1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Platnú právnu úpravu o poľovníctve tvorí zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona č. 99/1993 Z. z. a vykonávacie predpisy na jeho vykonanie.

Súčasne platný zákon upravuje podmienky pre poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej. Je zameraný na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Podľa tohto zákona je poľovníctvo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, nesmie však narúšať racionálne obhospodarovania lesa a poľnohospodárskej pôdy.

Napriek čiastkovým novelám zákona a jeho vykonávacích predpisov jeho ustanovenia už nezodpovedajú aktuálnym spoločensko-politickým, ekonomickým a ekologickým podmienkam a požiadavkám.

Predložený návrh zákona nadväzuje na tradíciu poľovníckeho zákonodarstva a súčasne sa zameriava na zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho, cieľavedomého obhospodarovania a využívania voľne žijúcej zveri ako obnoviteľného prírodného zdroja a súčasti prírodných ekosystémov takým spôsobom, aby zostali v prírode zachované všetky druhy zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.

Vychádza z doterajších poznatkov poľovníckej praxe o komplikovanom uznávaní poľovných revírov, ich zmenách, schvaľovaní zmlúv o nájme poľovných revírov, ktoré sprehľadňuje a zjednodušuje.

Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskym spoločenstvom ako aj s právom Európskeho spoločenstva. Právne akty Európskeho spoločenstva neupravujú osobitne poľovnícke otázky V EÚ nie je jednotná poľovnícka politika ani jednotný právny predpis, upravujúci poľovníctvo.

Obmedzenia vyplývajúce z týchto smerníc, týkajúce sa poľovania na niektoré druhy vtákov a ochrana voľne žijúcich vtákov sa v návrhu zákona prejavujú vo výpočte poľovnej zveri, v určení zakázaných spôsobov lovu zveri a i hlavnom členení zveri.

Predložený návrh zákona z hľadiska systémovo právneho rešpektuje vzťah k Ústave SR, Občianskemu zákonníku i k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Vzťah k Ústave SR je premietnutý najmä v ustanoveniach tvoriacich druhú časť, tretiu časť a deviatu časť predloženého návrhu.

V druhej a tretej časti návrhu sa rešpektovanie Ústavy SR prejavuje v tom, že tento rešpektuje rovnosť práv vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým patrí právo rozhodovať o podaní návrhu na uznanie poľovného revíru a o využití uznaného poľovného revíru. Táto rovnosť spočíva v tom, že každý vlastník bez ohľadu na výmeru vlastnených poľovných pozemkov môže rozhodovať o práve poľovníctva i jeho využití na základe navrhnutých mechanizmov, zohľadňujúcich jeho podiel na výmere poľovných pozemkov, uznávaných resp. uznaných za poľovný revír.

Významný ústavnoprávny aspekt má aj navrhované riešenie poľovníckej samosprávy obsiahnuté v deviatej časti predloženého návrhu. Tento ústavnoprávny aspekt spočíva najmä v možnosti zákonom vytvoriť Slovenskú poľovnícku komoru, ako samosprávnu organizáciu združujúcu všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch, všetky subjekty, ktoré vznikli za týmto účelom a sprostredkovane alebo priamo aj všetky fyzické osoby, ktoré chcú túto činnosť prakticky

2

vykonávať. Navrhované riešenie je v súlade s Ústavou SR i s Listinou základných práv a slobôd čo odôvodňujeme nasledovne:

Výkon práva poľovníctva si vyžaduje osobitný druh odbornej spôsobilosti javovo sa prejavujúci v tom, že ho môže vykonávať iba ten kto splní podmienky pre vydanie poľovného lístku a v konečnom dôsledku i pre vydanie zbrojného preukazu. V slovenskom právnom poriadku je bežné, že existuje osobitná právna úprava, ktorá ukladá príslušnému okruhu odborne spôsobilých osôb aby sa združovali v samosprávnej organizácii komorového typu, na ktorú sa zákonom prenáša časť výkonu štátnej správy. V navrhovanom prípade vytvorenia Slovenskej poľovníckej komory je táto možnosť ešte umocnená tým, že ide o inštitucionálne zakotvenie činnosti, ktorá má výrazný verejnoprávny a bezpečnostný rozmer, pretože až na výnimky sa vykonáva s použitím zbrane. Verejnoprávny rozmer tejto činnosti je ešte zvýraznený tým, že ide o činnosť, ktorá má alebo môže mať za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu. Tieto skutočnosti si vyžadujú, aby bola táto činnosť usmerňovaná a regulovaná nielen jednotnou legislatívou , jednotným výkonom štátnej správy ale aj jednotnou poľovníckou samosprávou, pretože iba táto bude disponovať dostatočným potenciálom pre zachovanie poľovníckej disciplíny u všetkých subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva a to nielen sankčným systémom, ale aj takými prevenčnými opatreniami ako sú napr. chovateľské prehliadky, zabezpečovanie príslušného počtu poľovne upotrebiteľných psov a pod.

Predložený návrh tiež zohľadňuje skúsenosti z doterajšej aplikácie zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktoré sú okrem iného veľmi problematické aj z dôvodu, že tento zákon vo veľkej častí platí v znení v akom bol pôvodne prijatý v roku 1962 t.j. v dobe pred prijatím Občianskeho zákonníka a Správneho poriadku.

Návrh zákona znižuje administratívne zaťaženie štátnej správy poľovníctva, posilňuje jej dozornú funkciu a rozširuje pôsobnosť poľovníckej samosprávy podobne ako v niektorých okolitých štátoch EÚ.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet tak ako je uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona sa nepredkladá Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí, ustanovených v § 3 tohto zákona.

3

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve ES,

v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení

v sekundárnom práve

1.Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1) v znení

-smernice Rady 81/854/EHS z 19. októbra 1981 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1),

-smernice Komisie zo 6. marca 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2),

-smernice Rady 94/24/ES 8. júna 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2),

-smernice Komisie 97/49/ES z 29. júla 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3),

-smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363 20.12.2006).

2.Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v znení

-smernice rady 97/62/ES z 27. októbra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4),

-nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4),

-smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006).

3.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 3/zv. 37) v platnom znení.

4.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004) v platnom znení.

5.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. L 139, 30.4.2004) v platnom znení.

6.Nariadenie Rady (EHS) č. 3254/91 zo 4. novembra 1991, ktorým sa zakazuje

4

používanie nášľapných pascí v spoločenstve a dovoz do spoločenstva kožušín a tovarov vyrobených z určitých druhov voľne žijúcich živočíchov pochádzajúcich z krajín, kde boli odchytené pomocou nášľapných pascí alebo spôsobmi odchytu, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy humánneho odchytu (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 15/zv. 2)

b)nie je upravená v práve EÚ,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti Slovenskej republike sa nevedie žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný zákon bude mať dopad na verejné financie.

Druhým dopadom od roku 2010 bude zníženie príjmov štátneho rozpočtu o 4 mil. Sk z dôvodu, že poľovnícke lístky bude vydávať Slovenská poľovnícka komora a v zákone o správnych poplatkoch bude vypustená položka č. 37. Táto čiastka bude kompenzovaná z kapitoly MP SR bez nároku na navŕšenie štátneho rozpočtu.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenia podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný zákon nebude mať negatívny dopad na obyvateľov a bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry.

5

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný zákon bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie podporovaním hospodárenia na poľovných pozemkoch, ktoré prispeje k zlepšeniu životných podmienok zvierat aj vo väzbe na ochranu životného prostredia a charakteru krajiny.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Predpokladaný zákon nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Predpokladaný zákon nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorého cieľom je zachovanie druhovej pestrosti a zdravých, kvalitných populácií voľne žijúcej zveri a jej biotopov. Zákon stanovuje uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov. Ďalej sa zaoberá ochranou poľovníctva a zveri, starostlivosťou o zver, zlepšovaním životných podmienok zveri a pôsobnosťou poľovníckej stráže. Vymedzuje právne postavenie, organizáciu a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory. Ustanovuje vecnú pôsobnosť jednotlivých orgánov štátnej správy poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, rieši náhradu škody spôsobenej poľovníctvom , zverou a na zveri. Na raticovú zver chovanú vo farmových chovoch sa tento zákon nevzťahuje.

K § 2

Vymedzujú sa jednotlivé pojmy, ktoré sú zavedené v zákone, definuje sa ich význam na účely tohto zákona.

K § 3

Predmetné ustanovenie zákona rieši uznávanie poľovných revírov v správnom konaní. Zmeny uvedené v tomto návrhu vyplynuli z potreby jasne stanoviť podmienky uznávania poľovných revírov a vyriešiť doposiaľ nejednoznačnosť ustanovení platného zákona o poľovníctve. Za takýchto pravidiel uznávania revírov je väčší predpoklad vytvorenia spoločnej dohody vlastníkov poľovných pozemkov už pri jeho uznávaní a následne pri rozhodovaní o využití práva poľovníctva. Pri uznávaní poľovného revíru obvodný lesný úrad môže pričleňovať poľovné pozemky v rámci vytvorenia riadne poľovného revíru. Poľovné pozemky je možné pričleňovať len ak na ne nie je podpísaná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva.

K § 4

Uvedené ustanovenie návrhu zákona oproti súčasnej právnej úprave spresňuje hmotnoprávne podmienky pre začatie konania a ako špeciálny právny predpis upravuje aj spôsob oznamovania začatia konania. Ustanovenie ods. 7 rieši spôsob zabezpečenia ochrany poľovníctva, ak takáto potreba vznikne počas správneho konania. V súčasnosti táto problematika nie je dostatočne resp. vôbec legislatívne upravená, čo v praxi spôsobuje rôzne právne výklady a následné prieťahy konaní v prípade sporov.

6

K § 5

Táto právna úprava rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov spoločného poľovného revíru vo veciach uznávania, zmeny alebo užívania poľovného revíru. Vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodujú na zhromaždení spoločných vlastníkov poľovných pozemkov. Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov môžu zvolať vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnení zástupcovia aj verejnou vyhláškou, ktorá musí byť vyvesená v každej obci, v katastrálnom území ktorej sa má vytvoriť spoločný poľovný revír, ako aj na vývesnej tabuli obvodného lesného úradu. Vyhláška musí byť na určených miestach vyvesená najmenej 15 dní. Zhromaždenie vlastníkov rozhoduje o spôsobe a podmienkach využitia a výkonu práva poľovníctva dvojtretinovou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Prijaté rozhodnutie sa zverejňuje formou uznesenia, ktoré musí mať podobu notárskej zápisnice a ktoré sa doručuje obvodnému lesnému úradu a všetkým vlastníkom vlastniacim alebo zastupujúcim viac ako 1 ha poľovných pozemkov. Na zhromaždení vlastníkov majú jednotliví vlastníci poľovných pozemkov 1 hlas na každý 1 ha vlastnených poľovných pozemkov. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov majú na zhromaždení vlastníkov toľko hlasov, koľko zodpovedá súčtu výmery poľovných pozemkov vlastníkov, ktorých zastupujú.

K § 6

Ustanovenie rieši proces uznávania zverníc. Pred uznávaním zvernice je žiadateľ povinný najprv vypracovať projekt autorizovanou osobou, ktorá v návrhu zohľadňuje podmienky zveri, ktoré majú byť vo zvernici chované. Jednotlivé projekty musia spĺňať kritériá oblastí chovu zveri, aby mali vytvorené čo najlepšie podmienky pre ich chov. Po schválení projektu sa môže časť poľovných pozemkov oplotiť a vybudovať v oplotenom priestore potrebné poľovné zariadenia. Následne sa obvodným lesným úradom takáto zvernica schvaľuje. Zvernice môžu byť samostatné, ako samostatný poľovný revír a uznané ako súčasť poľovného revíru. Pri uznaných musí byť žiadateľom o uznanie zvernice užívateľ predmetného poľovného revíru, ktorého je zvernica súčasťou.

K § 7

Na rovnakých princípoch ako zvernica je riešená aj bažantnica, ktorá je ako účelové zariadenie na chov bažantej zveri. Pred uznávaním bažantnice je žiadateľ povinný najskôr vypracovať projekt. Projekt vypracováva autorizovaná osoba, ktorá v návrhu zohľadňuje všetky podmienky pre chov bažantej zveri. Po vybudovaní zariadení podľa projektu schvaľuje bažantnicu obvodný lesný úrad. Bažantnice môžu byť samostatné, ako samostatný poľovný revír a uznané ako súčasť poľovného revíru. Pri uznaných musí byť žiadateľom o uznanie bažantnice užívateľ predmetného poľovného revíru, ktorého je bažantnica súčasťou.

K § 8

Bonitácia poľovných revírov bude zohľadňovať zaradenie jednotlivých poľovných revírov do kvalitatívnych tried podľa kvality a stavu životného prostredia. Na základe určenia poľovných revírov do kvalitatívnych tried sa stanovia normované kmeňové stavy zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu. Bonitácia poľovných revírov bude dôležitou súčasťou pre dohodnutie odplaty za užívanie poľovného revíru.

K § 9

Ustanovenie upresňuje podmienky za ktorých môže dôjsť k zmene hraníc poľovného revíru. Uvedená právna úprava vychádza z princípu stanovenom v tomto návrhu zákona a to,

7

že bez rozhodnutia dvojtretinovej väčšiny vlastníkov dotknutých poľovných revírov, a tam kde je uzavretá dohoda o náhrade za výkon práva poľovníctva, aj súhlasu užívateľov dotknutých poľovných, nie je možné zmeniť schválený právny stav orgánom štátnej správy.

K § 10

Táto právna úprava rieši a upravuje spôsob rozhodovania vlastníkov spoločného poľovného revíru vo veciach zmeny hraníc spoločného poľovného revíru. Vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodujú na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Rokovanie zhromaždenia vlastníkov môže zvolať jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov môžu zvolať vlastníci poľovných pozemkov alebo ich splnomocnení zástupcovia. Zhromaždenie vlastníkov rozhoduje o zmene hraníc poľovného revíru dvojtretinovou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov. Prijaté rozhodnutie sa zverejňuje formou uznesenia, ktoré musí byť osvedčené notárskou zápisnicou. Na zhromaždení vlastníkov majú jednotliví vlastníci poľovných pozemkov 1 hlas na každý 1 ha vlastnených poľovných pozemkov. Zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov majú na zhromaždení vlastníkov toľko hlasov, koľko zodpovedá súčtu výmery poľovných pozemkov vlastníkov, ktorých zastupujú.

K § 11

O využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo môžu tento výkon zmluvou postúpiť fyzickej alebo právnickej osobe spĺňajúcej podmienky § 14 ods. 3. V prípade, ak sa rozhodnú vlastníci spoločného poľovného revíru užívať tento revír spoločne, musia o takomto užívaní uzavrieť medzi sebou dohodu a túto predložiť za účelom jej evidencie príslušnému obvodnému úradu.

K § 12

Vzhľadom na nejednotný výklad ustanovenia platného zákona o nakladaní vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri je potrebné určiť akým spôsobom vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodujú o užívaní spoločného poľovného revíru. V prípade ak k rozhodnutiu vlastníkov o spôsobe užívania spoločného poľovného revíru nedôjde, zabezpečí výkon práva poľovníctva orgán štátnej správy. Vyše 56 tisíc držiteľov poľovných lístkov vykonáva právo poľovníctva v súčasnosti v 1823 poľovných revíroch. Návrh umožní využívať právo poľovníctva okrem poľovníckych organizácií aj subjektom, ktoré vykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť na viac ako 50 výmery poľovného revíru, resp. vlastníkovi, ak vlastní viac ako 51 výmery spoločného poľovného revíru. Umožnenie výkonu práva uvedeným subjektom je možnosť ich činnosťou vytvoriť lepšie podmienky a možnosti pre starostlivosť o životné prostredie zveri. Umožnenie nájmu školám a organizáciám ktoré majú v náplni odbornú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva umožní aplikáciu vedeckých poznatkov v praxi a zároveň aj praktický výcvik poslucháčov takýchto škôl. Vymedzený okruh organizácií, ktoré si môžu prenajať výkon práva poľovníctva je zavedený aj v iných štátoch – napr. Fínsko, Poľsko a pod. kde poľovné revíry môžu obhospodarovať iba poľovníci, združení v poľovníckych združeniach.

K § 13 a 14

Zmluva o užívaní poľovného revíru sa uzatvára najmenej na dobu desať rokov odo dňa jej registrácie. Pre jej schválenie nie je potrebné rozhodnutie obvodného lesného úradu v správnom konaní. Obvodný lesný úrad bude predmetnú zmluvu len registrovať. Uvedená právna úprava odľahčí činnosť orgánov štátnej správy, ktoré sú v súčasnosti zahltené

8

správnymi konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv, odvolacími konaniami ako aj konaniami vo veci mimoriadnych opravných prostriedkov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je vlastníkom poľovného revíru a výkon práva má zmluvou postúpený nesmie postúpiť inému subjektu výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri ani v jeho časti. Návrh zákona taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy.

K § 15

Náhrada za postúpenie výkonu práva poľovníctva je stanovená zmluvou medzi vlastníkmi poľovných pozemkov alebo ich splnomocnených zástupcov a užívateľom poľovného revíru. V poľovnom revíri, kde štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov sa náhrada určí na základe predchádzajúceho ponukového konania, ktoré uskutoční právnická osoba spravujúca väčšinu pozemkov vo vlastníctve štátu.

K § 16

Návrh zákona dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru možnosť rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri, nie je preto dôvod aby rozhodnutie vlastníka alebo vlastníkov poľovného revíru rozhodnutím v správnom konaní revidoval orgán štátnej správy. Obvodný lesný úrad bude uzavretú zmluvu len evidovať, z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri.

K § 17

Ustanovenie taxatívne vymenúva dôvody zániku zmluvy.

K § 18

Uvedené ustanovenie zavádza povinnosť plánovať a vykonávať manažment jelenej, srnčej a malej zveri ekologicky a veľkoplošne v rámci poľovných oblastí, lokalít a chovateľských celkov, čo je nový, ale veľmi aktuálny a potrebný prvok v našom poľovníctve. Pre každú poľovnú oblasť, lokalitu a chovateľský celok budú musieť byť vypracované koncepcie ich venátorného obhospodarovania, na ktoré majú nadväzovať dlhodobé plány obhospodarovania jednotlivých poľovných revírov. Aj to je nový prvok v našom poľovníctve. Tieto ustanovenia tohto paragrafu budú dobrou garanciou pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja nášho poľovníctva. Najmä v Rakúsku a v Nemecku sa tento spôsob manažmentu zveri veľmi dobre osvedčil a významne prispel nielen k zlepšeniu spolužitia zveri s jej životným prostredím s osobitným zreteľom na záujmy lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, ale aj k výraznému zlepšeniu trofejovej kvality zveri. Čím viac je poľovných revírov a čím menšia je ich výmera, tým potrebnejšie je zavedenie tohto veľkoplošného manažmentu zveri.

Zriaďuje poradné zbory a stanovuje ich činnosť. Na realizáciu zámeru poradného zboru zriaďuje v obvodoch obvodných lesných úradov chovateľské rady so stanovením ich činnosti.

K § 19

Poľovnícky hospodár je osoba, ktorá je v danej oblasti odborníkom a usmerňuje podľa tohto zákona odborné obhospodarovanie zveri. Preto za poľovníckeho hospodára možno ustanoviť občana, ktorý Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý okrem základných náležitostí poľovníka zložil aj skúšku poľovníckeho hospodára alebo vyššiu odbornú poľovnícku skúšku, alebo je absolventom strednej lesníckej školy, alebo absolventom lesníckej majstrovskej školy, alebo absolventom vysokej školy na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom a úspešne zložil z tohto predmetu skúšku. Ďalej je bezúhonný, nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nedopustil

9

sa v posledných piatich rokoch priestupku na úseku poľovníctva. Poľovnícky hospodár má v zákone stanovené povinnosti a oprávnenia.

K § 20

Zákon vymedzuje všeobecné podmienky chovu zveri ako odborné zásahy do populácií jednotlivých druhov zveri, podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu za účelom dosiahnutia jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí a dobrého zdravotného stavu vo vzťahu k životnému prostrediu v ktorom žije. Užívateľ poľovného revíru musí svoju činnosť vykonávať a smerovať k dosiahnutiu a udržaniu normovaných kmeňových stavov zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov raticovej zveri a jej dobrý zdravotný stav a hospodáriť tak aby žiadny druh zveri nebol vyhubený alebo významne potlačený iným druhom zveri alebo živočíchom. Špecifikuje sa zodpovednosť ministerstva za ochranu a zveľaďovanie jednotlivých druhov zveri. Túto činnosť vykonáva v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a môže pri tom spolupracovať so Slovenskou poľovníckou komorou.

K § 21

V záujme ochrany genofondu pôvodných druhov zveri je potrebné zamedziť zámernému rozširovaniu druhov živej zveri jej transportom a dovozom z oblastí s rozdielnym genofondom, ktorý by mohol negatívne ovplyvniť voľne žijúce populácie zveri na území Slovenska. Taktiež sa zakazuje medzidruhové kríženie za účelom vypustenia takéhoto živočícha do poľovných revírov. Dovoz a vypúšťanie druhov, ktoré zatiaľ nežijú na území Slovenskej republiky a sú považované za zver medzinárodnou poľovníckou organizáciou C.I.C. je možné len po predchádzajúcom súhlase ministerstva a po dohode s ministerstvom životného prostredia. Zámerné rozširovanie a dovoz zveri a jej vývojových štádií môžu vykonávať iba fyzické alebo právnické osoby, poverené ministerstvom.

K § 22

Ustanovenie špecifikuje, aké jedince zveri v záujme zachovania genofondu zveri sa do poľovného revíru zakazuje vypúšťať. Predovšetkým ide o jedince druhov raticovej zveri alebo ich mláďatá, ktoré sú držané vo farmových chovoch. Tiež je zakázané vypúšťať zver alebo zvieratá získané krížením medzi druhmi a poddruhmi zveri a medzi zverou príbuznými druhmi domácich zvierat a hydiny ako aj zver odchovanú v zajatí s výnimkou zveri, ktorej odchov v zajatí bol povolený obvodným lesným úradom a vypúšťa sa do jej pôvodného areálu rozšírenia a na jej vypustenie dal súhlas aj užívateľ poľovného revíru. Ďalej sa zakazuje vypúšťať do revíru nové druhy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu, ktoré sa v poľovnom revíri nevyskytujú, bez predchádzajúceho súhlasu obvodného lesného úradu; ak ide o rozšírenie geograficky nepôvodného druhu živočícha do krajiny, aj bez povolenia ministerstva a orgánov ochrany prírody. Osobitná komisia menovaná ministerstvom bude dohliadať na umelý chov pernatej zveri a usmerňovať ho tak, aby umelo odchovaná zver vo farmových nestrácala vlastnosti potrebné na prežívanie vo voľnej prírode.

Predmetné ustanovenie zákona zakazuje chov zveri v zajatí okrem prípadov, v odseku 3. Za chov zveri v zajatí sa nepovažuje chov zveri vykonávaný užívateľom poľovného revíru pre účely zazverovania revírov t.j. v zverniciach a bažantniciach ako aj starostlivosť o poranenú zver, vykonávaná užívateľom poľovného revíru počas doby, nevyhnutnej na liečenie poranenia a záchranné chovy zariadenia na záchranu chránených živočíchov. Aj na takéto chovanie zveri sa primerane vyťahuje vytvoriť jej priaznivé podmienky.

10

K § 23

Ustanovuje sa, tak ako v súčasnej právnej úprave, povinnosť predkladania trofejí poľovnej zveri na chovateľské prehliadky. Na chovateľských prehliadkach sa hodnotí kvalita chovu zveri, plnenie schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosti odstrelu trofejovej zveri. Posudzovanie vykonáva hodnotiteľská komisia, ktorú vymenováva obvodný lesný úrad na obdobie 5 rokov z radov skúsených poľovníckych odborníkov s potrebnou kvalifikáciou. Ústrednú hodnotiteľskú komisiu menuje ministerstvo a jej cieľom je stanovovať rámce pre objektívne posudzovanie kvality chovu zveri, plnenie schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosti odstrelu trofejovej zveri a vykonávať kontrolu činnosti jednotlivých hodnotiteľských komisií. Na chovateľskú prehliadku sa povinne predkladajú rohy, parohy a parožky rohatej a parohatej zveri na lebke spolu so spodnou čeľusťou, kly diviakov starších ako dva roky a lebky šeliem s výnimkou líšky, u ktorej je predkladanie lebky dobrovoľné. Zo zveri ulovenej cudzincami sa namiesto trofejí predkladá predpísaná fotodokumentácia. Je zavedená povinnosť každému kto uloví trofejovú raticovú zver doručiť trofej pre účel chovateľskej prehliadky stanovenom čase na určené miesto. Užívateľ revíru je zodpovedný za predloženie trofejí zo zveri ulovenej v predchádzajúcej sezóne a stanovenú dokumentáciu k nim na miesto určené organizátorom chovateľskej prehliadky. Zodpovednosť za nepredloženie trofeje prechádza na jednotlivca v prípade preukázania, že bol užívateľom poľovného revíru riadne písomne vyzvaný na predloženie trofeje. Hodnotiteľská komisia vyhodnotí chovateľskú prehliadku a v zázname uvedie aj porušenie ustanovení tohto zákona, čo je zároveň podnetom pre konanie príslušného obvodného lesného úradu.

K § 24

Ustanovuje sa povinnosť pre každého konať tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo poškodzovaniu zveri a jej životných podmienok. Užívateľ poľovného revíru musí v prvom rade sledovať a dbať aby k takýmto nepriaznivým podmienkam nedochádzalo. Svojou činnosťou musí zlepšovať prostredie zveri a jej potravinovú a úkrytovú bázu. Ustanovujú sa zákazy a obmedzenia dané v záujme ochrany zveri. Je zakázané plašiť zver akýmkoľvek spôsobom, rušiť ju pri hniezdení alebo kladení mláďat, poškodzovať alebo ničiť poľovnícke zariadenia určené k starostlivosti a pozorovaniu zveri. Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže obvodný lesný úrad nariadiť aj zákaz vstupu do poľovného revíru cudzím osobám v čase hniezdenia a kladenia mláďat, ako aj vyhlásiť zóny pokoja v poľovnom revíri, kde môže zakázať lov niektorých alebo všetkých druhov zveri, pohyb osôb mimo značkovaných turistických chodníkov, zber húb alebo zber lesných plodov, tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v revíri nachádza. Pri vydaní takéhoto zákazu obvodný lesný úrad posúdi vzťahy potrieb v záujme zachovania zveri a jej prostredia vzájomne s celospoločenskými potrebami.

K § 25

Ustanovujú sa povinnosti užívateľov poľovných pozemkov pri ich poľnohospodárskom a lesnom využívaní, ich ohradzovaní pri pastve, aplikácii chemických prípravkov škodlivých zveri ako aj zavádza oznamovaciu povinnosť pre užívateľov poľovných pozemkov pri vykonávaní poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín. Účelom je predchádzanie usmernenia zveri, alebo zničenia hniezd pri špecifikovaných činnostiach pri bežnom obhospodarovaní pozemkov. Po včasnom oznámení užívateľ poľovného revíru už preventívne môže robiť opatrenia k záchrane zveri. Zavádza sa používanie účinných plašičov zveri a vykonávanie zberových práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju. Užívatelia a prevádzkovatelia silážnych jám a hroblí majú povinnosť vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k nim.

11

K § 26

Užívatelia poľovných revírov sú povinní v záujme ochrany zveri vykonávať opatrenia na stabilizáciu a zlepšovanie životného prostredia zveri a to zakladaním a starostlivosťou o remízky, políčka a iné vhodné úkryty pre zver, o ohryzové plochy a lúčky. Zriaďovať v súlade s plánom poľovníckeho hospodárenia kŕmidlá, zásypy, soľníky a napájadlá pre zver a v čase núdze zver prikrmovať. Budované poľovnícke zariadenia užívateľ poľovného revíru buduje tak, aby narúšali vzhľad krajiny a aby zapadali do prírodného prostredia. Pri živelných pohromách ako je napríklad záplava, lesné požiar, dlhotrvajúce sucho alebo počas extrémne vysokej snehovej prikrývky užívateľ poľovného revíru vykoná potrebné opatrenia na záchranu alebo ochranu zveri. Pri zistení orgánom štátnej správy poľovníctva, že zver trpí hladom zavinením užívateľa poľovného revíru uloží opatrenia na okamžitú nápravu a to na náklad užívateľa poľovného revíru. Taktiež pri organizovaní poľovníckej činnosti na poľovných pozemkoch, ktorá môže dočasne obmedziť obhospodarovanie týchto pozemkov, sú povinní užívatelia revíru vopred prerokovať takéto konanie s užívateľom poľovných pozemkov.

K § 27

K dôslednej ochrane zveri a jej prostredia prispieva aj dôsledné dodržiavanie ustanovení tohto zákona občanmi. Pre zvýšenie kontroly zákon dáva povinnosť užívateľovi mať aktívnych členov poľovníckej stráže. Doterajšie oprávnenia poľovníckej stráže pri súčasnom, stále značne rozšírenom pytliactve nie sú postačujúce na ochranu poľovných revírov. Preto je nevyhnutné, podobne ako v iných štátoch, toto oprávnenie poľovnej stráži priznať. Poľovnícku stráž bude môcť vykonávať len odborne spôsobilá osoba, ktorá musí vykonať skúšku.

K § 28

Upravuje podmienky a spôsob ustanovenia, zápisu a vyškrtnutia poľovníckej stráže z evidencie.

K § 29

Aby poľovnícka stráž mohla dôsledne vykonávať kontrolu má v tomto ustanovení stanovené svoje oprávnenia a povinnosti. Ide o kontrolu osôb v poľovnom revíri so strelnou zbraňou, iným zariadením schopným loviť, chytať alebo inak sa zmocňovať zveri, alebo ide o zastavenie motorového vozidla ak je podozrenie, že sa v ňom nachádza neoprávnene ulovená zver. Kontrolovaná osoba má povinnosť poslúchnuť a predložiť doklady oprávňujúce ju k držbe zbrani alebo k zveri. Ak pristihnuté osoby nerešpektujú pokyny môže poľovnícka stráž použiť zákonom stanovené donucovacie prostriedky, ale len v súlade s týmto ustanovením a v rozsahu ako mu určil obvodný lesný úrad. Pri svojej činnosti poľovnícka stráž nosí služobný odznak so štátnym znakom tak, že nie je ničím zakrytý a je na viditeľnom mieste odevu v oblasti pŕs. na požiadanie kontrolovanej osoby poľovnícka stráž sa preukáže preukazom poľovníckej stráže.

K § 30

Aby boli jednotlivé druhy zveri zachované je potrebné cieľavedome sa starať o populácie zveri. Z tohto dôvodu je zavedené v zákone poľovnícke plánovanie, ktoré sa skladá z koncepcie rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, z koncepcie chovu zveri v jednotlivých poľovných oblastiach, výhľadové plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri na obdobie pätnástich a ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri. Poľovnícke plány musia zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Musia sa

12

zostaviť tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobené zverou a zdravie a bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky. Schválené plány poľovníckeho hospodárenia sú pre užívateľa poľovného revíru záväzné. Plnenie týchto plánov sledujú poradné zbory a chovateľské rady a kontrolujú podľa pôsobnosti krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady. Obvodné lesné úrady môžu zmeniť v priebehu plánovaného obdobia plány poľovníckeho hospodárenia, najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach a v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm alebo v prípade poklesu stavu zveri zmeniť schválené plány chovu a lovu.

Ustanovenie ukladá povinnosti užívateľovi poľovného revíru v rámci poľovníckeho plánovania a taktiež sankcie zo strany obvodného lesného úradu, ak užívateľ si svoje povinnosti neplní.

K § 31

Poľovnícka štatistika je dôležitá pre zachytenie trendov vývoja u jednotlivých druhov zveri. Z tohto dôvodu je užívateľ revíru je povinný viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom a podávať hlásenia a výkazy obvodnému lesnému úradu o stave zveri, love zveri a stave revíru. Orgány štátnej správy poľovníctva zabezpečujú štatistické zisťovanie v oblasti poľovníctva a ministerstvo zabezpečuje jeho spracovanie. Následne sa údaje vyhodnocujú a spracovávajú.

Upravuje zloženie informačného systému v poľovníctve, ktorý tvoria tak ako doteraz poľovnícke plány a celoštátne záväzný štatistický výkaz,

K § 32

Upravuje združovanie občanov za účelom spoločného užívania poľovného revíru.

K § 33

Toto ustanovenie upravuje podmienky vzniku poľovníckej organizácie, nakoľko ide o vytvorenie registru organizácií, ktoré v budúcnosti nahradí združovanie občanov podľa osobitného predpisu. Ustanovenie určuje čo musia obsahovať stanovy poľovníckej organizácie.

K § 34 až 36

Ustanovenia o registrácii riešia, že ministerstvo vedie centrálny register, ale registračným miestom je obvodný lesný úrad a preň sú dané dôvody na odmietnutie registrácie a spôsob konania vo vzťahu k osobám, ktoré o registráciu požiadali. Ďalej je riešený celý postup obvodného lesného úradu pri registrácii, o ktorej rozhodne.

K § 37

Obvodnému lesnému úradu sa oznamuje každá zmena stanov poľovníckej organizácie, zákon ustanovuje lehotu, do ktorej je treba takto urobiť a tiež ukladá povinnosť, aby takáto zmena bola v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 38 až 40

Ustanovenia riešia zánik poľovníckej organizácie, jednak je to samostatným rozhodnutím organizácie o skončení činnosti, zlúčením s inou poľovníckou organizáciou a v konečnom prípade na základe rozhodnutia ministerstva pri neplnení povinností podľa tohto zákona.

Ak sa nevykoná pri zániku poľovníckej organizácie vyporiadanie majetku samotnou poľovníckou organizáciou ministerstvo určí likvidátora, ktorým je spravidla štatutárny orgán,

13

ktorý takéto vyporiadanie vykoná v zastúpení.

Obvodný lesný úrad oznamuje zánik poľovníckej organizácie oznamuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

K § 41

Upravuje zriadenie poľovníckej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou s názvom Slovenská poľovnícka komora. Dôvody pre ktoré je potrebné zákonom vytvoriť jednotnú poľovnícku samosprávu sú uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Upravuje organizáciu komory a jej základnú organizačnú štruktúru, pričom podrobnosti upravia Stanovy komory.

K § 42

Upravuje postavenie komory a kompetencie, ktoré bude poľovnícka komora zabezpečovať, tak ako je to v niektorých štátoch EÚ (Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a pod).Výkon niektorých činností prostredníctvo poľovníckej komory odbremení štátnu správu poľovníctva, ktorá doteraz napr. vydávala a predlžovala platnosť poľovných lístkov (cca 12 tis. ročne) riešila disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov v správnom konaní (cca 1000 ročne) a pod. Základným zdrojom financovania činnosti komory budú členské príspevky subjektov. Nakoľko však komora bude plniť aj prenesený výkon štátnej správy je predpoklad i čerpania zdrojov štátnej pomoci. Nejde pritom o nové náklady, pretože príjemcom týchto zdrojov je doteraz Slovenský poľovnícky zväz.

K § 43

Upravuje členstvo v poľovníckej komore a postup pri vzniku alebo zániku členstva v komore. Predložený návrh má dosiahnuť, aby v komore bola združená každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo chce vykonávať právo poľovníctva či už ako vlastník alebo užívateľ poľovného revíru alebo ako člen takéhoto subjektu.

K § 44

Ustanovuje orgány poľovníckej komory.

K § 45

Upravuje podstavenie snemu poľovníckej komory ako najvyššieho orgánu komory a jeho kompetencie.

K § 46

Upravuje postavenie a zloženie prezídia komory.

K § 47

Upravuje postavenie prezidenta komory.

K § 48

Upravuje postavenie a zloženie kontrolného orgánu komory.

K § 49

Upravuje postavenie disciplinárnej komisie komory.

14

K § 50

Ustanovujú sa druhy poľovníckych skúšok, ku ktorým ministerstvo vydá skúšobný poriadok. Teoretickú prípravu a praktickú prípravu uchádzačov o poľovnícke skúšky by mala vykonávať organizácia, ktorá spĺňa odborné, organizačné, materiálne a technické predpoklady pre teoretickú prípravu a praktickú prípravu uchádzačov, preto zákon ustanovuje, že prípravu bude vykonávať poľovnícka komora, tak, ako je tomu aj v niektorých štátoch EÚ.

K § 51

Poľovné lístky pre slovenských občanov a cudzincov, ktorí majú na území SR trvalý pobyt sa vydávajú na dobu a za podmienok, stanovených zákonom. Poľovné lístky pre slovenských občanov vydáva poľovnícka komora, ktorej členmi podľa zákona sú všetci držitelia poľovných lístkov a ktorá aj zabezpečuje ich hromadné poistenie. podľa zákona Poľovné lístky vydáva podľa trvalého pobytu žiadateľa, u cudzincov podľa miesta, v ktorom sa cudzinec zdržuje. Za vydanie poľovného lístku sa vyberajú správne poplatky podľa zákona o správnych poplatkoch. Poľovný lístok oprávňuje spolu so zbrojným preukazom a povolením na poľovačku nosiť zbrane na poľovné účely v poľovnom revíri a vykonávať s nimi právo poľovníctva, bez zbrojného preukazu oprávňuje jeho držiteľa na lov poľovným dravcom, preto musí byť verejnou listinou, ktorej falšovanie je trestné.

K § 52

Podľa zákona sa ukladá všetkým občanom Slovenskej republiky i cudzincom, ktorí žiadajú o vydanie poľovného lístku alebo predlženie doby jeho platnosti, aby sa poistili proti následkom zákonnej zodpovednosti za škody spôsobené pri tejto činnosti ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb. Zákon súčasne stanovuje, že poistné podmienky nesmú mať ani zo strany poisťovne výhradu, že poistná ochrana odpadá, ak by škodu poistený držiteľ poľovného lístku zapríčinil svojím neopatrným správaním. Poistenie zodpovednosti za škody má medzi ostatnými druhmi poistenia v poľovníctve osobitne dôležitý význam. Nechráni totiž len poisteného poľovníka, ale aj poškodených, lebo im zabezpečuje uspokojenie ich nárokov, ktoré by mohli byť niekedy inak ťažko vymáhateľné alebo dokonca nevymožiteľné, napr. vtedy, keby podľa Občianskeho zákonníka osoba zodpovedná nahradiť zapríčinenú škodu nemala dostačujúce prostriedky túto škodu poškodenému nahradiť

K § 53

Povolenie na poľovačku je verejnou listinou, jeho falšovanie je trestné. Toto ustanovenie vychádza z § 310 TZ, podľa ktorého, súčasťou skutkovej podstaty trest. činu pytliactva je neoprávnený zásah do práva poľovníctva tým, ak sa bez povolenia loví zver alebo ryby. Povolenie na poľovačku je evidované, vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Poľovnícky hospodár vedie evidenciu povolení priamo v bloku povolení, ktoré sa vystavujú dvojmo. Povolenie na poľovačku sa archivuje minimálne tri roky z dôvodu preverovania podnetov nelegálneho lovu. V povolení musia byť uvedené osobné údaje poľovníka, presné údaje o druhu, pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť prípadne bližšie doplňujúce údaje a doba jej platnosti, nakoľko je neprenosné na inú osobu.

Tieto ustanovenia sa v poľovníckej praxi osvedčili. Pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na poľovačku, ktorej prílohou je zoznam účastníkov poľovačky. Toto ustanovenie je potrebné z hľadiska kontroly spoločných poľovačiek orgánmi polície alebo štátnej správy poľovníctva.

15

K § 54

Z dôvodu zamedzenia nelegálneho lovu ako aj bezpečnosti osôb každý kto loví zver, musí byť aj podľa doterajšej právnej úpravy, pred vstupom do poľovného revíru, zapísaný v knihe návštev poľovného revíru. Okrem toho musí mať pri sebe poľovný lístok, zbrojný preukaz alebo zbrojný sprievodný list, preukaz príslušnej zbrane, povolenie na poľovačku, pri love s loveckým dravcom evidenčnú kartu dravca Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu policajného zboru, poľovníckemu hospodárovi a poľovníckej stráži, zamestnancom orgánov, zodpovedným za riadenie poľovníctva alebo iným oprávneným osobám. Člen poľovníckej stráže ktorý je v poľovnom revíri len za účelom kontroly sa zapisuje len do osobitnej knihy poľovníckej stráže. Poľovníckeho hosťa zapisuje do knihy návštev jeho poľovnícky sprievodca. Tento postup sa v poľovníckej praxi osvedčil a je potrebný z hľadiska prevencie proti pytliactvu ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb, vykonávajúcich právo poľovníctva v poľovnom revíri mnohokrát za sťažených svetelných podmienok.

K § 55 a 56

Toto ustanovenie pojednáva o možnostiach výnimiek lovu zveri v ojedinelých prípadoch za presne stanovovaných podmienok. Ide o možnosti zníženia stavov zveri v prípade potreby v záujme ochrany prírody alebo v záujme zlepšenia zdravotného stavu zveri či v prípade predchádzania škôd. Podľa závažnosti jednotlivých výnimiek je aj stanovený orgán, ktorý je vecne príslušný na povolenie výnimky. Pri povoľovaní lovu na niektorý druh zveri v čase ochrany na vedecké účely alebo veterinárne účely na účely ochrany zveri alebo chovu zveri, povoľuje lov v zmysle doterajšej právnej úpravy ministerstvo a ak ide o zver, patriacu medzi chránené živočíchy, tak Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Zároveň ustanovenie rieši aj povolenie lovu zveri v čase jej ochrany na účely výcviku a skúšok poľovných psov, ktoré je potrebné, ak má byť výcvik úspešný a skúšky vykonané.

K § 57

Ustanovujú sa všeobecné zásady lovu zveri Individuálnym spôsobom lovu je možné loviť raticovú zver, šelmy a ostatnú zver s výnimkou zajaca, bažanta, a jarabice, čo je v súlade s doterajšou právnou pravou. Táto výnimka neplatí pre lov poľovníckymi dravcami. Poľovník ktorý loví zver individuálne musí mať pri sebe povolenie na poľovačku vystavenú užívateľom revíru, v ktorej je uvedený druh zveri, ktorú je oprávnený loviť, u raticovej zveri i pohlavie a veková trieda a môže na ňu vystreliť iba vtedy, keď ju bezpečne rozoznal. Raticová zver sa loví selektívne - prednostne loví zver chorá, zostarnutá, kondične zoslabnutá, u samčej trofejovej zveri len zver nesúca na ďalší chov alebo po dosiahnutí trofejovej kulminácie. Trofejovú kulmináciu stanovuje pre jednotlivé poľovné oblasti krajský lesný úrad na návrh poradného zboru v príslušnej poľovnej oblasti. Tieto ustanovenia sa osvedčili v poľovníckej praxi a sú dôležité z hľadiska poľovníckej disciplíny a predchádzania nesprávnemu lovu zveri. Kačice a husi možno loviť aj na ich ťahu najskôr hodinu pred východom slnka a najneskôr hodinu po západe slnka aj individuálne, ale len za účasti poľovne upotrebiteľného psa, ktorý je nevyhnutný na dohľadávanie poranených alebo usmrtených divých kačíc. Zákon ďalej ustanovuje povinnosti poľovníka pri ulovení chorej zveri, náhodnom ulovení chráneného živočícha a evidencii ulovenej zveri, čo doterajšia právna úprava neobsahuje ale poľovnícka prax si vyžaduje.

K § 58

Vymedzuje sa kolektívny spôsob lovu na spoločných poľovačkách. Ustanovujú sa podmienky lovu a možnosti ich uplatnenia pri jednotlivých druhoch zveri ako aj podmienky

16

bezpečnosti. Spoločná poľovačka je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov aspoň jedného poľovne upotrebiteľného psa a honca, pri ktorej strelci lovia zver vyhnanú z úkrytov honcami a psami. Z dôvodu bezpečnosti je potrebné takýto spôsob lovu možno uskutočniť len v termíne podľa plánu spoločných poľovačiek. Užívateľ poľovného revíru je povinný v určenom termíne predložiť plán spoločných poľovačiek na malú a diviačiu zver, ktorý schvaľuje príslušný obvodný lesný úrad. O zmenu termínu konania spoločnej poľovačky musí požiadať užívateľ poľovného revíru minimálne tri dni pred plánovanou spoločnou poľovačkou. Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Spoločná poľovačka začína nástupom účastníkov poľovačky a končí oznámením zástupcu užívateľa poľovného revíru o ukončení spoločnej poľovačky pokynom vedúceho spoločnej poľovačky pri záverečnom nástupe. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri,. aby nedošlo k nežiaducemu zníženiu stavov, najmä malej zveri z dôvodu jej lovu. Spoločnú poľovačku nemožno organizovať v lokalitách a čase, v ktorom sa na nich zároveň vykonávajú poľnohospodárske práce alebo lesné práce a to z dôvodu neohrozovať životy a majetok osôb.

K § 59

Spoločná poľovačka vzhľadom k tomu, že sa jej často zúčastňuje niekoľko desiatok držiteľov poľovných lístkov ako strelcov, ako aj desiatky osôb bez zbrane a poľovných lístkov, ktoré vykonávajú funkciu honcov, musí byť z hľadiska bezpečnosti zodpovedne organizovaná a vykonávaná. Preto zákon ustanovuje, že užívateľ poľovného revíru pred každou spoločnou poľovačkou určí vedúceho spoločnej poľovačky, ktorý je zodpovedný za organizáciu a bezpečný priebeh spoločnej poľovačky. Vedúci spoločnej poľovačky aby mohol svoje úlohy počas spoločnej poľovačky zabezpečiť, musí mať povinnosti, ktorých porušenie zo strany vedúceho poľovačky sa posudzuje ako priestupok ale aj potrebné oprávnenia, ktorých nerešpektovania zo strany účastníka poľovačky držiteľa poľovného lístku sa posudzuje ako disciplinárne previnenie. Ak vedúci spoločnej poľovačky počas spoločnej poľovačky zistí, že sú na nej osoby, ktoré sa neriadia jeho pokynmi , alebo svojim konaním ohrozujú svoju bezpečnosť alebo bezpečnosť ostatných účastníkov spoločnej poľovačky alebo sú pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok musí mať právomoc ich s takejto poľovačky vylúčiť. Účastníci spoločnej poľovačky musia byť povinní plniť a riadiť sa pokynmi vedúceho spoločnej poľovačky, dodržiavať bezpečnostné pokyny, riadiť sa určenými signálmi spoločnej poľovačky a až do skončenia pohonu nemeniť zaujaté stanovisko.

K § 60

V tomto ustanovení je komplexne riešená problematika držania a chovu poľovných dravcov na účely ich výcviku, lovu zveri, ochrany poľnohospodárskych kultúr pred živočíšnymi škodcami alebo ochrany letísk proti nežiaducemu výskytu vtákov a na kultúrne a ekovýchovné účely. Na sokoliarske účely je možné použiť len tie jedince poľovných dravcov, ktoré sú označené a evidované v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, pričom tieto dravce nemusia byť zverou v zmysle tohto zákona. Držiteľ poľovného dravca musí mať kvalifikáciu, ktorú získa absolvovaním skúšky. Aj lov zveri poľovným dravcom možno vykonávať len na základe povolenia na poľovačku vydanej užívateľom revíru a vstup do revíru sa musí vyznačiť v knihe návštev revíru.

K § 61

Upravuje osobitný spôsob lovu zveri na vnadisku, možnosti a podmienky vnadenia.

17

K § 62

Zákon ustanovuje povinnosti držiteľa poľovného lístku pri love poľovnou zbraňou z hľadiska bezpečnosti Porušovanie týchto princípov je často príčinou vážnych úrazov alebo usmrtení osôb pri love zveri. Zákon vymedzuje aj povinnosti držiteľa poľovnej zbrane pri prechode cez cudzí poľovný revír, čo je nevyhnutné z hľadiska ochrany poľovného revíru pred neoprávneným zásahom do práva poľovníctva.

K § 63

Dohľadávanie poranenej zveri je nevyhnutné z hľadiska jej čo najrýchlejšieho usmrtenia, ako aj z hľadiska predchádzania zbytočným škodám na ulovenej ale nedohľadanej zveri, ktorá po výstrele odbehla z miesta, na ktorom sa nachádzala pred výstrelom. Ustanovenie rieši povinnosť dohľadania takejto zveri v poľovnom revíri i mimo územia vlastného poľovného revíru a určuje podmienky, za akých je možné toto vykonať v cudzom poľovnom revíri alebo na nepoľovných pozemkoch. Základnou povinnosťou toho, kto loví zver, je vykonať jej dohľadanie. Na dohľadávanie sa využívajú poľovne upotrebiteľné psy so skúškami na dohľadávanie jednotlivých druhov zveri. Ak sa dohľadávanie vykonáva za hranicami poľovného revíru, kde bola zver lovená, je základnou povinnosťou ohlásiť dohľadávanie zveri poľovníckemu hospodárovi cudzieho poľovného revíru, alebo vlastníkovi (nájomcovi) nepoľovných pozemkoch, ktorí sa môžu dohľadávania zúčastniť. Ustanovenie rieši aj problematiku zisťovania dôvodov uhynutia zveri, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, a pojednáva aj o vlastníctve k ulovenej alebo uhynutej zveri nájdenej na nepoľovných pozemkoch. Rieši aj problematiku zisťovania dôvodov uhynutia zveri, ktorá je zároveň chráneným živočíchom, kde užívateľ najbližšieho poľovného revíru zabezpečí zistenie príčin uhynutej zveri nájdenej na nepoľovných pozemkoch a jej likvidáciu, čo doterajšie predpisy neobsahovali.

K § 64

Každý kus ulovenej raticovej zveri a veľkých šeliem sa na účely kontroly a preukázania pôvodu označuje značku, ktorej konštrukcia vylučuje viacnásobné použitie. Ide o zachovanie doterajšej právnej úpravy za účelom zníženia nelegálneho lovu zveri. V praxi sa označovanie ulovenej zveri značkovanie zveri osvedčilo. Zavádza sa však aj označovanie ulovených veľkých šeliem a to medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida. Po ulovení raticovej zveri a veľkých šeliem je strelec alebo sprievodca povinný založiť ihneď pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom značku na označenie ulovenej zveri a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri a zaznamenať do povolenia na poľovačku čas ulovenia zveri a číslo založenej značky, tak ako doteraz u raticovej zveri. Až po týchto úkonoch môže zver približovať alebo ošetrovať divinu predpísaným spôsobom. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska prevencie proti neoprávnenému o privlastneniu si ulovenej zveri. a v praxi sa osvedčil. Následne je povinný do 24 hodín predložiť ulovenú zver na vizuálnu obhliadku poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe, ktoré vedú evidenciu o ulovenej zveri. Výdaj a evidenciu vydaných a použitých značiek vykonáva poľovnícky hospodár jedným úkonom a to vydaním povolenia na poľovačku, súčasťou ktorého je aj údaj o vydanej a použitej značke. Za použitie značky zodpovedá osoba, ktorej bola značka vydaná. Stratu značky musí ihneď oznámiť poľovníckemu hospodárovi, ktorý ju najneskôr do troch dní oznamuje obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie aj evidenciu. Kontrolu pôvodu ulovenej zveri vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva, príslušné orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy, poľovnícka stráž a Policajný zbor. Neoznačenie ulovenej zveri je v zmysle tohto zákona disciplinárnym previnením držiteľa poľovného lístku.

18

K § 65

Poľovať na zver môžu len osoby na to oprávnené a to len spôsobom zodpovedajúcim zásadám riadneho výkonu práva poľovníctva, ochrany zveri a ochrany prírody. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými dohovormi a za týmto účelom sa ustanovujú zakázané spôsoby lovu zveri, ktoré sú priamo stanovené v Smerniciach Európskej únie a sú vymedzené v ods. 2 Ich porušenie je jednou zo skutkových podstát trestného činu pytliactva. V ods. 3 sú vymedzené ostatné zákazy, ktoré sú zhodné s doterajšou právnou úpravou a ktoré sú potrebné z hľadiska ochrany zveri, zabezpečenia jej selektívneho lovu, ochrany poľovného revíru, ako aj z hľadiska bezpečnosti osôb. Ministerstvo okrem toho v prípade potreby môže určiť ďalšie zakázané spôsoby lovu, prípadne z dôvodu naliehavej potreby zníženia počtu niektorých druhov zveri môže určiť na prechodný čas a v konkrétnych poľovných revíroch výnimky zo zákazov alebo určiť iné spôsoby lovu, ktorý nie je v rozpore s odsekom 2 a 3.

K § 66

Ustanovuje, komu patrí ulovená zver a ktoré jej časti patria poľovníkovi, ktorý zver ulovil. Toto vymedzenie je nevyhnutné z hľadiska predchádzania zatajovaniu ulovenej zveri a neoprávneného si privlastnenia ulovenej zveri alebo jej časti, čo je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu pytliactva. Ulovená zver alebo jej časti patria užívateľovi poľovného revíru, ktorý rozhoduje ako s ňou naloží. Ďalšie nakladanie nemôže byť s rozporom ustanovení veterinárnych predpisov. Poľovník právo na trofej a poľovnícke právo z ulovenej zveri, pokiaľ to nevylučujú veterinárne predpisy, alebo pokiaľ v tomto zákone nie je uvedené inak. Ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo parožia alebo zhodov bez súhlasu užívateľa poľovného revíru sú zakázané a možno ich podľa zákona postihovať. Užívateľ revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol v súlade so zákonom. O ulovenej zveri, jej prevedení na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru viesť predpísanú evidenciu. Divinu z ulovenej zveri môže dať do spotreby na konzumáciu len po dodržaní príslušných veterinárnych predpisov.

Odchytenú živú zver určenú na zazverovanie v revíroch Slovenska možno len po príslušnom veterinárnom vyšetrení. V určenom poľovnom revíri môže byť táto zver vypustená len so súhlasom poradného zboru príslušnej poľovnej oblasti; ak sa takáto zver v revíri určenia nevyskytuje, súhlas na vypustenie do voľnej prírody musia dať i príslušné orgány životného prostredia. Tieto ustanovenia sú nevyhnutné z hľadiska predchádzaniu pytliactva ako aj zabezpečenia potravinovej bezpečnosti pri používaní diviny.

K § 67

Vymedzuje postup pri prevoze ulovenej zveri z poľovného revíru podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá sa osvedčila v poľovníckej praxi a postup pri uvádzaní diviny z ulovenej zveri na trh tak, aby bol v súlade s osobitným zákonom.

K § 68

Vymedzuje povinnosti pri ulovení trofeje cudzincom a jej vývoze do zahraničia ako aj postup pri ulovení významnej trofeje, ktorá je vymedzená bodovou hodnotou podľa medzinárodných pravidiel, zavedených pre bodovanie trofejí. Takáto trofej, ak prekročí národný rekord, sa aj v iných štátoch (MR, ČR) považuje za súčasť kultúrneho bohatstva štátu a preto zákon vymedzuje povinnosť vyhotoviť z nej kópiu a kópiu uchovávať až do ulovenia trofeje, ktorá bude novým národným rekordom.

K § 69

Zodpovednosť za škodu je podľa zákona ustanovená ako objektívna zodpovednosť užívateľa poľovného revíru, čo je v súlade s doterajšou právnou úpravou. Užívateľ poľovného

19

revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách ešte nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch, ktorú v poľovnom revíri na poľovných pozemkoch, včelstvách, domácich zvieratách, ovocných stromoch alebo na poľných plodinách ešte nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Užívateľ poľovného pozemku je však povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru ak sa nimi neobmedzí užívanie poľovného pozemku. Škody spôsobené zverou na nepoľovných pozemkoch alebo na viniči neošetrenom proti škodám pôsobeným zverou, neoplotených ovocných záhradách a zeleninárskych záhradách alebo na kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na stromoch osamotene rastúcich alebo na pozemkoch s vysoko cennými plodinami sa neuhrádzajú. Škody spôsobené zverou na plodinách nezobratých v agrotechnických lehotách sa taktiež neuhrádzajú, nakoľko sú lákadlom pre zver, najmä v čase núdze. Rovnako sa neuhrádzajú škody na plodinách uskladnených na poľovných pozemkoch v hrobliach, silážach, ak sa nevykonali opatrenia, ktorými sa tieto plodiny účinne chránia proti škodám spôsobeným zverou.

K § 70

Ustanovuje postup vlastníka alebo užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní si náhrady škôd.

K § 71

Vymedzuje orgány štátnej správy poľovníctva vo všeobecnosti a tiež osobitnú štátnu správu v poľovných revíroch, ktoré sú tvorené pozemkami vojenských lesov.

K § 72

Ustanovuje kompetencie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy poľovníctva, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie riadenia a koordinácie úloh v oblasti poľovníctva zo strany štátnych orgánov.

K § 73

Ustanovuje kompetencie Krajského lesného úradu, potrebné pre zabezpečenie úloh na úseku poľovníctva v pôsobnosti Krajského lesného úradu.

K § 74

Ustanovuje kompetencie Obvodného lesného úradu, potrebné pre zabezpečenie úloh na úseku poľovníctva, vyplývajúcich zo zákona v pôsobnosti obvodného lesného úradu ako prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva, pričom vymedzuje výkon štátnej správy vyžadujúci si postup v správnom konaní a plnenie ďalších úloh, ktoré nie je potrebné vykonávať v správnom konaní.

K § 75

Ustanovuje dozor nad dodržiavaním zákona zo strany orgánov štátnej správy poľovníctva a postup týchto orgánov pri výkone dozoru.

K § 76

Ustanovuje priestupky na úseku poľovníctva, ktoré bude riešiť orgán štátnej správy poľovníctva postupom podľa zákona o poľovníctve. Podľa súčasnej legislatívy sa posudzuje každé porušenie povinností držiteľom poľovného lístku, vyplývajúce zo zákona a jeho

20

vykonávacích predpisov ako disciplinárne previnenie, pokiaľ nie je trestným činom pytliactva. Disciplinárnym orgánom je v súčasnosti prvostupňový orgán štátnej správy, ktorý rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov postupom podľa zákona o správnom konaní, čo činí ročne cca 1000 správnych konaní. Navrhovaná úprava ponecháva na priestupkové konanie v pôsobnosti prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva priestupky, ktoré majú dopad na zachovanie genofondu zveri, ochranu poľovného revíru, bezpečnosť na spoločnej poľovačke, alebo priestupky, ktoré sa týkajú výkonu funkcií poľovníckeho hospodára alebo poľovníckej stráže, ktorí sú ustanovení do týchto funkcií ako verejní činitelia orgánom štátnej správy poľovníctva. Ostatné previnenia držiteľov poľovných lístkov nová úprava ponecháva na riešenie poľovníckej komore v disciplinárnom konaní, podobne ako v niektorých iných štátoch EÚ, čím sa podstatne zníži zaťaženie orgánov štátnej správy správnym konaním.

K § 77

Ustanovuje disciplinárne previnenie držiteľa poľovného lístku a zároveň orgán, ktorý bude disciplinárne previnenie riešiť v disciplinárnom konaní, podobne, ako je tomu v niektorých krajinách EÚ. V rámci disciplinárneho previnenia budú disciplinárne orgány komory riešiť najmä tých doterajších disciplinárnych previnení, ktoré tvorili hlavnú časť, cca 850 disciplinárnych konaní prvostupňových orgánov štátnej správy poľovníctva a to najmä porušenie, povinností, zásad a postupov pri love zveri, dohľadávaní zveri, jej označovaní, evidencii, predkladaní trofejí na chovateľskú prehliadku a pod.

K § 78

Ide o vymedzenie správnych deliktov na úseku poľovníctva, ktorých sa dopustí fyzická osoba alebo právnická osoba ako užívateľ poľovného revíru porušením postupov a povinností podľa tohto zákona, ako aj o vymedzenie postupu správneho orgánu pri správnych deliktoch, čo v doterajšej právnej úprave chýbalo.

K § 79

Ustanovuje sa vzťah ku všeobecnému zákonu o správnom konaní. Upravuje doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré je nevyhnutné najmä v konaniach, ktorých sa zúčastňuje značný počet účastníkov konania, z ktorých mnohí nie sú konajúcemu správnemu orgánu známi.

K § 80

Upravuje posudzovanie doteraz vykonaných správnych aktov a ponecháva v záujme zabezpečenia právnej istoty doteraz uznané poľovné revíry, bažantnice, zvernice ako aj uzatvorené zmluvy o užívaní poľovných revírov. Vo vzťahu k vytvoreniu poľovníckej komory určuje orgány a postup, potrebný k zabezpečeniu ustanovenia tejto poľovníckej organizácie.

K § 81

Ustanovenie rieši vytvorenie Slovenskej poľovníckej komory – mechanizmus zvolania zakladajúcich členov, obvodných snemov a ustanovujúceho snemu komory, kľúče na základe ktorých sa budú voliť delegáti a čo bude náplňou ustanovujúceho snemu. Tento prechod zo zákona zabezpečí Slovenský poľovnícky zväz, ktorý združuje väčšinu súčasných držiteľov poľovníckych lístkov.

K § 82

Doterajšia právna úprava obsahuje 6 vykonávacích vyhlášok, 2 smernice, viacero pokynov a výnosov ministerstva pôdohospodárstva, ktoré boli už viackrát novelizované

21

a ktoré je potrebné vydať podľa obsahu návrhu zákona vo forme všeobecne záväzných vykonávacích predpisov.

K § 83

Vymenúva doteraz všeobecne záväzné právne predpisy na úseku poľovníctva, ktoré po prijatí zákona je potrebné zrušiť a nahradiť novými.

K § 84

S odvolaním sa na prílohu sa určujú právne predpisy, ktoré sú týmto zákonom transponované do právneho poriadku slovenskej republiky.

K Čl. II

Novelizácia zákona č. 83/1990 Zb. zabezpečí jednotnosť evidovania organizácií, ktoré majú vo svojej činnosti výkon práva poľovníctva.

K Čl. III

Novelizácia zákona Národne rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je potrebná vzhľadom na to, že vydávanie poľovníckych lístkov sa navrhuje presunúť na komoru.

K Čl. IV

Novelizácia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať z dôvodu vzniku problémov pri prenájme poľovníckych revírov podľa dvoch právnych noriem.

K Čl. V

Slovenská informačná služba sa uplatnila zásadnú pripomienku k zákonu, aby dosiahla úplné vykonávanie svojich povinností.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od l. februára 2009 s výnimkou vydávania poľovníckych lístkov a ustanovenia, pojednávajúceho o love vodného vtáctva v mokradiach oceľovými brokmi, pre zavedenie ktorého je nevyhnutné dlhšie časové obdobie potrebné na zavedenie výroby nového streliva a najmä na výmenu niektorých brokových zbraní, ktoré si zavedenie oceľových brokov vyžaduje.

Bratislava 15. októbra 2008

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Stanislav B e c í k, v. r.