D O V O D O V Á S P R Á VA

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je odstrániť problémy pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri preprave a pri pochovávaní na pohrebiskách.

Zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravil práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie, právnických osôb ako aj orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku pohrebníctva. Úprava práv a povinností v tejto z etického hľadiska citlivej oblasti vychádzala z tradície na našom území a snažila sa zohľadniť praktické potreby spoločnosti a zároveň náboženské cítenie a zvyklosti. Vzhľadom na to, že prevádzkovanie pohrebísk, pohrebných služieb, krematórií a vykonávanie balzamovania a konzervácie, možno vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, bol novelizovaný v príslušných ustanoveniach živnostenský zákon.

Po prijatí zákona o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. novembra 2005 z praxe vyplynuli nemalé problémy s aplikáciou niektorých ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných pásiem, nakladania s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri odovzdávaní ľudských pozostatkov pohrebnej službe, ale aj pri pochovávaní na pohrebiskách.

Súčasný právny stav prináša časté a opakované konflikty medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb navzájom, medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb a prevádzkovateľmi pohrebísk a konflikty medzi zdravotníckymi zariadeniami a pohrebnými službami. V konečnom dôsledku tieto konflikty priniesli neriešiteľné situácie pre pozostalých. Dochádza k nadbytočným prevozom mŕtvych, ktoré boli vyúčtované pozostalým. Súčasná situácia umožnila zvýhodnenie jednej skupiny prevádzkovateľov pohrebných služieb na úkor inej skupiny živnostníkov poskytujúcich tieto služby. Za tejto situácie síce došlo k úspore výdavkov v zdravotníckych zariadeniach, ale zneužívanie takmer monopolného postavenia na trhu prinieslo neprimerané ceny za jednotlivé úkony. Dozorné orgány riešili časté sťažnosti v tejto oblasti. Závažnou otázkou je aj súčasné znenie ustanovenia o ochrannom pásme, ktoré neumožňuje stavať žiadne budovy v blízkosti pohrebiska, čo mnohí majitelia pôdy kritizujú najmä v zahustených zónach.

Predložený návrh zákona tieto problémy odstraňuje. Umožní výstavbu budov aj v ochranných pásmach, ktoré súvisia s prevádzkou pohrebísk, a to na zabezpečenie obradov a na zabezpečenie plynulej údržby hrobových miest.

Návrh zákona ustanovil povinnosť umožniť vstup prevádzkovateľom pohrebných služieb na pohrebiská na účel vykonania pohrebných služieb podľa vôle a objednávky obstarávateľa pohrebu. Týmto ustanovením sa splnili požiadavky Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Návrh zákona zdôrazňuje právo obstarávateľa pohrebu na možnosť výberu pohrebnej služby, k čomu boli vytvorené podmienky aj vyčlenením miestnosti pre dočasné uloženie mŕtvych v zariadeniach, kde došlo k úmrtiu. Povinnosť vyčleniť miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych sa vzťahuje len na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť (ďalej len „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“).

Návrh zákona nepovoľuje prevádzkovateľovi pohrebnej služby využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom (ďalej len „zariadenie sociálnych služieb“) a v ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou ak ich vlastní na prevádzkovanie pohrebnej služby. Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme alebo vo výpožičke chladiace zariadenia a iné hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve, správe alebo užívaní zdravotníckeho zariadenia, sociálneho zariadenia alebo na pracovisku Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou.

Návrh zákona zároveň ustanovuje sankcie pre všetky subjekty pri porušení tejto povinnosti. Doterajšie využívanie chladiacich zariadení v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb a na pracovisku Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou alebo v ich areáloch, sa musí ukončiť do 31. decembra 2011.

Návrh zákona mení rozsah odbornej prípravy prevádzkovateľov pohrebných služieb, prevádzkovateľov pohrebísk a prevádzkovateľov krematórií v súlade so zmeneným rozsahom poskytovaných služieb.

Návrh zákona ďalej spresňuje zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v oblasti evidencie a vedenia záznamov. Nedovoľuje ponuku, propagáciu a informovanie o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) je upravená v práve Európskej únie,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Nie sú.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V týchto zdravotníckych zariadeniach dochádza k úmrtiam a preto je potrebné, aby boli jednotne upravené povinnosti pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami. Návrh zákona týmto zdravotníckym zariadeniam ukladá povinnosť včas oznámiť úmrtie osobám blízkym, ak takých osôb niet, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu osoby a viesť o takomto oznámení záznam. Do odovzdania ľudských pozostatkov pohrebnej službe musia byť tieto uložené v chladiacom zariadení alebo vo vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych.

Náklady na uloženie ľudských pozostatkov v zdravotníckom zariadení do 48 hodín od úmrtia budú znášať zdravotnícke zariadenia. Takýto postup sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia dostatočného času pre obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a na zabezpečenie pohrebu.

Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v prílohe č. 2, v bode č. 6 upravuje minimálne požiadavky na miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych, ak zdravotnícke zariadenia nemá chladiace zariadenie.

Na základe požiadavky vyplývajúcej z uvedeného výnosu, väčšina zdravotníckych zariadení má zriadenú vyčlenenú miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych.

Predkladateľ návrhu zákona oslovil zdravotnícke zariadenia, lekárov samosprávnych krajov vo veci finančných dopadov na zdravotnícke zariadenia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Na základe predložených podkladov nebude mať povinnosť vyčleniť miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych finančný dopad na rozpočet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí.

Požiadavkou na vyčlenenú miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych nevzniknú dodatočné náklady na rozpočet verejnej správy.

Pri uplatňovaní sankčných opatrení nedôjde k poklesu príjmu do štátneho rozpočtu. Návrh zákona ustanovil vyššie pokuty ako doterajšia právna úprava. Pokuty budú plniť výchovnú funkciu.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva budú pri výkone dozoru na úseku pohrebníctva vykonávať dozor v rámci schválených finančných limitov a výdavkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na roky 2010 až 2012.

Výdavky súvisiace s vykonávaním činností v pôsobnosti obce a vyšších územných celkov na úseku pohrebníctva budú zabezpečené v rámci schválených rozpočtov obcí a vyšších územných celkov na roky 2010 až 2012.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny ekonomický dopad na obyvateľov, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Po prijatí návrhu zákona sa zabezpečí dostatok času pre obstarávateľa pohrebu (či je to blízka osoba mŕtveho alebo obec) na výber pohrebnej služby a na zabezpečenie pohrebu.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť. Prijatím nového návrhu zákona dochádza len k zmenám v organizácii práce.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie tým, že dôjde k zmenám v organizácii práce medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi, čím sa zjednodušia a zosúladia finančné toky medzi nimi.

Osobitná časť

K § 1

V ustanovení § 1 sa uvádza predmet úpravy. V návrhu zákona sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku pohrebníctva, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami, s ľudskými ostatkami, s prevádzkovaním pohrebnej služby, krematória, pohrebiska ako aj s vykonávaním balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov.

K § 2

Návrh zákona vymedzuje základné pojmy, ktoré sú potrebné na účely zákona. Základné pojmy boli zosúladené s pojmami európskej normy EN 15017 „Pohrebné služby- Požiadavky“. Zavádza sa nový pojem počiatočná starostlivosť o zomrelého, ktorá vystihuje starostlivosť v náročných situáciách po úmrtiach pri samovraždách, vraždách, dopravných nehodách na cestách alebo na železnici, pričom pohrebné služby zabezpečujú prepravu ľudských pozostatkov z miesta úmrtia. Miestna preprava a pohrebný sprievod z dôvodu dôsledného rozlíšenia miestnej prepravy a prepravy pohrebnými vozidlami, na ktoré sú predpísané požiadavky. Ďalšie doplnené a upravené pojmy sú kolumbárium, márnica, urnový háj, prehĺbený hrob, dvojhrob, hrobka a obstarávateľ pohrebu. Spresnil sa pojem transportný vak ako nepriepustný obal, ktorý sa bude používať, ak transportná rakva nie je vhodná na použitie.

Pojem služby súvisiace s pohrebníctvom je zavedený pre jednoznačnú aplikáciu ustanovenia o ochranných pásmach pohrebísk a krematórií. Ide o služby, ktoré sú poskytované na potrebnú údržbu o hrobové miesto, napríklad služby kamenárstva alebo kvetinárstva. Presne definované pojmy pomôžu v praktickej aplikácii ustanovení zákona.

K § 3

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje všeobecné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami. Medzi všeobecné povinnosti patrí pochovať nespopolnené ľudské pozostatky na pohrebisku a zaobchádzať s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami dôstojne. V návrhu zákona sa ďalej ustanovuje, za akých podmienok môžu byť ľudské pozostatky pochované neskôr ako 96 hodín a neskôr ako 14 dní. Ak sú ľudské pozostatky nakazené nebezpečnou chorobou je upravené, za akých podmienok musia byť uložené v konečnej rakve.

Pozornosť sa venuje aj iným ľudským pozostatkom, ktoré je potrebné tiež pochovať. Dáva právo rodičom potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu ho pochovať.

Návrh zákona ďalej upravuje povinnosť pochovať aj tie ľudské pozostatky, ktoré boli použité na vedecké alebo výučbové účely. Túto povinnosť má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ide o nové ustanovenie.

Ak bola osoba v čase úmrtia nakazená nebezpečnou chorobou, ustanovuje sa povinnosť lekárovi, ktorý vykonal prehliadku tohto mŕtveho, aby túto skutočnosť oznámil príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 4

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje, čo je zakázané pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, a to zo skutočnosti, či bola osoba v čase úmrtia nakazená nebezpečným ochorením, alebo kontaminovaná rádioaktívnymi látkami.

Nebezpečné choroby boli v tejto právnej úprave aktualizované podľa súčasných poznatkov a epidemiologickej situácie. Zákazy sú ustanovené aj z pohľadu zaobchádzania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami pred ich pochovaním, a to aj v súvislosti s vystavovaním ľudských pozostatkov. V návrhu zákona sa zakotvuje zákaz ponúkať, propagovať a informovať o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach a v ich areáloch, a v zariadeniach sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z dôvodu objektívnych možností ponúkať pohrebné služby pre pozostalých. Ďalej zakazuje spopolňovať neidentifikované ľudské pozostatky z dôvodu možnosti ich exhumácie a neskoršej identifikácie.

K § 5

V zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb dochádza často k úmrtiam preto je potrebné, aby zákon upravil povinnosti týchto zariadení pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami.

Pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a prevádzkovateľa sociálnych služieb sa ustanovujú všeobecné povinnosti, a to ponechať mŕtve telo po dobu dvoch hodín od úmrtia na lôžku. Táto povinnosť vyplýva z medicínskych dôvodu, lebo po úmrtí sa s mŕtvym nesmie manipulovať dve hodiny od určenia momentu smrti.

Ďalej sa ukladá povinnosť včas oznámiť úmrtie príbuzným, ak niet takých osôb, tak príslušnej obci. Takéto oznámenie sa musí zaznamenať na osobitnom formulári, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona. Nadväzujúcou povinnosťou je povinnosť viesť záznam o odovzdaní ľudských pozostatkov obstarávateľovi pohrebu, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 návrhu zákona. Dôraz sa kladie aj na to, aby sa v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch neponúkali, nepropagovali a neposkytovali informácie o pohrebných službách.

Právo obstarávateľa pohrebu na prevzatie ľudských pozostatkov nemôže byť spochybňované. Zákon ustanovuje pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti osobitné povinnosti, a to vyčleniť miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych. Požiadavky na vyčlenený miestnosť na dočasné uloženie mŕtvych sú uvedené v prílohe č. 3 návrhu zákona. Takýto postup je navrhnutý z dôvodu zabezpečenia dostatku času pre obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a na zabezpečenie pohrebu. Vstup pohrebných služieb je dovolený len do takto vyčlenenej miestnosti, alebo do priestoru, kde je chladiace zariadenie.

Z dikcie § 3 ods. 3 návrhu zákona vyplýva, že ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ak sa vykonala pitva, mŕtveho možno ihneď pochovať. Z toho vyplýva, že ľudské pozostatky môžu byť v zdravotníckom zariadení najviac 96 hodín, teda štyri dni od úmrtia. Náklady na umiestnenie ľudských pozostatkov do miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych prvých 48 hodín od úmrtia hradí zdravotnícke zariadenie a po uplynutí 48 hodín hradí obstarávateľ pohrebu.

Blízke osoby alebo obstarávateľ pohrebu má právo rozhodovať o spôsobe pochovania mŕtveho, vybrať rozsah služby a subjekt na vykonanie týchto služieb, a takto zabrániť pohrebným službám poskytovať služby, o ktoré nemá obstarávateľ pohrebu záujem. Táto povinnosť platí vždy, teda aj vtedy, ak je nariadená pitva.

V zariadeniach sociálnych služieb je právo výberu pohrebnej služby zabezpečené spôsobom obvyklým v týchto zariadeniach. Zákon upravuje, že plnoletá osoba prijatá do zariadenia sociálnych služieb je povinná určiť pohrebnú službu pri vstupe zo zariadenia.

K § 6

Návrh zákona podrobne upravuje možnosti prepravy ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov po pozemných komunikáciách. Oproti doterajšej právnej úprave sa umožňuje

preprava vo vozidlách na tento účel vyrobených a vo vozidlách na tento účel upravených. Pri úprave vozidla sa mení len požadovaná teplota ložného priestoru (z 5 stupňov na 8 stupňov Celzia), táto sa prispôsobila požiadavkám európskej normy. Oproti doterajšej právnej úprave sa doplnila možnosť prepravovať ľudské pozostatky a ľudské ostatky počas pohrebného sprievodu pohrebnými vozidlami určenými na miestnu prepravu, ktoré nemusia spĺňať požiadavky na prepravu po pozemnej komunikácii.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje povinnosť ľudské pozostatky prevážať na pohrebný obrad oblečené a uložené v rakve a označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene. Tieto ustanovenia sú rovnaké ako ustanovenia v doterajšej právnej úprave.

V návrhu zákona sú upravené podmienky prepravy ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov, ktoré sú nakazené nebezpečnou chorobou a ustanovenie sa doplnilo o vybavenie konečnej rakvy tak, aby spĺňali podmienky európskej normy.

Návrh zákona upravuje aj medzinárodnú prepravu v zmysle medzinárodnej zmluvy, ako aj prepravu uskutočnenú z územia štátu, ktorý nie je viazaný rovnakou medzinárodnou zmluvou ako Slovenská republika. V tomto prípade pas pre mŕtvolu vydá príslušná diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky. Zákon ďalej ustanovuje, ktoré orgány v Slovenskej republike vydávajú pas pre mŕtvolu pre medzinárodnú prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov.

Tento pas vydá samosprávny kraj, regionálny úrad verejného zdravotníctva, ak bol mŕtvy nakazený nebezpečnou chorobou alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa vykonala pitva.

K § 8

Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou. Presnejšie sa vymedzuje rozsah činností prevádzkovateľov pohrebných služieb a tiež sú tieto služby rozšírené o počiatočnú starostlivosť o ľudské pozostatky, o prepravu rakvy na pohrebisku, nosenie rakvy a ukladanie rakvy do hrobu alebo hrobky. Rozsah činnosti sa rozšíril z dôvodu nejasností a problémov, ktoré sa vyskytli v praxi. Prevádzkovanie pohrebnej služby môže zahŕňať aj iné činnosti, ktoré súvisia s pohrebom, a to: predaj rakiev a smútočných potrieb, zabezpečovanie a organizáciu smútočného obradu, poradenskú činnosť. Rozsah činnosti sa spresnil v súlade so znením EN 15017 „Pohrebné služby- Požiadavky“ a požiadaviek z praxe.

Pre prevádzkovateľa pohrebnej služby sa ustanovujú povinnosti a to, pri prevzatí ľudských pozostatkov na základe poverenia obstarávateľa pohrebu a s príslušným dokladom, pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a ostatkami a to pred a po uložení do hrobu, pri ich preprave a pri ich dočasnom uložení v chladiacom zariadení, viesť evidenciu a tiež povinnosť priestory svojej prevádzky udržiavať v hygienicky vyhovujúcom stave a svojich zamestnancov vybaviť osobnými ochrannými pracovnými pomôckami.

Povinnosť prevziať ľudské pozostatky na výzvu lekára je v prípadoch, keď k úmrtiu došlo dôsledkom vraždy, samovraždy, nehody, havárie. Prevádzkovateľ pohrebnej služby musí zabezpečiť počiatočnú starostlivosť o ľudské pozostatky a následne sú ľudské pozostatky odvezené na pitvu.

V návrhu zákona sa ustanovuje, že prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie vlastniť chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracovisku úradu pre dohľad. Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme alebo vo výpožičke chladiace zariadenia a iné hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve, správe alebo užívaní zdravotníckeho zariadenia, sociálneho

zariadenia alebo na pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa nachádzajú v ich areáloch, čím sa sprísnila doterajšia právna úprava.

Zákon stanovuje povinnosť zákonného zástupcu prevádzkovateľa pohrebnej služby mať odbornú spôsobilosť.

K § 9

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje obsah prevádzkového poriadku pohrebnej služby. Obsah prevádzkového poriadku sa oproti doterajšej úprave rozšíril a spresnil v súlade s navrhovaným rozsahom pohrebných služieb.

K § 10

Návrh zákona ustanovuje, že aj krematórium je stavba, ktorej územné a kolaudačné konanie podlieha záväznému stanovisku orgánu verejného zdravotníctva ako dotknutého orgánu štátnej správy (§ 140a stavebného zákona). Tiež sa zakotvuje zriadenie ochranného pásma krematória 100 metrov. Oproti terajšej právnej úprave sa povoľuje v ochrannom pásme umiestňovať budovy, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, napríklad na údržbu hrobových miest (kamenárstvo, kvetinárstvo).

K § 11

Prevádzkovanie krematória je živnosťou. V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje prevádzkovanie krematória, rozsah činnosti krematória a taxatívne sa vymedzujú povinnosti prevádzkovateľa krematória pri jeho činnosti, a to napríklad: spopolňovať len ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky, ukladať ľudské pozostatky do spopolnenia len v chladiacom zariadení, ktoré spĺňa zákonom ustanovené požiadavky, aby bola zachovaná dôstojnosť pietneho aktu, zabezpečiť monitorovanie procesu spopolňovania a viesť evidenciu. Rozsah činnosti krematória bol doplnený o úpravu popola, ktorá sa vykonáva v praxi z dôvodu nedokonalého spálenia v kremačnej peci.

Novou povinnosťou je povinnosť umožniť vstup prevádzkovateľovi pohrebných služieb do krematória na vykonanie pohrebných služieb.

K § 12

Návrh zákona oproti doterajšej právnej úprave upresňuje prevádzkový poriadok krematória a v ustanovení podrobne upravuje, čo má prevádzkový poriadok obsahovať.

Pracovným priestorom sa rozumejú priestory, kde zamestnanci vykonávajú pracovné činnosti. Prevádzkovými priestormi sa rozumejú priestory, ktoré tvoria súčasť prevádzky, napr. sklady, WC.

Pri manipulácii s vencami a kvetmi sa v krematóriu nakladá v súlade zo zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento postup si prevádzkovateľ môže upraviť v prevádzkovom poriadku krematória.

Podmienkami vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služby do krematória sa rozumie aj uvedenie nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi krematória pri umožnení vstupu do krematória prevádzkovateľovi pohrebnej služby. Ide najmä o prenájom miestností na účel vykonania obradu, využívanie energií ako elektrina, voda a podobne.

K § 13

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje požiadavky pre ďalšiu živnosť, a to na balzamovanie a konzerváciu. Taxatívne vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa balzamovania a konzervácie, medzi ktoré patrí viesť evidenciu balzamovaných alebo konzervovaných ľudských pozostatkov, zdržať sa v styku s pozostalými necitlivého správania.

Povinnosti boli doplnené o zabezpečenie očisty priestorov a o nakladanie s odpadmi podľa osobitného predpisu.

K § 14

Návrh zákona upravuje obsah prevádzkového poriadku, ktorý vychádza z rozsahu činnosti a z povinností prevádzkovateľa balzamovania a konzervácie.

K § 15

V návrhu zákona sa v tomto ustanovení v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ukladá obci povinnosť zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území, alebo povinnosť zabezpečiť pochovávanie obyvateľov svojej obce na pohrebisku inej obce. Rozšírenie existujúcich pohrebísk, alebo zriadenie nového pohrebiska v obci nie je možné v inundačnom území priľahlom k vodnému toku, alebo v území ohrozovanom povodňami.

Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m a v tomto pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy, ktoré nesúvisia s prevádzkou pohrebiska, okrem domu smútku, kostola a budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, napr. kamenárstvo, kvetinárstvo. Takéto využitie ochranného pásma je logické, účelové a nepribližuje obytnú zónu k hrobovým miestam, ktoré musia zostať s dostatočným odstupom.

Vlastník pozemku v ochrannom pásme pohrebiska má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku od zriaďovateľa pohrebiska.

Úprava o vybavení domov smútku chladiacimi zariadeniami je v navrhovanom zákone zmenená v súlade s navrhovanými pojmami, podľa ktorých si chladiace zariadenia vyžaduje len márnica.

K § 16

Návrh zákona upravuje neverejné pohrebiská, určené napríklad na pochovávanie príslušníkov cirkví, na ktoré sa tiež vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 17

Obec môže prevádzkovať pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej, alebo prenechať jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska. Prevádzkovanie pohrebiska je živnosťou. ak prevádzkovanie prenechá inému prevádzkovateľovi.

Novou povinnosťou pre prevádzkovateľa pohrebiska je umožniť vstup pohrebných služieb na pohrebisko podľa rozsahu dohodnutého s obstarávateľom pohrebu. V praxi prichádzalo k sťaženiu pri zabezpečovaní pohrebu, prevádzkovateľ pohrebiska nebol ochotný umožniť vstup inej (konkurenčnej) pohrebnej službe na pohrebisko. V rámci zrovnoprávnenia pohrebnej služby, ktorá neprevádzkuje pohrebisko a pohrebnej služby, ktorá prevádzkuje pohrebisko, sa odstránia mnohé problémy pri zabezpečovaní pohrebu a pohreb prebehne dôstojne.

Zmena v postupe schvaľovania prevádzkového poriadku pohrebiska oproti terajšej úprave vyplynula z kompetencií obcí, ktoré boli rešpektované v plnej miere. Rozsah činnosti bol spresnený, doplnený o spravovanie márnice a domu smútku. Z činnosti bolo vynechané

pochovávanie, ktoré bolo dané do činnosti pohrebných služieb z dôvodu jednoznačného rozdelenia činnosti medzi prevádzkovateľa pohrebiska a prevádzkovateľa pohrebnej služby.

Ak obec nie je prevádzkovateľom pohrebiska, prevádzkovateľ pohrebiska je okrem všeobecných povinností ďalej povinný predložiť obci na schválenie prevádzkový poriadok pohrebiska a predkladať na schválenie aj jeho zmeny, viesť evidenciu pohrebiska a po ukončení prevádzkovania pohrebiska odovzdať evidenciu pohrebiska príslušnej obci, bezodkladne informovať obec o zákaze pochovávania, po výpovedi zmluvy o nájme hrobového miesta odovzdať pomník, náhrobné kamene, náhrobné dosky, oplotenie obci.

Prevádzkový poriadok pohrebiska a jeho zmeny schvaľuje obec všeobecne záväzným nariadením.

Novou povinnosťou prevádzkovateľa pohrebiska je chrániť pohrebisko pred zaplavením.

K § 18

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje obsah prevádzkového poriadku pohrebiska, z ktorého vyplývajú povinnosti nájomcov hrobových miest a aj návštevníkov pohrebiska, dĺžka tlecej doby, spôsob nakladania s odpadmi, čas sprístupnenia pohrebiska verejnosti a podobne. Prevádzkový poriadok pohrebiska musí byť doplnený o úpravu, ako budú zabezpečené podmienky vzájomnej spolupráce medzi pohrebnou službou, ktorá zabezpečuje pohreb a medzi prevádzkovateľom pohrebiska, ktorý je zodpovedný za výkopové práce a činnosti na pohrebisku.

Ustanovuje sa nová povinnosť, aby bol prevádzkový poriadok prístupný na mieste obvyklom na pohrebisku.

Podmienkami vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služby na pohrebisko sa rozumie aj uvedenie nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi pohrebiska pri umožnení vstupu na pohrebisko. Ide najmä o náklady, ktoré vzniknú napríklad pri prenájme obradných miestností, zapožičanie vozidla na miestnu prepravu rakvy na pohrebisku a podobne.

K § 19

Ustanovujú sa podmienky pre ukladanie ľudských pozostatkov do hrobu alebo hrobky a podmienky na exhumáciu ľudských ostatkov. Určujú sa požiadavky, ktoré musí spĺňať hrob na ukladanie ľudských pozostatkov, dĺžku doby potrebnej na ich zotletie, ako aj podmienky exhumácie ľudských ostatkov pred uplynutím tlecej doby. K vykonaniu exhumácie pred uplynutím tlecej doby je potrebné aj vyjadrenie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, a to z dôvodu zhodnotenia zdravotného rizika, vyplývajúceho z vykonanej exhumácie, najmä s ohľadom na príčiny úmrtia (napr. na prenosné ochorenie, ožiarenie rádioaktívnymi látkami) a následného možného ohrozenia zdravia osôb vykonávajúcich exhumáciu, ako aj prípadného možného ohrozenia verejného zdravia. Forma stanoviska vyjadrením a nie posudkom je pružnejšia, vychádza v ústrety žiadateľovi o exhumáciu a príslušný orgán verejného zdravotníctva má povinnosť preveriť opatrenia na ochranu zdravia.

Oproti doterajšej úprave je ustanovená možnosť ukladať ľudské pozostatky do dvojhrobov a viachrobov vedľa seba bez odstupu 0,3 m. Možnosť ukladať ľudské pozostatky pred uplynutím tlecej doby do toho istého hrobu je spresnená pojmovo ako prehĺbený hrob a je upravená požadovaná hĺbka takéhoto hrobu. Aj pre prehĺbené hroby musí byť splnená požiadavka, podľa ktorej dno hrobu musí ležať 0,5 m nad hladinou podzemnej vody.

K § 20

Návrh zákona ustanovuje, že ak by ďalším pochovávaním na pohrebisku mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí alebo kvality podzemnej vody, môže príslušný orgán štátnej správy zakázať pochovávanie na pohrebisku úplne. Zákaz pochovávania sa môže vzťahovať len na určitý druh pochovávania (napr. ukladanie do hrobu), čím ďalšie spôsoby pochovávania tak, ako boli uvedené v rozhodnutí orgánu verejného zdravotníctva vydaného k prevádzke pohrebiska, sa môžu vykonávať naďalej. Ide napr. o ukladanie do nadzemnej hrobky a podobne.

K § 21

Návrh zákona ustanovuje, že právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá sa uzatvára na dobu neurčitú a nájomnou zmluvou prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva nájomcovi za nájomné užívať hrobové miesto. Prevádzkovateľovi pohrebiska sa ukladá povinnosť zabezpečiť prístup k hrobovému miestu a zdržať sa zásahov na pohrebisku, ktoré by znamenali zásah do hrobového miesta. Dôležitá je aj jeho povinnosť písomne informovať nájomcu o skutočnostiach spojených so zásahom do hrobového miesta.

Oproti terajšej právnej úprave je zmenené ustanovenie o uzatváraní nájomnej zmluvy, ak nájomca zomrel. Prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy má blízka osoba, ak je takých osôb viac, tá, ktorá sa prihlásila ako prvá. Prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy sa vymedzilo na dobu jedného roka od úmrtia nájomcu. Je to z dôvodu umožnenia prenajať hrobové miesto čo najskôr aj iným osobám.

K § 22

Návrh zákona dáva možnosť prevádzkovateľovi pohrebiska nájomnú zmluvu vypovedať a súčasne mu ukladá povinnosti, ktoré je pri takejto výpovedi povinný dodržať. Zákon taxatívne ustanovuje, kedy môže prevádzkovateľ pohrebiska vypovedať nájomnú zmluvu. Ide o prípady, kedy závažné okolnosti na pohrebisku znemožňujú trvanie nájmu hrobového miesta, keď sa zruší celé pohrebisko, alebo nájomca ani po upozornení nezaplatil nájomné za užívanie hrobového miesta. Závažnou okolnosťou môže byť napríklad zaplavenie hrobového miesta a iné narušenie hrobového miesta.

K § 23

Návrh zákona ustanovuje, že pohrebisko môže zrušiť len obec. Obec môže tak urobiť len po uplynutí tlecej doby, alebo pred jej uplynutím, a to buď v rámci verejného záujmu, ktorý sa musí riadne odôvodniť, alebo na základe podnetu príslušného orgánu štátnej správy. Zákon ustanovuje povinnosti, ktoré sú spojené so zrušením pohrebiska, a to povinnosti toho, v koho prospech sa pohrebisko zrušilo, ako aj povinnosti obce, a to aj v prípade, ak obec zrušila pohrebisko na základe podnetu príslušného orgánu štátnej správy.

K § 24

Návrh zákona jednoznačne upravuje povinnosti nájomcu hrobového miesta, najmä povinnosť dodržiavať ustanovenia prevádzkového poriadku pohrebiska, ako aj dodržiavanie čistoty, poriadku a dôstojnosti na pohrebisku. Nájomca je povinný sa správať na pohrebisku tak, aby udržal poriadok na pohrebisku, aby neodhadzoval odpadky, a inak neznečisťoval pohrebisko odpadmi (napr. suché kvety, vence, časti z kahancov), ktoré odstráni z hrobového miesta, ktoré má prenajaté.

Ďalšou povinnosťou nájomcu hrobového miesta je zabezpečiť jeho udržovanie, a to tak, aby nepohoršovalo a nenarúšalo pietne miesto pohrebiska.

K § 25

Návrh zákona jednoznačne upravuje aj povinnosti návštevníkov pohrebiska.

K § 26

Návrh zákona ustanovuje, že pre riadne prevádzkovanie pohrebnej služby, krematória a pohrebiska je potrebné, aby osoby, ktoré vykonávajú uvedené činnosti, absolvovali odbornú prípravu tak, aby výkon ich práce bol v súlade s právnymi predpismi o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o bezpečnosti zdravia pri práci, aby získali vedomosti pre výkon práce z oblasti trestného, občianskeho a obchodného práva, a aby sa tak zabezpečilo dôstojné zaobchádzanie s mŕtvym ľudským telom a pieta celej činnosti. Na základe odbornej prípravy tieto osoby môžu získať na regionálnom úrade verejného zdravotníctva v sídle kraja osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon práce. Návrh zákona ustanovuje, že odborná spôsobilosť sa uzná osobám, ktoré získali kvalifikáciu v štátoch Európskej únie a dohody Európskeho hospodárskeho priestoru. Oproti doterajšej právnej úprave sa odborná príprava zjednodušila a to vynechaním odbornej prípravy v ekonomickej časti. Odborná príprava pre pohrebnú službu sa rozšírila v súlade s rozsahom pohrebných služieb. Oproti terajšej právnej úprave sa upravili požiadavky na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie, pri ktorom sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie v odbore patologická anatómia alebo aj súdne lekárstvo a najmenej 10 rokov praxe v odbore patologická anatómia alebo súdne lekárstvo.

K § 27

V súlade s novou úpravou zákona sa upravuje organizácia a výkon dozoru na úseku pohrebníctva a ustanovuje sa, že orgánmi dozoru na úseku pohrebníctva sú Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva.

K § 28

Návrh zákona upravuje rozsah výkonu dozoru Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý na úseku pohrebníctva riadi, kontroluje a koordinuje dozor a je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva.

K § 29

Návrh zákona taxatívne ustanovuje činnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Táto časť návrhu zákona vo vzťahu k doteraz platnému právnemu predpisu je rozpracovaná podrobne, čo umožní lepší výkon dozoru na úseku pohrebníctva.

K § 30

V návrhu zákona v tomto ustanovení rešpektujúc originálnu pôsobnosť obce v zmysle zákona SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších , obec na úseku pohrebníctva.

Obec schvaľuje prevádzkový poriadok pohrebiska, nariaďuje zrušenie pohrebiska podľa § 23 ods. 1, zabezpečuje v súlade s osobitným predpisom (zákon SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších) plnenie činností na úseku pohrebníctva.

Ďalej sa upravuje povinnosť obce pri situáciách, ak nikto nezabezpečí pohreb osoby, alebo sa od jej úmrtia nezistila jej totožnosť, alebo ak nie je známe miesto jej úmrtia. Nezabúda sa ani na prípady cudzincov. Ak ide o cudzinca, obec je povinná oznámiť jeho úmrtie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, alebo príslušnej diplomatickej misii, alebo konzulárnemu úradu štátu, ktorého bol mŕtvy štátnym príslušníkom.

K § 31

Návrh zákon ustanovuje, že náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom, znáša ten, kto je povinný tieto úlohy plniť. Zákon tiež ustanovuje, že ak regionálny úrad verejného zdravotníctva pri výkone dozoru zistí porušenie povinností na úseku pohrebníctva, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

Podmienkami vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služby do krematória sa rozumie aj uvedenie nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi krematória pri umožnení vstupu do krematória. Náklady, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi pohrebiska pri umožnení vstupu na pohrebisko, sú najmä náklady, ktoré vzniknú napríklad pri prenájme obradných miestností, zapožičanie vozidla na miestnu prepravu rakvy na pohrebisku.

K § 32

Zákon ustanovuje, kedy sa fyzické osoby, ktorým ukladá zákon povinnosti v súvislosti s pohrebníctvom, dopúšťajú priestupkov ako aj to, že priestupky prejednávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva a obce.

K § 33

Návrh zákona ustanovuje správne delikty na úseku pohrebníctva a výšku pokuty, ktorú je oprávnený regionálny úrad verejného zdravotníctva za tieto delikty uložiť. Výška pokuty bola oproti doterajšej právnej úprave zmenená. Maximálna pokuta je navýšená do 10 000 eur. Bola ustanovená aj minimálna sadzba pokuty 300 eur z dôvodu, že nižšie sadzby sú neúčinné a nezabezpečia výchovný účel pokuty. Maximálne sadzby sú navrhnuté tak, aby pokuta pre podnikateľov v oblasti pohrebných služieb bola dostatočne motivujúca na dodržiavanie ustanovení zákona. Správne delikty na úseku pohrebníctva sú stanovené taxatívne pre všetky povinnosti, čím sa umožní lepšie vymáhanie povinností od prevádzkovateľov pohrebísk, prevádzkovateľov pohrebných služieb, prevádzkovateľov krematórií, prevádzkovateľov balzamovania a konzervácie, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pracovísk Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zariadení sociálnych služieb.

K § 34

Návrh zákona ustanovuje, že na spracovanie a uchovávanie osobných údajov v súvislosti s činnosťami, upravenými týmto zákonom, sa vzťahuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 35

Návrh zákona ustanovuje, že o právach a právom chránených záujmoch, upravovaných týmto zákonom, sa rozhoduje v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zákon však ustanovuje aj prípady, kedy príslušné orgány o podaných žiadostiach z hľadiska ich právneho dopadu nie sú povinné postupovať v súlade so správnym poriadkom, ako aj prípady, kedy príslušné orgány sú svoje kompetencie oprávnené realizovať mimo rámca správneho poriadku. Ide o prípady, v ktorých sa nezasahuje do práv a právom chránených záujmov jednotlivcov v takom rozsahu, aby bolo potrebné postupovať podľa správneho poriadku.

K § 36

Ustanovenie o prevádzkovaní pohrebísk nadväzuje na zákon č. 470/2005 Z. z. a dáva možnosť cirkvi, že ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámila, že chce pohrebisko prevádzkovať sama, môže tak urobiť najskôr dňom 1. novembra 2015.

Prevádzkovatelia pohrebnej služby a prevádzkovatelia krematória sú povinní upraviť prevádzkové poriadky a vyžiadať si jeho schválenie od regionálneho úradu verejného zdravotníctva do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona z dôvodu nových povinností, napr. uplatnenie vzťahov medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb vo vzťahu ku prevádzkovateľom krematórií a ku prevádzkovateľom pohrebísk.

Návrhom zákona v prechodnom ustanovení upravuje, ktoré budovy je možné postaviť pri existujúcich pohrebiskách. Ide o budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch a v územnom konaní pred 1. novembrom 2005.

Rovnako sú upravené aj ochranné pásma krematórií.

Návrh zákona nepovoľuje prevádzkovateľovi pohrebnej služby využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracovisku úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ich vlastní na prevádzkovanie pohrebnej služby. Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme alebo vo výpožičke chladiace zariadenia a iné hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve, správe alebo užívaní zdravotníckeho zariadenia, sociálneho zariadenia alebo na pracovisku Úradu pre dohľad, ak sa nachádzajú v ich areáloch.

Táto povinnosť je stanovená z dôvodu uplatnenia filozofie zákona, t. j. odstránenia problémov a zlepšenia vzťahov medzi obstarávateľmi pohrebu a podnikateľskými subjektmi na úseku pohrebníctva.

K § 37

Týmto návrhom zákona sa navrhuje zrušiť zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Navrhuje sa zmena zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z., v znení zákona č 540/2008 Z. z., v znení zákona č 461/2008 Z. z. a v znení zákona č 170/2009 Z. z.. a to tak, že sa zosúlaďujú požiadavky na odbornú spôsobilosť na vykonávanie činností prevádzkovania pohrebiska, prevádzkovania pohrebnej služby a prevádzkovania krematória.

K čl. III

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona dňom 1. januára 2011.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 - záznam o oznámení úmrtia osobe blízkej alebo obci a zariadeniu sociálnych služieb, ak osoba zomrela v zdravotníckom zariadení a predtým bola umiestnená v zariadení sociálnych služieb. V zázname bude uvedený čas oznámenia úmrtia osoby. Záznam slúži ako doklad o oznámení úmrtia.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 - záznam o odovzdaní ľudských pozostatkov obstarávateľovi pohrebu.

Záznam sa zavádza ako doklad o odovzdávaní ľudských pozostatkov pohrebnej službe, ktorá má poverenie obstarávateľa pohrebu. V zázname budú uvedené aj údaje o vozidle, ktorým sa prevoz ľudských pozostatkov uskutočnil.