Dôvodová správaV súvislosti s vývojom Európskej únie sa stále častejšie poukazuje na tzv. demokratický deficit, čiže na nedostatok demokracie v Európskej únii. Tento nedostatok demokracie sa prejavuje tak, že právne záväzné dokumenty, ktoré sa prijímajú na úrovni Európskej únie, sú schvaľované spôsobom málo prehľadným a v podstate skrytým pred zrakmi občanov členských štátov Európskej únie.
Parlamenty členských štátov, ktoré sú pod lepšou kontrolou občanov ako inštitúcie EÚ, sa stávajú viac-menej prevodovými zariadeniami, automaticky a priamo prenášajúcimi právne normy EÚ do zákonodarstva členských štátov.
Jednou z príčin tohto stavu je neúmerne a zbytočne veľké množstvo kompetencií, ktoré boli prenesené alebo sa v súčasnosti prenášajú v procese schvaľovania Lisabonskej zmluvy z členských štátov na úroveň EÚ. Tento prenos kompetencií sa vykonáva poväčšine bez priameho súhlasu občanov.
Situáciu ešte viac zhoršuje prax upúšťania od schvaľovania zmien zmlúv o Európskej únii a Európskych spoločenstvách referendom. Po skúsenostiach s referendami vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005, v ktorých občania odmietli Ústavnú zmluvu EÚ, tieto krajiny upustili od referenda o Lisabonskej zmluve, hoci táto je obsahovo totožná s odmietnutou Ústavnou zmluvou.
Nedostatok demokracie sa prehlbuje i neblahou praxou opakovania referenda o tej istej zmluve v prípade, že na prvý krát občania zmluvu odmietnu. To sa v minulosti stalo v Írsku, ktorého občania odmietli v referende tzv. „zmluvu z Nice“. Referendum sa opakovalo a na druhý krát bola zmluva schválená. Ďalším prípadom je referendum o Lisabonskej zmluve, konané v Írsku v roku 2008. Po odmietnutí zmluvy írskymi občanmi dochádza k tlaku na Írsko, aby sa referendum opakovalo. Z toho vyplýva posilnenie dojmu, že občania v Európskej únii o ničom nerozhodujú.
Tak isto proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy v Slovenskej republike prešiel bez akejkoľvek spoločenskej diskusie. Pritom sa jedná o prenos veľkého množstva kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu a výrazne sa oslabuje právo veta členských štátov.
Rozsiahly prenos kompetencií na EÚ vyvoláva vážne otázky, či nedochádza k zániku štátnosti členských krajín a k vytvoreniu „superštátu“, ktorým je Európska únia, a či sa to nedeje bez vedomia občanov členských krajín. Túto otázku riešia ústavné súdy členských krajín. Mnoho ústavných právnikov a mnoho politikov EÚ sa prikláňa k názoru, že sa nachádzame práve v prechodnom období od štátnosti členských krajín k štátnosti európskej.
V mnohých krajinách EÚ táto otázka vedie k nedôvere k inštitúciám EÚ a k vzniku hnutí proti nedemokratickej mašinérii EÚ. V Slovenskej republike je zatiaľ takýto proces iba v začiatkoch, ale je vhodné reagovať v predstihu. Správnou reakciou je vtiahnutie občanov Slovenskej republiky do schvaľovacieho procesu ďalších zásadných zmien v EÚ, najmä do procesu schvaľovania zmien zmlúv o EÚ.