Dôvodová správa
1. Všeobecná časť
Problematika týrania zvierat je dnes úzko spätá s problematikou narastajúcej kriminality predovšetkým mladej generácie. Príčiny možno hľadať v rodinnom prostredí, či výchove rodičov, úrovni vzdelania a intelektu, postavenia jednotlivca vo svojej komunite či kvalite jeho sociálnych väzieb. Kvalitné spoločenské a vzdelanostné zázemie je predpokladom k tomu, aby k týraniu zvierat vôbec nedochádzalo, ale významnú úlohu na existencii tohto nežiaduceho javu aj štát. Ak však k páchaniu priestupku alebo trestného činu dôjde, je to jedine štátna moc, ktorá je spôsobilá zjednať nápravu - a to v konkrétnom prípade páchania trestného činu ale zároveň s ohľadom na preventívny účinok uloženia trestu na ostatných, medzi ktorými môžu byť aj potenciálni budúci páchatelia.
Platná právna úprava v SR však skôr potenciál trestnú činnosť zvyšovať- v praxi totiž umožňuje beztrestnosť aj za mimoriadne zavrhnutiahodné týranie zvierat - čo je spôsobilé obzvlášť u detí a mladistvých vyvolať presvedčenie, že ubližovať slabšiemu štát a spoločnosť toleruje.
V súčasnosti sa významne množia prípady závažného týrania zvierat a ich utýrania na smrť mladými ľuďmi či dokonca deťmi. Svoju krutosť páchatelia ešte znásobujú tým, že svoje činy
nahrávajú a publikujú na internete, teda mieste verejne dostupnom. Účelom ich konania je
zábava a demonštrácia sily voči tým, ktorí sa nemôžu brániť, ale i podnecovanie a
navádzanie ostatných na túto trestnú činnosť. Internet ako priestor verejne prístupný bez
vekového cenzu sa tak stáva dejiskom verejnej prezentácie a demonštrácie závažnej trestnej
činnosti, za ktorú je však trestný postih takmer nulový čo implicitne za následok enormný
nárast počtu páchateľov ako dôsledok deformácie vnímania dobra a zla zo strany divákov takýchto záznamov, z ktorých podľa štatistík prevažnú časť tvoria mladí ľudia.
V slovenskom právnom poriadku je otázka podmienok chovu zvierat zachytená vo viacerých právnych predpisoch. Priamu úpravu možno nájsť v predpisoch: Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá – 123/2008 Zákon o veterinárnej starostlivosti - 488/2002 Vyhláška o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov a o ochrane pokusných zvierat - 231/98 Vyhláška o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat - 230/98 Nariadenie vlády ustanovujúce minimálne normy ochrany teliat - 270/2003 Nariadenie vlády ustanovujúce požiadavky na ochranu zvierat používaných na pokusné účely - 289/2003 alebo iné vedecké účely - 270/2003 Nariadenie vlády ustanovujúce podrobnosti o ochrane zvierat pri prepravepožiadavky na ochranu zvierat používaných na pokusné účely - 302/2003 Nariadenie vlády ustanovujúce požiadavky na ochranu zvierat v čase ich zabíjania alebo usmrcovania - 315/2003 Nariadenie vlády ustanovujúce o ochrane zvierat chovaných na farmárske účely a
požiadavky na ochranu zvierat - 322/2003
Problematika neľudského zaobchádzania so zvieratami bola čiastočne upravená v Zákone č. 115/1995 o ochrane zvierat, ktorý však stratil účinnosť a dodnes nebol adekvátne nahradený. Podobný Zákon č. 246/1992 o ochrane zvierat proti týraniu je dodnes účinný v Českej republike a je pravidelne novelizovaný, naposledy v roku 2008. Ich úprava v trestnom zákone je pritom takmer totožná so platnou slovenskou úpravou.
Bezprostredná bolestivosť a následky použitia ozbrojeného i neozbrojeného násilia voči zvieraťu (hospodárskemu, spoločenskému, divo žijúcemu či handicapovanému) rovnaké ako u človeka. Súčasná právna úprava sankcionuje jednorazové utýranie zvieraťa na smrť len
ako priestupok peňažným trestom, a to aj keď bolo zviera utýrané obzvlášť
zavrhnutiahodným spôsobom. Platná úprava síce umožňuje uložiť trest odňatia slobody,
avšak s podmienečným odkladom výkonu trestu, pri najnižšej trestnej sadzbe, a len v prípade, že bol páchateľ za tento čin v minulosti postihnutý či odsúdený, čo je pri obťažnosti dokazovania vzhľadom na absenciu výpovede poškodeného takmer nemožné a v SR k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody od účinnosti ustanovenia §378 trestného zákona do dnešného dňa nedošlo, napriek tomu, že prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami rýchlo pribúda. Sankcionovanie týrania zvieraťa len peňažným trestom (pokutou)
alebo trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom preto absolútne neplní preventívnu
ani represívnu funkciu a nechráni spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti.
Prichádzame preto s návrhom, ktorý sprísňuje tresty za trestný čin týrania zvierat a sprehľadňuje spôsob ich ukladania. Návrh zavádza zákaz propagácie týrania zvierat na internete a priameho či nepriameho navádzania na páchanie tohto trestného činu. Zákazom propagácie a odstránením možnosti uložiť podmienečný trest je návrh spôsobilý významne odradiť páchateľov od pokračovania v tejto trestnej činnosti a tým zároveň znemožniť pôsobenie negatívnych psychologických vplyvov na maloletých a mladistvých používateľov internetu.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, preto sa doložka vplyvov nevyhotovuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona : Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa č. 300/2005 Z.z.. (trestný zákon) v znení neskorších predpisov 3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
1. Smernica Rady z 24. novembra 1986 o aproximácii právnych a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochrany zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely (86/609/EHS), v platnom znení.
2.Smernica Rady z 22. decembra 1993 o ochrane zvierat počas porážky alebo usmrcovania (93/119/ES).
3.Smernica Rady z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (98/58/ES).
4.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/65/ES z 22. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 86/609/EHS o aproximácii právnych a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochrany zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely.
5.1a) Nariadenie Rady (ES) č 1255/97 z 25. júna 1997 o kritériách spoločenstva na oddychové miesta a ktorým sa mení plán prepravy uvedený v prílohe smernice 91/628/EHS.
6.Nariadenie Rady (ES) č 1040/2003 z 11. júna 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č 1255/97, pokiaľ ide o použitie miest zastávok.
7.Nariadenie Rady (ES) č 1 / 2005 zo dňa 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a súvisiacich činností ao zmene smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č 1255/97. ".
b) nie je upravená v práve Európskej úniec) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
2. Osobitná časť:
K Čl. I: Bod 1
Navrhuje sa sprísnenie trestných sadzieb za trestný čin týrania zvieraťa tak, že sa zvyšuje trestná sadzba za opakované páchanie tohto trestného činu aby bolo znemožnené uložiť za takýto čin podmienečný trest odňatia slobody. Dôvodom je neúčinnosť existujúcej úpravy, keď napriek masívne narastajúcej trestnej činnosti súdy Slovenskej republiky ku dnešnému dňu za tento čin neuložili ani jeden nepodmienečný trest odňatia slobody a to ani v medializovaných prípadoch týrania obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom. Zavádza sa nová klasifikácia týrania zvierat. Vychádzame z toho, týranie je také konanie,
ktorým páchateľ obeti spôsobuje utrpenie, nedostatok, psychické násilie, fyzickú bolesť či
smrť, pričom je známe, že účinok takého konania je na človeka i zviera v zásade rovnaký. Je
preto zrejmé, že doterajšia definícia týrania zvieraťa, zahŕňajúca iba fyzické násilie je nepostačujúca a náš návrh ju rozširuje o ďalšie, uvádzame demonštratívny výpočet: neposkytovanie každodennej vhodnej potravy, pitnej vody a prístrešku pre zviera podnecovanie štvania zvierat proti sebe za účelom ich boja
neposkytnutie včasnej a primeranej veterinárnej starostlivosti zodpovednosť za týranie z nedbanlivosti
Bod 2:
Zavádza zákaz propagácie a zverejňovania záznamov znázorňujúcich týranie zvieraťa, výnimku predstavuje odvysielanie alebo zverejnenie reportážneho záznamu v rámci televízneho alebo novinového spravodajstva.
Pre účely trestného konania sa spresňuje a dopĺňa sa definícia pojmu „závažný spôsob konania“ o spomínanú propagáciu a zverejňovanie záznamov znázorňujúcich týranie zvieraťa na internete.
Účelom oboch ustanovení je ochrana spoločnosti, najmä detí a mladistvých pred vulgarizáciou internetu ako verejne prístupného priestoru a jeho zneužívanie na navádzanie a podnecovanie k trestnej činnosti.
K Čl. II:
Významne sa množia prípady týrania zvierat, ktoré nemajú majiteľa, túlavé, opustené alebo sa majiteľa nepodarilo zistiť. Vzhľadom k tomu, že podľa slovenského právneho poriadku zviera, ktoré je živou cítiacou bytosťou štatút neživej veci, nevystupuje v konaní ako poškodený zviera, ale jeho majiteľ, ktorý týraním alebo utýraním zvieraťa utrpel majetkovú ujmu. Ak teda neexistuje majiteľ zvieraťa, ktorý by trestné konanie ako osoba aktívne legitimovaná inicioval, ostávajú tieto činy prakticky nepostihnuteľné.
Návrh preto zavádza aktívnu legitimáciu aj pre organizácie zaoberajúce sa ochranu zvierat a ich práv tak, že im umožňuje vykonávať práva poškodeného tam, kde táto osoba neexistuje, alebo nie je známa.
Dôvodom je ochrana živej bytosti, ktorá sa nemôže brániť a nemožnosť potrestať trestný čin na nej spáchaný je opäť motivujúcim faktorom k páchaniu trestnej činnosti a je spôsobilé degradovať význam trestnej legislatívy a oslabovať jej preventívny účinok.K Čl. III: Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2010.