D ô v o d o v á s p r á v a Negatívne dopady fajčenia na zdravie aktívnych aj pasívnych fajčiarov sú všeobecne známe. Dokazujú ich všetky výskumy, ktoré boli v tejto oblasti uskutočnené.
Prax – nielen na Slovensku – ukazuje, že pokiaľ existujú reštaurácie, kaviarne, puby či bary s možnosťou fajčiť, sú nefajčiari vystavovaní pasívnemu fajčeniu, a to nezávisle na tom, či sú v nich nefajčiarske priestory, a tiež nezávisle na tom, že existujú aj nefajčiarske zariadenia. Pasívne fajčenie v zadymených priestoroch zhoršuje dopady fajčenia aj na samotných fajčiarov. Týka sa to tak návštevníkov, ako aj zamestnancov takýchto zariadení.
Prax tiež ukazuje, že pokiaľ existujú reštaurácie, kaviarne, puby či bary s možnosťou fajčiť, zariadenia, ktoré fajčenie nedovoľujú, sú v konkurenčnej nevýhode. Návšteva zariadení, kde sa podáva jedlo alebo nápoje, má spravidla spoločenskú alebo pracovnú funkciu - ľudia ich teda väčšinou nenavštevujú sami. Podiel fajčiarov v našej populácii je cca 33%, čiže v priemernej skupine troch návštevníkov je jeden fajčiar. Je nepísaným pravidlom, že taká skupina uprednostňuje fajčiarske zariadenie. Nefajčiari často volia fajčiarske zariadenie aj z iných dôvodov, ako je napríklad dostupnosť. V menších zariadeniach, ktoré tvoria podstatnú časť trhu, pritom nie je možné efektívne oddeliť fajčiarsku a nefajčiarsku časť. Takéto zariadenia budú z vyššie uvedených dôvodov od septembra 2009 súčasne platným znením zákona znevýhodnené. To sú dôvody, pre ktoré zákaz fajčenia vo všetkých takýchto zariadeniach podporuje nielen veľká väčšina slovenskej populácie, ale aj podnikatelia v pohostinských službách.
Prax napokon ukazuje aj to, že v zariadeniach, ktoré nie sú bezprostredne vystavené inej konkurencii (najmä zariadenia v menších vidieckych sídlach), a rozhodli sa zakázať fajčenie, nemá to negatívny vplyv na ich ekonomiku. Naopak - viaceré zaznamenali zvýšenie obratu v dôsledku kultúrnejšieho prostredia, ktoré akceptuje širšia časť obyvateľov. To potvrdzujú aj skúsenosti z mnohých krajín Európskej únie, ktoré už k plošnému zákazu fajčenia pristúpili.
Schválený návrh zákona 87/2009, ktorý vstúpil do platnosti 1. apríla 2009, ochranu proti pasívnemu fajčeniu v zariadeniach, kde sa podáva jedlo alebo nápoje nielenže nerieši, ale ju zhoršuje a komplikuje. Navyše ustanovenia, ktoré vstúpili do platnosti spolu s platnosťou zákona, sa v praxi nedodržiavajú s poukazom na ich nejednoznačné znenie. Verejnosť je právom sklamaná. Je to dobrý dôvod k obavám, že v prípade ustanovení platných od septembra 2009 to bude rovnako. Potvrdzuje sa tým, že iné než jednoznačné riešenia neprinášajú žiaden efekt. Práve toto zistenie je hlavným dôvodom, prečo k zákazu fajčenia pristupuje stále väčšie množstvo krajín Európy v rámci i mimo rámca EÚ. Európska komisia prezentovala zámer pripraviť smernicu v rovnakom duchu.
Prijatím predkladanej novely by sa Slovensko zaradilo k vyspelým krajinám, ktoré už zákaz fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania vo svojich legislatívach majú, vyjasnila by sa súčasná neprehľadná situácia a vytvorili by sa rovnaké podmienky pre všetky podnikateľské subjekty v pohostinských službách.