Dôvodová správa
Všeobecná časť
Zaistenie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a jej strategických záujmov v sektore energetiky znamená uskutočnenie niekoľkých investícií a akcií, ktoré predpokladajú nielen materiálnu, technickú a finančnú stránku, ale musia byť uskutočnené v súlade s platnou legislatívou. Účelom príslušnej legislatívy by v tomto prípade malo byť vytváranie predpokladov a možností na dosiahnutie oprávnených záujmov krajiny a v prípade kolízie s iným záujmom (napr. na ochrane životného prostredia) nájsť a vytvoriť také riešenie, ktoré ponúkne kompromis, pri ktorom sa podarí legitímne dosiahnuť všetky želané ciele.
Navrhuje sa doplnenie tých právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny a vôd, ktoré vytvárajú neopodstatnené a legálne neprekonateľné prekážky na uskutočnenie aktivít, ktoré sú z hľadiska Slovenskej republiky v sektore energetiky zásadné. Účelom predloženého návrhu nie je obmedziť ochranu prírody a krajiny a ochranu vôd, ale nájsť vyvážený kompromis medzi týmito záujmami. Predložený návrh zákona takýto kompromis predstavuje, pretože na jednej strane umožňuje povolenie výnimiek z obmedzení a zákazov, ktoré jednotlivé zákony upravujú, ale na druhej strane ich viaže na posúdenie ich dopadu na životné prostredie.
Všestranné a komplexné zaistenie energetickej bezpečnosti, a v rámci nej aj bezpečnosti elektroenergetickej, si vyžaduje od subjektov realizujúcich reguláciu výstavby elektroenergetických zariadení, aby podmienky vydávania osvedčení o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky boli náležite upravené. Výstavba energetických zariadení na výrobu elektriny s využitím slnečnej energie a veternej energie nie je osobitne regulovaná, ani z hľadiska výkonu energetickej politiky, ani z aspektu možných dopadov na prevádzku regionálnych distribučných sústav a prenosovej sústavy na vymedzenom území. Z tohto dôvodu sa javí aktuálny návrh na úpravu podmienok vydávania osvedčení na výstavbu týchto energetických zariadení.
Návrh zákona upravuje a racionalizuje riešenie problémov, existujúcich pri regulovaní výstavby elektroenergetických zariadení. Navrhovaná právna úprava rozširuje rozsah oprávnení ministerstva, ktoré sú upravené v platnom znení zákona o energetike.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2010 a ani v najbližších troch rokoch a nebude mať dopad na rozpočty obcí a VÚC.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľstvo, na zamestnanosť a ani na životné prostredie. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny dopad na podnikanie.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pelegrini
2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2
3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:
b) neupravená
4.Návrh zákona svojou problematikou:
c) nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:
bezpredmetné
6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:
bezpredmetné
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1.
Ustanovenie § 16 zákona obsahuje úpravu piateho stupňa ochrany prírody a krajiny. Ide o najvyšší stupeň, ktorý so sebou prináša celý rad obmedzení a zákazov. Tieto obmedzenia a zákazy majú z hľadiska ochrany prírody a krajiny svoje opodstatnenie, ale na druhej strane môžu spôsobiť aj neželané obmedzenie niektorých strategických činností, ktoré pri využití moderných a bezpečných technológií nemusia znamenať negatívny zásah do životného prostredia.
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 16 o odsek, ktorým sa zverí orgánu ochrany prírody – krajskému úradu životného prostredia – kompetencia povoliť v jednotlivých prípadoch, teda nie paušálne, výnimku z niektorých zákazov podľa § 16 ods. 1. Povolenie takejto výnimky nie je ale navrhované neobmedzene, ale rešpektujúc záujem na ochrane prírody a krajiny sa navrhuje, aby takáto výnimka mohla byť povolená iba za predpokladu splnenia podmienky verejnoprospešnej stavby a preukázania účinnej ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
K bodu 2.
Vo vzťahu k obmedzeniam a zákazom v ochranným pásmach podľa § 17 zákona o ochrane prírody a krajiny platí, že ak je chránené územie (napr. prírodná pamiatka) v piatom stupni ochrany, tak podľa § 17 ods. 6 v ochrannom pásme platí štvrtý stupeň ochrany. Vo štvrtom stupni ochrany je možné podľa § 15 ods. 2 písm. c) so súhlasom krajského úradu životného prostredia umiestňovať stavby.
Aby bol dosiahnutý účel sledovaný v navrhovanom doplnení § 16 o nový odsek 3, je nevyhnutné doplniť podobným spôsobom aj ustanovenie o ochranných pásmach chránených území. Aj v tomto prípade ide o doplnenie, ktoré rešpektuje záujem ochrany prírody a krajiny, pretože prípadné povolenie výnimky zo zákazov podľa § 13 až 16 zákona je viazané na splnenie podmienok podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
3
K bodu 3.
V nadväznosti na vyššie uvedené návrhy na doplnenie zákona sa navrhuje aj doplnenie § 67, ktorý upravuje kompetencie krajského úradu životného prostredia o kompetencie rozhodovať o výnimkách podľa § 16 ods. 3 a § 17 ods. 11.
K čl. II
K bodu 1.
Účelom predloženého návrhu je opätovné doplnenie § 31 o ustanovenie odseku 7, ktoré bolo súčasťou vodného zákona od jeho prijatia v roku 2004 až do jeho novely v roku 2005.
Ustanovenie § 31 ods. 4 vodného zákona upravuje chránenú vodohospodársku oblasť (čo je v zmysle vyššie uvedeného nariadenia vlády SSR aj Žitný ostrov) a jednotlivé činnosti, ktoré sú v tejto oblasti zakázané. Podľa § 31 ods. 4 písm. c) bod 3. je v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané aj „stavať alebo rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok“ s tým, že z tohto zákazu dnešná právna úprava nepozná výnimku.
Zákon o vodách v ustanovení § 31 ods. 6 obsahuje výnimku, ktorá sa ale vzťahuje len na existujúce ropovody - existujúce stavby a zariadenia uvedené v § 31 odseku 4 písm. a) v treťom (ropovody) až šiestom bode možno rekonštruovať, modernizovať a rozširovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa pritom najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd.
Zákon o vodách ale v pôvodnom znení z roku 2004 obsahoval v § 31 ustanovenie odseku 7, ktoré takúto výnimku umožňovalo. Novelou zákona o vodách č. 230/2005 Z. z. bola táto výnimka zrušená, ale toto zrušenie nebolo uskutočnené dôsledne, pretože v § 60, ktorý upravuje postavenie a kompetencie krajského úradu životného prostredia naďalej zostala upravená kompetencia na udeľovanie tejto výnimky.
Vložením navrhovaného ustanovenia by sa umožnilo v chránenej vodohospodárskej oblasti stavať ropovody a súčasne by sa ponechalo aj ustanovenie terajšieho § 31 ods. 6, ktoré umožňuje ich rekonštruovanie, modernizovanie a rozširovanie.
Orgánom, ktorý by o takejto navrhovanej výnimke rozhodoval by bol krajský úrad životného prostredia podľa § 60 ods. 1 písm. e) platného znenia zákona o vodách.
K bodu 2.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva v aktualizácii citácie v poznámke pod čiarou.
K čl. III
K bodu 1.
Navrhuje sa úprava podmienok pre vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Podľa doterajšej právnej úpravy osvedčenie pri výstavbe energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do
4
1 MW nebolo potrebné.
V tejto súvislosti sa doposiaľ primerane nezohľadnila skutočnosť, že pri energetických zariadeniach na výrobu elektriny s využitím slnečnej energie v súčasnosti prevažuje počet investičných zámerov na výstavbu s celkovým inštalovaným výkonom v rozpätí od 100 kW do 1 MW. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky bolo potrebné pre výstavbu energetických zariadení na výrobu elektriny s využitím slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom už nad 100 kW.
Navrhovanú hranicu na vydávanie osvedčení pre energetické zariadenia na výrobu elektriny s využitím veternej energie s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW je možné z hľadiska potrieb regulácie prevádzky prenosovej sústavy a distribučných sústav považovať za primeranú.
Energetické zariadenia s vyšším celkovým inštalovaným výkonom môžu pri väčšom množstve a pri uplatňovaných požiadavkách vyplývajúcich z predkladaných investičných zámerov nepriaznivo vplývať na prevádzku prenosovej sústavy a jednotlivých distribučných sústav. Z tohto dôvodu je potrebné osobitne posudzovať už žiadosti na vydanie osvedčenia pre energetické zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW.
K bodu 2.
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.
K čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na predpokladané lehoty legislatívneho procesu.