1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Súčasné postavenie a kvalita práce pedagogických zamestnancov ako hlavných aktérov vzdelávania nezodpovedá náročným požiadavkám vedomostnej spoločnosti deklarovanej Európskou úniou (ďalej len „únia“). Ak budú pokračovať negatívne trendy, ktoré ohrozujú pedagogickú profesiu, napr. znižovanie sociálneho statusu, deprofesionalizácia, únik kvalifikovaných pedagogických zamestnancov zo školstva a iné, môžu byť ohrozené funkcie školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces (ďalej len "škola a školské zariadenie“) ako jedného z pilierov inštitucionálnej štruktúry spoločnosti.

Reformy uskutočňované v krajinách únie v posledných dvoch desaťročiach menia tradičné prístupy k profesii a reflektujú zmenu chápania vzdelávania. Kvalita pedagogických zamestnancov a podpora ich práce v rozvinutých demokraciách je jednou z priorít štátnej vzdelávacej politiky. V súčasnosti sa pedagogickí zamestnanci považujú za nositeľov vzdelanosti v zmysle odovzdávania kultúrnych hodnôt a kultivácie mladej generácie. Zvyšuje sa spoločenská požiadavka na pedagogických zamestnancov ako spoluaktérov realizácie stratégií podporujúcich udržateľný rozvoj, ekonomickú prosperitu a sociálnu spravodlivosť. Neustále sa zvyšujúce požiadavky na výkon pedagogických zamestnancov, aby boli aj inovátormi, manažérmi, konzultantmi i tvorivými zamestnancami, si vyžadujú nové profesijné kompetencie.

V posledných rokoch dvadsiateho storočia sa celosvetová kríza pedagogickej profesie prejavila nízkym spoločenským statusom, finančným ocenením, zhoršením pracovných podmienok, slabou previazanosťou vzdelávania s požiadavkami trhu práce. Kríza pedagogickej profesie na Slovensku sa prejavuje najmä

- nízkou atraktívnosťou pedagogickej profesie; priemerná nominálna mzda v školstve v roku 2007 tvorila 82,6 % priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava),

- nedostatkom a nerovnomernosťou kvalifikovanosti pedagógov v jednotlivých regiónoch; v roku 2005 bola najvyššia kvalifikovanosť u učiteľov materských škôl 97,6 % a najnižšia u učiteľov špeciálnych stredných škôl 56,7 % (Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva, Bratislava),

- feminizáciou profesie; v roku 2005 bolo 80 % žien (Zdroj: tamže),

- starnutím pedagogických zborov;

- nejasným profesijným statusom a identitou pedagóga.

Deväťdesiate roky minulého storočia znamenajú výrazný obrat v prístupe k výchove a vzdelávaniu postihnutých a postihnutím ohrozených detí a žiakov v Slovenskej republike.

2

V súlade s hlavnými princípmi, ktoré sú zdôrazňované kľúčovými medzinárodnými organizáciami (OSN, UNESCO), je nevyhnutné vytvárať podmienky pre realizáciu včasnej diagnostiky a starostlivosti o postihnuté deti a žiakov. Z uvedených dôvodov je potrebné odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorí vykonávajú dôležité odborné úkony, bez ktorých by nebola možná výchova a vzdelávanie postihnutých žiakov, vnímať ako súčasť personálu, potrebného pre výchovu a vzdelávanie detí a žiakov. Odborní zamestnanci zároveň poskytujú svoje služby aj ostatným deťom a žiakom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom, čím zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti rozvoja osobností žiakov a ich kariérového poradenstva.

Zákon rieši v celom rozsahu aj problematiku odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorí svojimi suportívnymi činnosťami sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí a žiakov škôl a školských zariadení.

Vláda Slovenskej republiky si pred tvorbou svojho Programového vyhlásenia na roky 2006 až 2010 plne uvedomovala, že podmienkou zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov, zlepšenie ich pracovného prostredia a regenerácie pracovnej sily. Cieľom vlády Slovenskej republiky je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala, že vytvorí také legislatívne a ekonomické rámce, aby učitelia v čo najväčšej miere spĺňali odborné a morálne predpoklady na výkon tohto náročného povolania. Vláda Slovenskej republiky sa taktiež zaviazala, že bude podporovať vzdelávacie programy pre učiteľov na všetkých stupňoch škôl a vypracuje koncepciu kariérového rastu učiteľov.

Zvyšovanie kvality vzdelávania a zlepšenie spoločenského postavenia pedagogických zamestnancov po novembri 1989 navrhovali koncepčne riešiť viaceré programové dokumenty - Duch školy (1990), Premeny školstva na Slovensku do roku 2000 (1992), Konštantín (1994) a Milénium (2000).

Všetky uvedené koncepcie si kládli za cieľ podstatne zvýšiť spoločenské a finančné ocenenie pedagogických zamestnancov, zlepšenie prípravy pedagogických zamestnancov, ako aj ich ďalšie vzdelávanie a prepojenie vzdelávania s rozvojom škôl a školských zariadení. Žiadali vypracovať systém ochrany pedagogických zamestnancov pred nadmernou psychickou záťažou, legislatívne upraviť ochranu učiteľov pred agresivitou zo strany žiakov i rodičov, diferencovať výkony pedagogickej profesie a odborných činností a zaviesť spravodlivé hodnotenie a odmeňovanie.

Postavenie pedagogických zamestnancov v Slovenskej republike v súčasnosti komplexne neupravuje samostatná právna úprava. Postavenie pedagogických zamestnancov v krajinách Európskej únie pri výkone ich profesie je legislatívne riešené rôznymi prístupmi. Samostatný právny predpis (zákon, resp. nariadenie vlády) rieši postavenie pedagogických zamestnancov v Českej republike, Poľsku a v Maďarsku. Vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je táto problematika riešená samostatnou časťou o právach a povinnostiach pedagogických zamestnancov v zákone o výchove a vzdelávaní.

3

Bežným spôsobom riešenia postavenia pedagogických zamestnancov v krajinách Európskej únie je uplatňovanie viacerých osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov ako doposiaľ aj na Slovensku.

Podkladom pre tvorbu navrhovaného zákona o pedagogických zamestnancoch boli, okrem vyššie uvedených materiálov aj koncepcie vypracované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a schválené vládou Slovenskej republiky a to konkrétne Koncepcia profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systéme, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 367 z 18. apríla 2007, Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenstva a jeho implementáciu do praxe schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 283, Koncepcia špeciálno-pedagogického poradenstva schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č 282. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 sa uzniesla na ich implementovaní do praxe a uložila zapracovať do Koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systéme profesijný rozvoj odborných zamestnancov výchovného a psychologického poradenstva, definovať ich rovnocenne s pedagogickými zamestnancami a zaradiť ich v systéme profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov do kategórie výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec.

Na základe uvedených materiálov a uznesení vlády Slovenskej republiky vypracovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Návrh legislatívneho zámeru zákona o postavení pedagogických zamestnancov, ktorý navrhol riešiť problematiku postavenia pedagogických zamestnancov komplexne, s ohľadom na kvalitu pedagogickej práce v priamej závislosti od zvyšovania profesijných kompetencií vo všetkých formách kontinuálneho vzdelávania. Zvyšovanie profesijných kompetencií bude smerovať k profesionalizácii pedagogickej práce a reflektovaniu potrieb učiacej sa spoločnosti a znalostnej ekonomiky.

Legislatívny zámer zákona o postavení pedagogických zamestnancov bol schválený vládou Slovenskej republiky jej uznesením č. 878 zo dňa 17. októbra 2007 a uložil ministrovi školstva predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o postavení pedagogických zamestnancov.

Zákon utvára legislatívne podmienky na zásadné zmeny v systéme odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v nadväznosti na kontinuálne vzdelávanie týchto skupín zamestnancov, ktoré sa uplatnia v novelizovanom zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novela sa predkladá ako čl. III návrhu tohto zákona.. Zákon upravuje podmienky kontinuálneho vzdelávania, akreditácie programov kontinuálneho vzdelávania, zavedenie nového kreditového a kariérového systému pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Rovnako zákon upravuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v oblasti zdravotnej starostlivosti a regenerácie pracovnej sily, sociálnej starostlivosti, prevencie pred nárastom agresie a násilia a morálneho oceňovania.

Účelom zákona v zmysle uvedeného je komplexné riešenie postavenia, profesijného rozvoja a kariérového rastu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení a ostatných zariadení, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie v odvetvovej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy a taktiež pedagogických

4

zamestnancov v zariadeniach pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Zároveň návrh zákona v čl. II upravuje príslušné ustanovenia Trestného zákona tak, aby pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec nadobudol právne postavenie verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte. Táto zmena spôsobí skutkový stav, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu proti verejnému činiteľovi, následne bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi pri výkone pedagogickej profesie a výkone odborných činností.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5

Odhad dopadov na verejné financie

Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov sa vychádzalo z predpokladanej 3 % medziročnej valorizácie platových taríf pedagogických zamestnancov a z jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov na rok 2012 sa vychádzalo z rozpočtov schválených na rok 2011, nakoľko na rok 2012 nie sú rozpočty schválené.

1.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá tieto nároky na verejné financie:

1.1.Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

8,00

620

2,82

630

15,00

2009

spolu

25,82

610

25,00

620

8,80

630

24,00

2010

spolu

57,80

610

26,00

620

9,15

630

25,00

2011

spolu

60,15

610

27,00

620

9,50

630

26,00

2012

spolu

62,50

Na základe čl. I § 44 Ministerstvo školstva SR zriaďuje akreditačnú radu. Akreditačná rada bude pozostávať z 3 interných zamestnancov. Na posúdenie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania budú členmi akreditačnej rady externí – odborní zamestnanci. Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť akreditačnej rady bude realizované v rámci limitu schválených výdavkov kapitoly Ministerstva školstva SR na jednotlivé roky.

1.2.Finančné náklady spojené s financovaním pracovného voľna pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

620

630

2009

spolu

2010

610

2 780,35

48,25

9,07

724,00

40,00

48,00

6

620

978,68

16,98

2,72

254,00

14,00

17,00

630

835,34

spolu

4 594,37

65,23

11,79

978,00

54,00

65,00

610

2 864,97

49,70

9,07

746,00

41,00

50,00

620

1 008,47

17,50

2,72

262,00

17,70

17,70

630

860,76

2011

spolu

4 734,20

67,20

11,79

1 008,00

58,70

67,70

610

2 952,58

51,23

9,35

769,00

43,00

51,00

620

1 039,31

18,00

3,30

270,80

15,20

18,20

630

887,09

2012

spolu

4 878,97

69,23

12,65

1 039,80

58,20

69,20

Na základe čl. I § 54 patrí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom pracovného voľna v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2010.

1.3.Finančné náklady pri obmedzenom výkone činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

Neštátnych zriaďovateľov

610

125,93

2,29

33,00

2,00

2,00

620

44,33

0,80

12,00

1,00

1,00

630

37,84

2009

spolu

208,10

3,09

45,00

3,00

3,00

610

395,58

7,13

107,00

6,00

7,20

620

139,24

2,50

37,60

2,00

2,50

630

118,85

2010

spolu

653,68

9,63

144,60

8,00

9,70

610

407,80

7,35

110,30

6,10

7,40

620

143,55

2,60

38,80

2,00

2,60

630

122,52

2011

spolu

673,87

9,95

149,10

8,10

10,00

610

420,27

7,57

113,70

6,40

7,70

620

147,94

2,66

40,00

2,20

2,70

630

126,27

2012

spolu

694,48

10,23

153,70

8,60

10,40

Na základe čl. I § 9 počas pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti a výkonu odbornej činnosti patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti alebo výkon odbornej činnosti. Predpokladáme, že ročne bude mať 1 ‰ pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov obmedzený výkon činnosti.

1.4.Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti chrípke pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

Neštátnych zriaďovateľov

7

610

620

630

673,00

12,00

0,33

191,00

12,00

11,00

2009

spolu

673,00

12,00

0,33

191,00

12,00

11,00

610

620

630

707,15

12,20

0,33

215,00

12,00

14,50

2010

spolu

707,15

12,20

0,33

215,00

12,00

14,50

610

620

630

735,17

13,00

0,36

226,00

12,70

15,20

2011

spolu

735,17

13,00

0,36

226,00

12,70

15,20

610

620

630

750,30

13,60

0,37

237,00

13,30

16,00

2012

spolu

750,30

13,60

0,37

237,00

13,30

16,00

Na základe čl. I § 53 ods. 4 písm. a) zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi jedenkrát ročne preukázanú hodnotu vakcíny proti chrípke, najviac vo výške 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak ju neuhrádza zdravotná poisťovňa zamestnanca. V roku 2008 boli vakcíny proti chrípke hradené zdravotnou poisťovňou zamestnanca. Na základe tejto skutočnosti predpokladáme, že aj v rokoch 2009 až 2012 bude zdravotná poisťovňa zamestnanca uhrádzať vakcíny proti chrípke. Z toho dôvodu predpokladáme, že vyčíslené finančné nebude potrebné zabezpečiť z prostriedkov zriaďovateľov.

1.5.Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti hepatitíde typu A a B pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

Neštátnych zriaďovateľov

610

620

630

11 254,54

203,00

6,30

3 556,00

200,00

240,00

2012

spolu

11 254,54

203,00

6,30

3 556,00

200,00

240,00

Na základe čl. I § 53 ods. 4 písm. b) zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi jedenkrát za 10 rokov 75 % preukázanej hodnoty vakcíny proti hepatitíde typu A a B, najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

1.6.Finančné náklady spojené s úhradou nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

620

630

8 133,23

149,00

8,50

2 615,00

147,00

176,00

2012

spolu

8 133,23

149,00

8,50

2 615,00

147,00

176,00

8

Na základe čl. I § 53 ods. 1 zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi preukázané náklady súvisiace s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti v trvaní desať pracovných dní po pätnástich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti a päť pracovných dní po každých ďalších piatich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti. Maximálne však do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

1.7.Finančné náklady spojené s novým systémom odmeňovania – nová platová tabuľka:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

3 877,46

24,00

1,50

170,00

12,00

13,00

620

1 364,8

8,50

0,50

60,00

4,00

5,00

630

1 164,98

2009

spolu

6407,24

32,50

2,00

230,00

16,00

18,00

610

10 084,90

90,90

4,50

485,00

27,00

32,00

620

3 869,37

32,00

1,60

170,00

9,60

11,50

630

3 302,65

2010

spolu

17 256,92

122,90

6,10

655,00

36,60

43,50

610

10 442,60

94,17

4,60

502,90

28,25

33,90

620

4 006,61

33,15

1,60

177,00

9,90

11,90

630

3 419,79

2011

spolu

17 869,00

127,32

6,20

679,90

38,15

45,80

610

10 810,18

97,44

4,76

520,36

29,23

35,00

620

4 147,65

34,30

1,70

183,00

10,30

12,30

630

3 540,17

2012

spolu

18 497,99

131,74

6,46

703,36

39,53

47,30

Na základe čl. III - § 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi tarifný plat. Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch sú zohľadnené finančné prostriedky potrebné na zvýšenie tarifných platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zaradených do platových tried a pracovných tried na základe čl. III § 5 a 5a zákona č. 553/2003 Z. z. (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe). Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch na roky 2010 a 2012 je zohľadnená ročná valorizácia stupnice platových taríf vo výške 3 %.

1.8.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

620

630

2009

spolu

610

2 271,08

41,40

2,95

621,90

34,90

41,90

2010

620

799,42

14,58

0,89

218,90

12,30

14,70

9

630

682,33

spolu

3 752,84

55,98

3,84

840,80

47,20

56,60

610

8 192,33

149,40

10,21

2 243,00

126,00

151,00

620

2 883,70

52,60

3,06

789,00

44,40

53,20

630

2 461,34

2011

spolu

13 537,37

202,00

13,27

3 032,00

170,40

204,20

610

12 104,65

220,00

45,20

3 302,00

185,50

222,60

620

4 260,84

77,00

13,46

1 162,00

65,30

78,40

630

3 636,77

2012

spolu

20 002,26

297,00

58,66

4 464,00

250,80

301,00

Na základe čl. III § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi kreditový príplatok za získaných 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený. Predpokladáme, že v roku 2009 pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nezíska požadovaný počet kreditov na získanie kreditového príplatku, v roku 2010 bude na školách 8 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok, v roku 2011 bude na školách 28 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok a v roku 2012 bude na školách 40 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok.

1.9.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

Položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

620

630

2009

Spolu

610

620

630

2010

Spolu

610

4 095,72

74,70

4,71

1 121,90

63,00

75,00

620

1 441,69

26,30

1,41

394,80

22,00

26,60

630

1 230,54

2011

Spolu

6 767,95

101,00

6,12

1 516,70

85,00

101,60

610

9 034,60

165,00

15,64

3 302,00

185,50

222,60

620

3 180,18

58,00

4,67

1 162,00

65,00

78,00

630

2 714,40

2012

spolu

14 929,18

223,00

20,31

4 464,00

250,50

300,60

Na základe čl. III - § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi kreditový príplatok za získaných 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený. Predpokladáme, že v roku 2009 a 2010 pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nezíska požadovaný počet kreditov na získanie kreditového príplatku, v roku 2011 bude 7 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok a v roku 2012 bude na školách 15 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok.

10

1.10.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku podľa čl. III § 14 ods. 1 vo výške 5 % - 10 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

Položka

MZ SR

610

90,4

620

31,8

630

2009

Spolu

122,2

610

271

620

95,5

630

2010

Spolu

366,5

610

279

620

98

630

2011

Spolu

377

610

287

620

101

630

2012

spolu

388

1.11.Finančné náklady spojené s financovaním príplatku uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

Položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

684,48

1,15

124,00

7,00

8,00

620

240,94

0,35

44,00

3,00

3,00

630

205,65

2009

Spolu

1 131,07

1,50

168,00

10,00

11,00

610

2 115,94

3,66

376,60

21,00

25,30

620

744,81

1,10

132,60

7,40

9,00

630

635,72

2010

Spolu

3 496,47

4,76

509,20

28,40

34,30

610

2 180,22

3,83

388,00

21,80

26,10

620

767,44

1,15

136,60

7,70

9,20

630

655,03

2011

Spolu

3 602,69

4,98

524,60

29,50

35,30

610

2 246,28

3,95

399,80

22,40

26,90

620

790,69

1,18

140,70

7,90

9,50

630

674,88

2012

spolu

3 711,86

5,13

540,50

30,30

36,40

Na základe čl. III - § 13b ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok za výkon špecializovanej činnosti – za vykonávanie činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Predpokladáme, že uvedený príplatok bude ročne poberať 6 000 pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov na školách a 1 500 na školských zariadeniach.

11

1.12.Finančné náklady spojené so zmenou systému priznávania príplatku za činnosť triedneho učiteľa:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €

Rok

Položka

MŠ SR

MPSVaR SR

MV SR

obcí

VÚC

neštátnych zriaďovateľov

610

180,74

0,04

620

63,62

0,01

630

54,30

2009

Spolu

298,66

0,05

610

558,72

12,94

620

196,67

3,88

630

167,86

2010

Spolu

923,25

16,82

610

575,69

14,02

620

202,64

4,21

630

172,96

2011

Spolu

951,30

18,23

610

593,14

15,00

620

208,78

5,30

630

178,20

2012

spolu

980,13

20,30

Na základe čl. III - § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi, ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti v sume 5 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený zvýšenej o 24 %, do ktorej je zaradený, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach alebo vo viacerých triedach. Vykvantifikovaný rozpočtový dôsledok súvisí so zmenou výpočtu príplatku za činnosť špecializovanej činnosti.

2.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva školstva SR

•na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 906,91 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 6 013,00 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 6 203,39 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 25 774,03 tis. €,

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 7 837,09tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 25 429,48 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 42 728,3 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 58 121,41 tis. €,

•spolu

ov roku 2009 vo výške približne 8 744,0 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 31 442,47 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 48 931,70 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 83 895,45 tis. €.

12

Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov boli zohľadnené odsúhlasené počty pedagogických zamestnancov, ktoré zohľadňujú zvyšovanie počtu pedagogických zamestnancov z dôvodu znižovania počtu žiakov v triedach na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.462/2008 Z. z.

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva školstva SR na rok 2009 budú vykryté z rozpočtu Ministerstva školstva SR na rok 2009. V celkových vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch návrhu zákona na rok 2009 je zapracovaný objem výdavkov vo výške 8 744 tis. €, ktorý je schválený v štátnom rozpočte na rok 2009 na zavedenie systému kariérového rastu pedagogických zamestnancov.

Vykvantifikové rozpočtové dôsledky v rozpočte Ministerstva školstva SR na roky 2010 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva školstva SR na roky 2009 až 2011 (schválený rozpočet na rok 2010 je vo výške 1 267 781 tis. € na normatívne výdavky regionálneho školstva a 62 543 tis. € na nenormatívne výdavky regionálneho školstva a schválený rozpočet na rok 2011 je vo výške 1 313 194 tis. € na normatívne výdavky regionálneho školstva a 62 545 tis. € na nenormatívne výdavky regionálneho školstva). Pri kvantifikácii rozpočtového dôsledku na rok 2012 sa vychádzalo z rozpočtu schváleného na rok 2011, nakoľko Ministerstvo školstva SR nemá na rok 2012 schválený rozpočet. Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť akreditačnej rady budú realizované v rámci limitu schválených výdavkov kapitoly Ministerstva školstva SR na jednotlivé roky.

Pri výpočte prevádzkových nákladov sa postupovalo podľa nariadenia vlády SR č. 380/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia (prevádzkové náklady sú viazané na mzdové náklady, z celkového normatívneho príspevku predstavujú osobné náklady 9/11 a prevádzkové náklady 2/11). Zároveň vo vykvantifikovaných finančných prostriedkoch na prevádzkové náklady je zohľadnený rozpočtový dôsledok vyplývajúci z čl. I § 53 ods. 1 (rekondičné pobyty), čl. I § 53 ods. 4 písm. a) (vakcína proti chrípke), čl. I § 53 ods. 4 písm. b) (vakcína proti hepatitíde A,B) a náklady na materiálne vybavenie akreditačnej rady.

Vykvantifikové rozpočtové dôsledky v rozpočte Ministerstva školstva SR zohľadňujú finančné prostriedky potrebné pre školy všetkých zriaďovateľov (vrátane neštátnych zriaďovateľov), v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie (základné a stredné školy) a základné umelecké školy, materské školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Zriaďovateľom uvedených škôl a školských zariadení sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu Ministerstva školstva SR na základe zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch v rozpočte Ministerstva školstva SR sú zohľadnené finančné prostriedky pre odborných zamestnancov v roku 2009 vo výške približne 478 tis. €, v roku 2010 vo výške približne 1 945 tis. €, v roku 2011 vo výške približne 2 258 tis. € a v roku 2012 vo výške približne 3 074 tis. € nasledovne:

Rozpočtový dôsledok

Rok

Položka

Predpokladaný dopad na rozpočet MŠ SR v tis. €

610

620

Finančné náklady spojené s financovaním pracovného voľna odborných zamestnancov

2009

630

13

Spolu

610

176,4

620

62,1

630

53,01

2010

Spolu

291,54

610

181,71

620

63,97

630

54,6

2011

Spolu

300,29

610

187,27

620

65,92

630

56,26

v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie

2012

Spolu

309,46

610

3,51

620

1,24

630

1,06

2009

Spolu

5,81

610

10,62

620

3,74

630

3,19

2010

Spolu

17,54

610

11,25

620

3,96

630

3,38

2011

Spolu

18,59

610

11,11

620

3,91

630

3,34

Finančné náklady pri obmedzenom výkone činnosti odborného zamestnanca

2012

Spolu

18,36

610

620

630

20,00

2009

Spolu

20,00

610

620

630

20,15

2010

Spolu

20,15

610

620

630

21,17

2011

Spolu

21,17

610

620

630

22,24

Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti chrípke pre odborných zamestnancov

2012

Spolu

22,24

610

620

630

333

Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti hepatitíde typu A a B pre odborných zamestnancov

2012

Spolu

333

610

620

630

124,5

Finančné náklady spojené s úhradou nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej

2012

Spolu

124,5

14

starostlivosti pre odborných zamestnancov

610

274,18

620

96,51

630

82,37

2009

Spolu

453,06

610

910,9

620

349,49

630

298,31

2010

Spolu

1 558,70

610

938,60

620

360,12

630

307,38

Finančné náklady spojené s novým systémom odmeňovania – nová platová tabuľka

2011

Spolu

1 606,09

610

976,18

620

374,54

630

319,68

2012

Spolu

1 670,40

610

620

630

2009

Spolu

610

34,81

620

12,25

630

10,46

2010

Spolu

57,52

610

126,44

620

44,51

630

37,99

2011

Spolu

208,93

610

230,97

620

81,30

630

69,39

Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify

2012

Spolu

381,66

610

620

630

2009

Spolu

610

620

630

2010

Spolu

610

62,77

620

22,09

630

18,86

2011

Spolu

103,72

610

129,34

620

45,53

630

38,86

Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify

2012

Spolu

213,73

3.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva zdravotníctva SR

15

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 122,2 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 366,5 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 377 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 388 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR na roky 2009 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR.

4.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

•na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 15 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 87 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 90 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 445 tis. €,

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 32,5 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 178 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 430 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 651 tis. €,

•spolu

ov roku 2009 vo výške približne 47,5 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 265 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 520 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 1 096 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2009 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

5.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva vnútra SR

•na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 0,33 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 12,12 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 12,15 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 27,8 tis. €,

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 3,55 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 31,52 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 48,80 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 110,86 tis. €,

•spolu

ov roku 2009 vo výške približne 3,88 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 43,64 tis. €,

16

ov roku 2011 vo výške približne 60,95 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 138,68 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva vnútra SR na roky 2009 až 2012 bude vykrytý v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva vnútra SR.

6.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet obcí

•na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 236 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 1 337,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 1 383,1 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 7 601,5 tis. €,

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 398 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 2 005 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 5 753,2 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 10 171,86 tis. €,

•spolu

ov roku 2009 vo výške približne 634 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 3 342,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 7 136,3 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 17 773,36 tis. €.

Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty obcí, budú vykryté medziročným rastom príjmov obcí.

7.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet samosprávnych krajov

•na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 15 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 74 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 79,5 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 42701 tis. €,

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 26 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 112,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 323 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 571,13 tis. €,

•spolu

ov roku 2009 vo výške približne 41 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 186,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 402,55 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 998,23 tis. €.

Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty samosprávnych krajov budú vykryté medziročným rastom príjmov samosprávnych krajov.

17

8.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet neštátnych zriaďovateľov

•na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 14 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 89,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 92,9 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 511,6 tis. €,

•na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 29 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 134,4 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 386,9 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 685,3 tis. €,

•spolu

ov roku 2009 vo výške približne 43 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 223,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 479,8 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 1196,9 tis. €.

Neštátni zriaďovatelia základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení môžu na základe čl. III bod 1 - § 1 ods. 1 písm. k zákona č. 553/2003 Z. z. pri odmeňovaní postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty neštátnych zriaďovateľov budú vykryté z rozpočtov neštátnych zriaďovateľov.

9.Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu výberu poplatkov vo výške 40 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za akreditáciu programu kontinuálneho vzdelávania od žiadateľov o vydanie akreditácie. V roku 2009 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania budú akreditovať 200 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2009 v celkovej sume 14 306 €. V roku 2010 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania budú akreditovať 800 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2010 v celkovej sume 59 749 €. V roku 2011 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania budú akreditovať 400 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2011 v celkovej sume 30 936 €. Tento pozitívny vplyv nie je zohľadnený vo vyššie uvedených rozpočtových dôsledkoch návrhu zákona.

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave III Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Hlave VIII Zamestnanosť a Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-sekundárnom

Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01), Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01), Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01), Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26.7.2006)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

19

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-278/03 Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (2005) Zb. roz. ESD I-03747

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: - Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004, - Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – 1. máj 2004, - Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní - 1. máj 2004, - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) – 15. august 2008.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

20

(antidiskriminačný zákon). Smernica Rady 2000/43/ES bola prebratá do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica Rady 2000/78/ES bola prebratá do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

21

277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bola prebratá do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

22

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že predmetom zákona okrem povinností a práv a predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odborných činností sú ďalšie skutočnosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na výkon a sociálne postavenie pedagogického a odborného zamestnanca. V zmysle ustanovenia odseku 2 sa tento zákon vzťahuje na všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí svoju pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť vykonávajú v súvislosti s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov až do ukončenia ich prípravy na povolanie v rámci vzdelávania v základných školách a v stredných školách. Z uvedeného vyplýva, že zákon sa vzťahuje na pedagogických a odborných zamestnancov nielen v odvetvovej pôsobnosti Ministerstva školstva SR (materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy, jazykové školy, školské poradenské zariadenia a ďalšie školské zariadenia), ale aj v školách a zariadeniach v pôsobnosti iných rezortov ako Ministerstvo vnútra SR (stredné školy), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (detské domovy, Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu a pod.). Zákon sa taktiež vzťahuje na pedagogických zamestnancov organizácií, ktoré zabezpečujú kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Podľa odseku 3 pedagogickí a odborní zamestnanci vykonávajúci pedagogickú činnosť a odbornú činnosť v školách a školských zariadeniach v rezortnej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra podliehajú určitým špecifikám a preto sa ustanovuje primeranosť pôsobnosti zákona na pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v tomto rezorte. Podľa odseku 4 sa tento zákon nevzťahuje na učiteľov vysokých škôl.

K § 2:

Ustanovenie tohto zákona vymedzuje pojmy doteraz používané vo všeobecne záväzných právnych predpisoch nižšej právnej sily a zároveň vymedzuje nové pojmy. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný zákon rieši problematiku pedagogických a odborných zamestnancov vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu, ktoré upravuje zákon o výchove a vzdelávaní t. j. najdlhšie do získania stupňa vzdelania – vyššie odborné vzdelanie.

K § 3:

Uvedené ustanovenie definuje pedagogického zamestnanca ako zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť. Výkon pedagogickej činnosti sa v zmysle uvedeného ustanovenia chápe ako komplex všetkých činností, ktoré musí pedagogický zamestnanec vykonávať pri poskytovaní výchovy a vzdelávania či už vo forme priameho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia (napr. vyučovacia hodina zabezpečovaná učiteľom alebo hodina výchovnej činnosti zabezpečovaná vychovávateľom) alebo s tým súvisiacimi ostatnými činnosťami. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné do výkonu pedagogickej činnosti zahŕňať aj ostatné činnosti, ktoré pedagogický zamestnanec vykonáva mimo priameho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia a ktoré buď bezprostredne nadväzujú na samotný výkon (opravy písomných prác, styk so zákonným zástupcom a pod.) alebo predchádzajú výkonu (príprava na výkon, sebavzdelávanie, hospitačná činnosť a pod.). Všeobecne možno povedať, že pedagogický zamestnanec je viazaný výkonom

23

pedagogickej činnosti nielen v čase vyučovania ale aj mimo neho. Toto predkladateľ chápe ako špecifikum pedagogickej profesie oproti iným povolaniam (profesiám). Predmetné ustanovenie v ods. 3 vymedzuje priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť ako priamu vyučovaciu činnosť, ktorou sa uskutočňujú školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, resp. ako priamu výchovnú činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program. V odsekoch 4 až 6 sa ustanovuje základný úväzok pedagogického zamestnanca ako časť týždenného pracovného času a priama výchovno-vzdelávacia činnosť nad rámec základného úväzku ako práca nadčas. Kompetenciu ustanoviť úväzok pre pedagogického zamestnanca má riaditeľ školy alebo školského zariadenia najviac na obdobie školského roka, v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí sa pedagogickým zamestnancom ustanovuje na obdobie kalendárneho roka. Ak riaditeľ určí vyučovaciu hodinu alebo hodinu výchovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi nad základný úväzok, vzniká zamestnancovi právny nárok na plat za jednu hodinu práce nadčas. Obdobný právny nárok vzniká aj vedúcemu pedagogickému zamestnancovi okrem štatutárneho orgánu. V záujme ochrany, tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu pedagogickej profesie, pri výkone pedagogickej činnosti sa pedagogický zamestnanec považuje za verejného činiteľa. Toto ustanovenie je obdobné, ako je zabezpečená ochrana napr. kontrolóra (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), člena poľnej stráže (§ 5 ods. 4 zákona č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži), zamestnanca daňového úradu (§ 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, v znení neskorších predpisov), zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu (§ 13a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov), zamestnanca pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 45a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inšpektora práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov).

K § 4:

Toto ustanovenie definuje odborného zamestnanca ako zamestnanca, ktorý vykonáva odborné podporné činnosti smerujúce k dieťaťu, žiakovi, zákonnému zástupcovi a pedagogickému zamestnancovi. V záujme ochrany, tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu odbornej činnosti, pri výkone odbornej činnosti sa odborný zamestnanec považuje za verejného činiteľa. Toto ustanovenie je obdobné, ako je zabezpečená ochrana napr. kontrolóra (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), člena poľnej stráže (§ 5 ods. 4 zákona č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži), zamestnanca daňového úradu (§ 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, v znení neskorších predpisov), zamestnanca vykonávajúceho finančnú kontrolu (§ 13a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov), zamestnanca pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 45a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inšpektora práce (zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o

24

zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov).

K § 5:

Toto ustanovenie definuje práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov. Zákon garantuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi ochranu pred neodborným zasahovaním do výkonu jeho činnosti a to najmä z dôvodu predchádzania laického zasahovania, ku ktorému môže niekedy dochádzať zo strany rodiča, zriaďovateľa a pod., napr. pri výbere vyučovacích metód a foriem. Zároveň sa ponechávajú kompetencie rodičovi a zriaďovateľovi, ako „objednávateľovi“ výchovy a vzdelávania, zasahovať do obsahu vzdelávania pri tvorbe školských vzdelávacích programov alebo výchovných programov školských zariadení. Z dôvodu zvýšenia počtov agresívnych útokov na pedagogických a odborných zamestnancov, tak zo strany žiakov ako aj zo strany ich zákonných zástupcov sa navrhuje ochrana pedagogického alebo odborného zamestnanca. Ustanovenia pojednávajúce o ochrane pedagogických a odborných zamestnancov pred protiprávnym konaním iných subjektov pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania majú za cieľ prispieť k zníženiu výskytu akýchkoľvek foriem možného diskriminačného konania. Zákon nielen zamedzuje diskriminačnému konaniu, ale taktiež poskytuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi možnosť domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu. Pritom sa nevylučujú iné nápravné prostriedky, ktoré v prípade diskriminácie poskytujú osobitné právne predpisy (napr. podanie podnetu na Inšpektorát práce). Na účely tohto zákona sa zásada rovnakého zaobchádzania rozumie v širšom kontexte teda každý pedagogický a odborný zamestnanec prostredníctvom súdu môže dosiahnuť ochranu nielen pred diskrimináciou ale aj pred inými formami porušenia zásady zaobchádzania akými sú napr. šikanovaním zo strany predstavených, mobbingu a bossingu. Zákon taktiež ustanovuje následnú právnu ochranu pedagogického a odborného zamestnanca pri podaní nápravných prostriedkov voči zamestnávateľovi a to cez zákaz akéhokoľvek prenasledovania alebo postihovania za uplatnené nápravné prostriedky. Zákon prostredníctvom úpravy zákazu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania transponuje do nášho právneho poriadku podstatné ustanovenia smerníc Európskeho práva, čím sa tento zákon stáva úplne zhodný s právnymi štandardmi iných krajín Európskej únie. V záujme zachovania objektivity, nestrannosti a nezaujatosti sa ustanovuje, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec sa musí zdržať takého konania, ktoré by jeho nestrannosť a nezaujatosť mohli ovplyvniť. Takýmto konaním je napríklad prijatie alebo vyžadovanie daru alebo inej výhody, aby on poskytol výhodu inej osobe (napríklad pri hodnotení a klasifikácii žiaka a podobne). Za takéto konanie sa nepovažujú dary, ktoré sú obvyklé, napríklad kvety alebo sladkosť pri príležitosti Dňa učiteľov, ukončenia školského roka, alebo dar triednemu učiteľovi pri stužkovej slávnosti a pod. Toto ustanovenie sa navrhuje aj v nadväznosti na postavenie pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ako verejného činiteľa.

K § 6:

Základným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti je splnenie všeobecných predpokladov na výkon prác vo verejnom záujme. Špecifickými požiadavkami, ktoré ustanovuje tento zákon je požiadavka ovládať štátny jazyk, ktorý je podľa zákona o výchove a vzdelávaní aj vyučovacím jazykom a pre vyučovanie náboženstva a náboženskej

25

výchovy je to požiadavka poverenia podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

K § 7:

V zmysle uvedeného ustanovenia splní kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odborných činností ten, kto získal požadovaný stupeň vzdelania pre príslušnú podkategóriu (úplné stredné, vyššie odborné, bakalárske, magisterské alebo inžinierske) a zároveň tento stupeň vzdelania získal v požadovanom odbore vzdelania, t. j. v odbore, ktorý je zameraný na prípravu pedagogických zamestnancov (napr. učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy) alebo v nepedagogických študijných odboroch s požiadavkou doplniť si pedagogickú spôsobilosť, alebo na prípravu odborných zamestnancov.

V zmysle ustanovenia odseku 2 zákonodarca požaduje, aby učiteľ základnej školy, strednej školy, jazykovej školy, učiteľ kontinuálneho vzdelávania a odborný zamestnanec získal najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. U pedagogických zamestnacov uvedených v písmene a) až c) sa požaduje najmenej stupeň vzdelania, ktorý je uvedený v texte tohto ustanovenia.

Zákon zároveň ustanovuje povinnosť, že ak pedagogický zamestnanec vykonáva pedagogickú činnosť v školách a školských zariadeniach s výchovno-vzdelávacím programom pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, musí získať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky. Podľa ustanovenia odseku 3 sa vyžaduje na výkon pedagogickej činnosti u učiteľa základnej a strednej školy (napr. matematika, fyzika) aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov (matematika, fyzika) v rozsahu najmenej jednej polovice mínus jedna hodina svojho základného úväzku (napr. 22 : 2 = 11, 11 – 1 = 10). Z uvedeného vyplýva, že ak v súčasnosti je základný úväzok učiteľa strednej školy 22 hodín, považuje sa za kvalifikovaného, ak odučí najmenej 10 hodín svojich aprobačných predmetov. Ustanovenie v ods. 4 umožňuje u učiteľov základnej a strednej školy znížiť túto požiadavku pri ohrození zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu. Uplatnenie zníženia požiadavky na vyučovanie aprobačných predmetov predkladateľ odôvodňuje špecifickými požiadavkami na zabezpečenie pedagogického procesu, napr. málotriedne školy, školy bez paralelných tried, začínajúce školy alebo školy, ktoré postupne prechádzajú na nový vzdelávací program. Špecifiká vzdelávacieho programu zameraného na vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si nevyžadujú uplatňovanie princípu vyučovania aprobačných predmetov učiteľa. V záujme odbornosti a kvality vyučovania v stredných zdravotníckych školách sa od učiteľov odborných zdravotníckych predmetov vyžaduje aj dvojročná odborná prax v príslušnej špecializácii.

K § 8:

Uvedené ustanovenie upravuje spôsob a rozsah doplnenia si kvalifikačných predpokladov pedagogickými zamestnancami, ktorí získali požadovaný stupeň vzdelania v inom ako požadovanom odbore vzdelávania. Takíto zamestnanci si doplnia kvalifikačný predpoklad vzdelávaním, ktoré im umožní získať kompetencie v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo odborného výcviku. Zamestnanci škôl alebo školských zariadení so vzdelávacím alebo výchovným programom pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú povinní získať kompetencie v oblasti špeciálnej pedagogiky. Podľa ustanovenia odseku 2 si uvedené kvalifikačné predpoklady doplnia pedagogickí zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním štúdiom na vysokej škole. Môže ho zabezpečovať len vysoká škola, ktorá má

26

akreditovaný učiteľský študijný program druhého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že napr. ak ide o učiteľa odborného predmetu v strednej odbornej škole, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Bratislave doplní si kvalifikačné predpoklady v študijnom programe učiteľstvo technických profesijných predmetov (doplňujúce pedagogické štúdium). Pedagogický zamestnanec, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie si doplní kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v strednej odbornej škole v pomaturitnom kvalifikačnom odbore, resp. ak ide o majstra odbornej výchovy, vychovávateľa alebo pedagogického asistenta aj v organizácii zriadenej ministerstvom na zabezpečenie úloh v oblasti kontinuálneho vzdelávania. Podobne sa postupuje pri dopĺňaní kvalifikačných predpokladov v oblasti špeciálnej pedagogiky, resp. dopĺňaní kvalifikačných predpokladov v oblasti ďalšieho študijného odboru alebo aprobačného predmetu.

K § 9:

Predmetné ustanovenie nad rámec zákona o výkone práce vo verejnom záujme, v záujme ochrany detí a žiakov podmieňuje výkon pedagogickej činnosti a odborných činností bezúhonnosťou. Bezúhonným môže byť aj ten, kto spáchal trestný čin z nedbanlivosti, ak ho nespáchal v súvislosti s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že pedagogickým alebo odborným zamestnancom nemôže byť ten, kto bol odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin (pri ktorom bol preukázaný úmysel) a ani ten, kto bol odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak bol spáchaný v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti (napr. úraz žiaka zapríčinený zanedbaním pedagogického dozoru). Podmienky bezúhonnosti sa preukazujú pred nástupom do zamestnania a musia byť plnené počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom a z uvedeného dôvodu sa ukladá pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi povinnosť oznámiť svojmu zamestnávateľovi stratu bezúhonnosti. Na základe podnetov zo strany odbornej verejnosti a rodičovskej verejnosti je potrebné v záujme ochrany dieťaťa vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré umožní chrániť dieťa už od okamihu, v ktorom je preukázaných toľko skutočností, že sa začne trestné stíhanie pedagogického alebo odborného zamestnanca za spáchanie trestného činu. Podľa ustanovenia odseku 3 v takomto prípade zamestnávateľ obmedzí výkon činnosti pedagogického alebo odborného zamestnanca tak, aby nemohlo prísť k jeho priamemu pôsobeniu na dieťa (napr. nevyučuje, nevykonáva pedagogickú činnosť a odborné činnosti). Ďalšie náležitosti (napr. plat) sa navrhuje riešiť obdobným spôsobom ako u zamestnanca v štátnej službe (§ 33 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.).

K § 10:

Pedagogický a odborný zamestnanec zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov v bezprostrednom kontakte, preto doterajšie prieskumy dokázali z jednej strany vysokú psychickú záťaž na týchto zamestnancov a prax preukázala „nevhodnosť“ niektorých zamestnancov na výkon tejto činnosti (napr. používanie fyzických trestov, agresívne správanie, sexuálne deviácie). Z uvedených dôvodov predpokladom pre výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti je okrem telesnej spôsobilosti, do ktorej patria aj komunikačné schopnosti, aj duševná spôsobilosť. Vplyvom záťaže, stresu a pod. sa môže zdravotná spôsobilosť počas výkonu zmeniť, alebo samotná záťaž odhalí možnosť straty duševnej alebo telesnej spôsobilosti zamestnanca, a preto sa zamestnávateľovi umožňuje vyžadovať preukázanie zdravotnej spôsobilosti aj počas výkonu

27

činnosti. V záujme ochrany zamestnanca zákon vytvára časový priestor na jej preukázanie. Až po uplynutí tejto lehoty, ak by zamestnanec nepreukázal zdravotnú spôsobilosť zamestnávateľ bude postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 11:

Vyučovacím jazykom alebo výchovným jazykom v školách a v školských zariadeniach je štátny jazyk. V štátnom jazyku sa vedie pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia, v ktorom je vyučovacím jazykom alebo výchovným jazykom jazyk národnosti alebo v škole s druhým vyučovacím jazykom, ktorým je cudzí jazyk. Z uvedeného dôvodu, všetci pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci musia ovládať štátny jazyk. Od zamestnancov, ktorí získali vzdelanie v školách s vyučovacím jazykom slovenským a taktiež s vyučovacím jazykom národnosti na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje skúška zo štátneho jazyka z toho dôvodu, že v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, všetci vykonali maturitnú skúšku z jazyka slovenského. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí získali požadované vzdelanie v inom jazyku ako štátnom (napr. absolventi strednej prípadne vysokej školy v Českej republike), preukazujú ovládanie štátneho jazyka na požadovanej úrovni vykonaním skúšky zo štátneho jazyka. Takúto skúšku možno vykonať len na vysokej škole, ktorá má oprávnenie na štátne skúšky z jazyka slovenského alebo pripravujú budúcich učiteľov Slovenského jazyka. Zamestnanci so stredným vzdelaním vykonávajú takúto skúšku na strednej škole. Skúšku z ovládania štátneho jazyka sa nevyžaduje od učiteľov cudzieho jazyka v jazykových školách, učiteľov predmetov, ktoré sa vyučujú v cudzom jazyku v školách s bilingválnym vzdelávaním a od zahraničných lektorov. Títo zamestnanci sú v pedagogickom procese využívaní práve z toho dôvodu, že cudzí jazyk je ich materinským a dokonca ovládanie štátneho jazyka môže byť do určitej miery kontraproduktívne. Keďže škole, ktorá vykonáva predmetné skúšky, vznikajú príslušné prevádzkové a mzdové náklady, umožňuje zákon za vykonanie skúšky vyberať poplatky, ktoré sú príjmom školy. Výška poplatku sa určuje ako 10% násobok sumy životného minima t.j. tak, aby nebola príliš zaťažujúca pre zamestnanca. Vykonanie jazykovej skúšky musí byť preukázateľné a z uvedeného dôvodu sa ukladá škole, ktorá skúšku zabezpečuje vyhotoviť protokol podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie. Zákon umožňuje vykonať aj opravnú skúšku. V záujme ochrany zamestnanca a najmä poskytnutia potrebného času na opätovnú prípravu zákon určuje minimálne 30 dňovú lehotu na najskoršie opakovanie skúšky. V žiadnom prípade však vykonanie skúšky neoprávňuje zamestnanca vyučovať predmet slovenský jazyk a literatúra.

K § 12:

Ustanovenie vymenúva kategórie pedagogických zamestnancov. Pri zabezpečovaní výchovy a vzdelávania naďalej zohrávajú prvoradú úlohu učitelia a vychovávatelia, v odbornom školstve aj majstri odbornej výchovy.

K § 13:

Za učiteľa považuje zákon pedagogického zamestnanca, ktorý vyučuje v rámci uskutočňovania školského vzdelávacieho programu, ktorého absolvovaním sa získa stupeň vzdelania (všetky školy, ktorým zákon o výchove a vzdelávaní predpisuje poskytovanie výchovy a vzdelávania na

28

základe školského vzdelávacieho programu, napr. materská škola, základná škola, stredná škola, základná umelecká škola, jazyková škola a pod.) Za učiteľa sa však považuje aj pedagogický zamestnanec, ktorý poskytuje kontinuálne vzdelávanie v intenciách tohto zákona. Podľa toho, aký stupeň vzdelania poskytuje vzdelávací program, ktorý učiteľ zabezpečuje, sa učitelia zaraďujú do podkategórií, ktorých názov sa odvodzuje od týchto stupňov (primárne vzdelanie – učiteľ primárneho vzdelávania).

K § 14:

Kategória majster odbornej výchovy sa nečlení na podkategórie z dôvodu povahy výkonu pedagogickej činnosti v tejto kategórii; odborný výcvik je rovnaký v stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach. Zároveň je to jediná kategória pedagogických zamestnancov, u ktorých sa v prvom rade sleduje plnenie kvalifikačných predpokladov na neučiteľské vzdelanie – požiadavka je, aby bol pedagogický zamestnanec vyučený v odbore a mal najmenej 3.-ročnú prax v príslušnom odbore a doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a). (v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky odborného výcviku). Z uvedeného vyplýva, že na majstra odbornej výchovy je kladená požiadavka dobre ovládať a najmä mať praktické zručnosti na výkon tých činností, na ktoré sa žiaci v rámci učebného odboru alebo študijného odboru pripravujú.

K § 15:

Vychovávateľ je kategória pedagogického zamestnanca, ktorý zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom výchovného programu t.j. prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý neposkytuje stupeň vzdelania.

K § 16:

Pedagogický asistent je pedagogický zamestnanec, ktorý v rámci výkonu pedagogickej činnosti asistuje učiteľovi, vychovávateľovi alebo majstrovi odbornej výchovy; od toho sa odvíja aj názov jednotlivých podkategórií pedagogických asistentov (asistent učiteľa, asistent vychovávateľa a asistent majstra odbornej výchovy). Odsek 1 presne definuje poslanie asistenta. Slová „podieľa sa“ vyjadrujú, že pedagogický asistent nepracuje samostatne, ale pod vedením príslušného pedagogického zamestnanca.

Z dôvodu osobitosti výkonu pedagogickej činnosti v kategórii pedagogický asistent, ktorý sa len podieľa na plnení školského výchovno-vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za jeho splnenie, sa obmedzuje v zmysle ustanovenia pôsobnosť zákona na týchto pedagogických zamestnancov tak, že sa im neumožňuje vykonávať atestácie a neumožňuje sa im zaradenie do kariérových pozícií, čím ale nie je dotknutá ich povinnosť kontinuálne sa vzdelávať.

K § 17:

Zahraničný lektor v zmysle uvedeného ustanovenia pracuje pod vedením učiteľa cudzieho jazyka. Jeho úlohou je rozvíjať praktické zručnosti žiakov v oblasti používania cudzieho jazyka – konverzácia. V praxi sa často nesprávne vysvetľuje jeho status, pričom často dochádza k zámene so zahraničným učiteľom cudzieho jazyka. Ak takýto pedagogický zamestnanec vedie hodinu

29

samostatne, robí si pedagogickú diagnostiku a hodnotenie, ide o zahraničného učiteľa, a nie o zahraničného lektora. Z dôvodu osobitosti výkonu pedagogickej činnosti v kategórii zahraničný lektor, ktorý sa len podieľa na plnení školského výchovno-vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za jeho splnenie, obmedzuje sa v zmysle ustanovenia pôsobnosť zákona na týchto pedagogických zamestnancov tak, že sa im neumožňuje vykonávať atestácie a neumožňuje sa im zaradenie do kariérových pozícií, čím ale nie je dotknutá ich povinnosť kontinuálne sa vzdelávať.

K § 18:

Tréner športovej školy alebo triedy je pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje a rozvíja praktické zručnosti v športe, a preto sa vyžaduje trénerská kvalifikácia.

K § 19:

Predmetné ustanovenie člení odborných zamestnancov na kategórie. Účelom výkonu odborných činností je zvýšenie úspešnosti žiakov vo vzdelávaní. Kategórie odborných zamestnancov sa nečlenia na podkategórie.

K § 20:

Kategórie psychológ a školský psychológ je potrebné odlíšiť, nakoľko diagnostiku môže podľa tohto zákona vykonávať len psychológ v poradenskom zariadení, nie však psychológ v pracovnom postavení školského psychológa, ktorý svoju činnosť vykonáva v škole. Jednak by nebolo únosné vybavovať školy rovnakými batériami diagnostických testov, keďže je vybudovaný dostupná sieť poradenských zariadení, jednak podľa zákona č. 245/2008 Z. z. vyjadrenia napr. k školskej integrácii žiakov pre príslušnú školu musí vydať nezaujaté poradenské zariadenie po ním vykonanej diagnostike. Kompetencie školského psychológa nevylučujú orientačnú diagnostiku pre uplatnenie potreby vlastných terapeutických postupov a pomoc pedagógom, špeciálnym pedagógom, výchovným poradcom a i. Okrem vyššie uvedených dôvodov platí, že kým psychológom v poradenskom zariadení môže byť len psychológ, ktorý je absolventom jednoodborového štúdia psychológie, činnosti školskej psychológie môže vykonávať aj absolvent nového študijného programu „školská psychológia“.

K § 21:

Na riešenie problémov a poskytovanie pomoci deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou v oblasti porúch vývinu reči, chýb reči a i. je určená pracovná pozícia odborného zamestnanca pod názvom školský logopéd. Je to absolvent študijného odboru – logopédie, alebo absolvent vysokoškolského štúdia v predchádzajúcom období nazývaného učiteľstvom pre deti s chybami reči. Jeho uplatnenie je najmä vo vzdelávacích programoch ako predškolská príprava, prvý stupeň základnej školy a samozrejme v oblasti špeciálneho školstva. Slovom „školský“ sa v tomto prípade odlišuje logopéd pracujúci v rezorte školstva od logopéda pracujúceho v rezorte zdravotníctva.

30

K § 22:

Úlohy a postavenie školského špeciálneho pedagóga boli upravené v predchádzajúcom právnom predpise, ktorým bol zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, v záujme skvalitnenia integračných procesov žiakov so zdravotným znevýhodnením do systému bežného školstva ; špeciálny pedagóg, ktorý okrem priamej špeciálnopedagogickej pomoci deťom a žiakom priamo v poradenských zariadeniach, vykonáva aj špeciálnopedagogickú diagnostiku, je členom tímu odborných zamestnancov v uvedenom zariadení, ktorý sa vyjadruje k odporúčaniam pre zaradenie dieťaťa do školskej integrácie alebo špeciálnej školy. Terénny špeciálny pedagóg je vysoko špecializovaným špeciálnym pedagógom na určitý druh a stupeň zdravotného postihnutia (nevidiace deti, nepočujúce deti, deti s ťažkým stupňom autizmu...) s dostatočnou praxou v príslušnom type špeciálnej školy, ktorý okrem vykonávania diagnostiky najmä poskytuje poradenstvo a odborné inštruktáže dieťaťu a jeho rodičom priamo v škole, v rodine, ale aj pedagógom, špeciálnym pedagógom, školským špeciálnym pedagógom , ktorí nie sú špecialistami na určitý druh alebo stupeň zdravotného postihnutia, ale majú príslušné dieťa vo svojej starostlivosti.

K § 23:

Liečebný pedagóg bol doteraz využívaný najmä v reedukácii detí a žiakov s narušeným psychosociálnym vývinom, ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení (diagnostické centrum, liečebno-výchovné sanatórium a pod.). Prax si v súčasnosti vyžaduje, aby takýto odborný zamestnanec mohol pôsobiť aj v bežných školách a v školských zariadeniach.

K § 24:

Ustanovenie kategórie sociálny pedagóg umožňuje školám a školským zariadeniam využívať služby tejto kategórie najmä vtedy, ak je vzdelávací alebo výchovný program zameraný na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo sociálne neprispôsobivým a pod.

K § 25:

V záujme sústavného skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, možností implementácie najnovších vedeckých poznatkov do obsahu vzdelávania a využívania nových foriem a metód výchovy, vzdelávania a suportívnych činností sa zavádza profesijný rozvoj. Kariérový systém je navrhnutý tak, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania, sebavzdelávania ale aj samotnou praxou získal nové, alebo rozvinul už nadobudnuté kompetencie, ktoré by mohol uplatniť v praxi a zároveň aby zvyšovali jeho spoločenský status.

K § 26:

Zákon navrhuje taký kariérový systém, ktorý umožní každému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi preukázať príslušné kompetencie, ktoré uplatní v rámci vertikálneho rastu alebo v rámci horizontálneho rastu. Pri vertikálnom raste hovoríme o kariérovom stupni a pri horizontálneho raste hovoríme o kariérovej pozícii zamestnanca.

K § 27:

31

Pedagogický alebo odborný zamestnanec, ktorý nastupuje prvýkrát do zamestnania, v ktorom bude vykonávať pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť, sa zaradí do kariérového stupňa – začínajúci pedagogický zamestnanec, začínajúci odborný zamestnanec. Do tohto kariérového stupňa bude zaradený aj vtedy, ak neúspešne vykonal adaptačné vzdelávanie a znovu sa uchádza o pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť u iného zamestnávateľa. Samostatným zamestnancom sa môže zamestnanec stať vtedy, ak úspešne vykonal adaptačné vzdelávanie. Zákon definuje kariérový rast ako rast kompetencií v príslušnej kategórii. Ak teda vychovávateľ úspešne vykonal prvú atestáciu v kategórii vychovávateľ a chce sa uplatniť v kategórii učiteľ (ak spĺňa kvalifikačné predpoklady), nemôže ho zamestnávateľ zaradiť do kariérového stupňa učiteľ s prvou atestáciou, ale len do stupňa samostatný učiteľ. Na základe skutočnosti, že prax vo výkone pedagogickej činnosti už má, nezaraďuje sa do kariérového stupňa začínajúci zamestnanec. Do stupňa samostatný zamestnanec sa zaradí aj taký zamestnanec, ktorý síce spĺňal kvalifikačné predpoklady, ale na nižšom požadovanom stupni vzdelania (napr. učiteľka materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním). Ak získal prvú atestáciu v tomto stupni vzdelania a následne si získa vysokoškolský stupeň vzdelania (Bc.), zaradí sa do kariérového stupňa samostatný zamestnanec, teda je zaradený síce o stupeň nižšie, ale vo vyššej platovej triede. Podobne sa postupuje aj vtedy, ak ide o zamestnancov s druhou atestáciou. Zákon ukladá novému zamestnávateľovi povinnosť, že ak prichádza zamestnanec od iného zamestnávateľa a bude uskutočňovať svoj výkon (pedagogickú činnosť alebo odborné činnosti) v tej istej kategórii, musí ho zaradiť do toho istého kariérového stupňa, do akého bol zaradený u predchádzajúceho zamestnávateľa. V praxi sa stáva, že pedagogický zamestnanec si dopĺňa úväzok v inej kategórii napr. učiteľ si dopĺňa úväzok v kategórii vychovávateľ (učiteľ základnej školy v školskom klube detí). V tomto prípade platí, že kontinuálne vzdelávanie bude uskutočňovať v rámci kategórie, do ktorej bol zaradený t.j. ako učiteľ. Vzhľadom na to, že pedagogický asistent a zahraničný lektor nevykonávajú pedagogickú činnosť v plnom rozsahu ako ostatné kategórie zamestnancov, a nie sú na nich kladené také náročné kvalifikačné predpoklady, môžu svoj profesijný rozvoj uskutočňovať len do druhého kariérového stupňa samostatný zamestnanec. Po dosiahnutí tohto kariérového stupňa sa u neho nevylučuje kontinuálne vzdelávanie a sebavzdelávanie s cieľom získavania kreditov a z nich plynúci kreditový príplatok. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec s nižším vzdelaním ako je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa nemôže získať druhú atestáciu z dôvodu, aby bol motivovaný dosiahnuť najskôr vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

K § 28:

Začínajúci zamestnanec vykonáva pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť pod vedením zamestnanca špecialistu, ktorým je uvádzajúci zamestnanec, je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie, pri jeho ukončení preukazuje profesijné kompetencie, potrebné na samostatný výkon činností. Uvedené vzdelávanie musí ukončiť najneskôr do dvoch rokov od vzniku zamestnaneckého pomeru, v ktorom vykonáva pedagogickú činnosť alebo odborné činnosti. V praxi môžu nastať určité dôvody (napr. materská dovolenka, choroba a pod.) pre ktoré môže riaditeľ individuálne toto adaptačné obdobie predĺžiť. Z praktických dôvodov (najmä málotriedne školy) zákon umožňuje už začínajúcemu učiteľovi vykonávať špecializovanú činnosť triedneho učiteľa, ale len v jednej triede.

32

K § 29:

Samostatný zamestnanec je zamestnanec, ktorý ukončením adaptačného vzdelávania preukázal získanie príslušných profesijných kompetencií pre samostatný výkon. Zároveň môže vykonávať všetky špecializované činnosti okrem činnosti uvádzajúceho zamestnanca.

K § 30:

Vykonaním prvej atestácie preukázal zamestnanec, že získal príslušné profesijné kompetencie, ktoré ho oprávňujú na výkon činností, ktoré ustanovenie uvádza. Samozrejme môže vykonávať aj činnosti, ktoré vykonával ako samostatný zamestnanec.

K § 31:

Vykonaním druhej atestácie pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec preukázal kompetencie na výkon takých činností, ktoré môže využívať škola alebo školské zariadenie pri svojej ďalšej profilácii (školské vzdelávacie programy a výchovné programy podľa zákona o výchove a vzdelávaní). Vzhľadom na to, že školy a školské zariadenia nadobudnutím účinnosti zákona sa budú môcť uchádzať o vzdelávanie (aktualizačné, inovačné) svojich pedagogických alebo odborných zamestnancov, garantovanie programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré môžu predkladať školy alebo školské zariadenia, je v kompetenciách pedagogického zamestnanca s druhou atestáciou a odborného zamestnanca s druhou atestáciou. V záujme zvyšovania kvality výkonu pedagogickej činnosti a odbornej činnosti je predkladateľ presvedčený o správnosti zapojenia do aktívnej účasti pedagogických a odborných zamestnancov s druhou atestáciou v procese preukazovania kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov pri ich účasti v skúšobnej komisii pre prvú atestáciu. Využívanie nadobudnutých kvalifikačných predpokladov, profesijných kompetencií (získané vzdelávaním a sebavzdelávaním) a skúseností z výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odborných činností pedagogických a odborných zamestnancov s druhou atestáciou v národných a medzinárodných expertných komisiách, je z pohľadu predkladateľa významnou inováciou systému profesijného rozvoja.

K § 32:

Predmetné ustanovenie vymedzuje možnosť zamestnávateľa zaraďovať pedagogického alebo odborného zamestnanca pri výkone pedagogickej činnosti alebo odborných činností do kariérových pozícií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou „efektívneho fungovania“ škôl a školských zariadení. Ustanovením odseku 3 predkladateľ vymedzuje kompetencie riaditeľovi (školy, školského zariadenia) určovať kariérové pozície pedagogických alebo odborných zamestnancov špecialistov (napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor) alebo vedúcich pedagogických alebo odborných zamestnancov (napr. zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúci odborného úseku) vo vnútornom predpise. Riaditeľ určuje štruktúru kariérových pozícií na základe rozsahu vykonávaných činností školy alebo školského zariadenia, ktoré sú závislé napr. od počtu žiakov (počtu tried), ktorý určuje napríklad potrebu počtu zástupcov riaditeľa, triednych učiteľov, výchovných poradcov, psychológov, špeciálnych pedagógov, počtu zamestnancov. Počet špecialistov alebo vedúcich zamestnancov ovplyvňuje aj právne postavenie školy alebo školského zariadenia. Keďže financovanie školy alebo školského zariadenia zabezpečuje zriaďovateľ, ktorý by mal mať aj záujem na kvalite

33

poskytovaných výchovno-vzdelávacích služieb, zákon umožňuje vyžiadať si návrh vnútorného predpisu na prerokovanie.

K § 33:

Predmetné ustanovenie v odseku 2 vymedzuje kariérové pozície špecialistu, do ktorých je zaraďovaný pedagogický zamestnanec v školách a školských zariadeniach ako napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, uvádzajúci pedagogický zamestnanec. Ide o činnosti, na ktoré nebol pedagogický zamestnanec špeciálne pripravovaný v rámci pregraduálnej prípravy a z uvedeného dôvodu zákon vyžaduje príslušné kontinuálne vzdelávanie ako predpoklad na výkon týchto činností. Ustanovenie odseku 3 v písm. a) a b) vymedzuje predpoklady, ktoré musí spĺňať pedagogický zamestnanec ak chce (má) vykonávať príslušnú kariérovú pozíciu pedagogického zamestnanca špecialistu. V písmene b) sa upravuje povinnosť ukončenia adaptačného vzdelávania pedagogického zamestnanca, s výnimkou triedneho učiteľa. Triedneho učiteľa môže vykonávať aj začínajúci učiteľ, ktorý neukončil adaptačné vzdelávanie, lebo nie je možné od seba oddeliť výkon pedagogickej činnosti učiteľa a výkon špecializovaných činností triedneho učiteľa, najmä v primárnom vzdelávaní. Ustanovenia odsekov 4 až 9 upravujú základné povinnosti výkonu príslušných kariérových pozícií (napr. triedny učiteľ, výchovný poradca) v závislosti od získaných kompetencií príslušným špecializačným vzdelávaním. Predkladateľ vymedzuje v ustanovení odseku 10 až 13 kariérové pozície špecialistu, do ktorých je zaraďovaný odborný zamestnanec v zariadeniach ako napr. uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor.

K § 34:

Predmetné ustanovenie v odseku 1 vymedzuje kariérové pozície vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca, do ktorých je zaraďovaný pedagogický alebo odborný zamestnanec v školách a školských zariadeniach, ako napr. riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúci odborného úseku na základe štruktúry vedúcich zamestnancov, ktorú na základe kompetencií tohto zákona určuje riaditeľ vo vnútornom predpise. Ustanovenie odseku 2 v písm. a) až d) vymedzuje predpoklady, ktoré musí spĺňať pedagogický alebo odborný zamestnanec ak chce (má) vykonávať príslušnú kariérovú pozíciu vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca. Predkladateľ v písmene a) limituje predpoklad vykonávania príslušnej kariérovej pozície (napr. riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúceho odborného úseku) tým, že pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa kvalifikačný predpoklad na vykonávanie pedagogickej činnosti alebo vykonávanie odbornej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ). V písmene b) sa upravuje povinnosť pedagogického alebo odborného zamestnanca vykonať prvú atestáciu v príslušnej kategórii a podkategórii výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. V písmene c) predkladateľ v súlade s inými všeobecne záväznými predpismi (napr. zákon č. 596/2003 Z. z.) ukladá ako podmienku výkonu vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca aj minimálne päť rokov výkonu pedagogickej činnosti alebo päť rokov výkonu odbornej činnosti. V písmene d) umožňuje predkladateľ vykonávať príslušnú kariérovú pozíciu za predpokladu, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec do troch rokov absolvuje príslušné funkčné vzdelávanie. Ak ustanovený vedúci pedagogický alebo odborný zamestnanec túto podmienku nesplní, riaditeľ resp. zriaďovateľ ho odvolá z výkonu príslušnej kariérovej pozície (riaditeľ, zástupca riaditeľa) a odoberie takémuto vedúcemu pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi príplatok za riadenie. Výkon kariérovej pozície vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca bez

34

absolvovaného funkčného vzdelávania predkladateľ umožňuje preto, že súčasné platné právne predpisy neukladali povinnosť vykonať funkčné vzdelávanie (príprava vedúcich pedagogických pracovníkov) okrem riaditeľa školy a školského zariadenia inému vedúcemu pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi. V odseku 3 sa ustanovuje platnosť a spôsob predĺženia platnosti funkčného vzdelávania.

K § 35:

Predmetné ustanovenie upravuje kontinuálne vzdelávanie ako vzdelávanie na udržanie a rozvíjanie profesijných kompetencií kategórií a podkategórií pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré sú potrebné na výkon pedagogickej činnosti (učiteľ, majster, školský psychológ) alebo odborných činností na úrovni príslušného kariérového stupňa alebo kariérovej pozície. Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje podľa akreditovaných (schválených) programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré predkladajú vymedzené subjekty podľa tohto zákona (školy, školské zariadenia, vzdelávacie organizácie kontinuálneho vzdelávania ministerstva školstva a iných ústredných orgánov štátnej správy, cirkvi a náboženské spoločnosti a iné právnické osoby). Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec si kontinuálnym vzdelávaním plní požiadavky na zaradenie do príslušného kariérového stupňa alebo kariérovej pozície (pedagogický alebo odborný zamestnanec špecialista – triedny učiteľ, uvádzajúci odborný zamestnanec, vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec – riaditeľ, vedúci odborného úseku). Cieľom absolvovania kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov je udržiavanie, zvyšovanie alebo inovovanie kompetencií, ktoré sú potrebné pre postup do vyššieho kariérového stupňa alebo kariérovej pozície. Za absolvované formy kontinuálneho vzdelávania dostane pedagogický alebo odborný zamestnanec osvedčenie, ktorého náležitosti upravuje odsek 8. Za vzdelávanie pedagogických alebo odborných zamestnancov zodpovedá riaditeľ, ktorý vypracúva plán kontinuálneho vzdelávania. Plán kontinuálneho vzdelávania tvorí súčasť profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov, zohľadňuje ciele výchovy a vzdelávania, ciele výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej činnosti školy alebo školského zariadenia a výsledky pravidelného hodnotenia.

K § 36:

Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec po nástupe do prvého pracovného pomeru je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie, ktorým získa také profesijné kompetencie, ktoré mu umožňujú samostatne vykonávať pedagogickú činnosti alebo odbornú činnosť v škole alebo školskom zariadení. Adaptačné vzdelávanie vykonáva zamestnanec vo svojej škole alebo školskom zariadení podľa schváleného programu adaptačného vzdelávania, ktorý vypracuje riaditeľ na základe rámcového programu, ktoré vydá ministerstvo školstva. Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec má dva alebo viac pracovných pomerov, vyberie si jedného zamestnávateľa (školu alebo školské zariadenie), v ktorom absolvuje adaptačné vzdelávanie a ostatným zamestnávateľom svoje rozhodnutie preukáže rozhodnutím o vykonávaní adaptačného vzdelávania vo zvolenom subjekte. Ustanovenie odseku 4 upravuje spôsob ukončovania adaptačného vzdelávania pedagogického a odborného zamestnanca pred komisiou (trojčlenná), ktorú vymenuje riaditeľ zo svojich pedagogických alebo odborných zamestnancov (s prvou alebo druhou atestáciou). Po ukončení adaptačného vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu, okrem predsedu aj ostatní členovia komisie, riaditeľ vydá rozhodnutie. Ak začínajúci pedagogický a odborný zamestnanec nevykonal úspešne adaptačné vzdelávanie, môže požiadať

35

riaditeľa o opravný termín. Opravný termín ukončenia adaptačného vzdelávania nesmie presiahnuť lehotu ustanovenú týmto zákonom, a to je do dvoch rokov. Riaditeľ môže vo výnimočných prípadoch lehotu ukončenia adaptačného vzdelávania predĺžiť, napríklad z dôvodu materskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti. Riaditeľ o ukončení adaptačného vzdelávania vydáva rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec sa mohol proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, odvolať. Ustanovenie upravuje podmienky odvolania sa v zmysle právneho predpisu. Ak začínajúci pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neukončí úspešne adaptačné vzdelávanie, aj s umožnením opravného termínu, zamestnávateľ s takým pedagogickým alebo odborným zamestnancom ukončí pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce.

K § 37:

Pedagogický a odborný zamestnanec okrem výkonu kategórie (podkategórie) pedagogického alebo odborného zamestnanca (napr. učiteľ predprimárneho vzdelávania, školský logopéd) môže vykonávať aj špecializované činnosti (napr. uvádzajúci pedagogický zamestnanec, uvádzajúci odborný zamestnanec). Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie špecializačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každý poskytovateľ žiada, za podmienok vymedzených týmto zákonom o akreditáciu. Špecializačné vzdelávanie sa uskutočňuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom organizácie (riaditeľ, rektor) obhajobou písomnej práce a záverečnou skúškou. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a ostatní členovia komisie; absolvent špecializačného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení vzdelávania. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil špecializačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v určenej lehote.

K § 38:

Pedagogický a odborný zamestnanec okrem výkonu kategórie alebo podkategórie pedagogického alebo odborného zamestnanca (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ) môže vykonávať aj riadiace činnosti (napr. riaditeľ, vedúci odborného úseku), pre ktoré funkčným vzdelávaním získa primerané profesijné kompetencie. Podmienkou pre zabezpečovanie funkčného vzdelávania poskytovateľom podľa odseku 2 je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania. Funkčné vzdelávanie sa uskutočňuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom organizácie (riaditeľ, rektor) obhajobou záverečnej písomnej práce a záverečnou skúškou. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a všetci členovia komisie; absolvent funkčného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil funkčné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v určenej lehote. Pre objektívnejšie vnímanie kariérovej pozície vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca predkladateľ uvádza porovnanie so štátmi Európskej únie. Vo všetkých krajinách EÚ sa od uchádzačov o miesto riaditeľa vyžaduje určitá pedagogická prax. Vo Francúzsku päť rokov, rovnako v Taliansku a v Portugalsku a od školského roku 1996/97 taktiež v Španielsku. V Belgicku sa vyžaduje 10 rokov pedagogickej praxe a rovnaký počet rokov praxe sa vyžaduje od uchádzačov v Škótsku. V Nemecku musí uchádzač okrem počtu rokov praxe zastávať. V

36

Spojenom kráľovstve uchádzač musí mať skúsenosti s administratívou školy. Niektoré krajiny požadujú osobitnú počiatočnú prípravu. Vo Francúzsku musí uchádzač pred vstupom do funkcie absolvovať odborné štúdium. Portugalsko zaviedlo zvláštnu odbornú prípravu v oblasti školskej administratívy a riadenia školstva. Vo Fínsku musí uchádzač vlastniť diplom zo školskej administratívy. V Španielsku sa od uchádzača vyžaduje akreditácia a zvláštna počiatočná príprava. Tieto vzdelávania sú povinné. Ostatné krajiny ponúkajú odbornú prípravu nevymenovaným riaditeľom. Rakúsko ponúka prípravu formou seminárov, Švédsko organizuje odbornú prípravu pre všetkých riaditeľov, aby ich informovali o nových smeroch v riadení školstva. V Anglicku, Škótsku a Walese sa ponúka program, ktorý má riaditeľom pomôcť rozvíjať schopnosti spojené s výkonom tejto funkcie. V ďalších krajinách (Belgicko, Írsko, Taliansko) sa uskutočňuje príprava v oblasti vedenia a predovšetkým riadenia a správy, ale nie je povinná. V troch krajinách Európskeho združenia voľného obchodu sa pedagogická prax vyžaduje taktiež. V Lichtenštajnsku a Nórsku tri roky. Island vyžaduje minimálne dvojročnú pedagogickú prax a skúsenosti z administratívy (jeden rok skúšobnej doby vo funkcii riaditeľa školy). Tieto krajiny nevyžadujú počiatočnú odbornú prípravu.

K § 39:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky udržiavania profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom aktualizačného vzdelávania ako jedného z akreditovaných druhov kontinuálneho vzdelávania. Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie aktualizačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každá organizácia (školy, školské zariadenia, vysoké školy, organizácie kontinuálneho vzdelávania zriadená ministerstvom školstva, vzdelávacia organizácia iného orgánu štátnej správy, iná právnická osoba) žiada, za podmienok vymedzených týmto zákonom o akreditáciu. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje protokol.

K § 40:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky obnovovania a zdokonaľovania profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom inovačného vzdelávania ako jedného z akreditovaných druhov kontinuálneho vzdelávania. Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie inovačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každá organizácia (školy, školské zariadenia, organizácie kontinuálneho vzdelávania zriadená ministerstvom školstva, vzdelávacia organizácia iného orgánu štátnej správy, iná právnická osoba) žiada, za podmienok vymedzených týmto zákonom o akreditáciu. Inovačné vzdelávanie sa ukončuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom poskytovateľa obhajobou záverečnej prezentácie a pohovorom. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a všetci členovia komisie; absolvent inovačného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení vzdelávania. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil inovačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu záverečnej prezentácie a pohovoru v určenej lehote. Ak ide o obnovovanie a zdokonaľovanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na výkon špecializačných, resp. riadiacich činností, zavádza sa v ods. 7 pojem špecializačné inovačné vzdelávanie, resp. funkčné inovačné vzdelávanie.

37

K § 41:

Predmetné ustanovenie upravuje ciele kvalifikačného vzdelávania a získanie profesijných kompetencií, požadovaných na splnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 odsek 1. Rozsah vzdelávania stanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom. Kvalifikačné vzdelávanie sa ukončuje pred 5-člennou komisiou obhajobou záverečnej práce a záverečnou skúškou. O ukončená kvalifikačného vzdelávania sa vyhotoví protokol podpísaný predsedom a členmi komisie a poskytovateľ vydá osvedčenie. Pedagogický a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil kvalifikačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v stanovenej lehote.

K § 42:

Predmetné ustanovenie vymedzuje podmienky zavádzania nového systému (princípu) predkladania, rozhodovania a schvaľovania vzdelávacích programov, ktorý sa v doterajšom systéme ďalšieho vzdelávania neuplatňuje. Vzhľadom na to, že, okrem vysokých škôl, organizácií pre ďalšie vzdelávanie ministerstva školstva alebo vzdelávacích organizácií iných ústredných orgánov štátnej správy, nový systém kontinuálneho vzdelávania otvára priestor aj pre iné vzdelávajúce organizácie (napr. regionálne školy a školské zariadenia, právnické osoby), je potrebné vytvoriť pravidlá pre štátne schvaľovanie programov na základe kritérií, ktorými sú napr. ciele, obsah, rozsah, formy a spôsob ukončovania a pod. Ustanovenie v odseku 2 upravuje kompetencie a povinnosť ministerstva školstva vo vzťahu k akreditovaniu, a to k s subjektom kontinuálneho vzdelávania, žiadostiam, evidencii a zverejňovaniu poskytovateľov, ktorým bolo vydané alebo odobrané potvrdenie o akreditácii. Rozhodnutie o akreditácii vydáva ministerstvo školstva s prihliadaním na odborné stanovisko akreditačnej rady, na príslušný program kontinuálneho vzdelávania, je neprenosné a nemôže prechádzať na právneho nástupcu poskytovateľa. Potvrdenie o akreditácii nie je možné po uplynutí platnosti predĺžiť, ale je potrebné predložiť nový program k akreditácii. Ustanovenie v odseku 4 upravuje náležitosti rozhodnutia o akreditácii, bez ktorého subjekt nemôže kontinuálne vzdelávanie vykonávať. Poskytovateľovi kontinuálneho vzdelávania môže ministerstvo školstva odobrať potvrdenie o akreditácii, ak počas platnosti boli pri kontrole zistené nedostatky, ktoré poskytovateľ neodstránil.

K § 43:

Z dôvodu zabezpečenia rovnakých podmienok a rovnakého prístupu k poskytovateľom kontinuálneho vzdelávania sa ustanovujú povinné náležitosti žiadosti.

K § 44:

V predmetnom ustanovení sa vytvárajú podmienky a pravidlá pre zriadenie a činnosť Akreditačnej rady Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov ako poradného orgánu ministerstva školstva pre akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania. Jej zriadenie má za cieľ zabezpečiť odborné posúdenie návrhov programov kontinuálneho vzdelávania, predložených na schválenie.

38

K § 45:

V zmysle predmetného je poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania povinný plniť ustanovené povinnosti, čím sa zabezpečí transparentnosť činnosti poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania a možnosť ich kontroly. Kontrolu kvality kontinuálneho vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva, ktoré pri zistení nedostatkov môže akreditáciu odobrať.

K § 46:

Ustanovenia siedmej časti vytvárajú legislatívne prostredie pre motivačný kreditový systém, v ktorom je kreditmi merateľné kontinuálne vzdelávanie, tvorivé pedagogické a odborné aktivity pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, tvorbu materiálov, významných pre pedagogickú a odbornú prax. Kredity sa priznávajú na účely kreditového príplatku alebo vykonanie atestácie. Doba platnosti priznaného kreditu je najviac sedem rokov, ale zákon vymedzuje, kedy sa táto doba môže predĺžiť – najviac však o tri roky. Pedagogickým a odborným zamestnancom sa umožňuje získavať kredity i pri prerušení výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. Rešpektujú sa oprávnené požiadavky žien v oblasti kontinuálneho vzdelávania, ako aj potreby kvalitného a odborného výkonu verejnej správy v školstve.

K § 47:

V zmysle predmetného ustanovenia získavajú pedagogickí a odborní zamestnanci kredity za absolvovanie programov kontinuálneho vzdelávania, ale aj sebavzdelávanie, vzdelávanie v zahraničí, za tvorivé aktivity. Ustanovenie tak vytvára legislatívny rámec pre aktívny prístup pedagogických a odborných zamestnancov k rozvoju svojich profesijných kompetencií a tvorivosť.

K § 48:

Predmetné ustanovenie zavádza pravidlá získavania kreditov. Počet pridelených kreditov za akreditovaný program kontinuálneho vzdelávania musí zohľadňovať jeho rozsah, náročnosť a spôsob jeho ukončovania.

K § 49:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky overovania profesijných kompetencií požadovaných od pedagogických a odborných zamestnancov pred ich zaradením do príslušného kariérového stupňa (s prvou alebo druhou atestáciou). Vytvára sa legislatívny rámec pre atestačné konanie a oprávňuje vymenované organizácie vykonávať prvú a druhú atestáciu. Atestáciu uskutočňuje pedagogický alebo odborný zamestnanec obhajobou atestačnej práce z oblasti vykonávanej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkategórii (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ) a vykonaním atestačnej skúšky ústnou formou alebo praktickou formou. Vykonanie atestácie sa viaže na príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického alebo odborného zamestnanca a na príslušný stupeň a odbor vzdelania.

K § 50:

39

Navrhované ustanovenie upravuje podmienku, za splnenia ktorej sa môže pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec uchádzať o vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Ustanovenie odseku 2 upravuje obsah žiadosti o vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Na základe nezávislých odborných posudkov organizácia určí termín konania atestácie alebo zamietne žiadosť o vykonanie atestácie s uvedením dôvodu zamietnutia. Zamietnutie sa nepovažuje za neúspešné vykonanie atestácie, ani sa neodoberajú kredity; z uvedeného dôvodu žiadateľ nebude žiadať o vykonanie opravnej atestačnej skúšky, ale musí sa znova uchádzať o vykonanie atestácie. Organizácia vyhotovuje protokol o vykonaní atestácie, ktorý podpíše predseda komisie a ostatní členovia atestačnej komisie a vydá osvedčenie o vykonaní atestácie. Ustanovenie upravuje základné náležitosti, ktoré musí obsahovať osvedčenie o vykonaní atestácie. Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec neobháji atestačnú prácu, organizácia mu neumožní vykonať atestačnú skúšku, čím sa atestácia považuje za nevykonanú. V prípade, že pedagogický alebo odborný zamestnanec vykoná neúspešne atestačnú skúšku, môže požiadať o opravnú atestačnú skúšku. Pedagogický a odborný zamestnanec po neúspešnom vykonaní opravnej atestačnej skúšky sa môže uchádzať o novú atestačnú skúšku.

K § 51:

Neoddeliteľnou súčasťou vykonávania atestácií (prvej a druhej) sú päťčlenné atestačné komisie zriaďované príslušnými organizáciami pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických a odborných zamestnancov na vykonanie prvej alebo druhej atestácie, ktoré vymenúva štatutárny zástupca organizácie (riaditeľ a rektor vysokej školy). Členstvo v atestačnej komisii je limitované pre prvú atestáciu dosiahnutým vysokoškolským stupňom vzdelania (druhý) v príslušnom študijnom odbore podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách alebo vykonaním prvej alebo druhej atestácie a minimálne piatimi rokmi výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti v kategórii, pre ktorú bola jeho atestačná komisia zriadená (pre učiteľov, školských psychológov), ak je členom atestačnej komisie pedagogický alebo odborný zamestnanec (učiteľ, školský psychológ). Ak je pedagogický alebo odborný zamestnanec členom komisie pre druhú atestáciu, vyžaduje sa od neho vykonanie druhej atestácie a desať rokov výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti, u učiteľov vysokej školy vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Príslušné ustanovenie zároveň upravuje podmienku členstva najmenej jedného vysokoškolského učiteľa a jedného učiteľa kontinuálneho vzdelávania.

K § 52:

Ustanovenia deviatej časti upravujú hodnotenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. V zmysle predmetného ustanovenia sa pravidelne hodnotí kvalita výkonu pedagogickej činnosti a odborných činností, miery osvojenia a využívania profesijných kompetencií ako dôležitý nástroj kariérového rastu a profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. Hodnotenie sa stáva podkladom pre ukončenie adaptačného vzdelávania, ale aj pre plánovanie kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, ich zaraďovanie do kariérovej pozície a odmeňovanie. Zásady hodnotenia podľa ustanovenia ods. 4 rozpracuje zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

40

K § 53:

Ustanovenia desiatej časti upravujú starostlivosť o pedagogických a odborných zamestnancov, ich ochranu a morálne oceňovanie. V zmysle predmetného ustanovenia úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o pedagogických a odborných zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ. V zmysle odsekov 1 a 4 majú pedagogickí a odborní zamestnanci nárok na úhradu časti nákladov na rekondičný pobyt alebo liečebný pobyt v trvaní desať pracovných dní po pätnástich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti maximálne do výšky životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a päť dní po každých ďalších piatich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti, maximálne do výšky 50 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a to bez ohľadu na počet zamestnávateľov. Výška uhrádzanej sumy je limitovaná, čím sa vytvárajú predpoklady pre absolvovanie rekondičných pobytov tak, aby nebola ohrozená plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu. S ohľadom na pracovné prostredie (koncentrácia ľudí v uzatvorenom priestore, stály kontakt s ľuďmi a s tým spojené vyššie riziko ochorenia), sa v zmysle odseku 3 uhrádzajú pedagogickým a odborným zamestnancom preukázateľné náklady na vakcíny – jedenkrát ročne proti chrípke, jedenkrát za desať rokov proti hepatitíde typu A a B (výška úhrady je limitovaná).

K § 54:

Pedagogickým a odborným zamestnancom sa v zmysle ustanovenia odsekov 1 až 3 umožňuje vzdelávanie poskytnutím piatich dní pracovného voľna v kalendárnom roku s náhradou platu a ďalších piatich dní na prípravu a vykonanie atestácie. Zavádza sa možnosť pre zamestnávateľa regulovať čerpanie voľna na vzdelávanie, v súlade s cieľom ovplyvniť čo najmenej plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu.

K § 55:

S ohľadom na rastúcu alebo možnú agresivitu v školách a školských zariadeniach sa v zmysle predmetného ustanovenia zavádza povinnosť zamestnávateľa (riaditeľa) v rámci prevencie agresivity zabezpečiť pedagogickým a odborným zamestnancom preventívne psychologické poradenstvo a umožnenie tréningov zameraných na predchádzanie a zvládnutie agresivity zo strany žiakov, rodičov prípadne iných rodinných príslušníkov. Tieto tréningy sa zabezpečujú v súlade s plánom, zahŕňajú aj psychologické poradenstvo. Aj keď je cieľom tréningov nadobudnutie nových profesijných kompetencií, absolvovanie takýchto tréningov nepatrí do kontinuálneho vzdelávania, ale do oblasti starostlivosti.

K § 56:

S cieľom oceniť celospoločenský význam pedagogickej profesie a profesie odborného zamestnanca je v zmysle predmetného ustanovenia morálneho oceňovania na celoštátnej úrovni, ktoré pedagogickým a odborným zamestnancom udeľuje minister školstva, a to za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchove a vzdelávaní, starostlivosti o deti, mládež a šport a za prácu a výsledky celoštátneho i medzinárodného významu, za dlhoročný podiel na rozvoji školstva Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, humánneho a tvorivého prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese alebo za mimoriadne výsledky v oblasti výchovy a

41

vzdelávania detí a žiakov. Týmto ustanovením sa vytvára legislatívny priestor na zvýšenie celospoločenského postavenia pedagogických a odborných zamestnancov. S udelením morálneho ocenenia sa môže spojiť i finančná odmena z kapitoly ministerstva školstva. Návrh na morálne ocenenie predkladajú riaditelia, zriaďovatelia, ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, samosprávy, profesijné organizácie alebo iné fyzické a právnické osoby. Podľa ustanovenia odseku 3 sa umožňuje oceniť pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov i na miestnej a územnej úrovni alebo na regionálnej úrovni zamestnávateľa, či zriaďovateľa podľa vnútorných predpisov, a tak zdôrazniť význam výchovy a vzdelávania i na nižšej úrovni, čím sa zvýši status pedagogických a odborných zamestnancov i v najbližšom okolí alebo komunite.

K § 57:

Predmetné ustanovenie rozpracúva v odseku 1 zdroje, ktoré môže škola alebo školské zriadenie využívať na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov. Vzhľadom na to, že kontinuálnym vzdelávaním sa vytvárajú predpoklady pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi získať kredity, za ktoré mu vzniká nárok na kreditový príplatok (podľa novely zákona č. 553/2003 Z. z.) alebo po vykonaní prvej alebo druhej atestácie zaradenie do vyššieho kariérového stupňa so zvýšeným finančným ohodnotením, predkladateľ pripúšťa podiel vzdelávajúceho sa na financovaní svojho kontinuálneho vzdelávania. Zamestnávateľ uhradí svojmu pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi finančné náklady spojené s kontinuálnym vzdelávaním za predpokladu, že absolvoval kontinuálne vzdelávanie v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania a keď zamestnávateľ dá súhlas pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi na vzdelávanie. Ak zamestnávateľ nebude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov a zamestnanec aj napriek tomu prejaví záujem o predmetné kontinuálne vzdelávanie, primerané kategórii, ktorú vykonáva, zamestnávateľ môže súhlasiť s účasťou zamestnanca na príslušnom vzdelávaní za predpokladu, že si finančnú čiastku zamestnanec uhradí sám. Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na kontinuálne vzdelávanie sú vypočítané v súlade s ustanovením § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 7 písm. d) nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov.

K § 58 a 59:

Register pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení sa vytvára z dôvodu zabezpečenia organizácie kontinuálneho vzdelávania, financovania škôl a školských zariadení (finančné prostriedky na financovanie kontinuálneho vzdelávania). Register taktiež umožní štatistické sledovanie z pohľadu kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, čo má vplyv na financovanie škôl a školských zariadení a čo je možné využiť aj pri plánovaní tak pregraduálneho ako aj postgraduálneho vzdelávania.

K § 60:

42

Podľa odseku 1 sa splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacích predpisov, ktorými ustanoví podrobnosti o organizovaní, obsahu, rozsahu, druhoch a formách kontinuálneho vzdelávania, o atestáciách a podrobnosti o získavaní kreditov. V zmysle odseku 2 a 3 sa pedagogickým zamestnancom, ktorí získali vzdelanie v inom, než požadovanom študijnom odbore, ukladá povinnosť v ustanovenej lehote začať a ukončiť vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Ustanovením odseku 2 sa umožňuje prijať do zamestnania i odborníkov z rôznych oblastí vedy a techniky, ktorých odborné vedomosti sú potrebné najmä pri realizovaní výchovno-vzdelávacích programov v stredných odborných školách, ako aj majstrov odbornej výchovy. Rovnako pedagogickí zamestnanci, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosti v školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a nezískali požadovaný stupeň vzdelania v oblasti špeciálnej pedagogiky, ustanovenej lehote začnú a ukončia vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Ustanovením odseku 3 sa umožňuje zamestnať v špeciálnych školách a špeciálnych výchovných zariadeniach tých pedagogických zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov bez špeciálno-výchovných potrieb. Zároveň sa pedagogickým zamestnancom, ktorí potrebujú absolvovať vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov, neumožňuje v zmysle odsekov 4 a 5 vykonávať atestácie a ani zaradenie do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou a pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou a až do ukončenia uvedeného vzdelávania sú zaradení do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec. Dôvodom je skutočnosť, že takíto pedagogickí zamestnanci si nemôžu zvyšovať, prípadne preukazovať pri atestáciách profesijné kompetencie, ktoré ešte nezískali. Podľa odseku 8 ministerstvo školstva schváli vzor tlačív, na ktorých sa budú vydávať osvedčenia o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, osvedčenia o vykonaní atestácií, osvedčenia o absolvovaní programov kontinuálneho vzdelávania podľa tohto zákona, čím sa zaručuje, že osvedčenia budú obsahovať náležitosti, ustanovené týmto zákonom. Vydané osvedčenia sú verejnými listinami, pretože na ich základe vznikajú pedagogickým a odborným zamestnancom právne nároky. Odsek 9 upravuje podmienky ukončovania kontinuálneho vzdelávania a atestačných skúšok v tom zmysle, že poskytovateľovi a organizátorovi vyplýva povinnosť podľa registratúry evidovať protokoly. Odsek 10 ustanovuje povinnosť ministerstva školstva zabezpečiť vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí cudzincov v zmysle § 146 zákona č. 245/2008 Z. z.

K § 61:

Podľa navrhovaného ustanovenia pedagogickí zamestnanci, ktorí spĺňali odbornú a pedagogickú spôsobilosť pred účinnosťou tohto zákona, spĺňajú kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Vzhľadom na to, že doterajšie predpisy ustanovovali kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti asistenta učiteľa úplné stredné vzdelanie bez ďalších znalostí v oblasti pedagogiky a psychológie sa ustanovuje, aby títo pedagogickí zamestnanci absolvovali vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov do 31. decembra 2013. Do doby ukončenia uvedeného vzdelávania sa posudzujú ako kvalifikovaní podľa doterajších predpisov. Po uvedenom termíne však bez absolvovania vzdelávania na doplnenie kvalifikačných predpokladov nebudú môcť vykonávať pedagogickú činnosť. Opätovne sa ustanovuje termín na doplnenie si pedagogickej spôsobilosti a špeciálno-pedagogickej spôsobilosti. Ustanovuje sa, že

43

výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania udelená pedagogickým zamestnancom podľa doterajších platných právnych predpisov do účinnosti tohto zákona zostáva zachovaná, ak vykonávajú takú istú alebo obdobnú činnosť, na ktorú im bola výnimka udelená. Získanie prvej kvalifikačnej skúšky (alebo jej náhrady) podľa doterajších predpisov sa považuje za získanie prvej atestácie. Podobne sa získanie druhej kvalifikačnej skúšky (alebo jej náhrady) podľa doterajších predpisov považuje za získanie druhej atestácie. Rieši sa zaradenie začínajúcich zamestnancov, ktorí uzatvorili pracovný pomer pred a po termíne 30. júna 2009 tak, že všetci, ktorí pracovný pomer uzatvorili pred 30. júnom sa zaradia do kariérového stupňa „samostatný“ a tí, ktorí uzatvorili pracovný pomer po 30. júni 2009 sa zaradia do kariérového stupňa „začínajúci“. Do 31. decembra 2016 sa neuplatňuje u vedúceho pedagogického resp. vedúceho odborného zamestnanca požiadavka vykonania prvej atestácie, ak v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa neuplatňovala požiadavka prvej kvalifikačnej skúšky alebo jej náhrady. Tým sa vytvára legislatívny priestor pre vyhlasovanie výberových konaní na miesta vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Všetky projekty, uskutočňované organizáciami ministerstva školstva, oprávnenými vykonávať ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, musia byť ukončené do 31. augusta 2010. Po tomto termíne možno uskutočňovať len programy kontinuálneho vzdelávania podľa tohto zákona. V záujme obnovy poznatkov, ktoré získali vedúci zamestnanci pred viac ako piatimi rokmi, zákon ustanovuje povinnosť týmto vedúcim zamestnancom absolvovať funkčné inovačné vzdelávanie.

K § 62:

V zmysle predmetného ustanovenia sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené, ktoré tvoria súčasť prílohy návrhu zákona.

K § 63:

Zrušujú sa všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré boli vypracované na základe zákona č. 29/1984 Zb., ktorý bol zákonom č. 245/2008 Z. z. zrušený, čím sa tieto predpisy stali obsolentnými.

K Čl. II

Ustanovenie upravuje nevyhnutnú zmenu trestného zákona. Úpravou ustanovenia § 128 odsek 1 sa dosiahne, aby pedagogický a odborný zamestnanec regionálneho školstva a vysokoškolský učiteľ nadobudol právne postavenie verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte. Zmena taktiež spôsobí skutkový stav, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu proti verejnému činiteľovi bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému a odbornému zamestnancovi. Pri výkone pedagogickej činnosti pedagogického zamestnanca, odborných činností odborného zamestnanca a výkone činnosti vysokoškolského učiteľa dôjde k zvýšenej právnej ochrane týchto osôb pred protiprávnymi konaniami, a to nielen trestnoprávnymi, ale aj ustanovenými administratívnoprávnymi deliktami.

44

K Čl. III

K bodu 1 až 3:

Navrhuje sa, aby sa zákon o odmeňovaní vzťahoval aj na zamestnancov cirkevných škôl a cirkevných školských zariadení a na zamestnancov súkromných škôl a súkromných školských zariadení, ak sa tak tieto školy a školské zariadenia rozhodnú. Z toho dôvodu sa do rozsahu pôsobnosti zákona včleňujú aj uvedené školy a školské zariadenia. Navrhuje sa, aby sa cirkevné školy a školské zariadenia a súkromné školy a súkromné školské zariadenia mohli rozhodnúť, či budú pri odmeňovaní uplatňovať Zákonník práce alebo zákon o odmeňovaní.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava. Upravuje sa citácia k odkazu pod čiarou týkajúca sa kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov, ktorá sa doteraz odvolávala na vyhlášku MŠ SR č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, ktorá bude ustanovením § 63 zákona o pedagogických zamestnancoch zrušená a nahradená citovaným zákonom a jeho vykonávacím predpisom.

K bodu 5 a 6:

Navrhuje sa doplnenie jednotlivých zložiek platu o príplatok za výkon špecializovanej činnosti a kreditový príplatok, ktoré sa budú poskytovať za výkon špecializovaných činností (napr. triedny učiteľ, uvádzajúci učiteľ) a za získanie stanoveného počtu kreditov, ktoré získa pedagogický alebo odborný zamestnanec za kontinuálne vzdelávanie podľa zákona o pedagogických zamestnancoch. Zároveň sa vykonáva legislatívno-technická úprava paragrafu 4.

K bodu 7:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8:

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu platu do zákona, ktorým je pracovná trieda, uvedené ustanovenie zadefinováva pracovnú triedu a spôsob a podmienky zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov do pracovných tried. Navrhujú sa dve pracovné triedy. Z dôvodu vykonávania náročnejšej činnosti sa do pracovnej triedy 2 zaraďujú zamestnanci škôl, školských zariadení a tried určených pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z uvedeného dôvodu sa do tejto pracovnej triedy zaraďujú aj odborní zamestnanci podľa tohto zákona. Ostatní pedagogickí zamestnanci sa zaraďujú do pracovnej triedy 1.

bodu 9:

Z dôvodu, že ustanovenie § 6 ods. 1 podľa doterajšieho znenia zákona vynímalo zo systému zaraďovania zamestnancov do platových stupňov len pedagogických zamestnancov, navrhovanou úpravou sa bude uvedená výnimka vzťahovať aj na odborných zamestnancov.

K bodu 10:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

45

K bodu 11 až 13:

Z dôvodu, že postup pri odmeňovaní odborných zamestnancov bude rovnaký ako pre pedagogických zamestnancov, pôsobnosť uvedených ustanovení sa rozširuje aj na odborných zamestnancov.

K bodu 14:_

Z dôvodu, že systém odmeňovania odborných zamestnancov bude taký istý, ako systém pedagogických zamestnancov, vypúšťa sa z uvedeného ustanovenia zákona určovanie platov odborných zamestnancov podľa osobitnej stupnice platových taríf pre vybrané skupiny zamestnancov uvedenej v prílohe č. 4 zákona. Zároveň sa posúvajú body, v ktorých sú uvedené jednotlivé kategórie zamestnancov, ktorí sa odmeňujú podľa tejto stupnice.

K bodu 15 a 16:

Z dôvodu, že postup pri odmeňovaní odborných zamestnancov bude rovnaký ako pre pedagogických zamestnancov, pôsobnosť uvedených ustanovení sa rozširuje aj na odborných zamestnancov.

K bodu 17 až 19:

Z dôvodu, že sa kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov zohľadňuje v kariérovom systéme v prepojení na odmeňovanie, vypúšťa sa ustanovenie, ktorým sa pedagogickým zamestnancom za ďalšie vzdelávanie priznával osobný príplatok. Zároveň sa upravuje spôsob stanovovania maximálneho limitu priznania osobného príplatku odborným zamestnancom rovnako ako pedagogickým zamestnancom

K bodu 20:

Navrhuje sa zaviesť pre pedagogických a odborných zamestnancov príplatok za výkon špecializovanej činnosti, ktorou je činnosť triedneho učiteľa a činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca. Zároveň sa ustanovuje spôsob priznávania týchto príplatkov.

K bodu 21:

Navrhuje sa zaviesť pre pedagogických a odborných zamestnancov kreditový príplatok za stanovený počet kreditov získaných za jednotlivé formy kontinuálneho vzdelávania. Zároveň sa navrhuje upraviť podmienky poskytovania kreditového príplatku a to odkedy sa kreditový príplatok bude poskytovať, na akú dobu, kedy ho zamestnávateľ môže odobrať a postup zamestnávateľa pri poskytovaní kreditového príplatku pri zmene zamestnávateľa pedagogického a odborného zamestnanca.

K bodu 22 až 24:

Ide o legislatívno-právnu úpravu.

K bodu 25:

V záujme právnej istoty zamestnancov ustanovenie upravuje termín určenia tarifného platu pri zmene pracovnej triedy, zároveň určuje termín priznania kreditového príplatku.

K bodu 26:

46

Navrhuje sa v prechodných ustanoveniach upraviť zachovanie výšky funkčného platu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom poskytovaného podľa predpisov platných do 31. 8. 2009 v prípade, ak by pri jeho určení podľa tohto zákona malo dôjsť k jeho zníženiu. Navrhuje sa zachovať prax priznanú pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom ku dňu účinnosti zákona a určiť nový plat uvedenej skupine zamestnancov už za mesiac september 2009. Navrhuje sa zvýšiť platovú tarifu odborným zamestnancom ku dňu účinnosti zákona o 1% za každý rok započítanej praxe k 31. 12. 2008 do 16 rokov započítanej praxe a od 17 rokov do 32 o 0,5 %, tak ako sa zvyšuje platová tarifa pedagogickým zamestnancom.

K bodu 27:

Do zákona sa vkladá nová príloha č. 7, ktorou je stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov účinná od 1. septembra 2009.

K Čl. IV a V

Návrhom sa upravujú a dopĺňajú pojmy v osobitných zákonoch v súlade s navrhovanou právnou úpravou v zákone o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Čl. VI

Ustanovuje sa, že zákon o pedagogických zamestnancoch nadobúda účinnosť 1. septembra 2009, okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť k 1. septembru 2009 by predstavovala vysokú záťaž pre štátny rozpočet. Od 1. januára 2010 nadobúda účinnosť ustanovenie, na základe ktorého pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu. Od 1. januára 2012 nadobudnú účinnosť ustanovenia, na základe ktorých zamestnávateľ poskytuje pedagogickým a odborným zamestnancom príspevok na rekondičný pobyt a ustanovenia, na základe ktorých zamestnávateľ poskytuje pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom príspevok na vakcínu proti hepatitíde typu A a B.

Bratislava 9. februára 2009

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky