Dôvodová správa
Udalosti po vzniku samostatného a zvrchovaného štátu – Slovenskej republiky, vstupu Maďarskej republiky a Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie neviedli ku kvalitatívnej vyššej úrovni bilaterálnych vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, ale neočakávane majú práve opačný efekt. Vývoj v posledných rokoch jasne ukazuje, že maďarská rozpínavosť a iredentizmus má svoje hlboké korene, sú exaktne a systematicky živené a koncentrované na mladú generáciu. V uvedenom druhu realizované aktivity sú podporované väčšinou maďarských politických strán a ich predstaviteľmi, maďarskou emigráciou, aktívnymi politikmi a čiatočne aj vládnymi činiteľmi Maďarskej republiky. Radikalizácia extrémizmu v Maďarsku, jeho vývoz do sudených štátov v podobe návodov, filozofie, ideológie, ale aj prostredníctvom politických strán, rôznych združení a spolkov, všade tam, kde žije maďarská národnostná menšina, systematické provokácie už paramilitantných a uniformovaných gárd nielen symbolmi uznávajúcimi veľkomaďarské idey a sentimenty, ale konkrétnymi aktivitami sú reálnymi hrozbami nielen pre štáty bezprostredne hraničiace s Maďarskou republikou, ale – ako naša historická pamäť a skúsenosti ukazujú – aj pre bezpečnosť a slobodu v celej Európe.
Podporovanie územných požiadaviek či územných autonómií, najmä národnou televíziou vysielajúcou pre „Karpatskú kotlinu“, t.j. pre bývalé „Veľké Maďarsko“ vyvoláva nielen vojnu ideí, ale aj reálnu hrozbu možných násilných konfliktov a vnútorný rozvrat demokratických štátov v strednej Európe, vrátane Slovenska.
Navrhovatelia cítia povinnosť reagovať na tieto hrozby a iniciatívy, verejne podporované aj niektorými politikmi, občanmi SR maďarskej národnosti. Slovenský národ reprezentovaný svojim zvrchovaným štátom má neodňateľnú zodpovednosť za zachovanie výsledkov svojho emancipačného úsilia a svojej štátnosti i pre budúcnosť. Je to zodpovednosť predovšetkým poslancov, vlády a prezidenta republiky. A je našou povinnosťou k tejto zodpovednosti sa aj verejne hlásiť. Aby sme raz nestálil pred súdom histórie, lebo sme poznali tieto hrozby a nebezpečenstvá, ale sme proti nim nezakročili.
Vážnosť ohrozenia významných záujmov Slovenskej republiky objektívne vyvoláva potrebu doplniť normy upravujúce ústavné zriadenie Slovenskej republiky, jej územnú celivosť, zvchovanosť, obranyschopnosť aj medzinárodné záujmy trestného práva v prvom diely siedmej hlavy druhej časti Trestného zákona, konkrétne ustanovenia o úkladoch proti Slovenskej republike.
Navrhovaná úprava sa nedotkne nikoho, kto nebude konať v úmysle uvedenom v odseku prvom navrhovanej právnej úpravy. Neobmedzuje žiadne právo národnostných menšín, ani etník žujúcich na Slovensku a je v súlade aj s čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva“.