DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov, je transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie a taktiež riešenie niektorých problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi. Takmer všetky navrhované zmeny možno rozdeliť do troch oblastí – zmeny v udeľovaní víz, v udeľovaní jednotlivých druhov pobytov a v administratívnom vyhosťovaní a zaisťovaní cudzincov.

Vzhľadom na schválenie Vízového kódexu Spoločenstva sa vypúšťajú niektoré ustanovenia o vízach; v zákone zostane iba základná úprava udeľovania schengenských víz (prevažne kompetenčné ustanovenia - ustanovujú sa napr. orgány príslušné na zrušenie a odvolanie víza) a právna úprava pre udelenie národného (v súčasnosti dlhodobého) víza (ktorých vydávanie nespadá pod vízový kódex a každý členský štát si postup ich vydávania určuje sám). Vypúšťajú sa tiež duplicitné ustanovenia upravujúce pozvanie.

Zmeny v udeľovaní pobytov vychádzajú prevažne z poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa okruh cudzincov, ktorým sa bude udeľovať prechodný pobyt na účel podnikania – tento druh pobytu bude možné udeliť aj osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Pri prechodnom pobyte na účel zamestnania sa navrhuje, aby určité skupiny cudzincov (prevažne pôjde o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie Slovenskej republiky), nemuseli do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt (budú môcť pracovať hneď po príchode na naše územie a žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania si podajú na policajnom útvare). Obdobný postup (nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu) sa navrhuje aj pri študentoch a cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť. Títo cudzinci budú oprávnení vstúpiť na naše územie (a zdržiavať sa tu max. 90 dní) na základe udeleného víza.

V rámci konania o udelenie povolenia na trvalý pobyt sa zjednocujú niektoré ustanovenia s obdobnými ustanoveniami pri udeľovaní prechodného, resp. tolerovaného pobytu. Ide napr. o doplnenie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.

Pri tolerovanom pobyte z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života cudzinca sa navrhuje explicitne uviesť, ktoré kategórie cudzincov nemôžu požiadať o tento druh pobytu. Ide o cudzincov, ktorí spĺňajú podmienky na udelenie iného druhu pobytu. Taktiež sa navrhujú zaviesť nové dôvody, kedy sa pobyt cudzinca považuje za tolerovaný na území Slovenskej republiky. Okrem toho sa navrhuje, aby sa cudzinec nemohol odvolať proti udeleniu a predĺženiu tolerovaného pobytu; teda de facto proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovuje jeho žiadosti.

Najviac zmien v predkladanom návrhu sa týka šiestej časti zákona o pobyte cudzincov – administratívneho vyhostenia a zaistenia. V súlade so smernicou 2008/115/ES sa upravujú základné ustanovenia administratívneho vyhostenia, vrátane pojmu, zavádza sa povinnosť poskytnúť cudzincovi na jeho žiadosť písomný preklad hlavných častí rozhodnutia, a to v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie. Opätovne sa zavádza odkladný účinok pre odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a stanovuje sa nová lehota pre vycestovanie cudzinca. Dopĺňajú sa nové skutočnosti, ktoré bude policajný útvar brať do úvahy pri

rozhodovaní o administratívnom vyhostení; pôjde napr. o zdravotný stav cudzinca alebo o cudzinca, ktorý je zraniteľnou osobou.

Navrhuje sa, aby policajný útvar mohol predĺžiť lehotu zaistenia najviac o ďalších 12 mesiacov. Počas doby zaistenia cudzinca budú mať zástupcovia mimovládnych organizácií prístup do útvarov policajného zaistenia pre cudzincov, ktorý bude podliehať súhlasu riaditeľa zariadenia. Policajný útvar poučí cudzinca o jeho právach a povinnostiach a toto poučenie bude opakovať v pravidelných intervaloch. Rovnako ako pri vyhostení, aj pri zaistení sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám; cudzinci mladší ako 15 rokov budú mať pri pobyte v zariadení nad 180 dní prístup k vzdelaniu.

Predkladaný návrh obsahuje tiež novelu zákona o správnych poplatkoch, v ktorej sa upravujú položky sadzobníka správnych poplatkov súvisiace so zmenami v čl. I (udeľovanie víz). Novela zákona o Policajnom zbore upravuje napr. pôsobenie príslušníkov polície iného štátu na území Slovenskej republiky alebo niektoré detaily úkonov Policajného zboru s cudzím prvkom. Po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR je súčasťou predkladaného návrhu aj novela zákona o službách zamestnanosti, v ktorej sa navrhuje čiastočne modifikovať okruh cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie.

Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti pobytu cudzincov.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

DOLOŽKA

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na verejné financie. Zníženie poplatku za predĺženie krátkodobého víza nemá vplyv na príjem štátneho rozpočtu, keďže víza sa v praxi nepredlžujú. Oslobodenie od poplatku za udelenie víza pre rodinných príslušníkov občanov SR obdobne nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, pretože vzhľadom na odlišný výklad pojmu "rodinný príslušník občana EHP" (čo sa predkladaným návrhom jednoznačne určuje) medzi MZV SR a MV SR sa poplatok od tejto kategórie osôb do cca septembra 2008 nevyberal. Podľa odhadu MZV SR sa za celý rok 2008 udelilo max. 1000 víz rodinným príslušníkom občanov SR, avšak veľká časť z nich je príslušníkmi štátov, s ktorými EÚ uzatvorila liberalizačné dohody s vízovým poplatkom 35 €.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Hlava IV - Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné polotiky, ktoré sa týkajúvoľného pohybu osôb)

sekundárnom

- smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 16/zv. 04) - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008), - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004),- smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného

obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 7),- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex Schengenských hraníc), (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009),- nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 04) v platnom znení.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

napr. v rozsudkoch C-100/01 Ministre de l'Intérieur proti Aitor Oteiza Olazabal, C-136/03 Georg Dörr proti Sicherheitsdirektion für das Bundesland Kärnten a Ibrahim Ünal proti Sicherheitsdirektion für das Bundesland Vorarlberg, C-215/03 Salah Oulane proti Minister voor Vreemdelingenzaken en Integratiem, C-241/05 Nicolae Bot proti Préfetdu Val-de-Marne, C-291/05 R. N. G. Eind ... .

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES je do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011 a ktorý patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR, - lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, - lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 6. augusta 2006, - lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 30. apríla 2006.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Európska komisia zaslala Slovenskej republike formálne oznámenie, ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 vo veci neprebratia smernice Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernica 2001/40/ES bola prebratá do zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s výnimkou neuvedenia smernice v transpozičnej prílohe a neúplnej notifikácie Európskej komisii, - smernica 2004/81/ES bola v transpozičnej lehote úplne prebratá do zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - smernica 2004/38/ES bola v transpozičnej lehote prebratá do zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnútra Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. d)]

Vzhľadom na zavedenie možnosti uloženia zákazu vstupu policajným útvarom na hraničnom priechode a o zaznamenaní tohto cudzinca do evidencie nežiaducich osôb (§ 57 ods. 6 a 14) je potrebné upraviť aj definíciu nežiaducej osoby.

K bodu 2 [§ 2 písm. j)]

Navrhovaným znením sa zosúlaďuje pojem dobrovoľný návrat so smernicou 2008/115. Cudzinec, ktorý sa rozhodne pre dobrovoľný návrat sa môže vrátiť do krajiny, ktorú si sám vyberie. Podmienkou je, že táto krajina ho musí prijať.

K bodu 3 [§ 2 písm. k) až m)]

Zavádza sa nový pojem; v súlade so smernicou 2008/115 sa ustanovuje, kto bude na účely zákona považovaný za zraniteľnú osobu.

Vzhľadom na doterajšie rozdiely pri výklade legislatívnej skratky „rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru“ sa navrhuje explicitne zadefinovať tento pojem a zaradiť ho medzi základné pojmy zákona o pobyte cudzincov. Pojem „rodinný príslušník občana EHP“ nadväzuje na základný pojem „Európsky hospodársky priestor“, pričom na účely zákona o pobyte cudzincov medzi štáty EHP nepatrí Slovenská republika, a teda samozrejme ani občan SR nie je na účely tohto zákona občanom EHP. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy napr. cudzinka, ktorej bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určený zákaz vstupu, sa po sobáši s občanom SR dožaduje, aby jej bolo rozhodnutie zrušené podľa § 61 ods. 2 s tým, že sa stala zvýhodnenou cudzinkou, t. j. rodinným príslušníkom občana EHP. Za občana EHP zákon považuje iba cudzinca, štátneho príslušníka niektorého zo štátov EHP, a nie občana SR, ktorého pobyt na území SR nie je možné upraviť zákonom o pobyte cudzincov. Takýto výklad je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

K bodu 4 (§ 3 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na nahradenie doterajšej legislatívnej skratky „Európsky hospodársky priestor“ pojmom „Európsky hospodársky priestor“.

K bodu 5 (§ 4 ods. 2)

Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) sa môže povoliť prekračovanie vonkajšej hranice aj mimo hraničného priechodu. Podmienkou je existencia požiadavky osobitnej povahy, vydanie povolenia v zmysle národnej legislatívy a aby to nebolo v rozpore so záujmami verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov.

K bodom 6 a 7 (§ 8, 12 až 14)

Vzhľadom na prijatie Vízového kódexu Spoločenstva sa navrhuje nanovo upraviť vízovú problematiku. Keďže Vízový kódex ruší a nahrádza Spoločné konzulárne pokyny, mení sa aj poznámka pod čiarou. Jednoznačne sa ustanovuje, že cudzincom sú vydávané dva typy víz – schengenské a národné, pričom prevažná časť úpravy schengenských víz je vo Vízovom kódexe, ktoré je ako nariadenie EÚ priamo aplikovateľné. Preto sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré budú prijatím Vízového kódexu duplicitné a v § 13 sa ustanovujú prevažne kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky na vykonávanie konkrétnych úkonov podľa Vízového kódexu. Členské štáty majú možnosť okrem vydávania spoločných – schengenských – víz, vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si má každý členský štát určiť vnútroštátnou úpravou. V § 12 a 14 sa preto ustanovujú podmienky na udelenie národného víza, doklady, ktoré je potrebné k žiadosti predložiť a základné procesné postupy zastupiteľského úradu. V súlade s vízovým kódexom sa bude možné odvolať proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu od 5. apríla 2011, pretože ustanovenia čl. 32 ods. 2 a 3 a čl. 34 ods. 6 a 7 vízového kódexu nadobudnú účinnosť o rok neskôr. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Víza budú vydávané, tak ako doposiaľ

ministerstvom zahraničných vecí v súčinnosti s ministerstvom vnútra, okrem naliehavých prípadov, keď hlavne z technických príčin nie je možné zabezpečiť stanovisko ministerstva vnútra.

V súvislosti s vydávaním národných víz sa tiež ustanovujú doklady, ktoré je potrebné k žiadosti priložiť. Ide predovšetkým o cestovný doklad, doklad potvrdzujúci účel pobytu a doklad o zdravotnom poistení. Ďalšími dokladmi, ktoré bude potrebné priložiť podľa účelu pobytu v individuálnych prípadoch sú napríklad doklad o finančnom zabezpečení, prípadne doklad o spôsobe dopravy.

K bodu 8 (§ 14a)

Keďže Vízový kódex ruší aj nariadenie Rady (ES) č. 415/2003, je potrebné upraviť poznámku pod čiarou.

K bodom 9 až 11 (§ 15)

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným z podporných dokladov v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza a zastupiteľský úrad ho nemusí od cudzinca vyžadovať. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národného. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra. Navrhuje sa ustanoviť, že policajný útvar môže overiť pozvanie iba po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra (po vykonaní bezpečnostnej previerky), ktorým je viazaný.

K bodu 12 (§ 19)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov alebo prokuristov, ktorí však nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť napr. na základe mandátnej zmluvy. Potreba zmeny vyplynula z aplikačnej praxe, kedy o tento druh pobytu žiadali spoločníci firiem a takýmto spôsobom prenikali na trh práce.

K bodu 13 (§ 20 ods. 3)

Navrhuje sa, aby určité kategórie cudzincov nemuseli mať prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od ich vstupu na územie SR. Ide najmä o cudzincov, ktorí sú na územie SR vyslaní svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť by mal pracovník strategického investora. Títo cudzinci by mohli začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že budú mať vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa zákona o službách zamestnanosti. Vstúpiť a zdržiavať sa na našom území budú títo cudzinci oprávnení na základe udeleného víza. Táto zmena je akceptovaním požiadavky strategických investorov, ktorým súčasná právna úprava spôsobuje problémy pri zabezpečovaní plynulosti výroby, ako aj dohodou medzi Ministerstvom zahraničných vecí SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 14 (§ 21 ods. 3)

Podľa súčasnej právnej úpravy cudzinec nepotrebuje povolenie na pobyt, ak jeho štúdium nepresiahne 90 dní. Ak je prijatý na štúdium na dlhšiu dobu, musí počkať, kým mu policajný útvar udelí povolenie na pobyt. Navrhovanou zmenou sa umožní študentovi, ktorý je prijatý na štúdium na dlhšiu dobu ako 90 dní, začať študovať hneď po tom, ako legálne vstúpi na naše územie.

K bodom 15 a 16 [§ 22 ods. 1 písm. e), g), h)]

Navrhovanou zmenou sa rozširuje možnosť udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti o liečenie a dobrovoľnícku činnosť. Potreba zmeny vyplynula z aplikačnej praxe, kedy cudzinci, ktorých liečenie trvalo dlhšie ako 90 dní v jednom polroku, museli žiadať o tolerovaný pobyt. Keďže môže ísť o cudzincov, ktorí sú napr. imobilní alebo ktorých stav vyžaduje prítomnosť ďalšej osoby, umožňuje sa tento druh pobytu získať aj osobe, ktorá sprevádza osobu na liečení. Čo sa týka dobrovoľníckej činnosti, nie vždy je zastrešená programami vlády SR alebo EHP, preto je potrebné, aby táto činnosť zameraná prevažne na prácu s deťmi, bola explicitne uvedená v zákone.

K bodu 17 (§ 22 ods. 3)

Touto zmenou sa sleduje rovnaký cieľ ako zmenou v § 21 ods. 3.

K bodu 18 (§ 24 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa umožní všetkým študentom prijatým na štúdium na školu v Slovenskej republike, aby si podali žiadosť o prechodný pobyt na policajnom útvare na našom území. Podľa súčasne platnej legislatívy majú túto možnosť iba študenti, ktorí študujú v rámci programov vlády SR alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (osobitná činnosť).

K bodu 19 [§ 24 ods. 4 písm. b)]

Podľa § 21 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sú cudzinci s povolením na prechodný pobyt na účel štúdia oprávnení na území SR podnikať. Súčasné znenie zákona o pobyte cudzincov im neumožňuje po ukončení štúdia podať na území SR žiadosť o povolenie na pobyt na účel podnikania (tzn. zmeniť účel pobytu), hoci podnikateľskú činnosť vykonávajú už niekoľko rokov. Sú teda nútení v prípade ukončenia štúdia prerušiť podnikateľskú činnosť, vycestovať mimo územie SR a podať si príslušnú žiadosť na zastupiteľskom úrade SR. Navrhovaná zmena zjednodušuje právne postavenie takýchto cudzincov.

K bodu 20 (§ 24 ods. 6)

Podľa súčasnej právnej úpravy si môže na území SR podať žiadosť o pobyt cudzinec, ktorý zastupuje alebo pracuje pre zahraničného investora a zároveň je občanom členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Navrhuje sa, aby mali túto možnosť aj zástupcovia a zamestnanci významných zahraničných investorov, ktorých štáty nepatria k uvedenej organizácii.

K bodu 21 (§ 25 ods. 1)

Navrhuje sa možnosť pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky neprijať žiadosť o udelenie povolenia na pobyt, ak cudzinec pri jej podaní nepreukáže účel, na ktorý žiada o povolenie pobytu, alebo ak nepriloží doklad o bezúhonnosti z domovského štátu. Takéto ustanovenie zníži

administratívnu zaťaženosť zastupiteľských úradov a následne aj policajných útvarov, ktoré sa nebudú musieť zaoberať žiadosťou, ktorá nie je doložená základnými dokladmi potrebnými na ďalšie konanie.

K bodu 22 [§ 25 ods. 3 písm. b)]

Podľa súčasnej právnej úpravy je doloženie dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť pri osobitnej činnosti iba fakultatívne. Vzhľadom na to, že ide o štátnych príslušníkov tretích štátov a tento účel sa rozšíril o ďalšie činnosti, navrhuje sa, aby doklad o bezúhonnosti vždy prikladal aj cudzinec, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. Zároveň sa navrhuje, aby zamestnanci významných strategických investorov nemuseli k žiadosti doložiť výpis z registra trestov SR, ale iba výpis z obdobného registra zo svojho domovského štátu. Bezúhonnosť tejto kategórie cudzincov na území SR policajný útvar preverí vlastnou činnosťou, pričom si vyžiada odpis z registra trestov podľa § 79 ods. 2.

K bodu 23 [§ 25 ods. 4 písm. j) a k)]

Navrhovaná zmena súvisí s doplnením nových dôvodov na udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti; stanovuje sa doklad, ktorý musí k žiadosti o udelenie povolenia na pobyt priložiť cudzinec, ktorý žiada o pobyt na účel liečenia alebo dobrovoľníckej činnosti.

K bodu 24 (§ 25 ods. 5)

Ustanovuje sa, že doklad potvrdzujúci, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie nesmie byť starší ako 30 dní.

K bodom 25 a 26 [§ 26 ods. 2 písm. f) a g)]

Dopĺňa sa dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt z dôvodu úmyselného uvedenia zlých údajov aj o uvedenie neúplných údajov.

Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt, a to ak údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti. Ide najmä o prípady, kedy cudzinka po sobáši prijme manželovo priezvisko, ale cestovný doklad má na pôvodné priezvisko. S takýmto dokladom je možné cestovať, ale pri podávaní žiadosti o povolenie pobytu musia údaje v žiadosti zodpovedať údajom v cestovnom doklade, aby bolo možné ich porovnať. Podľa údajov v cestovnom doklade sa vkladajú údaje o cudzincovi aj do príslušných systémov, to znamená, že nie je možné vložiť do systému nepravdivé údaje.

K bodu 27 (§ 26 ods. 3)

Rozširuje sa okruh osôb, o žiadosti ktorých rozhodne policajný útvar do 30 dní. V súčasnosti sa táto skrátená lehota vzťahuje na študentov a osobitnú činnosť; rozširuje sa o zástupcov a zamestnancov strategických investorov v SR. Zároveň sa navrhuje, aby lehota na rozhodnutie policajného útvaru začala plynúť až po tom, ako bude žiadosť úplná. Táto zmena vyplýva jednak z aplikačnej praxe a taktiež ide o požiadavku investorov, ktorú adresovali ministrovi vnútra.

K bodu 28 (§ 27 ods. 3)

Navrhovaná zmena bude čiastočným riešením praktického problému, kedy cudzincovi, o ktorého žiadosti o obnovenie povolenia na pobyt sa rozhoduje, skončí platnosť dokladu o pobyte. Povolenie na pobyt má cudzinec platné až do rozhodnutia o žiadosti, avšak nemá túto skutočnosť čím deklarovať. Problém nastáva najmä pri cestách do iných členských štátov. Z tohto dôvodu sa

navrhuje, aby bolo v zákone explicitne uvedené, že povolenie je platné iba na území Slovenskej republiky. Vycestovávať z nášho územia bude cudzinec iba na vlastné riziko.

K bodu 29 (§ 27 ods. 7)

Navrhuje sa, aby policajný útvar určil cudzincovi, ktorého žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, primeranú lehotu na vycestovanie. Táto zmena sa vzťahuje na skutočnosť, že povolenie na pobyt sa až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti považuje za platné a v prípade, ak sa cudzinec proti zamietnutiu žiadosti odvolá a správny orgán jeho žiadosti nevyhovie, nemá dostatočný čas na vysporiadanie si všetkých záväzkov na našom území, nakoľko jeho legálny pobyt sa končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia.

K bodom 30 a 31 [§ 28 písm. h) a j)]

Dopĺňa sa nový dôvod zániku povolenia na prechodný pobyt, a to ak cudzinec zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

K bodu 32 (§ 37 ods. 4)

Navrhuje sa, aby doklad potvrdzujúci, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, nemusel dokladať cudzinec s prechodným pobytom. Cudzinec, ktorému už bolo udelené povolenie na pobyt, musel preukázať, že takouto chorobou netrpí. Ak dôjde ku vzniku choroby po udelení povolenia na pobyt, nie je možné cudzinca administratívne vyhostiť z nášho územia len z dôvodu jeho ochorenia.

K bodom 33 a 34 [§ 38a ods. 3 písm. c) a ods. 4]

Ustanovuje sa nová povinnosť pre cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ale staršieho ako 14 rokov, ktorý je dieťaťom cudzinca s trvalým pobytom v SR – priložiť k žiadosti o ďalšie povolenie výpis z registra trestov. Pre takéhoto cudzinca mladšieho ako 18 rokov sa navrhuje ustanoviť aj povinnosť prikladať k žiadosti doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie (rovnako ako je tomu pri ostatných kategóriách cudzincov). Ide totiž o osobu, ktorá môže získať neobmedzený trvalý pobyt bez toho, aby bola predtým na našom území preverovaná.

K bodu 35 (§ 38a ods. 7)

Ide o riešenie rovnakého problému ako sa navrhuje riešiť zmenou v § 27 ods. 3.

K bodom 36 a 37 [§ 39 ods. 2 písm. d), f) a g)]

Upresňujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt tak, aby korešpondovali s dôvodmi na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt (§ 26 ods. 2).

K bodu 38 (§ 39 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa, aby sa cudzinec nemohol odvolať proti rozhodnutiu o udelení trvalého pobytu. Vzhľadom na charakter trvalého pobytu je potrebné, aby účinky rozhodnutia nastali dňom, ktorý je v rozhodnutí uvedený ako deň udelenia povolenia na pobyt.

V odseku 4 sa navrhuje zamietnutie žiadosti o ďalšie povolenie a lehota na vycestovanie riešiť obdobne ako je to pri neobnovení povolenia na prechodný pobyt (§ 27 ods. 7).

K bodom 39 a 40 [§ 41 písm. g) a i)]

Dopĺňa sa nový dôvod zániku povolenia na trvalý pobyt, ak cudzinec zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho (rovnako ako pri zániku prechodného pobytu).

K bodom 41 až 43 [§ 42 ods. 1 písm. e) až g)]

Navrhovaná zmena nadväzuje na doplnenie § 39 ods. 2; dôvody uvedené v doterajšom písmene g) budú dôvodmi už na zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt [a teda aj dôvodom na zrušenie povolenia na trvalý pobyt podľa písmena a)].

K bodu 44 [§ 43 ods. 1 písm. f)]

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, komu nemožno udeliť tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy o tento pobyt žiada napr. manžel cudzinky, ktorý nemá cestovný doklad. Takýto cudzinec má možnosť požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, samozrejme za predpokladu, že má (okrem iného) platný cestovný doklad. Pri tolerovanom pobyte podľa písmena f) ide iba o cudzincov, ktorí nemajú zákonnú možnosť žiadať o iný druh pobytu, pretože nespĺňajú podmienky na jeho udelenie (napr. otec dieťaťa, ktorý nie je manželom jeho matky, pretože zákon neumožňuje žiadať o pobyt k dieťaťu). Podmienkou pre udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu rešpektovania rodinného a súkromného života je to, že nepredstavuje bezpečnostné riziko pre SR (čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

K bodu 45 (§ 43 ods. 2)

Navrhuje sa rozšíriť dôvody, kedy sa pobyt cudzinca na našom území považuje za tolerovaný pobyt o poskytovanie ústavnej starostlivosti. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy hospitalizovaný cudzinec po skončení povolenia na pobyt, platnosti víza alebo po uplynutí času určeného bezvízovou dohodou, nemôže požiadať o udelenie tolerovaného pobytu z objektívnych dôvodov. Ďalej sa navrhuje, aby sa za tolerovaný pobyt považovalo aj obdobie, kedy policajný útvar posudzuje žiadosť cudzinca o tolerovaný pobyt. Po dohode s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu IOM sa navrhuje možnosť predĺženia obdobia, ktoré sa považuje za tolerovaný pobyt, ak ide o cudzinca, ktorý požiadal o dobrovoľný návrat a nie je možné jeho vycestovanie v lehote do 90 dní.

K bodu 46 (§ 43 ods. 3)

Ide o explicitné vyjadrenie, že aj žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu sa podáva na úradnom tlačive na policajnom útvare.

K bodu 47 (§ 43 ods. 5)

Navrhuje sa, aby sa cudzinec nemohol odvolať proti rozhodnutiu o dĺžke udeleného tolerovaného pobytu, ako aj o dĺžke jeho predĺženia. Tolerovaný pobyt udeľuje policajný útvar na obdobie podľa zistených skutočností, ktoré sú dôvodom na jeho udelenie. Ide o pobyt, ktorý má spravidla evidenčný charakter, aby policajný útvar vedel, koľko cudzincov na území SR nemá žiadny pobytový status, ale z rôznych dôvodov nemôžu vycestovať z územia (cudzinec nemá cestovný doklad, jeho zdravotný stav mu neumožňuje cestovať, a pod.). Slovenská republika „trpí“ cudzinca na svojom území do doby, kým pominú prekážky, ktoré mu bránili naše územie opustiť. Cudzinec si nemôže stanoviť dobu, na ktorú mu má byť tolerovaný pobyt povolený alebo predĺžený.

K bodu 48 (§ 43 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s vložením nového odseku v predchádzajúcom bode.

K bodu 49 (§ 43 ods. 7)

Podľa platnej právnej úpravy policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi, ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, najviac na 40 dní. Obdobie tolerovaného pobytu sa navrhuje v tomto prípade predĺžiť na 90 dní. Tento návrh je v súlade s Národným programom boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 – 2010, ktorý schválila vláda SR v apríli 2008 (bod 3.1.2), ako aj s odporúčaním Výboru OSN pre drogy a kriminalitu (UN ODC), aby sa zrovnoprávnilo postavenie cudzincov pri poskytovaní ochrany s postavením obetí obchodovania s ľuďmi – občanmi SR.

K bodu 50 (§ 44 ods. 4)

Rozširuje sa dôvod zániku tolerovaného pobytu o vycestovanie cudzinca z nášho územia. Slovenská republika toleruje cudzinca na svojom území iba dovtedy, kým existujú prekážky, ktoré mu bránia vycestovať. Ak cudzinec opustí naše územie, je zrejmé, že žiadne prekážky na vycestovanie už neexistujú.

K bodu 51 až 53 [§ 45a ods. 1 písm. f)]

Z hľadiska zabezpečenia právnej istoty sa navrhuje explicitne uviesť, že občan EHP, ktorý je rodinným príslušníkom občana EHP spĺňajúceho zákonné podmienky, sám tieto podmienky spĺňať nemusí.

K bodom 54 až 56 (§ 45b ods. 2 a 8)

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na začlenenie pojmu „rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru“ medzi základné pojmy v § 2.

K bodu 57 (§ 46 ods. 1)

Navrhuje sa skrátiť lehotu na vydanie dokladu o pobyte na 30 dní. Lehota 60 dní je v súčasnej dobe neaktuálna, pretože bola určená v čase, keď sa doklady vo forme polykarbonátovej karty vyrábali mimo územia SR.

K bodu 58 (§ 46 ods. 2)

Cudzinec k žiadosti o povolenie prechodného pobytu prikladá rôzne doklady, napr. doklad o účele pobytu a doklad o ubytovaní. V praxi sa stáva, že doklad o účele pobytu je vystavený na dlhšiu dobu, ako doklad o ubytovaní. Navrhovanou zmenou sa umožní policajnému útvaru udeliť povolenie na pobyt podľa dokladu o účele pobytu, pričom doklad o pobyte vydajú iba na obdobie, počas ktorého má cudzinec zabezpečené ubytovanie. Po skončení platnosti dokladu o pobyte cudzinec k žiadosti o vydanie nového dokladu priloží iba nový doklad o ubytovaní a policajný útvar mu vydá doklad o pobyte na zostávajúci čas povoleného pobytu. Tým sa zníži administratívne zaťaženie policajných útvarov a cudzinec nebude musieť žiadať o obnovenie povolenia na pobyt a prikladať opätovne všetky potrebné doklady.

K bodu 59 [§ 49 ods. 1 písm. n)]

Navrhuje sa stanoviť lehotu, v ktorej má cudzinec oznámiť, že zanikol účel, na ktorý mu bolo povolenie na pobyt udelené.

K bodu 60 [§ 49 ods. 1 písm. p)]

Ide o osobitnú povinnosť vycestovania pre cudzinca, ktorý má povolený pobyt v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Podľa čl. 6 ods. 2 smernice 2008/115 je takýto cudzinec povinný vycestovať z územia SR (dobrovoľne) do štátu EHP, v ktorom má povolený pobyt, ak sa zdržiava na našom území neoprávnene (podľa čl. 21 Schengenského dohovoru sa takíto cudzinci môžu voľne pohybovať po Schengenskom priestore najviac 3 mesiace na základe dokladu o pobyte a cestovného dokladu, ak spĺňajú podmienky vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc a nie sú v evidencii nežiaducich osôb).

K bodu 61 (§ 49 ods. 2 písm. a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v právnej úprave udeľovania víz (§ 8 a 12).

K bodu 62 (§ 49 ods. 4)

V súlade so smernicou 2004/38 sa navrhuje, aby občania EHP a ich rodinní príslušníci nepodliehali povinnosti mať pri sebe cestovný doklad alebo doklad o pobyte. Občanovi EHP a jeho rodinnému príslušníkovi nemôže byť uložená povinnosť, ktorú nemá ani občan SR. V prípade, ak bude potrebné, aby preukázali svoju totožnosť alebo oprávnenosť pobytu, bude policajný útvar postupovať rovnako, ako pri občanovi SR, v súlade so zákonom o Policajnom zbore.

K bodu 63 (§ 51 ods. 1)

Na vstup do Schengenského priestoru cez vonkajšie hranice sa v prípade občanov tretích krajín s povolením na pobyt v niektorom z členských štátov nevyžaduje vízum (hoci občania danej tretej krajiny ho vo všeobecnosti potrebujú), ale postačuje doklad o povolení na pobyt vydaný členským štátom.

K bodu 64 (§ 51 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť lehotu pre dopravcu, počas ktorej musí dopraviť cudzinca, ktorému bol napr. odopretý vstup, von z územia Slovenskej republiky.

K bodu 65 (§ 51a)

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Takáto požiadavka vyplýva z Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobiť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov (bod 2. Vzdušné hranice).

K bodu 66 (§ 53 ods. 1 až 3)

Navrhuje sa určiť konkrétnu lehotu pre splnenie povinností fyzických osôb a právnických osôb.

K bodom 67 a 68 (§ 53 ods. 4 a 6 a § 53 ods. 7 )

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľovi, aby oznámil policajnému útvaru skončenie pracovnoprávneho vzťahu s cudzincom. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy cudzinec neoznámi, že mu skončil pracovnoprávny vzťah, a tým aj účel pobytu, čo je dôvodom na zrušenie povolenia na pobyt.

K bodu 69 (§ 56 a 57)

V súlade so smernicou 2008/115 sa upravuje pojem „administratívne vyhostenie“ tak, že sa vymedzuje okruh krajín, do ktorých je možné cudzinca vyhostiť, pričom policajný útvar bude musieť v rozhodnutí určiť aj konkrétnu krajinu (krajiny), do ktorej je cudzinec vyhostený. Zároveň sa zavádza povinnosť policajnému útvaru poskytnúť na žiadosť cudzinca písomný preklad častí rozhodnutia o administratívnom vyhostení v jazyku, ktorému rozumie. Cudzinca je možné vyhostiť iba z taxatívne uvedených dôvodov, ktoré sa musia premietnuť do správneho rozhodnutia, ktoré ako každé iné správne rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené a je aj preskúmateľné súdom.

Vzhľadom na viaceré zmeny sa navrhuje nové znenie ustanovenia o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa doplniť do dôvodov administratívneho vyhostenia aj predloženie falošných alebo pozmenených dokladov v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov. Dĺžka zákazu vstupu sa v zásade ustanovuje na max. päť rokov; určiť zákaz vstupu do 10 rokov bude možné len v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti štátu.

Vypúšťa sa ustanovenie o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. V súlade so smernicou 2008/115 a podľa § 55 ods. 1 správneho poriadku bude mať teda odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení odkladný účinok. Zavádza sa nová lehota, ktorú policajný útvar určí cudzincovi na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení z územia SR, pričom sa zároveň ustanovuje za akých podmienok policajný útvar neurčí cudzincovi lehotu na vycestovanie alebo určí lehotu kratšiu ako sedem dní.

V súlade so smernicou 2008/115 sa navrhuje, aby policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení bral do úvahy aj zdravotný stav cudzinca, a to nielen cudzinca s trvalým pobytom, ale s akýmkoľvek povolením na pobyt.

Ustanovenia o vyhosťovaní občanov EHP sa preberajú zo súčasnej úpravy, keďže na nich sa smernica 2008/115 nevzťahuje a tieto ustanovenia sú prevažne transpozíciou smernice 2004/38.

Navrhuje sa, aby cudzincovi, ktorý pri hraničnej kontrole predloží falošný alebo pozmenený cestovný doklad, alebo doklad inej osoby, bol uložený zákaz vstupu na územie SR na obdobie piatich rokov. Ide o prípady, kedy cudzinec predloží napr. pozmenený doklad, ale vzhľadom na to, že nevstúpil na územie SR, nie je možné ho administratívne vyhostiť a zakázať mu vstup. Cudzincovi je iba odopretý vstup a následne sa môže pokúsiť prekročiť vonkajšiu hranicu na inom hraničnom priechode. Ak policajný útvar uloží cudzincovi zákaz vstupu na naše územie, navrhuje sa, aby údaje o cudzincovi zaznamenal do evidencie nežiaducich osôb. Ustanovenie sa nebude vzťahovať na občanov EHP a ich rodinných príslušníkov.

K bodu 70 [§ 59 ods. 1 písm. b)]

V súlade so smernicou 2008/115 sa upresňuje dôvod zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení policajným útvarom tak, aby pokrýval pojem „riziko úteku“ z tejto smernice.

K bodu 71 (§ 59 ods. 3)

Do ustanovenia o výkone administratívneho vyhostenia leteckou cestou sa dopĺňa aj výkon trestu vyhostenia, pričom pri tomto spôsobe vyhosťovania sa bude postupovať podľa rozhodnutia Rady 2004/573/ES o organizácii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov.

K bodu 72 [§ 59 ods. 4 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na možnosť predĺženia obdobia, ktoré sa považuje za tolerovaný pobyt, u cudzinca, ktorý požiadal o dobrovoľný návrat.

K bodu 73 (§ 59 ods. 5 a 6)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádzajú dôvody, kedy policajný útvar dočasne odloží (dočasne pozastaví) výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Policajný útvar je povinný dať cudzincovi písomné potvrdenie o dôvodoch odkladu výkonu rozhodnutia a uviesť dobu, na ktorú sa výkon odkladá.

K bodu 74 (§ 59 ods. 7)

V súlade so smernicou 2008/115 sa dopĺňajú dôvody, kedy rozhodnutie o administratívnom vyhostení stráca platnosť.

K bodu 75 (§ 59 ods. 8)

Podľa smernice 2008/115 sa zavádza pre ministerstvo vnútra povinnosť monitorovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a výkon trestu vyhostenia v spolupráci s mimovládnymi organizáciami.

K bodu 76 (§ 59a ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom nevzťahoval na občana EHP, nakoľko sa nevzťahuje ani na jeho rodinného príslušníka. Tieto kategórie cudzincov si uplatňujú voľný pohyb osôb.

K bodu 77 (§ 61 ods. 1)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádza možnosť zrušiť zákaz vstupu cudzincovi, ktorý preukáže, že vycestoval v lehote určenej v rozhodnutí alebo ak vycestoval v rámci dobrovoľných návratov.

K bodom 78 a 79 (§ 61 ods. 2 a 4)

Navrhuje sa, aby mohol o mimoriadny vstup požiadať aj cudzinec, ktorému bol uložený zákaz vstupu bez administratívneho vyhostenia, pričom ani v tomto prípade sa na rozhodovanie o povolení vstupu nebude vzťahovať správny poriadok.

K bodu 80 (§ 62 ods. 3)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádza možnosť predĺženia lehoty zaistenia cudzinca o ďalších najviac 12 mesiacov, ak je predpoklad, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži, pretože dostatočne nespolupracuje s policajným útvarom alebo pretože jeho domovský štát mešká s vydaním náhradného cestovného dokladu. Predĺžiť lehotu zaistenia však nebude možné u rodín s deťmi a zraniteľných osôb.

K bodu 81 (§ 62 ods. 6)

V nadväznosti na možnosť predĺženia lehoty zaistenia sa ustanovuje oprávnenie podať opravný prostriedok na súd aj proti takémuto rozhodnutiu.

K bodu 82 (§ 62 ods. 7)

Ustanovuje sa, aby sa iné zraniteľné osoby ako maloletí bez sprievodu (ktorí sa nezaisťujú vôbec) mohli zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

K bodu 83 [§ 63 písm. a) a b)]

Upravuje sa oznamovanie zaistenia cudzinca zastupiteľskému úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom tak, aby naša zákonná úprava bola v súlade s čl. 36 ods. 1 písm. b) Viedenského dohovoru o konzulárnym stykoch z roku 1963 (vyhláška č. 32/1969 Zb.), t. j. aby sa zaistenie cudzinca oznamovalo jeho zastupiteľskému úradu len ak o to požiada.

K bodu 84 [§ 63 písm. f) tretí bod]

Vzhľadom na možnosť predĺženia lehoty zaistenia sa stanovuje policajnému útvaru povinnosť prepustiť cudzinca uplynutím lehoty zaistenia.

K bodu 85 [§ 63 písm. g) a h)]

Policajnému útvaru sa ustanovuje povinnosť umožniť vstup do zariadenia pracovníkom mimovládnych organizácií, a to počas celej doby zaistenia cudzinca. Vstup podlieha súhlasu riaditeľa zariadenia. Zároveň je policajný útvar povinný informovať cudzinca, že môže kontaktovať IOM, iné mimovládne organizácie, ako aj UNHCR.

K bodu 86 (§ 64 ods. 5)

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého riaditeľ každého zariadenia pre cudzincov vydá vnútorný poriadok upravujúci bližšie práva a povinnosti cudzincov počas ich umiestnenia v danom zariadení.

K bodu 87 (§ 67 ods. 2)

V súlade so smernicou 2008/115 sa ustanovuje povinnosť policajnému útvaru pravidelne poučovať zaisteného cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení, o jeho právach a povinnostiach. Poučenie vykonáva v jazyku, ktorému cudzinec rozumie.

K bodu 88 (§ 67 ods. 4)

Podľa súčasnej právnej úpravy sa zaistená rodina môže umiestniť spolu na základe rozhodnutia policajného útvaru. Navrhuje sa, aby sa zaistená rodina umiestňovala spolu automaticky.

K bodu 89 (§ 68 ods. 1)

V súlade so smernicou 2008/115 sa zavádza povinnosť venovať osobitnú starostlivosť zraniteľným osobám.

K bodu 90 (§ 70 ods. 2)

V súlade so smernicou 2008/115 sa navrhuje, aby cudzinec mladší ako 15 rokov, ktorý je v zariadení dlhšie ako tri mesiace, mal umožnený prístup k vzdelaniu.

K bodom 91 a 92 (tretia hlava šiestej časti a § 75 ods. 7 až 10)

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 51) povinnosť prepraviť. V takýchto prípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca do cieľovej destinácie, ktorá však nemá oporu v súčasnej legislatíve. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v takýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky s tým spojené výdavky.

K bodu 93 [§ 76 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu vzhľadom na doplnenie § 43 o nový odsek 5.

K bodu 94 [§ 77 ods. 1 písm. a)]

Správnym deliktom je aj porušenie povinností dopravcu podľa § 51 ods. 2, preto je potrebné doplnenie aj predmetnej skutkovej podstaty.

K bodom 95 až 98 [§ 77 ods. 1 písm. e) až g), ods. 3 až 5]

Navrhuje sa zavedenie sankcií pre nesplnenie si povinností niektorých právnických osôb podľa tohto zákona a s tým súvisiace potrebné legislatívno-technické úpravy v § 77.

K bodu 99 (§ 78)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmeny v udeľovaní víz. Na konanie o udelenie víza sa bude vzťahovať predovšetkým Vízový kódex a na tie časti konania, ktoré nie sú upravené Vízovým kódexom (odvolanie) sa bude vzťahovať správny poriadok.

K bodu 100 (§ 78 ods. 2)

Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v uvedených rozhodnutiach je opodstatnené, predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Navrhované znenie je v súlade s čl. 12 ods. 1 smernice 2008/115. Ide o obdobné ustanovenie ako v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 52 ods. 2).

K bodu 101 (§ 80 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nové znenie § 57.

K bodu 102 (§ 80 ods. 3)

Navrhuje sa, aby cudzinec v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov prikladal doklady vydané v cudzom jazyku v origináli alebo overenej fotokópii. Návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy cudzinci predkladajú neoverenú fotokópiu dokladov a policajný útvar nemá možnosť overiť jej pravosť.

K bodu 103 (§ 80 ods. 6)

Navrhuje sa, aby cudzinec mladší ako 18 rokov, ale starší ako 15 rokov, mohol samostatne podať žiadosť o obnovenie pobytu a žiadosť o vydanie dokladu. Návrh vychádza z požiadaviek mimovládnych organizácií, ktoré organizujú najmä výmenné alebo študijné pobyty pre cudzincov mladších ako 18 rokov a podávanie žiadostí o obnovenie povolenia na pobyt im spôsobuje veľké problémy najmä s ohľadom na vzdialenosť SR a štátov, z ktorých deti a ich zákonní zástupcovia pochádzajú.

K bodu 104 (§ 80 ods. 11)

Znenie tohto ustanovenia o poskytovaní vyjadrenia Slovenskej informačnej služby policajnému útvaru sa zosúlaďuje s obdobným ustanovením v zákone o azyle (§ 19a ods. 7), pričom sa umožňuje SIS vstup do evidencií vedených podľa zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 105 (príloha č. 2)

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Čl. II

K bodu 1 (§ 20a ods. 2)

V súvislosti s prevádzkou Schengenského informačného systému sa vyskytujú prípady zneužívania identity osôb, ktorých osobné údaje sú evidované v Schengenskom informačnom systéme na účel vypátrania osoby, resp. jej vyhostenia zo schengenského priestoru, hoci sa tieto osoby nedopustili žiadnej trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou bol vytvorený záznam v Schengenskom informačnom systéme. V takýchto prípadoch sa osoba, ktorej osobné údaje boli zneužité inou osobou (páchateľom trestnej činnosti), stáva obeťou, ktorá v konečnom dôsledku môže byť obmedzovaná na svojich právach. Za účelom pokračovania v pátraní po páchateľovi a súčasne poskytnutia ochrany osobe, ktorej identita bola zneužitá je potrebné odobrať daktyloskopické odtlačky osobe, ktorej identita je zneužitá, a to na základe jej žiadosti. Daktyloskopické odtlačky sa odoberajú z dôvodu jej presnej identifikácie aj v zahraničí, kde môže dôjsť k jej ďalšej kontrole a pre potvrdenie, že v danom prípade ide o osobu, ktorej identita je zneužívaná a preto nie je dôvod na jej zadržanie, resp. vyhostenie zo schengenského priestoru.

K bodu 2 (§ 34)

Oprávnenia príslušníkov Policajného zboru sú upravené aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v ktorých chýba povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn, požiadavku alebo strpieť výkon oprávnení policajta. Tak je to napríklad v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 69c ods. 4)

Na účely poskytovania informácií, aké osobné údaje spracúva Policajný zbor o osobe, ktorá o túto informáciu žiada, je nevyhnutné, aby sa žiadateľ preukázal kópiami relevantných dokladov a dokumentov, aby došlo ku korektnej verifikácii a stotožneniu osoby s prípadným záznamom v niektorom z informačných systémov Ministerstva vnútra SR. Uschovávanie poskytnutých kópií identifikačných dokladov a kópií dokumentov preukazujúcich vzťah k žiadateľovi je nevyhnutné pre potreby následných kontrol.

K bodu 4 [§ 77b ods. 1 písm. c)]

Podľa rozhodnutia Rady 2008/617/SVV z 23. júna 2008 o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami členských štátov Európskej únie v krízových situáciách môžu osobitné zásahové jednotky pôsobiť aj na území iného ako svojho štátu. Podľa § 67 ods. 3 zákona o Policajnom zbore rozhoduje o nasadení útvaru osobitného určenia prezident Policajného zboru. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby bol prezident Policajného zboru oprávnený aj vyslať týchto príslušníkov Policajného zboru do zahraničia.

K bodu 5 (§ 77c ods. 1)

Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV predpokladá možnosť pôsobenia policajtov jedného členského štátu na území iného, avšak rozsah „výkonných právomocí“, ktoré im budú patriť, ponecháva na členské štáty. Vzhľadom na široké rozpätie situácií, pri ktorých budú môcť byť využívané spoločné operácie (napr. dopravné akcie, poriadkové hliadky pri športových podujatiach a pod.) nemožno konkretizovať jednotlivé oprávnenia, ktorými budú disponovať policajti iného štátu na našom území. Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV však ustanovuje podmienky používania výkonných právomocí, ktoré musia takíto policajti dodržiavať (riadia sa pokynmi a usmerneniami príslušníka z hostiteľského štátu).

Čl. III

K bodu 1 [položka 26 písm. b)]

Navrhuje sa upraviť správny poplatok za predĺženie víza v súlade s Vízovým kódexom Spoločenstva.

K bodu 2 (poznámka pod čiarou 16b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zrušenie Spoločných konzulárnych pokynov Vízovým kódexom.

K bodu 3 (položka 240)

Vzhľadom na prijatie Vízového kódexu a na to nadväzujúce zmeny v zákone o pobyte cudzincov, je potrebné nanovo upraviť položku o vízach. Vízový kódex okrem samotnej výšky

poplatkov upravuje aj oslobodenie, zaokrúhľovanie a vrátenie poplatkov, preto bude správny orgán v tomto prípade postupovať podľa nariadenia EÚ a nie podľa všeobecných ustanovení zákona o správnych poplatkoch.

Čl. IV

K bodu 1 [§ 21 ods. 1 písm. a)]

Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, aby rovnaké právne postavenie ako občan SR mal aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti, ktorý nebude potrebovať povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky v prípadoch taxatívne určených v § 20 ods. 3 navrhovanej novele zákona o pobyte cudzincov.

K bodom 2 a 3 [§ 22 ods. 7 písm. o) až r)]

Navrhovaná úprava vyplýva z poznatkov praxe, ktoré poukazujú na množiace sa prípady, kedy cudzinci žiadajú o udelenie povolenia na pobyt na účel zamestnania ako spoločníci firiem, pričom využívajú ustanovenie § 22 ods. 7 písm. o) zákona o službách zamestnanosti. Takáto situácia predstavuje riziko pre Slovenskú republiku z hľadiska migračného, ako aj z hľadiska nekontrolovateľného prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce.

Uvedenou úpravou sa obmedzuje skupina cudzincov, u ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie, na tých, ktorí budú vykonávať činnosti pre obchodné spoločnosti, ktorým bola poskytnutá investičná pomoc v zmysle zákona o investičnej pomoci.

Čl. V

Vzhľadom na počet noviel sa v záujme zachovania prehľadnosti zákona navrhuje splnomocniť predsedu NRSR na vydanie úplného znenia zákona o pobyte cudzincov.

Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 15. januára 2010, okrem ustanovení, ktoré sa viažu na vízový kódex, ktoré nadobúdajú účinnosť 5. apríla 2010.

V Bratislave 30. septembra 2009

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert KALIŇÁK v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky