Obsah
ČASŤ 1
Stav a zabezpečenie plnenia úloh ...........................................................................
1
1.1.
Plnenie úloh prokuratúry v roku 2008..........................................................................
1
1.2.
Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách...........................................................................................................
10
1.3.
Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese .............................................................
17
1.4.
Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry .............................................................................................
19
1.5.
Personálny stav prokuratúry v roku 2008 ...................................................................
20
1.6.
Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2008 ......................................
22
1.7.
Materiálno-technické zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2008.......................
23
1.8.
Činnosť registra trestov generálnej prokuratúry .........................................................
25
ČASŤ 2
Stav zákonnosti a činnosť prokuratúry v trestnej oblasti ....................................
27
2.1.
Stav a vývoj kriminality ...............................................................................................
27
2.2.
Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v kalendárnom roku ...............
39
2.2.1.
Násilná kriminalita.......................................................................................................
39
2.2.2.
Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita .....................................................
42
2.2.3.
Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus ...................................................
47
2.2.4.
Drogová kriminalita ....................................................................................................
50
2.2.5.
Trestné činy v doprave .............................................................................................
52
2.2.6.
Kriminalita v policajnom zbore ...................................................................................
54
2.2.7.
Kriminalita v ozbrojených silách .................................................................................
54
2.2.8.
Ostatné trestné činy, korupcia a organizovaný zločin ...............................................
55
2.3.
Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti ........................................................................
57
2.3.1.
Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí pred začatím trestného stíhania..........................................................................
57
2.3.2.
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní ...................................................................................................
60
2.3.3
Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ................
63
2.3.4.
Spolupráca s orgánmi Policajného zboru SR, spolupráca s inými orgánmi ...............
68
2.3.5.
Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavení vecí v konaní pred súdom ..................................................................................................
72
2.3.6.
Konanie o o mimoriadnych opravných prostriedkoch ...............................................
76
2.3.6.1.
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ..........................................
76
2.3.6.2.
Dovolanie ...................................................................................................................
77
2.3.7.
Dozor v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia ....
78
2.3.8.
Stav prevencie kriminality ...........................................................................................
82
2.4
Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou ..................................................................................................................
87
2.4.1.
Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny ........................................................................................................................
88
2.4.2.
Medzinárodná právna spolupráca ...............................................................................
89
2.4.3.
Uznávacie konanie ....................................................................................................
93
2.4.4.
Extradičné konanie .....................................................................................................
94
2.4.5.
Konanie o európskom zatýkacom rozkaze ................................................................
95
2.4.6.
Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom .......................................
96
ČASŤ 3
Stav zákonnosti a činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti ................................
97
3.1.
Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy...................
99
3.1.1.
Počet podnetov na preskúmavanie zákonnosti ..........................................................
99
3.1.2.
Previerky zachovávania zákonnosti ............................................................................
102
3.1.3.
Vlastné poznatky .........................................................................................................
103
3.1.4.
Zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy .......................................
103
3.1.5.
Zákonnosť postupov a rozhodovania orgánov územnej samosprávy ........................
114
3.1.6.
Účasť prokurátora na zasadnutiach orgánov verejnej správy a uplatňovania poradného hlasu .........................................................................................................
117
3.2
Činnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti...........................................................
118
3.2.1.
Zdroj činnosti ..............................................................................................................
118
3.2.2.
Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov a výsledok konania na súde .......................................................................................................................
119
3.2.3.
Počet vstupov do konania na súde a ich skladba .......................................................
120
3.2.4.
Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora .......................................................
122
3.3
Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky .....................................................................................................................
124
3.3.1.
Zdroj činnosti
124
3.4.
Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku .....................................
127
ČASŤ 4
Závery a opatrenia ....................................................................................................
128
4.1.
Závery .........................................................................................................................
128
4.2.
Opatrenia na zlepšenie činnosti prokuratúry ...............................................................
129
Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry .................................................
131
Tabuľková časť..........................................................................................................
146
1
ČASŤ 1.
STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH
1.1.Plnenie úloh prokuratúry v roku 2008
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) uznesením č. 856 z 21. mája 2008 schválila Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007. V súvislosti s jej schválením neuložila generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) žiadne úlohy.
Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2008 plnil tieto úlohy:
1.Uznesením č. 6 z 9. januára 2008 k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008 vláda odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať na príprave právnych predpisov týkajúcich sa jeho pôsobnosti.
Z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008 vyplynula pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky („ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) úloha č. 6 - v mesiaci október predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a úloha č. 7 - v mesiaci október predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Generálny prokurátor listom z 9. októbra 2008 požiadal predsedu vlády o zrušenie týchto úloh, s čím predseda vlády 14. októbra 2008 vyslovil súhlas.
Návrhy označených zákonov boli predložené do medzirezortného pripomienkového konania, následne bol legislatívny proces dočasne pozastavený so zreteľom na skutočnosť, že v termíne vyplývajúcom z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 sa nepodarilo uzavrieť problematiku koncepčného charakteru týkajúcu sa najmä vojenského súdnictva a Špeciálneho súdu a teda aj vojenských prokuratúr a Úradu špeciálnej prokuratúry.
Vláda uznesením č. 911 z 10. decembra 2008 zrušila tieto úlohy.
2.Uznesením č. 25 z 9. januára 2008 k správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. vláda odporučila generálnemu prokurátorovi preskúmať proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. a výber privatizačného poradcu.
2
Preskúmanie bolo zamerané jednak na zistenie skutočností, ktoré by mohli viesť k využitiu oprávnení prokurátora v občianskosúdnom konaní a oprávnení vyplývajúcich z dozoru prokurátora nad zachovaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (ďalej len „netrestná oblasť“) a jednak na zistenie skutočností smerujúcich k ich využitiu podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona (ďalej len „trestná oblasť“).
V netrestnej oblasti bolo zistené nasledovné:
V správe bol konštatovaný protizákonný postup pri výbere privatizačného poradcu, ktorý bol realizovaný postupom podľa v tom čase účinného zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní.
Postup Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri verejnom obstarávaní nie je výkonom verejnej správy. Z tohto dôvodu prokuratúra nemohla využiť v danej veci oprávnenia týkajúce sa prokurátorského dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.
Dohľad nad postupom obstarávateľov vo verejnom obstarávaní vykonáva Úrad pre verejné obstarávanie (§ 84 zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní).
Rozhodovanie sporov o platnosť a obsah právnych vzťahov vo verejnom obstarávaní patrí do výlučnej právomoci súdov (§ 89 zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní).
Ak obstarávateľ uzavrie zmluvu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, Úrad pre verejné obstarávanie môže v lehote jedného roka od jej uzavretia podať návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Mandátna zmluva s víťazom verejnej súťaže bola uzatvorená dňa 26.2.2001, teda lehota na podanie návrhu na súd uplynula.
Vo vzťahu k zmluve s privatizačným poradcom, prokuratúra nedisponuje žiadnym právnym prostriedkom na odstránenie prípadného nezákonného stavu. Rovnako ohľadom odmeny vyplatenej privatizačnému poradcovi prokuratúra nemá žiadne oprávnenie na odstránenie prípadného nezákonného stavu.
Zmluva o prevode 49% podielu fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. bola podpísaná dňa 18.3.2002, dňom prevodu akcií bol 11.7.2002.
Vzhľadom na to, že k prevodu majetkovej účasti fondu národného majetku na podnikaní Slovenského plynárenského priemyslu a.s. došlo v roku 2002, prokurátor nie je oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu majetku z vlastníctva fondu národného majetku, pretože toto oprávnenie má len vo vzťahu k prevodom uskutočneným po 1.1.2004.
V trestnej oblasti bolo uznesením vyšetrovateľky Prezídia policajného zboru Bratislava sp. zn. PPZ-35/BPK-B-2006 zo 14.3.2008 začaté trestné stíhanie pre pokračovací trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že v sídle Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová ul. č. 27, Bratislava v období od 15.1.2003 do 30.9.2003 doposiaľ nezistená osoba, volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník Fondu národného majetku
3
Slovenskej republiky, v súvislosti so svojou právomocou a zodpovednosťou, neplnil si svoju povinnosť, uloženú mu právnym predpisom a povinnosť, vyplývajúcu z jeho pracovnej alebo funkčnej náplne, potom ako v období od 5.10.2000 do 26.2.2001 došlo k netransparentnému výberu privatizačného poradcu, ktorý bol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní č. 263/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov, tým, že odsúhlasil a schválil preplatenie faktúr z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Trestné konanie zatiaľ nebolo skončené.
3.Uznesením č. 61 z 23. januára 2008 k správe o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a.s. za celé obdobie jej existencie vláda odporučila generálnemu prokurátorovi v rámci svojej právomoci prijať a realizovať opatrenia zamerané na odhalenie porušenia zákonnosti v činnosti spoločnosti Veriteľ, a.s. a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám.
Pri preskúmavaní v netrestnej oblasti nebolo zistené, že by pri založení obchodnej spoločnosti VERITEĽ a.s. došlo k porušeniu zákona.
Aplikácia ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby upravujúcich účely použitia majetku fondu národného majetku na daný prípad nedopadá, nakoľko nešlo o proces privatizácie majetku.
Okrem finančných zdrojov z majetku fondu národného majetku boli obchodnej spoločnosti VERITEĽ a.s. poskytnuté návratné finančné výpomoci v objeme 7 401 mil. Sk a dotácie vo výške 9 297 mil. Sk.
Spoločnosť VERITEĽ a.s. vstúpila do likvidácie dňa 1.2.2006 a právne zanikla dňa 8.7.2006, kedy bola vymazaná z obchodného registra.
Spoločnosť VERITEĽ a.s. ako obchodná spoločnosť v rámci svojej činnosti nerealizovala výkon verejnej správy a nemala postavenie orgánu verejnej správy v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Prokuratúra preto nebola oprávnená realizovať voči spoločnosti VERITEĽ a.s. oprávnenia týkajúce sa dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.
Netrestná ingerencia prokuratúry neprichádzala do úvahy ani v občianskosúdnej oblasti.
Pri zakladaní spoločnosti, t.j. pri nakladaní s majetkom fondu národného majetku, nebolo zistené porušenie zákona a zároveň spoločnosť VERITEĽ a.s. vznikla dňa 18.6.2003, pričom oprávnenie prokuratúry vyplývajúce z § 47f ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, sa vzťahuje len na prevod alebo prechod majetku z vlastníctva fondu národného majetku na iné osoby uskutočnený po 1.1.2004.
V trestnej oblasti bolo prijaté opatrenie, podľa ktorého správa Ministerstva financií Slovenskej republiky o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a.s. za celé obdobie jej existencie bola rozanalyzovaná dňa 4.3.2008 na pracovnom stretnutí tímu prokurátorov.
Na základe rozhodnutia prezidenta Policajného zboru, po prerokovaní veci s námestníkom generálneho prokurátora, bolo určené, že
4
vo veci bude konať Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
V rámci operatívneho rozpracovania poznatkov vyplývajúcich zo správy sa predpokladá potreba zabezpečenia a analyzovania veľkého množstva listinných materiálov, ktoré bude podľa predbežných odhadov trvať aj niekoľko mesiacov.
4.Uznesením č. 109 z 20. februára 2008 k záverečnej správe k projektu Jednotný informačný systém na sledovanie legislatívneho procesu vláda odporučila generálnemu prokurátorovi spolupodieľať sa na realizácii tohto projektu.
Úlohy vyplývajúce z uznesenia sú splnené. Generálna prokuratúra sa v priebehu roka spolupodieľala na realizácii projektu Jednotný informačný systém na sledovanie legislatívneho procesu v rozsahu úloh B.1., B.2. a B.3. predmetného uznesenia vlády. V súvislosti s uvedením aplikácie Portál právnych predpisov do plnej prevádzky bola určená kontaktná osoba, administrátor generálnej prokuratúry.
5.Uznesením č. 145 z 27. februára 2008 k opatreniam na implementáciu odporúčaní zo správy o SR v rámci 3. kola vzájomných hodnotení Výmena informácií a spracovaných informácií medzi Europolom a členskými štátmi a medzi členskými štátmi navzájom vláda odporučila generálnemu prokurátorovi
C.1zabezpečiť realizáciu opatrení na implementáciu odporúčaní zo správy o SR v rámci 3. kola vzájomných hodnotení Výmena informácií a spracovaných informácií medzi Europolom a členskými štátmi a medzi členskými štátmi navzájom,
C.2finančne zabezpečiť plnenie úloh vyplývajúcich z opatrení na implementáciu odporúčaní zo správy o SR v rámci 3. kola vzájomných hodnotení Výmena informácií a spracovaných informácií medzi Europolom a členskými štátmi a medzi členskými štátmi navzájom vo vlastnej rozpočtovej kapitole v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet.
Úlohy vyplývajúce pre prokuratúru z uznesenia boli splnené. Materiál podlieha režimu utajovaných skutočností.
6.Uznesením č. 163 z 12. marca 2008 k Schengenskému akčnému plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009 vláda odporučila generálnemu prokurátorovi
C.1zabezpečiť plnenie úloh a opatrení vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009 v rámci svojej pôsobnosti a v rámci schváleného limitu výdavkov príslušnej kapitoly na príslušný rozpočtový rok bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet,
C.2zabezpečiť vo svojej pôsobnosti vytvorenie samostatného časovo ohraničeného projektu na obdobie rokov 2008 – 2009 a v rámci neho
5
zabezpečiť osobitné vyčlenenie finančných prostriedkov určených na realizáciu úloh vyplývajúcich Slovenskej republike zo schengenského acquis,
C.3zabezpečiť vyhodnotenie plnenia opatrení vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky na roky 2008 – 2009 v rámci svojej pôsobnosti a odpočet ich plnenia predložiť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra.
Z dôvodu prerušenia rokovania o novelách Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré menia úpravu právneho styku s cudzinou, upustilo ministerstvo spravodlivosti od zámeru spracovať a vydať príručku „Justičná spolupráca v trestných veciach – právny styk s cudzinou“.
Ďalšia príručka pre sudcov a prokurátorov „Judikatúra Európskeho súdneho dvora k otázkam justičnej spolupráce v trestných veciach“ bola spracovaná ministerstvom spravodlivosti a generálnou prokuratúrou v požadovanom termíne.
Okrem toho sa prokuratúra podieľala na špeciálnych školeniach, odborných seminároch, konferenciách a kurzoch v oblasti justičnej spolupráce pre sudcov, zamestnancov ministerstva spravodlivosti, prokurátorov a zamestnancov generálnej prokuratúry prostredníctvom vzdelávacích aktivít generálnej prokuratúry a justičnej akadémie.
7.Uznesením č. 181 z 26. marca 2008 k návrhu vyhodnotenia plnenia Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 - 2008 (priebežná správa za rok 2007) a dodatku k Akčnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 - 2008 - aktualizácia aktivít na rok 2008 vláda odporučila generálnemu prokurátorovi
D.1zabezpečiť realizáciu aktivít v súvislosti s plnením úloh dodatku,
D.2spolupracovať na príprave Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 – 2011.
Úlohy boli aktuálne splnené a v ich plnení sa priebežne pokračuje. Generálna prokuratúra i naďalej vedie presnú evidenciu trestných vecí ohľadne danej problematiky v rámci nariadenej správovej povinnosti vo vzťahu k podriadeným okresným a krajským prokuratúram, ďalej podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre vybavuje podnety podané v predmetných veciach, ako aj dôsledne sleduje rýchlosť konania.
Generálna prokuratúra usmerňuje podriadených prokurátorov, aby sa nimi vybraní prokurátori zúčastňovali v obvodoch ich pôsobnosti seminárov a školení so zameraním na problematiku dodržiavania ľudských práv a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
Poverený prokurátor generálnej prokuratúry sa v priebehu roka 2008 zúčastňoval seminárov a školení, ktoré boli organizované
6
jednotlivými policajnými súčasťami. V októbri 2008 vykonal lektorskú prednášku v rámci programu Justičnej akadémie, ktorej sa zúčastnili vybraní prokurátori a sudcovia z jednotlivých okresných a krajských súdov a prokuratúr na tému problematiky výkonu prokurátorského dozoru nad prípravným konaním v oblasti trestného stíhania a postihovania páchateľov rasovo motivovaných trestných činov a extrémizmu.
8.Uznesením č. 187 z 26. marca 2008 k správe o plnení odporúčaní z 2. fázy hodnotení, prijatých pre Slovenskú republiku v roku 2005 pracovnou skupinou OECD proti podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách vláda odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť efektívne fungovanie Úradu špeciálnej prokuratúry v boji proti korupcii zahraničných verejných činiteľov.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry doteraz vykonávali dozor nad zachovávaním zákonnosti v dvoch trestných veciach pre trestný čin podplácania podľa § 334 Trestného zákona. Trestné stíhanie v obidvoch veciach prebieha, obvinenie v nich vznesené nebolo.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa v uplynulých rokoch pravidelne zúčastňoval zasadnutí Pracovnej skupiny OECD na boj proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách v Paríži. V dôsledku obmedzenia rozpočtových výdavkov na rok 2009 bola účasť tohto prokurátora na zasadnutiach Pracovnej skupiny v roku 2009 zredukovaná iba na dve zasadnutia.
9.Uznesením č. 218 z 9. apríla 2008 k návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 uložila generálnej prokuratúre ako správcovi kapitoly štátneho rozpočtu, predložiť Ministerstvu financií SR návrh rozpočtu kapitoly v súlade s Príručkou na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011.
Úloha bola splnená.
10.Uznesením č. 224 z 9. apríla 2008 k správe o riešení možnosti odpojenia minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny v príslušných právnych predpisoch vláda odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť zmeny a doplnenia právnych predpisov v súvislosti s nahradením minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny inou referenčnou veličinou podľa prílohy tohto uznesenia.
Termín splnenia tejto úlohy je až 31. december 2010.
11.Uznesením č. 251 z 23. apríla 2008 k návrhu Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 - 2010 vláda odporučila generálnemu prokurátorovi na základe požiadaviek jednotlivých rezortov spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2008 - 2010.
Úloha sa priebežne plní. Prokuratúra participuje na plnení úloh Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi priamou
7
účasťou určeného zástupcu prokuratúry v expertných skupinách ministerstva vnútra.
12.Uznesením č. 386 z 11. júna 2008 k správe o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 - 2008 vláda odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri príprave Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 - 2012.
Úloha sa priebežne plní. Zástupca prokuratúry spolupracuje s pracovnou skupinou pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
13.Uznesením č. 425 z 25. júna 2008 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskych spoločenstiev vláda odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k rozhodnutiam Európskych spoločenstiev podľa gescie určenej v prílohe I a II schváleného návrhu.
Generálna prokuratúra nie je gestorom žiadnej úlohy. Participuje však účasťou v pracovných skupinách a prípravou pozícií spolu s inými ústrednými orgánmi na aplikácii viacerých Rozhodnutí Rady.
Podieľa sa spolu s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra na aplikácii Rozhodnutia Rady č. 2007/763/ES z 8. novembra 2007 o pristúpení Bulharska a Rumunska k Dohovoru vypracovanému Radou podľa Článku 34 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie.
Spolu s ministerstvom vnútra, ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom financií, ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a úradom na ochranu osobných údajov sa podieľa na aplikácii Rozhodnutia Rady č. 2007/801/ES zo 6. decembra 2007 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Slovenskej republike a na aplikácii Rozhodnutí o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis.
Spolu s ministerstvom vnútra, ministerstvom financií a úradom na ochranu osobných údajov sa podieľa na aplikácii Rozhodnutia Komisie č. 2008/324/ES z 25. marca 2008, ktorým sa zriaďuje skupina Platforma na uchovávanie elektronických údajov na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov.
14.Uznesením č. 568 z 27. augusta 2008 k návrhu mechanizmu refundácie cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady EÚ vláda odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia súvisiace s mechanizmom refundácie cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou
8
zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady EÚ do 31. augusta 2008.
Úloha bola splnená.
15.Uznesením č. 717 z 15. októbra 2008 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 vláda uložila generálnej prokuratúre ako správcovi rozpočtovej kapitoly
C.4predložiť do príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2009 až 2011 a návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2009 až 2011 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 do 15. októbra 2008,
C.5predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis vládou schváleného rozpočtu kapitoly na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a štátny fond vo svojej pôsobnosti podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej pre rok 2009 a podľa programov vlády do 25. novembra 2008,
C.6predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov kapitoly na základe výdavkov schválených Národnou radou Slovenskej republiky podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej pre rok 2009, vrátane rozpisu podľa programov vlády do 24. januára 2009,
C.7zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 6 tohto uznesenia,
C.8nepredkladať v roku 2009 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2009 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy do 31. decembra 2008.
Úloha bola splnená.
16.Uznesením č. 950 zo 17. decembra 2008 k správe o plnení multilicenčnej zmluvy Microsoft Enterprise Agreement a návrhu jej pokračovania vláda uložila generálnej prokuratúre ako správcovi rozpočtovej kapitoly
B.4oznámiť Ministerstvu financií SR počet licencií Microsoft skutočne používaných na jednotlivých rezortoch a organizáciách do 31. marca v prebiehajúcom roku,
9
B.5povinnosť nakupovať licencie spoločnosti Microsoft poskytované multilicenčnou zmluvou Microsoft Enterprise Agreement iba prostredníctvom tejto zmluvy,
B.6viazať v roku 2009 v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky určené na plnenie multilicenčnej zmluvy Microsoft Enterprise Agreement v súlade s doložkou vplyvov.
Úloha bola splnená. V súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov bude nutné v priebehu roka 2009 zvýšiť aj počet licencií. Na riešenie tohto problému v súlade s úlohou pod B.6. sa v súčasnosti pracuje.
Nosné úlohy rezortu prokuratúry na rok 2008 stanovil generálny prokurátor v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2008. V trestnej oblasti sa prokuratúra naďalej zameriavala na realizáciu rekodifikovaných kódexov trestného práva a ich noviel v praxi. Naďalej zhromažďovala poznatky z právnej praxe, ktoré zakladajú potrebu novelizácie trestných kódexov. V roku 2008 Úrad špeciálnej prokuratúry spracoval analýzu trestného stíhania prokurátorov za obdobie od 01.09.2004 do 31.12.2007. Pre medzinárodný odbor vyplynula z Plánu hlavných úloh prokuratúry SR na rok 2008 jedna hlavná úloha „Analýza trestných vecí, ktoré neboli ministrom spravodlivosti napriek návrhu generálnej prokuratúry odovzdané do cudziny (§ 529 odsek 2 Trestného poriadku)“. V netrestnej oblasti prokuratúra podľa Plánu hlavných úloh plnila úlohu - Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Spoločne s trestným odborom vykonal tiež netrestný odbor previerku zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a orgánov verejnej moci vo veci likvidácie kalamity drevnej hmoty v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách v období rokov 2004 – 2006.
Z opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré boli prijaté v Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007, neboli všetky splnené. Nepodarilo sa pripraviť kompletnú novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku (hoci prax ukazuje nevyhnutnosť novelizácie) z dôvodu, že návrh bol stiahnutý z rokovania vlády. Čiastočné novely, ktoré boli prijaté, neriešia všetky problémy, ktoré sa pri aplikácii Trestného zákona a Trestného poriadku vyskytli. Boli navýšené tabuľkové miesta prokurátorov i štátnych zamestnancov, avšak nie v plnom požadovanom počte a vybudované boli tiež novovzniknuté okresné prokuratúry. Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bolo zahrnuté do Plánu hlavných úloh prokuratúry SR na rok 2008 a úloha bola v lehote splnená. Pokračovalo sa aj v prácach na elektronickom prepojení registra trestov Slovenskej republiky s registrami trestov členských krajín Európskej únie. Personálne sa nepodarilo doplniť stav prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry na 25, čo však je aj dôsledok toho, že Ústavný súd koná o neústavnosti tohto orgánu. Rovnako sa nepodarilo začať ani prípravné
10
práce v súvislosti s výstavbou novej budovy pre všetky prokuratúry v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave. Táto otázka sa javí byť kľúčovou, pretože niektoré prokuratúry sídlia v nevyhovujúcich podmienkach a zriadenie jednej budovy a sídla všetkých prokuratúr v rámci Bratislavy by bolo aj ústretovým krokom k občanovi.
Vojenskej súčasti prokuratúry nevyplývali žiadne úlohy na rok 2008, ktoré by boli uložené Národnou radou SR a takéto plnenie úloh nevyplývalo ani z odporúčaní vlády SR. Úlohy stanovené plánom hlavných úloh vojenskej prokuratúry a úlohy vyplývajúce z plánu hlavných úloh Generálnej prokuratúry SR boli plnené priebežne,
Za účelom zlepšenia činnosti vojenskej prokuratúry bolo nadriadenými stupňami vykonaných viacero tematických previerok, a to nielen na úseku prokurátorských činností, ale taktiež i na úseku personálnej práce, materiálno technického zabezpečenia ako aj finančného. Tieto previerky boli vykonávané v záujme skvalitnenia činnosti prokuratúry ale aj s cieľom zjednotenia praxe.
1.2. Spolupráca s prokurátormi iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách
V priebehu roku 2008 vedenie prokuratúry v rámci zahraničných stykov pokračovalo v aktívnych pracovných kontaktoch s partnerskými prokuratúrami a nadviazalo tiež nové pracovné kontakty.
V roku 2008 sa uskutočnilo viacero zahraničných pracovných ciest. Išlo o cesty do Lotyšskej republiky, Maďarskej republiky, Ruskej federácie a Spojených štátov amerických. Pracovné rokovania boli zamerané predovšetkým na výmenu a získavanie informácií týkajúcich sa vzájomnej spolupráce v oblasti boja s nadnárodným organizovaným zločinom, korupciou a ďalšími formami osobitne závažnej trestnej činnosti a cezhraničnej spolupráce. V rámci uvedených pracovných ciest boli ďalej prerokovávané otázky zamerané na postavenie a práva poškodeného v trestnom konaní, na spoluprácu pri riešení konkrétnych trestných vecí a na výmenu skúseností pri riešení trestných činov v oblasti počítačovej kriminality.
Významné je zapojenie prokuratúry Slovenskej republiky do projektu prepojenia siete justičných registrov EÚ, v rámci ktorého sa zúčastňujú vybraní zástupcovia pravidelných pracovných rokovaní právnickej a technickej skupiny.
Generálny prokurátor sa zúčastnil a aktívne vystúpil na konferencii generálnych prokurátorov Európy k téme “oprávnenia prokurátora v netrestnej oblasti“, ktorá sa uskutočnila v Petrohrade, v Ruskej federácii.
Okrem horeuvedených zahraničných aktivít boli v priebehu roku 2008 vedením prokuratúry prijatí zahraniční partneri: generálny prokurátor Ruskej federácie, hlavný ministerský radca Ministerstva spravodlivosti Slobodného
11
štátu Bavorsko, generálny prokurátor Slobodného štátu Sasko a národný prokurátor a námestník generálneho prokurátora Poľskej republiky.
Zahraniční hostia sa zaujímali najmä o inštitucionálne a legislatívne zabezpečenie Úradu špeciálneho prokurátora a špeciálneho súdu, o praktické skúsenosti a výsledky v boji s organizovaným zločinom a korupciou, s realizáciou európskeho zatýkacieho rozkazu a o možnosti boja so zneužívaním finančných prostriedkov EÚ.
S Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie bol podpísaný Dodatkový protokol k Dohode o spolupráci a Memorandum o vzájomnom porozumení v otázkach spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.
Pri všetkých zahraničných stretnutiach bol zo strany zahraničných partnerov opakovane zdôraznený význam nezávislého postavenia prokuratúry od výkonnej moci a bola vysoko ocenená právna úprava postavenia prokuratúry vrátane jej kompetencií v trestnej aj netrestnej oblasti.
Medzinárodný odbor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zabezpečoval účasť svojich prokurátorov na zahraničných aktivitách podľa Plánu zahraničných stykov prokuratúry na rok 2008 a na zahraničných aktivitách ad hoc, ktoré boli schválené generálnym prokurátorom. Išlo prevažne o také zahraničné aktivity, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývali ako záväzky z jej členstva v Európskej únii a v Rade Európy a boli preto nevyhnutné. Účasť na týchto aktivitách významne prispieva k získavaniu poznatkov potrebných pre výkon agendy právneho styku s cudzinou v trestných veciach vo všetkých oblastiach tohto styku, vrátane extradícií a to priamo v aplikačnej praxi. Prispieva tiež k metodickému usmerňovaniu v rámci rezortu prokuratúry, ako aj v konkrétnych prípadoch smerom k legislatíve (aktívna účasť medzinárodného odboru v procese formovania legislatívnych návrhov Európskej únie a tiež vnútroštátnej legislatívy na novelizačných prácach v trestnoprávnej oblasti, európskeho zatýkacieho rozkazu, registre trestov, dvojstranných medzinárodných zmluvy a pod.).
Aktivity v zahraničí sa zamerali najmä na účasť vo výboroch a pracovných skupinách. Prokurátori sa v roku 2008 zúčastnili troch plenárnych zasadnutí výboru Rady Európy - MONEYVAL v Štrasburgu.
Pracovné skupiny Európskej únie
Prínosom účasti prokurátorov v pracovných skupinách Európskej únie je fakt, že prokuratúra prostredníctvom pozícií, ktoré reprezentujú jej experti, priamo ovplyvňuje tvorbu noriem Európskej únie v oblasti trestného práva hmotného i procesného. Jedná sa o dynamickú oblasť legislatívy Európskej únie, cieľom ktorej je aj harmonizácia trestnej legislatívy členských štátov.
1)V dňoch 8.- 9.1.2008, 30.1.2008, 13 -14.2.2008, 10.-12.3.2008, 25.4.2008 a 9.7.2008 sa v Bruseli konali zasadnutia za účelom prediskutovania a prijatia Návrhu rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu a o zmene
12
a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 2003/659/SVV. Cieľom návrhu bolo vytvoriť právny základ pre posilnenie úlohy Eurojustu v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii, priznanie úloh vo vzťahu k tretím štátom, zjednotenie kompetencií národných členov Eurojustu, a riešenie niektorých administratívnych otázok. Bola dosiahnutá politická dohoda o všeobecnom prístupe k návrhu rozhodnutia ako celku, pretože predložený text predstavoval kompromisné a vyvážené riešenie pre všetky členské štáty.
2)V dňoch 2.- 3.9.2008 sa uskutočnilo v Bruseli 4. kolo vyhodnotenia praktickej aplikácie európskeho zatýkacieho rozkazu a tomu zodpovedajúcich vydávacích postupov medzi členskými štátmi. Stretnutie sa uskutočnilo za účelom hodnotenia Českej republiky v danej oblasti, vrátane prípravy správy a jej obhájenia na pôde Rady Európskej únie. Slovenskú republiku zastupoval JUDr. Jakubčík, prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina v pozícii národného experta, ktorý prezentoval správu na pôde Rady, keď bol vybraný z troch národných expertov (Rumunsko, Malta, Slovensko).
3)V dňoch 2.- 3.9.2008, 29.9.- 1.10.2008 a 10.10.2008 v Bruseli sa konalo zasadnutie Rady k Návrhu rámcového rozhodnutia Rady o európskom príkaze na dohľad v predsúdnom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie. Zasadnutia sa uskutočnili za účelom prediskutovania a prijatia vyššie uvedeného návrhu rámcového rozhodnutia. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je znížiť počet občanov Európskej únie, ktorí sú vzatí do väzby aj z toho dôvodu, že trestný čin mali spáchať v inom členskom štáte Európskej únie, než v ktorom majú bydlisko a preto proti nim nemožno použiť miernejšie obmedzenia (neväzobné donucovacie opatrenia dohľadu, napr. zadržanie cestovného pasu a iných dokladov totožnosti, povinnosť hlásiť sa pravidelne na polícii, povinnosť neopúšťať miesto bydliska a pod.), aké by boli použité, keby boli občanmi štátu, ktorý vedie trestné stíhanie.
4) V dňoch 11.-12.2.2008 v Bruseli sa konalo zasadnutie Rady
k Návrhu Rámcového rozhodnutia Rady o výkone rozsudkov „in
absentia“. Zasadnutie sa uskutočnilo za účelom prediskutovania
a prijatia vyššie uvedeného návrhu. Jeho cieľom bolo vytvoriť
právny základ pre posilnenie práv občanov vytvorením
jednotného prístupu a procesných postupov v prípadoch súdnych
rozhodnutí „in absentia“, rozšírenia použitia princípov „vzájomného
uznávania“ súdnych rozhodnutí v oblasti spolupráce Európskej
únie v trestných veciach.
5) V dňoch 18.2.2008 a 10.11.2008 v Bruseli sa konalo 6. a 7.
zasadnutie expertov skupiny k pilotnému projektu prepojenia registra
trestov. Cieľom stretnutia bolo prediskutovať rôzne technické otázky
a možnosti vývoja projektu na prepojenie národných trestných registrov
a zefektívnenie výmeny informácií z nich. Siedme zasadnutie sa
13
zameralo i na riešenie technických otázok k vyššie uvedenej problematike
a bol predstavený zámer vytvoriť Európsky register pre občanov tretích
krajín, ktorí sa na území únie dopustili trestného činu.
6) Pracovná skupina pre justičnú spoluprácu v trestných veciach E.14 COPEN na vytvorenie Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) zasadala v Bruseli v dňoch 11.7.2008 a 16.-17.7.2008. V týchto dňoch bol prerokovaný návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho informačného systému registra trestov pri uplatňovaní článku 11 rámcového rozhodnutia 2008/XX/SVZ. Jeho podstatou bolo vytvoriť normalizovaný európsky formát prenosu informácií o odsudzujúcich rozsudkoch a možnosť vymieňať si informácie jednotným elektronicky a strojovo ľahko použiteľným spôsobom. Na zasadnutí sa uskutočnilo druhé čítanie k niektorým konkrétnym článkom návrhu. Rezort prokuratúry participoval na tvorbe dokumentu (medzinárodný odbor, trestný odbor a register trestov). V dňoch 4.- 5.9.2008 sa v Bruseli konalo zasadanie pracovnej skupiny E.14 COPEN. Na zasadnutí boli čítané prílohy A (tabuľka protiprávnych konaní) a B (tabuľka sankcií) dokumentu a uskutočnila sa diskusia zástupcov členských štátov k jednotlivým parametrom, kategóriám a podkategóriám protiprávnych konaní.
7) V dňoch 22. - 23.9.2008 sa uskutočnila návšteva Registra trestov v Belgicku na pozvanie jeho riaditeľa, kde bola prezentácia softvéru národného Registra trestov Belgicka a jeho praktického prepojenia v rámci pilotného projektu s Francúzskom, Nemeckom, Španielskom, Luxemburgom a Českom. V ďalšom účastníci diskutovali k jednotlivým parametrom a kategóriám protiprávnych konaní, najmä k novovytvorenej kategórii krádeže a krádeže s priťažujúcimi okolnosťami.
8) Dňa 6.10.2008 v Bruseli na zasadnutí sa uskutočnilo posledné čítanie návrhu rozhodnutia Rady o ECRIS vrátane príloh, uskutočnila sa diskusia k stanovisku Európskeho parlamentu k predmetnému návrhu.
9) V dňoch 1.- 2.7.2008 v Bruseli sa konalo zasadnutie pracovnej skupiny pre justičnú spoluprácu v trestných veciach E.14 COPEN (Posilnenie Eurojustu). Na zasadnutí bol prerokovaný návrh rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie Rady č. 2002/187/SVV z 28. 2.2002 v znení neskorších rozhodnutí o založení Eurojustu. Slovenská republika vo vzťahu k návrhu vystupovala ako spolupredkladateľ. Cieľom návrhu bolo vytvoriť právny základ pre zjednotenie kompetencií národných členov Eurojustu, posilnenie jeho úlohy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie ako i k tretím štátom.
10) Dňa 5.12.2008 v Bruseli sa konalo zasadanie pracovnej skupiny E.14 COPEN (Rámcové rozhodnutie o európskom zatýkacom rozkaze). Predmetom zasadnutia bolo 4. kolo právneho hodnotenia praktického uplatňovania európskeho zatýkacieho rozkazu a príslušných postupov odovzdávania medzi členskými štátmi, informovanie o rozhodcovskej činnosti súdov jednotlivých členských štátov, spolupráca medzi
14
Ústredňami SIRENE, oboznámenie sa so štatistikou týkajúcou sa európskeho zatýkacieho rozkazu, návrh Európskeho manuálu na vyplňovanie formuláru európskeho zatýkacieho rozkazu, implementácia Rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii ako i Rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie z 24.2.2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.
EUROJUST
S cieľom koordinovať cezhraničné vyšetrovanie v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, prípadne uľahčiť medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach bolo Eurojustu – Európskej jednotke justičnej spolupráce - postúpených v roku 2008 celkovo 39 trestných vecí. Tento počet predstavuje oproti minulému roku nárast o 6 trestných vecí. V uvedenom období bola Slovenská republika prostredníctvom Eurojustu požiadaná o spoluprácu v 42 prípadoch. Z predchádzajúceho obdobia, teda rokov 2004 až 2007, zostáva nevybavených spolu 68 vecí, v ktorých je Slovenská republika štátom dožiadaným alebo dožadujúcim.
V sledovanom období bolo slovenským národným zastúpením v Eurojuste vybavených 37 trestných vecí a v 30 veciach poskytli iné národné zastúpenia Slovenskej republike požadovanú súčinnosť.
Národné zastúpenie Slovenskej republiky uľahčuje vybavenie dožiadaní o právnu pomoc aj v menej závažných trestných veciach, v ktorých dožiadaný štát dlhšie časové obdobie nereaguje na dožiadanie o právnu pomoc a kde sa nepodarilo nápravu či informáciu o stave konania v dožiadanom štáte zabezpečiť oficiálnou cestou, diplomatickými kanálmi či prostredníctvom kontaktného bodu Európskej justičnej siete. V roku 2008 bolo slovenskému zastúpeniu v Eurojuste postúpených 47 vyššie opísaných vecí.
Vo všetkých oddieloch registra Eurojustu vedeného na národnom zastúpení Slovenskej republiky v posudzovanom období napadlo 214 vecí.
Celkový nápad trestných vecí registrovaných všetkými národnými zastúpeniami v Eurojuste predstavuje 1193 trestných vecí.
Od 12. júna 2008 nadobudol účinnosť pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 12. júna 2008, ktorým sa upravuje postup prokurátorov pri predkladaní informácií Eurojustu o trestných veciach v jeho pôsobnosti. Tento pokyn stanovuje prokurátorom Slovenskej republiky povinnosť informovať národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia ako aj o dodatočne získaných poznatkoch trestného konania, z ktorých vyplýva príslušnosť Eurojustu. Pokyn zabezpečí lepšiu informovanosť národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste o prebiehajúcich trestných stíhaniach spadajúcich do pôsobnosti Eurojustu. Takto vytvorenú databázu zaslaných informácií môže národný člen využiť na zabezpečenie koordinácie úkonov trestného konania medzi členskými štátmi Európskej únie ako aj aktívne ponúknuť spoluprácu pre
15
orgány činné v trestnom konaní v trestných veciach s medzinárodným prvkom.
S cieľom zvýšiť informovanosť prokurátorov, sudcov a pracovníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o kompetenciách Eurojustu a jeho využiteľnosti v aplikačnej praxi sa národný člen Slovenskej republiky v Eurojuste pravidelne zúčastňoval na pracovných poradách či seminároch. V dňoch 23. – 24. apríla 2008 bol v Piešťanoch usporiadaný aj tzv. marketingový seminár Eurojustu, na ktorom mali jeho účastníci možnosť oboznámiť sa s praktickými skúsenosťami národných členov Belgicka, Českej republiky, Rakúska, Veľkej Británie a Talianska s prácou na prípadoch v Eurojuste a výhodami, ktoré poskytuje Eurojust v boji proti cezhraničnej organizovanej kriminalite.
Bližšie informácie o pôsobnosti Eurojustu a o aktivitách národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste sú uvedené na internetových stránkach generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Prínosom účasti na zasadnutiach kolégia Eurojustu je priama výmena poznatkov v konkrétnych registrovaných trestných veciach, v rámci ktorých sa požadujú úkony právnej pomoci v trestných veciach. Ide o „živú“ agendu, ktorá podlieha osobitnému režimu. Prokurátori sa zúčastnili 3 strategických stretnutí Eurojustu na témy OCTA, cezhraničného trestného stíhania, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a ochrany svedkov.
Európska justičná sieť (EJN)
Je to sieť kontaktných bodov členských štátov pôsobiacich v trestnom konaní. Jej neformálny charakter umožňuje poskytovanie informácií potrebných pre ďalší procesný postup. Hlavným prínosom je urýchľovanie a zjednodušovanie priamej komunikácie v trestných veciach. Prokuratúra mala zastúpenie na každom plenárnom zasadnutí OSN.
Ďalšie aktivity v medzinárodnej spolupráci
1) V dňoch 31.8. – 3.9.2008 v Budapešti sa uskutočnilo XI. Medzinárodné fórum prokurátorov. Stretnutie prokurátorov / štátnych zástupcov členských štátov Európskej únie sa nieslo v duchu výmeny skúseností v oblasti poznatkov organizovanej kriminality, v oblasti organizovania teroristickej skupiny cez internet, násilnej trestnej činnosti mladistvých páchateľov, jej narastajúci trend v Európe a stratégie, koncepcie a projekty, ktoré v jednotlivých štátoch uplatnili prokuratúry proti týmto trestným činom, v oblasti trestnosti právnických osôb v Európe, v oblasti cezhraničnej spolupráce prokuratúr, realizácie právnej pomoci pri uplatňovaní Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29.5.2000, spolupráci o boji proti korupcii zo strany globálnych spoločností ako i o činnosti a budúcnosti Eurojustu a EJN (európska justičná sieť).
16
2)Dňa 7.5.2008 v Brne sa konalo pracovné stretnutie medzinárodných
odborov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Najvyššieho štátneho zastupiteľstva Českej republiky, za účelom prerokovania návrhu pripravovanej dvojstrannej zmluvy o justičnej spolupráci, možnosti delegovania niektorých úkonov právnej pomoci na podriadené organizačné zložky, ako aj využívania nových inštitútov úniovej legislatívy.
3) Dňa 16.6.2008 v Prahe sa konalo pracovné stretnutie v súvislosti
s problematikou cezhraničného sledovania. Pracovné stretnutie zástupcov Najvyššieho štátneho zastupiteľstva Českej stretnutie
republiky, Ministerstva vnútra Českej republiky a Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sa uskutočnilo z podnetu Ministerstva vnútra Českej
republiky. Predmetom rokovania boli rozpory vo výklade inštitútu
cezhraničného sledovania na základe Schengenskej vykonávacej dohody
medzi českou a slovenskou stranou. Strany sa dohodli o probléme
informovať Eurojust za účelom zistenia postupu v ostatných členských
štátoch. Zároveň budú iniciovať rozšírenie dodatkového protokolu
k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej
pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych
vzťahov v občianskych a trestných veciach.
4) Dňa 16.9.2008 v Brne sa konalo stretnutie na tému Protokol k Zmluve
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych
v občianskych a trestných veciach.
5) Dňa 27.8.2008 v Brne sa uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Najvyššieho štátneho zastupiteľstva Českej republiky. Pracovné stretnutie sa uskutočnilo za účelom prerokovania možnosti založenia spoločného vyšetrovacieho tímu.
6) V dňoch 23.10. - 28.10.2008 v Aténach sa konalo strategické stretnutie
zamerané na počítačovú kriminalitu.
7) V dňoch 22.- 24.10.2008 v Trieri sa konal seminár „Vzájomné uznávanie
súdnych rozhodnutí v trestných veciach“. Seminár organizovala
Európska akadémia práva v Trieri a bol zameraný na problematiku
vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach medzi
členskými štátmi Európskej únie ako aj na tvorbu rámcových rozhodnutí, ktoré vychádzajú z princípu vzájomného uznávania
rozhodnutí.
8) Dňa 21.5.2008 v Krems an der Donau sa vykonal výsluch svedka v trestnej veci pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 vedenej na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica, v rámci právnej pomoci spočívajúcej vo výsluchu slovenského svedka nachádzajúceho sa na rakúskom území vo výkone trestu odňatia slobody. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky mali povolenie Ministerstva spravodlivosti
17
Rakúskej republiky zúčastniť na trestno-procesných úkonoch realizovaných v Rakúsku.
9) V dňoch 30.9.2008 - 1.10.2008 v Görlitzi sa uskutočnilo pracovné stretnutie pohraničných prokuratúr. Spoločnú pracovnú poradu pohraničných prokuratúr štátov Nemecko, Poľsko a Česko na tému Právne základy a skúsenosti so Spoločnými vyšetrovacími skupinami organizoval Vedúci štátneho zastupiteľstva Görlitz (Slobodný štát Sasko), ktorý pozval JUDr. Siváka, prokurátora medzinárodného odboru, ktorý predniesol referát o získaných poznatkoch k predmetnej téme.
10) Prokurátori sa zúčastnili tiež seminárov týkajúcich sa počítačovej kriminality, vzájomného uznávania rozhodnutí a falšovania peňazí.
11) Vybraní prokurátori sa zúčastňovali aj vzdelávacích aktivít v zahraničí, ktoré boli organizované Justičnou akadémiou.
Prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry sa v roku 2008 zúčastnili 6 zahraničných aktivít zameraných na výmenu informácií v registri trestov, boj proti počítačovej kriminalite a výkon rozsudkov „in absentia“.
1.3. Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese
Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov. Dôležitou súčasťou legislatívnej činnosti v rámci generálnej prokuratúry bolo plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008, Plánu hlavných úloh prokuratúry na rok 2008 a plnení opatrení, ktoré boli prijaté na základe záverov Správy o činnosti prokuratúry za rok 2007.
Hlavnou náplňou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov predkladaných generálnej prokuratúre na posúdenie v rámci pripomienkového konania. Pripomienky a návrhy uplatnené k jednotlivým právnym predpisom a ostatným legislatívnym materiálom boli väčšinou akceptované. Týka sa to aj pripomienok zásadného významu, ktoré sa riešili v rámci rozporových konaní na úrovni riaditeľov legislatívnych útvarov, štátnych tajomníkov rezortov a ministrov.
Súčasť legislatívnej činnosti tvorilo aj vypracovanie stanovísk k návrhom právnych predpisov, poslaneckých návrhov zákonov a ostatných legislatívnych materiálov predkladaných na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Generálna prokuratúra v roku 2008 pripomienkovala celkom 222 návrhov zákonov a 637 návrhov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov.
18
V oblasti vnútornej legislatívy generálna prokuratúra na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky vypracovala návrh novely zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a návrh novely zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Obe úlohy, zaradené v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac október 2008, boli napokon uznesením vlády Slovenskej republiky č. 911 z 10. decembra 2008 zrušené, najmä z dôvodu nedoriešených problémov koncepčného charakteru týkajúcich sa Špeciálneho súdu, vojenského súdnictva ako aj pripravovaných zmien v oblasti Občianskeho súdneho poriadku. Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry bol novelizovaný iba v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.
Na základe posúdenia aktuálnosti platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii a riadení práce prokuratúry bolo vypracovaných a schválených 12 príkazov a pokynov a 2 stanoviská generálneho prokurátora.
Do oblasti legislatívnej činnosti treba zahrnúť aj plnenie ďalších úloh:
-činnosť prokurátora generálnej prokuratúry v Legislatívnej rade vlády, ktorej je členom
-účasť na zasadnutiach stálych pracovných komisií Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky (Komisia pre správne právo a Komisia pre technické právne predpisy),
-zastúpenie v komisii pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka,
-zastúpenie v komisii pre rekodifikáciu Správneho poriadku,
-zastúpenie v komisiách pre novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku,
-zastúpenie v Konzultačnom zbore Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre otázky aplikácie Správneho poriadku,
-účasť prokurátorov a štátnych zamestnancov generálnej prokuratúry na medzirezortných rozporových konaniach k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
-vypracovanie stanovísk k výkladovým a aplikačným problémom právnych predpisov podľa požiadaviek organizačných útvarov prokuratúry.
V roku 2008 sa podieľal na plnení úloh v legislatívnom procese aj Medzinárodný odbor Generálnej prokuratúry SR, najmä v oblasti vonkajšej legislatívy. Išlo o činnosť najmä v rámci pripomienkového konania, posudzovaním predkladaných návrhov medzinárodných dokumentov, právnych predpisov a rôznych legislatívnych materiálov. Napr. činnosť v pracovnej skupine Európskej únie E.14 COPEN na tvorbe rámcového rozhodnutia o výkone rozhodnutí vydaných v neprítomnosti, návrhu rozhodnutia Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činnom, návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) pri uplatňovaní článku 11 rámcového rozhodnutia 2008/XX/SVZ a návrh rámcového rozhodnutia Rady
19
o európskom príkaze na dohľad v predsúdnom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie.
Mgr. Kováčová, PhD., zástupkyňa riaditeľa je členkou pracovnej negociačnej skupiny za rezort prokuratúry na prípravu dvojstrannej zmluvy - Protokol o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. októbra 1992. Je členkou pracovnej skupiny na príprave zmlúv medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti a Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických o výmene informácií zo skríningu známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu. Ďalej sa zúčastnila rokovania medzi Slovenskou republikou a Austrálskym zväzom na príprave zmluvy o extradícii a právnej pomoci v trestných veciach a zároveň je členkou medzirezortnej komisie zriadenej na prípravu novely zákona o európskom zatýkacom rozkaze.
Vojenská súčasť prokuratúry v priebehu roku 2008 nevyvíjala vlastné legislatívne iniciatívy, tieto boli obmedzené iba na vypracovanie vnútrorezortných noriem upravujúcich činnosť vojenskej prokuratúry. Okrem toho sa prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry zúčastňovali ako na legislatívnych prácach súvisiacich s vnútrorezortnými normami generálnej prokuratúry, tak i na pripomienkovaní všeobecne záväzných noriem, ktorých návrhy nám boli zaslané jednotlivými orgánmi a inštitúciami.
1.4. Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
V disciplinárnych veciach prokurátorov konali a rozhodovali disciplinárne komisie menované generálnym prokurátorom na návrh samosprávneho orgánu prokurátorov – Rady prokurátorov. Na generálnej prokuratúre je vymenovaných päť disciplinárnych komisií na rozhodnutie v prvom stupni. Jedna z týchto komisií je zriadená pre prokurátorov vojenských prokuratúr. Na konanie o opravných prostriedkoch je vymenovaná jedna odvolacia disciplinárna komisia.
V roku 2008 bolo proti prokurátorom vedených 19 disciplinárnych konaní, z toho 5 bolo začatých ešte v roku 2007.
V priebehu roku 2008 napadlo 14 návrhov na začatie disciplinárneho konania. Z tohto počtu 5 návrhov podali okresní prokurátori, 4 návrhy podali krajskí prokurátori, 1 návrh podal vojenský obvodný prokurátor, 1 návrh podal generálny prokurátor SR, 2 oznámenia okresného dopravného inšpektorátu o dopravnom priestupku, 1 oznámenie krajského dopravného inšpektorátu o dopravnej nehode.
V roku 2007 bolo na prokuratúre vedených 12 disciplinárnych konaní, z ktorých bolo 7 ukončených v príslušnom roku a 5 bolo ukončených v roku
20
2008. V roku 2006 bolo vedených 7 disciplinárnych konaní, z ktorých 5 bolo ukončených v príslušnom roku a 2 boli ukončené v roku 2007.
V priebehu roku 2008 bolo skončených 5 disciplinárnych konaní začatých v roku 2007. Z vecí začatých v roku 2008 bolo skončených 5 disciplinárnych konaní, 9 vecí nebolo do 31.12.2008 právoplatne ukončených.
Pre prieťahy v konaní boli v roku 2008 vedené 3 disciplinárne konania, 4 konania pre dopravnú nehodu, 3 konania pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, 3 konania pre disciplinárne previnenia a 1 konanie pre priestupok proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.
V roku 2008 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie 1 prokurátorovi. Konanie doposiaľ nie je ukončené.
1.5. Personálny stav prokuratúry v Slovenskej republike v roku
2008 v členení na prokurátorov, štátnych zamestnancov,
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a právnych
čakateľov prokuratúry.
Vláda uznesením č. 867 zo dňa 11. októbra 2007 k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008–2010 schválila návrh štátneho rozpočtu a návrh rozpočtov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2008.
V nadväznosti na citované uznesenie vlády ministerstvo financií oznámilo generálnej prokuratúre záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2008, súčasťou ktorých bol aj limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry, podľa ktorého bol plánovaný počet všetkých zamestnancov prokuratúry (bez vojenskej zložky prokuratúry) 1609, z toho 825 prokurátorov, 609 zamestnancov v štátnej službe a 175 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Ministerstvo financií v nadväznosti na žiadosť generálnej prokuratúry v súvislosti s personálnou poddimenzovanosťou prokuratúr v Slovenskej republike povolilo generálnej prokuratúre rozpočtovým opatrením č. 2 prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2008 schválené pre jej kapitolu zákonom č. 608/2007 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2008 a súčasne zvýšilo limit počtu zamestnancov v rezorte prokuratúry o 49 osôb, z toho 27 prokurátorov a 22 štátnych zamestnancov. Celkový počet zamestnancov sa týmto opatrením zvýšil na 1658 osôb, z toho 852 prokurátorov a 631 štátnych zamestnancov.
Skutočný počet zamestnancov v štátnej službe k 31.12.2008 bol 617 a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 178. Na materskej alebo rodičovskej dovolenke bolo 33 zamestnankýň v štátnej službe a 7 zamestnankýň pri výkone práce vo verejnom záujme.
Skutočný počet prokurátorov, ktorí k 31.12. 2008 vykonávali funkciu prokurátora na prokuratúre, bol 785, čo predstavuje z plánovaného počtu 92,14% a ďalších 33 prokurátoriek bolo na materskej alebo rodičovskej
21
dovolenke. Traja prokurátori boli podľa § 9 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelení na využitie skúseností do Justičnej akadémie a jeden prokurátor bol podľa § 9 ods.6 a 7 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelený k orgánom Európskej únie na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste.
Do plánovaného počtu chýbalo 30 prokurátorov. Na funkciu prokurátora sa k 31.decembru 2008 pripravovalo 39 právnych čakateľov a jedna právna čakateľka bola na rodičovskej dovolenke. Do funkcie prokurátora bolo v roku 2008 na prokuratúry v Slovenskej republike vymenovaných 23 právnych čakateľov.
V priebehu roku 2008 odišlo z rezortu prokuratúry celkovo 14 prokurátorov, z toho 5 prokurátorov odišlo do starobného dôchodku, 2 prokurátori do invalidného dôchodku, 6 prokurátori odišli pracovať na súdy a jeden prokurátor zomrel.
Vysoký záujem o voľbu povolania prokurátora naďalej pretrváva. V roku 2008 bolo na prokuratúru doručených približne 700 žiadostí o prijatie do služobného pomeru právneho čakateľa. Na prokuratúre sa vykonáva prísny a náročný výber formou výberového konania, ktorý postup vyplýva z pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 7/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry. V rámci výberu sa posudzujú odborné vedomosti, jazykové schopnosti a praktické skúsenosti z trestného práva a netrestných odvetví práva.
Na prokuratúrach, na ktorých nie je naplnený plánovaný počet prokurátorov, sa na voľné funkčné miesta pripravuje dostatočný počet právnych čakateľov, ktorí po vykonaní odbornej justičnej skúšky budú vykonávať funkciu prokurátora. V priebehu roku 2008 bolo do funkcie právneho čakateľa vymenovaných 24 uchádzačov.
Na vojenských prokuratúrach bol plánovaný počet prokurátorov 59, pričom skutočný priemerný počet prokurátorov bol 50. Plánovaných štátnych zamestnancov bolo 64, pričom priemerná obsadenosť miest v štátnej službe bola 59,2 a plánovaný počet zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme bol 15 a ich skutočný priemerný stav 14,6. Do funkcie prokurátora bolo vymenovaných 6 právnych čakateľov.
Funkcie plánované pre štátnu službu a funkcie pre výkon práce vo verejnom záujme neboli obsadené v priebehu roku z dôvodu, že na základe rozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky boli vydané tabuľky počtov a došlo k zníženiu plánovaných počtov celkovo o 16 zamestnancov. Z tohto dôvodu v druhej polovici roka 2008 bol postupne s nimi ukončený zamestnanecký pomer, resp. boli v rámci prokuratúry SR preložení na výkon štátnej služby a výkon prác vykonávaných vo verejnom záujme do iného služobného úradu.
22
V roku 2008 neodišiel z rezortu vojenskej prokuratúry žiadny
prokurátor.
1.6. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2008
V roku 2008 sa vo vzdelávacích a rehabilitačných centrách prokuratúry v Krpáčove a v Starej Lesnej (ďalej len VRC) uskutočnilo 49 pracovných porád organizovaných jednotlivými organizačnými zložkami generálnej prokuratúry so zameraním na metodické usmernenie krajských a okresných prokuratúr, riešenie konkrétnych problémov, napr. na úseku dozoru nad výkonom väzby, ochrany rodiny a mládeže, problémy v netrestnej oblasti, zhodnotenie medzinárodnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a iné. Kancelária generálneho prokurátora organizovala stretnutia s medzinárodnou účasťou.
Odbor informatiky generálnej prokuratúry zabezpečil preškolenie prokurátorov vybavujúcich trestnú agendu na prácu s dokumentmi v informačnom systéme PATRICIA a dokumentmi Európskej únie. Celkom sa uskutočnilo 52 podujatí s uvedeným obsahovým zameraním.
V roku 2008 boli realizované aj semináre zamerané na celoživotné vzdelávanie sudcov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v oblasti európskeho práva a informačných technológií.
V súlade so zákonom č. 459/2002 Z.z. o odbornej príprave zamestnancov prokuratúry bola v roku 2008 zabezpečená príprava, vzdelávanie a kvalifikačné skúšky pre 16 zamestnancov rezortu prokuratúry v Slovenskej republike. Celkom bolo generálnou prokuratúrou zorganizovaných 7 seminárov pre štátnych zamestnancov a pre zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Títo sa zúčastňovali aj na školeniach a seminároch organizovanými inými inštitúciami.
Prokurátori a právni čakatelia prokuratúry sa zúčastňovali vzdelávacích akcií organizovaných Justičnou akadémiou. Na 149 seminároch sa zúčastnilo 868 prokurátorov a 86 právnych čakateľov prokuratúry.
Justičnú skúšku v roku 2008 úspešne vykonalo 33 právnych čakateľov prokuratúry, z ktorých 23 bolo vymenovaných do funkcie prokurátora okresnej prokuratúry a 6 bolo vymenovaných do funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry. Štyria právni čakatelia boli vymenovaní do funkcie prokurátora až od 1.1.2009. Neuspeli 2 právni čakatelia, ktorí z rezortu prokuratúry odišli, z toho 1 z vojenskej súčasti prokuratúry.
Odborná príprava prokurátorov vojenských prokuratúr a ich vzdelávanie v roku 2008 prebiehalo v rámci odborných príprav vykonávaných na jednotlivých prokuratúrach, ale aj v rámci seminárov a školení organizovaných Generálnou prokuratúrou SR, Justičnou akadémiou ako aj Európskou komisiou.
1.7. Materiálno-technické zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2008
23
Na financovanie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky v roku 2008 Ministerstvo financií SR pridelilo rozpočtové prostriedky v sume 1 649 688 tis. Sk. Rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií SR bol limit celkových výdavkov upravený na 1 785 109 tis. Sk. K zvýšeniu limitu výdavkov došlo v dôsledku valorizácie platov prokurátorov, nárastu počtu prokurátorov a štátnych zamestnancov a vzniku deviatich nových okresných prokuratúr. Viazanie rozpočtových prostriedkov bolo na základe uznesenia vlády SR č. 393 „K návrhu na viazanie výdavkov kapitol v roku 2008 na dofinancovanie výstavby preložky štátnej cesty II/520 Nová Bystrica – Oravská Lesná“. Ostatné rozpočtové opatrenia sa týkali presunu prostriedkov v rámci kapitoly. Presunmi sa riešil nedostatok finančných prostriedkov v kategórii „Tovary a služby“.
Generálna prokuratúra SR vlastnými rozpočtovými opatreniami presunula prostriedky z kategórie „Poistné a príspevky poisťovniam“ v sume 30 390 tis. Sk a z kategórie „Bežné transfery“ v sume 508 tis. Sk do kategórie „Tovary a služby“. Tieto prostriedky sa použili na financovanie prevádzkových výdavkov. Týmito rozpočtovými opatreniami nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2008.
Plnenie ukazovateľov rozpočtu bolo v roku 2008 nasledovné (v tis. Sk):
Upravený
Ukazovateľ rozpočet Skutočnosť %
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Príjmy celkom8 90025 640288,1
Výdavky celkom1 785 1091 781 79499,8
z toho:
Bežné výdavky1 609 8391 602 49399,5
v tom:
- mzdy, platy, služobné príjmy a OOV1 054 4561 047 26499,3
- poistné a príspevok do poisťovní275 125275 098100,0
- tovary a služby243 877243 773100,0
- bežné transfery36 38136 35899,9
Kapitálové výdavky175 270179 301102,3
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Na vysokom prekročení limitu príjmov sa podieľal príjem z predaja pozemku Krajskej prokuratúry Nitra v Leviciach v sume 8 000 tis. Sk, grant poskytnutý Európskou komisiou v sume 4707 tis. Sk, príjem z predaja bývalej budovy Okresnej prokuratúry Bratislava V na Andrusovovej ulici v Bratislave v sume 1 336 tis. Sk.
Limit výdavkov v kategórii „Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania“ bol vyčerpaný na 99,3%. Čerpanie výdavkov v roku 2008 v tejto kategórii bolo v porovnaní s rokom 2007 vyššie o 78 607 tis. Sk, t.j. o 8,1%. Zvýšenie výdavkov ovplyvnila najmä valorizácia platov prokurátorov a ostatných zamestnancov od 1.1.2008.
24
V kategórii „Poistné a príspevok poisťovniam“ došlo v roku 2008 k zvýšeniu výdavkov oproti roku 2007 o 49 722 tis. Sk. Nárast výdavkov ovplyvnila valorizácia platov štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zvýšenie vymeriavacích základov.
Čerpanie výdavkov v kategórii „Tovary a služby“ bolo v porovnaní s rokom 2007 vyššie o 43 339 tis. Sk. Nárast prevádzkových výdavkov v roku 2008 ovplyvnil vznik deviatich nových okresných prokuratúr od 1.1.2008.
K zvýšeniu výdavkov v kategórii „Bežné transfery“ v roku 2008 o 2 445 tis. Sk oproti roku 2007 došlo v dôsledku odchodu väčšieho počtu prokurátorov do starobného dôchodku.
Limit kapitálových výdavkov bol čerpaný v sume 179 301 tis. Sk na nasledovné účely (v tis. Sk):
- realizácia stavieb84 949
- nákup budov a objektov28 014
- nákup pozemkov, softvéru a licencií 21 610
- nákup prístrojov a zariadení 26 973
- nákup dopravných prostriedkov9 890
- ostatné kapitálové výdavky (združená investícia)6 572
- prípravná a projektová dokumentácia1 293
Čerpanie kapitálových výdavkov bolo v porovnaní s rokom 2007 vyššie o 60,3%.
V čerpaní kapitálových výdavkov je premietnuté aj čerpanie zahraničného grantu v sume 4 707 tis. Sk, ktorý bol poskytnutý Európskou komisiou na spolufinancovanie výdavkov na prepojenie registra trestov Generálnej prokuratúry SR na registre trestov krajín Európskej únie.
Záväzné ukazovatele rozpočtu boli v roku 2008 dodržané.
Rozpočtové prostriedky boli použité na financovanie mzdových, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry. Odvody poistného boli vykonané vo finančných objemoch vyplývajúcich zo zákona.
V dôsledku zvýšenia počtu okresných prokuratúr od 1.1.2008 narástli výdavky na nájomné a prevádzku budov. Nájomné sa zvýšilo aj v dôsledku umiestnenia Krajskej prokuratúry Trenčín do prenajatých priestorov. V súvislosti so vstupom do Schengenského priestoru sa v roku 2008 zvýšili výdavky na tlmočné, znalečné a trovy obhajoby.
Vzhľadom na to, že vojenská prokuratúra je materiálne i finančne zabezpečovaná Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, rozpis záväzných ukazovateľov finančných a platových prostriedkov na rok 2008 vyplýval z ekonomických rozhodnutí príslušných orgánov ministerstva obrany a tento bol upravovaný v súvislosti s personálnym obsadením jednotlivých prokuratúr.
25
1.8. Činnosť Registra trestov
Register trestov generálnej prokuratúry (ďalej len „register trestov“) v roku 2008 vykonával svoju činnosť v zmysle zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Register trestov podľa medzištátnej zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.184/1995 Z.z.) zabezpečoval výmenu údajov o vlastných osobách. Ďalšie úlohy plnil register trestov podľa jednotlivých plánov na prokuratúre a vlastného plánu úloh a Rozhodnutia Rady Európskej Únie 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov.
V roku 2008 register trestov pokračoval v realizácii úlohy technického vytvárania pracovísk registra trestov na okresných prokuratúrach v SR. Okrem doteraz vytvorených siedmich pracovísk register trestov na okresných prokuratúrach, kde sa pre občanov vydávali výpisy a odpisy registra trestov „na počkanie“, boli vytvorené technické podmienky pre spustenie ďalších 14 pracovísk v roku 2009.Ďalej v roku 2008 pokračoval register trestov na prácach súvisiacich s projektom elektronického prepojenia a výmeny údajov z registrov trestov niektorých štátov EÚ (štáty NJR – Network Judicials Registers) a na prácach elektronického prepojenia registrov trestov Slovenskej republiky a Českej republiky podľa medzištátnej zmluvy.
1. Register trestov spracoval a zaevidoval v roku 2008
celkom ................. 890 723 dokladov
1.1.V roku 2001 spracoval a zaevidoval register trestov (ďalej RT) celkom 714 056 dokladov, v roku 2002 spracoval a zaevidoval RT celkom 1 150 972 dokladov, v roku 2003 to bolo 797 132 dokladov, v roku 2004 spracoval a zaevidoval 1 229 218 dokladov a v roku 2005 to bolo 854 620 dokladov, v roku 2006 to bolo 861 379 dokladov. Výrazné zvýšenie počtu dokladov v rokoch 2002 a 2004 bolo spôsobené požiadavkami zákonov o štátnej službe a verejnej službe. V roku 2007 RT spracoval a zaevidoval 868 054 dokladov.
2. Z celkového počtu 890 723 dokladov bolo :
2.1. Trestných listov, podmienečných zastavení trestného stíhania a zmierov
..................48 741
2.2. Správ k trestným listom a podmienečným zastavením trestného stíhania
................75 422
2.3. Žiadostí o odpis registra trestov celkom .............. 260 863
z toho :
2.3.1. pre trestné stíhanie ..................23 640
2.3.2. elektronickou formou ................156 085
2.3.3. pre iné účely aj elektronicky ..................54 338
26
2.3.4. žiadosti o odpis s kolkovou známkou ..................26 800
2.4. žiadostí o výpis z registra trestov celkom ................493 340
z toho :
2.4.1. žiadostí s kolkovou známkou ................361 222
2.4.2. žiadostí bez kolkovej známky ................132 118
2.5. Spolupráca s registrom trestov ČR celkom ................. 2 337
z toho :
2.5.1. dožiadaní do RT ČR ...................4 678
2.5.2. dožiadaní do RT GP SR ...................5 588
2.5.3. kópií trestných listov zaslaných do RT ČR ......................355
2.5.4. kópií trestných listov zaslaných do RT GP SR ......................565
3. V centrálnom príjme v podateľni RT GP SR bolo v režime „na počkanie“ vybavených celkom ...... 126 808 žiadostí
Priemerný denný nápad bol 671 žiadostí. Najvyšší nápad bol dňa 29.9.2008 a to 756 žiadostí a najnižší nápad bol dňa 31.12.2008 55 žiadostí.
4. Celkový počet evidovaných osôb v registri trestov k 31.12. 2008
bolo ............. 886 413 osôb,
čo je oproti roku 2007 zvýšenie o 24 347 osôb.
Celkový počet evidovaných trestných listov, právoplatných podmienečných zastavení trestného stíhania a zmierov v registri trestov k 31.12.2008 je celkom 1 592 791, z toho nezahladených 443 637. Oproti roku 2007 je to zvýšenie o 42 212.
5.Register trestov v zmysle medzištátnej zmluvy s Českou republikou o výmene informácií spracoval v roku 2008 celkom 12 337 dokladov,
čo je oproti roku 2007 zníženie o 186 dokladov, z toho:
5.1. RT GP SR zaslal do RT ČR celkom 4 678 dožiadaní a založil do
evidencie celkom 565 kópií trestných listov odoslaných z RT ČR.
5.2. RT ČR zaslal do RT GP SR celkom 5 588 dožiadaní a RT GP SR
zaslal do RT ČR na založenie do evidencie celkom 355 kópií trestných
listov.
Rozsah výmeny bol oproti roku 2007 menší o 249 dožiadaní zo
slovenskej strany a o 2 088 dožiadaní väčší z českej strany, pričom
počet kópií trestných listov zaslaných do RT ČR je o 1 629 menší
a počet kópií trestných listov zaslaných do RT GP SR je menší o 93.
6.Suma odvedená do štátneho rozpočtu v roku 2008 činí celkom
.......... 38 802 200,– Sk,
z toho:
6.1. výpisy s kolkovou známkou .......... 36 122 200,– Sk
6.2. odpisy s kolkovou známkou .......... 2 680 000,– Sk
27
7. Žiadosti o výpis/odpis na okresné prokuratúry
V roku 2008 boli vytvorené aj pracoviská registra trestov na okresných prokuratúrach v Prešove, Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave a Trenčíne, kde bolo vybavených celkom 123 922 osôb, ktoré požiadali o výpis alebo odpis registra trestov v režime „na počkanie“, pričom bolo podaných 111 870 žiadostí o výpis a 12 052 žiadostí o odpis.
ČASŤ 2.
STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI
2.1. Stav a vývoj kriminality
V roku 2008 napadlo na prokuratúru Slovenskej republiky 119 153 trestných vecí, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 1 504 vecí a oproti roku 2006 ide o pokles trestných vecí o 2 426. Nárast nápadu trestných vecí v roku 2008 bol zaznamenaný na Krajských prokuratúrach Bratislava, Trenčín a Trnava. Najvýraznejšie sa znížil nápad trestných vecí v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry Košice, a to v porovnaní s rokom 2007 o 2 030 vecí a oproti roku 2006 o 4 568 vecí. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že i napriek poklesu trestných vecí je táto prokuratúra za Krajskou prokuratúrou Bratislava zaradená k prokuratúram s najvyšším nápadom trestných vecí v porovnaní s ostatnými.
K 1. januáru 2008 bolo prevedených z trestných registrov prokuratúr celkom 30 947 trestných vecí, ktoré napadli v predchádzajúcich rokoch.
V kalendárnom roku 2008 bolo vznesené obvinenie 53 570 osobám, čo je o 1 648 osôb (o 3%) menej ako v roku 2007 (55 218 osôb) a o 3 936 osôb (o 6,8%) menej ako v roku 2006 (57 506 osôb). Z celkového počtu 53 570 obvinených osôb bolo v roku 2008 - 46 768 mužov a 6 802 žien. V porovnaní s rokom 2007 evidujeme pokles o 290 mužov a 1 358 žien. V porovnaní s rokom 2006 evidujeme pokles o 3 936 obvinených mužov a taktiež pokles obvinených žien o 510.
V roku 2008 bol zaznamenaný nárast počtu stíhaných mladistvých osôb. Celkom bolo vznesené obvinenie 5 774 mladistvým osobám, čo je v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo vznesené obvinenie 5 453 osobám nárast o 321 osôb (o 5,5%). V porovnaní s rokom 2006, kedy bolo vznesené obvinenie 6 022 mladistvým osobám, sme zaznamenali pokles o 790 osôb (o 13%). V uvedenej súvislosti môžeme konštatovať, že po znížení hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov (s výnimkou trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona) počet obvinených mladistvých po roku 2005 je približne na rovnakej úrovni.
28
Znížený nárast kriminality bol zaznamenaný vo vzťahu k cudzincom, ktorým bolo vznesené obvinenie. Jedná sa o 1 051 cudzincov, čo predstavuje pokles o 644 (o 38%) oproti roku 2007. V porovnaní s rokom 2006 bol taktiež zaznamenaný pokles o 216 cudzincov (o 17%).
Oproti predchádzajúcemu obdobiu dvoch rokov bol zaznamenaný i pokles počtu osôb, ktoré boli vzaté do väzby. V roku 2008 bolo vo väzby vzatých 2 601 osôb, čo je o 1 214 menej než v roku 2007 (o 32%). V porovnaní s rokom 2006, kedy bolo vzatých do väzby 3 178 osôb bol tento pokles o 577 osôb (o 18%).
V roku 2008 bolo trestné stíhanie skončené celkom v 128 414 trestných veciach, čo je v porovnaní s rokom 2007 o 2 547 vecí (o 2%) viac a v porovnaní s rokom 2006 viac o 6 731 vecí (o 5,2%).
V roku 2008 evidujeme 67 299 neobjasnených vecí, čo reprezentuje oproti roku 2007 pokles o 5 185 vecí (o 7,1%) a v porovnaní s rokom 2006 pokles o 3 341 vecí (o 4,7%).
Vo vzťahu k neznámym páchateľom bolo prerušené trestné stíhanie v roku 2008 v 49 727 veciach, čo je o 4 869 menej než v roku 2007 a o 3 701 vecí menej než v roku 2006. Zastavením trestného stíhania kategórie neznámych páchateľov sa v roku 2008 skončilo 14 011 vecí, čo predstavuje mierny pokles o 190 vecí menej než v roku 2007 a nárast oproti roku 2006 o 481 vecí. Postúpením veci bolo konanie ukončené v 3 558 veciach, čo je o 126 vecí menej než v roku 2007 a o 119 vecí menej než v roku 2006. Iným spôsobom bolo ukončené v roku 2008 trestné konanie proti neznámym páchateľom v 3 veciach, čo je porovnateľné s rokom 2007, kedy boli takto skončené 4 veci a v roku 2006 5 vecí.
V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie 51 029 obvinených, čo predstavuje pokles o 550 osôb (o 1%) oproti roku 2007, kedy bolo ukončených trestných stíhaní známych 51 579 osôb. V roku 2006 bolo ukončených 46 491 trestných stíhaní obvinených, čo v roku 2008 predstavuje nárast o 4 538 osôb (o 9,7%). Z uvedeného počtu skončených vecí bolo v roku 2008 obžalovaných 30 070 osôb. Oproti roku 2007 bol zaznamenaný nárast počtu obžalovaných osôb o 144 osôb (o 0,5%). Oproti roku 2006 ide o nárast o 2 547 osôb (o 9%).
Podmienečne zastavené trestné stíhanie v roku 2008 bolo proti 4 452 osobám, čo predstavuje 8,7% zo všetkých skončených trestných stíhaní proti známej osobe. V roku 2007 bol tento inštitút použitý proti 5 165 osobám (10%) a v roku 2006 proti 5 200 osobám (9,2%).
Zmier a následné zastavenie trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku bolo v roku 2008 realizované proti 971 osobám (1,9% skončených trestných stíhaní známych osôb), čo je o 159 menej než v roku 2007, kedy ich podiel predstavoval 2,2% a o 388 viac než v roku 2006 (1%).
29
V roku 2008 bolo na prokuratúre skončených návrhom na dohodu o vine a treste 5 197 trestných vecí proti 6 039 osobám (11,8%). Oproti roku 2007, kedy bolo týmto spôsobom skončené trestné stíhanie 10,3% známych osôb, bol zaznamenaný nárast návrhov o 692 (o 15,3%) a nárast osôb o 711 (o 13,3%). Výrazný nárast uvedeného inštitútu je evidovaný oproti roku 2006, kedy bolo na prokuratúre skončených návrhom na dohodu o vine a treste 2 481 trestných vecí proti 2 916 obvineným (5,1% osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie skončené), čo predstavuje nárast o 2 716 návrhov (o 109%) proti 3 123 obvineným (o 107%). Výsledky v roku 2008 dokumentujú akceptovanie uvedeného inštitútu z dôvodu výhodnosti pre obvineného.
Rozhodnutím prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania bolo v roku 2008 skončené trestné stíhanie proti 4 452 osobám, zmierom proti 971 osobám a spolu s konaním o dohode o vine a treste (6 039 osôb) bolo na prokuratúre ukončené trestné stíhanie tzv. odklonmi proti 11 462 osobám. Oproti roku 2007 bol tak zaznamenaný pokles ukončených vecí tzv. odklonmi o 161 osôb. V porovnaní s rokom 2006, kedy bolo odklonmi ukončené trestné stíhanie proti 8 699 osobám, predstavuje nárast uplatnenia uvedeného inštitútu u 2 763 osôb. Z uvedených ukazovateľov je zrejmé, že i napriek uplynutiu 3-ročnej lehoty od rekodifikácie Trestného poriadku, sa nepodarilo naplniť zámery zákonodarcu, ktorý predpokladal 70% podiel odklonov na celkovo skončených trestných veciach. V roku 2008 predstavuje podiel všetkých skončených trestných stíhaní známych páchateľov 22,5%, čo je rovnako ako v roku 2007 a o 7% viac v porovnaní s rokom 2006. Možno konštatovať, že tzv. odklonmi končí asi štvrtina trestných stíhaní známych páchateľov.
Postúpením vecí podľa § 214 Trestného poriadku bolo rozhodnuté v 4 715 veciach, z toho proti 1 157 osobám. V roku 2007 bol takýto postup použitý v 5 150 veciach a v roku 2006 v 5 555 veciach.
Zastavené trestné stíhanie podľa § 215 Trestného poriadku bolo v roku 2008 v 18 686 veciach, z toho proti 4 675 osobám. V roku 2007 to bolo v 19 125 veciach a v roku 2006 v 18 521 veciach.
Postupom podľa § 228 Trestného poriadku bolo prerušené trestné stíhanie v 55 083 veciach, z toho proti 3 665 osobám. V roku 2007 to bolo v 60 249 veciach a v roku 2006 v 59 362 veciach.
Skladba trestne stíhaných osôb sa ani v roku 2008 nezmenila. Z celkového počtu 51 029 osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, bolo 44 071 mužov a 6 958 žien, čo predstavuje 86% podielu mužov a 14% podielu žien. Pre porovnanie v roku 2007 bol podiel trestne stíhaných mužov 87% a 13% žien a v roku 2006 bol podiel trestne stíhaných mužov 86,6% a 13,4% žien na celkovom počte trestne stíhaných osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie.
V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie 1 140 cudzincov, čo je o 327 osôb (o 22,3%) menej ako v roku 2007 a o 45 osôb (o 3,8%) menej než v roku 2006.
30
Významnou mierou na páchaní trestnej činnosti sa podieľajú i osoby v minulosti už súdne trestané. Zo štatistických údajov vyplýva, že i v roku 2008 zostal ustálený počet obžalovaných recidivistov. V hodnotenom roku bolo takto celkom (vrátane obzvlášť nebezpečných recidivistov) obžalovaných 12 189 osôb, čo je o 24 osôb menej ako v roku 2007 (12 213 osôb) a o 547 osôb viac ako v roku 2006 (11 642 osôb). Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa opätovne dopustili obzvlášť závažných úmyselných trestných činov, t.j. obzvlášť nebezpeční recidivisti, ich počet je po rekodifikácii približne ustálený. V roku 2008 bolo odsúdených 32 takýchto osôb. Najvyšší počet v predchádzajúcom období bol v roku 2006 a to 41 osôb a v roku 2007 to bolo 31 osôb. Osobitnou kategóriou v tomto smere sú osoby stíhané za použitia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona alebo § 43 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, t.j. osoby, proti ktorým bola uplatnená zásada „ trikrát a dosť ”. Uvedená zásada sa uplatňuje od roku 2003. V roku 2006 to bolo proti 4 osobám, v roku 2007 proti 31 osobám a v roku 2008 proti 32 osobám.
V priebehu sledovaného obdobia na vojenskej prokuratúre napadlo celkom 976 vecí. Z predchádzajúceho obdobia bolo prevedených celkom 466 vecí. Oproti roku 2007 došlo vo vojenskej prokuratúre k miernemu zníženiu nápadu trestných vecí, pretože v roku 2007 napadlo 1241 vecí a v roku 2006 to bolo 1094 vecí.
V sledovanom období bolo vznesené obvinenie vo vojenskej prokuratúre celkom 384 osobám, z ktorého počtu bolo 10 žien. Je zrejmé, že percentuálny podiel stíhaných žien z celkového počtu stíhaných osôb je zanedbateľný. Obdobný stav je možné konštatovať aj v roku 2007 a 2006. V roku 2007 bolo stíhaných 9 žien a v roku 2006 bolo stíhaných 10 žien. Na porovnanie je potrebné uviesť, že v roku 2007 bolo celkom stíhaných 593 osôb a v roku 2006 bolo stíhaných celkom 493 osôb.
Vojenskou prokuratúrou nebol stíhaný žiaden mladistvý a taktiež žiaden cudzinec.
V sledovanom období bolo vzatých do väzby celkom 17 osôb. Oproti roku 2007 došlo k podstatnému zníženiu väzobných konaní, pretože v danom roku bolo celkom vzatých do väzby 25 osôb a v roku 2006 bolo celkom vzatých do väzby 40 osôb.
V roku 2008 bolo celkom ukončených 1154 vecí. V porovnaní s rokom 2007,kedy bolo ukončených 1 241 vecí, došlo v roku 2008 k miernemu zníženiu vybavenosti vecí. Oproti roku 2006 došlo k miernemu nárastu vzhľadom na to, že v tomto období bolo ukončených 1071 trestných vecí.
V sledovanom období bolo celkom vydaných 679 rozhodnutí vo veciach neznámeho páchateľa. V porovnaní s rokom 2007 došlo k miernemu nárastu, pretože v tomto období bolo vydaných 644 rozhodnutí vo veciach neznámeho páchateľa a k podstatnému nárastu došlo oproti roku 2006, kedy bolo vydaných 523 rozhodnutí.
31
V roku 2008 bolo z celkového počtu rozhodnutí u neznámeho páchateľa v 100 prípadoch vydané uznesenie o prerušení trestného stíhania, v 179 prípadoch o postúpení veci, v 359 prípadoch bola vec zastavená a iným spôsobom bolo vybavených 40 vecí. V roku 2007 bolo z celkového počtu 644 vecí u neznámeho páchateľa v 123 prípadoch vydané uznesenie o prerušení, v 128 prípadoch o postúpení veci, v 328 prípadoch bola vec zastavená a iným spôsobom bolo rozhodnuté v 66 veciach. V roku 2006 bolo prerušených 96 vecí, postúpením bolo vybavených 80 vecí, zastavením trestného stíhania bolo celkom ukončených 276 vecí a iným spôsobom bolo vybavených 216 vecí.
V sledovanom období bolo ukončené trestné stíhanie proti 475 osobám, pričom došlo k zníženiu, pretože v roku 2007 bolo ukončené trestné stíhanie 645 osôb a v roku 2006 to bolo 606 osôb.
Podiel mužov a žien na spáchaných trestných činoch vo veciach, v ktorých bolo skončené trestné stíhanie, bol v sledovanom období 467 mužov, oproti tomu iba 8 žien.
V roku 2008 bolo celkom spáchaných 14 trestných činov osobami, ktoré už boli v minulosti súdne trestané. Oproti roku 2007 došlo k podstatnému poklesu, pretože v tomto období bolo celkom spáchaných 38 trestných činov a súčasný stav je porovnateľný s rokom 2006, kedy bolo spáchaných celkom 17 trestných činov takýmito osobami.
Kriminalita mladistvých
V roku 2008 bolo v rámci celej Slovenskej republiky začaté trestné stíhanie proti 5 774 mladistvým osobám, pričom celkove bolo v tomto roku aj skončené trestné stíhanie proti 4 683 páchateľom. Je to 9,17% z celkového počtu 51 029 osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie skončené. Oproti roku 2007 je to nárast o 0,38% (o 147 páchateľov) a v porovnaní s rokom 2006 je to nárast o 1,83% (o 1 142 páchateľov).
Porovnaním podielu kriminality mladistvých, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, na celkovom počte stíhaných osôb za ostatné tri roky v celej Slovenskej republike (r. 2006 - 3 541 (7,61%) mladistvých z celkového počtu 46 491 stíhaných osôb, v roku 2007 - 4 536 (8,79%) mladistvých z počtu 51 579 stíhaných osôb a v roku 2008 - 4 683 (9,17%) mladistvých z celkového počtu 51 029 stíhaných osôb) je možné konštatovať, že podiel kriminality mladistvých páchateľov je pomerne vyrovnaný, avšak má mierne stúpajúcu tendenciu.
Výskyt kriminality mladistvých v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky je rozdielny. Tak ako v uplynulých rokoch, aj v roku 2008 bolo najviac mladistvých páchateľov stíhaných v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach. Bolo to 1 181 páchateľov, čo je 13,10% z celkového počtu stíhaných osôb v tomto kraji (9 009 osôb) a až 25,21% z celkového počtu stíhaných mladistvých v rámci celej Slovenskej republiky. V roku 2007 to bolo
32
1 153 páchateľov (12,51%) z celkového počtu 9 215 osôb a v roku 2006 bolo stíhaných 959 (10,31%) mladistvých páchateľov z celkového počtu stíhaných osôb v tomto kraji (9 304).
Naopak v Bratislavskom kraji, tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2008 bol v rámci Slovenskej republiky najnižší počet stíhaných mladistvých páchateľov a to i napriek tomu, že v roku 2008 tento počet mierne vzrástol. V roku 2008 bol počet stíhaných mladistvých v tomto kraji 279 páchateľov, čo činí 4,27% z celkového počtu stíhaných osôb (6 524) a 5,95% z celkového počtu stíhaných mladistvých v rámci celej Slovenskej republiky. V roku 2007 bol počet stíhaných mladistvých páchateľov 245, čo je 3,52% z celkového počtu stíhaných osôb 6 957) a v roku 2006 bolo stíhaných 210 mladistvých osôb (3,51%) z celkového počtu stíhaných osôb (5 967).
Mierny nárast stíhaných mladistvých páchateľov, proti ktorým bolo trestné stíhanie skončené, bol aj v ostatných krajoch Slovenskej republiky. Tento stav súvisí aj so znížením hranice trestnej zodpovednosti mladistvých z 15 na 14 rokov (s výnimkou trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona), keďže častokrát trestné stíhanie začaté v predchádzajúcich rokoch končí až v niektorom roku nasledujúcom. V budúcich rokoch vzhľadom na počet začatých trestných stíhaní a vznesených obvinení mladistvým osobám je možné predpokladať ustálenú bilanciu.
V roku 2008 bol podiel obžalovaných mladistvých na celkovom počte (30 070) obžalovaných 2498 osôb, čo je s 8,30% nižší podiel ako v predchádzajúcom roku. V roku 2007 bolo obžalovaných 2 546 mladistvých osôb, čo bolo 8,50% z celkového počtu obžalovaných (29 926) a v roku 2006 bol tento podiel 7,03% (1 936 obžalovaných mladistvých z 27 523 obžalovaných). Najvyšší podiel skončených vecí podaním obžaloby na mladistvých páchateľov bol v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove - 673 (čo činí 71,82% z celkového počtu 937 mladistvých páchateľov stíhaných v tomto kraji), naopak, najmenej v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline - 134 obžalovaných mladistvých (25,33% z celkového počtu 490 stíhaných mladistvých).
Oproti predchádzajúcim rokom opäť mierne poklesol podiel mladistvých, proti ktorým bolo zastavené trestné stíhanie. Z celkového počtu 4 683 stíhaných mladistvých páchateľov bolo zastavené trestné stíhanie v roku 2008 proti 273 mladistvým, čo je 5,82%. V roku 2007 bolo zastavené trestné stíhanie proti 266 mladistvým, čo bolo 5,86% a v roku 2006 bol tento podiel 7,17% (zastavené proti 254 mladistvým z 3 541 stíhaných). Najvyšší podiel zastavených trestných stíhaní mladistvých páchateľov bol v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave - proti 39 osobám, čo činí 13,97% z celkového počtu 279 tam stíhaných, naopak najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave - proti 14 osobám, čo činí 4,37% stíhaných mladistvých v tomto kraji (320).
V roku 2008 bolo postúpené trestné stíhanie proti 132 mladistvým páchateľom, čo je 2,81% z celkového počtu stíhaných mladistvých osôb
33
(4 683). Je to opätovne pokles oproti predchádzajúcim rokom. V roku 2007 bolo postúpené trestné stíhanie proti 181 mladistvým páchateľom, čo bolo 3,99% z celkového počtu stíhaných mladistvých osôb (4 536) a v roku 2006 bol tento podiel 5,64% (postúpené proti 200 mladistvým z 3 541 stíhaných). Najviac bol inštitút postúpenia trestnej veci proti mladistvému aplikovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave - proti 20 osobám, čo činí 7,16% z celkového počtu tam stíhaných, najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave - proti 2 osobám, čo činí 0,62% stíhaných mladistvých v tomto kraji.
Podiel mladistvých, proti ktorým bolo prerušené trestné stíhanie je mierne vyšší ako v predchádzajúcom roku. Trestné stíhanie bolo v roku 2008 prerušené proti 462 mladistvým z 4 683 stíhaných mladistvých, čo je 9,86%. V roku 2007 bol tento podiel 9,78% (prerušené bolo proti 444 mladistvým zo 4 536 stíhaných mladistvých) a v roku 2006 bolo trestné stíhanie prerušené proti 397 mladistvým z 3 541 stíhaných mladistvých, čo bolo 11,21%. Najvyšší podiel prerušených trestných stíhaní mladistvých páchateľov bol v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach - proti 165 osobám, čo činí 13,97% z celkového počtu 1 181 tam stíhaných, naopak najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove - proti 37 osobám, čo činí 3,94% stíhaných mladistvých v tomto kraji.
Z celkového počtu 4 683 stíhaných mladistvých v roku 2008 prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie proti 637 mladistvým páchateľom, čo je 13,60%. Je to opakovane pokles oproti predchádzajúcemu roku 2007, kedy tento podiel činil 15,54% (705 mladistvých z 4 536). V roku 2006 prokurátor takto rozhodol proti 584 osobám (z 3 541), čo činilo 16,49%. Najviac bol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania proti mladistvému využitý v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave - proti 71 osobám, čo činí 25,44% z celkového počtu tam stíhaných, najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici - proti 45 mladistvým osobám, čo činí 6,42% stíhaných mladistvých v tomto kraji z ich celkového počtu 700 osôb.
Dohodu o vine a treste mladistvých predložil prokurátor súdu v roku 2008 proti 704 osobám zo 4 683 stíhaných mladistvých, čo je 15,03%, kým v roku 2007 činil tento podiel 12,50% (dohoda s 567 mladistvými z 4 536) a v roku 2006 činil tento podiel 9,63% (dohoda s 341 mladistvými z 3 541). Inštitút dohody o vine a treste v trestnom konaní vedenom proti mladistvému bol najviac aplikovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline - proti 161 osobám, čo činí 32,85% z celkového počtu 490 tam stíhaných mladistvých, najnižší v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave - proti 17 osobám, čo činí 6,09% stíhaných mladistvých v tomto kraji.
Inštitút zmieru bol prokurátorom v roku 2008 aplikovaný v 154 prípadoch, čo je 3,28%. V roku 2007 uzavrel prokurátor zmier s mladistvými v 159 prípadoch, čo činilo 3,50% a v roku 2006 to bolo 2,08%. Najvyšší podiel trestných stíhaní mladistvých páchateľov skončených zmierom bol v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline - proti 54 osobám, čo činí 11,02% z celkového počtu tam stíhaných (490), naopak v obvode Krajskej prokuratúry v Nitre nebol uzavretý ani jeden zmier s mladistvým páchateľom.
34
Za ostatné tri roky (2006-2008) sa nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by bolo u mladistvého prerušené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného.
Z celkového počtu (4 683) stíhaných mladistvých v roku 2008 bolo 278 dievčat, čo je 5,93%. V roku 2007 to bolo 296 dievčat, čo činilo 6,52% a v roku 2006 to bolo 209 (5,90%) dievčat.
Z celkového počtu stíhaných mladistvých v roku 2008 bolo 449 recidivistov (9,58%), čo predstavuje mierny nárast. V roku 2007 bol počet mladistvých recidivistov 393 (8,66%) a v roku 2006 to bolo 297 recidivistov (8,38%).
V roku 2008 bol počet mladistvých, ktorí spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky z celkového počtu (4 683) páchateľov 261 osôb (5,57%), kým v roku 2007 to bolo 201 (4,43%) mladistvých osôb z celkového počtu (4 536) stíhaných mladistvých a v roku 2006 -132 mladistvých, čo činilo 3,72% z ich celkového počtu (3 541). Indikuje to znepokojivý nárast mladistvých, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok.
V roku 2008 bolo začaté trestné stíhanie proti 828 osobám vo veku 14 - 15 rokov, čo činí 17,68% z celkového počtu stíhaných mladistvých páchateľov, a skončené bolo proti 669 (14,28 %) takýmto osobám. V roku 2007 bolo začaté trestné stíhanie proti 804 (17,72% z celkového počtu 4 536 mladistvých) osobám vo veku od 14 - 15 rokov a skončené bolo proti 635 (13,99%) takýmto osobám. V roku 2006 bolo trestné stíhanie začaté proti 865 (24,42% z celkového počtu 3 541 mladistvých) osobám vo veku od 14 - 15 a skončené bolo proti 306 (8,64%) osobám.
Obžalovaných mladistvých osôb vo veku 14 - 15 rokov bolo v roku 2008 - 359, čo je 14,37% z celkového počtu mladistvých obžalovaných (2498). V roku 2007 to bolo 373, čo činilo 15,18% z celkového počtu (2 456) a v roku 2006 bolo obžalovaných 168 osôb vo veku od 14 - 15 rokov, čo bolo 8,67% z 1 936 mladistvých obžalovaných.
V roku 2008 bolo celkove odsúdených 1 889 mladistvých páchateľov, čo je nárast oproti roku 2007 o 6,12%, kedy bolo 1780 odsúdených mladistvých. V porovnaní s rokom 2006, kedy bolo 1 998 odsúdených mladistvých páchateľov, je to však o 5,45% menej.
Súdy podmienečne zastavili trestné stíhanie v roku 2008 proti 52 mladistvým, čo je o 20 menej (o 27,77%) ako v roku 2007, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené súdom proti 72 mladistvým. Oproti roku 2006, kedy bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené súdom proti 125 mladistvým páchateľom, je to pokles až o 73 osôb (o 58,4%).
Súdom schválených bolo v roku 2008 celkom 616 dohôd o vine a treste mladistvých, čo je 87,50% zo všetkých návrhov prokurátora, ktoré predložil súdu (704). V roku 2007 súdy takto schválili 487 dohôd
35
uzatvorených s mladistvými, čo bolo 85,89% z celkového počtu (567). V roku 2006 schválili 281 dohôd, čo bolo 82,40% z celkového počtu 341 dohôd predložených prokurátorom.
Súdy schválili v roku 2008 u mladistvých páchateľov 23 zmierov. V roku 2007 tento inštitút aplikovali u 36 mladistvých páchateľov a v roku 2006 nebol súdom schválený zmier ani v jednom prípade mladistvého páchateľa.
U mladistvých, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bolo aj v roku 2008 najčastejšie ukončené trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 resp. podľa § 212 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 (ďalej za rozdeľovníkom „/“ číselné označenie trestného činu podľa Trestného zákona účinného od 1.1.2006 a počty trestných činov podľa zákona č. 140/1961 Zb. + podľa zákona č. 300/2005 Z.z.). V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie mladistvých pre trestné činy krádeže celkove v 200+2391 (2591) prípadoch, čo bolo 55,32% z celkového počtu stíhaných mladistvých. V roku 2007 bol tento podiel 57,05%, čo znamená mierny pokles resp. návrat k úrovni roku 2006, kedy pre trestný čin krádeže bolo stíhaných 1 543 mladistvých páchateľov, čo bolo 43,57% z celkového počtu. Majetková kriminalita vo všeobecnosti, popri krádeži najmä vo forme trestných činov ako je neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla (§ 249a/216 Trestného zákona), neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku a inej platobnej karty (§ 249c/219 Trestného zákona), podvod (§ 250/221 Trestného zákona), poškodzovanie cudzej veci (§ 257/245-246 Trestného zákona) a iné, tvorili v roku 2008 celkove až 247+2961 (3208) trestných činov, spáchaných mladistvými páchateľmi. Je to až 41,21% - ný podiel na tomto druhu kriminality v roku 2008 z celkového počtu 7784 trestných činov, spáchaných mladistvými.
Ďalším najčastejším trestným činom páchaným mladistvými páchateľmi je trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238/194 Trestného zákona. V roku 2008 bolo stíhaných pre tento trestný čin 58+693 (751) mladistvých, čo je 16,03 % z celkového počtu stíhaných mladistvých. V roku 2007 bolo pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238/194 Trestného zákona stíhaných 741 mladistvých páchateľov, čo činilo 16,33% z celkového počtu stíhaných mladistvých (§ 238 - 75 osôb, § 194 - 666 osôb). V roku 2006 bol tento podiel len 3,75% (stíhaných 133 páchateľov).
Tretím najčastejším trestným činom, ktorého sa dopúšťali mladiství páchatelia, je trestný čin výtržníctva podľa § 202/364 Trestného zákona. V roku 2008 bol počet stíhaných mladistvých pre tento trestný čin 40+497 (537), čo činí podiel 11,46% zo všetkých stíhaných mladistvých (4 683 osôb). V roku 2007 bolo stíhaných pre trestný čin výtržníctva podľa § 202/364 Trestného zákona 544 mladistvých páchateľov, čo bolo11,99% z celkového počtu stíhaných mladistvých a v roku 2006 činil tento podiel 7,96% (stíhaných 282 mladistvých).
Príčiny páchania trestnej činnosti mladistvých páchateľov spočívajú predovšetkým v rodinnej výchove a v prostredí, v ktorom žijú a vyrastajú. Vo svojom veku sú ľahko ovplyvniteľní pri páchanej trestnej činnosti najmä tam,
36
kde im chýbajú pozitívne vzory, stimulujúce prostredie a podmienky na plnohodnotné využívanie voľného času. Vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané páchanie trestnej činnosti s dospelými páchateľmi, ktorí mladistvých k protiprávnemu konaniu privádzajú. K príčinám páchania trestnej činnosti prispieva aj preferovanie konzumného spôsobu života a negatívne informácie z filmov a médií a často aj zlá finančná situácia rodín, ktorá neumožňuje mladistvým uspokojiť svoje materiálne potreby a vyrovnať sa rovesníkom z rodín, ktoré sú lepšie situované. Mladiství sa dopúšťajú trestnej činnosti prevažne s cieľom okamžitého získania finančných prostriedkov, či už na nákup omamných a psychotropných látok, cigariet, liekov, značkového oblečenia a pod.. Svedčí o tom aj postupný nárast postihu pre trestné činy podľa § 186 - 187/171 - 173 Trestného zákona - drogová kriminalita, napriek vysokej miere latencie tohto druhu trestnej činnosti. Kým v roku 2006 bolo ukončené trestné stíhanie pre tento druh kriminality u 88 mladistvých, čo činilo 2,48% z celkového počtu stíhaných mladistvých páchateľov, v roku 2007 bolo stíhaných 137 mladistvých, čo bol nárast na 3,02% a v roku 2008 bolo stíhaných pre tieto trestné činy celkove 8+160 (168) mladistvých, čo činí opäť, i keď mierny, nárast na 3,58% .
Osobitnú skupinu páchateľov tvoria maloleté osoby, ktoré v čase spáchania činu nedovŕšili 14. rok svojho veku. V roku 2008 vzrástol podiel oznámení o trestnej činnosti na maloletých páchateľov na 1 273 osôb, čo je 5,86% z evidovaných 21 704 trestných oznámení. V roku 2007 bolo zaevidovaných 896 oznámení vo veciach, kde boli páchatelia maloletí, čo bolo 1,93% zo všetkých (46 201) trestných oznámení a v roku 2006 bolo podaných 46 140 trestných oznámení, z čoho bolo 986 oznámení na maloletých (2,13%).
V tejto vekovej kategórii sa skladba trestnej činnosti nezmenila, prevažne sa maloletí dopúšťali deliktov majetkového charakteru ako sú krádeže mobilných telefónov, peňazí, tovaru v obchodoch, krádeže úrody na poliach a iné. Bol zaznamenaný nárast násilnej kriminality maloletých v objektoch škôl a školských zariadení, kde predmetom útokov boli väčšinou spolužiaci.
Pretrváva ľahostajnosť vlastných rodičov k výchove detí, ktorí im umožňujú viesť záhaľčivý a príživnícky spôsob života. Medzi základné príčiny kriminality maloletých naďalej patrí ekonomické a sociálne postavenie súčasnej rodiny, keďže väčšina z maloletých pochádza z ekonomicky a sociálne slabých, rozvrátených, či neúplných rodín. Svoju úlohu zohráva aj nízka vzdelanostná úroveň maloletých páchateľov a ich duševná nezrelosť, zanedbaná rodinná výchova, nezáujem mladých o ďalšie štúdium po ukončení základnej školskej dochádzky, nezamestnanosť mladistvých a strata motivácie z hľadiska budúceho uplatnenia. Negatívny vplyv ponúkajú aj masovokomunikačné prostriedky, ktoré v spojení s konzumným spôsobom života si u mladistvých v etickej aj citovej oblasti vyberajú svoju daň.
Kriminalita cudzincov na našom území, kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine
37
Počet skončených trestných stíhaní cudzincov na území Slovenskej republiky v roku 2008 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížil. V roku 2008 bolo na našom území trestne stíhaných 1 140 cudzincov, ktorí spáchali 1 334 trestných činov (v roku 2007 bolo stíhaných 1 467 cudzincov pre 1 681 trestných činov, v roku 2006 bolo stíhaných 1 182 cudzincov pre 1 333 trestných činov).
Počet stíhaných cudzincov je v jednotlivých krajoch veľmi nerovnomerný, čo možno dokladovať nasledujúcou tabuľkou.
Rok
2006
2007
2008
Bratislava
333
426
117
Trnava
72
90
112
Trenčín
51
62
66
Nitra
48
81
103
Žilina
146
178
156
Banská Bystrica
58
94
105
Prešov
156
163
133
Košice
318
373
288
V roku 2008 boli najčastejšie stíhanými cudzincami na území Slovenskej republiky občania Ukrajiny, ktorých bolo stíhaných 234 (v roku 2007 - 411, v roku 2006 - 312). Po nich nasledovali občania Českej republiky, ktorých bolo stíhaných 223 (v roku 2007 - 218, v roku 2006 - 177). Nasledovali občania Poľskej republiky v počte 120 (v roku 2007 - 137, v roku 2006 - 78), občania Maďarskej republiky v počte 98 (v roku 2007 - 88,v roku 2006 - 71), občania Rumunskej republiky v počte 39 (v roku 2007 - 18,v roku 2006 - 21), občania Vietnamskej republiky v počte 27 (v roku 2007 - 25,v roku 2006 - 24), občania Ruskej federácie v počte 26 (v roku 2007 - 27, v roku 2006 - 35), občania Srbska v počte 25 (v roku 2007 - 21,v roku 2006 - 25), občania Macedónska v počte 20 (v roku 2007 - 16, v roku 2006 - 9), občania Rakúskej republiky v počte 19 (v roku 2007 -16, v roku 2006 - 9), občania Talianskej republiky v počte 19 (v roku 2007 -14, v roku 2006 - 14), občania Bosny a Hercegoviny v počte 17 (v roku 2007 - 21, v roku 2006 - 19), občania Spolkovej republiky Nemecko v počte 16 (v roku 2007 - 24, v roku 2006 - 19). Občania ďalších 34 krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 14 osôb. (Pozri tabuľku, strana 60 Štatistickej ročenky o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008 - Stíhaní cudzinci v SR za rok 2008 podľa štátnej príslušnosti.)
V predchádzajúcich rokoch cudzinci na území Slovenskej republiky páchali predovšetkým trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
38
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky (§ 352), trestný čin prekročenia štátnej hranice podľa (§ 357) a trestný čin prevádzačstva (§ 355 a § 356). V roku 2008 najčastejšie páchali majetkovú kriminalitu (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), ďalej trestný čin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru (§ 279) a trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa (§ 348), ktorého sa páchatelia dopúšťali tým, že aj po vyhostení sa naďalej neoprávnene zdržiavali na území Slovenskej republiky. Nasledoval trestný čin prekročenia štátnej hranice podľa (§ 357) a trestný čin prevádzačstva (§355, §356), trestné činy proti životu a zdraviu (§ 149, §157, §158), trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestný čin pytliactva (§ 310), ale aj trestné činy korupčného charakteru.
V roku 2008 bola podaná obžaloba na 639 cudzincov, čo predstavuje pokles oproti roku 2007, kedy bola podaná obžaloba na 962, aj oproti roku 2006, kedy bola podaná obžaloba na 787 cudzincov.
Právoplatne bolo odsúdených 485 cudzincov, čo je veľmi podstatný pokles oproti roku 2007, kedy bolo odsúdených 1107 cudzincov a v roku 2006 ich bolo odsúdených 711.
Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine
V roku 2008 bolo orgánmi slovenskej prokuratúry prevzatých spolu 623 trestných konaní z toho bolo 148 trestných stíhaní (v roku 2007 - 93, v roku 2006 - 74). Trestných oznámení bolo prijatých 475 (v roku 2007 - 373, v roku 2006 - 345).
Kriminalita slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území páchaná v cudzine sa dá vyhodnotiť len z údajov o prevzatých trestných konaniach a prijatých trestných oznámeniach z cudziny. Treba poznamenať, že štáty nemajú povinnosť odovzdávať trestné konanie do domovského štátu páchateľa.
Zastúpenie štátov pri prevzatých trestných konaniach a prijatých trestných oznámeniach je nasledovné:
Rok
Štát
2006
2007
2008
Česká republika
336
363
489
Maďarská republika
28
29
52
39
Rakúska republika
24
25
30
Poľská republika
14
22
26
Spolková republika Nemecko
12
13
11
Ukrajinská republika
1
2
4
Slovinsko
1
5
3
Chorvátsko
1
2
3
Čierna Hora
0
0
2
Švajčiarsko
1
1
2
Litva
6
4
1
Skladba trestnej činnosti našich občanov v cudzine bola rôznorodá, prevažoval však trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), nasledovali trestné činy majetkové (krádež - § 212, podvod - § 221) a trestné činy v doprave (ublíženie na zdraví - § 157, § 158). Ojedinele sa vyskytla trestná činnosť iného charakteru, napríklad trestný čin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona alebo trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona.
2.2. Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v kalendárnom roku
Vzhľadom na účinnosť nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (od 1.1.2006) sa zmenil obsah i číselné označenie väčšiny trestných činov. Do Trestného zákona boli začlenené aj novo koncipované trestné činy. Keďže trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, boli v roku 2008 posudzovaní páchatelia trestných činov jednak podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 31.12.2005) a jednak podľa nového Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Z uvedeného dôvodu sú pri vyhodnocovaní v správe uvádzané obe číselné označenia jednotlivých trestných činov v poradí trestný čin podľa zákon č. 140/81961 Zb. „/“ (lomeno) trestný čin podľa zákona č. 300/2005 Z.z..
2.2.1. Násilná kriminalita
Pod označenie násilná kriminalita boli zaradené niektoré trestné činy proti životu a zdraviu (I. hlava Trestného zákona), vybrané trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (II. hlava Trestného zákona), vybrané trestné činy proti rodine a mládeži (IX. Hlava Trestného zákona) a vybrané trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové (XII. Hlava Trestného zákona). Trestné činy spadajúce pod označenie „násilná kriminalita“ sú uvedené v Štatistickej ročenke o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008 na strane 31 a 42. K uvedeným údajom bolo potrebné pripočítať 199 obvinených, 104 obžalovaných a 216 odsúdených pre trestné činy týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 a § 197a Trestného zákona účinného do 31.12.2005, nakoľko tieto trestné činy podľa § 208, § 359 a § 360 Trestného zákona účinného od 1.1.2006 už sú zahrnuté pod pojmom násilná kriminalita.
40
Pre trestné činy násilnej povahy bolo v roku 2008 trestne stíhaných celkom 11 579 osôb, najviac v krajoch Košice a Banská Bystrica, najmenej v Bratislavskom kraji. V roku 2007 bolo trestne stíhaných 12 410 osôb a v roku 2006 to bolo 10 232 osôb. Podiel páchateľov trestných činov násilnej kriminality na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2007 je 21,45% (v roku 2007 bol podiel 22,18% a v roku 2006 18,5%). Z celkového počtu 11 579 stíhaných osôb v Slovenskej republike pre násilné trestné činy bolo 650 žien (takmer rovnako ako v roku 2007), 1 654 mladistvých a až 2 966 recidivistov, t. j. každý štvrtý násilný trestný čin bol spáchaný recidivistom. Obžaloba bola v roku 2008 podaná na 7 071 osôb, v roku 2007 na 7 467 osôb a v roku 2006 na 6 588 osôb. Odsúdených bolo 5 626 osôb, čo je o 233 osôb menej ako v roku 2007, ale o 66 viac ako v roku 2006. Návrhom dohody o vine a treste skončilo v roku 2008 trestné stíhanie v 1 575 prípadoch (o 57 viac ako v roku 2007), naopak počet iných druhov odklonov poklesol. Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo trestné stíhanie v roku 2008 ukončené v 595 prípadoch (až o 194 menej ako v roku 2007) a zmier bol uzatvorený spolu so zastavením trestného stíhania v 256 prípadoch (o 87 menej ako v roku 2007). Nevyskytol sa ani jeden prípad podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Nesporne najzávažnejšími trestnými činmi v tejto skupine trestných činov boli v roku 2008 trestné činy úkladnej vraždy (5 osôb stíhaných, 4 obžalované, 2 odsúdené), vraždy (89 stíhaných, 59 obžalovaných a 41 odsúdených), znásilnenia (153 stíhaných, 97 obžalovaných a 59 odsúdených) a lúpeže (1 140 stíhaných, 625 obžalovaných a 489 odsúdených). Pre porovnanie v roku 2007 bolo pre úkladnú vraždu stíhaných a obžalovaných 6 osôb. Pri trestnom čine vraždy došlo oproti roku 2007 k nárastu o 15 stíhaných osôb, oproti roku 2006 je to pokles o 9 stíhaných osôb. Počet obžalovaných i odsúdených osôb sa pri tomto trestnom čine v porovnaní s rokom 2007 nezmenil. V roku 2008 došlo k miernemu poklesu počtu stíhaných osôb pre trestný čin znásilnenia. Stíhaných bolo menej o 6 osôb (celkom 153) v porovnaní s rokom 2007 a viac o 26 osôb v porovnaní s rokom 2006, obžalovaných i odsúdených bol rovnaký počet osôb ako v roku 2007. Pri trestnom čine lúpeže došlo oproti roku 2007 k poklesu všetkých ukazovateľov. Stíhaných osôb bolo o 14 menej (celkom 1 140), obžalovaných o 83 menej a odsúdených menej o 33 osôb. V porovnaní s rokom 2006 ide o nárast v počte stíhaných osôb (o 544) a obžalovaných (o 262), ale o pokles v počte odsúdených (o 19) osôb.
Aj v roku 2008 boli najpočetnejšími trestné činy ublíženia na zdraví (3 092 stíhaných, 1 861 obžalovaných a 1 543 odsúdených), porušovania domovej slobody (3 117 stíhaných, 1 939 obžalovaných a 1 562 odsúdených) a nebezpečného vyhrážania (2 433 stíhaných, 1 673 obžalovaných a 1 349 odsúdených), hoci ich počet v porovnaní s rokom 2007 výraznejšie poklesol. V porovnaní s rokom 2007 bolo pre trestný čin ublíženia na zdraví trestne stíhaných menej o 294 osôb (o 123 menej obžalovaných a o 60 viac odsúdených), pre trestný čin porušovania domovej slobody menej o 155 osôb (o 18 menej obžalovaných a o 36 menej odsúdených) a pre trestné činy nebezpečného vyhrážania menej o 252 osôb (o 6 menej obžalovaných a o 51
41
menej odsúdených). Zo štatistických údajov vyplýva niekoľkoročný dlhodobý pokles počtu trestných činov nebezpečného vyhrážania.
Taktiež v porovnaní s rokom 2007 klesol počet trestne stíhaných osôb pre trestný čin vydierania. V roku 2008 bolo trestne stíhaných 791 osôb, čo je o 35 osôb menej ako v roku 2007. Naopak počet trestne stíhaných osôb pre ostatné trestné činy zvyšuje svoj podiel na násilnej kriminalite oproti roku 2007. Vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, vraždy novonarodeného dieťaťa, sexuálneho násilia, únosu, hrubého nátlaku i nátlaku.
Formy páchania násilnej kriminality sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatnejšie nezmenili. Páchatelia násilných trestných činov naďalej čoraz častejšie používajú na zdôraznenie hrozby strelnú zbraň a nezriedka sa dopúšťajú činu obzvlášť surovým spôsobom. V prevažnej miere sú ovplyvnení alkoholom. Miestom páchania drobných násilností sú najmä reštauračné zariadenia, pohostinstvá, ale aj domácnosti, kde použitím násilia páchatelia riešia dlhoročné konflikty s príbuznými alebo konajú v hneve, v strese i v afekte. Výraznú pozornosť si zasluhujú neustále pribúdajúce počty lúpežných prepadnutí peňažných inštitúcií ako aj osamelo žijúcich starších osôb, neraz končiace ich smrťou. Obeťami násilných trestných činov sú v nemalej miere osoby maloleté, ako aj vopred vytipované osoby, u ktorých nie je predpoklad účinnej obrany.
V sledovanom období bolo na vojenských prokuratúrach celkom pre násilnú kriminalitu stíhaných 56 osôb. V roku 2007 to bolo 113 osôb a v roku 2006 bolo stíhaných pre tento druh kriminality 200 osôb. Z uvedeného je zrejmé, že dochádza postupne k podstatnému poklesu násilnej trestnej činnosti, čo nepochybne súvisí i s profesionalizáciou armády.
Podiel násilnej kriminality z celkovej kriminality vo vojenskej súčasti prokuratúry činní 11,79% a napriek poklesu patrí medzi najvyšší, pričom v roku 2007 to bolo 17,5% a v roku 2006 predstavoval 14,4%.
Z celkového počtu stíhaných osôb pre násilnú kriminalitu bola podaná obžaloba v 30 veciach proti 34 osobám. Pre porovnanie v roku 2007 boli podané obžaloby v 37 veciach proti 50 osobám a v roku 2006 boli podané obžaloby proti 32 osobám.
V sledovanom období bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie u 1 osoby, v roku 2007 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie u 3 osôb a v roku 2006 bol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania uplatnený u 1 osoby.
V roku 2008 nebol inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného ako aj inštitút zmieru využitý, pričom taktiež tomu bolo i v rokoch 2007 a 2006.
42
V roku 2008 boli uzatvorené 3 dohody o vine a treste s páchateľmi násilnej trestnej činnosti. V roku 2007 bola dohoda uzavretá so siedmimi osobami .
V sledovanom období bolo 22 osôb odsúdených, pričom v roku 2007 bolo odsúdených 26 osôb a v roku 2006 to bolo 21 osôb.
Najčastejšie sa vyskytujúcimi trestnými činmi predmetného druhu kriminality, tak ako v predchádzajúcich rokoch, boli trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 Trestného zákona, ku ktorým došlo spolu v 11 prípadoch, ako aj trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných celkom 10 osôb.
2.2.2. Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita
Majetková kriminalita, tak ako po iné roky, si zachovala, čo do podielu na celkovej zaznamenanej kriminalite, dominantné postavenie a to jednak na počte spáchaných trestných činov a tiež i na počte stíhaných osôb. Pre uvedený druh trestnej činnosti bolo v roku 2008 stíhaných 24 413 osôb, čo predstavuje 47,9% z celkového počtu stíhaných osôb (51 029). V porovnaní s rokom 2007 bol zaznamenaný pokles o 13 stíhaných osôb a v porovnaní s rokom 2006 nárast o 2 283 stíhaných osôb (9,4%).
Prokurátori podali obžalobu na 14 897 osôb, čo je o 385 osôb viac ako v roku 2007 a o 1 696 osôb viac ako v roku 2006.
Odklonmi (podmienečné zastavenie trestného stíhania 2 150, zmier 465, dohoda o vine a treste 2 243) prokurátori ukončili trestné stíhanie proti 4 858 osobám, čo je o 366 osôb menej ako v roku 2007 a o 661 osôb viac ako v roku 2006. V roku 2008 z celkového počtu stíhaných osôb pre majetkovú trestnú činnosť bolo odklonmi ukončených 20% vecí.
V roku 2008 bolo pre majetkovú trestnú činnosť odsúdených 11 435 osôb, čo je o 637 osôb viac ako v roku 2007 a o 321 osôb viac ako v roku 2006.
Dominantné postavenie v skladbe majetkovej trestnej činnosti si už niekoľko rokov udržiava trestný čin krádeže podľa § 247/§ 212 Trestného zákona. V roku 2008 bolo pre trestný čin krádeže stíhaných 12 605 osôb a 8 159 osôb obžalovaných, čo je o 71 menej stíhaných osôb a o 225 viac osôb obžalovaných ako v roku 2007. V roku 2006 oproti roku 2008 bolo menej stíhaných osôb o 1 520 a menej o 938 osôb obžalovaných.
Spôsoby páchania trestných činov krádeže sa v roku 2008 ukázali v zásade nezmenené ako v predchádzajúcich rokoch. Ako jednoznačne prevládajúce sa profilovali spôsoby spočívajúce vo vlámaní, ktoré mali v konkrétnej rovine prevažne podobu násilného prekonania zabezpečovacích prekážok (vylomenie alebo vypáčenie okien, dverí, rozbitie okien, rozlomenie zámkov, vyháčkovanie uzamykacích mechanizmov dverí a pod.). Iba
43
ojedinele boli identifikované formy vyznačujúce sa sofistikovanejším prístupom v podobe použitia špeciálne upraveného vlamačského náčinia. V skupine napadnutých objektov sa pri trestnom čine krádeže vyskytujú tak bytové, domové krádeže, ako i krádeže v záhradných a rekreačných chatách.
Závažným problémom, predovšetkým v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava a vo väčších mestách, je vysoký počet odcudzených osobných motorových vozidiel. Táto trestná činnosť vykazuje nízky stupeň objasnenosti a nezriedkavo je páchaná skupinou páchateľov, ktorí sa vyznačujú vysokou profesionalitou, zručnosťou a poznatkami v oblasti zabezpečovacích technológií.
Veľký podiel na majetkovej trestnej činnosti v roku 2008 mali trestné činy založené na podvodnom konaní. Patria sem trestné činy podvodu podľa § 250/ § 221 Trestného zákona (2 765 stíhaných a 1 495 obžalovaných osôb), úverového podvodu podľa § 250a/§ 222 Trestného zákona (4 193 stíhaných a 2 728 obžalovaných osôb), subvenčného podvodu podľa § 250b/ § 225 Trestného zákona (76 stíhaných a 42 obžalovaných osôb), poisťovacieho podvodu podľa § 250c/§ 223 Trestného zákona (143 stíhaných a 59 obžalovaných osôb), neoprávneného obohatenia podľa § 250d/§ 226 Trestného zákona (10 stíhaných a 2 obžalované osoby), podvodného úpadku podľa § 250e/§ 227 Trestného zákona (2 stíhané osoby, obžaloba nebola podaná na žiadnu z osôb), zavineného úpadku podľa § 250f/§ 228 Trestného zákona (2 stíhané osoby, obžalovaná osoba nebola žiadna). Pre uvedené trestné činy v roku 2008 bolo 7 191 osôb stíhaných a 4 326 osôb obžalovaných, čo je o 378 menej stíhaných osôb a o 57 viac osôb obžalovaných ako v roku 2007. V roku 2006 bolo o 151 menej osôb stíhaných a o 268 menej osôb obžalovaných ako v roku 2008.
Ďalším často páchaným trestným činom v roku 2008 bol trestný čin sprenevery podľa § 248/§ 213 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2008 stíhaných 1 222 osôb a 686 obžalovaných osôb, čo je menej o 47 stíhaných osôb a menej o 5 osôb obžalovaných ako v roku 2007. V roku 2006 bolo viac o 180 osôb stíhaných a menej o 18 osôb obžalovaných osôb ako v roku 2008.
Vysoký počet trestných činov právne posúdených či už ako trestný čin podvodu alebo ako trestný čin sprenevery (podľa úmyslu a konania páchateľa), tvoria prípady podvodného vylákania alebo neoprávneného prisvojenia si vecí tvoriacich predmet nájomných, resp. leasingových zmlúv. Čoraz častejšie sa objavujú prípady, že predmetné zmluvy sú uzatvárané s použitím odcudzených, prípadne falošných dokladov totožnosti. Závažným negatívnym javom je skutočnosť, že osobu, ktorá mala z trestnej činnosti reálny prospech, sa často nepodarí ustáliť. Scenár spáchania týchto trestných činov je totiž v mnohých prípadoch založený na využití osôb závislých na alkohole, resp. iných látkach. Tieto osoby za minimálnu odmenu sú ochotné na svoje meno uzatvoriť nájomnú zmluvu, na základe ktorej prevezmú tovar v hodnote niekoľko desiatok tisíc slovenských korún a bezprostredne potom tovar odovzdajú osobe, ktorá ich na spáchanie tohto skutku naviedla,
44
prípadne i zabezpečila falošné podklady na preukázanie solventnosti osoby, ktorá uzatvára zmluvu.
V poradí ďalším často sa opakujúcim trestným činom v roku 2008 bol trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257/§ 245 Trestného zákona. Pre tento trestný čin bolo v roku 2008 stíhaných 1 359 osôb a obžalovaných 709 osôb, čo je viac o 144 osôb stíhaných a menej o 15 osôb obžalovaných ako v roku 2007. V roku 2006 bolo menej o 276 osôb stíhaných a menej o 103 osôb obžalovaných ako v roku 2008.
Z hľadiska počtu páchaných trestných činov majetkovej kriminality je potrebné ešte uviesť trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a/§ 216 Trestného zákona a § 249aa/§ 217 Trestného zákona (rozdielnosť je v spôsobe, akým sa vozidlo dostalo do dispozície páchateľa). V roku 2008 pre uvedené trestné činy bolo stíhaných 576 osôb a obžalovaných 307 osôb, čo je viac o 14 osôb stíhaných a viac o 30 osôb obžalovaných. Oproti roku 2006 bolo v roku 2008 viac stíhaných osôb o 77 a viac obžalovaných osôb o 54.
Hospodárska kriminalita
Hospodárske trestné činy, na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti, tvoria iba malú časť z celkového počtu objasnených trestných činov. Sú charakterizované vysokou latenciou, pričom páchateľovi plynú z uvedenej trestnej činnosti veľké zisky, podstatne vyššie ako pri páchaní majetkovej trestnej činnosti. Pre hospodárske trestné činy bolo v roku 2008 stíhaných 1 395 osôb, čo z celkového počtu trestne stíhaných osôb predstavuje 2,7%. V porovnaní s rokom 2007 ide o nárast o 6 osôb a s rokom 2006 o nárast o 1 osobu.
Prokurátori podali obžalobu na 678 osôb, čo je o 1 osobu menej ako v roku 2007 a o 17 osôb menej ako v roku 2006. Treba však uviesť, že počet obžalovaných osôb je ovplyvňovaný počtom realizovaných odklonov.
V roku 2008 bolo odklonmi vybavené trestné stíhanie u 392 osôb, čo je o 223 osôb menej ako v roku 2007 a o 77 osôb viac ako v roku 2006. Percentuálny podiel týchto odklonov na vybavení hospodárskej trestnej činnosti je 28%. Podľa evidencie prokuratúry pre hospodársku trestnú činnosť v roku 2008 bolo odsúdených 489 osôb, čo je o 6 osôb menej ako v roku 2007 a o 163 osôb menej ako v roku 2006.
K osobitnostiam tohto druhu trestnej činnosti patrí i skutočnosť, že na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti sa hospodárskych trestných činov dopúšťajú osoby s vyšším vzdelaním – stredoškolským a nezriedka vysokoškolským, prípadne tieto osoby riadia tzv. vykonávateľov. Sú to osoby, ale i skupiny osôb s odbornými vedomosťami z oblasti ekonomiky, práva, manažmentu, daňových, colných a iných oblastí. Tieto osoby svoje vedomosti využívajú na páchanie trestnej činnosti, pričom používajú komplikované metódy jej páchania a zastierania. Nezriedka, a to predovšetkým v prípadoch, v ktorých je takouto trestnou činnosťou spôsobená škoda v desiatkach
45
miliónov korún, sú pri páchaní trestných činov využívané nastrčené osoby, ktoré v počiatkoch ani nedoceňujú svoje protiprávne konanie. Sú prípady, keď proti týmto osobám, ako najslabšiemu článku, cez ktorý hrozí najskôr odhalenie páchateľov, je používané i hrubé fyzické násilie. V uvedených trestných činoch práve preukazovanie subjektívnej stránky trestného činu je veľmi zložité a časovo náročné. Hlavnými dôkazmi v hospodárskej trestnej činnosti spravidla nebývajú výpovede svedkov, ale listinné dôkazy (účtovné doklady, daňové doklady, daňové priznania, protokoly z kontrol, rôzne povolenia, licencie a pod.), odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Trestné konanie je závislé na zabezpečení a vyhodnotení uvedených dôkazov.
Najčastejšie zaznamenané trestné činy zo skupiny trestných činov hospodárskych boli v roku 2008 trestné činy skrátenia dane a poistného podľa § 148/§ 276 Trestného zákona, neodvedenie dane a poistného podľa § 148a/ § 277 Trestného zákona, nezaplatenia dane podľa § 148b/§ 278 Trestného zákona. Pre tieto trestné činy bolo v roku 2008 stíhaných 586 osôb a 256 osôb obžalovaných, čo je viac o 60 stíhaných osôb a viac o 39 osôb obžalovaných oproti roku 2007. Oproti roku 2006 bolo v roku 2008 viac o 100 stíhaných osôb a viac o 83 osôb obžalovaných.
Formy páchania trestnej činnosti sa v podstate nezmenili. Spočívajú predovšetkým v zatajovaní príjmov, vystavovaní daňových dokladov k obchodným prípadom, ktoré sú iba predstierané, v deklarovaní iných tovarov ako tých, ktoré boli v skutočnosti dovážané, v zadržiavaní a neodvedení splatnej dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Objavujú sa však i prípady, najmä vo vzťahu k odčerpávaniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, v ktorých k odčerpávaniu prichádza na základe tzv. scenára, kde určitá osoba alebo osoby riadia ďalšie osoby (stredný článok), ktoré majú za úlohu vyhľadať obchodné spoločnosti a ich zástupcov, ktorým zadovažujú daňové doklady na predstierané obchodné vzťahy. Tieto najnižšie články si navzájom „predávajú” tovary, účtovne zvyšujú kúpnu cenu a tým i daň z pridanej hodnoty, až následne dochádza k uplatneniu si nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, jeho prevzatiu zástupcom spoločnosti (najnižší článok) a po ponechaní si minimálnej časti, k odovzdaniu strednému článku. Odhalenie takéhoto konania je však veľmi náročné, závislé predovšetkým na dôslednom vyhodnocovaní stavu veci, aby vôbec orgán činný v trestnom konaní postrehol okolnosti nasvedčujúce vyššie uvedenému.
Nie nevýznamný podiel na hospodárskych trestných činoch má i trestný čin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c/§ 279 Trestného zákona. Pre uvedený trestný čin v roku 2008 bolo stíhaných 372 osôb a obžalovaných 247 osôb, čo je menej o 99 stíhaných osôb a menej o 48 osôb obžalovaných ako v roku 2007. Oproti roku 2006 bolo v roku 2008 o 126 menej osôb stíhaných a o 62 osôb menej obžalovaných.
46
Formy páchania tejto trestnej činnosti, tak ako po iné roky, spočívajú predovšetkým v nezákonnom nakladaní s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami a to tak, že falošnými známkami bol označovaný alkoholický tovar vyrobený na Slovensku v rozpore s platným právom, prípadne dovezený z cudziny (bez zdanenia deklarovaný ako iný tovar) a následne uvádzaný do obehu. Na páchaní tohto trestného činu sa podieľali aj páchatelia distribuovaním a predajom cigariet dovezených prípadne vyrobených v rozpore so zákonom.
Je na zváženie, či pomerne malý počet stíhaných osôb najmä v hospodárskej trestnej činnosti, nie je zapríčinený i reorganizáciou finančnej polície v Policajnom zbore, ako i nízkou profesionálnou úrovňou konajúcich orgánov polície, personálnym obsadením, ktoré okolnosti nesporne zapríčiňujú enormnú dĺžku prípravného konania a to nielen v zložitých prípadoch. Je citeľný nedostatok policajtov činných na odboroch ekonomickej kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície s vysokoškolským vzdelaním ekonomického prípadne právnického smeru. Pri odhaľovaní a dokumentovaní predovšetkým ekonomickej kriminality už orgány činné v trestnom konaní zďaleka nevystačia iba so znalosťou Trestného zákona a Trestného poriadku. Bolo by vhodné aj v rámci štúdia policajtov na Akadémii Policajného zboru venovať väčšiu pozornosť vedomostiam policajtov i z iných odvetví práva. Taký istý záver je možné prijať aj ku špecializácii prokurátorov.
V sledovanom období bolo vojenskými prokuratúrami stíhaných pre majetkové delikty celkom 61 osôb, čo činí 12,84 % na celkovej kriminalite stíhaných osôb vojenskou súčasťou prokuratúry. V roku 2007 bolo stíhaných pre tieto delikty celkom 104 osôb a v roku 2006 to bolo celkom 227 osôb. Tento pokles je možné a potrebné zdôvodniť ako profesionalizáciou armády, tak i výberom osôb do radov príslušníkov ozbrojených síl SR a zborov.
V roku 2008 bolo podaných 25 obžalôb proti 25 osobám, pričom v roku 2007 bolo obžalovaných 36 osôb a v roku 2006 to bolo 62 osôb.
Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo skončené trestné stíhanie 3 osôb, čo je porovnateľné s rokom 2007, kedy bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 1 osobe a s rokom 2006, kedy bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti 5 osobám.
Žiadna trestná vec nebola skončená podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a taktiež ani zmierom, pričom obdobne bolo tomu tak i v rokoch 2007 a 2006.
Celkom u 8 osôb došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste, pričom v roku 2007 bol tento inštitút využitý u 13 osôb a v roku 2006 nedošlo k takémuto ukončeniu veci.
V roku 2008 bolo 25 osôb odsúdených pre majetkovú kriminalitu, pričom v roku 2007 to bolo 39 osôb a v roku 2006 bolo odsúdených 32 osôb.
47
Čo sa týka najčastejšie vyskytujúcich sa trestných činov, tak ako v predchádzajúcich rokoch, ide o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 19 osôb a pre trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona bolo stíhaných 12 osôb.
V sledovanom období pre hospodársku kriminalitu bolo stíhaných 12 osôb, pričom to tvorí na celkovej kriminalite 2,53 %. Na 5 osôb bola podaná obžaloba, pričom aj v roku 2007 bola podaná obžaloba na 5 osôb a v roku 2006 boli podané obžaloby na 4 osoby.
Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania, zmieru ako aj inštitút podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného v sledovanom období nebol využitý. V dvoch prípadoch bol využitý inštitút dohody o vine a treste.
V roku 2008 boli odsúdené 3 osoby, čo je porovnateľné s rokom 2007, kedy boli odsúdené 2 osoby, avšak v roku 2006 bolo odsúdených celkom 9 osôb.
Najčastejšie vyskytujúcim sa trestným činom bol trestný čin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných celkom 8 osôb. Ostatné trestné činy tohto druhu sa vyskytovali iba ojedinele.
2.2.3. Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus
Pre rasovo motivované trestné činy bolo v roku 2008 trestne stíhaných 142 osôb, čo predstavuje 0,27% podiel na celkovej kriminalite úhrnu počtu trestne stíhaných osôb, pričom táto kriminalita má naďalej ustálenú tendenciu.
V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi došlo len k miernemu nárastu počtu trestne stíhaných páchateľov pre tento druh trestnej činnosti. V roku 2006 bolo pre rasovo motivované trestné činy a prejavy extrémizmu obvinených 126 osôb a v roku 2007 to bolo 139 osôb. Naďalej však pokračuje pri objasňovaní tejto trestnej činnosti zvyšujúca sa aktivita policajných orgánov a prokurátorov, ktorá sa evidentne prejavila najmä v posledných troch rokoch, kedy došlo k zvýšeniu počtu trestne stíhaných osôb, nie však v dôsledku nárastu tejto trestnej činnosti ale v dôsledku vyššej aktivity pri jej odhaľovaní a postihovaní. O tejto aktivite polície a prokuratúry svedčí aj skladba trestne stíhaných rasovo motivovaných trestných činov. I v sledovanom období pretrváva stav, kedy najvýraznejší podiel na tejto skladbe tvoria trestné činy podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a § 422 Trestného zákona a hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona, pre ktoré bolo spolu za sledované obdobie ukončené trestné stíhanie proti 137 osobám.
Aj v posudzovanom období bolo jedným z charakteristických znakov tohto druhu trestnej činnosti konanie osôb mladistvých, resp. osôb blízkych veku mladistvých. Často sa tento druh trestnej činnosti páchal spolupáchateľstvom, hoci väčšiu časť tvorili konania jednotlivcov. Páchatelia tohto druhu trestnej činnosti
48
vyjadrovali najmä verbálnym spôsobom prejavy sympatií k fašizmu, k hnutiam potlačujúcim základné práva a slobody, ďalej išlo o slovné ale i fyzické prejavy ponižujúce určité etnikum, alebo rasu, pričom najväčší počet zaznamenaných útokov bol vedený na adresu židovskej komunity, ako aj rómskeho etnika. V predchádzajúcom roku sa nezmenil, teda ani neklesol, podiel mladistvých na páchaní rasovo motivovanej trestnej činnosti. Práve táto skupina osôb je pritom najchúlostivejšia, pretože práve mládež má najbližšie k páchaniu násilnej kriminality, v niektorých prípadoch má často blízko aj k organizovanému zločinu. Mnohokrát je pritom len dezorientovaná, obklopená nesprávnymi vzormi. Trestná činnosť mladistvých osôb v tomto smere je mnohokrát spáchaná spôsobom, keď páchateľ nevie presne popísať prečo používal niektoré heslá, prejavy, alebo znaky, ktoré mal vyobrazené na tele. Ich konanie je motivované najmä snahou zaujať, resp. vyniknúť pred ostatnými, bez hlbšieho poznania následkov.
Práve mládež sa i v roku 2008 podieľala na takmer dvoch tretinách objasnenej rasovo motivovanej trestnej činnosti. Verejne sú známe prevažne - striekanie, sprejovanie, kreslenie hákových krížov na rôznych verejne prístupných miestach.
Nezmenným zostáva naďalej i fakt, že v trestnom konaní bol zaznamenaný ustálený, resp. len mierne zvýšený počet trestných vecí, v ktorých došlo k začatiu trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku, avšak pre nedostatok dôkazov nebolo možné trestné stíhanie vykonať proti konkrétnej osobe. K páchaniu tohto druhu trestnej činnosti naďalej výrazne prispieva internetová sieť, prostredníctvom ktorej dochádza jednak k zverejňovaniu rôznych prejavov extrémizmu a rasových útokov, ale taktiež i k výmenám extrémistických materiálov, ako aj k organizovaniu rôznych stretnutí a zhromaždení.
Skladba páchateľov rasovo motivovaných trestných činov zostala v roku 2008, rovnako ako po predchádzajúce roky, prakticky nezmenená. Na páchaní tohto druhu trestnej činnosti sa skoro vôbec nepodieľajú osoby ženského pohlavia. Páchateľmi sú v prevažnej miere mladí ľudia, pričom najsilnejšie skupiny tvoria i naďalej mladiství (35 osôb ) a obvinení vo veku od 20 do 24 rokov (25 osôb ).
Prokuratúra sa i v roku 2008 podieľala na plnení úloh, ktoré pre jej činnosť vyplývali z Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie, ktorý bol prijatý vládou ako uznesenie č. 207 zo 6. marca 2002. V týchto intenciách je akčný plán na obdobie rokov 2006 - 2008 v poradí už štvrtým akčným plánom a nadväzuje na dosiahnuté výsledky predchádzajúcich rokov. V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť i účasť povereného prokurátora generálnej prokuratúry na príprave podkladov Akčného plánu rovnakého zamerania na obdobie rokov 2009 - 2011, v obsahu ktorého prokuratúra navrhla za svoj rezort ďalšie aktivity vo vzťahu k jednotlivým podriadeným prokuratúram, ako aj k iným štátnym orgánom a profesijným skupinám.
O trestných činoch s rasovým motívom vedie generálna prokuratúra i naďalej presnú evidenciu v rámci nariadenej správovej povinnosti vo vzťahu k okresným a krajským prokuratúram. Generálna prokuratúra usmerňovala i v roku 2008 podriadených vedúcich prokurátorov, aby sa nimi vybraní prokurátori jednotlivých
49
okresných a krajských prokuratúr zúčastňovali v obvodoch ich pôsobnosti seminárov a školení so zameraním na problematiku dodržiavania ľudských práv a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
Prokurátor trestného odboru generálnej prokuratúry sa v priebehu roku 2008 zúčastňoval ako člen zasadaní medzirezortnej integrovanej skupiny odborníkov zriadenej pri Prezídiu policajného zboru ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán ministra vnútra SR na elimináciu extrémizmu a rasovo motivovanej trestnej činnosti, kde predkladal konkrétne návrhy a bol zaradený do pracovnej podskupiny pre legislatívnu činnosť.
Poverený prokurátor generálnej prokuratúry sa v priebehu roku 2006 - 2008 zúčastňoval seminárov a školení, ktoré boli organizované jednotlivými policajnými súčasťami. V priebehu roku 2008 sa poverený prokurátor stretol i s jedným so zástupcov mimovládnej organizácie a prerokoval s ním problémy, ktoré sa vyskytujú v činnosti organizácie.
Prokurátor generálnej prokuratúry v mesiaci október 2008 vykonal lektorskú prednášku v rámci programu Justičnej akadémie, ktorej sa zúčastnili vybraní prokurátori a sudcovia z jednotlivých okresných a krajských súdov a prokuratúr na tému problematiky výkonu prokurátorského dozoru nad prípravným konaním v oblasti trestného stíhania a postihovania páchateľov rasovo motivovaných trestných činov a extrémizmu. Tento prokurátor sa zúčastnil i seminára na rovnakú tému zorganizovaného Prezídiom Policajného zboru SR v Tatranskej Lomnici (16. október 2008) za účasti vybraných vyšetrovateľov z jednotlivých vyšetrovacích súčasti z celej SR.
V roku 2008 došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku proti 23 osobám, k rozhodnutiu o schválení zmieru a zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku nedošlo a konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 a nasl. Trestného poriadku sa viedlo proti 23 osobám. Odklonmi skončilo trestné stíhanie v 25,4% prípadoch.
Žalovateľnosť u tohto druhu kriminality sa zvýšila. V roku 2006 boli podané obžaloby pre rasovo motivované trestné činy proti 55 osobám (podaných bolo 51 obžalôb). V roku 2007 prokurátori obžalovali pre takéto trestné činy 67 osôb a v roku 2008 bolo podaných celkom 69 obžalôb proti 75 osobám, čo predstavuje 0,24% z celkového počtu obžalovaných osôb v sledovanom období.
V roku 2008 bolo právoplatne odsúdených 58 páchateľov rasovo motivovaných trestných činov. V porovnaní s rokom 2007, kedy bolo odsúdených 27 osôb je možné konštatovať, že došlo k výraznému (dvojnásobnému) nárastu v počte odsúdených osôb. Tento jav však treba posudzovať s prihliadnutím žalovateľnosti týchto trestných činov za obdobie roku 2007.
Čo sa týka rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu v sledovanom období, bola vojenskými prokuratúrami stíhaná jedna osoba, čo tvorí podiel 0,21%, pričom za toto obdobie bola podaná iba jedna obžaloba na jednu osobu, avšak odsúdené boli dve osoby s prihliadnutím na
50
skutočnosť, že na tieto bola podaná obžaloba už v roku 2007. Pre porovnanie v roku 2007 bolo stíhaných 5 osôb pre tento druh kriminality, na ten istý počet osôb boli podané i obžaloby, pričom žiadne trestné konanie v tom čase nebolo ukončené. V roku 2006 bola podaná jedna obžaloba na 6 osôb.
2.2.4. Drogová kriminalita
Drogová kriminalita v sebe zahŕňa trestné činy nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 188 a trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Ďalej trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171, § 172 a § 173 Trestného zákona a trestný čin šírenia toxikománie podľa § 174 Trestného zákona Celkovo bolo pre tieto trestné činy v roku 2008 stíhaných 1 965 osôb. Je alarmujúce, že približne 10% páchateľov tohto druhu trestnej činnosti boli mladiství. V roku 2008 bolo pre tento druh kriminality stíhaných 178 mladistvých, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie. V roku 2007 bolo pre tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie 1 852 osôb, z toho bolo 192 mladistvých. V roku 2006 bolo pre tieto trestné činy ukončené trestné stíhanie 1 451 osôb, z toho 63 mladistvých.
V roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 vzrástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a § 187 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (od 1.1.2006 trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 a § 172 Trestného zákona). V roku 2008 bolo pre uvedené trestné činy ukončené trestné stíhanie u 1920 osôb, čo oproti roku 2007 (1 807 osôb) predstavuje nárast o 113 osôb. V roku 2006 bolo pre predmetné trestné činy stíhaných 1 421 osôb, čo predstavuje nárast o 499 osôb.
Pre trestný čin podľa § 186 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorý postihuje len užívateľov omamných látok alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom najviac obvyklú jednorázovú dávku na použitie pre osobnú spotrebu), bolo vedené trestné stíhanie proti 45 osobám. Pre trestný čin podľa § 171 Trestného zákona, ktorý postihuje len užívateľov omamných látok alebo psychotropných látok (v množstve neprevyšujúcom najviac desaťnásobok obvykle jednorázovej dávky na použitie pre osobnú potrebu) bolo vedené trestné stíhanie proti 1255 osobám. Pre trestný čin podľa § 187/§ 172 Trestného zákona, ktoré postihujú užívateľov väčšieho množstva drog než sú uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach Trestného zákona, ako aj obchodníkov s drogami, bolo vedené trestné stíhanie proti 620 osobám.
Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že dlhodobo sa drogová trestná činnosť najviac vyskytuje v Bratislavskom kraji. Drogová trestná činnosť v ostatných krajoch výrazne zaostáva.
51
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie možno sledovať mierny nárast drogovej trestnej činnosti. Tejto skutočnosti bola venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participoval aj rezort prokuratúry.
V roku 2008 bolo pre drogové trestné činy obžalovaných 971 osôb. Odklonmi skončilo trestné stíhanie proti 774 osobám, z toho proti 369 podmienečným zastavením trestného stíhania prokurátorom, prokurátor uzatvoril dohodu o vine a treste s 405 obvinenými. Inštitút uzavretia zmieru a zastavenia trestného stíhania využitý nebol. V roku 2007 bolo obžalovaných 878 osôb a v roku 2006 bolo obžalovaných 786 osôb. Iné spôsoby skončenia vecí sa v predchádzajúcich rokoch štatisticky nesledovali. Vzhľadom na počet obvinených, s ktorými bola uzatvorená dohoda o vine a treste, je však zrejmé, že pred súdom v roku 2008 skončilo viac osôb ako v rokoch 2006 a 2007.
V roku 2008 bolo odsúdených v súvislosti s drogovou kriminalitou 615 osôb. Oslobodených bolo 28 osôb, proti 7 osobám súd trestné stíhanie zastavil, proti 4 osobám trestné stíhanie zastavil podmienečne, 1 osobu postúpil na prejednanie priestupku a u 360 osôb schválil dohodu o vine a treste. V roku 2007 bolo odsúdených 613 osôb, oslobodených 18 osôb, proti 7 osobám súd trestné stíhanie zastavil, proti 2 osobám trestné stíhanie zastavil podmienečne, 2 osoby postúpil na prejednanie priestupku a u 277 osôb schválil dohodu o vine a treste. V roku 2006 bolo 757 osôb odsúdených, 14 osôb bolo oslobodených, proti 5 osobám bolo trestné stíhanie zastavené, proti 1 osobe bola vec postúpená na prejednanie priestupku, u 11 osôb súd trestné stíhanie podmienečne zastavil a u 94 osôb schválil dohodu o vine a treste.
I z tohto prehľadu je zrejmé, že najviac osôb, ktoré súd za posledné 3 roky uznal za vinné, bolo v roku 2008, kedy súd uznal vinnými celkovo 979 osôb, v roku 2007 to bolo 892 osôb a v roku 2006 len 862 osôb (odsúdené osoby, osoby u ktorých bola schválená dohoda o vine a treste a osoby, u ktorých bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené).
Pre drogovú kriminalitu bolo vojenskými prokuratúrami v sledovanom období stíhaných 6 osôb, čo tvorí 1,26% podielu z celkovej kriminality vo vojenskej súčasti. Boli podané 2 obžaloby proti 2 osobám. Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania, zmieru ako aj podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného využitý nebol. V sledovanom období bola u 3 osôb schválená dohoda o vine a treste, pričom 6 osôb bolo odsúdených.
Pre porovnanie, pre drogovú kriminalitu v roku 2007 bolo stíhaných 5 osôb a v roku 2006 bolo celkom stíhaných 12 osôb. Z uvedeného je zrejmé, že od roku 2006 došlo k podstatnému zníženiu predmetného druhu trestnej činnosti a v posledných dvoch rokoch je stav stabilizovaný. Tento stav nepochybne je odrazom kvality výberu osôb prijímaných do služobného
52
pomeru, či už do radov príslušníkov ozbrojených síl, prípadne ozbrojených zborov.
Najčastejšie vyskytujúcimi sa trestnými činmi sú trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171, resp. § 172 Trestného zákona, pričom k spáchaniu týchto trestných činov došlo v každom prípade tromi osobami, avšak ich závažnosť nie je vysoká, s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o osoby, ktoré neoprávnene prechovávali omamnú látku pre svoju potrebu.
2.2.5. Trestné činy v doprave
V roku 2008 bolo pre trestné činy v doprave stíhaných 3 615 osôb, čo predstavuje 7,08% podiel na celkovej kriminalite známych osôb. V porovnaní s rokom 2007 (3 960 osôb) došlo k poklesu počtu stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti o 345 osôb a oproti roku 2006 (3 498 osôb) k nárastu o 117 osôb.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počet trestne stíhaných osôb pre trestné činy v doprave zaznamenal v porovnaní s uplynulým rokom pokles, keď ich podiel na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2007 predstavoval 7,67% ale nárast oproti roku 2006, kedy bol tento podiel 6,08%.
V roku 2008 bola pre trestné činy v doprave podaná obžaloba na 2 139 osôb, čo je podiel 7,11% na celkovom počte obžalovaných osôb. V roku 2007 bol tento podiel 9,06% a v roku 2006 to bolo 6,7%. Pre tento druh trestnej činnosti bolo v roku 2008 odsúdených 1 645 osôb, čo je o 230 osôb menej ako v roku 2007 a o 6 osôb menej ako v roku 2006.
V súvislosti so spôsobom ukončovania vecí v prípravnom konaní treba uviesť, že tak ako v minulom roku, aj v roku 2008 sa využívali aj inštitúty mimosúdneho konania, t.j. podmienečného zastavenia trestného stíhania, ku ktorému došlo v 370 prípadoch, čo predstavuje 8,31% podiel na celkovom počte podmienečne zastavených vecí a zmieru, ku ktorému došlo v 101 prípadoch, čo predstavuje 10,4% podiel na celkovom počte takto skončených vecí. Výraznejšia je využiteľnosť novšieho procesného inštitútu, upraveného v § 232 Trestného poriadku ako konanie o dohode o vine a treste, účinného od 1.1.2006. Týmto spôsobom bolo v roku 2008 na úseku trestnej činnosti v doprave ukončených 736 vecí, ktorých podiel na celkovom počte takto ukončených vecí predstavuje 12,18% a oproti roku 2007, kedy sa začal tento inštitút viac využívať, nárast o 170 vecí. V súvislosti s možnosťou ukončovania vecí v prípravnom konaní uvedenými inštitútmi treba uviesť, že charakter trestných činov na úseku dopravy tieto viac predurčuje práve k mimosúdnemu ukončovaniu, nakoľko sa jedná predovšetkým o nedbanlivostnú formu zavinenia, o čom svedčí aj to, že oproti roku 2007 poklesol spôsob ukončovania vyšetrovania pri tejto trestnej činnosti podaním obžaloby, na úkor ktorého je zaznamenaný nárast ukončovania vecí práve rozhodnutím prokurátora uzatvoriť dohodu o vine a treste (o 170 vecí viac). Problémom pri
53
uzatváraní tejto dohody je niekedy skutočnosť, že je potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti riadiť osobné motorové vozidlá všetkých druhov, s čím mnohí obvinení nesúhlasia a teda dohodu neuzavrú. Rovnaký problém je i pri podmienečnom zastavení trestného stíhania, kedy práve potreba uloženia trestu zákazu činnosti bráni využitiu tohto inštitútu. Pri trestnej činnosti na úseku dopravy nie je vykazovaný inštitút rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pretože trestné stíhanie je vedené vždy proti jednej osobe. Obdobne ako v roku 2007 bola aj v roku 2008 zaznamenaná stúpajúca tendencia pri zisťovaní počtu vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu a to pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201/ § 289 Trestného zákona z 894 osôb na 1 106 osôb.
Rovnako, ako v predchádzajúcich rokoch, bol najčastejšie sa vyskytujúcim trestným činom v doprave trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224/§149 a §157 Trestného zákona a následne trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223/§158 Trestného zákona.
Analýza tohto druhu kriminality umožňuje urobiť záver, že medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave naďalej patrí neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla, nedanie prednosti v jazde, jazda pod vplyvom alkoholu, agresivita vodičov, ale v nemalej miere tiež nedisciplinovanosť chodcov.
Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že trestná činnosť tohto druhu má v roku 2008 mierne klesajúcu tendenciu, pričom pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov na úseku dopravných nehôd neboli zistené také závažné signály, ktoré by bolo potrebné zovšeobecniť v ďalšej prokurátorskej činnosti.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry v sledovanom období bolo pre trestné činy v doprave stíhaných celkom 48 osôb, bolo podaných 19 obžalôb na ten istý počet osôb a u 9 osôb bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené. Inštitút podmienečného zastavenia spolupracujúceho obvineného využití nebol. U 2 osôb bolo trestné stíhanie skončené zmierom. Ďalších 15 osôb právoplatne uzatvorilo dohodu o vine a treste. Za sledované obdobie bolo 19 osôb odsúdených.
Medzi najčastejšie vyskytujúce sa trestné činy v doprave patria trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 20 osôb a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona bolo stíhaných 17 osôb.
Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2007 bolo pre trestné činy v doprave stíhaných celkom 37 osôb, pričom v roku 2006 bolo pre tieto trestné činy stíhaných 43 osôb.
Zo štatistických údajov je zrejmé, že počet stíhaných osôb v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi má v podstate stabilizovanú úroveň a aj skladba trestnej činnosti je porovnateľná.
54
Podiel tejto trestnej činnosti vo vojenskej súčasti tvorí 10,11%.
2.2.6. Kriminalita v Policajnom zbore
V roku 2008 bolo celkovo stíhaných 146 príslušníkov Policajného zboru, pričom obžalovaných bolo 74 osôb. Za sledované obdobie bolo trestné stíhanie u 8 osôb podmienečne zastavené, nebol využitý inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a taktiež ani zmier. Trestné stíhanie osôb v 8 prípadoch skončilo dohodou o vine a treste, pričom 51 osôb bolo odsúdených. Pre porovnanie, v roku 2007 bolo stíhaných 220 príslušníkov Policajného zboru, obžalovaných bolo 111 osôb, u 10 osôb bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, v 11 prípadoch trestné stíhanie skončilo dohodou o vine a treste. Iné inštitúty skončenia trestného stíhania v roku 2007 využité neboli. Odsúdených bolo 57 osôb. V roku 2006 bolo stíhaných 144 príslušníkov Policajného zboru, 65 ich bolo obžalovaných, proti 9 bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a u 2 osôb sa konanie skončilo schválením dohody o vine a treste. Odsúdených bolo 51 osôb.
Medzi najčastejšie vyskytujúce sa trestné činy patrí trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158/§ 326 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných celkom 55 osôb. Pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona bolo stíhaných 16 osôb.
V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je možné konštatovať, že skladba trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru sa v podstate nemení. Aj v rokoch 2006 a 2007 bolo najviac stíhaných osôb pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V roku 2006 to bolo 86 osôb a v roku 2007 80 osôb. V roku 2007 bolo 21 osôb stíhaných pre trestný čin výtržníctva.
Podiel stíhaných osôb kriminality v policajnom zbore tvorí celkom 30,74% z vecí, patriacich do príslušnosti vojenských prokuratúr, čo je porovnateľné s predchádzajúcim rokom, kedy tento podiel činil 34,1%.
2.2.7.Kriminalita v ozbrojených silách
V sledovanom období bolo trestne stíhaných 269 príslušníkov ozbrojených síl SR. Bolo podaných 120 obžalôb proti 124 osobám. Odsúdených za toto obdobie bolo 153 osôb. Trestné stíhanie proti 33 osobám bolo podmienečne zastavené, proti 1 osobe bolo trestné konanie ukončené zmierom. Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného využitý nebol. V 57 prípadoch proti konkrétnym osobám bola schválená dohoda o vine a treste.
Trestná činnosť v ozbrojených silách tvorí 56,63% z celkovej kriminality patriacej do pôsobnosti vojenských prokuratúr, čo je porovnateľné s rokom 2007, kedy tento podiel vykazoval 59,7%.
55
Medzi najčastejšie vyskytujúce sa trestné činy v ozbrojených silách je potrebné zaradiť trestný čin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 402 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 75 osôb. Ďalej nasleduje trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 33 osôb. Pre trestný čin vyhýbania sa služobnému alebo výkonu vojenskej služby podľa § 401 Trestného zákona bolo stíhaných 19 osôb. Taktiež pomerne vysoký podiel tvorí trestná činnosť porušovania povinnosti dozornej služby podľa § 408 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 15 osôb a pre trestné činy podvodu podľa § 221 Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona bolo stíhaných v každom prípade po 13 osôb.
Pre porovnanie v roku 2007 bolo trestne stíhaných 385 príslušníkov ozbrojených síl SR, bolo podaných 147 obžalôb proti konkrétnym osobám a celkovo bolo 184 osôb odsúdených. Trestné stíhanie proti 46 osobám bolo podmienečne zastavené, proti 2 osobám bolo trestné konanie ukončené zmierom a v konaní proti 89 osobám bola schválená dohoda o vine a treste.
V roku 2006 bolo trestne stíhaných 280 príslušníkov ozbrojených síl, 167 osôb bolo obžalovaných, 202 bolo odsúdených. Proti 28 osobám bol využitý inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania a u 26 osôb bola vec skončená schválením dohody o vine a treste.
Všeobecne možno konštatovať, že skladba trestnej činnosti v ozbrojených silách je v posledných rokoch nemenná, čo súvisí s profesionalizáciou armády.
2.2.8.Ostatné trestné činy a korupcia
Trestné činy proti životnému prostrediu
Pre trestné činy podľa IV. hlavy Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a druhého dielu VI. hlavy Trestného zákona, účinného od 1.1.2006 bolo v roku 2008 celkove stíhaných 533 osôb, čo predstavuje 0,78% na celkovom počte známych osôb a 17,66% z vybraných, všeobecne nebezpečných trestných činov. Obžalovaných bolo 200 osôb a odsúdených 201 osôb. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania došlo v 54 prípadoch, zmierom bolo ukončených 36 vecí a dohodou prokurátora o vine treste taktiež 53 vecí.
Dominantné postavenie si udržal trestný čin pytliactva podľa § 181d/ § 310 Trestného zákona s celkovým počtom 417 stíhaných osôb, čo je oproti roku 2007 pokles o 35 osôb (- 9,7%) a oproti roku 2006 nárast o 16 osôb. Podstatnú časť tvorí naďalej pytliactvo v oblasti zásahov do rybárskeho práva. Zásahy do práva poľovníctva sa naďalej početne i kvalitatívne mierne zvyšujú. Pokles počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva však nevyjadruje jeho skutočný výskyt. Latencia, ktorá je pre tento trestný čin, osobitne na úseku poľovníctva, príznačná, pretrváva a mnohé signály nasvedčujú, že reálny stav tohto druhu trestnej činnosti je oveľa závažnejší. Stav a vývoj trestného činu pytliactva nasvedčuje vo všetkých relevantných ukazovateľoch menšej
56
pozornosti a nižšej aktivite orgánov policajného zboru a ich nedostatočnej súčinnosti s orgánmi ochrany poľovníckeho a rybárskeho práva pri odhaľovaní a postihu tohto trestného činu. Opätovne sa v rozhodujúcej väčšine dokumentujú bežné spôsoby pytliactva jednotlivcov, najmä zo sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Za jednu zo závažných príčin stagnácie počtu osôb stíhaných pre trestný čin pytliactva možno označiť legislatívne vymedzenie tohto trestného činu, ktoré sa v novom trestnom zákone pod ustanovením § 310 výrazne skomplikovalo a sťažuje odhaľovaciu a rozhodovaciu činnosť najmä orgánom poľovnej a rybárskej stráže. Východisko spočíva v novele skutkovej podstaty a v legislatívnej úprave profesionálnej stráže ochrany prírody. Novelizácia zákona o Policajnom zbore č. 117/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov predpokladá vytvorenie nového inštitútu Prírodnej polície, ktorá nahradí neúčinné dobrovoľné orgány stráží na všetkých úsekoch ochrany prírody.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bol zaznamenaný mierny nárast osôb, stíhaných pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c/ § 305 Trestného zákona. V roku 2008 bolo pre tento trestný čin stíhaných celkom 53 osôb, čo je o 2 osoby viac ako v roku 2007 a o 42 osôb menej ako v roku 2006. Skutkový rámec tejto trestnej činnosti spočíva najmä v nedovolenom výrube stromov, osobitne v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch. O latencii tohto druhu trestnej činnosti a jej príčinách platia vyššie uvedené závery. Obžalovaných bolo 32 a odsúdených 25 osôb. Podiel predstavuje 4,01%.
Ostatné trestné činy z tejto skupiny sú z hľadiska počtov a ich podielu na kriminalite známych páchateľov celkom bezvýznamné a prakticky sa nevyskytujú.
Korupcia
Rozhodujúca väčšina trestnej činnosti korupčnej povahy spadá do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a je štatisticky rozvedená v Správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá tvorí osobitnú časť tejto správy. Civilná súčasť prokuratúry je oprávnená konať vo veciach prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 328 ods. 1, 2 Trestného zákona, podplácania podľa § 332 ods. 1, 2 Trestného zákona a nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona.
V roku 2008 bolo pre tieto trestné činy stíhaných dovedna 14 osôb, čo je rovnaký počet osôb ako v roku 2007. Obžalovaných bolo 8 osôb a odsúdené 4 osoby. Podiel tohto druhu trestnej činnosti na celkovom počte stíhaných osôb je 0,026%. Najčastejšie bol dokumentovaný trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody s počtom 6 stíhaných osôb, nasleduje trestný čin podplácania s 3 stíhanými osobami. Pre zostávajúce trestné činy bolo stíhaných celkove 5 osôb. Odklonmi boli celkom ukončené 4 veci, z toho 3 dohodou o vine a treste a 1 podmienečným zastavením trestného stíhania. Uvedené počty nie sú odrazom skutočného stavu tohto druhu trestnej činnosti. Možno konštatovať, že v systéme trestných činov podľa osobitnej časti Trestného zákona je práve korupcia trestnou činnosťou
57
s najvyšším stupňom latencie. Páchatelia sú na odhalenie pripravení, ovládajú všetky metódy a spôsoby jej zisťovania a príslušné zložky policajného zboru vykazujú v tomto smere nízku aktivitu. Ich výstupy v porovnaní s výstupmi z tzv. veľkej korupcie možno označiť za nízke a nezaujímavé. Osobitné formy páchania tohto druhu trestnej činnosti neboli v roku 2008 dokumentované.
Čo sa týka všeobecne nebezpečných trestných činov možno konštatovať, že v sledovanom období vo vojenskej súčasti prokuratúry boli pre tento druh kriminality stíhané celkom 3 osoby, z ktorých 2 osoby boli obžalované. V roku 2008 nebola žiadna osoba pre takýto trestný čin odsúdená a nebol využití žiaden inštitút iného vybavenia veci.
Tento druh trestnej činnosti sa vyskytuje nielen v sledovanom období, ale aj v predchádzajúcich rokoch na vojenskej prokuratúre ojedinele, preto bližšie porovnávanie sa javí byť nadbytočné.
2.3. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti
2.3.1. Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí pred začatím trestného stíhania
V roku 2008 bol zaznamenaný významný pokles nápadu trestných oznámení na prokuratúry v Slovenskej republike, čo je štatisticky vykázané v Štatistickej ročenke za rok 2008 na str. 156. V roku 2008 napadlo spolu 21 704 trestných oznámení, čo je takmer o polovicu trestných oznámení menej ako v roku 2007, kedy napadlo 46 201 trestných oznámení (o 24 497 oznámení menej) a aj v porovnaní s rokom 2006, kedy napadlo 46 140 trestných oznámení, je to o 24 436 oznámení menej.
Najviac trestných oznámení bolo zaznamenaných v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava - 4 902 trestných oznámení (22,59), čo je o 2 374 menej ako v roku 2007 a v obvode Krajskej prokuratúry Košice - 2 993 trestných oznámení (13,79%), čo je o až o 4 601 trestných oznámení menej ako v roku 2007.
Najmenej trestných oznámení bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín - 1 694 trestných oznámení (7,80%), čo je o 2 724 trestných oznámení menej ako v roku 2007. Najväčší pokles trestných oznámení v porovnaní s rokom 2007 zaznamenala Krajská prokuratúra Košice, a to až o 4 601 trestných oznámení menej.
Trestné oznámenia aj v roku 2008 podávali predovšetkým fyzické osoby, pričom prevažovali oznámenia o majetkovej trestnej činnosti, ale aj o podozrení z trestnej činnosti násilného charakteru a oznámenia o trestnom čine zanedbania povinnej výživy. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie z trestných činov podvodu, úverového podvodu a sprenevery. V menšom počte trestné oznámenia doručili aj kontrolné orgány.
58
Pokiaľ ide o spôsob vybavenia trestných oznámení na prokuratúre, prokurátori najčastejšie využívali oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 198 odsek 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným orgánom polície a to aj s prípadným pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku, resp. na zabezpečenie doplnenia oznámenia v zmysle ustanovenia § 196 odsek 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o oznámení pre podozrenie zo spáchania trestného činu.
V prípade, že z obsahu trestného oznámenia nevyplývali žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, prokurátori v nepatrnom množstve rozhodli priamo o odmietnutí týchto trestných oznámení v zmysle § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, keď samozrejme nebol dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku alebo na postup podľa § 197 odsek 1 písmeno a/ až písmeno c/ alebo odsek 2 Trestného poriadku, t.j. keď neprichádzalo do úvahy odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, alebo odovzdanie inému orgánu na disciplinárne konanie, resp. odloženie veci pre neprípustnosť, zánik trestnosti či neúčelnosť.
Z hľadiska spôsobu vybavenia trestných oznámení na prokuratúre v roku 2008
-podľa § 197 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku bolo vybavených 158
vecí,
-podľa § 197 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku boli vybavené 2 veci,
-podľa § 197 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku bolo vybavených 77
vecí,
-podľa § 197 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku bolo vybavených 386
vecí,
-podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku bola vybavená len jedna vec.
Prokurátori v štádiu pred začatím trestného stíhania v rámci prokurátorského dozoru sledujú, či policajt do 30 dní od doručenia trestného oznámenia začne trestné stíhanie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku alebo postupuje v zmysle § 197 odsek 1 Trestného poriadku, resp. ustanovenia § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o rýchlosť konania policajtov v štádiu pred začatím trestného stíhania, je naďalej nutné konštatovať, že ako poverení príslušníci Policajného zboru tak aj vyšetrovatelia Policajného zboru vo veciach vybavovania trestných oznámení konajú pomaly a hoci sú prokurátormi neustále upozorňovaní na nevyhnutnosť dodržania zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty na prípadné doplnenie oznámenia a rozhodnutie vo veci, túto lehotu naďalej v mnohých prípadoch nedodržujú. Najčastejšou argumentáciou policajtov je nedostatočné personálne obsadenie polície a s tým súvisiaca neúmerná zaťaženosť jednotlivých policajtov a množstvo inej činnosti, ktorú musia vykonávať, čo však prokurátor už nedokáže ovplyvniť.
Je potrebné poznamenať, že pri dopĺňaní neúplných trestných oznámení existujú aj iné vonkajšie aspekty, ktoré ovplyvňujú zachovanie
59
30 dňovej lehoty, na ktoré orgány polície a ani orgány prokuratúry nemajú žiadny vplyv. Ide spravidla o potrebu predvolania a vypočutia oznamovateľov a o potrebu vyžiadania písomných podkladov od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu, ktoré nie sú týmito osobami vždy na prvýkrát rešpektované z rôznych dôvodov a preto tieto treba aj niekoľkokrát opakovať. Vyskytujú sa aj prípady, kedy prieťahy v konaní sú čisto subjektívneho charakteru a hoci zo strany prokurátorov je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom a najmä povereným príslušníkom Policajného zboru zorientovať sa v problematike, často sa nemožno vyhnúť uplatneniu príslušných procesných oprávnení prokurátora a nekvalitné rozhodnutia zrušovať, prípadne prijímať aj iné nepopulárne opatrenia.
V mnohých prípadoch aj pri zachovaní 30 dňovej lehoty od prijatia trestného oznámenia boli rozhodnutia policajtov vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu, čo má za následok prijatie opatrení zo strany príslušných prokurátorov na odstránenie nezákonného stavu, ako aj podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, prípadne iných podaní zo strany dotknutých osôb.
Nedostatky v činnosti policajtov boli aj v uplynulom roku predmetom rokovaní na medzirezortných poradách orgánov činných v trestnom konaní v obvode pôsobnosti krajských prokuratúr.
V sledovanom období napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 716 trestných oznámení. Pre porovnanie v roku 2007 to bolo 1 102 trestných oznámení a v roku 2006 to bolo 1 785 trestných oznámení. Z uvedeného je zrejmé, že dochádza k podstatnému znižovaniu počtu trestných oznámení, avšak je potrebné konštatovať, že podozrenia z trestnej činnosti sú vyťažované i z práce jednotlivých prokurátorov v súvislosti s preskúmavaním konkrétnych vecí. Tieto údaje nie sú zaznamenávané. Najväčší nápad zaznamenala Vojenská obvodná prokuratúra Bratislava, na ktorej bolo zapísaných celkom 253 trestných oznámení.
V roku 2008 boli využité tieto spôsoby vybavenia trestných oznámení prokurátormi:
- podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku boli vybavené 3 veci,
- podľa § 197 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo vybavených 160
vecí,
- podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bolo vybavených 38 vecí,
- podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku bolo vybavených 25 vecí,
- podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku boli vybavené 3 veci.
2.3.2. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní
V prípravnom konaní prokuratúra v roku 2008 zaevidovala 119 153 nových vecí v trestných registroch, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 1 504 vecí a v porovnaní s rokom 2006 pokles o 2 426 vecí. Celkovo
60
bolo v roku 2008 vybavených 128 414 vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2007 nárast o 2 547 vecí a v porovnaní s rokom 2006 nárast o 6 731 vecí.
Z celkového počtu vybavených vecí bolo skončené trestné stíhanie proti 51 029 známym osobám. Z uvedeného počtu bolo trestné stíhanie vedené proti 6 958 ženám a 4 683 mladistvým osobám. Štatistické údaje potvrdzujú medziročný nárast skončených trestných stíhaní žien ako aj mladistvých osôb. V roku 2007 bolo skončené trestné stíhanie 6 683 žien (o 275 menej) a 4 536 mladistvých (o 147 menej) a v roku 2006 to bolo 6 253 žien (o 705 menej) a 3 541 (o 1 142 menej) mladistvých.
Z celkového počtu vybavených vecí prebehlo vyšetrovanie o zločinoch (§ 200 ods. 1 Trestného poriadku) a o prečinoch ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu alebo ak bolo nariadené prokurátorom (§ 200 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku) v 29 311 veciach, čo predstavuje nárast oproti roku 2007 o 404 vecí a v porovnaní s rokom 2006 ide o nárast o 1 918 vecí.
V skrátenom vyšetrovaní bolo skončených v roku 2008 96 714 vecí (viac o 804 vecí ako v roku 2007 a o 3 593 vecí viac ako v roku 2006). Postupom podľa § 204 Trestného poriadku, tzv. super skrátené vyšetrovanie, bolo ukončených v roku 2008 - 520 vecí, čo je o 217 vecí menej v porovnaní s rokom 2007 a o 349 vecí menej v porovnaní s rokom 2006.
V roku 2008 bolo skončených postúpením trestného stíhania (§ 214 Trestného poriadku) 4 715 vecí. V roku 2007 bolo postúpených 5 150 vecí a v roku 2006 - 5 555 vecí.
Zastavením trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku bolo v roku 2008 skončených 18 686 vecí, v roku 2007 - 19 125 a v roku 2006 - 18 521 vecí.
Prerušené trestné stíhanie v roku 2008 podľa § 228 Trestného poriadku bolo v 55 058 veciach. V roku 2007 bolo prerušených 60 249 vecí a v roku 2006 v 59 362 veciach.
V roku 2008 sa nevyskytol prípad prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 228 ods. 3 Trestného poriadku), v roku 2007 to boli 2 prípady a v roku 2006 bolo takto ukončených 9 vecí.
Rovnako ako v roku 2006, ani v roku 2008 nebol aplikovaný inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 Trestného poriadku).V roku 2007 bol tento inštitút použitý raz.
Podmienečne zastavené trestné stíhanie (§ 216 Trestného poriadku) bolo v roku 2008 využité u 4 452 obvinených, čo je v porovnaní s rokom 2007 pokles o 713 osôb a v porovnaní s rokom 2006 pokles o 748 osôb.
61
V roku 2008 bol schválený zmier a následne zastavené trestné stíhanie u 971 obvinených. V roku 2007 to bolo u 1130 obvinených a v roku 2006 u 583 obvinených.
V roku 2008 bolo podaných 24 826 obžalôb na 30 070 osôb. V roku 2007 bolo podaných 24 583 obžalôb na 29 926 osôb a v roku 2006 bolo podaných 22 468 obžalôb na 27 523 osôb.
Je potrebné vyzdvihnúť nárast aplikácie ustanovenia § 232 Trestného poriadku. V roku 2008 bolo skončené na prokuratúre návrhom na konanie o dohode o vine a treste trestné stíhanie 6 039 osôb. V roku 2007 bolo takto skončených 5 328 osôb a v roku 2006 - 2 916 osôb.
Podľa evidencie prokuratúry súd v roku 2008 schválil návrhy na dohodu o vine a treste u 5 455 osôb. V roku 2007 súdy rozhodovali o 5 328 osobách, u ktorých bolo vedené konanie o dohode o vine a treste, z toho navrhnutú dohodu schválili u 4 642 osôb. V roku 2006 súdy akceptovali návrh prokurátora na schválenie dohody o vine a treste u 1 924 osôb.
Pri hodnotení rýchlosti konania na prokuratúre od doručenia návrhu na podanie obžaloby alebo iného návrhu na meritórne ukončenie do meritórneho rozhodnutia treba konštatovať, že v lehote do 7 dní bolo vybavených 7 446 vecí. V lehote do 14 dní 7 536 vecí. V lehote do 1 mesiaca 10 808 vecí. V lehote nad 1 mesiac bolo vybavených 16 937 vecí. V lehote do 6 mesiacov bolo vybavených 10 336 vecí. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že dĺžka konania je ovplyvnená aj využívaním výhod alternatívnych spôsobov ukončenia veci (najmä zmierom, dohodou o vine a treste a pod.), ktoré sú z časového hľadiska náročnejšie na vybavenie prokurátorom.
V roku 2008 napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 976 vecí, pričom oproti roku 2007 došlo k miernemu poklesu, pretože v tomto roku napadlo celkom 1 241 vecí. V roku 2006 napadlo na vojenskú súčasť prokuratúry 1 094 vecí.
V priebehu roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie v 1 114 trestných veciach, pričom trestné stíhanie bolo ukončené proti 475 osobám. V roku 2007 bolo vybavených vojenskými prokuratúrami 1 259 vecí a skončené trestné stíhanie proti 654 osobám. V roku 2006 bolo ukončené trestné stíhanie proti 1 129 osobám.
Vyšetrovanie o zločinoch (§ 200 ods. 1 Trestného poriadku.) a o prečinoch, ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 200 ods. 2 písm. a Trestného poriadku) bolo na vojenskej súčasti prokuratúry vykonávané celkom v 264 veciach. V roku 2007 to bolo v 335 veciach a v roku 2006 v 267 veciach.
Skrátené vyšetrovanie bolo vykonávané v 850 veciach. V roku 2007 bolo skrátené vyšetrovanie vykonávané v 924 veciach a v roku 2006 to bolo v 713 veciach.
62
Super skrátené vyšetrovanie vo vojenskej súčasti prokuratúry nebolo využité a taktiež nebolo využité ani v predchádzajúcich rokoch.
V priebehu sledovaného obdobia bolo vo vojenskej súčasti prokuratúry podľa § 214 Trestného poriadku postupované u 23 osôb. V priebehu roku 2007 bol v zmysle § 214 Trestného poriadku postupované u 54 osôb a v roku 2006 sa to týkalo 113 osôb.
K zastaveniu trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku v priebehu sledovaného obdobia vo veciach známych páchateľov došlo v 50 prípadoch. V roku 2007 bolo zastavené trestné stíhanie proti 77 osobám a v roku 2006 to bolo proti 106 osobám.
Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 Trestného poriadku bolo vykonané proti 17 osobám. V roku 2007 bolo prerušené trestné stíhanie taktiež proti 17 osobám a v roku 2006 to bolo proti 16 osobám. Podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku nebolo prerušené trestné stíhanie proti žiadnej osobe, rovnako ako v roku 2007 a 2006.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku bolo využité v sledovanom období celkom u 41 osôb. V roku 2007 bol tento inštitút využitý u 58 osôb a v roku 2006 u 54 osôb.
Zmierom a zastavením trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku boli ukončené dve veci, rovnako ako v roku 2007. V roku 2006 nebol zmier schválený.
V roku 2008 bola podaná obžaloba proti 217 osobám. V roku 2007 to bolo proti 279 osobám a v roku 2006 proti 234 osobám.
O dohode o vine a treste sa konalo u 71 osôb, pričom všetky konania skončili uzavretím dohody. Na základe výzvy prokurátora sa konalo o dohode u 56 osôb a na základe návrhov obvinených a ich obhajcov bolo vedených celkom 15 konaní. Všetky výzvy a návrhy boli akceptované. V roku 2007 sa konalo o dohode o vine a treste u 109 osôb a v roku 2006 u 67 osôb.
Na vojenskej súčasti prokuratúry bolo schválených súdom 72 dohôd o vine a treste. V roku 2007 bolo schválených 104 dohôd a v roku 2006 bolo schválených 56 dohôd.
Čo sa týka rýchlosti konania do 7 dní od doručenia návrhu na konečné opatrenie, bolo ukončených na vojenskej prokuratúre 766 vecí. V lehote do 14 dní bolo vybavených 56 vecí, do jedného mesiaca bolo vybavených 111 vecí, nad 6 mesiacov trvalo vybavovanie vecí prokurátorom v 31 veciach.
2.3.3. Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní
63
Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, ako súčasť oprávnení prokuratúry, vyplýva z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky.
V roku 2008 sa oproti minulému roku zvýšil počet previerok vyšetrovacích spisov (38 912), pričom v roku 2007 bolo takýchto previerok vykonaných 38 832 a v roku 2006 to bolo 30 130 previerok. S posilňovaním postavenia prokurátora v prípravnom konaní (zákon číslo 301/2005 Z.z. účinný od 1. januára 2006 v znení neskorších zákonov) súvisí aj štatistický prehľad ďalších sledovaných ukazovateľov, prostriedkov dozorovej činnosti prokurátora.
Prokurátori v roku 2008 vydali celkom 24 223 písomných pokynov, čo je síce mierny pokles v porovnaní s rokom 2007 (27 223), avšak nárast o viac ako 30% v porovnaní s rokom 2006. Na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania bolo vrátených 5 744 vecí, (5 475 vrátených vecí v roku 2007 a 5 144 vecí v roku 2006). Naďalej pretrváva trend vysokého počtu zrušených policajných rozhodnutí. V roku 2008 sa tak stalo v 4 049 veciach (2007 - 4 752, 2006 - 3 857). Účasť prokurátora na vyšetrovacích úkonoch sa stala štandardným prostriedkom uplatňovania dozorových oprávnení, čo priamo súvisí jednak s jeho zodpovednosťou za úroveň prípravného konania, ale najmä s realizovaním kontradiktórneho konania na súde. Vo vyhodnocovanom období sa prokurátori zúčastnili na 2 157 vyšetrovacích úkonoch, pričom najmä v závažných trestných veciach takéto úkony aj sami realizovali. Pre porovnanie, v roku 2007 sa prokurátori zúčastnili na 2 109 úkonoch a v roku 2006 na 1 706 vyšetrovacích úkonoch. Počet odňatých vecí policajtovi a ich prikázanie inému policajtovi štatisticky mierne klesol, keď v roku 2008 sa tak stalo v 153 veciach. V predchádzajúcom roku to bolo v 266 veciach a v roku 2006 v 211 veciach. Vyšetrovanie bolo nariadené vykonať v 309 veciach, čo je pokles oproti minulým dvom rokom (2007 - 318, 2006 - 599).
Pri výkone dozoru v prípravnom konaní rozhodovali prokurátori celkom o 11 044 sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam vyšetrovateľov, resp. policajtov (v roku 2007 - 11 813 a v roku 2006 - 12 340), z ktorých zamietli 9 489 sťažností (v roku 2007 - 10 541, v roku 2006 - 11 182) :
- podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. 47 sťažností (2007 - 56, 2006 - 59),
- podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por.1154 sťažností (2007-1245, 2006 -1307),
- podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. 8288 sťažností (2007- 9240, 2006-9816),
a vyhoveli celkom 1 555 sťažnostiam (2007 - 1 272, 2006 - 1 158) :
- podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. 51 sťažnostiam (2007 - 55, 2006 - 70),
- podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. 1504 sťažnostiam (2007 - 1217, 2006 -
1088).
Poznatky z krajských prokuratúr dokumentujú, že previerky spisov, vydané písomné pokyny a účasť prokurátora na rozhodujúcich vyšetrovacích úkonoch, spolu so zrušovaním nezákonných a nedôvodných rozhodnutí
64
policajtov, tvoria hlavný prostriedok na uplatňovanie ustanovenia § 10 odsek 8 Trestného poriadku. Využívajúc oprávnenia uvedené v § 230 odsek 2 Trestného poriadku prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a realizáciou týchto oprávnení môžu účinne ovplyvňovať priebeh vyšetrovania a zistené nedostatky, či pochybenia bezodkladne odstraňovať.
V roku 2008 bolo podaných 3 535 návrhov na vzatie obvinených do väzby, čo je o 328 návrhov viac ako v roku 2007, ale o 84 menej ako v roku 2006. Úspešnosť podaných návrhov bola 75,7% (2 677 súdom akceptovaných návrhov). Proti nevyhoveniu návrhu na vzatie obvineného do väzby podali prokurátori 109 sťažností, z ktorých súdy akceptovali 47, čo je úspešnosť 43,1%. Oproti minulému roku sa tak úspešnosť podaných sťažností zvýšila o viac ako polovicu (súdy v roku 2007 akceptovali 27 sťažností zo 132 podaných, čo bolo 20,5%), čím sa tento ukazovateľ stal porovnateľným s rokom 2006 - 47,3%. Úspešnosť podávania návrhov na vzatie obvineného do väzby čiastočne skresľuje využívanie inštitútu tzv. super skráteného vyšetrovania podľa § 204 Trestného poriadku, kedy prokurátori spolu s obžalobou podávajú na obvineného aj návrh na jeho vzatie do väzby, ako to ukladá zákon, pričom v prípade uloženia iného ako nepodmienečného trestu a následnom prepustení obvineného z väzby na slobodu už prokurátor proti takémuto rozhodnutiu sťažnosť nepodáva, lebo bol dosiahnutý účel, ktorým sa podľa citovaného ustanovenia postupovalo. V sledovanom období bolo podaných 1 484 návrhov prokurátora na vydanie príkazu na zatknutie, čo je o 85 návrhov menej ako v roku 2007 a o 38 menej oproti roku 2006. Súdom bolo v roku 2008 akceptovaných 1 356 takýchto návrhov, čo je úspešnosť 91,4%. V roku 2007 bolo akceptovaných 1401 takýchto návrhov, čo predstavovalo úspešnosť 89,3%, rovnako ako v roku 2006.
Údaje o využívaní prostriedkov podľa štvrtého až šiesteho dielu IV. hlavy a podľa V. hlavy Trestného poriadku:
Prostriedky prokurátorského dozoru podľa štvrtého až šiesteho oddielu IV. hlavy a podľa V. hlavy Trestného poriadku sú využívané vo veľkej miere ako prostriedky operatívno-pátracej činnosti a ako informačno-technické prostriedky. Podľa nasledovného štatistického prehľadu nebola zaznamenaná zvýšená dynamika uvedených prostriedkov. Najviac využívané sú domové prehliadky, kde je zrejmá aj efektivita jednak podaných návrhov, z ktorých súdy akceptovali 97,2% z celkového počtu, ale podľa obsahu správ krajských prokuratúr aj efektivita samotného výkonu prehliadky z pohľadu zaistenia dôkazov a odhaľovania páchateľov trestnej činnosti.
Rok
2006
2007
2008
Vydanie a odňatie veci (§ 89, § 91)
22
19
20
Zaistenie peňažných prostriedkov
21
23
12
65
(§ 59)
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov (§ 96)
1
0
0
počet návrhov
743
768
864
Domová prehliadka (§ 100)
z toho úspešných
651
729
840
Prehliadka iných priestorov a pozemkov (§ 101)
282
155
252
Vstup do obydlia (§ 103 - § 105)
0
3
32
Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok (§ 108 - § 110)
6
3
3
Kontrolovaná dodávka (§ 111)
8
1
0
Predstieraný prevod (§ 112)
6
8
8
Sledovanie osôb a vecí (§ 113)
85
52
107
počet návrhov
68
55
53
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov(§ 114)
z toho úspešných
65
51
48
počet návrhov
3 758
1 589
2 964
Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115 - § 116)
z toho úspešných
3 475
1 531
2 561
počet návrhov
20
10
16
Použitie agenta (§ 117)
z toho úspešných
20
10
15
Porovnanie údajov v informačných systémoch (§ 118)
1
0
0
Z tabuľky je zrejmé, že k výraznému nárastu došlo pri uplatňovaní ustanovenia § 113 Trestného poriadku a teda, že sledovanie osôb a vecí sa stáva štandardne používaným dôkazným prostriedkom pri zabezpečovaní informácií utajovaným spôsobom. Návrhy na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov boli súdmi akceptované na úrovni uplynulých dvoch rokov, teda viac ako 90%. Prehľad o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, ktorý zahŕňa aj počet oznámených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke zaznamenáva štatisticky najvyšší nárast tejto činnosti prokurátora. O jeho efektivite svedčí skutočnosť, že súdy akceptovali 86,4% podaných návrhov na realizáciu takéhoto dôkazu v trestnom konaní. Uvedené dôkazné prostriedky sa používajú na zabezpečenie informácií slúžiacich na odhaľovanie a postih najzávažnejších foriem trestnej činnosti. Do tejto kategórie patrí aj ďalší z prostriedkov odhaľovania, zisťovania a usvedčovania páchateľov trestných činov a to
66
možnosť použitia agenta. V roku 2008 bol podaných 16 návrhov na použitie agenta, z ktorých súdy akceptovali 15 návrhov (93,8%).
Prehľad prostriedkov výkonu dozoru prokurátora v prípravnom konaní a ich efektívne využívanie svedčí o plnom využívaní zákonných možností zo strany prokurátorov pri ich nezastupiteľnej úlohe pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
V sledovanom období prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry vykonali celkom 3275 previerok vyšetrovacích spisov. Pre porovnanie v roku 2007 bolo celkom vykonaných 1734 previerok vyšetrovacích spisov a v roku 2006 to bolo 1528 previerok. Podstatné zvýšenie počtu previerok možno odôvodniť skutočnosťou, že prokurátori vojenskej prokuratúry dozorujú náročné trestné veci príslušníkov ozbrojených zborov a s prihliadnutím i na kvalitu vyšetrovateľov je nevyhnutné, aby prokurátor oveľa častejšie aktívne vstupoval do prípravného konania a to najmä vykonávaním previerok vyšetrovacích spisov a následným usmerňovaním vyšetrovateľa.
V roku 2008 bolo celkom vydaných 2550 písomných pokynov prokurátora. Obdobne ako pri vyššie uvedenom kritériu, čo sa týka vykonávania previerok vyšetrovacích spisov, tento počet je potrebné zdôvodniť náročnosťou vyšetrovania a menšou odbornou kvalifikovanosťou vyšetrovateľov. V roku 2007 bolo celkom vydaných 1259 písomných pokynov a v roku 2006 bolo celkovo vydaných 1087 písomných pokynov.
Podľa § 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku bolo celkom vrátených na doplnenie 43 vyšetrovacích spisov. V roku 2007 bolo celkom vrátených na doplnenie 23 vecí a v roku 2006 bolo vrátených na doplnenie 50 vecí.
V 25 veciach bolo podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušené rozhodnutie policajtov. V roku 2007 bolo zrušené rozhodnutie policajtov v 51 veciach a v roku 2006 tom tak bolo v 35 veciach.
Prokurátori sa zúčastnili na 371 vyšetrovacích úkonoch. V roku 2007 sa prokurátori zúčastnili na 146 úkonoch a v roku 2006 to bolo na 107 úkonoch.
V sledovanom období prokurátori pri rozhodovaní o 329 podaných sťažnostiach rozhodli takto:
-podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. – 0 vecí (2007 - 0, 2006 - 1),
-podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. – 21 vecí (2007 - 16, 2006 - 24),
-podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. – 283 vecí (2007 - 136, 2006 - 319),
-podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. – 8 vecí (2007 - 1, 2006 - 3),
-podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. – 17 vecí (2007 - 11, 2006 – 34).
V 9 veciach bola vec odňatá policajtovi a prikázaná inému policajtovi podľa § 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku. V roku 2007 bola vec odňatá
67
policajtovi a prikázaná inému policajtovi v 10 veciach a rovnaká situácia bola i v roku 2006.
Nariadené vyšetrovanie bolo v sledovanom období v 24 prípadoch. V roku 2007 bolo nariadené vyšetrovanie v 64 veciach a v roku 2006 to bolo 123 veciach.
V sledovanom období bolo podaných celkom 10 návrhov na vydanie príkazu na zatknutie. Všetky tieto návrhy boli úspešné. Obdobne tomu tak bolo i v roku 2007, kedy bolo podaných 11 návrhov z ktorých bolo aj 11 úspešných. V roku 2006 bolo podaných 10 návrhov na vydanie príkazu na zatknutie, z ktorých bolo 9 úspešných.
Na vzatie do väzby bolo v sledovanom období podaných celkom 16 návrhov, z toho bolo 14 úspešných. V roku 2008 boli podané 4 sťažnosti proti nevyhoveniu návrhu na vzatie obvineného do väzby, z ktorých boli 3 úspešné. V roku 2007 bolo podaných 14 návrhov na väzbu, z toho 13 úspešných. Sťažnosť proti nevyhoveniu návrhu úspešná nebola. V roku 2006 bolo podaných 36 návrhov na vzatie do väzby, z ktorých bolo 33 úspešných. Boli podané 3 sťažnosti proti rozhodnutiu súdu, pričom ani jedna nebola úspešná.
V sledovanom období bolo postupované podľa § 89 a § 91 Trestného poriadku, čiže bolo požiadané o vydanie a odňatie veci v 9 prípadoch. V roku 2007 to bolo v 6 prípadoch a v roku 2006 v 42 prípadoch.
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov podľa § 96 Trestného poriadku, ako aj zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku bolo realizované v dvoch prípadoch. V predchádzajúcich rokoch tieto inštitúty neboli využité.
Na domovú prehliadku podľa § 100 Trestného poriadku bolo podaných celkom 7 návrhov, z ktorých boli všetky akceptované súdom. V roku 2007 boli podané 4 návrhy, ktoré boli taktiež akceptované a v roku 2006 bolo celkom podaných 9 návrhov, pričom tieto boli taktiež akceptované.
Na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku bolo celkom vydaných 5 rozhodnutí. V roku 2007 boli vydané 2 rozhodnutia a v roku 2006 bolo vydaných 8 rozhodnutí.
Vstup do obydlia bol realizovaný v jednom prípade a taktiež v jednom prípade bolo realizované zadržanie a otvorenie zásielok. Inštitút kontrolovanej dodávky a predstieraného prevodu v sledovanom období využitý nebol. V roku 2007 a v roku 2006 nebolo realizované zaistenie zaknihovaných cenných papierov ako aj zaistenie peňažných prostriedkov.
Sledovanie osôb a vecí bolo využité v jednej veci. V roku 2007 bol tento inštitút využitý v 6 veciach a v roku 2006 to bolo v 8 veciach.
68
Na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku bolo podaných celkom 10 návrhov, z ktorých boli všetky akceptované súdom. V roku 2007 bolo podaných 5 návrhov, z ktorých boli 4 akceptované súdom a v roku 2006 bolo podaných 8 návrhov, pričom všetky návrhy boli akceptované.
Podľa § 115 a § 116 Trestného poriadku bolo podaných celkom 207 návrhov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom z týchto bolo súdom akceptovaných 190 a neakceptovaných 17 návrhov. V roku 2007 bolo podaných celkom 90 návrhov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom z týchto bolo súdom akceptovaných 85 a v roku 2006 bolo podaných 67 návrhov a súdom bolo akceptovaných 66 návrhov.
V 6 prípadoch bol daný návrh na použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku, pričom z týchto boli návrhy v 5 prípadoch akceptované a v jednom prípade súd nevyhovel. V roku 2007 boli podané 2 návrhy, ktoré boli akceptované. V roku 2006 bol podaný 1 návrh, ktorý bol akceptovaný.
Ustanovenie § 118 Trestného poriadku, teda porovnávanie údajov v informačnom systéme bol využitý v jednom prípade. V predchádzajúcich obdobiach tento inštitút využitý nebol.
2.3.4. Spolupráca s orgánmi policajného zboru, spolupráca s inými orgánmi
Pre posúdenie a vyhodnotenie rýchlosti prípravného konania je významná dĺžka od začatia trestného stíhania do samotného rozhodnutia v prípravnom konaní. Zo zabezpečených štatistických údajov je zrejmé, že porovnaním s minulým rokom nedošlo u väčšiny trestných vecí k podstatnej zmene v dĺžke konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo predloženie spisu s návrhom na podanie obžaloby, prípadne iné meritórne rozhodnutie, s výnimkou vecí známych páchateľov ukončených do jedného mesiaca, ktorých počet sa prakticky strojnásobil. Výraznejšie zmeny boli zaevidované v ukončení starších trestných vecí, ktoré majú nízky podiel na celkovom počte ukončených vecí. Kým počet vecí neznámych páchateľov ukončených do 5 rokov približne o 25% poklesol, počet vecí ukončených do 10 rokov u známych páchateľov stúpol približne o 60%, u neznámych páchateľov sa takmer strojnásobil a pri trestných veciach nad 10 rokov je počet ukončených vecí u známych aj neznámych páchateľov približne 2,5 krát vyšší.
Dĺžka konania v spolupráci s orgánmi Policajného zboru SR
Od začatia trestného stíhania do meritórneho ukončenia veci policajtom, prípadne do predloženia návrhu na meritórne rozhodnutie prokurátorovi bolo v roku 2008 ukončených:
do 1 mesiaca - 19 984
69
do 6 mesiacov - 68 823
do 1 roka - 19 806
do 5 rokov - 17 737
do 10 rokov - 1 598
nad 10 rokov - 466
spolu: 128 414
z toho známi páchatelia:
do 1 mesiaca - 6 178
do 6 mesiacov – 26 218
do 1 roka - 13 204
do 5 rokov - 11 825
do 10 rokov - 829
nad 10 rokov - 220
spolu: 58 474
z toho neznámi páchatelia:
do 1 mesiaca - 13 806
do 6 mesiacov - 44 632
do 1 roka - 6 029
do 5 rokov - 5 125
do 10 rokov - 269
nad 10 rokov - 79
spolu: 69 940
Pretrvávajúcim a dlhodobým problémom, ktorý má výrazný vplyv aj na dĺžku prípravného konania, je skutočnosť, že policajti spôsobujú svojim postupom prieťahy. Policajti sú v trestných veciach spravidla nečinní z rôznych subjektívnych dôvodov, ktoré nemožno akceptovať, nerešpektujú viaceré pokyny prokurátora a často reagujú až na signalizácie zo strany prokuratúry, ktoré sú zasielané do rúk nadriadeným orgánom policajta.
Prieťahy z pohľadu policajtov sú zapríčinené predovšetkým vysokou zaťaženosťou a rozpracovanosťou vecí, poddimenzovaným personálnym stavom vyšetrovateľov a poverených príslušníkov policajného zboru, pomerne veľkou fluktuáciou policajtov a s tým spojeným aj nedostatkom praktických skúseností počas krátkej vyšetrovateľskej praxe. Tieto skutočnosti ovplyvňujú aj zmeny v osobách policajtov realizujúcich konkrétnu trestnú vec, nakoľko dochádza k prerozdeľovaniu vyšetrovacích spisov v neskončených trestných veciach, čo si vyžaduje ďalší čas na opätovné naštudovanie často rozsiahleho vyšetrovacieho materiálu novým vyšetrovateľom. Samotné vyšetrovanie, ako aj výkon dozoru prokurátora je týmto výrazne sťažený.
Z pohľadu prokuratúry sú prieťahy v prípravnom konaní spôsobené predovšetkým nedodržiavaním lehôt stanovených prokurátormi, nedôsledným plnením konkrétnych pokynov prokurátorov v jednotlivých veciach, ako aj tým, že policajti nevenujú dostatočnú pozornosť prednostnému vybavovaniu väzobných vecí, keď prokurátori pri previerkach spisov zisťujú dlhodobejšiu nečinnosť policajtov vo väzobných veciach a to aj opakovane.
70
Ďalším podstatným a dlhodobým aspektom, ktorý negatívne ovplyvňuje dĺžku prípravného konania, je nedostatočná znalosť trestno-právnych predpisov zo strany policajtov. Prokurátori sú v takýchto prípadoch nútení suplovať činnosť policajtov, musia dávať policajtom pokyny na opakovanie už vykonaných nezákonných procesných úkonov a to aj v rozhodovacej činnosti policajta, aby nedošlo k premlčaniu trestného stíhania a mnohokrát aj vrátiť vec na doplnenie vyšetrovania podľa § 230 odsek 2 písmeno d) Trestného poriadku. Taktiež kvalita rozhodnutí zo strany policajta je spravidla na nízkej úrovni a rozhodnutia policajta nespĺňajú základné náležitosti vyžadované Trestným poriadkom a musia byť zo strany prokuratúry zrušené. Aj takýto postup predlžuje v konečnom dôsledku prípravné konanie.
Plynulosť a rýchlosť prípravného konania je v mnohých prípadoch negatívne ovplyvnená nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania, avšak vypracovávanie znaleckých posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru takmer v ročných termínoch, najmä pokiaľ ide o grafologické skúmanie, je z časového hľadiska neprijateľné. Medzi najčastejšie sa opakujúce objektívne príčiny neúmernej dĺžky prípravného konania patria aj nevybavené dožiadania slovenských orgánov o právnu pomoc v cudzine. V neposlednom rade dĺžku prípravného konania negatívne ovplyvňuje nedisciplinovaný prístup obvinených, svedkov a poškodených k účasti na úkonoch v trestnom konaní, ktorí svoju neúčasť často aj opakovane ospravedlňujú, neúspešné predvádzanie obvinených a neúspešná realizácia vydaných príkazov na zatknutie.
Zaznamenaný bol aj problém s komunikáciou s poverenými príslušníkmi okresných dopravných inšpektorátov okresných riaditeľstiev Policajného zboru SR, ktorých je takmer nemožné zastihnúť v kanceláriách, nakoľko s výnimkou niekoľkých dní v mesiaci určených rozvrhom práce na vybavovanie agendy, vykonávajú prácu v teréne.
Vyskytol sa aj prípad veľmi neprofesionálneho a ľahostajného prístupu príslušníkov Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR Nitra a Obvodného oddelenia Policajného zboru SR Nitra v súvislosti s asistenciou pri eskorte osôb obvinených z obzvlášť závažného zločinu na konanie o väzbe sudkyni pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra. Títo príslušníci nerešpektovali pokyn sudkyne pre prípravné konanie na umiestnenie obvinených do eskortnej miestnosti Okresného súdu Nitra, s obvinenými sa zdržiavali v priestoroch chodby priamo pred pojednávacou miestnosťou, obom obvineným umožnili kontaktovať sa s rôznymi civilnými osobami tam prítomnými, ktoré bude potrebné vypočuť v procesnom postavení svedka, čím došlo zo strany príslušníkov Policajného zboru SR k hrubému porušeniu zákona a služobných povinností pri predvádzaní obvinených osôb.
Pokiaľ ide o spoluprácu s inými orgánmi (daňové úrady, bankové inštitúcie, obecné úrady, mestská polícia a pod.), nie sú zo strany okresných prokuratúr v obvode jednotlivých krajských prokuratúr signalizované frekventované problémy. Vyskytli sa však problémy v spolupráci s bankovými inštitúciami, ktoré žiadosti v zmysle § 3 odsek 5 Trestného poriadku
71
vybavovali v neprimerane dlhých lehotách a taktiež s telefónnymi operátormi pri vybavovaní žiadostí podľa § 116 odsek 2 Trestného poriadku. V poslednom období je vzhľadom na stav a vývoj kriminality aj naďalej potrebné venovať väčšiu pozornosť práci na úseku preventívno-výchovnom, najmä pokiaľ ide o mládež (spolupráca so základnými školami, učilišťami a strednými školami).
V sledovanom období na vojenských prokuratúrach dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci policajtom alebo po predloženie spisu s návrhom na konečné rozhodnutie v trestných veciach neznámych páchateľov v trvaní do 1 mesiaca bola v 14 veciach, do 6 mesiacov to bolo v 281 veciach, do 1 roka v 93 veciach, do 5 rokov v 20 veciach. V roku 2007 v trestných veciach neznámych páchateľov bola dĺžka prípravného konania do 1 mesiaca v 42 veciach, do 6 mesiacov to bolo v 316 veciach, do 1 roka išlo o 71 vecí a v trvaní do 5 rokov to bolo 25 vecí. V roku 2006 v lehote do 1 mesiaca bolo ukončených 7 vecí známych páchateľov a 4 neznámych páchateľov. V lehote do 6 mesiacov bolo ukončených 88 vecí známych páchateľov a 31 vecí neznámych páchateľov. V lehote do 1 roka bolo ukončených 47 vecí známych páchateľov a 7 vecí neznámych páchateľov. Čo sa týka vecí do 5 rokov, bolo ukončených 47 známych páchateľov a 10 vecí neznámych páchateľov. Do 10 rokov boli realizované 2 veci známych páchateľov a nad 10 rokov nebola realizovaná žiadna vec.
Dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci vojenským policajtom alebo po predloženie veci s NPO v trestných veciach neznámych páchateľov poverenými príslušníkmi vojenskej polície bola nasledovná: do 1 mesiaca to bolo 9 vecí, do 6 mesiacov išlo o 135 vecí, do 1 roka to bolo 19 vecí a do 5 rokov išlo o 4 veci.
V trestných veciach známych páchateľov, v ktorých konali orgány Policajného zboru a inšpekcia ministerstva vnútra bolo v lehote do 1 mesiaca ukončených 7 vecí, do 6 mesiacov bolo ukončených 87 vecí, do 1 roka to bolo 76 vecí, do 5 rokov bolo ukončených 35 vecí a do 10 rokov to boli 2 veci.
Dĺžka prípravného konania od začatia trestného stíhania po meritórne ukončenie veci je v súvislosti s konaním orgánov Policajného zboru SR veľmi problematická, pretože v sledovanom období, ako aj v predchádzajúcich, dochádza k prieťahom v konaní, ktoré sú odôvodnené obmenou príslušných policajtov, ich zaťaženosťou ako aj odbornou kvalifikáciou a praxou.
Poverení príslušníci vojenskej polície za sledované obdobie vo veciach známych páchateľov ukončili celkom 98 vecí, z toho 3 veci do jedného mesiaca, 69 vecí do 6 mesiacov, 20 vecí do 1 roka, 5 vecí do 5 rokov a v jednej veci trvalo prípravné konanie do 10 rokov.
V sledovanom období trestné veci realizovali príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže v 3 prípadoch a príslušníci Železničnej polície v 2 prípadoch.
2.3.5. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavení vecí v konaní pred súdom
72
V roku 2008 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 23 004 osôb, čo predstavuje 75,77% z počtu súdených obžalovaných (30 359 osôb) v roku 2008. V porovnaní s rokom 2007 (28 621 súdených a 22 063 odsúdených) bol zaznamenaný nárast v počte odsúdených o 941 osôb (o 4,26%) a v porovnaní s rokom 2006 (27 529 súdených a 23 741 odsúdených) pokles o 737 osôb (o 3,11%).
Z celkového počtu súdených obžalovaných v roku 2008 bolo oslobodených 1 305 osôb (4,29%). V porovnaní s rokom 2007 (1294 oslobodených) bol zaznamenaný nárast v počte oslobodených o 11 osôb (o 0,85%) a v porovnaní s rokom 2006 (1 260 oslobodených) nárast o 45 osôb (o 3,57%). Vzhľadom na najvyšší počet súdených osôb však toto číslo neznamená vyšší podiel počtu oslobodených osôb. V roku 2007 bolo percento oslobodených osôb v pomere k súdeným osobám 4,32% a v roku 2006 to bolo 4,58%.
Súdy oslobodili spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), resp. podľa § 226 Trestného poriadku (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov):
podľa písmena a) - 258 osôb (19,77 % zo všetkých oslobodených osôb),
podľa písmena b) - 283 osôb ( 21,68 %),
podľa písmena c) - 214 osôb (16,40 %),
podľa písmena d) - 15 osôb ( 1,15 %),
podľa písmena e) - 529 osôb (40,54 %).
podľa písmena f) - 6 osôb ( 0,46 %).
Právne dôvody oslobodenia obžalovaných súdmi spod obžalôb podaných prokurátormi sa v porovnaní s rokmi 2007 a 2006 podstatne nezmenili. Jedným z dôvodov oslobodenia obžalovaných spod obžaloby bolo rozdielne hodnotenie dôkazov prokurátorom v prípravnom konaní a následne súdom na hlavnom pojednávaní. Ďalším dôvodom boli podstatné zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní, v porovnaní s výpoveďami nimi podanými v prípravnom konaní (zmeny výpovedí svedkov posudzujú prokurátori aj z hľadiska eventuálneho spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, prípadne trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona). V tejto súvislosti významnú úlohu malo uplatňovanie zásady trestného konania „in dubio pro reo” (§ 2 odsek 4 Trestného poriadku) v procese hodnotenia dôkazov a rozhodovania na hlavnom pojednávaní. Významný podiel na oslobodených trestných veciach mala zistená existencia dôvodov zániku trestnosti činu, najmä v dôsledku uplatnenia hmotnoprávneho inštitútu „účinnej ľútosti”. Tento dôvod zániku trestnosti činu bol najviac aplikovaný pri prečine zanedbania povinnej výživy – páchateľ dodatočne a úplne uhradil výživné oprávnenému subjektu a prečin nemal trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu k vyživovanej osobe (§ 86 písmeno a/, b/ Trestného zákona).
Súdy v roku 2008 podmienečne zastavili trestné stíhanie (§ 282 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku) proti 281 obžalovaným. V porovnaní s rokom
73
2007 (339 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 58 osôb (o 17,11%) a v porovnaní s rokom 2006 (504 obžalovaných) pokles o 223 osôb (o 44,25%).
V roku 2008 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie (§ 282 odsek 3 Trestného poriadku) proti 156 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2007 (268 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 112 osôb (o 41,79%) a v porovnaní s rokom 2006 (237 obžalovaných) pokles o 81 osôb (o 34,18%).
K súdnemu schváleniu dohody o vine a treste (§ 334 odsek 4 Trestného poriadku) uzatvorenej medzi prokurátorom a obvinenými došlo v roku 2008 u 5 455 obvinených osôb, čo predstavuje 90,33% z celkového počtu osôb, na ktoré bol podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste (6 039 osôb). V porovnaní s rokom 2007 (4 642 obvinených) ide o nárast v počte súdmi schválených dohôd o vine a treste o 813 osôb (o 17,51%) a v porovnaní s rokom 2006 (1 924 obvinených) o výrazný nárast o 3 531 osôb (o 183,52%).
Súdy v roku 2008 neschválili dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom a obvinenými u 136 obvinených osôb, čo predstavuje 2,25% z celkového počtu osôb, na ktoré bol prokurátorom podaný návrh na schválenie dohody o vine a treste. V porovnaní s rokom 2007 (114 obvinených) sa jedná o nárast v počte súdmi neschválených dohôd o vine a treste o 22 osôb (o 19,30%) a v porovnaní s rokom 2006 (48 osôb) ide o nárast o 88 osôb (o 183,33%). V percentuálnom vyjadrení v pomere k počtu podaných návrhov však ide o pokles tohto ukazovateľa, pretože v roku 2007 bolo percento neschválených dohôd 2,64 a v roku 2006 to bolo 2,43%. K najčastejším dôvodom neschválenia dohôd o vine a treste súdmi patrí zmena stanoviska obvineného k uzatvorenej dohode, keď obvinení pred súdmi vyjadrili nesúhlas s už uzatvorenou dohodou s prokurátorom, najmä pre dodatočný nesúhlas s navrhovaným nepodmienečným trestom odňatia slobody.
V roku 2008 súdy vrátili prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste (§ 244 odsek 1 písmeno g), § 255 odsek 3 Trestného poriadku) 341 trestných vecí, čo je v porovnaní s rokom 2007 (238 vecí) nárast o 103 trestných vecí (o 43.28%) a v porovnaní s rokom 2006 (123 vecí) nárast o 218 trestných vecí (o 177,24%).
Súdy v roku 2008 zastavili trestné stíhanie (§ 281 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku) proti 430 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2007 (437 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 7 osôb (o 1,60%) a v porovnaní s rokom 2006 (303 obžalovaných) nárast o 127 osôb (o 29,53%).
V roku 2008 súdy postúpili trestné veci (§ 280 odsek 2 Trestného poriadku) príslušnému štátnemu orgánu proti 154 obžalovaným. V porovnaní s rokom 2007 (177 obžalovaných) bol zaznamenaný pokles o 23 osôb (o 13,00%) a v porovnaní s rokom 2006 (188 obžalovaných) pokles o 34 osôb (o 18,09%).
74
Súdy v roku 2008 odmietli obžalobu a vrátili prokurátorovi na došetrenie (§ 244 odsek 1 písmeno h/ Trestného poriadku) 95 trestných vecí, čo predstavuje 0,38% z celkového počtu trestných vecí skončených v prípravnom konaní podaním obžaloby na súd. V porovnaní s rokom 2007 (101 vecí) ide o pokles o 6 trestných vecí (o 5,94%) a v porovnaní s rokom 2006 (189 vecí) o pokles o 94 vecí (o 49,74%).
V roku 2008 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam prvostupňových súdov. Celkove bolo podaných 1138 odvolaní prokurátora. V porovnaní s rokom 2007 (1095 odvolaní) bol zaznamenaný nárast o 43 odvolaní (o 3,93%) a v porovnaní s rokom 2006 (1223 odvolaní) pokles o 85 odvolaní (o 6,95%). Úspešných bolo 268 odvolaní, čo v porovnaní s rokom 2007 (268 úspešných odvolaní) predstavuje totožný počet úspešných odvolaní a v porovnaní s rokom 2006 (377 úspešných odvolaní) pokles o 109 úspešných odvolaní. Úspešnosť odvolaní prokurátora je porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi. V roku 2008 bolo neúspešných 182 odvolaní, v roku 2007 ich bolo 219 a v roku 2006 bolo neúspešných 230 odvolaní. Pri percentuálnom vyjadrení úspešnosti všetkých rozhodnutých odvolaní v roku 2008 to bolo úspešných 59,56%, v roku 2007 - 55,03% a v roku 2006 - 62,10%.
Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2008 podaných 285 sťažností prokurátora. V porovnaní s rokom 2007 (225 sťažností) bol zaznamenaný nárast o 60 sťažností (o 26,67%) a v porovnaní s rokom 2006 (209 sťažností) nárast o 76 sťažností (o 36,36%). Úspešných bolo 61 sťažností a neúspešných bolo 75 sťažností (44,85% úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností). V roku 2007 bolo úspešných 51 sťažností a neúspešných 58 sťažností (46,79% úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností), v roku 2006 bolo úspešných 45 sťažností a neúspešných 35 sťažností (56,25% úspešnosť všetkých rozhodnutých sťažností).
V porovnaní s rokmi 2007 a 2006 bola v roku 2008 zaznamenaná vzostupná tendencia v počte podaných odporov prokurátora proti trestným rozkazom súdov podľa § 355 Trestného poriadku, v porovnaní s rokom 2007 - nárast o 309 odporov (o 21,38%) a v porovnaní s rokom 2006 - nárast o 262 odporov (o 17,56%). V roku 2008 bolo podaných 1 754 odporov, v roku 2007 bolo podaných 1 445 odporov a v roku 2006 bolo podaných 1 492 odporov. V roku 2008 prokurátori vzali späť 91 podaných odporov, čo v porovnaní s rokom 2007 (76 späť vzatých odporov) predstavuje nárast o 15 (o 19,74%) a v porovnaní s rokom 2006 (79 späť vzatých odporov) nárast o 12 späť vzatých odporov (o 15,19%).
Prokurátori v roku 2008 odpojednávali na súdoch prvého a druhého stupňa spolu 39 508 hodín. Pre porovnanie, konania o dohode o vine a treste trvali spolu 2 754 hodín. Keď porovnáme počet podaných obžalôb na 30 070 osôb a počet osôb, s ktorými bolo vedené konanie o dohode o vine a treste (6039), je jednoznačné, že konanie o dohode o vine a treste je podstatne časovo menej náročné, ako účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní.
75
V sledovanom období bolo vo vojenskej súčasti prokuratúry odsúdených 216 osôb. Oslobodených bolo 43 osôb, z toho :
- podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku 16 osôb
- podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku 20 osôb
- podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku 7 osôb
- podľa § 285 písm. d) Trestného poriadku žiadna osoba
- podľa § 285 písm. e) Trestného poriadku žiadna osoba
- podľa § 285 písm. f ) Trestného poriadku žiadna osoba
V roku 2007 bolo odsúdených celkom 257 osôb a oslobodených bolo 48 osôb. V roku 2006 bolo celkom odsúdených 256 osôb a oslobodených bolo 46 osôb.
V sledovanom období bolo trestné stíhanie súdom podmienečne zastavené v konaní proti 11 osobám. V roku 2007 bolo trestné stíhanie súdom podmienečne zastavené v konaní proti 24 osobám a v roku 2006 to bolo proti 14 osobám.
V roku 2008 bol súdom schválený zmier u 2 osôb.
Súd schválil dohodu o vine a treste pri 72 osobách. V roku 2007 súd schválil dohodu pri 94 osobách a v roku 2006 to bolo pri 56 osobách. Iba v 2 prípadoch súd neschválil dohodu o vine a treste, pričom v predchádzajúcom roku k neschváleniu došlo v 3 prípadoch a v roku 2006 tomu tak bolo pri jednej osobe. V jednej veci bol súdom vrátený návrh prokurátorovi ohľadne konania o dohode o vine a treste, pričom v predchádzajúcom roku k takejto situácii nedošlo a v roku 2006 bol vrátený jeden návrh dohody na ďalšie konanie prokurátorovi.
Zastavené trestné stíhanie (okrem zmieru) bolo realizované proti 2 osobám. V roku 2007 to bolo proti 7 osobám a v roku 2006 proti 8 osobám.
Postúpené trestné stíhanie bolo v sledovanom období proti 6 osobám, v roku 2007 to bolo proti 4 osobám a v roku 2006 proti 5 osobám.
Za sledované obdobie súd vrátil prokurátorovi vec na došetrenie v 4 prípadoch, v roku 2007 tak učinil v 5 veciach a v roku 2006 tomu tak bolo v 4 veciach.
V sledovanom období prokurátori vojenskej prokuratúry podali celkom 55 odvolaní, z ktorých bolo 18 úspešných. V roku 2007 bolo podaných 72 odvolaní, z ktorých bolo 24 úspešných a v roku 2006 bolo podaných 49 odvolaní, z ktorých bolo 13 úspešných.
Čo sa týka podaných sťažností prokurátora (mimo rozhodovania o väzbe), týchto bolo podaných celkom 16 a z týchto bolo 9 úspešných. V roku 2007 bolo podaných 12 sťažností, pričom 4 boli úspešné a v roku 2006 bolo podaných 21 sťažností, z ktorých bolo 13 úspešných.
76
Prokurátori v sledovanom období podali celkom 4 odpory, v roku 2007 bolo podaných 6 odporov proti trestnému rozkazu a v roku 2006 to bolo 9 odporov.
2.3.6. Konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch
V roku 2008 pri využívaní mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní - Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku a Dovolanie podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku došlo k miernemu nárastu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
2.3.6.1. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní znamená oprávnenie generálneho prokurátora v trestnom konaní priamo zrušiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutie prokurátora alebo policajta vydané v prípravnom konaní, ak takým rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Oba uvedené inštitúty sa stali súčasťou právneho poriadku prijatím zákona č. 301/2001 Z.z. Trestný poriadok účinného od 1. januára 2006.
V roku 2008 bolo generálnej prokuratúre doručených 337 procesných návrhov podaných podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku, ktorými sa rôzne subjekty domáhali zrušenia právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta. V porovnaní s rokom 2007 je to o 69 procesných návrhov viac a v porovnaní s rokom 2006 je to o 5 návrhov menej. Najviac návrhov - 203
podali obvinení. Poškodení podali 93 návrhov, podriadení prokurátori podali 33 návrhov, zúčastnené osoby podali 3 návrhy a iné subjekty podali 5 návrhov. V prípade návrhov obvinených ide takmer o stopercentný nárast podaných návrhov oproti roku 2007, kedy obvinení podali 103 návrhov. V roku 2006 bolo podaných 172 návrhov obvinenými. U ostatných subjektov došlo k miernemu zníženiu alebo naopak k miernemu zvýšeniu počtu podaných návrhov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Tieto odchýlky však nie sú štatisticky významné.
Zvýšila sa celková vybavenosť návrhov. Kým v roku 2007 bolo vybavených 257 návrhov, čo predstavuje 96% všetkých podaných návrhov v danom roku a v roku 2006 bolo vybavených 314 (92%) návrhov, v roku 2008 to bolo 344 vybavených návrhov, čo predstavuje viac ako 100% nápadu roku 2008 a je to zdôvodnené tým, že boli vybavené aj veci, ktoré napadli v predchádzajúcom roku.
Generálny prokurátor v sledovanom období zrušil 57 právoplatných rozhodnutí vydaných prokurátormi v prípravnom konaní, čo predstavuje 17% z celkového počtu vybavených návrhov. V prospech obvineného bolo zrušených 14 rozhodnutí a v neprospech obvineného bolo zrušených 43 rozhodnutí. Skutočnosť, že boli zrušené výlučne rozhodnutia prokurátorov a nie aj policajtov je daná tým, že na rozdiel od minulosti, podľa platného
77
Trestného poriadku jedine prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.).
V roku 2007 generálny prokurátor zrušil 47 právoplatných rozhodnutí vydaných prokurátormi v prípravnom konaní, z toho v prospech obvineného 14 a v jeho neprospech 33 a v roku 2006 zrušil 39 takýchto rozhodnutí, z toho 30 rozhodnutí prokurátora (12 v prospech a 18 v neprospech obvineného) a 9 rozhodnutí policajta (5 v prospech a 4 v neprospech obvineného). V roku 2006 boli zrušované rozhodnutia policajta, ktoré vydal proti obvinenému ešte v roku 2005, kedy mu toto oprávnenie prináležalo.
Generálny prokurátor odložil 183 návrhov (56%) z dôvodu, že nezistil podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci alebo preto, že uplynula zákonom stanovená lehota troch mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo, že návrh podal neoprávnený subjekt.
Iné dozorové oprávnenia prokurátora bolo možné použiť pri vybavení 87 návrhov (26%), preto v týchto prípadoch nebol využitý mimoriadny opravný prostriedok.
2.3.6.2. Dovolanie
Generálna prokuratúra v priebehu roka 2008 vybavila 518 podnetov na podanie dovolania, ktoré podali prevažne obvinení. V roku 2007 bolo vybavených 501 podnetov a v roku 2006 to bolo 616 podnetov, ktoré však zahŕňali aj podnety na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú bolo možné podať do 31.03.2006.
Generálny prokurátor podal 15 dovolaní. Z podaných dovolaní boli podané 2 v prospech obvineného a 13 v neprospech obvineného. V roku 2007 bolo podaných 10 dovolaní a v roku 2006 bolo podaných 36 dovolaní a sťažností pre porušenie zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2008 rozhodol o 5 dovolaniach. V celom rozsahu vyhovel generálnemu prokurátorovi v 4 prípadoch a nevyhovel v 1 prípade. O ostatných podaných dovolaniach nebolo v roku rozhodnuté. V roku 2007 Najvyšší súd rozhodol o 8 dovolaniach a v roku 2006 rozhodol 26 vecí.
Poznatky praxe za prvé tri roky vyžívania inštitútu dovolania ukazujú, že zúženie dôvodov dovolania a stanovené podmienky na jeho podanie v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou vedú k nárastu nezákonných rozhodnutí najmä odvolacích krajských súdov pri ukladaní trestov. Generálny prokurátor tento stav nemá a nebude mať možnosť ovplyvniť, pokiaľ právna
úprava inštitútu dovolania bude uprednostňovať princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí.
78
2.3.7. Dozor v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia
Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia vykonávali prokurátori v roku 2008, tak ako aj v minulých obdobiach, mimoriadne aktívny prokurátorský dozor.
V ústavoch na výkon väzby vykonali prokurátori okresných, krajských a generálnej prokuratúry 211 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 473 pohovorov a riešili 208 sťažností.
V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonali prokurátori krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry 149 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 217 pohovorov a riešili 59 sťažností.
Obvinení pri pohovoroch mali pripomienky, resp. sa sťažovali najmä na to, že
- sudcovia v ich veciach oneskorene nariaďujú termíny pojednávaní, v dôsledku čoho sú dlhodobo vo väzbe,
- nie sú im včas doručované rozhodnutia a preto často nevedia, či bolo rozhodnuté o ich žiadosti na prepustenie z väzby,
- lekárska starostlivosť o ich zdravie údajne nemá požadovanú úroveň,
- obhajcovia, ktorí sú im ustanovení zo zákona, ich málo navštevujú a ak ich navštívia, nemajú čas sa s nimi porozprávať,
- oneskorene im dochádzajú listy od príbuzných,
- majú problémy so spoluobvinenými a žiadajú o premiestnenie na inú celu,
- žiadajú, aby im boli povolené návštevy príbuzných, často majú sťažnosti na príslušníkov, že ich provokujú, vyhrážajú sa im.
Odsúdení pri pohovoroch mali pripomienky, resp. sa sťažovali najmä na
-kvalitu stravy a na diétnu stravu,
-používanie úložných finančných prostriedkov na nákupy,
-nezapočítanie väzby súdom,
-nejasnosti v dĺžke viacerých uložených trestov súdmi,
-výhrady k hodnoteniu predkladanému súdu pri konaní o podmienečnom prepustení,
-zaraďovanie do bezpečnostného režimu,
-nezasielanie rozhodnutí súdov,
-na zaujatosť a šikanovanie referentov a pedagógov,
-na krátkosť času pri sprchovaní,
-šikanovanie spoluodsúdenými,
-zaraďovanie do práce.
Všetky žiadosti a sťažnosti tak u obvinených, ako aj u odsúdených, boli ihneď po previerkach dozorovými prokurátormi prerokované s riaditeľmi ústavov. O výsledku prerokovania sťažností a žiadostí obvinených a odsúdených boli obvinení i odsúdení vyrozumení buď osobne alebo cestou poverených príslušníkov zboru. Sťažnosti obvinených smerujúce do nevyhovujúcich podmienok väzby boli vyhodnotené ako neopodstatnené.
79
V Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ružomberok, nielen na podklade sťažnosti obvineného riešenej dozorovým prokurátorom, došlo v priebehu roka k zmene prevádzkovateľa ústavného bufetu z dôvodu neštandardného správania sa pôvodného prevádzkovateľa (najmä neprimerane vysoké ceny).
V ústavoch na výkon väzby sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšil stav ohľadne ubytovania obvinených. Je to dôsledok opatrení generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže spolu s ministerstvom spravodlivosti o zmene pôsobnosti ústavov na výkon väzby a zmien v koncepcii väzenstva, ako aj účinnosťou nového zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu odňatia slobody. Napriek tomu je potrebné sa týmito otázkami stále zaoberať, najmä vo vzťahu k trendu vývoja kriminality. Opäť možno s poľutovaním konštatovať, že stále nedošlo k realizácii rekonštrukcie Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Toto konštatovanie sa pravidelne každý rok opakuje.
Čo sa týka výkonu trestu odňatia slobody, situácia s ubytovacími kapacitami je stabilizovaná. Ako v prípade výkonu väzby, tak aj pre výkon trestu odňatia slobody platia novelizované právne predpisy a vykonávacie normy, ktoré priniesli ďalšie možnosti pre štát pri postupnom humanizovaní väzenstva v rámci požiadaviek Európskej únie.
V súvislosti s výkonom prokurátorského dozoru a uplatňovania výlučných dozorových oprávnení prokurátora, poverení prokurátori v dvoch prípadoch aplikovali písomný príkaz na okamžité prepustenie osoby držanej vo vyššie pomenovaných miestach nezákonne alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
V prvom prípade vydal dozorový prokurátor príkaz podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre na okamžité prepustenie obvineného z väzby po tom, čo bola zistená nezákonnosť rozhodnutia súdu o jeho vzatí do väzby spočívajúca v nesprávnom použití ustanovení Trestného poriadku platného a účinného v znení do 1.1.2006. K pochybeniu súdu a mylnej aplikácii neúčinných procesných ustanovení došlo najpravdepodobnejšie z dôvodu, že príkaz na zatknutie menovaného, na základe ktorého bol zadržaný a následne vzatý do väzby, bol pôvodne vydaný ešte dňa 4.2.2005 podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb., avšak pri rozhodovaní o väzbe mal byť v zmysle § 564 ods. 3 použitý okresným súdom už nový Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z..
V druhom prípade vydal dozorový prokurátor príkaz podľa § 18 odsek 2 písmeno b/ Zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorým nariadil okamžite prepustiť na slobodu obvineného vo väzbe, pretože u neho došlo k uplynutiu zákonom určenej lehoty trvania väzby v konaní pred súdom s poukazom na ustanovenia § 76 odsek 5, odsek 6 a odsek 7 Trestného poriadku.
V priebehu roka 2008 boli zaznamenané dva prípady pokusu o samovraždu a to obvineného S.N. obesením sa (pri uvedenom pokuse si
80
nespôsobil žiadnu zdravotnú ujmu) a obvineného L.B. podrezaním sa na ľavom predlaktí (bol po poskytnutí prvej pomoci privolanou rýchlou lekárskou službou Nemocnice s Poliklinikou Nitra následne preeskortovaný a liečený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Zboru väzenskej a justičnej stráže v Trenčíne).
Spolupráca prokuratúry s orgánmi Zboru väzenskej a justičnej stráže je aj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na nadštandardnej úrovni, čo vyplýva z korektných pracovných vzťahov na všetkých úrovniach dozoru vykonávaného orgánmi prokuratúry. Je potrebné konštatovať, že obvinení aj odsúdení v porovnaní s minulým obdobím čoraz častejšie využívajú zákonom danú možnosť dožadovať sa svojich práv prostredníctvom dozorových prokurátorov.
Na úseku ochrannej a ústavnej výchovy prokurátori realizovali 463 previerok, pri ktorých preverovali spôsob zaobchádzania s chovancami a najmä či nedochádza k zneužívaniu a týraniu detí zo strany vychovávateľov alebo medzi deťmi navzájom.
Pri vykonaných previerkach neboli zistené nedostatky, ktoré by odôvodňovali vykonať príslušné oprávnenia podľa platnej právnej úpravy, pričom nebola zaznamenaná nezákonnosť pri umiestnení chovanca v zariadení.
V roku 2008 boli zaznamenané dve mimoriadne udalosti. V Reedukačnom centre Čerenčany bol na 19.9.2008 plánovaný útek 3 chovancov s prípravou na zavraždenie službukonajúceho nočného pedagóga. V tejto veci bola vykonaná povereným prokurátorom Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote aj mimoriadna prokurátorská previerka. Dvaja mladiství sú stíhaní za prípravu na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v spolupáchateľstve podľa § 13 ods. 1, § 20, § 144 ods. 1 Trestného zákona a boli vzatí do väzby. Tretí chovanec je maloletý. K ďalšej mimoriadnej udalosti prišlo 28.10.2008 v Reedukačnom centre Tornaľa, kde skupina piatich chovancov požila durman, v dôsledku čoho boli značne dezorientovaní a nevedeli komunikovať. Po príchode hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru v Tornali jeden z chovancov napadol zasahujúceho policajta. Následne boli chovanci izolovaní na psychiatrických oddeleniach nemocníc s poliklinikou v Rožňave a v Rimavskej Sobote.
Pri pohovoroch s chovancami ústavov boli zaznamenané sťažnosti prevažne na výchovné postupy vychovávateľov a učiteľov súvisiace s fyzickým trestaním chovancov, s výchovným režimom zavedeným v zariadení, so stravou a s nevyhovujúcimi podmienkami v zariadení. Všetky poznatky získané pri pohovoroch s chovancami boli ihneď po vykonaní previerky prokurátormi prejednané s riaditeľmi, prípadne inými zodpovednými pracovníkmi zariadenia. Príslušní riaditelia ústavov, kde sa chovanci sťažovali na postup vychovávateľov, resp. učiteľov, boli upozornení na to, že práci označených osôb musia venovať zvýšenú pozornosť a prijať opatrenia na riešenie, resp. predchádzanie zistených nedostatkov v budúcnosti.
81
V priebehu roku 2008 neboli pri previerkach zaznamenané žiadne písomné sťažnosti chovancov. Iba v jednom prípade bolo zo strany zákonného zástupcu chovanca zariadenia podané trestné oznámenie na druhého chovanca z dôvodu fyzického napadnutia, pri ktorom došlo k zlomeniu nosa. Oznámením sa zaoberajú príslušné orgány činné v trestnom konaní. V roku 2008 však boli 3 sťažnosti zaznamenané ústne, v rámci vykonávania pohovoru prokurátora s chovancami zariadenia. Vo všetkých troch prípadoch sa jednalo o sťažnosť na nevhodné výchovné metódy vychovávateľov pôsobiacich v zariadení.
Na úseku výkonu dozoru nad ochranným liečením vykonali prokurátori v týchto zariadeniach 114 previerok. Z previerok vyplynulo, že osoby boli prijaté do zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavného liečenia alebo na základe vlastného súhlasu, ako aj bez súhlasu, kedy bolo ich prijatie vždy v lehote do 24 hodín oznámené príslušnému okresnému súdu, ktorý následne v lehote piatich pracovných dní rozhodoval o hospitalizácií pacientov v súlade s platnými právnymi predpismi. Pri vykonaných previerkach neboli zistené porušenia ustanovení Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, ani zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ojedinelé nedostatky týkajúce sa absencie niektorých písomností v spisoch pacientov, resp. absencie doložky právoplatnosti na súdnych rozhodnutiach, boli riešené priamo s pracovníkmi prítomnými pri previerkach.
Na niektoré negatívne poznatky v rozhodovacej činnosti súdov bol počas previerky upozornený dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre. Išlo o rozhodovanie súdov o zmene spôsobu ochranného liečenia, pri ktorých dochádza k oneskoreným vytýčeniam termínov verejných zasadnutí, čo je v neprospech pacienta, ktorý je podľa návrhu ústavu je už preliečený a preto v takomto prípade jeho pobyt v nemocnici už nie je ďalej nevyhnutný. Uvedený nedostatok dozorujúci prokurátor preto signalizoval predsedovi Okresného súdu v Leviciach, ktorý v písomnej odpovedi konštatoval, že zákonnou sudkyňou bol následne vytýčený termín verejného zasadnutia. Súčasne predseda uvedeného súdu v rámci disciplinárnej právomoci uvedené nedostatky v práci vytkol sudkyni ako subjektívne zavinenie prieťahov v konaní.
Pri prokurátorských previerkach nebola zistená žiadna nezákonne držaná osoba v ochrannom liečení a ústavnom liečení alebo prevzatá do zdravotníckej starostlivosti zo zdravotných dôvodov na základe rozhodnutia súdu. V chorobopisoch pacientov boli založené právoplatné rozhodnutia súdov a súdne nariadenia výkonu ochranného a ústavného liečenia. V chorobopisoch niektorých pacientov boli zistené len drobné nedostatky, spočívajúce v založení niektorých rozhodnutí súdov o uložení ústavnej výchovy do evidencie, bez vyznačenia právoplatnosti.
Čo sa týka dozoru prokurátorov nad celami policajného zaistenia, tento je realizovaný pravidelne a v potrebnom rozsahu. Celkovo bolo vykonaných
82
807 previerok. Pri prokurátorských previerkach nebola zistená nezákonne držaná osoba.
V predchádzajúcich rokoch došlo postupne v jednotlivých celách k ich dobudovaniu a prestavbe, čím tieto spĺňajú stavebné požiadavky uvedené v Prílohe č. 1 k nariadeniu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 41/2003 Z.z. o celách policajného zaistenia v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 52/2005. Obdobne je tomu tak aj v prípade materiálneho vybavenia ciel podľa Prílohy č. 2 k citovanému nariadeniu. V tomto smere pri previerkach neboli zistené žiadne nedostatky. Ak osoba umiestnená v cele nemá vlastné peňažné prostriedky, stravovanie zadržaných osôb sa vykonáva v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, z finančných prostriedkov polície. Aj vychádzky a sprchovanie osôb umiestnených v celách sa vykonávajú v súlade s citovaným nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky.
V priebehu roka 2008 nenapadla žiadna sťažnosť osoby umiestnenej v cele policajného zaistenia, ktorá by bola podaná poverenému dozorovému prokurátorovi.
K termínu 31.12.2005 boli na základe rozhodnutia Ministerstva obrany SR v jednotlivých vojenských útvaroch v územnej pôsobnosti Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava a Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov zrušené všetky cely predbežného zaistenia vojakov. Cela predbežného zaistenia vojakov vo Vojenskom útvare 2790 Žilina, spadajúca do územnej pôsobnosti Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica bola zrušená ku dňu 01.03.2008, takže vo vyhodnocovanom roku nebola zo strany vojenských prokuratúr vykonaná žiadna previerka.
2.3.8. Stav prevencie kriminality
Povinnosť podieľať sa v rozsahu svojej pôsobnosti na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti vyplýva pre orgány prokuratúry zo zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pre prokurátorov to v prvom rade znamená vykonávať svoje právomoci a pôsobnosť nestranne a nezaujato, rešpektujúc dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody strán zúčastnených na procese bez akejkoľvek diskriminácie. Spôsob uplatňovania trestno-právnych inštitútov a procesných postupov musí byť podriadený požiadavke prísneho dodržiavania nielen práv obvinených, ale tiež ochrany svedkov a obetí trestných činov. Najmä tam, kde je páchateľom mladistvý alebo obeťou trestného činu je dieťa, prokurátori dbajú na prehĺbenie výchovného vplyvu trestného konania a využívanie a prísne uplatňovanie príslušných ustanovení zákona, slúžiacich na ich zvýšenú ochranu a citlivý prístup.
Preventívne aktivity prokurátorov sú zamerané na oblasti, ktoré by potenciálne mohli byť poľom pôsobnosti pre kriminálne aktivity alebo s nimi priamo súvisia. Zapájajú sa do nich v závislosti na svojich kompetenciách,
83
vyplývajúcich zo zákona tak na okresnej a krajskej úrovni, ako aj na úrovni generálnej prokuratúry.
Konkrétnymi formami ich zapojenia sa do preventívnej činnosti v spoločnosti sú najmä:
A)členstvo v komisiách a orgánoch verejnej správy
Prokurátori okresných a krajských prokuratúr sa aj v roku 2008 zapojili do činnosti komisií miestnych orgánov štátnej správy zameraných na prevenciu.
V pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Bratislave sa aktivita prokurátorov v oblasti prevencie kriminality prejavila účasťou prokurátorov na zasadnutiach krajských a okresných komisií pre prevenciu kriminality v protidrogových komisiách a ďalších komisiách. V rámci prevencie násilnej kriminality sa prokurátori zúčastňovali len skúšok odbornej spôsobilosti, ako členovia skúšobných komisií na posúdenie odbornej spôsobilosti držať a nosiť zbraň a strelivo pri oddeleniach dokladov príslušných Okresných riaditeľstiev Policajného zboru.
V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici boli vytvorené osobitné komisie pre boj s protispoločenskou činnosťou, prokurátori nie sú však členmi týchto komisií. Prokurátori sa zúčastnili na základe pozvania na jednom zasadnutí mesta Revúca. V Rimavskej Sobote okresný prokurátor dvakrát na požiadanie komisie poskytol súčinnosť ohľadne niektorých otázok týkajúcich sa dokumentovania pouličnej kriminality kamerovým systémom mesta a možností súčinnosti mestskej a štátnej polície, ako aj súčinnosti podnikateľov mesta v rámci prevencie a odhaľovania majetkovej a násilnej kriminality. Prokurátori okresných prokuratúr sa aj v roku 2008 zúčastňovali zasadnutí komisií pri skúškach odbornej spôsobilosti žiadateľov o držanie a nosenie zbrane.
V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Nitre sa prokurátori zúčastňovali ako členovia skúšobných komisií na zabezpečenie skúšok odbornej spôsobilosti žiadateľom o vydanie zbrojného preukazu na Okresných riaditeľstvách Policajného zboru a na zasadnutiach okresných komisií pre prevenciu v boji proti drogám a inej protispoločenskej činnosti a pre prácu s rómskymi komunitami, kde svojimi pripomienkami a návrhmi prispievali k úspešnému riešeniu vzniknutých problémov.
Prokurátori Krajskej prokuratúry v Prešove a okresných prokuratúr v jej obvode sa v rámci svojej preventívnej činnosti aktívne zúčastňovali na zasadnutiach orgánov verejnej správy ako členovia v komisiách pre prevenciu protispoločenskej činnosti, ktoré sú zriadené pri Krajskom úrade v Prešove a jednotlivých úradoch v každom okrese Prešovského kraja.
V obvode pôsobnosti Krajských prokuratúr v Trnave, Trenčíne, Žiline a Košiciach okresné komisie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti zanikli a ich činnosť žiaden iný orgán doposiaľ nenahradil.
84
B) vykonávanie prednášok a besied
Najviac využívanou a dostupnou formou preventívnej práce prokurátorov sú prednášky a besedy zamerané na žiakov základných a študentov stredných škôl. Aj tieto aktivity sú však v jednotlivých krajoch rozdielne, keďže závisia od záujmu jednotlivých subjektov. Prokurátori v tomto smere preto očakávajú iniciatívu od týchto inštitúcií a sú ochotní a pripravení poskytnúť aj takúto formu prevencie, prostredníctvom ktorej je možné účinne pôsobiť na právne vedomie najmä mladých ľudí. Témami týchto prednášok býva najmä kriminalita mládeže, problematika xenofóbie, rasizmu, drogová kriminalita a otázky súvisiace s trestnou zodpovednosťou. Do tejto preventívnej činnosti sa aktívne zapojili prokurátori v rámci všetkých krajských prokuratúr okrem Bratislavy a Košíc, kde nie je zo strany škôl záujem o túto formu výchovy a prevencie mladých ľudí. Celkove vykonali prokurátori okresných a krajských prokuratúr 99 prednášok, čo je oproti minulému roku nárast o 15,11% (v roku 2007 to bolo 86 prednášok). Najviac prednášok bolo v regióne prešovského kraja - 55 prednášok, Banskej Bystrice - 26, Žiliny - 9 a Trnavy - 6.
V roku 2008 prokurátori zorganizovali aj 84 besied (v roku 2007 to bolo 68), k vybraným problémom súvisiacim s trestným konaním a dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd, z toho kraj Prešov - 56, Žilina - 16 a Trnava - 12. Aj v sledovanom období sa tieto besedy uskutočňovali najmä po skončení hlavného pojednávania, ktoré sa vykonalo pred zástupcami záujmového združenia občanov v súlade s ustanovením § 4 ods. 4 Trestného poriadku, čo sa ukazuje ako veľmi účinná forma preventívneho pôsobenia tak na širšiu verejnosť, ako aj na samotného páchateľa. Okresný prokurátor v Žiline zároveň spolupracuje s Národnou spoločnosťou pre prevenciu kriminality pri realizovaní ňou vyvíjaných aktivít.
Okrem toho sú niektorí prokurátori stálymi lektormi a externými prednášateľmi na Justičnej akadémii a Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (piati prokurátori generálnej prokuratúry), Inštitúte verejnej správy a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (jeden prokurátor Okresnej prokuratúry v Bratislave V). Prokurátori generálnej prokuratúry vykonávajú prednáškovú a lektorskú činnosť aj „ad hoc“ na požiadanie iných orgánov a mimovládnych organizácií. V roku 2008 na základe oslovenia pedagogického zboru realizoval prokurátor Generálnej prokuratúry SR prednášku pre pedagógov základných a stredných škôl v Bratislave na tému príčiny šikanovania a možnosti jej prevencie v školskom poriadku.
Prokurátori sa tiež zúčastňovali ako lektori na projektoch Európskej únie, ktoré boli organizované pre orgány činné v trestnom konaní a podieľali sa na výchove a vzdelávaní sudcov a prokurátorov v rámci seminárov organizovaných Justičnou akadémiou, kde tiež pôsobia ako lektori.
85
C)publikačná činnosť
Publikačnej aktivite sa venujú prokurátori na všetkých úrovniach. Viacerí pravidelne publikujú články v odborných periodikách, ako napr. Justičná revue, Bulletin Advokace, Trestní právo a Trestně právní revue, ako aj prispievajú do vnútrorezortného periodika. Táto činnosť sa však nedá vyjadriť číselne, pretože nie je nijako štatisticky sledovaná.
D)vystúpenia v médiách a informovanie verejnosti
Informovanie verejnosti cez masovokomunikačné prostriedky je na generálnej prokuratúre a na všetkých krajských prokuratúrach zabezpečované prostredníctvom vymenovaných hovorcov. Tlačové a informačné oddelenie, zriadené na generálnej prokuratúre od 1.4.2004, poskytlo v roku 2008 spolu s hovorcami na krajských prokuratúrach 400 takýchto informácií (v roku 2007 to bolo 391 a v roku 2006 - 336) a zorganizovalo tlačové besedy. Okrem toho vystúpili hovorcovia jednotlivých krajských prokuratúr aj pre regionálne vysielanie.
V sledovanom období eviduje generálna prokuratúra aj 121 žiadostí o podanie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých 121 bolo do 31.12.2008 aj vybavených.
E) aktívna účasť na konferenciách, aktívoch a seminároch
Jednak v záujme zvyšovania vlastnej odbornej spôsobilosti a kvalifikácie, ako aj v snahe prispieť svojimi skúsenosťami k výmene skúseností a poznatkov, sa prokurátori na všetkých stupňoch zúčastňujú rôznych seminárov a konferencií, ktoré sú organizované Justičnou akadémiou alebo orgánmi Rady Európy.
Na niektorých sa aj oni aktívne zapájajú do programu svojimi vystúpeniami. V zásade možno rozdeliť spoluprácu na tomto úseku do dvoch oblastí, a to spolupráca s Policajným zborom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a spolupráca s ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.
V roku 2008 mali svoje príspevky k aplikačným problémom praxe pri trestnom stíhaní vybraných druhov trestných činov a inštitútom procesného trestného práva prokurátori generálnej prokuratúry na pracovných poradách a workshopoch organizovaných rôznymi zložkami policajného zboru.
F) spolupráca a súčinnosť s inými orgánmi pri vypracovaní
a vyhodnocovaní programov a akčných plánov zameraných na
prevenciu
Generálny prokurátor má zastúpenie v Rade vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, ktorej členom s poradným hlasom je jeho
86
námestník, ktorý sa jej zasadnutí pravidelne zúčastňuje. Má tiež zastúpenie v niektorých jej ďalších orgánoch a komisiách, zameraných na konkrétne oblasti trestnej politiky štátu ako je Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog a pracovná skupina NMCD pre trestno-právne dáta. Prokurátori majú okrem toho zastúpenie v expertných pracovných skupinách jednotlivých ministerstiev, napr. pre elimináciu násilia na ženách a v rodinách, domáceho násilia, o boji proti rôznym formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie. Generálna prokuratúra má tiež zastúpenie v stálej medzirezortnej pracovnej skupine zriadenej pri Ministerstve zahraničných vecí SR. Takéto zastúpenie má prokuratúra aj v expertnej skupine pre otázky počítačovej kriminality v súvislosti s vykonávaním Dohovoru o počítačovej kriminalite. Pôsobia tiež v niektorých medzinárodných pracovných skupinách, ako napr. pri Rade Európy pracovná skupina Spravodlivosť a uplatňovanie práva v oblasti drogových závislostí, Pompidou Group pri Organizácii spojených národov pre prieskum trendov kriminality a pôsobenie systémov spravodlivosti, prípadne sú menovaní rezortom prokuratúry na požiadanie európskych inštitúcií ako kontaktné osoby vo vzťahu k vykonávaniu medzinárodných trestno-právnych dohovorov a dohovorov týkajúcich sa dodržiavania základných ľudských práv a slobôd.
Z titulu zastúpenia v jednotlivých orgánoch a pracovných skupinách, ako aj na požiadanie gestorov, sa prokuratúra podieľala svojimi podkladmi na vypracovaní viacerých programových a hodnotiacich materiálov a dotazníkov. V roku 2008 sa prokuratúra podieľala na realizácii Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005-2008, Národnej správy 2008 Národného monitorovacieho centra pre drogy. Participuje na činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny na realizáciu akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 -2011. Taktiež má zastúpenie v multidisciplinárnej integrovanej skupine odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu, ako aj národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi.
Prokurátori vojenskej súčasti prokuratúry sa zúčastnili na 9 prednáškach a besedách s príslušníkmi ozbrojených síl ale aj ozbrojených zborov. V roku 2007 sa prokurátori zúčastnili taktiež 9 prednášok, pričom v roku 2006 vykonali až 35 prednášok.
Prokurátori vojenských prokuratúr vystupovali v miestnych ako aj celoštátnych médiách, toto kritérium nebolo sledované, ale ide o desiatky prípadov, v ktorých boli poskytované informácie a vysvetlenia aj pre regionálne a celorepublikové médiá.
Vojenskí prokurátori sa pravidelne zúčastňovali na odborných seminároch organizovaných generálnou prokuratúrou, Justičnou akadémiou, ako aj na medzinárodných seminároch a aktívoch.
2. 4. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na
úseku právneho styku s cudzinou
87
Počet prokurátorov vybavujúcich agendu právneho styku s cudzinou na krajských prokuratúrach je rôzny. Na Krajskej prokuratúre v Košiciach vybavujú túto agendu 3 prokurátori, na Krajskej prokuratúre v Prešove 2 prokurátori, na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici 2 prokurátori, na Krajskej prokuratúre v Žiline 2 prokurátori, na Krajskej prokuratúre v Trenčíne 2 prokurátori, na Krajskej prokuratúre v Trnave vybavujú túto agendu 4 prokurátori, na Krajskej prokuratúre v Nitre 3 prokurátori a na Krajskej prokuratúre v Bratislave 4 prokurátori. Je však potrebné poznamenať, že niektorí z uvedených prokurátorov vybavujú okrem agendy právneho styku s cudzinou aj bežnú trestnú agendu (s výnimkou prokurátorov Krajskej prokuratúry v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a Trenčíne). V zásade však možno konštatovať, že tejto agende sa na krajských prokuratúrach venuje 22 prokurátorov.
Počet prokurátorov okresných prokuratúr vybavujúcich agendu právneho styku s cudzinou nemožno ustáliť, pretože v podstate v obvode každej krajskej prokuratúry je iné personálne zastúpenie pri vybavovaní tejto agendy. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v podstate na všetkých okresných prokuratúrach je zavedená špecializácia na túto agendu (vybavujú ju 1-2 prokurátori) a v prípade menších prokuratúr sa na nej podieľajú všetci prokurátori s tým, že vybavujú aj ďalšiu trestnú agendu.
Medzi štátmi Európskej únie sa presadzuje pri právnom styku s cudzinou (v záujme čo najrýchlejšieho a efektívnejšieho vybavenia veci) priamy styk s príslušnými justičnými orgánmi. Vzhľadom na to je nevyhnutné, okrem špecializácie na túto agendu, venovať sa aj zdokonaľovaniu jazykových znalostí prokurátorov (najmä angličtiny, francúzštiny, nemčiny).
Medzinárodný odbor zabezpečoval v roku 2008 aj právny styk s cudzinou pre Úrad špeciálnej prokuratúry v oblasti právnej pomoci.
Na medzinárodný odbor v roku 2008 napadlo 1728 vecí agendy právneho styku s cudzinou (v roku 2007 -1501 vecí, v roku 2006 -1528 vecí).
V súčinnosti s Eurojustom bolo vybavených 47 trestných vecí. V 42 veciach bola Slovenská republika dožadujúcim štátom a v 5 veciach dožiadaným štátom (v roku 2007 - 33 vecí, v roku 2006 - 23 vecí). Komunikácia medzi národným členom za Slovenskú republiku v Eurojuste a jednotlivými podriadenými prokuratúrami sa uskutočňovala prostredníctvom medzinárodného odboru. Spoluprácu možno hodnotiť veľmi kladne. Národný člen za Slovenskú republiku v Eurojuste sa v roku 2008 zúčastňoval celoslovenských seminárov organizovaných medzinárodným odborom s prokurátormi krajských prokuratúr, ktorí vybavujú agendu právneho styku s cudzinou.
V roku 2008 v súčinnosti s kontaktnými bodmi Európskej justičnej siete (EJN) bolo vybavených 37 vecí (v roku 2007 - 66 vecí, v roku 2006 - 15 vecí). V 28 prípadoch išlo o súčinnosť v prospech slovenských orgánov a v 9 prípadoch išlo o žiadosti cudzozemských justičných orgánov.
88
Najčastejšie dožadujúcimi ako aj dožiadanými štátmi boli Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika, Rakúska republika. Spoluprácu možno hodnotiť veľmi pozitívne najmä z hľadiska bezprostrednosti a rýchlosti kontaktov a spočívala v poskytovaní právnej pomoci v konkrétnych trestných veciach, predovšetkým v zisťovaní informácií o miestnej príslušnosti, v informovaní o hmotnom a procesnom trestnom práve, o európskych zatýkacích rozkazoch, o vybavovaní právnej pomoci a pod..
Vo vojenskej súčasti prokuratúry právny styk s cudzinou na jednotlivých stupňoch vykonávajú všetci prokurátori. V roku 2008 požiadali v 18 prípadoch o poskytnutie právnej pomoci cudzie justičné orgány. Iná agenda právneho styku s cudzinou zaznamenaná nebola.
2.4.1. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny)
V roku 2008 bolo podaných ministrovi spravodlivosti podľa § 529 Trestného poriadku 155 návrhov na odovzdanie trestného stíhania do cudziny a to napriek konštatovanému poklesu odhalených trestných činov spáchaných cudzincami (bod 2.1.). V roku 2007 to bolo 154 návrhov a v roku 2006 to bolo 132 návrhov.
Najčastejšie bolo odovzdané trestné konanie do Českej republiky (65 obvinených), Poľskej republiky (26 obvinených), Maďarskej republiky (18 obvinených), na Ukrajinu (13 obvinených) a do Rakúskej republiky (4 obvinení).
Cudzinci, ktorých trestné stíhanie bolo odovzdané do cudziny, najčastejšie spáchali majetkové trestné činy (krádež- § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213) alebo trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207). Pomerne časté boli aj trestné činy ublíženia na zdraví súvisiace s dopravnými nehodami (§ 156, § 157).
V roku 2008 bolo z cudziny prevzaté trestné stíhanie 148 slovenských občanov. V roku 2007 bolo prevzaté trestné stíhanie 93 osôb a v roku 2006 to bolo 80 osôb. Najčastejšie bolo prevzaté trestné stíhanie z Českej republiky (108 osôb), Poľskej republiky (10 osôb), Maďarskej republiky (9 osôb), Rakúskej republiky (8 osôb) a Spolkovej republiky Nemecko (5 osôb).
Občania Slovenskej republiky, ktorých trestné stíhanie bolo prevzaté od cudzozemských justičných orgánov, páchali v cudzine predovšetkým majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - §221). Ďalej trestné činy zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestné činy ublíženia na zdraví (§157, §158) a trestné činy porušovania práv k ochrannej známke, obchodnému menu a chránenému označeniu pôvodu (§ 281).
V roku 2008 bolo do iných krajín odovzdané trestné oznámenie na 221 cudzincov. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi išlo o zvýšenie počtu, pretože v roku 2007 bolo odovzdaných trestných oznámení na 179
89
podozrivých a v roku 2006 na 170. Išlo väčšinou o prípady, keď cudzinci boli podozriví zo spáchania trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, ale nebolo im vznesené obvinenie.
Najčastejšie bolo odovzdané trestné oznámenie do Českej republiky (139 osôb), Rakúskej republiky (17 osôb), Maďarskej republiky (11 osôb), Poľskej republiky (10 osôb), Veľkej Británie (8 osôb), Spolkovej republiky Nemecko (7 osôb), Talianska (6 osôb) a Holandska (5 osôb).
Rovnako ako pri odovzdaných trestných stíhaniach, aj v týchto prípadoch išlo najmä o majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty (§ 219), ďalej trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), trestné činy ublíženia na zdraví (§ 157, § 158), trestný čin výtržníctva (§364).
V roku 2008 bolo od cudzozemských justičných orgánov prijatých 475 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky, čo bol podstatný nárast oproti roku 2007, kedy bolo prijatých 373 trestných oznámení a oproti roku 2006, kedy bolo prijatých 345 trestných oznámení.
Najčastejšie bolo prevzaté trestné oznámenie z Českej republiky (381 osôb), Maďarskej republiky (43 osôb), Rakúskej republiky (22 osôb), Poľskej republiky (16 osôb) a Spolkovej republiky Nemecko (6 osôb).
Na občanov Slovenskej republiky boli v cudzine podané trestné oznámenia predovšetkým pre trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207), majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213), trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (§ 188, § 189), trestné činy proti životu a zdraviu (§ 155, § 156, § 157, § 158).
Vo vojenskej časti prokuratúry v sledovanom období došlo v jednom prípade k prevzatiu trestného stíhania z Čiernej Hory.
V roku 2007, ako aj v roku 2006, neboli podávané návrhy na odovzdanie trestného stíhania a ani prijaté trestné oznámenia, resp. odovzdané trestné oznámenia do cudziny, pričom v týchto rokoch nebolo žiadne trestné stíhanie prevzaté.
2.4.2. Medzinárodná právna spolupráca
Právna pomoc v trestných veciach vo vzťahu k cudzine je vykonávaná v súčinnosti s cudzozemskými justičnými orgánmi na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ustanovení piatej hlavy, piatej časti Trestného poriadku. Právna pomoc sa rozdeľuje na tzv. pasívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov trestného konania slovenskými justičnými orgánmi na území Slovenskej republiky na základe žiadostí cudzích orgánov a tzv. aktívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov v cudzine na základe žiadostí slovenských justičných orgánov. Generálna prokuratúra zabezpečuje vzájomnú právnu
90
pomoc prostredníctvom ústredných justičných orgánov dožadovaných alebo dožadujúcich štátov. Právny styk s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou je dlhodobo realizovaný priamo okresnými a krajskými prokuratúrami v rámci priameho právneho styku zakotveného v medzinárodných zmluvách s uvedenými krajinami. Po nadobudnutí platnosti Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (od 1.10.2006) sa priamy právny styk rozšíril aj na ďalšie štáty Európskej únie, ktoré ratifikovali tento dohovor.
Pasívna právna pomoc
V roku 2008 bolo na prokuratúry Slovenskej republiky doručených 1 372 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. V porovnaní s rokom 2007 išlo o podstatné zvýšenie, pretože vtedy bolo doručených 986 žiadostí o právnu pomoc. V roku 2006 bolo doručených 954 žiadostí o právnu pomoc.
Nápad žiadostí o právnu pomoc podľa dožadujúcich štátov :
štát
počet
štát
Počet
Česká republika
653
Belgicko
3
Maďarská republika
245
Luxembursko
3
Spolková republika Nemecko
114
Holandsko
3
Poľská republika
90
Ruská federácia
3
Rakúska republika
58
Albánsko
2
Švajčiarsko
47
Litva
2
Bulharsko
24
Srbsko
2
Chorvátsko
16
Turecko
2
Francúzsko
16
Nórsko
1
Lichtenštajnsko
13
Pakistan
1
Ukrajina
24
Švédsko
1
Veľká Británia
10
Cyprus
1
Španielsko
9
Bielorusko
1
Slovinsko
6
Moldavsko
Rumunsko
6
Fínsko
1
Taliansko
5
Macedónsko
1
Grécko
4
Britské indickooceánske teritórium
1
USA
3
Na základe týchto žiadostí o právnu pomoc bolo vykonaných 999 výsluchov svedkov, poškodených alebo obvinených (v roku 2007- 667, v roku 2006 - 516), bolo doručených 410 písomností (v roku 2007 - 314, v roku 2006 - 301), bolo realizovaných 194 vyžiadaní dokladov a informácií (v roku 2007 -143, v roku 2006 - 103), bolo vykonaných 9 domových prehliadok
91
a prehliadok iných priestorov (v roku 2007 - 14, v roku 2006 - 14). Iných úkonov bolo vykonaných 98, z toho 3 videokonferencie (v roku 31, roku 2006 - 125). Spolu bolo vykonaných 1 710 procesných úkonov, (v roku 2007 - 1 182, v roku 2006 - 959).
V súvislosti s počtom dožiadaní a počtom druhov dožiadaných úkonov je potrebné poznamenať, že ich počty sú rozdielne, pretože jedno dožiadanie môže obsahovať žiadosť o vykonanie viacerých procesných úkonov.
V dožiadaniach absolútne prevažovali trestné činy proti majetku a trestný čin zanedbania povinnej výživy. Ďalej nasledovali trestné činy proti životu a zdraviu a to jednak vo forme násilných trestných činov alebo vo forme dopravných nehôd.
V rámci pasívnej právnej pomoci v priamom právnom styku bolo na okresné a krajské prokuratúry doručených 1 014 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. Išlo o enormný nárast, pretože v roku 2007 to bolo 652 žiadostí a v roku 2006 bolo doručených 814 žiadostí. Z toho 629 bolo zaslaných z Českej republiky (v roku 2007- 418, v roku 2006 - 566), 242 z Maďarskej republiky (v roku 2007-109, v roku 2006 - 151), 87 z Poľskej republiky (v roku 2007- 55, v roku 2006 - 40) a 56 z Rakúskej republiky (v roku 2007- 70, v roku 2006 - 57). Na základe týchto žiadostí o právnu pomoc bolo vykonaných 758 výsluchov svedkov, poškodených alebo obvinených, bolo doručených 240 písomností, bolo realizovaných 127 vyžiadaní dokladov a informácií a iných úkonov bolo 41.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry pasívna právna pomoc nebola poskytovaná.
Aktívna právna pomoc
Prokuratúry v Slovenskej republike požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 2 317 prípadoch, čo bolo zvýšenie oproti roku 2007, kedy ich bolo 1 649 a roku 2006, kedy ich bolo 1 446.
Žiadosti o právnu pomoc podľa dožadovaných štátov :
Štát
počet
Štát
Počet
Česká republika
1514
Švédsko
4
Maďarská republika
186
Grécko
4
Spolková republika Nemecko
132
Lotyšsko
4
Rakúska republika
118
Dánsko
3
92
Poľská republika
94
Bulharsko
3
Veľká Británia
49
Portugalsko
3
Taliansko
47
Uzbekistan
3
Ukrajina
21
Moldavsko
2
Španielske kráľovstvo
17
Malta
2
Švajčiarsko
14
Izrael
2
Francúzsko
13
Kuvajt
2
Ruská federácia
12
Srbsko
2
Holandsko
11
Fínsko
2
Rumunsko
10
Bahamy
1
Belgicko
10
Argentína
1
Slovinsko
6
Austrália
1
Chorvátsko
6
Macedónsko
1
Estónsko
5
Kazachstan
1
Írsko
4
Litva
1
Kanada
4
Lichtenštajnsko
1
USA
4
Nórsko
1
Cyprus
3
Južná Kórea
1
V týchto žiadostiach prokurátori najčastejšie žiadali o výsluchy svedkov, poškodených a ojedinele aj obvinených spolu v počte 2 021 (v roku 2007 - 1 382, v roku 2006 - 1 123), zabezpečenie listinných dôkazov a informácii v počte 305 (v roku 2007 - 156, v roku 2006 - 204), doručovanie písomností v počte 290 (v roku 2007 - 185, v roku 2006 - 98). Iné úkony žiadali vykonať 59 prípadoch (v roku - 37, v roku 2006 -113). Spolu išlo o 2 675 procesných úkonov (v roku 2007 -1 776, v roku 2006 - 1 538).
V súvislosti s počtom vykonaných úkonov právnej pomoci je tak isto potrebné poznamenať, že bol vyšší ako počet žiadostí o právnu pomoc, pretože niektoré žiadosti obsahovali požiadavku na vykonanie viacerých druhov úkonov právnej pomoci.
Orgány prokuratúry Slovenskej republiky v rámci aktívnej právnej pomoci v priamom právnom styku zaslali 1 890 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci (v roku 2007 - 1 201, v roku 2006 - 1 163). Najviac ich bolo adresovaných príslušným orgánom Českej republiky - 1 509 (v roku 2007 - 1 002, v roku 2006 - 987), ďalej príslušným orgánom Maďarskej republiky - 179 (v roku 2007 - 61, v roku 2006 - 69), Rakúskej republiky - 112 (v roku 2007 - 80, v roku 2006 - 68) a Poľskej republiky - 90 (v roku 2007 - 58, v roku 2006 - 39). Týmito žiadosťami bolo dožiadaných 1282 výsluchov, bolo žiadané o doručenie 240 písomností, vyžiadanie dokladov a informácií - 203 a iné úkony - 32.
Vojenská súčasť prokuratúry adresovala do cudziny celkom 18 žiadostí vojenských obvodových prokuratúr o právnu pomoc (v roku 2007 - 13). V priamom právnom styku zaslali príslušným orgánom Českej republiky - 7, Rakúskej republiky - 3, Maďarskej republiky – 2 a Poľskej republiky - 1 dožiadanie. Ďalej požiadali o právnu pomoc príslušné orgány Ukrajiny - 2,
93
Spolkovej republiky Nemecko - 1, Holandska - 1 a Veľkej Británie - 1. Obsahom 17 žiadostí boli výsluchy svedkov a poškodených so zabezpečením iných úkonov napr. listinných dôkazov a vykonania rekognície. Jedna žiadosť sa týkala doručenia písomnosti.
Na úkonoch právnej pomoci vykonávaných v Slovenskej republike slovenskými orgánmi v roku 2008 sa zástupcovia cudzích štátov zúčastnili v 33 prípadoch (v roku 2007 - 15, v roku 2006 - 23). Išlo o zástupcov z Českej republiky - 19, zo Spolkovej republiky Nemecko - 6, Poľskej republiky - 4, Maďarskej republiky - 1, Španielskeho kráľovstva - 1, Švajčiarska - 1, Holandska- 1.
Účasť slovenských justičných orgánov na úkonoch právnej pomoci v cudzine bola zaznamenaná v 3 prípadoch. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky mali povolenie Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky zúčastniť na trestno-procesných úkonoch realizovaných v Rakúsku. V ďalších 2 prípadoch sa zúčastnili v cudzine na úkonoch právnej pomoci vyšetrovatelia a to v Rumunsku a na Ukrajine. V predchádzajúcich rokoch 2007 a 2006 nebola zaznamenaná žiadna účasť slovenských justičných orgánov na úkonoch právnej pomoci v cudzine.
V roku 2008 na základe dohody uzavretej podľa § 10 odsek 9 Trestného poriadku medzi Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a cudzozemskými subjektami bol vytvorený spoločný vyšetrovací tím medzi zástupcami slovenských orgánov činných v trestnom konaní a Českou republikou pri vyšetrovaní rozsiahlej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti (v roku 2007 bol 1 spoločný vyšetrovací tím so Spolkovou republikou Nemecko). Dozor v prípravnom konaní v tejto veci vykonáva prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
2.4.3.Uznávacie konanie
Krajskí prokurátori sa vyjadrili k 34 návrhom ministerstva spravodlivosti, ktoré predložili krajským súdom v rámci uznávacieho konania na uznanie cudzieho rozhodnutia (v roku 2007 bolo 34 návrhov, v roku 2006 bolo 30 návrhov). Vo väčšine prípadov išlo o právoplatné rozhodnutia českých súdov (26-krát), 3-krát o rozhodnutie maďarských súdov, 2-krát o rozhodnutie rakúskych súdov a 1-krát o rozhodnutie slovinského, talianskeho a nemeckého súdu. Je možné konštatovať, že odsúdení slovenskí štátni príslušníci v cudzine podľa možností využívajú právo požiadať v zmysle príslušných medzinárodných a dvojstranných zmlúv o výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky.
Vo vojenskej súčasti prokuratúry nebola táto aktivita zaznamenaná.
2.4.4. Extradičné konanie
Extradícia je akt právnej pomoci, ktorý spočíva vo vydaní páchateľa nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky na trestné stíhanie alebo
94
výkon trestu do cudziny (tzv. pasívna extradícia) alebo naopak vyžiadanie páchateľa z cudziny na trestné stíhanie alebo výkon trestu do Slovenskej republiky (tzv. aktívna extradícia). Právnym podkladom na takýto postup sú medzinárodné dohovory a ustanovenie piatej časti, druhej hlavy Trestného poriadku.
V rámci tzv. aktívnej extradície podali prokurátori 20 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, ktoré boli súdmi akceptované. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o pokles počtu návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu, pretože v roku 2007 bolo podaných 34 návrhov a v roku 2006 - 33 návrhov. Nižší počet podaných návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu v roku 2008 súvisí najmä s tým, že je menej častý pobyt obvinených mimo štátov Európskej únie. V prípade ak obvinený sa nachádza v cudzine, ale v nezistenom štáte, boli vydávané súčasne s medzinárodnými zatýkacími rozkazmi aj európske zatýkacie rozkazy. V prípade ak obvinený sa nachádza v niektorom štáte Európskej únie využíva sa len inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu.
Medzinárodné zatýkacie rozkazy boli adresované do Spolkovej republiky Nemecko - 6 prípadov, do Ukrajiny a Albánska - po 2 prípady. Do ostatných štátov po 1 - Austrália, Afganistan, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Libanon, Mexiko, Spojené arabské emiráty a 3 medzinárodné zatýkacie rozkazy boli vydané napriek tomu, že nebol zistený štát pobytu obvineného.
V 12 prípadoch sa medzinárodný zatýkací rozkaz týkal občanov Slovenskej republiky, v 2 prípadoch občanov Ukrajiny a Albánska a po jednom prípade sa týkal občana Libanonu, Afganistanu, Belgicka, Bosny a Hercegoviny.
Skladba trestnej činnosti v porovnaní s rokom 2007 bola v podstate zhodná, pretože títo páchatelia sa najčastejšie dopustili majetkovej trestnej činnosti (trestný čin krádeže - 5, trestný čin podvodu -3, trestný čin lúpeže - 3) a trestných činov proti životu a zdraviu (trestný čin vraždy - 4, trestný čin ublíženia na zdraví - 1), ale aj po jednom prípade trestného činu poškodzovania cudzích práv, vydieračského únosu, nedovoleného ozbrojovania, porušovania domovej slobody, zanedbania povinnej výživy a trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s drogami.
Najviac medzinárodných zatýkacích rozkazov bolo navrhovaných v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava a Nitra - po 6 návrhov. Nasledovali Trenčín a Košice - po 3 návrhy a Banská Bystrica - 2 návrhy. Všetky návrhy súdy akceptovali. V obvode Krajských prokuratúr Trnava, Žilina, Prešov neboli žiadne návrhy na vydanie medzinárodných zatýkacích rozkazov.
V rámci tzv. pasívnej extradície v roku 2008 neobdržala prokuratúra Slovenskej republiky zo zahraničia žiadne medzinárodné zatýkacie rozkazy (v roku 2007 - 2, v roku 2006 - 15 rozkazov). Táto evidentne klesajúca tendencia v počtoch medzinárodných zatýkacích rozkazoch je spôsobená tým, že členské štáty Európskej únie uplatňujú len inštitút európskeho zatýkacieho rozkazu.
95
Vo vojenskej súčasti prokuratúry v tejto oblasti nebola zaznamenaná činnosť.
2.4.5.Konanie o európskom zatýkacom rozkaze
Prokurátori podali 54 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré boli akceptované súdmi. Ide o nárast oproti predchádzajúcim rokom, pretože v roku 2007 ich bolo 44 a v roku 2006 ich bolo 35.
Najviac ich bolo adresovaných do Českej republiky - 25 a ďalej do Spolkovej republiky Nemecko - 7, Veľkej Británie - 6, Rakúskej republiky - 5, Maďarskej republiky - 5, Grécka - 3, do Španielskeho kráľovstva, Cypru a Talianska - po 1.
Tieto európske zatýkacie rozkazy sa v 45 prípadoch týkali občanov Slovenskej republiky, v 2 prípadoch občanov Albánska, po jednom prípade sa týkali občanov Ukrajiny, Holandska, Belgicka, Afganistanu, Bosny a Hercegoviny, Libanonu a Iraku.
Páchatelia sa najčastejšie dopustili trestných činov majetkového charakteru (napr. trestný čin podvodu - 13 prípadov, krádeže - 8 prípadov) a násilnej trestnej činnosti (napr. 4 prípady vraždy, 4 prípady vydierania, 3 prípady lúpeže), ale aj trestného činu zanedbania povinnej výživy (3 prípady), nedovoleného ozbrojovania (2 prípady), ublíženia na zdraví (2 prípady) a porušovania domovej slobody (2 prípady). Ostatné trestné činy sa vyskytovali ojedinele.
Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo na Slovensko vydaných 7 osôb. Šesť občanov Slovenskej republiky, z toho traja boli vydaní z Českej republiky, traja z Rakúskej republiky a jeden občan Albánska bol vydaný z Rakúskej republiky (v roku 2007 bolo vydaných - 10, v roku 2006 - 6 občanov Slovenskej republiky).
Z cudziny bolo slovenským justičným orgánom doručených 108 európskych zatýkacích rozkazov, čo bol nárast oproti predchádzajúcim rokom, pretože v roku 2007 ich bolo 96 a v roku 2006 ich bolo 32. Boli vydané predovšetkým v Českej republike - 49 prípadov, ďalej v Maďarskej republike - 21, v Spolkovej republike Nemecko - 17, v Rakúskej republike - 10, v Poľskej republike - 4, v Rumunsku - 2, vo Veľkej Británii - 2, v Španielskom kráľovstve - 2 a v Portugalsku - 1.
Európske zatýkacie rozkazy sa týkali predovšetkým občanov Slovenskej republiky - 72 prípadov, ďalej Českej republiky - 17, Maďarskej republiky - 8, Poľskej republiky - 3, Spolkovej republiky Nemecko - 2, Rumunska - 2, Ukrajiny - 2, Srbska a Rakúskej republiky - po 1.
Páchatelia sa najčastejšie dopustili majetkových trestných činov (napr. trestný čin krádeže - 26 prípadov, podvodu - 14 prípadov, sprenevery - 4 prípady), trestného činu lúpeže (9 prípadov), trestného činu
96
neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty (5 prípadov) a trestného činu porušovania domovej slobody (5 prípadov). Ostatné druhy kriminality boli menej časté, napr. 1 prípad vraždy.
Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov podali prokurátori 55 návrhov na vzatie do väzby. Prokurátori sami rozhodli o vykonaní 34 európskych zatýkacích rozkazov. Na súd bolo podaných 39 návrhov na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 21 zákona č. 403/2004 Z.z.
Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo odovzdaných do cudziny 34 občanov Slovenskej republiky (v roku 2007 - 23). Ďalej boli odovzdaní 3 občania Českej republiky, 2 občania Maďarskej republiky a po jednom občanovi Spolkovej republiky Nemecko a Srbska .
V dňoch 11. - 13. 11. 2008 bola Slovenská republika hodnotená hodnotiacou misiou v rámci štvrtého kola vzájomného hodnotenia členských krajín Európskej únie, predmetom ktorého boli praktické otázky vydávania a výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu na základe Rámcového rozhodnutia Rady č. 2002/584/SVV z 13. 6. 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie. Hodnotiaca misia bola zložená z troch národných expertov – hodnotiteľov (Česká republika, Poľsko, Švédsko), zástupcov Európskej komisie, Generálneho sekretariátu Rady Európskej komisie a Eurojustu. Generálna prokuratúra a ministerstvo spravodlivosti spolupracovali na príprave podkladov tzv. dotazníka, ktorý slúžil ako základ pre hodnotiacu misiu pre hodnotenie spôsobov aplikácie európskeho zatýkacieho rozkazu medzinárodného. Výsledná hodnotiaca správa so závermi bude hodnotiacou misiou vypracovaná a prejednaná v prvej polovici roku 2009.
2.4.6. Problémy súvisiace s trestným konaním s cudzím prvkom
V súvislosti s trestným konaním s cudzím prvkom sa v roku 2008 vyskytli najmä tieto problémy:
- Pri vybavovaní agendy právneho styku s cudzinou sa opäť prejavili vysoké náklady vynaložené na odmeny prekladateľom za prekladateľské úkony. Taktiež naďalej pretrváva absencia prekladateľov do niektorých jazykov, napr. do jazykov pobaltských štátov a tiež problém so zabezpečením tlmočníka v nočných hodinách a počas sviatkov.
- Vzhľadom na neustále sa rozširujúci priamy právny styk so štátmi Európskej únie pri vybavovaní agendy právneho styku s cudzinou, ako aj na odbornú náročnosť tejto agendy, sa stále prejavuje nedostatočná úroveň znalosti cudzích jazykov u prokurátorov a to najmä na okresných a krajských prokuratúrach. Na zvyšovanie odbornej úrovne znalosti cudzích jazykov však nie je čas pre nutnosť plnenia základných úloh prokurátora.
97
- Z ekonomických aj z časových dôvodov nie je možné vždy využívať účasť prokurátorov na úkonoch právnej pomoci v cudzine, čo sa najmä v obzvlášť závažných veciach javí ako nedostatok.
ČASŤ 3.
STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ PROKURATÚRY V NETRESTNEJ OBLASTI
Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti je predovšetkým určovaná potrebami spoločnosti náležite zabezpečovať ochranu ľudských práv a verejný záujem. Prokuratúra tak popri sústave súdov, ale aj iných inštitúcií, akým napr. je verejný ochranca práv, sa významnou mierou podieľa na plnení tých úloh, ktoré jej do vienka dala Ústava Slovenskej republiky a ktoré v konkrétnejšej podobe definuje samotný zákon o prokuratúre.
Pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti vykonávajú prokurátori a to na všetkých stupňoch prokuratúry. Na 53 okresných prokuratúrach v Slovenskej republike túto pôsobnosť vykonávalo v roku 2008 celkom 69 prokurátorov, pričom z tohto počtu sa výlučne len veciam z netrestnej oblasti venovalo 35 prokurátorov. Ostatní prokurátori, okrem netrestných vecí, sa významnou mierou podieľali aj na vybavovaní vecí z trestnej oblasti. Na krajských prokuratúrach a generálnej prokuratúre výlučne netrestné veci vybavovalo 58 prokurátorov. V netrestnej oblasti sa na činnosti prokuratúry v roku 2008 podieľalo celkom 127 prokurátorov (asi 13% zo všetkých prokurátorov).
Prokurátori v roku 2008 vybavili v netrestnej oblasti 19 917 vecí (v roku 2007 - 15 184, v roku 2006 - 13 892). K nárastu počtu vybavených vecí došlo v dôsledku nárastu počtu podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ale aj v dôsledku zintenzívnenia previerkovej činnosti na prokuratúrach.
Proti všeobecne záväzným právnym predpisom vydanými orgánmi verejnej správy, opatreniam a rozhodnutiam týchto orgánov v jednotlivých veciach, bolo v roku 2008 podaných 1 246 protestov prokurátora (v roku 2007 - 1 174, v roku 2006 - 1 079). Za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy podali prokurátori v sledovanom roku 1 558 upozornení prokurátora (v roku 2007 - 1 485, v roku 2006 - 1 301).
V orgánoch verejnej správy prokurátori v roku 2008 vykonali 1 471 previerok zachovávania zákonnosti (v roku 2007 - 1 220, v roku 2006 - 1 264). S ohľadom na existujúci počet prokurátorov, ktorí vybavujú veci z netrestnej oblasti, nie je možné v ďalšom období zvyšovať počet previerok, pretože by mohlo byť ohrozené plnenie niektorých ďalších úloh v netrestnej oblasti, najmä pri vybavovaní podnetov tak v oblasti mimosúdnej ako aj v oblasti občianskosúdnej.
98
V občianskosúdnej oblasti prokurátori vstúpili do začatého občianskeho súdneho konania v 1 652 veciach (v roku 2007 - 1 307, v roku 2006 - 1 053). Podali 79 návrhov na začatie občianskosúdneho konania (v roku 2007 - 39, v roku 2006 - 42).
Prokurátori v roku 2008 vybavili celkom 1 680 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom v občianskosúdnych veciach (v roku 2007 - 1 560, v roku 2006 - 1 475). Na základe podnetov generálny prokurátor podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky 153 mimoriadnych dovolaní proti právoplatným rozhodnutiam súdov (v roku 2007 - 141, v roku 2006 - 97).
Na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky generálny prokurátor podal v roku 2008 3 návrhy (v roku 2007 - 5, v roku 2006 – 6).
Úspešnosť protestov prokurátorov a upozornení prokurátorov bola aj v roku 2008 dobrá, o čom svedčí tento prehľad:
2006
2007
2008
Spolu
Vybavené protesty
909
875
1482
3266
Vybavené upozornenia
1241
1219
1985
4445
Úspešné
protesty
855
839
1355
3049
Neúspešné protesty
49
22
110
181
Späťvzaté protesty
5
14
17
36
Úspešné upozornenia
1216
1200
1937
4353
Neúspešné upozornenia
22
13
40
75
Späťvzaté upozornenia
3
6
8
17
Za celé uvedené obdobie bola úspešnosť protestov 93,3% (v roku 2006 bola úspešnosť u protestov 94,0%, v roku 2007 - 95,8%, v roku 2008 - 91,4 %).
Úspešnosť upozornení za celé obdobie bola 97,8% (v roku 2006 97,9%, v roku 2007 - 98,4%, v roku 2008 - 97,4%).
99
3.1. Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej
správy
3.1.1. Počet podnetov na preskúmanie zákonnosti
Podnety fyzických osôb a právnických osôb na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy sú významným zdrojom poznatkov pre činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti. Podanie podnetu orgánom prokuratúry je často zavŕšením snáh účastníkov správneho konania alebo iného konania, dosiahnuť ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov v prípadoch, kedy rozhodnutia orgánov verejnej správy sú z ich pohľadu už nezmeniteľné riadnymi, ale aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Ako potvrdzujú štatistické údaje, počet podnetov z roka na rok narastá.
Počet podnetov za roky 2006 až 2008 je zrejmý z tohto prehľadu:
Kraj (prokuratúra)
Počet
podnetov
2006
2007
2008
Spolu
Bratislava
844
691
1102
2637
Trnava
274
300
344
918
Trenčín
337
357
456
1150
Nitra
378
352
408
1138
Žilina
429
446
546
1421
Banská Bystrica
312
345
471
1128
Prešov
410
506
586
1502
Košice
341
456
516
1313
Generálna prokuratúra SR
699
618
714
2031
C e l k o m
4024
4071
5143
13238
Z prehľadu vyplýva, že v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 orgány prokuratúry obdržali o 26,3% viac podnetov. Vyšší nápad podnetov evidovali všetky krajské prokuratúry, ale aj samotná generálna prokuratúra. K najvýraznejšiemu zvýšeniu nápadu podnetov došlo na prokuratúrach v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (o 59%).
100
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2008 v špecifikácii najpočetnejších podnetov nedošlo k podstatnejším zmenám. Naďalej najviac podnetov smerovalo na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v oblasti stavebného konania, katastrálneho konania a konania vo veciach daní a poplatkov. Značný počet podnetov smeroval proti rozhodnutiam orgánov územnej samosprávy. V roku 2008 sme zaznamenali vyšší nápad podnetov zo sociálnej oblasti.
Počet podnetov v jednotlivých právnych oblastiach je uvedený v tomto prehľade:
Prokuratúry
Špecifikácia právnej oblasti
ROK
BA
TT
TN
NR
ZA
BB
PO
KE
GP
Celkom
2006
178
27
62
53
81
37
66
39
106
649
2007
193
52
84
69
80
62
76
37
104
757
Stavebné veci
2008
275
68
117
44
118
55
70
62
66
875
2006
190
38
34
59
71
37
59
36
113
637
2007
184
410
48
51
92
37
66
57
86
662
Kataster nehnuteľností
2008
274
68
72
82
145
62
117
59
68
947
2006
55
20
20
49
20
47
19
33
35
298
2007
50
16
36
60
33
40
32
98
65
430
Územná samospráva
2008
138
31
41
78
42
68
40
131
29
598
2006
50
15
21
22
19
31
14
38
51
261
2007
34
8
26
16
13
14
27
58
37
233
Dane, poplatky, fin.veci
2008
56
32
54
17
31
33
26
76
48
373
2006
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
2007
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Sociálne veci
2008
77
8
2
7
18
27
15
25
29
208
Orgány prokuratúry okrem toho, že podnety fyzických osôb a právnických osôb vybavujú, sledujú a hodnotia aj vývoj v dôvodnosti podnetov, resp. poznatky získané z vybavovania podnetov využívajú na plánovanie a uskutočňovanie previerok zachovávania zákonnosti postupov a rozhodnutí v orgánoch verejnej správy.
101
Percento dôvodnosti podnetov sa vypočítava z pomeru celkového počtu vybavených podnetov k počtu podnetov (vecí), v ktorých prokurátori uplatnili prostriedky výkonu dozoru, t.j. protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora.
Vývoj v dôvodnosti podnetov za roky 2006 až 2008 je možné zistiť podľa jednotlivých krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry z tohto prehľadu:
Kraj
(prokuratúra)
Počet podnetov
vybavených v roku
Počet opatrení
(protesty, upozornenia)
% dôvodnosti
2006
2007
2008
2006
2007
2008
2006
2007
2008
Bratislava
844
630
1071
210
160
209
24,8
23,1
19,5
Trnava
274
300
344
39
49
67
14,2
17,6
19,4
Trenčín
337
341
459
83
78
75
15,7
22,8
16,3
Nitra
378
341
385
106
125
99
28,0
36,6
25,7
Žilina
429
294
487
149
112
149
34,7
39,7
30,5
Banská Bystrica
312
372
500
76
85
143
24,3
22,8
28,6
Prešov
410
557
584
89
175
94
21,7
31,4
16,0
Košice
341
440
470
74
110
153
21,7
25,0
32,5
GP SR
699
597
637
28
30
16
4,0
5,0
2,5
Celkom
4024
3782
4937
824
929
1005
20,4
23,9
20,3
Z prehľadu je zrejmé, že každý piaty podnet, ktorý orgány prokuratúry obdržali, bol dôvodný, t.j. po preskúmaní veci prokurátor buď podal protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora.
Najvyššie percento dôvodnosti podnetov je na prokuratúrach v obvodoch krajských prokuratúr Košice, Žilina a Banská Bystrica.
Na základe podnetov fyzických a právnických osôb prokurátori v roku 2008 podali 582 protestov prokurátora a 420 upozornení prokurátora. K 31.12.2008 orgány verejnej správy vyhoveli 441 protestom prokurátora a nevyhoveli 60 protestom prokurátora. Vyhoveli 359 upozorneniam prokurátora a v 21 veciach upozorneniu prokurátora nevyhoveli. Celková úspešnosť opatrení prokurátorov v agende vybavovania podnetov bola v roku 2008 - 88,6% (v roku 2007 - 94,8%). Vzhľadom na nárast počtu neúspešných protestov prokurátora, generálna prokuratúra v roku 2009 na tých prokuratúrach, kde došlo k najväčšiemu nárastu počtu neúspešných protestov, preverí správnosť postupov prokurátorov pri vybavovaní podnetov.
102
3.1.2. Previerky zachovávania zákonnosti
Významným zdrojom poznatkov o porušovaní právnych predpisov postupom alebo rozhodnutiami orgánov verejnej správy, sú previerky zachovávania zákonnosti, ktoré prokurátori sú oprávnení vykonať v orgánoch verejnej správy v právoplatne skončených veciach.
O tom, že túto metódu dozoru prokurátori v praxi dôsledne využívajú, svedčia aj tieto štatistické údaje o počte vykonaných previerok v rokoch 2006 až 2008 v obvode príslušnej krajskej prokuratúry a generálnou prokuratúrou.
K r a j
R o k
2006
2007
2008
Spolu
Bratislava
155
46
110
311
Trnava
191
183
310
684
Trenčín
147
150
163
460
Nitra
150
168
178
496
Žilina
137
217
227
581
Banská Bystrica
116
126
147
389
Prešov
136
86
107
329
Košice
230
229
227
686
GP SR
2
2
2
6
Celkom
1264
1207
1471
3942
Prokurátori civilnej súčasti prokuratúry v roku 2008 vykonali o 264 previerok viac ako v roku 2007. K markantnému zvýšeniu počtu previerok došlo predovšetkým na prokuratúrach v obvode krajských prokuratúr Trnava a Bratislava a to predovšetkým zásluhou lepšej riadiacej činnosti vedúcich prokurátorov, ale aj personálnym zlepšením podmienok na niektorých okresných prokuratúrach v obvode spomínaných krajských prokuratúr.
Na základe Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2008 prokurátori vykonali 324 previerok. Na základe plánu úloh krajských a okresných prokuratúr vykonali 962 previerok. Mimo plánu úloh, predovšetkým však na základe poznatkov z podnetov, tlače, masmédií, prokurátori vykonali v roku 2008 celkom 156 previerok. Účinnosť predtým vykonaných opatrení prokurátori overili 29 kontrolnými previerkami.
V roku 2008 prokurátori najviac previerok vykonali v orgánoch územnej samosprávy (472) a v oblasti dopravy (174).
Na základe poznatkov, ktoré prokurátori získali vykonanými previerkami zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy v roku 2008, podali 444 protestov prokurátora a 995 upozornení prokurátora.
103
K 31.12.2008 orgány verejnej správy rozhodli o 381 protestoch prokurátora tak, že 358 protestom vyhoveli a nevyhoveli 23 protestom (úspešnosť protestov bola 93,9%). Z 995 upozornení nevyhoveli orgány verejnej správy iba 3 upozorneniam (úspešnosť upozornení bola 99,%). O 99 upozorneniach do 31.12.2008 orgány verejnej správy nerozhodli.
Najviac opatrení (protestov a upozornení) z previerok zachovávania zákonnosti podali prokurátori v obvode krajských prokuratúr Trnava (147 protestov, 175 upozornení), Nitra (124 protestov, 142 upozornení), Trenčín (29 protestov, 159 upozornení), Košice (45 protestov, 124 upozornení), Bratislava (24 protestov, 140 upozornení). Pozoruhodný je údaj z obvodu Krajskej prokuratúry v Prešove, ktorá na základe vykonaných 107 previerok podala iba 10 upozornení prokurátora. Postup prokurátorov v obvode tejto prokuratúry pri vykonaní previerok bude v roku 2009 predmetom osobitnej kontroly zo strany generálnej prokuratúry.
3.1.3. Vlastné poznatky
Prokuratúra podľa § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušovania zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušovanie.
Orgány prokuratúry si túto povinnosť plnia nielen na základe zistení z podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb alebo na základe poznatkov zistených vykonanými previerkami. Poznatky na vykonanie opatrení, a tým aj na obnovenie porušených práv, resp. vyvodenie zodpovednosti, získavajú aj z trestnej agendy, z agendy občianskosúdnej, ale najmä z rôznych materiálov orgánov územnej samosprávy, ako aj z tlače, televízie, atď..
V roku 2008 prokurátori evidovali celkom 1 412 takýchto poznatkov. Na základe vlastných poznatkov prokurátori podali 220 protestov prokurátora a 103 upozornení. K 31.12.2008 orgány verejnej správy vyhoveli 172 protestom a 91 upozorneniam. O ostatných opatreniach orgány verejnej správy k 31.12.2008 nerozhodli.
3.1.4. Zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy
Vzhľadom na mnohé poznatky o porušovaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré orgány prokuratúry evidovali vo svojich agendách v rokoch 2005 až 2007, bola do Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2008 zaradená úloha zhodnotiť stav zákonnosti na tomto úseku a to na základe poznatkov, s ktorými orgány prokuratúry disponovali z vybavovania podnetov, ale aj na základe poznatkov, ktoré prokuratúry zistili vykonanými previerkami na jednotlivých oddeleniach okresných riaditeľstiev Policajného zboru SR - okresných dopravných inšpektorátoch, krajských riaditeľstvách Policajného
104
zboru SR - krajských dopravných inšpektorátoch a na Ministerstve vnútra SR, na Prezídiu Policajného zboru SR, odbore dopravnej polície. Taktiež boli vyhodnotené aj poznatky prokuratúr získané previerkami vykonanými na obecných políciách.
Plnením úlohy boli získané komplexnejšie a najmä aktuálne poznatky o postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako aj orgánov, ktoré konajú v rámci preneseného výkonu štátnej správy (obecných polícií). Doposiaľ najmä postup a rozhodovanie obecných polícií nebol podrobnejšie analyzovaný, takže plnením tejto úlohy sa zistili závažné poznatky aj o činnosti tejto polície v oblasti prejednávania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Nedostatky, ktoré boli zistené v postupe a rozhodovaní okresných a krajských dopravných inšpektorátov ako aj Prezídia Policajného zboru vo veciach priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je možné zhrnúť do týchto bodov:
1.formálnoprávne nedostatky v náležitostiach vydaných rozhodnutí o priestupkoch a v rozkazoch o uložení sankcie za priestupok,
2.neúplné a niekedy aj nesprávne poučenie obvinených z priestupku o možnosti preskúmania rozkazu súdom,
3.nedôsledné dodržiavanie ustanovení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) upravujúcich blokové konanie (neevidovanie požadovaných údajov, nedôsledné rozpísanie všetkých blokov, ukladanie pokút v blokovom konaní po časovom odstupe od spáchania priestupku v konaní po predvolaní obvineného z priestupku pred správny orgán),
4.porušovanie práv účastníka konania v konaní a to najmä v spojení s neposkytnutím možnosti uplatniť nárok na náhradu škody v tých prípadoch, ak ani z protokolu o dopravnej nehode nie je zrejmý spôsob uplatňovania nároku poškodeného,
5.rozpory v poučeniach o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam v prípade ich ústneho vyhlásenia a jeho písomného vyhotovenia, ak sa osoba obvinená z priestupku vzdala práva na odvolanie,
6.neúplné a niekedy nenáležité odôvodnenie druhu a výmery uloženej sankcie spočívajúca často len vo formálnej citácii § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch,
7.nedostatky v doručovaní rozhodnutí,
8.pribranie znalca do konania o priestupku, ktoré sa doručuje výlučne znalcovi a nie aj obvinenému z priestupku,
9.predčasné zastavenie konania o priestupku na základe nedostatočne zisteného a objasneného skutočného stavu veci pre rozhodnutie.
Zhodnotením sa potvrdil názor orgánov prokuratúry, že v postupe a rozhodovaní obecných polícií pri ukladaní a vyberaní pokút za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je veľa nedostatkov.
105
Príslušníci obecných polícií prejednali priestupky nad rámec ustanovený zákonom Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií v znení platnom do 31.1.2009. Obecné polície vo viacerých mestách navyše používali aj cestné merače rýchlosti na zadokumentovanie priestupkov, ku ktorým došlo porušením zvislej dopravnej značky obmedzujúcej rýchlosť vozidla na miestnych komunikáciách. Na základe poznatkov o ukladaní pokút za prekročenie obmedzenej rýchlosti prokurátori podali protesty prokurátora, resp. upozornenia prokurátora, ktorým vo väčšine prípadov bolo vyhovené.
V mnohých prípadoch však obecná polícia protestu nevyhovela a predložila ho na rozhodnutie príslušnému dopravnému inšpektorátu, ktorý však tiež o proteste nerozhodol, pretože bol toho názoru, že ide o výkon samosprávy. Takéto prípady sú evidované v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave, ale aj ďalších.
S ohľadom na platný právny stav a reakcie orgánov územnej samosprávy na tento problém, javí sa ako veľmi potrebné a aktuálne cestou legislatívnych úprav vyriešiť tento okruh problémov:
•presne zadefinovať výkon činnosti policajtov obecných polícií pri ukladaní a vyberaní pokút v blokovom konaní za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako prenesený výkon štátnej správy,
•vymedziť pôsobnosti obecnej polície na úseku vybavovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z hľadiska znemožnenia výkladových názorov obecných polícií „čo nie je zákonom zakázané, je pre výkon pôsobnosti obecnej polície dovolené“,
•zabezpečiť, aby na cestách boli merače rýchlosti výlučne používané v zmysle zákonného splnomocnenia iba príslušníkom Policajného zboru a to v záujme jednotnej aplikácie právnych predpisov, operatívnej evidencie priestupkov a zákonného prejednávania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
V súvislosti so spomínaným zhodnotením prokurátori vykonali celkom 119 previerok zachovávania zákonnosti na okresných a krajských dopravných inšpektorátoch. Na ich základe podali 32 protestov prokurátora a 106 upozornení prokurátora. Na obecných políciách (mestských políciách) vykonali celkom 111 previerok zachovávania zákonnosti, podali 111 protestov proti ich rozhodnutiam a 76 upozornení za účelom odstránenia porušovania zákonnosti v ich postupe a rozhodovaní. Vzhľadom na to, že opatrenia prokurátora boli väčšinou uplatnené v závere roka 2008, nie je možné zatiaľ vyhodnotiť ich úspešnosť.
Už samotná špecifikácia právnej oblasti podnetov nasvedčuje tomu, v ktorých právnych oblastiach orgány prokuratúry evidujú najviac poznatkov o porušovaní zákonov. Naďalej je to oblasť stavebného konania, katastrálneho konania, konania vo veciach daní a poplatkov. Osobitnú skupinu tvoria veci z oblasti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy, ale v ostatnom období je možné konštatovať aj určitý nárast
106
negatívnych poznatkov z postupu a rozhodovania správnych orgánov vo veciach sociálnych, vo veciach ochrany životného prostredia, atď..
Orgány prokuratúry, ktoré sa svojimi podkladmi podieľajú na vypracovaní tejto správy, zhodne konštatujú pretrvávajúce nedostatky v postupe a rozhodovaní katastrálnych orgánov a to predovšetkým vo vykonávaní zápisov do katastra nehnuteľností vkladom alebo záznamom. Niektoré prokuratúry, ako napr. Krajská prokuratúra v Nitre, konštatovali, že v roku 2008 sa stav v dodržiavaní zákonnosti zo strany katastrálnych orgánov zlepšil, k čomu podľa stanoviska tejto prokuratúry nepochybne prispeli aj prokurátorské opatrenia z predchádzajúcich rokov.
Aj v roku 2008 sa opakovane vyskytli prípady, keď podnety na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania katastrálnych orgánov podávali samotné správy katastra, prípadne katastrálny úrad. Tieto podnety smerovali predovšetkým k náprave vkladových pochybení, ktoré nebolo možné opraviť cez inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).
Správy katastra naďalej nedodržiavajú lehoty stanovené na rozhodovanie, dôsledne neskúmajú platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou, nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu neprihliadali na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Nedostatky sa často zistili aj v samotných návrhoch na vklad, pričom správy katastra neúplné návrhy bez odstránenia nedostatkov akceptovali.
Na základe podnetov fyzických osôb orgány prokuratúry podali protesty prokurátora aj proti opatreniam katastrálnych orgánov – záznamom. Na záznam do katastra nehnuteľností sú spôsobilé verejné a iné listiny, ktoré obsahujú náležitosti podľa zákona, sú vyhotovené bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Z uvedeného vyplýva, že správe katastra síce neprislúcha skúmať právnu stránku týchto listín, povinne však zisťuje, či listina obsahuje náležitosti ustanovené zákonom, resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Ak správa katastra zistí, že listina má nedostatky v uvedenom zmysle, vráti ju tomu, kto ju vyhotovil a pritom určí lehotu na odstránenie chýb (§ 36 ods. 1 katastrálneho zákona, § 41 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.).
Závažnými pochybeniami katastrálnych orgánov v postupe a ich rozhodovaní bolo, že tieto orgány v procese preskúmavania platnosti zmluvy nechávali bez povšimnutia a následnej reakcie evidentné prípady nezákonných manipulácií s nehnuteľnosťami alebo s ich vlastníkmi.
Prokurátori svojimi opatreniami reagovali aj na prípady nečinnosti katastrálnych orgánov a to predovšetkým na základe podnetov fyzických osôb, ale aj právnických osôb.
107
Na základe podnetu obce Valaská Dubová a obyvateľov obce Valaská Dubová, prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline podal upozornenie prokurátora na odstránenie porušenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ku ktorému došlo v postupe Katastrálneho úradu v Žiline pri vybavovaní odvolania účastníka konania podanému proti rozhodnutiu Správy katastra v Ružomberku č. X 251/07 zo dňa 10.9.2007. Prokurátor preskúmaním spisu totiž zistil, že odvolanie spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania bol Katastrálnemu úradu v Žiline doručený 3.12.2007. O odvolaní však rozhodol až 17.4.2008. Upozorneniu prokurátora bolo vyhovené.
Hoci katastrálne konanie je vo svojej podstate jednoduchým konaním, je niekedy nepochopiteľné, akých chýb sa v konaní dopúšťajú správy katastra tým, že nerešpektujú ani základné procesné pravidlá.
Viaceré prokuratúry vo svojich podkladoch poukázali na zistené nedostatky v postupe a rozhodovaní pozemkových úradov, ktoré nedostatky spočívali nielen v porušovaní procesných postupov, ale v niektorých prípadoch práve porušením príslušných ustanovení procesného predpisu došlo aj k zmenám vecným.
Všetky krajské prokuratúry v rámci zhodnotenia stavu zákonnosti v obvodoch ich krajov zhodne konštatovali veľmi nepriaznivú situáciu v dodržiavaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní obcí vybavujúcich prenesenú štátnu správu, ale aj v postupe a rozhodovaní odvolacích orgánov (orgán štátnej správy) a to predovšetkým na úsekoch výkonu štátnej správy v stavebných veciach, na úseku miestnych a účelových komunikácií, školstva, sociálnych vecí a pod..
Viaceré prokuratúry sa v roku 2008 najmä previerkovou činnosťou zamerali na zistenie stavu zákonnosti v rozhodovacej činnosti obcí ako stavebných úradov. Zistené poznatky svedčia o mnohých nedostatkoch, ktoré sa v tejto agende obcí, miest, ale aj krajských stavebných úradov opakovane vyskytujú.
Ide predovšetkým o nedostatky pri ohlasovaní drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, kedy obce vydávali kladné stanoviská napriek tomu, že stavebník k žiadosti nepripojil doklady nevyhnutné pre posúdenie rozsahu a účelu stavby. Chýbali predovšetkým doklady uvedené v § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (chýbali predovšetkým jednotlivé situačné výkresy, technický popis stavby, doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné právo k pozemku, rozhodnutia a stanoviská dotknutých orgánov).
Obce, ako stavebné úrady, v oznámeniach k ohláseniam určovali podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby, čo však zákon neumožňuje.
108
Boli zistené aj prípady, kedy stavebné úrady náležite nevyhodnotili základné kritériá charakterizujúce drobnú stavbu a vydali oznámenie, že nemajú námietky proti uskutočneniu stavby a to aj vo veciach, v ktorých jednoznačne malo byť vydané stavebné povolenie. Niektoré obce v súvislosti s ohlasovaním drobných stavieb porušili ustanovenie § 57 ods. 2 a 5 stavebného zákona, ak po ohlásení nevydali písomné oznámenia, že proti ich uskutočneniu nemajú námietky.
V konaniach o umiestnení stavieb prokurátori zistili porušenie zákona ojedinele.
V konaniach o povolení stavby uskutočňovaných obcami ako stavebnými úradmi prokurátori zistili najmä porušenie procesných predpisov, ktoré porušenia spočívali predovšetkým v rozhodovaní na základe neúplných žiadostí, vydávaním stavebných povolení bez predpísaných náležitostí. V niektorých veciach zistili prokurátori aj nedostatky vo vyznačovaní právoplatnosti stavebných povolení. Ojedinelým porušením predpisov bolo vydanie stavebného povolenia bez doloženia potrebných stanovísk, opatrení a rozhodnutí podľa osobitných predpisov, najmä orgánov na úseku ochrany životného prostredia, pamiatkového fondu, správcov sietí a iné.
Mnohé nedostatky prokurátori zistili aj vo vykonávaní štátneho stavebného dohľadu obcami. Starostovia obcí nepoznajú svoje oprávnenia, ktoré im pri výkone prenesenej štátnej správy na úseku stavebného konania zveruje stavebný zákon. Často si neuvedomujú, v čom spočíva význam štátneho stavebného dohľadu a neberú ohľad na skutočnosť, že orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú podľa § 99 písm. b) stavebného zákona poverení zamestnanci obce, teda zamestnanci obce s osobitnými kvalifikačnými predpokladmi na výkon štátneho stavebného dohľadu a nie starosta či poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva.
Vzhľadom na viaceré medializované prípady porušovania stavebného zákona a nedôslednosť niektorých stavebných úradov v uplatňovaní zodpovednosti za toto porušenie zákona, sa rozhodli niektoré prokuratúry preveriť postup a rozhodovanie príslušných orgánov o sankciách za protiprávne konanie právnických osôb a podnikateľov. Na konanie a rozhodovanie o správnych deliktoch, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 106 stavebného zákona, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní. Stavebný zákon v uvedenom ustanovení vymedzuje len jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov. Príslušným orgánom na prejednanie správneho deliktu je stavebný úrad, ktorým je obec, špeciálne stavebné úrady a Slovenská stavebná inšpekcia, stavebný inšpektorát. Sankcie za porušovanie stavebného zákona právnickými osobami a podnikateľmi sa zakladajú na princípe objektívnej zodpovednosti a sú odstupňované podľa závažnosti protiprávneho konania.
V súvislosti s rozmáhajúcou sa investičnou činnosťou v mestách a obciach dosť často dochádza k obmedzovaniu vlastníckych a iných práv fyzických osôb a právnických osôb, ale aj k narušovaniu bežného rytmu života
109
mesta alebo obce a to najmä pri uskutočňovaní rôznych rozkopávok, rekonštrukcií ciest, chodníkov, atď..
Aj táto činnosť je právne regulovaná a s ohľadom na viaceré podnety sa niektoré prokuratúry rozhodli zistiť poznatky o postupe a rozhodovaní správnych orgánov pri výkone miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“). Predmetom preskúmavania bola najmä agenda tzv. rozkopávkových povolení vykonávaná v rámci rozhodovania cestných orgánov o určení miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené podľa § 8 cestného zákona. Na užívanie miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne určenie“) je podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona potrebné povolenie cestného správneho orgánu, s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 9, vydané po dohode s dopravným inšpektorátom. Agenda rozkopávkových povolení medzi uvedené výnimky nepatrí, preto v zmysle § 8 ods. 3 cestného zákona sa na rozhodnutie vo veciach týkajúcich sa zvláštneho určenia miestnych komunikácií vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 správneho poriadku.
Prokurátori preskúmavali aj postup cestných orgánov pri rozhodovaní o uzávierke, obchádzke a odklonoch premávky na miestnych komunikáciách podľa § 7 cestného zákona, na ktoré rozhodnutia sa však podľa § 7 ods. 6 cestného zákona nevzťahuje zákon o správnom konaní.
Zrejme aj takýto nejednotný právny režim rozhodovania obcí ako cestných orgánov o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie a uzávierke, obchádzke a odklonoch, má vplyv na rozšírený problematický postup pri ich rozhodovaní.
Previerkami vykonanými v obciach, ktoré sa nachádzajú v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne bolo zistené, že najmä menšie obce postupujú tak, akoby sa na rozhodovanie o zvláštnom užívaní niektorých komunikácií správny poriadok nevzťahoval a vo veciach rozhodnutia vôbec nevydávali. Pred rozkopaním cesty si príslušná osoba spravidla vystačí len so zabezpečením súhlasu príslušného obecného dopravného inšpektorátu na zvláštne užívanie miestnej komunikácie a dopravné značenie.
Obce, ktoré vybavovali žiadosti na zvláštne určenie niektorých komunikácií postupom upraveným správnym poriadkom, vo všeobecnosti lehoty na rozhodnutie o žiadosti dodržali. Výrazné prekročenie lehoty bolo zistené v obci Horná Breznica, keď o žiadosti doručenej cestnému orgánu dňa 8.12.2004 bolo rozhodnuté až 20.4.2007, pričom zo spisu nebol zistiteľný dôvod viac ako dvojročnej nečinnosti cestného orgánu.
Z poznatkov získaných preskúmaním formálnych a obsahových náležitostí rozhodnutí možno vyvodiť ten záver, že najviac pochybení bolo zistených vo výrokovej časti rozhodnutí, ktoré neboli úplné, takže sa ani
110
nedalo zistiť a konkretizovať, kde vlastne mala byť rozkopávka uskutočnená. Časté boli nedostatky aj v poučeniach rozhodnutí, keď napríklad v obci Svinná poučili účastníka konania, že odvolanie proti rozhodnutiu môže podať na obecnom zastupiteľstve. Pochybenia prokurátori získali aj v postupe odvolacích orgánov.
V agende cestných orgánov týkajúcich sa uzávierky, obchádzky a odklonu miestnych komunikácií, na ktorú sa zákon o správnom konaní nevzťahuje, boli zistené prípady, že aj v týchto prípadoch niektoré obce ako napr. Lazany a Zemianske Kostoľany (okres Prievidza) vydávali rozhodnutia podľa § 47 zákona o správnom konaní s odôvodnením i poučením o opravnom prostriedku. Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici previerkami vykonanými v obciach Nimnica, Mojtín, Streženice, Dohňany a Beluša zistila, že cestné orgány vydali rozhodnutia o zvláštnom užívaní miestnej komunikácie, z ktorých vyplývala aj potreba prekopania cesty a teda aj vydania rozhodnutia o uzávierke, obchádzke, resp. odklonu premávky. Cestné orgány však takéto rozhodnutia nevydali a k prekopávkam cesty došlo bez vydania príslušného rozhodnutia o uzávierke, obchádzke, resp. odklone premávky. Na tieto nedostatky prokurátori reagovali podaním upozornení prokurátora, ktorým obce vyhoveli.
Viaceré prokuratúry signalizovali nedostatky v postupe a rozhodovaní obcí vybavujúcich prenesenú štátnu správu pri prejednávaní priestupkov na úseku školstva (§ 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.8.2008 a § 31 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.8.2008.
Za priestupok podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení platnom do 31.8.2008 sa považovalo, ak zákonný zástupca dieťaťa ohrozoval výchovu a vzdelávanie maloletého alebo zanedbával starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
Poznatky, ktoré prokurátori zistili najmä vykonanými previerkami, nasvedčujú tomu, že obce po doručení oznámení od riaditeľov základných škôl ostávajú nečinné. Vo veciach nekonali, v dôsledku čoho častokrát došlo aj k zániku zodpovednosti za priestupky z dôvodu preklúzie. Takéto poznatky napr. zistili prokurátori v obciach okresu Senica a to v obciach Štefanov (Pd 105/08), Šaštín Stráže (Pd 113/08), Kuklov (Pd 120/08), ale aj v samotnom meste Senica (Pd 112/08). Na zistené porušenia zákonnosti prokurátor reagoval podaním upozornení prokurátora.
V niektorých obciach sa síce starostovia obcí s podanými oznámeniami oboznámili, resp. ich preskúmali, ale v priestupkovom konaní ich vôbec neprejednali (Šajdíkové Humence - Pd 106/08, Sekule - Pd 108/08).
V obci Čáry bolo previerkou zistené, že na základe doručeného oznámenia o zanedbaní povinnej školskej dochádzky starostka obce predvolávala zákonných zástupcov žiakov, ktorí vymeškali viac ako 60
111
vyučovacích hodín na pohovor na obecný úrad. Z vykonaného pohovoru boli vyhotovené zápisnice, pričom záhlavia zápisníc boli označené ako „Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov“. V zápisniciach bolo uvedené, že správny orgán prijal opatrenia a to, že rodičia prisľúbili, že budú lepšie dbať a dozerať na dochádzku svojich detí; pokuta podľa § 31 zákona č. 372/1990 Zb. nebola uložená z dôvodu zlej finančnej situácie účastníkov, pričom starostka obce v spolupráci s riaditeľom Základnej školy Čáry bude zanedbávanie povinnej školskej dochádzky riešiť aj počas školského roka ústnymi pohovormi s rodičmi záškoláka. Aj táto obec bola na porušovanie zákona prokurátorom upozornená.
V súvislosti s týmito zisteniami je na uváženie, či vôbec priestupok v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. má zmysel. Obce väčšinou oznámenia neprejednali ako priestupky z toho dôvodu, že prípadné uloženie sankcie (pokuty) by sociálnu situáciu v rodinách ešte zhoršilo a hlavný problém - zanedbanie školskej dochádzky, by sa aj tak nevyriešil.
Ochrana životného prostredia je oblasť, ktorej orgány prokuratúry už tradične venovali vo svojej činnosti pozornosť a to aj v rámci jej obmedzených personálnych možností v netrestnej oblasti.
Prokurátori pôsobiaci v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne si v roku 2008 zaradili do plánu vlastných úloh zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov ochrany ovzdušia podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“), zákona č. 401/1988 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pozornosť prokurátori zamerali na jeden z orgánov štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia a to obce.
Obce podľa § 34 zákona o ovzduší vybavujú miestnu štátnu správu vo veciach ochrany ovzdušia ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa tohto zákonného zmocnenia majú obce na úseku ochrany ovzdušia rozsiahle pôsobnosti, medzi ktoré patrí najmä: výkon kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20), vydávanie súhlasov na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie (§ 22 ods. 1, písm. a/), ukladanie opatrení prevádzkovateľom malých zdrojov na nápravu (§ 27 ods. 1), ukladanie pokút prevádzkovateľom malých zdrojov (§ 38).
Previerkami bolo zistené, že starostovia najmä malých obcí kontroly na tomto úseku preneseného výkonu štátnej správy nevykonávali napriek tomu, že v ich obvode sa uskutočnili stavby malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Zo 49 preverených obcí a miest, iba v meste Považská Bystrica vykonali dve kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľov malých zdrojov v zmysle § 20 zákona o ovzduší, pričom opatrenie na nápravu neuložili.
112
Podľa § 34 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane ovzdušia obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia vydáva súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie.
Podľa § 39 ods. 1, ods. 8 zákona o ochrane ovzdušia v znení platnom do 31.10.2005 sa na konanie podľa § 34 písm. d) vzťahoval predpis o správnom konaní a súhlas sa mal vydať vo forme rozhodnutia.
Od 1.11.2005 na konanie podľa § 34 písm. d) sa nevzťahuje predpis o správnom konaní a súhlas má formu záväzného stanoviska (zmena vykonaná zákonom č. 479/2005 Z.z.).
Previerkami vykonanými v mestách Bojnice a Handlová, v obciach Nitrianske Rudno, Žabokreky nad Nitrou, v meste Stará Turá, v meste Nemšová prokurátori zistili, že tieto orgány ochrany ovzdušia vydávali aj po 1.11.2005 súhlas na povolenie stavby, zmenu alebo užívanie malého zdroja znečisťovania ovzdušia vo forme rozhodnutia, ktoré obsahovalo náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní.
Naopak, iné obce k výkonu tejto agendy pristupovali veľmi neformálne, ak súhlas podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane ovzdušia udelili na základe žiadostí, ktoré neobsahovali náležitosti podľa § 22 ods. 2 zákona o ochrane ovzdušia, a to preukázanie voľby najlepšej dostupnej techniky a odôvodnenie riešenia najvýhodnejšieho z hľadiska ochrany ovzdušia. V obci Veľké Uherce dokonca prokurátor zistil, že obec súhlasy v 3 prípadoch vydala iba na základe ústnych žiadostí.
Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľ malého zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú a ďalej údaje potrebné pre zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok, najmä o druhu a kvalitatívnych ukazovateľoch palív a surovín, počte prevádzkových hodín malého zdroja znečistenia ovzdušia a o druhu a účinnosti odlučovacích zariadení.
V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia obec môže upraviť všeobecným záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) náležitosti oznámenia podľa ods. 4 a ďalšie podrobnosti vo veciach poplatku prevádzkovateľa malého zdroja vrátane vyčlenenia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, na ktorých prevádzkovateľov sa nevzťahuje ustanovenie ods. 4.
Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 401/1998 Z.z. obec preskúma údaje uvedené v oznámení na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín, vydá rozhodnutie, v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku, výšku a termín splátok a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja.
113
Previerkovou činnosťou viaceré prokuratúry (Okresná prokuratúra v Považskej Bystrici, Partizánskom, Bánovciach nad Bebravou) zistili nesprávny postup obcí pri správe poplatku za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľmi malých zdrojov, keďže obce v preverovanom období nevydali ani jedno rozhodnutie o ročnom poplatku za znečistenie, hoci v obci boli prevádzkovatelia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia - právnické alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkovali malé zdroje znečisťovania a týchto obec neoslobodila od povinnosti platenia tohto poplatku vo VZN obce vydanom podľa § 6 ods. 5 zákona č. 401/1998 Z.z.. Takéto poznatky boli zistené v obciach Hradište, Žabokreky nad Nitrou, Kolačno, Skačany, Jasenica, Nimnica a Dolná Mariková.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 401/1998 Z.z. za nesplnenie povinností uvedených v § 6 ods. 4 zákona (prevádzkovateľ malého zdroja je povinný oznámiť každoročne do 15. februára obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú) a určených v rozhodnutí obce vydanom podľa § 6 ods. 6 uloží obec prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu do 20 000 Sk (teraz do 663,87 €). Pokuty podľa tohto ustanovenia zákona boli uložené len výnimočne, hoci k porušovaniu zákona o ochrane ovzdušia došlo. Starostovia obcí ako dôvod nevydávania rozhodnutí zhodne uvádzali, že sú radi, že poplatníci ohlásenia vôbec podávajú a keď meškajú s ohlásením, obec ich vyzve na splnenie tejto povinnosti, pričom pokuty za nedodržanie tejto povinnosti obce neukladajú.
Oblasť ochrany ovzdušia je predovšetkým pre obce na okraji ich záujmu. Starostovia väčšinou uvádzali, že ide o odbornú problematiku, pričom nemajú na túto agendu kompetentného zamestnanca, ktorý by mohol vykonávať kontrolné činnosti a vydávať rozhodnutia v rozsahu oprávnení obce. Zamestnancom obecných úradov vykonávajúcim popri iných aj tento úsek štátnej správy chýba patričné vzdelanie, teoretické, ale aj praktické skúsenosti na úseku ochrany ovzdušia. Ak bola vôbec previerkovou činnosťou zistená nejaká aktivita obcí, preskúmavané veci vykazovali rozsiahle pochybenia. Týkali sa najmä postupu pri vydávaní rozhodnutí, doručovaní, vyznačovaní právoplatnosti a poučovania o opravnom prostriedku.
Zo strany väčšiny obcí a miest neboli uložené prevádzkovateľom malých zdrojov žiadne opatrenia na nápravu podľa § 27 ods. 1 zákona o ochrane ovzdušia a ani pokuta podľa § 38 zákona o ochrane ovzdušia.
Na základe vykonaných previerok prokurátori v trenčianskom kraji podali celkom 47 upozornení prokurátora a 3 protesty prokurátora. Všetky prokurátorské opatrenia boli úspešné.
3.1.5. Zákonnosť postupov a rozhodovania orgánov územnej samosprávy
V záujme prehľadu o činnosti prokuratúry vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy považujeme za potrebné uviesť niektoré štatistické údaje o počtoch opatrení prokurátorov smerujúcich proti ich postupom alebo rozhodnutiam, ale aj o ich úspešnosti. Počty opatrení v záujme ich
114
prehľadnosti opätovne uvádzame v dvoch skupinách. V prvej skupine sú uvedené počty protestov prokurátora a upozornení prokurátora, ktoré boli v roku 2008 podané proti VZN obcí, miest a vyšších územných celkov. V druhej skupine sú uvedené počty protestov prokurátora a upozornení prokurátora, ktoré boli podané proti rozhodnutiam starostov obcí a primátorov miest.
Skupina prvá:
Protesty prokurátora
Upozornenia prokurátora
Kraj
podané
vyhovené
nevyhovené
podané
vyhovené
nevyhovené
Bratislava
12
7
3
3
3
-
Trnava
77
75
2
1
1
-
Trenčín
15
13
2
1
1
-
Nitra
36
35
-
11
-
-
Žilina
11
9
2
8
8
-
B.Bystrica
8
8
-
16
16
-
Prešov
14
12
-
7
7
-
Košice
36
33
-
27
26
-
Spolu
209
192
9
74
62
-
Proti VZN obcí, miest a vyšších územných celkov prokurátori podali celkom 209 protestov prokurátora a 74 upozornení prokurátora (v roku 2007 podali 218 protestov a 75 upozornení). K 31.12.2008 obce nerozhodli o 8 protestoch prokurátora a 12 upozorneniach prokurátora. Úspešnosť protestov bola 95,5% a upozornení 100%.
Skupina druhá:
Protesty prokurátora
Upozornenia prokurátora
K r a j
podané
vyhovené
nevyhovené
podané
vyhovené
nevyhovené
Bratislava
58
52
4
133
127
2
Trnava
57
57
-
116
116
Trenčín
20
20
-
87
87
-
Nitra
22
20
-
80
77
2
Žilina
42
30
-
205
188
-
B.Bystrica
52
36
5
59
56
3
Prešov
18
17
1
14
13
1
Košice
9
4
4
44
40
-
Spolu
278
236
14
738
704
8
Proti rozhodnutiam starostov a primátorov miest prokurátori v roku 2008 podali 278 protestov prokurátora (v roku 2007-244) a 738 upozornení prokurátora (v roku 2007-586). O 28 protestoch prokurátora k 31.12.2008 starostovia obcí a primátori miest nerozhodli a taktiež nerozhodli o 26 upozorneniach. Úspešnosť protestov prokurátora bola 94,4% a upozornení prokurátora 98,8%.
115
Spolu orgánom územnej samosprávy prokurátori podali celkom 487 protestov prokurátora a 812 upozornení prokurátora (v roku 2007 podali 462 protestov prokurátora a 661 upozornení prokurátora). Vyšší počet protestov prokurátora a upozornení prokurátora bol odôvodnený predovšetkým zintenzívnením previerkovej činnosti v obvodoch krajských prokuratúr v Bratislave a Trnave.
V roku 2008 nebola vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy plánovaná žiadna úloha. Väčšina okresných prokuratúr, ale aj krajských prokuratúr však vo svojich plánoch mali úlohy zamerané na zhodnotenie zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy najmä pri výkone prenesenej štátnej správy. Tradične však prokurátori venovali značnú pozornosť prijímaniu VZN.
Aj v roku 2008 značný počet protestov prokurátora, ako už bolo aj uvedené, smeroval proti VZN obcí a miest. Hoci orgány prokuratúry už niekoľko rokov svojimi opatreniami upozorňovali obce a mestá na nesprávne a nezákonné postupy pri prijímaní VZN, situácia v zákonnosti prijímaných VZN je naďalej nepriaznivá.
Na základe plánu vlastných úloh napr. Okresná prokuratúra v Galante vykonala v roku 2008 previerku v 12 obciach (mestách) zameranú na zistenie stavu zákonnosti v prijímaní VZN upravujúcich miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Previerkami prokurátori zistili, že obce a mestá neupravili vo VZN tie náležitosti, ktoré výslovne ukladá § 77 ods. 5, § 79 ods. 2, § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a § 83 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, a to najmä dĺžku obdobia, na ktoré sa poplatok určuje, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku, ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť poplatku, pri množstvovom zbere spôsob, formu, miesto na zaplatenie poplatku, prípady, keď možno žiadať zníženie alebo odpustenie poplatku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia.
Okrem toho niektoré obce upravili vo VZN také skutočnosti, ktoré obce nie sú oprávnené v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. upravovať vo VZN a to navyše odlišne od zákona. Napr. obec Horné Saliby upravila vo VZN taký spôsob výpočtu poplatku, ktorý nezodpovedal zavedenému systému zberu v obci a navyše spôsob výpočtu tohto poplatku nezodpovedal zákonnej úprave (ktorú obec nie je oprávnená meniť). Taktiež bolo zistené, že niektoré obce (napr. Horné Saliby Kráľov Brod) určili sadzbu poplatku za také jednotky, za ktoré zákon ani neumožňuje sadzbu poplatku určiť (napr. za kus smetnej nádoby, za vývoz jednej 110 l smetnej nádoby), pričom jednotky, za ktoré sa určuje sadzba poplatku, obce a mestá ani nie sú oprávnené určovať odlišne od zákonnej úpravy.
116
Previerkou bolo ďalej zistené, že obec Dolné Saliby určila rozdielne sadzby poplatku v závislosti od počtu členov domácnosti (t. j. čím vyšší počet členov domácnosti, tým nižší poplatok za jednu osobu) a obec Jelka určila na prvú osobu v domácnosti vyšší poplatok a na druhú a ďalšiu osobu v domácnosti nižší poplatok. Uvedená úprava sadzieb poplatku odporuje zákonu, nakoľko v zmysle § 78 ods. 1 písm. b) zákona č. 582/2004 Z.z. sa sadzba poplatku určuje iba za jednu osobu a kalendárny deň, pričom ustanovenie § 83 nezveruje obciam oprávnenie určiť rôznu sadzbu poplatku v závislosti od počtu členov tej istej domácnosti. V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať aj na znenie § 78 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa sadzba poplatku odvíja od súčtu priemerných nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných nádob pripadajúcich na priemerné množstvo komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom v obci za jeden kalendárny deň. Vzhľadom na uvedené znenie nemôže byť sadzba poplatku iná pre jednotlivých členov domácnosti, keďže táto sa odvíja od priemerných nákladov obce a od priemerného množstva komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom. Nakoľko ide o „priemerné náklady“, ich výška nemôže byť logicky odlišná pre jednotlivých členov tej istej domácnosti.
Proti každému VZN mesta (obce) na základe vykonaných previerok podala Okresná prokuratúra v Galante protest prokurátora, o ktorých nebolo ku dňu 31.12.2008 rozhodnuté.
Okresná prokuratúra Bratislava IV pod spisovou značkou Pd 32/07 napadla protestom prokurátora v celom rozsahu VZN mestskej časti Bratislava-Devínska Nová Ves č. 5/2006 z 24.10.2006 o príspevku pre občanov s trvalým pobytom na území mestskej časti na pobyt v Dome sociálnych služieb n.o. (ďalej len „DSS“). Mestská časť predmetným VZN v rozpore so zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci a v rozpore so zákonom č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby upravila povinnosti poberateľov sociálnych služieb, ktoré im poskytovala nezisková organizácia Dom sociálnych služieb, založená mestskou časťou Bratislava-Devínska Nová Ves. Vzhľadom k tomu, že DSS založila mestská časť ako neziskovú organizáciu a nie ako svoju príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, nebola mestská časť oprávnená formou VZN upravovať vzájomné vzťahy medzi občanom a DSS poskytujúcou sociálne služby podľa zákona č. 195/1998 Z.z., pretože podľa § 80 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z.z. v prípade poskytovania sociálnej pomoci neziskovou organizáciou sú vzájomné vzťahy medzi občanom a neziskovou organizáciou založené na zmluvnom základe. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves na svojom zasadnutí 10.7.2008 uznesením
č. 100/7/2008 vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo napadnuté VZN v celom rozsahu.
Okresná prokuratúra v Trebišove eviduje osobitný poznatok týkajúci sa konania o upozornení prokurátora. Vo veci Pd 67/08 poslanci obecného
117
zastupiteľstva v Somotore, ktorým zanikol mandát poslanca na základe listu starostky obce doručenom 5 poslancom (z 9 členného obecného zastupiteľstva), požiadali okresnú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu starostky pri zániku ich mandátu. Okresná prokuratúra zistila v postupe starostky porušenie ustanovenia § 51 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov. V listoch starostky doručených 5 poslancom sa uvádza, že k zániku mandátu poslanca zo zákona došlo z dôvodu uzatvorenia dohody o vykonaní práce medzi poslancami a obcou. Následne starostka obce ustanovila náhradníkov na uvoľnený mandát, ktorí neštandardným spôsobom zložili sľub a starostka obce im neštandardným spôsobom odovzdala osvedčenia (v kancelárii starostky).
Pretože obecné zastupiteľstvo neprijalo uznesenie o úkonoch vyhlásenia nastúpenia náhradníka na uvoľnený mandát, dňa 16.6.2008 bolo podané upozornenie prokurátora pre porušenie ustanovenia § 51 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb..
Upozornenie bolo obci doručené 20.6.2008, starostka obce na upozornenie nereagovala, preto okresná prokuratúra podala upozornenie na nečinnosť, ktoré bolo prerokované v decembri 2008, už po podaní žaloby poslancami obecného zastupiteľstva, ktorým mal zaniknúť mandát, na súd.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21.1.2009 č. k. 7 S 46/2008 zakázal obci Somotor pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa - uplatňovať mandát poslanca obecného zastupiteľstva obce Somotor na základe oznámenia obce Somotor č. 167/2008 z 24.4.2008 o zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
3.1.6. Účasť prokurátora na zasadnutiach orgánov verejnej
správy a uplatňovanie poradného hlasu
Prokurátor sa môže zúčastniť zasadnutia orgánu verejnej správy. Predovšetkým sa môže zúčastňovať zasadnutí obecného (mestského) zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. Prokurátor na zasadnutí orgánu verejnej správy môže požiadať o slovo a to najmä vtedy, ak má z hľadiska ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu pripomienky alebo návrhy k prerokúvaným materiálom.
Vzhľadom na to, že účasť na týchto zasadnutiach je časovo náročná, prokurátori s ohľadom na výraznú pracovnú zaneprázdnenosť sa spravidla zúčastňujú zasadnutí orgánov verejnej správy najmä vtedy, ak sú na týchto zasadnutiach prerokúvané ich opatrenia (protesty a upozornenia). Výnimočne sa vyskytli v roku 2008 prípady uplatnenia poradného hlasu.
Poradný hlas napr. uplatnila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch 2.7.2008. Mestské zastupiteľstvo na tomto zasadnutí vyhovelo
118
protestu prokurátora a zrušilo VZN o podmienkach podnikania na území mesta. Na tom istom zasadnutí zastupiteľstvo mienilo rokovať a prijať nové nariadenie upravujúce podnikanie v meste. Prokurátorka poukázala na nesprávnosť takéhoto postupu, pretože by nebolo dodržané ustanovenie § 6 zákona o obecnom zriadení (vyvesenie návrhu VZN na úradnej tabuli najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva, umožnenie uplatniť námietky proti návrhu fyzickými a právnickými osobami) a naviac navrhované nariadenie bolo opätovne v rozpore s obsahom námietok, ktoré boli uvedené v proteste prokurátora. Na základe tohto uplatneného poradného hlasu rokovanie o návrhu VZN bolo z programu zasadnutia vypustené.
Z podkladov prokuratúr vyplýva, že v roku 2008 sa prokurátori zúčastnili celkom 525 zasadnutí orgánov verejnej správy a to predovšetkým v súvislosti s preskúmavaním protestov prokurátora alebo upozornení prokurátorov. Najviac účastí evidovali prokuratúry v obvodoch krajských prokuratúr Žilina (234 účastí) a Nitra (190 účastí).
3.2. Činnosť prokuratúry v občianskosúdnej oblasti
3.2.1. Zdroj činnosti
Prokuratúre Ústavou Slovenskej republiky je zverená úloha chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Je teda jedným z viacerých orgánov ochrany práva, pričom zabezpečenie plnenia tejto ústavnej úlohy prokuratúra plní nielen vystupovaním v konaní ako štátny žalobca v trestnom konaní súdnom, ale aj uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi v občianskosúdnom konaní.
Z ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov vyplývajú dve formy účasti prokurátora v občianskom súdnom konaní. Prvou formou je oprávnenie prokurátora podávať návrhy na začatie občianskeho súdneho konania, druhou formou je vstup prokurátora do začatého občianskeho súdneho konania v taxatívne vymedzených veciach. Prokurátor v civilnom konaní je od účastníka konania hmotnoprávne odlišným subjektom, keďže v konaní sa nerozhoduje o jeho subjektívnych právach a povinnostiach. Prokurátor vo veciach, v ktorých nepodal návrh na začatie konania, nemôže disponovať predmetom konania, uznať nárok, vzdať sa ho, uzavrieť zmier, pretože ide o hmotnoprávne úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu, o ktorý ide. Prokurátor je však oprávnený na procesné úkony v takom rozsahu, ako účastník konania. Navyše generálny prokurátor je oprávnený v záujme plnenia ústavnej úlohy spočívajúcej v ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu podať mimoriadny opravný prostriedok - mimoriadne dovolanie (§ 243e Občianskeho súdneho poriadku) a tak dosiahnuť prelomenie právoplatného súdneho rozhodnutia v prípade, ak toto rozhodnutie odporuje zákonu a nápravu nezákonného stavu už nie je možné vykonať inými právnymi prostriedkami.
119
Zdrojom činnosti v občianskosúdnej oblasti v roku 2008 boli najmä podnety fyzických osôb a právnických osôb, ale aj štátu, ktoré smerovali predovšetkým na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom proti právoplatným rozhodnutiam súdov a podnety tých istých osôb, ktorými sa domáhali toho, aby prokurátor vstúpil do začatého občianskeho súdneho konania. Orgány prokuratúry pre činnosť v občianskosúdnej oblasti v značnej miere využili aj vlastné poznatky z vlastnej agendy alebo poznatky zistené z prieskumnej činnosti na okresných súdoch.
Prehľad o zdrojoch poznatkov poskytuje táto tabuľka:
Prokuratúry
Zdroj
Rok
BA
TT
TN
NR
ZA
BB
PO
KE
GP SR
Celkom
2006
314
130
244
198
237
296
274
315
295
2303
Podnety
2007
372
196
296
253
239
264
419
269
277
2585
2008
645
162
241
216
214
320
433
208
362
2801
2006
13
7
8
17
2
6
39
44
-
1 36
Vlastné
2007
15
3
15
4
46
10
63
15
-
171
poznatky
2008
9
6
22
2
2
100
65
31
-
237
2006
99
179
107
211
171
127
362
66
-
1322
Iný zdroj
2007
234
177
52
301
153
187
272
151
-
1527
2008
280
322
120
300
223
267
278
90
-
1880
2006
314
310
359
426
410
429
675
424
295
3642
Spolu
2007
621
376
363
558
438
461
754
435
277
4283
2008
934
490
383
518
439
687
776
329
362
4918
Ako vyplýva z prehľadu, počet podnetov, vlastných poznatkov, ale aj poznatkov z iných zdrojov v roku 2008 vzrástol a to o 14,8%.
3.2.2. Počet návrhov na začatie konania pred súdom, druhy návrhov a výsledok konania na súde
V Správe o činnosti prokuratúry za rok 2007 bola vyslovená požiadavka na legislatívnu úpravu, ktorá by umožňovala prokurátorovi vo verejnom záujme podať návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý odporuje zákonu a ktorým došlo k jednoznačnému poškodeniu záujmov štátu ako vlastníka a kde zamestnanci orgánu štátu nemajú záujem na podaní takéhoto návrhu najmä v prípadoch korupcie.
Možno konštatovať, že uvedená požiadavka sa premietla do zmeny a doplnenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zmena bola vykonaná zákonom č. 384/08, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je teda predpoklad, že prokurátori v prípade, ak takýto poznatok zistia z vlastnej agendy alebo ak k takémuto postupu obdržia podnet, tak takéto návrhy na začatie konania budú podávať. Vzhľadom na krátku účinnosť zákona, v roku 2008 tzv. nové návrhy na začatie konania ešte neboli podané.
120
Prokurátori v roku 2008 podali celkom 79 návrhov na začatie konania (v roku 2007 - 39, v roku 2006 - 42). Z hľadiska jednotlivých druhov návrhov na začatie konania išlo o tieto návrhy podľa jednotlivých krajských prokuratúr:
Návrhy
podľa
Kraj
§ 35/1a
§ 35/1b
§ 35/1c
§ 35/1d
§ 35/1e
§ 35/1f
§ 250zf
§250zfa
§ 250t
Bratislava
-
5
-
-
-
-
2
-
-
Trnava
-
-
-
-
1
-
-
-
-
Trenčín
-
4
-
-
-
-
-
-
-
Nitra
-
8
-
3
-
-
-
-
2
Žilina
-
-
-
-
-
-
-
-
-
B.Bystrica
-
8
-
-
13
-
1
-
-
Prešov
-
8
-
-
3
-
1
-
-
Košice
-
4
3
-
5
-
-
-
-
GP SR
-
8
-
-
-
-
-
-
-
Spolu
-
45
3
3
22
-
4
-
2
Z návrhov na začatie konania, ktoré prokurátori podali v roku 2008, súdy zatiaľ rozhodli o 41 návrhoch na začatie konania. Vyhoveli 28 návrhov na začatie konania (68,2% úspešnosť). Nevybavili 7 návrhov na začatie konania a v 6 veciach bolo konanie zastavené po tom, čo prokurátori z rôznych dôvodov návrhy na začatie konania vzali späť. Vo všetkých veciach, v ktorých súdy návrhy prokurátorov zamietli, prokurátori podali odvolania, o ktorých súdy zatiaľ nerozhodli.
Pozitívne treba hodnotiť aktivitu prokurátorov Okresnej prokuratúry v Komárne, ktorí v roku 2008 podali 3 návrhy na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 35 odsek 1 písmeno d/ Občianskeho súdneho poriadku a § 456 vety druhej Občianskeho zákonníka a to na celkovú sumu 40 000,– Sk.
3.2.3.Počet vstupov do konania na súde, ich skladba
Prokurátor podľa § 35 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku môže vstúpiť do začatého konania vo veciach, ktoré sú taxatívne uvedené v tomto ustanovení. V roku 2008 zákonom č. 384/2008 Z.z. bol rozšírený okruh doterajších vstupov o ďalšie vstupy do konania, takže v súčasnosti prokurátor môže vstúpiť do konania v 9 okruhoch vecí.
Prehľad o počte vstupov prokurátora do začatého občianskeho súdneho konania uvádza tento prehľad:
Počet
vstupov
K r a j
2006
2007
2008
Spolu
Bratislava
66
142
174
382
Trnava
149
154
218
521
121
Trenčín
91
141
206
438
Nitra
180
192
197
569
Žilina
123
112
169
404
B.Bystrica
110
163
224
497
Prešov
140
157
171
468
Košice
194
246
292
732
GP SR
-
-
1
1
Celkom
1053
1307
1652
4012
Vo veciach spôsobilosti na právne úkony prokurátori vstúpili do 850 konaní, vo veciach vyhlásenia za mŕtveho do 68 konaní, vo veciach zápisu do obchodného registra do 9 konaní, vo veciach výchovy maloletých do 686 konaní, vo veciach opatrovníctva do 25 konaní, vo veciach konkurzu a vyrovnania do 13 konaní. V 1 veci prokurátor vstúpil do konania, v ktorom sa rozhoduje o majetku štátu a to v zmysle § 35 ods. 2 písm. i) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť od 15.10.2008.
Ako vyplýva zo štatistických údajov, najväčší počet vstupov prokurátora do začatého občianskosúdneho konania bol v roku 2008 uskutočnený vo veciach spôsobilosti na právne úkony a vo veciach výchovy maloletých. Uvedený trend je plne v súlade s usmerňovacou činnosťou generálnej prokuratúry, pretože práve osoby, o ktorých právach sa v týchto konaniach rozhoduje, sú najzraniteľnejšími účastníkmi konania, ktorých práva môžu byť v konaní ohrozené.
V konaniach o vyhlásení za mŕtveho prokurátori dbali na to, aby súdy všetkými prostriedkami overovali dôvodnosť vyhlásenia za mŕtveho a neobmedzovali sa len na vyvesenie vyhlášky v zmysle § 196 Občianskeho súdneho poriadku. Napríklad podľa poznatkov Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši tamojší okresný súd v uvedených konaniach doplnil dokazovanie aj dopytom na cirkevné zbory, pôsobiace v mieste posledného bydliska nezvestnej osoby, tiež na urbárske spoločenstvá, ktorých bola nezvestná osoba členom a na Štátny archív.
Vo veciach výchovy maloletých vstupovali prokurátori do konaní, predmetom ktorých bolo nariadenie ústavnej výchovy maloletých. V týchto konaniach prokurátor môže prispieť a aj prispieva k tomu, aby rozhodnutie súdu bolo čo najviac na prospech maloletým a to tak, že prostredníctvom evidencií vedených na prokuratúre môže poukázať na páchanie trestnej činnosti maloletými, resp. rodičmi, či inými zainteresovanými osobami. Tieto skutočnosti môžu viesť k tomu, aby mal súd v rámci šetrenia podmienok uľahčenú možnosť zistiť osoby, ktoré môžu zabezpečiť výchovu maloletých inak, než formou ústavnej výchovy. Zároveň tieto skutočnosti môžu slúžiť ako jeden z dôkazov odôvodňujúcich samotné nariadenie ústavnej výchovy.
Prokurátori, ak do konania vstúpili, tak v týchto konaniach vystupovali aktívne a súdy spravidla vyhovovali ich návrhu na vykonanie dôkazov alebo konečným návrhom.
122
V roku 2008 odvolanie proti rozhodnutiu súdu vo veci, do ktorej prokurátor vstúpil, podala len Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši. Odvolanie smerovalo proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, ktorým bolo rozhodnuté pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv.
3.2.4. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Od 1.7.1998 bolo generálnemu prokurátorovi zverené Občianskym súdnym poriadkom uplatňovanie osobitného mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom procese a to – mimoriadne dovolanie proti právoplatným rozhodnutiam súdov za splnenia všetkých podmienok, ktoré boli priamo ustanovené v § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V podstate do 28.11.2008 v právnej konštitúcii tohto mimoriadneho opravného prostriedku nedošlo k zásadnejším zmenám a generálny prokurátor od 1.7.1998 uvedený právny prostriedok slúžiaci na zabezpečenie ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu využíva, o čom svedčí aj tento prehľad:
R o k
2006
2007
2008
Spolu
Nápad podnetov
1494
1599
1689
7590
Podané mimoriadne dovolania
97
141
153
619
Mimoriadnym dovolaniam vyhovené
81
70
95
351
Mimor. dovolania zamietnuté (odmietnuté)
15
28
20
110
V roku 2008 k výraznej zmene v úprave mimoriadneho dovolania došlo zákonom č. 484/2008 Z,z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Generálny prokurátor v prípadoch, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, môže podať mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa napáda rozhodnutie, proti ktorému smeruje mimoriadne dovolanie. Dôvody však musí doplniť do 60 dní od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, lebo inak dovolací súd konanie zastaví. Zmena sa dotkla aj vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
V roku 2008, ako je to zrejmé aj z prehľadu, prokuratúra obdržala celkom 1689 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania. Generálny prokurátor v hodnotenom roku podal 153 mimoriadnych dovolaní. Dovolací súd vyhovel 95 mimoriadnym dovolaniam a v 20 veciach mimoriadne dovolanie zamietol alebo odmietol. K počtu napadnutých vecí bola dôvodnosť podnetov 9,0% a úspešnosť mimoriadnych dovolaní bola 82,6%. Pre porovnanie, v roku 2007 bola úspešnosť podaných mimoriadnych dovolaní 71,4% a v roku 2006 to bolo 84,3%.
Podľa štatistických údajov najviac podnetov na podanie mimoriadneho dovolania podali v roku 2008 účastníci konania (1573). Dotknuté osoby podali 30 podnetov a poškodené osoby 9 podnetov. Iné osoby podali 77 podnetov. Krajské prokuratúry priamo odložili 928 podnetov a v 149 veciach predložili generálnej prokuratúre náčrty mimoriadnych dovolaní.
123
Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2008 z hľadiska skladby nápadu podnetov možno konštatovať, že najviac podnetov bolo podaných z oblasti majetkových vecí (324), exekučných vecí (170), obchodných vecí (231) a z oblasti záväzkov (143).
Z podaných mimoriadnych dovolaní generálnym prokurátorom v roku 2008 bolo najviac medializované mimoriadne dovolanie, ktoré podal vo veci VI/2 Pz 687/08. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2007 č. k. 29Cb 1/00-1117 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2008 č. k. 3Obo 141/2007 v právnej veci účastníkov: žalobcu 1) Športka, a. s. Pribinova ul.č.25, Bratislava a 2) Športka Invest, s.r.o., Vansovej č. 2, Bratislava, proti žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., Brečtanova ul. č. 1, Bratislava, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, poskytnutie primeraného zadosťučinenia, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 29Cb 1/00, podalo ako osoba dotknutá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a následne okrem Ivana Mikloša, bývalého ministra financií aj TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., t. j. účastník konania na strane žalovaného.
Na základe týchto podnetov podal generálny prokurátor dňa 2.12.2008 mimoriadne dovolanie podľa § 243h ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. bez uvedenia dôvodov, pričom tieto dôvody boli následne doplnené dňa 27.1.2009. O tomto opravnom prostriedku nie je doposiaľ zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnuté, no v súlade s § 243 a 243ha ods.1 Občianskeho súdneho poriadku došlo k odkladu vykonateľnosti týmto mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov a to z toho dôvodu, že generálny prokurátor zistil, že ich prípadnou realizáciou hrozila hospodárska škoda, ako aj iný vážne nenapraviteľný následok.
V rokoch 2007 a 2008 na dovolacom súde niektoré senáty občianskoprávneho kolégia odmietli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov s odôvodnením, že ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná iba subsidiárne, t.j. len vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, resp. boli tu objektívne prekážky, ktoré je znemožnili ich využitie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2007 č. k. 4 MCdo 10/2007). Tieto senáty takto rozhodovali aj po tom, čo občianskoprávne kolégium prijalo stanovisko, že proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov generálny prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie a to aj vtedy, ak účastník nevyužil možnosť podať opravný prostriedok.
Správnosť postupu generálneho prokurátora, ale aj správnosť stanoviska občianskoprávneho kolégia, potvrdil vo svojom náleze zo 4.2.2009 č. I.ÚS 178/08-26 Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vyslovil porušenie základného práva fyzickej osoby na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
124
Slovenskej republiky a takéto uznesenie dovolacieho súdu o odmietnutí mimoriadneho dovolania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. 3. Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu
3.3.1. Zdroj činnosti
Generálny prokurátor ako jeden zo subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v roku 2008 obdržal od fyzických osôb alebo právnických osôb celkom 61 podnetov na podanie návrhu na začatie konania o súlade zákonov s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
K 31.12.2008 generálny prokurátor obdržal celkom 56 podnetov. Z nich odložil 36 podnetov pre ich nedôvodnosť, jeden podnet postúpil inému orgánu na vybavenie z dôvodu príslušnosti, 2 podnety vybavil daním pokynu na ďalší postup podriadenej prokuratúre a 4 podnety vybavil inak. Ostatné podnety neboli do 31.12.2008 vybavené.
Na základe podnetov generálny prokurátor v roku 2008 podal 3 návrhy na začatie konania pred ústavným súdom. Ide o tieto návrhy na začatie konania:
GÚs 3/08
Dňa 5. februára 2008 podal generálny prokurátor návrh na začatie konania o súlade § 3, § 4 ods. 4, § 11, § 12písm. d) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a o postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 24 a čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 8, čl. 9, čl. 11 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 3 a čl. 4 Dohovoru o právnom postavení utečencov, ako aj čl. 14 Dohovoru o právach dieťaťa.
Ústavný súd uznesením PL.ÚS 10/08-23 z 19. marca 2008 návrh prijal na ďalšie konanie.
GÚs 16/08
Dňa 10. apríla 2008 generálny prokurátor podal návrh na začatie konania o súlade čl. 2 písm. a) až písm. l) a čl. 3 Všeobecne záväzného nariadenia obce Kalinovo o odpredaji bytov a nebytových priestorov v bytových domoch s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1 vetou prvou v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 68 Ústavy, s ustanovením § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ustanoveniami § 29 ods. 3, § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom k tomu, že obec Kalinovo na zasadnutí obecného zastupiteľstva 15. júla 2008 namietané všeobecne záväzné nariadenie
125
o odpredaji bytov a nebytových priestorov v bytových domoch zrušilo, generálny prokurátor návrh na začatie konania vzal späť a ústavný súd uznesením I.ÚS 294/08-19 z 18. septembra 2008 konanie zastavil.
GÚs 22/08
Dňa 21. júla 2008 generálny prokurátor podal návrh na začatie konania o súlade Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 3/1996 z 30. apríla 1996 o podmienkach státia v zóne s dopravným obmedzením v znení všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava -Staré Mesto č. 1/2000, 7/2001, 3/2002, 4/2004, 5/2004, 8/2005, 6/2007 a 1/2008 s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1, ods. 4, čl. 35 ods. 1, ods. 2, čl. 59 ods. 2, čl. 71 ods. 2 vetou prvou ústavy, s ustanoveniami § 4 ods. 3, písm. d), písm. f), písm. i), písm. e), § 6 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 4, § 16 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch účinnom do 1. novembra 2004, § 2 ods. 1 písm. c), písm. g), § 30, § 36, § 60 ods. 1, § 66 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, účinným od 1. novembra 2004, § 20 ods. 5 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného do 28. februára 2005, § 3 ods. 2 vetou prvou a druhou, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z., § 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
O tomto návrhu ústavný súd k 31. decembru 2008 ešte nerozhodol.
Ústavný súd v roku 2008 rozhodol o 4 návrhoch generálneho prokurátora na začatie konania o súlade právnych predpisov. Išlo o tieto návrhy na začatie konania:
VI Gc 3065/01
Návrh bol podaný 30. marca 2004 na začatie konania o súlade § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 a článkom 12 ods. 2 poslednou vetou Ústavy.
Ústavný súd nálezom zo 6. februára 2009 č. PL.ÚS 10/04-27 návrhu nevyhovel.
GÚs 4035/04
126
Návrh na začatie konania bol podaný 15. apríla 2005. Generálny prokurátor v návrhu žiadal vyslovil nesúlad § 2 ods. 3 slova: “...zriaďuje...“, ods. 4 až ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, vetou prvou, čl. 2 ods. 2, čl. 23 ods. 1, ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 67 ods. 3 Ústavy.
Ústavný súd nálezom z 30. apríla 2008 č. PL.ÚS 9/05-35 čiastočne vyhovel návrhu generálneho prokurátora a to tak, že vyslovil nesúlad ustanovenia § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 67 ods. 3 ústavy. Návrh o súlade § 2 ods. 3 slova: „... zriaďuje...“ toho istého zákona s čl. 1 ods. 1 vetou prvou Ústavy zamietol.
GÚs 4002/03
Návrh na začatie konania bol podaný 18. mája 2005 a doplnený bol 2. septembra 2005. Generálny prokurátor návrhom na začatie konania sa domáhal vyslovenia nesúladu viacerých ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 20 ods. 1, ods. 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Ústavný súd nálezom z 1. októbra 2008 č. PL.ÚS 22/06 konanie ohľadne dvoch ustanovení napadnutého zákona zastavil po tom, čo generálny prokurátor čiastočne vzal návrh späť z dôvodu legislatívnych zmien, ku ktorým došlo po podaní návrhu. Vo zvyšnej časti návrhu ústavný súd nevyhovel.
GÚs 4051/05
Návrhom podaným 20. novembra 2006 sa generálny prokurátor domáhal vyslovenia nesúladu § 21 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1, vetou prvou, článkom 46 ods. 1 Ústavy a s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd nálezom z 1. októbra 2008 č. PL.ÚS 56/07-51 návrhu nevyhovel.
GÚs 4004/06
Návrhom podaným 14. marca 2007 sa generálny prokurátor domáhal vyslovenia nesúladu § 8 ods. 6 písm. b) zákona č. 93/2005 Z.z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 vetou prvou, čl. 35 ods. 1 Ústavy.
Ústavný súd nálezom zo 6. februára 2008 č. PL.ÚS 67/07-28 návrhu generálneho prokurátora vyhovel.
127
Na ústavnom súde k 31. decembru 2008 generálny prokurátor evidoval 11 nevybavených návrhov na začatie konania.
3.4. Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry na netrestnom úseku
V roku 2008 bolo na vojenskej súčasti prokuratúry vykonaných celkom 180 previerok. V porovnaní s rokom 2007 a 2006 došlo k miernemu nárastu, pretože v roku 2007 bolo vykonaných celkom 159 previerok a v roku 2006 bolo vykonaných 177 previerok. K miernemu nárastu počtu previerok došlo aj napriek odchodu skúsenejších prokurátorov pracujúcich na tomto úseku, ale aj potom, ako došlo k postupnému znižovaniu početných stavov ozbrojených síl, k zrušeniu ciel predbežného zaistenia útvarov. Všeobecne je možné vysloviť s činnosťou prokurátorov na netrestnom úseku spokojnosť, pretože títo majú i náročný nápad v oblasti trestných oznámení súvisiacich s agendou ozbrojených zborov.
V roku 2008 prokurátori podali celkom 19 protestov, z toho 18 úspešných a 37 upozornení, z ktorých bolo 17 úspešných. Na porovnanie je možné uviesť, že v roku 2007 bolo podaných 32 protestov, z ktorých bolo 31 úspešných a 31 upozornení. V roku 2006 bolo podaných 26 protestov, pričom úspešných bolo 24 protestov a 7 upozornení.
Na netrestnom úseku v roku 2008 celkom napadlo na vojenské obvodné prokuratúry a Vyššiu vojenskú prokuratúru Trenčín 225 vecí, pričom prevod z roku 2007 bol 12 vecí. V sledovanom období prokurátori celkom vybavili 206 vecí, nevybavených zostalo 31 vecí.
Na Generálnu prokuratúru SR – Hlavnú vojenskú prokuratúru v sledovanom období do registra Hd napadlo 39 vecí, pričom 11 vecí bolo ukončených odložením, 15 vecí bolo ukončených iným spôsobom, bolo podané jedno upozornenie a jeden protest, ktorým bolo vyhovené. Do roku 2009 bolo prevedených 11 vecí. V roku 2007 napadlo do registra Hd celkom 33 vecí, pričom z predchádzajúceho obdobia bolo prevedených 9 vecí. Z nápadu vecí a prevedených vecí bolo vybavených 25 vecí, z toho 11 bolo odložených, 8 vybavených inak, boli podané 4 upozornenia a v dvoch veciach bol podaný protest prokurátora.
Do registra Hc boli v roku 2008 zapísané dve veci, ktoré boli ukončené. V jednej veci bola podaná žaloba Krajskému súdu Bratislava a druhá vec bola odložená. V roku 2007 do registra Hc boli zapísané dve veci, v ktorých bola podaná žaloba.
Do registra HPt bolo v sledovanom období zapísaných 89 vecí, z ktorých 7 bolo odložených, 35 vecí bolo odstúpených, 30 vecí vybavených iným spôsobom, v jednej veci bolo podané dovolanie Ministerstvu spravodlivosti SR. Oproti roku 2007 došlo k miernemu nárastu, pretože v roku 2007 bolo zapísaných celkom 65 vecí, z ktorých 18 bolo ukončených odstúpením, 9 odložením a 21 vecí bolo vybavených inak.
128
V sledovanom období napadlo do registra Hn 233 vecí, z toho bolo 35 vecí vybavených odložením, 166 vecí odstúpením, iným spôsobom bolo vybavených 19 vecí. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2007 napadlo do registra Hn 169 vecí.
Časť 4.
ZÁVERY A OPATRENIA
4.1.Závery
Pri hodnotení roku 2008 možno konštatovať, že prokuratúra úlohy, ktoré boli pred ňou postavené, splnila. Rok 2008 bol svojim spôsobom prelomový, pretože po niekoľkoročnej snahe sa konečne podarilo dosiahnuť navýšenie stavov prokurátorov a zamestnancov prokuratúry.
Na trestnom úseku došlo síce k miernemu (štatisticky zanedbateľnému) poklesu kriminality, ale na druhej strane sa v tomto roku podarilo ukončiť viaceré prípady veľmi závažnej trestnej činnosti, za ktorú súdy uložili niekoľko doživotných trestov odňatia slobody. V tomto smere musíme spomenúť podiel prokurátorov generálnej prokuratúry, ktorí priamo dozorovali, resp. spolupracovali s prokurátormi krajských prokuratúr na prokurátorskom dozore týchto vecí a práve neformálnosťou a pravidelnosťou prokurátorského dozoru dokázali tieto neraz veľmi staré prípady dostať pred súd. V tejto súvislosti treba pozitívne hodnotiť spoluprácu s policajtami zaradenými na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorí dokázali svoju vysokú profesionalitu a patričné nasadenie. Ako vyplýva z hodnotenia jednotlivých krajských prokuratúr, spolupráca s ostatnými zložkami polície nebola na želateľnej úrovni. Vyskytovali sa časté chyby a nerešpektovanie pokynov prokurátorov, pričom je nevyhnutné, aby vedúci funkcionári polície venovali tejto oblasti činnosti polície zvýšenú pozornosť. Vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku krízu možno reálne očakávať nárast majetkovej kriminality (drobné krádeže, lúpeže), ale aj nárast závažnej hospodárskej kriminality. Bolo by preto potrebné zlepšiť finančné zabezpečenie orgánov, ktoré bojujú s kriminalitou, ako aj odbornú pripravenosť policajtov.
V roku 2008, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, sa páchatelia dopúšťali najmä majetkovej trestnej činnosti. Varujúcou je tá skutočnosť, že došlo k nárastu kriminality mladistvých páchateľov a tiež páchateľov z radu maloletých, ktorí nie sú trestne zodpovední. Potešujúcou nie je ani informácia o náraste drogovej kriminality. Pre rok 2008 je charakteristické zvýšenie počtu prokurátorských previerok v trestných veciach a zvýšenie účasti prokurátorov na vyšetrovacích úkonoch (najmä závažných).
Pozitívne hodnotíme aj aktivitu dozoru prokurátorov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia, kde prokurátori vykonali celkom 823 previerok a množstvo ďalších úkonov.
129
Aj v roku 2008 pretrvávala zo strany niektorých politikov snaha riešiť politické spory prostriedkami trestného práva, čo orgány prokuratúry správne odmietali.
V netrestnej oblasti v roku 2008 výraznejšie narástol počet podnetov a uplatnenie príslušných opatrení prokurátorov a to ako v netrestnej oblasti mimosúdnej, tak aj v netrestnej oblasti občianskosúdnej. Poznatky prokuratúry poukazujú na mnohé porušenia postupov orgánov verejnej správy i porušenia zákonnosti pri vydávaní rozhodnutí. Nepriaznivá je situácia v dodržiavaní zákonnosti orgánmi územnej samosprávy a to nielen pri prijímaní VZN, ale aj vo výkone prenesenej štátnej správy vo vybraných oblastiach.
V priebehu roku 2008 prokuratúra svojimi vstupmi na netrestnom úseku v niektorých závažných veciach zabránila platbám štátu vo výške niekoľkých miliárd korún (napr. Tipos, Vodné dielo Gabčíkovo, Transpetrol a iné). Prokuratúra aktívne pôsobila dlhé roky v súdnom spore Zbrojovky Vsetín, a.s., v ktorej sa jedná o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu do tejto obchodnej spoločnosti, nachádzajúcej sa v súčasnosti v konkurze. Krajský súd v Trenčíne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorým došlo k vyhoveniu návrhu prokuratúry a bolo určené, že prevod majetku štátu do obchodnej spoločnosti Zbrojovky Vsetín, a.s. je v časti týkajúcej sa pozemkov ležiacich na území Slovenskej republiky neplatný. Keďže český správca konkurznej podstaty Zbrojovky Vsetín, a.s. zapísal do konkurznej podstaty aj pozemky nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky, bola proti tomu podaná vylučovacia žaloba, pričom na jej príprave sa významnou mierou podieľalo ministerstvo zahraničných vecí a generálna prokuratúra.
Register trestov plnil svoje úlohy na vysokej úrovni. Podarilo sa otvoriť nové pracoviská na niektorých okresných prokuratúrach, kde sa vydávajú odpisy a výpisy z registra trestov on-line, čím sa podstatne zlepšili služby pre občanov. V roku 2008 sa začali práce na elektronickom prepojení národných registrov trestov v rámci Európskej únie.
Činnosť vojenskej súčasti prokuratúry ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry boli v roku 2008 podstatne ovplyvnené úvahami a podaniami, ktoré mali viesť k zániku týchto inštitúcii. Napriek tejto nepriaznivej situácie boli úlohy aj na týchto úsekoch splnené.
4.2.Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry
- v roku 2009 zabezpečiť prijatie a vyškolenie nových právnych čakateľov,
- aktívne sa zúčastňovať na prácach týkajúcich sa novely Trestného
zákona a Trestného poriadku,
- zriadiť na generálnej prokuratúre novú organizačnú zložku zaoberajúcu sa
obzvlášť závažnou kriminalitou,
- zhodnotiť stav zákonnosti v postupe a rozhodovaní vybraných správcov
daní,
- v prípade zrušenia vojenskej súčasti prokuratúry zabezpečiť presun agendy
a zamestnancov na civilnú súčasť prokuratúry,
130
- rozšíriť pracoviská registra trestov na ďalšie okresné prokuratúry,
- začať s výmenou údajov z registra trestov najskôr s Českou republikou
a v priebehu roku 2009 s ďalšími vybranými štátmi Európskej únie,
- v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov zabezpečiť zvýšenie počtu
licencií Microsoft.
131
SPRÁVA
O ČINNOSTI ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY
GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ČASŤ 1.
STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH
1.1. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2008
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2008 plnili predovšetkým tie úlohy, ktoré im vyplývajú z ustanovenia § 55b ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, podľa ktorého Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špeciálneho súdu. Pôsobnosť Špeciálneho súdu je upravená v § 14 Trestného poriadku.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2008 však vykonávali prokurátorský dozor aj vo viacerých veciach, ktoré nepatrili do priamej príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa § 51 zákona č. 153/2001 o prokuratúre môže generálny prokurátor určiť, aby prokurátorský dozor v konkrétnej veci vykonával nepríslušný prokurátor. Preto v roku 2008 prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávali prokurátorský dozor aj vo veciach, ktoré by inak patrili do príslušnosti niektorej okresnej prokuratúry. Spolu bolo takto riešených 13 trestných vecí. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdna právomoc sa pri týchto veciach nezmenila a preto všetky úkony vo vzťahu k súdu (či už úkony prípravného konania alebo úkony po podaní obžaloby) museli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry realizovať na miestne príslušných okresných súdoch v rámci celej Slovenskej republiky.
Odbor všeobecnej kriminality sa v roku 2008 zameriaval predovšetkým na boj proti korupčným trestným činom a zároveň sa zvýšili jeho aktivity v oblasti boja proti organizovanej kriminalite páchanej zločineckými skupinami tzv. mafiánskeho typu a kriminalite páchanej prevádzačskými skupinami. Tieto kompetencie vyplývajú z § 14 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku.
Odbor ekonomickej kriminality plnil predovšetkým úlohy vyplývajúce z § 14 ods. 2, písm. d),e) Trestného poriadku. Išlo o boj proti hospodárskym trestným činom a trestným činom proti majetku, ak takýmito činmi bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 200 miliónov Sk. Prokurátori tohto odboru riešili aj prípady zločineckých skupín, pokiaľ tieto skupiny páchali predovšetkým hospodársku kriminalitu. V roku 2008 vzrástol počet riešených prípadov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
132
Oddelenie trestných činov ústavných činiteľov plnilo úlohy vo vzťahu k ústavným činiteľom a ďalším funkcionárom, ktorí sú vymenovaní v § 14 ods. 1 Trestného poriadku. Činnosť oddelenia v roku 2008 pozostávala predovšetkým z vybavovania trestných oznámení na ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov pre konania, ktoré oznamovatelia posudzovali ako trestnú činnosť.
Trestný poriadok účinný od 1.1.2006 (zákon č. 301/2005 Z.z.) zjednodušil trestný proces v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom a priniesol celý rad inštitútov na urýchlenie konania (napr. dohodu o vine a treste, vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný) alebo na efektívny boj s najzávažnejšími formami kriminality (napr. dočasné odloženie vznesenia obvinenia spolupracujúcej osobe alebo zastavenie trestného stíhania proti spolupracujúcemu obvinenému). Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry si osvojili a vo svojej činnosti efektívne využívali zákonné dôkazné prostriedky a spomenuté procesné inštitúty. Tým dosiahli, že vo väčšine vecí, v ktorých podali obžalobu na Špeciálny súd, boli zažalované skutky natoľko dôkazne potvrdzované, že sa podstatne zmenšil manévrovací priestor pre obhajobu. V tejto súvislosti je potrebné otvorene poukázať na to, že reakciou na takýto stav bolo často využívanie rôznych obštrukcií zo strany obžalovaných a obhajcov s cieľom oddialiť konečný verdikt. Najčastejšie sa vyskytujúcimi obštrukciami bolo podávanie nedôvodných námietok, predkladanie dokladov o práceneschopnosti a zrušenie splnomocnenia pre obhajcu bezprostredne pred termínom hlavného pojednávania. Táto stratégia sprevádzala tzv. „veľké prípady“ pojednávané na Špeciálnom súde počas celého roka a neskrývane sa hovorilo, že to súvisí s očakávaným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie neústavnosti zriadenia Špeciálneho súdu. Napriek vysokému pracovnému nasadeniu prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a veľkej snahe sudcov Špeciálneho súdu rozhodovať bez prieťahov, vytvára sa tým v spoločnosti negatívny pohľad na obidve inštitúcie so snahou poškodiť ich dobrý kredit.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sa zúčastňujú hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v sídle Špeciálneho súdu v Pezinku, ale aj na jeho pracovisku v Banskej Bystrici, ďalej sa zúčastňujú verejných zasadnutí na Najvyššom súde Slovenskej republiky a v neposlednej miere aj hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí na miestne príslušných okresných súdoch po celej Slovenskej republike. Tieto cesty samozrejme ovplyvňujú plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože sú časovo náročné a vzhľadom na vyššie spomenuté obštrukcie, sú často aj zbytočne vykonané.
Z Plánu hlavných úloh prokuratúry SR na rok 2008 vyplývala pre Úrad špeciálnej prokuratúry len jedna špecifická úloha a to spracovanie a predloženie analýzy trestného stíhania prokurátorov za obdobie od 1.9.2004 do 31.12.2007. Táto úloha bola splnená.
133
1.2. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách.
Na úseku medzinárodnej spolupráce je potrebné spomenúť predovšetkým študijný pobyt špeciálneho prokurátora a riaditeľa odboru všeobecnej kriminality v Spojených štátoch amerických v rámci programu nazvaného International Visitor Program zameraného na boj proti korupcii v USA.
Prínosom bol projekt Úradu vlády Slovenskej republiky pod názvom „Priebežná podpora boja proti korupcii v Slovenskej republike“, ktorý viedli prokurátori zo Španielskeho kráľovstva. V rámci projektu sa v mesiacoch apríl, máj a jún 2008 uskutočnili v Pezinku semináre pre sudcov Špeciálneho súdu, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a prokurátorov trestného odboru generálnej prokuratúry.
V dňoch 10.2.–14.2.2008 sa traja prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry zúčastnili študijného pobytu na európskych súdnych inštitúciách v Luxemburgu a Štrasburgu, ktorý bol organizovaný Justičnou akadémiou.
V dňoch 31.3.–01.04.2008 sa dvaja prokurátori zúčastnili medzinárodnej konferencie organizovanej Ministerstvom vnútra SR v Bratislave na tému Obchodovanie s ľuďmi.
V dňoch 4.8.–8.8.2008 sa dvaja prokurátori zúčastnili kurzu zameraného na posilnenie bezúhonnosti (odstraňovanie prejavov korupcie), ktorý organizovalo Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA a Colná správa Slovenskej republiky v Bratislave.
V dňoch 26.9.-29.09.2008 sa dvaja prokurátori zúčastnili seminára organizovaného UNODC v Bratislave zameraného na odhaľovanie a dokazovanie trestných činov obchodovania s ľuďmi.
Úrad špeciálnej prokuratúry úzko spolupracuje s UNDP regionálne centrum Bratislava so zameraním na boj proti korupcii a hľadanie nových foriem prevencie, pričom táto spolupráca je založená na podpísanom Memorande o porozumení.
Úrad špeciálnej prokuratúry navštívila v dňoch 14.10.-15.10.2008 delegácia poľskej prokuratúry, ktorú viedol národný prokurátor a námestník generálneho prokurátora Poľskej republiky. Ďalej Úrad špeciálnej prokuratúry v dňoch 3.9.-4.9.2008 navštívila delegácia štátneho zastupiteľstva Českej republiky vedená riaditeľom odboru závažnej hospodárskej a finančnej kriminality Najvyššieho štátneho zastupiteľstva v Brne. Obe tieto návštevy prispeli k prehĺbeniu bilaterálnej spolupráce medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a prokuratúrou Poľskej republiky, resp. štátnym zastupiteľstvom Českej republiky. Odrazom tejto spolupráce je napríklad vytvorenie spoločného vyšetrovacieho týmu zloženého z prokurátorov a policajtov Slovenskej republiky a štátnych zástupcov a policajtov Českej republiky
134
určeného na vyšetrenie rozsiahlej medzinárodnej ekonomickej a hospodárskej kriminality, ktorého vedúcim za slovenskú stranu je riaditeľ odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry.
Na plnení úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a generálnej prokuratúry sa prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podieľali viacerými aktivitami.
Spolupráca s OECD: Vedúci oddelenia boja proti organizovanému zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminalite sa ako zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v roku 2008 zúčastňoval na zasadnutiach Pracovnej skupiny OECD v Paríži.
Spolupráca s Eurojustom: Prokurátor odboru ekonomickej kriminality sa zúčastnil na 2. konferencii Eurojust E-POC III v Ríme. Tento elektronický projekt má slúžiť na efektívnu výmenu informácií v oblasti cezhraničnej organizovanej kriminality.
Spolupráca s OLAF: Prokurátor odboru ekonomickej kriminality sa ako spolupracovník OLAF v roku 2008 zúčastnil VI. konferencie prokurátorov zaoberajúcich sa trestnými činmi podvodu v Bruseli a spoločnej konferencie OLAF a Eurojust v Haagu, ktorá sa zaoberala problematikou boja proti korupcii. Zároveň spolupracoval s OLAF v konkrétnych trestných veciach.
1.3. Aktivity prokuratúry v legislatívnom procese
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2008 participovali na legislatívnych prácach predovšetkým formou svojej účasti v legislatívnych skupinách generálnej prokuratúry. Konkrétne zástupca špeciálneho prokurátora pracoval v skupine pre prípravu novely Trestného poriadku a riaditeľ odboru ekonomickej kriminality pracoval s skupine pre prípravu novely Trestného zákona. Ďalšou formou legislatívnych aktivít prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry boli pripomienky k navrhovaným zákonom a iným právnym predpisom, vrátane interných predpisov generálnej prokuratúry.
1.4. Poznatky o uplatňovaní zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Ani jeden prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nebol v roku 2008 disciplinárne stíhaný, ani nebolo voči nikomu z nich vedené disciplinárne konanie.
1.5. Personálny stav prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2008.
Plánovaný počet prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je 25, pričom na začiatku roka 2008 na úrade pôsobilo len 18 prokurátorov. Ku dňu 1.2.2008 sa jeden prokurátor vzdal funkcie v súvislosti s úspešným výberovým konaním na funkciu sudcu. Dňa 1.12.2008 nastúpili na úrad pracovať dvaja noví prokurátori. Dňa 31.12.2008 bol personálny stav prokurátorov 19.
135
Plánovaný počet štátnych zamestnancov je 12, pričom k 31.12.2008 boli všetky miesta obsadené. Plánovaný počet zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je 5. Všetky miesta boli obsadené.
1.6. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania v roku 2008.
V priebehu roku 2008 zorganizoval Úrad špeciálnej prokuratúry v spolupráci s Justičnou akadémiou dve spoločné odborné zhromaždenia, ktorých sa okrem prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry zúčastnili aj policajti Úradu boja proti korupcii Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanému zločinu Prezídia policajného zboru a Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra a prokurátori všeobecných prokuratúr. Prvé zhromaždenie bolo zamerané na problematiku boja proti korupcii, druhé na problematiku ekonomickej kriminality. Odborné zhromaždenia boli zo strany prokurátorov aj policajtov veľmi kladne hodnotené.
Štyria prokurátori Úradu špeciálnej prokurátori pôsobia na základe rozhodnutia generálneho prokurátora ako lektori Justičnej akadémie, kde sa podieľajú na vzdelávaní prokurátorov a právnych čakateľov.
1.7. Materiálno-technické zabezpečenie činnosti Úradu špeciálnej
prokuratúry v roku 2008.
Materiálno-technické zabezpečenie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry sa v roku 2008 nezmenilo.
ČASŤ 2.
STAV ZÁKONNOSTI A ČINNOSŤ ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI
2.1. Stav a vývoj kriminality
V roku 2008 napadlo do trestného registra 445 vecí, čo bol podstatný nárast oproti roku 2007, kedy to bolo 326 vecí. Zároveň je to najvyšší nápad od vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry (2005 - 294 vecí, 2006 - 429 vecí). Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že orgány polície zintenzívnili svoju činnosť pri odhaľovaní kriminality, predovšetkým trestných činov korupcie.
Obvinenie bolo vznesené 296 osobám, proti ktorým bolo trestné stíhanie skončené. Žien bolo obvinených 31, mladistvých páchateľov bolo 5. Do väzby bolo vzatých 26 obvinených. V roku 2007 bolo ukončené trestné stíhanie proti 251 osobám, z toho bolo 16 žien a 2 mladiství. V roku 2006 bolo skončené trestné stíhanie proti 272 osobám, z ktorých bolo 9 žien a ani jeden mladistvý. Do väzby bolo v roku 2007 vzatých 33 obvinených a v roku 2006 to bolo 29 obvinených.
136
Trestné stíhanie bolo skončené v 409 veciach, čo predstavuje priemer 23,8 skončených vecí na prokurátora. Z celkového počtu bolo skončené trestné stíhanie vo veciach neznámych páchateľov v 113 prípadoch. Z toho 6-krát bolo prerušené trestné stíhanie, 97-krát bolo zastavené trestné stíhanie, v 4 veciach došlo k postúpeniu veci a v 6 prípadoch bolo rozhodnuté inak. V roku 2007 bolo skončené trestné stíhanie v 358 veciach (nárast o 51 vecí) a v roku 2006 bolo skončené trestné stíhanie v 425 veciach (pokles o 16 vecí).
V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie proti 296 osobám. Z toho v 102 veciach bola podaná obžaloba na 169 osôb, v 31 veciach bola uzavretá dohoda o vine a treste s 31 osobami, v 15 veciach proti 15 osobám prokurátor trestné stíhanie zastavil. U 81 osôb bolo trestné stíhanie skončené inak, pričom tento spôsob skončenia zahrňuje predovšetkým veci, ktoré boli postúpené všeobecným prokuratúram z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti. V roku 2008 bolo skončené trestné stíhanie 60 osôb, ktoré boli v minulosti už súdne trestané, z toho 2 osoby boli obzvlášť nebezpeční recidivisti. Ani jedna osoba nebola stíhaná za použitia § 47 ods.2 Trestného zákona (zásada trikrát a dosť).
Pre porovnanie v roku 2007 bolo skončené trestné stíhanie 251 osôb (o 45 menej). Na 155 z nich bola podaná obžaloba (o 14 menej), s 23 osobami bola uzatvorená dohoda o vine a treste (o 8 menej) a proti 31 osobám bolo trestné stíhanie zastavené (o 16 viac). V roku 2006 bolo skončené trestné stíhanie 272 osôb (o 24 menej). Na 180 osôb bola podaná obžaloba (o 11 viac), s 31 osobami bola uzavretá dohoda o vine a treste a proti 15 osobám bolo trestné stíhanie zastavené, rovnako ako v roku 2008. Proti 1 osobe bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. V roku 2006 aj v roku 2007 bolo skončené trestné stíhanie 33 osôb, ktoré boli v minulosti súdne trestané (o 27 menej ako v roku 2008). Rovnako ako v roku 2008, ani jedna osoba nebola stíhaná za použitia § 47 ods.2 Trestného zákona (zásada trikrát a dosť).
Cudzincov bolo stíhaných 18 (Vietnamci - 5, Ukrajinci - 4, Česi - 3, Gruzínci - 2, Číňan, Macedónec, Turek, Rus - po 1). Títo boli stíhaní najmä pre trestné činy korupčného charakteru (8), trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (6) a pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva (5). V roku 2007 bolo stíhaných 28 cudzincov, z toho najviac Číňanov (10) a v roku 2006 to bolo 31 cudzincov, z toho najviac Vietnamcov (13 osôb).
2.2.Skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v kalendárnom roku
V tejto časti je hodnotená skladba kriminality vo veciach, ktoré boli skončené v roku 2008. Teda táto časť neodráža skutočnú kriminalitu spáchanú v tomto roku, pretože predovšetkým pri trestných činoch charakteru organizovaného zločinu a trestných činoch majetkových a hospodárskych je bežné, že vyšetrovanie trvá aj niekoľko rokov. V priebehu roku 2008 bolo skončené vyšetrovanie aj pre niektoré trestné činy spáchané pred 1. januárom
137
2006, ktoré boli právne kvalifikované podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (zákon č. 140/1961 Zb.). Z uvedeného dôvodu sú v správe uvádzané číselné označenia jednotlivých trestných činov v poradí trestný čin podľa zákona č. 300/2005 Z.z. „/“ (lomeno) trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb..
2.2.1. Násilná kriminalita
Násilná kriminalita je Úradom špeciálnej prokuratúry riešená len vtedy, ak je spáchaná v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, predovšetkým s trestným činom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Spolu bolo vybavených 15 trestných činov násilného charakteru, osobitne je možno poukázať na 5 trestných činov vraždy podľa § 219 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. V roku 2007 Úrad špeciálnej prokuratúry stíhal 4 trestné činy vraždy podľa § 219 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
2.2.2.Majetková kriminalita a hospodárska kriminalita
Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, pre trestné činy majetkové a trestné činy hospodárske bolo stíhaných 99 osôb, obžalovaných bolo 30 osôb a odsúdených bolo 13 osôb. Nepomer medzi počtom obžalovaných a odsúdených osôb vyplýva z toho, že v priebehu roku 2008 boli podané obžaloby vo viacerých skupinových trestných veciach ekonomického charakteru, v ktorých nebolo doteraz Špeciálnym súdom rozhodnuté. V roku 2007 bolo pre majetkové a hospodárske trestné činy stíhaných 115 osôb (o 16 viac), obžalovaných 69 osôb (o 39 viac) a odsúdených 23 osôb (o 10 viac). V roku 2006 bolo stíhaných 64 osôb (o 35 menej), obžalovaných 43 osôb (o 13 viac) a odsúdená 1 osoba (o 12 menej).
Z hospodárskych trestných činov bol najpočetnejší trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pre ktorý bolo stíhaných 13 osôb a trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261/ § 126 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 12 osôb. Tento trestný čin patrí do výlučnej pôsobnosti Špeciálneho súdu a teda do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bez ohľadu na výšku spôsobenej škody. V roku 2006 a 2007 sa tieto trestné činy významnejšie nevyskytovali.
Pre daňové trestné činy podľa § 148 a § 148a Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bolo skončené trestné stíhanie proti 11 obvineným (v roku 2007 proti 23 obvineným a v roku 2006 to bolo proti 17 obvineným). Charakteristickým spôsobom spáchania tejto kriminality je páchateľmi neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty so spôsobením škody Slovenskej republike. Spravidla na každom z týchto deliktov participuje viacero páchateľov, počnúc organizátormi až po radových odberateľov fiktívnych faktúr, resp. po nastrčené, v skutočnosti nepodnikajúce osoby.
138
Najpočetnejším majetkovým trestným činom bol trestný čin podvodu podľa § 221/§ 250 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 26 osôb. Medzi takéto trestné činy patria aj prípady tzv. nebankových subjektov. V roku 2007 bolo pre trestný čin podvodu stíhaných spolu 37 osôb (o 11 viac).
Pre trestný čin sprenevery podľa § 213/§ 248 Trestného zákona bolo stíhaných 16 osôb. V roku 2007 to bolo 7 osôb.
2.2.6. Kriminalita v Policajnom zbore
Kriminalita v Policajnom zbore je riešená prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry vtedy, ak príslušníci Policajného zboru sú stíhaní pre trestné činy korupcie, pri ktorých sa korupcia viazala na ich rozhodovaciu právomoc, prípadne konali v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu a páchali túto trestnú činnosť ako verejní činitelia. V roku 2008 Úrad špeciálnej prokuratúry stíhal 5 policajtov.
2.2.8. Ostatné trestné činy, korupcia a organizovaný zločin
Podľa štatistických prehľadov bolo pre trestné činy korupčného charakteru v roku 2008 stíhaných 164 osôb, obžaloba bola podaná na 98 osôb a odsúdených bolo 61 osôb. V roku 2007 bolo stíhaných 132 osôb (o 32 menej), obžaloba bola podaná na 83 osôb (o 15 menej) a odsúdených bolo 55 osôb (o 6 menej). V roku 2006 bolo stíhaných 190 osôb (o 26 viac), obžaloba bola podaná na 138 osôb (viac o 40) a odsúdených bolo 92 osôb (o 31 viac).
Najčastejšie sa vyskytujúcim korupčným trestným činom bol trestný čin podplácania podľa § 333/ § 161a Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 113 osôb. Tohto trestného činu sa dopúšťali jednak osoby, ktoré prostredníctvom úplatku chceli dosiahnuť vybavenie rôznych žiadostí u štátnych orgánov a ďalej osoby, ktoré chceli podplatiť príslušníkov polície, aby títo neriešili ich priestupky. Oproti predchádzajúcim rokom pribudlo prípadov ohlasovania podplácania zo strany príslušníkov policajných hliadok, najmä dopravnej polície, čo dokumentuje zvýšenú disciplínu príslušníkov Policajného zboru.
Pre trestný čin prijímania úplatku podľa § 329/§ 160a Trestného zákona bolo stíhaných 50 osôb. Tento trestný čin sa často vyskytoval v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326/§ 158 Trestného zákona, pre ktorý bolo stíhaných 44 osôb.
Pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296/§ 185a Trestného zákona bolo stíhaných 83 osôb a obžalovaných bolo 58 osôb. V roku 2007 bolo stíhaných pre tento trestný čin 54 osôb (o 29 menej) a obžalovaných 42 osôb (o 16 menej). V roku 2006 bolo stíhaných 20 osôb (o 63 menej) a 11 osôb bolo obžalovaných (o 47 menej). Doterajšou súdnou praxou sa ustálil pojem zločineckej skupiny a dostatočne sa odlíšil od pojmu organizovaná skupina. Vo všeobecnosti platí, že dokazovanie jednotlivých prípadov v oblasti organizovaného zločinu je
139
zdĺhavé a náročné vzhľadom na väčší počet stíhaných osôb a väčší počet stíhaných skutkov.
Zločinecké skupiny sa v zásade delia na skupiny tzv. mafiánskeho typu a skupiny prevádzačské.
Mafiánske skupiny sú charakteristické tým, že s cieľom získať majetkový prospech páchajú najrôznejšie zločiny, akými sú trestný čin vraždy, trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, trestný čin ublíženia na zdraví, trestný čin vydierania, trestný čin hrubého nátlaku a ďalšie.
Prevádzačské skupiny sa väčšinou zameriavajú na nelegálne prevádzanie migrantov na územie Slovenska, prípadne do ďalších krajín a trestnú činnosť s tým súvisiacu. V roku 2008 bolo pre túto trestnú činnosť stíhaných 36 osôb.
V zločineckých prípadoch tzv. prevádzačov sa vyskytoval hlavný problém dokazovania v tom, že bolo potrebné procesným spôsobom zdokumentovať veľké množstvo telefonických odposluchov, ktoré sa uskutočňovali v cudzích jazykoch a prepisy týchto hovorov bolo potrebné prekladať do slovenského jazyka. Rovnako zdĺhavé je aj prehrávanie zvukových záznamov telefonických odposluchov na hlavných pojednávaniach, kde sa vyžaduje identifikácia hlasov a vysvetľovanie významu slov skrývajúcich pravú podstatu veci.
2.3. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti
2.3.1. Základné údaje o činnosti prokurátora a spôsob vybavenia vecí
pred začatím trestného stíhania
V roku 2008 napadlo na Úrad špeciálnej prokuratúry 606 trestných oznámení, čo bol pokles oproti roku 2007, kedy ich bolo 782, aj oproti roku 2006, kedy ich bolo 727. Išlo najmä o trestné oznámenia na členov vlády, sudcov a prokurátorov, ktorými sa fyzické osoby domáhali, aby vec prešetrili prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry argumentujúc tým, že nedôverujú príslušným orgánom činným v trestnom konaní na okresnej alebo krajskej úrovni. Väčšinou išlo o nedôvodné trestné oznámenia, ktoré boli vybavené odmietnutím veci podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku.
Časť trestných oznámení podali podnikateľské subjekty, či už právnické alebo aj fyzické osoby, ktoré sa touto formou pokúsili vyriešiť svoje obchodnoprávne a občianskoprávne spory. Pre tento netrestný charakter naznačených právnych vzťahov boli aj tieto trestné oznámenia väčšinou vybavené podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku.
Trestné oznámenia najčastejšie vybavovali miestne príslušné odbory boja proti korupcii alebo odbory boja proti organizovanej kriminalite. Súčinnosť s vyšetrovateľmi a poverenými príslušníkmi Policajného zboru pri vybavovaní týchto trestných oznámení bola bezproblémová. Príslušníci Policajného zboru
140
o väčšine trestných oznámení rozhodli v zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehote. Pokiaľ zistili skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, vydali uznesenie o začatí trestného stíhania alebo aj uznesenie o vznesení obvinenia. Najčastejšie boli dôvodné také trestné oznámenia, ktoré podávali štátne orgány a týkali sa podozrenia z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V opačnom prípade policajti rozhodli o odovzdaní, odložení alebo odmietnutí veci podľa § 197 Trestného poriadku.
Oznamovatelia však vo veľkom rozsahu využívali možnosť podať opravný prostriedok proti uzneseniu o odmietnutí veci a mnohí sa domáhali aj preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. O týchto podnetoch musel rozhodovať špeciálny prokurátor a po ich opakovaní aj generálny prokurátor.
Proti rozhodnutiam vydaným pred začatím trestného stíhania podali oznamovatelia 244 sťažností, ktoré boli vo všetkých prípadoch zamietnuté prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry a to v 227 prípadoch uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a v 17 prípadoch uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. V roku 2007 podali oznamovatelia 244 sťažností a v roku 2006 to bolo 196 sťažností. Všetky sťažnosti boli zamietnuté.
2.3.2. Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a spôsobe vybavenia vecí v prípravnom konaní
V roku 2008 napadlo do prípravného konania 445 vecí. Vybavených bolo 409 vecí proti 296 obvineným. V roku 2007 napadlo do prípravného konania 326 vecí (o 119 menej), vybavených bolo 358 vecí (o 51 menej) proti 251 obvineným (o 45 menej ako v roku 2008). V roku 2006 napadlo 429 vecí (o 16 menej), vybavených bolo 425 vecí (o 16 viac) proti 272 obvineným (o 24 menej).
Z celkového počtu 409 skončených vecí sa konalo v 36 veciach skrátené vyšetrovanie. V roku 2007 sa skrátené vyšetrovanie konalo v 21 veciach a v roku 2006 v 37 veciach. Inštitút tzv. super rýchleho vyšetrovania nebol Úradom špeciálnej prokuratúry využitý a vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti to ani neprichádzalo do úvahy.
Obžaloba bola podaná v 102 veciach proti 169 obvineným. V roku 2007 bola podaná obžaloba na 155 osôb a v roku 2006 bola podaná obžaloba na 180 osôb. Inštitút dohody o vine a treste bol využitý pri 31 obvinených. V roku 2007 bol tento inštitút využitý pri 23 obvinených a v roku 2006 pri 31 obvinených.
Ďalšie spôsoby vybavenia vecí vyplývajú z priložených štatistických prehľadov.
141
2.3.3. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom
konaní
Zo štatistických prehľadov vyplýva, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonali v roku 2008 spolu 64 previerok vyšetrovacích spisov, pri ktorých vydali 135 písomných pokynov. Tieto údaje samy o sebe však neodrážajú objektívny stav dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní zo strany prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože tento dozor bol väčšinou realizovaný neformálne a bez vydávania oficiálnych pokynov. V roku 2007 prokurátori vykonali 92 previerok vyšetrovacích spisov a vydali 117 písomných pokynov a v roku 2006 vykonali 116 previerok a vydali 169 písomných pokynov.
Napriek menšiemu počtu previerok vyšetrovacích spisov a písomných pokynov prokurátora, bola dozorová činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry počas celého procesu vyšetrovania veľmi aktívna. Prokurátori pravidelne vykonávali konzultácie s vyšetrovateľmi, pričom s nimi prejednávali aktuálny stav vo veci a určovali ďalší postup a riešenie aplikačných problémov, pričom ich usmerňovali najmä formou ústnych pokynov.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vrátili vyšetrovateľom na doplnenie 15 vecí a v 7 prípadoch zrušili ich rozhodnutie. Vzhľadom na počet skončených vecí a náročnosť dokazovania v týchto veciach nemožno uvedené počty považovať za vysoké. Pre porovnanie v roku 2007 vrátili vyšetrovateľom na doplnenie 7 vecí a zrušili 14 ich rozhodnutí a v roku 2006 11 vecí vrátili a 8 rozhodnutí zrušili.
Prokurátori sa osobne zúčastnili na 35 vyšetrovacích úkonoch, väčšinou išlo o výsluchy dôležitých svedkov. Tu je nutné poznamenať, že do tohto počtu nie sú zarátané prípady, keď prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry osobne vykonali procesný úkon. Išlo najmä o výsluchy agentov (74 prípadov), pretože vo všetkých veciach, v ktorých bol použitý agent podľa § 117 Trestného poriadku, výsluch agenta vykonával výlučne prokurátor. V roku 2007 sa prokurátori zúčastnili na 11 a v roku 2006 na 12 vyšetrovacích úkonoch.
Obvinení podali 213 sťažností proti rozhodnutiam vyšetrovateľov a poverených príslušníkov Policajného zboru, z ktorých 203 bolo zamietnutých podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a 5 bolo zamietnutých podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Vyhovené bolo 5 sťažnostiam. V roku 2007 obvinení podali 260 sťažností, z ktorých 236 bolo zamietnutých podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a 24 bolo zamietnutých podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. V roku 2006 obvinení podali 287 sťažností, z ktorých 2 bolo vyhovené.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 31 návrhov na vzatie obvinených do väzby, z ktorých Špeciálny súd akceptoval 28 (90,32%). V roku 2007 bolo podaných 29 návrhov, z ktorých bolo 21 akceptovaných a v roku 2006 to bolo 31 návrhov, z ktorých 29 bolo akceptovaných. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že sudcovia pre prípravné konanie sa
142
nachádzajú na pracovisku Špeciálneho súdu v Banskej Bystrici a teda všetky úkony týkajúce sa väzby sa uskutočňujú v Banskej Bystrici. Ide pritom nielen o návrhy na vzatie obvinených do väzby, ale aj o rozhodovanie o žiadosti na predĺženie lehoty trvania väzby alebo rozhodovanie o žiadostiach obvinených o prepustenie z väzby.
Prostriedky na zaistenie vecí podľa štvrtého až šiesteho oddielu IV. hlavy Trestného poriadku a prostriedky na zabezpečenie informácií podľa piatej hlavy Trestného poriadku boli prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2008 veľmi intenzívne využívané. Dokazovanie trestných činov charakteru organizovaného zločinu, ale aj trestných činov korupcie je bez využitia takýchto prostriedkov prakticky nemysliteľné.
Domových prehliadok podľa § 100 Trestného poriadku bolo vykonaných 54 (v roku 2007 - 58, v roku 2006 - 72) a prehliadok iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku bolo vykonaných 25 (v roku 2007 - 71 a v roku 2006 - 62).
Predstieraný prevod bol využitý v jednom prípade.
Sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Trestného poriadku bolo využité v 61 prípadoch (v roku 2007 - 65 prípadov, v roku 2006 - 39 prípadov).
Najviac využívaným prostriedkom získavania informácií boli odpočúvania a záznamy telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku, ktorých bolo vykonaných 339 (v roku 2007 - 350, v roku 2006 - 311). Vzhľadom na špecifickosť dokazovania korupcie a organizovanej kriminality uvedený počet prípadov je primeraný.
Zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Trestného poriadku bolo využité v 86 prípadoch (v roku 2007- 92 prípadov, v roku 2006 - 47 prípadov).
Predovšetkým na úseku ekonomickej kriminality bol využitý inštitút vyžadovania údajov od bánk a daňových úradov, ktoré sú predmetom bankového a daňového tajomstva. Takýchto prípadov bolo 89 (v roku 2007 - 105, v roku 2006 - 149).
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku bolo zas najviac využívané pri trestných činoch korupcie. Týchto prípadov bolo 82 (v roku 2007 - 97, v roku 2006 – 72).
Asi najviac diskutovaným prostriedkom operatívno-pátracej činnosti využívaným Úradom špeciálnej prokuratúry je inštitút agenta podľa § 117 Trestného poriadku. Tento bol v roku 2008 využitý v 74 prípadoch, v roku 2007 v 102 prípadoch a v roku 2006 v 68 prípadoch. Objasňovanie predovšetkým trestných činov korupcie by bolo bez využitia tohto inštitútu podstatne sťažené. Je však potrebné zdôrazniť, že ani jeden agent nebol použitý v zmysle § 117 ods. 2, vety druhej Trestného poriadku, teda ako tzv.
143
agent-provokatér. Ich činnosť sa vždy obmedzila len sledovanie a zaznamenanie činnosti obvineného, teda pôsobili ako tzv. agenti-kontrolóri.
2.3.4.Spolupráca s orgánmi PZ SR, spolupráca s inými orgánmi
Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné dokazovanie v prípravnom konaní je úzka spolupráca prokurátorov s policajtmi a ich neustála vzájomná informovanosť.
Trestnú činnosť charakteru korupcie a závažné trestné činy majetkové a hospodárske vyšetrovali predovšetkým policajti Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru. Spoluprácu s policajtmi tejto súčasti je možno hodnotiť pozitívne a nevyskytli sa pri nej žiadne výraznejšie problémy. Na úseku boja proti korupcii sa prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry pravidelne stretávali s vyšetrovateľmi za účelom prejednania postupu v jednotlivých trestných veciach, čo malo odraz v rýchlom a úspešnom skončení väčšiny vecí. V prípadoch ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti je však problémom dĺžka prípravného konania, ktoré trvá aj niekoľko rokov. Tento stav má väčšinou objektívne príčiny, vyplývajúce z náročnosti a rozsiahlosti dokazovania.
Trestnú činnosť na úseku organizovaného zločinu vyšetrovali predovšetkým vyšetrovatelia Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Spolupráca s nimi je taktiež veľmi intenzívna, najmä vo forme konzultácií prokurátorov s vyšetrovateľmi. V ich činnosti sa však nezriedka vyskytujú problémy s dokazovaním spočívajúce v tom, že policajti tejto súčasti často preceňujú operatívne poznatky. Neuvedomujú si, že len ten dôkaz je právne relevantný, ktorý je vykonaný presne a prísne podľa ustanovení Trestného poriadku.
Trestné činy korupcie, ktoré spáchali policajti, riešili vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Spoluprácu s týmito policajtmi možno hodnotiť pozitívne a kvalita ich práce mala zvyšujúcu sa úroveň.
Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru SR vykazoval nižšiu kvalitu vyšetrovania, pričom v činnosti vyšetrovateľov tejto súčasti sa vyskytovali problémy procesného charakteru.
2.3.5.Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia vecí v konaní pred súdom.
V roku 2008 bolo Špeciálnym súdom odsúdených 72 osôb. Predovšetkým išlo o páchateľov trestných činov korupcie. V roku 2007 bolo odsúdených 82 osôb a v roku 2006 bolo odsúdených 113 osôb.
Vzhľadom na už spomínané obštrukcie obvinených a ich obhajcov sa v roku 2008 nepodarilo skončiť súdne konanie vo veciach veľkých zločineckých skupín. Je však potrebné poznamenať, že už vo februári 2009
144
boli vynesené rozsudky vo dvoch prípadoch zločineckých skupín a to skupine obvineného R.O. a skupine obvineného B.A., pričom páchateľom boli uložené tri doživotné tresty odňatia slobody a ďalšie dlhoročné tresty odňatia slobody.
Špeciálny súd v roku 2008 oslobodil 10 obžalovaných (12,2% z rozhodnutých osôb). V roku 2007 oslobodil 9 obžalovaných a v roku 2006 oslobodil 4 obžalovaných.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali proti rozsudkom Špeciálneho súdu 6 odvolaní, z ktorých 2 boli úspešné. Proti uzneseniam Špeciálneho súdu podali 15 sťažností. Šesť sťažnosti boli úspešných, 5 bolo neúspešných a o štyroch nebolo do konca roku 2008 rozhodnuté. V roku 2007 podali 17 odvolaní, z toho 5 úspešných a 9 sťažností, z toho 5 úspešných. V roku 2006 podali 10 odvolaní, z toho 2 úspešné a 12 sťažností, z toho 3 úspešné.
Špeciálny súd schválil dohodu o vine a treste pre 23 obvinených a 5 vecí vrátil prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste. V roku 2007 bola súdom schválená dohoda o vine a treste u 24 osôb a 5 vecí bolo vrátených na konanie o nej. V roku 2006 dohoda o vine a treste schválená nebola.
2.4. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku
právneho styku s cudzinou
Agendu právneho styku s cudzinou vybavujú všetci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v spolupráci s prokurátormi medzinárodného odboru generálnej prokuratúry.
2.4.1. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny
Bolo podaných 7 návrhov na odovzdanie trestného stíhania do cudziny a bolo prijaté 1 trestné oznámenia z cudziny, v roku 2007 bolo podaných 6 návrhov a prijaté 2 oznámenia a v roku 2006 bol 1 návrh podaný a 1 oznámenie prijaté.
2.4.2.Medzinárodná právna spolupráca
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 32 žiadostí o právnu pomoc do cudziny. V roku 2007 takto postupovali 35 krát a v roku 2006 - 29 krát.
2.4.3. Konanie o európskom zatýkacom rozkaze
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali 1 návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, v roku 2007 podali 3 takéto návrhy a v roku 2006 podali 2 návrhy.
145
ČASŤ 4
ZÁVERY A OPATRENIA
4.1. Závery
Úrad špeciálnej prokuratúry vstúpil do roku 2008 ako konsolidovaná inštitúcia, na ktorej pracoval síce nedostatočný počet prokurátorov, avšak prokurátorov vedomých si významu svojej práce a zodpovednosti voči spoločnosti. V priebehu hodnoteného roku sa potvrdila oprávnenosť existencie Úradu špeciálnej prokuratúry, Špeciálneho súdu a špecializovaných policajných zložiek zameraných na boj proti korupcii a najzávažnejším formám kriminality.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali v roku 2008 najviac obžalôb od jej vzniku. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že na Špeciálny súd podali obžaloby na páchateľov viacerých zločineckých skupín. Tým nie malou mierou prispeli k bezpečnosti občanov Slovenska. Tieto výsledky boli dosiahnuté v situácii, keď prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (samozrejme aj sudcovia Špeciálneho súdu) pracovali a doteraz pracujú pod dlhodobou hrozbou zániku týchto inštitúcií, čo určite neprispieva k ich pracovnej pohode. Táto neľahká situácia sa však neprejavila v kvalite ich práce.
4.2. Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry
Vzhľadom na zaťaženosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je aj naďalej najväčším problémom personálne doplnenie úradu.
Na úseku materiálneho zabezpečenia je potrebné doplniť Úrad špeciálnej prokuratúry o vozidlo vyššej strednej triedy.
146
T A B U Ľ K O V Á Č A S Ť
147