Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej „ústavný zákon“) nadobudol účinnosť 1.10.2004 a z dôvodu vážnych legislatívnych vád musel byť novelizovaný v roku 2005. Od uvedeného obdobia pri aplikovaní sa ukázala potreba riešiť viacero problémov, ktoré vyplynuli najmä z praxe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhované zmeny reagujú len na nevyhnutné potreby praxe a nemenia podstatu predmetného ústavného zákona.

Predmetný návrh nemá dopady na štátny rozpočet Slovenskej republiky a nevyplývajú z neho nároky na pracovné sily. Keďže ide o ústavný zákon, ktorý nadväzuje na doterajšie ústavné postavenie konfliktu záujmov upravené doteraz na úrovni ústavných zákonov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o problematiku ponechanú na výlučnú pôsobnosť národnej legislatívy, nie je potrebné posudzovať jeho súlad s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

_____________________________________________________________________

1.Navrhovateľ zákona: Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Gál

2.Názov návrhu zákona: Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

3.V práve Európskej únie problematika návrhu zákona upravená: Nie je

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu a Európskej únii: Nie sú

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika: Vzhľadom na bod 3. sa neuvádza

6.Vyjadrenie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES a EÚ:

Keďže predmetná problematika je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov, stupeň zlučiteľnosti s právom ES a EÚ sa nevyjadruje.

B. Osobitná časť

K bodu 1 a k bodu 2:

Vzhľadom na skutočnosť, že okruh verejných funkcionárov je v čl. 2 ods. 1 vymedzený taxatívne, je potrebné ho upravovať podľa aktuálnych potrieb. V tomto bode sa dopĺňa okruh verejných funkcionárov o novozriadený štatutárny orgán a dozornú radu Slovenského pozemkového fondu v súvislosti s prijatím zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Zaradením vedúcich služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy a vedúcich kancelárií najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa sleduje zámer podriadiť uvedených funkcionárov, ktorí nakladajú s verejnými financiami a vo veci verejného záujmu pod režim verejných funkcionárov v zmysle ústavného zákona.

K bodu 3:

V uvedenom bode sa zjednocuje režim obmedzení pre verejných funkcionárov v oblasti podnikania na výkon funkcie verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré mu vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára. Doterajšia právna úprava síce umožňovala takýto výkon podnikateľskej činnosti vo verejnoprospešnom záujme podľa ods. 3, avšak z nevysvetliteľných dôvodov mohol tento poberať finančnú odmenu, kým ďalšia skupina verejných funkcionárov podľa ods. 4 finančnú odmenu v zmysle ods. 5 poberať nesmela. Podľa navrhovanej úpravy zjednocujú obmedzenie tak, že verejní funkcionári môžu vykonávať uvedené činnosti, avšak bez poberania finančnej odmeny, keďže plnia úlohy verejného záujmu a vykonávajú ich len preto, že sú verejnými funkcionármi.

K bodu 4:

Navrhuje sa stav potvrdený judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach, v ktorých sa podľa doterajšieho znenia úvodnej vety v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona spochybňoval termín „keď sa ujal výkonu verejnej funkcie“.

Súčasne sa posúva termín na podanie predmetného oznámenia na 30. apríla vzhľadom na skutočnosť, že do 30. marca sa podávajú daňové priznania, ktorých kópia býva súčasťou samotného oznámenia. Navrhovaný termín 30. apríl je reálnejší a umožní úplné podanie oznámenia (doteraz sa k oznámeniu podávanému k 31. marcu pripájalo ešte k 30. aprílu potvrdenie o podanom daňovom priznaní)

K bodu 5 a 6:

Navrhovanými zmenami sa sleduje možnosť sprehľadniť vykazovanie príjmov verejného funkcionára v troch formách a to:

a)príjmy z verejnej funkcie

b)príjmy za výkon iných funkcií, zamestnaní a činností vykonávaných v súlade s ústavným zákonom popri výkone funkcie verejného funkcionára

c) ďalšie príjmy neuvedené vyššie s uvedením spôsobu ich nadobudnutia.

Navrhovaným členením príjmov verejného funkcionára sa umožní prehľadne vykazovať všetky príjmy verejného funkcionára v sledovanom období.

K bodu 7:

Do výpočtu majetkových pomerov verejného funkcionára sa dopĺňa o prenájom alebo výpožičku nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci väčšej hodnoty, pretože takýto prenájom alebo výpožička môže byť zdrojom rozporu záujmov a je preto potrebné deklarovať túto skutočnosť ako majetkové pomery verejného funkcionára.

K bodu 8:

V uvedenom ustanovení sa dáva zmocnenie pre orgán, ktorému sa podáva oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 požadovať ich od verejných funkcionárov na tlačive, ktoré schvaľuje tento orgán každoročne a publikuje ich na dostupnej elektronickej adrese. Svojim spôsobom sa legalizuje doterajší spôsob vyžadovania podávať oznámenia na tlačive, ktoré doteraz verejní funkcionári vypĺňali dobrovoľne bez právnej povinnosti.

K bodu 9:

V predmetnom ods. 5 sa stanovuje povinnosť verejným funkcionárom podávať tzv. postzamestnanecké oznámenia bez vyžadovania ďalších podmienok uvedených v čl. 8 ods. 1. Podľa citovaného čl. 8 ods. 1 mali verejní funkcionári podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk) povinnosť podávať takéto oznámenie len v prípade, že v období dvoch rokov pred skončení výkonu verejnej funkcie rozhodli o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Uvedené predpoklady boli ťažko kontrolovateľné, pričom si vyžadovali individuálne šetrenie. Navrhované riešenie stanovuje túto povinnosť konkrétne určeným verejným funkcionárom bez akýchkoľvek podmienok.

K bodu 10:

V uvedenom ustanovení sa dáva zmocnenie pre orgán, ktorému sa podáva oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 požadovať ich od verejných funkcionárov na tlačive, ktoré schvaľuje tento orgán každoročne a publikuje ich na dostupnej elektronickej adrese. Svojim spôsobom sa legalizuje doterajší spôsob vyžadovania podávať oznámenia na tlačive, ktoré doteraz verejní funkcionári vypĺňali dobrovoľne bez právnej povinnosti.

K bodu 11:

Navrhované riešenie odráža judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky , podľa ktorej má vzdanie sa verejnej funkcie súvislosť s možnosťou upustenia od uloženia pokuty cestou obligatórneho zastavenia konania.

K bodu 12:

V navrhovanom čl. 9 ods. 8 sa vypúšťa písm. b), v ktorom sa v pôvodnom ústavnom zákone stanovovala sankcia straty mandátu alebo straty verejnej funkcie, ak verejný funkcionár nepreukázal pôvod majetkových prírastkov, resp. ak ide o taký majetkový prírastok, ktorý verejný funkcionár vzhľadom na svoje príjmy nemohol dosiahnuť. Uvedené ustanovenie mala charakter tzv. neúplnej právnej normy, keď v tomto písmene b) sa riešila len sankcia bez dispozície a hypotézy. Naviac uvedený problém by mal byť riešený v inom

právnom predpise (zákon o preukazovaní pôvodu majetku). Doterajšie ustanovenie bolo nefunkčné a právne nerealizovateľné.

K bodu 13:

V tomto ustanovení sa zjednocuje výška sankcie za porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 a čl. 8, pretože skutkovo ide o rovnaký „delikt“, za ktorý by mali byť rovnaké sankcie.

Výška sankcie zohľadňuje skutočnosť, že verejný funkcionár nerešpektoval orgán kontroly ochrany verejného záujmu a vo veci neurobil nápravu.

K bodu 14:

V súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ustáluje výška pokuty za porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona pri ujatí sa výkonu funkcie vo výške nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky (doteraz sa tak riešilo určenie výšky pokuty v prípade, že verejný funkcionár nepoberal vyšší plat ako je nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky).

K bodu 15 až 17:

V navrhovaných ustanoveniach sa navrhuje možnosť riešiť opravný prostriedok voči rozhodnutiam orgánov konajúcim podľa čl. 9 ústavného zákona formou tzv. autoremedúry. Doterajšia právna úprava doteraz neumožňovala riešiť opravné prostriedky verejných funkcionárov, pri ktorých by sa vyhovelo ich návrhu, hoci by išlo o zjavné pochybenie konajúceho orgánu a o tejto skutočnosti musel rozhodnúť až Ústavný súd SR. Z tohto dôvodu sa i mení spôsob podania opravného prostriedku a to cestou orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

K bodu 18:

Ide obvyklé o riešenie prechodných ustanovení pri aplikácii navrhovaných zmien v predmetnej novele.

K Čl. II:

Účinnosť sa navrhuje k 1. júlu 2010.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty samospráv.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.