finančné zvýhodnenie, súvisiace so starostlivosťou o takéto dieťa,
71
-na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi pre túto skupinu občanov sa za príjem nepovažuje:
1.25 % z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu,
2.25 % zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity,
-možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa neskúma, ak ide o občana, ktorý je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Týmto občanom pri vzniku nároku na dávku vzniká nárok aj na ochranný príspevok,
-od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno požadovať predaj alebo prenájom:
1.hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
2.predaj osobného motorového vozidla, ktoré využívajú na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
-pri vzniku nároku na dávku vzniká automaticky aj nárok na príspevok na bývanie, bez skúmania ďalších podmienok nároku, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky, ktorý dovŕšil 62 rokov veku,
Nepriama podpora – prevencia
-V prípade osobnej a riadnej starostlivosti o občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako 6 rokov veku, ak sa toto obdobie nekryje s obdobím dôchodkového poistenia, sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie takejto starostlivosti,
-možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa neskúma, pričom vzniká aj nárok na ochranný príspevok u občanov, ktorí:
1.sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného
orgánu dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím,
2.sa osobne, celodenne a riadne starajú o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ťažkým zdravotným postihnutím,
-ak je občan v hmotnej núdzi alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, tehotná žena, dávka uvedená v odseku 2 sa zvyšuje mesačne o sumu určenú zákonom. Za určitú formu prevencie a prípadné predchádzanie zdravotnému postihnutiu, môžeme považovať aj primeranú starostlivosť o takúto ženu, k čomu prispievajú aj výdavky s tým spojené.
Záver:
Článok 28 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
72
K článku 29 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 29 dohovoru
Článok 29 odsek 1 Ústavy SR ustanovuje – „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach“.
Článok 37 odsek 1 Ústavy SR – „Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov“.
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov umožňuje obmedziť činnosti subjektov uvedených v článku 37 odseku 3 Ústavy SR v čase vojny, vojnového času, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Uvedené ustanovenia Ústavy SR bližšie konkretizuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“).
Paragraf 2 odsek 1 zákona o združovaní občanov zakotvuje:
„Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich“.
Paragraf 2 odsek 2 zákona o združovaní občanov upravuje:
„Členmi združení môžu byť aj právnické osoby“
Paragraf 2 odsek 3 zákona o združovaní občanov upravuje:
„Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona“.
Paragraf 3 odsek 1 zákona o združovaní občanov upravuje:
„Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť“.
Paragraf 3 odsek 2 zákona o združovaní občanov upravuje:
„Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo, že stojí mimo neho“.
Paragraf 3 odsek 3 zákona o združovaní občanov upravuje:
„Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia“.
73
Paragraf 4 písm. a), b), c) zákona o združovaní občanov upravuje:
„Nie sú dovolené združenia,
a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva“.
Paragraf 5 zákona o združovaní občanov upravuje:
„Združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi“.
Porušovanie slobody združovania a zhromažďovania je trestný čin podľa trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov):
§ 195 Porušovanie slobody združovania a zhromažďovania
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy obmedzuje vo výkone jeho združovacieho práva alebo zhromažďovacieho práva, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa v súvislosti so zhromaždením, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo určených usporiadateľov takého zhromaždenia, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Pokiaľ ide o rozpustenie alebo pozastavenie činnosti združení – organizácií pracovníkov alebo organizácií zamestnávateľov, nie je to možné podľa vnútroštátneho zákonodarstva Slovenskej republiky, ak združenie vykonáva svoju činnosť v súlade s cieľmi, pre ktorý združenie bolo zriadené a so svojimi stanovami.
V obzvlášť výnimočných situáciách možno činnosť združenia obmedziť pozrite už vyššie uvedené ustanovenie § 37 odseku 3 Ústavy SR.
V § 12 odsek 3 zákona o združovaní občanov sa uvádza:
„Ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zistí, že združenie – organizácia pracovníkov alebo organizácia zamestnávateľov vyvíja svoju činnosť,
a) ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiam alebo organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť alebo na vykonávanie náboženstva alebo viery v cirkvách a náboženských spoločnostiach (§1 odsek 3 zákona o združovaní občanov – pozrite vyššie uvedené ustanovenie);
74
b) ktorá porušuje zásady uvedené v § 3 odseku 1 a 2 zákona o združovaní občanov – pozrite vyššie uvedené ustanovenie;
c) ktorá je v rozpore s § 4 alebo § 5 zákona o združovaní občanov – pozrite vyššie uvedené ustanovenia;
bez meškania upozorní na túto skutočnosť združenie a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ho rozhodnutím rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pri preskúmavaní tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky postupuje podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov (§ 244 – § 250s Občianskeho súdneho poriadku). Opravný prostriedok má odkladný účinok; ak sú pre to závažné dôvody, môže Najvyšší súd Slovenskej republiky na čas do právoplatnosti svojho rozhodnutia činnosť združenia pozastaviť. Po túto dobu smie združenie vykonávať len činnosť nevyhnutnú na plnenie povinností podľa zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zruší, ak neboli dané dôvody na rozpustenie združenia“.
Z uvedeného vyplýva, že rozpustenie alebo pozastavenie činnosti združenia je možné len v obzvlášť výnimočných situáciách a uvedený § 12 odsek 3 zákona o združovaní občanov vychádza z článku 8 odseku 1 Dohovoru MOP o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948, ktorým je Slovenská republika viazaná (oznámenie č. 489/1990 Zb. a 28. bod oznámenia č. 110/1997 Z. z.)
Podmienky vzniku politickej strany a politického hnutia (ďalej len "strana"), register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností sú upravené v zákone č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.
Podľa § 2 strana nesmie stanovami, programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. § 3 odsek 1 stanovuje, že právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý v deň volieb do orgánov strany dovŕšil 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Podľa § 4 odseku 1 občania majú právo založiť stranu a združovať sa v nej.
Ústava SR v čl. 2 ods. 1 vyslovene ustanovila, že občania ako nositelia verejnej moci majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo (priama demokracia) alebo prostredníctvom volených zástupcov (nepriama demokracia). Priama demokracia sa uplatňuje predovšetkým prostredníctvom referenda, pri ktorom ľudia priamo rozhodujú o dôležitej verejnej otázke. Pri nepriamej = zastupiteľskej demokracii ľudia (občania = voliči) rozhodujú prostredníctvom volených zástupcov, ktorým dávajú mandát, aby v jeho mene rozhodovali o veciach verejných. Tento transport moci sa uskutočňuje vo voľbách na základe volebného práva.
Voľby v Slovenskej republike sú upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi, pri ktorých vytváraní sa vychádzalo z medzinárodných chárt a dokumentov, ktoré Slovenská republika ratifikovala.
75
Z Ústavy SR
Čl. 12 (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Čl. 30 (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám Voľbu členov slovenského parlamentu upravuje zákon č. 333/2004 Z. z. z 13. mája 2004. Podľa § 1 cit. zákona sa voľby konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia. Zásada všeobecnosti znamená, že právo voliť a byť volený má každý občan, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Aktívne volebné právo je viazané na dosiahnutie vekovej hranice 18 rokov. Pasívne volebné právo je viazané na dosiahnutie vekovej hranice 21 rokov. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sú podmienkami uplatnenia volebného práva vek a štátne občianstvo SR.
Záver:
Článok 29 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
K článku 30 dohovoru
Právna úprava v Slovenskej republike k článku 30 dohovoru
Národná rada SR dňa 29. marca 2007 schválila zákon č. 220/2007 o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní), ktorý nadobudol účinnosť dňa 31. mája 2007. Schválená právna úprava by mala vytvoriť stabilné prostredie pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky a zabezpečiť podmienky pre slobodné poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu, ktoré nebudú brzdiť rozvoj možných digitálnych platforiem. Jeho dôkladná implementácia zabezpečí štandardnú úroveň služieb pre zdravotne postihnutých užívateľov.
76
MK SR sa aktívne zúčastňuje prác v rámci medzirezortnej pracovnej skupiny pri MDPT SR pre digitálne vysielanie a podieľalo sa na príprave návrhu materiálu Spôsoby riešenia zavádzania digitálneho vysielania v SR a kvantifikácia rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v tomto procese vo vzťahu k obyvateľstvu a vo vzťahu k verejnoprávnym médiám, ktorý ako jeden z variantov podpory nákupu prídavných zariadení na príjem digitálneho vysielania predpokladal podporu pre znevýhodnené skupiny, t.j. aj zdravotne postihnutých. MK SR sa prikláňa k myšlienke podpory týchto znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Audiovizuálne diela – slovenské filmy z edície Slovenského filmového ústavu majú okrem cudzojazyčných i slovenské titulky, ktoré sú určené nepočujúcim. MK SR prostredníctvom grantového systému Audiovízia finančne podporuje tvorbu a vývoj audiovizuálnych diel, postprodukciu, distribúciu alebo prezentáciu audiovizuálnych diel. Nie je vylúčené, aby z grantového programu Audiovízia bola podporená aj výroba hlasových komentárov k audiovizuálnym dielam pre ľudí so zrakovým postihnutím, príp. výroba skrytých a otvorených titulkov pre sluchovo postihnutých, avšak výlučne v priamej súvislosti s výrobou konkrétnej audiovizuálie, ktorá predstavuje predmet projektu, na ktorý je dotácia požadovaná, t. j. žiadateľ môže v rámci oprávnených nákladových položiek na výrobu (vývoj, produkciu, postprodukciu) audiovizuálneho diela požadovať dotáciu na titulkovanie (položka: služby súvisiace s realizáciou projektu, t. j. služby poskytované na objednávku, z toho napr. titulkovanie), resp. na titulkovaciu techniku (položka: prenájom techniky, z toho napr. titulkovacia technika).
Podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov vysielateľ na základe zákona (STV) je povinný zabezpečiť v celoplošnom vysielaní televíznej programovej služby, ktorú nevysiela digitálne, aby bolo najmenej:
a) 25% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, a to v každej takej programovej službe,
b) 1% všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, a to najmenej v jednej takej programovej službe.
Zákonom o digitálnom vysielaní sa menil a dopĺňal zákon o vysielaní a retransmisii a zaviedli sa nové povinnosti pre vysielateľov vo vzťahu k titulkovaniu skrytými alebo otvorenými titulkami, k tlmočeniu do posunkovej reči pre nepočujúcich a hlasovému komentovaniu pre nevidiacich v digitálnom vysielaní. Tieto povinnosti sa neuplatnia pred uplynutím troch rokov odo dňa, v ktorom vysielateľ začal svoju programovú službu vysielať digitálne. Uvedené prechodné obdobie sa nevzťahuje na vysielateľov, ktorí začnú vysielať svoju programovú službu digitálne po 31. máji 2009.
Povinnosti pre STV:
a) 50 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami,
b) 3 % všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich,
c) 20 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre
77
nevidiacich.
Povinnosti pre vysielateľov s licenciou (nevzťahuje sa na lokálne vysielanie a vysielanie do zahraničia)
a) 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich,
b) 3 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov
Ustanovením § 29 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa upravuje použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých osôb v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím.
Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Za použitie diela pritom nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
V zariadeniach sociálnych služieb sa vytvárajú podmienky aj na záujmovú činnosť, ktorou je v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách utváranie podmienok na kultúrnu činnosť, spoločenskú činnosť, športovú činnosť a rekreačnú činnosť alebo ich zabezpečenie alebo ich sprostredkovanie zamerané na predchádzanie sociálneho vylúčenia fyzických osôb.
Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, trávení voľného času a športovaní sa podporuje aj poskytovaním viacerých peňažných príspevkov na kompenzáciu pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov - najmä peňažného príspevku na osobnú asistenciu, peňažného príspevku na prepravu, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
Jedným z nástrojov podpory účasti na kultúrnom živote, rekreácii, trávení voľného času a športovaní sú aj dotácie, ktoré sa poskytujú podľa výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 26. novembra 2008 č. 23609/2008 – II/1, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 25. decembra 2007 č. 29775/2007-II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rekondično-rehabilitačné a integračné pobyty a na programy sociálnej rehabilitácie.
78
Záver:
Článok 30 dohovoru je ratifikovateľný Slovenskou republikou.
Článok 31 až 50 dohovoru
Články 31 až 50 sú štandardné záverečné ustanovenia dohovoru, upravujúce najmä ratifikáciu dohovoru, nadobudnutie platnosti dohovoru, vypovedanie dohovoru a iné skutočnosti.
Celkový záver k dohovoru:
Po analýze a zhodnotení právnej úpravy zabezpečovania plného a rovnakého užívania všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike v jednotlivých zákonoch a jej porovnaní s textom znenia dohovoru možno skonštatovať, že súčasný právny stav v Slovenskej republike je v súlade s dohovorom. Dohovor je ratifikovateľným Slovenskou republikou.
Právnou úpravou zakotvenou v článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, v
Zákone č.
140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame,
v
Zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
v znení neskorších predpisov, v
Zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov,
v
Zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov, v
Zákone Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, v
Zákone č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
v
Zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
v Zákone č.
311/2001 Z. z. - Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v .
Zákone č. 305/2005 Z. z.
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
, v
Zákone č. 452/ 2004 Z. z. o náhradnom výživnom v znení zákona č. 613/2004
Z. z.
, v
Zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov,
v
Zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a
o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
, v
Zákone č. 235/1998
Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili
tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili
dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov
, v
Zákone č.
627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,
v
Zákone č.
571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov
, v Zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, v Zákone č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v
Zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov,
v Zákone č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe z znení neskorších predpisov, v Zákone č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb,
79
v Zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vykonávajú ustanovenia dohovoru. Vytvorili sa podmienky pre všetkých zamestnancov u rôznych zamestnávateľov v Slovenskej republike pre organizovanie sa, ako aj ich účasť na určovaní podmienok zamestnania a pracovných podmienok vo verejnej službe, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Opatrenie č. 6/2009 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení a maximálne zohľadňované sumy z ich ceny, Opatrenie č.7/2009 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované sumy z ceny pomôcok a Výnos Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 26. novembra 2008 č. 23609/2008 – II/1, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 25. decembra 2007 č. 29775/2007-II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
.