1/9

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Ide o úpravu problematiky extrémizmu, ktorá bola pripravená už v rámci návrhu veľkej novelizácie Trestného zákona, rokovanie o ktorej prerušila vláda SR 9. apríla 2008. Naliehavosť potreby zmeny dotknutých ustanovení vyplýva z gradácie násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolnosti, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite. Ide najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, resp. s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, taktiež o podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie, a to bez ohľadu na to, či už ide o holokaust alebo akékoľvek iné obdobné činy. Pokiaľ mohli byť aj doposiaľ niektoré z týchto konaní považované za trestné činy, postih sa sprísňuje.

Konkrétne návrh zmeny a doplnenia Trestného zákona zahŕňa definíciu extrémistickej skupiny (§ 129 ods. 2), extrémistického materiálu (§ 130 ods. 8 a 9), osobitného extrémistického motívu (§ 140 písm. d/ a f/), definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým motívom (§ 140a), úpravy v skutkových podstatách trestného činu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 a výtržníctva podľa § 364 a v dotknutých skutkových podstatách dvanástej hlavy osobitnej časti (§ 421 až § 424) a prijatie nových skutkových podstát v tejto hlave - § 422a až § 422c a § 424a.

Aktuálnosť potreby zmeny a doplnenia zákona ospravedlňuje aj inak nežiaducu čiastkovú novelizáciu po sérii predchádzajúcich zmien, podmienených prechodom slovenskej meny na menu euro, rušením vojenských súdov a niektorými ďalšími nevyhnutnými úpravami.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Ministerstvo financií SR listom z 25. septembra 2007 (č. MF/24240/2007-81) súhlasilo s návrhom zákona za predpokladu, že zvýšené výdavky budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rok.

2/9

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom v

1. čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky ,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)proti Slovenskej republike sa nevedie konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti SR

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

3/9

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Implementácia odporúčania OECD postihovať trestné činy podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách bez výnimky, čím sa vyhovelo bodu 244. Správy pracovnej skupiny OECD o aplikácii Dohovoru o podplácaní zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z novembra 2005.

K bodu 2

Zavádza sa pojem extrémistická skupina, ktorý sa v trestnom poriadku bude využívať ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

K bodu 3

Definícia extrémistického materiálu sa zavádza z dôvodu zavedenia skutkových podstát viazaných na jeho výrobu, rozširovanie a prechovávanie. Ide aj uskutočnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z článkov 3, 5 a 6 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a neznášanlivej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov. Podľa čl. 3 Dodatkového protokolu sa musí zaviesť trestnosť šírenia rasistického alebo neznášanlivého materiálu, za ktorý sa v zmysle čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu považuje „akýkoľvek písomný materiál, akékoľvek zobrazenie alebo akékoľvek iné znázornenie myšlienok a teórií, ktoré obhajujú, podporujú a podnecujú nenávisť, odlišné zaobchádzanie alebo násilie proti jednotlivcovi alebo skupine osôb založenú na rase, farbe, pôvode rodu alebo národnom alebo etnickom pôvode ako aj náboženstve, ak sa použije ako zámienka pre tieto dôvody.“ Navrhuje sa tak urobiť v novom § 130 ods. 8 písm. c) Trestného zákona. Samostatné riešenie sa týkalo čl. 6 Dodatkového protokolu a čl. 1 ods. 1 písm. c) a d) vo väzbe na písmeno e) a g) rámcového rozhodnutia. Dodatkový protokol požaduje trestnosť šírenia a sprístupňovania materiálov ospravedlňujúcich, schvaľujúcich, vážne zľahčujúcich a popierajúcich trestné činy zavedené medzinárodným právom, pričom ich páchatelia musia byť odsúdení konečným a záväzným spôsobom medzinárodným súdom, ktorého trestnú právomoc uznala zmluvná strana. Navrhuje sa, aby Slovenská republika využila dodatočný prvok pri ospravedlňovaní, schvaľovaní, popieraní a vážnom zľahčovaní týchto zločinov a to pohnútku podnietiť násilie, nedôvodné odlišné zaobchádzanie alebo násilie proti skupine jednotlivcov alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, pričom táto pohnútka je v zmysle § 130 ods. 9 podmienkou, aby materiál definovaný v ods. 8 písm. a) až e) cit. úst. mohol byť považovaný za extrémistický materiál (podmienky podľa ods. 8 a 9 musia byť splnené kumulatívne), čo je potom aj podmienkou trestnosti pri trestných činoch výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422a až 422c. Nie je potrebné a v určitom rozsahu ani možné dávať k tomuto čl. 6 Dodatkového protokolu výhradu (týkajúcu sa predchádzajúceho odsúdenia), nakoľko

4/9

je viazaný na odsudzujúce rozsudky, pričom schvaľovanie trestného činu je aj tak trestným činom schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Prísnejšou úpravou je teda len ospravedlňovanie páchateľa, čo však blízko súvisí so schvaľovaním. Na rozdiel od Dodatkového protokolu, ku ktorému sa pri všetkých formách foriem trestnej súčinnosti voči páchateľom genocídy a zločinov proti ľudskosti vyžaduje ich právoplatné odsúdenie, a je možné voči nemu v tejto otázke dať úplnú výhradu, pri rámcovom rozhodnutí nie je možné dať vôbec výhradu a Slovenská republika v prípade jeho samotného podpisu preberie implementačnú povinnosť zbližovania noriem trestného práva v tejto oblasti. Vyžaduje sa trestnosť verejného ospravedlňovania, aj v prípade, že nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, pri popieraní a vážnom zľahčovaní členský štát v čase prijatia môže urobiť vyhlásenie, že sa budú vzťahovať len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a zločiny proti mieru ktoré sa riešili právoplatnými rozsudkami vnútroštátneho alebo medzinárodného súdu, alebo len medzinárodného súdu. Navrhuje sa podať toto vyhlásenie na rozsudky medzinárodných súdov, čo je riešené v navrhovanom § 424 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Konštrukcia textu oboch dotknutých ustanovení odkazom na ustanovenia príslušných článkov medzinárodných zmlúv a ich príloh nie je v rozpore so zásadou zákonnosti, nakoľko o všetkom, čo bolo vyhlásené Zbierke zákonov, platí nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti. Problém môže byť len Charta Medzinárodného vojenského tribunálu, ktorá tvorí prílohu Dohody o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi uverejnenej pod č. 164/1947 Zb., avšak táto príloha nebola uverejnená v Zbierke zákonov. Javí sa teda vhodné uverejniť Chartu Medzinárodného vojenského tribunálu v Zbierke zákonov, pretože v opačnom prípade je vážne riziko absencie trestnej zodpovednosti, ak sa nepreukáže vedomosť ospravedlňujúcej osoby o takto vymedzenom čine, nebude sa môcť uplatniť nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti všetkého, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov. Na rozdiel od Dodatkového protokolu sa ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie týka aj vojnových zločinov, ale vzťahuje sa len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vymedzené v Charte Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1945 a Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu. Na rozdiel od Dodatkového protokolu je tu úzky rozsah chránených osôb viazaný len na osoby alebo skupiny osôb podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá určiteľnosti, čo je riešené v navrhovanom § 130 ods. 8 písm. d) a e) Trestného zákona.

Je potrebné uplatniť spomenuté vyhlásenie pri podpise rámcového rozhodnutia, pretože je to jediná možnosť. Pokiaľ ide o Dodatkový protokol, dodatočný prvok sa musí vyhlásiť buď pri podpise Dodatkového protokolu alebo pri uložení ratifikačnej listine.

K bodu 4

Zároveň sa zavádza nový typ osobitného motívu a to pohnútka verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženstva, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie. Záväzok zaviesť túto pohnútku vyplýva z čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré už má konečnú podobu zaslanú 19. júla 2007 Generálnym sekretárom Rady

5/9

Výboru stálych predstaviteľov a požaduje, aby sa rasistická a xenofóbna motivácia považovala buď za priťažujúcu okolnosť alebo za obzvlášť priťažujúcu okolnosť. Za rasistickú a xenofóbnu motiváciu sa považuje motivácia verejne podnecovať nenávisť alebo násilie voči príslušníkom inej rasy, farby pleti, národnosti, etnickej skupiny, rodového pôvodu alebo náboženstva podľa čl. 1 ods.1 písm. a). Ďalším druhom osobitného motívu je spáchanie iného trestného činu v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419.

K bodu 5

Vzhľadom na potrebu riešiť otázku trestných činov extrémizmu je potrebné ich vymedziť. Ide o trestné činy, ktoré majú niektorý z extrémistických motívov vyjadrený v subjektívnej stránke základnej skutkovej podstaty ako aj o trestné činy, pri ktorých je „extrémistický motív“ až znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa zosúladenie názvu ustanovenia s jeho obsahom. Zároveň sa zakotvuje osobitný motív podľa § 140 ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

K bodom 8 a 9

Z aplikačnej praxe vyplýva potreba doplnenia právnej úpravy najmä vzhľadom na rozširujúce sa výtržníctvo fanúšikov pri športových podujatiach. Zároveň sa legislatívno-technicky upravilo znenie písmena a) § 364 tak, že hrubá neslušnosť alebo výtržnosť je pojmovým znakom aj ostatných dvoch alternatív v písmene d) a e). Vypúšťa sa väzba sexuálnych praktík len na verejne prístupné miesto a trestným sa stáva aj verejné uskutočňovanie sexuálnych praktík. Zavádza sa nová okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby – člen extrémistickej skupiny. Ako zákonný znak trestného činu výtržníctva sa ustanovuje aj hanobenie štátneho symbolu, a to bez ohľadu na to, či ide o štátny symbol Slovenskej republiky alebo iného štátu, pričom pod pojmom hanobenie je potrebné rozumieť akékoľvek ničenie, poškodzovanie alebo znevažujúca úprava štátneho symbolu pomaľovaním a pod., napr. pálenie štátnej vlajky.

K bodom 10 a 11

Mení sa názov hlavy a dielu s ohľadom na novú úpravu trestných činov extrémizmu.

K bodom 12 a 13

Legislatívno-technické úpravy a zavedenie osobitného kvalifikačného znaku – člen extrémistickej skupiny

K bodom 14 a 15

Dopĺňa sa úprava o postih sympatií k skupinám okrem hnutí v § 422 ods. 1.

6/9

Doterajšie znenie § 424 ods. 2, t.j. trestnosť verejného popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo ospravedlňovania holokaustu sa pri súčasnom rozšírení trestnosti takýchto prejavov aj vo vzťahu k iným obdobným zločinom a sprísnení postihu nahrádza novým ustanovením § 424a (a dopĺňa úpravou § 138 ods. 8 a 9 a novými skutkovými podstatami podľa § 422a až 422c) vzhľadom na budúce záväzky Slovenskej republiky postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1845 spáchaných proti skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto skupinu osôb alebo jednotlivca. Záväzok, ktorý Slovenská republika na seba preberie podpisom rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré má konečnú podobu zaslanú 19.júla 2007 Generálnym sekretárom Rady Výboru stálych predstaviteľov, jednoznačne rozširuje individuálny objekt trestnosti ospravedlňovania, popierania a vážneho zľahčovania genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Na druhej strane, nakoľko rámcové rozhodnutie to nevyžaduje, nebude trestné schvaľovanie, ktoré v konečnom dôsledku je však trestné v rámci postihu podľa trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona. Berlínska deklarácia prijatá 25.marca 2007 pri príležitosti 50. výročia založenia Európskych spoločenstiev uvádza: „Európska integrácia ukazuje, že sme sa učili bolestivým hodinám histórie poznačenej krvavými konfliktami“. Nejde teda už len o holokaust, ktorý nesmie byť schvaľovaný, popieraný a vážne spochybnený, ale o všetky genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny určené Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1945. Komisia EÚ bude organizovať verejné európske vyšetrovanie zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných totalitnými režimami. Spomenuté rámcové rozhodnutie predstavuje najnovší prístup Európskej únie, na ktorom sa zatiaľ zhodli všetky členské štáty Európskej únie a je už pripravené na podpis na rozdiel od Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, ktorý hoci bol otvorené na podpis už 28. januára 2003 a je platný od 1. marca 2006, ale účinný je len v šiestich štátoch Európskej únie a podpísaný ďalšími 13 členskými štátmi Európskej únie, avšak doteraz ho vôbec nepodpísali Taliansko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Česká republika, Maďarsko, Bulharsko a Slovenská republika. Dodatkový protokol na rozdiel od rámcového rozhodnutia stanovuje pri popieraní, vážnom zľahčovaní, schvaľovaní a ospravedlňovaní genocídy alebo zločinov proti ľudskosti určených všeobecnejšie - medzinárodným právom, na druhej strane na trestnosť popierania, vážneho zľahčovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy alebo zločinov proti ľudskosti je potrebné, aby boli vydané konečné a záväzné rozsudky Medzinárodného vojenského tribunálu alebo iných tribunálmi uznaných zmluvným štátom Dodatkového protokolu. Rozdiel oproti rámcovému rozhodnutiu je aj v tom, že v Dodatkovom protokole sa musí postihovať len uvádzanie do obehu a sprístupňovanie materiálov prostredníctvom počítačového systému, teda aj prostredníctvom súkromnej pošty, teda nejde o trestný čin spáchaný verejne na

7/9

rozdiel od rámcového rozhodnutia, kde musí ísť o verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie. Oba uvedené záväzky sa realizujú zavedením nových ustanovení § 424a a znením § 130 ods. 8 písmeno d) a e). Znenie § 422 ods.2 sa bude viazať na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, ktorou je použitie pozmenených zástav.

K bodu 16

Zavádzajú sa nové skutkové podstaty viazané na definíciu v § 130 ods. 8 a 9, pričom ide o úmyselné trestné činy, ktoré v rámci subjektívnej stránky vyžadujú minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ vyrába, rozširuje alebo prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v zmysle legálnej definície podľa citovaného ustanovenia.

K bodu 17

Ide o doplnenie úpravy § 423 ods. 2, kde sa zavádza členstvo v extrémistickej skupine ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

K bodom 18 a 19

Čl. 4 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov ustanovuje povinnosť zaviesť ako trestný čin aj neverejné podnecovanie na spáchanie závažného trestného činu určeného vnútroštátnym právom prostredníctvom počítačového systému voči jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody. Preto bolo potrebné vypustiť pri takomto vyhrážaní pojmový znak verejne a vložiť doň aj rodový pôvod a náboženstvo, ak je zámienkou pre ostatné dôvody, ako spôsob vyhrážania – spáchaním zločinu. Verejné podnecovanie na obmedzovanie práv a slobôd národa, národnosti, rasy alebo etnické skupiny a ich príslušníkov bude prísnejšie trestné ako doteraz, rovnako ako verejné vyhrážanie týmto príslušníkom. Ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby sa pripája osobitný motív, kde je obsiahnutý aj motív podnecovať násilie a nenávisť voči príslušníkom určiteľných podľa spomenutých dôvodov, tak ako to vyžaduje čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Zároveň sa sprísňuje trestnosť odseku 3.

K bodu 20

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania osôb určiteľných rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou alebo pre taký dôvod podľa § 424a Trestného zákona Ide o spoločné uskutočnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z článkov 3, 5 a 6 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a neznášanlivej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov a z článku 1 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a neznášanlivosti prostredníctvom trestného

8/9

práva, ktoré zakotvia povinnosť členských štátov Európskej únie uznať, že osoby alebo skupiny osôb vymedzené rasovým, národnostným, rodovým, etnickým pôvodom ako aj náboženským, ak sa použije ako zámienka pre iné dôvody sú chránené trestným zákonom, ak niekto verejne podnecuje násilie alebo nenávisť voči nim tak ako to stanovuje čl. 1 písm. a) a b) rámcového rozhodnutia v rámci výkladu podľa písmena f), pričom ide o navrhované ustanovenie § 424a ods. 1 písmeno a) Trestného zákona. Čl. 5 Dodatkového protokolu vyžaduje trestnosť verejného hanobenia osôb alebo skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, čo sa uskutoční navrhovaným § 424a ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Samostatné riešenie sa týkalo čl. 6 Dodatkového protokolu a čl. 1 ods. 1 písm. c) a d) vo väzbe na písmeno e) a g) rámcového rozhodnutia. Dodatkový protokol požaduje trestnosť šírenia a sprístupňovania materiálov ospravedlňujúcich, schvaľujúcich, vážne uľahčujúcich a popierajúcich trestné činy zavedené medzinárodným právom, pričom ich páchatelia musia byť odsúdení konečným a záväzným spôsobom medzinárodným súdom, ktorého trestnú právomoc uznala zmluvná strana. Na rozdiel od Dodatkového protokolu, ku ktorému sa pri všetkých formách foriem trestnej súčinnosti voči páchateľom genocídy a zločinov proti ľudskosti vyžaduje ich právoplatné odsúdenie, a je možné voči nemu v tejto otázke dať úplnú výhradu, pri rámcovom rozhodnutí nie je možné dať vôbec výhradu a Slovenská republika v prípade jeho samotného podpisu preberie implementačnú povinnosť zbližovanie noriem trestného práva v tejto oblasti. Vyžaduje sa trestnosť verejného ospravedlňovania, aj v prípade, že nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, pri popieraní a vážnom zľahčovaní členský štát v čase prijatia môže urobiť vyhlásenie, že sa budú vzťahovať len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a zločiny proti mieru ktoré sa riešili právoplatnými rozsudkami vnútroštátneho alebo medzinárodného súdu, alebo len medzinárodného súdu. Navrhuje sa podať toto vyhlásenie na rozsudky medzinárodných súdov, čo je riešené v navrhovanom § 424a ods.1 písm. b) Trestného zákona. Konštrukcia skutkovej podstaty odkazom na ustanovenia príslušných článkov medzinárodných zmlúv a ich príloh nie je v rozpore so zásadou zákonnosti, nakoľko o všetkom, čo bolo vyhlásené Zbierke zákonov, platí nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti. Problém môže byť len Charta Medzinárodného vojenského tribunálu, ktorá tvorí prílohu Dohody o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi uverejnenej pod č.164/1947 Zb., avšak táto príloha nebola uverejnená v Zbierke zákonov. Javí sa teda vhodné uverejniť Chartu Medzinárodného vojenského tribunálu v Zbierke zákonov, pretože v opačnom prípade je vážne riziko absencie trestnej zodpovednosti, ak sa nepreukáže vedomosť ospravedlňujúcej osoby o takto vymedzenom čine, nebude sa môcť uplatniť nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti všetkého, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov. Na rozdiel od Dodatkového protokolu sa ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie týka aj vojnových zločinov, ale vzťahuje sa len na genocídium, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vymedzené v Charte Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8.augusta 1945 a Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu. Na rozdiel od Dodatkového protokolu je tu úzky rozsah chránených osôb viazaný len na osoby alebo skupiny osôb podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá určiteľnosti, čo je riešené v navrhovanom § 424 ods.1 písm. b) Trestného zákona.

9/9

Je potrebné uplatniť spomenuté vyhlásenie pri podpise rámcového rozhodnutia, pretože je to jediná možnosť. Pokiaľ ide o Dodatkový protokol, dodatočný prvok sa musí vyhlásiť buď pri podpise Dodatkového protokolu alebo pri uložení ratifikačnej listine.

Treba dodať, že ide aj o náhradu ustanovenia § 422 ods. 2 v doterajšom znení, podľa ktorého bolo trestným činom verejné popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie holokaustu rozšírením tohto postihu aj na iné zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a zároveň o sprísnenie postihu oproti doterajšej úprave.

K Čl. II

Stanovuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19. november 2008

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan H a r a b i n, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky