Dôvodová správa

Všeobecná časť

V predkladacej správe k Návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o uplatňovaní výhrady svedomia sa píše:

„Sloboda svedomia predstavuje najvyšší prejav dôstojnosti človeka, nakoľko iba na základe slobodného a všeobecne prospešného konania a rozhodovania sa môže človek úplne realizovať, dosiahnuť zmysel a cieľ svojho života. Ľudský život je pritom prvoradou všeľudskou uznávanou hodnotou, pretože je základnou podmienkou ľudského konania a ľudských zážitkov, fungovania medziľudských vzťahov a nakoniec dosiahnutia spoločného dobra, čo je zmyslom existencie človeka. Preto by mal mať každý prirodzené právo na uplatnenie výhrady svojho svedomia vo vzťahu k týmto všeľudským hodnotám.“

Tento citát vystihuje zámery predkladateľov zákona. Ústava Slovenskej republiky v čl. 24, ods. 1, zaručuje slobodu svedomia. Predložený zákon upravuje rozsah a podmienky práva uplatniť výhradu vo svedomí.

Toto právo je zakotvením právneho a historického vývoja kresťanského cyrilometodského odkazu, medzinárodne uznávaných princípov slobody a deklarovaním vôle prispievať k celkovému duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnosti.

Potreba prijatia zákona narastá po spoločenskom vývoji posledných desaťročí, kedy dochádza k závažným zmenám hodnotových a etických systémov a k ich pluralizácii. Táto pluralizácia sa týka najmä otázok ochrany ľudského života, ochrany rodiny, etických štandardov vedeckého výskumu. Pri presadení sa nových hodnotových systémov, ktoré sa odvracajú od tradičných hodnôt, dochádza k nebezpečenstvu, že občania, rešpektujúci tradičné hodnoty, budú vystavení tlaku, aby vo svojich povolaniach postupovali v rozpore so svojím svedomím.

Zákon teda rozširuje mieru slobody v spoločnosti tým, že zaručuje občanom možnosť vykonávať svoje povolanie v súlade so svedomím a nebyť za to diskriminovaný.

Osobitná dôvodová správa k článku I:

k § 1:

k odseku 1)

Návrh zákona o výhrade vo svedomí je návrh, ktorého účelom je zákonné vyjadrenie práva na slobodné uplatnenie výhrady vo svedomí.

Toto právo je zakotvené v zmluve podpísanej dňa 24. novembra 2000 vo Vatikáne („Základná zmluva“), a to v článku 7 podľa ktorého „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“ Základnou zmluvou došlo k uznaniu práva Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike, nedošlo však k uznaniu práva ostatných registrovaných cirkví do roviny zákona. K implementácií Základnej zmluvy do právneho poriadku Slovenskej republiky došlo oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z.

k odseku 2)

Obsah ustanovenia vypovedá o právnej, kultúrnej a duchovnej hodnote nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj iných štátnych príslušníkov hlásajúcich sa k slovenskej národnosti. Zvýrazňuje historické skúsenosti a tradície, poukazuje na medzinárodne uznávané a uznané princípy slobody a vôľu prispievať k celkovému duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnosti.

k § 2:

Výhrada vo svedomí je vysoko individuálne právo každého na slobodné uplatnenie výhrady vo svedomí k všeľudským hodnotám ako napr. ľudský život a jeho význam, ľudská dôstojnosť, rodina a manželstvo, vôľa chrániť právo na ľudský život, ďalej napr. biologická integrita a psychologická integrita, ale k iným hodnotám týkajúcich sa týchto všeľudských hodnôt.

k § 3:

k odseku 1)

Celkové upevnenie práva na výhradu vo svedomí zákonným spôsobom je sledované úmyslom chrániť a rozvíjať také všeobecné hodnoty, ktoré sa týkajú významu ľudského života a vôle chrániť právo na ľudský život, ako napr. ľudský život samotný, ľudská dôstojnosť, rodina a manželstvo. Z týchto, ale aj z ďalších vyplýva dobro spoločnosti ako relatívne meradlo dobrých mravov. Preto tieto hodnoty samy o sebe vyžadujú ochranu pred ich stratou, poškodením, obmedzením ich rozvoja a generačného odovzdávania.

k odseku 2)

Základné ľudské právo – sloboda myslenia, náboženskej viery, vyznania a svedomia, je zaručená čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „sa zaručuje sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“ Právo na slobodné uplatnenie výhrady vo svedomí je preto zaručené pre osoby bez rozdielu náboženského vyznania, ako aj pre osoby bez náboženského vyznania.

k § 4:

k odseku 1)

V súlade s princípom legality sa právo na výhradu vo svedomí vykonáva právnym spôsobom, resp. v súlade s právom. Toto ustanovenie zákona vymedzuje pôsobnosť uplatnenia práva. Právo na výhradu vo svedomí možno uplatniť len podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, v jeho medziach a v medziach medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

k odseku 2)

Uplatnenie výhrady vo svedomí je v spojitosti s § 2 a § 5 zákona slobodné uplatnenie námietky urobenej na základe princípu slobody svedomia. Právo uplatňovať výhradu vo svedomí neoprávňuje ku konaniu vedúcemu k zneužitiu výhrady vo svedomí.

k odseku 3)

V tomto odseku ide o všeobecnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Konkrétne právne vzťahy, ktorých sa táto zásada týka sú upravené v jednotlivých zákonoch. Otázka diskriminácie je riešená najmä zákonom NR SR č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

k § 5:

Zákon obsahuje, používa a zakotvuje viacero pojmov, ktoré do tohto momentu neboli použité. Z toho dôvodu došlo k ich bližšej špecifikácií.

k písmenu a)

Vieroučnými a mravoučnými zásadami sa rozumejú zásady vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi, zásady vyhlásené registrovanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami podľa osobitného zákona a zásady dobrých mravov demokratickej spoločnosti v sociálnej, morálnej a kultúrno-duchovnej oblasti. Zoznam cirkví a náboženských spoločností je uvedený v prílohe zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov a tvorí jeho súčasť (§ 22 zákona).

k písmenu b)

Výhradou vo svedomí sa rozumie námietka urobená na základe princípu slobody svedomia, podľa ktorého môže každý odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad v spojitosti s písmenom a).

k písmenu c)

Konaním sa rozumie aj spoluúčasť na konaní a akúkoľvek aj časovo neobmedzenú činnosť súvisiacu s týmto konaním vrátane asistencie. Konanie v tomto zmysle zahŕňa fyzickú a psychickú zložku – predstavuje prejav vôle vo vonkajšom svete. Konanie v súvislosti s písmenom b) predstavuje hlavne nečinnosť, nakoľko uplatnenie výhrady vo svedomí v konečnom dôsledku znamená nevykonať činnosť ktorá je predmetom výhrady.

k § 6:

Text paragrafu vypočítava taxatívnym spôsobom oblasti, v ktorých sa môže právo na výhradu vo svedomí uplatniť.

k písmenu a)

V rámci činnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vrátane výkonuvojenskej služby, najmä v spojitosti so zákonom NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákonom NR SR č. 321/2002 Z. z. o

ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa článku 25 Ústavy Slovenskej republiky „je obrana Slovenskej republiky povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.“

k písmenu b)

V oblasti zdravotníctva je výhrada svedomia upravená v prílohe č. 4 zákona č. 578/2002 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Etický kódex zdravotníckeho pracovníka). V zmysle tohto kódexu „od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov“. Ustanovenie demonštratívne vypočítava úkony voči ktorým sa môže výhrada vo svedomí uplatniť, a to najmä vo vzťahu k umelým prerušeniam tehotenstva, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii a antikoncepcii.

k písmenu c)

Zákon NR SR č. 245/2008 Z. Z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje v § 2 pod písmenom f) výchovu ako „komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej“, pojem vzdelávanie je pod písmenom g) definovvaný ako „cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou. Realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu je založená na určitých princípoch (§ 3 školského zákona) a aj z toho dôvodu bolo nutné zakomponovať výhradu vo svedomí do tejto oblasti.

k písmenu d)

Činnosť advokátov je okrem iného upravená najmä v zákone NR SR č. 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 20 odseku 2) tohto zákona „je advokát oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak nebol podľa osobitných predpisov na zastupovanie ustanovený alebo ak nebol určený podľa odseku 3; ustanovenie § 21 tým nie je dotknuté.“ Osobitnými predpismi určujúcimi výnimku z odmietnutia poskytovania právnych služieb sú napr. § 30 a 31 Občianskeho súdneho poriadku a § 38 až 40a Trestného poriadku. Je však nevyhnutné, aby práve v zmysle navrhovaného zákona mohla byť výhrada vo svedomí uplatnená aj ustanoveným zástupcom.

k písmenu e)

Rovnako je možné uplatniť výhradu vo svedomí aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, obdobných právnych vzťahov, vzťahov pri vykonávaní štátnej služby, a iných pracovných pomerov.

k § 7:

Je nepredstaviteľné, aby v právnom štáte bolo osobám vykonávajúcich služby v prospech občanov, ale aj v prospech iných osôb, uložená povinnosť vykonávať činnosť, ktorá smeruje proti ich ochrane a marí tak ich celkové poslanie. Z toho dôvodu bolo zákonom stanovená

podmienka, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemožno pre ich zriadenie alebo činnosť uložiť povinnosť

a)vykonávať umelé prerušenia tehotenstva

b)vykonávať umelé alebo asistované oplodnenia

c)vykonávať pokusy alebo nakladať s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami,

d)vykonávať eutanáziu

e)klonovanie

f)vykonávať sterilizáciu

g)vykonávať úkony spojené s antikoncepciou.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je definovaný v § 4 uvedeného zákona.

k § 8:

k odseku 1)

Konanie, ktoré je dôsledkom uplatnenia výhrady vo svedomí vylučuje právnu zodpovednosť osoby, ktorá toto právo uplatnila. Ustanovenie tohto paragrafu je nevyhnutnou ochranou osoby, ktorá uplatnila výhradu vo svedomí. Vylučuje akúkoľvek právnu zodpovednosť osoby, okrem prípadov stanovených zákonom.

k odseku 2)

Ustanovenie stanovuje prípad vylúčenia odseku jeden, a to v prípade ak dôjde k zneužitiu výhrady vo svedomí.

k § 9:

Nie je vylúčené, že môže dôjsť k vzniku spornej otázky v rámci mravoučných a vieroučných zásad. Za účelom obchádzania akýchkoľvek sporov, ale aj za účelom jasnejšieho výkladu mravoučných a vieroučných zásad, sú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti povinné poskytnúť na požiadanie súčinnosť pri výklade svojich vieroučných a mravoučných zásad.

k odseku 1)

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti poskytnú výklad prostredníctvom svojho povereného orgánu. Výklad poskytnú na základe požiadania, ale žiadna okolnosť nebráni tomu, aby bol výklad podaný aj bez požiadania. Etické otázky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 5 zákona NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posudzuje nezávislá etická komisia. Podmienky činnosti etickej komisie sú upravené práve v uvedenom § 5 zákona a v štatúte, ktorý vydá zriaďovateľ príslušnej etickej komisie. Podľa § 28 zákona posudzuje etická komisia etickú prijateľnosť projektu biomedicínskeho výskumu.

k odseku 2)

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú právo zriaďovať, v súvislosti s odsekom jeden, právnické osoby, ktorých predmetom činnosti bude výklad vieroučných a mravoučných zásad. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby túto činnosť mohli vykonávať už zriadené právnické osoby, prípadne inštitúcie.

k odseku 3)

Majetok takto zriadených právnických osôb je tvorený majetkom jednotlivých zriaďovateľov.

Osobitná dôvodová správa k článku II:

Z dôvodu zakotvenia nového inštitútu do právneho systému Slovenskej republiky bolo nevyhnutné novelizovať niektoré, k dnešnému dňu účinné zákony. Jedným z týchto zákonov je práve zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a to konkrétne o jeho doplnenie o nový § 30a. V zmysle nového ustanovenia „uplatnenie výhrady vo svedomí v čine inak trestnom vylučuje trestnú zodpovednosť osoby, ktorá túto výhradu uplatnila.

Na základe takéhoto konania, resp. nečinnosti (uplatnenie výhrady) nepôjde o protiprávne konanie, ak bola výhrada vo svedomí uplatnená na základe zákona a v jeho medziach.

Osobitná dôvodová správa k článku III:

V súvislosti s navrhovaným § 6 písmeno d) zákona je nutné novelizovať zákon NR SR č. 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, a to o doplnenie ustanovenia § 20 ods. 2.

Osobitná dôvodová správa k článku IV:

Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Nie je nutné nadobudnutie účinnosti zákona predlžovať o tzv. legisvakačnú dobu.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o práve na výhradu vo svedomí a jeho uplatnení (zákon o výhrade vo svedomí) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého

stupňa Európskych spoločenstiev

- primárnom v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje práva zaručené Dohovorom Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako všeobecne právne princípy.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na hospodárenie verejnej a súkromnej sféry.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a nevyžaduje žiadne zmeny podnikateľského prostredia.