Dôvodová správa

Všeobecná časť

V poslednom období verejnosť kriticky vníma spôsob prípravy i výslednú podobu zákonov, aké sa schvaľujú v Slovenskej republike. S obdobnou situáciou sa stretávame i na úrovni samospráv. Jednou z príčin takéhoto stavu je existencia čiastkových úprav, ktoré umožňujú istej skupine subjektov (tripartita, profesijné komory), zo zákona alebo na základe iných postupov, exkluzívne ovplyvňovať podobu vznikajúcich právnych predpisov.

Návrh zákona o účasti verejnosti v legislatívnom procese má za cieľ čiastočne vyrovnať šance verejnosti (FO a PO) ovplyvniť podobu návrhu právneho predpisu a to na úrovni legislatívneho procesu v rámci vlády SR a Národnej rady SR.

Návrh zákona tak umožňuje možnosť ovplyvnenia návrhu právneho predpisu v čase, keď sa pripravuje, ustanovuje spôsob, akým sa verejnosť môže zúčastniť pripomienkovania návrhu právneho predpisu a tiež zabezpečuje, že sa pripomienky verejnosti dostanú k tým, ktorí o návrhoch týchto právnych predpisov budú rozhodovať.

Vo vzťahu verejnosti ku tvorbe právnych predpisov môže zákon priniesť zlepšenie vo viacerých oblastiach. Jednou zo základných požiadaviek pri tvorbe právnych predpisov je požiadavka transparentnosti vzniku právneho predpisu. Zainteresovanie verejnosti do procesu prípravy právnych noriem môže posilniť legitimitu rozhodnutí orgánov verejnej moci, efektívnosť samotnej právnej regulácie a v neposlednom rade aj spoločenskú akceptáciu normy po jej schválení. Prínosom úpravy je tzv. notifikačný princíp. Každý návrh musí jeho predkladateľ, počnúc vládou a končiac obcou zverejniť ešte pred tým, ako sa ním bude zaoberať orgán, ktorý ho schvaľuje. Princíp výrazne posilňuje princíp právnej istoty občana. Návrh zákona o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu môže v konečnom dôsledku prispieť k prijímaniu kvalitnejších právnych predpisov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanecký návrh

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese) a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA

- problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa Bielej knihy

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona nie je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009

- návrh zákona nie je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády SR na rok 2009

4.Problematika návrhu zákona:

- nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ.

6.Gestor( spolupracujúce rezorty ) : bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa vymedzuje v súlade s legislatívnymi zvyklosťami účel predkladaného zákona (viď vyššie – všeobecná časť dôvodovej správy).

K § 2

Na účely predkladaného návrhu zákona sa v § 2 definujú základné pojmy.

Odsek vymedzuje pre účely tohto zákona pojem účasť FO a PO pri príprave právnych predpisov. Verejnosťou je pre účely tohto zákona každá fyzická a právnická osoba, ktorá spôsobom ustanoveným týmto zákonom vstúpi do legislatívneho procesu, teda uplatní pripomienku. Pripomienka k návrhu právneho predpisu musí spĺňať tri podmienky. Musí byť uplatnená včas (v lehote), musí byť zdôvodnená a musí z nej byť zrejmé, kto ju podáva. Vo vzťahu k návrhu právnej normy môže pripomienka navrhovať nový text, alebo úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu.

K § 3

Paragraf vymedzuje subjekty, ktoré zasielajú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov na pripomienkovanie verejnosti. Sú nimi ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Za zaslanie návrhu na pripomienkové konanie sa považuje uverejnenie návrhu zákona na internetovej adrese ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy. Oznam o uverejnení legislatívneho návrhu zašle ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy Úradu vlády SR, ktorý ho zverejní na svojej internetovej adrese. Tým sa umožní zhromaždenie legislatívnych návrhov, ku ktorým je možné zasielať pripomienky v rámci jednej internetovej adresy.

Ustanovenie (odsek 2) upravuje náležitosti, ktoré má obsahovať uverejnenie návrhu právneho predpisu. Medzi tieto náležitosti patrí názov a text návrhu, stanovenie lehoty na podanie pripomienok, odôvodnenie použitia skrátenej lehoty, elektronickú adresu kde treba zaslať pripomienky. V prípade, že počas priebehu pripomienkového konania navrhovateľ právneho predpisu zmení verziu návrhu, je povinný ju zverejniť na svojej internetovej stránke.

Minimálnou lehotou, počas ktorej môže verejnosť pripomienkovať návrh zákona je lehota 15 dní. Navrhovateľ však môže túto lehotu predĺžiť. Pripomienka verejnosti môže mať elektronickú formu a verejnosť ju zasiela na elektronickú adresu uvedenú pri zverejnení návrhu zákona alebo formu písomnú a verejnosť pripomienku zašle v uvedenej lehote na adresu navrhovateľa právneho predpisu.

Odsek 4 upravuje skrátenie lehoty na zasielanie pripomienok verejnosti, ku ktorej môže dôjsť iba v prípadoch uvedených v tomto ustanovení.

Návrh zaväzuje ministerstvo alebo iný ústredný štátny orgán uverejňovať pripomienky verejnosti priebežne na svojej internetovej adrese. Ustanovenie tak umožní verejnosti sledovať jednak počet a obsah pripomienok, ktoré boli zaslané k legislatívnemu návrhu, ale aj to, či ministerstvo alebo iný štátny orgán konkrétnu pripomienku verejnosti spracoval.

Z možnosti pripomienkovania zo strany verejnosti je vyňatý návrh zákona o štátnom rozpočte vzhľadom na jeho osobitnú úlohu v právnom systéme a spôsob jeho prípravy. Vyňatie sa tiež dotýka nariadení vlády, ktoré sú prijímané v rámci osobitného splnomocnenia, ktoré definuje ústava Slovenskej republiky v článku 120 ods.2 v spojení s čl. 7 ods. 2 a ktoré definuje zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky

K § 4

Ustanovuje sa povinnosť navrhovateľa právneho predpisu uverejniť vyhodnotenie pripomienkového konania najneskôr do 5 dní od ukončenia vyhodnocovania. Medzi náležitosti vyhodnotenie pripomienkového konania patria údaje, identifikujúce predkladateľa pripomienky, akceptované a neakceptované pripomienky a dôvody, pre ktoré sa pripomienkam verejnosti vyhovelo príp. nevyhovelo. Dôvodová správa nemusí obsahovať vyhodnotenie akceptovaných pripomienok, ktoré mali pisársky, gramatický, alebo štylistický charakter.

Osobitný postup sa definuje pri vyhodnocovaní pripomienky ktorú zaslalo aspoň 300 fyzických a právnických osôb. V prípade, že navrhovateľ takejto pripomienke nevyhovie, považuje sa obsah pripomienky sa predmet rozporu. Navrhovateľ je povinný bezodkladne uskutočniť rozporové konanie s osobou, resp. osobami, ktoré sú splnomocnené verejnosťou, ktorá podala pripomienku. Vyhodnotenie rozporového konania musí uverejniť ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy na svojej internetovej adrese a tiež ho pripojiť k predkladacej správe k návrhu právneho predpisu.

K § 5

Ustanovenie § 5 zaväzuje vládu SR, aby uverejňovala úplné stanoviská svojich stálych poradných orgánov, ktoré zaujímajú stanovisko k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov. V praxi najmä stanoviská Legislatívnej rady vlády SR majú rozhodujúci vplyv na prijatie či neprijatie návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu na schôdzi vlády SR. Práve preto je nevyhnutné uverejňovať presné dôvody, pre ktoré stále poradné orgány odporúčajú vláde návrh právneho predpisu prijať alebo zamietnuť.

K čl. II

K § 74a

Navrhovaná úprava umožňuje fyzickým a právnickým osobám zasielať pripomienky k návrhom zákonov v prípade, ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Pripomienku môže verejnosť zaslať ale iba v prípade, ak ide o návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci NR SR, resp. výbor NR SR. Pripomienky zasiela verejnosť v elektronickej forme na elektronickú adresu, ktorú zverejní Národná rada Slovenskej republiky alebo písomne Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje lehotu 15 dní, počas ktorej môže verejnosť zaslať pripomienku na adresu, ktorú zverejnila Národná rada. Lehota sa začína počítať odo dňa uverejnenia informácie o pridelení návrhu zákona príslušnému výboru národnej rady.

Kancelária NR SR je povinná uverejňovať pripomienky verejnosti priebežne na internetovej adrese. Ustanovenie tak umožní verejnosti sledovať jednak počet a obsah pripomienok, ktoré boli zaslané k návrhu zákona, ale aj to, či národná rada obdržala konkrétnu pripomienku verejnosti.

Kancelária NR SR po uplynutí lehoty určenej na zaslanie pripomienok k návrhu zákona vypracuje vyhodnotenie pripomienok verejnosti. Vo vyhodnotení uvedie počet a charakter pripomienok verejnosti a ich plné znenie.

Kancelária NR SR uverejní vyhodnotenie pripomienok verejnosti na internetovej adrese parlamentu. Súčasne vyhodnotenie pripomienok predloží poslancom národnej rady v písomnej podobe. To umožní poslancom osvojiť si a predložiť pripomienku verejnosti pri rokovaní o návrhu zákona v pléne v druhom čítaní ako pozmeňujúci návrh.

K Čl. III

Ustanovuje sa nadobudnutie účinnosti tohto zákona v primeranej legisvakančnej lehote