Dôvodová správaDemografický vývoj na Slovensku v posledných rokoch je charakteristický extrémne nízkou pôrodnosťou, aká nemá v histórii Slovenska obdobu. Jedná sa o fenomén, ktorému musia štátne orgány Slovenskej republiky venovať pozornosť.
V 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia sa na Slovensku rodilo okolo 90 až 100 tisíc detí ročne. Toto číslo začalo v 80-tych rokoch klesať, až sa v posledných rokoch stabilizovalo na hodnote asi 54 tisíc. Úhrnná miera plodnosti, vyjadrujúca očakávaný počet detí pripadajúcich na ženu v plodnom veku, sa na Slovensku pohybuje v posledných rokoch okolo čísla 1.3, čo nás radí na jedno z posledných miest v EÚ, hoci nízkou pôrodnosťou je postihnutá i EÚ ako celok.
Demografické prognózy, uvádzajú, že pretrvávajúca nízka pôrodnosť spôsobí v priebehu dvoch desaťročí najprv prudké starnutie obyvateľstva a potom nezvratný pokles počtu obyvateľov. Následkom starnutia bude výrazný pokles počtu ekonomicky aktívnych občanov a nárast počtu ekonomicky neaktívnych občanov. To bude mať za následok problém s udržateľnosťou systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia.
V analýzach sa uvádzajú mnohé príčiny nízkej pôrodnosti. Ako jedna z príčin sa uvádza nereálny prísľub dôchodkového zabezpečenia v starobe, ktorý dáva sociálny štát občanom zamlčiavajúc, že samozrejmou podmienkou splnenia sľubu je udržanie pôrodnosti na určitej úrovni. Inou uvádzanou príčinou je stav kultúry a umenia, kde prevládajú postoje nepriateľské k spôsobu života založenému na viacdetnej rodine. Následkom je celkovo nízka spoločenská prestíž rodín s viacerými deťmi.
Pretrvávajúca nízka pôrodnosť a následné demografické zmeny v štruktúre obyvateľstva môžu mať za následok upadnutie do pasce, kedy politici, uchádzajúci sa o hlasy občanov v demokratických voľbách, sa budú snažiť vychádzať v ústrety stále sa rozrastajúcej voličskej väčšine. Tou väčšinou budú málodetné či bezdetné rodiny a osamelo žijúci ľudia. To môže mať za následok ďalšie pokračovanie nízkej pôrodnosti.
Predložený návrh zvyšuje spoločenskú prestíž rodín s deťmi a zvyšuje ich politickú váhu. Tým vytvára predpoklady pre zmeny klímy v spoločnosti, ktorá môže vyústiť do prekonania demografickej krízy.
Návrh nie je porušením princípu rovnosti volebného práva, len jeho doplnením. Vyjadruje presvedčenie, že i dieťa má svoj záujem, ktorý má ovplyvňovať volebný výsledok, a určuje rodiča ako garanta vyjadrenia tohto záujmu svojho dieťaťa.
Navrhovaná zmena ústavy predpokladá následné zmeny volebných zákonov, ktoré upresnia, ako rodičia detí môžu presadzovať vo voľbách ich záujmy.