- 1 -

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predkladaná správa uvádza dôvody na prijatie zákona o hydrologickej a meteorologickej službe vo verejnom záujme. Prijatie takéhoto zákona zabezpečí celospoločensky potrebný, prospešný a žiadaný výkon hydrologických a meteorologických činností, ktoré slúžia ako nástroj na zisťovanie a hodnotenie stavu vôd, ovzdušia a ďalších zložiek životného prostredia a ich budúceho vývoja.

1.Súčasný legislatívny rámec pre výkon hydrologickej a meteorologickej služby

Po 2. svetovej vojne sa so súhlasom prezidenta republiky Vládnym nariadením č. 96 zo dňa 27. novembra 1953 zriadil HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV (HMÚ), ktorý sa stal ústredným ústavom pre odbory meteorológie, klimatológie a hydrológie, a to zlúčením Štátneho meteorologického ústavu a hydrologickej a hydrografickej služby vodohospodárskeho rozvojového strediska.

Vládne nariadenie č. 96 vyšlo v Zbierke zákonov republiky Československej dňa 28. decembra 1953 a účinnosť nadobudlo dňa 1. januára 1954.

V roku 1969 v rámci federatívneho usporiadania štátu sa HMÚ rozdelil na Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej SHMÚ) a Český hydrometeorologický ústav so sídlami v Bratislave a Prahe. Rozvoj obidvoch ústavov kontinuálne pokračoval v zmysle pôvodného vládneho nariadenia.

V roku 1993, po osamostatnení Slovenskej republiky, sa SR stala členom Svetovej meteorologickej organizácie (SMO) a štatutárny predstaviteľ SHMÚ (riaditeľ, neskôr generálny riaditeľ) od tohto roku zastupuje republiku v tejto organizácii ako stály zástupca.

Pôvodné Vládne nariadenie z roku 1953 zostalo v platnosti, aj keď niektoré paragrafy zákona boli neaktuálne (napríklad § 4, ods. 3 alebo § 5).

Na predmetné Vládne nariadenie z roku 1953 sa odvoláva aj zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. O vodách.

Až v zákone NR SR č. 666/2004 Z.z. O ochrane pred povodňami z 27. októbra 2004, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 sa toto Vládne nariadenie z roku 1953 definitívne zrušilo.

Týmto aktom vypadlo z legislatívy Slovenskej republiky definovanie postavenia hydrologickej a meteorologickej služby a ďalších hydrologických a meteorologických činností vykonávaných vo verejnom záujme.

Minister ŽP SR svojím rozhodnutím vydal vo februári 2005 Úplné znenie zriaďovacej listiny SHMÚ, ktorej prílohou je Štatút SHMÚ. V tejto listine sa síce definuje poskytovanie klimatických a meteorologických údajov, avšak v zmysle zákona NR SR č. 575/2001 Z.z. O organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon) to nespadá do pôsobnosti MŽP SR. Dokonca sa v nej definuje poskytovanie poveternostných údajov pre zabezpečenie leteckej prevádzky, čo je úplne mimo kompetencie MŽP SR.

Napriek tomu, že Vládne nariadenie o HMÚ z roku 1953 ako celok stratilo svoju aktuálnosť, v paragrafoch, ktoré sa dotýkali úloh ústavu, vlastne definovali hydrologickú, klimatologickú a meteorologickú službu, budovanie a prevádzku sietí hydrologických, klimatologických a

- 2 -

meteorologických staníc, observatórií a iných zariadení, ako aj definovali celospoločenskú prospešnosť týchto služieb a ich poskytovanie. Z tohto pohľadu to bol dokument nadčasový a vyše 50 rokov bez problémov zabezpečoval skutočnosť, že hydrologická, klimatologická a meteorologická služba sa vnímala ako verejnoprospešná služba, celospoločensky potrebná a žiadaná, ktorá poskytovala svoje výsledky všetkým rezortom, orgánom štátnej správy, úradom, súdom a obyvateľstvu. Špeciálne vzťahy mala vybudované s organizáciami príslušnými k rezortu MŽP, aj s ďalšími ministerstvami: napríklad obrany, vnútra, dopravy, poľnohospodárstva.

Tým, že pôvodné Vládne nariadenie o HMÚ z roku 1953 nenahradil žiaden iný legislatívny akt, samotná hydrologická, klimatologická a meteorologická služba SR nielenže stratila celoštátny význam a stala sa rezortnou záležitosťou, čo je najmä s ohľadom na meteorológiu a čiastočne aj hydrológiu a klimatológiu sporné, nakoľko tieto odvetvia nie sú kompetenčne zaradené do náplne tohto rezortu, ale aj vymedzenie ich obsahu, rozsahu a spôsobu výkonu sa stalo nejednoznačné. Činnosť a výkon hydrologickej, klimatologickej a meteorologickej služby tak závisia od znenia zriaďovacej listiny pre konkrétnu organizáciu, od štatútu tejto organizácie a od každoročne uzatváraného Kontraktu medzi MŽP SR a SHMÚ.

2.Odôvodnenie potreby novej právnej úpravy

V prirodzenom monopole sa činnosť hydrologickej a meteorologickej služby sústredila do jednej organizácie – Slovenského hydrometeorologického ústavu.

V posledných, možno povedať približne 25 rokoch, sa táto činnosť rozšírila najmä o sledovanie kvalitatívnych parametrov atmosféry a hydrosféry a antropogénnych vplyvov na atmosféru a hydrosféru. Zvlášť zreteľný je tento trend po roku 2000, kedy sa koncipovali nové zákony v oblasti ovzdušia a vôd už so zreteľom aj napríklad na európsku legislatívu alebo mnohé medzinárodné dohovory súvisiace napríklad so znečisťovaním ovzdušia alebo zmenami klímy. (Zákon NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. O vodách, zákon NR SR č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, zákon NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ...)

Pre všetky nové oblasti sa vytvoril dostatočný legislatívny rámec, avšak samotná hydrologická a meteorologická služba zostala len s legislatívnou podporou, ktorá je neúplná, nejednoznačná a fragmentárna, a to vo viacerých zákonoch. Táto skutočnosť by mohla mať za následok kedykoľvek v prítomnosti alebo budúcnosti jej kvalitatívny aj kvantitatívny úpadok.

Zlúčenie meteorologických, hydrologických, a environmentálnych činností pod jednu organizáciu je možné, avšak s takou legislatívnou podporou, ktorá zaručí bezproblémovú a kvalitnú funkciu všetkých činností.

V zahraničnej praxi sú známe modely spojenia meteorologických, hydrologických a environmentálnych činností, súvisiacich s monitorovaním a vyhodnocovaním stavu atmosféry a hydrosféry do jednej inštitúcie ako aj modely vykonávania týchto činností oddelene špecializovanými inštitúciami.

Hydrologická, klimatologická a meteorologická služba a výkon ďalších hydrologických, klimatologických a meteorologických činností súvisiacich s monitorovaním a vyhodnocovaním stavu atmosféry a hydrosféry sú celospoločensky potrebné, prospešné a žiadané a poskytujú výsledky svojej činnosti všetkým rezortom, orgánom štátnej správy, úradom, súdom a obyvateľstvu. Zodpovednosť za výkon činností pre napĺňanie predmetného

- 3 -

poslania prináleží štátu. Preto je potrebná taká nová právna úprava, ktorá zabezpečí výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

3.Súlad návrhu zákona s Ústavou SR

Poslanie hydrologickej a meteorologickej služby a výkon ďalších hydrologických a meteorologických činností vyplýva najmä z Ústavy SR, druhá hlava, šiesty oddiel: Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, články 44 a 45:

Čl. 44

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Čl. 45

Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Ďalej poslanie hydrologickej a meteorologickej služby vyplýva z viacerých zákonov, ktoré sa na jej činnosti a výsledky odvolávajú. Sú to najmä Zákony č. 478/2002 Z.z. O ochrane ovzdušia, č. 364/2004 Z.z. O vodách, č. 666/2004 Z.z. O ochrane pred povodňami, č. 143/1988 Z.z. O civilnom letectve, č. 205/2004 Z.z. O zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výkon hydrologickej a meteorologickej služby a ďalších hydrologických a meteorologických činností zabezpečuje včasné a úplné operatívne a režimové informácie o kvantitatívnom a kvalitatívnom stave vôd a ovzdušia a o príčinách a následkoch tohto stavu, hydrologická a meteorologická služba teda monitoruje vody a ovzdušie, zhromažďuje a vyhodnocuje údaje a poskytuje informácie o dvoch základných zložkách prírodného prostredia. Poskytované informácie slúžia predovšetkým na hodnotenie budúceho, aktuálneho a dlhodobého stavu atmosféry a hydrosféry a sú východiskom na zabezpečenie ochrany životného prostredia. Podľa článku 45 Ústavy SR „Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“, teda zákonom navrhovaná služba v plnej miere napĺňa obidva vyššie citované články ústavy.

4.Medzinárodné záväzky štátu, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba

Z viacerých medzinárodných záväzkov štátu sa uvádzajú tie, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba na SHMÚ, a ktorých výkon nie je vyjadrený v žiadnych zákonoch alebo iných právnych dokumentoch.

- 4 -

▪Konvencia Svetovej meteorologickej organizácie z 11. októbra 1947, ratifikovaná 23. marca 1951. Stálym zástupcom SR v SMO je štatutárny zástupca SHMÚ.

▪Dohovor o zriadení Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov (Ženeva 24. máj 1983), platný pre SR od 3. januára 2006. SR zastupuje v tejto organizácii SHMÚ.

▪Dohoda o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, platná pre SR od 1. januára 2008. SR zastupuje v tejto organizácii SHMÚ.

▪EHK OSN – Dohovor o ochrane a využívaní cezhraničných vôd a medzinárodných jazier. SHMÚ zastupuje SR v pracovných skupinách pre tento dohovor.

▪IWAC – Medzinárodné centrum na hodnotenie vôd. Od 1. 1. 2008 je podpora sekretariátu centra delegovaná na SHMÚ.

▪ICPDR – Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja. SHMÚ zabezpečuje vydávanie ročenky pre celé povodie Dunaja.

▪Hraničné vody – bilaterálne zmluvy so susednými štátmi na ochranu a monitorovanie cezhraničných vôd. SHMÚ sa z poverenia MŽP SR zúčastňuje na prácach v expertných skupinách.

▪Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene (FCCC) – ratifikovaný Národnou radou SR v auguste 2004 (pre Slovensko nadobudol platnosť 23. novembra 1994) a všetkých následných konferencií, kde sa prijali také dokumenty, ako napríklad Kjótsky protokol (pre Slovensko nadobudol platnosť 16. februára 2005).

▪Pristúpenie SR k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel, vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (klimatologické podklady sú neopomenuteľnou súčasťou najmenej 50 technických noriem).

▪Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach, ktorý bol prijatý v máji 2001, nadobudol účinnosť dňa 17. mája 2004 a Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických látkach a doplnenie smernice 79/117/EHS.

▪Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a doplňujú Smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES.

Zodpovednosť za výkon činností, obsiahnutých v uvedených medzinárodných záväzkoch, prináleží štátu.

5.Návrh na zmenu súčasného stavu

Na základe rozboru súčasného stavu je potrebné, aby pre všetky celospoločensky potrebné a prospešné činnosti, uvedené vyššie, bola zákonom ustanovená a špecifikovaná hydrologická a meteorologická služba, ktorá tieto činnosti zabezpečí v požadovanej miere a kvalite. Organizáciou, ktorá kontinuálne zabezpečuje výkon tejto služby je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý je príspevkovou organizáciou v rezorte MŽP SR.

Návrh nového zákona teda rešpektuje súčasný stav a je v súlade so zákonmi NR SR

- 5 -

č. 364/2004 Z.z. o vodách, č. 666/2004 Z.z. O ochrane pred povodňami a s nimi súvisiacimi predpismi a vyhláškami a č. 478/2002 Z.z. O ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6.Prehľad o hydrometeorologických službách v zahraničí so zreteľom na ich

legislatívnu podporu

Forma zákona alebo iného legislatívneho aktu o zabezpečení meteorologických a hydrologických činností sa v súčasnosti uplatňuje napríklad v nasledujúcich európskych štátoch (podľa dokumentov Svetovej meteorologickej organizácie z roku 2002):

Fínsko, Nemecko, Rumunsko, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Veľká Británia, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Srbsko a Čierna hora.

7.Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet, nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy

Tento bod sa uvádza samostatne v

DOLOŽKE finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

V osobitnej časti Dôvodovej správy sa uvádza odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona o hydrologickej a meteorologickej službe vo verejnom záujme, a to podľa piatich častí navrhovaného zákona.

PRVÁ ČASŤ - ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1: V tejto časti predkladaný zákon ustanovuje výkon hydrologickej služby

- 6 -

a meteorologickej služby vo verejnom záujme, štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť, ďalej ustanovuje spôsob nakladania s údajmi získanými z týchto sietí a tiež rozsah a spôsob poskytovania hydrologických informácií a meteorologických informácií. Napokon ustanovuje povinnosti hydrologickej služby a meteorologickej služby vo verejnom záujme ako aj práva a povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená výkonom hydrologickej služby a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

§ 2: Pre účely predkladaného zákona sa vymedzuje 22 pojmov, s ktorými sa operuje v zákone. Jednoznačné definovanie týchto pojmov je pre pochopenie a korektný výklad zákona nevyhnutné.

DRUHÁ ČASŤ - HYDROLOGICKÁ A METEOROLOGICKÁ SLUŽBA VYKONÁVANÁ VO VEREJNOM ZÁUJME NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

§ 3, ods. 1: Určuje, že hydrologickú a meteorologickú službu vo verejnom záujme zabezpečuje štát prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.

§ 3, ods. 2: Predstavuje Slovenský hydrometeorologický ústav ako organizáciu, ktorú zriadilo MŽP SR.

§ 3, ods. 3: Podľa tohto ustanovenia sa pre výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme zriaďuje štátna hydrologická sieť a štátna meteorologická sieť. Spravovaním týchto sietí sa poveruje Slovenský hydrometeorologický ústav. .

§ 4, ods. 1: Stanovuje, že hydrologická služba vykonávaná vo verejnom záujme slúži v procese zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd a že zabezpečuje výkon predpovednej povodňovej služby.

§ 4, ods. 2: Vymedzuje činnosti, ktoré hydrologická služba vo verejnom záujme vykonáva. Vymedzené činnosti sú v súlade so Zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a v súlade s Programom monitorovania stavu vôd.

§ 4, ods. 3: Uvádza činnosti, ktoré hydrologická služba vykonáva v súlade so Zákonom č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z.: informovanie o aktuálnych a očakávaných vodných stavoch a prietokoch vo vybraných objektoch štátnej hydrologickej siete a neodkladné informovanie o nebezpečenstve povodne, vzniku povodňovej situácie a jej ďalšom vývoji, o hydrometeorologických podmienkach ovplyvňujúcich vznik a vývoj povodne.

§ 4, ods. 4: (4) Uvádza ďalšie činnosti hydrologickej služby, ktoré zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav: poskytovanie hydrologických údajov, hydrologických produktov a hydrologických informácií, prevádzkovanie hydrologických predpovedných systémov, posudzovanie možného nepriaznivého účinku prípravkov na ochranu rastlín na povrchovú vodu, vedenie Integrovaného registra informačného systému a vedenie Národného registra

- 7 -

znečistenia.

§ 4, ods. 5: Uvádza, že na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd môže Slovenský hydrometeorologický ústav požadovať bezplatne aj údaje a informácie od toho, kto nakladá s povrchovými vodami alebo s podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.

§ 5, ods.1: Stanovuje, že meteorologická služba vykonávaná vo verejnom záujme hodnotí stav a vývoj klimatického systému a zabezpečuje výkon predpovednej a výstražnej poveternostnej služby a varovných systémov kvality ovzdušia.

§ 5, ods.2: Vymedzuje činnosti, ktoré meteorologická služba vo verejnom záujme vykonáva v súlade so Zákonmi č. o civilnom letectve, č. 205/2004 Z.z. O zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Programami Čiastkových monitorovacích systémov meteorológia a klimatológia, rádioaktivita a kvalita ovzdušia.

§ 5, ods.3: Uvádza, že monitorovanie a hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia vo verejnom záujme sa vykonáva v zmysle Zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

§ 5, ods.4: Uvádza, že na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu a zloženia ovzdušia, stavu pôdy a biosféry môže Slovenský hydrometeorologický ústav požadovať bezplatne aj údaje a informácie od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov predmetných informačných systémov.

§ 6, ods.1: Na podporu a rozvoj vlastných činností hydrologickej a meteorologickej služby a na zvyšovanie odbornej úrovne je potrebné, aby organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu vyvíjala výskumnú a vedeckú činnosť, sledovala vedecký pokrok v príslušných oblastiach, využívala domáce a zahraničné výsledky vedy a výskumu, realizovala rozvoj databázových systémov, predpovedných systémov, metód a aplikácií a tiež podporovala publikovanie výsledkov výskumnej a vedeckej činnosti.

TRETIA ČASŤ

ŠTÁTNA HYDROLOGICKÁ SIEŤ A ŠTÁTNA METEOROLOGICKÁ SIEŤ

§ 7, ods.1: Definuje štátnu hydrologická sieť ako súčasť hydrologickej siete, ktorá zabezpečuje údaje pre hydrologické činnosti vykonávané vo verejnom záujme.

§ 7, ods.2: Definuje štátnu meteorologickú sieť ako súčasť meteorologickej siete, ktorá zabezpečuje údaje pre meteorologické činnosti vykonávané vo verejnom záujme.

§ 7, ods.3: Stanovuje, že údaje získané zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete sú referenčné údaje na území Slovenskej republiky v oblasti vôd, ovzdušia a ďalších zložiek klimatického systému.

- 8 -

§ 8, ods.1: Stanovuje účel štátnej hydrologickej siete, t.j. systematicky monitorovať v pozorovacích staniciach a objektoch základné údaje o množstve a kvalite vôd a ich režime v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd na území Slovenskej republiky tak, aby sa zabezpečili stanovené činnosti hydrologickej služby.

§ 8, ods.2: Stanovuje účel štátnej meteorologickej siete, t.j. systematicky monitorovať v pozorovacích staniciach a objektoch kvantitatívne a kvalitatívne parametre klimatického systému na území Slovenskej republiky tak, aby sa zabezpečili stanovené činnosti meteorologickej služby.

§ 9, ods. 1: Ustanovuje činnosti, z ktorých pozostáva spravovanie štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete: ide o zriaďovanie objektov štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete, o ich udržiavanie a prevádzkovanie a o ich rušenie.

§ 9, ods. 2: Ustanovuje, kto vykonáva a schvaľuje zriaďovanie a rušenie objektov štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete.

§ 9, ods. 3: Ustanovuje z čoho pozostáva štátna hydrologická sieť.

§ 9, ods. 4: Ustanovuje z čoho pozostáva štátna meteorologická sieť

§ 9, ods. 5: Vymedzuje postavenie všetkých ostatných objektov alebo staníc na sledovanie hydrologických a meteorologických prvkov. Tie sa považujú za neštátne.

§ 10: Pojednáva o ochrane štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete a uvádza, že poškodzovanie alebo neoprávnené odstraňovanie objektov alebo ich súčastí sa trestá v zmysle Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.

§ 11, ods.1: Ustanovuje oprávnenia a povinnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu k cudzím nehnuteľnostiam, ktorý spravuje štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť. Ústav je oprávnený vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu: zriaďovať a rušiť objekty hydrologickej siete a meteorologickej siete na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním a rušením týchto zariadení na cudziu nehnuteľnosť, vstupovať v súvislosti s prevádzkovaním týchto zariadení na cudziu nehnuteľnosť a vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy alebo porastu ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť týchto zariadení.

§ 11, ods.2: Ustanovuje, že oprávnenia a povinnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu k cudzím nehnuteľnostiam, ktorý spravuje štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť sú vecnými bremenami v zmysle Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov na dotknutých nehnuteľnostiach. Ustanovuje tiež oprávnenosť podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti.

§ 11, ods.3: Ustanovuje spôsob a podmienky pre poverených zamestnancov ústavu na vstup na cudziu nehnuteľnosť.

§ 11, ods.3: Ustanovuje, že právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a ústavom sa riadia všeobecne záväznými predpismi, najmä zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

- 9 -

v znení neskorších predpisov.

§ 12, ods. 1: Ustanovuje spôsob spravovania údajov zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete. Údaje získané zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 12, ods. 1: Ustanovuje zodpovednosť Slovenského hydrometeorologického ústavu za správnosť a uchovávanie údajov zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVA A POVINNOSTI HYDROLOGICKEJ SLUŽBY A METEOROLOGICKEJ SLUŽBY

§ 13, ods. 1: Ustanovuje povinnosť Slovenského hydrometeorologického ústavu každoročne sprístupniť hydrologické údaje a meteorologické údaje získané zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete

§ 13, ods. 2: Ustanovuje, aby sa štandardné hydrologické predpovede a štandardné meteorologické predpovede a hydrologické výstrahy a meteorologické výstrahy poskytovali v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.

§ 13, ods. 3: Ustanovuje, že hydrologické produkty a meteorologické produkty a hydrologické informácie a meteorologické informácie sa orgánom štátnej a verejnej správy, súdom a Národnej rade Slovenskej republiky pre výkon ich právomocí poskytujú bezodplatne. Ďalej ustanovuje, že v ostatných prípadoch sa hydrologické produkty a meteorologické produkty a hydrologické informácie a meteorologické informácie poskytujú odplatne v zmysle zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 13, ods. 4: Stanovuje, že hydrologické údaje a meteorologické údaje, hydrologické produkty a meteorologické produkty a hydrologické informácie a meteorologické informácie a najmä výstrahy je povolené šíriť len s uvedením prvotného zdroja.

§ 14, ods. 1: Výkonom záväzkov, ktoré vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohovorov a ktoré súvisia s výkonom činností hydrologickej a meteorologickej služby sa poveruje Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 14, ods. 2: Nominovaním zástupcov do medzinárodných a európskych organizácií, ak takéto zastupovanie vyplýva z povinností Slovenského hydrometeorologického ústavu sa poveruje ústav.

PIATA ČASŤ

HYDROLOGICKÁ SLUŽBA A METEOROLOGICKÁ SLUŽBA POČAS MIMORIADNYCH SITUÁCIÍ

- 10 -

§ 15, ods. 1: Stanovuje, že mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie nepriaznivého pôsobenia prírodných síl alebo uvoľňovania znečisťujúcich látok do životného prostredia, pri ktorom pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.

§ 15, ods. 2: Stanovuje, že v zmysle Zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia mimoriadnej situácie.

§ 16 , ods. 1: Určuje, že činnosť hydrologickej služby a meteorologickej služby počas mimoriadnej situácie koordinuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 16 , ods. 2: Určuje, že pre výkon činností počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú okrem meraní a pozorovaní v štátnej hydrologickej sieti a štátnej meteorologickej sieti aj mimoriadne hydrologické a meteorologické merania a pozorovania nevyhnutné na zistenie vývoja a následkov mimoriadnej situácie. Aj mimoriadne merania a pozorovania vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 16 , ods. 3: Stanovuje, že v prípade mimoriadnej situácie, ak je to na zistenie jej následkov nevyhnutné, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc.

§ 16 , ods. 4: Ustanovuje, že vo vzťahu k orgánom krízového riadenia Slovenskej republiky sa Slovenský hydrometeorologický ústav riadi Zákonom č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii štátu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z.z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

§ 17, ods. 1: V prechodnom ustanovení sa Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vznikol podľa doterajších predpisov považuje za ústav podľa predkladaného zákona, čo zabezpečuje kontinuitu vykonávania činností hydrologickej služby a meteorologickej služby.

§ 17, ods. 2: Ustanovuje, že hydrologická sieť a meteorologická sieť, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov a ktoré spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav sa považujú za štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť podľa tohto zákona. Tým sa zabezpečí kontinuita merania, zberu, spracovania a archivovania údajov z týchto sietí.

§ 18: Uvádza účinnosť tohto zákona od 1. marca 2009