1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Lisabonská zmluva, ktorej znenie je výsledkom niekoľko rokov trvajúcich diskusií na rôznych úrovniach politického a spoločenského života, prináša okrem iného návod na elimináciu tzv. demokratického deficitu v Európskej únii. Nástrojmi tohto procesu majú byť práve národné parlamenty, pre ktoré zavádza nové kompetencie v podobe možnosti zasiahnuť do tvorby legislatívy EÚ priamo, prostredníctvom vyslovenia stanoviska k súladu legislatívnych návrhov EÚ so zásadou subsidiarity. Národné parlamenty budú mať po nadobudnutí platnosti a účinnosti Lisabonskej zmluvy právo žalovať orgány EÚ z dôvodu porušenia tejto zásady pred Európskym súdnym dvorom. Avšak nebudú mať právo podať žalobu priamo vo svojom mene, ale podľa článku 8 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tak môžu urobiť členské štáty v súlade s právnym poriadkom v mene svojho národného parlamentu alebo komory národného parlamentu.

To znamená, že žalobu vo veci porušenia zásady subsidiarity aktom Európskej únie bude po nadobudnutí platnosti a účinnosti Lisabonskej zmluvy podávať vláda Slovenskej republiky v mene národnej rady a z toho dôvodu je potrebné v ústavnom zákone zakotviť, aby vláda podala takúto žalobu vždy, ak sa na jej podaní uznesie národná rada. Viazanosť vlády rozhodnutím národnej rady je možné zakotviť len v ústavnom zákone č. 397/2004 Z.z., v ktorom sa riešia vzťahy medzi národnou radou a vládou v záležitostiach Európskej únie.

2

D O L O Ž K A

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Návrh ústavného zákona nemá vplyv na verejné financie.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou predloženého návrhu ústavného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Vplyvy na životné prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu ústavného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4. Vplyvy na zamestnanosť:

Realizáciou predloženého návrhu ústavného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu ústavného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 397/2004 Z.z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev1

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

bezpredmetné

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné

1 Ak nadobudne platnosť Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, na ktorú je viazaná platnosť predkladaného návrhu, relevantné budú tieto jej ustanovenia:

Čl. 1, čl. 5 ods. 3, čl. 12 Zmluvy o Európskej únii

Čl. 69, čl. 289 ods. 3 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý sa Lisabonskou zmluvou pripojí k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý sa Lisabonskou zmluvou pripojí k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie

4

B.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1:

Nový odsek 7 zavádza povinnosť vlády Slovenskej republiky podať žalobu vo veci porušenia zásady subsidiarity aktom Európskej únie na Európsky súdny dvor vždy, keď sa na podaní žaloby uznesie národná rada. Národná rada nie je podľa Lisabonskej zmluvy aktívne legitimovaný subjekt na jej podanie, a to napriek tomu, že môže vstúpiť už do procesu tvorby legislatívneho aktu EÚ prostredníctvom vyjadrenia stanoviska k súladu návrhu takéhoto aktu s princípom subsidiarity. V záujme dodržania lehoty, ktorú na podanie takejto žaloby Lisabonská zmluva predpokladá, navrhuje sa, aby vláda podala takúto žalobu bez zbytočného odkladu.

Čl. II – Účinnosť

Ak nevstúpi Lisabonská zmluva do platnosti, je navrhovaný ústavný zákon bezpredmetný, pretože slúži na jej vnútroštátne vykonanie. Z toho dôvodu sa navrhuje spojiť jeho účinnosť s dňom vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. V prípade, ak by v tom čase tento ústavný zákon prijatý nebol, navrhuje sa nadobudnutie jeho účinnosti štrnástym dňom po dni jeho vyhlásenia.