NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

Návrh

zákon

z ........................ 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., 244/2005 Z. z., 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z. a zákona č. 49/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 48 ods. 2 znie:

„(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť a opätovne dohodnúť na celkovú dobu troch rokov, najdlhšie však na päť rokov, a to z dôvodov uvedených v ods. 4 a 6. “.

2.V § 48 ods. 3 sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „troch“.

3.V § 49 sa slová „15 hodín“ nahrádzajú slovami „20 hodín“ a slová „30 dní“ sa nahrádzajú slovami „15 dní“.

4.V § 86 sa vypúšťa odsek 2.

5.V § 87 ods. 1 sa slová „po dohode so zástupcami zamestnancov“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní so zástupcami zamestnancov“.

6.V § 87 ods. 2 sa slová „po dohode so zástupcami zamestnancov“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní so zástupcami zamestnancov“.

7.V § 96 ods. 7 sa slová „100 hodín v kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „150 hodín v období 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov“.

8.V § 133 sa slovo „dohode“ nahrádza slovom „prerokovaní“ a časť vety za bodkočiarkou vrátane bodkočiarky sa vypúšťa.

Čl. II

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaním v znení zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 54/1996 Z. z., zákona č. 209/2001 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 328/2007 Z. z. a zákona č. 555/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 7 ods. 1 znie:

„(1) Ministerstvo môže ustanoviť právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľa, ktorý nie je členom organizácie zamestnávateľov, ktorá túto zmluvu uzavrela, len ak tento zamestnávateľ s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2009.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I.Všeobecná časť

Pri mimoriadne vysokej konkurencii na svetových trhoch sa môžu na Slovensku vytvárať nové pracovné príležitosti len zavedením nových výrob a nových služieb s vysokou pridanou hodnotou, vyžadujúcich si vzdelanie a prípravu pracovníkov, ale s vysokým rizikom neúspechu na trhu.

Vysoká flexibilita tvorby nových rizikových pracovných miest zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Flexibilné vytváranie nových prac miest na dobu určitú s možnosťou opakovaného uzatvárania takýchto pracovných úväzkov a uzatváranie krátkych úväzkov na krátku dobu je nevyhnutnou podmienkou . Zároveň je potrebné umožniť zvládnuť nárazovú potrebu výkonu práce pri väčších objednávkach a pri objednávkach, ktoré nemajú mieru vyťaženia.

Vzhľadom na nutnosť rýchlych reakcií na podnety trhu je potrebné znížiť časovú náročnosť danú súhlasom zástupcov zamestnancov a patričných úradov pri niektorých opatreniach. Vyššie kolektívne zmluvy sú uzatvárané podľa podmienok veľkých zamestnávateľov pracujúcich v relatívne stabilnom prostredí.

Aby sa umožnilo vytvárať nove pracovné miesta v nových výrobách, je potrebné zrušiť extenziu týchto zmlúv na všetkých zamestnávateľov.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

V súčasnosti nie je opodstatnené obmedzenie brániace zamestnancovi navrhnúť viackrát predĺženie pomeru na dobu určitú. Takisto lehota šesť mesiacov pre posudzovanie opätovného predĺženia pomeru je neadekvátne dlhá.

Navrhujeme liberalizáciu terminovaných úväzkov s cieľom umožniť flexibilnejšie opakované uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú. Smernica EU 1999/70/ES nešpecifikuje koľkokrát je možné opakovane uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú, preto tieto kvantitatívne parametre je možné zmeniť bez porušenia danej smernice.

K bodu 3

Navrhujeme flexibilnejšie kratšie úväzky – zvýšenie objemu hodín kratšieho pracovného času s voľnejšími podmienkami vzniku a ukončenia, a to predĺženie doby kratšieho pracovného času na 20 hod. a zníženie výpovednej lehoty na 15 dní.

K bodu 4

Navrhujeme vypustiť odsek 2 §86 z dôvodu, že uvedené ustanovenie zbytočne obmedzuje

flexibilitu pracovných vzťahov v prevádzkach, v ktorých môže vznikať nárazová potreba výkonu práce pri väčších objednávkach.

K bodom 5 a 6

Ustanovenie § 87 ods. 1 a 2 zväzuje zamestnávateľom ruky pri nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času požiadavkou dohody so zástupcami zamestnávateľov. Kvôli zvýšeniu flexibility a možnému predĺženiu pracovných vzťahov navrhujeme zmeniť požiadavku dohody na prerokovanie.

K bodu 7

Navrhujeme zvýšenie objemu hodín pracovnej pohotovosti najviac v rozsahu 150 hodín, ktoré zvýši flexibilitu v plánovaní pracovných výkonov pri prácach, ktoré nemajú vopred danú mieru vyťaženia.

K bodu 8

Požiadavka na súhlas zástupcov zamestnancov, prípadne Inšpektorátu práce znižuje možnosti zamestnávateľov flexibilne reagovať na meniace sa požiadavky výroby. Navrhujeme uplatniť znenie, ktoré kladie zamestnávateľom povinnosť prerokovať zmeny v normách práce.

K Čl. II

Extenzia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa popiera zmluvnú voľnosť a dobrovoľnosť združovania, nepriamo zvyšuje náklady zamestnávateľov, na ktorých je uplatňovaná. Navrhujeme obnovenie požiadavky súhlasu zamestnávateľa, na ktorého sa rozšírenie platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má vzťahovať.

Extenzia kolektívnych zmlúv nie je povinná, vyplýva z odporúčaní MOP, ktoré nie sú zaväzujúce a takúto extenziu ani neaplikujú všetky krajiny EÚ.

K Čl. III

Vzhľadom na legislatívny proces sa uvedená legisvakačná doba javí ako primeraná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-pramene primárneho práva:

•v čl. 136 a 137 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v konsolidovanom znení (v znení zmluvy z Amsterdamu a Nice). Podľa čl. 137 ods. 2 písm. b) Zmluvy Rada môže prijímať v oblastiach uvedených v čl. 137 ods. 1 písmenách a) až i) (zlepšovanie najmä pracovného prostredia s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, pracovné podmienky, ochrana pracovníkov v prípade skončenia pracovnej zmluvy, informovanie a porady s pracovníkmi, zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov a zamestnávateľov vrátane spolurozhodovania) prostredníctvom smerníc minimálne požiadavky, ktoré sa uskutočnia postupne s prihliadnutím na podmienky a technické predpisy platné v každom z členských štátov.

-pramene sekundárneho práva:

•v smernici Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.1) v znení smernice Rady 87/164/EHS z 2. marca 1987 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.1) a v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.4);

•v smernici Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.1);

•v smernici Rady 91/533/E-------HS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.2);

•v smernici Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.2) v znení smernice Rady 97/74/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.3) a v znení smernice Rady 2006/109/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 416);

•v smernici Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody

o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.3) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.3);

•v smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.3);

•v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.4);

•v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv.4);

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Bezpredmetné

DOLOŽKA

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,

environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na udržanie zamestnanosti občanov Slovenskej republiky.