NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

Návrh

zákon

z ........................ 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 207/2008 Z. z.. a zákona č. 477/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 5 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:

„(9) Povinná osoba je povinná zverejniť text zmluvy, ktorej obsahom je použitie verejných financií alebo nakladanie s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetku obce, a to najneskôr do troch dní odo dňa platnosti zmluvy.“.

Doterajší odsek 9 sa označí ako odsek 10.

2.V § 19 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Transparentnosť je jedným z princípov dobrého spravovania, ktorého dodržiavanie vedie k zodpovednému a efektívnemu rozhodovaniu a využívaniu zverených finančných zdrojov a zvereného majetku. Je to princíp, ktorý je možné zákonom regulovať, čo nie je možné napríklad u princípu verejnej zodpovednosti.

V súčasnosti zákonodarcovia na celom svete posilňujú legislatívu na dodržiavanie princípu transparentnosti, prijímaním a prehlbovaním zákonov o slobodnom prístupe k informáciám. Dodržiavanie princípu transparentnosti odporúčajú takmer všetky medzinárodné organizácie ako napr. Svetová banka, Medzinárodný menový fond, alebo aj Európska komisia (Biela kniha o dobrom spravovaní, 2001).

Na Slovensku je zákon o slobodnom prístupe k informáciám platný od roku 2000. Napriek tomu sa stále vyskytujú prípady, kedy z dôvodu nízkej transparentnosti a neochoty zverejniť uzavreté zmluvy je hospodárenie so zvereným majetkom resp. zverenými finančnými zdrojmi málo efektívne, resp. neefektívne. (napr. prípad Štátne lesy, š.p.). Keďže verejné inštitúcie (štátne aj samosprávne) hospodária de facto so zvereným majetkom a so zverenými finančnými zdrojmi, majú občania právo byť informovaní, ako tieto inštitúcie s nimi narábajú a či nedochádza k zneužívaniu pri rozhodovaní a nakladaní s verejnými financiami a majetkom. Preto občania majú právo byť informovaní o všetkých zmluvách, ktoré verejná inštitúcia uzavrela.

Novela prehlbuje tzv. aktívnu transparentnosť zavedením povinnosti zverejniť uzavreté platné zmluvy, v ktorých sa použili verejné finančné zdroje resp. nakladalo s majetkom štátu, majetkom obce alebo majetkom samosprávneho kraja a to najneskôr do troch dní odo dňa platnosti zmluvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Povinná osoba je povinná zverejniť akúkoľvek zmluvu, ktorú uzavrela, v ktorej sa použili verejné finančné zdroje resp. sa nakladalo s majetkom, s ktorým hospodári. Zmluva sa zverejní do troch dní odo dňa platnosti zmluvy spôsobom, upraveným podľa tohto zákona. Zverejnenie textu zmluvy sa udeje s ohľadom na platné obmedzenia prístupu k informáciám uvedené v § 8 až 13 tohto zákona. Zmluva je platná, keď ju podpíšu všetky zmluvné strany, bez ohľadu na jej účinnosť či zakotvenie odkladacích podmienok (§ 36 Občianskeho zákonníka).

K bodu 2

Druhá veta § 19 súčasne platného zákona znie: „Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).“ Týmto zákon ustanovil pre obecné úrady osobitnú právomoc vydávať rozhodnutia. To je ale v rozpore s ustanovením § 13 zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého jediným správnym orgánom v administratívnoprávnych vzťahoch je starosta obce (primátor mesta). Dochádza tým aj k popretiu samosprávnych princípov vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky – čl. 64 a nasl. a Európskej charty miestnej samosprávy, pretože obecný úrad je výkonným subjektom bez právnej subjektivity a je vykonávateľom rozhodnutí starostu a to vrátane písomného vyhotovenia a prípravy týchto rozhodnutí. Vypustením tejto vety sa dosiahne konzistentný právny stav. Žiadateľ, ktorý nebude spokojný so sprístupnenou informáciou, sa bude môcť domáhať nápravy na rokovaní obecného zastupiteľstva alebo súdnou cestou.

K Čl. II

Vzhľadom na legislatívny proces sa uvedená legisvakačná doba javí ako primeraná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

návrh zákona svojou problematikou:

•nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

•nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

•nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

4. Problematika návrhu zákona:

je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Smernica 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

DOLOŽKA

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,

environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Je pravdepodobné, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Na jednej strane by sa síce mohlo zdať, že zákon vyvolá zvýšené administratívne náklady spojené so zverejňovaním zmlúv, ktoré uzatvorili povinné osoby, na strane druhej táto povinnosť istým spôsobom platila už teraz (návrh zákona ju len presne špecifikuje, aby sa odstránili interpretačné pochybnosti) a nezanedbateľným prínosom je zvýšenie verejnej kontroly nad vynakladaním verejných prostriedkov, a teda aj zvýšená eliminácia klientelistického správania, čo v konečnom dôsledku bude znamenať úsporu verejných financií resp. ich zhodnotenie (napr. pri predaji majetku).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Je pravdepodobné, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Je pravdepodobné , že zvýšenie transparentnosti bude mať pozitívny účinok na podnikateľské prostredie.