„Dohoda o prepadnutí veci v zmysle § 1371 ABGB je pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva neprípustná.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 27. 1. 1954, č. 3Ob807/53; 3Ob574/51; 1Ob13/73; 4Ob584/95; 3Ob 109/98w; 8Ob125/98k; 6Ob183/05p
„Zákaz stanovený v § 1371 ABGB platí aj vtedy, ak v jednotlivom prípade hodnota zálohu nie je vyššia ako dlh. Dohody uzatvorené v zmysle § 1371 ABGB po vzniku splatnosti sú platné. Zákaz prepadnej klauzuly sa má na príslušné dojednanie s veriteľom, ktorý nie je vecne zabezpečený, aplikovať analogicky, pretože situácia zúčastnených osôb je z hľadiska ich záujmov rovnaká.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 24. 10. 1995, č. 4Ob584/95; 6Ob183/05p
„Požadavek na nepřiměřené smluvní úroky současně naplňuje skutkovou podstatu trestného činu lichvy, a to za předpokladu, že jde (má jít) o plnění, jehož hodnota je k hodnotě vzájemného plnění v hrubém nepoměru, a že věřitel přitom zneužije tísně, nezkušenosti, rozumové slabosti nebo rozrušení dlužníka (srov.§ 253 trestního zákona).“
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004-94
(1) Právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom, je neplatný.
(2) Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatočnej schopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k takémuto plneniu.“
§ 138 ods. 1 a 2 nemeckého Občianskeho zákonníka
„(1) Zmluva, ktorá odporuje zákonnému zákazu alebo dobrým mravom, je neplatná.
(4) Predovšetkým sú neplatné nasledovné zmluvy, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe, alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere.“
§ 879 ods. 1 a 4 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka
„Úžera predpokladá ako objektívny znak hrubé, ľahko rozpoznateľné porušenie ekvivalentnosti, pritom je potrebné postaviť do vzájomného pomeru všetky vzájomné hodnoty plnení.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 20. 3. 1985, č. 1Ob532/85
„Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť.“
rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 4. 2. 1964, č. 4Ob505/64; 7Ob111/65; 1Ob122/73; 8Ob253/99k
„Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie...“
§ 235 Trestného zákona SR
„O lichevní smlouvu podle občanského práva jde v případě, kdy jednající z okolností věci věděl anebo musel vědět, že druhá strana je postižena okolnostmi uvedenými shora,