Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Dôvodom navrhovaných zmien je rizikovosť dobývania a spracovania uránu pre životné prostredie. Pri dobývaní dochádza ku značnej záťaži jednak z hľadiska bežnej prevádzky, ako aj z hľadiska rádioaktivity: aktívne bane sú zdrojom masívnych únikov rádioaktívneho radónu, vyťažená hornina sa spracováva lúhovaním v kyselinách alebo karbonátoch, čo vedie ku vzniku toxických kvapalných odpadov. Hrozí kontaminácia povrchových aj podzemných vôd jednak uránom a radónom, ktoré sa vo vode rozpúšťajú, ako aj vedľajšími produktmi spracovania, ako aj toxickými prvkami nachádzajúcimi sa popri uráne v hornine (často arzén, olovo a ďalšie ťažké kovy). Pokiaľ by spracovanie rádioaktívnej uránovej rudy prebiehalo v inej lokalite, znamenala by mimoriadne vážnu záťaž pre životné prostredie aj jej preprava.

Zároveň – v prípade realizácie ťažby rádioaktívnych nerastov je možné predpokladať v dotknutom území dobývacieho priestoru a jeho okolia, resp. v mieste úpravne uránovej rudy zvýšenú hlučnosť a prašnosť (aj rádioaktívnu), spojenú s prevádzkou ťažobných zariadení a ďalšou banskou činnosťou, resp. s dopravou ťažkých nákladných vozidiel, existenciu skládok - háld banského odpadu s rádioaktívnymi vlastnosťami, resp. aspoň medziskladov tohto banského odpadu, existenciu odkaliska s potenciálne rizikovým vplyvom na životné prostredie.

Uvedené riziká sú mimoriadne vážne preto, že všetky ložiská uránovej rudy v Slovenskej republike sa nachádzajú v tesnej blízkosti obývaných sídiel - najviac do 15 km – napr. ložisko Jahodná Kurišková je umiestnené cca 6 – 8 km od osídlenia mesta Košice – s prevládajúcim prúdením vetrov a a priebehom vodných tokov z ložiska smerom na mesto Košice.

Ložiská uránových rúd sú zároveň umiestnené v blízkosti alebo na území ochranných pásiem vodných zdrojov, zásobujúcich ľudské osídlenia (ako je napr. v prípade ložiska Jahodná Kurišková, ložísk v Považskom Inovci Kalnica, Selec – v okolí Nového Mesta nad Váhom).

Je preukázané, že dobývanie a úprava uránovej rudy spôsobuje stratu prameňov a zdrojov

pitnej i úžitkovej vody v okolí. Len v Českej republike sú v súvislosti s ťažbou uránu podrobne zdokumentované takéto prípady v 10 lokalitách s opísaným nepriaznivým dopadom na súvisiace široké územie.

Okrem toho ložiská uránovej rudy (prieskumné územia) sú často situované na území chránených území európskeho významu ( napr. lokality Jahodná Kurišková, Spišská Nová Ves – Novoveská Huta, Spišské Vlachy, Kluknava, Chrasť nad Hornádom Spišská Nová Ves (časť Novoveská Huta) atď.

Rizikovosť dobývania uránu uznávajú viaceré štáty resp. územné celky týchto štátov., pričom dospeli k záveru, že ohrozenie zdravia obyvateľov a poškodenia životného prostredia nie je možné odstrániť ani použitím najlepšie dostupných technológií. Napriek uplatneniu tohto typu technológie v Church Rock v USA, v roku 1979 uniklo do rieky Rio Puercos tisíc ton sedimentov - rádioaktívneho kalu a 370 miliónov m3 kontaminovanej vody. Zdokumentované sú aj havárie uránových odkalísk:

-v Austrálii - v roku 1994 (Olympic Dam – priesaky 5 miliónov m3 kontaminovanej vody do podzemia),

-vo Francúzsku – v roku 2004 (havária odkaliska továrne na konverziu uránu Comurhex Malvési – uniklo 30 000 m3 rádioaktívnych kalov) a iné.

K vydaniu moratória na dobývanie rádioaktívnych nerastov (bez ohľadu na to, že pri ťažbe rádioaktívnych nerastov vyžadovali najlepšie dostupné technológie) prikročilo Írsko (2007), Kanada – provincie Britská Kolumbia (2006),Nové Škótsko (od roku 1982) a región Nunatsiavut (2008), Grónsko (2008), Austrália – členské štáty Viktória, Nový Južný Wales (zákaz prieskumu a dobývania od roku 1983 a 1986), Južná Austrália a Queensland (v svojich stratégických dokumentoch žiadne nové projekty dobývania uránu), Nový Zéland (1996), USA – štát Virginia (moratórium na 25 rokov), regióny Navaho a Hualapai (zákaz ťažby od roku 2005 a 2008). Treba poznamenať, že materské spoločnosti, ktorých dcérske spoločnosti uskutočňujú prieskum výskytu uránových rúd a vyjadrili v médiach zámer ťažiť urán majú sídlo v štátoch, ktoré uplatnili moratórium dobývania uránu (Britská Kolumbia, Južná Austrália).

V období navrhovanej doby moratória nie je nutné začať dobývanie uránu. Slovensko má kontrahované dostatočné dodávky jadrového paliva. Podľa vyhlásenia hovorcu spol. ENEL p. Kopřivu z roku 2008 uzavrela ruská firma TVEL dve zmluvy, ktorými garantuje dodávku jadrového paliva pre slovenské jadrové elektrárne (aj v prípade ak sa na Slovensku urán ťažiť nebude). V prípade prvej zmluvy sa kontrahovala dodávka jadrového paliva do roku 2015 a s opciou podľa druhej zmluvy predĺžiť dodávky jadrového paliva aj po tomto termíne - na ďalšie obdobie (bez nutnosti dodávať urán zo Slovenska).

Treba upozorniť, že Slovenská republika nedisponuje technológiou na výrobu jadrového paliva (ktorá je porovnateľná s výrobou jadrových zbraní).

Zároveň premiér Ruskej federácie p. Putin oficiálne prehlásil, že Rusko má dostatok uránu na

predaj pre svojich odberateľov a pre vojenské účely. Rovnako bolo oznámené, že Rusko disponuje na základe uzavretých zmlúv aj veľkými zásobami objavených ložísk uránu v Mongolsku.

Považujeme za racionálne riešenie si zachovať zásoby rádioaktívnych nerastov a v rámci navrhovaného obdobia moratória vyčkať na technologický pokrok, ktorý vytvorí podmienky pre použitie zásob rádioaktívnych nerastov Slovenskej republiky bez ohrozenia životného prostredia a zdravia jej obyvateľov.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslankyňa NR SR Jarmila Tkáčová.

2. Názov právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu nie je potrebné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Zhodnotenie finančných vplyvov:

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani vplyv na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.

2.Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona vzhľadom na zvýšenie kvalifikovanosti rozhodovania nebude mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie ani na hospodárenie iných fyzických osôb a právnických osôb.

3.Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Vzhľadom na to, že návrh zákona sa týka predovšetkým konania o určení dobývacieho priestoru - jeho nadobudnutím účinnosti dôjde ku koncepčnému riešeniu tejto problematiky – s prihliadnutím na záväznú a smernú časť schválenej územnoplánovacej dokumentácie.

4.Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá žiadny vplyv na zamestnanosť.

5. Zhodnotenie vplyvov na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona je v súlade s legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie a nemá vplyv na administratívne štruktúry v tejto oblasti. Negatívny vplyv na podnikateľský pokrok je minimálny a spočíva len v predĺžení doby uplatnenia prednostného práva organizácie, ktorá vynaložila náklady na geologický prieskum- Z určenia prieskumného územia nevyplýva