úprava v zákonoch Českej republiky, ktoré umožňujú napr. v správnom konaní rovnocenné použitie slovenského a českého jazyka.Zaradením odseku 5 do § 3 zákona o štátnom jazyku sa kompletizuje právna úprava používania štátneho jazyka v úradnom styku, pričom nejde o zavádzanie novej povinnosti, pretože predkladanie podaní v štátnom jazyku nepriamo vyplývalo už z doterajších platných ustanovení zákona o štátnom jazyku (napr. z § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. c, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1) a z ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti spoločenského života.
Po prijatí nového školského zákona (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa odkaz 5a a odkaz 8 týkajú toho istého paragrafu v zákone č. 245/2008 Z. z., a preto sa v zmysle legislatívnych pravidiel upravuje číslo odkazu v § 4 v odsekoch 1 a 5.
Odsek 3 v § 4 sa dopĺňa v súlade s platným školským zákonom č. 245/2008 Z. z.
Zmeny v § 5 súvisia predovšetkým s potrebou zladiť jednotlivé ustanovenia s neskoršie prijatými právnymi predpismi a spresniť a doplniť niektoré nejednoznačné formulácie.
Nadpis § 5 sa mení. Zahŕňa viaceré príbuzné oblasti verejného styku: napr. masmédiá, knižné publikácie, vysielanie audiovizuálnych diel pre deti, informácie pre verejnosť, verejné podujatia a zhromaždenia.
V odseku 1 sa terminologicky spresňuje formulácia úvodnej vety.
Vypustením slov inojazyčné rozhlasové relácie v odseku 1 písm. a) sa spresňuje formulácia tohto ustanovenia, pretože ďalšia časť vety hovorí, že ide o relácie, pri ktorých sa používajú titulky, z čoho vyplýva, že sa vzťahuje len na televízne relácie (nemôže sa, prirodzene, vzťahovať na rozhlasové relácie). Na zabezpečenie slovenskej jazykovej úpravy pri cudzojazyčných reláciách nemusí televízny vysielateľ použiť titulky v štátnom jazyku, ak celú reláciu následne odvysiela v slovenčine. Vysielanie inojazyčných rozhlasových relácií sa umožňuje v ods. 1 písm. b), ak je zabezpečené vysielanie týchto relácií aj v štátnom jazyku.
V § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní sa presne vymedzuje, čo je relácia vysielania. Odkazom na ustanovenie tohto zákona v poznámke č. 9a sa vymedzenie skladby relácie v zákone o štátnom jazyku stáva nadbytočným, a preto sa z ods. 1 písm. a) a b) vypúšťa.
Spresňuje sa aj spôsob používania českého jazyka (jazyk spĺňajúci požiadavku zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka) vo vysielaní v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy tak, že sa v odseku 1 namiesto druhej časti vety v písm. a) zavádzajú nové písmená g) a h). V novom písmene g) sa presnejšie vymedzuje používanie českého jazyka vo vysielaní tak, aby sa zabezpečil súlad s platnou právnou úpravou v tejto oblasti, ktorá je definovaná v súčasnom audiovizuálnom zákone účinnom od 1. januára 2008 (zákon č. 343/2007 Z. z.). V súlade s touto úpravou sa umožňuje vysielanie pôvodných českých diel v českom jazyku bez povinnosti prekladu do slovenského jazyka. Súčasne sa dopĺňa odkaz na § 17 nového audiovizuálneho zákona, v ktorom sa táto oblasť upravuje. Doplnením ďalšieho písmena h) v odseku 1 sa sleduje súlad s platnou právnou úpravou (spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 343/2007 Z. z.), ktorá pripúšťa použitie českého jazyka vo vysielaní