TABUĽKY ZHODY
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/JHA z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so
zavádzaním eura
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
„Článok 8
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli právnické osoby považované za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 5, ktoré by boli spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, konajúcou či už individuálne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie založené na:
— oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo
— právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo
— právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
ako aj za účasť v úlohe spolupáchateľov alebo podnecovateľov takýchto trestných činov alebo pokusov o spáchanie trestných
činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) a b). 188 SK Úradný vestník Európskej únie 19/zv. 1
2. Okrem prípadov už uvedených v odseku 1 každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba niesla zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v odseku 1 umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 3 až 5 v prospech
N
Čl. I
300/2005
Z. z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 2 z 75
Č: 1
O: 3
tejto právnickej
osoby osobou konajúcou na základe oprávnenia od tejto právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi,
podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článku 3 až 5.“.
§ 59
O:1
§ 83a
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
Strana 3 z 75
§ 83b
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci
Strana 4 z 75
tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O: 1
“Článok 9
Sankcie pre právnické osoby
N/D
Čl. I
300/2005
§ 83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak,
Strana 5 z 75
Č: 2
O: 2
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 8 ods. 1 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami,
ktoré musia zahŕňať trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne pokuty, a okrem iných sankcií môžu zahŕňať napríklad:
a) zbavenie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;
b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností;
c) uloženie súdneho dohľadu;
d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 8 ods. 2 bola potrestaná účinnou, primeranou a odrádzajúcou sankciou alebo opatrením.“.
Z. z.
§ 83b
osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 6 z 75
výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
a)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
b)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
c)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
Strana 7 z 75
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001
o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
„Článok 7
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli právnické osoby považované za zodpovedné za konanie uvedené v článku 2 písm. b), c) a d) a v článkoch 3 a 4, ktoré by bolo spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, konajúcou
či už individuálne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, založené na:
— oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo
— právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej
osoby, alebo
— právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
ako aj za účasť v úlohe spolupáchateľa alebo podnecovateľa takéhoto trestného činu.
2. Okrem prípadov uvedených v odseku 1, každý členský štát príjme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba niesla zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola osobou uvedenou v odseku 1 umožnia spáchanie trestného činu uvedeného v článku 2 písm. b), c) a d) a v článkoch 3 a 4 v prospech tejto právnickej osoby osobou spadajúcou pod jej právomoc.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie
N
Čl. I
300/2005
Z. z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 8 z 75
proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi konania uvedeného v článku 2 písm. b), c) a d) a v článkoch 3 až 4.“
§ 59
O:1
§ 83a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
Strana 9 z 75
§ 83b
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej
Strana 10 z 75
starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O: 1
„Článok 8
Sankcie pre právnické osoby
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§ 83a
„ Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona
Strana 11 z 75
Č: 2
O: 2
právnická osoba zodpovedná podľa článku 7 ods. 1 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami,
ktoré zahŕňajú trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne pokuty a okrem iných sankcií môžu zahŕňať napríklad:
a) zamietnutie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;
b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností;
c) uloženie súdneho dohľadu;
d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 7 ods. 2 bola potrestaná účinnou, primeranou a odrádzajúcou sankciou alebo opatrením.“.
§ 83b
došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 12 z 75
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Strana 13 z 75
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
„Článok 7
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby boli považované za zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 1 až 4 spáchané v ich prospech
akoukoľvek osobou, konajúcou či už individuálne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie založené na:
a) oprávnení zastupovať túto právnickú osobu, alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
2. Okrem prípadov uvedených v odseku 1 každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická
osoba niesla zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v odseku 1 umožnila spáchanie trestného
činu uvedeného v článkoch 1 až 4 v prospech tejto právnickej osoby osobou konajúcou na základe právomoci tejto právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi,
podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článkoch 1 až 4.“.
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 14 z 75
§ 59
O:1
§ 83a
falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
Strana 15 z 75
§ 83b
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Strana 16 z 75
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O: 1
„Článok 8
Tresty pre právnické osoby
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba, ktorá je zodpovedná podľa článku 7, bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestami,
ktoré zahŕňajú trestnoprávne alebo iné ako
N/D
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 83a
„ Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 17 z 75
trestnoprávne pokuty a okrem iných sankcií môžu zahŕňať napríklad:
a) zamietnutie nároku na príspevky alebo pomoc z verejných zdrojov;
b) dočasný alebo trvalý zákaz vykonávania obchodných činností;
c) uloženie súdneho dohľadu;
d) súdny príkaz na likvidáciu spoločnosti;
e) dočasné alebo trvalé zatvorenie zariadení, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.“.
§83b
v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
Strana 18 z 75
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Strana 19 z 75
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/568/SVV z 22. júla 2003
o boji proti korupcii v súkromnom sektore
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 2
„Článok 5
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2 a 3 spáchané v ich prospech ktoroukoľvek
osobou, ktorá koná buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie na základe:
a) právomoci zastupovať právnickú osobu;
b) právomoci rozhodovať v mene právnickej osoby alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2. Okrem prípadov ustanovených v ods. 1 prijme každý členský štát potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohla byť
právnická osoba zodpovedná, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v ods. 1 umožnila spáchanie trestného činu takého druhu, aké sú uvedené v článkoch 2 a 3 v prospech tejto právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa ods. 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú na trestnom čine
takého druhu, aké sú uvedené v článkoch 2 a 3, zainteresované ako páchatelia, podnecovatelia, alebo spolupáchatelia.“.
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 20 z 75
§ 59
O:1
§ 83a
falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
Strana 21 z 75
§ 83b
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Strana 22 z 75
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O:1
„Článok 6
Sankcie voči právnickým osobám
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickú osobu, ktorá je zodpovedná podľa článku 5 ods. 1, bolo možné potrestať účinnými, primeranými a odradzujúcimi
sankciami, ktoré zahŕňajú trestné alebo aj iné
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 23 z 75
Č: 2
O: 2
ako trestné sankcie, peňažné tresty, prípadne iné sankcie ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátne dávky alebo podporu;
b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania podnikateľskej
činnosti;
c) nariadenie súdneho dozoru;
d) súdny príkaz k likvidácii.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickú osobu, ktorá je zodpovedná podľa článku 5 ods. 2, bolo možné potrestať sankciami alebo opatreniami,
ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce.“.
§83b
v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
Strana 24 z 75
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Strana 25 z 75
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002
o boji proti obchodovaniu s ľuďmi
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
Č: 1
O: 4
„Článok 4
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby vzaté na zodpovednosť
za trestný čin uvedený v článkoch 1 a 2, ktorý spáchala v ich prospech iná osoba, konajúc buď samostatne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má vedúce postavenie v rámci právnickej osoby založené na:
a) plnej moci zástupcu právnickej osoby alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2. Okrem prípadov, ktoré sú už uvedené v odseku 1, prijme každý členský štát potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby vzaté na zodpovednosť, ak tým, že osoba uvedená v odseku 1 nevykonávala dozor alebo kontrolu, vznikla príležitosť pre osobu pod právomocou právnickej osoby spáchať trestný čin uvedený v článkoch 1 a 2 na prospech tejto
právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konania proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi,
podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestného činu uvedeného v článkoch 1 a 2.
4. Na účel tohto rámcového rozhodnutia je právnická osoba každý subjekt, ktorý má takýto štatút podľa uplatniteľného právneho
predpisu, s výnimkou štátnych alebo iných
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 26 z 75
verejných orgánov, ktoré vykonávajú štátnu moc a okrem verejných medzinárodných
organizácií.“.
§ 59
O:1
§ 83a
podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti
Strana 27 z 75
§ 83b
v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich
Strana 28 z 75
Čl. II
40/1964
Zb.
§18
z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Právnické osoby
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
Strana 29 z 75
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.“.
Č: 2
O: 1
„Článok 5
Postihy pre právnické osoby
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba vzatá na zodpovednosť podľa článku 4 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi postihmi,
ktoré zahrnujú trestnoprávne alebo iné ako trestnoprávne
postihy a môžu zahrnovať aj iné postihy, ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátnu podporu alebo pomoc, alebo
b) dočasné alebo trvalé odobratie oprávnenia vykonávať
obchodnú činnosť, alebo
c) umiestnenie pod súdny dohľad, alebo
d) súdny príkaz na likvidáciu, alebo
e) dočasné alebo trvalé uzavretie prevádzok, ktoré boli použité
na spáchanie trestného činu.“.
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 30 z 75
§83b
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
Strana 31 z 75
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/964/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
„Článok 2
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bolo možné brať na zodpovednosť právnické
osoby za porušenia zákonov uvedené v článku 1 ods. 1 a ktoré spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď samostatne alebo ako súčasť orgánu tejto právnickej osoby, ktorá má vedúce postavenie v rámci právnickej osoby založené na:
— právomoci zastupovať právnickú osobu,
— oprávnení prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
— oprávnení vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2. Okrem prípadov už stanovených v odseku 1, prijme každý členský štát opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby
bolo možné brať na zodpovednosť právnickú osobu, ak sa vďaka nedostatku dozoru alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnilo osobe podriadenej právnickej osobe spáchanie porušení právnym predpisom uvedených v článku 1 ods. 1
v prospech tejto právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konania
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 32 z 75
proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi
alebo podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v odseku 1.“.
§ 59
O:1
§ 83a
ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
Strana 33 z 75
§ 83b
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia
Strana 34 z 75
v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Strana 35 z 75
Č: 2
O:1
Č: 2
O: 2
„Článok 3
Postihy pre právnické osoby
1. Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby právnická osoba vzatá na zodpovednosť podľa článku 2 ods. 1 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi
postihmi, ktoré zahrnujú trestné sankcie a iné ako trestné sankcie a môžu zahŕňať aj iné postihy, ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátnu podporu alebo pomoc,
b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z výkonu obchodných činností,
c) umiestnenie pod súdny dohľad,
d) likvidačný príkaz súdu.
2. Každý členský štát prijme opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby právnická osoba vzatá na zodpovednosť podľa článku 2 ods. 2 bola potrestaná účinnými, primeranými a odrádzajúcimi
postihmi alebo opatreniami.“.
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
§83b
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin,
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 36 z 75
hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej
Strana 37 z 75
osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
„Článok 6
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť trestne zodpovedné za trestný čin uvedený v článkoch 2, 3 a 4 spáchaný v ich prospech
akoukoľvek osobou, konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe:
a) právomoci zastupovať právnickú osobu;
b) oprávnenia rozhodovať v mene právnickej osoby alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2. Okrem prípadov ustanovených v ods. 1 prijme každý členský štát potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby trestne zodpovedné, ak nedostatočný dozor alebo kontrola vykonávaná osobou uvedenou v ods. 1 umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 2, 3 a 4 v prospech
tejto právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa ods. 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi pri trestnom čine uvedenom v článkoch 2, 3 a
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 38 z 75
4.“.
§ 59
O:1
§ 83a
234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia
Strana 39 z 75
§ 83b
v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
Strana 40 z 75
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O: 1
„Článok 7
Sankcie voči právnickým osobám
1. Každý členský štát prijme potrebné
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa
Strana 41 z 75
Č: 2
O: 2
opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickej osobe trestne zodpovednej podľa
článku 6 ods. 1 boli uložené efektívne, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré zahŕňajú trestné alebo aj iné ako trestné sankcie, peňažné tresty, prípadne iné sankcie ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátne dávky alebo podporu;
b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania podnikateľskej činnosti;
c) nariadenie súdneho dozoru;
d) súdny príkaz k likvidácii alebo
e) dočasné, alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickej osobe trestne zodpovednej podľa
článku 6 ods. 2 boli uložené efektívne, primerané a odradzujúce sankcie alebo opatrenia.“.
§83b
spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 42 z 75
osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej
Strana 43 z 75
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
„Článok 6
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné
za trestné činy vymedzené v článkoch 2 a 3, ak boli spáchané v ich prospech osobou, ktorá koná buď individuálne alebo ako člen orgánu tejto právnickej osoby a ktorá vykonáva riadiacu pozíciu v tejto právnickej osobe na základe:
a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu, alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.
2. Okrem prípadov uvedených v odseku 1 prijme každý členský štát nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v odseku 1 umožnila spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 a 3 v prospech tejto právnickej osoby osobou, ktorá je jej podriadená.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné stíhanie fyzických osôb, ktoré sú páchateľmi,
návodcami alebo pomocníkmi niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 a 3.“.
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 44 z 75
§ 59
O:1
§ 83a
270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci
Strana 45 z 75
§ 83b
tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
Strana 46 z 75
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O: 1
„Článok 7
Sankcie pre právnické osoby
1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby boli právnickej osobe uznanej za zodpovednú
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa
Strana 47 z 75
Č: 2
O: 2
podľa článku 6 ods. 1 uložené účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré zahŕňajú trestné alebo netrestné pokuty
a prípadne i iné sankcie, ako napríklad:
a) odňatie daňových alebo iných výhod alebo verejnej finančnej podpory;
b) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;
c) umiestnenie pod súdny dohľad;
d) súdne rozhodnutie o zrušení;
e) trvalé alebo dočasné zatvorenie prevádzok, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu;
f) v súlade s článkom 4 ods. 5, konfiškáciu látok, ktoré sú predmetom trestných činov uvedených v článkoch 2 a 3, nástrojov použitých alebo určených na použitie pri týchto trestných činoch, a ziskov z týchto trestných činov alebo konfiškáciu majetku, ktorého hodnota zodpovedá hodnote týchto ziskov, látok alebo nástrojov.
2. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby boli právnickej osobe uznanej za zodpovednú
podľa článku 6 ods. 2 uložené účinné, primerané a odradzujúce sankcie alebo opatrenia.“.
§83b
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia
o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 48 z 75
v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Strana 49 z 75
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Č: 1
O: 2
Č: 2
O: 1
Č: 3
Článok 2
Protiprávny prístup k informačnému systému
1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že úmyselný prístup bez oprávnenia na celý informačný
systém alebo akúkoľvek jeho časť je trestný aspoň v prípadoch, ktoré nie sú menej závažné.
2. Každý členský štát sa môže rozhodnúť, že konanie uvedené v odseku 1 je trestné, len ak je trestný čin spáchaný porušením bezpečnostného opatrenia.
Článok 3
Protiprávny zásah do systému
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že úmyselné závažné bránenie alebo prerušenie fungovania informačného systému vložením, prenosom, poškodením, vymazaním, zhoršením, pozmenením, zadržaním alebo zneprístupnením počítačových údajov je trestné, ak je spáchané bez oprávnenia, aspoň pre prípady, ktoré nie sú menej závažné.
Článok 4
Protiprávny zásah do údajov
Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že úmyselné vymazanie, poškodenie, zhoršenie, pozmenenie, zadržanie alebo zneprístupnenie počítačových údajov
v informačnom systéme je trestné, ak je spáchané bez oprávnenia, aspoň v prípadoch, ktoré nie sú menej závažné.
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 247
Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií (1) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inú ujmu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech získa neoprávnený prístup do počítačového systému, k inému nosiču informácií alebo jeho časti aa) jeho informácie neoprávnene použije, b) také informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu, c) urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebod) vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, znížením kvality, pozmenením alebo potlačením počítačových dát marí funkčnosť počítačového systému alebo vytvára neautentické dáta s úmyslom, aby sa považovali za autentické alebo aby sa s nimi takto na právne účely nakladalo, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto na účel spáchania činu uvedeného v odseku 1a) neoprávnene sleduje prostredníctvom technických prostriedkov neverejný prenos počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v rámci počítačového systému, alebob) zaobstará alebo sprístupní počítačový program a iné zariadenia alebo počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do celého počítačového systému alebo do jeho časti.(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebob) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 50 z 75
Č: 4
O: 1
Č: 4
O: 2
Č: 4
O: 3
Článok 8
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnické osoby môžu byť trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2, 3, 4 a 5, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe:
a) právomoci zastupovať právnickú osobu; alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu právnickej osoby.
2. Okrem prípadov upravených v odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť trestne zodpovedné, ak nedostatočný dozor alebo kontrola vykonávaná osobou uvedenou v odseku 1 umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 2, 3, 4 a 5 v prospech tejto právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné stíhanie fyzických osôb, ktoré sú páchateľmi,
navádzačmi alebo pomocníkmi niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2, 3, 4 a 5.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314,
Strana 51 z 75
§ 59
O:1
§ 83a
trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol
Strana 52 z 75
§ 83b
postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol
Strana 53 z 75
postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Č: 2
O: 1
Článok 9
Sankcie pre právnické osoby
1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnickej osobe trestne zodpovednej podľa článku 8 ods. 1 sú uložené účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré zahŕňajú trestné alebo iné ako trestné peňažné sankcie a ktoré môžu zahŕňať iné sankcie, ako sú:
a) vylúčenie z nároku na štátne dávky alebo pomoc;
b) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 54 z 75
Č: 2
O: 2
c) umiestnenie pod súdny dohľad; alebo
d) súdne rozhodnutie o likvidácii.
2. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnickej osobe trestne zodpovednej podľa
článku 8 ods. 2 sú uložené účinné, primerané a odradzujúce sankcie alebo opatrenia.
§83b
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
Strana 55 z 75
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Strana 56 z 75
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008
o boji proti organizovanému zločinu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
Č: 2
O: 1
Článok 2
Trestné činy súvisiace s účasťou v zločineckej organizácii
Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa jedno alebo oboje konania súvisiace so zločineckou organizáciou považovali za trestný čin:
a) konanie osoby, ktorá s úmyslom a s vedomím cieľa a všeobecnej činnosti zločineckej organizácie alebo jej zámeru spáchať dotknuté trestné činy sa aktívne podieľa na trestnej činnosti organizácie vrátane poskytovania informácií alebo hmotných prostriedkov, náborom nových členov a všetkými druhmi financovania jej činností, s vedomím, že takáto účasť prispeje k uskutočňovaniu trestnej činnosti organizácie;
b) konanie osoby, ktoré spočíva v dohode s jednou alebo niekoľkými osobami o uskutočnení činnosti, ktorá, ak sa uskutoční, povedie k spáchaniu trestných činov uvedených v článku 1, a to aj vtedy, ak sa táto osoba nepodieľa na samotnom uskutočňovaní tejto činnosti.
Článok 3
Tresty
1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie
toho, aby:
a) pre trestný čin uvedený v článku 2 písm. a) bola horná
hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej v rozsahu
od dvoch do piatich rokov alebo
b) pre trestný čin uvedený v článku 2 písm.
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 129
Skupina osôb a organizácia (1) Skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.(2) Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.(3) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody.(4) Teroristickou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia na účely spáchania trestného činu teroru alebo trestného činu terorizmu.(5) Činnosťou pre zločineckú skupinu alebo teroristickú skupinu sa rozumie úmyselná účasť v takej skupine alebo iné úmyselné konanie na účela) zachovania existencie takej skupiny, alebob) spáchania trestných činov uvedených v odseku 3 alebo 4 takou skupinou.(6) Podporou zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účela) založenia alebo zachovania existencie takej skupiny, alebob) spáchania trestných činov uvedených v odseku 3 alebo
Ú
Strana 57 z 75
Č: 2
O: 2
Č: 3
b) bola horná
hranica sadzby trestu odňatia slobody rovnaká ako
v prípade trestného činu, ku ktorému dohoda smeruje,
alebo horná hranica sadzby trestu odňatia slobody bola
najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov.
2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie
toho, aby sa skutočnosť, že trestné činy uvedené v článku
2, ako ich určuje tento členský štát, sa spáchali v rámci zločineckej
organizácie, mohla považovať za priťažujúcu okolnosť.
Článok 4
Osobitné okolnosti
Každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie
toho, aby sa tresty uvedené v článku 3 mohli znížiť alebo
aby páchateľ mohol byť oslobodený od trestu, ak napríklad:
a) ukončí svoju trestnú činnosť a
b) poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie,
ktoré by inak nemohli získať, a tým im pomôže:
i) zabrániť následkom trestného činu, ukončiť ich alebo
zmierniť;
ii) odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov;
iii) nájsť dôkazy;
11.11.2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 300/43
iv) zbaviť zločineckú organizáciu nelegálnych zdrojov alebo
výnosov z jej trestnej činnosti alebo
v) zabrániť spáchaniu ďalších trestných činov uvedených v článku 2.
§ 296
§ 297
§ 36
4 takou skupinou.
Založenie, zosnovaniea podporovanie zločineckej skupiny Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov.
Poľahčujúce okolnostia priťažujúce okolnosti Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľa) spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, b) spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností, c) spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, d) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, e) spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti, f) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, g) spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, h) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, i) spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,
Strana 58 z 75
j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, k) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, m) sám oznámil trestný čin príslušným orgánom, n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, aleboo) prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.
Č: 4
O: 1
Č: 4
O: 2
Č: 4
O: 3
Č: 4
Článok 5
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné za ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v článku 2, ak ich spáchala v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá koná
buď individuálne, alebo ako člen orgánu právnickej osoby, a ktorá má v tejto právnickej osobe vedúcu pozíciu na základe:
a) splnomocnenia zastupovať právnickú osobu alebo
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.
2. Členský štát prijme tiež opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola osoby uvedenej v odseku 1 umožnila spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článku 2 osobou, ktorá je jej podriadená, v prospech tejto právnickej osoby.
3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nemá vplyv na trestné stíhanie fyzických osôb, ktoré sú páchateľmi alebo účastníkmi niektorého z trestných činov uvedených v článku 2.
4. Na účely tohto rámcového rozhodnutia
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 59 z 75
O: 4
„právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejnoprávnych orgánov, ktoré vykonávajú štátnu moc, a verejnoprávnych
medzinárodných organizácií.
§ 59
O:1
§ 83a
234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia
Strana 60 z 75
§ 83b
v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
Strana 61 z 75
Čl. II
40/1964
Z. z.
§ 18
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Právnické osoby
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Strana 62 z 75
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.“.
Č: 5
O: 1
Č: 5
O: 2
Článok 6
Tresty pre právnické osoby
1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa právnickej osobe trestne zodpovednej podľa
článku 5 ods. 1 ukladali účinné, primerané a odrádzajúce tresty, ktoré zahŕňajú pokuty trestnej alebo inej povahy a ktoré môžu
zahŕňať iné tresty, ako napríklad:
a) vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo verejnú pomoc;
b) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;
c) nariadenie súdneho dohľadu;
d) súdne rozhodnutie o zrušení (právnickej osoby);
e) dočasné alebo trvalé zatvorenie zariadení, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.
2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa právnickej osobe trestne zodpovednej podľa
článku 5 ods. 2 ukladali účinné, primerané a odrádzajúce tresty alebo opatrenia.
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 63 z 75
§83b
súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone
Strana 64 z 75
ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 1
Článok 1
Trestné činy súvisiace s rasizmom a xenofóbiou
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa považovali za trestné tieto úmyselné skutky:
a) verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy,
farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu;
b) spáchanie skutku uvedeného v písmene a) prostredníctvom verejného rozširovania alebo distribúcie písomností,
obrázkov alebo iných materiálov;
c) verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových
zločinov, ako sú vymedzené v článkoch 6, 7 a 8 Štatútu Medzinárodného trestného súdu, voči skupine osôb alebo
členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu, ak sú tieto skutky
N
Čl. I
300/2005
Z. z.
§ 421
§ 422
§ 422a
Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd
(1) Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) verejne,
b) ako člen extrémistickej skupiny,
c) závažnejším spôsobom konania, alebo
d) za krízovej situácie.
(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.
Výroba extrémistických materiálov
(1) Kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na
Ú
Strana 65 z 75
Č: 1
O: 2
Č: 1
O: 3
Č: 1
O: 4
Č: 2
O:1
vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť voči takejto
skupine alebo členovi takejto skupiny;
d) verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov vymedzených v článku 6 Charty Medzinárodného
vojenského tribunálu priloženej k Londýnskej dohode z 8. augusta 1945 voči skupine osôb alebo členovi takejto
skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu, ak sú tieto skutky vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť voči takejto skupine alebo členovi takejto skupiny.
2. Na účely odseku 1 sa môže každý členský štát rozhodnúť trestať iba skutky vykonané buď tak, že pravdepodobne narušia verejný poriadok, alebo ak je skutok hrozbou, urážkou, alebo hanobením.
3. Na účely odseku 1 má odkaz na náboženské vyznanie obsiahnuť aspoň skutky, ktoré sú zámienkou pre činy namierené voči skupine osôb vymedzenej podľa rasy, farby pleti, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu alebo
členovi takejto skupiny.
4. Každý členský štát môže pri prijatí tohto rámcového rozhodnutia alebo neskôr vyhlásiť, že popieranie alebo hrubé zľahčovanie trestných činov uvedených v odseku 1 písm. c) a/alebo d) bude považovať za trestné, iba ak boli tieto trestné
činy uznané konečným rozhodnutím vnútroštátneho súdu tohto členského štátu a/alebo medzinárodného súdu alebo len konečným rozhodnutím medzinárodného súdu.
Článok 2
Podnecovanie, pomoc a navádzanie
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby
§ 422b
§ 422c
§ 423
§ 424
takejto výrobe, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo
c) ako člen extrémistickej skupiny.
Rozširovanie extrémistických materiálov
(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) verejne, alebo
c) ako člen extrémistickej skupiny.
Prechovávanie extrémistických materiálov
Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia
(1) Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) najmenej s dvoma osobami,
b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
c) ako verejný činiteľ,
d) za krízovej situácie, alebo
e) z osobitného motívu.
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti
(1) Kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe
Strana 66 z 75
Č: 2
O: 2
Č: 3
O: 1
Č: 3
O: 2
Č: 4
podnecovanie konania uvedeného v článku 1
ods. 1 písm. c) a d) bolo trestné.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pomoc a navádzanie pri páchaní skutkov uvedených
v článku 1 boli trestné.
Článok 3
Tresty
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa za skutky uvedené v článkoch 1 a 2 ukladali
účinné, primerané a odradzujúce tresty.
2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa za skutky uvedené v článku 1 ukladali tresty
s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky odňatia slobody.
Článok 4
Rasistická a xenofóbna motivácia
Pri iných trestných činoch, ako sú uvedené v článkoch 1 a 2, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho,
aby sa rasistická a xenofóbna motivácia považovala za priťažujúcu okolnosť alebo aby súdy mohli brať takúto motiváciu do
úvahy pri určovaní trestov.
§ 424a
pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1.
(3) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
b) verejne,
c) z osobitného motívu,
d) ako verejný činiteľ,
e) ako člen extrémistickej skupiny, alebo
f) za krízovej situácie.
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu
(1) Kto verejne
a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov, alebo
b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe
Strana 67 z 75
§ 425
alebo jednotlivcovi, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.
Neľudskosť
(1) Kto spácha voči civilným osobám čin považovaný článkom 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za zločin proti ľudskosti, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.
(2) Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
b) za odplatu.
Č: 5
O: 1
Č: 5
O: 2
„Článok 5
Zodpovednosť právnických osôb
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za
skutky uvedené v článkoch 1 a 2 spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie na základe:
a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu;
b) právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo
c) právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.
2. Okrem prípadov ustanovených v odseku 1 tohto článku prijme každý členský štát potrebné opatrenia na zabezpečenie
toho, aby mohli byť právnické osoby zodpovedné v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola osobou uvedenou v odseku 1 tohto článku umožnila spáchanie skutku uvedeného v článkoch 1 a 2 v prospech tejto právnickej osoby osobou,
N
Čl. I
300/2005
Z . z.
§ 7a
§ 33
§58
O:2
„Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1) Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať a odsúdiť.“.
„Druhy ochranných opatrení Ochranné opatrenia sú:a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci, f) zhabanie peňažnej čiastky, g) zhabanie majetku.“.
„(2) Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, alebo § 173, trestného činu
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 68 z 75
Č: 5
O: 3
Č: 5
O: 4
ktorá je jej podriadená.
3. Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 tohto článku nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám,
ktoré sú páchateľmi alebo spolupáchateľmi pri skutkoch uvedených v článkoch 1 a 2.
4. Pojem „právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má toto postavenie podľa platného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc a s výnimkou verejných medzinárodných
organizácií.“.
§ 59
O:1
obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3 až 5 alebo § 191 ods. 3 a 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 a 4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods.1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania, pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6 písm. b), trestného činu prevádzačstva podľa § 355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.
„(1) Trest prepadnutia majetku postihuje
a) výťažok zo speňaženia majetku,
b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“.
Strana 69 z 75
§ 83a
§ 83b
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin,
Strana 70 z 75
hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej
Strana 71 z 75
Čl. II
64/1964
Zb.
§ 18
osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Právnické osoby
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.“.
Č: 6
O: 1
Č: 6
O: 2
„Článok 6
Tresty pre právnické osoby
1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickej osobe zodpovednej podľa článku 5 ods. 1 mohli byť uložené účinné, primerané a odradzujúce tresty, ktoré zahŕňajú trestné pokuty alebo pokuty netrestnej povahy, prípadne iné sankcie, ako sú:
a) odňatie nároku na štátne dávky alebo pomoc;
b) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;
c) nariadenie súdneho dohľadu;
d) súdne rozhodnutie o likvidácii.
2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickej osobe zodpovednej podľa článku 5 ods. 2 mohli byť uložené účinné, primerané a odradzujúce tresty alebo opatrenia.“.
N/D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné
Ú
ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje
Strana 72 z 75
§83b
opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa
Strana 73 z 75
§ 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
1
2
3
4
5
6
7
8
Č: 1
O: 3
3. Každý členský štát môže zvážiť aj prijatie potrebných opatrení, ktoré by mu umožnili konfiškovať v súlade s podmienkami uvedenými v odsekoch 1 a 2 celkom alebo sčasti majetok získaný najbližšími príbuznými dotknutej osoby a majetok prevedený na právnickú osobu, voči ktorej má dotknutá osoba – konajúca sama alebo v spojení so svojimi najbližšími príbuznými – kontrolný vplyv. To isté platí, ak dotknutá osoba dostáva významnú časť príjmu právnickej osoby.
D
Čl. I
300/2005
Z. z.
§ 83a
„Zhabanie peňažnej čiastky
(1) Zhabanie peňažnej čiastky môže uložiť súd právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie alebo inej právnickej osobe, ak by výkonom ochranného opatrenia bol
Ú
Strana 74 z 75
§ 83b
postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Zhabanie peňažnej čiastky uvedenej v odseku 1 môže súd uložiť vo výške od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.
(4) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(5) Zaplatená alebo vymožená čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
„Zhabanie majetku
(1) Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2, v súvislosti s
a)výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b)výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c)výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo
d)zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
a právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
(2) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickým osobám ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného zákona upravujúceho konkurzné konanie alebo iným právnickým osobám, ak by výkonom ochranného opatrenia bol
Strana 75 z 75
postihnutý majetok štátu alebo Európskej únie, orgánom cudzieho štátu, a medzinárodným organizáciám verejného práva. Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu, uvedeného v odseku 1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.
(3) Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak to napriek splneniu podmienok podľa odsekov 1 a 2 odôvodňujú mimoriadne okolnosti podľa § 83a ods. 3 veta druhá alebo dôležitý verejný záujem a ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby; ak súd neuloží zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a.
(4) Zhabanie majetku postihuje
a)výťažok zo speňaženia majetku,
b)majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,
c)majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku
v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
(5) Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.
(6) Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.