NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné odbobie

Návrh

zákona z ..... 2010

ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z.z. Trtestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z.z., zákona č. 692/2006 Z.z., č. 218/2007 Z.z., zákona č. 491/2008 Z.z., zákona č. 497/2008 Z.z., zákona č. 498/2008 Z.z., zákona č. 59/2009 Z.z., zákona č. 257/2009 Z.z. sa mení sa dopĺňa takto:

1. V § 311 sa za slová „Slovenskej republike“ vkladajú slová „podľa § 312“.

2. V § 311 sa vkladá § 311a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„Úklady proti Slovenskej republike

§ 311a

1)Kto v úmysle dosiahnuť zmenu alebo narušenie ústavného zriadenia Slovenskej republiky alebo jej územnej celistvosti, obranyschopnosti, zvrchovanosti alebo jej dôležitých medzinárodných záujmov

a)verejne popiera alebo verejne spochybňuje mierové zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a súvisiace zákony alebo dekréty o mierovom usporiadaní po prvej alebo po druhej svetovej vojne, vrátane na ich základe uznaných štátnych hraníc Slovenskej republiky a prijatých denacifikačných zákonov, dekrétov alebo iných dokumentov,

b)propaguje alebo verejne ospravedlňuje historický štátny útvar, ktorý potláčal národné práva Slovákov, alebo

c)vykonáva inú činnosť v uvedenom úmysle,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa potrestá, kto spácha čin uvedený v odseku 1

a)porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženému podľa zákona,

b)ako člen organizovanej skupiny,

c)za krízovej situácie, alebo

d)v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.“

3. Nadpis v § 312 sa vypúšťa.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2010.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Udalosti po vzniku samostatného a zvrchovaného štátu – Slovenskej republiky, vstupu Maďarskej republiky a Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie neviedli ku kvalitatívnej vyššej úrovni bilaterálnych vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, ale neočakávane majú práve opačný efekt. Vývoj v posledných rokoch jasne ukazuje, že maďarská rozpínavosť a iredentizmus má svoje hlboké korene, sú exaktne a systematicky živené a koncentrované na mladú generáciu. V uvedenom druhu realizované aktivity sú podporované väčšinou maďarských politických strán a ich predstaviteľmi, maďarskou emigráciou, aktívnymi politikmi a čiatočne aj vládnymi činiteľmi Maďarskej republiky. Radikalizácia extrémizmu v Maďarsku, jeho vývoz do sudených štátov v podobe návodov, filozofie, ideológie, ale aj prostredníctvom politických strán, rôznych združení a spolkov, všade tam, kde žije maďarská národnostná menšina, systematické provokácie už paramilitantných a uniformovaných gárd nielen symbolmi uznávajúcimi veľkomaďarské idey a sentimenty, ale konkrétnymi aktivitami sú reálnymi hrozbami nielen pre štáty bezprostredne hraničiace s Maďarskou republikou, ale – ako naša historická pamäť a skúsenosti ukazujú – aj pre bezpečnosť a slobodu v celej Európe.

Podporovanie územných požiadaviek či územných autonómií, najmä národnou televíziou vysielajúcou pre „Karpatskú kotlinu“, t.j. pre bývalé „Veľké Maďarsko“ vyvoláva nielen vojnu ideí, ale aj reálnu hrozbu možných násilných konfliktov a vnútorný rozvrat demokratických štátov v strednej Európe, vrátane Slovenska.

Navrhovatelia cítia povinnosť reagovať na tieto hrozby a iniciatívy, verejne podporované aj niektorými politikmi, občanmi SR maďarskej národnosti. Slovenský národ reprezentovaný svojim zvrchovaným štátom má neodňateľnú zodpovednosť za zachovanie výsledkov svojho emancipačného úsilia a svojej štátnosti i pre budúcnosť. Je to zodpovednosť predovšetkým poslancov, vlády a prezidenta republiky. A je našou povinnosťou k tejto zodpovednosti sa aj verejne hlásiť. Aby sme raz nestálil pred súdom histórie, lebo sme poznali tieto hrozby a nebezpečenstvá, ale sme proti nim nezakročili.

Vážnosť ohrozenia významných záujmov Slovenskej republiky objektívne vyvoláva potrebu doplniť normy upravujúce ústavné zriadenie Slovenskej republiky, jej územnú celivosť, zvchovanosť, obranyschopnosť aj medzinárodné záujmy trestného práva v prvom diely siedmej hlavy druhej časti Trestného zákona, konkrétne ustanovenia o úkladoch proti Slovenskej republike.

Navrhovaná úprava sa nedotkne nikoho, kto nebude konať v úmysle uvedenom v odseku prvom navrhovanej právnej úpravy. Neobmedzuje žiadne právo národnostných menšín, ani etník žujúcich na Slovensku a je v súlade aj s čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva“.

Osobitná časť

K bodu 1

Úprava reaguje na vloženie § 311a vrátane nadpisu za § 311, pričom nadpis „Úklady proti Slovenskej republike“ pokrýva ako trestný čin podľa § 311a, tak aj trestný čin podľa § 312 ustanovenie § 311 (trestný čin vlastizrady) má však odkazovať len na návrhom nedotknuté ustanovenie § 312, nie na novozavádzanú skutkovú podstatu trestného činu Úkladov proti Slovenskej republike podľa § 311a.

K bodu 2

Navrhovaná úprava prináša do Trestného zákona nový trestný čin z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Ide o postih nenásilných konaní proti hodnotám, záujmom a inštitúciám uvedeným v návetí odseku 1 a v tom spočíva nóvum oproti doterajším ustanoveniam § 311 a § 312, pričom ide o miernejší trestný čin.

Pojem ústavné zriadenie podlieha pri jeho trestnoprávnej aplikácii legálnej definícii podľa § 134 ods. 1 Trestného zákona.

Pojmy samostatnosť, zvrchovanosť, územnú celistnosť a obranyschopnosť používa Trestný zákon v platnom a účinnom znení v §§ 312, 315 a 317, interpretovať ich je potrebné v kontexte s Ústavou Slovenskej republiky ( napr. čl. 3 ods. 1).

V odseku 1 má tento trestný čin druhovú charakteristiku prečinu podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, teda pri zohľadnení materiálneho korektívu podľa

§ 10 ods. 2 nepôjde v prípade nepatrnej závažnosti konaní, popísaných v písmenách a) až c) odseku 1 o trestný čin.

Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty sú konania podľa odseku 1 písm. a) a b) popísané vyčerpávajúco, znak „verejne“ je legálne definovaný v § 122 ods. 2 Trestného zákona. Právne akty subsumovateľné pod rozsah písmena a) v odseku 1 môžu byť súčasťou obsahu medzinárodného, ako aj vnútroštátneho práva. Konanie popísané v odseku 1 písm. c) je charakterizované ako všeobecný doplnok predchádzajúcich písmen, vždy však musí byť prítomný motív, definovaný v návetí a taktiež prvok protiprávnosti podľa požiadaviek § 8 ods. 1 a vo vzťahu k okolnosti, vylučujúcej protiprávnosť podľa § 28 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky je potrebné úmyselné zavinenie podľa § 17 spojené s motívom, zadefinovaným v návetí odseku 1.

Pri nastaní okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby podľa odseku 2 pôjde o zločin podľa § 11 ods. 2, pričom vzhľadom na povahu konaní popísaných v odsekku 1 a okolností podľa § 311a ods. 2 bude prichádzať nedbanlivostné zavinenie (§ 16) z hľadiska použitia § 18 písm. b) Trestného zákona do úvahy len výnimočne ( pri písmenách a) a c)).

Okolnosťou podľa § 311a ods. 2 písm. a) je závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm. h) Trestného zákona. Okolnosť podľa § 311a ods. 2 písm. b) sa viaže na legálnu definíciu § 129 ods. 2 Trestného zákona.

Okolnosť podľa § 311 ods. 2 písm. c) je všeobecným pojmom podľa § 134 ods. 2 Trestného zákona.

Okolnosti podľa § 311a ods. 2 písm. d) sú všeobecnými pojmami podľa § 133 ods. 1 a 2 trestného zákona.

K bodu 3

Vypustenie nadpisu v § 312 je dôsledkom vloženia nadpisu v tom istom znení nad § 311a ( bod 2). Tento nadpis pokrýva aj § 312.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Navrhovaná úprava neprináša zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov územnej samosprávy, ani iných rozpočtov. Nebude mať nijaký vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/2005 Z.z. Trestný zákonv znení

neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Problematika nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.