Príloha č. 1
Rozpočtovanie príjmov a výdavkov
ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
2
Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
1. Obce a vyššie územné celky
Návrh rozpočtu územnej samosprávy na roky 2009 2011 nadväzuje na východiská rozpočtu verejnej správy a vývoj hospodárenia obcí a vyšších územných celkov (ďalej len „VÚC“) v predchádzajúcich rokoch, ako aj na vykonávaný monitoring rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy. Finančné vzťahy k rozpočtom obcí a VÚC sa budú aj v týchto rokoch realizovať predovšetkým prostredníctvom daňových príjmov a prostredníctvom dotácií z príslušných rozpočtových kapitol. Formou dotácií zo štátneho rozpočtu z príslušných kapitol sa budú financovať kompetencie preneseného výkonu štátnej správy a niektoré ďalšie úlohy spojené najmä s realizáciou projektov v rámci štrukturálnych fondov EÚ, napr. v súvislosti s podporou regionálneho rozvoja obcí a VÚC, vzdelávaním a pod. Niektoré špecifické potreby obcí, ako je napr. zachovanie a obnova kultúrnych pamiatok v niektorých mestách a individuálne potreby obcí, ktoré neboli súčasťou fiškálnej decentralizácie budú financované formou dotácií zo štátneho rozpočtu rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
V návrhu rozpočtu územnej samosprávy zohľadnené výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 2007, schválený rozpočet na rok 2008, ako aj podklady VÚC o ich rozpočtoch na roky 2008 2010. V roku 2009 sa v rozpočtoch VÚC očakáva nižší schodok ako v roku 2008, a to vo výške 38 505 tis. eur, čo predstavuje zníženie o 50 588 tis. eur. V rozpočtoch obcí sa predpokladá vyrovnané rozpočtové hospodárenie aj napriek tomu, že v roku 2007 skončilo rozpočtové hospodárenie obcí podľa metodiky ESA 95 so schodkom vo výške 35 600 tis. eur. Ministerstvo financií SR pravidelne sleduje vývoj rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy.
1.1. Obce
Predpokladá sa, že obce v roku 2009 dosiahnu celkové príjmy vo výške 3 620 737 tis. eur a celkové výdavky v sume 3 459 747 tis. eur. Uvedené údaje odhadom Ministerstva financií SR vzhľadom na to, že financovanie samosprávnych kompetencií je v plnej pôsobnosti obcí, ktorých zastupiteľstvá rozhodujú o rozdelení a použití finančných prostriedkov podľa jednotlivých úsekov v rámci schválených rozpočtov. Obce takto samostatne rozhodujú o 72,3 % svojich príjmov.
Daňové príjmy sa očakávajú v sume 1 814 013 tis. eur, ktoré obce získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami, z výnosu dane z nehnuteľností, z výnosu daní za špecifické služby (miestne dane a poplatok za komunálne odpady), z výnosu dane z úhrad za dobývací priestor a zo sankcií uložených v daňovom konaní. Z výnosov týchto daní bude zabezpečované financovanie samosprávnych pôsobností obcí vrátane samosprávnych pôsobností presunutých z orgánov štátnej správy na obce v rámci decentralizácie verejnej správy. Predpoklad vývoja jednotlivých druhov daňových príjmov v rokoch 2009 2011 do rozpočtov obcí je nasledovný:
Predpoklad
(v tis. eur)
2008
rozpočet
2009
2010
2011
Daňové príjmy spolu
1 548 231
1 814 013
1 945 837
2 117 224
z toho: daň z príjmov fyzických osôb
1 178 517
1 427 041
1 551 583
1 715 657
daň z nehnuteľností
234 017
236 673
241 419
246 266
daň za špecifické služby
135 266
145 323
147 813
150 302
daň za dobývací
431
425
425
425
3
(v tis. eur)
2008
rozpočet
Predpoklad
priestor
sankcie
4 551
4 597
4 574
V rámci nedaňových príjmov sa uvažuje, že obce dosiahnu sumu 494 589 tis. eur. Ide najmä o príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku v sume 147 713 tis. eur, a to z nájomného z prenajatých pozemkov, budov, strojov a zariadení, čiastku 136 095 tis. eur z administratívnych a iných poplatkov a platieb (správne poplatky, za ubytovacie a stravovacie služby, zo vstupného, za relácie v miestnom rozhlase a pod.) a z iných nedaňových príjmov v sume 36 513 tis. eur. Predpokladá sa, že kapitálové príjmy dosiahnu výšku 165 970 tis. eur, a to najmä z predaja budov, bytov a z predaja pozemkov. Z úrokov z domácich úverov, pôžičiek a vkladov sa očakáva získať 8 298 tis. eur.
Granty a transfery zo štátneho rozpočtu, zo štátnych fondov, z rozpočtov iných obcí na činnosť spoločných úradov obcí a z rozpočtov VÚC na riešenie spoločných úloh sa očakávajú v objeme 1 001 772 tis. eur, z toho bežné transfery 752 622 tis. eur a kapitálové transfery 249 150 tis. eur. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí sa očakávajú z týchto kapitol:
- Ministerstva školstva SR v celkovej sume 614 283 tis. eur. Na zabezpečenie
preneseného výkonu štátnej správy na financovanie činností základných škôl a na činnosť spoločných úradovní obcí pre úsek školstva bude smerovať suma 602 711 tis. eur a ostatné finančné prostriedky v sume 11 572 tis. eur budú smerované na realizáciu aktivít kapitálového charakteru a na ďalšie vzdelávanie.
-Ministerstva vnútra SR v sume 18 516 tis. eur. Na prenesený výkon štátnej
správy určené finančné prostriedky v celkovej sume 7 352 tis. eur, z toho na činnosť matričných úradov v sume 5 559 tis. eur a na hlásenie a evidenciu občanov a register občanov podľa zákona č. 153/1998 Z. z. 1 793 tis. eur. Z ostatných finančných prostriedkov poskytnutých obciam (11 164 tis. eur) budú financované doplňujúce voľby do orgánov samosprávy obcí, do orgánov samosprávnych krajov, prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu, azylová politika a vojnové hroby.
-Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR suma 269 tis. eur je určená
obciam na financovanie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti pozemných komunikácií – špeciálnych stavebných úradov.
- Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR celková suma 180 178 tis. eur.
Na financovanie preneseného výkonu štátnej správy je rozpočtovaný bežný transfer v sume 5 809 tis. eur na zabezpečenie činnosti v oblasti stavebného poriadku a bývania v sume 4 714 tis. eur a na činnosti súvisiace so Štátnym fondom rozvoja bývania v sume 1 095 tis. eur. Ďalšie transfery sa predpokladajú poskytnúť obciam na podporu regionálnych aktivít, riešenie nájomných bytov, na program renovácie a rozvoja obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva, na aktivity cezhraničnej spolupráce, na podporu zdravotnej, sociálnej, kultúrnej a inštitucionálnej infraštruktúry, na budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti verejnej správy a na podporu spoločných služieb pre podnikateľov.
-Ministerstva životného prostredia SR celková suma 8 486 tis. eur. Dotácie
smerované na prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami v sume 783 tis. eur, ostatné dotácie (7 703 tis. eur) na podporu realizácie environmentálnych opatrení na podporu investičných akcií v oblasti odpadového hospodárstva - nakladanie s odpadmi, na sanáciu skládok a podporu separovaného zberu, na ochranu ovzdušia - znižovanie znečisťovania a ochrany životného
4
prostredia.
-Ministerstva hospodárstva SR do rozpočtov obcí budú smerovať finančné
prostriedky v sume 32 189 tis. eur. Ide o finančné prostriedky na realizáciu investičných akcií - podporu, budovanie a rekonštrukciu infraštruktúry.
-Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR - v sume 16 361 tis. eur, ktoré budú
poskytované obciam na zabezpečenie stravy pre deti v hmotnej núdzi, na výkon osobitného príjemcu, na školské potreby a štipendiá pre deti v hmotnej núdzi.
-Ministerstva kultúry SR v sume 4 919 tis. eur na financovanie obnovy kultúrnych
pamiatok, na podporu kultúrnych a umeleckých aktivít národnostných menšín, podporu návštevnosti kultúrnych podujatí a aktivít prezentujúcich kultúru SR v zahraničí prostredníctvom štátnych a neštátnych subjektov.
-Úradu vlády SR do rozpočtov obcí budú smerovať finančné prostriedky v sume
5 720 tis. eur na financovanie menšinovej a kultúrnej politiky.
-Všeobecnej pokladničnej správy v sume 29 325 tis. eur. Ide o finančné prostriedky
na financovanie individuálnych potrieb obcí (2 689 tis. eur), na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok (1 958 tis. eur) a na financovanie zariadení sociálnych služieb v sume 24 678 tis. eur.
Do rozpočtov obcí sa predpokladajú poskytnúť finančné prostriedky zo štátnych
fondov v celkovej výške 33 792 tis. eur, z toho zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume
266 tis. eur a z Environmentálneho fondu v sume 33 526 tis. eur.
Príjmové finančné operácie sa predpokladajú v celkovej sume 310 363 tis. eur. Predpokladá sa, že obce z prostriedkov peňažných fondov prevedú do príjmov rozpočtu sumu 86 304 tis. eur, zo zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov v sume 49 791 tis. eur, z predaja majetkových účastí získajú sumu 8 298 tis. eur a prijmú úvery na plnenie svojich investičných zámerov v sume 165 970 tis. eur.
Celkové výdavky obcí na rok 2009 sa predpokladajú v objeme 3 459 747 tis. eur.
Na základe vývoja hospodárenia v predchádzajúcich rokoch a predpokladaného vývoja príjmov, Ministerstvo financií SR odhaduje, že výdavky obcí budú smerované do jednotlivých úsekov činností v roku 2009 takto:
Na činnosť obecných a mestských úradov a na transfery všeobecnej povahy medzi rôznymi úrovňami verejnej správy sa predpokladá vynaložiť 800 007 tis. eur.
Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obcí a na činnosť policajných služieb obecnej polície a požiarnej ochrany sa predpokladajú finančné prostriedky v sume 46 804 tis. eur.
V ekonomickej oblasti sa uvažuje so sumou 414 605 tis. eur, z ktorých budú financované kompetencie obcí na úseku dopravy, v rámci ktorej aj výdavky na mestskú verejnú dopravu, na úseku poľnohospodárstva, lesníctva, palív a energie, ťažby, výroby a výstavby, komunikácií a ostatných činností spadajúcich do ich pôsobnosti.
Na úseku ochrany životného prostredia sa predpokladá financovať činnosti zberu, prepravy, a zneškodňovania odpadu, nakladanie s odpadovými vodami, výdavky súvisiace so znižovaním znečisťovania ovzdušia, životného prostredia a ochranou prírody a krajiny. Finančné prostriedky na tomto úseku sa predpokladajú v celkovej sume 273 159
5
tis. eur.
Na úseku bývania a občianskej vybavenosti sa predpokladajú finančné prostriedky v celkovej sume 444 469 tis. eur, v rámci ktorého budú realizované aktivity obcí súvisiace s rozvojom bývania, s rozvojom obcí so zásobovaním pitnou vodou a verejným osvetlením.
Na financovanie zdravotníctva - zdravotníckych služieb a zdravotníckych zariadení, záchrannú zdravotnú službu v pôsobnosti obcí sa uvažuje so sumou 10 290 tis. eur.
Na úseku kultúry sa predpokladá vynaložiť 204 083 tis. eur, z ktorých budú financované aktivity obcí súvisiace s rekreačnými a športovými službami, kultúrne služby (divadlá, umelecké súbory, klubové a špeciálne kultúrne zariadenia, odborno-metodické zariadenia, knižnice, múzeá, galérie, pamiatková starostlivosť, národná kultúra), vysielacie a vydavateľské služby a iné kultúrne a spoločenské aktivity realizované obcami.
Na vzdelávanie sa predpokladá vynaložiť suma 1 102 287 tis. eur, a to na financovanie predškolskej výchovy, základných škôl, zariadenia pre záujmové vzdelávanie, centrá voľného času, jazykové školy, zariadenia pre celoživotné vzdelávanie, služby pridružené ku školám školské stravovanie, strediská služieb škole, zariadenia výchovného poradenstva a ostatné výdavky súvisiace so vzdelávaním. Z uvedených prostriedkov sa predpokladá aj poskytovanie dotácií obcami zriaďovateľom neštátnych škôl a školských zariadení na financovanie ich činnosti.
Na úseku sociálneho zabezpečenia sa uvažuje s finančnými prostriedkami v sume 164 043 tis. eur na zabezpečenie financovania pôsobnosti obcí v uvedenej oblasti.
Vývoj výdavkov podľa jednotlivých úsekov činnosti obcí sa podľa odhadu Ministerstva financií SR v rokoch 2009 až 2011 predpokladá takto:
Funkcia (v tis. eur)
2009
2010
2011
01 Všeobecné verejné služby
800 007
836 985
869 681
02 Obrana
332
348
365
03 Verejný poriadok a bezpečnosť
46 472
59 749
76 346
04 Ekonomická oblasť
414 605
441 479
469 827
05 Ochrana životného prostredia
273 159
292 936
328 839
06 Bývanie a občianska vybavenosť
444 469
497 190
545 920
07 Zdravotníctvo
10 290
10 788
11 618
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo
204 083
221 403
237 502
09 Vzdelávanie
1 102 287
1 146 362
1 184 728
10 Sociálne zabezpečenie
164 043
179 006
211 597
S p o l u
3 459 747
3 686 246
3 936 423
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu obcí na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy obcí spolu
3 190 161
3 620 737
3 857 195
4 097 413
z toho:
daňové príjmy
1 548 231
1 814 013
1 945 837
2 117 224
nedaňové príjmy
446 458
494 589
497 909
501 228
granty a transfery
900 046
1 001 772
1 089 808
1 161 959
zo splátok tuz. úverov, pôžičiek (FO)
0,0
0,0
0,0
0,0
z predaja majetk. účastí (FO)
0,0
8 298
8 298
8 298
zostat. prostr. z predch. rokov a prevod prostr. z peňaž.
53 110
136 095
132 776
126 137
6
fondov (FO)
prijaté úvery (FO)
242 316
165 970
182 567
182 567
Výdavky obcí spolu
3 097 218
3 459 747
3 686 246
3 936 422
z toho:
mzdy a odvody
1 134 488
1 241 029
1 292 619
1 398 976
tovary a služby
809 457
869 332
944 028
989 989
bežné transfery
308 670
327 823
340 072
358 494
splácanie úrokov
34 854
36 513
38 173
38 173
kapitálové výdavky
607 266
835 677
918 662
994 779
úvery a účasť na majetku (FO)
3 319
33 194
33 194
33 194
splácanie istiny (FO)
199 164
116 179
119 498
122 817
Celkový prebytok obcí
92 943
160 990
170 949
160 991
vylúčenie finančných operácií
- 92 943
- 160 990
- 170 949
- 160 991
z toho:
vylúčenie príjmových FO
- 295 426
- 310 363
- 323 641
- 317 002
vylúčenie výdavkov FO
202 483
149 373
152 692
156 011
Prebytok / schodok obcí (ESA 95)
0,0
0,0
0,0
0,0
Celkové príjmy obcí v roku 2009 oproti roku 2008 rastú o 13,5 %, z toho daňové príjmy rastú o 17,2 %. V roku 2010 sa oproti roku 2009 v rozpočtoch obcí v príjmoch očakáva nárast o 6,5 % a v roku 2011 oproti roku 2010 v príjmovej časti rozpočtu sa očakáva nárast o 6,2 %. Nárast sa očakáva v daňových príjmoch, ktorých vyššie výnosy, a tým aj ich vyššie smerovanie do rozpočtov obcí sa očakáva v roku 2010 oproti roku 2009 o 7,3 % a v roku 2011 oproti roku 2010 o 8,8 %.
Vo výdavkovej časti rozpočtu obcí sa očakáva v roku 2009 oproti roku 2008 nárast o 11,7 %, v roku 2010 oproti roku 2009 o 6,5 % a v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 o 6,8 %.
1.2. Vyššie územné celky
Predpokladá sa, že VÚC v roku 2009 dosiahnu celkové príjmy vo výške 1 131 333 tis. eur a celkové výdavky v sume 1 131 333 tis. eur. Uvedené údaje odhadom Ministerstva financií SR vzhľadom na to, že financovanie samosprávnych kompetencií je v plnej pôsobnosti VÚC, ktorých zastupiteľstvá rozhodujú o rozdelení a použití prostriedkov podľa jednotlivých úsekov v rámci schválených rozpočtov. VÚC takto samostatne rozhodujú cca o 63,3 % svojich príjmov.
Daňové príjmy sa očakávajú v celkovej sume 606 551 tis. eur, ktoré VÚC získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami v sume 477 034 tis. eur, z výnosu dane z motorových vozidiel v sume 126 469 tis. eur a zo sankcií uložených v daňovom konaní v sume 3 048 tis. eur. Predpoklad vývoja daňových príjmov VÚC v rokoch 2009 2011 je nasledovný:
Predpoklad
(v tis. eur)
2008
rozpočet
2009
2010
2011
Daňové príjmy spolu
516 929
606 551
653 443
713 726
z toho: daň z príjmov fyzických osôb
393 945
477 034
518 666
573 513
daň z motorových
122
126 469
131 713
137 157
7
(v tis. eur)
2008
rozpočet
Predpoklad
vozidiel
9841
sankcie
3 048
3 064
3 056
Nedaňové príjmy sa získajú z činnosti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC na úseku sociálneho zabezpečenia, na úseku školstva, dopravy, z kapitálových príjmov a z úrokov z prostriedkov vlastného hospodárenia. Uvažuje sa s ich celkovou výškou 59 749 tis. eur, ktorá by sa mala dosiahnuť najmä na úseku sociálneho zabezpečenia, z úhrad platených občanmi umiestnenými v zariadeniach sociálnych služieb, za poskytované služby, ako stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Na úseku školstva, z poplatkov zo zápisného a školného v základných umeleckých školách, za ubytovanie v domovoch mládeže, z nájomného a z vlastného hospodárenia úradov samosprávnych krajov (úroky z vlastných prostriedkov, príjmy z prenájmu a z predaja majetku a pod.).
Granty a transfery zo štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v celkovej sume 415 242 tis. eur, čo predstavuje bežné granty a transfery. Granty a transfery sa predpokladajú poskytnúť do rozpočtov VÚC z týchto kapitol štátneho rozpočtu:
-Ministerstva školstva SR v celkovej sume 411 531 tis. eur, z toho na financovanie
preneseného výkonu štátnej správy na úseku stredných škôl, ku ktorým zriaďovateľskú funkciu plnia VÚC v sume 400 953 tis. eur a na financovanie ďalšieho vzdelávania a kapitálových aktivít 10 579 tis. eur.
-Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sumu 126 tis. eur na financovanie
detských rekreácií.
-Ministerstva kultúry SR v sume 3 585 tis. eur na financovanie obnovy kultúrnych
pamiatok, na podporu kultúrnych a umeleckých aktivít národnostných menšín, podporu návštevnosti kultúrnych podujatí a aktivít prezentujúcich kultúru SR v zahraničí prostredníctvom štátnych a neštátnych subjektov.
Príjmové finančné operácie sa predpokladajú v sume 49 791 tis. eur, a to z prevodov prostriedkov z peňažných fondov v sume 9 958 tis. eur, zo zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov v sume 5 643 tis. eur, z predaja majetkových účastí v sume 996 tis. eur a z prijatých úverov v sume 33 194 tis. eur.
Celkové výdavky VÚC sa predpokladajú v sume 1 131 333 tis. eur.
Na základe vývoja hospodárenia v predchádzajúcich rokoch a predpokladaného vývoja príjmov, Ministerstvo financií SR odhaduje, že výdavky VÚC budú smerované do jednotlivých úsekov činností v roku 2009 takto:
V oblasti výdavkov na zabezpečenie činností úradov samosprávnych krajov sa predpokladá vynaložiť finančné prostriedky v celkovej sume 89 016 tis. eur. Z uvedenej sumy sa predpokladá financovať osobné a prevádzkové výdavky úradov, činnosť poslancov zastupiteľstiev, činnosť komisií, projekty súvisiace s regionálnym rozvojom, splátky istiny a ostatné úlohy spojené s činnosťou úradov samosprávnych krajov a výkon volieb do orgánov samosprávnych krajov. V rámci kapitálových výdavkov sa predpokladá financovať vybavenie úradov VÚC, rekonštrukčné práce objektov, v ktorých umiestnené úrady VÚC a na obstaranie technického vybavenia úradov.
Na úseku dopravy, kde sa uvažuje s finančnými prostriedkami v sume 234 900 tis.
1 Uvedená kvantifikácia príjmu z dane z motorových vozidiel vychádza zo schváleného rozpočtu na rok 2008. Údaj o aktualizovanom odhade sa nachádza v časti 3.1. Rozpočtovanie daňových príjmov na str. 17.
8
eur, a to na úhradu straty, jej časti alebo iné vyrovnanie dopravcom, ktorí na základe uzatvorených zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme vykonávajú vnútroštátnu verejnú autobusovú dopravu a na zabezpečenie obslužnosti územia. Ďalšie prostriedky na úseku dopravy budú smerované na zabezpečenie správy, opravy a údržby, ale predovšetkým na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy a na nákup a obnovu technického a strojného vybavenia súvisiaceho s údržbou ciest.
Na úseku ochrany životného prostredia sa predpokladá financovať činnosti spadajúce do pôsobnosti VÚC, napr. na úseku ochrany prírody a krajiny. Finančné prostriedky na tomto úseku sa predpokladajú v celkovej sume 133 tis. eur.
Na bývanie a občiansku vybavenosť sa predpokladá vynaložiť prostriedky v celkovej sume 209 tis. eur, z ktorých budú financované štúdie a expertízy súvisiace s regionálnym rozvojom.
Pre úsek zdravotníctva sa uvažuje so sumou 9 693 tis. eur na dostavbu rozostavaných stavieb, rekonštrukciu zdravotníckych zariadení a na splátky prístrojov.
V kultúrnych zariadeniach sa predpokladá vynaložiť výdavky vo výške 63 699 tis. eur, z ktorých sa bude financovať kultúrna činnosť, a to divadiel, múzeí a galérií, osvetových zariadení, knižníc, hvezdární a ostatných kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti VÚC a na realizáciu výdavkov kapitálového charakteru.
Na úseku školstva na zabezpečenie bežných a kapitálových výdavkov pre stredné školy a školské zariadenia sa predpokladá použiť finančné prostriedky vo výške 508 810 tis. eur. Činnosti na úseku školstva budú financované z dotácií poskytnutých z kapitoly Ministerstva školstva SR v rámci preneseného výkonu štátnej správy a z vlastných príjmov VÚC. Ide o financovanie škôl a školských zariadení gymnázií, stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť, stredísk praktického vyučovania, združených stredných škôl a zariadení, školských jedální, domovov mládeže, umeleckých škôl, ktoré patria do zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Z uvedených prostriedkov sa predpokladá aj poskytovanie dotácií zriaďovateľom neštátnych škôl a školských zariadení na financovanie ich činnosti.
Na úseku sociálneho zabezpečenia sa uvažuje s finančnými prostriedkami v sume 224 873 tis. eur na zabezpečenie financovania pôsobnosti VÚC v uvedenej oblasti.
Vývoj výdavkov podľa jednotlivých úsekov činnosti VÚC sa podľa odhadu Ministerstva financií SR v rokoch 2009 až 2011 predpokladá takto:
Funkcia (v tis. eur)
2009
2010
2011
01 Všeobecné verejné služby
89 016
94 792
102 901
04 Ekonomická oblasť
234 900
243 411
260 987
05 Ochrana životného prostredia
133
133
133
06 Bývanie a občianska vybavenosť
209
209
209
07 Zdravotníctvo
9 693
9 958
11 618
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo
63 699
64 861
71 533
9
09 Vzdelávanie
508 810
540 785
562 929
10 Sociálne zabezpečenie
224 873
225 398
251 820
S p o l u
1 131 333
1 179 547
1 262 130
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu VÚC na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy VÚC spolu
1 083 771
1 131 333
1 205 105
1 278 062
z toho:
daňové príjmy
516 929
606 551
653 443
713 726
nedaňové príjmy
52 446
59 749
63 068
66 388
granty a transfery
380 127
415 242
437 807
454 796
zo splátok tuz. úverov,pôžičiek a z predaja majetkový. účastí (FO)
996
996
996
0,0
zostat. prostr. z predch. rokov a prevod prostr. z peňaž. fondov (FO)
3 983
15 601
16 597
16 597
prijaté úvery (FO)
129 290
33 194
33 194
26 555
Výdavky VÚC spolu
1 043 574
1 131 333
1 179 547
1 262 130
z toho:
mzdy a odvody
339 159
388 208
414 136
459 063
tovary a služby
211 598
248 768
265 179
287 897
bežné transfery
294 384
331 939
335 590
341 897
splácanie úrokov
4 647
4 647
9 958
13 278
kapitálové výdavky
188 807
147 813
142 734
146 053
úvery a účasť na majetku (FO)
664
664
664
664
splácanie istiny (FO)
4 315
9 294
11 286
13 278
Celkový prebytok VÚC
40 197
0,0
25 558
15 932
vylúčenie finančných operácií
- 129 290
- 39 833
- 38 837
- 29 210
z toho:
vylúčenie príjmových FO
- 134 269
- 49 791
- 50 787
- 43 152
vylúčenie výdavkových FO
4 979
9 958
11 950
13 942
zahrnutie časového rozlíšenia
0,0
1 328
1 395
1 428
Schodok VÚC (ESA 95)
- 89 093
- 38 505
- 11 884
- 11 850
Celkové príjmy VÚC v roku 2009 oproti roku 2008 rastú o 4,4 %, z toho daňové príjmy rastú o 17,3 %. V roku 2010 sa oproti roku 2009 v rozpočtoch VÚC v príjmoch očakáva nárast o 6,5 % predovšetkým z dôvodu nárastu daňových príjmov a grantov a transferov zo štátneho rozpočtu. V roku 2011 oproti roku 2010 sa v príjmovej časti rozpočtu očakáva nárast o 6,1 %. Na náraste príjmovej časti rozpočtu sa podieľajú najmä daňové príjmy, ktorých vyššie výnosy, a tým aj ich vyššie smerovanie do rozpočtov VÚC sa očakáva v roku 2010 oproti roku 2009 o 7,7 %, rovnako aj v roku 2011 oproti roku 2010 o 9,2 %.
2. Sociálna poisťovňa
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v roku 2009 vychádza z očakávanej skutočnosti Sociálnej poisťovne v roku 2008 a z aktualizovanej makroekonomickej prognózy Ministerstva financií SR zo septembra 2008. Prihliada na aktuálne znenie zákona o sociálnom poistení,
10
zároveň zohľadňuje rozpočtové dôsledky vládou schválenej novely zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2009 i vplyv vládou schválenej novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 15. novembra 2008.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy Sociálnej poisťovne spolu
5 385 062
6 413 047
7 005 282
7 586 068
z toho:
daňové príjmy (príjmy z poistného), z toho:
4 337 093
5 225 618
5 415 024
5 868 288
ekonomicky aktívne osoby
3 907 646
4 693 920
5 105 551
5 544 527
prevod za výstup z II. piliera
118 336
231 494
0
0
štát
156 587
174 472
183 288
197 371
nedaňové príjmy (úroky a iné príjmy)
13 877
13 731
14 114
14 521
transfer zo ŠFA, resp. zo ŠR
567 616
504 548
711 810
730 266
zostatok prostriedkov z predch. rokov (FO)
452 687
657 970
854 946
962 692
úver z garančného poistenia (FO)
13 789
11 180
9 388
10 301
Výdavky Sociálnej poisťovne spolu
4 914 057
5 558 101
6 042 590
6 455 354
z toho:
výdavky poistenia
4 726 222
5 345 145
5 857 531
6 254 942
výdavky správneho fondu
155 477
185 813
161 503
175 031
úver poskytnutý z garančného poistenia (FO)
32 358
27 143
23 556
25 381
Celková prebytok Sociálnej poisťovne
471 005
854 946
962 692
1 130 714
vylúčenie finančných operácií
-434 118
-642 007
-840 778
-947 612
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-466 476
-669 150
-864 334
-972 993
vylúčenie výdavkových FO
32 358
27 143
23 556
25 381
zahrnutie časového rozlíšenia
4 183
16 863
18 124
21 742
zahrnutie časového rozlíšenia výplaty zálohy na dôchodkové dávky
0
-47 633
0
0
kapitálové transfery z dôvodu predpokladanej nevymožiteľnosti pohľadávok garančn. poist.
-18 569
-15 963
-14 168
-15 080
Prebytok / schodok Sociálnej poisťovne(ESA 95)
22 501
166 206
125 870
189 764
V roku 2009 sa v celkových príjmoch v sume 6,4 mld. eur premieta očakávaný prevod finančných prostriedkov z roku 2008 vo výške 658 mil. eur. Objemovo najväčšiu položku predstavujú daňové príjmy, ktorých podiel na celkových príjmoch v sledovanom období predstavuje cca 81,5 %. Tieto príjmy zahŕňajú príjmy z poistného od ekonomicky aktívnych osôb, prevod prostriedkov za výstup sporiteľov z II. piliera, ako i poistné platené štátom na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za zákonom definovanú skupinu poistencov.
Po zohľadnení demografického vývoja obyvateľstva a platných, ako i pripravovaných legislatívnych zmien, ktorými sa rozširuje okruh poistencov štátu o asistentov vykonávajúcich osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a predlžuje sa obdobie platenia poistného za vybraný okruh poistencov štátu (poberateľky materského), sa predpokladá výška poistného plateného štátom v roku 2009 v sume 231 mil. eur, vrátane
11
príspevkov dôchodkovým správcovským spoločnostiam.
Kvantifikácia príjmov z výberu poistného zohľadňuje návrat cca 106 tis. sporiteľov z II. piliera počas jeho otvorenia v 1. polroku 2008, nové legislatívne podmienky v tejto oblasti (znovuotvorenie II. piliera) a zároveň i postupné zvyšovanie úspešnosti výberu poistného nad 97,0 %.
Na krytie deficitov vzniknutých v dôsledku zavedenia II. piliera sa do základného fondu starobného poistenia predpokladá poskytnutie prostriedkov zo štátnych finančných aktív, resp. zo štátneho rozpočtu v sume 505 mil. eur v roku 2009, v roku 2010 v sume 712 mil. eur, z toho zo štátneho rozpočtu 266 mil. eur a v roku 2011 v sume 730 mil. eur, v plnej výške zo štátneho rozpočtu.
V celkových výdavkoch v roku 2009 sa premieta najmä valorizácia dôchodkov o 6,95 %, v roku 2010 sa predpokladá valorizácia o 6,60 % a v roku 2011 o 5,90 % s tým, že dôchodkové dávky budú s cieľom rýchlejšej reakcie na rast spotrebiteľských cien zvyšované vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Výška valorizácie dôchodkov bola stanovená podľa nového schváleného mechanizmu, keď sa miera inflácie a priemerná mesačná mzda zohľadňuje na polročnej báze.
Pri návrhu rozpočtu správneho fondu sa vychádzalo zo zákonom stanovenej tvorby, t. j. najviac vo výške 3,5 % v roku 2009 a ďalších rokoch vo výške 2,9 % z poistného, 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a ďalších zákonom ustanovených príjmov. V správnom fonde vytvorené podmienky aj na zabezpečenie úloh súvisiacich so zavedením eura.
3. Zdravotné poisťovne
Návrh súhrnného rozpočtu zdravotných poisťovní na roky 2009 2011 je zostavený na základe platnej a pripravovanej legislatívy a zohľadňuje skutočný vývoj v hospodárení zdravotných poisťovní v roku 2007 a predpokladaný vývoj v roku 2008. V návrhu súhrnného rozpočtu zdravotných poisťovní na roky 2009 2011 sa uvažuje len s vykonávaním verejného zdravotného poistenia.
Celkové príjmy v systéme verejného zdravotného poistenia, vrátane zostatku prostriedkov z predchádzajúceho roka, sa pre rok 2009 predpokladajú vo výške 4 014,7 mil. eur, čo predstavuje 14,5 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. Nárast príjmov zdravotných poisťovní oproti roku 2006 predstavuje 61,6 %. Pre rok 2010 sa celkové príjmy predpokladajú v objeme 4 235,2 mil. eur s 5,5 % nárastom a pre rok 2011 v objeme 4 582,6 mil. eur, čo predstavuje 8,2 % nárast oproti predchádzajúcemu roku.
Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov. Pri kvantifikácii poistného plateného štátom na rok 2009 sa vychádzalo zo skutočného vývoja počtu poistencov v roku 2008 a zo sadzby pre výpočet poistného vo výške 5 % z vymeriavacieho základu. Objem poistného na úrovni 1 184,7 mil. eur pre rok 2009 vzrástol o 16,9 % oproti roku 2008 a predstavuje nárast oproti roku 2006 až o 52,5 %.
Návrh rozpočtu príjmov z poistného od ekonomicky aktívnych osôb predpokladá, že v roku 2009 dosiahne predmetné poistné úroveň 2 471,1 mil. eur, čo predstavuje nárast o 14,4 % oproti rozpočtovanej úrovni v roku 2008. Nárast predmetných príjmov oproti roku 2006 predstavuje 44,7 %. V roku 2010 sa výška príjmov z poistného od ekonomicky aktívnych osôb predpokladá na úrovni 2 708,7 mil. eur s medziročným nárastom o 9,6 % a v roku 2011 na úrovni 2 966,5 mil. eur s medziročným nárastom 9,5 %. Pre rozpočet príjmov poistného v zdravotných poisťovniach sa zároveň na základe skutočnosti roku 2006 a 2007 uvažuje aj s príjmami z ročného zúčtovania poistného od ekonomicky aktívnych
12
obyvateľov.
Do súhrnu daňových príjmov zdravotných poisťovní sa započítavajú aj sankcie súvisiace so zdravotným poistením, ktoré v sledovanom období, na základe predpokladov zdravotných poisťovní, majú klesajúci charakter zo 7,5 mil. eur v roku 2009 na 4,8 mil. eur v roku 2011. Ostatné príjmy v systéme verejného zdravotného poistenia sa na základe predpokladov zdravotných poisťovní rozpočtujú ročne v objeme od 16,5 mil. eur do 17,0 mil. eur.
V súlade s legislatívnou úpravou zdravotného poistenia je vo výdavkoch zdravotných poisťovní zapracovaný príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a príspevok na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Výška príspevkov pre rok 2009 vychádza z predpokladaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami v roku 2008. Nárast objemu prostriedkov pre príspevok na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, ako aj pre príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na rok 2009 oproti roku 2008 predstavuje 11,9 %. Nárast objemu príspevkov v roku 2009 oproti roku 2006 predstavuje 38,8 %.
Výdavky na prevádzkové činnosti a ostatné výdavky zahŕňajú predpoklad bežných aj kapitálových výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní, ako aj ostatné výdavky podľa § 6a ods. 3 zákona č. 581/2007 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Celkový prebytok zdravotných poisťovní sa v roku 2009 predpokladá vo výške 298,7 mil. eur a v roku 2010 a 2011 vo výške 302,1 mil. eur.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu zdravotných poisťovní na roky 2009 2011 je nasledovný:
( v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy zdravotných poisťovní spolu:
3 505 112
4 104 692
4 235 231
4 582 596
z toho:
daňové príjmy (príjmy z poistného), z toho:
3 213 652
3 702 522
3 919 537
4 263 339
ekonomicky aktívne osoby
2 159 762
2 471 123
2 708 689
2 966 472
platba štátu
1 013 758
1 184 724
1 162 064
1 244 981
ročné zúčtovanie poistného
33 227
39 200
42 954
47 038
sankcie súvisiace s poistným
6 905
7 475
5 830
4 848
nedaňové príjmy
12 432
16 545
16 750
16 993
transfery v rámci VS
199
199
199
199
zostatok prostriedkov z predch. rokov (FO)
278 829
295 426
298 745
302 065
Výdavky zdravotných poisťovní spolu:
3 193 089
3 715 947
3 933 166
4 280 531
z toho:
výdavky poistenia
3 038 422
3 559 006
3 765 119
4 098 602
výdavky na prevádzkové čin. poisťovne, z toho:
131 244
130 723
138 487
150 619
kapitálové výdavky
9 958
7 100
5 272
5 638
bežné transfery v rámci VS, z toho:
23 423
26 218
29 560
31 310
príspevok na činnosť OS ZZS
8 784
9 832
11 085
11 741
príspevok ÚDZS
14 640
16 386
18 475
19 569
Celkový prebytok zdravotných
312 023
298 745
302 065
302 065
13
poisťovní
vylúčenie finančných operácií
-278 829
-295 426
-298 745
-302 065
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-278 829
-295 426
-298 745
-302 065
zahrnutie časového rozlíšenia
12 614
18 987
19 883
21 543
Prebytok ZP (ESA 95)
45 808
22 306
23 203
21 543
4. Štátne fondy
V Štátnom fonde rozvoja bývania, v Národnom jadrovom fonde a v Environmentálnom fonde sa vo všetkých rozpočtových rokoch predpokladá prebytkové hospodárenie.
4.1. Štátny fond rozvoja bývania
V roku 2009 zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) predstavujú celkovú výšku 136,5 mil. eur, pričom transfer zo štátneho rozpočtu je vo výške 66,9 mil. eur a vlastné zdroje fondu v sume 69,6 mil. eur, z ktorých 27,3 mil. eur je z úrokov z poskytnutých úverov a 41,6 mil. eur zo splátok istiny.
Z rozpočtovaných výdavkov roku 2009 v celkovej výške 136,2 mil. eur budú rozhodujúcu čiastku použitia zdrojov ŠFRB predstavovať výdavky na poskytovanie úverov na podporu rozvoja bývania, ktoré rozpočtované vo výške 132,3 mil. eur, pričom pre zabezpečenie nových bytových jednotiek fyzickými osobami je vyčlenených 33,9 mil. eur, na výstavbu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb realizovaných obcami a právnickými osobami cca 71,3 mil. eur na obnovu bytového fondu 27,1 mil. eur. Na poskytovanie podpôr vo forme nenávratného príspevku pri obstarávaní bývania pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím sa v roku 2009 uvažuje so sumou 432 tis. eur. Ostatné výdavky ŠFRB v roku 2009 budú predstavovať výdavky súvisiace so zabezpečením bankových služieb a správy fondu.
Výdavky ŠFRB na roky 2009 2011 rozpočtované na jednotlivé účely podpory podľa zákona NR SR č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a vychádza zo zámerov vlády SR podporiť daný druh výstavby, alebo obnovy a bude mať väzbu na podporu realizovanú v rámci ostatných systémov financovania rozvoja bývania.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu ŠFRB na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy ŠFRB spolu
136 151
136 528
132 282
141 122
z toho:
nedaňové príjmy
27 806
27 611
29 177
30 837
transfery v rámci verejnej správy
71 500
66 960
54 904
54 904
zo splácania úver. a pôž. (FO)
36 513
41 625
47 869
55 049
zostatok prostriedkov z predch. rokov (FO)
332
332
332
332
14
Výdavky ŠFRB spolu
135 820
136 196
131 950
140 790
z toho:
bežné výdavky
1 682
3 256
3 423
3 528
kapitálové výdavky
846
691
690
690
poskytnuté úvery a splácanie istín (FO)
133 292
132 249
127 837
136 572
Celkový prebytok ŠFRB
331
332
332
332
vylúčenie finančných operácií
96 447
90 292
79 636
81 191
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-36 845
-41 957
-48 201
-55 381
vylúčenie výdavkových FO
133 292
132 249
127 837
136 572
Prebytok ŠFRB (ESA 95)
96 778
90 624
79 968
81 523
4.2. Národný jadrový fond
Príjmy Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „NJF“) na rok 2009 tvorené príspevkami od držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení v sume 65,1 mil. eur, odvodmi vyberaným prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy v sume 70,2 mil. eur, úrokmi z vkladov v sume 19,1 mil. eur a dotáciou zo štátneho rozpočtu v sume 193 tis. eur.
Výdavky smerované na projekty záverečnej časti jadrovej energetiky týkajúce sa vyraďovania jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania v lokalite Jaslovské Bohunice, na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na prevádzku regionálneho úložiska rádioaktívneho odpadu, vývoj hlbinného úložiska a na správu fondu.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu NJF na roky 2009 až 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy NJF spolu
731 570
839 550
909 897
982 160
z toho:
úroky z domácich pôžičiek a vklad.
16 365
19 087
21 244
23 368
z prijatých odvodov od vlastníkov JEZ, z toho:
131 016
135 331
133 307
134 967
príspevky od prevádzkovateľov JZ
72 927
65 093
61 409
61 409
odvod od prevádz. prenos. a distrib. sústav
58 089
70 238
71 898
73 558
transfer v rámci VS
166
193
199
332
zostatok prostr. z predch. rokov (FO)
584 023
684 939
755 147
823 493
Výdavky NJF spolu
71 974
84 403
86 404
88 654
z toho:
bežné výdavky
59 742
70 056
74 052
75 117
kapitálové výdavky
12 232
14 347
12 352
13 537
Celkový prebytok NJF
659 596
755 147
823 493
893 506
vylúčenie finančných operácií
-584 023
-684 939
-755 147
-823 493
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-584 023
-684 939
-755 147
-823 493
Prebytok NJF (ESA 95)
75 573
70 208
68 346
70 013
15
4.3. Environmentálny fond
Prostriedky Environmentálneho fondu (ďalej len „EF“) by mali v roku 2009 slúžiť na realizáciu projektov zameraných na ochranu a využívanie vôd, odpadové hospodárstvo, ochranu ovzdušia, ochranu prírody a krajiny, na odstraňovanie následkov havárií, na environmentálnu výchovu, vzdelávanie a propagáciu, na prieskum, výskum a vývoj, na financovanie Programu obnovy dediny a na správu fondu. Príjemcami podpory prevažne obce.
V roku 2009 predpokladá EF plnenie príjmov v celkovej výške 133,8 mil. eur. V oblasti príjmov fond predpokladá dosiahnutie príjmov len z vlastných zdrojov, bez napojenia na štátny rozpočet. Najvyšší podiel na dosiahnutých príjmoch budú mať príjmy z predaja kapitálových aktív (príjmy z predaja emisných kvót) a ďalšie administratívne poplatky (poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, za odber podzemnej vody a za znečisťovanie ovzdušia), ktoré predstavujú v priemere 91 % z celkových príjmov. V priebehu roka 2009 a nasledujúcich rokov sa očakávať nárast príjmov zo splátok úverov a z úrokov z poskytnutých úverov. Ich výška bude závisieť od úspešnosti EF v poskytovaní svojich prostriedkov návratnou formou. Celkové príjmy však budú mať mierne klesajúcu tendenciu.
V roku 2009 predpokladá EF čerpanie výdavkov vo výške 49,9 mil. eur. Najväčšia časť výdavkov bude smerovať vo forme kapitálových transferov príjemcom dotácií v oblasti životného prostredia, ktoré spolu s poskytnutými úvermi predstavujú v priemere 86 % z celkových výdavkov. Predpokladané výdavky na správu fondu by mali v roku 2009 predstavovať 1,14 mil. eur, t. j. 2,12 % z celkových príjmov. Samostatnou položkou, ktorá nie je súčasťou výdavkov na správu fondu, je vrátenie príjmov z minulých rokov. S prihliadnutím na jej výšku v predchádzajúcich rokoch fond uvažuje s finančnou čiastkou 2,66 mil. eur ročne.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu EF na roky 2009 až 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy EF spolu
37 914
133 771
131 647
129 808
z toho:
daňové príjmy
830
896
996
996
z úhrad za vydobyté nerasty
1 660
2 158
2 158
2 158
admin. poplatky a iné popl. a platby
34 292
41 993
41 993
41 230
príjem z predaja kapitálových aktív
0
80 000
0
0
úroky z tuzem. úverov, pôžičiek, vkladov a ážio
136
505
319
349
zo splátok tuz. úverov a pôž. a NFV (FO)
996
1 660
2 324
2 987
zostatok prostr. z predch. rokov (FO)
0
6 559
83 857
82 088
Výdavky EF spolu
37 560
49 914
49 559
47 987
z toho:
mzdy a odvody
694
735
771
808
16
tovary a služby (prev. náklady)
1 053
3 016
3 029
3 035
bežné transfery
2 923
3 062
2 782
2 782
obstarávanie kapitál. aktív
15
31
13
14
kapitálové transfery
29 556
36 431
37 321
38 029
úvery, pôžičky a NFV v rámci VS (FO)
3 319
6 639
5 643
3 319
Celkový prebytok EF
354
83 857
82 088
81 821
vylúčenie finančných operácií
2 323
-1 580
-80 538
-81 756
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-996
-8 219
-86 181
-85 075
vylúčenie výdavkových FO
3 319
6 639
5 643
3 319
Prebytok EF (ESA 95)
2 677
82 277
1 550
65
5. Slovenský pozemkový fond
Celkové príjmy Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“) v jednotlivých rozpočtových rokoch ovplyvňuje vývoj príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, ako aj vývoj kapitálových príjmov. Ide o príjmy z nájomného za prenajaté pozemky v správe SPF a príjmy z predaja majetku. Dominantné postavenie v príjmovej časti navrhovaného rozpočtu SPF majú rozpočtované príjmy z výnosov pri správe majetku štátu podľa zákonov č. 229 a 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V rámci týchto rozpočtovaných príjmov sa rozhodujúcou mierou podieľajú predovšetkým príjmy za nájomné zo spravovaných pozemkov. Druhú rozhodujúcu položku v príjmovej časti rozpočtu predstavujú predpokladané príjmy z predaja SPF spravovaných pozemkov (v rozhodujúcej miere ide len o pozemky vo vlastníctve štátu).
Výdavková časť navrhovaného rozpočtu primerane odzrkadľuje jeho príjmovú časť so zámerom zachovať vyrovnané hotovostné hospodárenie SPF. Dominujú v nej hlavne výdavkové tituly, ktorých financovanie pre SPF vyplýva z príslušných právnych predpisov, upravujúcich jeho postavenie a činnosti. Ide hlavne o plnenie reštitučných nárokov oprávnených osôb a usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V návrhu rozpočtu na roky 2009 a 2010, v zmysle uznesení vlády SR č. 807/2005 a 970/2005, je zapracovaný transfer Ministerstvu pôdohospodárstva SR v objeme 4 979 tis. eur, účelovo určený na financovanie nákladov súvisiacich s „Registrom obnovenej evidencie pozemkov“ (ROEP), ako aj zmiernenie škôd v pôdohospodárstve spôsobených živelnými pohromami.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu SPF na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy SPF spolu
19 588
19 330
18 715
15 982
z toho:
príjmy z podnikania a z vlast. majetku
9 689
9 966
9 900
9 693
kapitálové príjmy
7 953
6 758
6 757
5 012
úroky z tuzem. úverov, pôžičiek, NFV
1 245
1 510
1 427
846
ostatné nedaňové príjmy
203
664
233
66
príjmy z privatizácie (FO)
498
432
398
365
zostatok prostr. z predch. rokov (FO)
0
0
0
0
17
Výdavky SPF spolu
19 588
19 330
18 715
15 982
z toho:
mzdy a odvody
4 917
5 117
5 419
5 570
tovary a služby
5 802
6 307
6 018
6 846
bežné transfery (reštitúcie a fin.náhr.)
7 923
6 562
6 324
1 342
z toho: transfery v rámci VS
6 639
4 979
4 979
0
kapitálové výdavky
946
1 344
954
2 224
Celková bilancia SPF
0
0
0
0
vylúčenie finančných operácií
-498
-432
-398
-365
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-498
-432
-398
-365
Schodok SPF (ESA 95)
-498
-432
-398
-365
6. Fond národného majetku Slovenskej republiky
V návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) na roky 2009 2011 sa nepočíta s príjmami z ďalšej privatizácie. FNM SR očakáva príjmy iba z uzavretých zmlúv, ktoré výraznejšie neovplyvnia bilanciu jeho príjmov a výdavkov.
Najvýznamnejšou príjmovou položkou príjmy z dividend, ktorých výška závisí od vývoja hospodárskeho výsledku najmä prirodzených monopolov a od spôsobu rozdelenia zisku v týchto spoločnostiach. Predpokladá sa, že všetky príjmy z dividend budú v rokoch 2009 2011 transferované prostredníctvom štátnych finančných aktív do príjmov štátneho rozpočtu.
Cieľom navrhovaného rozpočtového hospodárenia FNM SR v rokoch 2009 2011 je zabezpečiť dostatok zdrojov na realizáciu úhrad splátok verejného dlhu. Úhrady verejného dlhu budú pozostávať zo splátok dlhopisov FNM SR, z úhrad výdavkov spojených s reštitučnými nárokmi a z úhrad vyplývajúcich zo zákonného ručenia FNM SR podľa § 15 a zmluvného ručenia FNM SR podľa § 30 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré vyplývajú zo zmlúv o privatizácii majetku, uzavretých v minulých rokoch.
Ostatné výdavky FNM SR tvoria výdavky spojené s jeho činnosťou a výdavky FNM SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 92/1991 Zb. (napr. úhrada nákladov v dôsledku odstúpenia od zmluvy, zvýšenie základného imania a pod.).
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu FNM SR na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy FNM SR spolu
708 358
528 547
485 760
427 288
z toho:
príjmy z dividend
620 726
443 471
411 605
414 924
ost.nedaň.príjmy (úroky a iné príj.)
4 172
6 128
4 802
3 475
18
príjmy z privatizácie (FO)
133
76
76
76
z ostatných finančných operácií
37
103
100
100
zostatok prostr.z pred.rokov (FO)
83 290
78 769
69 177
8 713
Výdavky FNM SR spolu
672 509
459 370
477 047
426 475
z toho:
transfer do ŠFA
620 726
443 471
411 605
414 924
výdavky spoj. s činnosťou FNM SR
5 902
5 311
5 384
5 516
úhrada nákladov spoj. s privatiz.
5 135
4 860
2 997
2 410
výdavky spoj. s reštituč. nárokmi
1 434
1 046
873
873
úhrada nákl. v dôsl.odst.od zmluvy
1 162
432
432
332
výdavky FNM SR (§ 15)
3 319
2 490
1 660
1 660
výdavky FNM SR (§ 30)
33 194
0
53 110
0
splátka dlhopisov FNM SR
1 122
1 122
641
395
- z toho: úrok
249
246
126
60
istina (FO)
664
664
332
166
daň
56
56
27
13
poplatok
153
156
156
156
účasť na majetku a iné fin.op. (FO)
332
621
345
342
ostatné
183
17
0
23
Celkový prebytok FNM SR
35 849
69 177
8 713
813
vylúčenie finančných operácií
-82 464
-77 663
-68 676
-8 381
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-83 460
-78 948
-69 353
-8 889
vylúčenie výdavkových FO
996
1 285
677
508
zahrnutie časového rozlíšenia
36 513
2 490
54 770
1 660
časové rozlíšenie výdavkov (§ 15)
3 319
2 490
1 660
1 660
časové rozlíšenie výdavkov (§ 30)
33 194
0
53 110
0
Schodok FNM SR (ESA 95)
-10 102
-5 996
-5 193
-5 908
7. Slovenská konsolidačná, a. s.
Rozpočet Slovenskej konsolidačnej, a. s. (ďalej len „SK, a. s.“) predpokladá na roky 2009 až 2011 podľa metodiky ESA 95 mierne prebytkové hospodárenie.
Príjmy z prevzatých klasifikovaných bankových, daňových, colných pohľadávok, ako aj pohľadávok prevzatých od Veriteľa, a. s., t. j. zo splácania úrokov, nedoplatkov úrokov a istiny rozpočtované zo súčasného stavu spravovaných pohľadávok v portfóliu SK, a. s., zníženého o ich odhadovanú každoročnú realizáciu, resp. odpis. Tieto prijaté finančné prostriedky obsiahnuté v príjmoch ako úroky a nedoplatky úrokov z pohľadávok a v príjmových operáciách ako príjmy zo splácania istín pohľadávok. V rokoch 2009 2011 sa uvažuje so znižovaním príjmov z pohľadávok prevzatých z reštrukturalizovaných bánk za predpokladu znižovania stavu tohto portfólia vplyvom odpisov a vyradenia z evidencie. Z daňových a colných pohľadávok, ako aj z pohľadávok prevzatých od Veriteľa, a. s., sa predikujú rovnomerné príjmy s predpokladom ukončenia konkurzov do piatich rokov.
V rozpočte sa neuvažuje s postupovaním pohľadávok na tretie osoby a rovnako sa neočakávajú žiadne príjmy z majetkových účastí. Výdavky na mzdy, platy, príspevky do poisťovní a nakupované tovary a služby v rokoch 2009 2011 rozpočtované na úrovni rozpočtu výdavkov na rok 2008 so zohľadnením predpokladanej miery inflácie. SK, a. s. neuvažuje v rokoch 2009 až 2011 so žiadnou odplatou za postúpené pohľadávky.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu SK, a. s. na roky 2009 2011 je nasledovný:
19
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy SK, a. s. spolu
82 796
74 683
78 673
82 432
z toho:
z podnikania a z vlastníctva majetku
83
63
63
63
úroky z tuzem. úverov, pôžičiek, vkladov a ážio
8 667
8 061
8 008
8 008
ostatné príjmy
242
531
457
485
zo splátok tuz. úverov a pôž. a NFV - istín (FO)
4 800
3 768
3 635
3 502
z predaja majetkových účastín (FO)
0
0
0
0
zostatok prostr. z predch. rokov (FO)
69 004
62 260
66 510
70 374
Výdavky SK, a. s. spolu
10 071
8 173
8 299
8 485
z toho:
mzdy a odvody
5 009
5 168
5 220
5 272
tovary a služby (prev. náklady)
2 506
2 733
2 806
2 874
bežné transfery
173
7
7
7
obstarávanie kapitálových aktív
266
265
266
332
odplata za postúpenú pohľadávku (FO)
2 118
0
0
0
Celkový prebytok SK, a. s.
72 725
66 510
70 374
73 947
vylúčenie finančných operácií
-71 686
-66 028
-70 145
-73 876
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-73 803
-66 028
-70 145
-73 876
vylúčenie výdavkových FO
2 118
0
0
0
Prebytok SK, a. s. (ESA 95)
1 039
482
229
71
8. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. novembru 2004. Návrh rozpočtu na roky 2009 2011 je zostavený na základe platnej a pripravovanej legislatívy.
Celkové príjmy úradu v roku 2009 plánované vo výške 33,1 mil. eur. Rozhodujúcim príjmom úradu príspevky od zdravotných poisťovní podľa § 30 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorých výška závisí od sumy vybraného poistného, na ktorú majú poisťovne právo po prerozdelení poistného za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom je príspevok splatný. Príspevok sa poukazuje na účet úradu do 20. decembra kalendárneho roku na nasledujúci kalendárny rok. Úrad presúva uvedené prostriedky do nasledujúceho roku ako zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. V roku 2009 je príspevok od zdravotných poisťovní určený vo výške 16,4 mil. eur, ktorý vychádza z predpokladaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami za rok 2008. Predmetný príspevok pre rok 2009 zaznamenal nárast 11,9 % oproti príspevku rozpočtovanému v roku 2008 a oproti príspevku prijatému v roku 2006 predstavuje nárast 38,8 %. Príspevok na činnosť prijatý v roku 2010 sa očakáva na úrovni 18,5 mil. eur s nárastom 12,7 % a v roku 2011 vo výške 19,6 mil. eur s nárastom o 5,9 % oproti predchádzajúcemu roku.
V zostatku prostriedkov z predchádzajúcich rokov na rok 2009 vo výške 15,7 mil. eur je zahrnutý, okrem predpokladaného prevodu príspevku od zdravotných poisťovní vo výške 14,6 mil. Sk, aj zostatok prostriedkov vo výške 1,1 mil. eur, ktorý vznikol postupným
20
personálnym a materiálovým budovaním jednotlivých útvarov úradu a v roku 2009 bude využitý na zabezpečenie kapitálových výdavkov.
Ďalšie príjmy súvisiace s činnosťou úradu rozpočtované pre rok 2009 vo výške 1 036 tis. eur. Výška uvedených príjmov je vyššia oproti schválenému rozpočtu na rok 2008 o 97,7 %, nakoľko nadväzuje na skutočnosť roku 2007, v ktorom sa predmetné príjmy stabilizovali ako aj na skutočnosť roku 2008. Z tejto sumy predstavuje 551 tis. eur príjem z činnosti súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk (SLaPA pracoviská), 458 tis. eur príjmy z úhrad za vydané rozhodnutia v správnom konaní a 27 tis. eur príjmy z úrokov na účtoch.
Celkové výdavky úradu na rok 2009 sa predpokladajú vo výške 16,7 mil. eur. Bežné výdavky úradu najviac ovplyvňujú mzdy, a to sumou 6,7 mil. eur. Kapitálové výdavky v sume 1,8 mil. eur vyčlenené na rozvoj informačného systému a predpokladanú rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie SLaPA pracovísk novou technikou.
Zostatok prostriedkov k 31. 12. 2009 predstavuje príspevok zdravotných poisťovní na činnosť úradu na rok 2010 prijatého v roku 2009.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu úradu na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy úradu spolu
31 041
33 127
35 964
39 241
z toho:
nedaňové príjmy
524
1 036
1 103
1 197
transfery v rámci VS, z toho:
14 640
16 386
18 475
19 569
zo zdravotných poisťovní
14 640
16 386
18 475
19 569
zostatok prostriedkov z predch. rokov (FO)
15 877
15 705
16 386
18 475
Výdavky úradu spolu
16 136
16 741
17 489
19 672
z toho:
bežné výdavky na správne činnosti úradu
13 290
14 974
16 207
17 676
kapitálové výdavky
2 846
1 767
1 282
1 996
Celkový prebytok úradu
14 905
16 386
18 475
19 569
vylúčenie finančných operácií
-15 877
-15 705
-16 386
-18 475
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-15 877
-15 705
-16 386
-18 475
Prebytok / schodok úradu (ESA 95)
-972
681
2 089
1 094
21
9. Verejné vysoké školy
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu verejných vysokých škôl (ďalej len „VVŠ“) na roky 2009 až 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy VVŠ spolu
612 720
798 736
913 206
967 005
z toho:
príjmy z podnikania a vlast. majetku
561
732
2 326
2 342
admin. poplatky a iné popl. a platby
42 460
61 105
66 176
69 559
kapitálové príjmy
100
54
54
54
úroky z tuz. úverov, pôžičiek, NFV
153
188
188
188
iné nedaňové príjmy
515
561
561
561
transfery
470 401
644 580
748 693
797 753
z ostat. fin. operácií (FO)
98 530
91 516
95 208
96 548
Výdavky VVŠ spolu
512 415
703 528
816 658
859 726
z toho:
mzdy a odvody
247 700
269 727
269 928
286 233
tovary a služby
165 823
220 168
279 687
289 958
bežné transfery
57 741
69 984
68 831
69 562
obstarávanie kapitálových aktív
41 084
143 592
198 155
213 916
splácanie istín (FO)
67
57
57
57
Celkový prebytok VVŠ
100 305
95 208
96 548
107 279
vylúčenie finančných operácií
-98 463
-91 459
-95 151
-96 491
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-98 530
-91 516
-95 208
-96 548
vylúčenie výdavkových FO
67
57
57
57
Prebytok VVŠ (ESA 95)
1 842
3 749
1 397
10 788
Návrh rozdelenia výdavkov VVŠ z dotácií zo štátneho rozpočtu sa odvíjal z metodiky rozpisu rozpočtu dotácie VVŠ. Z prostriedkov štátneho rozpočtu budú financované študijné programy a prevádzka VVŠ, vysokoškolská veda a technika, rozvoj vysokých škôl, ich transformácia, sociálne a prospechové štipendiá, študentské pôžičky, podpora stravovania, ubytovania, športových a kultúrnych aktivít študentov a pastoračných centier. V celkovom objeme finančných prostriedkov na roky 2009 2011 zohľadnené výdavky, ktoré pozostávajú z vlastných výdavkov VVŠ, výdavkov zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania a výdavkov štátneho rozpočtu.
Návrh rozdelenia výdavkov do jednotlivých kategórií je len orientačný, nakoľko v zmysle § 89 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov je použitie dotácie zo štátneho rozpočtu priamo v kompetencii vysokej školy.
Vlastné výnosy VVŠ, pozostávajúce napr. z výnosov zo školného od zahraničných študentov, z poplatkov spojených so štúdiom, z kontraktačného výskumu, z ďalšieho
22
vzdelávania a zo zabezpečenia ubytovania a stravovania, sa predpokladajú dosiahnuť v objeme 62,6 mil. eur 72,7 mil. eur v rokoch 2009 2011. Vlastné príjmy majú každoročný trend nárastu.
V rokoch 2009 2011 sa predpokladá, že VVŠ získajú granty zo zahraničia každoročne po 1 374 tis. eur, ako aj prostriedky z EHP a NFM vrátane spolufinancovania na financovanie výskumných projektov v rokoch 2009 2010 v objeme 802 tis. Eur. V roku 2011 granty z EHP a NFM vrátane spolufinancovnia predstavujú objem 399 tis. eur.
Predkladaný rozpočet VVŠ nezohľadňuje možnosti čerpania úverov, ktoré umožňuje novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
10. Príspevkové organizácie v pôsobnosti štátu, obcí a VÚC
Súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 2011 aj návrhy rozpočtov príspevkových organizácií, ktoré v súlade s jednotnou metodikou, platnou pre Európsku úniu, zaradené do sektora verejnej správy. Ide o tie príspevkové organizácie založené štátom, obcami alebo VÚC, u ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Zaraďovanie subjektov verejnej správy do príslušných sektorov ekonomiky, ako aj plnenie podmienok pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy, je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
Návrh rozpočtu príspevkových organizácií v pôsobnosti štátu, obcí a VÚC je spracovaný za tie príspevkové organizácie, ktoré zapísané v aktualizovanom štatistickom registri organizácií, vedenom Štatistickým úradom SR a zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95.
Do sektora verejnej správy je zaradených 85 príspevkových organizácií v pôsobnosti štátu a 641 príspevkových organizácií v pôsobnosti obcí a VÚC.
Príspevkové organizácie v pôsobnosti štátu zabezpečujú činnosti najmä v oblasti kultúry, školstva, životného prostredia, pôdohospodárstva, výskumu, služieb a informatiky. Najviac príspevkových organizácií je v pôsobnosti ministerstva kultúry (25), v pôsobnosti SAV (20) a v pôsobnosti ministerstva školstva je (10) príspevkových organizácií.
Príspevkové organizácie v pôsobnosti obcí zabezpečujú najmä činnosti na úseku verejnoprospešných prác (technické služby), kultúry (miestne osvetové strediská, miestne kultúrne strediská, knižnice, galérie), sociálnych vecí, športu (plavárne, správy športových zariadení) a v ďalších oblastiach. Príspevkové organizácie zriadené VÚC zabezpečujú hlavne činnosti na úseku dopravy (organizácie zabezpečujúce správu a údržbu ciest II. a III. triedy), kultúry (divadlá, múzeá, galérie, knižnice, hvezdárne a pod.) a na úseku školstva (školy v prírode, stredné odborné učilištia, stredné odborné školy a pod.).
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu príspevkových organizácií sektora verejnej správy na roky 2009 až 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy PO sektora VS spolu
629 738
677 769
664 937
683 428
z toho:
nedaňové príjmy
140 427
161 704
162 644
165 846
transfery v rámci sektora VS
489 212
514 704
500 700
514 728
zo splátok úverov a pôž. (FO)
0
0
0
0
zostat. prostr. z predch. rokov a prevod prostr. z peňaž. fondov
99
1 361
1 593
2 854
23
(FO)
Výdavky PO sektora VS spolu
620 466
668 261
658 138
675 950
z toho:
bežné výdavky
571 008
633 450
632 978
649 172
kapitálové výdavky
49 425
34 775
25 157
26 778
poskytovanie úverov a pôžičiek a splácanie istín (FO)
33
36
3
0
Celkový prebytok PO sektora VS
9 272
9 508
6 799
7 478
vylúčenie finančných operácií
-66
-1 325
-1 590
-2 854
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-99
-1 361
-1 593
-2 854
vylúčenie výdavkových FO
33
36
3
0
Prebytok PO sektora VS (ESA 95)
9 206
8 183
5 209
4 624
11. Slovenská televízia
Príjmová časť rozpočtu je tvorená daňovými príjmami, a to úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou (ďalej len „STV“) podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých výška tvorí 70,9 % z celkových príjmov v roku 2009. Ďalej to nedaňové príjmy, najmä príjmy z reklamy, ktoré tvoria 27,9 % z celkových príjmov. Medziročný nárast príjmov v roku 2009 je o 6,5 %, spôsobený najmä rastom v časti daňové príjmy (nárast 17,9 %), čo je dané predpokladaným zlepšením výberu úhrad za služby verejnosti (bývalé koncesionárske poplatky) a následne zvýšením príjmov STV.
Výdavková časť rozpočtu na rok 2009 rastie oproti roku 2008 o 7,6 %, čo je dôsledkom najmä zvýšených investícií (nárast o 52 %), ktoré súvisia s potrebou prechodu analógového vysielania na digitálne. STV ukladá zákon ukončiť digitalizáciu do konca roka 2012, pričom finančné prostriedky na digitalizáciu v návrhoch rozpočtu na minimálnej úrovni. Podľa informácií STV v roku 2009 sa očakáva vyšší nárast výdavkov v dôsledku zavedenia eura.
V návrhoch rozpočtov na roky 2009 2011 STV predpokladá kompenzovať stratu z hospodárenia v roku 2009 prostredníctvom predpokladanej Zmluvy so štátom, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v roku 2009. Prostriedky plynúce z tejto zmluvy budú účelovo použité na vysielanie programov vo verejnom záujme.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu STV na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy STV spolu
89 047
94 826
98 909
102 601
z toho:
príjmy z úhrad za služby verejnosti
57 027
67 227
69 652
70 493
nedaňové príjmy, z toho:
25 200
26 753
29 257
32 108
z reklamy
22 904
26 470
28 982
31 823
z úrokov z účtov finanč. hospodárenia
0
17
0
0
ostatné
2 296
266
275
285
zostatok prostriedkov z predch. rokov
6 820
846
0
0
24
(FO)
Výdavky STV spolu
88 119
94 826
98 909
102 601
z toho:
mzdy
12 055
12 660
13 293
13 958
odvody
4 127
4 333
4 551
4 780
tovary a služby
65 113
65 771
67 247
68 353
bežné transfery
271
2 104
2 200
2 232
kapitálové výdavky
6 553
9 958
11 618
13 278
Celkový bilancia STV
929
0
0
0
vylúčenie finančných operácií
-6 820
-846
0
0
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-6 820
-846
0
0
Prebytok / schodok STV (ESA 95)
-5 892
-846
0
0
12. Slovenský rozhlas
Príjmová časť rozpočtu je tvorená daňovými príjmami, a to úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom (ďalej len „SRo“) podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých výška tvorí 82,8 % z celkových príjmov v roku 2009. Ďalej to nedaňové príjmy, najmä príjmy z reklamy, ktoré tvoria 9,2 % z celkových príjmov. V roku 2009 dôjde k medziročnému nárastu príjmov o 1,5 %, čo je spôsobené najmä nárastom daňových príjmov (nárast 7,5 %). Uvedený rast sa predpokladá z dôvodu očakávaného zlepšenia spôsobu výberu úhrady za služby verejnosti (bývalé koncesionárske poplatky), ale zároveň aj poklesom navrhovaných nedaňových príjmov o 15,8 %.
Výdavková časť rozpočtu klesá oproti roku 2008 o 1 %, čo je dôsledkom zníženia výdavkov na tovary a služby o 19,3 % a znížením výšky splátky úveru (splácanie úveru končí v roku 2008).
V roku 2009 sa rozpočtuje prebytkové hospodárenie SRo vo výške 186 tis. eur. V rokoch 2010 a 2011 sa predpokladá schodkové hospodárenie, a to vo výške 1 806 tis. eur a 1 839 tis. eur. Schodok vytvorilo poskytnutie nižšej dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva kultúry SR ako SRo predpokladal.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu SRo na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2008
2009
2010
2011
Príjmy SRo spolu
28 163
28 580
28 434
28 248
z toho:
príjmy z úhrad za služby verejnosti
22 008
23 667
25 327
25 327
nedaňové príjmy, z toho:
3 470
2 921
2 921
2 921
z reklamy
2 370
2 622
2 622
2 622
z úrokov z účtov finanč. hospodárenia
3
3
3
3
ostatné
1 097
295
295
295
transfer zo štátneho rozpočtu
1 839
1 992
0
0
zostatok prostriedkov z predch. rokov (FO)
846
0
186
0
Výdavky SRo spolu
28 686
28 394
30 054
30 087
25
z toho:
mzdy
6 359
7 105
7 958
7 958
odvody
2 285
2 547
2 849
2 849
tovary a služby
17 217
13 899
14 131
14 147
bežné transfery
1 177
3 129
3 244
3 261
splácanie úrokov súvisiacich s úvermi
21
5
0
0
kapitálové výdavky
1 391
1 709
1 872
1 872
splácanie istín (FO)
236
0
0
0
Celkový bilancia SRo
-523
186
-1 620
-1 839
vylúčenie finančných operácií
-610
0
-186
0
z toho:
vylúčenie príjmových FO
-846
0
-186
0
vylúčenie výdavkových FO
236
0
0
0
Prebytok / schodok SRo (ESA 95)
-1 133
186
-1 806
-1 839
13. Rozhlasová a televízna spoločnosť, s.r.o.
Príjmová časť rozpočtu Rozhlasovej a televíznej spoločnosti, s.r.o. (ďalej len „RTVS“) na rok 2009 je tvorená iba transferom od ostatných subjektov verejnej správy, a to transferom od STV vo výške 1 818 tis. eur a rovnako transferom od SRo vo výške 1 818 tis. eur. Výška transferu je daná zákonom č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výdavková časť rozpočtu je tvorená výdavkami na mzdy, odvody, tovary a služby. Spoločnosť vznikla v apríli 2008 ako vyberateľ úhrady za službu verejnosti poskytované STV a SRo na základe vyššie spomínaného zákona. Náklady vyberateľa úhrady na výber úhrady, kontrolu platenia úhrady a vymáhanie úhrady a pokút podľa tohto zákona uhrádzajú STV a SRo rovným dielom z príjmov z úhrad a pokút, najviac však do sumy 4 % z príjmov z úhrad a pokút.
V roku 2009, ako aj v nasledujúcich rokoch, sa predpokladá vyrovnané hospodárenie RTVS.
Vývoj príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu RTVS na roky 2009 2011 je nasledovný:
(v tis. eur)
2009
2010
2011
Príjmy RTVS spolu
3 636
3 799
3 833
z toho:
transfery od STV a SRo
3 636
3 799
3 833
Výdavky RTVS spolu
3 636
3 799
3 833
z toho:
mzdy
320
330
339
odvody
107
110
114
tovary a služby
3 209
3 359
3 380
Celková bilancia RTVS
0
0
0
vylúčenie finančných operácií
0
0
0
Prebytok / schodok RTVS (ESA 95)
0
0
0
26
27
Príloha č. 2
Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
28
Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
1. Základné predpoklady tvorby návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 pre odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ
Základným východiskom pre vypracovanie odhadu odvodov SR do všeobecného rozpočtu na roky 2009 2011 boli závery zo zasadania Poradného výboru pre vlastné zdroje (ACOR) zo 7. mája 2008 pri súčasnom zohľadnení nového finančného rámca na roky 2007 2013. Od roku 2011 bude Slovenská republika prispievať aj do Európskeho rozvojového fondu2.
V súvislosti s odvodmi SR do všeobecného rozpočtu je potrebné upozorniť na to, že dňa 7. júna 2007 bolo Radou ministrov pre dopravu, telekomunikácie a energetiku prijaté nové rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov ES, ktoré sa bude uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2007. Aby nové rozhodnutie vstúpilo do platnosti, musí byť schválené nielen v Rade ale následne aj všetkými členskými štátmi v súlade s ich ústavnými požiadavkami.
Vzhľadom na skutočnosť, že nové rozhodnutie bolo zatiaľ schválené len v Rade a proces ratifikácie bol ukončený iba v niektorých členských štátoch (vrátane SR), odhady odvodov SR (vlastných zdrojov ES) do všeobecného rozpočtu na roky 2009 2011 vypracované pri aplikácii v súčasnosti platného rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov ES. Potom, ako nové rozhodnutie vstúpi do platnosti, uskutoční Európska komisia spätný prepočet odvodov jednotlivých členských štátov do rozpočtu za obdobie od 1. januára 2007 do nadobudnutia platnosti rozhodnutia. Predpokladané rozdiely v odvodoch SR do všeobecného rozpočtu vyplývajúce z takéhoto postupu zohľadnené v rezerve na odvody do všeobecného rozpočtu EÚ.
2. Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ
Tabuľka č. 1: Odhad odvodov SR do všeobecného rozpočtu v rokoch 2009 2011 v tis.
eur
2009
2010
2011
Tradičné vlastné zdroje
118 200
120 564
122 975
Odvod SR do všeobecného rozpočtu EÚ
600 198
609 582
603 804
Odvody SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov
718 398
730 146
726 779
Odvody SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov
600 198
609 582
603 804
Tabuľka č. 2: Odhad príspevkov SR do Európskeho rozvojového fondu v rokoch 2009 až 2011 v
tis. eur
2009
2010
2011
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
0
0
4 880
Príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ spolu
0
0
4 880
2 Odhady príspevkov SR do Európskeho rozvojového fondu spracované na základe dokumentu ACP č. 160/07 ADD 2, ktorý bol predložený v rámci pracovnej skupiny ACP dňa 31.08.2007.
29
Celkové odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu Európskej únie v rokoch 2009 až 2011 vyjadruje nasledovná tabuľka.
Tabuľka č. 3: Odhad odvodov a príspevkov SR do všeobecného rozpočtu EÚ v rokoch 2009 až
2011 v tis. eur
2009
2010
2011
Odvody SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov
718 398
730 146
726 779
Príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ spolu
0
0
4 880
Odvody a príspevky SR spolu vrátane tradičných vlastných zdrojov
718 398
730 146
731 659
Odvody a príspevky SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov
600 198
609 582
608 684
3. Príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ a z poľnohospodárskych fondov
Príjmy zo všeobecného rozpočtu EÚ, uvedené v nasledujúcej tabuľke, rozdeľujeme na príjmy, ktoré zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v zmysle §§ 7 a 8 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príjmy, ktoré nie zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu sa rovnako nezaraďujú iné prostriedky zo zahraničia, poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.
30
Tabuľka č. 4: Príjmy SR zo všeobecného rozpočtu EÚ a príjmy SR na základe medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v rokoch 2009 až 2011 v tis. eur
2009
2010
2011
2009 - 2011
A1=A11+A12+A13+A14
Poľnohospodárske fondy v tom:
533 258
591 942
607 677
1 732 877
A11
Priame platby
224 974
266 887
307 072
798 933
A12
Trhovo orientované výdavky
33 910
31 452
26 042
91 404
A13
Program rozvoja vidieka
272 558
291 235
271 825
835 618
A14
Európsky fond pre rybné hospodárstvo
1 816
2 368
2 738
6 922
A2=A21+A22
Štrukturálne operácie
1 349 438
1 965 764
2 161 663
5 476 865
A21
Štrukturálne fondy (bez INTERREG IVC a INTERACTII)
889 222
1 262 612
1 445 382
3 597 216
A22
Kohézny fond
460 216
703 152
716 281
1 879 649
A=A1+A2
Príjmy z EÚ zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu spolu
1 882 696
2 557 706
2 769 340
7 209 742
B1
INTERREG IVC a INTERACT II
24 320
24 472
24 974
73 766
B2
Predvstupové fondy
6 749
3 060
0
9 809
B3
Vnútorné politiky/vnútorné opatrenia
120 829
137 724
148 829
407 382
B=B1+B2+B3
Príjmy z EÚ nezaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu spolu
151 898
165 256
173 803
490 957
31
C=A+B
Príjmy z EÚ spolu
2 034 594
2 722 962
2 943 143
7 700 699
D=D1+D2
Iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv v tom:
26 903
32 343
14 746
73 992
D1
Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus
22 000
26 001
7 136
55 137
D2
Švajčiarsky finančný mechanizmus
4 903
6 342
7 610
18 855
E=C+D
Príjmy z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia na základe medzinárodných zmlúv spolu
2 061 497
2 755 305
2 957 889
7 774 691
V rokoch 2009 2011 sa v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva SR rozpočtujú príjmy z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na priame platby, trhovo orientované výdavky a prostriedky v rámci Plánu rozvoja vidieka. V prípade stanovenia priamych platieb sa vychádzalo z odhadov čerpania zdrojov určených na jednotnú platbu na plochu a osobitnej platby na cukor. Do odhadov zahrnuté nové priame platby osobitná platba a prechodná platba na ovocie a zeleninu, platba na pestovanie energetických plodín a dodatočné priame platby. Očakávané príjmy z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa rozpočtujú vo väzbe na programové dokumenty Program rozvoja vidieka SR 2007 2013 a Operačný program Rybné hospodárstvo 2007 2013, schválené Európskou komisiou.
Odhady očakávaných príjmov v prípade štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vyplývajú z úrovne záväzkov programového obdobia 2007 2013 podľa programových dokumentov, schválených Európskou komisiou v rámci Národného strategického referenčného rámca. V prípade Kohézneho fondu sa v rokoch 2009 2011 očakávajú tiež príjmy z projektov skráteného programového obdobia, ktorých implementácia sa začala v roku 2006. Príjmy z prostriedkov na základe záväzkov prvého programového obdobia zahrnuté v rozpočte kapitol, implementujúcich Národný rozvojový plán a na roky 2009 až 2011 sa nerozpočtujú.
Z predvstupových fondov sa očakávajú príjmy z fondu ISPA, z ktorého budú ukončované projekty v nasledujúcich dvoch rokoch.
V rámci vnútorných politík sa očakávajú príjmy v rokoch 2009 2011 z vnútorných opatrení a vnútorných politík podľa záväzkov finančného rámca na roky 2007 - 2013, z Prechodného fondu a z prostriedkov na odstavenie bloku V1 atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Odhady čerpania prostriedkov sú zobrazené v nasledovnej tabuľke.
Tabuľka č. 5: Odhad čerpania prostriedkov z vnútorných politík v rokoch 2009 2011 v tis.
eur
2009
2010
2011
Vnútorné politiky a vnútorné opatrenia
70 919
85 411
97 447
32
Prechodný fond
1 811
0
0
Odstavenie bloku V1 Jaslovských Bohuníc
48 099
52 313
51 382
Vnútorné politiky EÚ
120 829
137 724
148 829
Príjmy z vnútorných politík EÚ, Prechodného fondu, príjmy na odstavenie bloku VI Jaslovských Bohuníc, príjmy z finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu majú charakter grantu a nie súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Program Prechodný fond je na základe článku 34 Aktu o podmienkach pristúpenia realizovaný rovnako ako predvstupový fond PHARE. Ukončenie realizácie posledného finančného memoranda z roku 2006 sa predpokladá v roku 2009.
V prípade finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sa implementácia začala podpisom memoránd o porozumení začiatkom roka 2005. Pre oba mechanizmy je pre Slovenskú republiku na celé obdobie vyplácania alokovaná suma 70 329 000 euro. Príjem prostriedkov je ovplyvnený charakterom procesu podpisovania zmlúv, do ktorého vstupuje aj Úrad pre finančný mechanizmus, ktorý odsúhlasuje návrhy zmlúv. Počas celého obdobia prijímania prostriedkov budú prostriedky finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu predplatené z prostriedkov štátneho rozpočtu a následne budú refundované z prostriedkov oboch mechanizmov.
Predpokladaný objem príspevku Švajčiarskej konfederácie prostredníctvom Švajčiarskeho finančného mechanizmu pre Slovenskú republiku na obdobie päť rokov počnúc rokom 2006 je 66 866 000 CHF. Podpora z daného mechanizmu bude smerovať najmä do oblasti bezpečnosti, stability, životného prostredia, infraštruktúry, ľudského a sociálneho rozvoja a podpory súkromného sektora.
4. Výdavky na financovanie spoločných programov a spolufinancovanie povstupových fondov a výdavky na financovanie poľnohospodárskych fondov
Výdavky na financovanie spoločných programov a spolufinancovanie povstupových príjmov súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri stanovení uvedených výdavkov a spolufinancovania povstupových príjmov zo všeobecného rozpočtu sa vychádza zo schválených programových dokumentov na druhé programové obdobie.
Tabuľka č. 6: Odhad výdavkov na financovanie spoločných programov a spolufinancovanie
povstupových príjmov zo všeobecného rozpočtu zo štátneho rozpočtu v rokoch 2009 2011 v tis. eur
2009
2010
2011
A1
Predvstupové fondy
2 876
4 219
0
A2
Prechodný fond
2 807
243
4
A3
Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus
6 975
5 069
1 493
A4
Švajčiarsky finančný mechanizmus
2 569
3 373
1 675
A5
Vnútorné politiky a vnútorné opatrenia
3 286
3 286
3 286
33
A=A1+A2+A3+
A4+A5
Výdavky na financovanie spoločných programov spolu
18 513
16 190
6 458
B1=B11+B12+B13+B14+B15
Poľnohospodárske fondy v tom:
251 341
127 411
123 512
B11
Rozvoj vidieka
80 057
85 349
81 295
B12
Medziročné vyrovnanie úrovní priamych platieb voči
41 913
40 185
40 201
B13
Národná vyrovnávacia platba
127 615
0
0
B14
Trhovo orientované výdavky
1 048
990
1 015
B15
Spolufinancovanie EFF
708
887
1 001
B2=B21+B22
Štrukturálne operácie v tom:
246 550
377 928
422 085
B21
Štrukturálne fondy
167 367
253 043
295 682
B22
Kohézny fond
79 183
124 885
126 403
B=B1+B2
Spolufinancovanie spolu
497 891
505 339
545 597
C=A+B
Výdavky a spolufinancovanie spolu
516 404
521 529
552 055
Výdavky na financovanie spoločných programov, v tom predvstupových fondov, Prechodného fondu, Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu zabezpečené v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Tieto výdavky zahŕňajú aj prostriedky na financovanie kurzových rozdielov, dane z úrokov, predfinancovanie záverečnej platby, bankové poplatky za vedenie účtov a pod.
V rámci finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu sa výdavky na spolufinancovanie zabezpečujú do výšky 15 % z celkovej sumy oprávnených výdavkov. Celková výška vychádza z odhadov očakávaných výdavkov Národného kontaktného bodu, t. j. Úradu vlády SR, ktorý je zodpovedný za implementáciu týchto finančných nástrojov.
Spolufinancovanie príjmov z poľnohospodárskych fondov sa zabezpečuje z výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pre rozvoj vidieka sa spolufinancovanie rozpočtuje v zmysle schváleného Plánu rozvoja vidieka.
Prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov, podporovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, súčasťou programových štruktúr príslušných rozpočtových kapitol, podieľajúcich sa na implementácii programových dokumentov druhého programového obdobia. Miera spolufinancovania je súčasťou Národného strategického referenčného rámca a jednotlivých programových dokumentov.
V prípade projektov Kohézneho fondu prvého programového obdobia spolufinancovanie vychádza zo schválených finančných memoránd a je zabezpečené v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva životného prostredia SR.
34
5. Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii
Rozpočtová rezerva na prostriedky a odvody slúži na administrovanie prostriedkov štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, príjmov z poľnohospodárskych fondov, odvodov Európskej únii a na výdavky na zefektívnenie systému finančného riadenia fondov a iných finančných nástrojov. Rozpočtuje sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Vytvorenie uvedenej rezervy je nevyhnutné na zabezpečenie plynulého financovania spoločných programov. Rezerva slúži na krytie rozpočtom nevyhnutých a nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v priebehu roka, ako napríklad bankové poplatky za vedenie účtov, kurzové rozdiely, daň z úrokov, rýchlejšia realizácia projektov a pod.
Vzhľadom na to, že nové rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov ES sa bude spätne uplatňovať od 1. januára 2007 a skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné určiť, kedy bude ukončený ratifikačný proces k prijatiu nového rozhodnutia vo všetkých členských štátoch EÚ, je v rezerve na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii rezerva na odvody do všeobecného rozpočtu Európskej únie zohľadnený aj predpokladaný dopad nového rozhodnutia na odvody SR do rozpočtu EÚ v jednotlivých rokoch.
Tabuľka č. 7: Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii na roky 2009
až 2011 v tis. eur
2009
2010
2011
Rezerva na štrukturálne operácie v tom:
9 145
14 792
26 436
Rezerva na štrukturálne fondy
5 902
8 630
6 971
Rezerva na Kohézny fond
3 243
6 162
19 465
Rezerva na odvody
36 956
30 974
15 806
Rezerva na financovanie poľnohospodárskych fondov
9 203
3 497
3 607
Výdavky na zefektívnenie systému finančného riadenia EÚ fondov a iných finančných nástrojov
2 656
1 992
1 660
Rezerva na prostriedky a odvody EÚ spolu
57 960
51 255
47 509
6. Stav pohľadávok SR voči EÚ
V rozpočte verejnej správy na roky 2009 2011 vyčlenené finančné prostriedky na predfinancovanie prostriedkov z rozpočtu EÚ, čo znamená pre SR pohľadávku voči v nasledujúcich rokoch. Ide o predfinancovanie:
-priamych platieb v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. K ich preplateniu zo strany Európskej komisie dôjde v nasledujúcom roku. Tento trend
35
bude pokračovať do vyrovnania úrovne priamych platieb s EÚ a to až do roku 2013
-záverečných platieb v prípade predvstupového fondu ISPA
-kontraktov v rámci predvstupového fondu ISPA a Kohézneho fondu, ktorých preplatenie zo strany Európskej komisie trvá v priemere dva kalendárne mesiace
-finančných prostriedkov z finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu, Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
Stav pohľadávok v jednotlivých rokoch a medziročné nárasty sú uvedené v tabuľke.
Tabuľka č. 8: Stav pohľadávok ku koncu roka a ich medziročný nárast v rokoch 2009
2011 v tis. eur
2009
2010
2011
Pohľadávka na priame platby
41 913
40 185
40 201
Pohľadávka na predvstupové fondy
13 554
12 801
0
Pohľadávka na štrukturálne fondy
0
74 152
0
Pohľadávky celkom
55 467
127 138
40 201
Medziročný nárast
-207
71 670
- 86 936
7. Čistá finančná pozícia SR voči EÚ v rokoch 2009 až 2011
Čistá finančná pozícia SR na roky 2009 2011 na rozdiel od nepriaznivých dopadov z odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu na štátny rozpočet bude vykazovať priaznivý trend. Čistá finančná pozícia SR voči na roky 2009 2011 pri zohľadnení medziročného nárastu pohľadávok voči EÚ sa odhaduje na úrovni 5 505 023 tis. eur.
Tabuľka č. 9: Odhad čistej finančnej pozície SR v rokoch 2009 až 2011 v tis. eur
2009
2010
2011
A
Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ
718 398
730 146
731 659
B
Príjmy z EÚ spolu
2 034 594
2 722 962
2 943 143
C
Medziročný nárast pohľadávok
-207
71 670
-86 936
D=B+C-A
Čistá finančná pozícia SR
1 315 989
2 064 486
2 124 548
Negatívny dopad na štátny rozpočet v rokoch 2009 až 2011 budú mať:
-odvody do všeobecného rozpočtu EÚ, príspevky do Európskeho rozvojového fondu
-časť z vybraného cla a poľnohospodárskych poplatkov, ktoré sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu EÚ
Na prostriedky a odvody sa vytvára rezerva, ktorá slúži na krytie administratívnych nákladov, bez ktorej by nebolo zabezpečené plynulé financovanie spoločných programov SR a EÚ.
Zároveň môžeme konštatovať, že príjmy z EÚ majú pozitívny dopad na bilanciu Slovenska, ale neutrálny dopad na verejné financie. Vyplýva to z toho, že časť príjmov z EÚ
36
je príjmom štátneho rozpočtu vo forme transferov a súčasne aj výdavkom štátneho rozpočtu vo forme bežných výdavkov a kapitálových výdavkov a druhá časť príjmov vôbec nevstupuje do štátneho rozpočtu.
37
Príloha č. 3
Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2007 – 2010
Aktualizácia 2008
38
Úvod
Aktualizácia dokumentu „Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2007 2010“ vychádza z ročnej skúsenosti s jej praktickou realizáciou. Nastavenie jednotlivých parametrov štátneho dlhu v stratégii sa po ročnom hodnotení ukazuje ako správne a vhodné pre podmienky štátneho dlhu SR v tomto období. Dôsledné napĺňanie cieľov stratégie prinieslo potrebnú stabilitu do rozpočtu výdavkov štátneho dlhu a spolu s vhodnou emisnou politikou významné úspory v štátnom rozpočte. Riadenie krytia štátneho dlhu prostredníctvom sledovania, riadenia a vyhodnocovania trhových finančných rizík podľa schválenej stratégie zabránilo možným dodatočným výdavkom štátneho rozpočtu v súvislosti s globálnou finančnou krízou na úrovni niekoľkých miliárd slovenských korún. Zhoršené podmienky na svetových finančných trhoch pretrvávajúce od augusta 2007 mali na rozdiel od iných porovnateľných krajín na výdavky štátneho rozpočtu v roku 2007 a v prvom štvrťroku 2008 minimálny vplyv. Naopak, využívanie zdrojov zo systému Štátnej pokladnice na krytie štátneho dlhu a schodku rozpočtu prinieslo v roku 2007 úsporu v štátnom rozpočte približne 133 mil. eur. Aktívne riadenie úverového portfólia ušetrilo v štátnom rozpočte približne 2,36 mil. eur. Napriek rastu trhových úrokových sadzieb o takmer jeden percentuálny bod zostali výdavky súvisiace so štátnymi dlhopismi v roku 2007 na takmer nezmenenej úrovni. V postupne sa zhoršujúcich trhových podmienkach na európskom trhu Slovensko emitovalo zahraničný dlhopis bez rizikovej prirážky s najlepšími parametrami emisie v histórii SR.
Dokument je rozdelený do piatich kapitol. V prvej kapitole je zobrazená štruktúra a vývoj štátneho a verejného dlhu z viacerých hľadísk. V druhej kapitole jednotlivo vyhodnotené ciele, ktoré boli špecifikované v Stratégii riadenia štátneho dlhu pre roky 2007 2010. Z časového hľadiska sa hodnotenie zameralo na vývoj v roku 2007, prípadne v prvých mesiacoch 2008. Tretia kapitola popisuje makroekonomický vývoj v hlavných svetových ekonomikách (USA, eurozóna), najmä s prihliadnutím na vývoj na finančných trhoch. Významnou udalosťou, ktorá zásadne ovplyvnila svetovú ekonomiku, bola globálna finančná kríza (tzv. hypotekárna kríza), ktorej je v rámci tejto kapitoly venovaná jedna časť. V štvrtej kapitole vymedzené vplyvy zavedenia eura od 1. 1. 2009 na riadenie dlhu a likvidity a jednotlivé opatrenia, ktoré je treba podniknúť v tejto súvislosti. Zámery, ciele a parametre v Stratégii riadenia štátneho dlhu 2007 2010 boli nastavené správne a pre obdobie rokov 2008 2010 nie je potrebné v spôsobe riadenia štátneho dlhu nič podstatné meniť. V poslednej kapitole preto stanovené iba niektoré úlohy riadenia dlhu, ktoré je potrebné vykonať v nasledujúcom období. Predložená aktualizácia stratégie je rovnako ako základný dokument v súlade so širšími zámermi vlády v oblasti riadenia verejných financií a jej plnenie bude napomáhať spomaľovaniu očakávaného rastu výdavkov na dlhovú službu v nasledujúcich rokoch.
39
1.Štruktúra štátneho a verejného dlhu SR
Napĺňanie fiškálnych cieľov vlády a pokračujúci zdravý ekonomický rast hlavnými faktormi stabilizujúcimi úroveň štátneho a verejného dlhu v strednodobom horizonte. Štátny dlh ku koncu roka 2007 dosiahol 17,3 mld. eur, čo predstavovalo 28 % z HDP. Z toho 93 % tvorili emitované cenné papiere. Podiel úverov na štátnom dlhu bol iba 7 %. Z menového hľadiska bol štátny dlh denominovaný prevažne v slovenských korunách a v eurách. Podiel ostatných mien bol zanedbateľný a kumulatívne nepresiahol 0,5 %.
Štruktúra štátneho dlhu v menovitej hodnote a štátny dlh z menového hľadiska
Položka
Stav v mil. eur
Stav v mil. eur
Stav v mil. eur
% z HDP
% z celku
Stav k:
31.12.2005
31.12.2006
31.12.2007
31.12.2007
31.12.2007
Štátny dlh v menovitej hodnote
16 261
16 098
17 302
28,2
100,00
Cenné papiere
13 768
14 486
16 104
26,2
93,1
Úvery
1 502
916
1 198
2,0
6,9
Riziká z realizácie štátnych záruk
992
696
0
0,0
0,0
SKK
12 741
11 917
12 544
20,4
72,5
EUR
3 213
4 101
4 683
7,6
27,1
USD
215
2
0
0,0
0,0
JPY
87
70
70
0,1
0,4
CZK
0
0
0
0,0
0,0
CHF
5
8
4
0,0
0,0
Zdroj: MF SR
Z teritoriálneho hľadiska predstavoval domáci štátny dlh (veriteľom je rezident) 59 % z celkového dlhu a zahraničný dlh (veriteľom je nerezident) 41 %. Z časového hľadiska tvoril dlhodobý dlh v roku 2007 takmer 100 % z celkového dlhu.
Štátny dlh z teritoriálneho a časového hľadiska
Stav v mil. eur
Stav v mil. eur
Stav v mil. eur
% z HDP
% z celku
stav k:
31.12.2005
29.12.2006
31.12.2007
31.12.2007
31.12.2007
Štátny dlh v menovitej hodnote
16 261
16 098
17 302
28,2
100,0
domáci
9 727
9 053
10 265
16,7
59,3
zahraničný
6 534
7 046
7 038
11,5
40,7
krátkodobý
2 844
35
0
0,0
0,0
dlhodobý
13 417
16 064
17 302
28,2
100,0
Zdroj: MF SR
Celkový dlh verejnej správy, ktorý okrem štátneho dlhu zahŕňa aj dlh ostatných zložiek verejnej správy, bol ku koncu roka 2007 približne 18 mld. eur, čo predstavovalo 29,4 % z HDP. Ukazovateľ dlhu verejnej správy je dôležitý z hľadiska hodnotenia plnenia maastrichtského kritéria. Podľa tohto kritéria dlh verejnej správy nesmie presiahnuť 60 % HDP. Verejný dlh na Slovensku je teda výrazne pod referenčnou hodnotou a toto kritérium je plnené s rezervou. Rozhodujúcou zložkou dlhu verejnej správy je štátny dlh, ktorého podiel je až 96 %. Dlh ostatných zložiek verejnej správy predstavuje zvyšné 4 %.
40
Dlh verejnej správy – maastrichtský
Stav v mil.eur
Stav v mil.eur
Stav v mil.eur
% z HDP
% z celku
stav k:
31.12.2005
29.12.2006
31.12.2007
31.12.2007
31.12.2007
Dlh verejnej správy - maastrichtský
16 847
16 770
18 053
29,4
100,0
Štátny dlh (vrátane vkladov dobrov. klientov ŠP)
16 261
16 127
17 335
28,2
96,0
Dlh ostatných zložiek verejnej správy
586
643
717
1,2
4,0
Zdroj: MF SR
2.Vyhodnotenie plnenia cieľov stanovených v stratégii
Z hľadiska súčasného stavu dlhového portfólia schválená stratégia riadenia štátneho dlhu pre roky 2007 2010 vychádza z potrieb zlepšovania a udržiavania súčasného stavu parametrov štátneho dlhu. Hlavné ciele stratégie sú:
1.Zmenšenie počtu emisií nových štátnych cenných papierov a štandardizovanie veľkosti jednotlivých emisií
2.Zlepšenie transparentnosti zámerov emitenta (MF SR) a jeho komunikácie s investormi a finančnými trhmi
3.Optimalizácia výdavkov štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu
4.Dosiahnutie a udržanie stanovených limitov pre refinančné a úrokové riziko, ako aj udržanie dosiahnutej priemernej splatnosti portfólia štátnych cenných papierov a durácie portfólia štátnych cenných papierov ako sekundárnych veličín
5.Postupné zväčšovanie podielu štátneho dlhu v zahraničných menách v pomere k slovenským korunám
6.Prehodnotenie možnosti a v prípade vhodných podmienok na trhu uskutočnenie emisie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo.
2.1. Zmenšenie počtu emisií nových štátnych cenných papierov a štandardizovanie ich veľkosti
V roku 2007 ako aj začiatkom roku 2008 MF SR prostredníctvom ARDAL pokračovalo v emisnej politike v súlade so stratégiou a v roku 2007 boli otvorené dve nové emisie štátnych dlhopisov ŠD (3 ročný s nulovým kupónom a 10 ročný s fixným kupónom). V roku 2008 bola dosiaľ otvorená jedna nová emisia ŠD (3 ročný s nulovým kupónom). Pri všetkých emisiách bola zachovaná maximálna menovitá hodnota 1,33 mld. eur (40 mld. Sk). Splatnosť nových štátnych dlhopisov bola určená na základe profilu splatnosti štátneho dlhu v jednotlivých rokoch. V roku 2007 ARDAL vstupovala na primárny trh so šiestimi otvorenými emisiami. Pre porovnanie v roku 2002 bolo na trh uvedených 25 emisií a v roku 2003 to bolo 21 emisií ŠD.
Okrem korunových emisií ARDAL v roku 2007 úspešne umiestnila na európskom trhu jednu emisiu Eurobondu s pevným úročením, v menovitej hodnote 1 mld. eur a so splatnosťou 10 rokov.
2.2. Zlepšenie transparentnosti zámerov emitenta (MF SR)
Aj v roku 2007 ARDAL pokračovala v štandardnej komunikácii s finančnými trhmi a investormi doma aj v zahraničí. V závere roka 2007 bol vypracovaný a zverejnený záväzný
41
harmonogram vydávania štátnych cenných papierov na rok 2008. Publikovanie záväzného harmonogramu na celý rok vopred a jeho záväznosť pozitívne hodnotené domácimi a zahraničnými investormi a finančnými trhmi. Na pravidelných interaktívnych stretnutiach s investormi ARDAL informuje o aktuálnych zámeroch MF SR a ARDAL v oblasti primárneho a sekundárneho trhu štátnych cenných papierov. Predmetom stretnutí je aj vyhodnotenie predaja štátnych cenných papierov v uplynulom období.
2.3.Optimalizácia výdavkov štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu
Priemerná úroková sadzba novo emitovaných štátnych dlhopisov na domácom trhu oproti roku 2006 mierne vzrástla zo 4,064 % p. a. na 4,160 % p. a. Napriek tomu, že trhové úrokové sadzby dlhších splatností rástli a došlo v medziročnom porovnaní k nárastu v priemere o 0,8 percentuálneho bodu p. a., ARDAL-u sa podarilo udržať náklady štátnych dlhopisov na približne rovnakej úrovni.
V súlade so zámerom uvedeným v stratégii riadenia dlhu vydať každý rok jeden Eurobond Slovensko emitovalo v roku 2007 dlhopis na európskom trhu. Vydaný dlhopis mal splatnosť 10 rokov pri menovitej hodnote 1 mld. eur a pevnej úrokovej sadzbe 4,375 % p. a.
K 31.12.2007 bola priemerná úroková sadzba portfólia nesplatených štátnych dlhopisov denominovaných v slovenských korunách 4,355 % p. a. (vážená hodnotou), štátnych dlhopisov denominovaných v eur 4,804 % p. a. a celého portfólia 4,464 % p. a. (pokles z hodnoty 4,841 % p. a. z konca roka 2006).
V priebehu roku 2007 sa uskutočnilo predčasne splatenie 3 vládnych úverov od domácich bánk a v prípade jedného domáceho úveru boli upravené úverové podmienky. Uvedenými zmenami sa dosiahla úspora úrokov v súhrnnej hodnote 2 367 513 eur.
2.4.Vyhodnotenie ukazovateľov stanovených v stratégii
Pre udržiavanie refinančného a úrokového rizika na akceptovateľnej úrovni bol stratégiou zavedený systém monitorovania a vyhodnocovania týchto rizík, podobne ako v iných krajinách eurozóny. Bol zavedený limit kumulatívnej splatnosti 3 a precenenia dlhu 4 vrátane úrokov v jednom roku a limitu kumulatívnej splatnosti a precenenia dlhu vrátane úrokov do 5 rokov. Zavedené hraničné hodnoty a ich dodržiavanie pozitívne vplývajú aj na vývoj priemernej splatnosti a durácie, ktoré sú sledované až ako sekundárne veličiny.
V prípade refinančného rizika je strategickým zámerom dodržiavanie limitu kumulatívnej splatnosti v jednom roku na 22,5 % celkového dlhu a limit kumulatívnej splatnosti na najbližších 5 rokov na 60 % celkového dlhu.
V prípade rizika z precenenia je smerodajný limit na precenenie štátneho dlhu v prvom roku na úrovni 25 % celkového dlhu a kumulatívne za 5 rokov na úrovni 65 % celkového dlhu.
Refinančné riziko 5
3 Kumulatívna splatnosť je sumár všetkých splatných záväzkov v stanovenom období (v prípade stratégie pre roky 2007 – 2010 je to sumár splatných záväzkov štátu za obdobie 1 roka a najbližších 5 rokov).
4 Precenenie dlhu znamená mieru ohrozenia finančnej situácie štátu v dôsledku nepriaznivých pohybov úrokových sadzieb. Zmeny trhových úrokových sadzieb ovplyvňujú výšku úrokových nákladov a tým aj deficitu štátneho rozpočtu.
5 Refinančné riziko predstavuje neistotu, či štát získa dostatok zdrojov potrebných na splatenie svojich záväzkov
42
Kumulatívna splatnosť v jednom roku k 31. 12. 2007 bola 19,07 % (k 31. 3. 2008 len 18,38 %) z celkovej hodnoty dlhu (maximum podľa stratégie je 22,5 %) a kumulatívna splatnosť na najbližších 5 rokov 59,51 % z celkovej hodnoty dlhu (k 31. 3. 2008 59,29 %), pričom limit je maximálne 60 %. Tento priaznivý vývoj (plnenie obidvoch kritérií) spôsobili nové emisie dlhopisov, a s tým súvisiace zmenšenie podielu finančných prostriedkov (so splatnosťou do 1 roka) použitých zo systému Štátnej pokladnice (ŠP) oproti začiatku roka 2007, čím sa zmenila štruktúra krytia dlhu. K 31. 12. 2007 MF SR prostredníctvom refinančného systému ŠP využívalo pre potreby krytia dlhu 2,1 mld. eur.
Ukazovatele refinančného rizika:
Refinančné riziko k 31.12.2006
Refinančné riziko k 31.12.2007
Roky
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
1
23,32%
12,66%
22,50%
19,07%
9,32%
22,50%
5
60,79%
55,34%
60,00%
59,51%
54,63%
60,00%
* Dlh podľa Maastrichtu nezahŕňa záväzky MF SR voči Štátnej pokladnici.
Z hľadiska interpretácie týchto ukazovateľov je tiež dôležité podotknúť, že aj keď zdroje zo ŠP majú krátkodobý charakter, z pohľadu refinančného rizika nehrozí nedostatok likvidity, nakoľko tieto zdroje „neopustia“ systém v krátkom časovom horizonte a neočakávane. Využívanie týchto zdrojov naopak prináša úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu, nakoľko tieto zdroje nemusia byť požičiavané z medzibankového trhu. Úspora v štátnom rozpočte v roku 2007 predstavovala približne 0,133 mld. eur.
Úrokové riziko 6
Stanovený limit z precenenia štátneho dlhu v prvom roku na úrovni 25 % celkového dlhu bol aj v minulosti prekročený a dosahoval k 31. 12. 2007 hodnotu 33,87 % (k 31. 3. 2008 nastal pokles na 27,01 %). Pri posudzovaní kumulatívnej hodnoty za 5 rokov bol stanovený limit na úrovni 65 % celkového dlhu dodržaný. Ku koncu roka 2007 dosahoval hodnotu 61,71 % z celkového dlhu (k 31. 3. 2008 zníženie na 57,30 %).
Ukazovatele úrokového rizika:
Úrokové riziko k 31.12.2006
Úrokové riziko k 31.12.2007
Roky
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
Účtovný dlh
Dlh podľa Maastrichtu*
Limit
1
45,95%
38,43%
25,00%
33,87%
25,90%
25,00%
5
63,56%
58,49%
65,00%
61,71%
57,10%
65,00%
* Dlh podľa Maastrichtu nezahŕňa záväzky MF SR voči Štátnej pokladnici.
Primárnym dôvodom prekročenia limitu v prvom roku bolo zrušenie termínovaných obchodov so zdrojmi určenými na dôchodkovú reformu, ktoré mali pôvodne splatnosť do roku 2012. Na prekročenom limite sa taktiež podieľa využívanie voľných zdrojov z refinančného systému ŠP vo väčšej miere ako v minulých rokoch. MF SR si prostredníctvom tohto systému požičiavalo približne 2,59 mld. eur, po očistení o preceňované eur depozitá do jedného roka to bolo 2,1 mld. eur. V porovnaní s inými európskymi krajinami MF SR prostredníctvom systému ŠP využíva voľné verejné zdroje v oveľa väčšom rozsahu, čo prináša väčšie šetrenie výdavkov štátneho rozpočtu, ale zároveň zhoršenie niektorých dôležitých podielových ukazovateľov štátneho dlhu.
Zlepšenie týchto ukazovateľov by bolo možné úpravami cez finančné deriváty (prevažne úrokové swapy), ktoré bežne využívané v iných dlhových agentúrach, zmenou
(resp. ich nahradenie novými). Je to riziko, ktoré môže viesť k tomu, že štát nebude schopný splniť svoje záväzky k dátumu splatnosti.
6 Úrokové riziko predstavuje riziko straty, resp. zvýšenia nákladov vyplývajúce zo zmeny úrokových sadzieb v prípade úrokovo citlivých transakcií.
43
pohyblivých úrokových sadzieb na fixné. Predpokladom realizácie týchto obchodov je dobudovanie potrebnej infraštruktúry, najmä zlepšenie podmienok platobného styku, účtovnej metodiky a podpísanie tzv. ISDA zmluvy. Daný stav je tiež možné vylepšiť aj prípadnou zahraničnou emisiou s fixným kupónom a splatnosťou 10 a viac rokov, nakoľko predaj takejto emisie na domácom trhu je pre nízky záujem zo strany investorov limitovaný.
Vývoj durácie 7 a priemernej splatnosti
Tieto veličiny podľa Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2007 2010 sledované až ako sekundárne. Uvedené ukazovatele sú na stabilnej úrovni viac rokov.
Vývoj durácie a priemernej splatnosti portfólia dlhopisov a úverov (uvádzaný v počte rokov):
Rok
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008*
Durácia
2,8
2,43
3,55
3,16
3,99
4,13
4,39
Priemerná splatnosť
3,29
3,82
4,65
4,55
5,13
5,07
5,29
* údaje k 31.03.2008
2.5.Optimalizácia podielu štátneho dlhu v domácej mene voči euru
V súlade so zámerom uvedeným v stratégii riadenia dlhu vydať každý rok jeden Eurobond Slovensko emitovalo v roku 2007 dlhopis na európskom trhu. Vydaný dlhopis mal splatnosť 10 rokov pri menovitej hodnote 1 mld. eur a pevnej úrokovej sadzbe 4,375 % p. a.. Dlhopisy boli mimoriadne úspešne predané, prvýkrát v histórii Slovenska bez prirážky voči trhovej úrokovej sadzbe. Výhodné podmienky pri emisii eurobondu sa podarilo dosiahnuť tiež vďaka pozitívnemu výhľadu smerovania ekonomiky SR a zlepšujúcemu sa ratingu krajiny. Realizovanie zahraničnej emisie s uvedenými parametrami sa do doby realizácie emisie SR nepodarilo žiadnej z krajín strednej a východnej Európy s výnimkou Slovinska (člen eurozóny). Cenová úroveň bola podobná akú dosahovalo v tom čase Grécko a Taliansko (krajiny eurozóny s lepším ratingom ako SR ). Prirážka napríklad Maďarska bola v tom čase na úrovni + 0,17 % p. a.. Slovensko si požičalo finančné zdroje len o 0,26 percentuálneho bodu p. a. drahšie ako si požičiavala nemecká vláda (predošlá desaťročná emisia bola drahšia o 0,33 p.b. p.a.).
Dopyt dosiahol viac ako 4 mld. eur a bol pri euro - emisii SR najväčší. Po prvýkrát sa podarilo dlhopisy SR predať aj do krajín, ktoré v minulosti kvôli najmä investičnému riziku tradične nekupovali slovenský štátny dlh. Napríklad investori z Francúzska kúpili 18 %, z krajín Beneluxu 16 %, z Írska 6 %, Fínska 5 %. Emisiu aranžovali pre SR v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity banky Morgan Stanley a Société Générále.
Z pohľadu menovej štruktúry portfólia štátnych cenných papierov vydaných SR podiel dlhopisov vydaných v eur predstavuje 25 % (takmer bez zmeny oproti minulému roku), čo je v súlade s prijatou stratégiou.
Štruktúra dlhopisov podľa meny
XII-2006
XII-2007
III-2008
EUR
19,81%
24,24%
25,16%
SKK
80,19%
75,76%
74,84%
7 Je miera citlivosti cien dlhopisov na zmenu úrokovej miery. Je to miera priemernej doby predchádzajúcej platbám do splatnosti jednotlivých dlhopisov. Jednotkou durácie je rok.
44
2.6.Prehodnotenie možnosti vydania emisie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v spolupráci s Centrálnym depozitárom cenných papierov (ďalej CDCP) a Burzou cenných papierov Bratislava (ďalej BCPB) preveruje možnosti prípravy a realizácie bezpečnej distribúcie predmetných dlhopisov v rámci primárneho trhu a obchodovania s nimi na sekundárnom trhu. Úspešnosť takejto emisie je značne závislá od podmienok na finančnom trhu, najmä od úrokových sadzieb. Uskutočnenie úspešnej emisie pre obyvateľstvo si vyžaduje dôslednú prípravu, nakoľko ide o náročný projekt, najmä z pohľadu technickej realizácie a distribúcie dlhopisov investorovi - fyzickej osobe. Realizácii emisie dlhopisov pre obyvateľstvo musia predchádzať niektoré legislatívne úpravy týkajúce sa najmä harmonizácie spôsobu zdaňovania dlhopisov, hlavne s ohľadom na potrebu vytvorenia sekundárneho trhu. V prípade úspešnosti tejto emisie môže vzniknúť viacročný program vydávania dlhopisov pre obyvateľstvo, čím sa môže postupne vytvoriť alternatívny zdroj financovania potrieb štátu. V niektorých krajinách pokrýva tento zdroj až 20 % celkových finančných potrieb štátu súvisiacich so štátnym dlhom.
45
3.Vývoj na slovenskom dlhopisovom trhu na pozadí globálnej finančnej krízy
Finančné trhy v SR pod vplyvom prehlbujúcej integrácie a zrýchľujúcej ekonomickej konvergencie a stávajú sa jednoznačnou súčasťou jednotného európskeho trhu vrátane trhu s finančnými aktívami. Z tohto hľadiska je pre vývoj slovenského finančného trhu rozhodujúci vývoj v eurozóne a okolitých krajinách v stredoeurópskom regióne. Ich výhľad je však podmienený trendmi v najväčších obchodných centrách v USA, eurozóne, Veľkej Británii či Japonsku.
3.1. Hypotekárna kríza
Najvýznamnejším faktorom vývoja finančných trhov v roku 2007, s následným vplyvom aj na Slovensko, bola globálna finančná kríza, tzv. hypotekárna kríza. Banky v USA v čase rekordne nízkych sadzieb FED-u (1 % v roku 2004) poskytovali hypotekárne úvery aj menej bonitným klientom (tzv. subprime mortgages) a následne časť celkového portfólia úverov predávali investorom podľa princípov sekuritizácie 8. Banky sa tak vo veľkej miere zbavovali rizík vyplývajúcich z nesplácania a tiež to oslabovalo ich obozretnosť pri poskytovaní úverov. Následné zvyšovanie sadzieb zo strany FED-u (až na úroveň 5,25% v rokoch 2006 a 2007) spôsobilo problémy so splácaním rizikových úverov. Banky sa v dôsledku veľkého množstva úverových defaultov dostávali do problémov s likviditou a výrazne sa zhoršilo ich finančné hospodárenie. V dôsledku sekuritizácie subprime úverov sa straty preniesli aj na investičné fondy. Postupne sa dostavil pokles cien nehnuteľností, ochabovanie ekonomickej aktivity a prenos krízy do ostatných sfér ekonomických činností a taktiež mimo hraníc USA. V dôsledku obáv z budúceho vývoja svetovej ekonomiky a v dôsledku nízkej likvidity na finančných trhoch došlo k výpredaju aktív, pričom najviac boli postihnuté akciové parkety. Rozhodovanie investorov v čase neistého budúceho vývoja smerovalo k alokácii zdrojov do bezpečných aktív, pričom sme boli svedkami tzv. „úteku ku kvalite.“ Slovenské aktíva v očiach investorov v čase neistoty považované za rizikové, čo sa spolu s nízkou likviditou na finančných trhoch prejavilo aj v nízkom záujme investorov o slovenské dlhopisy.
8 Sekuritizácia je proces premeny nelikvidných finančných aktív na obchodovateľné nástroje kapitálového trhu a predstavuje združovanie jednotlivých štrukturovaných aktív (úverov, pohľadávok, CP) do balíka, ktorý je postúpený tretej osobe. Na balík, vytvorený z podkladových aktív, emitované CP kryté peňažnými príjmami z aktív portfólia.
Vývoj základnej úrokovej sadzby NBS, FED, ECB
Vývoj na akciových trhoch
Zdroj: NBS, FED, ECB
Pozn. pravá os S&P 500 Zdroj: REUTERS
0,0%2,0%4,0%6,0%8,0%10,0%12,0%14,0%I.93I.94I.95I.96I.97I.98I.99I.00I.01I.02I.03I.04I.05I.06I.07I.08NBSFEDECB
1000120014001600180020003.1.200519.4.20054.8.200522.11.20058.3.200626.6.200612.10.200631.1.200721.5.20075.9.200720.12.200711.4.20082700300033003600390042004500PXS&P 500DJ Euro Stoxx 50
46
3.2. Ekonomický vývoj v USA a eurozóne
Ekonomický vývoj v USA bol jednoznačne pod vplyvom hypotekárnej krízy, keď sa spomaľoval ekonomický rast a objavila hrozba pádu do recesie. Rast reálneho HDP sa zmiernil z 2,9 % (2006) na 2,2 % (2007), pričom v poslednom kvartáli 2007 bol rast iba 0,1 %. Naplno sa tak začali prejavovať problémy súvisiace s hypotekárnou krízou, pričom za poklesom stálo hlavne zníženie produkcie v stavebníctve. Problémom v USA začína byť aj rastúca inflácia, ktorá v marci 2008 dosiahla hodnotu 4,0 %. Popri globálnych faktoroch (rast cien potravín a ropných produktov) stálo za nárastom aj prudké oslabovanie dolára, ktoré zvyšuje ceny importov. Kurz USD/EUR sa pod vplyvom neistého vývoja v USA a poklesu úrokových sadzieb FED-u dostal začiatkom roka 2008 k hranici 1,6 USD/EUR. Na hroziace riziko recesie reagovala americká centrálna banka FED bezprecedentnými zníženiami základnej úrokovej sadzby (tzv. federal funds target rate). Od septembra 2007 do apríla 2008 FED znížil sadzby sedemkrát, dokopy až o 3,25 p.b. (z 5,25 % na 2,00 %).
Rast reálneho HDP v eurozóne dosiahol 2,6 % v roku 2007 s miernym spomalením z úrovne 2,7 % v roku 2006. Pozitívny bol aj rast zamestnanosti, ktorý dosiahol 1,6 % v roku 2007, čím sa ešte zvýšil rast 1,4 % z roku 2006. Takisto poklesla aj miera nezamestnanosti, a to na úroveň 7,4 % v roku 2007 z 8,2 % v roku 2006. Zdá sa, že hypotekárna kríza a súvisiaci rast úverových defaultov sa eurozóny priamo netýka, problém však môže predstavovať angažovanosť európskych investorov na sekuritizovaných aktívach a oslabenie rastu eurózony v dôsledku poklesu zahraničného dopytu (najmä z USA). Väčším problémom ako ekonomický rast sa v súčasnosti javí inflácia, ktorá v marci 2008 dosiahla medziročne 3,6 %, čo je výrazne nad cieľom ECB, ktorý je „pod ale blízko 2 %“. ECB tak nateraz nenasledovala FED pri znižovaní sadzieb a ponechala základnú sadzbu nezmenenú od júna 2007 na úrovni 4,0 %.
3.3. Vývoj na slovenskom dlhopisovom trhu
Vydávanie štátnych dlhopisov v celom druhom polroku 2007 a podobne aj v roku 2008 ovplyvnila globálna kríza na svetových finančných trhoch. Z dôvodu narastajúcej nervozity a nedôvery investorov sa počas septembra roku 2007 na sekundárnom kapitálovom trhu takmer prestali obchodovať dlhopisy krajín strednej a východnej Európy (SVE). Napriek násobnému zväčšeniu obchodnej marže (kúpa predaj) na paneurópskom burzovom trhu MTS bolo uskutočnených len niekoľko obchodov. V kótovaní dlhopisov krajín
Reálny rast HDP v USA (zmena oproti predošlému štvrťroku)
Vývoj výmenného kurzu USD/EUR
Zdroj: OECD
Zdroj: REUTERS
1,151,201,251,301,351,401,451,501,551,603.1.200518.4.20051.8.200514.11.200527.2.200612.6.200625.9.20068.1.200723.4.20076.8.200719.11.20073.3.2008
0,0%0,2%0,4%0,6%0,8%1,0%1,2%1,4%1,6%2005/12005/22005/32005/42006/12006/22006/32006/42007/12007/22007/32007/4
47
SVE došlo na všetkých trhoch k značnému útlmu až k dočasnému pozastaveniu.
Uvedený vývoj, ktorý sa globálne prejavoval na všetkých trhoch, spolu s nedostatkom likvidity na peňažnom trhu viedol k nárastu rizikovej prirážky vo všetkých segmentoch finančného trhu. Nárast sa najviac prejavil na medzibankovom peňažnom trhu a len v menšej miere pri rizikovej prirážke vládnych cenných papieroch a dlhopisoch podnikovej sféry. Napriek tomu je potrebné konštatovať, že aj emitenti s rovnakým ratingom majú v súčasných podmienkach na trhoch rôznu rizikovú prirážku. Príkladom všetky krajiny EU, ktorých riziková prirážka voči nemeckým dlhopisom (bundom) narástla z hodnôt v rozsahu 0,01 % p. a. až 0,05 % p. a. na hodnoty 0,20 % p. a. až 0,70 % p. a.
Výnosnosť štátnych 10 ročných dlhopisov SK, DE, CZ
Vývoj spreadov 10 ročných štátnych dlhopisov SR
Zdroj: MF SR, NBS, Reuters
Zdroj: NBS, Reuters
Pozn. kladné hodnoty znamenajú vyššiu výnosnosť dlhopisov SR
Nárast nedôvery investorov sa prejavil aj na primárnom trhu. Krajiny SVE zrušili alebo odložili emisie zahraničných dlhopisov. Emitované boli len dlhopisy krajín, ktoré súrne potrebovali finančné zdroje na pokrytie svojich aktuálnych potrieb (splatné záväzky). Taktiež proces prípravy a realizácie emisie bol v porovnaní s minulosťou prispôsobený zmeneným podmienkam. Nálada investorov sa v súčasnosti mení pomerne rýchlo (v závislosti od aktuálnych informácií), a preto je nevyhnutné pri realizácií emisie eurobondov veľmi pružne reagovať.
Podmienkam na peňažnom a kapitálovom trhu zmeneným v dôsledku krízy bola prispôsobená aj emisná politika. Priaznivé podmienky na vydávanie domácich štátnych dlhopisov ARDAL využila najmä v prvom polroku 2007. Naopak, v druhom polroku 2007 z dôvodu nepriaznivých úrokových sadzieb, požadovaných prirážok voči sekundárnemu trhu a v neposlednom rade aj nedostatočnému dopytu boli akceptované len minimálne množstvá v jednotlivých aukciách. Z týchto dôvodov neboli v roku 2007 emitované dlhopisy v množstve predpokladanom pri zostavovaní rozpočtu. V roku 2007 bolo plánované vydanie dlhopisov v účtovnej hodnote 3,59 mld. eur a skutočne vydaných bolo 3,28 mld. eur (obidva údaje vrátane emisie eurobondu).
Z dôvodu krízy pretrvávajúcej na finančných trhoch aj v prvom kvartáli roku 2008, nebol emitovaný slovenský Eurobond ako bolo pôvodne plánované. Taktiež, podobne ako v druhom polroku 2007, v dôsledku nízkeho záujmu investorov na domácom kapitálovom trhu domáce dlhopisy nie predávané v plánovanom množstve. Do polovice mája roku
3,03,54,04,55,05,56,06,57,07,58,020012002200320042005200620072008SlovenskoČeská republikaNemecko
-0,50,00,51,01,52,02,53,03,54,020012002200320042005200620072008Česká republikaNemecko
48
2008 bolo plánované vydanie dlhopisov v účtovnej hodnote 2,25 mld. eur a skutočne vydaných bolo 0,65 mld. eur (údaje vrátane plánovanej emisie eurobondu).
Slovensko v roku 2009 prijme euro za domácu menu, a preto v rámci konvergencie úrokové sadzby na Slovensku takmer kopírujú úrokové sadzby eurozóny.
Zdroje z vydaných dlhopisov v roku 2007 podľa mesiacov (mld. eur)
Zdroj: ARDAL
4.Vplyv vstupu Slovenska do eurozóny v roku 2009 na riadenie dlhu a likvidity
EK vo svojej Konvergenčnej správe o SR, ktorú zverejnila 7. 5. 2008, konštatuje, že SR splnila všetky nutné podmienky pre prijatie eura na udržateľnej úrovni. Počnúc 1. 1. 2009 euro vystrieda slovenskú korunu a týmto sa SR stane úplným členom Hospodárskej a menovej únie.
Dopyt investorov pri aukciách slovenských štátnych dlhopisov vydávaných na domácom trhu zaznamenáva medziročne klesajúci trend. Pre porovnanie v roku 2004 dopyt dosahoval približne 7,3 mld. eur, v roku 2006 dopyt predstavoval hodnotu 3,3 mld. eur. Výnimkou je rok 2007, kedy dopyt v aukciách slovenských štátnych dlhopisov bol 5,3 mld. eur; bol však zaznamenaný v dôsledku účasti zahraničnej investičnej banky na aukciách. Na základe uvedeného vývoja sa ani v roku 2008 nepredpokladá väčší dopyt (do 2,7 mld. eur).
Pri čoraz menšom záujme domácich investorov je potrebné prilákať investorov z celej Európy. To je možné po prijatí eura za domácu menu cez niekoľko aktívnych zahraničných bankových inštitúcií, ktoré budú primárnymi dealermi Slovenska, tak ako je to takmer vo všetkých krajinách EMU.
Vstup Slovenska do eurozóny prináša so sebou nielen potrebu redenominácie štátneho dlhu, ale aj prípravy na odlišné podmienky na kapitálovom trhu EMU oproti podmienkam na kapitálovom trhu Slovenska. Na splnenie nových úloh bude potrebné, aby sa ARDAL ako obchodník s cennými papiermi stal aktívnym na sekundárnom kapitálovom trhu v oblasti „last resort lending“ podobne ako to vykonávajú Agentúry pre riadenie dlhu krajín EMU. Rozšírenie aktivít bude potrebné aj na primárnom kapitálovom trhu, najmä v organizovaní spätného nákupu a výmeny dlhopisov. Uvedené činnosti môže ARDAL zabezpečiť len ako aktívny člen Centrálneho depozitára cenných papierov (ďalej CDCP), Burzy cenných papierov v Bratislave (ďalej BCPB) a ďalších podobných inštitúcií prítomných na slovenskom kapitálovom trhu (Euroclear, MTS ...)
Vstup Slovenskej republiky do eurozóny prinesie významné zmeny vo fungovaní domáceho bankového sektora, ktoré ovplyvnia riadenie likvidity. Je pravdepodobné, že kompetencie v súvislosti s operáciami na finančných trhoch budú domáce banky postupne presúvať do materských bánk, čiže mimo územia Slovenska.
0,00,20,40,60,81,01,21,4JanFebMarAprMájJúnJúlAugSepOktNovDec
49
Domáce banky tak prestanú byť kľúčovým partnerom štátu pre operácie na peňažnom trhu a ťažisko sa presunie na zahraničné finančné inštitúcie. Rovnaká situácia nastane aj pri umiestňovaní štátnych cenných papierov. Štát bude musieť týmto zmeneným podmienkam prispôsobiť svoju emisnú a obchodnú politiku.
Vstupom Slovenskej republiky do eurozóny sa budú štandardizovať podmienky pre riadenie dlhu a likvidity. Veľkosť trhu EMU bude eliminovať deformácie trhových podmienok, ktoré prevládali na slovenskom finančnom trhu. Vzhľadom k relatívne malému štátnemu dlhu, ktorý bude potrebné refinancovať na veľkom trhu EMÚ, bude mimoriadne dôležitá kvalitná komunikačná stratégia a prezentácia Slovenska zahraničným investorom.
Na druhej strane vstup do eurozóny otvorí možnosti obchodovať aj s dlhovými agentúrami v ostatných krajinách eurozóny, čím sa v značnej miere bude eliminovať kreditné riziko. Ďalšou závažnou zmenou bude potreba využívania hlavne úrokových derivátov na dolaďovanie parametrov dlhu. Rovnako sa otvorí možnosť využívať typy derivátov, ktoré vzhľadom k podmienkam na slovenskom trhu doteraz štát nemohol využívať.
Zavedenie eura v Slovenskej republike prinesie ďalšiu zmenu týkajúcu sa vydávania štátnych pokladničných poukážok (ďalej ŠPP). V súčasnosti štát emituje ŠPP do vlastného portfólia a využíva ich iba na krátkodobé obchody typu predaj a spätný nákup, ktoré slúžia na krátkodobé preklenutie nedostatku likvidity. Takto emitované ŠPP by však po 1. januári 2009 nespĺňali kritériá akceptovateľných aktív v operáciách menovej politiky ECB.
Otázka akceptovateľnosti ŠPP pre ECB je dôležitá vzhľadom k tomu, že na rozdiel od dnešnej situácie, keď NBS sterilizuje slovenský bankový sektor, bankový sektor HMÚ je v opačnej pozícii a ECB refinancuje komerčné banky. Ako kolaterál (zábezpeka) sa využívajú aj obchodovateľné aktíva, medzi nimi aj štátne cenné papiere, ktoré spĺňajú kritériá ECB.
Preto je potrebné zmeniť emisnú politiku pri ŠPP tak, aby spĺňali kritériá akceptovateľnosti pre ECB. V opačnom prípade bude štát zbavený možnosti používať ŠPP ako jeden zo štandardných dlhových nástrojov. ŠPP nebudú vydávané do vlastného portfólia, ale štandardne predávané aukčným spôsobom bankám. ŠPP budú registrované v CDCP a budú obchodované na regulovanom trhu schválenom ECB, t.j. na BČPB.
5.Odporúčania pre stratégiu riadenia štátneho dlhu v rokoch 2008 až 2010
Zo skúseností riadenia štátneho dlhu v roku 2007 vyplýva, že zámery, ciele a parametre v Stratégii riadenia štátneho dlhu 2007 2010 boli nastavené správne a pre obdobie rokov 2008 2010 nie je potrebné v spôsobe riadenia štátneho dlhu nič podstatné meniť. Prioritou nasledujúceho obdobia bude príprava a samotná realizácia konverzie štátneho dlhu do meny euro a internacionalizácia krytia štátneho dlhu SR. Trvalou prioritou však zostane bezproblémové refinancovanie štátneho dlhu a zabezpečenie primeranej likvidity štátu. Dôraz bude kladený, tak ako v predchádzajúcich rokoch, na minimalizáciu, resp. optimalizáciu výdavkov dlhovej služby štátu pri zachovaní akceptovateľnej miery rizika.
Riadenie štátneho dlhu sa v rokoch 2008 2010 zameria okrem hlavných priorít schválených v „Stratégii riadenia štátneho dlhu 2007 2010“ na nasledujúce strategické úlohy:
Redenomináciu štátneho dlhu Slovenska z Sk na euro a v čo najväčšej miere zabezpečenie harmonizácie procesov a inštrumentov so štandardami kapitálového trhu EMÚ.
Dolaďovanie parametrov štátneho dlhu prostredníctvom trhových nástrojov vrátane finančných derivátov.
Vytvorenie systému primárnych dealerov Slovenskej republiky s povinnosťami a právami podľa štandardov krajín HMÚ.
50
V maximálne možnej miere efektívne využívanie finančných zdrojov verejného sektora sústredených v Štátnej pokladnici na dočasné krytie finančných potrieb štátu.
Vydávanie najmenej jednej benchmarkovej zahraničnej emisie so splatnosťou minimálne 5 rokov s celkovou nominálnou hodnotou najmenej 1 mld. eur.
Vybudovanie systému na predaj štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo na primárnom trhu; uskutočnenie v prípade vhodných trhových podmienok najmenej jednej emisie dlhopisov pre obyvateľstvo.
Analyzovanie možností alternatívneho financovania štátneho dlhu mimo eurozóny a v prípade vhodnosti podmienok vydanie zahraničnej emisie mimo eurozóny.
Napĺňanie aktualizovanej stratégie spolu s plnením ostatných strategických úloh umožní plynulý a bezproblémový prechod na spoločnú menu euro v oblasti riadenia štátneho dlhu v roku 2009 a vytvorí podmienky pre ďalšiu postupnú internacionalizáciu krytia štátneho dlhu v podmienkach HMÚ v ďalších rokoch. Splnenie ukazovateľov štátneho dlhu a dodržanie stratégie podporí potrebnú rozpočtovú stabilitu v oblasti výdavkov štátneho dlhu a v prípade výrazného rastu trhových úrokových sadzieb zabezpečí ich oneskorené a postupné premietnutie do výdavkov štátneho rozpočtu.