Predkladacia správa...................................................................................................2
1. Vývoj makroekonomického prostredia................................................................3
1.1 Charakteristika vývoja ekonomiky v roku 2009...............................................................3
1.2 Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012...............4
2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012..............7
2.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy.........................................7
2.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy............................................................8
2.3. Dlh verejnej správy........................................................................................................9
3. Rozpočtovanie príjmov štátneho rozpočtu........................................................11
3.1. Rozpočtovanie daňových príjmov................................................................................11
3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy 2010 až 2012...............................18
3.3. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až
2011....................................................................................................................................21
3.4. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov................................................................22
4. Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu....................................................25
4.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu...................................................................25
4.2. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí......................................................32
5. Štátne finančné aktíva.........................................................................................56
5.1. Príjmové operácie........................................................................................................57
5.2. Výdavkové operácie....................................................................................................59
6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95...................................................................61
Prílohy
1.Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
2.Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
3.Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2007 až 2010 – Aktualizácia 2009
2
Predkladacia správa
Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 vychádza z programového vyhlásenia vlády, fiškálneho rámca Rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 a nadväzuje na Program stability Slovenska na roky 2008 až 2012 schválený vládou SR uznesením č. 316/2009. Vláda SR si vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády SR, obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády SR, bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií.
Základ pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 predstavuje aktuálna prognóza makroekonomického vývoja do roku 2012, ktorá je postavená na odhadoch vývoja v roku 2009 a na predpokladoch o vnútorných a vonkajších podmienkach ekonomiky SR v strednodobom horizonte. Na súčasnú prognózu výrazne vplýva pretrvávajúci negatívny vývoj globálnych faktorov - vplyv finančnej a hospodárskej krízy, ktorej dno sa predbežne predpokladá na prelome rokov 2009 - 2010. Aktuálne údaje však ukazujú rýchlejšie oživenie vývoja ekonomík dôležitých obchodných partnerov SR, čo sa v dôsledku vysokej otvorenosti ekonomiky Slovenska prejaví po poklese HDP v roku 2009 (na úroveň -5,7 % HDP) v rýchlejšom oživení v nasledujúcich rokoch až na úroveň 5,4 % HDP v roku 2012.
Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k úrovni 3 % HDP v roku 2012. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95, vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia je v roku 2010 rozpočtovaný na úrovni 5,5 % HDP a na rok 2011 na úrovni 4,2 % HDP. Takto stanovené deficity odrážajú snahu vlády o konsolidáciu verejných financií, ktorá je nutná pre zdravý vývoj verejných financií.
Pre udržanie sociálneho štandardu občanov a zabezpečenie adekvátnych zdrojov pre financovanie sociálnych programov vlády bolo potrebné zamerať sa na efektívnosť konkrétnych výdavkových politík jednotlivých rezortov. Predmetom zvýšenia efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov boli najmä samotné prevádzkové výdavky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. Dôkazom racionalizačných opatrení je medziročný pokles výdavkov na tovary a služby bez zdrojov z EÚ a spolufinancovania v roku 2010 oproti roku 2009 až o 23,4 %. Na zefektívnení prevádzky sa prejavilo aj zníženie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií o 2 334 osôb vrátane osobných výdavkov, ktoré súviselo najmä s neplnením limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií nad úroveň 3 % pri súčasnom zohľadnení plnenia administratívnych kapacít a osobitostí vybraných skupín zamestnancov a so znížením počtu zamestnancov v kapitole Ministerstva obrany SR z dôvodu reorganizácie ozbrojených síl. Racionalizácia sa netýkala len prevádzky samotných kapitol štátneho rozpočtu, ale aj investičných výdavkov kapitol. Zníženia v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010 nepredstavujú podfinancovanie uvedených oblastí, nakoľko pri zapojení zdrojov z EÚ a spolufinancovania tak bežné, ako aj kapitálové výdavky, medziročne rastú a vytvárajú sa podmienky na zvýšené čerpanie zdrojov EÚ.
V roku 2010 sa vo výdavkoch štátneho rozpočtu rozpočtuje 95 % transferu na vykrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia druhého piliera dôchodkového zabezpečenia a od roku 2011 v plnej výške potrieb Sociálnej poisťovne.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 sa nepredpokladá žiadna privatizácia.
3
1. Vývoj makroekonomického prostredia
1.1 Charakteristika vývoja ekonomiky v roku 2009
Výkonnosť ekonomiky SR sa v roku 2009 výrazne spomalí v dôsledku kulminácie globálnej krízy. Hospodárska kríza priniesla značné oslabenie zahraničného dopytu, ktorý spôsobuje klesajúcu dynamiku slovenského exportu, produkcie, trhu práce a celkového domáceho dopytu.
Podľa aktuálnych predikcií by v roku 2009 mala ekonomika v SR reálne klesnúť o 5,7 % (z rastu 6,4 % v roku 2008). Príčinou nižšieho rastu HDP na Slovensku je spomalenie rastu u našich obchodných partnerov, čo má za následok zníženie dopytu po slovenských vývozoch. Očakávaná vyššia strata odbytu pre slovenských exportérov sa prejaví vo vyššej miere nevyužitých výrobných kapacít, čo spolu s nižšou dostupnosťou úverov pre podniky spôsobí výrazný pokles investícií. Pokles zamestnanosti a dopytu po pracovnej sile sa prejaví v znížení tlakov na rast miezd, pričom oba tieto faktory ovplyvnia spotrebu domácností. Pokles exportov je do istej miery kompenzovaný znížením importu vzhľadom na vysokú dovoznú náročnosť vývozu ekonomiky SR a pokles domáceho dopytu. V dôsledku oslabenia zahraničného aj domáceho dopytu sa v roku 2009 spomalí aj dynamika rastu cien. Nezamestnanosť, ako aj saldo bežného účtu platobnej bilancie sa vplyvom vonkajšieho prostredia zhoršia v celom horizonte prognózy, pričom dno dosiahnu v roku 2010 a v ďalších rokoch sa budú zlepšovať. Pokiaľ ide o cyklický vývoj, ekonomika sa bude počas celého prognózovaného obdobia nachádzať pod svojím potenciálom.
Oproti minuloročnému rámcu sa v dôsledku poklesu zahraničného dopytu znížil export, produkcia aj investície, a následne zamestnanosť, mzdy aj spotreba. Prognózy poklesu tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorý je motorom ďalšieho rastu ekonomiky, odrážajú obavy investorov v neistých podmienkach globálnej krízy. Na druhej strane, zhoršenie prognózy vývoja agregovaného dopytu (pokles zahraničného a nižšie tempo domáceho) súčasne stlačilo výrazne nadol aj prognózované hodnoty importu. Primárnou príčinou týchto posunov smerom nadol je markantné zhoršenie globálnej ekonomiky oproti pôvodným predpokladom. Zmena prognózy SR v zahraničnom obchode je najvýraznejšia, v roku 2009 totiž export aj import oproti roku 2008 reálne poklesne. Tento fakt spôsobil zníženie príspevku čistého zahraničného dopytu k HDP a následne aj zhoršenie bežného účtu platobnej bilancie oproti rozpočtu. Pozitívnym faktom je, že v súvislosti s oslabením dopytu a poklesom svetových cien komodít, došlo oproti pôvodným očakávaniam k zníženiu odhadov miery inflácie oproti predpokladom rozpočtu na rok 2009.
Aktualizácia prognóz na rok 2009
v %, ak nie je uvedené inak
Rozpočet 2008
Aktuálny odhad
Rozdiel v p.b.
Hrubý domáci produkt, reálny rast
4,6
-5,7
-10,3
Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur
73,4
63,6
-9,8
Konečná spotreba domácností, reálny rast
4,3
-0,4
-4,7
Konečná spotreba domácností, nominálny rast
8,1
1,8
-6,3
Priemerná mesačná mzda, reálny rast
3,9
0,8
-3,1
Priemerná mesačná mzda, nominálny rast
8,1
2,6
-5,5
Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie)
0,1
-3,3
-3,4
Index spotrebiteľských cien, priemerný
4,0
1,8
-2,2
4
rast
Bilancia bežného účtu, podiel na HDP
-4,4
-6,5
-2,1
Zdroj: MF SR
1.2 Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012
Aktuálna prognóza makroekonomického vývoja do roku 2012 je postavená na odhadoch vývoja v roku 2009 a na predpokladoch o vnútorných a vonkajších podmienkach ekonomiky SR v strednodobom horizonte. Na súčasnú prognózu výrazne vplýva pretrvávajúci negatívny vývoj globálnych faktorov - vplyv finančnej a hospodárskej krízy, ktorej dno sa predbežne predpokladá na prelome rokov 2009 - 2010. Aktuálne údaje však ukazujú rýchlejšie oživenie vývoja ekonomík dôležitých obchodných partnerov SR, čo sa v dôsledku vysokej otvorenosti ekonomiky Slovenska prejaví po poklese HDP v roku 2009 v rýchlejšom oživení v nasledujúcich rokoch.
Prognóza výrazne odráža spomalenie vonkajšieho prostredia a globálnu krízu, ktorá sa zreteľne začala vynárať v rokoch 2007 a 2008 cez turbulencie na finančných trhoch spôsobené hypotekárnou krízou v USA. V súčasnosti svetové ekonomiky čelia najhoršej hospodárskej kríze od konca druhej svetovej vojny. Najviac postihnutými krízou sú vyspelé krajiny, ktoré sú po rokoch stabilného ekonomického rastu svedkami recesie svojich ekonomík. V Spojených štátoch amerických pravdepodobne dôjde v roku 2009 k zníženiu HDP o 2,9 % (z 1,1 %-ného rastu v roku 2008), pričom v eurozóne by sa mala ekonomika spomaliť o 4,0 % (na rozdiel od rastu 0,9 % v roku 2008). Podľa prognóz zahraničných autorít sa očakáva, že v roku 2010 by krajiny eurozóny mali zaznamenať pokles na úrovni 0,1 % a v USA by malo prísť k ekonomickému rastu na úrovni 0,9 %. U našich najbližších susedov by v roku 2010 v Českej republike mal ekonomický rast dosiahnuť hodnotu 0,3 %, v Poľsku 0,8 %, avšak Maďarsko by malo zaznamenať pokles na úrovni 0,3 %1. Nepriaznivé vyhliadky vonkajšieho prostredia sa naplno prejavia v poklese exportu SR predovšetkým v roku 2009. Znižovanie globálneho ekonomického rastu sa premietne aj do znižovania dopytu po komoditách na svetových trhoch a ich cien, najmä energetických surovín. Očakávame, že ceny ropy sa budú v rokoch 2009 až 2011 pohybovať na úrovni okolo 74,6 USD/bl.
Domáce očakávania ekonomického vývoja výrazne slabli v prvej polovici roka 2009 najmä pod vplyvom globálnej ekonomickej krízy (indikátory ekonomickej dôvery v eurozóne v tom čase dosahovali rekordné minimá). Od decembra 2008 až po máj 2009 predstavovala každá nová hodnota indexu ekonomického sentimentu nové historické minimum. Od júna 2009 sa index odrazil od svojho dna reflektujúc tak určitú mieru stabilizácie vonkajšieho prostredia a zlepšujúcu sa náladu spotrebiteľov v krajinách našich obchodných partnerov. Posledný zverejnený údaj z augusta 2009 zaznamenal zlepšenie oproti predchádzajúcim mesiacom predovšetkým v oblasti maloobchodu, stavebníctva a služieb. Napriek zlepšeniam v posledných mesiacoch sa index ekonomického sentimentu na Slovensku ešte stále nachádza nízko pod svojím dlhodobým priemerom.
Celkový charakter makroekonomickej politiky bude v roku 2009 expanzívny. Boj s globálnou krízou a snaha podporiť rast a zamestnanosť v EÚ budú držať úrokové sadzby ECB na rekordne nízkych hodnotách okolo úrovne 1 % a deficit verejnej správy SR v roku 2009 bude v dôsledku krízy vyšší oproti roku 2008. V dôsledku absencie nástrojov národnej menovej politiky bude mať oveľa väčší význam fiškálna politika, štrukturálne politiky, flexibilita trhu práce a stabilita finančného trhu.
1 Ministerstvo financií SR vychádza z jarných prognóz Európskej komisie (máj 2009).
5
Za predpokladu, že ekonomiky našich obchodných partnerov sa začnú už v roku 2010 oživovať, očakávame, že rok 2009 bude pre slovenskú ekonomiku predstavovať dno pri poklese HDP o 5,7 %. Ďalšie roky by už mali priniesť postupnú akceleráciu rastu až na úroveň nad 5 % v roku 2012. Tempo však bude v sledovanom horizonte v dôsledku krízy výrazne slabšie ako sa pre toto obdobie projektovalo pred vypuknutím krízy.
Z hľadiska štruktúry dopytu sa výrazne prepadne najmä zahraničný obchod spolu s investíciami, čo bude mať za následok pokles zamestnanosti a spomalenie rastu miezd. Kríza by mala mať relatívne menší dosah na rast miezd ako na zamestnanosť, pretože sa predpokladá, že mzdy sú vo všeobecnosti smerom nadol pomerne rigidné. S postupným oživením v roku 2010 však začnú všetky ukazovatele opäť rásť, pričom nezamestnanosť tu dosiahne svoje dno. Mierna inflácia v roku 2009 a 2010 je značne ovplyvnená hospodárskou krízou, čo sa navonok prejavuje stagnáciou cien najmä v oblasti potravín a obchodovateľných sektorov. Zníženie hodnôt v predikcii cenového vývoja zasiahlo deflátor HDP a jeho zložiek, ktorého vplyvom museli byť následne zredukované aj nominálne veličiny HDP. Vyššia inflácia v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 vychádza z mierneho oživenia ekonomiky v druhej polovici roka, ako aj vyprchania bázického efektu z cenových poklesov v roku 2009. Po roku 2010 sa očakáva rýchlejšie zvýšenie inflácie z titulu rýchlejšej cenovej konvergencie Slovenska k cenovej úrovni EÚ pri absencii kurzového kanála.
Aktualizovaná prognóza do roku 2012 odráža vplyv globálnej finančnej krízy na slovenskú ekonomiku. Prináša preto odchýlky od dynamiky vývoja predpokladanej pri tvorbe viacročného rozpočtu na roky 2009 až 2011. Zmeny a charakteristiky predikcie možno stručne zhrnúť do nasledujúcich bodov:
▪pokles HDP a väčšiny jeho zložiek v roku 2009 a nižší rast v nasledujúcich rokoch v dôsledku spomalenia rastu u našich najväčších obchodných partnerov;
▪zahraničný obchod prispeje v roku 2009 k rastu HDP výrazne negatívne, v ostatných rokoch zostáva príspevok zahraničného dopytu mierne kladný;
▪v dôsledku prepadu HDP a relatívnej nepružnosti miezd smerom nadol rast priemernej mzdy prevýši dynamiku produktivity práce, avšak v nasledujúcich rokoch by mali mzdy a produktivita opäť rásť približne rovnakým tempom;
▪vplyvom nepriaznivého vývoja dôjde k zhoršeniu vývoja bilancie bežného účtu v roku 2009 a 2010;
▪nárast miery nezamestnanosti v roku 2009 a 2010 a jej mierne zlepšovanie v ostatných rokoch;
Každá predikcia je sprevádzaná rizikom naplnenia predpokladov, obzvlášť to platí pre prognózu vývoja ekonomiky v období hlbokej globálnej krízy. V daných podmienkach medzi hlavné riziká prognózy patrí preto predpoklad o oživení zahraničného dopytu už v roku 2010. Je možné že súčasný pozitívny vývoj je do veľkej miery spôsobený protikrízovými opatreniami, a po ukončení ich pôsobenia bude ekonomika pokračovať v recesii. Pokles reálnej ekonomiky sa môže prejaviť v prehlbovaní krízy vo finančnom sektore, čo s rastúcou zadlženosťou krajín a potrebou refinancovania dlhu v súvislosti s výpadkom príjmov a záchrannými balíčkami môže podkopať stabilitu finančného systému. Prípadný slabší ekonomický rast hlavných obchodných partnerov by sa odrazil v horšom vývoji slovenského exportu, ktorý je hlavným stimulom pre opätovné naštartovanie ekonomiky SR. Hlbší pokles jej výkonnosti by bol sprevádzaný slabším investičným procesom, menšími pracovnými príležitosťami a mzdami a nižšou dynamikou súkromnej spotreby než predpokladá aktualizovaná prognóza.
Očakávaný vývoj hlavných makroekonomických indikátorov je obsiahnutý v nasledujúcej tabuľke:
6
Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (september 2009)
Skutočnosť
Prognóza
Ukazovateľ
m.j.
2008
2009
2010
2011
2012
1
HDP; v bežných cenách
mld. eur
67,3
63,6
67,4
72,4
78,9
2
HDP; reálny rast
%
6,4
-5,7
1,9
4,1
5,4
3
Konečná spotreba domácností; reálny rast
%
6,1
-0,4
1,5
3,4
4,9
4
Konečná spotreba domácností; nominálny rast
%
10,7
1,8
4,5
7,3
9,7
5
Konečná spotreba verejnej správy; reálny rast
%
4,3
2,3
2,4
3,0
2,4
6
Tvorba hrubého fixného kapitálu; reálny rast
%
6,8
-10,3
2,9
4,1
5,1
7
Export tovarov a služieb; reálny rast
%
3,2
-15,2
2,9
7,1
10,0
8
Import tovarov a služieb; reálny rast
%
3,3
-14,7
3,2
5,6
8,4
9
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast
%
8,1
2,6
3,4
6,5
7,5
10
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast
%
3,3
0,8
0,2
2,3
3,2
11
Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS
%
3,2
-2,2
0,2
1,0
1,8
12
Priemerný rast zamestnanosti; podľa evid. počtu
%
2,6
-3,3
0,2
1,0
1,8
13
Priemerný rast zamestnanosti; podľa ESA 95
%
2,8
-1,9
-0,1
0,9
1,6
14
Priemerná miera nezamestnanosti; podľa VZPS
%
9,6
11,7
12,1
11,6
11,0
15
Index spotrebiteľských cien; priemerný rast
%
4,6
1,8
3,2
4,1
4,2
16
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)
%
3,9
1,2
2,6
3,7
4,1
17
Index výrobných cien; priemerný rast
%
6,1
-2,2
2,2
2,6
2,3
18
Bilancia bežného účtu; podiel na HDP
%
-6,5
-5,8
-5,2
-4,8
-4,0
Zdroj: MF SR
Vyjadrenia členov Výboru pre makroekonomické prognózovanie k prognózam MF SR
7
Prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná MF SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre makroekonomické prognózovanie, ktorého šestnáste zasadnutie sa konalo 10. septembra 2009. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru definitívnej prognózy MF SR. Strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná MF SR bola väčšinou členov Výboru charakterizovaná ako realistická. SAV označila prognózu z 33 % ako realistickú, 51 % optimistickú a 16 % konzervatívnu. Infostat a ING Bank označili prognózu ako optimistickú.
NBS
Prognózu MF SR považuje za realistickú.
INFOSTAT
Prognózu MF SR považuje za optimistickú. S úpravami prognózy, ktoré súvisia s revíziou inflácie sa stotožňuje. Odhad ekonomického rastu v roku 2009 považuje za pesimistický, a v nasledujúcich rokoch za optimistický.
ČSOB
Prognózu MF SR považuje za realistickú. Ministerstvo financií hľadí do roku 2010 s mierne väčším optimizmom ako ČSOB. Napriek tomu súhlasí s názorom, že slovenská ekonomika by mala zaznamenať mierny rast. Citlivo však vníma pretrvávajúce riziká vo svetovej ekonomike najmä po skončení fiškálnych stimulov vlád. Určitým rizikom je tiež zhoršenie úverových portfólií finančných inštitúcií, ktoré sa pravdepodobne dostaví na prelome rokov.
ING Bank
Prognózu MF SR považuje za optimistickú. Po porovnaní predikcií ING a MF SR so zameraním sa na ukazovatele, ktoré slúžia ako makroekonomické základne pre odhad príjmov z jednotlivých daní a odvodov, považuje prognózu MF SR za optimistickú.
SAV
Prognózu MF SR považuje za realistickú. Prognóza je v značnej miere konzervatívna pre rok 2009 a do nie malej miery optimistická pre obdobie 2010 až 2012. Konzistentnosť prepojenia medzi trhom tovarom a trhom práce patrí medzi jej slabé stránky.
SLSP
Prognózu MF SR považuje za realistickú. Makroekonomické prognózy MF SR ako celok hodnotí ako realistické, aj keď odhady niektorých ukazovateľov považujú za mierne optimistické. Prognózu HDP na roky 2009 až 2010 hodnotia ako realistickú, avšak nominálny HDP v rokoch 2011 až 2012 považujú za mierne optimistický. Pri odhadoch na roky 2009 a 2010 vidia riziká pri ukazovateľoch trhu práce, kde očakávajú pomalšie odznievanie krízy a vyššie miery nezamestnanosti. Z toho vyplýva aj nimi očakáva nižšia spotreba domácností. Predpokladajú rýchlejšie zužovanie deficitu bežného úctu.
TATRA BANKA
Prognózu MF SR považuje za realistickú. V roku 2009 predpokladá mierne vyšší rast reálneho a aj nominálneho HDP. V roku 2010 pretrvávajú skôr negatívne riziká a preto očakáva mierne slabší rast ekonomiky ako očakáva MF SR. Rozdiel je hlavne v odhade spotreby domácností, kde si myslí, že nízky rast reálnych miezd a neklesajúca nezamestnanosť vytvorí menší priestor na rast súkromnej spotreby ako očakáva MF SR. V roku 2011 naopak vidí priestor na rýchlejší rast ekonomiky najmä v dôsledku odloženia nákupov a investícií.
UNICREDIT Bank
8
Prognózu MF SR považuje za realistickú.
VÚB
Prognózu MF SR považuje za realistickú. Prognózu MF SR pre vývoj makroekonomických indikátorov v rokoch 2009 až 2012 hodnotí ako realistickú. V globálnom ponímaní sa ekonomický výhľad vo svete v posledných mesiacoch a týždňoch zlepšil, čo potvrdili aj revízie odhadov rastu svetovej ekonomiky smerom nahor pripravované analytikmi zo súkromného sektora ale aj oficiálnymi inštitúciami. Zlepšený odhad rastu ekonomiky Eurozóny je jednoznačne dobrou správou aj pre Slovensko, ktoré je z veľkej miery závislé na vývozoch. Práve rýchlejšie ako očakávané oživenie rastu ekonomiky v Nemecku a Francúzku vytvára zároveň riziká smerom nahor najmä pre odhady rastu HDP v budúcom roku. Na základe diskusie s týmito rizikami MF SR počíta, čo je v súlade aj s očakávaniami VÚB.
2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012
2.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 je zostavený na základe aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a vychádza z programového vyhlásenia vlády. Nadväzuje na Program stability Slovenska na roky 2008 až 2012 schválený vládou SR uznesením č. 316/2009. Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 sú návrhy rozpočtov Úradu pre dohľad nad výkonom auditu a TASR, ktorej postavenie a činnosť upravil zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 1. 2009. Uvedené inštitúcie boli v súlade s pravidlami metodiky štatistického vykazovania ESA 95 zaradené medzi subjekty verejnej správy.
Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k úrovni 3 % HDP v roku 2012. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95, vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia je v roku 2010 rozpočtovaný na úrovni 5,5 % HDP a na rok 2011 na úrovni 4,2 % HDP.
2.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.
(v mil. eur)
2010
2011
2012
Štátny rozpočet
-3 873,1
-3 255,6
-2 526,5
Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu
167,3
214,0
159,7
Rozpočet VS spolu
-3 705,8
-3 041,5
-2 366,7
Podiel RVS v % na HDP
-5,50
-4,20
-3,00
9
HDP v b. c.
67 378
72 418
78 891
Očakávaný dopad II. piliera
-771,4
-832,2
-910,7
Podiel dopadu II. piliera v % na HDP
-1,14
-1,15
-1,15
Poznámka: Pri rozpočte VS znamienko (+) znamená prebytok, znamienko (-) schodok
V roku 2010 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 167,3 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 80,7 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 67,6 mil. eur, Národného jadrového fondu v objeme 20,9 mil. eur a Sociálnej poisťovne na úrovni 6,8 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Fondu národného majetku SR na úrovni 13 mil. eur. Mierne negatívny vplyv na hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy má schodkové hospodárenie verejného zdravotného poistenia vo výške 2,0 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy.
Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy v rokoch 2011 a 2012 vykazuje prebytok. Návrhy rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy tvoria prílohu č. 1 tohto materiálu.
Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 z vyššie uvedenej tabuľky je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.
Rámec štátneho rozpočtu
(v mil. eur)
2010
2011
2012
Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95
-3 873,1
-3 255,6
-2 526,5
Modifikujúce faktory
-127,1
-122,2
39,6
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
-3 746,0
-3 133,4
-2 566,1
Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
12 530,7
13 020,7
13 480,9
Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
16 276,7
16 154,1
16 047,0
Celkovú negatívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2010 tvorí predovšetkým negatívny vplyv časového rozlíšenia platených úrokov štátneho dlhu, a to vo výške 142,7 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje časť 6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95.
Na základe stanovených parametrov fiškálneho rámca, hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a stanovenia rámca štátneho rozpočtu je možné definovať nasledujúce základné parametre vývoja verejných financií.
Rámec rozpočtu verejnej správy
(v mil. eur; v metodike ESA 95 na konsolidovanej báze)
2010
2011
2012
10
Príjmy verejnej správy
23 973,1
25 393,6
26 942,9
Príjmy verejnej správy (v % na HDP)
35,6
35,1
34,2
Výdavky verejnej správy
27 678,9
28 435,1
29 309,6
Výdavky verejnej správy (v % na HDP)
41,1
39,3
37,2
Schodok/prebytok verejnej správy
-3 705,8
-3 041,5
-2 366,7
Schodok verejnej správy (v % na HDP)
-5,50
-4,20
-3,00
2.3. Dlh verejnej správy
Podľa odhadov MF SR sa hrubý dlh verejnej správy2 bude v rokoch 2010 až 2012 pohybovať na úrovni od 40,8 % HDP do 42,5 % HDP. Verejný dlh je z 96 % tvorený štátnym dlhom a tento pomer sa výrazne nezmení ani v prognózovanom období. Zvyšok tvorí dlh ostatných subjektov verejnej správy.
Hrubý dlh verejnej správy (mil. eur)
2010F
2011F
2012F
Hrubý dlh verejnej správy
27 490
30 773
33 311
- štátny dlh
26 386
29 549
32 005
- dlh ostatných zložiek verejnej správy
1 104
1 223
1 306
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)
40,8
42,5
42,2
Nárast dlhu verejnej správy súvisí najmä s vplyvom krízy na slovenskú ekonomiku, v dôsledku čoho došlo k prehĺbeniu deficitu verejnej správy v roku 2009. Fiškálna konsolidácia od roku 2010 a postupné zvyšovanie tempa rastu slovenskej ekonomiky prispejú k stabilizácii a zníženiu podielu dlhu verejnej správy na HDP v roku 2012. Odhad výšky hrubého dlhu verejnej správy na roky 2009 až 2012 ovplyvňuje hlavne predpokladaný vývoj vo verejných financiách.
Vplyvy na zmenu hrubého dlhu verejnej správy (mil. eur)
2010F
2011F
2012F
Deficit ŠR na hotovostnom princípe
3 746
3 133
2 566
Úvery obcí, VÚC
101
120
83
Zmena stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice
39
-81
-71
Emisný diskont/prémia
154
193
221
2 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.
11
Splatenie dlhopisov (diskont)
-139
-82
-261
Spolu (medziročná zmena hrubého dlhu VS)
3 902
3 283
2 539
Pozn.: Plusové položky zvyšujú verejný dlh k 31.12. príslušného roku, mínusové položky znižujú dlh.
* Údaje za rok 2009 sú aktualizované na základe Správy o makroekonomickom prostredí a vývoji verejných financií SR za prvý polrok 2009
a predikcii vývoja do konca roka
Vývoj dlhu verejnej správy bude ovplyvnený schodkom štátneho rozpočtu, prijatými úvermi obcí a VÚC a výpožičkami zo Štátnej pokladnice. Od roku 2010 sa predpokladá postupné znižovanie hotovostného schodku štátneho rozpočtu, čím dochádza aj k znižovaniu jeho negatívneho vplyvu na dlh. V prípade úverov sa očakáva, že výška prijatých úverov obcí a VÚC presiahne splátky istín, čo znamená, že táto položka bude prispievať k nárastu dlhu.
Prognóza výšky dlhu verejnej správy na roky 2010 až 2012 berie do úvahy aj predpokladanú zmenu stavu výpožičiek zo Štátnej pokladnice používaných na krytie štátneho dlhu. Tieto boli v roku 2009 ovplyvnené okrem plánovaného čerpania prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy aj poskytovaním návratných finančných výpomocí a zvyšovaním základného imania štátnych podnikov. Znížením stavu výpožičiek bude musieť ARDAL nahradiť tieto zdroje financovania štátneho dlhu emitovaním nových dlhopisov. V roku 2010 sa predpokladá vyčerpanie prostriedkov určených na dôchodkovú reformu (v roku 2010 je potrebné z celkového transferu pre Sociálnu poisťovňu vo výške 1,517 mil. eur vykryť prostredníctvom výdavkov štátneho rozpočtu až 1,444 mil. eur, čo predstavuje 95 % celkového transferu a od roku 2011 je transfer v plnej miere vykrytý v rámci výdavkov štátneho rozpočtu a zohľadnený v schodku). Keďže zavedením a nastavením II. piliera došlo k vyčerpaniu hotovostných zdrojov určených pre túto oblasť skôr, ako bolo naplánované pri spustení II. piliera, je nutné od roku 2010 prefinancovať transfer pre Sociálnu poisťovňu prostredníctvom výdavkov štátneho rozpočtu, čo má za následok zvyšovanie dlhu. Od roku 2011 sa stav výpožičiek mierne zvýši v dôsledku predpokladaného splácania poskytnutých návratných finančných výpomocí.
Ďalším negatívnym faktorom, ktorý prispel k zvýšeniu dlhu je rozdiel medzi diskontom a prémiou pri emisii štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Keďže v okamihu emisie dlhopisov narastú záväzky štátu o nominálnu hodnotu dlhopisov, avšak štát získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve o diskont), potom emisný diskont je faktorom, ktorý prispieva k nárastu dlhu.
V čase splatnosti dlhopisov je výška plateného diskontu súčasťou hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, avšak táto suma neprispieva k nárastu dlhu. Spôsob výpočtu predpokladá, že ak hotovostný deficit štátneho rozpočtu v plnej výške zvyšuje štátny dlh, potom diskont pri splatení štátnych dlhopisov má pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu dochádza už pri emisii dlhopisov, a to v nominálnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení.
12
3. Rozpočtovanie príjmov štátneho rozpočtu
3.1. Rozpočtovanie daňových príjmov
Legislatívne predpoklady
Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti tohto dokumentu boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2010 až 2012. Prognózy vychádzajú z platnej legislatívy, ako aj z legislatívy, ktorej účinnosť sa predpokladá v priebehu roka 2010. Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 (rok 2009 – prognóza z novembra 2008, roky 2010 a 2011 – prognóza zo septembra 2008) dochádza k zmene legislatívnych predpokladov pri dani z príjmov, pri dani z pridanej hodnoty, pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov, pri spotrebnej dani z liehu a pri dani za jadrové zariadenie.
Kvantifikácia vplyvu legislatívnych zmien na rozpočet verejnej správy (ESA 95, tis. eur)
2009
2010
2011
2012
VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY VEREJNEJ SPRÁVY SPOLU*
-153 209
-283 060
-107 417
-75 174
Daň z príjmov fyzických osôb
-147 619
-218 928
-27 143
-1 218
- zo závislej činnosti
-131 278
-201 151
-25 935
-495
- z podnikania
-16 341
-17 777
-1 208
-723
Daň z príjmov právnických osôb
-12 076
-52 982
-70 142
-63 286
DPH
9 042
-24 612
-30 464
-31 672
Spotrebná daň z tabakových výrobkov
-2 556
0
0
0
Spotrebná daň z liehu
0
13 170
20 040
20 710
Daň za jadrové zariadenie
0
292
292
292
* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy
Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorú NR SR schválila dňa 9.2.2009, sa zaviedlo viacero legislatívnych zmien prijatých za účelom podpory ekonomického rastu, zníženia administratívnej záťaže v podnikaní a zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní s účinnosťou od 1.3.2009. V nasledujúcom texte je uvedený podrobnejší opis týchto opatrení.
•Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka počas obdobia rokov 2009 a 2010 z 19,2-násobku životného minima na úroveň 22,5-násobku životného minima, posun hranice znižovania nezdaniteľnej časti základu dane zo 100-násobku životného minima na 86-násobok životného minima a posilnenie zamestnaneckej prémie. V roku 2009 tak došlo k zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane z pôvodných 3 435,27 eur na úroveň 4 025,70 eur a maximálna výška zamestnaneckej prémie sa zvýšila zo 70 eur na 181,03 eur.
•Zavedenie výnimky z povinnosti viesť účtovníctvo (zjednodušenie daňovej evidencie) pre podnikateľov, ktorí sú fyzickými osobami, uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, nezamestnávajú žiadnych zamestnancov a ich obrat nie je vyšší ako 170 000 eur - na základe tohto ustanovenia zákona sa tak na týchto daňovníkov nebude vzťahovať povinnosť vykonať inventarizáciu, zostavovať účtovnú závierku, povinnosť uzatvárať a otvárať účtovné knihy a vyhotovovať účtovné výkazy, oceňovať majetok reálnou hodnotou, zostavovať účtovný odpisový plán a vyčísľovať kurzové rozdiely.
•Zvýšenie vstupnej ceny hmotného majetku a technického zhodnotenia hmotného a nehmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur, ako aj zvýšenie vstupnej ceny
13
nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur, zavedenie účtovania zriaďovacích nákladov priamo do nákladov, pričom zriaďovacie výdavky sa nebudú ďalej považovať za nehmotný majetok tak na účtovné ako aj daňové účely.
•Zavedenie možnosti výberu jedného z troch variantov pre uplatňovanie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebované pohonné látky, pričom súčasný platný stav bol rozšírený o dve nové možnosti - prvou je u vozidiel vybavených jednotkou satelitného sledovania možnosť uplatnenia daňových výdavkov na základe pohybu vozidla, keď jednotka satelitného sledovania zaznamenáva evidenciu jázd. Druhou možnosťou je uplatniť paušálne výdavky na spotrebu pohonných látok do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok, pričom nie je potrebné viesť knihu jázd, ale bude sa vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré sa zistia zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia.
•Zavedenie odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí (tzv. komponentné odpisovanie) za podmienky, že takto odpisovaný hmotný majetok charakteru samostatných hnuteľných vecí sa môže rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti (komponenty), ktorých vstupná cena bude vyššia ako 1 700 eur.
•Zavedenie oslobodenia od dane pre príjmy získané nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnenie iného bytu alebo ako náhrady za uvoľnenie bytu, vyplatenej užívateľovi bytu a pre prijaté náhrady za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme.
•Zavedenie možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu pre nerezidentov (daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou), ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov týchto daňovníkov. Zavedenie možnosti podať daňové priznanie zo zdrojov na území SR aj pre nerezidenta, čo umožní daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou vysporiadať daň rovnakým spôsobom ako u daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorú schválila vláda SR dňa 19.8.2009, sa zaviedlo oslobodenie príjmu - ako náhrady za stratu zdaniteľného príjmu od dane z príjmu v prípade, že zamestnanec bol povinný zúčastniť sa súdneho pojednávania (s účinnosťou od 1.1.2010). S uvedeným opatrením je spojený negatívny vplyv na daňové príjmy v rokoch 2010 až 2012 vo výške 40 tis. eur ročne.
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorú NR SR schválila dňa 11.3.2009, sa s účinnosťou od 1.4.2009 do 31.12.2010 zaviedlo dočasné zníženie sadzby sociálneho poistenia pre SZČO do rezervného fondu solidarity z 4,75 % na 2 %. Uvedená zmena tak bude mať mierne pozitívny dopad na daň z príjmov fyzických osôb z podnikania v roku 2009 vo výške 1 011 tis. eur a v roku 2010 v sume 1 702 tis. eur.
Cieľom zákona o stimuloch pre výskum a vývoj č.185/2009 Z. z. a doplnenia zákona o dani z príjmov bolo zvýšiť úroveň výskumu a vývoja. Právnické osoby budú môcť získať okrem priamej dotácie z rozpočtu Ministerstva školstva SR aj stimul formou úľavy na dani, ktorá je maximálne vo výške vlastných nákladov právnickej osoby vložených do projektu.
V decembri 2008 bola schválená investičná pomoc formou daňovej úľavy pre automobilový priemysel. Cieľom je kapacitný rozvoj, pričom sa žiadateľ zaväzuje do roku 2012 vytvoriť 760 nových pracovných miest.
14
Vplyv noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ESA 95, tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Komponentné odpisovanie hmotného majetku
-199
-2 124
-4 282
-6 971
- z toho vplyv na DPPO
-186
-1 988
-4 007
-6 523
- z toho vplyv na DPFO podnikanie
-13
-136
-275
-448
Zvýšenie vstupnej ceny hmotného majetku
-12 182
-16 863
-13 975
-3 618
- z toho vplyv na DPPO
-11 452
-15 833
-13 145
-3 386
- z toho vplyv na DPFO podnikanie
-730
-1 029
-830
-232
Zvýšenie vstupnej ceny nehmotného majetku
-1 029
-1 328
-1 029
0
- z toho vplyv na DPPO
-963
-1 261
-963
0
- z toho vplyv na DPFO podnikanie
-66
-66
-66
0
Stimuly pre výskum a vývoj formou daňovej úľavy (vplyv na DPPO)
0
-33 194
-49 791
-49 791
Stimul formou daňovej úľavy pre automobilový priemysel (vplyv na DPPO)
0
-2 860
-5 005
-6 435
Oslobodenie príjmu ako náhrady za uvoľnenie bytu (vplyv na DPFO zč)
-66
-66
-66
-66
Možnosť uplatnenia NČZD a daňového bonusu u nerezidenta
0
-166
-166
-199
- z toho vplyv na DPFO závislá činnosť
0
-149
-149
-179
- z toho vplyv na DPFO podnikanie
0
-17
-17
-20
Možnosť podať DP zo zdrojov na území SR pre nerezidenta
0
-199
-199
-232
- z toho vplyv na DPFO závislá činnosť
0
-179
-179
-209
- z toho vplyv na DPFO podnikanie
0
-20
-20
-23
Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane + zvýšená ZP
-147 754
-218 926
-25 500
0
- z toho vplyv na DPFO závislá činnosť
-131 212
-200 716
-25 500
0
- z toho vplyv na DPFO podnikanie
-16 543
-18 210
0
0
Zavedenie smernice o globálnej homologizácii áut N1 (vplyv na DPPO)
525
2 155
2 769
2 849
Oslobodenie príjmu ako náhrady za stratu príjmu (vplyv na DPFO zč)
0
-40
-40
-40
SPOLU
-160 705
-273 611
-97 284
-64 504
Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou bude mierne negatívne ovplyvnený zavedením oslobodenia výhier z lotérií realizovaných v zahraničí a naopak mierne pozitívny dopad bude mať na jej výnos zrušenie oslobodenia výnosov zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí.
15
S účinnosťou od 1. apríla 2009 sa pri dani z pridanej hodnoty skracuje lehota na vrátenie nadmerných odpočtov zo 60 dní na 30 dní. Týka sa to tých platiteľov dane, ktorých zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, ktorí sú platiteľmi dane najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol a ktorí nemali v období predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov daňové nedoplatky, colné nedoplatky a nedoplatky na povinných odvodoch poistného. Táto legislatívna úprava nebude mať na výnos DPH v metodike ESA 95 žiadny vplyv. Na hotovostný výnos bude mať negatívny vplyv, v roku 2009 vo výške 205,2 mil. eur, v roku 2010 vo výške 16,4 mil. eur, v roku 2011 vo výške 17,7 mil. eur a v roku 2012 vo výške 19,1 mil. eur.
Ďalšími legislatívnymi zmenami sú zavedenie možnosti skupinovej registrácie (za jednu zdaniteľnú osobu bude možno považovať viac osôb so sídlom v SR, ktoré sú právne nezávislé, ale sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami), umožnenie spätnej registrácie za platiteľa dane (umožnenie podnikateľom uplatniť si nárok na odpočet dane za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom dane a vysporiadať prípadné povinnosti týkajúce sa tohto obdobia) a možnosť vykonať odpočet dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období.
Na výnos DPH bude mať v prognózovanom období negatívny vplyv účinnosť Smernice 2007/46/ES od 29. apríla 2009, ktorá rieši globálnu homologizáciu automobilov kategórie N1. Globálna homologizácia nahradí systém národného typového schvaľovania vozidiel jednotlivými členskými štátmi, t.j. ak v jednom členskom štáte schvália auto v kategórii N1, bude to platiť aj pre ostatné členské štáty. Predpokladá sa, že táto smernica bude mať negatívny vplyv na výnos DPH z dôvodu, že platitelia dane budú preferovať kúpu auta v kategórii N1 s možnosťou odpočtu DPH pred kúpou auta v kategórii M1 bez možnosti odpočtu DPH. Od 29. apríla 2009 totiž auto kategórie M1 môže byť zaregistrované v kategórii N1 bez toho, aby sa vizuálne alebo inak líšilo. Smernica bude mať pozitívny vplyv na výnos dane z príjmov právnických osôb z titulu zníženia nákladov na obstaranie automobilov, čo sa prejaví na vyššom základe dane právnických osôb.
Vplyv účinnosti Smernice Rady č. 2007/46/ES na výnos DPH (ESA 95, tis. eur)
2009
2010
2011
2012
DPH
-4 601
-18 903
-24 290
-24 995
S účinnosťou od 1. júla 2009 sa mení výška prahu registrácie za platiteľa DPH z ročného obratu vo výške 35 000 eur na 49 790 eur. Prah registrácie sa týmto dostane na úroveň, ktorá platila pred 1. januárom 2009 (v súvislosti so zavedením meny euro v SR sa menil prah registrácie pre daň od 1. januára 2009 z ročného obratu 49 791 eur (1,5 mil. Sk) na 35 000 eur). Zmena bude mať v porovnaní s Rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011 pozitívny vplyv na výnos DPH v roku 2009 vo výške 13,6 mil. eur a v ďalších rokoch negatívny vplyv vo výške približne 6,0 mil. eur.
Vplyv zmeny výšky prahu registrácie pre daň na výnos DPH (ESA 95, tis. eur)
2009
2010
2011
2012
DPH
13 643
-5 709
-6 174
-6 677
Od 1. januára 2010 sa do zákona o DPH preberajú tri smernice EÚ, ktoré upravujú miesto poskytovania služieb, vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale v inom členskom štáte a zmeny súvisiace s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojenými s transakciami v rámci EÚ.
16
Pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov došlo k posunutiu limitu dopredaja starých cigariet z 30. septembra 2009 na 31. október 2009. Táto úprava bude mať za následok v roku 2009 negatívny vplyv na výnos dane vo výške 2 556 tis. eur.
Pri spotrebnej dani z liehu dôjde k zvýšeniu sadzby od 1.3.2010 zo súčasných 939,38 eur/hl a. na 1080 eur/hl a. pri základnej sadzbe a z 469,69 eur/hl a. na 540 eur/hl a. pri zníženej sadzbe. V roku 2010 sa odhaduje pozitívny vplyv na výnos dane na úrovni 13 170 tis. eur, v roku 2011 na úrovni 20 040 tis. eur a v roku 2012 na úrovni 20 710 tis. eur.
S účinnosťou od 1. januára 2010 dochádza k zmene pri dani za jadrové zariadenie, ktorá je súčasťou daní za špecifické služby a je príjmom obcí. Zmena sa týka úpravy jednotlivých pásiem oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, v ktorých sa daň vyberá. Celkový vplyv na daňové príjmy obcí bude pozitívny vo výške 292 tis. eur v každom roku prognózovaného obdobia.
Aktuálna prognóza na roky 2009 až 2012 zohľadňuje okrem makroekonomického rámca a platnej legislatívy aj skutočné výnosy daní za rok 2008 podľa metodiky ESA 95 (okrem DPFO a DPPO, ktoré sú odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní za január až august 2009.
Odhad jednotlivých daní
Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je ovplyvnený vývojom zamestnanosti a miezd ako aj novou legislatívou, najmä zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka sa počas prechodného obdobia rokov 2009 a 2010 zvýšila z 19,2-násobku životného minima na 22,5-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Vzhľadom na životné minimum platné od 1.7.2009 vo výške 185,19 eur bude NČZD na rok 2010 v sume 4 166,78 eur. Od roku 2007 sa začala uplatňovať klesajúca NČZD, ktorá v roku 2010 začne klesať pri hrubej mesačnej mzde približne 1 525,4 eur, od mzdy približne vo výške 3 052,2 eur bude NČZD nulová. Pre účely odhadov sa životné minimum indexuje rastom spotrebiteľských cien pre nízkopríjmové domácnosti. Na rozdiel od NČZD na daňovníka, ktorá sa mení vždy k 1. januáru príslušného roka, výška daňového bonusu na dieťa sa mení vždy od 1. júla príslušného roka. Priemerná mesačná výška daňového bonusu na dieťa sa v roku 2010 odhaduje vo výške 20,35 eur. Od 1.1.2009 majú zamestnanci s najnižšími mzdami pri splnení zákonom stanovených podmienok nárok na zamestnaneckú prémiu. Odhadovaná výška maximálnej zamestnaneckej prémie za celé zdaňovacie obdobie roka 2010 dosiahne úroveň približne 160,09 eur, v mesačnom vyjadrení ide o 13,34 eur. Nárok na maximálnu výšku zamestnaneckej prémie získajú zamestnanci s príjmom od polovice minimálnej mzdy do úrovne minimálnej mzdy (ktorá sa odhaduje v roku 2010 na úrovni 319,5 eur) pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok. Celá výška zamestnaneckej prémie v sume približne 160,09 eur bude vyplatená v rámci ročného zúčtovania dane do konca marca 2011.
Na výnose dane z príjmov fyzických osôb z podnikania sa negatívne prejaví spomalenie ekonomického rastu, najmä pomalší rast nominálnych miezd v rokoch 2009 až 2010 a pokles zamestnanosti v roku 2009. Nezanedbateľný vplyv na výnos dane budú mať aj legislatívne zmeny týkajúce sa zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane, úpravy v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, či zníženia sadzby sociálneho poistenia pre SZČO do rezervného fondu solidarity.
Výnos dane z príjmov právnických osôb (DPPO) bude ovplyvnený znížením ekonomického rastu a následným znížením ziskovosti finančných a nefinančných korporácií. Predpokladá sa záujem podnikov o riadenie svojho cash-flow vytváraním rezerv a opravných položiek, ktoré odložia prípadnú daňovú povinnosť do budúcich rokov. Rizikom je možné čerpanie investičných stimulov formou daňových úľav existujúcich daňových subjektov, u
17
ktorých by čerpaná úľava predstavovala výpadok na DPPO, nakoľko v minulosti daň platili. Zároveň bude mať negatívny vplyv na výnos dane aj predpokladané čerpanie daňových stimulov pre vedu a výskum.
Neistotou pri prognóze daní z príjmov fyzických a právnických osôb je možnosť daňovníkov poukázať 2 % zo zaplatenej dane na osobitné účely (verejnoprospešné aktivity mimovládnych neziskových organizácií). V roku 2008 dosiahla suma prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel 49 180 tis. eur (z toho FO previedli 15 036 tis. eur a PO previedli 34 144 tis. eur). Predpokladá sa, že suma prostriedkov určených na osobitné účely dosiahne v roku 2010 úroveň 46 920 tis. eur.
Prognóza dane z príjmov vyberanej zrážkou na roky 2010 až 2012 vychádza z odhadovaného poklesu makroekonomickej základne a očakávaného zníženia priemernej úrokovej miery z celkového objemu vkladov. Na výnos dane má vplyv aj výnos dane z platieb licenčných poplatkov, ktorý na celkovom výnose dane vyberanej zrážkou tvorí približne 20 %. Výška licenčných poplatkov len čiastočne súvisí s makroekonomickým vývojom (licenčné poplatky odvíjajúce sa od výšky tržieb), keďže licenčné poplatky sa môžu platiť aj jednorazovo bez ohľadu na objem tržieb.
Výnos dane z pridanej hodnoty bude rásť v prognózovanom období pomalšie ako spotrebné výdavky domácností. Negatívne bude v rokoch 2010 až 2012 ovplyvnený európskou homologizáciou áut kategórie N1. Na hotovostný výnos bude mať v roku 2009 negatívny vplyv skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov zo 60 dní na 30 dní.
Výnosy spotrebných daní v metodike ESA 95 budú rásť v súlade s tempom rastu domácností v stálych cenách, pričom najväčší efekt predstavuje predzásobenie cigaretami. V súlade s harmonizáciou sadzieb dane EÚ došlo 1.2.2009 k zvýšeniu sadzieb dane z tabakových výrobkov. S tým súvisí predzásobenie v posledných mesiacoch pred zvýšením sadzby dane. Následkom zvyšovania sadzieb dane až od 1.2. 2009 došlo k rozdeleniu výnosu z tohto predzásobenia medzi roky 2008 a 2009, pričom v roku 2008 sa výnos z predzásobenia pohybuje na úrovni 134 082 tis. eur a v roku 2009 na úrovni 217 534 tis. eur. Nové sadzby spotrebnej dane na tabakové výrobky sa tak na výnose dane naplno prejavia až v rokoch 2010 a 2011.
Významný vplyv na výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov má primiešavanie biozložiek do benzínov a nafty. Ročný negatívny dopad na výnos dane sa v roku 2009 odhaduje na úrovni 39 526 tis. eur s postupným nárastom až na 55 019 tis. eur v roku 2012.
Výnos spotrebnej dane z liehu bude výrazne ovplyvnený zvyšovaním sadzieb od 1.3.2010. V tejto súvislosti dôjde k predzásobeniu, ktoré sa odhaduje na úrovni 43 300 tis. eur, čo predstavuje približne 3-mesačnú spotrebu. Pozitívny vplyv na výnos dane sa v roku 2010 odhaduje vo výške 13 170 tis. eur, v roku 2011 vo výške 20 040 tis. eur a v roku 2012 na úrovni 20 710 tis. eur.
Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, dane za špecifické služby a daň z motorových vozidiel, majú stanovenie výšky sadzieb daní v kompetencii jednotlivé obce (daň z nehnuteľností a dane za špecifické služby) a VÚC (daň z motorových vozidiel). Odhad MF SR pri týchto daniach je preto len indikatívny, nakoľko subjekty samosprávy si zostavujú vlastné rozpočty. Do výraznejšieho nárastu výnosu daní v odhade MF SR na rok 2009 bol zapracovaný predpoklad čiastočnej kompenzácie výpadku dane z príjmov fyzických osôb zvýšením sadzby dane z nehnuteľností.
Odhad výnosu ostatných daní je tvorený odhadom výnosov z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ, z úhrad za dobývací priestor a z úhrad za uskladňovanie
18
plynov alebo kvapalín. Výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ je tvorený 25 % zo sumy vlastných tradičných zdrojov EÚ pripadajúcich na dovozné clo a poľnohospodárske poplatky, ostávajúcich 75 % plynie priamo do rozpočtu EÚ. Výnos dane z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu, sa očakáva v rokoch 2010 až 2012 vo výške 1 156 tis. eur. Prognóza úhrady za služby verejnosti poskytované STV a SRo predpokladá, že v roku 2010 dosiahne výšku 77 452 tis. eur a v rokoch 2011 a 2012 vzrastie tento výnos o 1,0 %.
Súčasťou ostatných daní sú aj zrušené majetkové dane, z ktorých naďalej plynú dobiehajúce platby do štátneho rozpočtu. V roku 2008 dosiahol výnos z týchto daní 934 tis. eur a ku koncu augusta 2009 bol 522 tis. eur. Pre nasledujúce roky sa už tieto dane nerozpočtujú.
Kvantifikácia daňových príjmov
Medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj. Aktuálna prognóza daňových príjmov je postavená na predpoklade poklesu ekonomiky v roku 2009 na úrovni 5,7 % a na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2010 na úrovni 1,9 %, pričom nenaplnenie tohto odhadu sa následne premietne aj do nižšieho výnosu daňových príjmov. Výnos DPH môže byť v porovnaní s predpokladmi negatívne ovplyvnený rýchlejším nábehom globálnej homologizácie áut kategórie N1. Pri spotrebnej dani z minerálnych olejov negatívne riziko vyplýva z možnosti, že v budúcnosti budú prijaté nové technické normy umožňujúce vyššie objemy biozložiek. Negatívny dopad môže mať aj väčšie využívanie možnosti zasielania 2 % daní na verejnoprospešný účel. Maximálny vplyv prevodu prostriedkov môže v roku 2010 dosiahnuť úroveň až 69 112 tis. eur, čo je oproti prognózovanej hodnote viac o 22 192 tis. eur.
Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len sankcie) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie. Tabuľka prezentuje výnosy jednotlivých daní bez sankcií, pričom v súlade s rozpočtovou klasifikáciou je predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam uvedená v osobitnej tabuľke.
Skutočnosť
Prognóza
v tis. eur
2008
2009
2010
2011
2012
Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
4 140 940
3 875 468
3 537 462
3 914 949
4 343 643
Daň z príjmov fyzických osôb
1 819 293
1 645 292
1 610 734
1 926 389
2 145 460
DPFO zo závislej činnosti
1 620 231
1 463 087
1 449 414
1 759 830
1 964 374
DPFO z podnikania
199 063
182 205
161 320
166 559
181 086
do štátneho rozpočtu
117 441
38 918
138 417
151 282
121 665
do obcí
1 275 482
1 203 924
1 103 453
1 330 384
1 516 767
do VÚC
426 370
402 450
368 864
444 723
507 028
19
Daň z príjmov právnických osôb
2 115 673
2 077 527
1 779 888
1 826 129
2 002 852
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
205 973
152 649
146 840
162 431
195 331
Dane na tovary a služby
6 518 176
5 544 580
6 497 055
6 853 548
7 342 178
Daň z pridanej hodnoty
4 614 313
3 715 414
4 504 367
4 801 949
5 209 441
Spotrebné dane
1 903 863
1 829 166
1 992 688
2 051 599
2 132 737
Z minerálnych olejov
1 173 941
1 053 409
1 065 898
1 106 241
1 166 701
Z liehu
221 859
203 372
212 105
226 039
237 150
Z piva
62 974
59 920
59 691
61 070
63 106
Z vína
3 699
3 718
3 718
3 718
3 718
Z tabaku a tabakových výrobkov
432 489
487 547
609 332
611 706
617 823
Z elektrickej energie
3 897
8 334
16 818
17 171
17 738
Zo zemného plynu
4 674
12 036
24 289
24 799
25 618
Z uhlia
328
830
837
855
883
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
36 807
28 117
28 918
29 503
30 099
Dovozné clo
20
0
0
0
0
Dovozná prirážka
4
0
0
0
0
Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ
36 784
28 117
28 918
29 503
30 099
Ostatné colné príjmy
0
0
0
0
0
Miestne dane
471 830
540 574
566 889
594 171
622 773
Daň z nehnuteľností
237 421
254 113
266 819
280 160
294 168
Dane za špecifické služby
155 114
160 807
169 139
177 581
186 445
Daň z motorových vozidiel
79 295
125 654
130 931
136 430
142 160
Ostatné dane
77 740
81 028
79 139
79 914
80 696
Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo
74 774
79 181
77 452
78 227
79 009
Daň z úhrad za dobývací priestor
550
531
531
531
531
do štátneho rozpočtu
110
106
106
106
106
do obcí
440
425
425
425
425
Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín
1 188
896
1 156
1 156
1 156
Majetkové dane (do ŠR)
934
522
0
0
0
Iné dane
293
-102
0
0
0
Daňové príjmy VS spolu
11 245 493
10 069 767
10 709 463
11 472 085
12 419 389
Daňové príjmy ŠR
8 995 115
7 842 317
8 591 224
9 022 999
9 692 231
Daňové príjmy obcí
1 668 751
1 619 269
1 539 836
1 788 550
1 997 805
Daňové príjmy VÚC
505 665
528 104
499 795
581 153
649 188
Daňové príjmy STV
52 276
55 113
54 217
54 759
55 306
Daňové príjmy SRo
22 498
24 068
23 236
23 468
23 703
Environmentálny fond
1 188
896
1 156
1 156
1 156
Predpokladaná výška sankcií na roky 2009 až 2012 je uvedená v nasledujúcej tabuľke:
Predpokladaný vývoj sankcií *(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
2012
Skutočnosť
Prognóza
Prognóza
Prognóza
Prognóza
SANKCIE spolu
36 842
35 056
35 794
35 427
35 609
Daň z príjmov fyzických osôb
7 811
6 325
7 068
6 698
6 882
do štátneho rozpočtu
484
150
607
526
391
do obcí
5 491
4 628
4 842
4 626
4 865
20
do VÚC
1 836
1 547
1 619
1 546
1 626
Daň z príjmov právnických osôb
6 380
6 380
6 380
6 380
6 380
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
4
16
11
14
12
Daň z pridanej hodnoty
18 211
18 611
18 611
18 611
18 611
Spotrebné dane
1 295
1 296
1 296
1 296
1 296
Miestne dane
854
588
588
588
588
Ostatné dane
463
0
0
0
0
Sankcie uložené v daňovom konaní
1 824
1 840
1 840
1 840
1 840
* sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky
3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy 2010 až 2012
Celkové daňové príjmy verejnej správy v metodike ESA 95 rastú v súlade s rastom ekonomiky. Najviac sa prognóza daní v metodike ESA 95 odlišuje od predpokladaného hotovostného plnenia v roku 2009. Vykazovanie akruálnych daní podľa metodiky ESA 95 je založené na časovom posunutí hotovostných platieb daní do príslušných akruálnych období (metóda časových posunov).
V nižšie uvedenej tabuľke sú rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní.
Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2009 až 2012 (v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Daňové príjmy
373 582
78 621
203 688
234 977
štátny rozpočet
362 659
67 239
191 828
222 619
obce
0
0
0
0
VÚC
10 923
11 382
11 860
12 358
Veľký rozdiel medzi akruálnym výnosom daní a hotovostným výnosom daní je spôsobený v roku 2009 najmä DPH, daňou z príjmov právnických osôb a spotrebnou daňou z tabaku a tabakových výrobkov. V roku 2010 je rozdiel spôsobený najmä DPH a daňou z príjmov právnických osôb. Vývoj hotovostného výnosu DPH v prvých mesiacoch roka 2009 spolu s legislatívnou zmenou, ktorá skracuje lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov zo 60 dní na 30 dní spôsobí, že v roku 2009 je akruálny výnos DPH o 713 746 tis. eur vyšší ako hotovostný výnos. Vysoké nadmerné odpočty v prvých troch mesiacoch mali negatívny vplyv na hotovostný výnos 2009, ale bez vplyvu na akruálny výnos 2009 (patria do akruálneho výnosu 2008), čo vyplýva z metodiky zaznamenávania akruálneho výnosu. Pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov je v roku 2009 príčinou vyššieho hotovostného výnosu v porovnaní s akruálnym výnosom vysoké predzásobenie sa cigaretami v decembri 2008, ako dôsledok zvýšenia sadzieb k 1.2.2009. Hotovostné januárové plnenie podľa akruálneho princípu patrí do decembra predchádzajúceho roka, a teda predzásobenie má pozitívny vplyv na akruálny výnos roka 2008. Naopak, vysoké predzásobenie znamená výpadok príjmov od februára 2009, čo bude mať negatívny dopad na akruálny výnos roku 2009. Rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom DPPO v roku 2009 je spôsobený legislatívnou úpravou (novela zákona o dani z príjmov č. 621/2007 Z.z. upravujúca najmä daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek pre podnikateľov a banky ako aj tvorby technických rezerv u poisťovní), ktorá spôsobí, že akruálny vplyv sa premietne v hotovostnom plnení až v nasledujúcom roku.
Zároveň na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva najmä odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov
21
fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel ovplyvňuje výšku výnosu dane znížením príjmov verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR, sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma teda neznižuje príjmy, ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 95.
Od roku 2011 sa bude objem poukazovaného podielu zaplatenej dane právnických osôb postupne znižovať. Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sprísňuje podmienky pre asignáciu 2 % dane a zavádza postupné znižovanie poukazovaného podielu zaplatenej dane z 2 % na 0,5 % v roku 2018. Pre roky 2011 a 2012 bude môcť právnická osoba darovať podiel vo výške 2 % zaplatenej dane len v prípade, že poskytne oprávnenému prijímateľovi dar vo výške zodpovedajúcej 0,5 % daňovej povinnosti. Ak dar neposkytne, správca dane zníži poukazovaný podiel zaplatenej dane na 1,5 %. Podľa nových pravidiel sa podiel zaplatenej dane nebude môcť použiť na reklamu a obstaranie nehnuteľností.
Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel v rokoch 2006 až 2012 na rozpočet (v tis. eur)
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Prevod na VPÚ
- zníženie príjmov na hotovostnej báze
37 346
42 125
49 180
53 243
46 920
38 648
44 040
Prevod na VPÚ spolu ESA 95
- zvýšenie výdavkov v ESA 95
37 346
42 125
49 180
53 243
46 920
38 648
44 040
Prevod na VPÚ z DPFO
11 717
12 819
15 036
17 759
16 066
15 734
18 821
Prevod na VPÚ z DPPO
25 629
29 306
34 144
35 484
30 854
22 914
25 219
Daňové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA 95) bez sankcií sú prezentované v nasledovnej tabuľke.
22
Skutočnosť
Prognóza
v tis. eur
2008
2009
2010
2011
2012
Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
4 133 806
3 608 240
3 521 218
4 038 371
4 516 324
Daň z príjmov fyzických osôb
1 819 884
1 651 239
1 640 318
1 979 507
2 205 255
DPFO zo závislej činnosti
1 627 755
1 480 655
1 465 290
1 775 335
1 982 938
DPFO z podnikania (2008 je odhad)
192 129
170 584
175 028
204 172
222 317
do štátneho rozpočtu
112 833
44 865
168 001
204 400
181 460
do obcí
1 279 379
1 203 924
1 103 453
1 330 384
1 516 767
do VÚC
427 673
402 450
368 864
444 723
507 028
Daň z príjmov právnických osôb (2008 je odhad)
2 107 948
1 804 352
1 734 060
1 896 433
2 115 738
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
205 973
152 649
146 840
162 431
195 331
Dane na tovary a služby
6 430 661
6 174 467
6 580 538
6 921 954
7 392 116
Daň z pridanej hodnoty
4 621 418
4 429 160
4 584 983
4 864 658
5 252 222
Spotrebné dane
1 809 243
1 745 307
1 995 555
2 057 296
2 139 894
Z minerálnych olejov
1 185 458
1 051 501
1 067 274
1 109 965
1 172 123
Z liehu
219 791
197 577
213 719
227 408
238 233
Z piva
63 886
59 085
59 735
61 169
63 248
Z vína
3 931
3 718
3 718
3 718
3 718
Z tabaku a tabakových výrobkov
324 636
412 226
609 165
612 211
618 333
Z elektrickej energie
4 661
8 334
16 818
17 171
17 738
Zo zemného plynu
6 410
12 036
24 289
24 799
25 618
Z uhlia
471
830
837
855
883
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
36 807
28 117
28 918
29 503
30 099
Dovozné clo
20
0
0
0
0
Dovozná prirážka
4
0
0
0
0
Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ
36 784
28 117
28 918
29 503
30 099
Ostatné colné príjmy
0
0
0
0
0
Miestne dane
512 874
551 497
578 271
606 031
635 131
Daň z nehnuteľností
237 421
254 113
266 819
280 160
294 168
Dane za špecifické služby
155 114
160 807
169 139
177 581
186 445
Daň z motorových vozidiel
120 339
136 577
142 313
148 290
154 518
Ostatné dane
77 740
81 028
79 139
79 914
80 696
Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo
74 774
79 181
77 452
78 227
79 009
Daň z úhrad za dobývací priestor
550
531
531
531
531
do štátneho rozpočtu
110
106
106
106
106
do obcí
440
425
425
425
425
Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín
1 188
896
1 156
1 156
1 156
Majetkové dane (do ŠR)
934
522
0
0
0
Iné dane
293
-102
0
0
0
Daňové príjmy VS spolu
11 191 887
10 443 349
10 788 084
11 675 773
12 654 366
Daňové príjmy ŠR
8 895 266
8 204 976
8 658 463
9 214 827
9 914 850
Daňové príjmy obcí
1 672 647
1 619 269
1 539 836
1 788 550
1 997 805
Daňové príjmy VÚC
548 011
539 027
511 177
593 013
661 546
Daňové príjmy STV
52 276
55 113
54 217
54 759
55 306
23
Daňové príjmy SRo
22 498
24 068
23 236
23 468
23 703
Environmentálny fond
1 188
896
1 156
1 156
1 156
Daňové príjmy VS – medziročný rast v %
6,2
-6,7
3,3
8,2
8,4
Daňové príjmy VS – podiel na HDP v %
16,6
16,4
16,0
16,1
16,0
3.3. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011
Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní v metodike ESA 95 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Pod rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011 sa tu rozumie prognóza daní, ktorá je pre rok 2009 z novembra 2008 a pre roky 2010 a 2011 z októbra 2008 (schválená vládou SR). Aktuálna prognóza je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2009 nižšia o 1 702,8 mil. eur a v roku 2010 nižšia o 2 614,6 mil. eur. Výrazné zníženie prognózy daňových príjmov je spôsobené najmä zhoršeným vývojom makroekonomického prostredia v porovnaní s pôvodnými očakávaniami a legislatívnymi opatreniami, ktoré boli prijaté s cieľom podporiť ekonomický rast. V nadväznosti na aktualizáciu prognózy DPFO a DPPO a prijatú legislatívu došlo k zníženiu odhadu prevodu 2 % z daní na verejnoprospešný účel. Rozdiel v prognóze ostatných daní v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011 je spôsobený najmä plnením dane za služby verejnosti poskytované STV a SRo. Naopak, lepšie ako predpokladané plnenie miestnych daní v roku 2008 a predpoklad kompenzovania výpadku príjmov z DPFO najmä v rokoch 2009 a 2010 bolo dôvodom na zvýšenie prognózy výnosov týchto daní na nasledujúce roky.
Rozdiely medzi aktuálnym odhadom daní a rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011 (ESA 95, tis. eur)
2009
2010
2011
Daňové príjmy na akruálnej báze spolu
-1 702 798
-2 614 636
-2 749 705
z toho: vplyv zmeny makroekonomickej prognózy
-1 549 589
-2 331 576
-2 642 288
vplyv legislatívnych zmien
-153 209
-283 060
-107 417
Daň z príjmov fyzických osôb
-384 958
-628 519
-536 359
Daň z príjmov právnických osôb
-598 855
-867 725
-952 493
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
-54 381
-77 285
-67 437
Daň z pridanej hodnoty
-479 590
-812 083
-973 322
Spotrebné dane
-204 903
-256 006
-261 650
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
-10 521
-11 583
-11 889
Miestne dane
41 704
55 931
70 878
Ostatné dane
-11 294
-17 366
-17 433
Výdavky na verejnoprospešný účel
-432
-13 792
-28 371
Daň z príjmov fyzických osôb
565
-3 120
-5 112
Daň z príjmov právnických osôb
-996
-10 672
-23 259
(+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet
Rozdiely sú robené na prognózach bez sankcií.
Vyjadrenia členov daňového výboru k prognózam
Prognóza daňových príjmov MF SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy. Osemnáste zasadnutie Výboru sa konalo 21. septembra 2009. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými členmi Výboru označená ako realistická.
NBS
24
NBS považuje prognózu daňových a odvodových príjmov MF SR za realistickú pri očakávanom scenári makroekonomického vývoja. Aktuálne riziká plnenia daňových a odvodových príjmov súvisia v prevažnej miere s nenaplnením očakávaní ohľadom vývoja makroekonomického prostredia. V rámci daní má NBS mierne konzervatívnejšie očakávania ohľadom príjmov dane z príjmu fyzických osôb v roku 2009 a vývoja spotrebných daní v rokoch 2010 až 2012. Pri ostatných príjmoch očakáva NBS plnenie porovnateľné s výhľadom MF SR.
Tatra banka
Prognózu MF SR hodnotí ako realistickú. Určité riziko vidí vo výbere dani z príjmov právnických osôb v roku 2010 vzhľadom na veľký prepad ziskovosti celého podnikového sektora. Preto očakáva v roku 2010 nižší výber tejto dane asi o 100 mil. eur ako očakáva MF SR. V roku 2011 by sa ziskovosť podnikového sektora mala zlepšiť a výber dane z právnických osôb by mal byť zhodný s očakávaniami MF SR.
Infostat
Prognózu vývoja daňových a sociálnych príjmov MF SR na roky 2009 až 2012 hodnotií celkovo ako realistickú. Z hľadiska štruktúry však očakáva čiastočne rozdielny vývoj. Pri priamych daniach prognózujr vyššie príjmy v porovnaní s MF SR, naopak v oblasti nepriamych daní príjmy nižšie.
3.4. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov
Iné ako daňové príjmy štátneho rozpočtu tvoria nedaňové príjmy, granty a transfery.
Nedaňové príjmy súvisia s činnosťou jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a tvoria ich
- príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku,
- administratívne a iné poplatky a platby,
- kapitálové príjmy,
- úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov,
- iné nedaňové príjmy.
Granty a transfery tvoria bežné, kapitálové a zahraničné granty a transfery. Granty sú dobrovoľné príspevky prijaté od darcov a sponzorov. V rámci transferov sa rozpočtujú transfery v rámci verejnej správy – zo štátnych finančných aktív a zo zdravotných poisťovní a zahraničné transfery – prostriedky z rozpočtu Európskej únie.
Vývoj iných ako daňových príjmov na roky 2009 až 2012 zobrazuje nasledovná tabuľka:
3.4.1. Rozpočtovanie nedaňových príjmov
Nedaňové príjmy na roky 2010 až 2012 sa rozpočtujú vo výške 626 414 tis. eur, 604 875 tis. eur a 843 020 tis. eur. V roku 2010 dochádza v porovnaní so schváleným rozpočtom 2009 k poklesu celkových nedaňových príjmov vo výške 29,9 %. V roku 2011 sa oproti roku
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Nedaňové príjmy
626 414
604 875
843 020
Granty a transfery
3 284 315
3 364 138
2 917 175
S p o l u
3 910 729
3 969 013
3 760 195
25
2010 predpokladá pokles nedaňových príjmov vo výške 3,4 % a v roku 2012 predstavuje nárast 39,4 % oproti roku 2011. Uvedený pokles týchto príjmov v rokoch 2010 a 2011 je spôsobený hlavne poklesom úrokových príjmov zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov Ministerstva financií SR na peňažnom trhu a kapitálových príjmov.
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Nedaňové príjmy
626 414
604 875
843 020
A.
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
62 563
62 677
62 765
B.
Administratívne a iné poplatky a platby
296 888
278 192
279 937
C.
Kapitálové príjmy
41 520
6 013
221 486
D.
Úroky z tuzem. a zahr. úverov, pôžičiek a vkladov
72 625
96 645
116 969
E.
Iné nedaňové príjmy
152 818
161 348
161 863
A. Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku sa rozpočtujú vo výške 62 563 tis. eur v roku 2010, 62 677 tis. eur v roku 2011 a 62 765 tis. eur v roku 2012. Ide o dividendy, nájomné z prenájmu pozemkov, budov, strojov a pod.
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Príjmy z podnikania - dividendy
55 099
55 156
55 202
Ministerstvo financií SR
7 600
7 600
7 600
Slovenská konsolidačná, a.s.
4 200
4 000
3 800
Tipos, a.s
3 400
3 600
3 800
Ministerstvo zahraničných vecí SR
564
564
564
Správa služieb diplomatickému zboru
564
564
564
Ministerstvo hospodárstva SR
35 328
35 385
35 428
Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a.s.
1 662
1 622
668
Slovak Telecom, a.s.
33 666
33 763
34 760
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
7
7
10
Technická inšpekcia, a.s.
7
7
10
Všeobecná pokladničná správa
11 600
11 600
11 600
Transpetrol, a.s.
11 600
11 600
11 600
Z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, ide predovšetkým o dividendy od spoločností Slovak Telekom a. s., Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a. s. Jaslovské Bohunice a Transpetrol, a. s. (vo vecnej pôsobnosti rezortu Ministerstva hospodárstva SR, pričom príjem od Transpetrolu, a. s. je príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa), od spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s. a TIPOS, a. s. (v pôsobnosti Ministerstva financií SR) a od Správy služieb diplomatickému zboru, a. s. (vo vecnej pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí SR).
B. Pri administratívnych a iných poplatkoch a platbách výška príjmov závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka.
Ich vývoj v rozpočtovom rámci 2010 až 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Administratívne poplatky
161 726
161 700
161 396
v tom: súdne
25 020
25 020
25 020
tržby z predaja kolkových známok
112 863
112 863
112 863
puncové poplatky
913
913
963
ostatné poplatky
22 864
22 837
22 483
26
licencie
66
67
67
Pokuty, penále a iné sankcie
79 402
63 855
64 816
Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb
55 760
52 637
53 725
SPOLU
296 888
278 192
279 937
Najväčší výnos z príjmov z administratívnych poplatkov a platieb bude v období rozpočtového rámca 2010 až 2012 v kapitolách Všeobecná pokladničná správa, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
C. Výška kapitálových príjmov závisí od objemu nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, ktorý bude predmetom predaja v príslušných rozpočtových rokoch. V roku 2010 sa predpokladá objem týchto príjmov 41 520 tis. eur a bude sa nich podieľať najmä Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo obrany SR a Ministerstva vnútra SR
D. Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov sa v rozpočtovom období 2010 až 2012 rozpočtujú vo výške 72 625 tis. eur, 96 645 tis. eur a 116 969 tis. eur.
Najväčší podiel z tohto objemu tvoria úroky z finančných operácií, úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a výnosy z finančných operácií zabezpečovaných Štátnou pokladnicou znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím.
Ďalej sem patria úroky z poskytnutých návratných finančných výpomocí – úroky z úverov poskytnutých mestu Košice, ZSSK CARGO, ŽSR a Bratislavskému samosprávnemu kraju, úroky z realizovaných štátnych záruk (Vodohospodárska výstavba, š. p.) v zmysle platných splátkových kalendárov.
Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov tvoria najmä úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia. Sú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa (štátny dlh). V rámci kapitoly Ministerstva zahraničných vecí SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.
Vývoj týchto príjmov v jednotlivých rokoch 2010 až 2012 je nasledovný:
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Z úverov a pôžičiek
498
498
498
Úroky z finančných operácií (ARDAL)
31 604
41 537
50 478
Úroky z účtov fin. hospodárenia
16 861
33 016
46 243
Úroky z návratných fin. výpomocí a štátnych záruk (VHV š.p.)
22 867
21 418
19 610
Úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia
795
176
140
S p o l u
72 625
96 645
116 969
E. Iné nedaňové príjmy tvoria vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy. V rámci rozpočtového obdobia 2010 až 2012 sa predpokladá takmer rovnaká úroveň uvedených príjmov. Najväčší objem z týchto príjmov predstavujú príjmy z hazardných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
V rozpočtovom období 2010 až 2012 sa ich výška predpokladá nasledovne:
27
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Iné nedaňové príjmy
152 818
161 348
161 863
Výška iných nedaňových príjmov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená najmä objemom vrátených neoprávnene použitých finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.
3.4.2. Granty a transfery
V rokoch 2010 až 2012 sa predpokladá podiel transferov na celkových iných ako daňových príjmoch na úrovni 77,6 % až 84,0 %. V roku 2010 sa transfery rozpočtujú v objeme 3 284 315 tis. eur. V tejto kategórii sa rozpočtujú:
A. Transfery v rámci verejnej správy sú vo výške 386 815 tis. eur a tvoria ich transfery:
- zo štátnych finančných aktív vo výške 374 919 tis. eur. Ide o príjmy z dividend z podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR, ktoré sa po posilnení štátnych finančných aktív následne stanú príjmom štátneho rozpočtu.
- zo zdravotných poisťovní v sume 11 811 tis. eur – v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR, ide o príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby.
(v tis. eur)
2010
2011
2012
Príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných
stredísk záchrannej zdravotnej služby
11 811
12 387
13 222
B. Zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci druhého programového obdobia a v roku 2010 sa rozpočtujú vo výške 2 897 501 tis. eur. V roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 sa predpokladá zvýšenie týchto príjmov o 124 080 tis. eur (na 3 021 581 tis. eur) a v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 zníženie o 252 241 tis. eur (na 2 769 340 tis. eur). Najväčší objem z týchto prostriedkov sa poskytne prostredníctvom kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva školstva SR.
4. Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu
4.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu
0200 000400 000600 000800 0001 000 0002009201020112012443 471374 919330 085334 071Dividendy realizované prostredníctvom FNMv tis. eur
28
V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 sa rozpočtujú výdavky štátneho rozpočtu vo výške 16 276 747 tis. eur na rok 2010, 16 154 081 tis. eur na rok 2011 a 16 047 043 tis. eur na rok 2012.
Podrobné informácie o vývoji výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 sú uvedené v rámci popisu jednotlivých výdavkových kategórií ekonomickej klasifikácie.
Výdavky štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky štátneho rozpočtu
14 125 291
16 276 747
16 154 081
16 047 043
z toho:
výdavky štátneho dlhu
998 454
1 144 250
1 105 745
1 386 423
Výdavky štátneho rozpočtu bez štátneho dlhu
13 126 837
15 132 497
15 048 336
14 660 620
z toho:
prostriedky štátneho rozpočtu
10 736 511
11 563 456
11 456 594
11 619 701
medziročná zmena (%)
7,7
-0,9
1,4
prostriedky EÚ a spolufinancovanie
2 390 326
3 569 041
3 591 742
3 040 919
medziročná zmena (%)
-
49
0,6
-14,8
Inflácia (%)
4,0
3,2
4,1
4,2
29
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Kapitola
Výdavky spolu
Výdavky spolu
Výdavky spolu
Výdavky spolu
a
b
1
2
3
4
01
Kancelária Národnej rady SR
42 370
41 456
22 578
22 585
02
Kancelária prezidenta SR
3 895
4 040
3 526
3 527
03
Úrad vlády SR
33 731
26 993
21 765
21 766
05
Kancelária Ústavného súdu SR
5 669
2 853
2 904
2 847
06
Najvyšší súd SR
7 522
8 522
8 671
8 842
07
Generálna prokuratúra SR
59 018
62 503
58 816
60 163
08
Najvyšší kontrolný úrad SR
8 172
8 196
8 233
8 251
09
Slovenská informačná služba
42 386
43 300
41 888
41 888
10
Ministerstvo zahraničných vecí SR
131 754
107 954
106 995
106 995
11
Ministerstvo obrany SR
1 045 712
822 944
817 643
823 165
12
Ministerstvo vnútra SR
928 813
838 575
813 503
813 166
13
Ministerstvo spravodlivosti SR
286 018
270 033
264 539
266 530
15
Ministerstvo financií SR
468 936
491 319
535 828
530 123
18
Ministerstvo životného prostredia SR
323 091
329 601
365 428
365 833
20
Ministerstvo školstva SR
2 170 268
2 348 232
2 381 136
2 401 470
21
Ministerstvo zdravotníctva SR
1 305 409
1 439 532
1 535 617
1 575 901
22
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
1 889 590
1 967 688
2 033 516
2 009 465
24
Ministerstvo kultúry SR
188 302
169 773
143 945
147 108
26
Ministerstvo hospodárstva SR
268 831
319 167
251 160
185 281
27
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
976 067
1 158 603
888 118
762 691
28
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
382 195
494 350
586 393
570 580
29
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
1 377 590
1 424 996
1 531 213
1 327 428
31
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
41 814
39 604
39 510
37 990
32
Štatistický úrad SR
25 831
29 547
22 808
20 460
33
Úrad pre verejné obstarávanie
3 537
2 948
2 982
2 996
36
Úrad jadrového dozoru SR
5 202
4 465
4 606
4 332
37
Úrad priemyselného vlastníctva SR
3 439
2 885
2 886
2 893
38
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
7 680
7 255
7 430
7 138
40
Protimonopolný úrad SR
2 494
2 368
2 307
2 307
41
Národný bezpečnostný úrad
9 511
8 800
8 894
8 896
42
Správa štátnych hmotných rezerv SR
21 703
28 102
27 034
19 062
48
Všeobecná pokladničná správa
1 995 108
3 714 817
3 555 041
3 828 124
51
Slovenská akadémia vied
63 633
55 326
57 170
57 240
Spolu
14 125 291
16 276 747
16 154 081
16 047 043
A. Bežné výdavky
30
Bežné výdavky v rokoch 2010 až 2012 vykazujú mierne rastúci trend. V porovnaní s rokom 2009 je v týchto výdavkoch v roku 2010 nárast o 1 953 219 tis. eur. V rokoch 2011 a 2012 dochádza k medziročnému rastu bežných výdavkov o 157 367 tis. eur a o 387 760 tis. eur. Uvedené zvýšenie súvisí so zvýšenými príjmami z rozpočtu Európskej únie a výdavkami na krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia druhého piliera dôchodkového sporenia, ako aj na štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR.
A.1. Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
A.1.1. Zamestnanosť v sektore verejnej správy
Pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 zostáva stabilita verejných financií a racionalizácia výdavkov vo verejnej správe hlavným cieľom vlády SR aj v oblasti zamestnanosti verejného sektora. Prehľad o vývoji počtu zamestnancov v rozpočtoch subjektov verejného sektora je dôkazom stabilizácie úrovne zamestnanosti.
31
Vývoj a štruktúra počtu zamestnancov v sektore verejnej správy
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Ústredná správa spolu *)
1)
(bez SIS, vrátane preneseného výkonu štátnej správy na obce a VÚC)
274 712
276 661
307 651
312 048
263 738
259 902
259 290
252 174
252 807
z toho:
Rozpočtové organizácie
227 775
229 616
124 371
117 819
139 472
139 115
139 311
133 609
134 428
Príspevkové organizácie
46 307
46 436
14 876
14 057
13 916
13 655
13 490
11 939
11 678
Verejné vysoké školy
21 327
21 353
21 413
21 529
21 529
21 529
21 529
Prenesený výkon štátnej správy
(obce, VÚC - financ. zo ŠR)
146 479
158 195
87 708
84 359
83 862
82 241
82 241
Fondy
577
465
469
466
491
477
477
494
457
Ďalšie subjekty verejnej správy
53
144
129
158
738
767
621
2 362
2 474
Územná samospráva
2)
(vrátane preneseného výkonu št. správy)
60 065
100 554
187 391
206 260
194 987
185 660
182 676
179 539
179 539
3)
Fondy sociálneho poistenia a zdravotného poistenia
12 707
12 868
13 100
8 900
9 080
9 366
9 420
9 484
9 434
Verejná správa spolu **)
412 505
414 770
410 483
397 007
381 587
372 059
367 536
360 434
361 017
% medziročná zmena
-
0,55
-1,03
-3,28
-3,88
-2,5
-1,22
-1,92
0,16
Poznámka:
*)
v rozpočtových a v príspevkových organizáciách v r. 2001 a 2002 bez vojenských a bezpečnostných zložiek (zaradenie bezpečnostných zložiek od r. 2003 predstavuje cca 34 tis. zamestnancov), v r. 2003 a 2004 bez MO SR a NBÚ
**)
Kvantifikácia obsahuje rozpočtované ukazovatele v rokoch 2001 – 2009, okrem ukazovateľov územnej samosprávy, v ktorej je vykázaná skutočnosť v rokoch 2001 – 2008 podľa Štatistického úradu SR a predpoklad roku 2009 podľa Ministerstva financií SR, vrátane vojenských a bezpečnostných zložiek.
V porovnaní s obdobím do roku 2008 je rast prognózovaného priemerného mzdového výdavku zamestnancov v sektore verejnej správy v roku 2009 mierne vyšší predovšetkým z dôvodu zmeny odmeňovania policajtov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby a colníkov. V nemalej miere vyšší rast platov je ovplyvnený aj úrovňou rastu priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, od ktorej sa odvíjajú platy ústavných činiteľov a niektorých zamestnancov verejného sektora (napr. pedagogických zamestnancov regionálneho školstva).
Vývoj priemernej mzdy v sektore verejnej správy
Ukazovateľ
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Prognózovaný priemerný mzdový výdavok zamestnancov verejnej správy (v eurách) 1)
384,99
438,00
483,22
531,08
580,82
631,88
676,35
739,16
807,51
Skutočná priemerná mzda zamestnancov v hospodárstve SR (v eurách) 2)
410,44
448,48
476,83
525,29
573,39
622,75
668,72
723,03
742,00
Index
93,8
97,7
101,3
101,1
101,3
101,5
101,1
102,2
108,8
1) vrátane náhrad za pohotovosť, paušálnych náhrad a zahraničného príspevku;
vrátane územnej samosprávy a fondov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia a ďalších subjektov verejnej správy
2) v roku 2009 očakávaná skutočnosť
A.1.2. Zamestnanosť financovaná z kapitol štátneho rozpočtu
32
Prostredníctvom kapitol štátneho rozpočtu sa v roku 2010 rozpočtujú osobné výdavky pre 245 184 zamestnancov. V uvedenom počte zamestnancov kapitol štátneho rozpočtu sú zahrnutí najmä zamestnanci rozpočtových organizácií v počte 132 365 osôb, z ktorých policajti predstavujú 28 344 osôb, príslušníci Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby 4 414 osôb a colníci 3 877 osôb. Okrem uvedených kategórií zamestnancov sa v kapitolách štátneho rozpočtu rozpočtujú osobné výdavky pre 11 398 zamestnancov príspevkových organizácií, pre 21 529 zamestnancov verejných vysokých škôl a pre 79 892 zamestnancov zabezpečujúcich prenesený výkon štátnej správy v obciach a vyšších územných celkoch.
Osobné výdavky pre zamestnancov financovaných z kapitol štátneho rozpočtu sa pre rok 2010 rozpočtujú v sume 3 399 156 tis. eur, z toho mzdové výdavky v sume 2 539 960 tis. eur. Priemerný mzdový výdavok sa rozpočtuje na úrovni 863,28 eur. Pre rok 2011 sa navrhujú osobné výdavky v sume 3 419 484 tis. eur, z toho mzdové výdavky v sume 2 555 789 tis. eur. Pre rok 2012 sa navrhujú osobné výdavky v sume 3 459 042 tis. eur, z ktorých mzdové výdavky predstavujú sumu 2 592 142 tis. eur.
A.1.3. Zamestnanosť v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu bez regionálneho školstva
V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 sa pre rok 2010, v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2010, rozpočtuje rast platov zamestnancov vo výške 1 %. Súčasne sa zachováva úroveň roku 2009 pre tých ústavných činiteľov a predstavených v politickej funkcii, ktorých platy na rok 2009 boli určené osobitným ustanovením zákona č. 120/1993 Z. z.. Pre tých ústavných činiteľov a zamestnancov, u ktorých plat pre rok 2009 nebol pozastavený, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 zohľadňuje rast zodpovedajúci prognózovanému rastu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR určeného Ministerstvom financií SR (v roku 2010 rast platov na úrovni 2,6 % v roku 2011- 3,4 % a v roku 2012 – 6,5 %).
Jedným z faktorov ovplyvňujúcich sumu osobných výdavkov v rokoch 2010 až 2012 bolo zníženie počtu zamestnancov oproti roku 2009 o 2 334 osôb. Na znížení počtu zamestnancov rozpočtových organizácií sa podieľalo zníženie o 485 osôb, ktoré súviselo s neplnením limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií nad úroveň 3 % pri súčasnom zohľadnení plnenia administratívnych kapacít a osobitostí vybraných skupín zamestnancov.
Výraznejším faktorom ovplyvňujúcim výšku osobných výdavkov a počet zamestnancov v rokoch 2010 až 2012 boli zmeny súvisiace so znížením počtu zamestnancov v kapitole Ministerstva obrany SR v počte 2 595 osôb z dôvodu reorganizácie ozbrojených síl.
V oblasti zamestnanosti sa z dôvodu transformácie Nemocnice s poliklinikou na akciovú spoločnosť a zmeny formy hospodárenia Automobilových opravovní znížil počet zamestnancov Ministerstva vnútra SR o 302 osôb. Na zvýšení osobných výdavkov sa podieľalo rozhodnutie vlády SR (UV č. 458/2009) týkajúce sa zvýšenia limitu počtu zamestnancov pre rok 2010 o 350 osôb v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, zvýšenie počtu zamestnancov v kapitole Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR o 74 osôb, v tom o 41 osôb v súvislosti s prijatím mimoriadnych opatrení pri výstavbe diaľnic a ciest (UV SR č. 460 zo 17. 6. 2009) a o 33 osôb z dôvodu rastúcich nárokov na administratívne kapacity súvisiace s rozvojom implementácie operačných programov. Súčasne sa pre kapitolu Ministerstva vnútra SR rozhodnutím vlády SR (UV SR č. 534/2009) zvýšil počet policajtov o 300 osôb a hasičov o 200 osôb.
33
V kapitolách štátneho rozpočtu sa pre rok 2010 pre zamestnancov rozpočtových organizácií navrhujú osobné výdavky v sume 2 068 151 tis. eur, v tom mzdové výdavky v sume 1 555 176 tis. eur, pre rok 2011 v sume 2 052 147 tis. eur, v tom mzdové výdavky v sume 1 544 132 tis. eur a pre rok 2012 v sume 2 063 395 tis. eur, v tom mzdové výdavky v sume 1 552 175 168 tis. eur.
V rozpočte verejnej správy na roky 2010 až 2012 sa ako záväzný ukazovateľ pre rok 2010 určuje aj počet zamestnancov rozpočtových organizácií. Tabuľka poskytuje prehľad o počte zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu a objeme výdavkov na ich mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v kategórii 610.
U k a z o v a t e ľ
2010
2011
2012
Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (tis. eur)
1 555 176
1 544 132
1 552 175
Počet zamestnancov (osoby)
132 365
131 932
131 723
Priemerný mzdový výdavok (eur)
979,10
975,33
981,97
Výšku priemerného mzdového výdavku v jednotlivých rokoch vo výraznej miere ovplyvňujú platy zamestnancov vykonávajúcich činnosti v cudzine, ako aj tých zamestnancov, ktorých platy sa odvíjajú od priemernej mzdy v hospodárstve SR. V nemalej miere sa na výške priemerného mzdového výdavku podieľajú vyššie platy administratívnych kapacít a platy pedagogických zamestnancov štátneho špeciálneho regionálneho školstva.
A.1.4. Zamestnanosť v regionálnom školstve financovaná zo štátneho rozpočtu
Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 sa rozpočtujú výdavky na 86 549 zamestnancov regionálneho školstva. U pedagogických zamestnancov návrh rozpočtu na základe rozpisu Ministerstva školstva SR zohľadňuje priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR prognózovanú pre rok 2010 Inštitútom finančnej politiky MF SR zo septembra 2009 v sume 767,00 eur upravenú na sumu 806,62 eur za účelom finančného krytia zákona o pedagogických zamestnancoch. Priemerný mzdový výdavok pedagogických zamestnancov regionálneho školstva medziročne rastie o 2,2 %. V porovnaní s prognózovanou priemernou mzdou zamestnanca hospodárstva SR na rok 2010 až 2012 je priemerný mzdový výdavok pedagogických zamestnancov regionálneho školstva v roku 2010 vyšší o 5,2 % a v rokoch 2011 a 2012 o 4,8 %.
V súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa na základe rozpisu výdavkov Ministerstvom školstva SR rozpočtujú osobné výdavky pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva nasledovne:
2009
2010
% 2010/2009
2011
% 2011/2010
2012
% 2012/2011
Osobné výdavky (tis. eur)
1 018 255
1 009 571
99,2
1 050 229
104,0
1 093 214
104,1
z toho:
mzdové výdavky (tis. eur)
753 147
746 724
99,2
776 796
104,0
808 590
104,1
34
Priemerný mzdový výdavok (eur)
705,80
718,98
101,9
747,94
104,0
778,55
104,1
Zamestnanci
88 923
86 549
97,3
86 549
100,0
86 549
100,0
A.2. Poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní
Poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní sa v roku 2010 rozpočtuje v sume 512 975 tis. eur, v roku 2011 v sume 508 015 eur a v roku 2012 v sume 511 220 tis. eur. Pri kvantifikácii výdavkov sa vychádzalo zo základnej úpravy vo výške 34,95 % z objemu mzdových výdavkov, pri zohľadnení ďalších špecifík vo vzťahu k ozbrojeným zložkám, ústavným činiteľom, sudcom, prokurátorom, zahraničnej službe, verejným vysokých školám a k preneseným kompetenciám.
U k a z o v a t e ľ
2010
2011
2012
(tis. eur)
Poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní
512 975
508 015
511 220
A.3. Tovary a služby
Na základe limitov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012 predstavujú výdavky na tovary a služby 1 745 529 tis. eur, 1 883 300 tis. eur a 1 770 914 tis. eur. V porovnaní s rokom 2009 klesajú v roku 2010 výdavky na tovary a služby o 97 714 tis. eur, t.j. o 5,3 %. Výdavky štátneho rozpočtu na tovary a služby bez zdrojov z EÚ a spolufinancovania medziročne klesajú o 23,4 %. Uvedený pokles prezentuje cieľ vlády racionalizovať a zvýšiť efektivitu využívania rozpočtových prostriedkov pridelených jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu na prevádzku.
A.4. Bežné transfery
V rokoch 2010 až 2012 sú rozpočtované vo výške 8 893 425 tis. eur, 8 967 530 tis. eur a 9 175 750 tis. eur. Oproti roku 2009 dochádza k medziročnému rastu o 28,1 %, a to najmä z dôvodu rozpočtovania transferu na vykrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. Druhým najvýznamnejším faktorom medziročného rastu je rozpočtovanie zvýšených zdrojov z EÚ a spolufinancovania v Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zároveň v roku 2010 dochádza k nárastu finančných prostriedkov v Ministerstve zdravotníctva SR určených na štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb.
V bežných transferoch sa rozpočtujú transfery v rámci sektora verejnej správy, transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám, dotácie nefinančným subjektom – právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom, transfery zahraničné a transfery do tuzemských finančných inštitúcií.
Transfery v rámci sektora verejnej správy sú v roku 2010 rozpočtované vo výške 3 553 941 tis. eur. Z uvedenej sumy predstavuje transfer Sociálnej poisťovni 1 441 709 tis. eur, transfer Štátnemu fondu rozvoja bývania 54 904 tis. eur, verejným vysokým školám 420 696 tis. eur, obciam 1 025 929 tis. eur a vyšším územným celkom 434 288 tis. eur. Ostatné transfery v rámci sektora verejnej správy, vrátane transferov príspevkovým organizáciám, sa v roku 2010 rozpočtujú vo výške 176 385 tis. eur.
35
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám sa v roku 2010 rozpočtujú vo výške 3 542 954 tis. eur. Najväčší objem z uvedenej sumy predstavuje platené poistné za zákonom určené skupiny osôb a štátne sociálne dávky. V roku 2010 sa štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb rozpočtuje vo výške 1 528 062 tis. eur. Sk, čo predstavuje medziročný nárast oproti roku 2009 o 135 845 tis. eur., resp. 9,8 %. Štátom platené poistné na zdravotné poistenie sa v roku 2010 rozpočtuje vo výške 1 282 678 tis. eur, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje nárast o 121 672 tis. eur, resp. 10,5 %. V roku 2010 sa v oblasti sociálnych dávok a príspevkov rozpočtujú finančné prostriedky vo výške 993 525 tis. eur.
Dotácie nefinančným subjektom – právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom sa rozpočtujú v roku 2010 vo výške 911 001 tis. eur, v roku 2011 vo výške 933 951 tis. eur a v roku 2012 vo výške 1 009 355 tis. eur. Najvyšší objem dotácií sa uvoľňuje prostredníctvom kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Zahraničné transfery sa rozpočtujú v roku 2010 vo výške 878 134 tis. eur, v roku 2011 vo výške 702 424 tis. eur a v roku 2012 vo výške 742 361 tis. eur. Najväčší objem z uvedených súm predstavujú odvody a príspevky do rozpočtu EÚ, v roku 2010 vo výške 813 954 tis. eur.
Transfery do tuzemských finančných inštitúcií sa rozpočtujú v roku 2010 vo výške 7 395 tis. eur, v roku 2011 vo výške 7 062 tis. eur a v roku 2012 vo výške 6 475 tis. eur.
A.5. Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi
Úroky a ostatné platby súvisiace s úvermi sú rozpočtované v roku 2010 vo výške 1 144 250 tis. eur, v roku 2011 vo výške 1 105 745 tis. eur a v roku 2012 vo výške 1 386 423 tis. eur. Pri rozpočtovaní nákladov na financovanie štátneho dlhu boli zohľadnené najmä faktory ako úrokové sadzby, predpokladaný deficit štátneho rozpočtu, riadenie likvidity finančného trhu a menové riadenie ECB, vplyv krízy vo finančnom sektore a v reálnej ekonomike. Zmena každého z týchto predpokladov sa úmerne prejaví v adekvátnej zmene nákladov na obsluhu štátneho dlhu.
B. Kapitálové výdavky
Kapitálové výdavky na rok 2010 sa rozpočtujú vo výške 2 425 392 tis. eur, v roku 2011 v objeme 2 145 359 tis. eur a v roku 2012 vo výške 1 650 562 tis. eur. V roku 2010 oproti schválenému rozpočtu 2009 dochádza k rastu kapitálových výdavkov na úrovni 8,9 %, čo je spôsobené predovšetkým rastom zdrojov z EÚ a spolufinancovania.
V rámci navrhovaného objemu kapitálových výdavkov v roku 2010 predstavujú výdavky na obstarávanie kapitálových aktív 398 968 tis. eur a kapitálové transfery 2 026 423 tis. eur.
Z finančných prostriedkov na obstarávanie kapitálových aktív predstavujú najväčší objem výdavky na nákup strojov, prístrojov a zariadení v sume 185 889 tis. eur a výdavky na realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia v sume 151 814 tis. eur.
Kapitálové transfery sa rozpočtujú v roku 2010 vo výške 2 026 423 tis. eur. V rámci nich sa rozpočtujú transfery v rámci sektora verejnej správy vo výške 182 815 tis. eur, transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám v sume 15 0990 tis. Eur a transfery nefinančným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom vo výške 1 827 618 tis. eur.
36
Transfery v rámci sektora verejnej správy predstavujú výdavky príspevkovým organizáciám, verejným vysokým školám, obciam, vyšším územným celkom.
4.2. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí
Zdravotníctvo
Objem verejných zdrojov sa pre rok 2010 predpokladá na úrovni 3,76 mld. eur a objem celkových zdrojov do oblasti zdravotníctva na úrovni 4,87 mld. eur. Zdroje v zdravotníctve sú tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú v roku 2009 a 2010 ovplyvnené hospodárskou krízou. Pre rok 2011 sa predpokladá medziročný nárast celkových zdrojov v zdravotníctve na úrovni 6,11 % a pre rok 2012 na úrovni 6,04 %.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Disponibilné zdroje zdravotných poisťovní
3 627 534
3 575 770
3 805 884
4 128 738
MZ SR (bez transferov na zdravotné poisťovne)
134 630
145 032
164 182
103 360
Iné rozpočtové kapitoly
17 934
18 491
17 969
18 008
VÚC, obce
19 983
20 248
23 236
24 631
Disponibilné verejné zdroje v zdravotníctve spolu
3 800 081
3 759 541
4 011 271
4 274 737
medziročná zmena (v %)
13,9
-1,1
6,7
6,6
Priame platby obyvateľstva
1 165 106
1 107 464
1 152 870
1 201 291
Celkové zdroje v zdravotníctve spolu
4 965 187
4 867 005
5 164 141
5 476 028
medziročná zmena (v %)
14,7
-2,0
6,1
6,0
Podiel celkových zdrojov na HDP v b.c. (v %)
7,47
7,22
7,13
6,94
Celkové zdroje v zdravotníctve rastú v roku 2010 oproti predpokladanej skutočnosti roku 2009 o 5,88 %.
Celkové rozpočtované výdavky Ministerstva zdravotníctva SR vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov vzrástli v roku 2010 o 10,3 % oproti roku 2009. K nárastu výdavkov kapitoly v roku 2010, ako aj v nasledovných rokoch, prispieva okrem nárastu poistného plateného štátom aj objem EÚ prostriedkov z Operačného programu Zdravotníctvo a Operačného programu Vzdelávanie vrátane spolufinancovania.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Bežné výdavky, z toho:
1 240 216
1 353 920
1 431 088
1 532 098
poistné platené štátom
1 161 006
1 282 678
1 358 944
1 459 119
ostatné bežné výdavky
79 210
71 242
72 144
72 979
Kapitálové výdavky
26 555
3 447
3 810
3 810
Prostriedky EU, spolufinancovanie
38 638
82 165
100 719
39 993
Zahraničné granty*
258
188
95
0
Výdavky Ministerstva zdravotníctva SR celkom
1 305 667
1 439 720
1 535 712
1 575 901
*Prechodný fond, Nórsky finančný mechanizmus, Finančný mechanizmus EHP vrátane spolufinancovania
Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov. Objem poistného na úrovni 1,28 mld. eur pre rok 2010 vzrástol o 10,5 % oproti roku 2009 a predstavuje nárast oproti roku 2006 o 65,1 %.
Prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR sa zabezpečuje financovanie činností v pôsobnosti úradu a financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií. Najvýraznejší podiel na bežných výdavkoch kapitoly tvoria výdavky Úradu verejného zdravotníctva SR
37
a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia na regionálnej úrovni. Na ich financovanie sa v roku 2010 predpokladajú prostriedky vo výške 33,4 mil. eur.
Kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva SR predstavujú zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly na rok 2010 výšku 3,45 mil. eur a na roky 2011 až 2012 úroveň 3,81 mil. eur. Prostriedky sú určené pre financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj EÚ prostriedky prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo.
Od roku 2008 sú pre rezort zdravotníctva rozpočtované EÚ prostriedky 2. programového obdobia prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo, ktorý je zameraný na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu všeobecných, špecializovaných nemocníc, ambulantnej zdravotnej starostlivosti a obnovu a modernizáciu zdravotníckej techniky a prostredníctvom Operačného programu Vzdelávanie so zameraním najmä na podporu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
2. programové obdobie
38 638
82 165
100 719
39 993
Operačný program Zdravotníctvo
35 020
73 193
90 876
30 285
EÚ prostriedky
29 767
62 214
77 245
25 742
spolufinancovanie
5 253
10 979
13 631
4 543
Operačný program Vzdelávanie
3 618
8 972
9 843
9 708
EÚ prostriedky
3 075
7 626
8 367
8 252
spolufinancovanie
543
1 346
1 476
1 456
Pre rezort zdravotníctva sa v roku 2010 predpokladá aj čerpanie grantov v rámci programu Nórsky finančný mechanizmus a programu Finančný mechanizmus EHP vrátane spolufinancovania pre oblasť výskumu a vývoja v zdravotníctve vo výške 188 tis. eur.
Na financovanie zdravotníckych služieb, zdravotníckych zariadení a záchrannej zdravotnej služby v pôsobnosti obcí sa uvažuje s výdavkami vo výške 9,95 mil. eur. Zo zdrojov vyšších územných celkov sa predpokladá vyčleniť prostriedky pre kapitálové výdavky vo výške 10,3 mil. eur na rekonštrukcie zdravotníckych zariadení, ako aj na prístrojové vybavenie.
Zamestnanosť a sociálne veci
Rozpočet na rok 2010 zohľadňuje legislatívne zmeny prijaté v rokoch 2008 a 2009 v rámci sociálnych balíkov vlády Slovenskej republiky, ktorých cieľom bolo vytvoriť podmienky na splnenie cieľov a úloh Programového vyhlásenia vlády SR. Rozpočet zároveň zohľadňuje ďalšie prijaté opatrenia vlády na zmiernenie vplyvov hospodárskej krízy a udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti SR.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje príslušnej kapitoly, z toho:
1 889 790
1 967 688
2 033 516
2 009 465
rozpočtové zdroje kapitoly
1 747 646
1 815 752
1 870 970
1 846 919
v tom: bežné výdavky
1 735 396
1 812 778
1 867 882
1 843 925
kapitálové výdavky
12 250
2 974
3 088
2 994
zdroje EÚ vrátane spolufinancovania:
141 632
151 936
162 546
162 546
38
v tom: 1. programovacie obdobie
0
0
0
0
2. programovacie obdobie
141 632
151 936
162 546
162 546
presun z predchádzajúcich rokov
0
0
0
0
iné zdroje: Prechodný fond
200
0
0
0
úver Svetovej banky
312
0
0
0
Celkové disponibilné zdroje Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na rok 2010 sú rozpočtované vo výške 1,97 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje nárast o 4,12 %. V porovnaní s rokom 2009 dochádza k zvýšeniu domácich rozpočtových zdrojov (3,90 % ) a súčasne k zvýšeniu rozpočtových zdrojov Európskeho sociálneho fondu vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu (7,28 %).
Sociálna inklúzia
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Sociálna inklúzia celkom, z toho:
1 597 015
1 575 360
1 647 215
1 624 338
1. pomoc v hmotnej núdzi
295 645
287 634
300 148
302 927
2. podpora rodiny v tom:
865 353
889 354
934 246
972 275
platba štátu
231 212
245 384
255 672
275 315
3. kompenzácie ŤZP
224 806
214 808
223 217
224 110
4. starostlivosť o ohrozené deti
73 819
73 009
75 568
76 970
5. nesystémové dávky
36 215
39 188
40 762
43 185
V roku 2010 sa rozpočtuje na pomoc v hmotnej núdzi suma 288 mil. eur. V roku 2010 sa budú financovať všetky doposiaľ uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín. Rozpočtovaný objem výdavkov umožňuje celoplošnú valorizáciu vo výške inflácie. Funkciu preventívneho prvku na predchádzanie stavu hmotnej núdze detí plní náhradné výživné, ktoré je súčasťou štátnych sociálnych dávok. Rozpočtovaná suma na rok 2010 v objeme 4,22 mil. eur je určená na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa.
Obdobne ako v roku 2009 sa na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2010 vianočný príspevok dôchodcom vo výške 66,8 mil. eur, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2009 zvýšenie o 8,88 %.
Na podporu rodiny sa v roku 2010 rozpočtuje 889 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje nárast o 2,77 %. Návrh rozpočtu umožňuje celoplošnú valorizáciu vo výške prognózovanej inflácie pri zohľadnení skutočného vývoja v roku 2009 a predpokladaných zmien v jednotlivých kategóriách poberateľov štátnych sociálnych dávok.
V rozpočte sú zachované všetky doteraz uplatňované jednorazové a opakované štátne sociálne dávky a ďalšie nástroje na aktívnu podporu rodiny. Objemovo významnú položku predstavuje prídavok na dieťa. V roku 2010 sú rozpočtovo zabezpečené zdroje v sume 322 mil. eur pri predpokladanom počte cca 1 225 000 nezaopatrených detí. Ďalším nástrojom štátnej podpory rodiny je rodičovský príspevok, ktorý sa rozpočtuje vo výške 272 mil. eur pre cca 136 tisíc poberateľov. V rámci podpory rodiny sú alokované aj zdroje na štátom platené poistné za zákonom vymedzený okruh osôb. Na rok 2010 pri zachovaní legislatívnych podmienok roku 2009 a zohľadnení prognózy vývoja vymeriavacieho základu sú v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozpočtované prostriedky v celkovej výške 245 mil. eur.
39
Rok 2010 je druhým rokom účinností novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Na rok 2010 sú rozpočtované zdroje vo výške 215 mil. eur pre cca 211 tisíc poberateľov.
V rámci starostlivosti o ohrozené deti sa rozpočtujú zdroje na financovanie ústavnej starostlivosti v štátnych a neštátnych detských domovoch a výdavky na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí s cieľom obmedziť alebo odstrániť negatívne vplyvy v problémových rodinách v celkovej výške 73,0 mil. eur.
Nesystémové dávky sociálneho poistenia sú na rok 2010 rozpočtované v objeme 39,2 mil. eur a zohľadňujú prognózu jednotlivých kategórií poberateľov a valorizáciu vybraných dávok v súlade so súčasne platným mechanizmom.
Politika zamestnanosti
V rozpočte na rok 2010 je na politiku zamestnanosti (medzirezortný program Ľudské zdroje) rozpočtovaná suma 210 mil. eur, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2009 zvýšenie o 48,7 %. V uvedenej sume sú rozpočtované aj zdroje operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
V roku 2010 je výrazne posilnená oblasť aktívnej politiky trhu práce v nadväznosti na vládou prijaté protikrízové opatrenia na riešenie dopadov hospodárskej krízy. V rámci Národných programov rozvoja aktívnej politiky trhu práce sú rozpočtovo zabezpečené zdroje na nové nástroje služieb zamestnanosti, ktoré majú dočasnú účinnosť a budú prioritne orientované na znevýhodnené skupiny trhu práce. Rozpočtované zdroje na rok 2010 v objeme 67,6 mil. eur presiahli štvornásobok rozpočtovanej sumy v roku 2009.
V rámci aktívnej politiky trhu práce v súlade so zákonom o investičnej pomoci sa z rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytujú príspevky na tvorbu nových pracovných miest. V rozpočte na rok 2010 sú alokované prostriedky v celkovej výške 22,8 mil. eur. Zdroje sú určené na realizáciu vládou schválených investičných projektov v rokoch 2006 až 2009.
( v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Ľudské zdroje, v tom:
141 363
210 266
206 152
205 199
národné programy
15 616
67 599
72 230
74 682
investičné stimuly
16 970
22 799
5 700
1 988
Školstvo, veda a technika, kultúra
Formovanie vedomostnej spoločnosti je prioritou vlády SR, pretože len vzdelaní ľudia spoločnosti sú predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu a sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a rastu. Trvalo udržateľný rozvoj je jedným zo základných pilierov vedomostnej spoločnosti, preto oblasť vzdelávania vláda SR ako jednu zo svojich priorít podporuje.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2 012
40
Zdroje kapitoly na vzdelávanie
2 170 268
2 348 232
2 381 136
2 401 470
z toho:
rozpočtové zdroje kapitoly (domáce)
1 915 829
1 925 196
1 915 430
1 939 802
zdroje EÚ vrátane spolufinancovania:
254 439
423 036
465 706
461 668
v tom: 1. programovacie obdobie
0
0
0
0
2. programovacie obdobie
254 439
423 036
465 706
461 668
iné mimorozpočtové zdroje
0
0
0
0
Ďalšie verejné zdroje
rezortné vzdelávanie*
45 936
42 844
41 772
41 772
MVRR SR - ŠF na školskú infraštruktúru
34 600
62 896
83 594
83 594
zdroje územnej samosprávy
585 282
578 770
670 996
721 759
zdroje verejných vysokých škôl
62 641
70 338
70 013
69 530
Verejné zdroje spolu
2 898 726
3 103 080
3 247 511
3 318 125
medziročná zmena v %
15,05
7,05
4,65
2,17
súkromné zdroje regionálneho školstva
79 665
79 665
79 665
79 665
granty zo zahraničia VVŠ
1 374
3 895
3 895
3 895
Celkové zdroje na vzdelávanie**
2 979 766
3 186 640
3 331 071
3 401 685
medziročná zmena v %
14,50
6,94
4,53
2,12
* rezortné vzdelávanie (štátne vysoké školy MO SR, MV SR a MZ SR a stredné školy MV SR, MK SR)
** bez zdrojov súkromných vysokých škôl
Verejné zdroje na vzdelávanie spolu rastú v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku o 7,05 % a celkové zdroje rastú o 6,94 %.
Regionálne školstvo
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Normatívne výdavky cez MŠ SR
1 208 304
1 204 783
1 253 775
1 305 612
Nenormatívne výdavky cez MŠ SR
72 067
68 070
67 703
68 390
Administratívne výdavky MŠ SR
29 783
23 005
22 818
22 511
Výdavky na štipendiá cez MŠ SR
3 589
3 589
3 589
3 589
Ostatné kapitoly (MV SR)
13 878
15 445
15 445
15 445
Výdavky štrukturálnych fondov (MVRR)
34 600
62 896
83 594
83 594
Výdavky obcí a VÚC
585 282
578 770
670 996
721 759
Verejné výdavky spolu
1 947 505
1 956 558
2 117 921
2 220 900
Medziročná zmena rastu v %
8,17
0,46
8,25
4,86
Súkromné zdroje regionálneho školstva
79 665
79 665
79 665
79 665
Celkové výdavky na regionálne školstvo
2 027 170
2 036 223
2 197 586
2 300 565
Medziročná zmena rastu v %
9,75
0,45
7,92
4,69
Celkové výdavky na regionálne školstvo pozostávajú z verejných zdrojov a súkromných zdrojov. Celkové verejné zdroje v roku 2010 tvoria prostriedky štátneho rozpočtu MŠ SR, iných kapitol a výdavky obcí a VÚC, ktoré rastú oproti roku 2009 o 0,46 %.
Prevažný podiel výdavkov na regionálne školstvo je smerovaný prostredníctvom Ministerstva školstva SR, ktorý predstavuje až 65,0 % z celkových verejných zdrojov regionálneho školstva a 62,5 % z celkových zdrojov regionálneho školstva.
Výdavky štátneho rozpočtu na regionálne školstvo poskytované prostredníctvom MŠ SR každoročne rastú. Medziročný rast 2010/2009 predstavuje 0,99 %. V roku 2010 porovnaní s rokom 2006 tieto výdavky rastú o 14,7 %. V limite výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky, administratívne výdavky na organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom a výdavky na štipendiá. V rámci
41
normatívnych výdavkov sú zapracované osobné výdavky zohľadňujúce prognózovanú priemernú mzdu v hospodárstve a prijatie nového zákona o pedagogických zamestnancoch vrátane prislúchajúcich vecných výdavkov.
Pri financovaní regionálneho školstva sa uplatňuje financovanie prostredníctvom normatívu na žiaka. V navrhovanom objeme bežných výdavkov 1,29 mld. eur sú zahrnuté okrem prevádzky všetkých typov škôl aj výdavky na učebnice a prevádzku Infoveku, okruh špecifík ako je dopravné, asistenti učiteľa, odchodné, vzdelávacie poukazy a ďalšie výdavky. Kapitálové výdavky kapitoly MŠ SR pre regionálne školstvo sú navrhované vo výške 4,07 mil. eur. Tieto sú určené na havarijné stavby a rekonštrukcie škôl a štátnych školských zariadení.
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Počet žiakov v školách
917 054
887 221
858 166
837 039
806 231
782 608
769 239
medziročná zmena v %
-2,90
-3,25
-3,27
-2,46
-3,68
-2,93
-1,71
Do výdavkov na RŠ okrem výdavkov zo štátneho rozpočtu poskytovaných prostredníctvom MŠ SR sú zahrnuté tiež výdavky MV SR, ktoré financuje stredné odborné školy v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v sume 15,4 mil. eur a prostriedky štrukturálnych fondov MVRR SR na financovanie infraštruktúry vzdelávania v sume 62,9 mil. eur
Významný podiel výdavkov na regionálne školstvo tvoria výdavky obcí a VÚC rozpočtované na financovanie originálnych kompetencií, ktorých objem MF SR v roku 2010 predpokladá v sume 579 mil. eur.
Vysoké školstvo
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Verejné vysoké školy cez MŠ SR
473 702
456 176
435 483
435 486
Štipendiá pre zahraničných študentov cez MŠ SR
538
0
0
0
Zdroje EU vrátane spolufinancovania
0
76 556
78 339
77 735
Oficiálna rozvojová pomoc
1 976
1 976
1 976
1 976
Vlastné zdroje VVŠ
62 641
70 338
70 013
69 530
Rezortné vysokoškolské vzdelávanie*
24 032
27 399
26 822
26 327
Výdavky MK SR pre VVŠ
890
0
0
0
Výdavky z verejných zdrojov
563 778
632 445
612 633
611 054
Medziročná zmena v %
1,49
12,02
-3,13
-0,26
Granty zo zahraničia
1 374
3 895
3 895
3 895
Celkové výdavky na vysoké školstvo**
565 152
636 341
616 528
614 949
Medziročná zmena v %
0,98
12,60
-3,11
-0,26
*rezortné vzdelávanie (MO SR, MV SR a MZ SR)
** bez zdrojov súkromných vysokých škôl
Verejné výdavky pre vysoké školy medzi rokmi 2010 a 2009 rastú o 12,0 %. Prostriedky štátneho rozpočtu MŠ SR rozpočtované pre verejné vysoké školy sú rozpočtované na prevádzku dvadsiatich VVŠ, vysokoškolskú vedu, rozvojové projekty VVŠ a sociálnu oblasť. Ďalej VVŠ môžu získať prostriedky EU zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z OP Vzdelávanie a Výskum a vývoj, ale majú aj vlastné zdroje VVŠ. Verejné vysoké školy na svoju hlavnú činnosť použijú okrem dotácie zo štátneho rozpočtu aj vlastné príjmy vo výške 70,3 mil. eur a granty zo zahraničia na financovanie projektov vo
42
výške 3,85 mil. eur. Vlastné príjmy VVŠ pre rok 2010 sú zvýšené oproti schválenému rozpočtu v roku 2009 o 7,69 mil. eur. Zvýšenie príjmov vyplýva z prijatej novely zákona o vysokých školách, a to najmä z poplatkov získaných za externú formu štúdia. Slovenská republika sa zaviazala poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc a jednou z foriem je aj podpora štúdia zahraničných študentov na slovenských vysokých školách, ktorá je financovaná z medzirezortného podprogramu ODA v sume 1,98 mil. eur. Do financovania vysokoškolského vzdelávania sú zahrnuté aj prostriedky štátneho rozpočtu rozpočtované pre tri štátne vysoké školy v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov MO SR, MV SR a MZ SR vykazované v rezortnom vysokoškolskom vzdelávaní.
Veda a technika
Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2010 z verejných zdrojov sa predpokladajú vo výške 456 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2009 o 10,0 %. Financovanie vedy a techniky v roku 2010 sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje z viacerých verejných zdrojov.
(tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Veda a technika v MŠ SR
110 321
98 167
71 394
71 287
Prostriedky EÚ a spolufinancovanie zo ŠR v MŠ SR
171 789
239 828
263 112
262 757
Časť miezd pedagogických pracovníkov VŠ
33 194
33 194
33 194
33 194
Členské príspevky medzinárodným organizáciám v MŠ SR
7 036
7 657
7 657
7 657
Slovenská akadémia vied
61 624
54 558
56 402
56 471
Rezortná veda
30 870
23 080
27 727
28 110
Výdavky na vedy a techniku celkom
414 834
456 483
459 486
459 476
Podiel na HDP
0,65%
0,68%
0,63%
0,58%
Výdavky Ministerstva školstva SR na vedu a techniku tvoria najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu. Tieto výdavky sú tvorené hlavne výdavkami na podporu vysokoškolskej vedy a techniky, mzdovými výdavkami na pedagogických pracovníkov vysokých škôl, ktorých pracovnou náplňou je okrem pedagogickej činnosti aj vedecká činnosť (300 – 500 hodín vedeckej činnosti ročne). To znamená, že približne jedna pätina celkových mzdových nákladov pedagogických pracovníkov vysokých škôl smeruje taktiež do oblasti vedy a techniky.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) predstavuje druhú najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu a techniku z ministerstva školstva. Úlohou agentúry je podpora projektov výskumu a vývoja.
Neposledným významným zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole MŠ SR sú aj finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ z druhého programového obdobia, ktoré predstavujú sumu vo výške 240 mil. eur.
Slovenská akadémia vied ako najvýznamnejší predstaviteľ základného výskumu v Slovenskej republike predstavuje druhú najväčšiu položku na celkovej sume výdavkov na základný výskum a to 54,6 mil. eur. Kapitola realizuje okrem základného výskumu aj tretí stupeň vzdelávania (doktorandské štúdium).
Rezortná veda predstavuje ďalší priestor realizácie výskumu a vývoja v SR organizáciami kapitol štátneho rozpočtu. Do celkovej sumy výdavkov na výskum a vývoj, určených pre výskumné organizácie rezortov, prispievajú sumou vo výške 23,1 mil. eur, kde
43
najväčšiu časť tvoria výdavky Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR.
Šport
Verejné výdavky na podporu športu v roku 2010 oproti roku 2009 rastú o 54,6 mil. eur, t. j. 106,5 %. Dôvodom zvýšenia objemu výdavkov na šport je najmä zabezpečenie rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v rokoch 2010 v sume 26,5 mil. eur a v roku 2011 v sume 14,0 mil. eur, ktorý bude využitý pri organizovaní Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 v Slovenskej republike. Ďalej v rokoch 2010 až 2012 bude financovaná výstavba futbalového štadióna pre potreby športovej reprezentácie SR v celkovej sume 69,1 mil. eur, z toho v rokoch 2010 a 2011 každoročne v sume 27,6 mil. eur a v roku 2012 v sume 13,8 mil. eur. Po dokončení futbalového štadióna Hlavné mesto SR Bratislava zabezpečí jeho prevádzku tak, aby najmä národná futbalová reprezentácia a prvoligová mestská futbalová reprezentácia využívala štadión ako svoj domovský štadión, a aby bol celoročne využívaný aj na iné kultúrne a spoločenské podujatia v súlade s účelom štadióna.
(v tis eur)
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Ministerstvo školstva SR
33 867
33 867
33 559
33 604
84 712
70 613
42 768
Ministerstvo obrany SR
3 875
3 207
4 624
5 135
4 465
3 940
3 946
Ministerstvo vnútra SR
4 231
4 325
2 626
2 604
3 962
3 900
3 876
Úrad vlády SR
0
199
1 992
1 992
1 992
1 992
1 992
Obce
3 319
3 651
4 979
6 639
10 800
11 200
12 000
Verejné zdroje spolu
41 973
41 598
42 801
51 302
105 931
91 645
64 582
medziročná zmena v %
-0,9
2,9
19,9
106,5
-13,5
-29,5
Na športovú reprezentáciu Slovenskej republiky sú okrem výdavkov rozpočtovaných v kapitole MŠ SR rozpočtované aj výdavky v kapitolách MO SR a MV SR.
Kultúra
Rozvoj kultúry v najširšom zmysle slova sa vníma ako nevyhnutná podmienka zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky. Cieľom je postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry. Kultúra, rekreácia a náboženstvo spolu vytvárajú jednu oblasť a ich financovanie je zabezpečené z viacerých zdrojov. Celkové verejné zdroje možné na použitie v oblasti kultúry sú v roku 2010 vo výške 549 mil. eur, čo predstavuje rast o 11,2 %.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje MK SR
189 015
170 487
144 296
147 108
Zdroje iných rezortov na kultúru
51 998
89 664
67 191
69 019
Zdroje obcí na kultúru
192 525
227 903
235 277
249 627
Zdroje VÚC na kultúru
60 114
60 861
65 533
72 100
Celkové verejné zdroje na kultúru
493 652
548 915
512 297
537 854
44
Rozpočet výdavkov zo štátneho rozpočtu pre potreby financovania kultúry je zabezpečený najmä v Ministerstve kultúry SR, kde výška výdavkov na rok 2010 je 170 mil. eur pokrývajúca nasledujúce oblasti.
Inštitucionálna podpora štátnych organizácií rezortu MK SR pokrýva svojou činnosťou podporu 33 rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií vo všetkých oblastiach pôsobenia kapitoly (divadlá, galérie, múzeá, osvetová činnosť...). Do inštitucionálnej podpory sú zahrnuté aj výdavky spojené s aktivitami štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu (ďalej len RO a PO) nad rámec ich rozpočtu, ktoré sú počas roka postupne presúvané na základe rozhodnutia ministerstva v prospech niektorých RO a PO. Obdobným mechanizmom je financovaná aj podpora kultúrnych aktivít v zahraničí.
Účelová podpora kultúry - Grantový systém MK SR (ďalej len GS MK SR) je zameraný na podporu a financovanie kultúry prostredníctvom projektov, orientovaných na zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva. Spolu s Inštitucionálnou podporou štátnych RO a PO tvorí hlavnú časť programu Tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt, čo tiež potvrdzuje, že GS MK SR je základným stavebným kameňom v znižovaní inštitucionálneho financovania kultúry v prospech účelového financovania.
Cirkvi a náboženské spoločnosti, ich financovanie vyplýva zo zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov. Z rozpočtovaných prostriedkov sa financujú platy a poistné duchovných, prevádzka ústredí cirkví a náboženských spoločností a charitných domov (domovy dôchodcov pre kňazov). Do výdavkov na cirkvi a náboženské spoločnosti sú započítané aj výdavky na úhradu nákladov súvisiacich so zameraním vydaných nehnuteľností pre cirkvi a náboženské spoločnosti podľa zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Financovanie strategických zámerov rezortu je oblasť pôsobenia rezortu pod aparátom MK SR, ktorá prechádza naprieč viacerými kultúrnymi organizáciami ako napr. Stratégia rozvoja múzeí a galérií do roku 2011, Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 až 2013 a Projekt Informatizácia kultúry.
V časti Administratíva a vlastná činnosť aparátu sú zahrnuté výdavky spojené s činnosťou aparátu MK SR ako aj projekt akvizície zbierkových predmetov a podpora riadenia programov.
Bývanie a regionálny rozvoj
Podpora rozvoja bývania
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výstavba a obnova bytového fondu (dotácie MVRR SR)
60 247
50 255
54 106
54 106
Štátna prémia v stavebnom sporení
49 791
48 500
48 767
48 767
Bonifikácia k hypotekárnym úverom
23 900
20 580
20 580
20 580
Transfer pre Štátny fond rozvoja bývania
66 960
54 904
54 904
54 904
Spolu dotácie ŠR
200 898
174 239
178 357
178 357
Príjmy ŠFRB
69 568
88 754
94 769
100 455
Celkom verejné zdroje
270 466
262 993
273 126
278 812
Na podporu rozvoja bývania sa v roku 2010 vynaložia verejné výdavky vo výške 263 mil. eur, z toho 174 mil. eur z rozpočtu kapitoly a 88,8 mil. eur z príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“).
45
Na dotácie na výstavbu a obnovu bytového fondu sa rozpočtujú prostriedky v sume 50,3 mil. eur, ktoré sa využijú na podporu výstavby nájomných bytov, prípravu územia na výstavbu technickej vybavenosti, odstraňovanie systémových porúch a bankové záruky.
Podpora financovania s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu je realizovaná dotáciami na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, ktorá je rozpočtovaná vo výške 48,5 mil. eur a na bonifikáciu hypotekárnych úverov je vyčlenených 20,6 mil. eur. Zvýhodnené hypotekárne úvery pre mladých s bonifikáciou úrokovej sadzby sú podporované zo štátneho rozpočtu vo výške 2 % a banky sa zaviazali zvýhodniť tieto úvery do výšky 1 %, čím sa dosiahlo zvýhodnenie hypotekárnych úverov pre mladých o 3 %.
Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má ŠFRB, ktorého celkové zdroje v roku 2010 predstavujú čiastku 144 mil. eur.
(v tis. eur)
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Transfer zo štátneho rozpočtu
91 891
75 073
71 501
66 960
54 904
54 904
54 904
Vlastné príjmy fondu
50 694
55 610
64 652
69 568
88 754
94 769
100 455
Spolu zdroje ŠFRB
142 584
130 682
136 153
136 528
143 658
149 673
155 359
V rámci vlastných zdrojov predstavujú úroky z poskytnutých úverov sumu 29,6 mil. eur a splátky istiny 57,9 mil. eur. Transfer do ŠFRB od roku 2005 postupne klesá a plní vyrovnávaciu funkciu vzhľadom na rast vlastných zdrojov štátneho fondu. Tým dochádza k napĺňaniu zámeru vytvoriť zo ŠFRB obrátkový fond. Prostriedky fondu sú rozpočtované na výstavbu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb realizovaných obcami a právnickými osobami vo výške 85,6 mil. eur, na zabezpečenie nových bytových jednotiek fyzickými osobami v sume 26,0 mil. eur, a na obnovu bytového fondu 27,0 mil. eur. Zo ŠFRB sa poskytuje podpora bývania pre mladých ľudí do 35 rokov formou úverov do výšky 52,3 tis. eur vo výške úrokovej sadzby 2 % (u žiadateľov nad 35 rokov sa poskytuje úver do výšky 45,3 tis. eur s úrokovou sadzbou 3,5 %).
Regionálny rozvoj
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
zdroje EÚ
128 355
259 719
340 800
325 744
prostriedky ŠR na spolufinancovanie
26 592
35 654
43 998
43 241
prostriedky ŠR
1 837
1 424
1 434
1 434
Regionálny rozvoj celkom
156 784
296 797
386 232
370 419
Na regionálny rozvoj je pre rok 2010 určených 297 mil. eur a v značnej miere sú tieto prostriedky smerované pre obce a VÚC. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2006 ide o nárast o 263 % a v porovnaní s rokom 2009 ide o nárast o 89,3 %. Výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania sú smerované cez Operačný program Bratislavský kraj MVRR vo výške 15,0 mil. eur na regeneráciu sídiel, regionálnu a mestskú hromadnú dopravu, inovácie a technologické transfery, informatizáciu spoločnosti a technickú pomoc, cez Operačný program Technická pomoc MVRR v sume 16,2 mil. eur, cez Regionálny operačný program MVRR vo výške 261 mil. eur na infraštruktúru vzdelávania, infraštruktúru sociálnych služieb, posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov, podporu a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, regeneráciu sídiel, infraštruktúru nekomerčných záchranných služieb, regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov a technickú pomoc, cez Cezhraničnú spoluprácu v sume 3,38 mil. eur na zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi SR a Rakúskom, SR a Poľskou republikou, SR a ČR, SR a Maďarskom. Prostriedky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú na podporu integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálnych združení a na podporu územného rozvoja obcí a miest.
46
Doprava
Prioritou súčasnej vlády v súlade so spoločnou európskou dopravnou politikou je zrýchlenie tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry s cieľom prepojenia nadradenej dopravnej infraštruktúry na transeurópsku dopravnú sieť a zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov SR k nadradenej dopravnej infraštruktúre. V nadväznosti na uvedené výrazná finančná podpora je smerovaná do oblasti dopravy nielen zo zdrojov EÚ a spolufinancovania, ale aj zo samotných prostriedkov štátneho rozpočtu.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Celkové zdroje na dopravu, v tom:
1 954 538
1 905 172
2 060 618
1 883 302
zdroje ŠR a EÚ
1 377 590
1 424 996
1 531 213
1 327 428
zdroje územnej samosprávy
510 655
480 176
529 405
555 874
vlastné zdroje NDS
66 293
Celkové zdroje na dopravu predstavujú sumu 1,91 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 29,3 %. Samotné prostriedky štátneho rozpočtu (bez zdrojov EÚ a spolufinancovania) sa pre rok 2010 rozpočtujú na úrovni 572 mil. eur.
Cestná infraštruktúra
Na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 1,24 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2006 predstavuje nárast o 16,5 %. Z prostriedkov štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ je rozpočtovaných 762 mil. eur (424 mil. eur zdroje EÚ, 85,3 mil. eur spolufinancovanie a 253 mil. eur samotné prostriedky štátneho rozpočtu), čo v porovnaní s rokom 2006 činí nárast o 58,9 %. Ďalšími novými zdrojmi financovania môžu byť súkromné zdroje realizované prostredníctvom projektov PPP a prostriedky z mýta cez NDS, ktoré budú v prvých rokoch použité na splátky istiny a úrokov NDS, splátku mýtneho systému a prevádzku elektronického mýta.
Správa a údržba cestnej infraštruktúry
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky na správu, údržbu a opravy ciest a diaľnic spolu
399 234
334 838
387 629
476 710
SSC - správa a údržba ciest I. triedy
40 211
40 399
40 399
40 399
NDS – príprava a realizácia opráv diaľnic a RC zdroje ŠR
29 875
29 875
55 165
129 643
NDS - správa, údržba a opravy diaľnic a RC vlastné zdroje
37 509
0
0
0
VÚC - správa, údržba a opravy ciest II. triedy
161 661
140 384
163 912
172 108
mestá a obce - správa, údržba a opravy ostatné cesty
129 977
124 180
128 153
134 560
V roku 2010 sa predpokladá na správu a údržbu cestnej infraštruktúry vynaložiť celkom 335 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 15,1 %. Správa a údržba cestnej infraštruktúry sa realizuje prostredníctvom Slovenskej správy ciest (SSC), Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), VÚC, miest a obcí. SSC, ktorá je zodpovedná za správu, údržbu a výstavbu ciest I. triedy má na správu a údržbu rozpočtovaných 40,4 mil. eur. NDS vykonáva prípravu, realizáciu opráv, výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Na správu, údržbu a opravy je rozpočtovaných 29,9 mil. eur. VÚC vykonávajú správu a údržbu
47
ciest II. a III. triedy, na ktorú sa v roku 2010 predpokladá použiť 140 mil. eur z prostriedkov, ktoré VÚC získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami a z výnosu dane z motorových vozidiel. Mestá a obce realizujú správu a údržbu miestnych komunikácií, na ktorú sa v roku 2010 podľa odhadu MF SR predpokladá použiť 124 mil. eur.
Výstavba cestnej infraštruktúry
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky na výstavbu ciest a diaľnic spolu
1 031 118
907 109
917 825
657 717
Výstavba ciest I. triedy zdroje ŠR a EÚ
109 540
118 545
114 831
92 257
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest zdroje ŠR a EÚ
673 777
572 952
565 654
316 254
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest zdroje NDS
28 784
0
0
0
Výstavba ciest II. triedy zdroje VÚC
70 497
50 370
66 810
70 150
Výstavba ostatných zdroje miest a obcí
148 520
165 242
170 530
179 056
Na výstavbu cestnej infraštruktúry sa v roku 2010 predpokladá vynaložiť celkom 907 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 17,0 %. Na výstavbu ciest I. triedy prostredníctvom SSC sa navrhujú výdavky vo výške 119 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 14,7 % a v porovnaní s rokom 2009 zvýšenie o 8,22 %. Samotné prostriedky štátneho rozpočtu (bez zdrojov EÚ a spolufinancovania) sa rozpočtujú v sume 43,2 mil. eur. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest sa predpokladá použiť 573 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 znamená nárast o 87,2 %. Samotné prostriedky štátneho rozpočtu (bez zdrojov EÚ a spolufinancovania) predstavujú čiastku 139 mil. Sk. Na výstavbu ostatných ciest prostredníctvom územnej samosprávy sa predpokladá čerpať 216 mil. eur.
Železničná doprava
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Kombinovaná doprava
664
664
664
664
VVZ ŽSSK osobná doprava
165 970
149 373
149 373
149 373
VVZ ŽSR
136 095
119 498
119 498
119 498
Rozvoj a modernizácia ŽSR
124 366
324 245
371 304
371 304
Obnova železničných mobilných prostriedkov ŽSSK
6 639
8 949
49 799
49 799
Výdavky na podporu železničnej dopravy spolu
433 734
602 729
690 638
690 638
Na železničnú dopravu je v roku 2010 rozpočtovaných 603 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 69,4 % a v porovnaní s rokom 2009 nárast o 39,0 %. Uvedené výdavky sú rozpočtované na financovanie výkonov vo verejnom záujme v sume 149 mil. eur pre Železničnú spoločnosť, a.s. na osobnú dopravu a 119 mil. eur pre Železnice SR na železničnú dopravnú cestu. 324 mil. eur je určených na rozvoj a modernizáciu železničných dopravných ciest a 8,95 mil. eur smeruje na obnovu železničných mobilných prostriedkov.
Letecká doprava a infraštruktúra
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky na podporu leteckej dopravy a infraštruktúry
5 311
5 311
5 311
5 311
Na program letecká infraštruktúra je rozpočtovaných 5,31 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 17,7 % a v porovnaní s rokom 2009 je na rovnakej úrovni. Uvedené výdavky sú rozpočtované na zabezpečenie poskytovania služieb súvisiacich s odletmi a pristátiami lietadiel pri vykonávaní letov, ktoré sú oslobodené od
48
odplát za pristátia a odplát za použitie letiska, na plnenie záväzných štandardov bezpečnosti prevádzky letiskovej infraštruktúry, bezpečnostnej ochrany letísk a správy, údržby a zhodnocovania letiskovej infraštruktúry a na realizáciu výkonu osobnej kontroly a kontroly prepravovaných osôb zúčastnených na leteckej doprave.
Hospodárstvo
Výdavky v oblasti hospodárstva predstavujú na rok 2010 sumu 364 mil. eur. V porovnaní s rokom 2009 rastú o 17,7 %. Celkový vývoj v tejto oblasti závisí od výšky prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a náročnosti schválených investičných stimulov v jednotlivých rokoch. Štruktúra výdavkov pre oblasť hospodárstva je uvedená v nasledovnej tabuľke.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Oblasť hospodárstva spolu
309 348
364 242
295 423
221 013
Rozvoj priemyslu a podpora podnikania
218 329
270 389
202 650
140 893
Štátne hmotné rezervy
21 703
28 102
27 034
19 062
Inštitucionálna podpora hospodárstva
69 316
65 751
65 739
61 058
Rozvoj priemyslu a podpora podnikania
Na rozvoj priemyslu a podporu podnikania smerujú prostriedky v sume 270 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje nárast o 23,8 %. Nárast výdavkov v roku 2010 oproti roku 2009 ovplyvňuje rozpočtovanie výdavkov EÚ a spolufinancovania.
Na podporu inovácií sú zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) určené výdavky v sume 98,9 mil. eur. Hlavným účelom podpory podnikania v oblasti inovácií a aplikovaného výskumu, ktorý patrí medzi prioritné oblasti Lisabonského procesu, je zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu podporou zavádzania inovácií a technologických transferov, ako aj tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania. Výdavky v tejto oblasti sú určené aj na účasť slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách a obchodných misiách. Finančné prostriedky budú poskytované aj na implementáciu najlepších postupov a výrobných metód svetovej úrovne do nových a existujúcich spoločností napr. zavádzanie systémov manažérstva kvality, ochranu duševného vlastníctva, priemyselného dizajnu.
Na podporu v oblasti energetiky sa rozpočtujú finančné prostriedky EÚ a spolufinancovania v rámci OP KaHR vo výške 42,4 mil. eur. Tieto prostriedky sú určené na podporu projektov využívajúcich progresívne úsporné technológie na zásobovanie energiou a zariadenia s vyššou účinnosťou využitia energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Finančné prostriedky sú smerované aj na projekty zabezpečujúce zlepšenie tepelno-technických charakteristík budov a vybavenie zariadení meracími a regulačnými systémami. Podporované budú aj projekty na využívanie nových technologických zariadení na výrobu elektrickej energie a tepla, projekty na využívanie odpadového tepla z výroby elektrickej energie pri súčasnom zlepšení environmentálnych aspektov sektoru priemyslu, ako aj projekty na zníženie strát modernizáciou zariadení slúžiacich na rozvod energetických médií. Zdroje budú smerovať aj na projekty využívajúce obnoviteľné zdroje energie najmä biomasu, geotermálnu energiu, budovanie malých vodných elektrární a energetické využitie komunálneho odpadu. Finančné prostriedky budú použité aj na podporu verejného sektora pri budovaní a modernizácii verejného osvetlenia v mestách a obciach, ako aj informovanie verejnosti o efektívnom využívaní energie a obnoviteľných zdrojov energie.
49
Cestovný ruch je podporený sumou 46,7 mil. eur. Podpora v tejto oblasti je zameraná na budovanie komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou, na podporu propagácie slovenského cestovného ruchu doma i v zahraničí formou tvorby informačných a prezentačných materiálov, účasti na propagačných a prezentačných aktivitách cestovného ruchu, podporu prezentácie SR v zahraničí ako atraktívnej turistickej destinácie. Predmetom podpory je aj rozvoj informačných služieb cestovného ruchu – pokračovanie v tvorbe Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu (NUTIS), zber informácií do NUTIS-u, vytváranie a činnosť turisticko-informačných kancelárií. V rámci podpory cestovného ruchu je rozpočtovaný aj transfer zo štátneho rozpočtu pre príspevkovú organizáciu Slovenská agentúra pre cestovný ruch.
Na podporu investičných projektov sú určené finančné prostriedky v sume 42,9 mil. eur. Z uvedenej sumy sa na podporu projektu spoločnosti Samsung Electronics LCD Business na vybudovanie moderného výrobného závodu s prevádzkou montážnej linky LCD modulov v Trnave – Voderadoch rozpočtujú prostriedky vo výške 19,8 mil. eur. Na podporu rozšírenia výroby automobilov pre spoločnosť KIA Motors Slovakia sú smerované výdavky v sume 18,4 mil. eur. Finančné prostriedky vo výške 4,7 mil. eur sú určené na podporu investičných projektov spoločností Dell s.r.o., Johnson Controls Trenčín s.r.o., ICU Medical Slovakia s.r.o., IEE Sensing Slovakia s. r. o., Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s..
Ďalšie prostriedky sú určené na podporu podnikania a to najmä na výstavbu a revitalizáciu infraštruktúry hnedých priemyselných parkov, budovanie infraštruktúry zelených priemyselných parkov s veľkým socio-ekonomickým dopadom pre región, rekonštrukciu alebo výstavbu budov, technologických priestorov vrátane sietí, ako aj realizáciu projektov pre ochranu spotrebiteľa. Finančné prostriedky smerujú aj na financovanie podporných aktivít pre malé a stredné podnikanie realizované prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania vrátane jej prevádzky. Výdavky zo štátneho rozpočtu sú určené tiež pre Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na úhradu nákladov, vynaložených na nakladanie s jadrovým materiálom alebo rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, ďalej na administráciu príspevkovej organizácie SARIO, na spolufinancovanie programov Interreg IVC a Interract II a pre uhoľné a rudné baníctvo.
Štátne hmotné rezervy
Celkové výdavky kapitoly Štátne hmotné rezervy na rok 2010 zabezpečujú úlohy v hospodárení hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob. V oblasti hmotných rezerv sa budú prioritne zabezpečovať úlohy súvisiace s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov a potravinovej a energetickej bezpečnosti štátu. V oblasti mobilizačných rezerv sú vytvorené podmienky pre riešenie krízových situácií pre potreby ozbrojených síl a ekonomiky a u pohotovostných zásob pre pomoc obyvateľstvu pri riešení krízových situácií a na poskytovanie humanitárnej pomoci. V medzirezortnom programe Podpora obrany sa zabezpečujú úlohy v oblasti mobilizačných rezerv v zmysle požiadaviek ozbrojených síl a v programe Hospodárska mobilizácia sú vytvorené podmienky pre zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre riešenie krízových situácií.
Inštitucionálna podpora hospodárstva
Na inštitucionálnu podporu Ministerstva hospodárstva SR sa v roku 2010 rozpočtuje suma 48,8 mil. eur. Výdavky sú určené predovšetkým na zabezpečenie plnenia úloh rozpočtových organizácií a príspevkovej organizácie rezortu, pre občianske združenia na ochranu práv
50
spotrebiteľa, Európske spotrebiteľské centrum, ako aj plnenie úloh medzirezortných programov.
Rozpočtové prostriedky Úradu jadrového dozoru SR na rok 2010 predstavujú sumu 4,47 mil. eur, v porovnaní s rokom 2006 finančné prostriedky rastú o 74,6 %. Nárast zdrojov oproti roku 2006 vyplýva z aplikácie modelu alternatívneho financovania ÚJD SR čiastočne z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu, ktorý sa premietol do príjmov aj výdavkov tejto kapitoly. Výdavky sú určené na plnenie úloh rezortu najmä v oblasti zabezpečovania výkonu dozoru nad jadrovou bezpečnosťou.
Výdavky Úradu priemyselného vlastníctva SR sa rozpočtujú v roku 2010 v sume 2,88 mil. eur. Úrad priemyselného vlastníctva SR vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných známok, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. Úrad tiež spracováva, udržiava a sprístupňuje ústredný fond priemyselnoprávnej literatúry, dokumentácie a dostupných informačných zdrojov a poskytuje verejnosti informácie a informačné služby z oblasti priemyselného vlastníctva.
V Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR sú na rok 2010 rozpočtované finančné prostriedky v celkovej sume 7,25 mil. eur. Zdroje kapitoly sú smerované na zabezpečenie úloh ústredného orgánu a rozpočtovej a príspevkových organizácií rezortu v oblasti štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, skúšobníctva, akreditácie a kvality.
Výdavky Protimonopolného úradu SR sa v roku 2010 rozpočtujú v sume 2,37 mil. eur. Hlavnou náplňou činnosti úradu je ochrana hospodárskej súťaže. Cieľom ochrany hospodárskej súťaže je chrániť a napomáhať rozvíjaniu konkurenčných podmienok. Konkurenčná politika je aj nástrojom na vytvorenie atraktívneho prostredia pre investície a pre rast pracovných miest, preto pôsobí na zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Hospodárska súťaž je nástroj na riešenie trhových zlyhaní, ktoré vyplývajú z nedostatku konkurencie. Korekcie, ktoré vykonáva úrad vychádzajú z kompetencií, ktoré mu zveril zákonodarca
v zákone č. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaže.
 Ide o činnosti spojené s povoľovaním spájania podnikateľov, čím sa snaží zabrániť deformácii alebo k úplnému vylúčeniu konkurencie. Dôležitou úlohou úradu je aj predchádzať zneužívaniu dominantného postavenia alebo zabrániť dohodám obmedzujúcim súťaž.
Pôdohospodárstvo a životné prostredie
Pôdohospodárstvo
Vyváženosť a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva je jednou z priorít vlády SR. Vstupom SR do EÚ v máji 2004 sa v plnej miere začala aj na Slovensku uplatňovať spoločná poľnohospodárska politika, ktorá je jednou zo spoločných politík v rámci EÚ.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje oblasti pôdohospodárstvo celkom, v tom:
976 067
1 158 603
888 118
762 691
štátny rozpočet
191 467
108 317
110 104
110 104
zdroje EÚ
533 258
765 944
637 669
549 547
spolufinancovanie zo ŠR
251 342
284 342
140 345
103 040
51
Podnikatelia v poľnohospodárstve sa riadia predpismi jednotnými pre všetkých členov EÚ a sú podporovaní finančnými zdrojmi z európskych fondov. Okrem finančných zdrojov európskeho rozpočtu môže každá krajina podporovať poľnohospodárstvo podľa presne určených spoločných pravidiel aj z národného rozpočtu. Pôdohospodárstvo bude mať v roku 2010 k dispozícii zdroje v objeme 1,16 mld. eur. V porovnaní s rokom 2006 to znamená nárast o 63,6 % a v porovnaní s rokom 2009 nárast o 18,7 %.
Priame platby
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Priame platby celkom, v tom:
394 502
360 398
318 448
357 020
prostriedky EÚ
224 974
241 128
281 664
318 448
spolufinancovanie zo ŠR*
41 913
40 536
36 784
38 572
národná vyrovnávacia platba (ŠR)
127 615
78 734
0
0
* spolufinancovanie predstavuje medziročný nárast pohľadávky voči EÚ
Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov, zabraňujú negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencii z okolitých krajín, rozvíjajú odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území SR a revitalizujú živočíšnu výrobu. Okrem iného zmenšujú rozdiely v konkurencieschopnosti vidieckych regiónov, zvyšujú kvalitu života na vidieku cez zamestnanosť, vzdelávanie, poradenské aktivity a podporujú diverzifikáciu ekonomických aktivít prostredníctvom opatrení zameraných na poľnohospodársky sektor, ale aj na ďalšie vidiecke otázky (napr. na kvalitatívne novú orientáciu produkcie, obnovu dedín a pod.). V roku 2010 predstavujú úroveň 90,0 % priemeru krajín EÚ 15.
Rozvoj vidieka
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Rozvoj vidieka celkom, v tom:
352 615
651 154
425 200
265 751
prostriedky EÚ
272 558
489 709
325 404
204 628
spolufinancovanie zo ŠR
80 057
161 445
99 796
61 123
V novom programovom období 2007 až 2013 sa rozvoj vidieka podporuje z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, čím sa zabezpečuje vyššia konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, lepší stav životného prostredia a krajiny, kvalitnejší život vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva. Výdavky na rozvoj vidieka sú oproti roku 2006 vyššie o 121 % a oproti roku 2009 vyššie o 84,7 %. Výška týchto výdavkov je v plnej miere ovplyvňovaná alokáciou výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 2. programového obdobia na roky 2007 až 2013.
Rybné hospodárstvo
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Rybné hospodárstvo celkom, v tom:
2 525
3 187
3 597
3 528
prostriedky EÚ
1 816
2 300
2 595
2 544
spolufinancovanie zo ŠR
709
887
1 002
984
Výdavky na podporu, ktorou sa zabezpečuje modernizácia, inovácie a reštrukturalizácie akvakultúry a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov zaoberajúcich sa spracovaním produktov z rybolovu a akvakultúry, pričom hlavný dôraz je kladený na podporu spracovania domácej produkcie a rozvoj ľudských zdrojov v oblasti rybného hospodárstva prostredníctvom celoživotného vzdelávania sú oproti roku 2009 vyššie o 26,2 %.
52
Trhovo-orientované výdavky
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Trhovo-orientované výdavky celkom, v tom:
34 958
35 547
30 769
26 288
prostriedky EÚ
33 910
32 807
28 006
23 927
spolufinancovanie zo ŠR
1 048
2 740
2 763
2 361
Trhovo orientované výdavky sú výdavky na trhové opatrenia, ktoré sa realizujú na základe záväzných nariadení, ktorými sa uskutočňuje spoločná organizácia trhu v EÚ. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na intervencie určené na reguláciu poľnohospodárskych trhov, náhrady stanovené za vývoz poľnohospodárskych výrobkov do tretích krajín a iné podporné opatrenia v zmysle spoločnej organizácii trhu v rámci EÚ ako sú výrobné náhrady, podpory v sektore ovocia a zeleniny, špecifické opatrenia vo vinohradníckom sektore (napr. reštrukturalizácia a konverzia vinohradov a ďalšie opatrenia), podpora spotreby školského mlieka a mliečnych výrobkov a ďalšie opatrenia. Výdavky na trhovo-orientované výdavky sú oproti roku 2009 vyššie o 1,68 %. Výška týchto výdavkov je v plnej miere ovplyvňovaná alokáciou výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 2. programového obdobia na roky 2007 až 2013.
Štátna pomoc
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Štátna pomoc
37 875
8 238
9 594
9 594
EÚ umožňuje poskytovať podnikateľským subjektom v pôdohospodárstve štátnu pomoc z vlastných zdrojov členského štátu v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Podporuje sa účasť prvovýrobcov na výstavách, založenie a vedenie plemennej knihy alebo plemenárskej evidencie, rozvoj včelárstva, kompenzácia škôd spôsobených živelnými pohromami, zvýšenie kvality poľnohospodárskych produktov, pestovanie a ochrana lesov, podpora rybnikárstva, karanténne opatrenie plodín a pod.
Inštitucionálna podpora pôdohospodárstva a ostatné výdavky
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Inštitucionálna podpora pôdohospodárstva
153 592
100 079
100 510
100 510
Celkové výdavky na inštitucionálnu podporu pôdohospodárstva sú určené na zabezpečenie plnenia úloh rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu a na ďalšie výdavky ako sú napr. pozemkové úpravy, vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, eradikácia chorôb, kontrola BSE, štatistický informačný systém, verejnoprospešné aktivity rozvoja vidieka, špecifické činnosti v lesnom hospodárstve, potravinový dozor a iné úlohy rezortu.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Na spravovanie, aktualizáciu a obnovu katastrálneho operátu, prácu na projekte „Usporiadanie registrov obnovenej evidencie pozemkov“ (ROEP), údržbu, modernizáciu a rozvoj geodetických základov, tvorbu základnej bázy údajov pre geografické informačné systémy, tvorbu a obnovu štátnych mapových diel a Edičného plánu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, budovanie Automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra, medzinárodnú spoluprácu a európsku integráciu a výskumné úlohy sú rozpočtované prostriedky v objeme 39,6 mil. eur.
Životné prostredie
53
Verejné výdavky v oblasti životného prostredia sú financované z rôznych zdrojov, pričom podstatný podiel týchto výdavkov tvoria zdroje EÚ spolu s príslušným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu, ktoré sú projektovo viazané, vlastné zdroje kapitoly Ministerstva životného prostredia SR a prostriedky Environmentálneho fondu. Ďalšie prostriedky na financovanie opatrení v životnom prostredí sú v roku 2010 vyčlenené v rámci finančného nástroja pre životné prostredie LIFE+, programu ISPA, programov európskej územnej spolupráce, Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu, vrátane príslušného spolufinancovania.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje smerujúce do oblasti životného
prostredia
385 523
464 313
485 796
485 844
štátny rozpočet
124 568
57 007
58 403
58 577
zdroje EÚ
167 627
235 993
267 764
267 764
spolufinancovanie zo ŠR
30 896
36 601
39 260
39 493
iné zahraničné zdroje*
12 519
6 688
3 574
3 476
Environmentálny fond
49 913
128 024
116 795
116 534
* zdroje ISPA, EHP, NFM, vrátane príslušného spolufinancovania, LIFE+, ETC
Celková výška verejných výdavkov smerujúcich v roku 2010 do životného prostredia predstavuje sumu v celkovej výške 464 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 zdroje smerujúce do oblasti životného prostredia rastú v roku 2010 o 24,6 % a oproti roku 2009 rastú o 20,4 %.
Vodné hospodárstvo
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje smerujúce do vodného hospodárstva
223 969
233 938
281 558
281 217
Na vodné hospodárstvo sa v roku 2010 rozpočtujú vlastné prostriedky kapitoly, prostriedky EÚ, spolufinancovanie prostriedkov EÚ zo ŠR, prostriedky programu ISPA a Environmentálneho fondu. Prostriedky smerujú hlavne na konkrétne projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva (preventívne protipovodňové opatrenia, dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému, zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd).
Ochrana ovzdušia
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje smerujúce do ochrany ovzdušia
40 058
48 154
32 034
32 032
Výdavky na ochranu ovzdušia v roku 2010 pozostávajú z prostriedkov EÚ, ich spolufinancovania zo ŠR a prostriedkov Environmentálneho fondu. Tieto výdavky smerujú na financovanie konkrétnych projektov znižovania emisií znečisťujúcich látok, znižovanie emisií skleníkových plynov, ekologizáciu verejnej dopravy, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti.
Odpadové hospodárstvo
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje smerujúce do odpadového hospodárstva
44 263
99 231
94 022
94 022
Na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2010 rozpočtujú prostriedky ES, ich spolufinancovanie zo ŠR a prostriedky Environmentálneho fondu v celkovej výške 99,2 mil. eur. Tieto prostriedky slúžia na dobudovanie infraštruktúry
54
odpadového hospodárstva (recyklácia odpadov, uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov) a elimináciu negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží.
Ochrana prírody a krajiny
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje smerujúce do ochrany prírody
21 653
19 237
21 274
21 674
Na ochranu prírody a krajiny sa v roku 2010 rozpočtujú vlastné prostriedky kapitoly, prostriedky EÚ, spolufinancovanie prostriedkov EÚ zo ŠR, prostriedky finančného nástroja pre životné prostredie LIFE+ a prostriedky Environmentálneho fondu určené hlavne na dobudovanie infraštruktúry ochrany prírody (sústava chránených území NATURA 2000) v celkovej výške 19,2 mil. eur.
Inštitucionálna podpora
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje smerujúce do administratívy
55 580
63 753
56 908
56 899
Na inštitucionálnu podporu chránených oblastí je v roku 2010 vyčlenených 63,8 mil. eur, ktoré pokrývajú najmä činnosti vykonávané ústredným orgánom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Slovenskou agentúrou životného prostredia, špecializovanou miestnou štátnou správou - úradmi životného prostredia a výdavky určené na správu Environmentálneho fondu. Okrem týchto výdavkov na administratívu sem patria prostriedky určené na výchovu, vzdelávanie, propagáciu, prieskum, výskum, vývoj, technickú pomoc, Program obnovy dediny, prostriedky určené na plnenie medzinárodných zmlúv v súvislosti s výstavbou vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc, hospodársku mobilizáciu a podporu územnej spolupráce.
Financie a štátny dlh
Financie
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zdroje oblasti financie spolu, z toho:
469 103
491 341
535 836
530 123
Rozpočtové zdroje (ŠR)
327 948
284 592
286 452
289 537
Európske zdroje, II. programovacie obdobie
119 840
171 702
207 161
199 691
Spolufinancovanie zo ŠR
21 148
34 941
42 130
40 811
PF, Budovanie Schengenských hraníc, FM EHP a NFM
167
107
93
85
Výdavky rozpočtované zo štátneho rozpočtu pre oblasť financie na rok 2010 predstavujú 285 mil. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 13,2 %. Významnou súčasťou sú taktiež výdavky 2. programového obdobia s príslušným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu. Uvedenými výdavkami sa zabezpečuje predovšetkým výber daní a ciel.
Výber daní a cla
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky na výber daní a cla
204 127
193 052
188 459
191 905
55
Výber daní gestoruje Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady. Hlavným poslaním Daňovej správy Slovenskej republiky je efektívny výber a správa daní, ako aj ochrana ekonomických záujmov štátu. Daňová správa Slovenskej republiky plní úlohy stanovené štátnym rozpočtom a zároveň odzrkadľuje strednodobé ciele hospodárskej politiky Slovenskej republiky a Európskej únie.
Výber ciel a daní v správe colných úradov gestoruje Colné riaditeľstvo a colné úrady. Poslaním colnej správy je ochrana ekonomických záujmov štátu, napĺňanie príjmovej časti a ochrana výdavkovej časti štátneho rozpočtu SR a rozpočtu Európskej únie, zamedzenie porušovaniu colných a daňových predpisov a správa spotrebných daní. Colná správa vykonáva predovšetkým dohľad nad dodržiavaním zákonov, osobitných predpisov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými zabezpečuje realizáciu obchodnej politiky, finančnej politiky a poľnohospodárskej politiky pri obehu tovaru v styku s tretími štátmi a na vnútornom trhu a robí opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru s cieľom ochrany ekonomických záujmov SR a Európskeho spoločenstva. Činnosť colnej správy je súčasťou systému colného dohľadu nad tovarom v rámci jednotného colného územia EÚ.
Unitas predstavuje reformu daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je vybudovanie efektívnej a zákaznícky orientovanej daňovej a colnej správy schopnej prevziať v budúcnosti úlohu zjednoteného výberu daní, ciel a odvodov, zjednodušenie procesov spojených s daňovými a odvodovými povinnosťami pre subjekty s cieľom zníženia byrokracie, a to pri uplatnení smerovania k elektronickej verejnej správe.
Výdavky na informatizáciu spoločnosti
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky na Informatizáciu spoločnosti spolu, z toho:
145 373
217 036
261 731
252 976
Európske zdroje
119 840
10 308
12 355
12 390
Spolufinancovanie
21 148
171 702
207 161
199 691
Rozpočtové domáce zdroje
4 385
35 026
42 215
40 896
Významnú položku predstavujú taktiež prostriedky rozpočtované na Podporu rozvojových úloh v oblasti informatizácie spoločnosti vo výške 217 mil. eur, čo predstavuje rast v porovnaní s rokom 2009 o 49,3 %. Hlavným cieľom je elektronizácia verejnej správy, rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií, ako aj zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu.
Výdavky na inštitucionálnu podporu a kontrolu
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Inštitucionálna podpora a kontrola
105 661
81 253
85 646
85 242
Výdavky na inštitucionálnu podporu a kontrolu sú rozpočtované v sume 81,3 mil. eur, v rámci ktorých sa zabezpečuje viacero úloh, napr. v oblasti rozpočtovej politiky, kontroly, štátneho výkazníctva a úlohy v oblasti finančného trhu v gescii MF SR, ako aj distribúcia kolkov. Dôležitou súčasťou sú výdavky na činnosť štátnej pokladnice a na ostatné informačné systémy riadenia verejných financií nadrezortného charakteru, ktoré zabezpečujú Štátna pokladnica, Datacentrum, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a Úrad ministerstva financií.
Významnou úlohou je taktiež vytvorenie Jednotného systému štátneho účtovníctva a výkazníctva na akruálnom princípe. Cieľom projektu je vytvoriť novú metodiku účtovníctva,
56
ktorá by poskytovala jednotné pravidlá účtovania a vykazovania pre všetky jednotky štátneho a verejného sektora na báze medzinárodných štandardov a na integrovanej technicko-technologickej platforme, kompatibilnej so systémom štátnej pokladnice. Nový systém zvýši mieru transparentnosti, preukázateľnosti a overiteľnosti operácií subjektov sektora a tak bude predstavovať významný nástroj komplexného ekonomického riadenia, ktorý podporuje a zavádza do svojich národných systémov väčšina krajín EÚ.
Štátny dlh
Pri rozpočtovaní výdavkov spojených so správou štátneho dlhu sa aj relatívne malá zmena v základných parametroch môže prejaviť výraznou zmenou v rozpočte. Výška výdavkov v nasledujúcich rokoch je založená najmä na nasledujúcich faktoroch:
–úrokové sadzby,
–predpokladaný deficit štátneho rozpočtu,
–predčasne splatené úvery,
–dlhopisy spätne odkúpené pred splatnosťou,
–neznáme budúce čerpania vládnych úverov,
–riadenie likvidity finančného trhu a menové riadenie ECB,
–vplyv krízy vo finančnom sektore,
–vplyv krízy v reálnej ekonomike.
Zmena každého z vyššie uvedených predpokladov sa úmerne prejaví v adekvátnej zmene výdavkov na obsluhu štátneho dlhu.
Rozpočtovanie výdavkov na obsluhu štátneho dlhu
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Hotovostný princíp
998 453
1 144 250
1 105 745
1 386 423
Akruálny princíp
1 099 678
1 287 116
1 367 296
1 478 743
Obrana
Celkové obranné výdavky sú na rok 2010 rozpočtované vo výške 1,33 % HDP, vrátane výdavkov ostatných rozpočtových kapitol v rámci medzirezortných programov Podpora obrany a Hospodárska mobilizácia.
( v tis. eur )
2009
2010
2011
2012
Ministerstvo obrany SR
1 045 712
882 944
817 643
823 165
Podpora obrany
6 102
5 070
4 570
4 733
Hospodárska mobilizácia
9 858
6 713
6 684
6 688
Obranné výdavky celkom
1 061 672
894 727
828 897
834 586
Podiel na HDP v %
1,66
1,33
1,14
1,06
Navrhovaný rozsah výdavkov MO SR vychádza z Programového plánu rezortu ministerstva obrany na roky 2010 až 2015, kde sú stanovené úlohy nevyhnutné pre zabezpečenie obrany štátu a záväzkov prijatých súvisiacich s členstvom v NATO. Zároveň nadväzuje na stanovené početné stavy vojakov a zamestnancov, vrátane hlavných druhov vojenských zbraní a systémov, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 253/2009 a nadväzujú na postupné dokončenie transformácie ozbrojených síl SR.
V programovej štruktúre kapitoly MO SR sú v rámci programu Rozvoj obrany vyčlenené prostriedky orientované najmä na zabezpečenie realizácie komunikačných a informačných systémov, investičných akcií a nákupu nevyhnutnej automobilovej techniky.
57
V rámci programu Obrana sa zabezpečujú úlohy súvisiace najmä s podporou a udržiavaním spôsobilostí jednotiek do síl reakcie NATO a EÚ a do operácií krízového manažmentu. V oblasti medzirezortných podprogramov sa zabezpečujú úlohy v oblasti výskumu a vývoja na podporu obrany štátu a na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie.
Bezpečnosť a verejná správa
Bezpečnosť
V roku 2010 sa zdroje štátneho rozpočtu pre oblasť bezpečnosti rozpočtujú v sume 816 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenávajú 16,9 % nárast. V uvedenej sume sú zohľadnené výdavky na nový systém odmeňovania policajtov, hasičov a horských záchranárov.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti
749 402
674 023
663 792
663 775
Záchranné zložky
89 917
90 339
90 680
90 686
Slovenská informačná služba
42 386
43 300
41 888
41 888
Národný bezpečnostný úrad SR
9 511
8 800
8 894
8 896
Výdavky na bezpečnosť spolu
891 216
816 462
805 254
805 245
Pre Policajný zbor SR (ďalej len PZ) a inštitucionálnu podporu Ministerstva vnútra SR sa rozpočtujú prostriedky v sume 664 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenávajú 15,6 % nárast. Rozpočtované prostriedky slúžia na zabezpečenie základných úloh na úseku poriadkovej polície, justičnej a kriminálnej polície, dopravnej polície, železničnej polície, inšpekčnej služby PZ, Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ, cudzineckej a hraničnej polície, špecializovaných útvarov polície a Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Na zabezpečenie priameho výkonu policajných úloh a činností v pôsobnosti Krajských riaditeľstiev PZ a im podriadených organizácií a útvarov je k dispozícii viac ako polovica celkových výdavkov určených na ochranu verejného poriadku a bezpečnosti. Ide najmä o zabezpečenie platov a s nimi súvisiacich odvodov a nevyhnutné výdavky určené na prevádzku príslušných organizácií a útvarov a výdavky na znižovanie investičného dlhu. Okrem toho sa pre políciu rozpočtujú výdavky na zabezpečenie výučby základného policajného vzdelania, prípravu nižších policajných dôstojníkov a špecializovaného vzdelania pre priamy výkon policajnej služby. Túto prípravu zabezpečujú stredné odborné školy PZ. Vyšší stupeň prípravy policajtov a bezpečnostných služieb, ďalšie vzdelávanie vrátane vedeckého poznania a výchovy zabezpečuje Akadémia PZ.
Pre hraničnú a cudzineckú políciu sa na ochranu štátnej hranice rozpočtujú prostriedky najmä na zabezpečenie ochrany vonkajšej hranice EÚ (hranica s Ukrajinou). V roku 2010 budú k dispozícii aj prostriedky z Fondu pre vonkajšie hranice, ktoré môže Slovenská republika použiť na financovanie opatrení na vonkajších hraniciach EÚ. Ich výška vrátane spolufinancovania sa v roku 2010 predpokladá v sume 1,41 mil. eur. S efektívnou ochranou štátnej hranice je úzko spojená aj oblasť azylovej politiky. Jej výkon zabezpečuje Migračný úrad Ministerstva vnútra SR, ktorého činnosť sa zameriava na prvostupňové správne konanie o udeľovaní azylu cudzincom, ich komplexné finančné a materiálové zabezpečenie pri pobyte v SR, až do rozhodnutia o udelení azylu a integráciu žiadateľov a presídlencov do spoločnosti. Osobitná pozornosť je venovaná azylovej procedúre, prevádzkovaniu zariadení (záchytný tábor, pobytové tábory, azylové zariadenia a integračné stredisko) a integrácii žiadateľov, ktorým bol udelený azyl do spoločnosti.
58
Jednou z ďalších služieb pre občanov, ktorú príslušné útvary PZ zabezpečujú je vydávanie osobných dokladov. Na nákup čistopisov dokladov sa plánuje každoročne vynaložiť 8,63 mil. eur. Pre vytvorenie optimálnych pracovných podmienok na kvalitné plnenie úloh PZ sa rozpočtujú výdavky na obnovu výpočtovej techniky a materiálno technického zabezpečenia.
Vo výdavkoch pre Záchranné zložky dochádza v porovnaní s rokom 2006 k nárastu o 30,1 %. Rozpočtované prostriedky slúžia na zabezpečenie plnenia základných úloh na úseku ochrany pred požiarmi vrátane štátneho požiarneho dozoru a vedecko-technického rozvoja, na realizáciu úloh pri zdolávaní požiarov, pri záchranných prácach pri haváriách a živelných pohromách, na plnenie úloh v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi. Zároveň sú v rámci záchranných zložiek rozpočtované výdavky pre plnenie úloh Horskej záchrannej služby.
Nad rámec rozpočtovaných zdrojov sa v oblasti bezpečnosti (pre PZ a Hasičský a záchranný zbor) uvažuje s povinným odvodom vo výške 8 % výberu z povinného zmluvného poistenia (ďalej len PZP) motorových vozidiel za predchádzajúci rok, určeným jednotkám polície a hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania. V ďalších rokoch sa bude výška odvodu odvíjať od vývoja poistných sadzieb na PZP a počtu registrovaných automobilov. Tento rozsah by mal plne pokryť všetky nároky a požiadavky nielen pre Hasičský a záchranný zbor, ale aj pre Integrovaný záchranný systém.
Prehľad o skutočnej a predpokladanej výške odvodu z PZP motorových vozidiel pre Ministerstvo vnútra SR uvádza nasledovná tabuľka.
(v tis. eur)
2003S
2004S
2005S
2006S
2007S
2008S
2009 S
2010P*
2011P*
2012P*
odvod 8 % poistného
13 066
19 637
22 873
23 468
24 262
24 278
24 987
24 895
24 895
24 895
* roky 2010 až 2012 predstavujú predpoklad MF SR
Návrh rozpočtu pre rozpočtovú kapitolu Národný bezpečnostný úrad SR umožní finančne zabezpečiť realizáciu úloh súvisiacich s ochranou utajovaných skutočností, bezpečnosťou komunikačných a informačných systémov a elektronickým podpisom. Výdavky v roku 2010 sa rozpočtujú v sume 8,80 mil. eur. V rámci ochrany utajovaných skutočností sa zabezpečuje realizácia previerok personálnej a priemyselnej bezpečnosti, vykonávanie certifikačných procesov mechanických zábranných a technických zabezpečovacích prostriedkov na splnenie požadovanej úrovne zabezpečenia ochrany objektov, chránených priestorov a informácií, spracovávanie došlých utajovaných skutočností v rámci medzinárodnej spolupráce a metodické školenia pracovníkov registrov utajovaných skutočností. V oblasti bezpečnosti a komunikačných a informačných systémov sa rozpočtujú prostriedky na zvýšenie spoľahlivosti a funkčnosti integrovaného komunikačného systému pre ústavných a vládnych činiteľov, výskum a vývoj nových prostriedkov šifrovej ochrany informácií, certifikáciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií a certifikáciu technických prostriedkov potrebných na ochranu utajovaných skutočností. Cieľom plnenia úloh na úseku elektronického podpisu je zabezpečovať dodržiavanie podmienok v zmysle zákona o elektronickom podpise na používanie elektronického podpisu a zaručeného elektronického podpisu s cieľom zefektívnenia, zjednodušenia a urýchlenia poskytovania služieb fyzickým a právnickým osobám elektronickou formou.
Rozpočet výdavkov rozpočtovej kapitoly Slovenská informačná služba v sume 43,3 mil. eur zabezpečí pokrytie bežných prevádzkových výdavkov súvisiacich s hlavnou
59
činnosťou kapitoly (zabezpečenie platových náležitostí vrátane zahraničnej služby a príslušného poistného pre zamestnancov služby, prevádzkové výdavky, úhrady energií a zákonné nároky príslušníkov SIS) a realizáciu nevyhnutných rozvojových projektov.
Verejná správa
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Riadenie a výkon obvodných úradov
56 909
49 965
50 070
50 076
Archívnictvo
8 914
7 756
7 756
7 756
Voľby
22 848
16 082
797
465
Výdavky na verejnú správu spolu
88 671
73 803
58 623
58 297
Obvodné úrady zabezpečujú najmä plnenie úloh v oblasti všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania a civilnej ochrany a krízového manažmentu. V rámci všeobecnej vnútornej správy sa plnia úlohy na úseku priestupkov, matrík, na úseku územného a správneho usporiadania, štátnych symbolov, verejných zbierok a sčítania obyvateľov, na úseku volieb a referenda, na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov, na úseku registrácie, na úseku vydávania osobitných označení vozidiel a preukazov osobitných označení vozidiel a na úseku štátneho občianstva. Na prenesený výkon štátnej správy sa tu rozpočtujú výdavky na úseku matrík v sume 5,57 mil. eur a na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov v sume 1,78 mil. eur. Výdavky na prenesený výkon štátnej správy sa rozpočtujú na úrovni roka 2009.
Na plnenie úloh štátnej správy na úseku archívov a registratúr sú v pôsobnosti rezortu vnútra zriadené 2 štátne ústredné archívy a 8 štátnych archívov s územnou regionálnou pôsobnosťou, ktoré zabezpečujú starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie, ako aj využívanie na vedecké a iné účely. V súčasnej dobe dochádza k postupnej digitalizácii archivovaných materiálov, avšak ich prevedenie do elektronickej formy je závislé od limitovaných finančných zdrojov a personálnych kapacít.
Na zabezpečenie volieb do orgánov samosprávy obcí, volieb do Národnej rady SR a doplňujúcich volieb sa v roku 2010 rozpočtujú výdavky v sume 16,1 mil. eur.
Súdnictvo a väzenstvo
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Súdnictvo rezortu spravodlivosti
140 114
132 981
130 761
132 693
Kancelária Ústavného súdu SR
5 669
2 853
2 904
2 847
Najvyšší súd SR
7 522
8 522
8 671
8 842
Výdavky na súdnictvo celkom
153 305
144 356
142 336
144 382
Pre súdnictvo v rámci rezortu spravodlivosti sa rozpočtujú na rok 2010 výdavky v sume 133 mil. eur. Výdavky pre súdnictvo v rámci rezortu spravodlivosti sú rozpočtované na personálne a materiálno–technické zabezpečenie činnosti súdov a na efektívny výkon okresných a krajských súdov. Prostriedky slúžia i na zabezpečenie vzdelávacej činnosti s dôrazom na vzdelávanie sudcov.
Pre Kanceláriu Ústavného súdu SR sa na rok 2010 rozpočtujú výdavky na zabezpečenie kvalifikovaného výkonu súdnej moci vrátane zabezpečenia ochrany ústavnosti v presne vymedzených prípadoch s osobitným zreteľom na ochranu práv a slobôd
60
a súladnosť slovenského právneho poriadku. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2010 vyššie o 37,9 % a v porovnaní s rokom 2009 sú nižšie o jednorazový kapitálový výdavok vo výške 2,48 mil. eur, ktorý bol určený na prestavbu bytového objektu pre ústavných sudcov.
Výdavky pre Najvyšší súd SR sú rozpočtované v sume 8,52 mil. eur a sú určené na zabezpečenie kvalifikovaného výkonu súdnej moci vrátane zabezpečenia ochrany ústavnosti v presne vymedzených prípadoch s osobitným zreteľom na ochranu práv a slobôd a súlad slovenského právneho poriadku. V rámci Najvyššieho súdu SR sú rozpočtované prostriedky aj na činnosť Kancelárie súdnej rady SR.
Výdavky Generálnej prokuratúry SR sú rozpočtované v sume 62,5 mil. eur a sú určené na presadzovanie zákonnosti, a efektivity vo vyšetrovacích a prokurátorských praktikách na kvalitný výkon a účinnosť prokurátorského dozoru v trestnom konaní, dodržiavanie zákonov v netrestnej oblasti pre skvalitnenie postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy a na vytvorenie priaznivých materiálnych a finančných podmienok na plnenie úloh rezortu prokuratúry.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Generálna prokuratúra SR
59 018
62 503
58 816
60 164
Pre väzenstvo sa v roku 2010 rozpočtujú výdavky pre predpokladaný priemerný počet 9 514 väznených osôb, čo v priemere na jedného väzňa ročne predstavuje sumu 13,5 tis. eur. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky väzenstva v roku 2010 vyššie o 13,3 %. Výdavky na riešenie potrieb väzenstva pokrývajú finančné zabezpečenie výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, vrátane súvisiacej ochrany a stráženia objektov, ako aj zabezpečenia ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch. Plánovaný stav zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR je 5 450 osôb, z toho 5 073 príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a 377 zamestnancov zamestnávaných vo verejnom záujme.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Výdavky na riešenie potrieb väzenstva
135 971
128 461
125 997
125 988
V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo ku dňu 1. augustu 2009 umiestnených 8 992 osôb, z toho 1 658 obvinených a 7 334 odsúdených. Vývoj priemerných počtov obvinených a odsúdených v minulých rokoch a očakávané priemerné počty v rokoch 2004 až 2010 sú uvedené v tabuľke:
Priemerný počet osôb
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Obvinení
3 103
3 042
2 477
2 040
1 882
1 977
1 875
Odsúdení
6 226
6 285
6 244
6 225
6 468
6 614
7 639
Obvinený a odsúdený spolu
9 329
9 327
8 721
8 265
8 350
8 591
9 514
Do konca roka 2010 bude predpokladaná kapacita väzenských objektov v Zbore väzenskej a justičnej stráže SR 10 335 väznených osôb, čo predstavuje mierny pokles kapacity oproti roku 2007, ktorý je spôsobený realizáciou opatrení vyplývajúcich z vládou schválených odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania na zvýšenie minimálnej ubytovacej plochy pre jedného obvineného a odsúdeného z 3,50 m² na 4,00 m².
Celková ubytovacia
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
61
kapacita
osoba / m²
3,5
3,5
3,5
3,5
3,5
3,5
3,5
Obvinení
3 273
3 651
3 673
2 817
2 817
2 389
2 323
Odsúdení
7 328
6 985
6 932
7 771
7 771
7 959
8 012
Obvinený a odsúdený spolu
10 601
10 636
10 605
10 588
10 588
10 348
10 335
Ak sa v roku 2010 vo väzenských objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže SR naplní predpokladaný priemerný počet 9 514 väznených osôb, tak minimálna ubytovacia plocha pre jedného obvineného a odsúdeného bude predstavovať 3,81 m².
Štátna správa a diplomacia
Štátna správa
V rozpočte Kancelárie Národnej rady SR sú zahrnuté výdavky na plnenie funkcií a činnosť poslancov a výborov NR SR, vrátane odmien asistentom poslancov, výdavkov na prevádzku poslaneckých pracovní v areáli NR SR, ako aj kancelárií vo vybraných sídlach v rámci územia SR, výdavky na ubytovanie poslancov mimo ubytovacieho zariadenia NR SR a výdavky na činnosť poslaneckých klubov. Z kapitálových výdavkov sa predovšetkým zabezpečuje rekonštrukcia Bratislavského hradu v sume 14,9 mil. eur, nákup výpočtovej techniky, nákup prevádzkových strojov, softvéru a rekonštrukcia kúrenia a strojovne. V roku 2010 dosahujú rozpočtované výdavky kapitoly hodnotu 41,5 mil. eur.
V rámci výdavkov Kancelárie prezidenta SR sa zabezpečujú úlohy súvisiace so zabezpečením podmienok a všetkých činností potrebných pre výkon ústavných právomocí prezidenta republiky. Kapitálové výdavky vychádzajú z registra investícií a zabezpečuje sa nimi obstaranie dlhodobého majetku, najmä rekonštrukčné práce Prezidentského paláca. Výdavky kapitoly v roku 2010 sú v hodnote 4,04 mil. eur.
Výdavkami Úradu vlády SR na rok 2010 sa zabezpečujú prostriedky na podporu menšinovej kultúrnej politiky, na riešenie problematiky rómskych komunít, na podporu športu, na zabezpečenie prevádzky vládnej siete Govnet a Ústredného portálu verejnej správy, ako aj na trvalý Euro Info servis pre občanov SR v súvislosti s členstvom SR v eurozóne. Pre Správu zariadení Úradu vlády SR sa zabezpečujú prostriedky na chod účelových zariadení v oblasti poskytovania služieb, na správu a údržbu objektov ÚV SR, na obstaranie a správu hnuteľného majetku pre ÚV SR a na obstaranie hmotného a nehmotného majetku. V rámci výdavkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa rozpočtujú predovšetkým prostriedky na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Výdavky kapitoly v roku 2010 sú rozpočtované v hodnote 27,4 mil. eur.
V rozpočte Najvyššieho kontrolného úradu SR sa zohľadňuje predovšetkým zabezpečenie plnenia kontrolných úloh zameraných na spoločensky významné tematické problémy vrátane špecifických kontrolných akcií. Z kapitálových výdavkov sa zabezpečuje predovšetkým obnova vozového parku, obstaranie softvéru a výpočtovej techniky. Výdavky kapitoly v roku 2010 sa rozpočtujú v hodnote 8,20 mil. eur.
V rámci výdavkov Štatistického úradu SR sa zabezpečujú všetky nevyhnutné potreby kapitoly. Nad rámec bežných potrieb sú v príslušných rokoch zohľadnené aj výdavky na spracovanie výsledkov volieb do NR SR a do orgánov samosprávy, ako aj výdavky potrebné pre prípravu sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa má uskutočniť v roku 2011. V rámci kapitálových výdavkov sa zabezpečujú najmä prostriedky na výpočtovú techniku a prevádzkové stroje a prístroje. Výdavky kapitoly v roku 2010 sú rozpočtované v hodnote 29,5 mil. eur.
62
V rozpočte výdavkov kapitoly Úrad pre verejné obstarávanie sa predovšetkým zabezpečujú prostriedky na budovanie a rozvoj elektronického verejného obstarávania, ktoré zabezpečí efektívne a transparentné verejné obstarávanie, bude viesť k finančným úsporám a k skráteniu lehôt v procese verejného obstarávania. Výdavky kapitoly v roku 2010 sú rozpočtované vo výške 2,95 mil. eur.
Diplomacia
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Zahraničná politika
114 827
97 696
96 929
96 929
Oficiálna rozvojová pomoc
7 562
3 285
3 093
3 093
Príspevky medzinárodným organizáciám
9 366
6 973
6 973
6 973
Spolu zdroje určené pre diplomaciu
131 754
107 954
106 995
106 995
V rámci výdavkov na zahraničnú politiku sa rozpočtujú prostriedky predovšetkým na zastupiteľské úrady SR v zahraničí, v rámci ktorých sa okrem osobných výdavkov zahraničnej služby zabezpečuje prenájom bytov, administratívnych budov, rezidencií, lekárske prehliadky počas výkonu zahraničnej služby, školné a zápisné pre deti zamestnancov zahraničnej služby. Pre slovenské inštitúty v zahraničí sa zabezpečujú najmä výdavky súvisiace s propagáciou SR v zahraničí pri usporiadaní výstav, kultúrnych podujatí a programov.
Na zabezpečenie plnenia záväzkov SR v oblasti vízovej politiky sa rozpočtujú výdavky na on-line elektronické prepojenie všetkých zložiek Schengenského informačného systému, t.j. prepojenie konzulárnych úradov v zahraničí s MZV SR a MV SR, Úradom hraničnej a cudzineckej polície a tiež následné prepojenie na Schengenský informačný systém EÚ. Kapitálovými výdavkami sa zabezpečuje nákup budov pre umiestnenie zastupiteľských úradov SR v zahraničí, nákup kancelárskych strojov, zariadení, softvéru a licencií.
Z prostriedkov rozpočtovaných v rámci oblasti na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) sa zabezpečuje pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie s tým, že prostriedky sú určené na projekty v prioritných krajinách a na projekty pre programové krajiny Srbsko, Afganistan a Keňa.
Okrem prostriedkov rozpočtovaných v rámci oblasti diplomacia sa do oficiálnej rozvojovej pomoci započítava 5,40 % z odvodu SR do všeobecného rozpočtu EÚ, odpustenie dlhov, príspevok SR do Fondu pre krajiny západného Balkánu (EBOR), do medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA), do medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD) a do Mnohostrannej agentúry pre investičné záruky (MIGA), časť príspevkov do medzinárodných organizácií a medzirezortný program ODA, na ktorom okrem MZV SR participujú Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
ODA na roky 2009 - 2012 (v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
2012
odvod SR do rozpočtu EÚ
34 688
35 706
41 681
35 126
35 349
odpustenie dlhov
17 164
0
0
0
0
EBOR a zverenecké fondy
299
299
500
1 600
1 600
IDA
1 162
996
996
996
860
IBRD + MIGA
166
166
332
332
350
budovanie kapacít v oblasti ODA
0
0
0
100
100
Európsky rozvojový fond (EDF)
0
0
0
4 880
4 880
príspevky MO započítavané do ODA
1 328
1 328
1 328
1 328
1 328
63
Medzirezortný program ODA
7 504
9 895
5 495
5 306
5 306
ODA spolu
62 311
48 390
50 332
49 668
49 773
V rámci oblasti diplomacia sa zohľadnili v kategórii bežných transferov aj výdavky na poplatky a príspevky za členstvo SR v medzinárodných organizáciách. V porovnaní s rokom 2008 sú výdavky v tejto oblasti v roku 2010 na rovnakej úrovni.
Okrem poplatkov a príspevkov za členstvo SR v medzinárodných organizáciách sa uhrádzajú poplatky a príspevky aj za členstvo jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu v medzinárodných organizáciách. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky štátneho rozpočtu celkom za členstvo v medzinárodných organizáciách v roku 2010 vyššie o 81,5 % a v porovnaní s rokom 2009 sú vyššie o 59,4 %.
(v tis. eur)
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
Príspevky medzinárodným organizáciám zo ŠR
32 933
84 268
40 524
37 502
59 771
47 404
30 876
5. Štátne finančné aktíva
Štátne finančné aktíva sú definované zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Finančné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, sa tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov vylučujú z príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95.
Akruál(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Rozpočtové operácie ŠFA
1. Príjmy - zvýšenie ŠFA
513 095,0
427 404,4
422 761,0
406 345,6
1.1. dividendy z FNM SR
443 471,0
374 919,0
330 085,0
334 071,0
1.2. príjem prostriedkov od mesta Žilina
27 451,0
27 451,0
0,0
0,0
1.3. prijaté splátky vlád. úverov a vlád. pohľ. zo zahr. (FO)
803,0
716,3
558,8
519,8
1.4. príjmy zo splátok úverov a pôžičiek - NFV (FO)
41 370,0
24 318,1
92 117,2
71 754,8
2. Výdavky - zníženie ŠFA
1 084 035,0
466 819,5
341 598,9
335 566,5
2.1. prevod prostriedkov z dividend od FNM SR do príjmov ŠR
443 471,0
374 919,0
330 085,0
334 071,0
64
2.2. prevod prostriedkov do Sociálnej poisťovne
504 548,0
75 507,0
0,0
0,0
2.3. poskyt. úverov a pôž., účasť v medz. org. (FO)
10 712,0
1 435,5
1 513,9
1 495,5
2.4. úhrada záväzku zo zrušeného Združenia Dunaj (FO)
113 852,0
0,0
0,0
0,0
2.5. Vklad do základného imania EXIMBANKY SR (FO)
11 452,0
5 000,0
10 000,0
0,0
2.6. Vklad do základné imania Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.(BTS)
(FO)
0,0
9 958,0
0,0
0,0
Saldo rozpočtových operácií
-570 940,0
-39 415,1
81 162,1
70 779,1
Vylúčenie finančných operácií
93 843,0
-8 640,9
-81 162,1
-70 779,1
vylúčenie príjmových FO
-42 173,0
-25 034,4
-92 676,0
-72 274,6
vylúčenie výdavkových FO
136 016,0
16 393,5
11 513,9
1 495,5
Saldo rozpočtových operácií bez FO(vplyv na rozpočet verejnej správy v metodike ESA 95)
-477 097,0
-48 056,0
0,0
0,0
5.1. Príjmové operácie
5.1.1. Z hľadiska finančného objemu medzi najdôležitejšie príjmové operácie štátnych finančných aktív patria príjmy z Fondu národného majetku SR z dividend od spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR. Tieto príjmy sa v rovnakej výške prevedú do príjmov štátneho rozpočtu.
5.1.2. Vláda SR uznesením č. 552 zo 16. júna 2004 schválila Návrh modelu financovania Projektu výstavby závodu na výrobu automobilov spoločnosťou KIA a závodu na výrobu automobilových súčiastok Hyundai Mobis. Uvedeným uznesením schválila poskytnutie návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina v sume 27,45 mil. eur na zabezpečenie realizácie výkupu pozemkov a ich úpravu v rámci spoločností Govinvest I. a Govinvest II. v súlade s uzavretými investičnými zmluvami medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom hospodárstva SR, mestom Žilina, spoločnosťami KIA Motors Corporation a Hyundai Mobis z 5. marca 2004. Taktiež uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov mestu Žilina. Návratnosť uvedených prostriedkov sa očakáva v roku 2010.
5.1.3. Príjmy z vymáhania zahraničných pohľadávok, ktoré Slovenská republika získala pri delení majetku bývalej ČSFR, sa na základe výsledkov doterajších rokovaní s dlžníckymi krajinami a aktuálneho stavu zmluvnej dokumentácie rozpočtujú v rokoch 2010 až 2012 s klesajúcim trendom od 716,3 do 519,8 tis. eur. Bližšie k jednotlivým rokom je uvedené v úvodnej tabuľke. Úrokové príjmy zo zahraničných úverov, pôžičiek a vkladov sú príjmom štátneho rozpočtu a sú zapracované v rozpočte Štátneho dlhu (kapitola Všeobecná pokladničná správa).
5.1.4. Medzi finančné operácie štátnych finančných aktív na strane príjmov zaraďujeme aj príjmy zo splácania poskytnutých úverov a pôžičiek – istín i návratných finančných výpomocí. Ide o príjmy, ktoré boli v minulosti príjmom niektorých kapitol štátneho rozpočtu. Nasledovná tabuľka uvádza príjmové finančné operácie podľa pôsobnosti a zodpovednosti príslušných kapitol štátneho rozpočtu.
65
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Ministerstvo financií SR
17,0
16,6
16,6
16,6
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
1 092,0
844,5
535,0
184,6
Všeobecná pokladničná správa
40 261,0
23 457,0
91 565,6
71 553,6
z toho:
- z konkurzov
166,0
165,9
165,9
165,9
- Vodohospodárska výstavba, š. p. BA
21 138,0
21 908,0
22 007,6
22 007,6
- mesto Košice
1 384,0
1 383,1
1 383,1
1 383,1
- mesto Žilina
17 573,0
0,0
0,0
0,0
- príjem z predaja ubytovacích kapacít zahraničných investorov - KIA - MH SR
0,0
0,0
31 032,4
0,0
- splátka NFV poskytnutej v súvislosti so zabezpečením projektu Samsung
0,0
0,0
0,0
11 020,4
- splátka NFV poskytnutej ŽSR Slovensko
0,0
0,0
17 476,6
17 476,6
- splátka NFV poskytnutej ŽS Cargo
Slovakia
0,0
0,0
19 500,0
19 500,0
Celkom
41 370,0
24 318,1
92 117,2
71 754,8
Do pôsobnosti Ministerstva financií SR patrí správa a vymáhanie pohľadávok štátu z titulu prídelu doplnkového prídelu pozemkového majetku presídlencom z Maďarska na základe Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva publikovanej pod č. 145/1946 Zb. Celková pohľadávka štátu voči týmto fyzickým osobám bola k 01. januáru 2009 v sume 412,5 tis. eur. Príjmy z tohto titulu sa v jednotlivých rokoch predpokladajú konštantne na úrovni 16,6 tis. eur.
V pôsobnosti kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR ide o príjmy zo splácania návratných finančných výpomocí poskytnutých zrušenými štátnymi fondmi.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa odhaduje, že z prebiehajúcich konkurzných konaní, v ktorých si Ministerstvo financií SR uplatnilo svoje pohľadávky možno získať príjmy vo výške 165,9 tis. eur ročne.
Príjmy z realizovaných štátnych záruk od nefinančných subjektov a splátok návratných finančných výpomocí sú v pôsobnosti kapitoly Všeobecná pokladničná správa a v zmysle splátkových kalendárov sa v jednotlivých rokoch rozpočtového rámca 2010 až 2012 očakávajú v objemoch ako je uvedené vo vyššie uvedenej tabuľke a v nasledovnom texte:
-Príjmy od Vodohospodárskej výstavby, š. p. Bratislava, ktorý má v súčasnosti platné dve Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, a to z roku 2002 a 2006.
-Mestu Košice bola poskytnutá úverová výpomoc zo štátnych finančných aktív vo výške 19,25 mil. eur v zmysle uznesenia vlády SR č. 93 zo dňa 30. 01. 2002. Zmluva o poskytnutí návratných finančných prostriedkov medzi Slovenskou republikou v mene ktorej koná Ministerstvo financií SR a mestom Košice bola podpísaná dňa 11.
66
6. 2002. Cieľom poskytnutia návratnej finančnej výpomoci bolo, aby mesto Košice po nábehu na ozdravný režim bolo pripravené zabezpečovať základné potreby pre chod samosprávy v obmedzenom, ale životaschopnom režime a súčasne si plniť záväzky plynúce z reštrukturalizovaného úverového zaťaženia.
-Mestu Žilina bola v zmysle uznesenia vlády SR č. 850 zo dňa 26. 10. 2005 poskytnutá návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív v sume 17,57 mil. eur na financovanie výstavby obytného súboru Krasňany.
-Vláda SR uznesením č. 94 zo dňa 01. februára 2006 schválila návrh na výstavbu ubytovacích kapacít pre zahraničných investorov, v ktorom súhlasila s poskytnutím štátnych finančných aktív v sume 38 704,1 tis. eur ako vkladom do základného imania spoločnosti založenej Ministerstvom hospodárstva SR na zabezpečenie výstavby a prevádzky predmetných ubytovacích kapacít. Zahraniční investori prejavili predbežný záujem o odkúpenie obytného komplexu po uplynutí piatich rokov od nasťahovania ich zamestnancov do vybudovaných kapacít za podmienky, že kúpna cena obytných častí bude znížená o 20 % obstarávacích nákladov. Pri započítaní zníženej hodnoty odpredávaného komplexu akceptáciou predbežne dohodnutých podmienok s investorom by mal štát získať v roku 2011 príjem v sume 31 032,4 tis. eur.
-V zmysle uznesenia vlády SR č. 229/2007 bola poskytnutá návratná finančná výpomoc pre MH Invest, s. r. o. s predpokladanou návratnosťou k 31. 12. 2011 na výkup pozemkov na zabezpečenie projektu Samsung.
-V zmysle uznesenia vlády SR č. 173/2009 bola poskytnutá návratná finančná výpomoc pre Železnice SR a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. s cieľom zmierniť dopady globálnej krízy na ich hospodárenie, a tým zároveň predísť prípadným negatívnym sociálnym dopadom, ktoré by následne mohli vyplynúť z neriešenia tejto situácie.
5.2. Výdavkové operácie
5.2.1. Príjmy z Fondu národného majetku SR z dividend od spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR sa v jednotlivých rokoch rozpočtového rámca 2010 až 2012 v rovnakej výške ako vstúpili do príjmov štátnych finančných aktív prevedú do príjmov štátneho rozpočtu. To znamená, že z pohľadu bilancie štátnych finančných aktív je táto operácia neutrálna.
5.2.2.Uzneseniami vlády SR č. 446/2002 a 1241/2004 bola pre prostriedky získané z privatizácie 25 % podielu Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. stanovená účelovosť ich použitia výlučne na účely dôchodkovej reformy. Uvedená účelovosť týchto prostriedkov je zakotvená aj v § 293 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tejto súvislosti najvýznamnejším výdavkovým titulom štátnych finančných aktív bude prevod finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív do Sociálnej poisťovne, ktorý slúži na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia II. piliera dôchodkového sporenia.
Vývoj čerpania prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy zobrazuje nasledovný prehľad. Vzhľadom na ukončenie úročenia termínovaných účtov dôchodkovej reformy sú údaje na hotovostnom princípe identické s údajmi na akruálnom princípe.
67
Hotovostný princíp(v tis. eur)
Skutočnosť
Schválený rozpočet
Upravený rozpočet
Návrh rozpočtu
2005
2006
2007
2008
2009
2010
Stavy účtov k 1. 1. daného roka
2 327 199
2 330 522
1 847 043
1 518 423
950 807
950 807
75 507
Hrubý úrok
4 103
147 683
0
0
0
0
0
Zrážková daň (19 %)
780
28 059
0
0
0
0
0
Čistý úrok
3 323
119 624
0
0
0
0
0
Plánované čerpanie prostriedkov z účtu
0
-637 323
-670 517
-567 616
-504 548
-875 300
-75 507
Prijatý transfér na dôchodkovú reformu - vklad
0
34 220
341 897
0
0
0
0
Stavy účtov k 31. 12. daného roka
2 330 522
1 847 043
1 518 423
950 807
446 259
75 507
0
priemerná úroková sadzba v %
3,3
3,3
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
Predbežne sa predpokladá, že začiatkom roku 2010 bude účet prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy vyčerpaný a preto bude potrebné zabezpečiť ďalšie krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia II. piliera dôchodkového sporenia z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to vo výške 1 441,7 mil. eur a od roku 2011 v plnej výške potrieb Sociálnej poisťovne. Predpokladané objemy v nasledujúcich rokoch rozpočtového rámca zobrazuje nasledovný prehľad.
(v tis. eur)
Schválený rozpočet
Upravený rozpočet
Návrh rozpočtu
2009
2010
2011
2012
Sociálnou poisťovňou plánované čerpanie prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy
-504 548
-875 300
-1 517 216
-1 633 851
-1 561 970
5.2.3. Medzi finančné operácie na strane výdavkov štátnych finančných aktív sa zaraďuje aj poskytovanie úverov a pôžičiek, účasť na majetku a splácanie istiny. V jednotlivých rokoch rozpočtového rámca 2010 až 2012 sa rozpočtujú v nižšie uvedených objemoch.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
IDA* - Medzinárodné združenie pre rozvoj; rezerva na doplnenie zdrojov
996,0
995,8
995,8
860,0
IBRD* + MIGA* - Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, Mnohostranná agentúra pre investičné záruky, rezerva na valorizáciu akcií SR a rezerva splatná na požiadanie v rámci zvýšeného základného kapitálu
166,0
331,9
331,9
350,0
EIB - Európska investičná banka;poskytnutie záruky SR v prospech EIB na základe záručnej zmluvy
9 500,0
107,8
186,2
285,5
68
SPOLU
10 662,0
1 435,5
1 513,9
1 495,5
*-oficiálna rozvojová pomoc
IDA - Medzinárodné združenie pre rozvoj; rezerva na doplnenie zdrojov
Pristúpením SR k 15. navýšeniu zdrojov IDA budú poskytnuté prostriedky vo výške 2,230 mil. eur v troch splátkach, a to v roku 2009, 2010 a 2011. V roku 2012 predpokladáme pristúpenie SR k 16. navýšeniu zdrojov IDA. Pristúpením SR k financovaniu Iniciatívy pre multilaterálne odpustenie dlhov (MDRI) v rámci Medzinárodného združenia pre rozvoj sa očakávajú výdavky v celkovej výške 630 tis. eur až do roku 2018.
IBRD a MIGA - Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, Mnohostranná agentúra pre investičné záruky
V rámci rozpočtového rámca na roky 2010 až 2012 sa navrhuje vyčleniť 1 013,8 tis. eur ako rezerva na valorizáciu akcií SR a rezerva splatná na požiadanie v rámci zvýšenia základného kapitálu.
EIB - Európska investičná banka - poskytnutie záruky SR v prospech EIB na základe záručnej zmluvy
Vláda SR uznesením č. 606 z 10. septembra 2008 súhlasila s uzatvorením Záručnej zmluvy medzi členskými štátmi EIB a EIB ohľadom úverov, ktoré poskytne EIB v prospech investičných projektov v štátoch Afriky, Karibiku a Pacifiku a v zámorských krajinách a územiach. Na základe tejto záručnej zmluvy SR poskytne záruku v prospech EIB. Očakávaná čistá angažovanosť SR z titulu uplatnených záruk v EUR predstavuje čiastky vo výške 107,8 tis. eur v roku 2010, 186,2 tis. eur v roku 2011 a 285,5 tis. eur v roku 2012. Konkrétne výdavky budú realizované v závislosti od toho, či EIB vyzve SR na úhradu za dlžníka. Tieto prostriedky predstavujú aktíva SR a budú úročené do okamihu uplatnenia záruky.
5.2.4. Vláda SR svojim uznesením č. 1174 z 8. decembra 2004 k návrhu konečnej podoby zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou Slovenských elektrární, a. s v bode A. 2. schválila ukončenie činnosti Združenia Dunaj a vysporiadanie pohľadávky SE, a. s. vo výške 113,85 mil. eur, ktorú SE, a. s. vykazujú voči Združeniu Dunaj, a to z výnosu z privatizácie SE, a. s.
5.2.5.Uznesením vlády SR č. 1088 z 19. decembra 2007 bol schválený návrh inštitucionalizácie systému podpory exportu v Slovenskej republike, ktorý zadefinoval potrebu zdrojového posilnenia EXIMBANKY SR, a to vkladom do základného imania. Posilnenie zdrojových možností banky bude mať pozitívny vplyv na dosiahnutie definovaných cieľov proexportnej politiky EXIMBANKY SR.
5.2.6.Uznesením vlády SR č. 705 z 01. októbra 2008 bol schválený vklad do základného imania Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) na rozvoj a rozšírenie prepravovacích kapacít letiska.
6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95
Na schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe majú vplyv modifikujúce faktory, ktoré predstavujú rozdiel medzi rozpočtovaním na hotovostnom a na akruálnom princípe (metodika ESA 95). Súčasťou modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu na roky 2010 až 2012 je saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií a zahrnutie položiek časového rozlíšenia ako aj výdavky určené na
69
verejnoprospešný účel (bližšie v časti 3.2. Akruálne dane pre rozpočet verejnej správy na roky 2010 až 2012).
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Modifikujúce faktory, z toho:
-802 781
-127 077
-122 148
39 615
1. saldo rozp. operácíí ŠFA bez FO
-477 097
-48 056
0
0
2. vplyv čas. rozlíšenia platených úrokov
-101 225
-142 866
-261 551
-92 320
3. medziročná zmena stavu pohľadávok EÚ
-207
43 526
-13 777
-46 644
4. časové rozlíšenie daňových príjmov
-170 577
67 239
191 828
222 619
5. výdavky na VPÚ
-53 675
-46 920
-38 648
-44 040
6.1.Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií je uvedené v predchádzajúcej časti 5. Štátne finančné aktíva.
6.2.Položky časového rozlíšenia štátneho rozpočtu obsahujú vplyv časového rozlíšenia platených úrokov (rozdiel medzi objemom hotovostných a akruálnych úrokov) súvisiacich so štátnym dlhom. Očakávaný vývoj platených úrokov zobrazuje nasledovná tabuľka.
Platené úroky(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Hotovostný princíp
998 453
1 144 250
1 105 745
1 386 423
Akruálny princíp
1 099 678
1 287 116
1 367 296
1 478 743
Rozdiel
-101 225
-142 866
-261 551
-92 320
6.3.Medziročnú zmenu stavu pohľadávok voči EÚ tvoria pohľadávky na priame platby, predvstupový fond ISPA a na štrukturálne fondy (bližšie v prílohe 2. Rozpočtové vzťahy SR a EÚ).
6.4.Časové rozlíšenie daňových príjmov (časť 3.2. Akruálne dane pre rozpočet verejnej správy na roky 2010 až 2012) je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje schodok štátneho rozpočtu. Ide o rozdiel hotovostných a akruálnych daní.
Daňové príjmy štátneho rozpočtu(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Akruálny princíp
9 715 099
8 687 208
9 243 494
9 943 380
Hotovostný princíp
9 885 676
8 619 969
9 051 666
9 720 761
Rozdiel
-170 577
67 239
191 828
222 619
6.5. Posledným z modifikujúcich faktorov sú výdavky na verejnoprospešný účel.
Akrualizácia štátneho rozpočtu je ďalej vykonaná za predpokladu:
-nulovej zmeny stavu pohľadávok a záväzkov rozpočtových organizácií,
-nulovej zmeny stavu mimorozpočtových účtov štátnych rozpočtových organizácií,
-nerealizovania tovarových deblokácií,
-neodpúšťania pohľadávok voči zahraničiu.
70
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe upravený o modifikujúce faktory predstavuje schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 a v rokoch 2010 až 2012 sa predpokladá nasledovne.
(v tis. eur)
2009
2010
2011
2012
Schodok ŠR na hot. princípe
-1 009 422
-3 746 048
-3 133 402
-2 566 087
Modifikujúce faktory
-802 781
-127 077
-122 148
39 615
Schodok ŠR (ESA 95)
-1 812 203
-3 873 125
-3 255 550
-2 526 472