Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V dôsledku globálnej finančnej krízy, ktorá sa začala prejavovať v druhej polovici roka 2007, sú finančné trhy vystavené mimoriadne turbulentnému vývoju. Súčasná kríza sa vyznačuje najmä poklesom dôvery investorov a jej charakteristickým znakom sa stala rýchlosť, s akou dokáže zasiahnuť vybrané segmenty finančného trhu. Vzhľadom na vzájomné prepojenia národných finančných trhov nemožno ani v Slovenskej republike vylúčiť scenáre podobné tým, ktoré nastali v niektorých iných krajinách. V záujme posilnenia predpokladov na zachovanie fungovania finančného trhu a udržanie finančnej stability, ako aj vytvorenia mechanizmu na nápravu potenciálnej vážnej poruchy v hospodárstve Slovenskej republiky, je potrebné prijatie určitých preventívnych opatrení, ktoré zvýšia úroveň pripravenosti na riešenie krízovej finančnej situácie v bankách.

Cieľom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému a zároveň zmiernenie možného prenosu krízy z finančného sektora do reálnej ekonomiky. Oba tieto ciele, ako aj návrh zákona sú v súlade s Koordinovaným európskym akčným plánom krajín eurozóny, prijatým dňa 12. októbra 2008 na stretnutí hláv štátov a vlád krajín eurozóny, dokumentmi Európskej komisie prijatými pre oblasť poskytovania štátnej pomoci finančným inštitúciám v súvislosti s globálnou finančnou krízou, ako aj s odporúčaniami Európskej centrálnej banky pre oceňovanie tejto pomoci. Ide o nasledovné dokumenty:

1.Oznámenie Komisie – Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8).

2.Oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 010, 15.1.2009 s. 2).

3.Odporúčanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o štátnych zárukách za dlhy bánk, zverejnené dňa 19. decembra 2008.

4.Odporúčanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o oceňovaní rekapitalizácií, zverejnené dňa 19. decembra 2008.

Z hľadiska pôsobnosti sa návrh zákona vzťahuje na všetky banky so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorým bolo vydané povolenie na vykonávanie bankových činnosti. Vytvára podmienky na rýchle a efektívne poskytnutie osobitnej záruky banke alebo na rekapitalizáciu banky zo strany štátu. O poskytovaní pomoci bude rozhodovať vláda Slovenskej republiky, poskytovateľom pomoci bude Ministerstvo financií SR. Pomoc sa bude poskytovať na základe žiadosti banky. Administratívny proces predkladania a posudzovania žiadosti sa navrhuje veľmi flexibilný, v ideálnom prípade by mal trvať štyri kalendárne dni. K žiadosti sa vyjadruje Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

Návrh zákona ďalej stanovuje podmienky poskytnutia osobitnej záruky a vkladu majetku štátu (najmä zaplatenie odplaty) a upravuje opatrenia, ktoré banka musí prijať na zabránenie zneužitia poskytnutej pomoci.

V súlade s oznámeniami Európskej komisie týkajúcimi sa poskytovania štátnej pomoci, návrh zákona zakotvuje povinnosť Ministerstva financií SR monitorovať fungovanie, účinnosť opatrení pomoci a využitie jednotlivých nástrojov.

Doložka pre posudzovanie vplyvov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Poskytnutie stabilizačnej pomoci formou rekapitalizácie banky (zvýšenie základného imania zo štátnych finančných aktív) a formou poskytnutia osobitnej záruky za dlhové cenné papiere banky alebo za úver banky môže mať negatívny vplyv na schodok a dlh verejnej správy a to v závislosti od schopnosi jednotlivých bánk tieto prostriedky do štátnych finančných aktív vrátiť. Správne posúdenie tejto schopnosti bude vyžadovať uplatnenie individuálneho prístupu k dotknutým bankám podľa pravidiel ESA 95.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Predmetom právnej úpravy zákona je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému ako celku a na zmiernenie možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy z bankového sektora do hospodárstva SR, čo môže mať pozitívny vplyv aj na bezpečnosť úspor a vkladov obyvateľstva a podnikateľskej sféry.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nepredpokladá sa vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Zámerom poskytnutia stabilizačnej pomoci banke je pokračovanie jej ďalšieho fungovania a tým aj vytvorenia predpokladov pre výkon úverových a iných aktívnych obchodov, čo by malo prispieť k rozšíreniu zdrojových možností pre financovanie prevádzkových ale aj vývozných činností podnikov a tým aj k udržaniu, resp. k postupnému rastu zamestnanosti v SR.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Cieľom zákona je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor, pričom jedným z účelov poskytnutia stabilizačnej pomoci banke je podpora ekonomiky prostredníctvom poskytovania úverov na uspokojenie existujúceho dopytu po úveroch, čo by malo pozitívne vplývať na udržanie, resp. rozvoj podnikateľských aktivít a sekundárne na celkové zvýšenie spotreby.

6.Odhad dopadov na informatizáciu spoločnosti:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne právo:

➢čl. 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

➢smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov v platnom znení ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv.2),

➢smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií v platnom znení (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006),

➢Usmernenie Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2004/C 244/02) (Ú.v. EÚ C 244, 1.10.2004),

➢oznámenie Komisie - Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou krízou (2008/C 270/02) (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008),

➢oznámenie Komisie - Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčastnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (2009/C 10/03) (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009).

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica 2006/48/ES bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

B. Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým sú podmienky, postup poskytovania stabilizačnej pomoci bankám s cieľom zmiernenia možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy z bankového sektora na ekonomiku Slovenska a kontrola dodržiavania podmienok tejto stabilizačnej pomoci.

K § 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje formy stabilizačnej pomoci banke, ktorými môžu byť peňažný vklad zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky a osobitná záruka za zákonom stanovené záväzky banky, ktorými môžu byť dlhopisy vydané bankou s termínom splatnosti najmenej tri mesiace a najviac tri roky a krátkodobý úver s lehotou splatnosti od troch mesiacov do jedného roka poskytnutý banke napr. inou bankou, Národnou bankou Slovenska alebo inou osobou, napr. materskou bankou. V prípade úveru od Národnej banky Slovenska môže ísť o krátkodobý úver na dočasnú podporu likvidity banky za podmienok vymedzených v § 24 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska. V prípade krátkodobého úveru od inej banky sa môže osobitná záruka poskytnúť len na úverový záväzok banky a nemôže sa týkať medzibankových depozít. Stabilizačná pomoc môže byť poskytnutá len na zákonom stanovené účely. Maximálna výška stabilizačnej pomoci vo forme peňažného vkladu zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky poskytnutá jednej banke nesmie presiahnuť 50 % požiadaviek na vlastné zdroje banky. Stabilizačnú pomoc poskytuje Ministerstvo financií SR, prijímateľom je banka, možno ju poskytnúť opakovane a súbežne, avšak na jej poskytnutie nie je právny nárok. Jednotlivú stabilizačnú pomoc formou osobitnej záruky za dlhopisy možno poskytnúť najdlhšie na obdobie troch rokov, za krátkodobý úver najdlhšie na obdobie jedného roka.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na základe žiadosti o poskytnutie stabilizačnej pomoci, ktorú predkladá banka. Vymedzujú sa tu náležitosti žiadosti, vrátane príloh (odseky 3 a 4). Úplnú žiadosť predkladá Ministerstvo financií SR na zaujatie stanoviska Národnej banke Slovenska (odsek 5). Národná banka Slovenska svoje stanovisko k žiadosti predloží do 2 kalendárnych dní od jej doručenia. Obsah stanoviska je vymedzený v odseku 6.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje postup Ministerstva financií SR v závislosti od stanoviska Národnej banky Slovenska k predloženej žiadosti banky o poskytnutie stabilizačnej pomoci. Ak Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku odporúča poskytnúť stabilizačnú pomoc, Ministerstvo financií SR predloží návrh na poskytnutie stabilizačnej pomoci vláde na schválenie do dvoch kalendárnych dní od doručenia tohto stanoviska. V prípade

neodporučenia poskytnúť stabilizačnú pomoc Ministerstvo financií SR banke oznámi, že žiadosť zamieta.

Vláda o poskytnutí, resp. neposkytnutí stabilizačnej pomoci rozhodne do 2 kalendárnych dní od doručenia návrhu zo strany Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR bezodkladne po schválení poskytnutia stabilizačnej pomoci vládou vydá rozhodnutie o schválení stabilizačnej pomoci banke a o vydaní rozhodnutia informuje Národnú banku Slovenska. Ak vláda návrh na poskytnutie stabilizačnej pomoci neschváli, Ministerstvo financií SR banke oznámi, že žiadosť zamieta.

Rozhodnutie Ministerstva financií SR o schválení stabilizačnej pomoci okrem náležitostí podľa zákona č. 71/1967 Zb. obsahuje aj formu schválenej stabilizačnej pomoci, jej výšku, účel a dobu, na ktorú sa poskytuje. Prílohou tohto rozhodnutia je stabilizačný plán. Ak ide o stabilizačnú pomoc formou poskytnutia osobitnej záruky rozhodnutie Ministerstva financií SR obsahuje aj špecifikáciu krátkodobého úveru alebo dlhopisov, za ktoré sa osobitná záruka poskytuje. Ak zo stanoviska Národnej banky Slovenska vyplýva, že finančná situácia v banke je obzvlášť nepriaznivá, stabilizačný plán musí spĺňať aj náležitosti reštrukturalizačného plánu podľa Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje podmienky poskytnutia stabilizačnej pomoci, ktoré je povinná banka, ktorej bola schválená stabilizačná pomoc splniť. Sú to najmä nasledovné podmienky: zaplatenie odplaty, použitie stabilizačnej pomoci na schválený účel a v súlade so zmluvou o poskytnutí stabilizačnej pomoci a so stabilizačným plánom, prijatie opatrení bankou na zabránenie zneužitia stabilizačnej pomoci a ďalšie podmienky uvedené v zmluve o poskytnutí stabilizačnej pomoci. Podrobnosti o určovaní výšky odplaty, o zmene jej výšky, spôsob jej platenia a podrobnosti o spôsobe vrátenia stabilizačnej pomoci ustanoví vyhláška Ministerstva financií SR po dohode s Národnou bankou Slovenska. V prípade porušenia stanovených podmienok sú v predmetnom ustanovení (odseky 7 a 8) vymedzené sankčné mechanizmy.

K § 6

V § 6 odsek 1 sa ustanovuje, že Ministerstvo financií SR uzatvorí s bankou zmluvu o stabilizačnej pomoci bezodkladne po vydaní rozhodnutia o schválení stabilizačnej pomoci. Zmluva sa uzatvára medzi Ministerstvom financií SR a bankou. Zároveň sa v odsekoch 2 a 3 vymedzujú náležitostí tejto zmluvy, pričom jej prílohou je stabilizačný plán. Zmluva bude okrem iných náležitosti podrobne upravovať aj spôsob vrátenia stabilizačnej pomoci, ak ide o stabilizačnú pomoc formou peňažného vkladu do základného imania banky. Takýmto spôsobom môže byť spätné odkúpenie štátneho podielu alebo spätné zníženie základného imania banky a vyplatenie štátu ako akcionára.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje problematiku kontroly dodržiavania podmienok, za ktorých bola stabilizačná pomoc poskytnutá a plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o stabilizačnej pomoci bankou. Túto kontrolu vykonáva Ministerstvo financií SR, ktoré prvýkrát vykoná kontrolu po uplynutí dvoch mesiacov uzavretia zmluvy o stabilizačnej pomoci. Pri výkone

kontroly postupuje Ministerstvo financií SR primerane podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

Ustanovenie § 7 zároveň vymedzuje právomoc MF SR ukladať a vymáhať sankcie podľa tohto zákona.

Ak je predmetom kontroly splnenie povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a), Ministerstvo financií SR je oprávnené prizvať zamestnancov Národnej banky Slovenska, ktorí sa na môžu na takejto kontrole zúčastniť na zmluvnom základe.

K § 8

Ustanovenie § 8 je spoločným a prechodným ustanovením. Predovšetkým ustanovuje, aby banka vytvorila predpoklady na poskytnutie stabilizačnej pomoci formou peňažného vkladu zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky spočívajúce v zabezpečení vylúčenia práv akcionárov na prednostné upisovanie akcií postupom podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka. Zároveň sa ustanovuje, že na postup pri vrátení takejto stabilizačnej pomoci sa nepoužije osobitný predpis, t.j. zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje postup nakladania s majetkovými účasťami štátu na podnikaní právnických osôb. Ďalej sa ustanovuje správa poskytnutých osobitných záruk, ktorú vykonáva Ministerstvo financií SR, ak dôjde k realizácií osobitnej záruky pri stabilizačnej pomoci poskytnutej formou záruk. V tomto prípade sa ďalej ustanovuje povinnosť pre banku uzavrieť s Ministerstvom financií SR písomnú zmluvu o návratnej finančnej výpomoci a jej náležitosti. Upravuje sa aj mechanizmus v prípade, ak banka túto povinnosť nesplní. Ustanovenie § 8 v odsekoch 6 a 7 obsahuje informačnú povinnosť voči Európskej komisii.

K § 9

V § 9 sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ani ustanovenia zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom okrem ustanovenia § 7 ods. 1, ktoré upravuje ukladanie a vymáhanie sankcii podľa tohto zákona.

K § 10

§ 10 stanovuje najneskorší termín, do ktorého je možné uzavrieť zmluvu o poskytnutí stabilizačnej pomoci banke podľa tohto zákona, ktorým 31. december 2010.

K čl. II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Cieľom je vytvoriť priestor na možnosť vylúčenia prednostného práva na upisovanie akcií, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu návrhu zákona o zmiernení vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor.

K bodu 2

Navrhnuté doplnenie § 408a ods. 8 Obchodného zákonníka je nevyhnutné na zachovanie účinkov záväzku podriadenosti v prípade zmeny veriteľa pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti. Inak by sa v prípade zmeny veriteľa stratil a zanikol by zmysel a podstata existencie pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, čo by mohlo ohroziť klientov dlžníkov z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, napríklad klientov finančných inštitúcií, ktoré sú dlžníkmi z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti. Ide o opatrenie súvisiace so stabilizáciou finančnej situácie banky.

K čl. III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, konkrétne sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 3f) o zákon č. 386/1992 Zb. o štátnom dlhu a štátnych zárukách v znení neskorších predpisov, čím sa umožní vydať štátne dlhopisy na účely zvýšenia štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády SR. Ide o opatrenie, ktoré umožňuje získať dodatočné volné zdroje na realizáciu protikrízových opatrení vlády vrátane stabilizácie bankového sektora.

K čl. IV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa možnosť predĺžiť lehotu na vyplatenie náhrad za nedostupné vklady, ktorá je v trvaní troch mesiacov. Ide o transpozíciu čl. 1, bodu 6, písm. b) Smernica európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa mení transpozičná príloha o Smernicu európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu.

K čl. V

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 5 a 10 až 12, 14 a 17

Tieto zmeny majú terminologicky vyriešiť čiastočne chybnú transformáciu pojmu „primeranosti vlastných zdrojov“ na pojem „požiadaviek na vlastné zdroje“, ako bolo uskutočnené zákonom č. 644/2006 Z. z., čím sa do znenia zákona č. 483/2001 Z. z. neúmyselne dostala určitá terminologická dvojkoľajnosť používania označovania „požiadaviek na vlastné zdroje“. V uvedených prípadoch ustanovení tohto zákona sa bude text upravovať v tom zmysle, ako je banka povinná „udržiavať svoje vlastné zdroje najmenej vo výške“ súčtu položiek požiadaviek na vlastné zdroje, ako je upravené v § 30 ods. 5 písm. a) až d) zákona č. 483/2001 Z. z.

K bodu 4

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach banky, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára banky. V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára banky, nad ktorou vykonáva Národná banka Slovenska dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára banky, ktorú reguluje Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z ods. 1 písm. d) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník zahraničnej pobočky banky, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára banky alebo postavenie vlastníka pobočky zahraničnej banky. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K bodu 6

Úvodná veta pôvodného § 33e ods. 8 sa spresňuje tak, aby bolo jasné, že výnimky podľa tohto ustanovenia sa netýkajú plnenia celkového limitu 800 % vlastných zdrojov banky podľa § 33e ods. 2. Zároveň sa v úvodnej vete spolu s pôvodným textom, ktorý je teraz navrhovaný do písmena a), upravuje gramatika tak, aby sa povolené výnimky podľa tohto ustanovenia vzťahovali na banku, na rozdiel od súčasného znenia, ktoré vyžaduje, aby povolené výnimky realizovala Národná banka Slovenska, čo nie je celkom v súlade s povahou povinností podľa § 33e (adresátom povinností sú banky, preto sú banky adresátom aj udeľovaných výnimiek). Z dôvodu zreteľnosti ustanovenia sa explicitne zavádza aj mechanizmus podania žiadosti banky, čo síce doterajšia prax vyžadovala, ale ustanovenie v tomto ohľade nebolo celkom úplné.

V novom písmene b) a c) sa ustanovuje čiastková výnimka v súlade s článkom 111 ods. 2 smernice 2006/48/ES v spojení s článkom 113 ods. 2 tejto smernice, a to vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam bánk a vo vzťahu k skupinám hospodársky spojených osôb, ktorých súčasťou sú dcérske spoločnosti banky. Ide o možnosť uplatňovania menej prísneho 25%-tného limitu majetkovej angažovanosti banky voči svojim dcérskym spoločnostiam, namiesto štandardného a inak smernicou vyžadovaného 20%-tného limitu. Ak sa táto možnosť použije, na základe využitia oprávnenia Národnej banky Slovenska to banke umožniť, v uvedených prípadoch expozícií banky voči svojim dcérskym spoločnostiam,

možno, ak sa tak Národná banka Slovenska rozhodne, tieto expozície vyňať zo súhrnu expozícií banky voči takých skupinám hospodársky spojených osôb, v ktorých sú zahrnuté aj jej dcérske spoločnosti. Ustanovenie sa netýka vzťahu banky voči jej materskej spoločnosti ani vzťahu banky voči iným dcérskym spoločnostiam jej materskej spoločnosti ani vzťahu banky voči inak definovaným skupinám hospodársky spojených osôb. Cieľom úpravy týchto nových výnimiek je zefektívnenie činnosti banky vzhľadom na meniace sa podmienky na vnútornom trhu a podpora podnikania banky na vnútornom trhu prostredníctvom svojich dcérskych spoločností; dochádza týmto krokom k optimalizácii regulačného rámca banky.

K bodu 7

Výnimky podľa § 33e ods. 8 písm. b) a c) sa nemajú zohľadňovať v prípade výpočtov majetkových angažovaností na konsolidovanom základe. Preto, z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty, sa v novom § 33e ods. 13 ustanovuje, že predmetné výnimky sa na tento účel (účel dohľadu na konsolidovanom základe a na účel výpočtu majetkových angažovaností banky za konsolidovaný celok) neberú do úvahy.

Výnimky podľa § 33e ods. 8 nemajú platiť natrvalo. Je potrebné preto ustanoviť (viď nový odsek 14 v § 33e), z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty, mechanizmus a právne a vecné predpoklady, za ktorých sa tieto výnimky ďalej nesmú uplatňovať. Novým odsekom 15 v § 33e sa spresňuje, že postup podľa § 33e ods. 8 a 14 sa procesne realizuje mimo konania pred Národnou bankou Slovenska resp. mimo konania podľa iného predpisu v oblasti správneho konania.

K bodu 8

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 42 ods. 1 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodu 9

Je žiaduce, aby pri uplatňovaní výnimky podľa § 33e ods. 8 písm. b) a c) banka riadila svoje riziká v súlade s § 27 aj na konsolidovanom základe, nakoľko predmetnými dcérskymi spoločnosťami môžu byť aj osoby, nad ktorými Národná banka Slovenska priamo nevykonáva dohľad. Vyžadovať zriadenie a prevádzku systému riadenia rizík banky tak, aby v ňom boli zohľadnené riziká vyplývajúce z činností všetkých členov príslušného konsolidovaného celku, je efektívny nástroj dohľadu na zabránenie vzniku neprimeraných strát a škôd banky v dôsledku nesprávneho výkonu svojich činností ale aj činností svojich dcérskych spoločností. Uvedená úprava je aj v súlade s požiadavkou podľa ustanovenia článku 113 ods. 2 v spojení s článkom 111 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom zjednotenia charakteristiky opatrenia, ktorým je nútená správa, s charakteristikou v iných zákonoch v oblasti finančného trhu a s terminológiou o reštrukturalizácii finančných inštitúcií v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 15

Navrhovaná zmena je potrebná v záujme ochrany práv klientov banky, pobočky zahraničnej banky a zvýšenia efektívnosti dohľadu.

K bodu 16

Podmienka neobmedzeného poistenia, ktorá je ustanovená doterajším predpisom sa javí ako nesplniteľná pre stanovenie právnickej osoby za núteného správcu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie je účelné, aby mala možnosť pribrať odborných poradcov napr. z oblasti auditu.

K bodu 18

Navrhuje sa doplnenie ustanovení § 63 odseku 2 o nové písmená g) a h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 63 ods. 2 zákona o bankách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 19

Navrhovanou zmenou sa umožní, aby Národná banka Slovenska v konaní postupovala pri vypracovávaní stanovísk k žiadostiam o poskytnutie stabilizačnej pomoci podľa zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VI

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 a 5

Ide o spresnenie náležitostí a evidencie nekapitálových cenných papierov s pohľadávkou, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

K bodu 2

Navrhuje sa do zákona o cenných papieroch a investičných službách doplniť nový § 52a, ktorý súvisí najmä s navrhnutými doplneniami v § 12 ods. 1 a § 103 ods. 2 písm. t) zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorých spoločným cieľom je zabezpečiť jasné náležitosti, prehľadnú evidenciu a potrebné údaje na evidenciu cenných papierov s pohľadávkami spojenými so záväzkom podriadenosti.

K bodu 3

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 73 ods. 6 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodom 4 a 9 až 12, 14 a 19

Navrhnuté zmeny majú terminologicky vyriešiť čiastočne chybnú a niekedy aj neúplnú transformáciu pojmu „primeranosti vlastných zdrojov“ na pojem „požiadaviek na vlastné zdroje“, ako bolo uskutočnené zákonom č. 644/2006 Z. z., čím sa do znenia zákona č. 566/2001 Z. z. neúmyselne dostala určitá terminologická dvojkoľajnosť používania označovania „požiadaviek na vlastné zdroje“. V uvedených prípadoch ustanovení tohto zákona sa bude text upravovať v tom zmysle, ako je obchodník s cennými papiermi povinný „udržiavať svoje vlastné zdroje najmenej vo výške“ súčtu položiek požiadaviek na vlastné

zdroje, ako je upravené v § 74 zákona č. 566/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa spresniť dikciu ustanovenia § 135 ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách (a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 108a) tak, aby novelizovaná dikcia § 135 ods. 1 a 2 explicitne a precíznejšie zohľadňovala vzájomné súvislosti medzi ustanovením § 135 ods. 2 a ďalšími ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách (napríklad § 135 ods. 1, § 144 ods. 1, § 138 ods. 3 a § 143a zákona o cenných papieroch a investičných službách) a tiež súvislosti medzi ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách a ustanoveniami iných zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách (predovšetkým zákona o dohľade nad finančným trhom).

K bodu 13

K bodom 15 a 16

Zákon o cenných papieroch podľa súčasného znenia neumožňuje, aby nútenú správu vykonávala aj právnická osoba. Podľa zákona o poisťovníctve a zákona o bankách však môže nútenú správu za podmienok stanovených v zákone vykonávať aj právnická osoba. Doplnením právnickej osoby za núteného správcu v zákone o cenných papieroch sa zosúladí osoba núteného správcu v predmetnom zákone so zákonom o bankách a zákonom o poisťovníctve.

K bodu 17

Ukončiť činnosť obchodníka s cennými papiermi môže len orgán dohľadu a to odobratím povolenia, preto je potrebné túto kompetenciu núteného správcu spresniť tak, aby sa vzťahovala len na pobočky a iné organizačné zložky obchodníka s cennými papiermi. Zároveň sa zabezpečuje harmonizácia tohto ustanovenia s analogickým ustanovením v § 55 ods. 3 zákona o bankách.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením § 149 o nový odsek 4.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa upraviť v § 156 ods. 2 písmeno g), tak, že sa konkrétnejšie špecifikuje dôvod pre ktorý Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie obchodníkovi s cennými papiermi pri marení výkonu dohľadu a zároveň sa navrhuje doplniť ustanovenie § 156 odseku 2 o nové písmeno h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 63 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 22

členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi. V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi, ktorého činnosť dohliada Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z § 70 odseku 1 písm. f) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z § 70 odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník zahraničnej pobočky obchodníka s cennými papiermi, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi alebo postavenie vlastníka pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K bodu 23

Navrhované ustanovenie je prechodným ustanovením, ktorým ukladá povinnosť, aby Centrálny depozitár zriadil evidenciu cenných papierov s pohľadávkou, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti (§ 103 ods. 2 písm. t)) a zosúladil prevádzkový poriadok s ustanoveniami tohoto zákona do 31. decembra 2009.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Ide o vylúčenie mechanizmu osobitných záruk poskytovaných podľa návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor z pôsobnosti zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

K bodu 2

Emisiami štátnych cenných papierov v roku 2009 a 2010 sa sleduje možnosť zvýšenia štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády SR. Na použitie získaných peňažných prostriedkov sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zmenu súvisiacu s čl. IV (viď. odôvodnenie k čl. IV).

K čl. VIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods. 7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedení v § 1 ods. 2] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom (nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti).

K bodom 3 a 4

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu na mieste a posilniť predpoklady na zabezpečenie efektívneho výkonu dohľadu nad finančným trhom aj v záujme zmiernenia možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy do slovenského finančného systému a hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 25 [ktorá je zavedená v § 12 ods. 1] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods. 3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami § 44 zákona o NBS a jednak sa NBS umožní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodom 7 a 8

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek 6, ktorého cieľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej úpravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadaných subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť ustanovenie § 43 ods. 2 tak, aby pri postupe podľa § 43 ods. 2 bolo

jednoznačne zrejmé, že žiadosť na ochranu aj v prípade prizvaných osôb a ďalších osôb zúčastnených na výkone dohľadu uplatňuje a predkladá Národná banka Slovenska.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 a 2 (§ 46 ods. 1, 2 a 3)

Cieľom navrhnutých úprav § 46 ods. 1 (ktorý pôvodne tvoril jediný odsek v § 46) a doplnenia § 46 o nový odsek 2 je zmiernenie a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá (na rozdiel od niektorých výnimiek v predchádzajúcej právnej úprave podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) nedomyslene a neopodstatnene zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (vrátane všetkých pohľadávok finančných inštitúcií a tiež vrátane osobitných pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadených pohľadávok). Napríklad pri pohľadávkach úpadcu spojených so záväzkom podriadenosti pohľadávky (podriadených pohľadávkach) ide o neopodstatnenú anomáliu v porovnaní s inými krajinami, keďže tieto podriadené pohľadávky plnia funkciu vlastných zdrojov financovania (teda majú porovnateľnú funkciu ako vklady do základného imania).

Zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nadväzné opatrenie NBS č. 4/2007 vyhlásené pod č. 121/2007 Z. z. (viď § 5 a § 7 predmetného opatrenia) obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej medzi regulatórne vlastné zdroje banky/obchodníka s cennými papiermi patria aj finančné prostriedky nadobudnuté bankou/obchodníkom s cennými papiermi na základe zmluvy spĺňajúcej špecifické podmienky záväzku podriadenosti (viď § 5 a § 7 predmetného opatrenia).

Vzhľadom na funkciu vlastných zdrojov vyplývajúcu zo zákona o bankách (predstavujú určitú „rezervu“ pre prípad, ak by banka utrpela väčšiu stratu ako pôvodne očakávala) je nutné, aby výška vlastných zdrojov bola čo najstabilnejšia, respektíve čo najlepšie predvídateľná. Požadovaná „stabilita“ však je v terajšej právnej úprave zabezpečená len v súkromnoprávnej rovine ustanoveniami § 408a ods. 3 až 9 Obchodného zákonníka (v rámci zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti pohľadávky nie je možné dohodnúť podmienky, ktoré by viedli k predčasnému zániku tejto pohľadávky, napríklad predčasnou splatnosťou a splatením tejto pohľadávky). Pokiaľ ide o terajšiu právnu úpravu konkurzného konania, tak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neopodstatnene ustanovuje – ako jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu – aj splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (§ 46 ods. 1). To znamená, že pokiaľ by bol vyhlásený konkurz na majetok subjektu oprávneného zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, tak vyhlásením konkurzu na majetok tohto subjektu by sa stali (predčasne) splatné aj jeho pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti. Uvedené by mohlo mať za následok náhly pokles vlastných zdrojov banky ako prijímateľa finančných prostriedkov na základe zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, čo by mohlo ohroziť aj jej samotnú existenciu (uvedené by mohlo viesť k zníženiu ratingu banky, čo okrem iného znamená zvýšenie nákladov na obstarávanie zdrojov banky – okrem iného aj na predčasné splatenie záväzku banky voči úpadcovi, a následne by mohla hroziť banke strata likvidity, teda schopnosť vyplatiť klientom ich vklady).

Ak by sa na pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv obsahujúcich záväzok podriadenosti vzťahoval režim hnuteľných vecí podľa navrhnutého doplnenia § 46 o nový odsek 2 a keby a

taktiež upravil § 46 odsek 1 (pôvodný jediný odsek v § 46) smerovalo by to k podstatnému zmierneniu a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov ako účinok vyhlásenia konkurzu.

V ustanovení § 46 nového ods. 3 sa zámerne navrhuje uplatňovať režim hnuteľných vecí len na nekapitálové cenné papiere, ktoré sú súčasťou majetku, na ktorý je vyhlásený konkurz, keďže v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, je nutné aj naďalej uplatňovať právny režim (bežného) záväzku splatného v okamihu vyhlásenia konkurzu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preklenutie negatívnych účinkov ustanovenia § 46 ods. 1 (pôvodne jediného ods. v § 46) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, respektíve vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, a to negatívnych účinkov na emitenta (napríklad banku) nekapitálového cenného papiera. Uvedené by navyše prispelo aj k objasneniu postavenia dlhových cenných papierov (napríklad zmeniek, dlhopisov a pokladničných poukážok) v rámci súčasnej právnej úpravy konkurzného konanie (najmä pokiaľ ide o (ne)aplikáciu ustanovenia § 46 ods. 1 (pôvodne jediného ods. v § 46) zákona o konkurze a reštrukturalizácii), a tým aj podpore predpokladov na rozvoj trhu s cennými papiermi na Slovensku.

K bodom 3, 4 a 5 (§ 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6)

Úpravou § 88 ods. 1 sa precizujú ustanovenia o prevádzkovaní úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že konkurzný správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní úpadcovho podniku, ak možno odôvodnene predpokladať, že podstatne vyšší efekt z konkurzu (výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku) sa získa právnymi úkonmi počas prevádzkovania úpadcovho podniku, ako keby sa postupovalo inými spôsobmi. Úpravami § 92 ods. 3 a 6 sa precizujú ustanovenia o spôsobe speňažovania majetku patriaceho k úpadcovmu podniku (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku úpadcu, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu (vrátane finančnej inštitúcie), môže správca previesť alebo prenajať na účely ďalšieho prevádzkovania len na subjekt, ktorý má príslušné povolenie alebo licenciu. Navrhnutými úpravami ustanovení § 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6 sa vytvárajú predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií.

K bodom 6 a 7 (§ 195)

Zavádza sa označenie oddielu, ktorý je úpravou pre spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. Doplnením § 195 o nový odsek 1 sa vytvárajú predpoklady na to, aby do kľúčových krokov pri prípadných konkurzoch na slovenské finančné inštitúcie bol zainteresovaný aj orgán dohľadu nad príslušnou finančnou inštitúciou. Doplnením § 195 o nový odsek 2 sa spresňujú osobitné postupy pre konkurz na slovenské finančné inštitúcie postupoch pri konkurze na slovenské finančné inštitúcie a vytvárajú sa predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability

finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií. Legislatívno-technické doplnenie označenia a nadpisu tretieho oddielu nad § 195 prispieva k sprehľadneniu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 43 ods. 6 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 77 ods. 7 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 43 ods. 6 a § 66 ods. 1 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 2

Ide o legislatívne spresnenie § 45 ods. 2 písm. a), ktoré je potrebné vzhľadom na poznatky z aplikácie predmetného ustanovenia v praxi.

K bodu 3

Navrhované zmeny si vyžiadala aplikačná prax v záujme zabezpečenia plynulého výkonu funkcie aktuára a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad činnosťou a výkonom funkcie aktuárov.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 47 ods. 9 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa spresniť dikciu ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 zákona o poisťovníctve tak, aby novelizovaná dikcie § 48 ods. 1 a 2 explicitne a precíznejšie zohľadňovali vzájomné súvislosti medzi ustanoveniami § 48 ods. 1 a 2 a ďalšími ustanoveniami zákona o poisťovníctve (napríklad § 67 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 52 zákona o poisťovníctve) a tiež súvislosti medzi ustanoveniami zákona o poisťovníctve a ustanoveniami iných zákonov súvisiacich so zákonom o poisťovníctve (predovšetkým zákona o dohľade nad finančným trhom).

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia § 48 nový odsek 11 v záujme zabezpečenia harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, pri ktorých by mali byť rovnako uplatňované pravidlá a postup pri výkone dohľadu. V danom prípade sa zabezpečenia harmonizácie medzi ustanovením § 48 nového odseku 11 zákona o poisťovníctve a ustanoveniami § 6 ods. 7 zákona o bankách a § 135 ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 8

Ide o legislatívnotechnickú úpravu a spresnenie úvodnej vety v § 67 ods. 1.

K bodu 9

Navrhuje sa doplniť do § 69 nový odsek 6, ktorým sa Národnej banke Slovenska umožní znížiť koeficient zaistenia v prípade, ak sa povaha alebo kvalita zaistných zmlúv od posledného finančného roku podstatne zmenila, prípadne ak v zaistných zmluvách nie je zabezpečený prenos rizika, alebo je tento prenos iba obmedzený. Navrhnutá úprava korešponduje so smernicou EP a Rady č.2005/68/ES zo 16.11.2005 o zaistení (Ú.v. EÚ L323, 9.12.2005) v platnom znení.

K bodu10

Zmena sa navrhuje v záujme zvýšenia miery harmonizácie s inými zákonmi v oblasti finančného trhu, zvýšenia ochrany klientov a zvýšenia efektívnosti dohľadu.

K bodu 11

Ide o legislatívne spresnenie v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o poisťovníctve a ustanovení § 148 ods. 1 zákona o cenných papieroch a investičných službách, a § 54 ods. 1 zákona o bankách.

K bodu12

K bodu13

Navrhnutou úpravou sa precizujú kompetencie správcu vo vzťahu k poistnému a zaistnému kmeňu a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že ukončiť činnosť obchodníka s cennými papiermi môže len orgán dohľadu a to odobratím povolenia, preto je potrebné túto kompetenciu núteného správcu spresniť tak, aby sa vzťahovala len na prípadne pobočky a iné organizačné zložky poisťovne alebo zaisťovne.

K bodu 14

Zmenu názvu zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi Národnou bankou Slovenska a núteným správcom, sa navrhuje, z dôvodu jednotného pomenovania a zosúladenia názvu tejto zmluvy so zákonom o bankách, pričom vypustenie odkazu na Obchodný zákonník umožňuje upraviť ustanovenia zmluvy odlišne od Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia nemusia vyhovovať pre úpravu zmluvy o výkone činnosti núteného správcu.

K bodu 15

Zánik povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti je skutočnosť, ktorá má za následok ukončenie nútenej správy, preto je potrebné ho doplniť ako jeden z dôvodov v dôsledku ktorého sa skončí nútená správa. Doplnenie tohto dôvodu skončenia nútenej správy je potrebný aj z titulu zosúladenia právnej úpravy skončenia nútenej správy podľa zákona o poisťovníctve s právnou úpravou podľa zákona o bankách a zákona o cenných papieroch.

K bodu 16

Vzhľadom na náročný proces prevodu poistného kmeňa sa lehota na predloženie návrhu

postupu prevodu poistného kmeňa poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovni na schválenie Národnej banke Slovenska navrhuje predĺžiť.

K bodu 17

Vzhľadom na náročný proces prevodu poistného kmeňa je lehota na ukončenie celého prevodu krátka, preto sa navrhuje predĺženie času na nájdenie dobrovoľného záujemcu a dosiahnutie dohody s týmto záujemcom.

K bodom 18 a 19

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 82 ods. 2 o nové písmeno g) a upraviť preznačené písmeno h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 63 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 20

V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára poisťovne resp. zaisťovne, nad ktorými vykonáva Národná banka Slovenska dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára poisťovne ani zaisťovne, ktorých činnosť dohliada Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z § 45 odseku 1 písm. f) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z § 45 odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára poisťovne alebo zaisťovne. Rovnako sa zlepšuje postavenie vlastníka pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K čl. XI