Dôvodová správaVšeobecná časť
Predkladaná novela zákona o dani z prijmu reaguje na aktuálny vývoj v Slovenskom hospodárstve, v ktorom sa odrážajú negatívne dôsledky svetovej hospodárskej krízy . Jeho úlohou je poskytnúť podnikateľom i zamestnancom ekonomický stimul vo forme zníženia daňového zaťaženia.
Dopady daňovej reformy z roku 2004, ktorá významným spôsobom znížila bremeno priameho zdanenia práce a kapitálu, ukázali, že napriek poklesu sadzby dane z príjmu, v strednodobom horizonte neklesá daňový výnos z tejto dane meraný podielom jej výberu na HDP.
Znižovanie priameho daňového zaťaženia vedie k zvýšenej ekonomickej aktivite podnikateľov a živnostníkov, zvýšenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov a k vytváraniu nových pracovných príležitostí. Nižšia sadzba dane z príjmu tak vytvára predpoklady na vyšší ekonomický rast a rast zamestnanosti, resp. pokles nezamestnanosti. Nižšie daňové zaťaženie práce znamená tiež zvýšenie čistého príjmu pracujúcich, teda aj zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Nižšie daňové zaťaženie kapitálu pozitívne pôsobí na konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti získavania priamych zahraničných investícií.
Predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov znižuje sadzbu dane z príjmu pre fyzické i právnické osoby zo súčasných 19% na 16% .
Cieľom návrhu v čl. II je zjednodušiť administratívu platenia daní a zároveň pomoc osobám s občasným alebo nízkym príjmom z pracovnej činnosti. Dnes platný právny stav je taký, že zamestnávateľ odvádza daň z príjmu / 19 % / aj za brigádnikov, ktorých príjem je oslobodený od tejto dane. Títo daňovníci si síce môžu uplatniť vrátenie odvedenej dane pri daňovom priznaní, ale až v nasledujúcom kalendárnom roku, tj. s ročným omeškaním / inými slovami – úverujú štát /, pritom je to skupina občanov, ktorá sa snaží zlepšiť si svoju aktuálnu nepriaznivú finančnú situáciu.
Navrhovaná právna úprava zakladá negatívny vplyv na verejné financie v krátkodobom horizonte, nakoľko znižuje príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov a obcí. V strednodobom horizonte sa však predpokladá opätovné zvýšenie výberu dane z príjmov vplyvom zvýšenej daňovej základne (vyššia zamestnanosť, prílev PZI, rast miezd, ziskov a spotreby). Vplyv zníženia sadzby dane z prijmov na rozpočet verejnej správy bude nasledovný: pre rok 2009 -250 mil. eur, pre rok 2010 -350 mil. eur, pre rok 2011 - 370 mil. eur.
Je potrebné upozorniť, že prepočet nezohľadňuje zvýšený výber dane z pridanej hodnoty vplyvom zvýšenej spotreby (rast čistých príjmov obyvateľstva a ziskov podnikateľských subjektov), ani dynamický efekt zvýšenia výberu dane z príjmov prostredníctvom zvýšenia daňovej základne (nové podniky, rast zamestnanosti, zvýšená ochota priznania príjmov).