Možnosť zvolená podľa písmen a), b) a c) vyššie je konečná.
3.Na účely tohto článku a článku 25 (2) (b) Washingtonského dohovoru, s každou právnickou osobou, ktorá je ustanovená v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi jednej zmluvnej strany a ktorá je pred vznikom sporu kontrolovaná investorom druhej zmluvnej strany, bude zaobchádzané ako s tuzemskou právnickou osobou druhej zmluvnej strany.
4.Arbitrážny tribunál vydá svoje rozhodnutie, na základe ustanovení tejto zmluvy, vnútroštátnych právnych predpisov zmluvnej strany, ktorá je v spore, noriem medzinárodného práva súkromného, ktoré arbitrážny tribunál považuje za použiteľné, podmienok špecifických zmlúv uzavretých v súvislosti s konkrétnou investíciou a príslušných princípov medzinárodného práva.
5.Žiadna zo zmluvných strán, ktoré sú v spore, nemôže vzniesť námietku, a to v žiadnej fáze arbitrážneho procesu alebo výkonu arbitrážneho rozsudku, na základe toho, že investor, ktorý je protistranou v spore, prijal alebo príjme, z dôvodu poistenia investície alebo záruky, odškodnenie alebo inú náhradu pokrývajúcu celkovú hodnotu straty alebo jej časť.
6.Každý rozhodcovský rozsudok podľa tohto článku bude konečný a záväzný pre obe strany sporu. Každá zo zmluvných strán neodkladne zabezpečí uznanie a vykonanie rozhodcovského rozhodnutia na jej území.
7.Každá arbitráž podľa odseku 3 tohto článku, sa na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu koná v štáte, ktorý je stranou Dohovoru OSN o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských nálezov (Newyorský dohovor), podpísaného v New Yorku 10. júna 1958. Nároky predložené na arbitráž, podľa tohto článku, budú považované, na účely článku A Newyorského dohovoru, za pochádzajúce z obchodného vzťahu alebo transakcie.