1

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z ………..2009,

ktorou sa určujú významné a trvalo vzostupné trendy koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách a postupy na ich zvrátenie.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „ministerstvo“) podľa § 81 ods. 2 písm. n) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

(1) Táto vyhláška ustanovuje určenie významných a trvalo vzostupných trendov koncentrácii znečisťujúcich látok v podzemných vodách a stanovuje postupy na ich zvrátenie.

(2) Hodnotenie vzostupných trendov koncentrácii znečisťujúcich látok a ich zvrátenie podľa ods. 1) predstavuje súčasť hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd a tvorí podklady pre programy opatrení na zvrátenie rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu útvarov podzemných vôd.

§ 2

Identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov

(1) Významný a trvalo vzostupný trend podľa § 2 písma n) zákona je každý štatisticky významný trend koncentrácií znečisťujúcich látok, ktorý môže viesť k nedosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov, ak nedôjde k jeho zvráteniu.

(2) Štatisticky významný trend koncentrácií znečisťujúcich látok je identifikovaný na základe zistených údajov monitorovania podzemných vôd s použitím určených hodnotiacich štatistických postupov.

(3) Identifikácia a hodnotenie významných a trvalo vzostupných trendov musí byť spracovaná pre útvar podzemnej vody alebo skupiny útvarov podzemných vôd u ktorých dochádza k identifikácii ich rizika nedosiahnuť dobrý chemický stav a na základe výsledkov monitorovacích programov podzemných vôd.

(4) Hodnotenie významných a trvalo vzostupných trendov sa vypracuje i pri posúdení existencie a šírenia sa kontaminačných mrakov zo zdrojov znečistenia a pre hodnotenie ich vplyvov na chemický stav útvaru podzemnej vody. Pre kontaminačné mraky spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou sa vykonajú dodatočné hodnotenia trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom overiť, či sa

2

mraky znečistenia z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

§ 3

Vstupné údaje pre identifikáciu a hodnotenie trendov

(1) Hodnotenie trendov sa spracováva pre znečisťujúce látky podľa prílohy 1a zákona (normy kvality podzemných vôd) a pre znečisťujúce látky spôsobujúce rizikovosť útvaru, alebo útvarov podzemných vôd zlúčených na základe existencie rovnakého rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu.

(2) V prípade, že identifikácia trendov je súčasťou hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd, alebo preniku znečisťujúcich látok do podzemných vôd, hodnotia sa monitorovacie miesta a koncentrácie znečisťujúcich látok relevantné k hodnoteniu chemického stavu útvarov podzemných vôd alebo k predpokladanému prieniku znečisťujúcich látok.

(3) Hodnotenie trendov sa môže vykonať i pre ďalšie parametre, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti a u ktorých sa predpokladá ich významný nárast koncentrácie v budúcnosti.

(4) Hodnotenie trendov musí byť založené na údajoch najmä zo základného a prevádzkového monitorovania podzemných vôd, výsledky hodnotenia musia byť spracované na úroveň útvaru podzemnej vody, alebo skupiny útvarov podzemných vôd.

(5) Pri hodnotení trendov podľa ods. 4 sa môžu využiť i ďalšie monitorované údaje v prípade, že ich spoľahlivosť merania odpovedá požiadavkám na vstupné údaje pre zvolený postup hodnotenia trendu.

(7) Pre hodnotenie šírenia sa kontaminačných mrakov sa využijú i údaje z monitorovacích objektov potenciálne ovplyvnených kontaminačným mrakom.

(8) Pre hodnotenie trendov a pre hodnotenie šírenia sa kontaminačných mrakov sa použijú namerané údaje založené na metódach monitorovania a analýzach podzemných vôd, ktoré sú v súlade s medzinárodnými zásadami pre kontrolu kvality, alebo v súlade s národnými normalizovanými metódami, aby sa zabezpečil rozsah údajov, ktoré majú rovnocennú kvalitu a sú vzájomne porovnateľné;

(9) Program monitorovania podzemných vôd sa musí pre hodnotenie trendov navrhnúť tak, aby zaistil jednoznačnú identifikáciu zmien koncentrácií znečisťujúcich látok stanovených podľa ods. 1.

(10) Výber monitorovacích miest a frekvencia monitorovania kvality podzemných vôd pre identifikáciu trendy sa zvolia tak, aby zohľadnili typ znečistenia (bodový zdroj znečistenia alebo difúzny zdroje znečistenia), riziko znečistenia podľa § 5 ods.1, fyzikálne a chemické vlastnosti útvaru podzemných vôd, podmienky prúdenia podzemných vôd, mieru dopĺňania a čas prestupu vôd cez pôdu, alebo podložie a aby v dostatočnej miere zabezpečili

a) informácie umožňujúce odlíšiť namerané koncentrácie znečisťujúcej látky od prirodzených kolísaní znečisťujúcej látky s dostatočnou mierou istoty a presnosti

3

b) identifikáciu vzostupných trendov v dostatočnom predstihu na to, aby sa mohli prijať účinné opatrenia na zabránenie, alebo zmiernenie environmentálne významných zhoršení kvality podzemných vôd.

(11) Pre hodnotenie trendu koncentrácie znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre ľudské zdravie, súčasné alebo potenciálne využitie vodného prostredia sa odporúča využiť údaje z monitorovacích objektov vybraných na základe koncepčného modelu útvaru podzemných vôd.

(12) Hodnotenie trendu koncentrácie znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko poškodenia kvality vodných alebo suchozemských ekosystémov má lokálny charakter. Výber monitorovacieho objektu pre hodnotenie je zameraný na miesto, kde sa predpokladá, že znečisťujúce látky môžu prestupovať do útvaru povrchových vôd, alebo na miesta existencie suchozemských ekosystémov. Výsledok hodnotenia v jednom monitorovacom objekte je v tomto prípade dostatočný na identifikáciu trendu.

(13) Pri hodnotení trendov koncentrácií znečisťujúcich látok sa zohľadnia ich koncentrácie, ktoré sa vyskytujú prirodzene, ako aj v dôsledku vplyvu ľudskej činnosti. Zohľadnia sa základné úrovne koncentrácií znečisťujúcich látok na základe výsledkov programov monitorovania v referenčnom období 2007 a 2008 a údaje namerané pred začiatkom monitorovacieho programu, ak sú takéto údaje k dispozícii.

(14) Základná úroveň predstavuje referenčnú hodnotu voči ktorej sa hodnotia prípadné zmeny koncentrácií znečisťujúcich látok pričom základná úroveň nie je totožná s pozaďovou úrovňou koncentrácie.

(15) S cieľom zabrániť skresleniu pri identifikácii trendov sa všetkým meraniam pod hranicou kvantifikácie pridelí pre výpočet polovičná hodnota najvyššej vyčíslenej hodnoty vyskytujúcej sa v rámci časových radov meraní okrem celkového obsahu pesticídov.

§ 4

Dĺžky časových radov údajov, metódy hodnotenia trendov a spoľahlivosť hodnotenia

(1) Požadovaná dĺžka časových radov monitorovania pre hodnotenie významných a trvalo vzostupných trendov nie je stanovená, závisí na dobe, za ktorú sa predpokladá reakcia prírodného prostredia na zmenu kvality podzemných vôd a závisí od počtu konkrétnych meraní, frekvencie merania, použitých štatistických metód hodnotenia trendov a účinnosti zvolených metód.

(2) Pri voľbe dĺžky časového radu pre hodnotenie trendov sa posúdi i možné využitie historických údajov monitorovania podzemných vôd s ohľadom na ich mieru spoľahlivosti tak, aby ich začlenenie do hodnotiaceho procesu objektívne preukázalo možnú zmenu koncentrácie znečisťujúcej látky v súčasnosti.

(3) Pre definovanie počiatočného bodu zvrátenia nepriaznivého trendu, musí byť dĺžka časového radu medzi počiatočným bodom hodnotenia a bodom možného dosiahnutia normy kvality podzemných vôd alebo stanovenej prahovej hodnoty dostatočná na preukazné určenie významnosti trendu a na indikáciu možných sezónnych zmien resp. ich odlíšenia od významného a trvalo vzostupného trendu.

(4) Pri využití časových radov viacerých monitorovacích objektov v útvare

4

podzemnej vody alebo v skupine útvarov podzemnej vody pri hodnotení trendov sa odporúča ich zhodná dĺžka.

(5) Zvolená metóda hodnotenia významných a trvalo vzostupných trendov musí byť založená na štatistickej metóde, napr. regresnej analýze trendu časových radov meraní v jednotlivých monitorovacích bodoch s možnosťou určenia štatistickej významnosti meraného trendu.

(6) Interval spoľahlivosti určený pre identifikovaný významný a trvalo vzostupný trend musí byť pri hodnotení stanovený, odporúča sa štatistická významnosť trendu na úrovni 95% intervalu spoľahlivosti.

§ 5

Počiatočný bod zvrátenia trendu, zvrátenie trendu a metódy hodnotenia zvrátenia trendu

(1) Zvrátenie významného a trvalo vzostupného trendu znečisťujúcich látok podľa §3 ods. 1 sa uskutoční

a) tam, kde predpokladaná koncentrácia znečisťujúcich látok predstavuje významné riziko

pre ľudské zdravie, súčasné alebo potenciálne využitie vodného prostredia.

b) tam, kde predpokladaná koncentrácia znečisťujúcich látok predstavuje významné riziko

poškodenia kvality vodných alebo suchozemských ekosystémov,

c) prostredníctvom programov opatrení s cieľom postupne znižovať znečistenie, zabrániť zhoršeniu kvality podzemných vôd a odstrániť riziká podľa písmen a) a b).

(2) Počiatočný bod zvrátenia trendu je reprezentovaný koncentráciou znečisťujúcej látky pri ktorej na základe údajov monitorovania dochádza k preukaznej zmene významného vzostupného trendu koncentrácie na poklesový trend koncentrácie znečisťujúcej látky.

(3) Pri stanovení počiatočného bodu zvrátenia významného a trvalo vzostupného trendu sa musia zohľadniť :

a) možné environmentálne riziká pridružených útvarov podzemných vôd,

b) stanovené environmentálne ciele pre hodnotený útvar podzemných vôd alebo skupinu útvarov podzemných vôd,

c) normy kvality podzemných vôd,

d) prahové hodnoty útvaru podzemnej vody pre ktorý sa počiatočný bod zvrátenia trendu stanovuje.

(4) Počiatočný bod zvrátenia trendu musí byť definovaný, ako percentuálny podiel úrovne koncentrácie noriem kvality podzemnej vody definovanej v prílohe č. 1a zákona, alebo prahových hodnôt znečisťujúcich látok stanovených vyhláškou v súlade s §81, ods. 2 písm. p) zákona na základe ich identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie.

(5) Počiatočný bod pre vykonávanie opatrení na zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov nastane, keď koncentrácia znečisťujúcej látky dosiahne 75 % parametrických hodnôt noriem kvality podzemných vôd ustanovených v prílohe č. 1a alebo 75 % hodnota prahových hodnôt ustanovených vyhláškou v súlade s §81, ods. 2 písm. p) zákona, ak

a) nie je potrebný skorší počiatočný bod, ktorý by umožnil opatreniam na dosiahnutie zvratu

5

trendu, aby nákladovo čo najefektívnejšie zabránili akémukoľvek environmentálne významnému zhoršeniu kvality podzemných vôd, alebo aspoň takéto zhoršenie čo najviac zmiernili,

b) nie je opodstatnený iný počiatočný bod, v prípade, že detekčný limit neumožňuje stanovenie trendu na 75 % parametrických hodnôt noriem kvality podzemných vôd a prahových hodnôt,

c) miera nárastu a zvrátenia trendu je taká, že aj neskorší počiatočný bod umožní opatreniam na dosiahnutie zvrátenia trendu, aby nákladovo čo najefektívnejšie zabránili akémukoľvek environmentálne významnému zhoršeniu kvality podzemných vôd, alebo takéto zhoršenie čo najviac zmiernili. Oddialenie počiatočného bodu nesmie viesť k oddialeniu termínov pri dosahovaní environmentálnych cieľov,

d) pozaďová koncentrácia znečisťujúcej látky a prahová hodnota sú približne na rovnakej úrovni, alebo sú totožné.

(6) Počiatočný bod zvrátenia trendu musí zároveň zohľadňovať mieru efektivity účinnosti programov opatrení tak, aby predpokladané koncentrácie znečisťujúcich látok nespôsobili významné nepriaznivé environmentálne zmeny.

(7) Počiatočný bod pre uplatnenie programov opatrení zameraných na zvrátenie nepriaznivého trendu závisí od charakterizácie útvaru podzemnej vody a na schopnosti útvaru podzemnej vody reagovať na navrhnuté opatrenia. U útvarov podzemných vôd s predpokladanou pomalou reakciou na uplatnené programy opatrení sa odporúča určenie počiatočného bodu zvrátenia významného a trvalo vzostupného trendu na nižšej percentuálnej hodnote ako je stanovená v ods. ť), naopak pri útvaroch podzemných vôd s rýchlou reakciou na uplatnené programy opatrení je prípustné určenie počiatočného bodu zvrátenia významného a trvalo vzostupného trendu na vyššej percentuálnej hodnote ako je stanovená v ods. 5).

(8) Zvrátenie nepriaznivého trendu koncentrácie znečisťujúcej látky nastáva vtedy, ak je možné štatistickými metódami preukazne identifikovať, že za významným nárastovým trendom nasleduje významný poklesový trend.

(9) Metódy hodnotenia poklesového trendu sú založené na rovnakom prístupe, ako metódy hodnotenia významných a trvalo vzostupných trendov stanovených podľa §4 ods. 5.

§ 6

Časový postup hodnotenia trendov a zvrátenia trendov

(1) Ak je to možné, identifikácia trendov sa vykoná prvýkrát do roku 2009 na základe existujúcich údajov podľa §3 ods. 4 a výsledky hodnotenia sú súčasťou prvého plánu manažmentu povodia. Ďalej sa identifikácia trendov hodnotí minimálne každých šesť rokov.

(2) Plán manažmentu povodia musí obsahovať :

a) spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky, alebo došlo k zvráteniu tohto trendu,

6

b) určenie počiatočných bodov zvrátenia trendu podľa §5 a dôvody pre ich určenie,

c) výsledky hodnotení možného šírenia sa kontaminačných mrakov podľa §2 ods. 4.

(3) Počiatočný bod zvrátenia trendu stanovený pre útvar podzemnej vody v riziku podľa §5 sa nezmení počas najbližšieho šesťročného cyklu plánu manažmentu povodia pre ktorý bol stanovený.

§ 7

´Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť........................2009.