Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 414/2002 Z. z.“) bol schválený 29. mája 2002. Následne bol od roku 2003 až do roku 2007 trikrát novelizovaný. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) o. i. vymedzuje nové subjekty hospodárskej mobilizácie a stanovuje im úlohy v oblasti hospodárskej mobilizácie a upravuje niektoré pojmy a zavádza nové pojmy, ktoré reagujú na súčasne platnú legislatívu. Naposledy bol zákon novelizovaný zákonom č. 345/2007 Z. z., pričom novela zákona č. 414/2002 Z. z. najmä reagovala na zmeny v organizácii miestnej štátnej správy (zrušenie krajských úradov).

V rámci poslednej novely zákona č. 414/2002 Z. z. boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadrené pripomienky na úpravu tohto zákona, ktoré neboli Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky akceptované, lebo boli nad rámec návrhu zákona, ktorého účelom bolo reagovať iba na zrušenie krajských úradov v súlade s úlohou vyplývajúcou z bodu C.1. uznesenia vlády SR č. 166/2007. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyvolalo v júni roku 2007 pracovné rokovanie, za účelom prerokovania možnej úpravy zákona č. 414/2002 Z. z., pričom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uznalo potrebu úpravy zákona č. 414/2002 Z. z.. Na základe toho bola do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 zapracovaná aj úloha vypracovať návrh zákona.

V rámci pracovných rokovaní, prebiehajúcich v 2. polroku 2007 a v 1. polroku 2008 so subjektmi hospodárskej mobilizácie spomedzi vybraných ústredných orgánov, vyšších územných celkov, obvodných úradov a obcí, ako aj iných vybraných subjektov hospodárskej mobilizácie bolo dohodnuté, že do systému hospodárskej mobilizácie budú zákonom č. 414/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov určené vyššie územné celky, Sociálna poisťovňa a Štátna pokladnica ako nové subjekty hospodárskej mobilizácie. Týmto subjektom sa upresňujú úlohy v oblasti hospodárskej mobilizácie priamo v zákone. Obvodným úradom a obciam sa taktiež upravujú úlohy. Upresňujú sa aj povinnosti a práva určeným subjektom, fyzickým osobám a právnickým osobám oprávneným na podnikanie, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie ako aj fyzickým osobám. Niektoré úpravy súvisia s potrebou definovania nových pojmov alebo upravenia už zavedených pojmov ako aj opatrení hospodárskej mobilizácie, v súlade s požiadavkami subjektov hospodárskej mobilizácie a úprav iných právnych predpisov. Zavedenie niektorých pojmov a opatrení hospodárskej mobilizácie je dôsledkom schválenia Zoznamu opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie v rámci uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 161 z 12. marca 2008.

Tento zákon zohľadňuje ustanovenia zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Zodpovednosť za plnenie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie je uložená orgánom miestnej štátnej správy, ako aj obciam a vyšším územným celkom v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako koordinátor predmetnej

problematiky, v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, navrhuje prijatie tejto upravenej právnej normy, ktorou sa vytvorí adekvátne zákonné prostredie na úseku plnenia úloh hospodárskej mobilizácie, zodpovedajúce súčasným spoločenským, politickým a ekonomickým podmienkam Slovenskej republiky a zároveň bude zabezpečená transparentnosť všetkých opatrení, ktoré sú predmetom návrhu zákona.

Predmetný návrh zákona bude mať dopad na verejné financie. Do roku 2010 bude potrebné zabezpečiť funkčnosť nového aplikačného softvéru jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie aj na úrovni VÚC a obcí, čo bude predpokladať dopad na verejné financie vo výške 599 084 eur (18 040 000 Sk). Na rok 2009 budú tieto prostriedky čiastočne zabezpečené v rámci schváleného limitu kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V roku 2010 ako aj v nasledujúcich rokoch bude Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rámci plánovania príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu vo svojej kapitole požadovať navýšenie finančných prostriedkov pre obce a vyššie územné celky do svojho medzirezortného podprogramu 06H01 podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozpor s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bol odstránený.

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona predpokladá dôsledky na štátny rozpočet v nasledovnej štruktúre.

V rámci medzirezortného programu Hospodárska mobilizácia 06H sa predpokladá v medzirezortnom podprograme 06H01 naviac o 26 556 eur (cca 800 000 Sk) pre 8 vyšších územných celkov, ktoré ako nové subjekty hospodárskej mobilizácie by mali čerpať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva hospodárstva SR, pričom na jeden vyšší územný celok sa predpokladá ročne so sumou 3 320 eur (cca 100 tis. Sk). Vyššie územné celky budú vykonávať úlohy v oblasti hospodárskej mobilizácie v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

Dopady návrhu zákona na verejné financie v roku 2009 budú riešené v rámci schváleného limitu kapitoly Ministerstva hospodárstva SR. Na zabezpečenie funkčnosti aplikačného softvéru jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie, na úrovni vyšších územných celkov a obcí, je potrebné do roku 2010 počítať s minimálnou čiastkou finančných prostriedkov pre obce a vyššie územné celky vo výške 599 084 eur (18 040 000 Sk).

Od roku 2010 bude Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rámci plánovania príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu vo svojej kapitole požadovať navýšenie finančných prostriedkov pre obce a vyššie územné celky do svojho medzirezortného podprogramu 06H01 podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Od roku 2011 sa predpokladá, okrem 26 556 eur (cca 800 000 Sk) pre 8 vyšších územných celkov, aj potreba navýšenia finančných prostriedkov v medzirezortnom podprograme 06H01 o min. 199 164 eur (cca 6 mil. Sk) pre 2891 obcí ročne, ktoré ako subjekty hospodárskej mobilizácie budú čerpať finančné prostriedky taktiež zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva hospodárstva SR. Obce ako subjekty hospodárskej mobilizácie doteraz nedostávali zo štátneho rozpočtu žiadne finančné prostriedky na účely hospodárskej mobilizácie.

Rozpor, ktorý vznikol medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom vnútra SR v oblasti zabezpečenia finančných prostriedkov pre obce, bol vzájomnou dohodou obidvoch strán odstránený.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje účel zákona tak, aby sa vytvorili podmienky na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti najmä ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v období krízovej situácie prostredníctvom opatrení v oblasti ekonomickej a v neekonomickej spoločenskej nadstavby. Preto sa ustanovujú povinnosti subjektom hospodárskej mobilizácie a pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ako aj fyzických osôb.

Opatreniami hospodárskej mobilizácie sa zabezpečuje základné právo občana na prežitie v krízovej situácii, vyjadrené v článku 15 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne sa nimi zabezpečujú potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a informačných a spravodajských služieb tak, aby mohli plniť svoje poslanie v oblasti zachovania mieru a bezpečnosti štátu. Tiež je potrebné, aby týmto zákonom bol ustanovený rozsah pôsobnosti ústredných orgánov, ktoré nie sú určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie, ustanovené povinnosti právnickým osobám a fyzickým osobám oprávnených na podnikanie, ktoré nie sú určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie a ustanovené práva a povinnosti fyzickým osobám. Systémom hospodárskej mobilizácie sa zabezpečuje zdrojová základňa jednotlivých požiadaviek ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek, ktoré sa budú v období krízovej situácie podieľať na riešení krízovej situácie, ako aj potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva, ktoré v období krízovej situácie bude závislé na zabezpečení základných životných potrieb. Hospodársku mobilizáciu môžeme chápať ako súčasť prvku zabezpečenia, ktorý je jedným z piatich prvkov bezpečnostného systému Slovenskej republiky.

K bodu 2

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 4 je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodu 3

Ustanovením sa vymedzujú základné pojmy, pričom sa vychádza z existujúcich poznatkov a zaužívaných slovných spojení, prípadne sa preberajú a prispôsobujú pojmy upravené inými zákonmi. Taktiež sa zavádzajú nové pojmy v oblasti životne dôležitých zdrojov a riešenia dodávok pohonných hmôt.

K bodu 4

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámkach pod čiarou k odkazom 6 až 10 je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodom 5 až 8

Všetky obvodné úrady, obce a vyššie územné celky sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení krízových situácií.

Významné miesto medzi subjektami hospodárskej mobilizácie majú subjekty spomedzi právnických osôb a fyzických osôb, ktoré sú oprávnené na podnikanie, ale aj rozpočtové a príspevkové organizácie, verejné vysoké školy a neziskové organizácie, poskytujúce všeobecne prospešné služby. V zásade sa predpokladá, že uvedené subjekty sú určované rozhodnutím v správnom konaní alebo písomným príkazom. Pri vydávaní rozhodnutí sa postupuje podľa zákona o správnom konaní. Konanie uskutočňuje správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak. Ak v jednej veci, t.j. vo veci určenia subjektu za subjekt hospodárskej mobilizácie, konal jeden správny orgán, nie je možné, aby druhý správny orgán konal v tej istej veci ďalšie konanie. Subjekt, ktorému bolo vydané rozhodnutie jedným správnym orgánom, by mal na túto skutočnosť sám upozorniť v procese správneho konania ďalší správny orgán, pokiaľ tento nie je o vydanom rozhodnutí upovedomený inak. Rozhodnutia vydané ústredným orgánom v oblasti hospodárskej mobilizácie je možné preskúmať súdom.

Určenie subjektu hospodárskej mobilizácie na základe písomného príkazu je odôvodnené potrebou hľadania ďalších zdrojov a nedostatkom času v období krízovej situácie. V § 4 sa vymedzuje, ktorý subjekt hospodárskej mobilizácie môže vydávať rozhodnutia alebo príkazy iným subjektom. Príkaz vydáva subjektu hospodárskej mobilizácie ten, kto ho rozhodnutím určil za subjekt hospodárskej mobilizácie (§ 7 ods. 8). V príkaze sa upresňujú podrobnosti k vykonávaniu opatrení hospodárskej mobilizácie, pričom ten kto vydáva príkaz zároveň aj zabezpečuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie. V prípade vydania príkazu subjektu, ktorá nebola v stave bezpečnosti určená za subjekt hospodárskej mobilizácie alebo fyzickej osobe, vydáva príkaz ten, kto má svoje požiadavky opodstatnené vo väzbe na riešenie krízovej situácie a na nariadenie vlády SR. Konkrétne požiadavky sa definujú do príkazu, pričom ten kto vydáva príkaz zároveň aj zabezpečuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie. O vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie ako aj finančných prostriedkoch na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie rozhodne vláda SR prostredníctvom nariadenia (§ 8). Subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré majú právo vydávať príkazy alebo rozhodnutia spolu komunikujú pri realizácii vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie prostredníctvom Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie tak, aby nedošlo k duplicite vydávania rozhodnutí alebo príkazov.

Zároveň sa za subjekt hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona ustanovuje okrem Národnej banky Slovenska aj Štátna pokladnica, ktoré spoločne zohrávajú nezastupiteľné miesto v oblasti bankových služieb. Priamo zákonom sú za subjekty hospodárskej mobilizácie určené Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ktoré najmä informujú verejnosť o nariadených opatreniach hospodárskej mobilizácie.

Sociálna poisťovňa, ako nový subjekt hospodárskej mobilizácie, bude zabezpečovať poskytovanie údajov o poistencoch na účely uloženia pracovnej povinnosti.

Určovanie subjektu hospodárskej mobilizácie príkazom je osobitný spôsob využívaný v krízovej situácii. Spôsob jeho vydávania a náležitostí ustanoví Ministerstvo hospodárstva SR vyhláškou.

K bodom 9 a 10

V ustanovení sú taxatívne vymenované opatrenia hospodárskej mobilizácie, s využitím ktorých sa počíta pri riešení následkov krízových situácií. Do úvahy sa brali doterajšie skúsenosti v oblasti hospodárskej mobilizácie a porovnávali sa s obsahom riešenia obdobnej problematiky v niektorých členských štátoch NATO. Do zoznamu opatrení hospodárskej mobilizácie sa zavádzajú aj nové opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktorých vznik súvisí s riešením problematiky ohrozenia životne dôležitých zdrojov. Niektoré názvy opatrení hospodárskej mobilizácie sa upravili vzhľadom na úpravu iných právnych predpisov.

K bodu 11

Hospodárskou mobilizáciou sa majú zabezpečovať základné funkcie štátu, a preto aj jej financovanie zabezpečuje štát z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. V ustanovení sú u vybraných ústredných orgánov, vo väzbe na niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie, dané možnosti čerpania štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu. Ide o oparenia hospodárskej mobilizácie ako uchovanie výrobných schopností, organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi, použitie štátnych hmotných rezerv, riešenie stavu ropnej núdze, organizácia dopravného zabezpečenia, organizácia poštových služieb, organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, organizácia dodávok pohonných hmôt a ochrana životne dôležitých zdrojov. Okrem toho sa špecificky riešia finančné prostriedky na jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rámci tohto ustanovenia rozpočtuje vo svojej kapitole aj výdavky na hospodársku mobilizáciu pre osem vyšších územných celkov, ktoré do roku 2008 neboli zákonom určené za subjekty hospodárskej mobilizácie. Okrem toho Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rámci tohto ustanovenia rozpočtuje vo svojej kapitole aj výdavky na hospodársku mobilizáciu pre obce, ktoré do roku 2008 boli zákonom určené za subjekty hospodárskej mobilizácie, ale doteraz im neboli poskytované žiadne finančné prostriedky. V rámci návrhu zákona boli úlohy v oblasti hospodárskej mobilizácie obciam upravené a vzhľadom na prenesený výkon štátnej správy na obce (zákon č. 416/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré súvisia s niektorými opatreniami hospodárskej mobilizácie, im bolo zákonom uložené vykonávať opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré pred tým vykonávali len ústredné orgány štátnej správy.

K bodu 12

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámkach pod čiarou k odkazom 17 a 18 je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodu 13

Cieľom tohto ustanovenia je vymedziť, kedy sa uplatňujú jednotlivé opatrenia hospodárskej mobilizácie tak, aby boli včas vytvorené predpoklady na ich prípravu a samotnú realizáciu. Dôvodom pre takéto rozdelenie bola skutočnosť, že okrem opatrení, ktoré sa realizujú v stave bezpečnosti, sú zavedené aj opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktorých nariadenie je potrebné len v niektorom zo stavov, akými sú vojna, vojnový stav, výnimočný stav alebo núdzový stav. Ústredným orgánom sa až v rámci uznesenia vlády Slovenskej republiky pri určovaní za subjekt hospodárskej mobilizácie presne vymedzuje, ktoré opatrenia hospodárskej mobilizácie majú koordinačne zabezpečovať. Súčasne sa vymedzuje, že

opatrenia hospodárskej mobilizácie môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky. Obvodnému úradu v sídle kraja sa ustanovuje kompetencia na nariadenie tých opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré majú priamy vzťah hlavne k zabezpečeniu prežitia obyvateľstva alebo zabezpečeniu činnosti ozbrojených síl v jeho územnom obvode.

V rámci tohto ustanovenia sa rieši aj systém vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie subjektmi hospodárskej mobilizácie, ktorým bolo v stave bezpečnosti vydané rozhodnutie. Subjekty hospodárskej mobilizácie musia mať vypracovaný krízový plán. Výnimkou je obec, ktorá v rámci plnenia opatrenia krízové plánovanie len vedie množinu informácií, ktoré sú spracovávané v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie. Určené subjekty hospodárskej mobilizácie budú spracovávať aj plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý je súčasťou krízového plánu určeného subjektu hospodárskej mobilizácie. Všetky subjekty hospodárskej mobilizácie v rámci jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie pracujú aj s osobnými údajmi, ktoré sú určené pre územnú vojenskú správu za účelom oslobodenia od mimoriadnej služby alebo uloženia povinností v oblasti poskytnutia vecných prostriedkov a hľadania ľudských zdrojov, ktoré by sa podieľali na riešení následkov krízovej situácie. Za účelom plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie sa uzatvárajú zákazky, ktoré sú určené na zabezpečenie ochrany základných záujmov Slovenskej republiky.

K bodu 14

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 19 je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodu 15

V nadväznosti na ustanovenie § 8 písm. a) sa ustanovuje vláde SR kompetencia na určovanie aj zrušenie ústredných orgánov ako subjektov hospodárskej mobilizácie. V nadväznosti na odôvodnenie § 8 je potrebné, aby kompetencia na nariadenie vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie, ako aj nariadenia o financovaní plnenia opatrení hospo-dárskej mobilizácie v období krízovej situácie bola v zákone aj priamo uvedená. Okrem toho, že vláda SR určuje ústredné orgány za subjekty hospodárskej mobilizácie, zároveň im aj vymedzuje rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Vláda SR má zároveň právo určené ústredné orgány, ktoré určila za subjekty hospodárskej mobilizácie, zrušiť ako subjekty hospodárskej mobilizácie a v rámci zrušenia im aj zruší rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie.

K bodom 16 a 17

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pôsobnosti ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy v oblasti hospodárskej mobilizácie tak, aby bolo zabezpečené vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, ako aj spracovávanie a aktualizácia informácií sústreďovaných v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie. Vzhľadom na kompetenciu ministerstva hospodárstva sa tiež navrhuje, aby ústredné orgány štátnej správy pri uplatňovaní svojej právomoci v oblasti hospodárskej mobilizácie s ním spolupracovali. Ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy sa umožňuje v rámci svojej pôsobnosti rozhodnutím určovať alebo zrušovať subjekty hospodárskej mobilizácie.

Vydávanie rozhodnutí sa vykonáva podľa zákona o správnom konaní. V rámci vydávania rozhodnutí ústredný orgán určuje novému subjektu hospodárskej mobilizácie

rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Ústredný orgán má právo rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie meniť v rámci nového rozhodnutia, pokiaľ je subjekt určený za subjekt hospodárskej mobilizácie rozhodnutím, v ktorom mu určil iný rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. V prípade, že subjekt bol jedným rozhodnutím určený za subjekt hospodárskej mobilizácie, má ústredný orgán právo v rámci nového rozhodnutia, ktorým ho zruší ako subjekt hospodárskej mobilizácie, zároveň mu aj zrušiť vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie.

To isté platí aj pre vydávanie príkazov, len s výnimkou, že na vydávanie príkazov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.

V nadväznosti na pôsobnosť ministerstva hospodárstva vymedzenú v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa bližšie ustanovuje spôsob koordinácie na úseku hospodárskej mobilizácie. Koordinácia v zmysle uvedeného ustanovenia sa chápe ako koordinácia činností ústredných orgánov vzájomne, vo vzťahu k vláde Slovenskej republike, aj vo vzťahu k obvodným úradom a vyšším územným celkom.

K bodu 18

Týmto ustanovením sa vyjadruje osobitné postavenie ministerstva obrany v oblasti hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k ozbrojeným silám. Vzhľadom na úlohy, ktoré ozbrojené sily plnia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu je potrebné, aby ministerstvo obrany malo vytvorené podmienky na priame uplatňovanie vlastných požiadaviek na subjektoch hospodárskej mobilizácie. Okrem toho je tu vyšpecifikovaná aj spolupráca s ministerstvom zdravotníctva pri koordinácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie ministerstvom obrany.

K bodu 19

Ustanovením § 11a sa vyjadruje osobitné postavenie ministerstva vnútra v oblasti hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru a Horskej záchrannej službe. Vzhľadom na úlohy, ktoré tieto subjekty plnia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu je potrebné, aby ministerstvo vnútra malo vytvorené podmienky na priame uplatňovanie vlastných požiadaviek na subjektoch hospodárskej mobilizácie. Okrem toho je tu vyšpecifikovaná aj spolupráca ministerstva vnútra s ministerstvom zdravotníctva pri koordinácii zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie.

Ustanovením § 11b sa vyjadruje osobitné postavenie ministerstva zdravotníctva v oblasti hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na úlohy, ktoré subjekty v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva plnia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu je potrebné, aby ministerstvo zdravotníctva malo vytvorené špecifické pôsobnosti, ktoré nie sú špecifikované v rámci § 9. Okrem toho je tu vyšpecifikovaná aj koordinácia ministerstva zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom obrany, ministerstvom vnútra, vyššími územnými celkami a ministerstvom hospodárstva pri príprave štruktúry siete subjektov hospodárskej mobilizácie z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako aj rozsah výdavkov na hospodársku mobilizáciu poskytovaných zo štátneho rozpočtu v oblasti zdravotníckeho zabezpečenia.

K bodu 20

Ustanovením § 13 sa upravuje pôsobnosť ministerstva financií v nadväznosti na pôsobnosť Národnej banky Slovenska a Štátnej pokladnice tak, aby bola zabezpečená vzájomná kontinuita pri plnení finančného zabezpečenia a bankových služieb spojených s finančným zabezpečením plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie.

Ustanovením § 14 sa upravuje pôsobnosť obvodných úradov, ako orgánov miestnej štátnej správy, ktoré sú v rozsahu starostlivosti o obyvateľstvo nositeľmi plnenia niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie.

V rámci tohto ustanovenia sú vyšpecifikované pôsobnosti aj obvodných úradov v sídle kraja, ktoré majú okrem pôsobnosti ako obvodný úrad ešte ďalšie pôsobnosti, ktoré sú nad rámec pôsobnosti obvodného úradu. Obvodný úrad v sídle kraja riadi, koordinuje a kontroluje obvodné úrady vo svojej pôsobnosti v rámci vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie.

Obvodný úrad v sídle kraja má právo priamo uplatňovať požiadavky obvodných úradov, obcí a vyššieho územného celku na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie na vecne príslušných ústredných orgánoch štátnej správy a koordinuje s ministerstvom vnútra prípravu rozsahu a štruktúry výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Obvodné úrady môžu v rozsahu kompetencií rozhodovať v správnom konaní o povinnosti obcí, podieľať sa na plnení tých opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré bezprostredne súvisia so zásobovaním obyvateľstva ako základnej podmienky na prežitie obyvateľstva formou zriaďovania odberných miest oprávnení na nákup životne dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov.

V oblasti poskytovania vecných prostriedkov a ukladania pracovnej povinnosti majú obvodné úrady povinnosť viesť evidenciu vecných prostriedkov, ktoré môžu byť použité na hospodársku mobilizáciu, a ktoré sa v ich územnom obvode skutočne nachádzajú, a evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť nariadená pracovná povinnosť. Vytvárajú sa tým predpoklady na to, aby v prípade potreby mohli byť bez zbytočných prieťahov aj použité alebo využité. Nato, aby vecné prostriedky mohli byť aj skutočne použité a fyzické osoby na pracovnú povinnosť využité v období krízovej situácie, má obvodný úrad kompetenciu vydávať písomný príkaz, na vydanie ktorého sa neviaže zákon o správnom konaní.

K bodu 21

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 21 je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodu 22

Navrhuje sa zrušenie § 15.

K bodu 23

Ustanovením § 16 sa upravuje pôsobnosť vyšších územných celkov, ktoré majú za úlohu v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti na základe rozhodnutia alebo príkazu určovať subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré budú vykonávať opatrenia hospodárskej mobilizácie určené im v rozhodnutí alebo príkaze. Okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú v stave bezpečnosti im môže určiť vykonávať v období krízovej situácie aj opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkajú organizácie dopravného zabezpečenia na úrovni ciest II. a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, ktoré sú v ich

vlastníctve, organizácie sociálneho zabezpečenia, redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu na stredných školách a ochrany pamiatkového fondu a ochrany predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. Pri plnení stanovených opatrení hospodárskej mobilizácie spolupracuje s príslušným obvodným úradom v sídle kraja.

Vydávanie rozhodnutí sa vykonáva podľa zákona o správnom konaní. V rámci vydávania rozhodnutí vyšší územný celok určuje novému subjektu hospodárskej mobilizácie rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. Vyšší územný celok má právo rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie meniť v rámci nového rozhodnutia, pokiaľ je subjekt určený za subjekt hospodárskej mobilizácie rozhodnutím, v ktorom mu určil iný rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie. V prípade, že subjekt bol jedným rozhodnutím určený za subjekt hospodárskej mobilizácie, má vyšší územný celok právo v rámci nového rozhodnutia, ktorým ho zruší ako subjekt hospodárskej mobilizácie, zároveň mu aj zrušiť rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie.

To isté platí aj pre vydávanie príkazov, len s výnimkou, že na vydávanie príkazov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.

Vyšší územný celok spolupracuje s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky pri tvorbe siete zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, ktoré ale neurčuje za subjekty hospodárskej mobilizácie. Činnosti v oblasti hospodárskej mobilizácie vykonáva vyšší územný celok v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 7 zákona č. 414/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 24

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 21a je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodu 25

Dopĺňa sa ustanovenie § 17, ktoré ukladá obci povinnosť primárnej starostlivosti o obyvateľstvo v súvislosti so zabezpečením potrieb na jeho prežitie. Svoje požiadavky uplatňuje na príslušnom obvodnom úrade, pričom dáva obvodnému úradu aj návrhy súvisiace s potrebou zavedenia mimoriadnych regulačných opatrení, najmä zriaďuje výdajne odberných oprávnení na základe rozhodnutia obvodného úradu a túto činnosť vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy.

Okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú v stave bezpečnosti, vykonáva obec v období krízovej situácie aj opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkajú organizácie dopravného zabezpečenia na úrovni miestnych komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce a redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu na základných školách. Činnosti v oblasti dopravného zabezpečenia a redukovaného výchovno-vzdelávacieho procesu vykonáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy podľa § 7 zákona č. 414/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V období krízovej situácie poskytuje príslušnému obvodnému úradu na jeho vyžiadanie aj údaje o hospodárskych zvieratách a rastlinných komoditách v územnom obvode obce, ktoré získava od právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktoré sú vlastníkmi hospodárskych zvierat a pestovateľmi rastlinných komodít. V prípade pandémie poskytuje príslušnému obvodnému úradu aj informácie o počte chorých alebo mŕtvych obyvateľov v územnom obvode obce. Pri plnení stanovených opatrení hospodárskej mobilizácie spolupracuje s príslušným vyšším územným celkom.

K bodu 26

Mení sa nadpis štvrtej hlavy.

V § 18 sa ustanovujú povinnosti pre určené subjekty, ktoré majú rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie podrobne špecifikovaný v rozhodnutí alebo v príkaze, ktorým sa stanovuje ich zaradenie medzi subjekty hospodárskej mobilizácie. Údaje poskytované subjektmi hospodárskej mobilizácie prostredníctvom jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie slúžia pre rozhodovací proces ústredných orgánov alebo vyšších územných celkov v období krízovej situácie na riešenie následkov krízovej situácie. Určené subjekty okrem opatrení hospodárskej mobilizácie určených im rozhodnutím alebo príkazom sa v období krízovej situácie musia podriadiť určitým opatreniam, akými sú najmä vecné plnenie, pracovná povinnosť, regulačné opatrenia spotreby elektriny, tepla, spotreby plynu, vody a ropných výrobkov, ako aj mimoriadnym regulačným opatreniam. Určené subjekty v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky majú v období krízovej situácie okrem iného poskytovať informácie požadované obcami alebo ústrednými orgánmi (Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky alebo Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky) za účelom riešenia opatrenia organizácia zdravotníckeho zabezpečenia alebo organizácia veterinárnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia hospodárskej mobilizácie, podriadi sa im určený subjekt po ich nariadení vládou SR alebo obvodným úradom v súlade s týmto zákonom.

V § 19 sa ustanovujú povinnosti pre podnikateľov a iné právnické osoby, ktoré nie sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie a musia sa v období krízovej situácie podriadiť určitým opatreniam, akými sú najmä vecné plnenie, pracovná povinnosť, regulačné opatrenia spotreby elektriny, tepla, spotreby plynu, vody a ropných výrobkov, ako aj mimoriadne regulačné opatrenia. V stave bezpečnosti sú povinné poskytnúť na základe vyžiadania príslušného obvodného úradu alebo obce informácie o vecných prostriedkoch, ktoré môžu byť v období krízovej situácie použité na riešenie následkov krízovej situácie.

Pokiaľ sa podnikatelia a iné právnické osoby, ktoré nie sú určené za subjekty hospodárskej mobilizácie, v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberajú chovom hospodárskych zvierat alebo pestovaním rastlinných komodít, poskytujú v období krízovej situácie aj informácie o stave a inventarizácii svojich hospodárskych zvierat a rastlinných komodít na základe vyžiadania obce.

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia hospodárskej mobilizácie, podriadi sa im podnikateľ a iná právnická osoba, ktorá nie je subjektom hospodárskej mobilizácie po ich nariadení vládou SR alebo obvodným úradom v súlade s týmto zákonom.

Ustanovením § 20 sa určenému subjektu, ktorý zabezpečuje plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie alebo fyzickej osobe v období krízovej situácie vymedzujú aj určité práva. Prvoradé právo fyzickej osoby je zákonné právo na zabezpečenie prežitia a spôsob jeho uplatňovania.

Ustanovením § 21 sa určujú aké povinnosti majú fyzické osoby, nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky v období krízovej situácie. Prvoradou povinnosťou fyzickej osoby je využívanie svojho práva tak, aby jeho nesprávnym uplatňovaním neboli ohrozené prvoradé práva ostatných osôb, nachádzajúcich sa území republiky, tzn. fyzická osoba je povinná podriadiť sa adekvátnej regulácii v oblasti využívania energií a výrobkov, ktoré sú podmienkou na prežitie, ďalej je povinná podriadiť sa pracovnej povinnosti, vecnému plneniu a svoje nároky na zdravotnícku a sociálnu starostlivosť prispôsobiť momentálnym možnostiam poukazovateľov zdravotníckeho zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia. Poskytovanie zdravotníckeho zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia v období krízovej situácie nemusí dosahovať úroveň bežného štandardu, ale musí spĺňať požiadavku zabezpečenia prežitia. Toto ustanovenie upravuje aj podmienky, kedy sa na fyzickú osobu

vzťahuje právo na udelenie výnimky z ustanovenia o pracovnej povinnosti a spôsob jeho preukazovania, resp. prihliadanie na neohrozenie chodu hospodárskeho zariadenia, ktoré je jediným zdrojom obživy fyzickej osoby a jeho rodiny.

Pokiaľ sa fyzická osoba zaoberá aj chovom hospodárskych zvierat alebo pestovaním rastlinných komodít, poskytuje v období krízovej situácie aj súpis svojich hospodárskych zvierat a rastlinných komodít na základe vyžiadania obce.

K bodu 27

V nadväznosti na zmeny predpisov v poznámkach pod čiarou k odkazom 22 až 26 je potrebné nahradiť označenie a názvy pôvodných právnych predpisov novými.

K bodu 28

V § 22 sa ustanovujú úlohy Národnej banke Slovenska, ktorá pripravuje a vykonáva opatrenia a zabezpečuje činnosti v oblasti bankových služieb, ktoré sú spojené so zabezpečovaním financovania výdavkov hospodárskej mobilizácie, so zabezpečovaním financovania štátneho rozpočtu a s tým súvisiacim platobným stykom a vedením účtov v období krízovej situácie. Národná banka Slovenska spolupracuje s Ministerstvom financií SR pri koordinácii krízového plánovania a vykonávaní bankových služieb. Tieto pôsobnosti Národnej banky Slovenska sa upravujú v súlade s pôsobnosťami ministerstva financií a v súlade s jej poslaním v bankovom sektore tak, aby sa komplexne zabezpečilo vykonávanie finančného zabezpečenia a bankových služieb spojených s finančným zabezpečením ako opatrení hospodárskej mobilizácie.

V § 23 sa ustanovujú úlohy Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu, ktoré sú zriadené ako subjekty hospodárskej mobilizácie vzhľadom na to, že podľa doterajších skúseností majú nazastupiteľné miesto najmä v otázkach prenosu informácií o hospodárskej mobilizácii ako celku a osobitne o vykonaní opatrení hospodárskej mobilizácie. Za týmto účelom si môžu vo svojej pôsobnosti určovať subjekty hospodárskej mobilizácie, pričom koordinujú a kontrolujú ich činnosť tým istým spôsobom ako ústredné orgány štátnej správy a o svojej činnosti predkladajú informácie ministerstvu hospodárstva v súlade s týmto zákonom.

K bodu 29

V § 23a sa ustanovujú úlohy Sociálnej poisťovni, ktorá sa zriaďuje ako subjekt hospodárskej mobilizácie vzhľadom na to, že v rámci zabezpečenia plnenia opatrenia hospodárskej mobilizácie organizácia sociálneho zabezpečenia poskytuje informácie o svojich poistencoch ministerstvu vnútra a ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo iným subjektom hospodárskej mobilizácie v súvislosti s uložením pracovnej povinnosti.

V § 23b sa ustanovujú úlohy Štátnej pokladnici, ktorá sa zriaďuje ako subjekt hospodárskej mobilizácie vzhľadom na to, že v rámci zabezpečenia plnenia opatrenia hospodárskej mobilizácie finančné zabezpečenie spolupracuje s ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska. Vykonáva platobný styk a vedenie účtov pre potreby klientov Štátnej pokladnice v období krízovej situácie.

K bodom 30 a 31

V § 24 sa ustanovuje pre fyzickú osobu odmena za pracovnú povinnosť, ktorej táto povinnosť bola uložená, a ktorá ju aj vykonala, a ktorú si uplatňuje u toho, v prospech ktorého pracovala. Takýmto spôsobom riešenia vyplácania odmeny za prácu sa zabezpečuje štandardný postup tak, aby fyzickej osobe, ktorej bola uložená pracovná povinnosť,

nevznikali problémy s odmeňovaním za ňu. Odmeňovanie sa uskutočňuje podľa platných predpisov o plate a mzde, pričom výška odmeny za pracovnú povinnosť zodpovedá podmienkam odmeňovania obvyklým za predmetný druh práce a jej splatnosť zodpovedá času obvyklému u toho, pre koho pracuje, ak sa obidve strany nedohodli inak. V prípade dohody je odmenu za pracovnú povinnosť možné poskytnúť aj inou ako peňažnou formou. Nepredpokladá sa totiž, že by sa prestali uplatňovať pracovnoprávne predpisy v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Naopak, ak by vznikla potreba zmeny niektorých ustanovení, tak by sa vykonala ich novelizácia, a preto nie je nutné v tomto zákone pre odmeňovanie za prácu vytvárať nové podmienky.

K bodu 32

Spresňuje sa ustanovenie § 25 o peňažnej náhrade za vecné plnenie, ktoré prislúcha tomu, kto poskytol vecné prostriedky alebo jeho právnemu nástupcovi. Taktiež sa spresňuje aj § 27 o náhrade škody za vecný prostriedok, ktorý bol poškodený, zničený alebo stratený. V rámci § 25 ako aj § 27 peňažnú náhradu poskytuje subjekt hospodárskej mobilizácie, v prospech ktorého bol vecný prostriedok poskytnutý. Ustanoveniami sa sleduje, aby tomu, kto vecné plnenie poskytol, sa poskytnutá vec aj vrátila. Vzhľadom na to, že počas doby, kedy ten, kto vecné prostriedky poskytol, nemohol ich využívať pre svoju potrebu, prináleží mu peňažná náhrada za poskytnutý vecný prostriedok alebo za jeho poškodenie, zničenie alebo stratu. Peňažná náhrada sa poskytuje kvôli objektívnosti vo výške, ktorá zodpovedá trhovým podmienkam. Ustanoveniami sa súčasne predpokladá, že osoba, ktorá vecné plnenie poskytla alebo jej právny nástupca nemusí o peňažnú náhradu žiadať a subjekt hospodárskej mobilizácie jej ju poskytne z vlastnej iniciatívy.

K bodu 33

Vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku pre Ministerstvo hospodárstva SR, je potrebné v ustanovení za slovo „ministerstvo“ pripojiť slovo „hospodárstva“.

K bodom 34 až 38

V § 28 a § 29 sa navrhuje, aby za neplnenie opatrení hospodárskej mobilizácie mohol štát ukladať sankcie a prostredníctvom nich zabezpečoval vymožiteľnosť práva. Najmä sa ustanovuje, aby aj prostredníctvom hrozby finančnej pokuty boli vykonané opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré určil ústredný orgán alebo vyšší územný celok v rozhodnutí alebo v príkaze. Súčasne sa umožňuje, aby ústredný orgán alebo vyšší územný celok, ktorý určil subjekt hospodárskej mobilizácie vo svojej pôsobnosti, mohol ho aj prostredníctvom sankcie prinútiť nakladať s majetkom hospodárskej mobilizácie tak, aby bol zachovaný účel jeho určenia. Odlišná výška pokuty v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu oproti ostatnému obdobiu je z dôvodu, že nevykonanie niektorých z opatrení hospodárskej mobilizácie v čase ich vyhlásenia môže spôsobiť rozsiahlejšie škody alebo následky. Umožňuje sa tiež, aby obvodný úrad mohol postihnúť neplnenie povinností právnických osôb, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Keďže právnické osoby, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie plnia povinnosti vo vzťahu k vykonávaniu opatrení hospodárskej mobilizácie len v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, navrhuje sa, aby výška pokuty túto skutočnosť zohľadnila. Štát môže postihnúť neplnenie niektorých povinností fyzickými osobami uložením pokuty a za tým účelom sa navrhuje vymedziť skutkové podstaty priestupkov hospodárskej mobilizácie. Upravuje sa aj výška sankcií a pokút, vo väzbe na zavedenie meny euro za neplnenie úloh v oblasti hospodárskej mobilizácie alebo

nedodržiavania príslušných ustanovení tohto zákona.

K bodom 39 až 44

Spresňuje sa ustanovenie § 30 vzhľadom na skutočnosť, že majetok hospodárskej mobilizácie sa obstaráva úplne alebo z časti z prostriedkov štátneho rozpočtu a je určený na presne vymedzené vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie Správa majetku sa upravuje pre subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré sú ústrednými orgánmi alebo obvodnými úradmi a subjekty hospodárskej mobilizácie, ktoré sú rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami v pôsobnosti ministerstva vnútra.

K bodu 45

V § 31 ods. 3 sa navrhuje, aby podrobnosti o výrobe a nákupe poľnohospodárskych výrobkov a samozásobení obyvateľstva zaoberajúceho sa poľnohospodárskou činnosťou v období krízovej situácie upravil vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.

K bodu 46

Na základe požiadavky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa z § 31 odseku 4 vypúšťajú slová „a organizácii poštových služieb“.

K bodu 47

Z dôvodu problémov s vysporiadaním majetku hospodárskej mobilizácie, ktorý bol obstaraný z prostriedkov štátu, ale kvôli obtiažnosti jeho vysporiadania nebol uvedený do súladu so zákonom č. 414/2002 Z. z. do 31. decembra 2005, tak ako to ustanovoval § 31 ods. 1 a stále nie je vysporiadaný, je potrebné predĺžiť túto úlohu až do 31. decembra 2010.

Obtiažnosť zabezpečenia podkladov o nakladaní s majetkom slúžiacim na účely hospodárskej mobilizácie, ktorý bol nadobudnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo jeho nadobudnutie bolo dotované zo štátneho rozpočtu sa prejavuje okrem iného aj tým, že dokumentácia či už stavebného, technického alebo ekonomického charakteru sa musí vo väčšine prípadov rekonštruovať. Niektoré časti majetku sú z doteraz získaných poznatkov postavené na nevysporiadaných pozemkoch, na pozemkoch bez identifikácie majiteľa. Jedným zo zásadných problémov sa ukázala byť aj možnosť vysporiadania majetku hospodárskej mobilizácie zo strany obstarávateľov majetku voči štátu, nakoľko títo odvádzali daň z pridanej hodnoty k predmetnému majetku a v súčasnosti nie je vyriešený mechanizmus vrátenia DPH obstarávateľom pri spätnom prevode predmetného majetku do evidencie štátu. Preto je potrebné predĺžiť dobu usporiadania a zosúladenia nakladania s týmto majetkom na dlhšiu dobu s predpokladom, že celá dokumentácia bude kompletná do 31. decembra 2010.

K čl. II

Z dôvodu, že zákon č. 414/2002 Z. z. bol už trikrát novelizovaný a súčasný návrh na novelizáciu je pomerne rozsiahly, splnomocňuje sa predseda Národnej rady SR na vydanie úplného znenia zákona.