NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

(Návrh)

Zákon

z ............ 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone :

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov sa mení takto:

§ 3 znie:

„Pamätné dni

Pamätnými dňami Slovenskej republiky sú:

a) 22. marec – výročie narodenia Mateja Bela,

b) 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva,

c) 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných,

d) 4. máj - výročie úmrtia M.R. Štefánika,

e) 12. máj – výročie založenia Trnavskej univerzity,

f) 29. máj – výročie založenia Academie Istropolitany,

g) 7. jún - výročie Memoranda národa slovenského,

h) 25. jún – výročie korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave,

i) 5. júl - Deň zahraničných Slovákov,

j) 17. júl - výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky,

k) 4. august - Deň Matice slovenskej,

l) 11. august – výročie založenia Prešovského evanjelického kolégia,

m) 16. august – výročie úmrtia Štefana I., prvého uhorského kráľa,

n) 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia,

o) 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady,

p) 1. október – výročie založenia baníckej školy v Banskej Štiavnici,

r) 3. október – výročie úmrtia Chatama Sofera,

s) 6. október - Deň obetí Dukly,

t) 27. október - Deň černovskej tragédie,

u) 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,

v) 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra,

x) 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa,

y) 31. október - Deň reformácie,

z) 30. december - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.“

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom schválenia.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý bol schválený v roku 1993, mal ambíciu zvýrazniť zákonnou úpravou významné dejinné udalosti, ktoré sa viažu k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zákon bol následne v rokoch 1996 – 2001 päť krát novelizovaný, spravidla poslaneckými novelami.

Štruktúra štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní, ako sú obsiahnuté v platnom zákone, obsahuje rozsiahlu „historickú medzeru“. S výnimkou Dňa reformácie, zaradeného medzi pamätné dni (§3, písm. p) zákona), existuje v zákone takmer tisícročná medzera medzi sviatkom sv. Cyrila a Metoda a sviatkami spojenými s osobou Ľudovíta Štúra a národným obrodením v druhej polovici 19. storočia. Napriek existencii tejto „historickej medzery“ v zákone, v slovenských dejinách žiadna podobná medzera či „obdobie temna“ neexistuje. Naopak, predkladatelia sa domnievajú, že v tomto období sa udiali početné historické udalosti, na ktoré môže a má byť slovenský občan právom hrdý.

Predkladatelia novely zákona navrhujú doplniť zoznam pamätných dní obsiahnutých v §3 zákona o štyri významné historické osobnosti a štyri vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa viažu k slovenským dejinám a územiu dnešnej Slovenskej republiky a ktoré potvrdzujú príslušnosť slovenského národa medzi kultúrne a západné európske národy. Spoločným menovateľom ôsmich navrhovaných nových pamätných dní je preto vzdelanosť a kultúrnosť.

V poradí, ako sa do zákona dopĺňajú patria, Matej Bel (1684-1749), Mária Terézia (1717-1780), sv. Štefan I. (975-1038) a Chatam Sofer (1762-1832) medzi významné osobnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské dejiny.

Matej Bel, renesančný vzdelanec, slovenský encyklopedista, filozof, pedagóg a polyhistor, patril medzi najvýznamnejších európskych vedcov v 18. storočí v Európe. Je autorom asi 50 diel, textov a statí, z ktorých najvýznamnejšia je Notitia Hungariae novae historico geographica postupne vydaná v rokoch 1735-42.

Kráľovná Mária Terézia bola najvýznamnejšou panovníčkou, ktorá bola v rokoch 1563-1830 korunovaná v dnešnej Bratislave. Počas jej vlády sa stala Bratislava skutočným centrom a jej vláda – v čase tureckej hrozby – bola na prospech územiu dnešného Slovenska.

Sv. Štefan I., prvý uhorský kráľ, je so Slovenskom rovnako úzko spätý.

Predpokladá sa, že za života svojho otca Gejzu sídlil ako vojvoda ba bratislavskom alebo nitrianskom hrade. Štefan, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho uhorského kráľa prijal kresťanstvo, založil uhorskú cirkevnú a štátnu organizáciu, zakotvil príslušnosť strednej Európy k Západu a Rímu, ako to trvá dodnes a budoval Uhorsko ako mnohojazyčný tolerantný štátny zväzok.

Chatam Sofer bol najvýznamnejším židovským učencom 19. storočia na svete. Bol autorom viacerých kníh, exegéz či hymnusov a v čase napoleonského ohrozenia Bratislavy riadil charitatívnu pomoc pre ľudí v núdzi.

Ďalej predkladatelia navrhujú doplniť medzi pamätné dni spomienky na výročia založenia Trnavskej univerzity (zal. 12. mája 1635), Academie Istropolitany (zal. 29. mája 1465), Prešovského kolégia (zal. 11. augusta 1665) a baníckej školy v Banskej Štiavnici (zal. 1. októbra 1762). Všetky tieto štyri školy vysokoškolského typu, či už bol ich vznik iniciovaný cirkvami alebo štátnou autoritou, patrili medzi významné vzdelávacie inštitúcie prekračujúce hranice súčasného Slovenska. Academia Istropolitana bola nielen prvou, ale v čase svojej existencie aj jedinou univerzitou v Uhorsku a Banícka akadémia v Banskej Štiavnici dokonca prvou svojho druhu na svete. Trnavská univerzita, podobne ako Prešovské evanjelické kolégium prispievali nielen k rozvoju cirkví, ktoré školy riadili, ale celej kultúry vtedajšieho Uhorska.

Predkladatelia novely zákona sa domnievajú, že štyri historické osobnosti a štyri vzdelávacie inštitúcie zapĺňajú „historickú medzeru“ medzi cyrilo-metodskou a štúrovskou tradíciou a prispievajú k akceptovaniu slovenských dejín ako celku. Tieto osobnosti a vzdelávacie inštitúcie navyše reprezentujú nielen západnú príslušnosť, ale aj kultúrnu a náboženskú rôznosť a rozmanitosť slovenských dejín.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a inými zákonmi, i so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K čl. I

Predmetom zmien je rozšírenie zoznamu pamätných dní §3 zákona o výročie narodenia Mateja Bela, výročie založenia Trnavskej univerzity, výročie založenia Academie Istropolitany, výročie korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave, výročie založenia Prešovského evanjelického kolégia, výročie úmrtia Štefana I., prvého uhorského kráľa, výročie založenia baníckej školy v Banskej Štiavnici a výročie úmrtia Chatama Sofera, označených ako písmená a), e), f), h), l), m), p) a r) §3 zákona. Doterajšie písmená sa náležite prečíslujú.

K čl. II

Účinnosť novely, vzhľadom na nulové náklady a bezpredmetnosti potreby legisvakancie spojené s jej vykonaním, sa určuje na deň schválenia novely zákona.

Zhodnotenie

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Navrhovaná úprava neprinesie zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov územnej samosprávy, ani iných rozpočtov. Nebude mať nijaký vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Keďže problematika návrhu zákona nie je v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie upravená, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6.