Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, sa predkladá do legislatívneho procesu na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 845 z 3. októbra 2007 a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009. Prijatie predloženého návrhu zákona zabezpečí plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskemu spoločenstvu (ďalej „Spoločenstvo“).

Šiesty environmentálny akčný program prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 vyžaduje, aby sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu toho, aby tvorba politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia prebiehala integrovaným spôsobom, berúc do úvahy regionálne a miestne rozdiely. Priestorová interpretácia javov a činností súvisiacich so životným prostredím súvisí s kvalitou, organizáciou, prístupnosťou a zdieľaním priestorových informácií potrebných na dosiahnutie cieľov. Pre štandardizáciu priestorových informácií a ich zdieľanie v Spoločenstve bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES.

Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE). Smernica prináša nástroje, ktoré majú za úlohu zjednodušiť občanom, podnikateľským subjektom a orgánom štátnej správy a samosprávy prístup k súborom a službám priestorových údajov (údajom, ktoré majú priamy alebo nepriamy vzťah k určitej lokalite alebo geografickej oblasti) a ich využitie. Členské štáty sú povinné transponovať túto smernicu do vnútroštátnej legislatívy do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice, t.j. do 14. mája 2009.

Aj keď sa smernica zameriava prioritne na otázky politiky životného prostredia, z jej tematického zamerania v prílohách č. 1 až 3 je zrejmé, akým výrazným a všeobecným konsenzom o základoch politiky životného prostredia táto smernica je. Smernica sa svojimi účinkami dotýka takmer všetkých oblastí. Uvedenie zákona do života je plánované postupne, v súlade s implementačným plánom smernice, t.j. v rokoch 2009 až 2013, u vybraných údajov až do roku 2019. O celom procese implementácie zákona bude Slovenská republika podávať Európskej komisii štruktúrované správy, prvú do 15. mája 2010.

Z pohľadu práva Európskych spoločenstiev/Európskej únie sú príslušné dokumenty vyjadrené v doložke zlučiteľnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Proces transpozície smernice a ďalší proces jej implementácie a implementácie zákona

v podmienkach SR

Po prijatí smernice začal na európskej úrovni prebiehať proces postupných krokov k jej realizácii a vydaní celoeurópskych štandardov, ktorými sú implementačné pravidlá v jednotlivých oblastiach (metaúdaje, priestorové údaje, služby priestorových údajov, zdieľanie priestorových údajov a ich služieb, monitoring a reporting). Zatiaľ boli spracované a v rámci INSPIRE Committee prijaté implementačné pravidlá pre metaúdaje, na ostatných sa ešte pracuje. Vydanie implementačných pravidiel bude pravdepodobne realizované buď spôsobom vydania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, čím sa stanú právne a prakticky priamo prevzateľnými do slovenského právneho systému, alebo „Commission Decisions“, ktoré bude potrebné transponovať. Z tohto dôvodu sa návrh zákona odvoláva na viacerých miestach na vydanie osobitných predpisov. Pred vydaním niektorých implementačných pravidiel prebehne v rámci ich prípravy fáza testovania ich návrhu. Do tohto testovania sa budú zapájať členské štáty dobrovoľne na výzvu Európskej komisie. Táto fáza je pre členské štáty dôležitá z dôvodu otestovania ich pripravenosti na opatrenia vyplývajúce z navrhovaných Implementačných pravidiel v národných podmienkach a možnosti ovplyvnenia ich finálnej podoby tak, aby boli tieto Implementačné pravidlá v praxi realizovateľné.

Zároveň s tvorbou implementačných pravidiel prebieha rad projektov, ktorých cieľom je preveriť stav v členských krajinách a špecifikovať rozsah potrebných priestorových údajov v jednotlivých témach podľa príloh č. 1 až 3 zákona, ktoré sú prevzaté z príloh smernice. Ich výsledkom budú ďalšie spresnenia a štandardy.

Na národnej úrovni prebieha v súčasnosti proces krokov, ktoré predurčila vláda SR prijatím Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a svojho programového vyhlásenia. Oba dokumenty kladú dôraz na interoperabilitu informačných systémov (tým pádom aj na štandardizáciu), budovanie a poskytovanie nových elektronických služieb pre občanov, podnikateľov, ale aj pre verejnú správu samotnú. Návrh zákona o národnej infraštruktúre priestorových informácií (ďalej len „NIPI“) je jedným z realizačných krokov vyššie spomenutých dokumentov v oblasti priestorových údajov a vo väzbe na Register priestorových informácií, ako jeden zo štyroch základných registrov štátu. Počíta s tým, že bude vydaný zákon o registroch, že bude novelizovaný zákon NR SR č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov o informačných systémoch verejnej správy a v súlade s nimi, ako aj v súlade s procesom implementácie zákona o NIPI budú vydávané ďalšie osobitné predpisy v súčinnosti s riadením informatizácie Ministerstvom financií SR. Vydávanie osobitných predpisov pre NIPI bude realizované v súčinnosti Ministerstva životného prostredia SR, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ale aj ostatných ministerstiev, teda povinných osôb, zodpovedných alebo spoluzodpovedných za jednotlivé témy podľa príloh č. 1 až 3 navrhovaného zákona, alebo aj ďalších tém s nimi súvisiacich.

Register priestorových informácií sa bude vytvárať ako technický register obsahujúci priestorové údaje a základné popisné údaje (metaúdaje), ktoré ich charakterizujú. Bude úzko prepojený na zdrojové evidencie jednotlivých povinných osôb, ktoré budú mať plné kompetencie za tvorbu, udržiavanie, uchovávanie a sprístupňovanie priestorových údajov a informácií a vo väzbe na zdrojové popisné evidencie uložené vo vlastných databázach (svojich zdrojových evidenciách) budú vytvárať elektronické služby. Elektronické služby budú využívať štátom garantované údaje povinných osôb (vrátane údajov Registra priestorových informácií a služieb národného geoportálu) a budú prístupné minimálne cez Ústredný portál verejnej správy. Mnohé z týchto služieb budú využiteľné na právne účely,

niektoré len na informačné účely, oboje však pri dodržaní princípov elektronickej verejnej správy.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na

zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad vplyvov na verejné financie

Z pohľadu potreby tvorby národnej infraštruktúry priestorových informácií vyvstávajú v súvislosti s implementáciou smernice náklady na úpravu digitálnych súborov a služieb priestorových údajov tak, aby bola zaistená požadovaná interoperabilita.

Technické a systémové detaily interoperability budú stanovené vykonávacími predpismi Európskej komisie, ktorých postupné vydanie je plánované v horizonte rokov 2009 – 2012. V súčasnej dobe preto nie je možné presne vyčísliť súvisiace náklady, keďže používané informačné systémy verejnej správy aj súkromnej sféry na báze priestorových údajov pracujú s rozdielnou kvalitou a kvantitou zdrojových údajov. Odhadovaná výška nákladov spojených s administratívnou implementáciou na národnej úrovni a participáciou pri vývoji implementačných pravidiel na európskej úrovni (implementačné pravidlá prijaté na európskej úrovni sa stávajú záväznými pre Slovenskú republiku) v spojení s úlohami MŽP SR z pohľadu tohto zákona predstavuje:

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov príslušných rozpočtových kapitol rezortov, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR a Štatistický úrad

SR a v rámci limitov zamestnancov týchto rezortov.

Účasť jednotlivých kapitol na riešení príslušných tém vyplývajúcich zo zákona nie je možné explicitne určiť z dôvodu absencie implementačných pravidiel, ktoré jednoznačne definujú objektovú štruktúru tém, ktorá je nevyhnutná pre presné priradenie objektov tém jednotlivým rezortom a následné vyčíslenie sumy a alokáciu na jednotlivé rozpočtové kapitoly. Táto skutočnosť vyplýva zo situácie, že jednotlivé objekty pod príslušnou témou môžu spadať pod správu viacerých povinných osôb.

Presné vyčíslenie a alokáciu súm bude možné vykonať až v procese traspozície príslušného implementačného pravidla.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú u obcí a samosprávnych krajov zabezpečené v rámci príslušných rozpočtov obcí a samosprávnych krajov, pričom pri spracovávaní odhadu dopadov sme v plnom rozsahu zapracovali ich požiadavky.

Predložený návrh úzko súvisí s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy a Národným programom reforiem SR na roky 2008 – 2010 a to konkrétne s opatrením podľa Akčného plánu NPR SR – Dôsledná implementácia služieb elektronických registrov a ich vzájomné prepojenie, kde sa jedná o vytvorenie jedného zo základných registrov – Registra priestorových informácií.

Implementáciou zákona a vytvorením infraštruktúry priestorových údajov v rozsahu minimálne podľa príloh zákona a vytvorením nových služieb, elektronickej komunikácie týkajúcej sa priestorových údajov medzi inštitúciami verejnej správy a taktiež medzi verejnou správou a občanmi, resp. podnikateľmi sa očakávajú úspory, ktoré podľa odhadov Európskej komisie prevýšia niekoľkonásobne náklady na ich vytvorenie.

Druhá časť: Odhad vplyvov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Zabezpečenie rovnorodých – homogénnych informácií vo verejnej správe prinesie konzistentný výkon priamej aj prenesenej štátnej správy. Pokiaľ tieto informácie budú mať aj občania a podnikatelia dôjde k zabezpečeniu vyššej transparentnosti, spresneniu a zjednodušeniu výkonu štátnej správy. INSPIRE a návrh tohto zákona o NIPI aktívne podporujú Stratégiu informatizácie verejnej správy (stratégiu eGovernmentu) a nadväzujúcu Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy.

Orgány a inštitúcie verejnej správy budú môcť reálne využívať priestorové údaje sprístupňované a zobrazované na jednom centrálnom mieste, najväčším priamym prínosom bude úspora času spojená s vyhľadávaním dostupných zdrojov priestorových údajov. Tým najvýznamnejším prínosom sa takto stane exaktné rozhodovanie vo vzťahu k príslušnému územiu.

V podnikateľskom sektore reálny prínos získajú firmy s pôsobnosťou v oblastiach územného plánovania a projektovania, cestovného ruchu, životného prostredia, logistiky a dopravy, telekomunikácií, energetiky, realít, poisťovníctva, developerských činností, marketingu, poradenstva a ďalších. Priestorové informácie sú pre tieto spoločnosti vo väčšine prípadov dôležitým podkladom pre prácu a v niektorých prípadoch aj samotným obsahom poskytovaných služieb. Po dobudovaní infraštruktúry priestorových informácií a zabezpečení všetkých potrebných údajov členskými krajinami sa vytvorí možnosť výmeny a zdieľania priestorových údajov a ich služieb v priestore celej EÚ, čím sa očakáva zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a tiež podnikateľov v EÚ podnikajúcich.

Na základe týchto faktov, realizácia predloženého návrhu bude mať pozitívny dopad na obyvateľov a to najmä zvýšenou úrovňou prístupu k informáciám a zvýšenou dostupnosťou služieb verejnej správy. Výrazne sa zníži administratívne zaťaženie občanov a podnikateľských subjektov pri vybavovaní tých záležitostí, pri ktorých je potrebné predložiť

podklady so vzťahom k priestorovým informáciám.

Tretia časť: Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého návrhu nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Očakáva sa skôr pozitívny vplyv znížením množstva papierových dokumentov a znížením množstva emisií do ovzdušia a množstva spotrebovaných palív pri doprave, ak potreba osobného vybavovania bude nahradená elektronickou komunikáciou.

Štvrtá časť: Odhad vplyvov na zamestnanosť

Z návrhu zákona vyplýva dopad na zamestnanosť. Prijatie zákona vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest na úrovni orgánov štátnej správy a vybraných organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré budú zodpovedné za vytvorenie a udržiavanie jednotlivých tém príloh zákona. Táto potreba nových pracovných miest bude rozložená do viacerých rokov implementácie smernice (tohto zákona, ktorý ju transponuje do právneho poriadku SR). MŽP SR musí vytvoriť tím implementácie zákona, ktorý bude zabezpečovať transpozíciu implementačných pravidiel a vytváranie podkladov pre osobitné predpisy, ktoré budú v súlade so zákonom postupne vydávané (piati experti zodpovední za oblasť metaúdajov, špecifikáciu údajov, sieťových služieb, zdieľanie údajov a monitoring a reporting) ako aj tím zabezpečujúci prevádzku národného geoportálu. Z hľadiska kvalifikačných predpokladov pôjde o pracovníkov so vzdelaním VŠ II. stupňa.

Obdobne bude proces implementácie zákona vyžadovať vytvorenie, resp. reštrukturalizáciu pracovných miest u povinných osôb, ktoré budú zodpovedné za jednotlivé priestorové údaje. Ich počet a časový harmonogram ich vytvárania bude možné navrhnúť až v ďalších etapách po vydaní implementačných pravidiel k smernici na európskej úrovni.

Zvýšená potreba pracovných miest na úrovni orgánov štátnej správy a vybraných organizácií v ich zriaďoveteľskej pôsobnosti bude zabezpečená racionalizáciou práce v rámci schválených limitov počtov zamestnancov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Piata časť: Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Realizácia predloženého návrhu bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že bude zabezpečená dostupnosť štandardizovaných priestorových údajov ako bázy pre nové služby a ich efektívne využívanie pričom bude zabezpečená dostupnosť týchto služieb 24 hod. denne, 7 dní v týždni.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie

3.Problematika právneho predpisu:

Je upravená v práve Európskych spoločenstiev: sekundárnom

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

14. máj 2009

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušená Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

bolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení, porušenie č. 2009/0416

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú už preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

transponované – prvá transpozícia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR, Štatistický úrad SR.

Osobitná časť

K § 1:

Politika životného prostredia v Európskej únii sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na odlišné situácie pri sformulovaní a tiež poskytovaní informácií. Na dosiahnutie takéhoto cieľa je potrebné vytvoriť istú mieru koordinácie medzi užívateľmi a poskytovateľmi informácií, aby sa mohli kombinovať informácie a poznatky z rôznych odvetví.

Predmetom predkladaného návrhu zákona je tvorba pravidiel určujúcich podmienky založenia a prevádzky národnej infraštruktúry priestorových informácií (ďalej len NIPI).

NIPI pozostáva z nasledovných oblastí: metaúdaje, súbory priestorových údajov, služby, zdieľanie súborov a služieb priestorových údajov, koordinácia a monitoring. Zákon v tomto paragrafe určuje povinnosti v týchto oblastiach a ďalej čoho ďalšieho sa táto právna úprava týka, a to pôsobnosť orgánov verejnej správy, práva a povinnosti povinných osôb, a sankčné postihy. Zároveň navrhuje tvorbu národného geoportálu ako geoportálu prvej úrovne, z ktorého je zabezpečený prístup na ostatné tematické geoportály v národnej infraštruktúre. Je vstupnou bránou k NIPI a stanovuje spôsob koordinácie tvorby a prevádzky NIPI.

K § 2:

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa ďalej používajú v návrhu zákona, a ktoré je potrebné poznať pre správne pochopenie a ich využitie v jednotlivých ustanoveniach návrhu zákona.

Keďže cieľom návrhu zákona je prispieť k zlepšeniu podpory pri rozhodovaní vo vzťahu k politikám a činnostiam, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie, bolo potrebné definovať odborný aparát pojmov pre potreby návrhu zákona (národná infraštruktúra pre priestorových informácií, metaúdaj, súbor priestorových údajov, služba priestorových údajov, interoperabilita, priestorový objekt, priestorový údaj, geoportál, národný geoportál, zdrojová evidencia, referenčná verzia).

Väčšina základných pojmov je doslovne prevzatá z citovaných predpisov Európskej únie, upravená bola len terminológia niektorých pojmov v záujme zachovania odborných termínov bežne používaných v odborných kruhoch a právnych predpisoch Slovenskej republiky.

K § 3:

V zákone č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli definované „povinné osoby“. Podobne aj tento návrh zákona definuje dotknuté subjekty, ktoré predstavujú organizačnú zložku pre NIPI a zúčastňujú sa procesu jej tvorby a následnej prevádzky. Pri ich definícii sa vychádzalo zo špecifikácie tzv. povinných osôb, bežne používaných v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Povinné osoby predstavujú dotknuté subjekty rôznej právnej formy, na ktoré sa vzťahujú podmienky NIPI. Povinné osoby sú bližšie špecifikované na základe vybraných kritérií, ktoré napomáhajú jednoznačnej identifikácií dotknutých subjektov a ich kompetencií. Základné prípady týkajúce sa povinností povinných osôb určujú odseky 2 až 3 tohto paragrafu.

K § 4:

Špecifikuje úplný obsah základných typov informácií, ktoré musia metaúdaje sprístupňovať užívateľom v súlade s následným predpisom (podmienky pre oprávnenie na prístup k týmto súborom a službám, prípadné poplatky, kvalitu a platnosť súborov, povinné osoby za vytvorenie, správu, uchovávanie a sprístupňovanie, dôvody v prípade obmedzenia prístupu). Taktiež určuje termíny ,v ktorých musia byť metaúdaje vytvorené a aktualizované.

K § 5:

Bližšie špecifikuje povinnosti dotknutých subjektov v súvislosti so zabezpečením dostupnosti zjednotených súborov priestorových údajov. Jednoznačne špecifikuje povinnosť zabezpečiť dostupnosť priestorových údajov. V prípade spôsobu sprístupnenia a výmeny priestorových údajov je potrebné postupovať podľa implementačných pravidiel na transformačné služby. Ustanovuje, aby povinná osoba zabezpečila sprístupnenie súborov priestorových informácií. Takisto rieši problematiku zosúladenia výkladu objektov a javov ležiacich na štátnej hranici medzi dotknutými štátmi.

K § 6:

Pojednáva o sieťových službách, presne popisuje, čo ktorá služba umožňuje (vyhľadávanie, zobrazovanie, ukladanie, transformácie, a spúšťanie ďalších služieb). Zároveň špecifikuje podmienku prístupnosti uvedených služieb prostredníctvom internetu alebo prostredníctvom iného vhodného telekomunikačného prostriedku.

U vyhľadávacích služieb sa detailne zaoberá kombináciami kritérií vyhľadávania.

Pri transformačných službách pojednáva o možnostiach transformácie súborov priestorových údajov na účely dosiahnutia interoperability. Jednoznačne vymenováva kritériá pre vyhľadávacie služby

K § 7:

Tu sú popísané povinnosti povinných osôb v oblasti sieťových služieb. Dôležitým momentom je, že povinné osoby zabezpečia vzájomné technické prepojenie svojich súborov a služieb so službami , ktoré sú uvedené v §6.

K § 8:

Jednoznačne stanovuje povinnosť povinných osôb sprístupniť sieťové služby prostredníctvom národného geoportálu. Národný geoportál predstavuje bránu k informáciám z NIPI na národnej úrovni. Popisuje čo bude národný geoportál sprístupňovať vo vzťahu ku geoportálu INSPIRE, ktorý je geoportálom Európskeho spoločenstva. Stanovuje možnosť povinným osobám poskytnúť prístup k sieťovým službám aj prostredníctvom vlastných prístupových bodov (napríklad rezortné, odborne, alebo tematicky zamerané geoportály, mapové a iné servery a pod).

K § 9:

Určuje povinnosti povinných osôb v oblasti zdieľania súborov a služieb priestorových údajov. Presne vymedzuje možnosti využívania súborov a služieb na účely verejných úloh, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Zaoberá sa tiež problematikou poplatkov a možných obmedzení, ktoré musia byť na minimálnej úrovni, pričom musí byť zabezpečená kvalita zdieľania súborov a služieb priestorových údajov. Špecifikuje dohody o spoločnom využívaní súborov a služieb priestorových údajov, taktiež pojednáva za akým účelom sa tieto uzatvárajú. Zmieňuje sa aj o obmedzeniach, ak by sa ich spoločným využívaním obmedzil napr. výkon spravodlivosti, obrana štátu .

K § 10:

Popisuje podrobne podmienky, za ktorých je možné obmedziť prístup verejnosti k súborom a službám priestorových údajov. Jedná sa najmä o vplyvy na medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo národnú obranu. Vychádza sa z predpokladu, že je identifikované obmedzenie prístupu k súborom a službám priestorových údajov je potrebné uviesť dôvody tohto obmedzenia. Taktiež popisuje podmienky, za ktorých musí byť jednoznačne poskytnutý prístup k informáciám o emisiách do životného prostredia.

K § 11:

Popisuje, za akých okolností môžu povinné osoby, ktoré poskytujú prístup k súborom a službám priestorových údajov, vyberať poplatky a za akých okolností sú povinné osoby zabezpečiť, aby služby, ktoré sú uvedené v § 6, mohli byť verejnosti prístupné bezplatne . Sprístupnené údaje môžu mať formu, ktorá zabraňuje ich opätovnému využitiu na komerčné účely. V prípade uplatnenia možností spoplatnenia prístupu k súborom a službám priestorových údajov je požadované zabezpečenie služieb elektronického obchodu. Taktiež popisuje podmienky, podľa ktorých môžu tretie strany poskytnúť údaje za poplatky.

K § 12:

Ministerstvo koordinuje povinné osoby. Ďalej stanovuje, podobne ako aj pri ďalších oblastiach NIPI je k dispozícii väzba na vykonávacie osobitné predpisy podrobnejšie špecifikujúce možnosti koordinácie a monitoringu NIPI na národnej úrovni.

Pri monitoringu budú sledované metaúdaje, zosúladenosť a súčinnosť súborov priestorových údajov a služieb priestorových údajov. Členský štát musí takisto zasielať správy Európskej komisii, ktoré sa budú týkať napríklad koordinácie verejných poskytovateľov a užívateľov infraštruktúry, vzťahu s tretími stranami, využívania infraštruktúry, opatrení o zdieľaní údajov medzi verejnými úradmi, návratnosti investícií a iného.

Stanovuje, kde je kontaktné miesto a kto je zodpovedný za kontakty s Európskou komisiou v súvislosti s týmto zákonom.

Ustanovenie určuje kontaktné miesto členského štátu, ktorým je v prípade Slovenska Ministerstvo životného prostredia SR. Z pohľadu realizácie smernice rozširuje jeho kompetencie; ministerstvo je nielen gestorom, ale aj miestom, ktoré v rámci európskych štruktúr kontaktuje svoj nadradený orgán (Komisiu), zodpovedá za monitoring.

Všeobecný záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo ustanoví dôležité podrobnosti o súboroch, o sprístupnení, o sieťových službách. Taktiež ustanoví časový harmonogram, kde povinné osoby vytvoria a zabezpečia dostupnosť priestorových údajov a tiež časový harmonogram, kde sa zabezpečí dostupnosť sieťových služieb a technológií.

K § 13:

Ustanovuje výšky pokút povinných osôb pri porušení povinností ustanovených týmto zákonom.

K § 14:

Ustanovuje termíny, v ktorých je ministerstvo povinné zasielať správy Komisii a obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu.

K § 15:

Ustanovuje termíny, v ktorých sú povinné osoby povinné vytvoriť metaúdaje.

K §16:

Transpozičný odkaz.

K § 17:

Určuje dátum navrhovanej účinnosti zákona.

K prílohe č. 1

Ide o transpozíciu Prílohy I smernice.