Príloha č. 1
Rozpočtovanie príjmov a výdavkov
ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
2
Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
1. Obce a vyššie územné celky
Návrh rozpočtu územnej samosprávy na roky 2010 2012 reflektuje výsledky hospodárenia obcí a vyšších územných celkov (ďalej len „VÚC“) v predošlom období a monitoring vývoja v roku 2009, prihliada na zámery rozpočtu verejnej správy na roky 2009 2011 a zohľadňuje aktuálne prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2010 2012. V prognózach daňových príjmov zohľadnené negatívne vplyvy globálnych faktorov, predovšetkým vplyvu finančnej krízy a následného slabšieho vývoja ekonomiky ako aj vplyvu legislatívnych zmien – novely zákona o daniach z príjmov.
Finančné vzťahy k rozpočtom obcí a VÚC sa budú aj v týchto rokoch realizovať predovšetkým prostredníctvom daňových príjmov a prostredníctvom dotácií z príslušných rozpočtových kapitol. Formou dotácií zo štátneho rozpočtu z príslušných kapitol sa budú financovať kompetencie preneseného výkonu štátnej správy a niektoré ďalšie úlohy spojené najmä s realizáciou projektov v rámci štrukturálnych fondov EÚ, napr. v súvislosti s podporou regionálneho rozvoja obcí a VÚC, vzdelávaním a pod. Niektoré špecifické potreby obcí, ako je zachovanie a obnova kultúrnych pamiatok v niektorých mestách, individuálne potreby obcí a niektoré zariadenia sociálnych služieb, ktoré neboli súčasťou fiškálnej decentralizácie budú financované formou dotácií zo štátneho rozpočtu rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
V súlade s prijatým Memorandom o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska bola vypracovaná a schválená novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá v súvislosti s predpokladaným znížením výnosu dane z príjmov fyzických osôb z titulu opatrení prijatých v daňovej oblasti umožní územnej samospráve operatívnejšie reagovať na výpadok týchto príjmov vo svojich rozpočtoch, a to na obdobie rokov 2009 a 2010.
1.1. Obce
Predpokladá sa, že obce v roku 2010 dosiahnu celkové príjmy vo výške 3 684 372 tis. eur a celkové výdavky v sume 3 492 512 tis. eur. Uvedené údaje odhadom Ministerstva financií SR vzhľadom na to, že financovanie samosprávnych kompetencií je v plnej pôsobnosti obcí, ktorých zastupiteľstvá rozhodujú o rozdelení a použití finančných prostriedkov podľa jednotlivých úsekov v rámci schválených rozpočtov. Obce takto samostatne rozhodujú o 65,7 % svojich príjmov.
Daňové príjmy sa očakávajú v sume 1 544 678 tis. eur, ktoré obce získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami, z výnosu dane z nehnuteľností, z výnosu daní za špecifické služby (miestne dane a poplatok za komunálne odpady), z výnosu dane z úhrad za dobývací priestor a zo sankcií uložených v daňovom konaní. Z výnosov týchto daní bude zabezpečované financovanie samosprávnych pôsobností obcí vrátane samosprávnych pôsobností presunutých z orgánov štátnej správy na obce v rámci decentralizácie verejnej správy. Predpoklad vývoja jednotlivých druhov daňových príjmov v rokoch 2010 2012 do rozpočtov obcí v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 je nasledovný:
Predpoklad
(v tis. eur)
2009
rozpočet
2010
2011
2012
Daňové príjmy spolu
1 780 436
1 544 678
1 793 176
2 002 670
z toho: daň z príjmov fyzických osôb
1 393 464
1 103 453
1 330 384
1 516 767
daň z nehnuteľností
236 673
266 819
280 160
294 168
3
(v tis. eur)
2009
rozpočet
Predpoklad
daň za špecifické služby
145 323
169 139
177 581
186 445
daň za dobývací priestor
425
425
425
425
sankcie
4 551
4 842
4 626
4 865
V rámci nedaňových príjmov sa uvažuje, že obce dosiahnu sumu 507 867 tis. eur. Ide najmä o príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku v sume 149 373 tis. eur, a to z nájomného z prenajatých pozemkov, budov, strojov a zariadení, čiastku 136 095 tis. eur z administratívnych a iných poplatkov a platieb (správne poplatky, za ubytovacie a stravovacie služby, zo vstupného, za relácie v miestnom rozhlase a pod.) a z iných nedaňových príjmov v sume 43 152 tis. eur. Predpokladá sa, že kapitálové príjmy dosiahnu výšku 165 970 tis. eur, a to najmä z predaja budov, bytov a z predaja pozemkov. Z úrokov z domácich úverov, pôžičiek a vkladov sa očakáva získať 13 277 tis. eur.
Granty a transfery zo štátneho rozpočtu, zo štátnych fondov, z rozpočtov iných obcí na činnosť spoločných úradov obcí a z rozpočtov VÚC na riešenie spoločných úloh sa očakávajú v objeme 1 264 039 tis. eur, z toho bežné transfery 1 085 632 tis. eur a kapitálové transfery 178 407 tis. eur. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí sa očakávajú z týchto kapitol:
- Ministerstva školstva SR v celkovej sume 657 698 tis. eur. Na zabezpečenie
preneseného výkonu štátnej správy na financovanie činností základných škôl a na činnosť spoločných úradovní obcí pre úsek školstva bude smerovať suma 600 894 tis. eur a ostatné finančné prostriedky v sume 56 804 tis. eur budú smerované na realizáciu aktivít kapitálového charakteru a na ďalšie vzdelávanie. Z transferov zo štátneho rozpočtu na školstvo sa predpokladajú financovať aj projekty financované zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z Operačného programu Vzdelávanie na uskutočnenie obsahovej prestavby vzdelávania, podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami a na moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavský kraj.
-Ministerstva vnútra SR v sume 15 809 tis. eur. Na prenesený výkon štátnej
správy určené finančné prostriedky v celkovej sume 7 351 tis. eur, z toho na činnosť matričných úradov v sume 5 569 tis. eur a na hlásenie a evidenciu občanov a register občanov podľa zákona č. 153/1998 Z. z. 1 782 tis. eur. Z ostatných finančných prostriedkov poskytnutých obciam (8 458 tis. eur) budú financované voľby do orgánov samosprávy obcí, azylová politika pomoc občanom v hmotnej núdzi (Migračný úrad prostredníctvom obcí) a na ochranu a udržiavanie vojnových hrobov.
-Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR suma 278 tis. eur je určená obciam
na financovanie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti pozemných komunikácií – špeciálnych stavebných úradov.
- Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR celková suma 314 327 tis. eur.
Na financovanie preneseného výkonu štátnej správy je rozpočtovaný bežný transfer v sume 6 008 tis. eur na zabezpečenie činnosti v oblasti stavebného poriadku a bývania. Ďalšie transfery sa predpokladajú poskytnúť obciam na podporu územného rozvoja, na realizáciu projektov v oblasti kultúrneho rozvoja, spolupráce a sieťovania, vzdelávania, rozvoja podnikateľského a inovačného prostredia, cezhraničného turizmu, fondu mikroregiónov, rozvoja dopravnej, kultúrnej infraštruktúry a na výstavbu a obnovu bytového fondu.
-Ministerstva životného prostredia SR celková suma 10 184 tis. eur. Dotácie
smerované na prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany prírody, ovzdušia, vôd a protipovodňovej ochrany v sume 619 tis. eur, ostatné dotácie (9 565 tis. eur) na podporu realizácie environmentálnych opatrení na podporu investičných akcií v oblasti odpadového hospodárstva - nakladanie s odpadmi, na sanáciu skládok a podporu
4
separovaného zberu, na ochranu ovzdušia - znižovanie znečisťovania a ochrany životného prostredia.
-Ministerstva hospodárstva SR do rozpočtov obcí budú smerovať finančné prostriedky
v sume 37 967 tis. eur. Ide o finančné prostriedky zo zdrojov a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu na podporu spoločných služieb pre podnikateľov.
-Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR - v sume 11 681 tis. eur, ktoré budú
poskytované obciam na výkon osobitného príjemcu, výdavky na stravu pre deti v hmotnej núdzi, na školské potreby a motivačný príspevok pre deti v hmotnej núdzi.
-Ministerstva kultúry SR v sume 122 tis. eur na financovanie obnovy kultúrnych
pamiatok, na podporu návštevnosti kultúrnych podujatí, na mimoriadne kultúrne aktivity a kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií.
-Úradu vlády SR do rozpočtov obcí budú smerovať finančné prostriedky v sume 4 334
tis. eur na financovanie menšinovej a kultúrnej politiky, na programy rozvoja obcí, činností obcí a na podporu športových aktivít.
Do rozpočtov obcí sa predpokladajú poskytnúť finančné prostriedky zo štátnych fondov
v celkovej výške 38 873 tis. eur, z toho zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume 266 tis. eur a z Environmentálneho fondu v sume 38 607 tis. eur.
Príjmové finančné operácie sa predpokladajú v celkovej sume 367 788 tis. eur. Predpokladá sa, že obce z prostriedkov peňažných fondov prevedú do príjmov rozpočtu sumu 99 582 tis. eur, zo zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov v sume 43 152 tis. eur, z predaja majetkových účastí získajú sumu 9 294 tis. eur a prijmú úvery na plnenie svojich investičných zámerov v sume 215 760 tis. eur.
Celkové výdavky obcí na rok 2010 sa predpokladajú v objeme 3 492 512 tis. eur.
Na základe vývoja hospodárenia v predchádzajúcich rokoch a predpokladaného vývoja príjmov, Ministerstvo financií SR odhaduje, že výdavky obcí budú smerované do jednotlivých úsekov činností v roku 2010 takto:
Na činnosť obecných a mestských úradov a na transfery všeobecnej povahy medzi rôznymi úrovňami verejnej správy sa predpokladá vynaložiť 820 301 tis. eur.
Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obcí a na činnosť policajných služieb obecnej polície a požiarnej ochrany sa predpokladajú finančné prostriedky v sume 52 199 tis. eur.
V ekonomickej oblasti sa uvažuje so sumou 410 476 tis. eur, z ktorých budú financované kompetencie obcí na úseku dopravy, v rámci ktorej aj výdavky na mestskú verejnú dopravu, na úseku poľnohospodárstva, lesníctva, palív a energie, ťažby, výroby a výstavby, komunikácií a ostatných činností spadajúcich do ich pôsobnosti.
Na úseku ochrany životného prostredia sa predpokladá financovať činnosti zberu, prepravy, a zneškodňovania odpadu, nakladanie s odpadovými vodami, výdavky súvisiace so znižovaním znečisťovania ovzdušia, životného prostredia a ochranou prírody a krajiny. Finančné prostriedky na tomto úseku sa predpokladajú v celkovej sume 281 936 tis. eur.
Na úseku bývania a občianskej vybavenosti sa predpokladajú finančné prostriedky v celkovej sume 416 503 tis. eur, v rámci ktorého budú realizované aktivity obcí súvisiace s rozvojom bývania, s rozvojom obcí so zásobovaním pitnou vodou a verejným osvetlením.
Na financovanie zdravotníctva - zdravotníckych služieb a zdravotníckych zariadení, záchrannú zdravotnú službu v pôsobnosti obcí sa uvažuje so sumou 10 290 tis. eur.
5
Na úseku kultúry sa predpokladá vynaložiť 227 903 tis. eur, z ktorých budú financované aktivity obcí súvisiace s rekreačnými a športovými službami, kultúrne služby (divadlá, umelecké súbory, klubové a špeciálne kultúrne zariadenia, odborno-metodické zariadenia, knižnice, múzeá, galérie, pamiatková starostlivosť, národná kultúra), vysielacie a vydavateľské služby a iné kultúrne a spoločenské aktivity realizované obcami.
Na vzdelávanie sa predpokladá vynaložiť suma 1 143 400 tis. eur, a to na financovanie predškolskej výchovy, základných škôl, zariadenia pre záujmové vzdelávanie, centrá voľného času, jazykové školy, zariadenia pre celoživotné vzdelávanie, služby pridružené ku školám školské stravovanie, strediská služieb škole, zariadenia výchovného poradenstva a ostatné výdavky súvisiace so vzdelávaním. Z uvedených prostriedkov sa predpokladá aj poskytovanie dotácií obcami zriaďovateľom neštátnych škôl a školských zariadení na financovanie ich činnosti.
Na úseku sociálneho zabezpečenia sa uvažuje s finančnými prostriedkami v sume 129 503 tis. eur na zabezpečenie financovania pôsobnosti obcí v uvedenej oblasti.
Vývoj výdavkov podľa jednotlivých úsekov činnosti obcí sa podľa odhadu Ministerstva financií SR v rokoch 2010 až 2012 predpokladá takto:
Funkcia (v tis. eur)
2010
2011
2012
01 Všeobecné verejné služby
820 301
838 397
894 949
02 Obrana
450
460
470
03 Verejný poriadok a bezpečnosť
51 749
58 346
63 781
04 Ekonomická oblasť
410 476
428 677
460 352
05 Ochrana životného prostredia
281 936
303 839
318 410
06 Bývanie a občianska vybavenosť
416 503
464 362
491 075
07 Zdravotníctvo
10 290
11 618
12 431
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo
227 903
235 277
249 627
09 Vzdelávanie
1 143 400
1 232 826
1 276 783
10 Sociálne zabezpečenie
129 503
141 724
154 776
S p o l u
3 492 511
3 715 526
3 922 654
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu obcí na roky 2010 2012 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy obcí spolu
3 587 160
3 684 372
3 931 287
4 135 095
z toho:
daňové príjmy
1 780 436
1 544 678
1 793 176
2 002 670
nedaňové príjmy
494 589
507 867
511 186
516 829
granty a transfery
1 001 772
1 264 039
1 255 153
1 247 143
zo splátok tuzemských úverov, pôžičiek (FO)
0
0
0
0
z predaja majetkových účastí (FO)
8 298
9 294
9 958
9 958
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov a prevod prostriedkov z peňažných fondov (FO)
136 095
142 734
146 053
159 331
prijaté úvery (FO)
165 970
215 760
215 761
199 164
Výdavky obcí spolu
3 426 170
3 492 512
3 715 526
3 922 654
6
z toho:
mzdy a odvody
1 228 789
1 228 789
1 287 188
1 354 575
tovary a služby
847 995
846 213
984 085
1 022 241
bežné transfery
327 823
345 072
351 494
388 369
splácanie úrokov
36 513
34 173
35 173
39 833
kapitálové výdavky
835 677
862 337
901 575
961 624
úvery a účasť na majetku (FO)
33 194
33 194
33 194
23 236
splácanie istiny (FO)
116 179
142 734
122 817
132 776
Celkový prebytok obcí
160 990
191 860
215 761
212 441
vylúčenie finančných operácií
- 160 990
-191 860
-215 761
-212 441
z toho:
vylúčenie príjmových FO
- 310 363
-367 788
-371 772
-368 453
vylúčenie výdavkových FO
149 373
175 928
156 011
156 012
Prebytok / schodok obcí (ESA 95)
0
0
0
0
Celkové príjmy obcí v roku 2010 oproti schválenému rozpočtu na rok 2009 vyššie o 2,7 %, a to z dôvodu nárastu nedaňových príjmov o 2,7 % a nárastu grantov a transferov o 26,2 %, ale na druhej strane došlo k poklesu daňových príjmov o 13,2 %. V roku 2011 sa oproti roku 2010 v rozpočtoch obcí v príjmoch očakáva nárast o 6,7 % a v roku 2012 oproti roku 2011 v príjmovej časti rozpočtu sa očakáva nárast o 5,2 %. Nárast sa očakáva v daňových príjmoch, ktorých vyššie výnosy, a tým aj ich vyššie smerovanie do rozpočtov obcí sa očakáva v roku 2011 oproti roku 2010 o 16,1 % a v roku 2012 oproti roku 2011 o 11,7 %.
Vyššie uvedené údaje založené na porovnateľnej základni vychádzajúcej zo schváleného rozpočtu na rok 2009 a návrhu rozpočtu na roky 2010 2012. Bližšie informácie o prognóze jednotlivých druhov daňových príjmov sú uvedené v časti 3.
Vo výdavkovej časti rozpočtu obcí sa očakávajú v roku 2010 vyššie výdavky oproti schválenému rozpočtu na rok 2009 o 1,9 %, v roku 2011 sa oproti roku 2010 očakáva nárast o 6,4 % a v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 o 5,5 %.
1.2. Vyššie územné celky
Predpokladá sa, že VÚC v roku 2010 dosiahnu celkové príjmy vo výške 1 110 182 tis. eur a celkové výdavky v sume 1 055 177 tis. eur. Uvedené údaje odhadom Ministerstva financií SR vzhľadom na to, že financovanie samosprávnych kompetencií je v plnej pôsobnosti VÚC, ktorých zastupiteľstvá rozhodujú o rozdelení a použití prostriedkov podľa jednotlivých úsekov v rámci schválených rozpočtov. VÚC takto samostatne rozhodujú cca o 60,9 % svojich príjmov.
Daňové príjmy sa očakávajú v celkovej sume 502 002 tis. eur, ktoré VÚC získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami v sume 368 864 tis. eur, z výnosu dane z motorových vozidiel v sume 130 931 tis. eur a zo sankcií uložených v daňovom konaní v sume 2 207 tis. eur. Predpoklad vývoja daňových príjmov VÚC v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 v rokoch 2010 až 2012 je nasledovný:
Predpoklad
(v tis. eur)
2009
rozpočet
2010
2011
2012
Daňové príjmy spolu
595 326
502 002
583 287
651 402
z toho: daň z príjmov
465
368 864
444 723
507 028
7
(v tis. eur)
2009
rozpočet
Predpoklad
fyzických osôb
809
daň z motorových vozidiel
126 469
130 931
136 430
142 160
sankcie
3 048
2 207
2 134
2 214
Nedaňové príjmy sa získajú z činnosti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC na úseku sociálneho zabezpečenia, na úseku školstva, dopravy, z kapitálových príjmov a z úrokov z prostriedkov vlastného hospodárenia. Uvažuje sa s ich celkovou výškou 75 337 tis. eur, ktorá by sa mala dosiahnuť z administratívnych a iných poplatkov a platieb v sume 53 110 tis. eur, a to najmä na úseku sociálneho zabezpečenia, z úhrad platených občanmi umiestnenými v zariadeniach sociálnych služieb, za poskytované služby, ako stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Na úseku školstva, z poplatkov zo zápisného a školného v základných umeleckých školách, za ubytovanie v domovoch mládeže, z nájomného. Z vlastného hospodárenia úradov samosprávnych krajov z úrokov z vlastných prostriedkov, z úrokov, z vkladov sa predpokladajú v sume 3 651 tis. eur a z iných nedaňových príjmov v sume 332 tis. eur. Z kapitálových príjmov (z predaja majetku) sa predpokladá získať 18 244 tis. eur.
Granty a transfery zo štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v celkovej sume 434 288 tis. eur, čo predstavuje bežné granty a transfery. Granty a transfery sa predpokladajú poskytnúť do rozpočtov VÚC z týchto kapitol štátneho rozpočtu:
-Ministerstva školstva SR v celkovej sume 411 557 tis. eur, z toho na financovanie
preneseného výkonu štátnej správy na úseku stredných škôl, ku ktorým zriaďovateľskú funkciu plnia VÚC v sume 400 979 tis. eur a na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z Operačného programu Vzdelávanie na uskutočnenie obsahovej prestavby vzdelávania, podporu vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami a na moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavský kraj v sume 10 578 tis. eur.
- Ministerstva kultúry SR v sume 716 tis. eur na financovanie obnovy kultúrnych
pamiatok, na podporu návštevnosti kultúrnych podujatí, na mimoriadne kultúrne aktivity a kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií.
Príjmové finančné operácie sa predpokladajú v sume 98 555 tis. eur, a to z prevodov prostriedkov z peňažných fondov v sume 9 958 tis. eur, zo zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov v sume 9 625 tis. eur, z predaja majetkových účastí v sume 996 tis. eur a z prijatých úverov v sume 77 976 tis. eur.
Celkové výdavky VÚC sa predpokladajú v sume 1 055 177 tis. eur.
Na základe vývoja hospodárenia v predchádzajúcich rokoch a predpokladaného vývoja príjmov, Ministerstvo financií SR odhaduje, že výdavky VÚC budú smerované do jednotlivých úsekov činností v roku 2010 takto:
V oblasti výdavkov na zabezpečenie činností úradov samosprávnych krajov sa predpokladá vynaložiť finančné prostriedky v celkovej sume 95 134 tis. eur. Z uvedenej sumy sa predpokladá financovať osobné a prevádzkové výdavky úradov, činnosť poslancov zastupiteľstiev, činnosť komisií, projekty súvisiace s regionálnym rozvojom, splátky istiny a ostatné úlohy spojené s činnosťou úradov samosprávnych krajov a výkon volieb do orgánov samosprávnych krajov. V rámci kapitálových výdavkov sa predpokladá financovať vybavenie úradov VÚC, rekonštrukčné práce objektov, v ktorých umiestnené úrady VÚC a na obstaranie technického vybavenia úradov.
Na úseku dopravy, kde sa uvažuje s finančnými prostriedkami v sume 190 581 tis. eur, a to na úhradu straty, jej časti alebo iné vyrovnanie dopravcom, ktorí na základe uzatvorených zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme vykonávajú vnútroštátnu verejnú autobusovú dopravu a na zabezpečenie obslužnosti územia. Ďalšie prostriedky na úseku
8
dopravy budú smerované na zabezpečenie správy, opravy a údržby, ale predovšetkým na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy a na nákup a obnovu technického a strojného vybavenia súvisiaceho s údržbou ciest.
Pre úsek zdravotníctva sa uvažuje so sumou 9 958 tis. eur na dostavbu rozostavaných stavieb, rekonštrukciu zdravotníckych zariadení a na splátky prístrojov.
V kultúrnych zariadeniach sa predpokladá vynaložiť výdavky vo výške 60 861 tis. eur, z ktorých sa bude financovať kultúrna činnosť, a to divadiel, múzeí a galérií, osvetových zariadení, knižníc, hvezdární a ostatných kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti VÚC a na realizáciu výdavkov kapitálového charakteru.
Na úseku školstva na zabezpečenie bežných a kapitálových výdavkov pre stredné školy a školské zariadenia sa predpokladá použiť finančné prostriedky vo výške 504 625 tis. eur. Činnosti na úseku školstva budú financované z dotácií poskytnutých z kapitoly Ministerstva školstva SR v rámci preneseného výkonu štátnej správy a z vlastných príjmov VÚC. Ide o financovanie škôl a školských zariadení gymnázií, stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť, stredísk praktického vyučovania, združených stredných škôl a zariadení, školských jedální, domovov mládeže, umeleckých škôl, ktoré patria do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Z uvedených prostriedkov sa predpokladá aj poskytovanie dotácií zriaďovateľom neštátnych škôl a školských zariadení na financovanie ich činnosti.
Na úseku sociálneho zabezpečenia sa uvažuje s finančnými prostriedkami v sume 194 018 tis. eur na zabezpečenie financovania pôsobnosti VÚC v uvedenej oblasti. Vývoj výdavkov podľa jednotlivých úsekov činnosti VÚC sa podľa odhadu Ministerstva financií SR v rokoch 2010 až 2012 predpokladá takto:
Funkcia (v tis. eur)
2010
2011
2012
01 Všeobecné verejné služby
95 134
102 901
118 046
04 Ekonomická oblasť
190 581
220 272
239 619
07 Zdravotníctvo
9 958
11 618
12 200
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo
60 861
65 533
72 100
09 Vzdelávanie
504 625
531 582
556 212
10 Sociálne zabezpečenie
194 018
210 430
224 735
S p o l u
1 055 177
1 142 336
1 222 912
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu VÚC na roky 2010 2012 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy VÚC spolu
1 120 108
1 110 182
1 142 337
1 234 658
daňové príjmy
595 326
502 002
583 287
651 402
nedaňové príjmy
59 749
75 337
73 027
81 325
granty a transfery
415 242
434 288
428 521
445 501
zo splátok tuzemských úverov, pôžičiek a z predaja majetkový. účastí (FO)
996
996
0
0
9
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov a prevod prostriedkov z peňažných fondov (FO)
15 601
19 583
17 212
23 236
prijaté úvery (FO)
33 194
77 976
40 290
33 194
Výdavky VÚC spolu
1 120 108
1 055 177
1 142 337
1 222 912
mzdy a odvody
379 864
359 765
374 146
401 020
tovary a služby
245 887
222 332
244 333
266 272
bežné transfery
331 939
344 591
350 897
355 175
splácanie úrokov
4 647
7 958
13 278
14 937
kapitálové výdavky
147 813
88 363
145 741
168 247
úvery a účasť na majetku (FO)
664
664
664
664
splácanie istiny (FO)
9 294
31 504
13 278
16 597
Celkový prebytok VÚC
0
55 005
0
11 746
vylúčenie finančných operácií
- 39 833
-66 387
- 43 560
-39 169
vylúčenie príjmových FO
- 49 791
- 98 555
- 57 502
- 56 430
vylúčenie výdavkových FO
9 958
32 168
13 942
17 261
zahrnutie časového rozlíšenia
1 328
11 382
11 860
12 358
Schodok VÚC (ESA 95)
- 38 505
0
- 31 700
- 15 065
Celkové príjmy VÚC v roku 2010 oproti schválenému rozpočtu na rok 2009 poklesli o 0,9 %, z toho daňové príjmy poklesli o 15,7 %. V roku 2011 sa oproti roku 2010 v rozpočtoch VÚC v príjmoch očakáva nárast o 2,9 % predovšetkým z dôvodu nárastu daňových príjmov. V roku 2012 oproti roku 2011 sa v príjmovej časti rozpočtu očakáva nárast o 8,1 %. Na náraste príjmovej časti rozpočtu sa podieľajú najmä daňové príjmy, ktorých vyššie výnosy, a tým aj ich vyššie smerovanie do rozpočtov VÚC sa očakáva v roku 2011 oproti roku 2010 o 16,2 % a v roku 2012 oproti roku 2011 o 11,7 %.
Vyššie uvedené údaje založené na porovnateľnej základni vychádzajúcej zo schváleného rozpočtu na rok 2009 a návrhu rozpočtu na roky 2010 2012. Bližšie informácie o prognóze jednotlivých druhov daňových príjmov sú uvedené v časti 3.
Vo výdavkovej časti rozpočtu VÚC sa očakávajú v roku 2010 nižšie výdavky oproti roku 2009 o 5,8 %, v roku 2011 sa oproti roku 2010 očakáva nárast o 8,3 % a v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 o 7,1 %.
2. Sociálna poisťovňa
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v roku 2010 vychádza z očakávanej skutočnosti Sociálnej poisťovne v roku 2009, z aktualizovanej makroekonomickej prognózy zo septembra 2009, ktorá zohľadňuje dopady globálnej finančnej krízy a vychádza z aktuálneho znenia zákona o sociálnom poistení.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2010 2012 je v porovnaní so schváleným rozpočtom pre rok 2009 nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy Sociálnej poisťovne spolu
6 295 008
6 465 549
6 897 323
7 320 038
z toho:
daňové príjmy (príjmy z poistného), z toho:
5 107
4 527
4 844
5 252
10
579
768
933
104
ekonomicky aktívne osoby
4 575 881
4 217 932
4 527 250
4 919 543
prevod za výstup z II. piliera
231 494
0
0
0
štát
174 472
183 878
191 572
206 225
nedaňové príjmy (úroky a iné príjmy)
13 731
14 350
14 791
15 306
transfer zo ŠFA, resp. zo ŠR
504 548
1 517 216
1 633 851
1 561 970
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
657 970
387 672
385 832
473 235
úver z garančného poistenia (FO)
11 180
18 543
17 916
17 423
Výdavky Sociálnej poisťovne spolu
5 553 970
6 079 717
6 424 088
6 829 109
z toho:
výdavky poistenia
5 345 145
5 889 322
6 226 891
6 622 132
výdavky správneho fondu
181 682
136 752
146 226
158 417
úver poskytnutý z garančného poistenia (FO)
27 143
53 643
50 971
48 560
Celkový prebytok Sociálnej poisťovne
741 038
385 832
473 235
490 929
vylúčenie finančných operácií
-642 007
-352 572
-352 777
-442 098
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-669 150
-406 215
-403 748
-490 658
vylúčenie výdavkových FO
27 143
53 643
50 971
48 560
zahrnutie časového rozlíšenia
16 863
8 674
17 114
20 120
zahrnutie časového rozlíšenia výplaty zálohy na dôchodkové dávky
-47 633
kapitálové transfery z dôvodu predpokladanej nevymožiteľnosti pohľadávok garančného poistenia
-15 963
-35 100
-33 055
-31 137
Prebytok Sociálnej poisťovne (ESA 95)
52 297
6 834
104 517
37 814
V roku 2010 sa v celkových príjmoch v sume 6,47 mld. eur premieta očakávaný prevod finančných prostriedkov z roku 2009 vo výške 388 mil. eur. Objemovo najväčšiu položku predstavujú daňové príjmy, ktorých podiel na celkových príjmoch v sledovanom období predstavuje cca 70 %. Tieto príjmy zahŕňajú príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb, poistné platené štátom na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za zákonom definovanú skupinu poistencov.
Po zohľadnení demografického vývoja obyvateľstva a platnej legislatívy sa predpokladá výška poistného plateného štátom v roku 2010 v sume 184 mil. eur.
Na krytie deficitov vzniknutých v dôsledku zavedenia II. piliera sa do základného fondu starobného poistenia predpokladá poskytnutie prostriedkov zo štátnych finančných aktív, resp. zo štátneho rozpočtu v sume 1,52 mld. eur v roku 2010, z toho zo štátneho rozpočtu 1,44 mld. eur, v roku 2011 v sume 1,63 mld. eur a v roku 2012 v sume 1,56 mld. eur v plnej výške zo štátneho rozpočtu.
V celkových výdavkoch v roku 2010 je premietnutá valorizácia dôchodkov o 3,05 %, v roku 2011 sa predpokladá valorizácia o 3,30 % a v roku 2012 o 5,50 % s tým, že dôchodkové dávky s cieľom rýchlejšej reakcie na rast spotrebiteľských cien zvyšované vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Výška valorizácie dôchodkov bola stanovená podľa platného mechanizmu, keď sa miera inflácie a priemerná mesačná mzda zohľadňuje na polročnej báze. V predpokladaných výdavkoch jednotlivých fondov, najmä základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti a základného fondu garančného poistenia je prihliadnuté na aktuálny vývoj spojený s globálnou finančnou krízou, ktorá sa prejavuje v ich zvýšenom čerpaní.
11
Pri návrhu rozpočtu správneho fondu sa vychádzalo zo zákonom ustanovenej tvorby, t. j. najviac vo výške 2,9 % z poistného, 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a ďalších zákonom ustanovených príjmov.
3. Verejné zdravotné poistenie
Návrh rozpočtu verejného zdravotného poistenia na roky 2010 2012 je zostavený na základe platnej a pripravovanej legislatívy a zohľadňuje zmeny sektorového zaradenia súkromných zdravotných poisťovní Štatistickým úradom SR vyplývajúce so záverov misie Eurostatu.
Celkové príjmy v systéme verejného zdravotného poistenia, vrátane zostatku prostriedkovz predchádzajúceho roka, sa pre rok 2010 predpokladajú vo výške 3,72 mld. eur. Nárast príjmov zdravotných poisťovní oproti roku 2006 predstavuje 42,6 %. Pre rok 2011 sa celkové príjmy predpokladajú v objeme 3,94 mld. eur s medziročným nárastom 5,97 % a pre rok 2012 v objeme 4,25 mld. eur s medziročným nárastom 7,93 %.
Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov. Objem poistného na úrovni 1,28 mld. eur pre rok 2010 vzrástol o 10,5 % oproti roku 2009 a predstavuje nárast oproti roku 2006 o 65,1 %.
Návrh rozpočtu príjmov z poistného od ekonomicky aktívnych osôb, vrátane ročného zúčtovania poistného, nadväzuje na prognózy daňových príjmov a zohľadňuje vplyv hospodárskej krízy. Príjmy od ekonomicky aktívnych osôb sa na rok 2010 predpokladajú vo výške 2,26 mld. eur. Nárast predmetných príjmov oproti roku 2006 predstavuje 32,1 %. V roku 2011 sa výška príjmov od ekonomicky aktívnych osôb predpokladá na úrovni 2,42 mld. eur s medziročným nárastom o 7,19 % a v roku 2012 na úrovni 2,64 mld. eur s medziročným nárastom 9,11 %.
Do súhrnu daňových príjmov verejného zdravotného poistenia sa započítavajú aj sankcie súvisiace so zdravotným poistením, ktoré v sledovanom období, na základe predpokladov zdravotných poisťovní, majú klesajúci charakter zo 7,48 mil. eur v roku 2009 na 4,69 mil. eur v roku 2012. Nedaňové príjmy sa na základe predpokladov zdravotných poisťovní rozpočtujú ročne v objeme okolo 15,0 mil. eur. V príjmovej časti rozpočtu zdravotných poisťovní je započítaný transfer z Ministerstva zdravotníctva SR v ročnej výške 199 tis. eur na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou celkových príjmov verejného zdravotného poistenia je aj zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Celkové výdavky zdravotných poisťovní sa pre rok 2010 predpokladajú na úrovni 3, 58 mld. eur. Pre rok 2011 sa celkové výdavky predpokladajú v objeme 3, 81 mld. eur s medziročným nárastom 6,44 % a pre rok 2012 v objeme 4,13 mld. eur s medziročným nárastom 8,48 %.
V súlade s legislatívnou úpravou zdravotného poistenia je ako bežný transfer vo výdavkoch verejného zdravotného poistenia zapracovaný príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a príspevok na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Výška príspevkov pre rok 2010 vychádza z predpokladaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami v roku 2009 a zohľadňuje zmenu sadzby pre výpočet výšky príspevku pre operačné strediská tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby z 0,30 % na 0,35 % a pre činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 0,50 % na 0,45 %.
12
Výdavky na prevádzkové činnosti štátnej zdravotnej poisťovne a výdavky súkromných zdravotných poisťovní na správu verejného zdravotného poistenia zahŕňajú predpoklad bežných aj kapitálových výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní kryté príjmom z výberu poistného.
Ostatné výdavky zahŕňajú výdavky na dane a poplatky odvádzané do štátneho rozpočtu podľa § 6a ods. 3 zákona č. 581/2007 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Celkový prebytok zdravotných poisťovní sa v roku 2010 predpokladá vo výške 140 mil. eur, v roku 2011 vo výške 131 mil. eur a v roku 2012 vo výške 121 mil. eur. Zníženie prebytku verejného zdravotného poistenia oproti roku 2009 sa predpokladá v nadväznosti na krytie výdavkov pri očakávanom znížení príjmov v rokoch 2009 a 2010.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu verejného zdravotného poistenia na roky 2010 až 2012 je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy verejného zdravotného poistenia spolu:
3 924 820
3 715 591
3 937 258
4 249 325
z toho:
▪ daňové príjmy, z toho:
3 614 110
3 544 698
3 782 283
4 102 827
ekonomicky aktívne obyvateľstvo
2 407 142
2 238 942
2 399 967
2 618 622
platba štátu
1 161 006
1 282 678
1 358 944
1 459 119
ročné zúčtovanie poistného
38 486
17 410
18 690
20 393
sankcie súvisiace s poistným
7 476
5 668
4 682
4 693
▪ nedaňové príjmy
15 085
15 031
14 954
14 925
▪ transfery v rámci VS
199
199
199
199
▪ zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov
295 426
155 663
139 822
131 374
Výdavky verejného zdravotného poistenia spolu:
3 627 534
3 575 769
3 805 884
4 128 738
z toho:
▪ výdavky poistenia
3 476 297
3 423 681
3 643 904
3 953 571
▪ výdavky na správne činnosti štátnej zdravotnej poisťovne
123 884
81 992
87 482
94 907
▪ platba za správu verejného zdravotného poistenia
42 072
44 898
48 692
▪ ostatné výdavky
1 135
1 228
1 287
1 347
▪ bežné transfery
26 218
26 796
28 313
30 221
Celkový prebytok verejného zdravotného poistenia
297 286
139 822
131 374
120 587
vylúčenie finančných operácií
-295 426
-155 663
-139 822
-131 374
▪ vylúčenie príjmových finančných operácií
-295 426
-155 663
-139 822
-131 374
zahrnutie časového rozlíšenia
18 987
13 857
18 437
20 117
13
Prebytok / schodok verej. zdravotného poistenia (ESA 95)
20 847
-1 984
9 989
9 330
4. Štátne fondy
V Štátnom fonde rozvoja bývania a v Environmentálnom fonde sa vo všetkých rozpočtových rokoch predpokladá prebytkové hospodárenie. V Národnom jadrovom fonde sa v roku 2010 predpokladá prebytkové hospodárenie a v rokoch 2011 a 2012 sa predpokladá schodkové hospodárenie.
4.1. Štátny fond rozvoja bývania
V roku 2010 zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) predstavujú celkovú výšku 144 mil. eur, pričom transfer zo štátneho rozpočtu je vo výške 54,9 mil. eur a vlastné zdroje fondu v sume 88,8 mil. eur, z ktorých 29,6 mil. eur je z úrokov z poskytnutých úverov, 57,9 mil. eur zo splátok istiny a 1,3 mil. eur ostatné vlastné príjmy.
Z rozpočtovaných výdavkov roku 2010 v celkovej výške 143 mil. eur budú rozhodujúcu čiastku použitia zdrojov ŠFRB predstavovať výdavky na poskytovanie úverov na podporu rozvoja bývania, ktoré rozpočtované vo výške 139 mil. eur, pričom pre zabezpečenie nových bytových jednotiek fyzickými osobami je vyčlenených 26,0 mil. eur, na výstavbu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb realizovaných obcami a právnickými osobami 85,6 mil. eur, na obnovu bytového fondu 27,0 mil. eur. Na poskytovanie podpôr vo forme nenávratného príspevku pri obstarávaní bývania pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím sa v roku 2010 uvažuje so sumou 432 tis. eur. Ostatné výdavky ŠFRB v roku 2010 budú predstavovať výdavky súvisiace so zabezpečením bankových služieb a správy fondu.
Výdavky ŠFRB na roky 2010 2012 rozpočtované na jednotlivé účely podpory podľa zákona NR SR č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a vychádzajú zo zámerov vlády SR podporiť daný druh výstavby, alebo obnovy a budú mať väzbu na podporu realizovanú v rámci ostatných systémov financovania rozvoja bývania.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu ŠFRB na roky 2010 2012 je nasledovný.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy ŠFRB spolu
136 528
143 658
149 673
155 359
z toho :
nedaňové príjmy
27 611
30 568
32 022
33 476
transfery v rámci verejnej správy
66 960
54 904
54 904
54 904
zo splácania úverov a pôžičiek (FO)
41 625
57 854
62 415
66 647
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
332
332
332
332
Výdavky ŠFRB spolu
136 196
143 326
149 341
155 027
z toho:
bežné výdavky
3 256
3 810
4 144
4 492
kapitálové výdavky
691
926
969
936
poskytnuté úvery a splácanie istín (FO)
132 249
138 590
144 228
149 599
Celkový prebytok ŠFRB
332
332
332
332
- vylúčenie finančných operácií
90 292
80 404
81 481
82 620
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-41 957
-58 186
-62 747
-66 979
14
vylúčenie výdavkových FO
132 249
138 590
144 228
149 599
Prebytok ŠFRB (ESA 95)
90 623
80 736
81 813
82 952
4.2. Národný jadrový fond
Príjmy Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej NJF) na rok 2010 tvorené príspevkami od držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení v sume 61,4 mil. eur, odvodmi vyberanými prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy v sume 16,6 mil. eur, úrokmi z vkladov v sume 10,3 mil. eur a dotáciou zo štátneho rozpočtu v sume 199 tis. eur. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov predstavuje 685 mil. eur.
Výdavky smerované na projekty záverečnej časti jadrovej energetiky týkajúce sa vyraďovania jadrovej elektrárne A-1, ukončovania prevádzky jadrovej elektrárne V-1, nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, skladovania vyhoretého jadrového paliva, nakladania s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy a na správu fondu.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu NJF na roky 2010 až 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy NJF spolu
839 550
773 370
777 584
780 774
z toho:
▪ úroky z domácich pôžičiek a vkladov
19 087
10 257
10 058
10 904
▪ z prijatých odvodov od vlastníkov JZ
135 331
78 006
61 409
80 191
z toho: príspevky od prevádzkovateľov JZ
65 093
61 409
61 409
80 191
odvod od prevádzkovateľov prenos. a distr. sústav
70 238
16 597
0
0
▪ transfer v rámci VS
193
199
332
332
▪ zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
684 939
684 908
705 785
689 347
Výdavky NJF spolu
84 403
67 585
88 237
113 036
z toho:
▪ bežné výdavky
70 056
51 117
74 735
103 938
▪ kapitálové výdavky
14 347
16 468
13 502
9 098
Celkový prebytok NJF
755 147
705 785
689 347
667 738
vylúčenie finančných operácií
-684 939
-684 908
-705 785
-689 347
z toho:
▪ vylúčenie príjmových FO
-684 939
-684 908
-705 785
-689 347
15
Prebytok / schodok NJF (ESA 95)
70 208
20 877
-16 438
-21 609
4.3. Environmentálny fond
Prostriedky Environmentálneho fondu (ďalej len „EF“) by mali v roku 2010 slúžiť na zníženie znečistenia odpadových vôd, zabezpečenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou z obecných vodovodov, zlepšenie kvality ovzdušia, rozvoj odpadového hospodárstva, ochranu prírody ako aj odstraňovania následkov havárií. Environmentálny fond bude v uvedených rokoch poskytovať aj návratnú podporu prostredníctvom úverov určených na ekologické projekty. Fond bude napĺňať programové ciele v oblasti realizácie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie konkrétnymi krokmi, ktoré umožnia znížiť rozostavanosť investícií environmentálneho charakteru, ktorých investormi prevažne malé obce do dvoch tisíc obyvateľov.
V roku 2010 sa predpokladá plnenie príjmov EF v celkovej výške 191 mil. eur. V oblasti príjmov fond predpokladá dosiahnutie príjmov len z vlastných zdrojov, bez napojenia na štátny rozpočet. Najvyšší podiel na dosiahnutých príjmoch budú mať zostatky prostriedkov z predchádzajúceho roka, ktoré budú predstavovať42,0 % z celkových príjmov, administratívne poplatky budú predstavovať 21,7 % z celkových príjmov. Ide o poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, za odber podzemnej vody a za znečisťovanie ovzdušia. Z prehľadu príjmov rozpočtovaných na roky 2010 2012 vyplýva, že celkové príjmy, ako aj príjmy v jednotlivých položkách budú pomerne vyrovnané, okrem úrokov z účtov finančného hospodárenia, kde fond predpokladá, že realizovaním návratnej finančnej výpomoci vo forme úverov klesne objem dočasne voľných finančných prostriedkov úročených na termínovaných vkladoch v Štátnej pokladnici. Oproti predchádzajúcim rokom fond pri termínovaných vkladoch predpokladá pokles úrokových sadzieb. Naopak, v priebehu nasledujúcich rokov fond očakáva mierny nárast príjmov zo splátok úverov od úverovaných subjektov a úrokov z poskytnutých úverov.
V roku 2010 fond predpokladá čerpanie výdavkov vo výške 128 mil. eur. Pri abstrahovaní od finančných operácií bude najväčšia časť výdavkov smerovať vo forme bežných a kapitálových transferov príjemcom dotácií v oblasti životného prostredia, ktoré budú spolu s poskytnutými úvermi predstavovať 97,0 % z celkových výdavkov. Predpokladané výdavky na správu fondu by mali v rokoch 2009 2011 predstavovať v priemere 1,21 mil. eur, t. j. 0,63 % z celkových príjmov.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu EF na roky 2009 až 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy EF spolu
133 771
199 791
188 394
188 043
z toho:
daňové príjmy
896
1 156
1 156
1 156
z úhrad za vydobyté nerasty
2 158
2 655
2 655
2 655
admin. poplatky a iné poplatky a platby
41 993
43 443
43 443
43 443
príjem z predaja kapitálových aktív
80 000
66 000
66 000
66 000
úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, vkladov a ážio
505
319
349
343
iné nedaňové príjmy
0
37
37
37
zo splátok tuzemských úverov a pôžičiek a NFV (FO)
1 660
2 324
2 987
2 810
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
6 559
83 857
71 767
71 599
16
Výdavky EF spolu
49 914
128 024
116 795
116 534
z toho:
mzdy a odvody
735
771
808
848
tovary a služby (prevádzkové náklady)
3 016
3 016
3 022
3 060
bežné transfery
3 062
2 873
2 898
2 798
obstarávanie kapitál. aktív
31
13
14
17
kapitálové transfery
36 431
39 387
40 833
40 911
úvery, pôžičky a NFV v rámci VS (FO)
6 639
81 964
69 220
68 900
Celkový prebytok EF
83 857
71 767
71 599
71 509
- vylúčenie finančných operácií
-1 580
-4 217
-5 534
-5 509
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-8 219
-86 181
-74 754
-74 409
vylúčenie výdavkových FO
6 639
81 964
69 220
68 900
Prebytok EF (ESA 95)
82 277
67 550
66 065
66 000
5. Slovenský pozemkový fond
Celkové príjmy Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) v jednotlivých rozpočtových rokoch ovplyvňuje vývoj príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, ako aj vývoj kapitálových príjmov. Ide o príjmy z nájomného za prenajaté pozemky v správe SPF a príjmy z predaja majetku. Dominantné postavenie v príjmovej časti navrhovaného rozpočtu SPF majú rozpočtované príjmy z výnosov pri správe majetku štátu podľa zákonov č. 229 a 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V rámci týchto rozpočtovaných príjmov sa rozhodujúcou mierou podieľajú predovšetkým príjmy za nájomné zo spravovaných pozemkov. Druhú rozhodujúcu položku v príjmovej časti rozpočtu predstavujú predpokladané príjmy z predaja SPF spravovaných pozemkov (v rozhodujúcej miere ide len o pozemky vo vlastníctve štátu).
Výdavková časť navrhovaného rozpočtu primerane odzrkadľuje jeho príjmovú časť so zámerom zachovať vyrovnané hotovostné hospodárenie SPF. Dominujú v nej hlavne výdavkové tituly, ktorých financovanie pre SPF vyplýva z príslušných právnych predpisov, upravujúcich jeho postavenie a činnosti. Ide hlavne o plnenie reštitučných nárokov oprávnených osôb a usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V návrhu rozpočtu na rok 2010, v zmysle uznesení vlády SR č. 807/2005 a 970/2005, je zapracovaný transfer Ministerstvu pôdohospodárstva SR v objeme 4 979 tis. eur, účelovo určený na financovanie nákladov súvisiacich s „Registrom obnovenej evidencie pozemkov“ (ROEP), ako aj zmiernenie škôd v pôdohospodárstve, spôsobených živelnými pohromami.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu SPF na roky 2010 až 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy SPF spolu
19 330
20 058
16 282
16 747
príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
9 966
9 839
9 693
9 730
kapitálové príjmy
6 758
8 500
5 312
6 047
úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, NFV
1 510
1 013
846
710
ostatné nedaňové príjmy (administratívne poplatky a platby)
664
306
66
60
príjmy z privatizácie (FO)
432
400
365
200
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
0
0
0
0
17
Výdavky SPF spolu
19 330
20 058
16 282
16 747
z toho:
mzdy
3 786
4 330
4 459
4 790
odvody
1 331
1 561
1 514
1 726
tovary a služby
6 307
7 087
6 833
7 836
bežné transfery (reštitúcie a finančné náhrady)
6 562
6 117
1 352
1 309
z toho: transfery v rámci VS
4 979
4 979
0
0
kapitálové výdavky
1 344
963
2 124
1 086
Celková bilancia SPF
0
0
0
0
vylúčenie finančných operácií
-432
-400
-365
-200
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-432
-400
-365
-200
Schodok SPF (ESA 95)
-432
-400
-365
-200
6. Fond národného majetku Slovenskej republiky
V návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) na roky 2010 2012 sa nepočíta s príjmami z ďalšej privatizácie. FNM SR očakáva príjmy iba z uzavretých zmlúv, ktoré výraznejšie neovplyvnia bilanciu jeho príjmov a výdavkov.
Najvýznamnejšou príjmovou položkou príjmy z dividend, ktorých výška závisí od vývoja hospodárskeho výsledku, najmä prirodzených monopolov a od spôsobu rozdelenia zisku v týchto spoločnostiach. Predpokladá sa, že všetky príjmy z dividend budú v rokoch 2010 2012 transferované prostredníctvom štátnych finančných aktív do príjmov štátneho rozpočtu.
Cieľom navrhovaného rozpočtového hospodárenia FNM SR v rokoch 2010 2012 je zabezpečiť dostatok zdrojov na realizáciu úhrad splátok verejného dlhu v pôsobnosti FNM SR. Úhrady verejného dlhu budú pozostávať zo splátok dlhopisov FNM SR, z úhrad výdavkov spojených s reštitučnými nárokmi a z úhrad vyplývajúcich zo zákonného ručenia FNM SR podľa § 15 a zmluvného ručenia FNM SR podľa § 30 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré vyplývajú zo zmlúv o privatizácii majetku, uzavretých v minulých rokoch.
Ostatné výdavky FNM SR tvoria výdavky spojené s jeho činnosťou a výdavky, ktoré FNM SR vyplývajú zo zákona č. 92/1991 Zb. (napr. úhrada nákladov v dôsledku odstúpenia od zmluvy, zvýšenie základného imania a pod.).
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu FNM SR na roky 2010 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy FNM SR spolu
528 547
434 476
348 920
343 805
z toho:
príjmy z dividend
443 471
374 919
330 085
334 071
ostatné nedaňové príjmy (úroky a iné príjmy)
6 128
1 021
768
647
príjmy z privatizácie (FO)
76
17
17
17
18
ostatné finančné operácie (FO)
103
183
166
150
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
78 769
58 336
17 884
8 920
Výdavky FNM SR spolu
459 370
416 590
340 000
343 765
z toho:
transfer do ŠFA
443 471
374 919
330 085
334 071
výdavky spojené s činnosťou FNM SR
5 311
5 044
4 715
4 684
úhrada nákladov spojených s privatizáciou
4 860
2 995
1 630
1 553
výdavky spojené s reštitučnými nárokmi
1 046
1 046
871
871
úhrada nákladov v dôsledku odstúpenia od zmluvy
432
4 180
330
230
na ďalšie účely (osobitný predpis)
0
532
0
0
výdavky FNM SR (§ 15)
2 490
1 660
1 660
1 660
výdavky FNM SR (§ 30)
0
23 236
0
0
splátka dlhopisov FNM SR
1 122
356
356
356
ostatné
17
63
20
9
- z toho: úrok
246
29
29
29
istina (FO)
664
166
166
166
daň
56
6
6
6
poplatok
156
155
155
155
účasť na majetku a iné finančné operácie (FO)
621
2 555
330
330
ostatné výdavkové finančné operácie (FO)
0
5
3
1
Celkový prebytok FNM SR
69 177
17 886
8 920
40
vylúčenie finančných operácií
-77 663
-55 810
-17 568
-8 590
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-78 948
-58 536
-18 067
-9 087
vylúčenie výdavkových FO
1 285
2 726
499
497
Ostatné úpravy
2 490
24 896
1 660
1 660
časové rozlíšenie výdavkov (§ 15)
2 490
1 660
1 660
1 660
úhrada dlhu rizikových záväzkov (§ 30)
0
23 236
0
0
Schodok FNM SR (ESA 95)
-5 996
-13 028
-6 988
-6 890
7. Slovenská konsolidačná, a. s.
Rozpočet Slovenskej konsolidačnej, a. s. (ďalej len „SK, a. s.“) predpokladá na roky 2010 až 2012 podľa metodiky ESA 95 prebytkové hospodárenie.
Príjmy z prevzatých klasifikovaných bankových, daňových, colných pohľadávok, ako aj pohľadávok prevzatých od Veriteľa, a. s., t. j. zo splácania úrokov, nedoplatkov úrokov a istiny rozpočtované zo súčasného stavu spravovaných pohľadávok v portfóliu SK, a. s., zníženého o ich odhadovanú každoročnú realizáciu, resp. odpis. Tieto prijaté finančné prostriedky obsiahnuté v príjmoch ako úroky a nedoplatky úrokov z pohľadávok a v príjmových operáciách ako príjmy zo splácania istín pohľadávok. V rokoch 2010 2012 sa uvažuje so znižovaním príjmov z pohľadávok prevzatých z reštrukturalizovaných bánk za predpokladu znižovania stavu tohto portfólia vplyvom odpisov a vyradenia z evidencie. Z daňových a colných pohľadávok, ako aj z pohľadávok prevzatých od Veriteľa, a. s., sa predikujú rovnomerné príjmy s predpokladom ukončenia konkurzov do piatich rokov.
V rozpočte sa neuvažuje s postupovaním pohľadávok na tretie osoby a rovnako sa neočakávajú žiadne príjmy z majetkových účastí. Výdavky na mzdy, platy, príspevky do poisťovní a nakupované tovary a služby v rokoch 2010 2012 rozpočtované približne na úrovni rozpočtu výdavkov na rok 2009 so zohľadnením predpokladanej miery inflácie. SK, a. s. neuvažuje v rokoch 2010 až 2012 so žiadnou odplatou za postúpené pohľadávky.
V roku 2008 SK, a. s. vysporiadala opravnú položku k nadobudnutému majetku KBB, š. p. ú., čo vytvorilo základ pre možnosť dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku SK, a. s.
19
v nasledujúcich rokoch. Na základe toho uvažuje SK, a. s. v rokoch 2010 2012 s každoročným vyplatením dividend MF SR.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu SK, a. s. na roky 2010 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy SK, a. s. spolu
74 683
92 008
92 448
92 694
z toho:
z podnikania a z vlastníctva majetku
63
63
63
63
úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, vkladov a ážio
8 061
8 471
8 631
8 826
ostatné príjmy
531
252
260
290
zo splátok tuzemských úverov a pôžič. a NFV - istín (FO)
3 768
6 000
6 000
6 000
z predaja majetkových účastín (FO)
0
0
0
0
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov (FO)
62 260
77 222
77 494
77 515
Výdavky SK, a. s. spolu
8 173
14 514
14 933
14 868
z toho:
mzdy a odvody
5 168
5 377
5 538
5 704
tovary a služby (prevádzkové náklady)
2 733
2 410
2 505
2 570
bežné transfery
7
241
199
197
obstarávanie kapitálových aktív
265
386
391
397
ostatné výdavkové finančné operácie (FO)
0
6 100
6 300
6 000
Celkový prebytok SK, a. s.
66 510
77 494
77 515
77 826
vylúčenie finančných operácií
-66 028
-77 122
-77 194
-77 515
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-66 028
-83 222
-83 494
-83 515
vylúčenie výdavkových FO
0
6 100
6 300
6 000
Prebytok SK, a. s. (ESA 95)
482
372
321
311
8. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. novembru 2004. Návrh rozpočtu na roky 2010 2012 je zostavený na základe platnej a pripravovanej legislatívy.
Celkové príjmy úradu v roku 2010 plánované vo výške 32,6 mil. eur. Pre rok 2011 sa celkové príjmy predpokladajú v objeme 32,9 mil. eur s 1,10 % nárastom a pre rok 2012 v objeme 34,2 mil. eur, čo predstavuje 3,86 % nárast oproti predchádzajúcemu roku.
Rozhodujúcim príjmom úradu príspevky od zdravotných poisťovní podľa § 30 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorých výška závisí od sumy vybraného poistného, na ktorú majú poisťovne právo po prerozdelení poistného za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom je príspevok splatný. Príspevok sa poukazuje na účet úradu do 20. decembra kalendárneho roku na nasledujúci kalendárny rok. Úrad presúva uvedené prostriedky do nasledujúceho roku ako zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. V roku 2010 je príspevok od zdravotných poisťovní predpokladaný vo výške 15,0 mil. eur, ktorý vychádza z očakávaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami za rok 2009. Predmetný príspevok pre rok 2010 zaznamenal medziročný pokles o 8,55 % oproti príspevku
20
rozpočtovanému v roku 2009 v nadväznosti na zníženie sadzby pre jeho výpočet z 0,50 % na 0,45 %.
V zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov v roku 2010 vo výške 16,5 mil. eur je zahrnutý, okrem predpokladaného prevodu príspevku od zdravotných poisťovní vo výške 14,3 mil. eur, aj objem nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov vo výške 2,24 mil. eur, ktorý sa v nasledovných rokoch predpokladá využiť na krytie výdavkov pri očakávanom znížení príjmov z príspevku na činnosť. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov nadväzuje na upravený rozpočet a očakávanú skutočnosť úradu pre rok 2009.
Ďalšie príjmy súvisiace s činnosťou úradu rozpočtované pre rok 2010 vo výške 1,10 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku na úrovni 6,56 %. V uvedenej sume sa predpokladajú príjmy z činnosti súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk (SLaPA pracoviská), z úhrad za vydané rozhodnutia v správnom konaní, ako aj z úrokov na účtoch.
Celkové výdavky úradu na rok 2010 sa predpokladajú vo výške 16,8 mil. eur s medziročným nárastom 0,14 %. V rámci bežných výdavkov je vyčlenená suma 7,45 mil. eur na mzdy. Kapitálové výdavky v sume 0,80 mil. eur vyčlenené na rozvoj informačného systému a predpokladanú rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie SLaPA pracovísk novou technikou. Pre rok 2011 sa celkové výdavky predpokladajú v objeme 17,0 mil. eur s 1,49 % nárastom a pre rok 2012 v objeme 17,2 mil. eur, čo predstavuje 1,16 % nárast oproti predchádzajúcemu roku.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu úradu na roky 2010 2012 je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy úradu spolu
33 127
32 581
32 940
34 210
z toho:
nedaňové príjmy
1 036
1 104
1 197
1 285
transfery v rámci VS, z toho:
16 386
14 985
15 926
16 999
zo zdravotných poisťovní
16 386
14 985
15 926
16 999
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov
15 705
16 492
15 817
15 926
Výdavky úradu spolu
16 741
16 764
17 014
17 211
z toho:
bežné výdavky na správne činnosti úradu
14 974
15 964
17 014
17 211
kapitálové výdavky
1 767
800
0
0
Celkový prebytok úradu
16 386
15 817
15 926
16 999
vylúčenie finančných operácií
-15 705
-16 492
-15 817
-15 926
z toho:
vylúčenie príjmových finančných operácií
-15 705
-16 492
-15 817
-15 926
Prebytok / schodok úradu (ESA 95)
681
-675
109
1 073
9. Verejné vysoké školy
Z prostriedkov štátneho rozpočtu budú financované študijné programy a prevádzka verejných vysokých škôl (ďalej len „VVŠ“), vysokoškolská veda a technika, rozvoj vysokých škôl, ich transformácia, sociálne a prospechové štipendiá, študentské pôžičky, podpora stravovania, ubytovania, športových a kultúrnych aktivít študentov a pastoračných centier. V celkovom objeme finančných prostriedkov na roky 2010 2012 zohľadnené výdavky, ktoré pozostávajú z vlastných výdavkov VVŠ a výdavkov štátneho rozpočtu.
21
Rozpísané výdavky pre verejné vysoké školy v transferoch v roku 2010 neobsahujú výdavky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania a výdavky na projekty riešené prostredníctvom APVV. Tieto výdavky zatiaľ rozpísané mimo transferov určených pre verejné vysoké školy, ale na základe úspešnosti v súťažiach budú zohľadnené v upravenom rozpočte verejných vysokých škôl. Predpokladá sa, že VVŠ môžu získať v roku 2010 prostriedky z operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj v sume 76,5 mil. eur, v roku 2011 sumu 78,3 mil. eur a v roku 2012 sumu 77,7 mil. eur.
Návrh rozdelenia výdavkov do jednotlivých kategórií je len orientačný, nakoľko v zmysle § 89 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov je použitie dotácie zo štátneho rozpočtu priamo v kompetencii vysokej školy.
Vlastné výnosy VVŠ, pozostávajúce napr. z výnosov zo školného od zahraničných študentov, z poplatkov spojených so štúdiom, z kontraktačného výskumu, z ďalšieho vzdelávania a zo zabezpečenia ubytovania a stravovania, sa predpokladajú dosiahnuť v objeme 70,3 mil. eur v roku 2010, v objeme 70,1 mil. eur v roku 2011 a 69,5 mil. eur v roku 2012. Vlastné príjmy majú každoročný klesajúci trend.
V rokoch 2010 2012 sa predpokladá, že VVŠ okrem vyššie uvedených zdrojov získajú aj granty zo zahraničia každoročne v sume 3,89 mil. eur na financovanie výskumných projektov.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu verejných vysokých škôl na roky 2010 2012 je nasledovný:
( v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy VVŠ spolu
585 385
664 949
645 034
645 044
z toho:
▪ príjmy z podnikania a vlastníctva majetku
732
644
644
644
▪ admin. poplatky a iné poplatky a platby
66 229
64 647
64 647
64 648
▪ kapitálové príjmy
54
4 380
4 000
3 500
▪ úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, NFV
188
147
147
147
▪ iné nedaňové príjmy
561
520
574
590
▪ transfery
426 105
451 761
431 832
431 834
▪ z ostatných finančných operácií (FO)
91 516
142 850
143 190
143 681
Výdavky VVŠ spolu
490 177
521 759
501 353
500 682
z toho:
▪ mzdy a odvody
271 854
280 990
280 988
281 000
▪ tovary a služby
151 217
157 181
155 224
149 987
▪ bežné transfery
65 330
52 657
54 183
58 737
▪ splácanie úrokov a ostatné platby
0
15
15
15
▪ kapitálové výdavky
1 719
30 907
10 934
10 934
▪ splácanie istín (FO)
57
9
9
9
Celkový prebytok VVŠ
95 208
143 190
143 681
144 362
vylúčenie finančných operácií
-91 459
-142 841
-143 181
-143 672
z toho:
▪ vylúčenie príjmových FO
-91 516
-142 850
-143 190
-143 681
▪ vylúčenie výdavkových FO
57
9
9
9
Prebytok VVŠ (ESA 95)
3 749
349
500
690
10. Príspevkové organizácie v pôsobnosti štátu, obcí a VÚC
22
Súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 2012 aj návrhy rozpočtov príspevkových organizácií, ktoré v súlade s jednotnou metodikou, platnou pre Európsku úniu, zaradené do sektora verejnej správy. Ide o tie príspevkové organizácie založené štátom, obcami alebo VÚC, u ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Zaraďovanie subjektov verejnej správy do príslušných sektorov ekonomiky, ako aj plnenie podmienok pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy, je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
Návrh rozpočtu príspevkových organizácií v pôsobnosti štátu, obcí a VÚC je spracovaný za tie príspevkové organizácie, ktoré zapísané v aktualizovanom štatistickom registri organizácií, vedenom Štatistickým úradom SR a zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95.
Do sektora verejnej správy je zaradených 97 príspevkových organizácií v pôsobnosti štátu a 613 príspevkových organizácií v pôsobnosti obcí a VÚC.
Príspevkové organizácie v pôsobnosti štátu zabezpečujú činnosti najmä v oblasti kultúry, školstva, životného prostredia, pôdohospodárstva, výskumu, služieb a informatiky. Najviac príspevkových organizácií je v pôsobnosti ministerstva kultúry (25), v pôsobnosti SAV (22) a v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva je (13) príspevkových organizácií.
Príspevkové organizácie v pôsobnosti obcí zabezpečujú najmä činnosti na úseku verejnoprospešných prác (technické služby), kultúry (miestne osvetové strediská, miestne kultúrne strediská, knižnice, galérie), sociálnych vecí, športu (plavárne, správy športových zariadení) a v ďalších oblastiach. Príspevkové organizácie zriadené VÚC zabezpečujú hlavne činnosti na úseku dopravy (organizácie zabezpečujúce správu a údržbu ciest II. a III. triedy), kultúry (divadlá, múzeá, galérie, knižnice, hvezdárne a pod.) a na úseku školstva (školy v prírode, stredné odborné učilištia, stredné odborné školy a pod.).
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu príspevkových organizácií sektora verejnej správy na roky 2010 až 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy PO sektora VS spolu
677 769
679 708
687 514
704 042
nedaňové príjmy
161 704
174 856
177 600
181 760
transfery v rámci sektora VS
514 704
503 279
507 093
519 958
zo splátok úverov a pôžičiek (FO)
0
0
0
0
zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov a prevod prostriedkov z peňažných fondov (FO)
1 361
1 573
2 821
2 324
Výdavky PO sektora VS spolu
668 261
671 455
678 509
696 388
bežné výdavky
633 450
637 071
650 965
670 766
kapitálové výdavky
34 775
34 366
27 544
25 622
poskytovanie úverov a pôžičiek a splácanie istín (FO)
36
18
0
0
Celkový prebytok PO sektora VS
9 508
8 253
9 005
7 654
vylúčenie finančných operácií
-1 325
-1 555
-2 821
-2 324
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-1 361
-1 573
- 2 821
-2 324
23
vylúčenie výdavkových FO
36
18
0
0
Prebytok PO sektora VS (ESA 95)
8 183
6 698
6 184
5 330
11. Slovenská televízia
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu Slovenskej televízie (ďalej len „STV“) na roky 2010 až 2012 je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy STV spolu
94 826
64 830
64 354
64 398
z toho:
▪ daňové príjmy
67 227
54 217
54 759
55 307
▪ nedaňové príjmy, z toho:
26 753
9 013
7 995
7 491
príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
249
305
315
325
z reklamy
26 470
7 708
6 681
61 647
úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, vkladov...
17
99
99
99
ostatné nedaňové príjmy
17
0
0
0
▪ transfer zo štátneho rozpočtu
0
0
0
0
▪ zostatok z predchádzajúcich rokov (FO)
846
1 600
1 600
1 600
Výdavky STV spolu
94 826
63 230
62 754
62 798
z toho:
▪ mzdy
12 660
13 962
14 001
14 194
▪ odvody
4 333
4 966
4 966
5 049
▪ tovary a služby
65 771
38 920
38 046
37 455
▪ bežné transfery
2 104
2 063
2 090
2 117
▪ kapitálové výdavky
9 958
3 319
3 651
3 983
Celková bilancia STV
0
1 600
1 600
1 600
vylúčenie finančných operácií
-846
-1 600
-1 600
-1 600
z toho:
▪ vylúčenie príjmových finančných operácií
-846
-1 600
-1 600
-1 600
▪ vylúčenie výdavkových finančných operácií
0
0
0
0
Prebytok / schodok STV (ESA 95)
-846
0
0
0
Príjmová časť rozpočtu je tvorená daňovými príjmami, a to úhradami za služby verejnosti poskytované STV danými zákonom č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých výška tvorí 83,6 % z celkových príjmov v roku 2010. Ďalej to nedaňové príjmy najmä príjmy z reklamy, ktoré tvoria 11,9 % z celkových príjmov. Medziročný pokles
24
príjmov do roku 2010 je o 31,6 %, spôsobený najmä poklesom príjmov z reklamy ako aj predpokladaným poklesom výberu z úhrad za služby verejnosti.
Výdavková časť rozpočtu medziročne klesá o 33,3 %, čo je dôsledkom znižovania príjmov. Plnenie príjmov v roku 2009, poukazuje na nadhodnotenosť schváleného rozpočtu príjmov v roku 2009 (na základe údajov z doložky vplyvov k zákonu č. 68/2008 Z.z.), čo je zohľadnené v príjmoch na roky 2010 2012. Uvedené vyvoláva nutnosť výrazného šetrenia na strane výdavkov.
12. Slovenský rozhlas
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu Slovenského rozhlasu (ďalej len „SRo“) na roky 2010 - 2012 je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2009 nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy SRo spolu
28 580
27 226
27 199
27 434
z toho:
▪ daňové príjmy
23 667
23 236
23 468
23 703
▪ nedaňové príjmy, z toho:
2 921
3 180
2 921
2 921
príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
295
355
295
295
z reklamy
2 622
2 821
2 622
2 622
úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, vkladov...
3
3
3
3
▪ transfer zo štátneho rozpočtu
1 992
0
0
0
▪ zostatok z predchádzajúcich rokov (FO)
810
810
810
Výdavky SRo spolu
28 394
26 416
26 389
26 624
z toho:
▪ mzdy
7 105
7 189
7 785
8 441
▪ odvody
2 547
2 587
2 799
3 033
▪ tovary a služby
13 903
11 818
10 808
10 108
▪ bežné transfery
3 129
3 030
3 072
3 150
▪ kapitálové výdavky
1 709
1 792
1 925
1 892
▪ výdavky z transakcií s finančn. aktívami a pasívami, z toho: (FO)
0
0
0
0
Celková bilancia SRo
186
810
810
810
vylúčenie finančných operácií
0
-810
-810
-810
z toho:
▪ vylúčenie príjmových finančných operácií
0
-810
-810
-810
▪ vylúčenie výdavkových finančných operácií
0
0
0
0
Prebytok / schodok SRo (ESA 95)
186
0
0
0
Príjmová časť rozpočtu je tvorená daňovými príjmami, a to úhradami za služby verejnosti poskytované SRo danými zákonom č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
25
poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých výška tvorí 85,3 % z celkových príjmov v roku 2010. Ďalej to nedaňové príjmy, najmä príjmy z reklamy, ktoré tvoria 10,4 % z celkových príjmov.
Pokles celkových príjmov medzi rokom 2010 a 2009 o 4,74 % je spôsobený miernym poklesom v časti daňové príjmy (pokles 1,82 %), ale najmä v návrhu rozpočtu nerozpísaným transferom zo strany MK SR plánovaným v roku 2010, ktorý v roku 2009 predstavoval 1 ,99 mil. eur.
Výdavková časť rozpočtu klesá oproti roku 2009 o 6,97 %, čo je dôsledkom znižovania príjmov z titulu nerozpísaného transferu z MK SR, ktoré sa následne prejavuje najmä znížením v kategórii tovary a služby o 15,0 %.
13. Rozhlasová a televízna spoločnosť, s.r.o.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu Rozhlasovej a televíznej spoločnosti (ďalej len RTVS) na roky 2010 – 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy RTVS spolu
3 636
3 687
3 724
3 761
z toho:
▪ transfer od STV a SRo
3 636
3 687
3 724
3 761
Výdavky RTVS spolu
3 636
3 687
3 724
3 761
z toho:
▪ mzdy
320
338
355
372
▪ odvody
107
118
124
130
▪ tovary a služby
3 209
3 231
3 245
3 259
Celková bilancia RTVS
0
0
0
0
vylúčenie finančných operácií
0
0
0
0
Prebytok / schodok RTVS (ESA 95)
0
0
0
0
Príjmová časť rozpočtu je tvorená iba transferom od ostatných subjektov verejnej správy, a to transferom od STV vo výške 1,84 mil. eur, rovnako aj transferom od SRo vo výške 1,84 mil. eur na rok 2010. Výška transferu je daná zákonom č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výdavková časť rozpočtu je tvorená výdavkami na mzdy, odvody, tovary a služby. Spoločnosť vznikla v apríli roku 2008 ako vyberateľ úhrady za službu verejnosti poskytovanú STV a SRo na základe vyššie spomínaného zákona. Náklady vyberateľa úhrady na výber úhrady, kontrolu platenia úhrady a vymáhanie úhrady a pokút podľa tohto zákona uhrádzajú STV a SRo rovným dielom z príjmov z úhrad a pokút, najviac však do sumy 4 % z príjmov z úhrad a pokút.
26
14. Tlačová agentúra SR
Tlačová agentúra SR (ďalej len „TASR“) zmenila formu hospodárenia od 1. januára 2009 z príspevkovej organizácie mimo sektora verejnej správy rezortu MK SR na samostatnú verejno-právnu inštitúciu. Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu TASR na roky 2010 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy TASR spolu
3 631
4 407
4 635
4 902
z toho:
▪ nedaňové príjmy, z toho:
1 745
2 150
2 215
2 282
príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
16
6
6
6
administratívne a iné poplatky
1 728
2 142
2 207
2 273
ostatné nedaňové príjmy
0
2
2
2
▪ transfer zo štátneho rozpočtu
1 886
2 037
2 200
2 400
▪ zostatok z predchádzajúcich rokov (FO)
0
220
220
220
Výdavky TASR spolu
3 575
4 187
4 415
4 682
z toho:
▪ mzdy
1 773
1 858
1 951
2 054
▪ odvody
600
634
665
701
▪ tovary a služby
1 197
1 545
1 649
1 777
▪ bežné transfery
5
5
5
5
▪ kapitálové výdavky
0
145
145
145
Celková bilancia TASR
56
220
220
220
vylúčenie finančných operácií
0
-220
-220
-220
z toho:
▪ vylúčenie príjmových finančných operácií
0
-220
-220
-220
▪ vylúčenie výdavkových finančných operácií
0
0
0
0
Prebytok / schodok TASR (ESA 95)
56
0
0
0
27
Rozpočet príjmov na rok 2009 sa ešte odvíjal od rozpočtu vytvoreného v rozpočtovom rámci 2009 - 2011 pod MK SR, kedy TASR nebola platcom DPH. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že porovnanie príjmov ako aj výdavkov v roku 2010 s rokom 2009, kde je viditeľný 21,4 % nárast v príjmoch a 17,1 % nárast vo výdavkoch nemá vypovedaciu hodnotu.
Príjmová časť rozpočtu je tvorená najmä príjmami z administratívnych poplatkov (predaj spravodajského servisu), ktorých výška tvorí 48,6 % z celkových príjmov v roku 2010 a transferom zo štátneho rozpočtu z Ministerstva kultúry SR, ktorého výška predstavuje 46,2 % z celkových príjmov v roku 2010. Celkové príjmy na rok 2010 sa predpokladajú vo výške 4,41 mil. eur.
Výdavková časť rozpočtu TASR odzrkadľuje v celkovej výške príjmovú časť rozpočtu. Najväčšiu časť výdavkov tvoria mzdy s podielom 44,4 % a tovary a služby vo výške 36,9 % z celkových výdavkoch.
Výsledok hospodárenia TASR vzhľadom na jej existenciu ako samostatného subjektu verejnej správy v tomto roku, nie je možné porovnať s predchádzajúcim obdobím. Saldo hospodárenia TASR sa v období 2010 až 2012 predpokladá vyrovnané.
15. Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
Úrad je verejnoprávna inštitúcia a je klasifikovaný ako subjekt ústrednej štátnej správy. Pri zostavovaní rozpočtu Úradu sa vychádza hlavne zo zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). V súlade s týmto zákonom Úrad zostavuje rozpočet výnosov a nákladov na príslušný rozpočtový rok. V rozpočte Úradu sa osobitne rozpočtujú náklady na činnosť Rady, správy Úradu, Dozorného výboru a jednotlivých výborov.
Hlavnými cielmi a činnosťami Úradu je prispievať ku zvyšovaniu dôvery investorov a širokej verejnosti v audit účtovných závierok a v audit súladu výročných správ s účtovnými závierkami. Vytvoriť efektívny systém verejného dohľadu nad výkonom auditu, pričom dohliadanými subjektmi Slovenská komora audítorov, audítori a audítorské spoločnosti. Vykonávať tento dohľad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických alebo fyzických osôb. Osobitný dôraz pritom klásť na výkon auditu v subjektoch verejného záujmu. Spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu členských krajín Európskej únie a tretích krajín. Spolupracovať s orgánmi Európskej únie pri tvorbe medzinárodných účtovných štandardov a medzinárodných audítorských štandardov a zabezpečovať ich prístupnosť pre používateľov v Slovenskej republike v štátnom jazyku. Spolupracovať s Ministerstvom financií na príprave právnych predpisov v oblasti účtovníctva a auditu.
Príjmy Úradu na rok 2010 rozpočtované vo výške 712 tis. eur a tvoria ich najmä príspevok zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky vo výške 262 tis. eur. Ďalšími príjmami ročné príspevky subjektov verejného záujmu rozpočtované v roku 2010 vo výške 411 tis. eur a ostatné (napr. príjmy z pokút, náhrady za trovy konania, úrok z omeškania, poplatky za skúšky a preskúšanie, poplatky za úkony na úrade) v celkovej výške 39,0 tis. eur.
Výdavková časť rozpočtu predstavuje výdavky spojené so zabezpečením činnosti Úradu. Medzi objemovo významné časti nákladov rozpočtu patria mzdy, v ktorých zahrnuté aj odmeny externým spolupracovníkom zabezpečujúcich základné úlohy Úradu (hlavne dohľady) a s tým súvisiace odvody, nájomné, náklady na preklady relevantné ISA, náklady na audítorské skúšky, cestovné, kancelárske potreby a iné.
28
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu úradu na roky 2010 až 2012 je nasledovný:
( v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Príjmy UDVA spolu
898
712
718
718
z toho:
▪ nedaňové príjmy, z toho:
450
450
450
450
ostatné nedaňové príjmy
450
450
450
450
▪ granty a transfery, z toho
249
262
268
268
zo štátneho rozpočtu
249
262
268
268
▪ príjmové finančné operácie, z toho:
199
0
0
0
prevod prostriedkov z predchádzajúcich rokov
199
0
0
0
Výdavky UDVA spolu
898
712
718
718
z toho:
▪ bežné výdavky, z toho:
865
712
718
718
mzdy
422
422
422
422
odvody
82
82
82
82
tovary a služby
361
208
214
214
▪ kapitálové výdavky
33
0
0
0
Celková bilancia UDVA
0
0
0
0
vylúčenie finančných operácií
-199
0
0
0
z toho:
▪ vylúčenie príjmových finančných operácií
-199
0
0
0
Prebytok / schodok UDVA (ESA 95)
-199
0
0
0
29
30
Príloha č. 2
Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
31
Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
1. Základné predpoklady tvorby návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 2012 pre odvody a príspevky Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie
Základným východiskom pre vypracovanie odhadu odvodov Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie na roky 2010 2012 závery zo zasadnutia Poradného výboru pre vlastné zdroje (ACOR) z 12. mája 2009 pri súčasnom zohľadnení finančného rámca Európskej únie na roky 2007 až 2013.
Odhad odvodov Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie na roky 2010 2012 je vypracovaný na základe nového rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, ktoré vstúpilo do platnosti dňa 1. marca 2009.
Od roku 2011 bude Slovenská republika prispievať aj do Európskeho rozvojového fondu1.
2. Odvody a príspevky Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie
Tabuľka č. 1: Odvody SR do všeobecného rozpočtu EÚ v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
Tradičné vlastné zdroje
129 600 000
132 192 000
134 835 840
Odvody SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov
901 477 039
782 678 375
841 808 812
Odvody SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov
771 877 039
650 486 375
706 972 972
Tabuľka č. 2: Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
0
4 880 000
4 880 000
Príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ spolu
0
4 880 000
4 880 000
Celkové odvody a príspevky Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie v rokoch 2010 až 2012 vyjadruje nasledovná tabuľka.
Tabuľka č. 3: Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
Odvody SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov
901 477 039
782 678 375
841 808 812
Príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ spolu
0
4 880 000
4 880 000
Odvody a príspevky SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov
901 477 039
787 558 375
846 688 812
Odvody a príspevky SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov
771 877 039
655 366 375
711 852 972
1 Odhady príspevkov Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu spracované na základe dokumentu ACP č. 160/07 ADD 2, ktorý bol predložený v rámci pracovnej skupiny ACP dňa 31.08.2007.
32
3. Príjmy zo všeobecného rozpočtu a príjmy SR na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v rokoch 2010 až 2012
Príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ, uvedené v nasledujúcej tabuľke, rozdeľujeme na príjmy, ktoré zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v zmysle §§ 7 a 8 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príjmy, ktoré nie zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa rovnako nezaraďujú iné prostriedky zo zahraničia, poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.
Tabuľka č. 4: Príjmy SR zo všeobecného rozpočtu a príjmy SR na základe medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
2010 - 2012
A1=A11+A12+A13+A14
Poľnohospodárske fondy v tom:
765 943 639
637 668 787
549 546 531
1 953 158 957
A11
Priame platby
241 128 100
281 663 800
318 448 100
841 240 000
A12
Trhovo orientované výdavky
32 807 310
28 005 910
23 926 977
84 740 197
A13
Program rozvoja vidieka
489 708 793
325 404 000
204 627 500
1 019 740 293
A14
Európsky fond pre rybné hospodárstvo
2 299 436
2 595 077
2 543 954
7 438 467
A2=A21+A22
Štrukturálne operácie
2 131 556 975
2 383 912 339
2 020 250 992
6 535 720 306
A21
Štrukturálne fondy (bez INTERREG IVC a INTERACTII)
1 377 845 398
1 604 431 556
1 379 205 116
4 361 482 070
A22
Kohézny fond
753 711 577
779 480 783
641 045 876
2 174 238 236
A=A1+A2
Príjmy z EÚ zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu spolu
2 897 500 614
3 021 581 126
2 569 797 523
8 488 879 263
B1
Programy Európskej územnej spolupráce
12 052 580
11 513 739
11 788 988
35 355 274
B2
Predvstupové fondy
3 059 682
0
0
3 059 682
B3
Vnútorné politiky/vnútorné opatrenia
160 083 812
161 755 763
303 425 763
625 265 338
B=B1+B2+B3
Príjmy z EÚ nezaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu spolu
175 196 074
173 269 502
315 214 718
663 680 294
C=A+B
Príjmy z EÚ spolu
3 072 696 688
3 194 850 628
2 885 012 241
9 152 559 557
D=D1+D2
Iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv v tom:
42 256 000
37 987 000
6 766 000
87 009 000
33
D1
Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus
29 918 000
26 796 000
0
56 714 000
D2
Švajčiarsky finančný mechanizmus
12 338 000
11 191 000
6 766 000
30 295 000
E=C+D
Príjmy z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv spolu
3 114 952 688
3 232 837 628
2 891 778 241
9 239 568 557
V rokoch 2010 2012 sa v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva SR rozpočtujú príjmy z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na priame platby, trhovo orientované výdavky a prostriedky v rámci Plánu rozvoja vidieka. V prípade stanovenia priamych platieb sa vychádzalo z odhadov čerpania zdrojov určených na jednotnú platbu na plochu a osobitnej platby na cukor. Do odhadov zahrnuté osobitná platba a prechodná platba na ovocie a zeleninu, platba na pestovanie energetických plodín a dodatočné priame platby. Očakávané príjmy z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa rozpočtujú vo väzbe na programové dokumenty Program rozvoja vidieka SR 2007 2013 a Operačný program Rybné hospodárstvo 2007 2013, schválené Európskou komisiou. V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 rozpočtované prostriedky tiež v súvislosti s Európskym plánom oživenia hospodárstva vo väzbe na rozhodnutie Rady č. 2009/434/ES z 25. mája 2009, tzv. recovery package.
Odhady očakávaných príjmov v prípade štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vyplývajú z úrovne záväzkov programového obdobia 2007 2013 podľa programových dokumentov, schválených Európskou komisiou v rámci Národného strategického referenčného rámca. V prípade Kohézneho fondu sa v roku 2010 očakávajú tiež príjmy z projektov skráteného programového obdobia, ktorých implementácia sa začala v roku 2006. Príjmy z prostriedkov na základe záväzkov prvého programového obdobia zahrnuté v rozpočte kapitol, implementujúcich Národný rozvojový plán a na roky 2010 až 2012 sa nerozpočtujú.
Z predvstupových fondov sa očakávajú príjmy z fondu ISPA, z ktorého budú ukončované projekty nasledujúci rok.
V rámci vnútorných politík sa očakávajú príjmy v rokoch 2010 2012 z vnútorných opatrení a vnútorných politík podľa záväzkov finančného rámca na roky 2007 - 2013 a z prostriedkov na odstavenie bloku V1 atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Odhady čerpania prostriedkov sú zobrazené v nasledovnej tabuľke.
Tabuľka č. 5: Odhad čerpania prostriedkov z vnútorných politík a z programov Európskej
územnej spolupráce v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
Vnútorné politiky a vnútorné opatrenia
89 853 812
102 755 763
105 195 763
Programy Európskej územnej spolupráce
12 052 580
11 513 739
11 788 955
Odstavenie bloku V1 Jaslovských Bohuníc
70 230 000
59 000 000
198 230 000
Vnútorné politiky EÚ
172 136 392
173 269 502
315 214 718
Príjmy z vnútorných politík EÚ, programy Európskej územnej spolupráce, príjmy na odstavenie bloku VI Jaslovských Bohuníc BIDSF, príjmy z finančného mechanizmu EHP,
34
Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu majú charakter grantu a nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
V prípade finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sa implementácia začala podpisom memoránd o porozumení začiatkom roka 2005. Pre oba mechanizmy je pre Slovenskú republiku na celé obdobie vyplácania alokovaná suma 70 329 000 euro. Príjem prostriedkov je ovplyvnený charakterom procesu podpisovania zmlúv, do ktorého vstupuje aj Úrad pre finančný mechanizmus, ktorý odsúhlasuje návrhy zmlúv. Počas celého obdobia prijímania prostriedkov budú prostriedky finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu predplatené z prostriedkov štátneho rozpočtu a následne budú refundované z prostriedkov oboch mechanizmov.
Predpokladaný objem príspevku Švajčiarskej konfederácie prostredníctvom Švajčiarskeho finančného mechanizmu pre Slovenskú republiku na obdobie päť rokov počnúc rokom 2006 je 66 866 000 CHF. Podpora z daného mechanizmu bude smerovať najmä do oblasti bezpečnosti, stability, životného prostredia, infraštruktúry, ľudského a sociálneho rozvoja a podpory súkromného sektora.
4. Výdavky na financovanie spoločných programov a spolufinancovanie povstupových fondov a výdavky na financovanie poľnohospodárskych fondov
Výdavky na financovanie spoločných programov a spolufinancovanie povstupových príjmov súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri stanovení uvedených výdavkov a spolufinancovania povstupových príjmov zo všeobecného rozpočtu sa vychádza zo schválených programových dokumentov na druhé programové obdobie.
Tabuľka č. 6: Odhad výdavkov na financovanie spoločných programov a spolufinancovanie
povstupových príjmov zo všeobecného rozpočtu EÚ zo štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
A1
Predvstupové fondy a PF
4 844 151
3 000
3 000
A2
Programy Európskej územnej spolupráce
3 489 705
3 574 779
3 575 450
A3
Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus
5 613 100
5 759 200
3 930 200
A4
Švajčiarsky finančný mechanizmus
6 292 100
3 898 100
1 488 100
A5
Vnútorné politiky a vnútorné opatrenia
4 674 368
4 964 670
5 466 000
A=A1+A2+A3+
A4+A5
Výdavky na financovanie spoločných programov spolu
24 913 424
18 199 749
14 462 750
B1=B11+B12+B13+B14+B15
Poľnohospodárske fondy v tom:
284 342 857
140 344 745
103 040 131
B11
Rozvoj vidieka
161 445 374
99 796 000
61 122 500
35
B12
Medziročné vyrovnanie úrovní priamych platieb voči
40 535 700
36 784 300
38 572 010
B13
Národná vyrovnávacia platba
78 734 160
0
0
B14
Trhovo orientované výdavky
2 740 283
2 763 019
2 361 247
B15
Spolufinancovanie EFF
887 340
1 001 426
984 374
B2=B21+B22
Štrukturálne operácie v tom:
373 071 427
415 656 436
356 112 516
B21
Štrukturálne fondy
248 186 577
289 253 861
254 139 620
z toho EIB
223 874 943
261 742 248
214 767 068
B22
Kohézny fond
124 884 850
126 402 575
101 972 896
ztoho EIB
120 241 751
126 402 575
101 972 896
B=B1+B2
Spolufinancovanie spolu
657 414 284
556 001 181
459 152 647
C=A+B
Výdavky na spoločné programy a spolufinancovanie spolu
682 327 708
574 200 930
473 615 397
Výdavky na financovanie spoločných programov, v tom predvstupového fondu ISPA/KF, Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu zabezpečené v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Tieto výdavky zahŕňajú aj prostriedky na financovanie kurzových rozdielov, dane z úrokov, predfinancovanie záverečnej platby, bankové poplatky za vedenie účtov a pod. V kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenené tiež prostriedky štátneho rozpočtu na preplatenie cestovných výdavkov zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy a iných inštitúcií, súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadnutiach výborov a pracovných skupín Rady Európskej únie pre roky 2010 2012 v sume po 265 eur. Výdavky na spolufinancovanie Európskej územnej spolupráce rozpočtované v príslušných rozpočtových kapitolách.
V rámci finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sa výdavky na spolufinancovanie zabezpečujú do výšky 15 % z celkovej sumy oprávnených výdavkov. Celková výška vychádza z odhadov očakávaných výdavkov Národného kontaktného bodu, t. j. Úradu vlády SR, ktorý je zodpovedný za implementáciu týchto finančných nástrojov.
Spolufinancovanie príjmov z poľnohospodárskych fondov sa zabezpečuje v rámci výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR. V prípade projektov Kohézneho fondu prvého programového obdobia spolufinancovanie vychádza zo schválených finančných memoránd a je zabezpečené len v kapitole Ministerstva životného prostredia SR s ohľadom na ukončovanie implementácie projektov.
36
Prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov, podporovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu súčasťou programových štruktúr príslušných rozpočtových kapitol, podieľajúcich sa na implementácii programových dokumentov druhého programového obdobia. Miera spolufinancovania je daná v Národnom strategickom referenčnom rámci a v jednotlivých programových dokumentoch. V objeme spolufinancovania je premietnutý odhad spolufinancovania z Rámcového úveru od Európskej investičnej banky na spolufinancovanie Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013.
5. Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii
Rozpočtová rezerva na prostriedky a odvody slúži na administrovanie prostriedkov štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, príjmov z poľnohospodárskych fondov, odvodov Európskej únii a na výdavky na zefektívnenie systému finančného riadenia fondov a iných finančných nástrojov. Rozpočtuje sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Vytvorenie uvedenej rezervy je nevyhnutné na zabezpečenie plynulého financovania spoločných programov. Rezerva slúži na krytie rozpočtom nevyhnutých a nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v priebehu roka, ako napríklad bankové poplatky za vedenie účtov, kurzové rozdiely, daň z úrokov, rýchlejšia realizácia projektov a pod.
Tabuľka č. 7: Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii na roky 2010
2012
(v eurách)
2010
2011
2012
Rezerva na štrukturálne operácie v tom:
8 883 549
7 071 723
7 071 723
Rezerva na štrukturálne fondy
8 731 419
7 071 723
7 071 723
Rezerva na Kohézny fond
152 130
0
0
Rezerva na odvody EÚ
42 078 032
383 682
364 880
Rezerva na financovanie poľnohospodárskych fondov
2 875 042
2 073 458
2 073 027
Výdavky na zefektívnenie systému finančného riadenia EÚ fondov a iných finančných nástrojov
1 991 635
1 659 696
1 659 696
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ spolu
55 828 258
11 188 559
11 169 326
6. Stav pohľadávok SR voči EÚ
V rozpočte verejnej správy na roky 2010 2012 vyčlenené finančné prostriedky na predfinancovanie prostriedkov z rozpočtu EÚ, čo znamená pre SR pohľadávku voči v nasledujúcich rokoch. V prípade priamych platieb v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu k ich preplateniu zo strany Európskej komisie dôjde v nasledujúcom roku. Tento trend bude pokračovať do vyrovnania úrovne priamych platieb s EÚ a to do roku 2013.
Pohľadávka v prípade platieb zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vzniká z dôvodu časového nesúladu medzi platbami prostriedkov zo zdrojov štátneho rozpočtu a plnením príjmov z prostriedkov EÚ.
Stav pohľadávok v jednotlivých rokoch a medziročné nárasty sú uvedené v tabuľke.
Tabuľka č. 8: Stav pohľadávok ku koncu roka a ich medziročný nárast v rokoch 2010 až 2012
37
(v eurách)
2010
2011
2012
Pohľadávka na priame platby
40 535 700
36 784 300
38 572 010
Pohľadávka na štrukturálne fondy
58 457 850
0
0
Pohľadávky celkom
98 993 550
36 784 300
38 572 010
Medziročný nárast
43 526 245
-13 777 271
-46 644 269
7. Čistá finančná pozícia SR voči EÚ v rokoch 2010 až 2012
Čistá finančná pozícia SR na roky 2010 2012 bude vykazovať priaznivý trend aj po zohľadnení dopadov odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu na štátny rozpočet. Čistá finančná pozícia SR voči na roky 2010 2012 pri zohľadnení medziročného nárastu pohľadávok voči sa odhaduje na úrovni 6 599 940 036 eur.
Tabuľka č. 9: Odhad čistej finančnej pozície SR v rokoch 2010 až 2012
(v eurách)
2010
2011
2012
A
Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ
901 477 039
787 558 375
846 688 812
B
Príjmy z EÚ spolu
3 072 696 688
3 194 850 628
2 885 012 241
C
Medziročný nárast pohľadávok
43 526 245
-13 777 271
-46 644 269
D=B+C-A
Čistá finančná pozícia SR
2 214 745 894
2 393 514 982
1 991 679 160
Príjmy z EÚ majú pozitívny dopad na bilanciu Slovenska, ale neutrálny dopad na verejné financie. Vyplýva to z toho, že časť príjmov z EÚ je príjmom štátneho rozpočtu vo forme transferov a súčasne aj výdavkom štátneho rozpočtu vo forme bežných výdavkov a kapitálových výdavkov a druhá časť príjmov vôbec nevstupuje do štátneho rozpočtu.
38
39
Príloha č. 3
Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2007 až 2010
Aktualizácia 2009
September 2009
40
Úvod
Napĺňanie „Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2007 2010“ v roku 2008 ovplyvnili dve podstatné skutočnosti globálna finančná kríza (prehĺbená po páde banky Lehman Brothers v septembri 2008) a príprava SR na prijatie meny euro 1.1.2009. Kríza finančných trhov neumožnila plánované vydanie eurobondu v roku 2008. Vďaka prísnemu dodržiavaniu zvolenej stratégie to nemalo negatívny vplyv na riadenie krytia štátneho dlhu a na výdavky na dlhovú službu v horizonte najbližších rokov (2009 a 2010).
Nastavenie jednotlivých parametrov štátneho dlhu v stratégii sa po dvojročnom hodnotení ukazuje ako správne a vhodné pre podmienky riadenia štátneho dlhu SR. Je potrebné konštatovať, že z dôvodu globálnej finančnej krízy nie je možné v potrebnej hodnote a za prijateľných podmienok emitovať štátne dlhopisy so splatnosťou presahujúcou 5 rokov. Z tohto dôvodu sa postupne zhoršuje štruktúra krytia štátneho dlhu. Ak sa situácia na svetovom a európskom finančnom trhu podstatným spôsobom nezlepší, v roku 2010 nebude možné exaktne dodržiavať stanovené limity refinančného a úrokového rizika.
V porovnaní s krajinami SR jedny z najprísnejších pravidiel riadenia štátneho dlhu. Napriek tomuto faktu, je SR jednou z mála krajín EÚ, ktorá v čase pretrvávajúcej krízy „nezmäkčovala“ kritériá a limity riadenia štátneho dlhu. Dôsledné napĺňanie cieľov stratégie prinieslo aj v roku 2008 potrebnú stabilitu do rozpočtu štátneho dlhu a spolu s vhodnou emisnou politikou významné úspory v štátnom rozpočte. Prípadné prehodnotenie spôsobu riadenia štátneho dlhu bude vhodné stanoviť v „Stratégii riadenia štátneho dlhu na roky 2010 2014“ po parlamentných voľbách v roku 2010 v súlade s novým programovým vyhlásením vlády SR.
Riadenie krytia štátneho dlhu prostredníctvom sledovania, riadenia a vyhodnocovania trhových finančných rizík podľa schválenej stratégie zabránilo aj v roku 2008 dodatočným výdavkom štátneho rozpočtu v súvislosti s globálnou finančnou krízou na úrovni niekoľkých miliárd slovenských korún. Zhoršené podmienky na svetových finančných trhoch pretrvávajúce od augusta 2007 mali na rozdiel od iných porovnateľných krajín na výdavky štátneho rozpočtu v roku 2008 minimálny vplyv.
Dokument je rozdelený do štyroch kapitol. V prvej kapitole je zobrazená štruktúra a vývoj štátneho a verejného dlhu. V druhej kapitole jednotlivo vyhodnotené ciele, ktoré boli špecifikované v Stratégii riadenia štátneho dlhu pre roky 2007 2010. Z časového hľadiska sa hodnotenie zameralo na vývoj v roku 2008, prípadne v prvom polroku 2009. Tretia kapitola popisuje makroekonomický a fiškálny vývoj v hlavných svetových ekonomikách (USA, eurozóna) a na Slovensku, najmä s prihliadnutím na vývoj na finančnom trhu. Najdôležitejšou udalosťou, ktorá zásadne ovplyvňuje svetovú ekonomiku, je globálna hospodárska a finančná kríza, ktorej je v rámci tejto kapitoly venovaná jedna časť. Súčasťou tretej kapitoly je aj fiškálny výhľad Slovenska a vplyv vstupu do eurozóny na riadenie štátneho dlhu. Štvrtá kapitola obsahuje pohľad na financovanie štátneho dlhu v horizonte nasledujúcich rokov. Zámery, ciele a parametre v Stratégii riadenia štátneho dlhu 2007 2010 boli nastavené správne a pre obdobie rokov 2008 až 2010 nie je potrebná zásadnejšia zmena v riadení štátneho dlhu.
41
1.Štruktúra štátneho a verejného dlhu SR
Štátny dlh ku koncu roka 2008 dosiahol 17,7 mld. eur, čo predstavovalo 26 % z HDP. Z toho 94 % tvorili emitované cenné papiere. Podiel úverov na štátnom dlhu predstavoval iba 6 %. Z menového hľadiska bol štátny dlh do konca roku 2008 denominovaný prevažne v slovenských korunách a v eurách. Od prijatia eura je podiel dlhu denominovaného v domácej mene až 99,5 %. Podiel ostatných mien bol zanedbateľný a kumulatívne nepresiahol 0,5 %.
Štruktúra štátneho dlhu v menovitej hodnote a štátny dlh z menového hľadiska
Položka
Stav v mil. €
Stav v mil. €
Stav v mil. €
% z HDP
% z celku
Stav k:
k 31.12.2006
k 31.12.2007
k 31.12.2008
k 31.12.2008
k 31.12.2008
Štátny dlh v menovitej hodnote
16 098
17 302
17 651
26,2
100,0
Cenné papiere
14 486
16 104
16 614
24,7
94,1
Úvery
916
1 198
1 037
1,5
5,9
Riziká z realizácie štátnych záruk
696
0
0
0,0
0,0
SKK
11 917
12 544
13 376
19,9
75,8
EUR
4 101
4 683
4 189
6,2
23,7
USD
2
0
0
0,0
0,0
JPY
70
70
82
0,1
0,5
CZK
0
0
0
0,0
0,0
CHF
8
4
4
0,0
0,0
Zdroj: MF SR
Z teritoriálneho hľadiska predstavoval domáci štátny dlh (veriteľom je rezident) 59 % z celkového dlhu a zahraničný dlh (veriteľom je nerezident) 41 %. Z časového hľadiska tvoril dlhodobý dlh (splatnosť nad jeden rok) ku koncu roku 2008 takmer 95 % z celkového dlhu.
Štátny dlh z teritoriálneho a časového hľadiska
Stav v mil. €
Stav v mil. €
Stav v mil. €
% z HDP
% z celku
stav k:
k 31.12.2006
k 31.12.2007
k 31.12.2008
k 31.12.2008
k 31.12.2008
Štátny dlh v menovitej hodnote
16 098
17 302
17 651
26,2
100,0
domáci
9 053
10 265
10 444
15,5
59,2
zahraničný
7 046
7 038
7 207
10,7
40,8
krátkodobý
35
0
741
1,1
4,2
dlhodobý
16 064
17 302
16 910
25,1
95,8
Zdroj: MF SR
Celkový dlh verejnej správy, ktorý okrem štátneho dlhu zahŕňa aj dlh ostatných zložiek verejnej správy, bol ku koncu roka 2008 necelých 19 mld. eur, čo predstavovalo 27,6 % z HDP. Ukazovateľ dlhu verejnej správy je dôležitý z hľadiska hodnotenia plnenia maastrichtského kritéria. Podľa tohto kritéria dlh verejnej správy nesmie presiahnuť 60 % HDP. Verejný dlh na Slovensku je teda výrazne pod referenčnou hodnotou a toto kritérium je plnené s rezervou. Rozhodujúcou zložkou dlhu verejnej správy je štátny dlh, ktorého podiel je 95 %.
Dlh verejnej správy – maastrichtský
Stav v mil. €
Stav v mil. €
Stav v mil. €
% z HDP
% z celku
stav k:
k 31.12.2006
k 31.12.2007
k 31.12.2008
k 31.12.2008
k 31.12.2008
Dlh verejnej správy - maastrichtský
16 770
18 053
18 613
27,6
100,0
Štátny dlh (vrátane vkladov dobrov. klientov ŠP)
16 127
17 335
17 684
26,3
95,0
Dlh ostatných zložiek verejnej správy
643
717
929
1,4
5,0
42
Zdroj: MF SR
43
2.Vyhodnotenie plnenia cieľov stanovených v stratégii
Z hľadiska súčasného stavu dlhového portfólia schválená stratégia riadenia štátneho dlhu pre roky 2007 2010 vychádza z potrieb zlepšovania a udržiavania súčasného stavu parametrov štátneho dlhu. Hlavné ciele stratégie sú:
1.Zmenšenie počtu emisií nových štátnych cenných papierov a štandardizovanie veľkosti jednotlivých emisií.
2.Zlepšenie transparentnosti zámerov emitenta (MF SR) a jeho komunikácie s investormi a finančnými trhmi.
3.Optimalizácia nákladov (výdavkov) štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu.
4.Dosiahnutie a udržanie stanovených limitov pre refinančné a úrokové riziko, ako aj udržanie dosiahnutej priemernej splatnosti portfólia štátnych cenných papierov a durácie portfólia štátnych cenných papierov ako sekundárnych veličín.
5.Postupné zväčšovanie podielu štátneho dlhu v zahraničných menách v pomere k slovenským korunám.
6.Prehodnotenie a v prípade vhodných podmienok na trhu uskutočnenie emisie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo.
2.1.Zmenšenie počtu emisií nových štátnych cenných papierov a štandardizovanie ich veľkosti
V roku 2008 ARDAL pokračovala v štandardnej komunikácii s finančnými trhmi a investormi doma aj v zahraničí. V závere roka 2008 bol vypracovaný a zverejnený záväzný harmonogram emisií a aukcií štátnych cenných papierov na rok 2009. Publikovanie harmonogramu na celý rok vopred a jeho záväznosť pozitívne hodnotené domácimi a zahraničnými investormi a finančnými trhmi. Uverejnením harmonogramu na rok 2009 sa Slovensko zaradilo k nemnohým krajinám, ktoré napriek kríze na finančných trhoch nezmenili správanie.
Na pravidelných interaktívnych stretnutiach s investormi ARDAL informoval o aktuálnych zámeroch MF SR a ARDAL v oblasti primárneho a sekundárneho trhu štátnych cenných papierov. Predmetom stretnutí bolo aj vyhodnotenie aukcií štátnych cenných papierov v uplynulom období.
2.2.Zlepšenie transparentnosti zámerov emitenta (MF SR)
Ako každý rok aj v roku 2008 ARDAL pokračovala v štandardnej komunikácii s finančnými trhmi a investormi doma aj v zahraničí. V závere roka 2008 bol vypracovaný a zverejnený záväzný harmonogram emisií a aukcií štátnych cenných papierov na rok 2009. Publikovanie záväzného harmonogramu na celý rok vopred a jeho záväznosť pozitívne hodnotené domácimi a zahraničnými investormi a finančnými trhmi a uverejnením harmonogramu na rok 2009 sa Slovensko zaradilo k nemnohým krajinám, ktoré napriek kríze na finančných trhoch nezmenili správanie.
Na pravidelných interaktívnych stretnutiach s investormi ARDAL informoval o aktuálnych zámeroch MF SR a ARDAL v oblasti primárneho a sekundárneho trhu štátnych cenných papierov. Predmetom stretnutí bolo aj vyhodnotenie aukcií štátnych cenných papierov v uplynulom období.
2.3.Optimalizácia nákladov štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu
Priemerná úroková sadzba novo emitovaných štátnych dlhopisov na domácom trhu oproti roku 2007 v súlade s pohybom úrokových sadzieb na trhu vzrástla zo 4,160 % p. a. na 4,650 % p. a. Kreditné (rizikové) marže v roku 2008 enormne vzrástli u všetkých krajín. V prípade Slovenska uvedená marža narástla, ale vďaka vstupu do EMU bol nárast najmenší z nových členských krajín EU.
44
Na európskom kapitálovom trhu neboli od začiatku roku 2008 vhodné podmienky pre emisiu slovenského Eurobondu a po krachu Lehman Brothers v septembri sa zhoršili natoľko, že bolo rozhodnuté odložiť emisiu Eurobondu až na rok 2009.
K 31.12.2008 bola priemerná úroková sadzba portfólia nesplatených štátnych dlhopisov denominovaných v slovenských korunách 4,406 % p. a. (vážená hodnotou), štátnych dlhopisov denominovaných v eur 4,804 % p. a. a celého portfólia 4,501 % p. a. (nárast z hodnoty 4,464 % p. a. z konca roka 2007).
2.4.Vyhodnotenie ukazovateľov stanovených v stratégii
Pre udržiavanie refinančného a úrokového rizika na akceptovateľnej úrovni bol stratégiou zavedený systém monitorovania a vyhodnocovania týchto rizík, podobne ako v iných krajinách eurozóny. Bol zavedený limit kumulatívnej splatnosti a precenenia dlhu vrátane úrokov v jednom roku a limitu kumulatívnej splatnosti a precenenia dlhu vrátane úrokov do 5 rokov. Zavedené hraničné hodnoty a ich dodržiavanie pozitívne vplývajú aj na vývoj priemernej splatnosti a durácie, ktoré sú sledované až ako sekundárne veličiny.
V prípade refinančného rizika je strategickým zámerom dodržiavanie limitu kumulatívnej splatnosti v jednom roku na 22,5 % celkového dlhu a limit kumulatívnej splatnosti na najbližších 5 rokov na 60 % celkového dlhu.
V prípade rizika z precenenia je smerodajný limit na precenenie štátneho dlhu v prvom roku na úrovni 25 % celkového dlhu a kumulatívne za 5 rokov na úrovni 65 % celkového dlhu.
Refinančné riziko
Kumulatívna splatnosť v jednom roku k 31.12.2008 bola 21,36 % (k 31.6.2009 je to 21,38 %) z celkovej hodnoty dlhu (maximum podľa stratégie je 22,5 %) a kumulatívna splatnosť na najbližších 5 rokov 57,86 % z celkovej hodnoty dlhu (k 31.6.2009 je to 62,07 %), pričom limit je maximálne 60 %. Z toho vyplýva, že v súčasnosti sa mierne neplní len limit pri 5 ročnej kumulatívnej splatnosti. Kríza na finančných trhoch, príklon investorov k veľmi krátkym splatnostiam a nevýhodné podmienky na vydanie eurobondu pomocou syndikátu zapríčinilo zväčšenie podielu finančných prostriedkov (so splatnosťou do 1 roka) použitých zo systému Štátnej pokladnice (ŠP) oproti začiatku roka 2008, čím sa zmenila štruktúra krytia dlhu. K 31.12.2008 MF SR prostredníctvom refinančného systému ŠP využívalo pre potreby krytia dlhu 2,30 mld. eur (69,35 mld. Sk).
Ukazovatele refinančného rizika:
Refinančné riziko k 31.12.2008
Refinančné riziko k 31.6.2009
Roky
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
1
21,36%
19,47%
22,50%
21,38%
18,69%
22,50%
5
57,86%
56,84%
60,00%
62,07%
60,77%
60,00%
* Dlh podľa Maastrichtu nezahŕňa záväzky MF SR voči Štátnej pokladnici.
Úrokové riziko
Stanovený limit z precenenia štátneho dlhu v prvom roku na úrovni 25 % celkového dlhu bol aj v minulosti prekročený a dosahoval k 31.12.2008 hodnotu 29,53 % (k 31.6.2009 sa zhoršil na 30,72 %). Pri posudzovaní kumulatívnej hodnoty za 5 rokov bol stanovený limit na úrovni 65 % celkového dlhu dodržaný. Ku koncu roka 2008 dosahoval hodnotu 59,91 % z celkového dlhu (k 31.6.2009 je tento limit mierne prekročený 65,26 %).
Ukazovatele úrokového rizika:
Úrokové riziko k 31.12.2008
Úrokové riziko k 31.6.2009
Roky
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
1
29,53%
27,83%
25,00%
30,72%
28,35%
25,00%
5
59,91%
58,94%
65,00%
65,26%
64,07%
65,00%
* Dlh podľa Maastrichtu nezahŕňa záväzky MF SR voči Štátnej pokladnici.
45
V porovnaní s inými európskymi krajinami MF SR prostredníctvom systému ŠP využíva voľné verejné zdroje v oveľa väčšom rozsahu, čo prináša väčšie šetrenie výdavkov štátneho rozpočtu, ale zároveň zhoršenie niektorých dôležitých podielových ukazovateľov štátneho dlhu. Zdroje zo ŠP majú krátkodobý charakter a preto zhoršujú ukazovatele refinančného rizika, avšak pri ich využívaní nehrozí nedostatok likvidity, nakoľko tieto zdroje „neopustia“ systém v krátkom časovom horizonte a neočakávane. Podobne pri úrokovom riziku, zdroje zo ŠP, vzhľadom na ich charakter, reagujú na zmeny krátkodobých úrokových sadzieb na trhu, avšak ich zmeny nie sú výraznejšie ako zmeny trhových sadzieb.
Zlepšenie týchto ukazovateľov by bolo možné úpravami cez finančné deriváty (prevažne úrokové swapy), ktoré bežne využívané v iných dlhových agentúrach, zmenou pohyblivých úrokových sadzieb na fixné. Predpokladom realizácie týchto obchodov je dobudovanie potrebnej infraštruktúry, najmä zlepšenie podmienok platobného styku, účtovnej metodiky a podpísanie tzv. ISDA zmluvy. Daný stav je tiež možné vylepšiť aj prípadnou zahraničnou emisiou s fixným kupónom a splatnosťou 10 a viac rokov, nakoľko predaj takejto emisie na domácom trhu je pre nízky záujem zo strany investorov limitovaný.
Vývoj durácie a priemernej splatnosti
Tieto veličiny sú, podľa Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2007 2010 sledované až ako sekundárne. Uvedené ukazovatele sú na stabilnej úrovni viac rokov.
Vývoj durácie a priemernej splatnosti portfólia dlhopisov a úverov:
Rok
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009*
Durácia
2,8
2,43
3,55
3,16
3,99
4,13
4,39
4,22
Priemerná splatnosť
3,29
3,82
4,65
4,55
5,13
5,07
5,29
5,02
* údaje k 30.06.2009
2.5.Optimalizácia podielu štátneho dlhu v domácej mene voči euru
V súlade so zámerom uvedeným v stratégii riadenia dlhu vydať každý rok jeden Eurobond Slovensko malo v pláne emitovať v roku 2008 dlhopis na európskom trhu. Pretrvávajúce nevýhodné podmienky zapríčinené zhoršujúcou sa krízou na finančných trhoch spôsobili odklad emisie na druhý polrok. Pád banky Lehman Brothers v septembri 2008 a následné zastavenie obchodovania na trhoch znemožnilo akékoľvek úvahy o vydaní eurobondu prostredníctvom syndikátu.
Keďže začiatkom roku 2009 vstúpilo Slovensko do EMU, v ďalšom období je vydávanie dlhopisov v cudzích menách podmienené výhodnosťou takého zadlženia v zmysle menších nákladov, alebo menšieho rizika (napr. diverzifikácia investorského portfólia, zmenšenie refinančného rizika, výhodná doba do splatnosti).
Štruktúra dlhopisov podľa meny
XII-2006
XII-2007
XII -2008
VI -2009
EUR
19,81%
24,24%
22,05%
100%
SKK
80,19%
75,76%
77,95%
0%
2.6.Prehodnotenie a v prípade vhodných podmienok na trhu uskutočnenie emisie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo
Ministerstvo financií SR v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity pokračuje v príprave na uskutočnenie emisie predmetných dlhopisov v rámci primárneho trhu a prípadného obchodovania s nimi v rámci sekundárneho trhu. Tento projekt je technicky oveľa náročnejší, ekonomicky značne nákladnejší ako vydanie „normálnych“ štátnych dlhopisov, pričom získané zdroje rádovo menšie. Navyše úspešnosť takejto emisie je značne závislá od podmienok na finančnom trhu, hlavne od úrokových sadzieb. Navyše kríza na finančných trhoch a opatrenia vlád európskych krajín (aj Slovenskej) na ochranu vkladov
46
v bankách odstránili najväčšiu výhodu emisie štátnych dlhopisov bezrizikovosť investície v porovnaní s ostatnými produktmi na finančnom trhu.
3.Makroekonomický a fiškálny vývoj
Finančné trhy v SR pod vplyvom prehlbujúcej integrácie a zrýchľujúcej ekonomickej konvergencie a stávajú sa jednoznačnou súčasťou jednotného európskeho trhu vrátane trhu s finančnými aktívami. Z tohto hľadiska je pre vývoj slovenského finančného trhu rozhodujúci vývoj v eurozóne a okolitých krajinách v stredoeurópskom regióne. Ich výhľad je však podmienený trendmi v najväčších obchodných centrách v USA, eurozóne, Veľkej Británii či Japonsku.
3.1.Globálna kríza
Najvýznamnejším faktorom vývoja finančných trhov, s následným vplyvom aj na Slovensko, bola globálna finančná a hospodárska kríza. Tlaky na finančný sektor a celková neistota vyústili do sprísňovania úverových štandardov a nedostatku likvidity, čo výrazne napomohlo prelievaniu problémov z finančných trhov do reálnej ekonomiky. Dôvera v budúci ekonomický vývoj vyjadrená v indikátoroch ekonomického sentimentu sa vo viacerých krajinách vplyvom krízy výrazne zhoršila. Od druhej polovice roka 2008 sa tieto tendencie začali negatívne premietať do ukazovateľov reálnej ekonomiky vyspelých krajín. Medzi prvé príznaky sa zaradili výrazné poklesy stavebných objednávok, ku koncu roka 2008 mnohé krajiny zaznamenali výrazné prepady priemyselnej produkcie a zahraničného obchodu. Práve transmisný kanál zahraničného obchodu rozšíril krízu do celého sveta a čoraz viac sa začal skloňovať pojem globálna ekonomická kríza. Väčšina rozvinutých ekonomík sa dostala do recesie a rozvíjajúce sa ekonomiky zaznamenali výrazný pokles ekonomickej aktivity. Svetový obchod sa prepadáva a medzinárodné finančné toky sa oslabujú. Vo svojej poslednej prognóze z apríla 2009 to potvrdil aj MMF, podľa ktorého by mala ekonomika sveta poklesnúť v roku 2009 o 1,3 %, čo je najväčší pád za posledných 60 rokov. Očakáva sa, že svetový finančný systém po určitej stabilizácii bude čeliť ďalšiemu náporu, keď sa negatívny vývoj v reálnej ekonomike odrazí späť do finančného systému, prostredníctvom zhoršenej platobnej schopnosti podnikov a domácností. Aktualizácia správy Medzinárodného menového fondu o finančnej stabilite z apríla tohto roka naznačuje ďalšie zhoršenie podmienok a rizík ovplyvňujúcich finančnú stabilitu vo svete.
3.2.Ekonomický vývoj v USA a eurozóne
Ekonomický vývoj v USA bol jednoznačne pod vplyvom hypotekárnej krízy, keď sa v druhej polovici roka 2008 prehĺbili problémy vyvolané krízou a v USA zaznamenali medzikvartálny pokles HDP. Napriek tomu sa ekonomike USA v roku 2008 podarilo rásť na úrovni 1,1 % a to vďaka rozsiahlym fiškálnym stimulom z prvej polovici roka. Pokles ekonomiky sa prehĺbil predovšetkým v štvrtom kvartáli, keď HDP zaznamenalo medzikvartálny pokles o 1,6 %. V prvom kvartáli 2009 prišlo k ďalšiemu poklesu o 1,4 %, čo sa nepriaznivo
Vývoj na akciových trhoch
Vývoj svetového HDP
3.6%4.9%4.5%5.1%5.2%3.2%-1.3%-2%-1%0%1%2%3%4%5%6%2003200420052006200720082009F
Zdroj: REUTERS
Zdroj: MMF
180021002400270030003300360039004200450065075085095010501150125013501450155003.01.200512.04.200521.07.200531.10.200508.02.200622.05.200630.08.200608.12.200621.03.200702.07.200711.10.200724.01.200805.05.200812.08.200820.11.200805.03.200916.06.2009S&P 500 (ľavá os)DJ Euro Stoxx 50 (pravá os)
47
odrazilo na ukazovateľoch nezamestnanosti, ktorá stúpla na úroveň 8,1 % (v roku 2008 5,8 %). V roku 2009 by podľa prognóz Európskej komisie malo prísť k nárastu nezamestnanosti na úroveň 8,9 %. V prvých mesiacoch roka 2009 pokračoval výrazný prepad priemyselnej produkcie, ktorý v apríli zaznamenal pokles o14,3 %. Prehĺbenie recesie a pokles svetových cien komodít sa podpísal pod pokles inflačných tlakov. Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien zaznamenala v marci a apríli pokles na úrovni 0,4 resp. 0,7 %. Na výrazný pokles ekonomickej aktivity reagovala americká centrálna banka FED bezprecedentnými zníženiami základnej úrokovej sadzby (tzv. federal funds target rate). Od septembra 2007 do apríla 2009 FED znížil sadzby dokopy až o 5,00 p.b. (z 5,25 % na 0,25 %).
Rast reálneho HDP v eurozóne dosiahol hodnotu 0,7 % v roku 2008, predovšetkým v druhej polovici roka sa prejavili dôsledky krízy. V prvom štvrťroku 2009 prišlo k poklesu ekonomiky medziročne o 2,5 %, čo je najväčší kvartálny pokles od 70 rokov minulého storočia. Na pozadí poklesu je predovšetkým pokles stavu zásob a ďalší prepad investícii. Priemyselná produkcia klesla v marci o 17,5 % a vývoj ukazovateľa priemyselných objednávok nateraz nenaznačuje žiadne zlepšenie. Európska komisia očakáva, že krajiny eurozóny zaznamenajú v roku 2009 pokles HDP na úrovni 4,0 %. Nezamestnanosť ešte v roku 2008 plne nereflektovala výrazné zníženie ekonomického rastu, keď prišlo len k miernemu nárastu nezamestnanosti na úroveň 7,6 % ( v roku 2007 7,5 %). V roku 2009 sa však naplno prejavujú efekty poklesu ekonomickej aktivity. V apríli 2009 sa jej hodnota vyšplhala na úroveň 9,2 %, na celý rok Európska komisia očakáva nezamestnanosť na úrovni 9,9 %. Vzhľadom na zhoršujúci sa ekonomický vývoj eurozóny, pri poklese rastu cien (v máji bola hodnota HICP 0,6 %) pristúpila ECB k niekoľkonásobnému znižovaniu sadzieb zo 4,25 % (október 2008) na súčasnú úroveň 1,0 %.
3.3.Ekonomický vývoj v SR
Po spomaľujúcom sa, aj keď stále vysokom raste na úrovni 6,4 % v roku 2008 zažila slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2009 nepríjemný šok v podobe ekonomického poklesu o 5,6 %, spôsobeného predovšetkým poklesom zahraničného dopytu po slovenských exportoch. Pokles však zaznamenali takmer všetky zložky použitia HDP. Reálna mzda vzrástla v prvom štvrťroku o 1,6 % (oproti 3,3 % v roku 2008) a po dlhej dobe tak znova predbehla vývoj produktivity práce, ktorý dokonca klesol, keďže zamestnanosť poklesla medziročne len o 0,1 %. Miera nezamestnanosti (podľa VZPS) tak zostala zachovaná na úrovni 10,5 %. V roku 2008 dosiahol deficit bežného účtu platobnej bilancie úroveň 4,4 mld. eur, pričom v porovnaní s rokom 2007 bol o 1,1 mld. Sk vyšší, vplyvom rastu deficitu bilancie tovarov aj služieb. Za prvé 3 mesiace roku 2009 dosiahlo saldo bežného účtu -576,4 mil. eur.
Zhoršujúci sa vývoj bol premietnutý aj do prognózy makroekonomického vývoja. V roku 2009 by mala ekonomika reálne klesnúť o 6,2 %. Príčinou takéhoto vývoja HDP na Slovensku je
Reálny rast HDP v USA (zmena oproti predošlému štvrťroku)
Vývoj výmenného kurzu USD/EUR
Zdroj: OECD
Zdroj: REUTERS
-2.0-1.5-1.0-0.50.00.51.01.52006/12006/22006/32006/42007/12007/22007/32007/42008/12008/22008/32008/42009/1
1,11,21,31,41,51,63.1.200511.4.200518.7.200524.10.200530.1.20068.5.200614.8.200620.11.200626.2.20074.6.200710.9.200717.12.200724.3.200830.6.20086.10.200812.1.200921.4.2009
48
spomalenie rastu u našich obchodných partnerov, čo za následok zníženie dopytu po slovenských vývozoch a z neho vyplývajúce sekundárne efekty pokles zamestnanosti, spotreby a investícií. Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce ekonomický vývoj patrí ochladzovanie úverovej aktivity, keďže celková hodnota úverov v ekonomike stagnuje, pričom medzi novými úvermi dominujú prevádzkové úvery. Konjunkturálne prieskumy ukazujú klesajúci trend indikátora ekonomického sentimentu od druhej polovice 2007. Globálna kríza sa prejaví aj v nižšej inflácii, raste nezamestnanosti, ako aj horšom salde bežného účtu platobnej bilancie. Dno aktuálnej krízy sa očakáva v roku 2010, pričom vývoj ekonomiky sa bude následne mierne zlepšovať.
PROGNÓZA MF SR - HLAVNÉ INDIKÁTORY EKONOMIKY (september 2009)
P.č.
Ukazovateľ (v %)
Skut.
Prognóza
2008
2009
2010
2011
2012
1
HDP, reálny rast
6,4
-5,7
1,9
4,1
5,4
2
spotreba domácností, reálny rast
6,1
-0,4
1,5
3,4
4,9
3
investície, reálny rast
6,8
-10,3
2,9
4,1
5,1
4
Import tovarov a služieb, reálny rast
3,3
-14,7
3,2
5,6
8,4
5
export tovarov a služieb, reálny rast
3,2
-15,2
2,9
7,1
10,0
6
zamestnanosť (VZPS), rast
3,2
-2,2
0,2
1,0
1,8
7
miera nezamestnanosti (VZSP)
9,6
11,7
12,1
11,6
11,0
8
reálna mzda, rast
3,3
0,8
0,2
2,3
3,2
9
inflácia (priemer ročná; HICP)
3,9
1,2
2,6
3,7
4,1
10
bežný účet, (podiel na HDP)
-6,5
-5,8
-5,2
-4,8
-4,0
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
3.4.Vývoj na európskom a slovenskom dlhopisovom trhu
Negatívny vývoj na svetových finančných trhoch, v reálnej ekonomike, pretrvávajúca averzia investorov k riziku a potreba financovania rozsiahlych fiškálnych stimulačných balíčkov sa preniesla aj na európsky dlhopisový trh. Z dôvodu narastajúcej nervozity a nedôvery investorov sa počas septembra roku 2007 na sekundárnom kapitálovom trhu takmer prestali obchodovať dlhopisy krajín strednej a východnej Európy (SVE). Kvôli násobnému zväčšeniu obchodnej marže (kúpa predaj) bolo na paneurópskom burzovom trhu MTS uskutočnených len niekoľko obchodov. V kótovaní dlhopisov krajín SVE došlo na všetkých trhoch k značnému útlmu k dočasnému pozastaveniu. Situácia sa ešte zhoršila po bankrote banky Lehman Brothers v septembri 2008 a až masívne injekcie hotovosti do finančných trhov vo väčšine krajín EU ale najmä v USA zastavili zhoršovanie a viedli k postupnému miernemu zlepšovaniu finančných trhov na situáciu spred bankrotu Lehman Brothers.
Základným znakom nepriaznivej situácie a averzie investorov k riziku bolo výrazné zvýšenie spreadov vo všetkých segmentoch finančného trhu. Nárast sa najviac prejavil na medzibankovom peňažnom trhu a neskôr pri rizikovej prirážke dlhopisov podnikovej sféry a vládnych cenných papierov. Spready štátnych dlhopisov voči nemeckým bundom sa oproti začiatku roku 2008 zvýšili vo všetkých krajinách Európskej únie. Najvýraznejší nárast spreadov zaznamenali krajiny, ktoré boli krízou zasiahnuté najtvrdšie, t.j. predovšetkým pobaltské krajiny. Aj pri niektorých rozvinutých krajinách eurozóny sa spready z takmer nulovej úrovne začiatkom roka 2008 dostali k hodnote 1 p.b. Spready Slovenska sa v posledných
49
mesiacoch pohybujú tesne pod úrovňou 2 p.b. a sú 17. najvyššie v rámci a 14. najvyššie v rámci eurozóny. Z krajín eurozóny má vyššie spready štátnych dlhopisov Grécko a Írsko.
Spready 10 ročných dlhopisov krajín EÚ oproti nemeckým bundom (p.b.)
Zdroj: Reuters
Nárast nedôvery investorov sa prejavil aj na primárnom trhu. Krajiny SVE zrušili alebo odložili emisie zahraničných dlhopisov. Emitované boli len dlhopisy krajín, ktoré súrne potrebovali finančné zdroje na pokrytie svojich aktuálnych potrieb (splatné záväzky). Niektoré krajiny (Maďarsko, Lotyšsko a iné) vzhľadom k nemožnosti vydať dlhopisy boli nútené požiadať o pomoc EC, IMF a WB.
Podmienkam na peňažnom a kapitálovom trhu zmeneným v dôsledku krízy bola prispôsobená aj emisná politika. Relatívne dobré podmienky na vydávanie domácich štátnych dlhopisov ARDAL využila najmä do septembra 2008. Naopak, od septembra z dôvodu menej priaznivých úrokových sadzieb, ale hlavne nedostatočnému dopytu boli akceptované menšie množstvá v jednotlivých aukciách. Z týchto dôvodov neboli v roku 2008 emitované dlhopisy v množstve predpokladanom pri zostavovaní rozpočtu. V roku 2008 bolo plánované vydanie dlhopisov v účtovnej hodnote 75,4 mld. Sk. (vrátane emisie eurobondu) a skutočne vydaných bolo 52,591 mld. Sk vrátane emisií štátnych pokladničných poukážok. Zvyšok potrieb bol pokrytý zdrojmi zo Štátnej pokladnice.
Z dôvodu krízy pretrvávajúcej na finančných trhoch nebol v roku 2008 emitovaný slovenský Eurobond, ako to bolo pôvodne plánované. Po čiastočnom zlepšení situácie na európskom trhu uskutočnilo Slovensko v máji 2009 pomocou syndikátu emisiu dlhopisu vydanú v zahraničí v menovitej hodnote 2 mld. eur. Vzhľadom k očakávanému rozšíreniu krízy do reálnej ekonomiky a jej následnému vplyvu na finančné potreby štátu sa plánované vydávanie dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok v roku 2009 v účtovnej hodnote zmenilo zo sumy približne 4 mld. eur na hodnotu približne 7,5 mld. eur. Do konca júna bolo skutočne vydaných 5,145 mld. eur v menovitej hodnote. (údaje vrátane emisie eurobondu).
3.5.Fiškálny výhľad
Stratégia fiškálnej politiky prezentovaná v rámci Programu stability Slovenska na roky 2008 2012 (apríl 2009) stanovila za cieľ opätovne začať s konsolidáciou verejných financií od roku 2010 a znížiť deficit verejnej správy pod 3 % HDP do roku 2011. Vzhľadom na výrazné zhoršenie makroekonomického výhľadu od obdobia prípravy uvedeného dokumentu, je možné konštatovať, že sa pravdepodobne nepodarí naplniť cieľ zníženia deficitu v danom termíne. Táto skutočnosť však nemení stratégiu vlády pokračovať v konsolidácii verejných financií od roku 2010.
Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 2012 prezentuje nové fiškálne ciele. Východiskom pre ich stanovenie je očakávaný vývoj v roku 2009, ktorý bude výrazne negatívne ovplyvnený prepadom ekonomiky a s tým súvisiacim prepadom daňových
0,01,02,03,04,05,06,07,08,09,010,011,0deuksedkfrnlfiatbeesptitcysilumtskgrczieplbghurolvltspready k 1.1.2008spready k 30.6.2009
50
a odvodových príjmov. Je možné očakávať v strednodobom horizonte podstatné zvýšenie deficitov aj verejného dlhu oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2009 2011. Vzhľadom na to, že štátny dlh je rozhodujúcou zložkou verejného dlhu, zhoršené fiškálne ukazovatele budú hlavnou výzvou pre riadenie štátneho dlhu v strednodobom horizonte.
3.6.Vplyv vstupu Slovenska do eurozóny na riadenie dlhu a likvidity
Zavedenie eura ako domácej slovenskej meny sa odohralo počas krízy na finančných trhoch a na začiatku krízy v reálnej ekonomike a preto zhodnotenie jeho vplyvu je výrazne ovplyvnené dôsledkami krízy. Napr. ak by nenastala ekonomická kríza, s najväčšou pravdepodobnosťou by Slovensko získalo lepšie ratingové hodnotenie, čo by sa prejavilo v priaznivejších rizikových maržiach pri emisiách cenných papierov. Kríza na finančných trhoch spôsobila, že väčšina EU krajín vydávala kalendáre emisií a aukcií len na krátke obdobie a zmenila správanie na pružnejšie – oportunistickejšie.
Pri vstupe Slovenska do eurozóny začiatkom roku 2009 bola uskutočnená redenominácia záväzkov štátu v súlade s ustanoveniami Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike č. 659/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na rozdiel od krajín EMU (15) na Slovensku nebola redenominácia cenných papierov spojená s renominalizáciou, takže aj v súčasnosti jestvujú viaceré menovité hodnoty štátnych cenných papierov. Obchodný systém BCPB, a.s. ako aj registračný systém CDCP, a.s. boli počas roka 2008 v spolupráci (konzultácie) s NBS a ARDAL pripravené na redenomináciu, takže obchodovanie bez problémov pokračovalo aj po prechode na euro v roku 2009. Podobne aukčný aj obchodný systém ARDAL a účtovné systémy ŠP a MFSR umožnili bezproblémový a plynulý prechod na menu euro. Keďže CDCP a.s. aj BCPB, a.s. splnili požiadavky ECB, všetky slovenské štátne cenné papiere (vrátane Štátnych pokladničných poukážok) akceptovateľnými aktívami, použiteľnými ako zábezpeka v operáciách menovej politiky ECB.
Ku koncu roka 2008 bol na slovenskom peňažnom trhu veľký prebytok likvidity (približne 400 mld. Sk), ktorý NBS sterilizovala prostredníctvom PP NBS a sterilizačných repotendrov. Keďže bankový sektor eurozóny je naopak refinancovaný z ECB, po zrealizovaní kurzových ziskov z posilňovania slovenskej koruny voči euru bolo všeobecne očakávané sťahovanie likvidity zo slovenského bankového sektora po vstupe do EMU ešte umocnené repatriáciou finančných zdrojov. Táto sa prejavila na celom svete ako reakcia na krízu na finančných trhoch. ARDAL sa podarilo v prvom polroku 2009 získať z týchto zdrojov v aukciách štátnych dlhopisov 2,247 mld. eur.
Dopyt investorov v aukciách slovenských štátnych dlhopisov vydávaných na domácom trhu zaznamenával v uplynulých rokoch klesajúci trend. V roku 2008, poslednom roku slovenskej koruny a krízovom roku finančných trhov, celkový dopyt v aukciách dosiahol 101 mld. Sk. Naproti tomu za prvý polrok roku 2009 bol celkový dopyt 5,6 mld. eur (168 mld. Sk), čo možno pripísať nielen sprísneniu podmienok pri poskytovaní úverov, ale aj väčšej averzii voči riziku na trhu s akciami. Do budúcna, najmä pri návrate ekonomík k rastu, rozvoju úverových aktivít a zmenšeniu averzie k riziku sa bude pravdepodobne tok zdrojov domácich investorov investovaných do štátnych cenných papierov zmenšovať.
4.Odporúčania pre stratégiu riadenia štátneho dlhu
4.1.Pre roky 2009 a 2010
Napriek tomu, že v súčasnom období nie spĺňané všetky parametre portfólia, pre obdobie rokov 2009 2010 nie je vhodné v spôsobe riadenia štátneho dlhu niečo podstatné meniť. Prioritou nasledujúceho obdobia bude ďalšia internacionalizácia krytia štátneho dlhu SR. Trvalou prioritou však zostane bezproblémové refinancovanie štátneho dlhu a zabezpečenie primeranej likvidity štátu. Dôraz bude kladený, tak ako v predchádzajúcich rokoch, na minimalizáciu, resp. optimalizáciu výdavkov dlhovej služby štátu pri zachovaní akceptovateľnej miery rizika. Úspešnosť riadenia štátneho dlhu bude v rozhodujúcej miere ovplyvnená situáciou a podmienkami na európskom finančnom trhu.
51
Riadenie štátneho dlhu sa v rokoch 2009 a 2010 zameria okrem hlavných priorít schválených v „Stratégii riadenia štátneho dlhu 2007 2010“ na nasledujúce strategické úlohy:
V čo najväčšej miere zabezpečenie harmonizácie procesov a inštrumentov so štandardami kapitálového trhu EMU.
Dolaďovanie parametrov štátneho dlhu prostredníctvom trhových nástrojov vrátane finančných derivátov.
Vytvorenie systému primárnych dealerov Slovenskej republiky s povinnosťami a právami podľa štandardov krajín HMÚ.
V maximálne možnej miere efektívne využívanie finančných zdrojov verejného sektora sústredených v Štátnej pokladnici na dočasné krytie finančných potrieb štátu.
Vydávanie najmenej jednej benchmarkovej emisie ročne so splatnosťou minimálne 5 rokov s celkovou nominálnou hodnotou najmenej 1 mld. eur pomocou syndikátu.
Vybudovanie systému na predaj štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo na primárnom trhu; v prípade vhodných trhových podmienok uskutočnenie najmenej jednej emisie dlhopisov pre obyvateľstvo.
Analyzovanie možností alternatívneho financovania štátneho dlhu mimo eurozóny a v prípade vhodnosti podmienok vydanie zahraničnej emisie mimo eurozóny.
4.2.Výhľad financovania pre roky 2011 až 2012
Kríza na finančných trhoch, ktorá začala v roku 2008 bude zrejme len pomaly odznievať a je predpoklad, že priblíženie sa k predkrízovým úrovniam rizikových marží potrvá niekoľko rokov. V rokoch 2011 2012 sa všeobecne očakávajú ešte stále veľké nielen rizikové marže, ale aj veľké rozdiely rizikových marží rôznych krajín. do roku 2012 nemožno očakávať, že do EMU vstúpi ďalšia krajina a teda Slovensko bude na dlhé obdobie najmladším členom menovej únie. To sa bude odrážať aj v prístupe investorov kupujúcich slovenské cenné papiere.
Pokiaľ sa ekonomiky našich hlavných obchodných partnerov nezotavia z krízy, nie je možné očakávať ani veľký rast slovenskej ekonomiky. Z toho vyplýva, že v najbližších rokoch nie je pravdepodobný ani výrazný pokles nezamestnanosti, ani významný nárast príjmov štátneho rozpočtu. Podobný vývoj možno predpokladať vo väčšine krajín celej EMU. V pokračujúcej depresii ekonomík (resp. vo fáze stagnácie) budú deficity štátnych rozpočtov väčšiny krajín značne väčšie ako vo fáze rastu, a preto sa očakáva, že každý rok bude hodnota dlhopisov vydaných na európskom trhu väčšia. To bude spolu s odlevom finančných zdrojov do akciového trhu a do úverov spôsobovať nárast úrokových sadzieb dlhopisov a napriek možnému zmenšovaniu rizikovej marže spôsobovať nárast efektívnych úrokových nákladov. Dôležitým procesom na finančných trhoch bude sťahovanie voľnej likvidity (FED, ECB), ktorá sa dostala na trh pri záchrane peňažných trhov tak, aby nespôsobila zväčšenie inflácie alebo naopak aby nezabrzdila oživenie.
Naďalej aj pre obdobie rokov 2011 a 2012 je potrebné zachovať stabilitu a nemeniť parametre (stanovené pre refinančné riziko a refixačné riziko) portfólia štátneho dlhu. V uvedených rokoch bude vhodné udržať na trhu také množstvo ŠPP (4 8 mld. eur), aké umožnia benchmarkové parametre dlhového portfólia. Na dosiahnutie stanovených parametrov bude potrebné vydávať dlhopisy so splatnosťou 10 alebo viac rokov. Predpokladané splatné hodnoty dlhopisov a úverov (2,6 mld. eur v roku 2011 a 1,7 mld. eur v roku 2012) spolu s deficitmi rokov 2010 a 2011 umožnia vydávanie väčších (likvidnejších) emisií dlhopisov 2 až 3 mld. eur.