DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 27. augusta 2008 č. 566 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). Materiál je vypracovaný na základe vecného zámeru zrušenia vojenských súdov schváleného vládou Slovenskej republiky vyššie uvedeným uznesením.

Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je vykonať zmeny v sústave súdov Slovenskej republiky, ktorých podstata spočíva v zlúčení vojenských súdov s existujúcimi všeobecnými súdmi. Na základe predloženej úpravy sa teda navrhuje zánik vojenských súdov ako subjektov práva formou ich zlúčenia s určenými všeobecnými súdmi.

Základným dôvodom, ktorý je určujúci pre realizáciu uvedeného zámeru je snaha Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vytvoriť, v nadväznosti programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, všetky predpoklady ako faktickej, tak i právnej povahy, ktoré budú zárukou efektívneho a kvalitného fungovania súdnictva v Slovenskej republike. Jedným z týchto predpokladov je aj vytvorenie takej súdnej sústavy, ktorá bude naplno využívať všetky dostupné ľudské zdroje v rámci rezortu justície na plnenie primárneho poslania súdov Slovenskej republiky, ktorým je rozhodovacia činnosť o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Vychádzajúc zo štatistického zisťovania o stave a pohybe agendy na jednotlivých súdoch možno dospieť k záveru, že vojenské súdy sú v porovnaní s ostatnými všeobecnými súdmi vyťažené v rozsahu, ktorý vytvára rezervy, ktoré možno efektívne využiť v rámci všeobecného súdnictva pre naplnenie základných ústavou garantovaných práv občanov, t.j. práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov. Uvedené platí o to viac, že odborná zdatnosť sudcov vojenských súdov a vysoká kvalita ich práce predstavuje potenciál, ktorého využitie v celom spektre trestnoprávnej agendy súdov môže byť vhodným príspevkom k naplneniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov.

Štatistické údaje o výkonnosti vojenských súdov sa uvádzajú v prílohe č. 1.

Z hľadiska personálneho obsadenia vojenských súdov možno konštatovať, že sú personálne obsadené porovnateľne ako okresné súdy a krajské súdy (uvedený záver sa týka pochopiteľne len trestnoprávnej agendy), pričom ich potenciálna výkonnosť zostáva nevyužitá, a to aj z dôvodu ich personálnej pôsobnosti. V období rokov 2005 až 2007 (sledované štatistické obdobia) podľa vtedy platnej právnej úpravy trestného procesu vecná pôsobnosť vojenských súdov bola, vo význame jej personálneho rozsahu, vymedzená nasledovne:

Rok 2005 [§ 14 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)]

„§ 14

(1) V rozsahu ustanovenom týmto zákonom právomoci vojenských súdov podliehajú

a) vojaci,

b) príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak sú v činnej službe,

c) príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,

d) vojnoví zajatci.

(2) Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej služby, právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.).“.

Rok 2006 (§ 12 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

„§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na

a) vojakov,

b) príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníkov,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.“.

Rok 2007 (§ 12 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

„§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na

a) vojakov,

b) príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníkov,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.“.

Z uvedeného je zrejmé, že vymedzenie personálnej pôsobnosti vojenských súdov v spojitosti so skutočnosťou, že sú obsadené porovnateľne ako okresné, či krajské súdy (oblasť trestnoprávnej agendy), pričom objem agendy, ktorú vojenské súdy vybavujú je neporovnateľne menší ako u okresných a krajských súdov, naznačuje záver, že vojenské súdy sa javia ako nie celkom efektívna súčasť sústavy súdov Slovenskej republiky. Uvedené platí o to viac, že vojenské súdy predstavujú samostatné organizácie, ktoré dokážu plniť svoje základné úlohy, t.j. konať a rozhodovať, aj ako súčasť všeobecného súdu so špecializovanou agendou. Naviac, predkladateľ považuje za potrebné poukázať na novelu Trestného poriadku vykonanú zákon č. 61/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [Čl. III citovaného zákona, § 12 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], podľa ktorej dochádza s účinnosťou od 1. marca 2008 k výraznému zúženiu personálnej pôsobnosti vojenských súdov:

Rok 2008 (právna úprava účinná od 1.marca 2008)

„§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na

a) vojakov,

b) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.“.

V legislatívnom proces sa aktuálne nachádza ďalšia novela Trestného poriadku, podľa ktorej sa navrhuje úprava § 12 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v zmysle jeho vypustenia. To znamená, že personálna pôsobnosť vojenských súdov sa bude týkať výlučne vojakov vrátane vojakov vysielajúceho štátu a vojnových zajatcov.

Vzhľadom na uvedené zmeny vykonané v oblasti personálnej pôsobnosti vojenských súdov možno konštatovať, že v ich pôsobnosti zostáva de facto len profesionálna armáda (cca 12 000 príslušníkov). Výrazné obmedzenie ich personálnej pôsobnosti (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Železničná polícia, vrátane Zboru väzenskej a justičnej stráže) len prehlbuje nevyťaženosť sudcov vojenských súdov.

Na základe uvedených dôvodov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky navrhuje zlúčenie vojenských súdov so všeobecnými súdmi, čím sa vytvára priestor pre využitie odborne nepochybne kvalitnej práce sudcov vojenských súdov v rámci celej

trestnoprávnej agendy a v neposlednom rade sa odbúra nutnosť financovania štyroch samostatných súdov, ktoré dokážu svoje úlohy plniť efektívne aj v rámci sústavy všeobecných súdov.

Vychádzajúc z čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. S prihliadnutí na čl. 143 ods. 2 ústavy „Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.“ Na základe uvedeného možno konštatovať, že zrušenie súdu možno vykonať len právnym predpisom so silou zákona. Zákonom, ktorý v nadväznosti na čl. 143 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje sústavu súdov Slovenskej republiky je zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z., a preto z hľadiska legislatívneho riešenia zrušenia vojenských súdov je potrebné primárne vykonať novelizáciu uvedeného zákona. Zrušenie vojenských súdov sa však musí prejaviť aj v iných zákonoch. Ich novelizácia je súčasťou predkladaného návrhu zákona. Zoznam novelizovaných právnych predpisov v súvislosti so zrušením vojenských súdov v príslušnom poradí (vzhľadom na to, že určujúcim zákonom pre zlúčenie vojenských súdov so všeobecnými súdmi je zákon č. 757/2004 Z. z. uvádza sa tento zákon v Čl. I; ostávajúce novelizačné články sú usporiadané v súlade s bodom 26 legislatívno-technických pokynov podľa prílohy č. 2 Legislatívnych pravidiel vlády SR.)

Čl. I

zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákon č. .../2008 Z. z.

Čl. II

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Čl. III

zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Čl. IV

zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. V

zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

Čl. VI

zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov

Čl. VII

zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

Čl. VIII

zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. IX

zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Čl. X

zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. XI

zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov

Čl. XII

zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Čl. XIII

zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. XIV

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej pohotovosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska rešpektovania právnej istoty a určitého stupňa prehľadnosti právneho poriadku sa navrhuje vykonanie novelizácie všetkých uvedených zákonov súčasne jedným zákonom.

Predkladateľ považuje za potrebné upozorniť na to, že predložený návrh zákona nadväzuje na prebiehajúce novelizácie – novela trestných kódexov a novela zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene doplnení niektorých zákonov (obsahuje novelu zákona č. 757/2004 Z. z. a zákona č. 385/2000 Z. z.) – tieto návrhy zákonov sa nachádzajú v legislatívnom procese. Predkladateľ pri koncipovaní predloženého materiálu vychádza z predpokladu schválenia uvedených noviel súvisiacich predpisov, inak povedané, predložený návrh zákona je potrebné a nutné vnímať v kontexte jemu predchádzajúcich a aktuálne prebiehajúcich novelizácií.

Z hľadiska formy zániku vojenských súdov sa navrhuje ich zlúčenie s existujúcimi všeobecnými súdmi. Používa sa rovnaká právna konštrukcia ako tomu bolo v prípade zlučovania okresných súdov v roku 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v pôvodnom znení), t.j. podľa navrhovaného § 18h sa navrhuje prechod výkonu súdnictva z vojenských súdov na určené okresné súdy a krajský súd. Okrem prechodu výkonu súdnictva sa ďalej navrhuje aj prechod iných práv a povinností – štátnozamestnaneckých a iných právnych vzťahov (pracovnoprávne vzťahy) a osobitných vzťahov sudcov k štátu, avšak s výnimkou prechodu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov vo veciach správy majetku štátu, kde sa navrhuje riešiť predmetné otázky

v intenciách platnej právnej úpravy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správne majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Prehľad prechodu výkonu súdnictva sa uvádza v prílohe č. 2 predloženého materiálu.

Koncept zlúčenia vojenských súdov so všeobecnými súdmi ďalej predpokladá zachovanie agendy bývalých vojenských súdov, pričom túto agendu budú vybavovať určené všeobecné súdy – v tomto prípade pôjde o špecializované okresné súdy v sídle krajského súdu v prvom stupni a zákonom ustanovený krajský súd v druhom stupni. Táto právna konštrukcia bude mať podľa navrhovanej právnej úpravy svoj základ v novele Trestného poriadku a už spomínaného zákona č. 371/2004 Z. z. Z uvedeného teda vplýva, že agenda pôvodných vojenských súdov (§ 12 Trestného poriadku) zostáva z hľadiska svojej špecifikácie zachovaná, budú ju však vybavovať ako špecializovanú agendu určené okresné súdy a krajský súd ako odvolací súd. Postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu vo vzťahu k veciam vojenského súdnictva zostáva zachované. Prehľad okresných súdov a krajského súdu sa uvádza v prílohe č. 2 predloženého materiálu.

Osobitným spôsobom sa navrhuje vyriešenie postavenia sudcov ako profesionálnych vojakov. Navrhuje sa, aby ex lege došlo k zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka sudcov bývalých vojenských súdov (bod 40 v Čl. XIII). Uvedené riešenie je reakciou na požiadavku, aby títo sudcovia mohli byť rozvrhom práce preberajúcich súdov poverení vybavovaním aj inej trestnej agendy ako len agendy vo veciach vojenského súdnictva, čím sa naplní jedna zo základných požiadaviek vecného zámeru, ktorou je využitie potenciálu sudcov zanikajúcich vojenských súdov v rámci celého spektra trestnoprávnej agendy. Na naplnenie tohto cieľa je však potrebné vyriešenie ich statusu profesionálnych vojakov. Zvolené riešenie spočívajúce v zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka nadväzuje aj na odporúčania Rady Európy, ako aj rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva záver, že civilné osoby by nemali byť súdené vojenskými sudcami (s výnimkou napríklad trestného činu služby v cudzom vojsku).

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby priamo zo zákona došlo k zániku ich služobného pomeru profesionálnych vojakov; pochopiteľne bez dopadov na ich postavenie sudcov, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Sudcovia bývalých vojenských súdov sa stávajú civilnou súčasťou všeobecného súdnictva.

Z dôvodu zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka sa súčasne navrhuje v novele zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby týmto sudcom patrili zákonom ustanovené príjmy z výsluhového zabezpečenia profesionálneho vojaka v súvislosti so skončením služobného pomeru. Ide o nároky priznávané v súvislosti so skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka z tzv. organizačných dôvodov. K tomu pozri bližšie zdôvodnenie k Čl. X.

Z hľadiska určenia súdu, na ktorom bude sudca zanikajúceho vojenského súdu vykonávať svoju funkciu sa navrhuje, aby priamo zákon určil nástupnícky súd, na ktorý prejdú ex lege práva a povinnosti vyplývajúce z osobitného vzťahu sudcu a štátu.

V prípade justičných čakateľov sa v súvislosti s trvaním ich služobného pomeru navrhuje obdobné riešenie ako u sudcov zrušovaných vojenských súdov. To znamená, že ex lege dochádza k skončeniu služobného pomeru justičného čakateľa, ktorý je profesionálnym

vojakom, pričom sa tento pomer nahrádza štátnozamestnaneckým pomerom podľa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže na civilných súdoch je služobný pomer justičného čakateľ podľa citovaného zákona č. 312/2001 Z. z.

Vzhľadom na to, že de facto aj de iure dochádza k zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka, navrhuje sa, aby aj justičnému čakateľovi bývalého vojenského súdu patrili tie isté výsluhové náležitosti ako sudcom bývalého vojenského súdu, a to v zákonom ustanovenom rozsahu.

Z hľadiska ďalšieho pôsobenia justičného čakateľa bývalého vojenského súdu na „civilnom“ súde sa navrhuje, aby jeho prípravná prax plynulo pokračovala na preberajúcom súde. Vzhľadom na to, že dochádza k zániku vojenských súdov a profesionálny vojak sa nebude môcť stať sudcom počas trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka, je táto skutočnosť dôležitá z hľadiska vyriešenie postavenia justičných čakateľov bývalých vojenských súdov. Na to, aby sa justičný čakateľ bývalého vojenského súdu mohol stať sudcom, musí mu zaniknúť jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.

V nadväznosti na navrhovaný § 18h (Čl. XII) dôjde vo vzťahu k administratívnemu aparátu zanikajúcich vojenských súdov k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov (zákon č. 312/2001 Z. z.) a iných právnych vzťahov. Títo zamestnanci vojenských súdov sa odo dňa nadobudnutia účinnosti predlženého návrhu zákona stávajú zamestnancami určených všeobecných súdov (§ 18h).

Postavenie prísediacich sudcov z radov občanov vojenských súdov sa navrhuje riešiť spôsobom, v zmysle ktorého dôjde ex lege k zániku ich funkcie prísediacich. Prísediacimi vojenského súdu môžu byť podľa platného znenia § 139 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich len profesionálni vojaci alebo príslušníci Policajného zboru alebo Slovenskej informačnej služby, alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo Železničnej polície. Zotrvanie týchto osôb ako prísediacich aj pre trestné veci nevojenského charakteru je neprípustné; k tomu pozri odôvodnenie k pôsobeniu sudcov profesionálnych vojakov uvádzané v predchádzajúcom texte. Preto sa navrhuje, aby zo zákona zanikla funkcia prísediacich zanikajúcich vojenských súdov. Vzhľadom na nutnosť vytvorenie podmienok pre plynulé rozhodovanie v agende bývalých vojenských súdov sa navrhuje jediná zákonná výnimka, v zmysle ktorej nedôjde ku dňu účinnosti zákona k zániku postavenia prísediaceho – ide o situácie, kedy by zánikom jeho funkcie došlo k potrebne opätovného vykonania hlavného pojednávania z dôvodu personálnej zmeny v obsadení senátu. Navrhuje sa preto, aby funkcia prísediaceho trvala aj po zrušení vojenských súdov, pričom výkon jeho funkcie bude zákonom limitovaný len na účely právoplatného skončenia veci; k tomu pozri tiež platné znenie § 141 ods. 1 druhá veta zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie tak, ako je to uvedené v dôvodovej správe v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: ktorý sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákon č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu:

Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že všetci sudcovia a iní zamestnanci vojenských súdov sa stanú ku dňu účinnosti zákona zamestnancami určených všeobecných súdov. Ide celkom o 78 zamestnancov, z toho 20 sudcov, 23 štátnych zamestnancov a 35 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V nadväznosti na uvedené návrh zákona predpokladá delimitáciu rozpočtových prostriedkov z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky do kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Delimitácia rozpočtových prostriedkov na roky 2009 až 2011 zahŕňa jednotlivé kategórie výdavkov a nasledovnom rozsahu:

Rok 2009

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 36 237 tis. Sk,

620 Poistné a príspevok do poisťovní 9 871 tis. Sk,

630 Tovary a služby 10 829 tis. Sk,

640 Bežné transfery 1 689 tis. Sk,

700 Kapitálové výdavky 2 000 tis. Sk,

Výdavky spolu 60 626 tis. Sk

Rok 2010

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 37 020 tis. Sk,

620 Poistné a príspevok do poisťovní 10 322 tis. Sk,

630 Tovary a služby 12 139 tis. Sk,

640 Bežné transfery 1 689 tis. Sk,

700 Kapitálové výdavky 400 tis. Sk,

Výdavky spolu 61 570 tis. Sk

Rok 2011

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 37 985 tis. Sk,

620 Poistné a príspevok do poisťovní 10 796 tis. Sk,

630 Tovary a služby 13 574 tis. Sk,

640 Bežné transfery 1 722 tis. Sk,

700 Kapitálové výdavky 271 tis. Sk,

Výdavky spolu 64 348 tis. Sk.

Majetok, materiálno – technické vybavenie nevyhnutné na výkon súdnictva bude predmetom rokovaní medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a akékoľvek zmeny vo vzťahoch týkajúcich sa správy majetku štátu budú realizované v intenciách zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Ďalšie dopady predloženého návrhu zákona na verejné financie možno identifikovať v súvislosti s navrhovaným znením § 143t v novele zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. X), kde sa navrhuje vyplatiť sudcom a justičným čakateľom

vojenských súdov z titulu skončenia služobného pomeru niektoré výsluhové náležitosti. Uvedený návrh zakladá zvýšené nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu:

Hrubý odhad finančného dopadu na osobitný účet Ministerstva obrany Slovenskej republiky (podľa údajov poskytnutých Ministerstvom obrany Slovenskej republiky):

1. za predpokladu :

Počet sudcov 20

Priemerná mzda 98 231,-

Priemerná doba služby 30 rokov

Prepustený z reorganizačných dôvodov

Bez absencie a PN

Výsluhový dôchodok: 98 231 x 60 % + 0,899 % = 59 469,-

59 469 x 20 sudcov = 1,189 380,- Sk mesačne

Odchodné: za 30 rokov 13,5 platu + 3 z reorganizačných dôvodov = 16,5 platu

1.620 812 x 20 sudcov = 32 416 240,- jednorázovo

Celkom dopad 33 605 620,- Sk

2. za predpokladu :

Počet sudcov 20

Priemerná mzda 98 231,-

Priemerná doba služby 25 rokov

Prepustený z reorganizačných dôvodov + 2,5 roka dopočet = 27 rokov ukončených

Bez absencie a PN

Výsluhový dôchodok: 98 231 x 57 % + 0,899 % = 56 496,-

56 496 x 20 sudcov = 1 129 920,- Sk mesačne

Odchodné: za 25r. 11platov + 3 z reorganizačných dôvodov = 14 platov

1.375 234 x 20 = 27 504 680,- jednorázovo

Celkom dopad 28 634 600,- Sk

Vyššie uvedené dopady vychádzajú z návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorého výsledná podoba ovplyvní výsledné znenie doložky vplyvov v predkladanom návrhu zákona.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 757/2004 Z. z.)

Poznámka k novele zákona o súdoch

Predkladaná novela nadväzuje na prebiehajúce novelizácie (parlamentná tlač 719). Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vnímať navrhované zmeny v kontexte skôr začatého legislatívneho procesu, ktorého úspešné ukončenie sa predpokladá ešte pred schválením predkladaného návrhu zákona.

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Podrobnosti o sústave v zmysle čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje práve zákona č. 757/2004 z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (doterajšie znenie § 5). Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu a dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu, resp. vojenských obvodových súdov (doterajšie znenie § 8) sa z dôvodov predchádzania prípadným výkladovým nezrovnalostiam navrhuje upraviť v čl. III ako prechodné ustanovenie; k tomu pozri odôvodnenie k čl. III.

K bodu 4 až 7

Doterajšia právna úprava výkonu trestného súdnictva v čase vojny a vojnového stavu sa čiastočne preberá aj do novej právnej úpravy. Výsledné znenie je výsledkom vyhodnotenie zásadných pripomienok Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Vyššieho vojenského súdu.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. Vzhľadom na platné znenie § 38 ods. 1 písm. d) nie je potrebné osobitne upraviť zánik funkcie predsedu Vyššieho vojenského súdu a predsedov vojenských obvodových súdov.

K bodom 9 až 24 a 26

Ide o legislatívno-technickú úpravy v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Právna úprava zohľadňuje zrušenie vojenských súdov v oblasti úpravy sudcovskej samosprávy, riadenia súdov a správy súdov.

K bodu 25

Predmetné ustanovenie je doterajším odsekom 5 z § 10. Vzhľadom na povahu tohto ustanovenia sa navrhuje jeho zaradenie do spoločných ustanovení zákona. V nadväznosti na pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sa súčasne dopĺňa špecifikácia medzinárodnej zmluvy, na ktorú ustanovenie odkazuje.

K Čl. II (Trestný zákon)

K bodu 1

Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 3 definuje pojem „vojak“. Táto definícia nie je identická s týmto pojmom používaným v Trestnom poriadku, hoci poriadok je vykonávacou normou zákona. Ak bude ustanovenie § 128 ods. 3 doplnené o kategóriu „príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak“, tak by definícia „vojaka“ bude komplexne použiteľná aj v trestnom konaní. Zmena predmetného ustanovenia úzko súvisí so zmenou Trestného poriadku, kde sa navrhuje doplnenie § 16 o vymedzenie pôsobnosti okresných súdov v sídle krajského súdu ustanovených zákonom (pozri čl. XII) vo veciach, ktoré patrili do pôsobnosti zrušovaných vojenských súdov.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu v nadväznosti za zmenu § 128 ods. 3.

K bodu 3

Vzhľadom na zrušenie vojenských súdov a ich začlenenie do civilnej časti všeobecného súdnictva stráca doterajší § 416 svoje opodstatnenie a preto sa navrhuje jeho zrušenie. Podmienky pre upustenie od potrestania ustanovené v § 40 trestného zákona sú aplikovateľné na všetkých páchateľov rovnako. Nový režim služby ozbrojených silách nepozná kategóriu vojakov základnej služby (z hľadiska páchateľov trestného činu išlo až na ojedinelé výnimky o kategóriu páchateľov blízkych veku mladistvých) a tak niet dôvodu, aby páchateľ prečinu malej závažnosti v konaní pred všeobecným súdom mal zvýhodnenia iba preto, že sa činu dopustil ako profesionálny vojak. Zákonom dovolené zásahy, či ovplyvňovanie trestnej zodpovednosti veliteľmi, či služobnými orgánmi v našich pomeroch by mali patriť minulosti, resp. do súboru opatrení pre výkon trestného súdnictva v čase vojny a vojnového stavu. Navrhovaná zmena vyplýva zo zásadných pripomienok Generálne prokuratúry Slovenskej republiky a konečnom dôsledku zohľadňuje výsledky pripomienkového konania k tzv. veľkej novele Trestného poriadku (rokovanie vlády bolo ohľadom tejto novely Trestného poriadku prerušené).

K Čl. III (Trestný poriadok)

Všeobecne k novele Trestného poriadku

Jednou zo základných premís navrhovanej právnej úpravy v súvislosti so zánikom vojenských súdov je, že doterajšia agenda vojenských súdov si zachová svoju osobitosť vo význame, že ju budú vybavovať zákonom ustanovené okresné súdy v sídle krajského súdu v prvom stupni a zákonom ustanovený krajský súd v druhom stupni. Osobitosť tejto agendy je zachovaná aj vo vzťahu obžalobe, t.j. obžalobu bude naďalej v predmetnej agende podávať prokurátor vojenskej prokuratúry, rovnako bude vykonávať dohľad nad zákonnosťou prípravného konania. Rovnako pôsobnosť príslušníkov Vojenskej polície v časti trestného konania pred začatím súdneho konania (postup pred začatím trestného stíhania, prípravné konanie) zostáva zachovaná. Rozdiel je v tom, že úkony, ktorá potrebujú schválenie súdu už nebude vykonávať vojenský súd, ale zákonom ustanovený okresný súd v sídle krajského súdu

(k tomu pozri tiež čl. XII). Z uvedeného dôvodu je preto novela Trestného poriadku skôr legislatívno-technického charakteru a nemá povahu zásadnej vecnej zmeny, ktorou by sa menili doterajšie procesné postupy pri stíhaní trestných činov spadajúcich do pôsobnosti zrušovaných vojenských súdov.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Predkladateľ považuje v tomto prípade za vhodnejšie a prehľadnejšie riešenie úplne nové znenie dotknutých ustanovení.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná práva úprava reaguje na zánik vojenských súdov vo vzťahu k pôsobnosti týchto súdov podľa Trestné poriadku. Navrhuje sa vypustiť doterajšie znenie § 12 a 13. S prihliadnutím na odôvodnenie vo všeobecnej časti sa navrhuje upraviť v § 16 pôsobnosť zákonom určených okresných súdov v sídle krajského súdu (prvý stupeň) a zákonom určeného krajského súdu (druhý stupeň) na konanie a rozhodovanie vo veciach zrušovaných vojenských súdov. Považujeme za rozumné a logické, aby príslušnosť okresného súdu v sídle krajského súdu bola upravená komplexne v jednom ustanovení, aj keď sa to týka iba troch z takýchto súdov. Podľa nášho názoru vzhľadom na navrhovanú pôsobnosť všeobecných súdov je okolnosť spáchania trestného činu za trvania pomeru a okolnosť, kedy vyšiel trestný čin najavo, irelevantná. Nevidíme dôvodu, pre ktorý by v novom režime príslušnosti mal v takýchto veciach rozhodovať iný, ako zákonom určený okresný a krajský súd. Predkladateľ má za to, že postúpenie veci v takýchto prípadoch by mohlo byť v rozpore s ustanovením § 280 ods. 1 Trestného poriadku.

K bodom 4 až 19

Ide o legislatívno-technickú zmeny v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Podstatná časť novely Trestného poriadku je v podstate legislatívno-technickou novelou majúcou za cieľ odstrániť zo zákona pojmy „vojenský súd“, „predseda vojenského súdu“, „sudca vojenského súdu“ a „justičný čakateľ vojenského súdu“.

K bodu 20

Na základe pripomienok v znesených v pripomienkovom konaní sa navrhuje, zohľadňujúc princíp právnej istoty a zákonnosti, priamo v Trestnom poriadku ustanoviť podmienky rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam bývalého Vyššieho vojenského súdu a dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam bývalých vojenských súdov (Vyššie vojenský súd a vojenské obvodové súdy). Zároveň sa navrhuje (odsek 1) vyriešiť otázku pôsobnosti nástupníckych súdov vo veciach, ktorých bola daná pôsobnosť bývalých vojenských súdov, avšak nástupnické súdy v týchto veciach pôsobnosť už nebudú mať (má sa namysli rozhodovania o trestných činoch príslušníkov iných ozbrojených zborov ako ozbrojených síl). Navrhuje sa, aby konania začaté na vojenských súdoch, dokončil nástupnícke súdy.

K Čl. IV (zákon č. 385/2000 z. z.)

Poznámka k novele zákona o sudcoch a prísediacich

K bodom 1 až 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. Predkladateľ považuje v bode 1 za vhodnejšie a prehľadnejšie riešenie úplne nové znenie dotknutých ustanovení.

K bodu 3

V súvislosti s vypustením celej piatej časti je potrebné zohľadniť doterajšiu právnu úpravu v § 148 ods. 9, ktorá je určujúca pre priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu aj v novej právnej úprave. Podstata doterajšej právnej úpravy zostáva zachovaná, pričom sa presúva do § 95 ako nový odsek 8.

K bodom 4 až 15

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby funkcia prísediacich zanikajúcich vojenských súdov zanikla ex lege. Vzhľadom na túto požiadavku sa navrhuje rozšírenie ustanovenia § 145 obsahujúceho dôvody zániku funkcie prísediaceho aj o zánik funkcie prísediaceho zo zákona, ako ďalší možný dôvod zániku funkcie prísediaceho.

K bodu 16

§ 151n ods. 1

Navrhuje sa, aby došlo k zániku funkcie prísediacich priamo zo zákona. Pre úplnosť a z dôvodu právnej istoty sa súčasne navrhuje konštatácia o nedotknuteľnosti, resp. ďalšom trvaní služobného pomeru prísediacich zanikajúcich vojenských súdov. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že prípadný zánik funkcie prísediaceho z dôvodu zániku vojenského súdu, ktorý by nastal ex lege ku dňu účinnosti zákona nie je vhodným riešením, keďže môže spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní – zánikom funkcie prísediaceho sa zmení personálne obsadenie senátu, čo je podľa platnej právnej úpravy trestného procesu dôvodom na opakovanie už začatého hlavného pojednávania. Ako optimálne riešenie sa javí trvanie funkcie prísediaceho do momentu právoplatného skočenia veci, v ktorej je prísediacim (ide o analogickú konštrukciu ako v § 141 ods. 1 druhá veta zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Právoplatným ukončením trestnej veci dôjde k zániku funkcie prísediaceho. Trvanie funkcie prísediaceho je však v tomto prípade prísne účelové a limitované v tom význame, že sa týka len právoplatne neskončených konaní bývalých vojenských súdov. Prísediacich zaniknutých vojenských súdov nebude možné rozvrhom práce zaraďovať do nových súdnych oddelení, resp. prideľovať nový nápad senátom, ktorých sú súčasťou.

§ 151n ods. 2

Z dôvodu ochrany práv a povinnosti nadobudnutých predo dňom účinnosti návrhu zákona sa navrhuje priamo v prechodných ustanoveniach upraviť status justičného čakateľa bývalého vojenského súdu. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude jeho prípravná prax plynulo pokračovať na zákonom ustanovenom súde (čl. XII), avšak už v štandardnom štátnozamestnaneckom pomere (čl. XIII).

K Čl. V (zákon č. 4/2001 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov.

K Čl. VI (zákon č. 65/2001 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. V dôsledku prechodu výkonu súdnictva podľa navrhovaného § 18g v Čl. XIII možno vysloviť záver, že súdne pohľadávky vojenských súdov sa ku dňu účinnosti návrhu zákona stávajú súdnymi pohľadávkami preberajúcich súdov.

K Čl. VII (zákon č. 153/2001 Z. z.)

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov sa sídla a územné obvody prokuratúr zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. Podľa návrhu predmetného zákona vojenské súdy majú zaniknúť a v ich agende majú konať a rozhodovať okresné súdy Bratislava I, Zvolen a Prešov, ktoré majú postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov. Zánikom vojenských súdov zaniká aj územná pôsobnosť vojenských prokuratúr vymedzená územnou pôsobnosťou týchto súdov. Zmena, ktorú predkladá navrhovateľ, sa týka iba príslušnosti vojenských prokurátorov v konaní pred súdmi. Nástupnícke súdy po vojenských súdoch však nebudú rozhodovať iba o obžalobách a návrhoch vojenských prokurátorov. Prokurátori vojenských prokuratúr v trestnej oblasti vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a v oblasti netrestnej dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách. Preto je nevyhnutné zákonom ustanoviť ich územnú pôsobnosť. V bode 1 sa navrhuje terminologická zmena platného znenia ustanovenia § 38 ods. 2 v nadväznosti na existenciu profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Návrh zákona nezasahuje do postavenie prokuratúry v Slovenskej republike. Zánik vojenských súdov nie je dôvodom na zánik vojenskej zložky prokuratúry. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa účinnosti navrhovaného zákona bude prokurátor vojenskej prokuratúry podávať v nových trestných veciach vojenského súdnictva obžalobu na miestne príslušný okresný súd špecializovaný na veci vojenského súdnictva (§ 14a zákona č. 371/2004 Z. z.). Uvedené platí aj vo vzťahu k iným úkonom súdu v trestnom konaní, ktoré tento súd vykonáva na podnet, resp. na návrh prokurátora vojenskej prokuratúry.

K Čl. VIII (zákon č. 312/2001 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva.

V súvislosti s novelizáciou zákona o štátnej služby si predkladateľ uvedomuje prebiehajúce práce na novom zákone o štátnej službe. V prípade jeho skoršieho schválenia bude potrebné vykonať jeho novelizáciu spočívajúcu vo vypustení posledných dvoch viet v navrhovanom § 12 ods. 7 (vychádza sa z verzie návrhu nového zákona o štátnej službe predloženej do pripomienkového konania). Uvedená novelizácia bude následne súčasťou príslušného novelizačného článku v rámci predkladaného návrhu zákona.

K Čl. IX (zákon č. 321/2002 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva.

K Čl. X (zákon č. 328/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva.

K bodu 11

Podľa vládou schváleného vecného zámeru budú sudcom a justičným čakateľom zanikajúcich vojenských súdov z titulu skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka vyplatené zákonom ustanovené výsluhové náležitosti v rozsahu, ktorý by im inak prináležal pri skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka z tzv. organizačných dôvodov. Predmetný návrh bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vplyvov.

K Čl. XI (zákon č. 166/2003 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. O povolení použitia informačno-technických prostriedkoch vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a civilným zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo bude vecne a miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne ako nástupnícky súd Vyššieho vojenského súdu (§18g zákona č. 371/2004 Z. z.).

K Čl. XII (zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením vojenských súdov ako súčasti sústavy súdov v Slovenskej republike.

K bodom 2 a 3

Procesná úprava trestného práva rozlišuje tzv. súdy so sídlom v sídle krajského súdu na účely trestného konania (§ 16 Trestného poriadku). Týmto súdom je zverená pôsobnosť pre konanie o určených trestných činoch, ako aj pôsobnosť pre špecifické úkony trestného konania, najmä prípravného konania. Koncept postavenia týchto súdov v sídle krajského súdu

zostáva na účely konania vo veciach vojenského súdnictva zachovaný s tým, že navrhovaná právna úprava nahrádza doterajšie vojenské obvodové súdy určenými okresnými súdmi, na ktoré prechádza výkon súdnictva z vojenských obvodových súdov. V tejto súvislosti je základnom právnej úpravy korelácia medzi Trestným poriadkom a predmetným zákonom. Primárnou právnou úpravou je Trestný poriadok, ktorý predpokladá, že osobitný zákon zverí ustanoveným okresným súdom v sídle krajského súdu výkon agendy zrušených vojenských súdov v prvom stupni, a zákonom ustanovenému krajskému súdu v druhom stupni. Zákonom, ktorý realizuje odkazovaciu právnu normu Trestného poriadku je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, ktorý v navrhovanom § 7 ods. 1 písm. i) až k) a § 7 ods. 3 písm. i) ustanovuje za „zákonom ustanovené okresné súdy a zákonom ustanovený krajský súd (§ 16 ods. 2 Trestného poriadku; pozri čl. III)“ sú Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Zvolen, Okresný súd Prešov a Krajský súd v Trenčíne, t.j. nástupnícke súdy po zrušených vojenských súdoch (§ 18h predmetného zákona).

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie novej poznámky pod čiarou k odkazu 1 pred doterajšiu poznámku pod čiarou k odkazu 1 (bod 38 legislatívno-technických pokynov).

K bodu 5

Navrhované prechodné ustanovenia predstavujú základnú právnu úpravu z hľadiska plynulosti a zákonnosti zlučovania zanikajúcich súdov a všeobecných súdov. Kľúčovým ustanovením je definovanie prechodu výkonu súdnictva – oprávnenie (povinnosť) konať a rozhodovať v právoplatne neskončených veciach prechádza na určené okresné súdy a krajský súd. Rovnako sa navrhuje prechod práv a povinností štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov (pracovnoprávneho charakteru) zo zanikajúcich vojenských súdov na určené všeobecné súdy. Navrhuje sa uplatniť analogickú právnu konštrukciu generálnej sukcesie, aká bola použitá v roku 2005 v súvislosti so zánikom niektorých okresných súdov. Táto sukcesia sa však nebude vzťahovať na majetkovo-právne vzťahy, kde sa predpokladá uplatnenie príslušných inštitútov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K Čl. XIII (zákon č. 346/2005 Z. z.)

Vzhľadom na to, že sudcovia a justiční čakatelia zanikajúcich vojenských súdov prestávajú byť profesionálnymi vojakmi, podstatná časť novely zákona č. 346/2005 Z. z. je legislatívno-technickou novelou majúcou za cieľ odstrániť zo zákona pojmy „vojenský súd“, „predseda vojenského súdu“, „sudca vojenského súdi“ a „justičný čakateľ vojenského súdu“. Súčasne podstatnú časť novelizačných bodov tvorí úprava súvisiaca s úpravou vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie ustanovení, ktoré sú predmetom vnútorných citácií, resp. zohľadňuje sa úprava citácií v poznámkach pod čiarou.

Dôležitým ustanovením však je navrhovaný bod 40. a v rámci neho navrhovaný § 215e, ktorý upravuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je sudcom alebo justičným čakateľom zanikajúceho vojenského súdu. Táto právna úprava, zohľadňujúc dôvody uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je sudcom alebo justičným čakateľom zrušovaného vojenského súdu.

K Čl. XIV (zákon č. 570/2005 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov.

K Čl. XV (splnomocnenie na vydanie úplného znenia)

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s prihliadnutím na rozsah prechádzajúcej novelizácie (tlač 719) sa navrhuj, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie tohto zákona.

K Čl. XV (účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť právnej úpravy, a to od 1. marca 2009 s výnimkou ustanovenia, ktorým ex lege dôjde ku skončeniu služobného pomeru profesionálneho vojaka (sudca a justičný čakateľ bývalého vojenského súdu), kde je táto delená (skoršia) účinnosť potrebná z hľadiska vzniku nárokov vo vzťahu k výsluhovým náležitostiam.

V Bratislave, 6. novembra 2008

Štefan Harabin

podpredseda vlády a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky