DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný návrh zákona je iniciatívnym materiálom ministerstva spravodlivosti.

Účelom navrhovanej úpravy Trestného zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky sankcionovanie právnických osôb prostredníctvom noriem trestného práva, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu tak, ako je to popísané v predkladanom návrhu zákona (pozri najmä § 83a a 83b Trestného zákona).

Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňuje aj model tzv. nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty (napr. Španielsko). V tomto prípade o tzv. vedľajšie dôsledky trestného činu fyzickej osoby, ktoré sa pričítajú právnickej osobe. Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy (napr. Nemecko).

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť implementácie sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1.Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21.novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23.novembra 1999, uverejnený pod č.318/1999 Z. z.

2.Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9.novembra 2005

3.Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20.októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov

4.Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8.novembra 1990 v Štrasburgu, platný pre SR od 1.septembra.2001, uverejnený pod č.109/2002 Z. z.

5.Dohovor o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní špinavých peňazí a financovaní terorizmu č.198 prijatý 16.mája 2005 bol vo Varšave, schválený vládou Slovenskej republiky 1. augusta 2007, ktorý v prípade vstupu do platnosti nahradí pôvodný Dohovor z roku 1990 č.141.

6.Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27.januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu, platný pre SR od 1.júla 2002, uverejnený pod č.375/2002 Z. z.

7.XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO-m na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12.mája 2006

8.Dohovor o počítačovej kriminalite z 23.novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004, schválený vládou SR 1.augusta 2007

9.Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16.mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1.júna 2007, uverejnený pod č.186/2007 Z. z.

10.Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007, nadobudne platnosť 1. februára 2008. Zavádza monitorovací orgán GRETA, ktorý bude hodnotiť implementáciu tohto dohovoru a ako aj Výbor štátov, ktorý má posilniť spoluprácu štátov a monitorovacieho orgánu

11.Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9.decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13.októbra 2002, uverejnený pod č.593/2002 Z. z.

12.Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

13.Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25.júla 2004, uverejnený pod č. 424/2004 Z. z.

14.Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006, uverejnený pod č. 434/2006 Z. z.

15.Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19.júna 1997 v Bruseli, zatiaľ nie je platný (SR ho ratifikovala), pretože jeho ratifikáciu nevykonalo ešte 7 členských štátov EÚ: Česká republika, Maďarsko, Taliansko, Malta, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Prezident SR ratifikoval Druhý protokol 25.augusta 2004

16.Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29.mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so

zavádzaním eura uverejnené v čiastke L 140, 14.6.2000, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ). Tretia Správa Komisie ES zo 17. septembra 2007 o dosiahnutí súladu členských štátov EÚ s rámcovým rozhodnutím 2000/383/SVV uvádza, že orgány Českej republiky, Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva musia prijať potrebné opatrenia na ustanovenie zodpovednosti právnických osôb, aby dosiahli súlad s čl. 8 a 9 rámcového rozhodnutia

17.Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, uverejnené v čiastke L 149, 2.6.2001, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ). Správa Komisie ES z 20.februára 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2001/413/SVV uvádza, že päť členských štátov (Rakúsko, Lotyšsko, Česká republika, Portugalsko a Slovenská republika) oznámilo, že legislatívny návrh, ktoré cieľom je transpozícia ustanovení článku 7 a 8 rámcového rozhodnutia, je ešte v súčasnosti prejednávaný parlamentom

18.Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu, uverejnené v čiastke L 164, 22.6.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ)

19.Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, uverejnené v čiastke L 203, 1.8.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota 1.augusta 2004) Správa Komisie ES z 2.mája 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2002/629/SVV uvádza, že len podľa právnych predpisov Českej republiky, Lotyšska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy.

20.Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, uverejnené v čiastke L 328, 5.12.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota 5.decembra 2004) Správa Komisie ES z 6.decembra 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2002/946/SVV uvádza, že len podľa právnych predpisov Českej republiky, Lotyšska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy.

21.Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore, uverejnené v čiastke L 192, 31.7.2003, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 22. júla 2005). Správa Komisie ES z 18.júna 2007 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2003/568/SVV uvádza, že podľa právnych predpisov Rakúska, Talianska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy (Česká republika nebola vyhodnotená)

22.Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii, uverejnené v čiastke L 13, 23.1.2004, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 20.januára 2006)

23.Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, uverejnené v čiastke L 335, 11.11.2004, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 12.mája 2006)

24.Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24.februára 2005 o útokoch na informačné systémy, uverejnené v čiastke L 69, 16.03.2005, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 16.marca 2007)

25.Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24.februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, uverejnené v čiastke 76, 22.3.2005, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 22.marca 2007)

26.Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu, uverejnené v čiastke L 328, 24.11.2006, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 24.novembra 2008)

27.Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí a bude otvorený na podpis

28.Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a neznášanlivosti prostredníctvom trestného práva, v júli 2007 vyhotovené konečné znenie a bude otvorené na podpis.

Záväzok právnej zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb so zastupovacími, rozhodovacími a kontrolnými oprávneniami, alebo pri ktorých zanedbali tieto fyzické osoby so zastupovacími, rozhodovacími a kontrolnými oprávneniami náležitý dohľad alebo kontrolu voči fyzickým osobám, ktoré tieto trestné činy spáchali a boli právnickej osobe pri spáchaní trestného činu podriadené a konali v jej mene nevyžaduje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, avšak štyri uvedené dokumenty (Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, 1990, Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu, 2005, rámcové rozhodnutie Rady o uznávaní peňažných sankcií, 2005 a rámcové rozhodnutie Rady o uznávaní konfiškácii, 2006) vyžadujú uznanie rozhodnutí cudzích orgánov s trestnoprávnou povahou vo veciach peňažných sankcií a prepadnutia majetku voči právnickým osobám orgánmi Slovenskej republiky. V jednom prípade ide o cudzie rozhodnutia vydané zmluvnými štátmi Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, v dvoch ďalších prípadoch o cudzie rozhodnutia vydané členskými štátmi Európskej únie.

Pokiaľ by Slovenská republika nebola viazaná troma uvedenými dokumentmi, mohla by bez väčších problémov zaviesť občianskoprávnu, prípadne administratívnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy spáchané fyzickými osobami v jej prospech formou inštitútov primeraného finančného zadosťučinenia a vydania prospechu z trestného činu (prípadne modifikované vydanie bezdôvodného obohatenia).

Vzhľadom na jeden medzinárodný záväzok (oba Dohovory RE o praní špinavých peňazí 1990 aj 2005) a dva medzivládne záväzky (obe rámcové rozhodnutia Rady o uznávaní peňažných sankcií a konfiškácií) je potrebné zaviesť výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám uloženým nielen cudzími orgánmi, ale aj slovenskými orgánmi, keďže by jeho nezavedením vznikla z hľadiska vnútroštátneho práva neodôvodnená disproporcia spočívajúca v tom, že výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám by bolo možné uskutočňovať len vtedy, ak by boli uložené cudzími orgánmi. To by viedlo zrejme k diskriminácií s ústavnoprávnymi dôsledkami (nerovnaké zaobchádzanie v rovnakom postavení, išlo by vždy len o právnické osoby, voči ktorým by sa trest peňažný alebo trest prepadnutia majetku vykonával opäť len prostredníctvom slovenských orgánov).

Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb nie je prípustné vo vzťahu k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie, k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. Uvedené konštatovanie bolo určujúce pre formovanie výsledného znenia predkladaného návrhu zákona. Hlavným účelom zavádzania právnej zodpovednosti právnických osôb (teda nielen trestnoprávnej) je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak nedôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť.

Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci právnickej osoby. Samozrejme, na druhej strane páchatelia v rámci právnickej osoby používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných zákonov štátov. Medzinárodné a európske spoločenstvo vidí cestu riešenia v tom, že sa umožní zaviesť štátom akýkoľvek typ zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak európske štáty v rámci Rady Európy a Európskej únie zároveň vyžadujú od štátov uznanie rozhodnutí cudzích štátov, ktoré zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, štátmi, ktoré trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb nezaviedli.

V skutočnosti teda ani nemožno konštatovať, že by sa požadoval záväzok zaviesť zodpovednosť za páchanie trestných činov právnickou osobou do Trestného zákona. Právnická osoba má niesť zodpovednosť za fyzickú osobu, za jej trestné činy. Táto zodpovednosť nesmie byť podmienená odsúdením fyzickej osoby. Zodpovednosť právnických osôb musí byť teda nepodmienená akýmkoľvek napojením na zisťovanie zodpovednosti fyzickej osoby.

Treba konštatovať, že legitímnym zámerom pri postihu právnických osôb za trestné činy fyzických osôb je generálna prevencia. Avšak absencia vôle u právnickej osoby, slobodnej vôle porušiť právo, zabraňuje možnosti skonštruovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Vzhľadom na doterajšie zistenia a doterajšie pokusy o zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike v podobe tzv. priamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, sa navrhuje, aby sa Slovenská republika vydala kompromisnou cestou tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa španielskeho vzoru, pričom základné princípy, na ktorých je postavená navrhovaná právna úprava možno zhrnúť nasledovne:

1. Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení (nie priamych trestov) voči právnickým osobám:

a)zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov

b)zhabanie majetku.

Zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov bude ochranný opatrením, ktoré bude pozostávať z výroku súdu o tom, že najprv by sa uložila finančná čiastka, na ktorú by bola povinná právnická osoba povinná reagovať jej uhradením a v prípade neuhradenia by sa prikročilo k výkonu uloženého ochranného opatrenia zhabaním takto určenej výšky finančných prostriedkov. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne určených trestných činov, pri ktorých je, ak by súd odsudzoval fyzickú osobu za ich spáchanie a preukázalo by sa nadobudnutie majetku z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, povinný trest prepadnutia majetku – výnimka z obligatórnej aplikácie tohto pravidla sa však na závažnosť sankcie a jej možné dôsledky pripúšťať bude. Súd bude zvažovať poľahčujúce a priťažujúce okolnosti pri určovaní výmeru výšky finančných prostriedkov v závislosti najmä od výšky škody, výšky prospechu, trpenia alebo podporovania protiprávneho správania fyzickej osoby, prijatých opatrení na zabránenie takéhoto trestného činu fyzickej osoby ešte pred jeho spáchaním, náprav následkov činu, pričinenie sa o zistenie pravdy po čine, podniknutie podstatných krokov na zabránenie podobných činov v budúcnosti, dobrovoľný prenos ujmy páchateľa na jeho osobu. Je riešená aj otázka časového obmedzenia práva uložiť ochranné opatrenie z hľadiska premlčania trestného stíhania činu, v súvislosti s ktorým sa ochranné opatrenie ukladá.

2. Uloženie týchto ochranných opatrení navrhne prokurátor návrhom na ich uloženie podaným na trestnoprávny súd, vo veci, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Návrh prokurátora nebude podmienený žiadnou väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb. Bude sa môcť podať v okamihu, ak výsledkom vyšetrovania bude zistenie (preukázané bez dôvodných pochybností), že

a)riadiace (zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy) osoby zanedbali dohľad a kontrolu a v dôsledku tohto zanedbania došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenými právnickej osobe

b)riadiace osoby (zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy) sa dopustili trestného činu.

Nebude však potrebné v rámci vyšetrovania zistiť, kto spáchal trestný čin. Bez ohľadu na to, či sa v rámci trestného stíhania vo veci zistí, kto spáchal trestný čin, alebo sa to nezistí, a bude bez dôvodných pochybností zistený záver o skutočnostiach uvedených v písmene a) alebo v písmene b), prokurátor je povinný podať návrh na ochranné opatrenie.

Materiálne tak Slovenská republika naplní požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb v prípadoch, aj keď ju formálno-právne nevyjadrí, čoho príčiny spočívajú v objektívnej neschopnosti právnickej osoby niesť deliktuálnu zodpovednosť v zmysle zodpovednosti za vinu resp. zavinenie, ktoré sú viazané na psychický (duševný) vzťah ku konaniu resp. nekonaniu. Právnické osoby nie sú osoby s duševným a vôľovým základom. Usilovať sa stanoviť právnou fikciou (napr. Francúzsko a Rakúsko) ich duševnú spôsobilosť by nebolo únosné a bolo by to celkom iste zbytočné, pretože by to neviedlo k uspokojivému súladu s koncepciou slovenského trestného práva hmotného založeného na zásade individuálnej zodpovednosti a zásade personality trestov.

Okruh navrhovaných sankcií, t.j. uvádzaných ochranných opatrení majetkovej povahy je naplnením základných požiadaviek vyplývajúcich z právnych aktov uvedených v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy. Uvedené medzinárodné dokumenty upravujú sankcie, ktoré možno ukladať právnickým osobám v trestnom konaní fakultatívnym spôsobom, pričom pri zhabaní majetku, či určenej peňažnej čiastky možno vyvodiť ich záväznosť. Už v súčasnosti existuje rad právnych aktov EÚ, ktoré predpokladajú osobitné právne úpravy vo vzťahu k vzájomného uznávania a výkonu sankcií majetkového charakteru vo vzťahu právnickým osobám. V závislosti od praktických skúseností a prípadného ďalšieho vývoja právnej úpravy nemožno vylúčiť aj zavedenie ďalších ochranných opatrení.

Problematiku trestnej zodpovednosti právnických osôb však nie je možné vnímať izolovane, len v intenciách predmetu právnej úpravy trestného práva. Vyvodenie právnej zodpovednosti voči právnickej osobe nepochybne vyvoláva dopady na súkromnoprávne vzťahy, ktorých subjektom je táto právnická osoba. Nakoľko účelom vyššie uvádzaných ochranných opatrení je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými (§ 31 ods. 3 Trestného zákona) a je s nimi spojená majetková ujma na strane dotknutej osoby, možno predpokladať sekundárne prejavy tejto ujmy aj u tretích osôb. Inak povedané, previazanosť trestnoprávnej a súkromnoprávnej úpravy najmä u ochranného opatrenia zhabania majetku (rovnako aj v prípade trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb) je viac ako zreteľná. Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby – veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej činnosti, vrátane jej zamestnancov. Preto sa v záujme ochrany práv a právom chránených tretích osôb, ktoré budú spravidla v súkromnoprávnom

vzťahu k právnickej osobe (napr. veritelia), ktorej majetok postihne ochranné opatrenie navrhuje, aby logickým dôsledkom uloženia tohto ochranného opatrenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok tejto právnickej osoby. Rešpektuje sa pri tom účel konkurzného konania, ktorým je vo všeobecnosti riešenie úpadku veriteľa a zákonné uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Trest prepadnutia majetku, resp. ochranné opatrenie zhabanie majetku bude postihovať len majetok, ktorého vlastníkom bude odsúdený, resp. právnická osoba (ako zúčastnená osoba) po skončení konkurzného konania. Právna úprava bude v tomto prípade preferovať primárne uspokojenie pohľadávok veriteľov dotknutej osoby a až následne zámer štátu spôsobiť majetkovú ujmu dotknutej právnickej osobe.

Paralelne sa do Trestného poriadku zakomponuje vykonanie cudzozemských rozhodnutí ukladajúcich peňažné sankcie a prepadnutie majetku právnickým osobám. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že ide o generálnu a rámcovú právnu úpravu, ktorej aplikácia sa predpokladá v prípadoch uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí majetkovej povahy voči právnickým osobám, ak takéto rozhodnutie vydá štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Pre potreby spolupráce v trestných veciach v rámci Európskej únie sa plánuje vydanie osobitnej zákonnej úpravy, ktorá bude predložená do legislatívneho procesu bezprostredne po schválení predkladanej právnej úpravy.

Okrem zmien Trestného zákona a Trestného poriadku sa teda súčasne navrhuje vykonanie zmien súvisiacich zákonov, a to zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a zákona č. 33/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z hľadiska významu predstavuje zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii najdôležitejšiu zmenu v osobitnej právnej úprave.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie tak, ako je to uvedené v dôvodovej správe v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. februára 2010.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

v sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7.septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 105, 13.4.2006)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú.v. EÚ L 280/52, 31.10.2003) ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 255, 30.09.2005)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29.mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)

rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)

rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)

rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Ú.v. ES L 203, 1.8.2002)

rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)

rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)

rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii (Ú.v. EÚ L 013, 20.1.2004)

rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.1.2004)

rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú.v. EÚ L 69, 16.3.2005)

rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)

rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti určitým formám a vyjadreniam rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z gestorstva určeného ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za prebratie smerníc a rámcových rozhodnutí vyplýva pre Slovenskú republiku záväzok transponovať smernice a rámcové rozhodnutia: smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia najneskôr do 26. decembra 2010, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009 ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov najneskôr do 20. júla 2011, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie najneskôr do 16. novembra 2010, rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach z 27. novembra 2008 najneskôr do 27. novembra 2010, rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti najneskôr do 15. marca 20007, rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy najneskôr do 16. marca 2007, rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu najneskôr do 11. mája 2010, rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva 28. novembra 2010

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach je čiastočne prebraté zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, zákonom č . 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a je zároveň prebraté týmto zákonom, ostatné smernice a rámcové rozhodnutia sú čiastočne prebraté zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a procesno-právne otázky výkonu práva zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Čiastočný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nezakladá priame dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Za predpokladu schválenia návrhu zákona však možno očakávať ukladanie navrhovaných ochranných opatrení právnickým osobám, ak nastanú okolnosti predpokladané v návrhu zákona. Takto uložené ochranné opatrenie môže významným spôsobom ovplyvniť fungovanie ktorejkoľvek právnickej osoby, resp. hospodárenie podnikateľskej sféry. Navrhovaná právna úprava má však v prvom rade preventívny charakter a jej aplikácia je podmienená vývojom kriminality v Slovenskej republike.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie:

Návrh zákona nezakladá žiadne dopady na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nezakladá negatívne dopady na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie:

Pozri bod 2 doložky.

6.Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nezakladá žiadne dopad na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 300/2005 Z. z.)

K bodu 1

Nakoľko sa v návrhu novely Trestného zákona zavádzajú nové prechodné ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku z uplatňovania zásady vyjadrenej v § 2 ods. 3 (ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje"), navrhuje sa vykonanie príslušnej zmeny v platnom znení predmetného ustanovenia ("Ak tento zákon neustanovuje inak...").

K bodu 2

Zavedenie nových typov ochranných opatrení a podmienok ich ukladania právnickým osobám si vyžaduje exaktnejšie vymedzenie pôsobnosti, či aplikácie Trestného zákona pri ich ukladaní. Uvedená požiadavka je preto premietnutá v navrhovanom § 7a.

K bodu 3

Ustanovujú sa nové ochranné opatrenia, ktoré sa budú ukladať právnickým osobám zneužitým na spáchanie trestnej činnosti fyzickými osobami. Navrhovaná koncepcia postihu právnických osôb v trestnom konaní vychádza pri definovaní možných sankcií z charakteru ochranného opatrenia, t.j. určitej zákonom dovolenej ujmy, v tomto prípade ujmy na majetku, v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ako bolo uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, medzinárodné záväzky Slovenskej republiky explicitne neurčujú typ trestnej sankcie, ktoré sa má vyvodiť voči právnickej osobe – nakoľko sa volí model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, navrhuje sa využiť trestnú sankciu v podobe ochranného opatrenia.

Z hľadiska okruhu alebo počtu navrhovaných ochranných opatrení v budúcnosti nemožno vylúčiť ich rozšírenie; uvedené však závisí od uplatňovania predloženého návrhu zákona v praxi, ako aj od vývoja najmä európskej legislatívy.

K bodu 4

Dôvodom rozšírenia rozsahu trestných činov podliehajúcich obligatórnemu ukladaniu trestu prepadnutia majetku je plnenie záväzku vyplývajúceho z rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti, ktorý v čl.3 upravuje konfiškačné trestné činy odkazom na ďalšie rámcové rozhodnutia ako:

a)rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura

b)rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti

c)rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV o boji proti obchodovaniu s ľuďmi

d)rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV o posilnení penalizačného rámca na prevenciu uľahčovania vstupu , tranzitu a pobytu

e)rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii

f)rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami

g)rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ak je horná hranica trestu odňatia slobody 5 až 10 rokov a ak sa týka prania špinavých peňazí, tak horná hranica trestu odňatia slobody je najmenej 4 roky

h)trestný čin, ktorý môže viesť k dosiahnutiu finančného prospechu.

Zároveň druhou podmienkou konfiškácie je preukázanie, že konfiškovateľný majetok pochádza z trestných činností osoby z obdobia pred odsúdením. Zároveň sa upresňuje pôvod majetku resp. príjmov ako majetku resp. príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, nakoľko pojem nelegálny príjem sa v Trestnom zákone nepoužíva. Po implementácii III. smernice EÚ proti praniu špinavých peňazí a nového Dohovoru proti praniu špinavých peňazí, o zaistení, vyhľadávaní a konfiškácii a o financovaní terorizmu by malo ísť o totožné príjmy resp. zisky. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV formuluje záväzok členského štátu EÚ tak, aby majetok pochádzal z trestnej činnosti.

Okruh trestných činov uvedených v navrhovanom znení § 58 ods. 2 bude určujúci aj pre skúmanie podmienok uloženia ochranného opatrenia zhabania majetku právnickej osobe; k tomu pozri dikciu úvodnej vety navrhovaného § 83b ods. 1

K bodu 5

Keďže trest prepadnutia majetku u fyzickej osoby a ochranné opatrenie zhabanie majetku u právnickej osoby sú vo svojej podstate rovnaké z hľadiska účinkov na majetkovú sféru dotknutej osoby, navrhuje sa zjednotiť právnu úpravu okruhu majetku, ktorý možno týmito trestnými sankciami postihnúť. Keďže aj v jednom aj v druhom prípade bude po uložení sankcie nasledovať konkurzné konanie, navrhuje sa odvíjať okruh majetku, ktorý tieto sankcie postihnú od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Majetok, ktorý ako taký vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Právna konštrukcia je postavená na pozitívnej enumerácii majetku, ktorý bude postihovaný trestom prepadnutia majetku (konštrukcia je rovnaká aj v prípade ochranného opatrenia zhabania majetku). V prvom rade pôjde o výťažok zo speňaženia majetku, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu. Ďalej pôjde o majetok, ktorý je vylúčený zo súpisu majetku podstát (§ 81 zákona č. 7/2005 Z. z.) za splnenia podmienky, že ide o majetok, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu. Súčasne pôjde o majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k jeho speňaženiu (k dôvodom pozri zákon č. 7/2005 Z. z.), za splnenia rovnakej podmienky, že ide o majetok, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu.

Právna úprava síce ponecháva zachovanú základnú črtu trestu prepadnutia majetku, ktorou je to, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, t.j. Slovenská republika, ale iba v rozsahu po prioritnom vyporiadaní záväzkov odsúdenej fyzickej osoby, resp. v prípade ochranného opatrenia dotknutej právnickej osoby v konkurznom konaní. To znamená, že ide o odklon od doterajšej úpravy, kedy sa Slovenská republiky sávala vlastníkom prepadnutého majetku právoplatnosťou (vykonateľnosťou) rozhodnutia súdu – právoplatné rozhodnutie súdu o prepadnutí majetku (príp. o zhabaní majetku) bude podkladom pre začatie konkurzného konania, pričom nebude postihovať majetok odsúdeného (zúčastnenej osoby), ktorý vlastní ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia, ale bude postihovať majetok, ktorý táto osoba vlastní ku dňu skončenia konkurzného konania.

K bodu 6

Odôvodnenie nevyhnutnosti zaviesť ochranné opatrenia proti právnickým osobám ako uskutočnenie medzinárodnoprávnych záväzkov a odporúčaní voči Slovenskej republike týkajúcich sa zavedenia sankcií voči právnickým osobám za trestné činy fyzických osôb spáchaných v rámci oprávnení resp. podriadenosti voči právnickej osobe je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Sankcie vo výške 1 660 000 eur (cca 50 miliónov Sk) sa považujú v praxi GRECO sa dostatočne odrádzajúce, pozri Nemecko a Švédsko.

Otázka splnenia záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k zavedeniu zodpovednosti právnickej osoby za trestné činy fyzických osôb je splnená ustanoveniami § 83a ods. 1 a § 83b ods. 1, ktoré stanovujú podmienky, bez splnenia ktorých nie je právnická osoba „zodpovedná“. Pre účely vykazovania splnenia záväzkov Slovenskej republiky sa bude uvádzať v časti „zavedenie zodpovednosti právnických osôb“ ustanovenie § 83a a § 83b Trestného zákona. Obdobný režim sa aplikuje v Španielsku.

Zhabanie peňažnej čistky je fakultatívne, kým v prípade splnenia podmienok podľa § 83b súd uloží ochranné opatrenie zhabania majetku obligatórne, pričom v tomto prípade sa v rámci výkonu rozhodnutia vyhlasuje konkurz aj bez návrhu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa novelizuje paralelne a mal by nadobudnúť účinnosť najneskôr so zákonom v znení tohto návrhu. Zhabanie majetku postihuje, t.j. jeho vlastníkom sa stane štát v rozsahu, ktorý právnickej osobe patrí po skončení konkurzného konania (k tomu pozri odôvodnenie právnej úpravy nového znenia § 59 ods. 1). Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby – veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej činnosti, vrátane jej zamestnancov. Ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky predstavuje pohľadávku štátu z tohto zhabania, ktorá sa uspokojuje resp. vymáha postupom, upraveným v Trestnom poriadku.

Uloženie ochranných opatrení je viazané na súvislosť s činnosťami, týkajúcimi sa právnickej osoby, uvedenými v § 83a ods. 1 a § 83b ods. 1, pričom táto súvislosť sa viaže na spáchanie trestného činu aj v štádiu pokusu a na všetky formy účastníctva na ňom.

V trestnom konaní môže byť návrh na uloženie ochranného opatrenia prokurátorom uplatnený samostatne alebo ako súčasť obžaloby, pokiaľ sa táto podáva na určitú osobu obvineného, ako to vyplýva z navrhovaného znenia § 236 ods. 1 novely Trestného poriadku. Ďalší postup je upravený taktiež uvedeným návrhom. Uloženie ochranného opatrenia podľa § 83a alebo § 83b sa teda neviaže na odsúdenie fyzickej osoby za spáchanie trestného činu, tieto sankcie však nemožno uložiť popri sebe (zhabanie majetku sa týka celého majetku právnickej osoby).

Ide zároveň o implementáciu medzinárodných a nadnárodných záväzkov Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, pričom výnimka z pre právnické osoby ustanovenej zodpovednosti sa týka práve definície právnickej osoby v dotknutých dokumentoch, pod ktorú nespadajú verejné orgány vykonávajúce štátnu moc a ďalšie subjekty.

Časovo sa možnosť uložiť ochranné opatrenie viaže na zánik trestnosti činu, v súvislosti s ktorým sa ochranné opatrenie ukladá z dôvodu premlčania trestného stíhania a taktiež z dôvodu účinnej ľútosti, v prípade nastania ktorej podľa úpravy Trestného zákona sa zamedzí nastaniu následku trestného činu alebo sa tento následok reparuje.

Osobitne je potrebné upriamiť pozornosť na zákonné podmienky ukladania zavádzaných ochranných opatrení:

V § 83a ods. 1 a 83b ods. 1 sú definované základné podmienky, kedy možno ochranné opatrenie uložiť právnickej osobe. Ide teda o pozitívne formulovanie zavedenia sankcií voči právnickým osobám za trestné činy fyzických osôb spáchaných v rámci oprávnení resp. podriadenosti voči právnickej osobe. Podstatný rozdiel v konštrukcii oboch ustanovení je v povahe sankcie – zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť, zhabanie majetku súd uloží (k tomu pozri aj § 83b ods. 3), ak nastanú zákonom ustanovené podmienky,

V § 83a ods. 2 a § 83b ods. 2 sa vymedzujú negatívne podmienky uloženia oboch ochranných opatrení. To znamená, že sa jednak vymedzujú právnické osoby, ktorým nebude možné uložiť navrhované ochranné opatrenia (ide o právnické osoby požívajúce tzv. konkurznú imunitu; k tomu pozri § 2 zákona č. 7/2005 Z. z.) a na strane druhej sa vymedzuje nemožnosť uloženia ochranných opatrení v závislosti na povahe majetku, ktorý by bol týmto rozhodnutím postihnutý – majetok štátu, Európskej únie, orgánov cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie verejného práva. Koncept je v tomto prípade rovnaký u obchod ochranných opatrení.

Zhabanie peňažnej čiastky bude postihovať súdom určenú peňažnú čiastku. V prípade zhabania majetku, je okruh majetku, ktorý možno týmto ochranným opatrením postihnúť, totožný ako v prípade trestu prepadnutia majetku; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 4.

Z hľadiska prípadného zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia právnickej osoby, sa bude postupovať podľa § 83a ods. 4 a § 83b ods. 5. Trestnoprávna sankcia môže teda postihnúť aj právneho nástupcu (nástupcov) právnickej osoby.

Osobitným spôsobom je riešený liberalizačný dôvod na neuloženie ochranného opatrenia zhabania majetku, a to v § 83b ods. 3. Uloženie zhabania majetku za podmienok v § 83b ods. 1 je obligatórne; ustanovenie § 83b ods. 3 je výnimkou z tejto zásady. Slová „dôležitý verejný záujem“ je v tomto prípade potrebné vnímať v každom prípade individuálne, zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu, majúc na zreteli dôležité záujmy štátu realizované pri výkone verejnej moci, ktoré prevažujú nad oprávneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech ostatným osobám alebo mnohým z nich a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody. Aplikácia tohto ustanovenie prichádza do úvahy napríklad v prípadoch, ak by uloženie a výkon ochranného opatrenia zhabania majetku by mohlo mať za následok likvidáciu veľkého počtu pracovných miest a pod.

K bodu 7

Dôvodom rozšírenia ustanovenia o účinnej ľútosti o nové písmeno d) je umožniť aplikáciu osobitných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže o neuložení, resp. znížení pokuty (ďalej len „Leniency program“) a vytvoriť priestor pre trestnoprávny postih tých ostatných účastníkov kartelovej dohody, ktorých účasť na takejto zakázanej dohode bola odhalená prostredníctvom Leniency programu. Leniency program je legálny, účinný a často krát jediný nástroj súťažných orgánov, vrátane Európskej komisie, na odhaľovanie najzávažnejších typov dohôd obmedzujúcich súťaž, tzv. kartelových dohôd, ktorých preukázanie je bez jeho aplikácie takmer nemožné. Svojim charakterom ide o najzávažnejšie porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže s výrazným negatívnym dopadom na

spotrebiteľa, ako aj na celé odvetvie (napr. dohody uzatvorené medzi konkurentmi a týkajúce sa určenia cien, delenia trhov, obmedzovania výroby alebo koordinácie správania v procese verejného obstarávania). Ich cieľom je zvýšenie cien tovarov a služieb poskytovaných účastníkmi dohody a tým aj ich zisku, pričom pre spotrebiteľov neprinášajú žiadne objektívne výhody. Leniency program v súčasnosti upravuje v § 38 ods. 11 a 12 zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, ak podnikateľ – účastník kartelovej dohody – predloží príslušnému súťažnému orgánu rozhodujúci, resp. významný dôkaz o existencii takejto dohody a zároveň splní kumulatívne zákonom stanovené taxatívne podmienky, súťažný orgán mu pokutu neuloží, resp. zníži. Zavedenie tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku bolo súčasťou aproximácie národného súťažného práva. Súčasne je však potrebné konštatovať, že bariérou jeho reálnej aplikácie je skutočnosť, že nepostihovanie podnikateľa za jeho konanie, vyplývajúce z tohto programu sa vzťahuje len na správny delikt, nie aj na trestný čin. V zmysle Trestného zákona je však takýto podnikateľ – fyzická osoba, resp. fyzická osoba konajúca za právnickú osobu – naďalej potenciálnym páchateľom trestného činu podľa § 250 Trestného zákona. Podnikatelia, vrátane nadnárodných spoločností, tak z obavy z trestnoprávneho postihu napr. ich konateľov neposkytujú súťažnému orgánu, ktorý je v takýchto prípadoch vo veľkej dôkaznej núdzi, dôkazy o kartelových dohodách. Návrh tiež reflektuje úpravu iných členských krajín EÚ, kde aplikácia Leniency programu je dôvodom na to, aby sa voči takémuto podnikateľovi nezačalo trestné stíhanie.

K bodu 8

Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, hoci nepravej, je vo svojej podstate otázkou rozširovania trestnosti určitých zákonom definovaných konaní, preto sa navrhuje aplikovať v rámci prechodných ustanovení novú právnu úpravu len na trestné čin spáchané po účinnosti návrhu zákona.

K bodu 9

Transpozičná príloha sa dopĺňa o právne akty Európskej únie, ktoré sa predkladaným návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Čl. II (zákon č. 301/2005 Z. z.)

K bodu 1

Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že zákonom č. 70/2009 Z.z. bola Železničná polícia začlenená do pôsobnosti ministerstva vnútra. Keďže ministrovi vnútra sú podriadené dva ozbrojené bezpečnostné zbory, je žiaduce, aby trestné činy príslušníkov oboch týchto zborov vyšetroval jeden nezávislý útvar. V rámci ministerstva vnútra ide o sekciu kontroly a inšpekčnej služby, ktorá je podriadená priamo ministrovi a jej príslušníci sú vyňatí z právomoci orgánov, ktorých príslušníkov vyšetruje.

K bodu 2

Rozširuje sa rozsah subjektov spadajúcich pod pojem „zúčastnená osoba“, medzi ktoré je potrebné na základe nových inštitútov zhabania určenej peňažnej čiastky a zhabania

majetku zaradiť aj právnické osoby, voči ktorým sa tieto sankcie môžu uplatniť, podľa návrhu majú uplatniť, alebo sa uplatnili (použite formulácie „môžu byť uplatnené“ referuje na možnosť aktívne vystupovať v trestnom konaní ešte pred podaním návrhu alebo obžaloby). V súlade s právom na spravodlivý proces sa týmto právnickým osobám zabezpečuje právo na rovnosť zbraní, teda právo na vyjadrenie sa ku každému dôkazu, ktorý smeruje proti právnickej osobe. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že postih na vlastníckych právach právnickej osoby odlišnej od páchateľa trestného činu nie je obvinením v zmysle čl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd. Na strane druhej čl. 47 ods. 3 Dohovoru garantuje rovnosť strán v konaní pred súdom a inými orgánmi, rovnako aj § 2 ods. 14 Trestného poriadku, takže je potrebné zosúladiť požiadavky na práva, ktoré majú obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, a to aj z hľadiska splnomocnenca ustanoveného z dôvodu nedostatku prostriedkov na úhradu trov spojených s uplatnením procesných oprávnení. Zmeny v procesných právach zúčastnenej osoby vo význame ich posilnenia sa prejavujú aj zmenou súvisiacich ustanovení; k tomu pozri nasledujúce časti osobitnej časti dôvodovej správy.

K bodu 3

V nadväznosti sa navrhovaný mechanizmus ukladania a výkonu ochranného opatrenia zhabania určenej peňažnej čiastky sa navrhuje vykonať súvisiacu zmenu inštitútov právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia. Ide v podstate o legislatívno-technickú zmenu vyplývajúcu z novo dopĺňaných, súvisiacich ustanovení Trestného poriadku.

K bodu 4

Podľa § 196 ods. 2 môže prokurátor alebo policajt na doplnenie trestného oznámenia vyslúchnuť oznamovateľa alebo vyžiadať si písomné podklady od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu. Taktiež môže prokurátor alebo policajt vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Navrhuje sa umožniť doplnenie trestného oznámenia nielen výsluchom tejto osoby a oznamovateľa, ale aj výsluchom osoby, ktorá je podľa trestného oznámenia alebo iného podnetu poškodená, pričom by sa na ňu obdobne vzťahovali aj podmienky výsluchu podľa § 192 ods. 2 pre osobu, ktorú je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto požiadavka vychádza z odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT), ktorého úlohou je preverovať zaobchádzanie s osobami zbavenými slobody. V podmienkach Slovenskej republiky ide prevažne o podnety Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré vyšetruje sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Keďže Zbor väzenskej a justičnej stráže je v týchto prípadoch oznamovateľom, podľa súčasnej právnej úpravy nemôže policajt doplniť trestné oznámenie po jeho prijatí výsluchom poškodeného.

K bodu 5

V súlade s posilnením postavenia zúčastnenej osoby v trestnom konaní tak, ako vyplýva z navrhovaného znenie § 45, je potrebné umožniť zúčastnenej osobe „vstúpiť“ do konania nie až po podaní obžaloby, resp. návrhu na uloženie ochranného opatrenia, ale už v časti konania predchádzajúcej konaniu pred súdom. Na tento účel sa v nadväznosti na nové znenie § 45 ods. 2 navrhuje výslovne upraviť právo zúčastnenej osoby preštudovať si spisy po

skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a súčasne podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

K bodu 6

Úprava v tomto ustanovení súvisí s úpravou navrhovanou v novele Trestného zákona v § 83a a § 83b. Toto ustanovenie upravuje postup prokurátora v prípade, ak je dokázané, že bol spáchaný trestný čin, alebo že došlo k účasti na trestnom čine spôsobom uvedeným v § 83a alebo § 83b Trestného zákona, kedy prokurátor podá návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky právnickej osobe alebo návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania majetku právnickej osoby, a to ako náležitosť obžaloby podľa § 235 písm. f) alebo samostatným návrhom. Zároveň je tu stanovený zákaz dvojitého postihu ako obdoba prekážky právoplatne rozhodnutej veci v § 9 ods. 1 písm. e), ktorý sa vzťahuje na akékoľvek rozhodnutie o takomto ochrannom opatrení v trestnom konaní, v prípade sankcie v inom konaní to platí, len ak sankcia bola aj uložená (t.j. nestačí, že sa v takom konaní rozhodlo negatívne) a možno ju považovať za dostatočnú. Pri riešení tejto otázky nebolo dopĺňané ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e), nakoľko toto ustanovenie upravuje podmienky neprípustnosti trestného stíhania osoby a v prípade ochranných opatrení, ukladaných právnickej osobe ide o súčasť trestného konania, nie však o trestné stíhanie právnickej osoby, keďže podľa návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku nejde o trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb (aj keď má táto zodpovednosť sankčný charakter a preto návrhy zmien oboch týchto predpisov odrážajú jej špecifiká oproti ukladaniu iných ochranných opatrení z rôznych hľadísk) – to platí i v prípade, ak je rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia (vydané ako súčasť rozsudku) výsledkom súdneho konania na základe obžaloby, podanej na obvineného, ktorý je v tejto fáze trestne stíhaný, zúčastnená osoba však trestne stíhaná nie je (tak ako zúčastnené osoby podľa doterajšej úpravy). V prípade rozhodnutia cudzozemských orgánov bola použitá zhodná úprava ako pre trestné stíhanie osoby stanovená v § 9 ods. 1 písm. g).

K bodu 7

Súčasťou obžaloby môže byť podľa § 235 písm. f) aj návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak ide o ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku a prokurátor ustupuje od obžaloby čiastočne v rozsahu tohto návrhu, nebude súd reagovať obligatórnym rozhodnutím o oslobodení obžalovaného, ale zamietnutím návrhu prokurátora v rovnakom režime, aký sa vzťahuje na ustúpenie od samostatne podaného návrhu na uloženie ochranného opatrenia právnickej osobe podľa § 362a ods. 4.

K bodom 8 a 9

Navrhované zmeny inštitútov preskúmania a predbežného prejednania obžaloby vytvárajú možnosť pre súd aplikovať zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 a 11 Trestného poriadku, t.j. rozhodovať spravodlivo. Navrhuje sa umožniť súdu odmietnuť obžalobu, ak pri preskúmavaní veci alebo predbežnom prejednaní obžaloby zistí, že neboli predložené existujúce dôkazy, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie. Uvedené platí pochopiteľne aj pre prípade, ak je súčasťou obžaloby aj návrh na uloženie niektorého z novo zavádzaných ochranných opatrení.

K bodu 10

Pozri odôvodnenie k bodom 1 a 3.

K bodu 11

Súd rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia pozitívne alebo negatívne, pri ukladaní ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky stanoví lehotu na dobrovoľné plnenie v súlade s úpravou uznesenia podľa § 362a ods. 5. Aj bez návrhu môže uložiť ochranné opatrenie, ak zistí u obžalovaného dôvod na jeho uloženie.

K bodu 12

Postup súdu pri vylúčení rozhodovania o ochrannom opatrení na konanie na verejnom zasadnutí je upravený pre prípad, že prokurátor podal návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku ako súčasť obžaloby § 235 písm. f) a súd vylučuje z rozhodnutia rozsudkom rozhodnutie o tomto návrhu. Vzhľadom k štádiu konania nemôže prokurátor v tomto ďalšom konaní vziať návrh späť s účinkami podľa § 362a ods. 2, môže však od neho ustúpiť podľa § 362a ods. 3.

K bodu 13

V uvedených prípadoch ide o konanie na prvom stupni, ktoré aj prakticky začína prednesením návrhu navrhovateľom.

K bodom 14 až 16

Vzhľadom na množiace sa prípady trestných vecí s „cudzím prvkom“ je aktuálne reagovať rozšírením druhu trestov, ktoré môže uložiť samosudca trestným rozkazom a tým citeľne prispieť k urýchlenému vybaveniu takýchto prípadov. Zároveň ustanovenie reaguje na novo - zavádzané opatrenia zhabania majetku a zhabania peňažnej čiastky, pričom zhabanie majetku právnickej osobe trestným rozkazom nemožno uložiť a zhabanie peňažnej čiastky len do výšky, zodpovedajúcej maximálnej výške peňažného trestu. V prípade uloženia zhabania peňažnej čiastky sa stanovuje paričná lehota ako podľa § 362a ods. 4 , resp. podľa § 289 ods. 1.

K bodu 17

Rozhodnutie o ochranných opatreniach, sankčného charakteru ukladaných inej osobe ako obvinenému t.j. zúčastnenej osobe sú podmienené rozhodnutím o vine, preto nie je vhodné v tomto štádiu konania oddeliť rozhodovanie o vine a o takomto ochrannom opatrení, takýto postup sa pripúšťa až pri vyhlásení rozsudku podľa § 289 ods. 4.

K bodu 18

Upresňuje sa dikcia tohto ustanovenia tak, aby povinnosť súdu doručiť trestný rozkaz sa týkala iba poškodeného, ktorý uplatnil svoj nárok na náhradu škody, zavádza sa povinnosť doručiť trestný rozkaz aj zúčastnenej osobe, ktorej bolo uložené ochranné opatrenie zhabania veci alebo zhabania peňažnej čiastky.

K bodu 19

Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci.

K bodu 20

Vzhľadom na navrhovaný počet zmien celého § 355 sa navrhuje jeho celková nová úprava. K zmenám oproti súčasnému zneniu:

K odseku 3

Úprava sa dopĺňa o účinky prednesenia obžaloby na hlavnom pojednávaní, nakoľko trestný rozkaz sa neruší podaním odporu (len v prípade poškodeného podľa § 355 ods. 2), až do prednesenia obžaloby je možné oprávnenou osobou vziať odpor späť (§ 355 ods. 8 v znení návrhu), trestný rozkaz však môže nadobudnúť právoplatnosť aj bez čiastočnej realizácie postupu podľa § 355 ods. 3 (§ 356). Osobitná úprava vykonateľnosti sa týka úpravy § 362a ods. 4 a výkonu rozhodnutia podľa čl. V návrhu.

K odseku 4

Úprava podania odporu zúčastnenou osobou, po ktorom nasleduje buď hlavné pojednávanie v prípade, ak bol odpor podaný prokurátorom alebo obvineným alebo ak bol odpor podaný len zúčastnenou osobou (alebo aj poškodeným podľa odseku 2), samosudca ďalej postupuje podľa § 362a. To isté v prípade podania odporu zúčastnenou osobou platí, ak trestný rozkaz v dôsledku vzdania sa pôvodne podaného odporu prokurátorom alebo obvineným nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste. Keďže však už bolo právoplatne rozhodnuté o vine odsúdením, nemožno návrh vziať späť s účinkami podľa § 362a ods. 2 (možno však od neho ustúpiť podľa § 362a ods. 3).

K odseku 5

Návrh reaguje na prípady, keď napr. samosudca správoplatní trestný rozkaz po tom, čo obdržal odpor o ktorom rozhodne, že bol podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo už bol skôr vzatý späť, hoci bol podaný včas, oprávnenou osobou alebo nebol vzatý späť. Takúto chybu súčasný stav neumožňuje napraviť, a musí sa riešiť ústavnou sťažnosťou. Vytvára sa priestor na doriešenie veci všeobecným súdom

K odseku 6

Legislatívno-technická oprava. Samosudca koná aj o zločinoch.

K odseku 8

Posúva sa možnosť späťvzatia odporu podaného proti trestnému rozkazu zo štádia „do začatia hlavného pojednávania“ na neskoršie štádium z dôvodov, že praktické skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch sa obvinení tejto otázke vyjadrujú až po začatí hlavného

pojednávania, keď sa má už predniesť obžaloba. Akoby si až vtedy uvedomili, že z rozhodnutím, trestným rozkazom sú spokojní a neželajú si ďalšie konanie vo veci.

K odseku 10

Zosúladenie koncepcie tohto ustanovenia vo väzbe na odsek 3 a na § 336.

K bodu 21

Pozri odôvodnenie k bodu 2.

K bodu 22

Zavádza sa možnosť vzdania sa odporu s účinkom na právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu, ak sa obvinený a prokurátor vzdá odporu a obvinený vyhlási, že nesúhlasí, aby iná oprávnená osoba podala odpor v jeho prospech. To sa týka výroku o vine a treste, vo svoj prospech môžu podať odpor poškodený a zúčastnená osoba, pokiaľ bolo rozhodnuté o náhrade škody alebo uložení ochranného opatrenia zhabania veci alebo zhabania peňažnej čiastky. Ak obvinený učiní vyhlásenie v zmysle § 356 písm. c), nie je potrebné, aby sa vzdali odporu osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie (§ 355 ods. 1), nakoľko odpor nemôžu podať podľa tejto úpravy proti vôli obvineného.

K bodu 23

Určuje sa procesný orgán, ktorý prerokuje návrh prokurátora (samosudca), aj forma zasadnutia (verejné zasadnutie), ktorá zodpovedá závažnosti tohto konania a možného rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje aj procesný postup, najprv dobrovoľné plnenie v stanovenej lehote. Aj proti tomuto rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 sa navrhuje pripustiť sťažnosť pre ev. opravné konanie na nadriadenom súde. V ustanovení je upravená i možnosť vziať návrh späť do začatia verejného zasadnutia a neskôr ustúpiť od návrhu na uloženie ochranného opatrenia – pri ustúpení prokurátora od návrhu súd návrh zamietne , čo má za následok nemožnosť jeho opätovného podania podľa § 236 ods. 1.

K bodu 24

V súvislosti s novozavedenými ochrannými opatreniami, ukladanými právnickým osobám je potrebné zaviesť i inštitút obnovy konania, ktoré sa skončilo uznesením, vydaným v konaní o návrhu prokurátora na uloženie tohto ochranného opatrenia. Ustanovenia tretieho dielu ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku sa použijú na obnovu konania, týkajúcu sa uloženia ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku primerane, v ustanovení § 405a je vymedzený okruh oprávnených subjektov a niektoré výnimky z možnosti podať návrh na povolenie obnovy konania, ako je zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu, v prípade podania návrhu v neprospech zúčastnenej osoby uplynutie času, zodpovedajúceho premlčacej dobe trestného činu, v súvislosti s ktorým bol pôvodný návrh podaný a taktiež možnosť na základe obnovy len zvýšiť zhabanú peňažnú čiastku, čo nie je prípustné podľa odseku 1. Odmietnutím v zmysle § 405a ods. 2 a 3 je pri primeranom použití ostatných ustanovení o obnove konania postup podľa § 399 ods. 1.

Ak sa v ochrannom opatrení rozhodovalo rozsudkom (§ 289 ods.1 ) obnova konania je viazaná na podmienky § 394 ods. 1.

K bodu 25

Postup pri výkone trestu prepadnutia majetku je upravený za účelom nezmarenia uspokojenia veriteľov obvineného tak, že po nadobudnutí vykonateľnosti sa zašle rovnopis rozsudku, ktorým bol trest prepadnutia majetku uložený príslušnému konkurznému súdu a ten ďalej postupuje podľa návrhu novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (tento návrh je v legislatívnom procese a ním predpokladaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť najneskôr súčasne so zákonom v znení tohto návrhu). Podľa uvedenej úpravy po skončení konkurzného konania (konkurz sa vyhlási bez návrhu) postihne trest prepadnutia majetku majetok patriaci obvinenému vo zvyšnom rozsahu (ak mu po skončení konkurzného konania ešte časť majetku patrí), čo je aj v súlade so znením návrhu zmeny § 59 Trestného zákona. Cieľom úpravy je postihnúť páchateľa, prednostne však neukrátiť tretie osoby – veriteľov obvineného na ich právach.

K bodu 26

Úprava § 424 je nadbytočná vzhľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode v nadväznosti na ustanovenie § 72 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vo väzbe na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 61a ods. 1 cit. zák.).

K bodu 27

Doplnenie úpravy postupu pri zaistení majetku na účel výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý môže byť neskôr uložený alebo už bol neprávoplatne uložený, pričom ustanovenie § 425 ods. 1 odkazuje na primerané použitie ustanovenia o zaistení majetku obvineného na účel uspokojenia nárokov poškodených (§ 50 ods. 2 a 3).

K bodu 28

Vypustenie odseku 2 v § 426 vyplýva z navrhovanej úpravy § 425 ods. 1 vo väzbe na primerané použitie § 50 ods. 3.

K bodu 29

Podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že "pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.". Navrhovaná právna úprava upúšťa od používania pojmu "neúčinnosť" právnych úkonov (neúčinnosť neznamená neplatnosť) a preferuje vhodnejší pojem "neplatnosť" právnych úkonov. Uvedená zmena sa premieta aj v rámci úpravy výkonu ochranného opatrenia zhabania majetku.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu názvu príslušného dielu.

K bodu 31

V návrhu Trestného zákona novozavedené ochranné opatrenie zhabania majetku sa upravuje z hľadiska výkonu analogicky ako výkon trestu prepadnutia majetku, výkon ochranného opatrenia zhabanej peňažnej čiastky je upravený osobitne v § 461a a následne v Čl. III novelizáciou zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodom 32 a 33

V reakcii na záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k právnickým osobám, ako aj vo väzbe na vnútroštátnu úpravu sankčného mechanizmu súvisiaceho so spáchaním trestného činu právnickou osobou, bolo potrebné vytvoriť systém výkonu cudzích rozhodnutí, na ktoré SR zaväzujú viaceré medzinárodné zmluvy. K výkonu cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe môže dôjsť iba vtedy, ak sú splnené podmienky v odseku 1. Zároveň je možné vykonať rozhodnutie obsahujúce výlučne sankcie uvedené v tomto ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava vytvára osobitný sankčný mechanizmus, nie je možné zabezpečiť výkon cudzích rozhodnutí voči právnickým osobám na základe uznávacieho konania, preto sa uznanie rozhodnutia voči právnickej osobe nezavádza. Výkon takéhoto rozhodnutia je však možný iba vtedy, ak nie je v rozpore so záujmami chránenými § 481.

Súčasne je potrebné uviesť, že účinnosťou Lisabonskej zmluvy (v konečnom dôsledku aj bez nej) sa očakáva značný nárast právnej úpravy inštitútov právneho styku s cudzinou, resp. vo vzťahu k členským štátom Európskej únie. Schválením generálne právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb, hoci aj nepravej, sa vytvára priestor pre osobitnú právnu úpravu uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí postihujúcich majetok. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky plánuje zaradiť túto osobitnú právnu úpravu do osobitných zákon (vo vzťahu k Trestnému poriadku). Právna úprava v Trestnom poriadku je však základným právnym rámcom uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia súdu postihujúceho majetok, bez ohľadu na to, či ide o prepadnutie majetku alebo jeho zhabanie. Takto generálne koncipovaná právna úprav súčasne umožní preklenúť obdobie od zavedenia úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb do času schválenia osobitnej zákonnej úpravy uznávania a výkonu tzv. príkazov na konfiškáciu v rámci Európskej únie.

K bodu 34

Navrhujú sa prechodné ustanovenie, ktoré jednak reagujú na zmeny v právnej úprave konania o trestnom rozkaze, a súčasne definujú rámec využitia doplnených ustanovení v priatej časti vo vzťahu k výkonu cudzích rozhodnuté postihujúcich majetok odsúdeného alebo zúčastnenej osoby.

K Čl. III (zákon č. 65/2001 Z. z.)

V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu v Trestnom zákone (§ 83a) a v Trestnom poriadku (§ 362a, § 461a) sa navrhuje zmena zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Trestný poriadok v navrhovanom § 461a zakladá právomoc justičnej pokladnice prijať zhabanú peňažnú čiastku, resp. zakladá právomoc justičnej pokladnice vykonať všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky vyplývajúce z rozhodnutia súdu v trestnom konaní, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie podľa § 83a Trestného zákona. Podstata novelizácie citovaného zákona spočíva v rozšírení definície súdnej pohľadávky aj o pohľadávku štátu vyplývajúcu z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky (bod 1), úpravy

výnimky z postupovania súdnej pohľadávky zmluvou, keďže v tomto prípade je právomoc justičnej pokladnice založená priamo zákonom (§ 461a Trestného poriadku) a podkladom pre činnosť justičnej pokladnice je právoplatné súdne rozhodnutie (body 2 a 3). Ďalej sa osobitným spôsobom upravuje moment začatia vlastného konania o výkone rozhodnutia v prípade pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní (bod 4), kde sa navrhuje, aby toto konanie začínalo márnym uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúcej zo samotného rozhodnutia súdu.

K Čl. IV (zákon č. 330/2007 Z. z.)

Zavádza sa do registra trestov aj zmienka o ochranných opatreniach ukladaných právnickým osobám. Ide o záväznú požiadavku GRECO na štáty, ktoré už majú zavedenú právnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb.

K Čl. V (zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodu 1

Majetok vylúčený zo súpisu podstát podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je postihovaný prepadnutím, resp. zhabaním podľa § 59 ods. 1 a § 83 ods. 4 Trestného zákona. Nakoľko účinky zhabania (prepadnutia) nastávajú až po zrušení konkurzu (k tomu pozri dikciu „ktorý patrí ... po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie“ v Trestnom zákone) a k vylúčeniu majetku zo súpisu podstát dochádza počas konkurzu, je potrebné vyriešiť otázku nakladania s týmto majetkom od momentu jeho vylúčenia zo súpisu podstát až do momentu zrušenia konkurzu, kedy nastanú účinky zhabania (prepadnutia) majetku. Podľa platnej právnej úpravy platí, že vylúčením majetku zo súpisu podstát tento majetok prestáva podliehať konkurzu, čím sa negujú účinky vyplývajúce z § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii – právo nakladať s majetkom vylúčeným zo súpisu podstát prechádza späť na úpadcu. Táto právna konštrukcia však v súvislosti s konkurzom vyhláseným podľa navrhovaného znenia § 107a nie je žiaduca, keďže vytvára možnosť pre úpadcu nakladať s týmto majetkom spôsobom, ktorý znemožní výkon ochranného opatrenia zhabania majetku, resp. trestu prepadnutia majetku. Z dôvodu zamedzenia týchto dôsledkov sa preto navrhuje aplikovať na nakladenie s týmto majetkom režim vyplývajúci z § 44 ods. 1, a to aj napriek tomu, že pôjde o majetok, ktorý konkurzu nepodlieha. To znamená, že ak sa v konkurze vyhlásenom podľa § 107a vylúči určený majetok zo súpisu podstát, právo nakladať s týmto majetok a právo vykonávať právne úkony ohľadom tohto majetku, bude mať naďalej správca konkurznej podstaty.

K bodu 2

V ustanovení sa upravuje previazanosť trestu prepadnutia majetku alebo ochranného opatrenia zhabania majetku v nadväznosti na konkurzné konanie. V takomto prípade súd rozhodne o vyhlásení konkurzu ex offo bez ďalšieho a to uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. V takto začatom konaní sa správca nevyberá náhodným výberom, ani o osobe správcu nerozhodujú veritelia, ale právo vybrať osobu správcu zákon dáva orgánu štátnej správy príslušnému podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 325/2007 Z. z. spravovať majetok, ktorý prejde do vlastníctva štátu (ďalej len „dočasný správca“). V takomto konaní ďalej právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca (veritelia takéto právo nemajú).