D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V článku I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009. Zámerom predkladaného materiálu je najmä

- úprava základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev (podnikové kombinácie). Zámerom navrhovanej úpravy je zabezpečiť právnu istotu pri realizácii podnikových kombinácií; možnosť zvoliť si spôsob ocenenia takto nadobudnutého majetku reálnou hodnotou alebo pôvodnými cenami. V závislosti od zvoleného spôsobu ocenenia sa upravuje daňové vysporiadanie rezerv, opravných položiek, výpočet daňových odpisov, zahrnovanie alebo nezahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, zahrnovanie alebo nezahrnovanie oceňovacích rozdielov pri nepeňažnom vklade a oceňovacích rozdielov pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností do základu dane,

- úprava daňovej asignácie - u daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, sa navrhuje postupné znižovanie poukazovaného podielu zaplatenej dane do roku 2018 až na pol percenta. Ustanovuje sa, že táto právnická osoba okrem podielu zaplatenej dane musí poskytnúť aj dar prijímateľom (prijímateľovi) v sume zodpovedajúcej ustanovenému percentu zaplatenej dane, a ak túto podmienku nesplní, podiel zaplatenej dane poukazovaný správcom dane sa zníži ešte o pol percenta (napr. v rokoch 2011 a 2012 je podiel zaplatenej dane vo výške 2 % za predpokladu, že daňovník poskytne prijímateľovi dar vo výške zodpovedajúcej 0,5 % daňovej povinnosti; ak daňovník dar neposkytne, správca dane zníži poukazovaný podiel zaplatenej dane na 1,5 %). Tiež sa ustanovuje, že prijatý podiel zaplatenej dane prijímateľ môže poskytnúť aj inej právnickej osobe, ktorá nie je zverejnená v zozname prijímateľov vydanom Notárskou komorou Slovenskej republiky, ale prijímateľ zodpovedná za to, že tieto finančné prostriedky iná právnická osoba použije na ustanovené účely a preukáže to potrebnými dokladmi. Od 1. januára 2010 sa za porušenie použitia tohto podielu bude považovať aj vynaloženie týchto prostriedkov na obstaranie nehnuteľnosti a na reklamu,

- zásada nediskriminácie daňovníka z obmedzenou daňovou povinnosťou - navrhované legislatívne úpravy vyplynuli z upozornení Európskej komisie. Ide najmä o použitie rovnakého postupu pri zdaňovaní príjmov za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie práva aj pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (pri vysporiadaní daňovej povinnosti môže podať daňové priznanie rovnako, ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou),

- ostatné úpravy sa týkajú legislatívneho spresnenia ustanovení zákona aj v nadväznosti na zmenu v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe.

V článku II sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zmena týkajúca sa určenia splnomocneného zástupcu na doručovanie písomností, a to v prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba má sídlo alebo trvalý pobyt na území tretích štátov, rozširuje sa registračná a oznamovacia povinnosť aj na prenájom časti bytu, nebytového priestoru alebo nehnuteľnosti, navrhuje sa minimálna výška ročnej úrokovej

2

sadzby pre výpočet pokuty, sankčného úroku a úroku z dôvodu, že sadzba Európskej centrálnej banky má v roku 2009 klesajúcu tendenciu, pričom rovnaký postup sa navrhuje uplatniť aj v prípadoch, keď je povinný platiť sankčný úrok a úrok správca dane. Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje, aby správca dane vydával rozhodnutie v každom prípade, keď bude podaná žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, ustanovuje sa, aby v upovedomení o daňovej kontrole vykonávanej na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu bol určený deň začatia daňovej kontroly a aby podanie námietok bolo možné len v tých prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon. Doterajšie sumy uvedené v Sk sa navrhujú uvádzať v eurách.

Ďalšie legislatívne úpravy sa navrhujú v nadväznosti na nové ustanovenie § 17b ods. 2 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to tak, že sa rozširuje sankcia o prípad, ak nebude podľa tohto ustanovenia splnená oznamovacia povinnosť, nadväzne na predĺženie lehoty na odpočítanie daňovej straty sa navrhuje upraviť lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V súvislosti s novým znením § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť použitie nadmerného odpočtu, ktorý uplatňuje skupina, na úhradu prípadných nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny.

V článku III sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je vypracovaný ako iniciatívny. Návrhom zákona sa upravuje deň zrušenia účtovnej jednotky bez likvidácie a predkladanie účtovných závierok do zbierky listín v nadväznosti na Obchodný zákonník.

V článku IV sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je vypracovaný ako iniciatívny. Spresňujú sa ním niektoré ustanovenia pôvodného zákona a zabezpečuje sa zapracovanie záverov z bilaterálneho mítingu s predsedom Výboru pre audit a dohľad nad audítorskou profesiou Európskej komisie, ktorý sa konal 30. júna 2008. Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú žiadne náklady, vzhľadom na to, že predkladaný návrh zákona im nezveruje žiadne úlohy. Rovnako návrh zákona nebude mať žiadny dopad na životné prostredie.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Odhad vplyvu na verejné financie

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na výnos dane z príjmov právnických osôb v roku 2010 a pozitívny vplyv v nasledujúcich rokoch. Zároveň bude mať vplyv na zvýšenie úrokových výdavkov ŠR.

Vplyv jednotlivých zmien v novele zákona o dani z príjmu na daňové príjmy

(ESA 95, tis. EUR)

2010

2011

2012

Oslobodenie svedočného od dane z príjmov

FO

-40

-40

-40

Uznanie odpisu nesplatenej pohľadávky uznanej SR do daň. výdavkov

PO

-21 632

0

0

Úprava podmienok pre asignáciu dane

PO

0

6 738

7 325

Vplyv jednotlivých zmien v novele zákona o dani z príjmu na úrokové výdavky ŠR (ESA 95, tis. EUR)

u PO

-4 498

-4 723

-4 959

Posun lehôt na podanie daňových priznaní

u FO

0

-1 526

-1 602

Spolu

-26 170

+ 449

+ 724

Návrh na rozšírenie okruhu predmetov považovaných za reklamné predmety, ktoré budú posudzované ako daňové výdavky, predpokladá negatívny dopad na rozpočet verejných financií avšak jeho výšku nie je možné kvantifikovať.

II. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných

právnických osôb

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, t.j. právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Navrhované zmeny zákona dávajú podnikateľským subjektom možnosť odpočtu daňovej straty počas dlhšieho časového obdobia, možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia príslušnému správcovi dane a možnosť podania dodatočného daňového priznania v prípade súdneho rozhodnutia o zaplatení alebo prijatí náhrady v súvislosti s podnikaním.

III. Odhad vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie.

IV. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Návrh zákona nemá negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

V. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Navrhovaný zákon vytvára podmienky právnej istoty pri predaji podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností a tým prispieva k skvalitneniu podnikateľského prostredia.

VI. Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne právo:

-čl. 90 až 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 17/ zv. 1),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS ( Ú.v. EÚ L 157, 9.6.2006).

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 28/95, A. Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, rok 1997, Zb.roz. ESD ( I-04161),

5

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, rok 2002, Zb.roz. ESD ( I- 00379),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 375/98, Ministério Público and Fazenda Pública v. Epson Europe BV, rok 2000, Zb.roz. ESD ( I- 04243),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, rok 2001, Zb.roz. ESD ( I- 06797).

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 386/04, Centro di Musicologia Walter Stauffer v. Finanzamt München für Körperschaften, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I -08203),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 27/07, Banque Fédérative du Crédit Mutuel v. Ministre de l’Économie, des Finances et de l’Industrie, rok 2008, Zb.roz. ESD ( I - 02067).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR boli začaté konania o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení a to konania č. 2008/2058, 2008/2059, 2008/2238 a 2008/2308.

c)Smernica 2004/66/ES bola za MF SR úplne prebratá do zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Smernica 2006/98/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernice 90/434/EHS a 90/435/EHS boli prebraté do zákona č. 595//2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Smernica 78/660/EHS bola prebratá do zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica 2006/43/ES bola prebratá do zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a do zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

6

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 5 ods. 3 písm. b):

Zamestnanecká opcia predstavuje právo zamestnanca na nákup zamestnaneckej akcie. V súčasnosti k zdaniteľnému príjmu zamestnanca prichádza v prvý deň možnosti realizácie takejto opcie, t.j. v prvý deň, kedy je možné vymeniť zamestnaneckú opciu za zamestnaneckú akciu (vesting) bez ohľadu na to, či v skutočnosti zamestnanec opciu v tento deň realizoval alebo jej realizácia nastane v neskoršom období (výmena opcie za zamestnaneckú akciu). Ustanovenie je upravené tak, aby zdanenie príjmu u zamestnanca nastalo až v deň skutočnej výmeny zamestnaneckej opcie za akciu.

K bodu 2 - § 5 ods. 7 písm. e):

Z dôvodu právnej istoty sa spresňuje toto ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že oslobodené od dane sú pre zamestnanca aj sumy poistného a príspevkov na zahraničné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

K bodu 3 - § 5 ods. 7 písm. j):

Pôvodné znenie ustanovenia písmena j) sa vypúšťa z dôvodu úpravy vykonanej týmto zákonom v § 5 ods. 3 písm. b) a nahrádza sa novým znením. Podľa nového znenia písmena j) sa oslobodzuje od dane náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu, ktorá sa vypočíta z priemerného mesačného čistého zárobku tohto zamestnanca. Ide o tzv. svedočné vyplácané podľa § 72 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Ak sa ale náhrada na zárobku vypočíta a vyplatí z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca, potom takáto náhrada u zamestnanca sa zdaní podľa § 43 ods. 3 písm. m) tejto novely zákona zrážkovou daňou a zároveň podľa § 43 ods. 6 tohto zákona bude takto vybraná daň považovaná za vysporiadanú.

K bodu 4 - § 6 ods. 5 písm. c):

Táto úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 17 ods. 11 a doplnenia nového ustanovenia o predaji podniku podľa § 17a tejto novely zákona.

K bodu 5 - § 8 ods. 2:

V § 8 ods. 2 sa upravuje spôsob výpočtu základu dane u fyzickej osoby – vkladateľa pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom výnimku tvorí majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja by boli oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j). Do základu dane sa zahŕňa rozdiel vzniknutý z ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu jednorazovo alebo postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom bol nepeňažný vklad splatený, pričom pri tejto úprave je vkladateľ povinný dodržať podmienky, že počas tohto obdobia nemôže odpredať alebo vyradiť cenné papiere a obchodné podiely spojené s vkladom a prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže odpredať alebo vyradiť viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom. Pri porušení podmienky predaja cenných papierov a obchodného podielu spojeného s nepeňažným vkladom je vkladateľ povinný celú zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu jednorazovo zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k nedodržaniu tejto podmienky. Ak sa vkladateľ nepeňažného vkladu rozhodne oceňovací

7

rozdiel do základu dane zahrnúť jednorazovo, je povinný oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu túto skutočnosť podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ môže pokračovať v odpisovaní majetku z reálnej hodnoty ako v ďalších rokoch odpisovania. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu odpredá alebo inak vyradí viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je povinný túto skutočnosť oznámiť vkladateľovi tohto vkladu podľa § 17b ods. 7 a tento je povinný zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.

K bodu 6 - § 17 ods. 1 písm. d):

Najmä vo vzťahu k nerezidentom, ktorí sú právnickými osobami a ktorí nevedú na území SR účtovníctvo podľa účtovných predpisov platných na našom území a tiež vo vzťahu k tým druhom príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, sa vymedzuje zistenie základu dane takéhoto daňovníka na území SR.

K bodu 7 - § 17 ods. 10 a 11:

Podľa odseku 10 sa rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev účtovaný na účet nerozdelený zisk alebo neuhradená strata minulých rokov zahrnie do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po rozhodnom dni. Podľa odseku 11 sa pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, pri nepeňažnom vklade, pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplatňuje postup podľa § 17a až § 17e v závislosti od použitého ocenenia majetku.

K bodu 8 - § 17 ods. 12 písm. a):

Táto úprava je vyvolaná novým ustanovením o nepeňažnom vklade v § 17b a 17d tejto novely zákona.

K bodu 9 - § 17 ods. 13:

O zmluvné pokuty, poplatky a úroky z omeškania zaúčtované daňovníkom predávajúcim podnik, vkladateľom nepeňažného vkladu a daňovníkom zrušeným bez likvidácie, sa základ dane neupravuje v čase predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu alebo pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev. Tieto sa zahrnujú do základu dane u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť, prijímateľa nepeňažného vkladu alebo právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie po prijatí úhrady alebo po ich zaplatení. Rovnako sa postupuje v prípade nájomného, odplát a provízií uhrádzaných fyzickej osobe.

K bodu 10 - § 17 ods. 14:

Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj daňová strata jeho stálej prevádzkarne umiestnenej mimo územia SR. Súčasne sa ustanovuje, že rovnako postupuje aj daňovník, ktorý premiestnil sídlo alebo miesto skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, pričom stála prevádzkareň ostáva mimo územia SR.

K bodu 11 - § 17 ods. 18 a 19:

Ustanovenia sa vypúšťajú z dôvodu, že tieto sú zapracované v § 17a až § 17e. Zároveň sa doterajšie odseky 20 až 31 označujú ako odseky 18 až 29.

8

K bodu 12 - § 17 ods. 26:

Dochádza k spresneniu tohto ustanovenia tak, že sa uplatní rovnaký postup, ako pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území SR, ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia SR. Postupuje sa podľa § 17e ods. 8 písm. a) zákona.

K bodu 13 - § 17a až 17e:

§ 17a -Odsek 1 obsahuje úpravu základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri zisťovaní základu dane daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť sa vychádza z kladného alebo záporného rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Možnosť umorovať stratu podľa § 30 zákona pri predaji podniku alebo jeho časti má iba daňovník, u ktorého bola táto strata vykázaná. Podľa odseku 2 daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva oceňuje majetok pri kúpe podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou. Majetok nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti sa odpisuje ako novoobstaraný majetok. Opravná položka k nadobudnutému majetku sa u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť odpisuje v súlade s účtovníctvom. Pri pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa postupuje podľa § 17 ods. 12 písm. d) zákona. Záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnú do daňových výdavkov (za predpokladu, že sú považované za daňové výdavky) až po ich skutočnom zaplatení daňovníkom, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť kúpou. Odsek 3 ustanovuje úpravu základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Pri zisťovaní základu dane daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, t.j. zo zisku alebo zo straty. Možnosť umorovať stratu podľa § 30 zákona pri predaji podniku alebo jeho časti má iba daňovník, u ktorého bola táto strata vykázaná. Odsek 4 upravuje vplyv rezerv na základ dane predávajúceho pri predaji podniku alebo jeho časti tým spôsobom, že predávajúci základ dane zníži o sumu rezervy, ktorej tvorba nebola uznaným daňovým výdavkom. Do základu dane sa zahrnie celý rozdiel, o ktorý opravné položky vytvorené v účtovníctve prevyšujú sumu opravných položiek už zahrnutých do základu dane. Do základu dane sa nezahrnú len opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku. Základ dane predávajúceho sa zníži aj o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, o ktoré zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 (do 31. decembra 2009 podľa § 17 ods. 29). Podľa odseku 5 pri predaji podniku alebo jeho časti sa aj na daňové účely majetok a záväzky oceňujú reálnou hodnotou v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Odpisovaný majetok sa zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a odpisuje sa z reálnej hodnoty ako v prvom roku odpisovania. Goodwill, resp. záporný goodwill vznikajúci pri kúpe podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane najdlhšie počas bezprostredne nasledujúcich siedmich zdaňovacích období, po prvýkrát v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o kúpe podniku alebo jeho časti, najmenej však vo výške 1/7 vyčísleného goodwillu, resp. záporného goodwillu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, je na neho vyhlásený konkurz, dôjde k opätovnému predaju podniku alebo bude podnik predmetom nepeňažného vkladu. V odseku 6 sa upravuje zúčtovanie rezervy u kupujúceho tak, že do základu dane kupujúceho vstupuje len rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak pôjde o daňový výdavok. Ak pôjde o takto nadobudnutú rezervu, ktorú daňovník nepoužije ale ju zruší, potom táto rezerva sa zahrnuje do základu dane v súlade s účtovníctvom. Pri ďalšej tvorbe rezerv kupujúcim a ich zúčtovaní kupujúci uplatní postup podľa § 17 ods. 23 a § 20 zákona. Podľa odseku 7, ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna

9

hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia, alebo daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Podľa odseku 8 sa úprava základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o predaji podniku alebo jeho časti. Z odseku 9 vyplýva, že na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti, sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5 [napr. pri predaji cenných papierov sa na uplatnenie výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) nebude vychádzať z obstarávacej ceny cenných papierov, ale z reálnej hodnoty].

§ 17b -Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane do 31. decembra 2009 je vymedzený v § 17 ods. 19 zákona. Pri zisťovaní základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu sa od roku 2010 vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, t.j. zo zisku alebo zo straty. Možnosť umorovať stratu podľa § 30 zákona pri nepeňažnom vklade má iba daňovník, u ktorého bola táto strata vykázaná. V odseku 1 sa upravuje výpočet základu dane u vkladateľa nepeňažného vkladu, účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, pričom rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu sa zahrnie do základu dane jednorazovo (t.j. rozdiel medzi účtovným ocenením majetku a jeho uznanou hodnotou na účely nepeňažného vkladu účtovaný na účet nákladov alebo výnosov bude súčasťou výsledku hospodárenia a tým aj základu dane). Súčasne sa však daňovníkovi umožňuje rozhodnúť sa aj pre druhý postup, kedy celý rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu, sa zahrnie do základu dane najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (t.j. rozdiel zaúčtovaný na účet nákladov alebo výnosov sa vylúči z výsledku hospodárenia a zahrnie sa do základu dane postupne najmenej vo výške 1/7 počas najdlhšie siedmich zdaňovacích období), pričom pri tejto úprave je potrebné dodržať podmienky

- vkladateľ nepeňažného vkladu počas tohto obdobia môže odpredať alebo vyradiť z celkovej hodnoty cenných papierov a obchodného podielu evidovaných voči prijímateľovi nepeňažného vkladu len takú hodnotu, aby zostatková hodnota týchto cenných papierov a obchodného podielu nepoklesla pod hodnotu cenných papierov a obchodného podielu nadobudnutých nepeňažných vkladom,

- prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže odpredať viac, ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom.

Pri porušení týchto podmienok je vkladateľ povinný celú zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu jednorazovo zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k nedodržaniu týchto podmienok. Zároveň sa upravuje zahrnovanie vykázaného rozdielu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie alebo je na neho vyhlásený konkurz. Základ dane sa

- upraví o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vloženého odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou,

- upraví o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou (majetok nadobudnutý darom, resp. vkladom do 31. decembra 2009),

- zníži o sumu nedaňových rezerv, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti,

- zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek v súlade s účtovníctvom, s výnimkou opravnej položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,

10

- zníži o sumu záväzkov, o ktoré po lehote splatnosti 36 mesiacov zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 (do 31. decembra 2009 podľa § 17 ods. 29).

Podľa odseku 2 skutočnosť o jednorazovom zahrnutí vykázaného rozdielu z ocenenia nepeňažného vkladu do základu dane je vkladateľ povinný oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní od splatenia nepeňažného vkladu. Podľa odseku 3 sa majetok a záväzky nadobudnuté nepeňažným vkladom oceňujú reálnou hodnotou rovnako ako podľa zákona o účtovníctve alebo v prípade individuálne vloženého majetku uznanou hodnotou započítanou na vklad spoločníka. Podľa odseku 4 prijímateľ nepeňažného vkladu odpisuje majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítanej na vklad spoločníka ako v prvom roku odpisovania, alebo ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnie rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve do základu dane jednorazovo, potom prijímateľ nepeňažného vkladu môže odpisovať majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty započítanej na vklad spoločníka, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa majetok odpisuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania zistenej u vkladateľa (§ 26). Podľa odseku 5 sa u prijímateľa nepeňažného vkladu do základu dane zahrnuje len rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa účtovníctva. Pri ďalšej tvorbe rezerv prijímateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 17 ods. 23 a § 20 zákona. Goodwill, resp. záporný goodwill vykázaný u prijímateľa nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane postupne počas najviac siedmich zdaňovacích období, po prvýkrát v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, najmenej však vo výške 1/7 vyčísleného goodwillu, resp. záporného goodwillu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, pri vyhlásení konkurzu, pri predaji podniku alebo pri nepeňažnom vklade. Podľa odseku 6, ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia, alebo daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Podľa odseku 7 sa ustanovuje pre prijímateľa nepeňažného vkladu povinnosť oznámiť vkladateľovi skutočnosť, že predal alebo vyradil viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom do ustanovenej lehoty. Podľa odseku 8, ak vkladateľ vloží nepeňažný vklad, ktorým je individuálne vložený majetok do subjektu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, uplatní sa postup podľa odseku 1 písm. a). Tento vkladateľ môže vykázaný rozdiel zahrnúť do základu dane aj postupne podľa odseku 1 písm. b), ak zabezpečí splnenie podmienok podľa odseku 7. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Podľa odseku 9, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže majetok oceniť reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d. Podľa odseku 10, ak vkladateľom je daňovník mimo územia Slovenskej republiky, môže prijímateľ nepeňažného vkladu (daňovník Slovenskej republiky) oceniť majetok reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou bol

11

u vkladateľa preukázateľne zdanený a prijímateľ neuplatnil postup podľa § 17d. Podľa odseku 11 u vkladateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva sa primerane uplatní postup podľa odsekov 1 a 2. Ak vkladateľom je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, uplatní sa postup podľa § 8 ods. 2. Z odseku 12 vyplýva, že na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom, sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3, t.j. z reálnej hodnoty (napr. pri predaji cenných papierov sa na uplatnenie výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) bude vychádzať z reálnej hodnoty).

§ 17c – Podľa odseku 1 daňovník zrušený bez likvidácie základ dane

- upraví o oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, vykázané na účte 416 - Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení jednorazovo, ak ich nezahrnuje do základu dane právny nástupca,

- upraví o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou,

- upraví o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou (majetok nadobudnutý darom, resp. vkladom do 31. decembra 2009),

- upraví o daňovú zostatkovú hodnotu goodwillu alebo záporného goodwillu,

- zníži o sumu nedaňových rezerv, ktoré preberá právny nástupca,

- zníži o opravné položky vytvorené v súlade s účtovníctvom, s výnimkou opravnej položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,

- zníži o sumu záväzkov, o ktoré po lehote splatnosti 36 mesiacov zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 (do 31. decembra 2009 podľa § 17 ods. 29 zákona).

Podľa odseku 2 právny nástupca oceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa účtovníctva. Právny nástupca odpisuje tento majetok z reálnej hodnoty ako v prvom roku odpisovania. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev zahrnú do základu dane jednorazovo, potom právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže odpisovať hmotný majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty započítanej na vklad spoločníka, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa hmotný majetok odpisuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie (§ 26). Podľa odseku 3 právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnie oceňovacie rozdiely do základu dane jednorazovo alebo môže využiť alternatívny postup ich zahrnutia do základu dane počas najviac siedmich rokov, najmenej vo výške 1/7 rozdielu, pričom v tomto prípade právny nástupca musí splniť ustanovené podmienky a pri ich nedodržaní je povinný upraviť základ dane jednorazovo o zostatkovú sumu týchto oceňovacích rozdielov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich nedodržaniu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie tohto rozdielu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, je na neho vyhlásený konkurz, dôjde k predaju podniku alebo bude podnik predmetom nepeňažného vkladu. Do základu dane zahrnuje právny nástupca len rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom. Ak pôjde o takto nadobudnutú rezervu, ktorú daňovník nepoužije, ale ju zruší, potom táto rezerva sa zahrnuje do základu dane v súlade s účtovníctvom. Pri ďalšej tvorbe rezerv právny nástupca uplatní postup podľa § 17 ods. 23 a § 20 zákona. Goodwill, resp. záporný goodwill vykázaný u právneho nástupcu sa do základu dane nezahrnuje. Podľa odseku 4, ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia, alebo daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od

12

nadobudnutia tejto pohľadávky. Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Podľa odseku 5 pri odpočítavaní daňovej straty právnym nástupcom sa postupuje podľa § 30 zákona. Podľa odseku 6, ak právnym nástupcom daňovníka so sídlom na území SR zrušeného bez likvidácie je daňovník so sídlom mimo územia SR, pričom na území Slovenskej republiky mu zostáva stála prevádzkareň, potom táto stála prevádzkareň môže oceniť majetok reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu podľa § 30, ak sa viaže k stálej prevádzkarni. Odsek 7 upravuje postup pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak jeho právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a ak tomuto právnemu nástupcovi zostáva mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, môže oceniť majetok reálnou hodnotou a nesmie uplatniť postup podľa § 17e. Podľa odseku 8 sa na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2, t.j. z reálnej hodnoty [napr. pri predaji cenných papierov sa na uplatnenie výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) bude vychádzať z reálnej hodnoty].

§ 17d - Podľa odseku 1 sa do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva

- nezahrnuje rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely nepeňažného vkladu, pričom prijímateľ nepeňažného vkladu preberá daňové hodnoty od vkladateľa v pôvodných cenách,

- nezahrnujú opravné položky k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob a cenných papierov,

- zahrnujú rezervy podľa § 20,

- zahrnujú opravné položky k pohľadávkam v rozsahu najviac podľa § 20 a právny nástupca môže pokračovať v tvorbe opravných položiek podľa § 20.

Podľa odseku 2 prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnie do základu dane len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku. Rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, nie je zahrnovaná do základu dane vkladateľa, pričom náklad, ku ktorému bola tvorená sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu tejto rezervy u prijímateľa nepeňažného vkladu, pričom obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke. Goodwill alebo záporný goodwill sa do základu dane nezahrnuje (s výnimkou goodwillu alebo záporného goodwillu nadobudnutého kúpou podniku, alebo jeho časti, alebo jeho nepeňažným vkladom, ktorý je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie). Podľa odseku 3 prijímateľ nepeňažného vkladu za účelom pokračovania v tvorbe opravnej položky k pohľadávke podľa § 20 je povinný prevziať požadované údaje o tejto pohľadávke. Podľa odseku 4 si vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní pomernú časť ročného odpisu vkladaného majetku. Napríklad, ak bol nepeňažný vklad uskutočnený 15. mája, vkladateľ nepeňažného vkladu si môže uplatniť daňový odpis vloženého majetku za mesiace január až apríl. Podľa odseku 5 prijímateľ nepeňažného vkladu pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku a na tento účel preberá od vkladateľa pôvodné ceny majetku, uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny podľa § 25 ods. 3 zákona. Ďalej je upravený spôsob zahrnutia pomernej časti odpisu u prijímateľa nepeňažného vkladu. Podľa odseku 6 je prijímateľ nepeňažného vkladu povinný evidovať pôvodné hodnoty majetku najmenej počas lehoty pre zánik práva vyrubiť daň. Odsek 7 ustanovuje zodpovednosť vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorý vloží individuálny majetok mimo územia Slovenskej republiky, aby v prípade, ak uplatní postup

13

podľa odseku 1, zabezpečil údaje o tom, že prijímateľ nepeňažného vkladu v zahraničí prevzal pôvodné ceny vloženého majetku. Za účelom stanovenia jednotných podmienok, resp. výhod pre vklady subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, sa podľa odseku 8 uplatní rovnaký spôsob vplyvu vykázaného rozdielu na základ dane vkladateľa aj pri nepeňažnom vklade mimo územia Slovenskej republiky. Tento postup sa uplatní, ak je nepeňažný vklad súčasťou majetku stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky, pričom na ocenenie majetku stálej prevádzkarne použil prijímateľ nepeňažného vkladu pôvodné ocenenie majetku evidované u vkladateľa nepeňažného vkladu. Odsek 9 ukladá použiť obdobné ocenenie majetku (pôvodné ocenenie evidované u vkladateľa) pri vkladoch na územie Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou stálej prevádzkarne umiestnenej mimo územia Slovenskej republiky. Podľa odseku 10 u vkladateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva sa primerane uplatní postup podľa § 17d ods. 1 a 4. Odsek 11 definuje, čo sa na daňové účely pokladá za pôvodnú cenu.

§ 17e - Podľa odseku 1 sa do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie

- nezahrnuje suma oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná na účte 416, ak právny nástupca prevezme majetok a záväzky v pôvodných cenách a u hmotného a nehmotného majetku v ocenení podľa § 25,

- nezahrnujú opravné položky k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, ak právny nástupca prevezme pôvodné ceny zásob a cenných papierov,

- zahrnujú rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam v rozsahu najviac podľa § 20 a právny nástupca môže pokračovať v tvorbe opravných položiek podľa § 20.

Podľa odseku 2 právny nástupca zahrnie do základu dane len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku. Rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, nie je zahrnovaná do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie, pričom náklad, ku ktorému bola tvorená sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu tejto rezervy u právneho nástupcu tohto daňovníka. Obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke. Goodwill alebo záporný goodwill sa do základu dane nezahrnuje (s výnimkou goodwillu alebo záporného goodwillu nadobudnutého kúpou podniku alebo jeho časti alebo jeho nepeňažným vkladom, ktorý je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie). Podľa odseku 3 právny nástupca za účelom pokračovania v tvorbe opravnej položky k pohľadávke podľa § 20 je povinný prevziať požadované údaje o tejto pohľadávke. Podľa odseku 4 uplatňuje pomernú časť ročného odpisu z majetku daňovník zrušený bez likvidácie. Podľa odseku 5 právny nástupca pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku a na tento účel preberá od vkladateľa pôvodné ceny majetku, uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny podľa § 25 ods. 3. Ďalej je upravený spôsob zahrnutia pomernej časti odpisu u právneho nástupcu. Podľa odseku 6 je právny nástupca povinný evidovať pôvodné ceny majetku najmenej počas lehoty pre zánik práva vyrubiť daň. Podľa odseku 7 právny nástupca postupuje pri odpočítavaní daňovej straty podľa § 30. Za účelom určenia jednotných podmienok, resp. výhod z uplatnenia postupu pri preberanom pôvodnom ocenení majetku právnym nástupcom subjektu, sídlo ktorého je mimo územia Slovenskej republiky, sa podľa odseku 8 uplatní rovnaký spôsob vplyvu oceňovacích rozdielov z precenenia na základ dane ako u daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky. Tento postup sa uplatní, ak majetok právneho nástupcu je súčasťou majetku stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky, pričom na ocenenie majetku stálej prevádzkarne použil právny nástupca pôvodné ocenenie majetku evidované daňovníkom zrušeným bez likvidácie. Odsek 9 ukladá použiť obdobné ocenenie majetku (pôvodné ocenenie evidované daňovníkom zrušeným bez likvidácie) pri zrušení daňovníka bez likvidácie mimo územia Slovenskej republiky, ak jeho právnym nástupcom je daňovník so

14

sídlom na území Slovenskej republiky, pričom majetok zrušeného daňovníka bez likvidácie je súčasťou stálej prevádzkarne umiestnenej mimo územia Slovenskej republiky a pokračovať v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne. V odseku 10 sa definuje na tento účel pôvodná cena.

K bodu 14 - § 19 ods. 2 písm. h):

Upravené ustanovenie z dôvodu prečíslovania odsekov v § 17 (vypúšťajú sa v § 17 ods. 18 a 19).

K bodu 15 - § 19 ods. 3 písm. t):

Uvedené ustanovenie umožňuje uznať za daňový výdavok odpis menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ktorú daňovník eviduje voči Slovenskej republike. Daňovník odpis takejto pohľadávky zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom upustil od jej vymáhania. Podľa tohto ustanovenia je možno odpísať len takú pohľadávku, ktorá zo strany Slovenskej republiky bola uznaným záväzkom, pričom toto ustanovenie sa použije už pri podávaní daňového priznania po 31. decembri 2009, t.j. za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2009 (§ 52h ods. 5).

K bodu 16 - § 21 ods. 1 písm. h):

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu zjednotenia definovania reklamných predmetov v zákone v znení neskorších predpisov so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 17 – § 21 ods. 2 písm. k)

Toto ustanovenie, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2010, sa zo zákona vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2010. Je to z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy.

K bodu 18 - § 22 ods. 9:

Táto zmena sa vykonala v nadväznosti na doplnenie ustanovenia § 30b do zákona o dani z príjmov zákonom

č. 185/2009 Z. z.

K bodom 19 a 20 - § 22 ods. 13 a poznámka pod čiarou k odkazu 112:

V nadväznosti na úpravu ustanovení v § 17d ods. 4 a 5 a § 17e ods. 4 a 5 zákona sa vypúšťa spôsob uplatnenia daňových odpisov pri zrušení daňovníka bez likvidácie. Toto ustanovenie upravuje počnúc rokom 2010 len postup uplatňovania daňových odpisov pri prevode správy majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Zároveň sa z dôvodu úpravy § 22 ods. 13 vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 112 (ďalej sa v ustanoveniach zákona nenachádza).

K bodom 21 a 22 - § 25 ods. 1 písm. a), f) a g):

Táto úprava vyplynula zo zmeny oceňovania majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom podľa § 17b a § 17d.

K bodu 23 - § 26 ods. 3:

V nadväznosti na úpravu ustanovení v § 17c a v § 17e zákona sa vypúšťa posledná veta.

K bodu 24 - § 30 ods. 1:

Lehota na odpočet daňovej straty od základu dane sa predlžuje zo súčasných piatich rokov na sedem rokov. Predĺžením lehoty sa daňovníkovi dáva z pohľadu úpravy základu dane možnosť odpočítať vykázanú daňovú stratu až v období siedmich po sebe nasledujúcich

15

zdaňovacích obdobiach.

K bodu 25 - § 32 ods. 12:

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. jemu zaplatená takáto náhrada, pričom zákon špecificky takéto prípady v súčasnosti nerieši. Navrhovaná zmena dáva daňovníkovi možnosť aj v nadväznosti na § 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia môže uplatniť aj daňovník pri iných príjmoch, ako pri príjmoch podľa § 6 zákona (okrem príjmov podľa § 5 zákona). Zároveň sa navrhuje, aby sa pre takéto prípady neaplikoval sankčný postih podľa zákona SNR č. 511/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 26 - § 43 ods. 3 písm. g):

Prijaté sankčné úroky a pokuty súvisiace s prenájmom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú rovnako príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj takýto prenájom a vybraná daň zrážkou by sa aj pre tento príjem považovala za daň vysporiadanú.

K bodom 27 a 28 - § 43 ods. 3 písm. m) a § 43 ods. 6:

Podľa § 43 ods. 3 písm. m) sa navrhuje zdaňovať zrážkovou daňou náhrada za stratu na zárobku, ktorá je vyplatená podľa § 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, a to len v tom prípade, keď takáto náhrada je vypočítaná a vyplatená z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca. Ide o tzv. svedočné, pričom zároveň v odseku 6 sa navrhuje, aby takýto príjem bol považovaný vybraním dane zrážkou za vysporiadaný. Ak je vypočítaná z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, táto náhrada je podľa § 5 ods. 5 písm. j) tejto novely zákona oslobodená od dane. Takáto úprava znamená nielen zníženie administratívy, ale je aj pre daňovníka výhodnejšia. Úprava § 43 ods. 6 sa tiež navrhuje v nadväznosti na upozornenie Komisie európskych spoločenstiev ohľadom možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie. Na základe uvedeného upozornenia uplatnenie rozdielnych pravidiel zdanenia príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu rezidentov členských štátov Európskej únie alebo ďalších štátov, ktoré tvoria Európsky hospodársky priestor (t.j. Nórsko, Lichtenštajnsko a Island), v porovnaní so slovenskými rezidentami možno považovať za diskriminačné. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj pre rezidentov členských štátov Európskej únie alebo rezidentov ďalších štátov, ktoré tvoria Európsky hospodársky priestor, ktorým plynú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu, vysporiadať si daň rovnakým spôsobom, ako je to v prípade takýchto príjmov plynúcich daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, podaním daňového priznania.

K bodu 29 - § 45 ods. 1:

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje z dôvodu zmeny vykonanej v § 45 ods. 3 zákonom č. 60/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2009 doplnením písmena c).

K bodu 30 - § 49 ods. 3:

16

Z dôvodu obmedzenia subjektívneho rozhodovania správcom dane v súvislosti s predlžovaním lehôt na podanie daňových priznaní, snahou o zníženie administratívneho zaťaženia spojeného s vybavovaním množstva žiadostí, ako aj spracovaním daňových priznaní v jednom termíne sa upravujú lehoty na podanie daňových priznaní. Tieto sa budú predlžovať len na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania. Takýmto oznámením si môže daňovník sám predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, najviac však o tri celé kalendárne mesiace, pričom ak ide o daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí táto lehota sa predĺži podaním oznámenia najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov za predpokladu, že daňovník túto skutočnosť uvedie v oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane musí uplatniť postup podľa zákona o správe daní a poplatkov. Výnimku však tvorí daňovník v konkurze alebo v likvidácii, ktorému ak podá žiadosť správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie ustanovenej lehoty, môže správca dane rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

K bodu 31 - § 49 ods. 6 a 7:

V súlade s vykonanou zmenou v zákone o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá sa zrušuje bez likvidácie vedie účtovníctvo do „rozhodného dňa“. V nadväznosti na uvedené sa upravuje § 49 ods. 6 zákona tak, že za zdaňovanie obdobie končiace dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, podáva daňové priznanie daňovník zrušený bez likvidácie alebo jeho právny nástupca. Ak právny nástupca k rozhodnému dňu ešte nevznikol, podáva daňové priznanie daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace posledným dňom nasledujúceho kalendárneho roka v zákonom ustanovenej lehote. V odseku 7 sa upravuje lehota na podanie daňového priznania pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak tento zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR. Zároveň sa umožňuje podať daňové priznanie do troch mesiacov od zrušenia stálej prevádzkarne len na tie prípady, keď daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň na území SR, neplynú iné zdaniteľné príjmy s výnimkou príjmov, z ktorých je vybraním dane zrážkou daň vysporiadaná. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň na území SR, plynú zo zdrojov na území SR aj iné zdaniteľné príjmy, podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona.

K bodom 32 až 38 - § 50 ods. 1 písm. b), ods. 5 písm. b), ods. 9 až 13:

U daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, sa navrhuje postupné znižovanie poukazovania podielu zaplatenej dane do roku 2018. V prvej etape úpravy § 50 zákona sa navrhuje pre zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 2010 a 2011 u daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami zníženie podielu zaplatenej dane z 2 % na 1,5 %, ak táto právnická osoba nedarovala finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane do lehoty na podanie daňového priznania na vymedzené účely v § 50 ods. 5 zákona, ktorého súčasťou je vyhlásenie podľa § 50 zákona. V odseku 5 sa mení písmeno b), podľa ktorého sa podiel zaplatenej dane môže použiť na podporu a rozvoj telesnej kultúry bez vekového obmedzenia. Telesná kultúra je organizovaná alebo neorganizovaná, individuálna alebo skupinová činnosť súvisiaca s telovýchovnou, turistickou, športovou a pohybovo-rekreačnou aktivitou. Odsek 10 sa dopĺňa podmienkou, podľa ktorej prijatý podiel zaplatenej dane prijímateľ môže poskytnúť aj inej právnickej osobe, ktorá nie je zverejnená v zozname prijímateľov podľa odseku 4, ale prijímateľ je zodpovedný za to, že tieto finančné prostriedky

17

právnická osoba použije na vymedzené účely podľa odseku 5, preukáže to potrebnými dokladmi a zároveň táto právnická osoba musí použiť prijaté finančné prostriedky v lehote, ktorá sa vzťahuje na prvotného prijímateľa podielu zaplatenej dane. Podľa odseku 12 v ročnom prehľade prijímateľov DR SR uvádza názov prijímateľa, jeho sídlo, súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté a od 1. januára 2010 sa tieto údaje rozšíria aj o identifikačné číslo organizácie. V odseku 13 z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje od 1. januára 2010, aby prijímateľ, u ktorého presiahne v kalendárnom roku prijatie podielu zaplatenej dane sumu 33 000 eur, zriadil osobitný účet len na tento účel. Zákon ustanovuje použitie podielu zaplatenej dane na taxatívne vymedzené účely a od 1. januára 2010 sa podľa odseku 11 za porušenie použitia tohto podielu bude považovať aj vynaloženie týchto prostriedkov na obstaranie nehnuteľnosti a na reklamu, ktoré nebudú využívané na účely vymedzené v odseku 5.

K bodu 39 - § 51a ods. 3 až 7:

Podľa odseku 3 sa upravuje základ dane u daňovníka, ktorý prechádza zo sústavy jednoduchého účtovníctva na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona. Základ dane sa zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto zmene. Ak daňovník prechádza z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 na jednoduché účtovníctvo, tak sa neupravuje základ dane. Podľa odseku 4 sa upravuje základ dane u daňovníka, ktorý prechádza zo sústavy podvojného účtovníctva na uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona) a naopak. Základ dane sa upravuje v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto zmene, a to v súlade s § 17 ods. 8 písm. b) alebo c) zákona. Podľa odseku 5 daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 (tzv. paušálne výdavky). Odseky 6 a 7 riešia problematiku zahrnovania opravnej položky k nadobudnutému majetku u daňovníkov, ktorý začnú viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo § 6 ods. 14 po účtovnom období.

K bodu 40 - § 52h - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010:

Odsek 1 - ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie po 31. decembri 2009.

Odsek 2- ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.

Odsek 3 - toto ustanovenia rieši použitie § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 zákona v znení účinných od 1. januára 2010 už pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010.

Odseky 4 a 5 - goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v dôsledku kúpy podniku alebo jeho časti alebo nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, pričom ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo jeho nepeňažného vkladu došlo po 31. decembri 2009, sa zahrnie do základu dane v súlade s § 17a ods. 5 a § 17b ods. 5 písm. b). Na odpisy goodwillu alebo záporného goodwillu vykázaného v dôsledku kúpy podniku alebo jeho časti alebo nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, pričom ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo jeho nepeňažného vkladu došlo pred 1. januárom 2010, sa použije ustanovenie § 17 ods. 18 platné do 31. decembra 2009, t.j. naďalej sa tieto odpisy nezahŕňajú do základu dane. Na oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí vzťahujúce sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 sa použije ustanovenie § 17 ods. 19 platné do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

18

Odsek 6 - nová úprava uvedená v § 17c vzťahujúca sa k úprave základu dane pri zlúčení, splynutí a rozdelení, sa použije po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.

Odsek 7 - ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije pri uplatnení daňových výdavkov u majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, oceneného obstarávacou cenou alebo zostatkovou cenou zistenou u vkladateľa, na účely vysporiadania účtovnej a daňovej obstarávacej (zostatkovej) ceny majetku vrátane § 17a až 17c a rovnako aj na účely prevzatia pôvodnej ceny majetku podľa § 17d a § 17e, aj po 31. decembri 2009.

Odsek 8 – Odpočet daňovej straty sa v § 30 ods. 1 predlžuje z piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období na sedem bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Podľa tohto odseku sa úprava § 30 ods. 1 použije na daňovú stratu vykázanú až po 31. decembri 2009. Z uvedeného vyplýva, že ak napr. daňovník vykázal daňové straty počas šiestich zdaňovacích období (každoročne od roku 2005, t.j. vrátane roka 2010), daňové straty vykázané do 31. decembra 2009 bude odpočítavať počas piatich zdaňovacích období podľa § 30 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2009. Až daňovú stratu vykázanú v roku 2010 bude odpočítavať počas siedmich zdaňovacích období.

Odsek 9 - Ustanovenie o lehotách na podanie daňového priznania na základe oznámenia daňovníkom správcovi dane v znení účinnom od 1. januára 2010 sa môže použiť po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby až za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

- § 52i - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011:

Odseky 1 až 4 – v roku 2011 pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2010 sa po prvýkrát uplatní postup podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom 1. januára 2011 a aj v roku 2011 a v ďalších etapách úpravy § 50 zákona, konkrétne pre roky 2012 až 2014 daňovník, ktorý je právnickou osobou, bude oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona, za podmienky, že daňovník daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie bude týkať, ním určeným prijímateľom na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Ak daňovník neposkytne tieto prostriedky ako dar, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane. V rokoch 2015 až 2018 sa podiel zaplatenej dane zníži do výšky 1 % za predpokladu, že daňovník daroval finančné prostriedky zodpovedajúce 1,5 % zaplatenej dane ním určeným prijímateľom, inak podiel zaplatenej dane bude poukázaný len do výšky 0,5 % zaplatenej dane. Od roku 2019 podiel zaplatenej dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, je do výšky 0,5 %zaplatenej dane bez ustanovenej podmienky poskytnutia finančných prostriedkov ako dar.

K čl. II

K bodu 1 – § 13a:

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby správca dane o každej žiadosti o predĺženie lehoty vydal rozhodnutie.

K bodu 2 - § 15 ods. 14:

Navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti v upovedomení o daňovej kontrole ustanoviť deň, kedy začína daňová kontrola.

K bodu 3 - § 31 ods. 2 písm. a) a b):

Ustanovenie sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že registračná a oznamovacia

19

povinnosť sa vzťahuje na osoby, ktoré prenajímajú iba časť bytu, nebytového priestoru alebo časť nehnuteľnosti.

K bodu 4 - § 31 ods. 6:

Ide o návrh nového znenia tohto ustanovenia a to z dôvodu, že povinnosť ustanoviť si svojho zástupcu na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky sa bude vzťahovať len na fyzické osoby alebo právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území tretích štátov, t.j. mimo územia Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto navrhovaná úprava je vykonaná na základe výhrady Európskej komisie, ktorá postup podľa súčasne platného znenia posúdila ako prekážku v podnikaní fyzických osôb alebo právnických osôb z členských štátov Európskej únie a zvýšenú administratívnu zaťaženosť týchto osôb pri podnikaní.

K bodu 5 - § 35 ods. 2:

Navrhuje sa ustanoviť výpočet výšky pokuty podľa § 35 ods. 1 tak, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne výšku 10 %, pri výpočte pokuty sa použije namiesto trojnásobku základnej úrokovej Európskej centrálnej banky sadzba 10 %.

K bodom 6 a 7 - § 35 ods. 7 písm. b) a d):

Ustanovenie § 35 ods. 7 sa navrhuje rozšíriť o nové znenie písmena d), podľa ktorého správca dane uloží pokutu osobe - vkladateľovi nepeňažného vkladu alebo prijímateľovi nepeňažného vkladu, ktorá neoznámi v lehote podľa osobitného predpisu (§ 17b ods. 2 a 7 zákona o dani z príjmov) inej osobe - prijímateľovi nepeňažného vkladu alebo vkladateľovi nepeňažného vkladu informáciu, napr. o predaji tohto nepeňažného vkladu vo výške podľa osobitného predpisu, na účely jeho zahrnutia do základu dane v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu; v týchto prípadoch správca dane uloží tejto osobe pokutu najviac do výšky 33 190 eur. Pri uložení pokuty správca dane prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Znenie písmena b) sa navrhuje doplniť nadväzne na navrhované znenie písmena d).

K bodom 8 až 18 - § 35 ods. 8 až 11 a ods. 13:

Nadväzne na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje sumy v slovenských korunách uvedených v predmetných ustanoveniach prepočítať na eurá konverzným kurzom (30,1260 SKK/EUR) a zaokrúhliť nadol v prospech osoby, ktorá bude znášať úhradu tejto platby.

K bodu 19 - § 35 ods. 19:

Z dôvodu spresnenia sa navrhuje ustanovenie doplniť o dodatočné hlásenie, od podania ktorého sa počíta lehota na uloženie pokuty.

K bodu 20 - § 35 ods. 21:

Legislatívnou úpravou sa spresnilo číselné označenie ustanovenia z odseku 12 na odsek 13, ktorým je ustanovená horná hranica pokuty.

K bodu 21 - § 35b ods. 2 a 6:

Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %,

20

navrhuje sa pre výpočet sankčného úroku použiť ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15 % namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

K bodom 22 a 23 - § 45 ods. 1 a 2:

Odsek 1 sa upravuje nadväzne na predĺženie lehoty na odpočítanie daňovej straty. V prípadoch, ak daňový subjekt bude odpočítavať daňovú stratu, lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane pri vyrubení dane z príjmov sa navrhuje na sedem rokov. Pri ostatných druhoch daní, ako aj pri dani z príjmov, ak daňový subjekt neodpočítava daňovú stratu, lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane ostáva súčasná lehota piatich rokov.

Nadväzne na úpravu odseku 1 bolo potrebné upraviť odsek 2 v tom zmysle, že obidve lehoty uvedené v odseku 1 sa vykonaným úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane predlžujú, pričom lehota desiatich rokov na vyrubenie dane alebo rozdielu dane ostáva pri obidvoch lehotách zachovaná; rovnako ako aj podmienky na predĺženie lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane z príjmov ostávajú nezmenené.

K bodom 24 a 25 - § 50 ods. 1 a 3:

Navrhuje sa aby daňový subjekt mohol uplatniť námietku len v prípadoch, keď to ustanovuje zákon. V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné upraviť aj znenie odseku 3.

K bodu 26 - § 59 ods. 7:

Pri výpočte úroku z odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach sa navrhuje, aby sa v prípade, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použila ročná úroková sadzba vo výške 10 % namiesto trojnásobku základnej úrokovej Európskej centrálnej banky.

K bodu 27 - § 60 ods. 2:

V prípade oneskoreného prevodu finančných prostriedkov na účet správcu dane sa pri výpočte sankcie navrhuje použiť ročnú úroková sadzbu vo výške 10 % namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ak tento nedosiahne 10 %.

K bodu 28 - § 63 ods. 6:

Rovnaký postup ako v bodoch 21 a 22 sa navrhuje uplatniť aj pri výpočte úroku, ktorý platí správca dane za oneskorené vrátenie preplatku na dani.

K bodu 29 - § 63 ods. 8:

Nadväzne na novelu zákona o dani z priadnej hodnoty sa navrhuje upraviť ustanovenie tak, aby nadmerný odpočet, ktorý uplatňuje skupina, mohol správca dane použiť na úhradu prípadných nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov tejto skupiny.

K čl. III

K bodom 1, 3 až 6 - § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 písm. e), § 16 ods. 2, § 16 ods. 4 písm. c) a § 17 ods. 6:

Na účely účtovníctva účtovná jednotka, ktorá sa zrušuje bez likvidácie vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodným dňom na účely účtovníctva je deň určený v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo deň určený v projekte rozdelenia ako deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby podľa § 69 ods. 6 písmeno d) Obchodného zákonníka. Tento deň sa nesmie určiť po dni nadobudnutia účinkov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia podľa § 69a

21

Obchodného zákonníka. V deň, ktorý predchádza rozhodnému dňu zanikajúca účtovná jednotka ukončí vedenie účtovníctva a zostaví účtovnú závierku, v ktorej majetok a záväzky ocení podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby sú súčasťou účtovníctva nástupníckej účtovnej jednotky. Pri splynutí alebo rozdelení, kedy prechádza imanie na novozaloženú obchodnú spoločnosť alebo inú právnickú osobu a nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostaví otváraciu súvahu za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba. Nástupnícka účtovná jednotka odo dňa svojho vzniku pokračuje vo vedení účtovníctva. Pre prípad, ak by nenastali účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, t.j. výmaz zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby z obchodného registra a zápis nástupcu do obchodného registra, sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby.

Ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu sa uzavrú účtovné knihy a zostaví sa účtovná závierka zanikajúcej účtovnej jednotky. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka nezostavuje účtovnú závierku ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, ale na účely zostavenia otváracej súvahy len zisťuje konečné stavy účtov. V § 17 ods. 6 sa upravuje zostavenie a označenie účtovných závierok v prípadoch, ak sú totožné dni rôznych účtovných závierok. Priebežná účtovná závierka sa nezostavuje, ak jej deň je totožný s dňom riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky. Ako riadna účtovná závierka sa označuje účtovná závierka, ak deň mimoriadnej účtovnej závierky je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky.

K bodu 2 - § 9 ods.2 písm. c):

Občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov sa v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanú od 1. septembra 2009 poľovníckou organizáciou. Ide o organizácie svojim rozsahom menšie, ktoré môžu viesť jednoduché účtovníctvo, ak nepodnikajú a ak ich príjmy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nedosiahli 200 000 eur.

K bodu 7 - § 17 ods. 7:

Ustanovuje sa zostavenie otváracej súvahy. Otváracia súvaha sa zostavuje ku dňu vzniku účtovnej jednotky, ku dňu vstupu do likvidácie, ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a k rozhodnému dňu.

K rozhodnému dňu zostavuje nástupnícka účtovná jednotka otváraciu súvahu aj ak tento predchádza samotnému dňu vzniku obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby. Následne v deň vzniku obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby sa otváracia súvaha nezostavuje.

K bodom 8 a 10 - poznámky pod čiarou k odkazom 22a a 22ac:

Upravujú sa poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia Nariadenia Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) a jeho nahradenia novým nariadením Komisie.

K bodu 9 - § 17a ods. 2 písm. b):

Na účely § 17a sa definuje čistý obrat, ktoré je totožný s definíciou čistého obratu v § 19

22

zákona účtovníctve.

K bodu 11 - § 18 ods.6:

V § 18 ods. 6 používaná terminológia zákona o účtovníctve sa dáva do súladu s terminológiu používanou v zákone č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (zákon o audítoroch). Pod pojmom audítor sa rozumie audítor – fyzická osoba alebo audítorská spoločnosť. Náklady vzniknuté účtovnej jednotke voči audítorovi za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka sa členia podľa tohto zákona..

K bodu 12 - § 19 odsek 2:

Legislatívnou úpravou zavedenia legislatívnej skratky „audítor“ pre audítora a audítorskú spoločnosť v § 18 ods. 6 zákona sa v § 19 odsek 2 vypúšťajú slová „audítorská spoločnosť“.

K bodom 13 a 14 - § 20 ods. 6 písm. f) a § 20 ods. 7 písm. e):

Predmetné zmeny navrhlo Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na možnosť alternatívnej správy a riadenia pri európskych formách spoločností (európske spoločnosti a európske družstvo). Použitie špecifického pojmu „predstavenstvo“ nepokrýva jednostupňový systém riadenia týchto spoločností, preto sa navrhuje všeobecnejšia formulácia. Súčasne sa vypúšťa odkaz na zamestnanecké akcie z dôvodu, že tieto sú v Slovenskej republike už zrušené.

K bodu 15 - § 21 ods. 1:

Odstraňuje sa disproporcia, ktorá vznikla medzi zákonom o účtovníctve a obchodným zákonníkom po novele obchodného zákonníka v časti týkajúcej sa predkladania účtovných závierok do zbierky listín obchodného registra.

K bodu 16 - § 24 ods.2:

Ustanovuje sa prepočet majetku a záväzkov vyjadrené v cudzej mene zahraničnou zanikajúcou obchodnou spoločnosťou alebo družstvom na eurá, ktoré preberá nástupnícka účtovnou jednotka, ktorým je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v rozhodný deň.

K bodom 17 a 18 - § 25 ods. 1 písm. e):

Ustanovuje sa oceňovanie majetku a záväzkov u fyzickej osoby – podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý kupuje podnik alebo jeho čas. Prijímaný majetok a záväzky pri kúpe podniku alebo jeho časti oceňuje v reálnej hodnote.

K bodom 19 a 20 - § 25 ods. 1 písm. f), § 25 ods. 2:

Ustanovuje sa ocenenie majetku a záväzkov prevzatých nástupníckou účtovnou jednotkou od zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva. Nástupnícka účtovná jednotka prevezme majetok a záväzky ocenené reálnou hodnotou u zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Povinnosť ocenenia reálnou hodnotou má nástupnícka účtovná jednotka, ak preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorá neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa tohto zákona.

K bodu 21 - § 27 odsek 3:

Upresňuje sa stanovenie reálnej hodnoty podľa § 27 ods. 3 v nadväznosti na deň ocenenia v

23

§ 24 ods. 1 zákona. Týmto sa zdôrazňuje ocenenie reálnou hodnotou v súlade s § 25 zákona ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a tiež k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis.

K bodu 22 - § 28 ods. 4:

V súlade s článkom 37 smernice Rady 78/660/EHS v platnom znení sa upúšťa od povinnosti odpísať goodwill do piatich rokov od jeho obstarania. Účtovné jednotky si stanovia obdobie, počas ktorého budú goodwill odpisovať. Ostatné podrobnosti sú ustanovené v jednotlivých opatreniach upravujúcich postupy účtovania.

K bodu 23 - § 36 ods. 1:

Zjednocujú sa lehoty na uchovávanie účtovných záznamov, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane s osobitnými predpismi.

K bodu 24 - § 39g:

Prechodnými ustanoveniami v súlade s novelou zákona o dani z príjmov sa ustanovuje, že na odpisovanie goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.

K čl. IV

K bodu 1 - § 2 ods. 14:

Navrhuje sa rozšíriť subjekty verejného záujmu o zdravotné poisťovne a účtovné jednotky, ktoré zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 - § 2 ods. 16:

Definuje sa Etický kódex audítora, ktorý vydáva Slovenská komora audítorov ako svoj vnútorný predpis, ktorý vychádza z Etického kódexu vydaného Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC).

K bodu 3 - § 3 ods. 5:

Z mítingu s predsedom Výboru pre audit a dohľad nad audítorskou profesiou Európskej komisie 30. 6. 2008 vyplynulo upozornenie, že audítor z tretej krajiny sa môže stať v členskom štáte štatutárnym audítorom, len ak je uzavretá s príslušnou treťou krajinou zmluva o reciprocite, ktorá sa uzatvára v nadväznosti na rozhodnutie Komisie o primeranej úrovni dohľadu nad výkonom auditu v tretích krajinách. Nie je postačujúce, ak audítor z tretej krajiny splní všetky podmienky pre vstup do audítorskej profesie, ktoré sú ustanovené pre audítora z členského štátu. Preto sa navrhuje audítora z tretej krajiny vypustiť z § 3 ods. 5 a nadväzne na to sa § 3 dopĺňa odsekom 6.

K bodu 4 - § 3 ods. 6:

V súlade s predchádzajúcim bodom sa navrhuje vložiť nový odsek 6, v ktorom sa ustanovujú podmienky pre audítora z tretej krajiny, ktoré musia byť splnené, ak sa chce v SR stať štatutárnym audítorom.

K bodu 5 - § 3 ods. 7:

Podmienky a predpoklady výkonu auditu, ktoré sú ustanovené v § 3 ods. 1 pre tuzemských uchádzačov, v odseku 5 pre uchádzačov z iných členských krajín (euroaudítorov) a v odseku 6 pre uchádzačov z tretích krajín musia byť splnené pred podaním žiadosti na vykonanie audítorskej skúšky alebo skúšky spôsobilosti.

24

K bodu 6 - § 5 ods. 3:

Ide o zosúladenie pojmov zákona č. 540/2007 Z. z. s 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri v z. n. p.

K bodu 7 - § 8 ods. 1 písm. c):

Audítori a audítorské spoločnosti sú povinní podľa § 25 ods. 4 uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škody a zároveň sa im v tomto ustanovení ukladá povinnosť informovať úrad o uzavretí zmluvy. Navrhuje sa za nesplnenie oznamovacej povinnosti pozastaviť audítorovi alebo audítorskej spoločnosti licenciu do doby, kým si nesplnia oznamovaciu povinnosť voči úradu. Pozastavenie licencie zaznamená úrad podľa § 9 ods. 2 písm. j) v zozname audítorov alebo podľa §10 ods. 2 písm. l) v zozname audítorských spoločností.

K bodu 8 - § 11 ods. 2 písm. f):

Navrhovanou úpravou dôjde k rýchlejšiemu a flexibilnejšiemu postupu zo strany UDVA pri vybavovaní žiadosti o vyčiarknutie z príslušného zoznamu.

K bodu 9 - § 14 ods. 2 písm. h):

Uvedenou úpravou sa reaguje na navrhované doplnenie definícií v § 2.

K bodu 10 - § 19 ods. 2 písm. h):

Zmena vyplýva zo záverov bilaterálneho mítingu s predsedom Výboru pre audit a dohľad nad audítorskou profesiou Európskej komisie 30. 6. 2008, keď sa požaduje, aby pri hodnotení nezávislosti audítora, ktorý vykonáva audit v účtovnej jednotke bolo prekážkou aj to, ak je audítor blízkou osobou, ak vykonáva správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo núteného správcu v účtovnej jednotke, v ktorej vykonáva audit, ak by poskytoval znalecké služby podľa zákona č. 382/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, alebo ak by účtovná jednotka nezaplatila za vykonaný audit dlhšie ako jeden rok. Návrh bol upravený aj o pripomienku UDVA k tomuto ustanoveniu.

K bodu 11 - § 19 ods. 3:

Ide o upresnenie textu ustanovenia. Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí vedú v účtovnej jednotke účtovníctvo a zostavujú účtovnú závierku, nemôžu v nej vykonávať audit, pretože by došlo k ohrozeniu ich nezávislosti.

K bodu 12 - § 21 ods. 7:

Ide o zosúladenie s čl. 25 písm. b) smernice č. 2006/43/ES, podľa ktorého poplatky za audity nemôžu byť založené ani na akejkoľvek forme podmienenosti okrem poskytovania dodatočných (neaudítorských) služieb auditovanému subjektu.

K bodu 13 - § 24 ods. 1 písm. a):

Ide o úpravu v nadväznosti na čl. 40 ods. 1 písm. a) smernice č. 2006/43/ES.

K bodu 14 - § 24 ods. 1 písm. i):

Ide o zosúladenie s § 2 ods. 15 zákona.

K bodu 15 - § 33 ods. 8 písm. b):

Ide o doplnenie ustanovenia v nadväznosti na čl. 47 ods. 1 písm. c) smernice č. 2006/43/ES

25

a v súvislosti s upozornením EK, že na posúdenie primeranosť rovnocennosti pri orgánoch dohľadu z tretích krajín je kompetentná Európska komisia.

K bodu 16 - § 41 ods. 2 písm. f):

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť dozornej rady SKAU o zasielanie podnetov na disciplinárne konanie aj v prípade ak audítor, audítorská spoločnosť alebo asistent audítora porušili vnútorné predpisy SKAU.

K bodu 17 - § 49 ods. 5:

Vzhľadom na to, že do orgánov rady jednotlivé orgány nominujú zástupcov, ktorí nie sú ich zamestnancami, bolo potrebné upraviť úhradu cestovných a iných výdavkov a výdavkov za stratu času, ktoré týmto zástupcom vznikajú pri výkone ich funkcie v orgánoch rady. Generálny riaditeľ je zamestnancom UDVA, preto sa na neho úhrada skutočných výdavkov a náhrada času nevzťahujú.

K bodu 18 - § 59 ods. 1:

Ide o odstránenie duplicitného schvaľovania disciplinárneho poriadku SKAU Úradom pre dohľad nad výkonom auditu.

K bodu 19 - § 60 ods. 1 písm. d):

Ide o upresnenie čerpania prostriedkov príspevku zo štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Príspevok v nadväznosti na zákon o rozpočtových pravidlách podlieha ročnému zúčtovaniu.

K bodu 20 - § 63 ods. 2:

Ide o upresnenie textu.

K bodu 21

V nadväznosti na vloženie odseku 16 do § 2, ktorým sa definuje Etický kódex audítora, sa odstraňuje zavedená legislatívna skratka a v nadväznosti na vloženie nového odseku 6 do § 3 a následné prečíslovanie nasledujúcich odsekov, sa upravil odkaz na ne v celom zákone.

K čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. I bodu 32 [§ 50 ods. 1 písm. b) zákona], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.