Predkladacia správa

Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 vychádza z programového vyhlásenia vlády, fiškálneho rámca Rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 a z poslednej aktualizácie Konvergenčného programu Slovenska. Zároveň nadväzuje na schválené východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, ktoré stanovili ciele v podobe salda verejnej správy pri zohľadnení odporúčania Európskej rady a vytvorení priestoru pre realizáciu politických priorít vlády. Vláda SR si vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády SR, obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády SR, bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií pri dôslednom dodržiavaní maastrichtských kritérií a záväzkov SR vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu.

Z dôvodu pokračujúcej snahy o konsolidáciu verejných financií dochádza v porovnaní s Rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 k pozitívnej úprave už schválenej výšky schodku rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky. V roku 2009 sa schodok navrhuje na úrovni 1,7 % HDP, v roku 2010 na úrovni 0,8 % HDP a v roku 2011 sa predpokladá vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Zníženie schodku je reakciou na odporúčania Európskej komisie použiť nadpríjmy rozpočtu na ďalšie znižovanie schodku, čo je veľmi dôležité nielen z hľadiska vstupu krajiny do eurozóny od 1. 1. 2009, ale aj pre zdravý vývoj verejných financií v nasledujúcich rokoch. SR týmto krokom rovnako prezentuje svoju snahu plniť záväzky vyplývajúce z nového znenia Paktu stability a rastu.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 je zostavený na aktuálnej prognóze makroekonomického vývoja do roku 2011, ktorá potvrdzuje pozitívny vývoj ekonomiky, trendy a charakter strednodobého vývoja, ktoré sa predpokladali pri tvorbe viacročného rozpočtu na roky 2008 až 2010, a ktoré boli prezentované aj pri aktualizácii Konvergenčného programu SR do roku 2010. Podľa aktualizovanej prognózy sa naďalej očakáva dynamický rast hospodárstva, ktorý v najbližších troch rokoch bude dosahovať úroveň v priemere 6,1 % ročne v stálych cenách, inflácia sa bude pohybovať v intervale 3,3 % – 3,9 % a priemerná evidovaná miera nezamestnanosti poklesne pod 9 %. Prognózy ministerstva financií sú realistické aj podľa Výboru pre makroekonomické prognózovanie. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a je udržateľný. Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj na zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov prostredníctvom rastu reálnych miezd, ktorý sa v nasledujúcich rokoch bude pohybovať na úrovni okolo 4,8 % a spotreba domácností vzrastie o 5,5 – 6,1 %.

Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 % HDP klesne do konca roku 2011 na úroveň 25,2 %. Je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a naopak klesajúci schodok, verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií.

Ministerstvo financií sa pri príprave návrhov rozpočtov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu venovalo analýze efektívnosti konkrétnych výdavkových politík jednotlivých rezortov. Ako nástroj slúžilo najmä monitorovanie a hodnotenie plnenia cieľov programového rozpočtovania vo vzťahu k záväzkom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády.

Predložený návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje aj krytie pripravovaných legislatívnych zmien v sociálnej oblasti, ktorých cieľom je zlepšenie sociálnej situácie jednotlivých skupín obyvateľstva.

V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 sa nepredpokladá žiadna

privatizácia.

1. Vývoj makroekonomického prostredia

1.1. Charakteristika vývoja ekonomiky v roku 2008

Výkonnosť ekonomiky SR dosahuje aj v roku 2008 vysoké, ale miernejšie tempá reálneho rastu oproti celkovej dynamike za rok 2007. Na základe posledného vývoja ekonomiky SR a predpokladov o vývoji vnútorných a vonkajších podmienok sa naďalej očakáva, že silný rast bude udržateľný a neprinesie vážnejšie riziká pre makroekonomickú stabilitu tak v roku 2008, ako aj v strednodobom horizonte.

Podľa aktuálnych predikcií sa spomalí rast celkového HDP v roku 2008 na úroveň 7,7 % (z 10,4 % v roku 2007), a to vplyvom domáceho aj zahraničného dopytu. Reálna súkromná spotreba zostáva na vysokých hodnotách v dôsledku rastu reálnych aj nominálnych miezd a tiež zamestnanosti. K reálnemu rastu HDP pozitívne prispieva aj čistý zahraničný dopyt podporovaný výrobou v automobilovom, ale aj v elektrotechnickom priemysle, avšak v menšej miere ako v roku 2007. Miera inflácie a saldo bežného účtu platobnej bilancie, t. j. indikátory ekonomickej rovnováhy, sa mierne zhoršili, avšak nie sú signálom vážnejšieho rizika prehrievania ekonomiky, pretože sú spôsobené vplyvmi vonkajšieho prostredia. Výkon ekonomiky je len mierne nad potenciálnym produktom a postupne sa bude v ďalších rokoch približovať k tejto rovnovážnej úrovni. Saldo bežného účtu v roku 2008 odráža zvýšenie deficitu obchodnej bilancie. Miera inflácie sa v roku 2008 zvyšuje najmä v dôsledku globálnych vplyvov – z titulu vyšších než očakávaných svetových cien ropy a potravín.

V porovnaní s makroekonomickým rámcom rozpočtu pre rok 2008 došlo k zvýšeniu

odhadu rastu HDP na rok 2008. Z hľadiska štruktúry dopytu, zvýšenému rastu HDP korešponduje vyššia dynamika súkromnej spotreby. Vyššia spotreba odráža rýchlejší než očakávaný rast mzdovej bázy v dôsledku silnejšieho rastu reálnych aj nominálnych miezd a tiež zamestnanosti. Oproti minuloročnému rámcu sa v dôsledku dynamickejšej spotreby a tiež dovozov do elektrotechnického priemyslu zvýšili prognózované hodnoty importu, a v menšej miere aj prognózy exportu. Tento fakt spôsobil mierne zníženie príspevku čistého zahraničného dopytu k HDP a následne aj spomenuté zhoršenie bežného účtu platobnej bilancie oproti očakávaniam v čase tvorby rozpočtu na rok 2008. Nižšie sú aj prognózy tvorby hrubého fixného kapitálu, ktoré odrážajú skutočný vývoj investícií vykazovaný v priebehu roka 2008. Oproti predchádzajúcej prognóze sa v dôsledku reakcie niektorých spotrebiteľských sektorov na globálny rast potravín a ropy, ako aj potreby premietnuť aktuálny vývoj do regulovaných cien energií, zvýšila prognóza inflácie, čo ovplyvnilo aj rast deflátorov a nominálnych hodnôt makroekonomických indikátorov.

Aktualizácia prognóz na rok 2008

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2008

Aktuálny odhad

Rozdiel v p.b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

6,8

7,7

0,9

Hrubý domáci produkt v bežných cenách – mld. eur

66,0061

68,4625

2,4563

Konečná spotreba domácností, reálny rast

6,0

7,0

1,0

Konečná spotreba domácností, nominálny rast

8,2

11,7

3,5

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

4,5

4,7

0,2

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

6,6

9,3

2,7

Rast zamestnanosti (štatistické zisťovanie)

1,6

2,5

0,9

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

2,0

4,4

2,4

Bilancia bežného účtu, podiel na HDP

-2,6

-5,0

-2,4

Zdroj: MF SR

1.2. Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu na roky 2009 až 2011

Aktuálna prognóza makroekonomického vývoja do roku 2011 je postavená na odhadoch vývoja v roku 2008 a predpokladoch o vnútorných a vonkajších podmienkach ekonomiky SR v strednodobom horizonte. Aktualizácia opäť prináša pozitívne očakávania o vývoji ekonomiky SR, a to i napriek tomu, že zohľadňuje aktuálny a negatívny vývoj globálnych faktorov. Ide hlavne o rast cien energetických surovín a potravín, vplyv finančnej krízy a prognózovaný slabší vývoj ekonomík dôležitých obchodných partnerov SR. Navyše sa k týmto faktorom radí aj doznievajúci, avšak stále pomerne vysoký vplyv zahraničných investorov na rast a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. V dôsledku postupnej finalizácie silného procesu etablovania alebo rozširovania výrob na Slovensku sa dynamika investícií, produkcie, exportu a celkového výkonu ekonomiky oproti historicky jedinečným hodnotám z roku 2007, resp. 2006 postupne spomalí.

Za zásadný zlom v slovenskej ekonomike možno považovať skutočnosť, že SR bola v roku 2008 oficiálne hodnotená v európskych štruktúrach ako krajina, ktorá je v dostatočnej miere pripravená na vstup do eurozóny a na prijatie eura k 1. 1. 2009. SR oficiálne splnila všetky podmienky pre prijatie eura na udržateľnej úrovni a 8. júl 2008 sa stal dátumom vyhlásenia konverzného kurzu pre slovenskú korunu zo strany Rady EÚ. V januári 2009 sa tak všetky hodnotové vyjadrenia v SKK pretransformujú cez konverzný kurz do jednotnej európskej meny euro a následne SR a jej ekonomika bude fungovať v nových podmienkach jednotného trhu a jednotnej menovej politiky eurozóny. Preto jedným z hlavných predpokladov prognózy je účinné napĺňanie hlavných zámerov celkovej hospodárskej politiky vlády na podporu úspešného členstva SR v nových podmienkach eurozóny a pokračujúceho stabilného procesu celkovej konvergencie SR k rozvinutým krajinám.

Ďalšie nové skutočnosti, významné pre aktualizáciu prognózy, prinieslo zhoršenie predpokladov o vývoji vonkajšieho prostredia. Vývoj globálnej ekonomiky v roku 2007 a 2008 bol narušený turbulenciami na finančných trhoch spôsobenými hypotekárnou krízou v USA. Najviac postihnutými krízou sú Spojené štáty americké, kde by sa mal hospodársky rast v roku 2008 spomaliť na 0,9 % (z 2,1 % v roku 2007), pričom eurozóna by mala dosiahnuť rast 1,3 % (na rozdiel od 2,6 % v roku 2007). Podľa národných prognóz a prognóz zahraničných autorít sa očakáva, že hospodársky rast eurozóny by v priemere za obdobie 2009 až 2011 mohol dosiahnuť 1,8 %, rast USA 2,1 %, Japonska 1,3 % a rast našich najbližších susedov by mohol byť v Českej republike 5,0 %, v Poľsku 4,2 % a v Maďarsku 3,2 % 1. Napriek tomu, že aktuálne vyhliadky vonkajšieho prostredia a z nich vyplývajúce riziká sa zhoršili, nateraz sa neočakáva ich výrazný vplyv na ekonomiku Slovenska. Zvyšuje sa vplyv rýchlo rozvíjajúcich sa ekonomík Číny a Indie na svetovú ekonomiku. Zároveň takmer dvojciferný ekonomický rast týchto krajín pôsobí v smere zvyšovania dopytu po komoditách na svetových trhoch a ich cien, najmä energetických surovín. Očakávame, že napriek súčasnému znižovaniu sa ceny ropy budú v rokoch 2009 až 2011 pohybovať na relatívne vysokej úrovni okolo 117 USD/bl.

Domáce pozitívne očakávania ekonomického vývoja prechodne slabnú najmä pod vplyvom vonkajšieho prostredia (indikátory ekonomickej dôvery v eurozóne dosahujú rekordné minimá), ale aj vplyvom istej miery krátkodobých obáv z nových nepoznaných podmienok po vstupe SR do eurozóny a vplyvom doznievajúcej dynamiky aktivít veľkých zahraničných investorov. Klesajúcu tendenciu má predovšetkým dôvera v priemysle v dôsledku poklesu dopytu po priemyselných výrobkoch a neistého vývoja vonkajšieho prostredia.

Strednodobé ciele makroekonomickej politiky sú konzistentné so záväzkami SR

1 Ministerstvo financií SR vychádza z krátkodobých prognóz Európskej komisie, strednodobých prognóz OECD a národných prognóz; pri prognózach Českej republiky sa odvoláva na aktualizovanú národnú prognózu MF ČR.

vyplývajúcimi z členstva v HMÚ. V dôsledku absentujúceho vplyvu nástrojov národnej menovej politiky budú mať oveľa väčší význam fiškálna a štrukturálna politika. V prípade fiškálnej politiky sú ciele jasne deklarované fiškálnou konsolidáciou konkretizovanou vo viacročnom rozpočte verejnej správy. V podmienkach vysokého rastu ekonomiky SR a vstupu SR do eurozóny v období globálneho inflačného rizika vláda SR zvyšuje pre nastávajúce obdobie ambicióznosť svojich cieľov vo fiškálnej konsolidácii. Postupuje tak v súlade s odporúčaniami EK pri hodnotení poslednej aktualizácie Konvergenčného programu SR. Predpokladom prognózy je preto dôsledné plnenie vládou deklarovaných cieľov - lepšie využiť vysoký ekonomický rast na urýchlenie konsolidácie verejných financií, a v prípade potreby, napr. pri vyšších inflačných tlakoch, opäť flexibilne sprísniť fiškálnu politiku. Okrem toho sa predpokladá, že fiškálne ciele vláda podporí účinným dolaďovaním štrukturálnych reforiem a politík v súlade s Modernizačným programom Slovensko 21 a Národným programom reforiem SR.

Za daných predpokladov bude ekonomika SR naďalej rásť vysokým tempom na udržateľnej úrovni, pričom dynamika sa bude postupne zmierňovať. Očakávané tempá rastu sú však vyššie ako v makroekonomických rámcoch pre rozpočet 2008 až 2010, reflektujú hlavne dynamickejší vývoj v roku 2008. Z hľadiska štruktúry dopytu zvýšenie odhadov rastu sa týka hlavne reálnej súkromnej spotreby (nominálne a reálne) v dôsledku vyššieho rastu mzdovej bázy v priebehu celého sledovaného obdobia, ktorý je odrazom silnejšieho rastu reálnej aj nominálnej mzdy a tiež zamestnanosti. Zatiaľ čo rast zamestnanosti si zachováva doteraz predpokladaný priebeh spomaľovania a pravdepodobne dosiahne rovnovážnu úroveň v roku 2011, rast reálnych miezd sa podľa aktuálnych očakávaní na rozdiel od pôvodných prognóz v strednodobom horizonte nespomalí. Odráža predpoklad silnejšej reálnej konvergencie a zužovania rozpätia medzi previsom rastu reálnej produktivity práce nad rastom priemernej mzdy, avšak pri zachovaní mzdovej disciplíny.

Na druhej strane, prognóza inflácie bola oproti predpokladom rozpočtu výrazne posunutá smerom nahor. Príčinou sú hlavne externé globálne faktory – prudký rast svetových cien energetických surovín a potravín. Avšak už počas roka 2009 by sa malo tempo rastu cien zmierniť v dôsledku utlmenia nepriaznivej situácie na trhu s ropou a potravinami. V roku 2010 očakávame ďalšie zmiernenie inflácie spôsobené ukončením vplyvu niektorých jednorazových negatívnych efektov (zvýšenie spotrebnej dane na cigarety v rámci harmonizácie s minimálnymi sadzbami v EÚ a zavedenie eura). Po roku 2010 sa očakáva zvýšenie inflácie z titulu rýchlejšej cenovej konvergencie Slovenska k cenovej úrovni EÚ pri absencii kurzového kanála. Deficit bežného účtu, aj keď si zachováva doteraz očakávaný pozitívny trend, sa bude znižovať o čosi pomalšie. Odrážať bude silnejší rast spotreby s mierne vyššími tlakmi na dovozy a tiež menej priaznivé vonkajšie podmienky pre export SR.

Aktualizovaná prognóza do roku 2011 vo väčšine ukazovateľov (výnimkou je hlavne miera inflácie) potvrdzuje základné trendy a charakter strednodobého vývoja, ktoré sa predpokladali pri tvorbe viacročného rozpočtu na roky 2008 až 2010 a ktoré sa prezentovali aj pri aktualizácii konvergenčného programu SR do roku 2010 (november 2007), a to:

▪zmierňujúci sa, ale stále vysoký rast HDP, ktorý neohrozuje rovnovážny vývoj ekonomiky; v rokoch 2008 až 2010 možno očakávať výkon ekonomiky mierne nad úrovňou potenciálneho produktu, v strednodobom horizonte sa produkčná medzera uzatvorí;

▪rast založený na zmenách kvalitatívneho charakteru – na zvyšovaní celkovej produktivity výrobných faktorov a konkurencieschopnosti, najmä vplyvom pôsobenia doznievajúcich PZI, ako aj implementáciou štrukturálnych politík a akčných plánov v súlade s Národným programom reforiem a Modernizačným programom Slovensko 21;

▪rast stimulovaný nielen domácim dopytom (spotrebou a investíciami) ale aj zahraničným dopytom, s kladným reálnym príspevkom čistého zahraničného dopytu

v celom prognózovanom období;

▪rast priemernej reálnej mzdy približujúci sa k rastu reálnej produktivity práce, ktorej dosiahnutie predpokladáme v roku 2011 a s tým súvisiaci zvyšujúci sa rast životnej úrovne;

▪postupné zlepšovanie bilancie bežného účtu v rokoch 2009 až 2011, najmä vplyvom výrazného zlepšovania v tovarovej bilancii;

▪rast štrukturálnej zamestnanosti korešpondujúci s tvorbou nových pracovných príležitostí, súvisiacich so zakladaním a rozširovaním výrob (predpokladaný pozitívny vplyv PZI);

▪ďalšie postupné znižovanie miery nezamestnanosti odrážajúce viacero faktorov, najmä vytváranie nových pracovných miest, ale aj vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva – nástup silnejších populačných ročníkov na trh práce a súčasné zvyšovanie efektívneho dôchodkového veku žien;

▪prílev fondov EÚ podporujúci investície a čiastočne aj súkromnú a vládnu spotrebu.

Medzi riziká prognózy patrí najmä vplyv vonkajšieho prostredia na ekonomiku SR. Ďalší rast svetových cien energetických surovín a potravín by mal nevyhnutne negatívny vplyv na infláciu SR. Slabší ekonomický rast hlavných obchodných partnerov vplyvom stále neistých dôsledkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku by sa mohol odraziť v nižšom raste exportu, ktorý je v súčasnosti hlavným faktorom rastu ekonomiky SR.

Očakávaný vývoj hlavných makroekonomických indikátorov je obsiahnutý v nasledujúcej tabuľke:

Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (september 2008)

Skutočnosť

Prognóza

P.č.

Ukazovateľ

m.j.

2007

2008

2009

2010

2011

HDP; v bežných cenách

mld. eur

61,4685

68,4625

74,8390

81,4579

88,5315

HDP; reálny rast

10,4

7,7

6,5

6,1

5,8

Konečná spotreba domácností; reálny rast

7,1

7,0

6,1

5,8

5,5

Konečná spotreba domácností; nominálny rast

9,9

11,7

10,0

9,3

Konečná spotreba verejnej správy; reálny rast

0,7

2,4

2,1

1,4

1,3

Tvorba hrubého fixného kapitálu; reálny rast

7,9

7,1

6,6

6,2

6,0

Export tovarov a služieb; reálny rast

16,0

10,9

8,5

7,8

7,1

Import tovarov a služieb; reálny rast

10,4

10,2

7,9

6,7

6,3

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast

7,2

9,3

8,8

8,6

8,7

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast

4,3

4,7

4,6

4,9

Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS

2,4

1,3

1,0

0,8

Priemerný rast zamestnanosti, podľa evid. počtu

2,5

1,3

1,0

0,8

Priemerný rast zamestnanosti, podľa ESA 95

2,1

2,4

1,3

1,0

0,8

Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS

11,0

9,9

9,4

9,1

8,7

Index spotrebiteľských cien; priemerný rast

2,8

4,4

4,0

3,5

3,6

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien; HICP

1,9

4,0

3,9

3,3

3,5

Index výrobných cien; priemerný rast

2,3

5,7

3,8

2,5

2,2

Bilancia bežného účtu; podiel na HDP

-5,3

-5,0

-2,9

-1,7

-0,8

Zdroj: MF SR

Vyjadrenia členov Výboru pre makroekonomické prognózovanie k prognózam MF SR

Prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná MF SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre makroekonomické prognózovanie, ktorého pätnáste zasadnutie sa konalo 12. septembra 2008. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru definitívnej prognózy MF SR. Strednodobá prognóza makroekonomického vývoja vypracovaná MF SR je väčšinou členov Výboru charakterizovaná ako realistická. SAV označila prognózu zo 67 % ako realistickú, 19 % optimistickú a 14 % konzervatívnu. ČSOB označila prognózu ako realistickú až mierne optimistickú.

NBS

Hodnotenie aktuálnej prognózy MF SR vychádza z jej porovnania s poslednou prognózou NBS (strednodobá predikcia P3Q-2008) a taktiež zohľadňuje aktuálny makroekonomický vývoj. Obe inštitúcie predpokladajú postupné spomaľovanie ekonomického rastu v celom strednodobom horizonte. Rovnako porovnateľný je aj vývoj spotrebiteľských cien v oboch prognózach. Z hľadiska trhu práce predpokladá prognóza MF SR ako aj prognóza NBS medziročné zlepšovanie jeho vývoja, t. j. pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti.

INFOSTAT

S realizovanými korekciami, ktoré boli dôsledkom diskusie na makrovýbore, sa stotožňujú. INFOSTAT preto hodnotí finálnu verziu septembrovej prognózy MF SR ako realistickú a vnútorne konzistentnú, s dodatkom, že odhad rastu konečnej spotreby verejnej správy považujú – vzhľadom na jej vývoj v 1. polroku 2008 – za konzervatívny.

ČSOB

Prognózu MF SR považujú za: „mierne optimistickú“ vzhľadom na to, že predikcia reálneho rastu HDP je mierne nad ich odhadom. Tento rozdiel však nie je markantný. Na druhej strane vnímajú riziká a pozorne sledujú náznaky slabšieho externého dopytu. Napriek tomu, že aktuálne prognózy nemenili, postupne vzniká riziko ich postupného posunu smerom dole v budúcnosti.

ING Bank

Hodnotí prognózu MF SR ako realistickú.

SLSP

Prognózu MF SR hodnotí ako realistickú. V nasledujúcich troch rokoch (2009 až 2011) očakávajú priemerný rast ekonomiky na úrovni 6,0 %, čo je takmer rovnaký odhad, s akým počíta MF SR. Na budúci rok odhadujú rast na úrovni 6 %, pričom odhad sprevádza viacero neistôt – prijatie eura, či spustenie projektov PPP predstavuje pre ich odhad pozitívne riziko, výraznejšie spomalenie eurozóny a nepriame dopady finančnej krízy naopak predstavujú riziká smerom nadol. Naďalej predpokladajú pozitívny vývoj na trhu práce – rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktoré prispejú k rastu spotreby domácností. V ich odhadoch zvýšili odhad inflácie, pričom najvýraznejšou neznámou ostáva rast regulovaných cien energií pre domácnosti, od ktorých sa odvíja aj prognózovanie nominálnych veličín.

TATRA BANKA

Prognózu MF SR považuje za realistickú. V roku 2008 predpokladá mierne pomalší rast spotreby domácnosti a vyšší rast spotreby vlády. Infláciu v roku 2009 očakáva na nižšej úrovni ako MF SR v dôsledku pôsobenia bázického efektu cien potravín a ropy. Naopak v rokoch 2010 až 2011 vidí riziko vyššej inflácie ako prognózuje MF SR. Počas celého prognózovaného horizontu očakáva vyšší príspevok čistého exportu na rast HDP prostredníctvom zlepšovania výmenných relácií.

VÚB

V porovnaní s predpoveďami VÚB banky vyznieva prognóza MF SR na roky 2009 až 2011 realisticky. Odhady vývoja jednotlivých makroekonomických indikátorov sú takmer vyrovnané s ich odhadmi. Faktom ale je, že pretrvávajúca neistota na svetových akciových trhoch a prehĺbenie globálnej úverovej krízy zrejme povedie k ďalšiemu spomaleniu rastu svetovej ekonomiky. Tým dodatočne vzrástli riziká aj pre rast slovenského hospodárstva.

Priemerná prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR

členov Výboru pre makroekonomické prognózovanie (okrem MF SR) a prognóza MF SR

2007

2008

2009

2010

2011

v %, ak nie je uvedené inak

Výbor

MFSR

Výbor

MFSR

Výbor

MFSR

Výbor

MFSR

Hrubý domáci produkt; reálny rast

10,4

7,7

6,7

6,5

6,2

6,1

5,5

5,8

Hrubý domáci produkt v bežných cenách; mld. eur

61,4685

68,6351

68,4625

75,4199

74,8390

82,0089

81,4579

88,8900

88,5315

Konečná spotreba domácností; reálny rast

7,1

6,8

7,0

6,2

6,1

5,8

5,3

5,5

Konečná spotreba domácností; nominálny rast

9,9

11,1

11,7

9,8

10,0

9,4

9,3

8,8

9,3

Priemerná mesačná mzda; reálny rast

4,3

4,6

4,7

4,2

4,6

4,4

4,9

4,1

4,9

Priemerná mesačná mzda; nominálny rast

7,2

9,1

9,3

8,2

8,8

8,3

8,6

8,1

8,7

Rast zamestnanosti; štatistické zisťovanie

2,4

2,3

2,5

1,3

1,0

0,9

0,8

Index spotrebiteľských cien; priemerný rast

2,8

4,5

4,4

3,9

4,0

3,7

3,5

3,9

3,6

Bilancia bežného účtu; podiel na HDP

-5,3

-4,4

-5,0

-3,3

-2,9

-2,4

-1,7

-2,1

-0,8

Zdroj: Výbor pre makroekonomické prognózovanie

2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011

2.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy

Základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády SR, obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády SR, je obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií pri dôslednom dodržiavaní maastrichtských kritérií a záväzkov SR vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 je zostavený na základe platných, resp. pripravovaných legislatívnych predpisov a vychádza z programového vyhlásenia vlády. Nadväzuje na schválené východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, ktoré stanovili ciele v podobe salda verejnej správy pri zohľadnení odporúčania Európskej rady a vytvorení priestoru pre realizáciu politických priorít vlády. Jeho súčasťou sú návrhy rozpočtov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktoré boli v súlade s pravidlami metodiky štatistického vykazovania ESA 95 v novembri 2007 zaradené medzi subjekty verejnej správy. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 je premietnutá aktualizácia makroekonomických ukazovateľov a príjmov.

Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 je zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2011. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95, vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia, je v roku 2009 rozpočtovaný na úrovni 1,7 % HDP a v roku 2010 na úrovni 0,8 % HDP.

Navrhovaný rozpočtový rámec teda jasne potvrdzuje, že vláda SR plní svoje predsavzatia z programového vyhlásenia vlády a uskutočňuje obozretnú rozpočtovú politiku s jasným cieľom neustále zvyšovať mieru konsolidácie a stability verejných financií.

2.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhovaný rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011 s plánovanými schodkami plní podmienky reformovaného Paktu stability a rastu.

(v mil. €)

2008

2009

2010

2011

Štátny rozpočet

-1 697,5

-1 671,4

-940,2

-359,5

Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu

154,8

399,1

288,6

359,5

Rozpočet VS spolu

-1 542,7

-1 272,3

-651,7

0,0

Podiel RVS v % na HDP

-2,3

-1,7

-0,8

0,0

HDP v b. c.

66 006

74 839

81 458

88 532

Očakávaný dopad II. piliera

-784,5

-742,7

-813,6

-892,6

Podiel dopadu II. piliera v % na HDP

-1,2

-1,0

Poznámka: Pri rozpočte VS znamienko (+) znamená prebytok, znamienko (-) schodok

V roku 2009 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 399,1 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Sociálnej poisťovni vo výške 166,2 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 90,6 mil. eur, Environmentálneho fondu na úrovni 82,3 mil. eur, Národného jadrového fondu na úrovni 70,2 mil. eur, zdravotných poisťovní na úrovni 22,3 mil. eur a verejných vysokých škôl na úrovni 3,8 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie vyšších územných celkov vo výške 38,5 mil. eur a Fondu národného majetku SR na úrovni 6,0 mil. eur. Mierne negatívny vplyv na hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy má schodkové hospodárenie Slovenskej televízie vo výške 846,0 tis. eur, ktoré je čiastočne kompenzované prebytkovým hospodárením Slovenského rozhlasu vo výške 186,0 tis. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú mierne pozitívny, resp. neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy.

Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy na roky 2010 a 2011 vykazuje prebytok a udrží sa na úrovni približne 288,6 resp. 359,5 mil. eur. Návrhy rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy tvoria prílohu č. 1 tohto materiálu.

Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 z vyššie uvedenej tabuľky je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.

Rámec štátneho rozpočtu

(v mil. €)

2008

2009

2010

2011

Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95

-1 696,2

-1 671,4

-940,2

-359,5

Modifikujúce faktory

-634,0

-784,7

-475,2

-225,6

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

-1 062,2

-886,7

-465,0

-134,0

Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

11 558,1

13 222,0

14 342,8

15 299,1

Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

12 620,3

14 108,7

14 807,8

15 433,1

Celkovú negatívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2009 tvorí predovšetkým negatívny vplyv salda rozpočtových operácií štátnych finančných aktív ovplyvnený transferom prostriedkov štátnych finančných aktív do Sociálnej poisťovne v objeme 477,1 mil. eur, ktoré slúžia na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia II. piliera dôchodkového sporenia. Negatívny vplyv na výšku modifikujúcich faktorov má aj časové rozlíšenie daňových príjmov v objeme 151,8 mil. eur, ako aj časové rozlíšenie platených úrokov štátneho dlhu, a to vo výške 101,2 mil. eur. Podobný stav modifikujúcich faktorov je aj v roku 2010 s tým rozdielom, že od roku 2010 bude mať časové rozlíšenie daňových príjmov pozitívny vplyv na schodok štátneho rozpočtu. K výraznej zmene hodnoty modifikujúcich faktorov dochádza v roku 2011. Po vyčerpaní prostriedkov štátnych finančných aktív určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy v priebehu roka 2010 sa predpokladá, že krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z dôvodu zavedenia II. piliera dôchodkového sporenia v roku 2011 bude v plnej výške zabezpečené z prostriedkov štátneho rozpočtu. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich

faktorov štátneho rozpočtu obsahuje časť 6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95.

Na základe stanovených parametrov fiškálneho rámca, hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a stanovenia rámca štátneho rozpočtu je možné definovať nasledujúce základné parametre vývoja verejných financií.

Rámec rozpočtu verejnej správy

(v mil. €; v metodike ESA 95 na konsolidovanej báze)

2008

2009

2010

2011

Príjmy verejnej správy

22 233,3

25 719,9

27 600,6

29 460,1

Príjmy verejnej správy (v % na HDP)

33,7

34,4

33,9

33,3

Výdavky verejnej správy

23 776,8

26 992,2

28 252,3

29 460,1

Výdavky verejnej správy (v % na HDP)

36,0

36,1

34,7

33,3

Schodok/prebytok verejnej správy

-1 542,7

-1 272,3

-651,7

0,0

Schodok verejnej správy (v % na HDP)

-2,3

-1,7

-0,8

0,0

2.3. Dlh verejnej správy

Podľa odhadov MF SR poklesne hrubý dlh verejnej správy2 medzi rokmi 2008 a 2011 z úrovne 28,7 % HDP na úroveň 25,2 % HDP. Verejný dlh je z 96 % tvorený štátnym dlhom a tento pomer sa výrazne nezmení ani v prognózovanom období. Zvyšok tvorí dlh ostatných subjektov verejnej správy.

Hrubý dlh verejnej správy (mil. eur)

2007

2008E

2009F

2010F

2011F

Hrubý dlh verejnej správy (mil. Sk)

18 053

19 673

21 138

22 134

22 341

- štátny dlh

17 335

18 789

20 180

21 092

21 226

z toho štátne záruky*

- dlh ostatných zložiek verejnej správy

717

884

957

1 042

1 115

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP)

29,4

28,7

28,2

27,2

25,2

Pozn.: * V priebehu roku 2007 boli všetky rizikové štátne záruky prevzaté do štátneho dlhu. Do budúcnosti sa neuvažuje s poskytovaním takýchto záruk.

Pokračujúca fiškálna konsolidácia a zdravý ekonomický rast sú dôležitými ekonomickými faktormi poklesu dlhu. Odhad výšky verejného dlhu na roky 2008 až 2011 však ovplyvňuje hlavne predpokladaný vývoj vo verejných financiách.

Vplyvy na zmenu hrubého dlhu verejnej správy (mil. eur)

2008E*

2009F

2010F

2011F

Saldo ŠR na hotovostnom princípe

886

887

465

134

2 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.

Úvery obcí, VÚC

167

Pokles výpožičiek zo Štátnej pokladnice (II. pilier dôch. systému)

568

505

446

Spolu (medziročná zmena hrubého dlhu VS)

1 621

1 465

996

207

Pozn.: Plusové položky zvyšujú verejný dlh k 31.12. príslušného roku, mínusové položky znižujú dlh.

* Údaje za rok 2008 sú aktualizované na základe Správy o makroekonomickom prostredí a vývoji verejných financií SR za I. polrok 2008 a predikcii

vývoja do konca roka

Vývoj dlhu verejnej správy bude ovplyvnený schodkom štátneho rozpočtu, prijatými úvermi obcí a VÚC a výpožičkami zo Štátnej pokladnice. V prognózovanom období sa predpokladá postupné znižovanie hotovostného schodku štátneho rozpočtu, čím dochádza aj k znižovaniu jeho negatívneho vplyvu na rast dlhu. V prípade úverov sa očakáva, že výška prijatých úverov obcí a VÚC presiahne splátky istín, čo znamená, že táto položka bude prispievať k nárastu dlhu.

Prognóza výšky dlhu verejnej správy na roky 2008 až 2011 je založená na predpoklade, že výška zdrojov používaných zo Štátnej pokladnice na krytie štátneho dlhu sa bude v prognózovanom období postupne znižovať o výšku plánovaného čerpania prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy (financovanie nákladov na dôchodkovú reformu je v roku 2010 čiastočne a v roku 2011 už v plnej miere zohľadnené v schodku štátneho rozpočtu). To znamená, že ARDAL bude musieť nahradiť tieto zdroje financovania štátneho dlhu emitovaním nových dlhopisov. V skutočnosti však tento vplyv môže byť odlišný, pretože zdroje v Štátnej pokladnici môžu byť ovplyvnené pozitívne alebo negatívne jednorazovými opatreniami.

Z hľadiska eliminácie potenciálnych rizík pre vývoj dlhu verejnej správy zohrá významnú úlohu vstup Slovenska do eurozóny k 1. 1. 2009. Keďže k 31. 12. 2007 bolo približne 27 % hrubého dlhu verejnej správy denominovaných v eurách, pričom tento dlh tvorí prevažnú časť dlhu v zahraničných menách (asi 98 %), výrazne sa týmto krokom obmedzí vplyv kurzových zmien na vývoj salda a dlhu verejnej správy. V nasledujúcom období preto bude potenciálne riziko vznikať najmä z vývoja úrokových sadzieb v eurozóne.

3. Rozpočtovanie príjmov štátneho rozpočtu

3.1. Rozpočtovanie daňových príjmov

Legislatívne predpoklady

Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti tohto dokumentu boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2009 až 2011. Prognózy vychádzajú z platnej legislatívy, ako aj z legislatívy, ktorej účinnosť sa predpokladá od 1. 1. 2009, resp. od 1. 12. 2008. Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 dochádza k zmene legislatívnych predpokladov pri dani z príjmov, pri dani z pridanej hodnoty a pri spotrebných daniach. Na výnosy daní budú mať vplyv aj novely zákonov súvisiace so zavedením meny euro od 1. 1. 2009.

Kvantifikácia dopadu legislatívnych zmien na rozpočet verejnej správy (ESA 95, tis. eur)

2008

2009

2010

2011

DOPAD NA DAŇOVÉ PRÍJMY VEREJNEJ SPRÁVY SPOLU*

-89 789

226 823

74 664

76 834

Daň z príjmov

-3 220

-11 651

-10 024

- DPFO zo závislej činnosti

-332

-8 465

-6 539

- DPFO z podnikania

-4 050

-4 348

-4 647

- DP vyberaná zrážkou

1 162

DPH

166

-9 195

7 502

7 967

Spotrebné dane

-168 990

148 344

-16 166

-16 929

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

79 035

90 894

94 979

95 820

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Vo všetkých tabuľkách a za všetky roky boli údaje prepočítané zo slovenských korún na eurá konverzným kurzom 1 euro = 30,1260 Sk.

Prognóza výnosov dane z príjmov zohľadňuje schválené novely zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú predovšetkým úpravy výpočtu základu dane u zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie a oslobodenia doktorandského štipendia od dane z príjmu a zavedenia zamestnaneckej prémie. Podľa zákona č. 653/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov si zamestnanci vykonávajúci zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky, budú môcť po odpočítaní zákonného poistného a zákonných príspevkov znížiť príjmy zo závislej činnosti o svoje úhrady za ďalšie vzdelávanie preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný Ministerstvom zdravotníctva SR (lekári a zubní lekári najviac 331,94 eur za rok, zdravotné sestry a pôrodné asistentky najviac 116,18 eur za rok). Zákon č. 621/2007 Z. z. ustanovil doktorandské štipendium za príjem, ktorý je oslobodený od dane z príjmu fyzických osôb.

Novela zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde upravila mechanizmus úpravy minimálnej mzdy, ktorá umožňuje vláde svojim nariadením stanoviť výšku minimálnej mzdy nad úrovňou vypočítanou pomocou medziročného rastu priemernej mzdy v roku T-2 (doteraz platné pravidlo používané v prípade nedohody sociálnych partnerov). V nadväznosti na prijatie tohto zákona sa do legislatívneho procesu pripravilo nariadenie vlády, ktoré stanovuje minimálnu mzdu v roku 2009 na úrovni 295,43 eur. V porovnaní s júnovým predpokladom, ktorý vychádzal z vtedy platného pravidla, minimálna mzda vzrastie o 6,97 eur. Z hľadiska medziročného rastu minimálna mzda vzrastie o 9,9 %, čo je v porovnaní s pôvodným predpokladom o raste priemernej mzdy (7,2 % v roku 2007) viac o 2,7 p. b. Vyššia úroveň minimálnej mzdy má viacero dopadov na výšku daňových príjmov. Keďže viac ako 80 % samostatne zárobkov činných osôb platí odvody z minimálnej mzdy, jej zvýšenie sa premietne aj do vyšších odvodov. Na druhej strane, vyššie odvody znižujú základ dane z príjmov z fyzických osôb z podnikania, čo sa prejaví na nižšom výnose dane v sume približne 4 050 tis. eur v roku 2009. Vyššia minimálna mzda bude mať vplyv aj na parametre zamestnaneckej prémie.

Podľa navrhovanej novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa od 1. 1. 2009 zavádza zamestnanecká prémia. Jej výška sa určí ako 19 % z tej časti nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá prevyšuje základ dane. Takto vypočítaná suma bude predstavovať nárok zamestnanca na doplatok zo strany štátu. Najvyššiu zamestnaneckú prémiu vo výške 70 eur/rok (v roku 2009) budú dostávať zamestnanci s príjmom v intervale od polovice minimálnej mzdy do minimálnej mzdy (295,43 eur v roku 2009) ak odpracujú 12 mesiacov. Zamestnanecká prémia sa prvýkrát vysporiada v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo podaním daňového priznania typu A v roku 2010 za zdaňovacie obdobie roku 2009.

Z hľadiska výnosu daní je podstatné, že tieto opatrenia majú len mierne negatívny dopad na celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb.

Dopad noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ESA 95, tis. eur)

2009

2010

2011

Úprava čiastkového základu dane o náklady na ďalšie vzdelávanie lekárov, stomatológov, sestier a pôrodných asistentiek

-133

Oslobodenie doktorandského štipendia od dane z príjmu

-133

-166

Úprava minimálnej mzdy v roku 2009

-4 050

-4 348

-4 647

Zavedenie zamestnaneckej prémie

-8 133

-6 174

SPOLU

-4 316

-12 747

-11 120

Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou bude ovplyvnený zavedením zdaňovania vráteného poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie s účinnosťou od 1. 1. 2009. Prvýkrát sa bude zdaňovanie týkať zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2008. Táto legislatívna zmena zvýši výnos zrážkovej dane o 1 162 tis. eur ročne od roku 2009.

Daň z príjmov vyberaná zrážkou (ESA 95, tis. eur)

2009

2010

2011

Zavedenie zdaňovania vráteného poistného na verejné zdravotné poistenie

1 162

V prípade dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní dôjde k 1. 12. 2008 k transponovaniu Smernice Rady č. 2007/74/ES o oslobodení tovaru od DPH a spotrebnej dane pri dovoze tovaru z tretích krajín v osobnej batožine cestujúcich. Predpokladá sa, že najväčší vplyv na výnos daní bude mať zmena množstevného limitu pri dovoze cigariet inou ako leteckou dopravou z 200 ks na osobu na 40 ks na osobu. V dôsledku zapracovania smernice vzrastú príjmy štátneho rozpočtu o 9 327 tis. eur ročne.

Dopad transpozície Smernice Rady č. 2007/74/ES do zákonov o spotrebných daniach a o DPH (ESA 95, tis. eur)

2008

2009

2010

2011

DPH

166

1 792

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov

631

7 535

V prognóze spotrebných daní je zohľadnené plánované zvyšovanie sadzieb dane na cigarety od 1. 2. 2009, ktoré súvisí s harmonizáciou sadzieb dane v EÚ. So zvyšovaním sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov sa počítalo už v Rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010, avšak ich presná výška bola predmetom rokovaní až v tomto roku. Navrhované sadzby daní sú mierne vyššie, najmä z dôvodu vyššej minimálnej sadzby dane, čo má pozitívny dopad na výnos spotrebnej dane. Zároveň došlo k posunutiu účinnosti nových sadzieb z 1. 1. 2009 na 1. 2. 2009. Dôsledkom tejto úpravy bude rozloženie predpokladaného efektu predzásobenia v celkovej sume 315 342 tis. eur do roku 2008 a 2009. Očakáva sa, že do roku 2009 sa presunie 165 970 tis. eur, čo bude mať negatívny dopad na rok 2008 ale pozitívny na rok 2009. Zároveň sa pre zvýšenie kontroly predzásobenia zaviedlo obmedzenie, podľa ktorého sa cigarety zdanené ešte pôvodnými sadzbami budú môcť predávať len do konca septembra 2009.

Spotrebná daň z tabakových výrobkov (ESA 95, tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Rozdelenie predzásobenia

-165 970

165 970

Zvýšenie minimálnej sadzby dane

1 527

3 817

3 884

Výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov bude negatívne ovplyvnený oslobodením LPG od dane, ktoré vstúpilo do platnosti počnúc 1. 7. 2008. Každoročný

výpadok sa pohybuje na úrovni 7 303 tis. eur. Ďalej bude výnos tejto spotrebnej dane negatívne ovplyvnený predpokladaným zvýšením objemu biozložiek v pohonných hmotách od 1. 1. 2009, ktoré vyplýva z novely nariadenia vlády 246/2006 Z. z. Povinný minimálny podiel biozložiek z energetického obsahu celkového množstva motorových benzínov a motorovej nafty uvedených na trh v SR sa pre rok 2009 zvýšil z 2 % na 3,4 % a od roku 2010 zostáva oproti predošlému stavu nezmenený na úrovni 5,75 %. Zmena bude mať za následok zníženie každoročného výnosu o približne 20 000 tis. eur.

Spotrebná daň z minerálnych olejov (ESA 95, tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Oslobodenie LPG

-3 651

-7 303

Zvýšenie podielu biozložiek

-19 352

-20 182

-21 012

V súvislosti so zavedením meny euro v SR od 1. 1. 2009 nastala potreba novelizovať daňové zákony. V jednotlivých zákonoch sa zmena týka najmä zaokrúhľovania, avšak dopad je zanedbateľný. Pri DPH je najväčšou zmenou zmena výšky prahu registrácie pre daň z ročného obratu 49 791 eur na 35 000 eur, t.j. pokles o 14 791 eur. Táto zmena spôsobí v roku 2009 jednorazový výpadok na DPH z dôvodu možnosti odpočítania dane pri registrácii vo výške 16 298 tis. eur. Na druhej strane bude mať zvýšenie počtu platiteľov každoročne pozitívny efekt na výnos dane, približne 5 311 tis. eur.

Dopad noviel daňových zákonov súvisiacich so zavedením meny euro na výnosy daní (ESA 95, tis. eur)

2009

2010

2011

Daň z príjmov FO zo závislej činnosti

-66

DPH

-10 987

5 709

6 174

- odpočítanie dane pri registrácii

-16 298

- dodatočný výnos

5 311

5 709

6 174

Spotrebné dane

-33

Z dôvodu rozhodnutia Eurostatu, ktorý posúdil koncesionárske poplatky ako dane, dochádza od 1. 1. 2009 k úprave ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie verejnej správy. Koncesionárske poplatky sa tak stali daňovými príjmami verejnej správy a Slovenská televízia a Slovenský rozhlas súčasťou sektora verejnej správy.

Účelom tejto dane je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom. Výber dane upravuje zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platiteľom úhrady je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste a zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Úhrada je vo výške 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, ak je však platiteľ koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto. Ak je platiteľ poberateľom dôchodku úhrada sa znižuje na polovicu. Platiteľ (zamestnávateľ) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac podľa počtu zamestnancov od 4,64 eur až po 464,71 eur. Úhrada

sa platí mesačne a platí sa za mesiac do posledného dňa príslušného mesiaca. Úhradu je možné zaplatiť vopred za štvrťrok, polrok alebo rok. Správcom a vyberateľom dane je spoločnosť RTVS, s.r.o. založená Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Príjemcom dane je Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Výnos dane je rozdelený 70 % v prospech Slovenskej televízie a 30% v prospech Slovenského rozhlasu.

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo (ESA 95, tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Daňové príjmy STV

57 027

67 227

69 652

70 493

Daňové príjmy SRo

22 008

23 667

25 327

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

79 035

90 894

94 979

95 820

Aktuálna prognóza na roky 2009 až 2011 zohľadňuje okrem makroekonomického rámca a platnej legislatívy aj skutočné výnosy daní za rok 2007 (pri DPFO z podnikania a DPPO odhady) podľa metodiky ESA 95 a aktuálne hotovostné plnenie daní za január až august 2008.

Odhad jednotlivých daní

Výnos dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti je ovplyvnený vývojom zamestnanosti a rastom miezd. Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka a nepracujúcu manželku je definovaná ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. 1. príslušného roka. Vzhľadom na životné minimum platné od 1. 7. 2008 vo výške 178,92 eur bude NČZD na rok 2009 v sume 3 435,26 eur. Od roku 2007 sa začala uplatňovať klesajúca NČZD, ktorá podľa odhadu začne v roku 2009 v priemere klesať pri hrubej mesačnej mzde približne 1 711 eur, od mzdy približne vo výške 2 955 eur bude NČZD nulová. Rovnako sa od 1. 1. 2007 upravili aj podmienky pre uplatnenie NČZD na manželku (manžela), kde sa výška NČZD posudzuje v závislosti od základu dane daňovníka a dosiahnutého príjmu manželky očisteného o zaplatené príspevky na zdravotné a sociálne zabezpečenie. NČZD na manželku začne klesať v prípade, že základ dane daňovníka prekročí 176,8–násobok životného minima platného k 1. 1. príslušného roka. Pre účely odhadov sa životné minimum od roku 2009 indexuje rastom spotrebiteľských cien pre nízkopríjmové domácnosti. Počnúc rokom 2007 sa daňový bonus na dieťa indexuje rastom životného minima podľa kalendárnych mesiacov. V roku 2009 sa predpokladá priemerná mesačná výška daňového bonusu na dieťa vo výške 19,82 eur. Znamená to, že na rozdiel od NČZD na daňovníka, ktorá sa mení vždy k 1. 1. príslušného roka, výška daňového bonusu na dieťa sa mení vždy od 1. 7. príslušného roka.

Priaznivo sa vyvíjajúce makroekonomické prostredie, ako i podmienky na podnikanie by mali pozitívne ovplyvniť výnos dane z príjmov fyzických osôb z podnikania. Na výnose dane sa negatívne prejavila zmena zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, ktorou sa upravil mechanizmus úpravy minimálnej mzdy, keďže minimálna mzda je vymeriavacím základom pre platenie odvodov 80 % živnostníkov. Prognóza v rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 očakávala rast mesačnej minimálnej mzdy v roku 2009 na úroveň 288,46 eur, avšak nariadenie vlády navrhuje minimálnu mzdu na úrovni 295,43 eur. Táto zmena spôsobí zníženie výnosu DPFO z podnikania v sume približne 4 050 tis. eur v roku 2009.

Daň z príjmov fyzických osôb je progresívna daň, keďže NČZD a daňový bonus na dieťa sú indexované rastom životného minima, teda približne na úrovni inflácie, pričom mzdy ako základ dane rastú rýchlejšie než inflácia. V dôsledku zavedenia klesajúcej NČZD sa progresivita tejto dane ešte zvýšila, pretože hranica, od ktorej NČZD začína klesať, sa zvyšuje rovnako ako NČZD, rastom životného minima. Z uvedeného dôvodu základ dane bude rásť rýchlejšie ako priemerná hrubá mzda.

V porovnaní so schváleným Rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 dochádza ku zvýšeniu prognózy dane z príjmov právnických osôb (DPPO). Dôvodom sú informácie o výnose DPPO za rok 2007 a aktualizácia prognózy makroekonomického prostredia. Na výnos DPPO aj naďalej pozitívne vplýva priaznivý hospodársky rast, ako aj rozdiel rastu miezd a produktivity práce. Pre rok 2008 sa zvolil konzervatívny prístup, najmä z dôvodu možného dopadu posilňovania slovenskej koruny na ziskovosť podnikov. V rokoch 2009 až 2011 však pokračujúci vysoký ekonomický rast v kombinácii s rastom miezd pod úrovňou rastu produktivity práce sa naďalej bude premietať do základu dane podnikateľských subjektov, ktorý bude rásť rýchlejšie ako nominálny HDP. V rokoch 2009 a 2010 končí poskytovanie štátnej pomoci formou daňovej úľavy niektorým veľkým podnikom, čo môže kompenzovať riziko možného čerpania investičných stimulov formou daňových úľav existujúcim daňovým subjektom, u ktorých by čerpaná úľava predstavovala výpadok na DPPO, nakoľko v minulosti daň platili.

Neistotou pri prognóze daní z príjmov fyzických a právnických osôb je možnosť daňovníkov poukázať 2 % zo zaplatenej dane na osobitné účely (verejnoprospešné aktivity mimovládnych neziskových organizácií). V roku 2007 dosiahla suma prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel 42 125 tis. eur (z toho FO previedli 12 819 tis. eur a PO previedli 29 306 tis. eur). Predpokladá sa, že suma prostriedkov určených na osobitné účely dosiahne v roku 2011 úroveň až 67 019 tis. eur.

Prognóza dane z príjmov vyberanej zrážkou na roky 2009 až 2011 vychádza z predpokladu stabilného vývoja úrokových mier a mierneho poklesu podielu úspor na disponibilných príjmoch domácností. Na základe skutočných údajov za minulosť sa podarilo identifikovať sumu z výnosu dane, ktorá sa týka platieb dane z licenčných poplatkov (na výnose dane vyberanej zrážkou tvoria približne 19 %). Výška licenčných poplatkov priamo nesúvisí s makroekonomickým vývojom a je pomerne časté, že dochádza k jednorazovým výkyvom v ich platbe. Je to najmä z dôvodu, že licenčné poplatky sa odvíjajú od výšky tržieb alebo sa platia jednorazovo v stanovenej výške pri spustení výroby nového produktu.

Pri dani z pridanej hodnoty sa očakáva, že výnos bude rásť pomalšie ako spotrebné výdavky domácností, výdavky verejnej správy na tovary a služby a výdavky vlády na investície. V porovnaní s minulými rokmi ide o konzervatívnejší prístup, ktorý sa zvolil na základe analýzy historického vývoja (rast DPH v posledných rokoch zaostával za rastom svojej makroekonomickej základne). Na akruálny výnos v roku 2008 pozitívne vplýva skoršie vrátenie nadmerných odpočtov v sume 79 665 tis. eur, ktoré zapríčinilo zhoršenie výnosu v roku 2007.

Výnosy spotrebných daní v metodike ESA 95 budú rásť v súlade s tempom rastu domácností v stálych cenách, pričom najdôležitejším jednorazovým efektom bude predzásobenie cigaretami. V súlade s harmonizáciou sadzieb dane EÚ očakáva aktuálna prognóza spotrebných daní zvýšenie sadzby dane z cigariet k 1. 2. 2009. Odhad dopadu zvýšenia sadzieb spotrebných daní z tabakových výrobkov na daňové príjmy verejnej správy je postavený na dostupných údajoch za rok 2006, 2007, 2008 a predpoklade, že subjekty pôsobiace na cigaretovom trhu sa pred začiatkom účinnosti nových sadzieb predzásobia. Zvýšenie sadzieb daní od 1. 1. 2008 malo z titulu predzásobenia pozitívny dopad na výnos dane v metodike ESA 95 v roku 2007, a to vo výške 315 342 tis. eur. Pred zvyšovaním sadzieb dane v roku 2009 sa predpokladá predzásobenie v rovnakej výške ako pred zvyšovaním v roku 2008, zároveň sa však pre zvýšenie kontroly predzásobenia zaviedlo obmedzenie, podľa ktorého sa cigarety zdanené ešte pôvodnými sadzbami budú môcť predávať len do konca septembra 2009. V porovnaní s pôvodnými predpokladmi došlo k miernemu zvýšeniu priemernej sadzby dane na cigarety, čo má pozitívny dopad na rozpočet. Následkom zvyšovania sadzieb dane až od 1. 2. 2009 dôjde k rozdeleniu výnosu z predzásobenia medzi roky 2008 a 2009, pričom v roku 2008 sa očakávaný výnos

z predzásobenia pohybuje na úrovni 149 373 tis. eur a v roku 2009 na úrovni 165 970 tis. eur. Nové sadzby spotrebnej dane na tabakové výrobky sa tak na výnose dane naplno prejavia až v rokoch 2010 a 2011.

Významný vplyv na výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov má primiešavanie biozložiek do benzínov a nafty. Ročný negatívny dopad na výnos dane sa v roku 2009 odhaduje na úrovni 56 065 tis. eur s postupným nárastom až na 60 911 tis. eur v roku 2011.

Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, dane za špecifické služby a daň z motorových vozidiel, majú stanovenie výšky sadzieb daní v kompetencii jednotlivé obce (daň z nehnuteľností a dane za špecifické služby) a VÚC (daň z motorových vozidiel). Odhad MF SR pri týchto daniach je preto len indikatívny, nakoľko subjekty samosprávy si zostavujú vlastné rozpočty.

Odhad výnosu ostatných daní je tvorený odhadom výnosov z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ, z úhrad za dobývací priestor a z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ je tvorený 25 % zo sumy vlastných tradičných zdrojov EÚ pripadajúcich na dovozné clo a poľnohospodárske poplatky, ostávajúcich 75 % plynie priamo do rozpočtu EÚ. Prognóza je vypracovaná na základe záverov zo 142. zasadnutia Poradného výboru pre vlastné zdroje (ACOR) – „prognózy“ zo 7. 5. 2008. Výnos dane z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu, sa očakáva v rokoch 2008 a 2009 vo výške 896 tis. eur a v rokoch 2010 a 2011 vo výške 996 tis. eur. Zvýšenie výnosu v posledných rokoch prognózy súvisí s predpokladaným rozšírením teritórií na uskladňovanie plynov a kvapalín. Novou zložkou ostatných daní je úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Prognóza tejto dane predpokladá, že v rokoch 2008 a 2009 výnos porastie rýchlejšie z dôvodu nového zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom od 1. 4. 2008, ktorý ustanovil, že koncesionárske polatky musí platiť každá fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny. V rokoch 2010 a 2011 sa výnos dane bude držať na stabilnej úrovni.

Súčasťou ostatných daní sú aj zrušené majetkové dane, z ktorých naďalej plynú dobiehajúce platby do štátneho rozpočtu. V roku 2007 dosiahol výnos z týchto daní 1 064 tis. eur a ku koncu augusta 2008 bol 674 tis. eur. V nasledujúcich rokoch sa už s výnosom z týchto daní pre rozpočet neuvažuje.

Kvantifikácia daňových príjmov

Medzi hlavné riziká prognózy patrí dopad globálnej finančnej krízy na samotný makroekonomický vývoj a následné premietnutie negatívnych vplyvov do výnosu daňových príjmov. Okrem toho je rizikom aj ziskovosť podnikov a cena ropy. Tradične veľmi volatilná a najťažšie predikovateľná je daň z príjmov právnických osôb, pri ktorej je riziko odhadu najvyššie. V roku 2008 sa môže na ziskovosti podnikov prejaviť relatívne rýchla apreciácia slovenskej koruny, čo by následne mohlo viesť k zníženiu výnosu DPPO. Aj keď sa zatiaľ vysoké ceny ropy negatívne neprejavili v spotrebe pohonných látok, ďalšie zvýšenie cien na medzinárodných trhoch sa môže premietnuť do ďalšieho rastu cien benzínov a motorovej nafty. To by mohlo následne znížiť spotrebu týchto produktov, čo by malo negatívny vplyv na výnos dane z minerálnych olejov a DPH. V prípade výrazného zvýšenia cien ropy by však mohli mať sekundárne efekty v podobe spomalenia ekonomického rastu oveľa vážnejšie dopady na príjmovú i výdavkovú stranu rozpočtu. Vzhľadom na zákonné obmedzenie dopredaja cigariet zdanených sadzbami platnými do 1. 2. 2009 sa riziko dopadu predzásobenia značne znížilo. Riziko vyplývajúce z výraznejšieho používania biozložiek v benzíne a nafte, ktoré sú daňovo zvýhodnené a znižujú výnos spotrebných daní, bolo

v aktuálnej prognóze minimalizované. Avšak legislatívne úpravy najmä v oblasti technických noriem, ktoré by nanovo definovali podmienky používania biopalív môžu spôsobiť dodatočný výpadok. Negatívny dopad môže mať aj väčšie využívanie možnosti zasielania 2 % daní na verejnoprospešný účel. Maximálny vplyv prevodu prostriedkov môže v roku 2009 dosiahnuť úroveň až 76 346 tis. eur, čo je oproti prognózovanej hodnote viac o 21 941 tis. eur.

Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len sankcie) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie. Tabuľka prezentuje výnosy jednotlivých daní bez sankcií, pričom v súlade s rozpočtovou klasifikáciou je predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam uvedená v osobitnej tabuľke.

Skutočnosť

Odhad

Prognóza

v tis. eur

2007

2008

2009

2010

2011

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 464 583

4 132 793

4 675 837

5 030 179

5 518 885

Daň z príjmov fyzických osôb

1 538 858

1 829 618

2 029 931

2 207 088

2 440 480

DPFO zo závislej činnosti

1 369 189

1 619 467

1 806 005

1 970 946

2 189 401

DPFO z podnikania

169 668

210 151

223 926

236 142

251 079

do štátneho rozpočtu

109 418

113 437

125 856

136 839

151 310

do obcí

1 071 064

1 286 221

1 427 041

1 551 583

1 715 657

do VÚC

358 375

429 960

477 034

518 666

573 513

Daň z príjmov právnických osôb

1 736 710

2 104 443

2 436 054

2 598 966

2 848 537

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

189 016

198 732

209 852

224 125

229 868

Dane na tovary a služby

6 469 376

6 564 609

7 168 165

7 702 006

8 211 587

Daň z pridanej hodnoty

4 494 765

4 691 429

5 071 201

5 459 205

5 901 348

Spotrebné dane

1 974 611

1 873 180

2 096 964

2 242 801

2 310 239

Z minerálnych olejov

1 123 198

1 175 497

1 212 569

1 263 234

1 312 680

Z liehu

195 796

218 396

215 644

220 216

224 664

Z piva

70 276

64 031

67 476

69 514

71 474

Z vína

3 669

3 718

Z tabaku a tabakových výrobkov

581 672

399 688

568 280

629 324

639 381

Z elektrickej energie

3 651

9 062

18 755

19 319

Zo zemného plynu

6 772

16 763

34 555

35 484

Z uhlia

1 427

3 452

3 485

3 519

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

33 821

38 842

39 629

40 501

41 392

Dovozné clo

421

Dovozná prirážka

272

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ

33 110

38 776

39 629

40 501

41 392

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

481 906

456 349

508 465

520 945

533 725

Daň z nehnuteľností

227 476

232 025

236 673

241 419

246 266

Dane za špecifické služby

138 228

142 833

145 323

147 813

150 302

Daň z motorových vozidiel

116 202

81 491

126 469

131 713

137 157

Ostatné dane

73 423

81 161

92 322

96 505

97 347

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

71 141

79 035

90 895

94 978

95 820

Daň z úhrad za dobývací priestor

220

531

do štátneho rozpočtu

106

do obcí

150

425

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1221

896

996

Majetkové dane (do ŠR)

1064

674

Iné dane

-223

Daňové príjmy VS spolu

10 523 109

11 273 754

12 484 418

13 390 136

14 402 936

Daňové príjmy ŠR

8 538 851

9 020 868

9 979 662

10 702 543

11 482 800

Daňové príjmy obcí

1 437 318

1 661 504

1 809 462

1 941 240

2 112 650

Daňové príjmy VÚC

474 577

511 451

603 503

650 379

710 670

Daňové príjmy STV

49 562

57 027

67 227

69 651

70 493

Daňové príjmy SRo

21 579

22 008

23 667

25 327

Environmentálny fond

1 221

896

996

Predpokladaná výška sankcií na roky 2008 až 2011 je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

Predpokladaný vývoj sankcií *(v tis. eur)

2007

2008

2009

2010

2011

Skutočnosť

prognóza

SANKCIE spolu

41 677

37 867

37 834

37 900

37 867

Daň z príjmov fyzických osôb

6 667

6 473

6 539

6 506

do štátneho rozpočtu

426

401

405

403

do obcí

4 680

4 551

4 597

4 574

do VÚC

1 560

1 521

1 537

1 529

Daň z príjmov právnických osôb

4 087

4 581

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

Daň z pridanej hodnoty

18 885

19 916

Spotrebné dane

6 372

3 803

Miestne dane

1 552

1 527

Ostatné dane

2 231

Sankcie uložené v daňovom konaní

1 856

1 500

* sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky

3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy 2009 až 2011

Celkové daňové príjmy verejnej správy v metodike ESA 95 rastú zdravým tempom v súlade s rastom ekonomiky. S výnimkou rokov 2009 a 2010 sa prognóza daní v metodike ESA 95 približuje predpokladanému hotovostnému plneniu. Vykazovanie akruálnych daní podľa metodiky ESA 95 je založené na časovom posunutí hotovostných platieb daní do príslušných akruálnych období (metóda časových posunov).

V nižšie uvedenej tabuľke sú rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní.

Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2008 – 2011 (v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Daňové príjmy

81 187

-150 424

12 584

22 542

štátny rozpočet

40 026

-151 752

11 189

21 114

obce

VÚC

41 161

1 328

1 395

1 428

Nižší akruálny výnos daní v porovnaní s hotovostným výnosom je spôsobený v roku 2009 najmä spotrebnou daňou z tabakových výrobkov a v roku 2010 najmä daňou z príjmov právnických osôb. V roku 2009 je príčinou vyššieho hotovostného výnosu v porovnaní s akruálnym výnosom pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov vysoké predzásobenie sa cigaretami v decembri 2008, ako dôsledok zvýšenia sadzieb k 1. 2. 2009. Hotovostné januárové plnenie podľa akruálneho princípu patrí do decembra predchádzajúceho roka, a teda predzásobenie má pozitívny vplyv na akruálny výnos roka 2008. Naopak, vysoké predzásobenie znamená výpadok príjmov od februára 2009, čo bude mať negatívny dopad na akruálny výnos roku 2009. V roku 2010 je rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom DPPO spôsobený legislatívnou úpravou (novela zákona o dani z príjmov č.

621/2007 Z. z. upravujúca najmä daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek pre podnikateľov a banky ako aj tvorby technických rezerv poisťovní), ktorá spôsobí, že akruálny dopad sa premietne v hotovostnom plnení až v nasledujúcom roku.

Na druhej strane, na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva najmä odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel ovplyvňuje výšku výnosu dane znížením príjmov verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR, sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma teda neznižuje príjmy, ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 95.

Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel v rokoch 2005 až 2011 na rozpočet (v tis. eur)

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Prevod na VPÚ

- zníženie príjmov na hotovostnej báze

30 886

37 346

42 125

48 298

54 405

60 712

67 019

Prevod na VPÚ spolu ESA 95

- zvýšenie výdavkov v ESA 95

30 886

37 346

42 125

48 298

54 405

60 712

67 019

Prevod na VPÚ z DPFO

10 360

11 717

12 819

14 971

17 294

19 186

20 846

Prevod na VPÚ z DPPO

20 525

25 629

29 306

33 327

37 111

41 526

46 173

Daňové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA 95) bez sankcií sú prezentované v nasledovnej tabuľke.

Skutočnosť

Odhad

Prognóza

v tis. eur

2007

2008

2009

2010

2011

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 606 357

4 173 314

4 722 937

5 094 747

5 594 660

Daň z príjmov fyzických osôb

1 601 136

1 869 680

2 078 604

2 268 837

2 515 866

DPFO zo závislej činnosti

1 405 093

1 653 455

1 844 520

2 013 244

2 235 942

DPFO z podnikania (rok 2007 je odhad)

196 043

216 225

234 084

255 593

279 924

do štátneho rozpočtu

99 270

153 499

174 529

198 588

226 696

do obcí

1 125 599

1 286 221

1 427 041

1 551 583

1 715 657

do VÚC

376 267

429 960

477 034

518 666

573 513

Daň z príjmov právnických osôb (rok 2007 je odhad)

1 816 205

2 104 902

2 434 481

2 601 785

2 848 926

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

189 016

198 732

209 852

224 125

229 868

Dane na tovary a služby

6 318 366

6 564 114

6 969 313

7 648 627

8 156 926

Daň z pridanej hodnoty

4 147 091

4 711 943

5 010 091

5 397 066

5 837 980

Spotrebné dane

2 171 274

1 852 171

1 959 222

2 251 561

2 318 946

Z minerálnych olejov

1 117 943

1 190 435

1 217 509

1 268 628

1 318 028

Z liehu

200 571

213 417

218 112

222 692

227 146

Z piva

66 333

65 359

67 516

69 541

71 488

Z vína

3 702

3 718

Z tabaku a tabakových výrobkov

782 725

365 034

423 090

630 187

640 244

Z elektrickej energie

4 382

9 062

18 755

19 319

Zo zemného plynu

8 133

16 763

34 555

35 484

Z uhlia

1 693

3 452

3 485

3 519

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

33 821

38 842

39 629

40 501

41 392

Dovozné clo

421

Dovozná prirážka

272

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch EÚ

33 110

38 776

39 629

40 501

41 392

Ostatné colné príjmy

Miestne dane

481 906

497 510

509 793

522 340

535 153

Daň z nehnuteľností

227 476

232 025

236 673

241 419

246 266

Dane za špecifické služby

138 228

142 833

145 323

147 813

150 302

Daň z motorových vozidiel

116 202

122 652

127 797

133 108

138 585

Ostatné dane

73 423

81 161

92 322

96 505

97 347

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

71 141

79 035

90 895

94 978

95 820

Daň z úhrad za dobývací priestor

220

531

do štátneho rozpočtu

106

do obcí

150

425

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 221

896

996

Majetkové dane (do ŠR)

1 064

674

Iné dane

-223

Daňové príjmy VS spolu

10 513 873

11 354 941

12 333 994

13 402 720

14 425 478

Daňové príjmy ŠR

8 457 188

9 060 894

9 827 910

10 713 732

11 503 914

Daňové príjmy obcí

1 491 853

1 661 504

1 809 462

1 941 240

2 112 650

Daňové príjmy VÚC

492 469

552 612

604 831

651 774

712 098

Daňové príjmy STV

49 562

57 027

67 227

69 651

70 493

Daňové príjmy SRo

21 579

22 008

23 667

25 327

Environmentálny fond

1 221

896

996

Daňové príjmy VS – medziročný rast v %

12,0

8,0

8,6

8,7

7,6

Daňové príjmy VS – podiel na HDP v %

17,1

16,6

16,5

16,3

3.3. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010

Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní v metodike ESA 95 oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010. Aktuálna prognóza je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2009 vyššia o 495,4 mil. eur a v roku 2010 vyššia o 803,3 mil. eur. Výrazný nárast prognózy u DPFO súvisí s dobrým plnením v roku 2008 a aktualizáciou makroekonomického vývoja. Úprava prognózy DPH smerom nahor je v roku 2008 spôsobená pozitívnym vplyvom skoršieho vrátenia nadmerných odpočtov v roku 2007. V ďalších rokoch je prognóza ovplyvnená vyšším rastom makroekonomickej základne (konečnej spotreby domácností). Priaznivejšie očakávania ohľadom výnosu DPPO sú postavené predovšetkým na vysokom hospodárskom raste a na základe posledných informácií z agregovaných daňových priznaní za zdaňovacie obdobie 2007. Výnos spotrebnej dane z minerálneho oleja v roku 2007, negatívny vplyv biopalív v rokoch 2009 a 2010 a predzásobenie sa tabakovými výrobkami v roku 2008 negatívne ovplyvnili výnos spotrebných daní. V nadväznosti na aktualizáciu prognózy DPFO a DPPO došlo k miernemu zvýšeniu odhadu prevodu 2 % z daní na verejnoprospešný účel. Rozdiel v prognóze ostatných daní v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 je spôsobený najmä novou daňou – úhradou za služby verejnosti poskytovaných Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Rozdiely medzi aktuálnym odhadom daní a rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 (ESA 95, tis. eur)

2008

2009

2010

Daňové príjmy na akruálnej báze spolu

243 409

495 449

803 271

Daň z príjmov fyzických osôb

158 500

215 463

245 303

Daň z príjmov právnických osôb

123 590

252 147

351 071

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

11 850

16 298

26 024

Daň z pridanej hodnoty

44 314

25 294

103 599

Spotrebné dane

-187 197

-117 323

-30 853

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

6 976

7 365

7 971

Miestne dane

5 576

5 245

5 013

Ostatné dane

79 800

90 961

95 144

Výdavky na verejnoprospešný účel

2 457

4 183

7 203

Daň z príjmov fyzických osôb

1 196

1 892

2 390

Daň z príjmov právnických osôb

1 262

2 291

4 814

(+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet

Rozdiely sú robené na prognózach bez sankcií.

Vyjadrenia členov daňového výboru k prognózam

Prognóza daňových príjmov MF SR bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy. Trináste riadne zasadnutie Výboru sa konalo 22. 9. 2008. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru definitívnej prognózy MF SR na základe stanoveného kritéria. Strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov MF SR bola všetkými členmi Výboru s výnimkou Národnej banky Slovenska (NBS) označená ako realistická. NBS považuje prognózu MF SR za optimistickú.

NBS

Prognóza daňových a odvodových príjmov NBS je v porovnaní s prognózou MF SR konzervatívnejšia. Prehodnotenie makroekonomickej predikcie pozitívne ovplyvnilo najmä očakávanie rýchlejšieho rastu mzdovej bázy a s tým predpoklad vyššieho plnenia dane z príjmov fyzických osôb, zdravotných a sociálnych odvodov. Pri nepriamych daniach sa zvýraznilo riziko divergencie ich vývoja od vývoja makroekonomickej bázy, najmä pri DPH.

3.4. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov

Iné ako daňové príjmy štátneho rozpočtu tvoria nedaňové príjmy, granty a transfery.

Nedaňové príjmy súvisia s činnosťou jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a tvoria ich

- príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku,

- administratívne a iné poplatky a platby,

- kapitálové príjmy,

- úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov,

- iné nedaňové príjmy.

Granty a transfery tvoria bežné, kapitálové a zahraničné granty a transfery. Granty sú dobrovoľné príspevky prijaté od darcov a sponzorov. V rámci transferov sa rozpočtujú transfery v rámci verejnej správy – zo štátnych finančných aktív a zo zdravotných poisťovní a zahraničné transfery – prostriedky z rozpočtu Európskej únie.

Vývoj iných ako daňových príjmov na roky 2009 až 2011 zobrazuje nasledovná tabuľka:

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Nedaňové príjmy

741 102

877 598

631 073

591 589

Granty a transfery

1 823 982

2 335 998

2 980 397

3 196 005

S p o l u

2 565 084

3 213 596

3 611 470

3 787 594

3.4.1. Rozpočtovanie nedaňových príjmov

Nedaňové príjmy na roky 2009 až 2011 sa rozpočtujú vo výške 877 598 tis. eur, 631 073 tis. eur a 591 589 tis. eur. V roku 2009 dochádza v porovnaní so schváleným rozpočtom 2008 k nárastu celkových nedaňových príjmov vo výške 18,4 %. V roku 2010 sa oproti roku 2009 predpokladá pokles nedaňových príjmov vo výške 28,1 % a v roku 2011 predstavuje pokles 6,3 % oproti roku 2010. Uvedený pokles týchto príjmov v rokoch 2010 a 2011 je spôsobený hlavne poklesom úrokových príjmov zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov Ministerstva financií SR na peňažnom trhu a kapitálových príjmov.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Nedaňové príjmy

741 102

877 598

631 073

591 589

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku

29 852

97 707

61 831

62 165

Administratívne a iné poplatky a platby

264 062

273 447

268 551

271 356

Kapitálové príjmy

102 059

165 651

2 399

2 291

Úroky z tuzem. a zahr. úverov, pôžičiek a vkladov

238 526

218 949

179 460

132 566

Iné nedaňové príjmy

106 603

121 844

118 832

123 211

A. Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku sa rozpočtujú vo výške 97 707 tis. eur v roku 2009, 61 831 tis. eur v roku 2010 a 62 165 tis. eur v roku 2011 a vznikajú z vlastníctva majetku a podnikania. Majú podobu dividend, nájomného z prenájmu pozemkov, budov, strojov a pod.

(v tis. eur)

2009

2010

2011

Príjmy z podnikania - dividendy

90 206

54 513

54 724

Ministerstvo financií SR

7 303

5 809

5 975

SZRB, a.s.

4 315

3 319

Tipos, a.s

2 988

2 490

2 656

Ministerstvo zahraničných vecí SR

564

Správa služieb diplomatickému zboru

564

Ministerstvo hospodárstva SR

70 703

36 505

36 550

Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a.s.

2 323

2 647

2 692

Slovak Telecom, a.s.

68 380

33 858

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Technická inšpekcia, a.s.

Všeobecná pokladničná správa

11 618

Transpetrol, a.s.

11 618

Z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, ide predovšetkým o dividendy od spoločností Slovak Telekom a. s., Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a. s. Jaslovské Bohunice a Transpetrol, a. s. (vo vecnej pôsobnosti rezortu Ministerstva hospodárstva SR, pričom príjem od Transpetrolu, a. s. je príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa), od spoločnosti SZRB, a. s. a TIPOS, a. s. (v pôsobnosti Ministerstva financií SR) a od Správy služieb diplomatickému zboru, a. s. (vo vecnej pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí SR).

B. Pri administratívnych a iných poplatkoch a platbách výška príjmov závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka.

Ich vývoj v rozpočtovom rámci 2009 až 2011 je nasledovný:

(v tis. eur)

2009

2010

2011

Administratívne poplatky

162 945

160 321

160 352

v tom: súdne

24 969

tržby z predaja kolkových známok

112 859

puncové poplatky

913

ostatné poplatky

24 138

21 514

21 545

licencie

Pokuty, penále a iné sankcie

61 269

57 579

60 153

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb

49 233

50 651

50 851

SPOLU

273 447

268 551

271 356

Najväčší výnos z príjmov z administratívnych poplatkov a platieb bude v období rozpočtového rámca 2009 až 2011 v kapitolách Všeobecná pokladničná správa, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

C. Výška kapitálových príjmov závisí od objemu nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, ktorý bude predmetom predaja v príslušných rozpočtových rokoch. V porovnaní s rokom 2008, keď sa tieto príjmy rozpočtovali v sume 102 059 tis. eur, ide v roku 2009 o nárast vo výške 63 592 tis. eur, čo je ovplyvnené hlavne zvýšením príjmov z predaja kapitálových aktív a z predaja pozemkov a nehmotných aktív v kapitole Ministerstva vnútra SR. V roku 2009 sa bude v najväčšej miere na uvedených príjmoch podieľať Ministerstvo zahraničných vecí SR v rozpočtovanej výške 66 388 tis. eur z predaja nehnuteľného majetku v zahraničí. V kapitole Ministerstva obrany SR sa predpokladá odpredaj nadbytočného nehnuteľného majetku v sume 21 576 tis. eur. Vývoj týchto príjmov v rokoch 2009 až 2011 je nasledovný:

(v tis. eur)

2009

2010

2011

Kapitálové príjmy

165 651

2 399

2 291

- z predaja kapitálových aktív

122 762

1 354

1 247

- z predaja pozemkov a nehmotných aktív

21 313

1 045

1 044

- ďalšie kapitálové príjmy

21 576

–

D. Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov sa v rozpočtovom období 2009 až 2011 rozpočtujú vo výške 218 949 tis. eur, 179 460 tis. eur a 132 566 tis. eur.

Najväčší podiel z tohto objemu tvoria:

– úrokové príjmy štátneho dlhu zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu;

– úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a výnosy z finančných operácií zabezpečovaných Štátnou pokladnicou znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím.

Ďalej sem patria úroky z poskytnutých návratných finančných výpomocí – úroky z úveru poskytnutého mestu Košice a úroky z realizovaných štátnych záruk (Vodohospodárska výstavba, š. p.) v zmysle platných splátkových kalendárov.

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov tvoria najmä úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia. Sú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa (štátny dlh). V rámci kapitoly Ministerstva zahraničných vecí SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

Vývoj týchto príjmov v jednotlivých rokoch 2009 až 2011 je nasledovný:

(v tis. eur)

2009

2010

2011

Z úverov a pôžičiek

498

Úroky z finančných operácií

91 704

86 648

69 657

Úroky z účtov fin. hospodárenia zo ŠP

113 833

80 108

50 922

Úroky z návratných fin. výpomocí (mesto Košice) a štátnych záruk (VHV š.p.)

12 667

11 962

11 247

Úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia

247

244

242

S p o l u

218 949

179 460

132 566

E. Iné nedaňové príjmy tvoria vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy. V rámci rozpočtového obdobia 2009 až 2011 sa predpokladá takmer rovnaká úroveň uvedených príjmov. Najväčší objem z týchto príjmov predstavujú príjmy z výťažkov z lotérií a iných podobných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

V rozpočtovom období 2009 až 2011 sa ich výška predpokladá nasledovne:

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Iné nedaňové príjmy

106 603

121 844

118 832

123 211

Výška iných nedaňových príjmov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená najmä objemom vrátených neoprávnene použitých finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.

3.4.2. Granty a transfery

V rokoch 2009 až 2011 sa predpokladá kontinuálny nárast týchto príjmov a podiel transferov na celkových iných ako daňových príjmoch dosahuje úroveň 72,6 % až 84,4 %.

V roku 2009 sa transfery rozpočtujú v objeme 2 335 998 tis. eur. V tejto kategórii sa rozpočtujú:

- transfery v rámci verejnej správy – 453 303 tis. eur a tvoria ich transfery:

- zo štátnych finančných aktív vo výške 443 471 tis. eur. Ide o príjmy z dividend z podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR, ktoré sa po posilnení štátnych finančných aktív následne stanú príjmom štátneho rozpočtu.

- zo zdravotných poisťovní v sume 9 832 tis. eur – v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR, ide o príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby.

(v tis. eur)

2009

2010

2011

Príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných

stredísk záchrannej zdravotnej služby

9 832

11 085

11 741

- zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci prvého a druhého programového obdobia a v roku 2009 sa rozpočtujú vo výške 1 882 695 tis. eur. V rokoch 2010 a 2011 v porovnaní s rokom 2009 sa predpokladá zvýšenie týchto prímov o 675 011 tis. eur (na 2 557 706 tis. eur) a o 211 634 tis. eur (na 2 769 340 tis. eur). Najväčší objem z týchto prostriedkov sa poskytne prostredníctvom kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva školstva SR.

4. Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu

4.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu

V rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 sa rozpočtujú výdavky štátneho rozpočtu vo výške 14 108 694 tis. eur na rok 2009, 14 807 769 tis. eur na rok 2010 a 15 433 097 tis. eur na rok 2011. Medziročný rast výdavkov sa pohybuje na úrovni 4,2 % až 11,8 %.

Výdavky štátneho rozpočtu na roky 2009 až 2011

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Kapitola

Výdavky spolu

Kancelária Národnej rady SR

39 400

42 370

28 477

27 762

Kancelária prezidenta SR

4 429

3 895

4 006

4 129

Úrad vlády SR

32 115

33 731

22 128

22 559

Kancelária Ústavného súdu SR

3 693

5 669

3 165

3 323

Najvyšší súd SR

7 680

7 522

8 065

8 611

Generálna prokuratúra SR

54 760

59 018

61 701

65 799

Najvyšší kontrolný úrad SR

7 357

8 172

8 311

8 604

Slovenská informačná služba

39 596

42 386

46 307

47 595

Ministerstvo zahraničných vecí SR

117 567

131 754

115 543

118 957

Ministerstvo obrany SR

1 035 522

1 045 712

1 126 081

1 126 122

Ministerstvo vnútra SR

839 018

928 813

780 049

788 401

Ministerstvo spravodlivosti SR

257 121

286 018

272 515

284 059

(v mld. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky štátneho rozpočtu

12,6

14,1

14,8

15,4

z toho:

výdavky štátneho dlhu

0,9

1,0

1,1

Výdavky štátneho rozpočtu bez štátneho dlhu

11,7

13,1

13,7

14,3

Medziročná zmena (%)

11,8

5,0

4,2

Inflácia (%)

4,4

4,0

3,5

3,6

Ministerstvo financií SR

357 362

468 936

534 089

588 452

Ministerstvo životného prostredia SR

259 858

323 091

289 975

313 291

Ministerstvo školstva SR

1 842 070

2 170 268

2 368 698

2 468 195

Ministerstvo zdravotníctva SR

1 126 090

1 305 409

1 330 488

1 435 390

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

1 756 897

1 889 590

1 763 774

1 844 469

Ministerstvo kultúry SR

169 773

188 302

124 379

124 946

Ministerstvo hospodárstva SR

265 412

268 831

294 051

260 415

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

965 642

949 512

843 875

859 270

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

365 324

382 195

414 497

480 559

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

1 027 286

1 377 590

1 626 529

1 672 593

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

41 536

41 814

38 974

40 145

Štatistický úrad SR

17 373

25 831

30 796

24 451

Úrad pre verejné obstarávanie

2 811

3 537

3 380

3 473

Úrad jadrového dozoru SR

5 011

5 202

5 259

5 392

Úrad priemyselného vlastníctva SR

3 240

3 439

3 404

3 435

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

7 011

7 680

7 822

7 842

Protimonopolný úrad SR

2 424

2 494

2 549

2 625

Národný bezpečnostný úrad

8 674

9 511

9 223

9 502

Správa štátnych hmotných rezerv SR

21 259

21 703

22 160

22 592

Všeobecná pokladničná správa

1 877 235

2 005 066

2 561 408

2 702 420

Slovenská akadémia vied

60 881

63 633

56 090

57 719

Spolu

12 621 424

14 108 694

14 807 768

15 433 097

A. Bežné výdavky

Bežné výdavky v rokoch 2009 až 2011 vykazujú rastúci trend. V porovnaní s rokom 2008 predstavujú tieto výdavky v roku 2009 nárast o 5,6 %. V rokoch 2010 a 2011 dochádza k medziročnému rastu bežných výdavkov vo výške 4,2 % a 4,2 %. Uvedené zvýšenie súvisí so zvýšenými príjmami z rozpočtu Európskej únie a výdavkami na krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia druhého piliera dôchodkového sporenia.

A.1. Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

A.1.1. Zamestnanosť v sektore verejnej správy

Z hľadiska vývoja počtu zamestnancov v sektore verejnej správy vláda Slovenskej

republiky má záujem nezvyšovať úroveň zamestnanosti v tomto sektore. Porovnanie vývoja počtu zamestnancov od roku 2002 do roku 2008 dokazuje, že tendencia znižovania personálnych kapacít pokračuje. Oproti roku 2007 sa v roku 2008 predpokladá pokles počtu zamestnancov o 7 064 osôb. Najvýraznejšie sa na znižovaní počtu zamestnancov v tomto roku podieľala ústredná štátna správa, a to rozpočtové a príspevkové organizácie štátu, v počte 7 253 osôb.

Vývoj a štruktúra počtu zamestnancov v sektore verejnej správy

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

Ústredná správa spolu *)

(bez SIS, vrátane preneseného výkonu štátnej správy na obce a VÚC)

274 712

276 661

307 651

312 048

263 738

259 902

259 290

252 174

z toho:

Rozpočtové organizácie

227 775

229 616

124 371

117 819

139 472

139 115

139 311

133 609

Príspevkové organizácie

46 307

46 436

14 876

14 057

13 916

13 655

13 490

11 939

Verejné vysoké školy

21 327

21 353

21 413

21 529

Prenesený výkon štátnej správy

(obce, VÚC - financ. zo ŠR)

146 479

158 195

87 708

84 359

83 862

82 241

Fondy

577

465

469

466

491

477

494

Ďalšie subjekty verejnej správy

144

129

158

738

767

621

2 362

Územná samospráva

(vrátane preneseného výkonu št. správy)

60 065

100 554

187 391

206 260

194 987

185 660

182 676

181 055

Fondy sociálneho poistenia a zdravotného poistenia

12 707

12 868

13 100

8 900

9 080

9 366

9 420

9 484

Verejná správa spolu **)

412 505

414 770

410 483

397 007

381 587

372 059

367 536

360 472

% medziročná zmena

0,55

-1,03

-3,28

-3,88

-2,5

-1,22

-1,92

Poznámka:

v rozpočtových a v príspevkových organizáciách v r. 2001 a 2002 bez vojenských a bezpečnostných zložiek (zaradenie bezpečnostných zložiek od r. 2003 predstavuje cca 34 tis. zamestnancov), v r. 2003 a 2004 bez MO SR a NBÚ

**)

Kvantifikácia obsahuje rozpočtované ukazovatele v rokoch 2001 – 2008, okrem ukazovateľov územnej samosprávy, v ktorej je vykázaná skutočnosť v rokoch

2001 – 2007 podľa Štatistického úradu SR a predpoklad roku 2008 podľa Ministerstva financií SR, vrátane vojenských a bezpečnostných zložiek.

Priemerná mzda zamestnanca v sektore verejnej správy dlhodobo osciluje okolo úrovne priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Do roku 2004 priemerná mzda v sektore verejnej správy postupne rástla až na úroveň 101,5 % priemernej mzdy dosiahnutej v hospodárstve SR. Od roku 2005 sa tempo rastu priemernej mzdy v sektore verejnej správy mierne znižuje a v roku 2008 sa očakáva jej výška na úrovni 100,5 % priemernej mzdy predikovanej v hospodárstve SR, čo zodpovedá sume 735 eur. Voči očakávanej priemernej mzde zamestnanca v hospodárstve SR (731 eur) je v roku 2008 vyššia o 4 eur.

V roku 2008 sa v sektore verejnej správy očakáva medziročné zvýšenie platov zamestnancov o 8,7 %, čo voči očakávanému medziročnému zvýšeniu platov zamestnancov v hospodárstve SR (9,3 %) predstavuje rast nižší o 0,6 p.b.

Na medziročnom zvýšení platov o 8,7 % sa dopočet valorizácie z roku 2007 a valorizácia pre rok 2008 rozpočtových, príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a samosprávy s výnimkou pedagogických zamestnancov regionálneho školstva premietli vo výške 3,8 %, rast platov ďalších subjektov verejnej správy vo výške 1,9 %, rast platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva vo výške 1,6 %, nový systém odmeňovania policajtov 1,1 % a rast platov ústavných činiteľov vo výške 0,3 %.

Vývoj priemernej mzdy v sektore verejnej správy

Ukazovateľ

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008 2)

Priemerná mzda verejnej správy (v eurách) 1)

385

438

483

533

581

631

676

735

Priemerná mzda zamestnancov v hospodárstve SR (v eurách)

410

448

477

525

573

623

669

731

Index

93,8

97,7

101,3

101,5

101,3

101,1

100,5

1) vrátane územnej samosprávy a fondov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia a ďalších subjektov verejnej správy

2) aktualizovaná očakávaná skutočnosť

A.1.2. Zamestnanosť financovaná z kapitol štátneho rozpočtu

Zo štátneho rozpočtu sa pre rok 2009 prostredníctvom kapitol štátneho rozpočtu (bez SIS) rozpočtujú výdavky na financovanie osobných výdavkov pre 249 876 zamestnancov v celkovej sume 3 392 389 tis. eur. V uvedenom počte zamestnancov sú zahrnutí predovšetkým zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií kapitol štátneho rozpočtu v počte 146 106 osôb, verejných vysokých škôl v počte 21 529 osôb a zamestnanci preneseného výkonu štátnej správy na obce a vyššie územné celky v počte 82 241 osôb.

Osobné výdavky v roku 2009 vzrastú oproti roku 2008 o 7,4% a dosiahnu sumu 3 392 389 tis. eur. Mzdové výdavky sa navrhujú na úrovni 2 541 350 tis. eur. Priemerný mzdový výdavok na rok 2009 sa rozpočtuje v sume 848 eur, čo oproti roku 2008 predstavuje rast na úrovni 8,7 %. Pre roky 2010 a 2011 sa navrhujú mzdové výdavky v sume 2 533 010 tis. eur a 2 624 282 tis. eur.

A.1.3. Zamestnanosť v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu bez regionálneho školstva

Časť výdavkov na valorizáciu platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom pomere a v služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo výške 3 % na roky 2009 až 2011 je rozpočtovaná v kapitolách štátneho rozpočtu. Zostávajúca časť valorizácie platov zamestnancov nadväzujúca na kolektívne vyjednávanie, ako aj na zákon o štátnom rozpočte na rok 2009 je pre rok 2009 zabezpečená v kapitole Všeobecná pokladničná správa, diferencovane vo výške 1%, 2%, resp. 4 % podľa skupín zamestnancov. Súčasne sú v kapitole Všeobecná pokladničná správa rozpočtované aj finančné prostriedky na úpravu platov zamestnancov, ktorých plat sa odvíja od výšky priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Pri tvorbe rozpočtu bol pre rok 2009 zohľadnený osobitný postup u nasledujúcich skupín zamestnancov:

•štátnych zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, kde sa navrhuje do prijatia nového zákona valorizácia platových taríf vo výške 4 % z dôvodu, že štátnym zamestnancom sa k tomu istému termínu v zmysle platného zákona upravujú platové tarify v rozpätí od 1 % do 3 % aj v nadväznosti na závery služobného hodnotenia; navrhuje sa od 1. januára 2009 zabezpečiť minimálne rovnaký rast platov štátnych zamestnancov vo výške 5 % tak, ako u takmer polovici ostatných zamestnancov;

•zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa základnej stupnice platových taríf a zamestnancov odmeňovaných podľa platových taríf pedagogických zamestnancov, kde sa navrhuje valorizácia platov na úrovni 7 %;

•ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a predstavených v politických funkciách

v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a pre predstavených v politických funkciách, ktorí sú na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, u ktorých je v rozpočte zohľadnený rast platov zodpovedajúci rastu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR;

•pedagogických zamestnancov štátneho špeciálneho školstva, u ktorých je v rozpočte zohľadnený vyšší rast platov vo výške 10,5%.

Pre rok 2009 až 2011 sa navrhujú osobné výdavky v sume 2 374 134 tis. eur, 2 310 917 tis. eur a 2 395 632 tis. eur, z ktorých mzdové výdavky predstavujú 1 788 203 tis. eur, 1 749 634 tis. eur a 1 813 424 tis. eur. V roku 2009 sa očakáva priemerný rast mzdového výdavku o 8,2 % na 926 eur pre 160 953 osôb.

Rast osobných výdavkov v roku 2009 je ovplyvnený predovšetkým rozpočtovanou valorizáciou platov zamestnancov diferencovane vo výške 4%, 5% a 7%, s účinnosťou od 1. januára 2009; zvýšením platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a ďalších zamestnancov, ktorých plat sa odvíja od rastu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR; realizáciou nového systému odmeňovania policajtov od 1. marca 2009, s výnimkou policajtov v kapitole Ministerstva vnútra SR, ktorých nový systém odmeňovania bol uplatnený už v roku 2008; realizáciou nového systému odmeňovania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby; zvýšením osobných výdavkov na nové personálne kapacity.

V rozpočte verejnej správy na roky 2009 až 2011 sa určuje pre zamestnancov rozpočtových organizácií objem výdavkov na mzdy, platy a služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v kategórii 610 ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu objem výdavkov v sume:

U k a z o v a t e ľ

2009

2010

2011

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (tis. eur)

1 589 184

1 517 497

1 570 638

Počet zamestnancov (osoby)

134 428

134 020

134 060

Priemerný mzdový výdavok (eur) (1)

974

944

976

(1) zohľadnené zvýšenie platov pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu z prostriedkov rozpočtovaných v kapitole VPS

A.1.4. Zamestnanosť v regionálnom školstve financovaná zo štátneho rozpočtu

Platy zamestnancov regionálneho školstva financované zo štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto zákonom sa osobné výdavky pre zamestnancov regionálneho školstva osobitne neurčujú, ale sa ustanovuje normatívne financovanie škôl a školských zariadení. Normatív na žiaka je stanovený ako súčet mzdového normatívu (normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní pripadajúce na jedného žiaka) a prevádzkového normatívu (normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov pripadajúce na jedného žiaka), ktoré sú v pomere 9:2 v zmysle nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia.

Súčasťou základne pre výpočet osobných výdavkov v roku 2009 je aj objem finančných prostriedkov vo výške 6 639 tis. eur určených pre asistentov učiteľov a 81,82 % z výdavkov určených na vzdelávacie poukazy, ktoré pre rok 2009 predstavujú sumu 18 589 tis. eur. Obdobná metodika bola uplatnená aj pre roky 2010 a 2011.

Počet zamestnancov regionálneho školstva sa v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 oproti roku 2008 nemení a vychádza zo skutočného stavu zamestnancov regionálneho školstva za 1. štvrťrok 2007. Zvýšenie platov nepedagogických zamestnancov zodpovedá 7% rastu.

Na základe rozpisu výdavkov Ministerstvom školstva SR sa v súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa rozpočtujú osobné výdavky pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva nasledovne:

2008

2009

% 2009/2008

2010

% 2010/2009

2011

% 2011/2010

Osobné výdavky (tis. eur)

926 069

1 018 255

107,7

1 059 123

104,0

1 096 279

103,5

z toho:

mzdové výdavky (tis. eur)

684 962

753 147

110,0

783 375

104,0

810 858

103,5

Priemerný mzdový výdavok (eur)

642

706

110,0

734

104,0

760

103,5

Zamestnanci

88 923

100,0

88 923

100,0

88 923

100,0

Rozpisom výdavkov Ministerstva školstva SR, v súlade s vyššie uvedeným zákonom, došlo k zvýšeniu priemerného rozpočtovaného mzdového výdavku pedagogického zamestnanca regionálneho školstva o 10,5%.

A.2. Poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní

Pri kvantifikácii výdavkov v rozpočte verejnej správy na roky 2009 až 2011 na poistné a príspevok zamestnávateľa do poisťovní sa vychádzalo zo základnej úpravy vo výške 34,95 % zo mzdových výdavkov, pričom sa zohľadňovali ďalšie špecifické skutočnosti vo vzťahu k ozbrojeným zložkám, sudcom, prokurátorom, zahraničnej službe, verejným vysokých školám a k preneseným kompetenciám. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa v rozpočte pre rok 2009 premietla legislatívna zmena súvisiaca so zvýšením odvodovej povinnosti o 1 % na osobitný účet bezpečnostných a ozbrojených zložiek.

U k a z o v a t e ľ

(tis. eur)

2009

2010

2011

Odvody

524 052

484 232

501 863

A.3. Tovary a služby

Na základe rozpísaných limitov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na roky 2009 až 2011 predstavujú výdavky na tovary a služby 1 760 503 tis. eur, 2 321 310 tis. eur a 2 125 038 tis. eur, v ktorých je premietnutý štandardný nárast výdavkov vzhľadom na očakávaný vývoj inflácie so zohľadnením špecifík jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

Z uvedených výdavkov najväčší podiel predstavujú v roku 2009 výdavky na energie, vodu a komunikácie, služby a materiál.

A.4. Bežné transfery

V rokoch 2009 až 2011 sú rozpočtované vo výške 7 055 817 tis. eur, 6 960 456 tis. eur a 7 622 810 tis. eur.

V bežných transferoch sa rozpočtujú transfery v rámci sektora verejnej správy, transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám, dotácie nefinančným subjektom – právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom, transfery zahraničné a transfery do tuzemských finančných inštitúcií.

Transfery v rámci sektora verejnej správy sú v roku 2009 rozpočtované vo výške 1 863 844 tis. eur. Z uvedenej sumy predstavuje transfer Štátnemu fondu rozvoja bývania 66 960 tis. eur, verejným vysokým školám 501 048 tis. eur, obciam 693 148 tis. eur a vyšším územným celkom 415 242 tis. eur. Ostatné transfery v rámci sektora verejnej správy, vrátane transferov príspevkovým organizáciám, sa v roku 2009 rozpočtujú vo výške 187 446 tis. eur.

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám sa v roku 2009 rozpočtujú vo výške 3 421 917 tis. eur. Najväčší objem z uvedenej sumy predstavuje platené poistné za zákonom určené skupiny osôb a štátne sociálne dávky. V roku 2009 sa štátom platené poistné za zákonom určené skupiny osôb rozpočtuje vo výške 1 415 935 tis. eur. Sk, čo predstavuje medziročný nárast oproti roku 2008 o 190 591 tis. eur., resp. 15,6 %. Štátom platené poistné na zdravotné poistenie sa v roku 2009 rozpočtuje vo výške 1 184 724 tis. eur, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 170 966 tis. eur, resp. 16,9 %. V roku 2009 sa v oblasti sociálnych dávok a príspevkov rozpočtujú finančné prostriedky vo výške 1 285 201 tis. eur.

Dotácie nefinančným subjektom – právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom sa rozpočtujú v roku 2009 vo výške 1 078 561 tis. eur, v roku 2010 vo výške 904 430 tis. eur a v roku 2011 vo výške 913 720 tis. eur. Najvyšší objem dotácií sa uvoľňuje prostredníctvom kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Zahraničné transfery sa rozpočtujú v roku 2009 vo výške 683 515 tis. eur, v roku 2010 vo výške 681 430 tis. eur a v roku 2011 vo výške 666 722 tis. eur. Najväčší objem z uvedených súm predstavujú odvody a príspevky do rozpočtu EÚ, v roku 2009 vo výške 600 198 tis. eur.

Transfery do tuzemských finančných inštitúcií sa rozpočtujú v roku 2009 vo výške 7 979 tis. eur, v roku 2010 vo výške 7 647 tis. eur a v roku 2011 vo výške 7 120 tis. eur.

A.5. Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi

Úroky a ostatné platby súvisiace s úvermi sú rozpočtované v roku 2009 vo výške 998 454 tis. eur, v roku 2010 vo výške 1 137 050 tis. eur a v roku 2011 vo výške 1 115 569 tis. eur.

B. Kapitálové výdavky

Kapitálové výdavky na rok 2009 sa rozpočtujú vo výške 2 180 683 tis. eur, v roku 2010 v objeme 2 387 222 tis. eur a v roku 2011 vo výške 2 497 180 tis. eur. V rokoch 2009 až 2011 tak dochádza k medziročnému nárastu kapitálových výdavkov na úrovni 65,0 % v roku 2009, 9,5 % v roku 2010 a 4,6 % v roku 2011. Nárast v rokoch 2009 a 2010 je spôsobený najmä rozpočtovaním a nástupom čerpania prostriedkov EÚ z druhého programového obdobia.

V rámci navrhovaného objemu kapitálových výdavkov v roku 2009 predstavujú výdavky na obstarávanie kapitálových aktív 439 976 tis. eur a kapitálové transfery 1 740 708 tis. eur.

Z finančných prostriedkov na obstarávanie kapitálových aktív predstavujú najväčší objem v sume 196 977 tis. eur výdavky na realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia, z ktorých podstatná časť v sume 66 085 tis. eur sa rozpočtuje v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Kapitálové transfery sa rozpočtujú v roku 2009 vo výške 1 740 708 tis. eur. V rámci nich sa rozpočtujú transfery v rámci sektora verejnej správy vo výške 386 700 tis. eur, transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám v sume 16 647 tis. eur, transfery nefinančným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom vo výške 1 335 809 tis. eur a transfery do zahraničia 1 552 tis. eur.

Transfery v rámci sektora verejnej správy predstavujú výdavky príspevkovým organizáciám, verejným vysokým školám, obciam, vyšším územným celkom.

4.2. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí

Zdravotníctvo

Objem verejných, ako aj celkových zdrojov do oblasti zdravotníctva medziročne výrazne rastie. Nárast objemu verejných zdrojov v roku 2009 sa predpokladá o 15,8 % oproti roku 2008. Uvedený objem zdrojov zaznamenal nárast oproti roku 2006 až o 45,8 %. K nárastu celkových zdrojov významne prispieva aj rast poistného plateného štátom, ktorého sadzba pre výpočet výšky poistného vzrástla zo 4 % v roku 2006 na 5 % pre rok 2009.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Disponibilné zdroje zdravotných poisťovní

3 193 089

3 715 947

3 933 166

4 280 531

MZ SR (bez poistného plateného štátom a príspevku ZP)

104 029

111 112

157 528

178 763

Iné rozpočtové kapitoly

22 363

17 933

16 860

16 383

VÚC, obce

17 238

19 983

20 746

23 236

Disponibilné verejné zdroje v zdravotníctve spolu

3 336 719

3 864 975

4 128 300

4 498 913

medziročná zmena (v %)

15,5

15,8

6,8

9,0

Priame platby obyvateľstva

992 498

1 165 106

1 304 521

1 463 851

Celkové zdroje v zdravotníctve spolu

4 329 217

5 030 081

5 432 821

5 962 764

medziročná zmena (v %)

18,5

16,2

8,0

9,8

Podiel celkových zdrojov na HDP v b.c. (v %)

6,56

6,72

6,67

6,74

Celkové rozpočtované výdavky Ministerstva zdravotníctva SR vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov vzrástli v roku 2009 o 15,9 % oproti roku 2008. Oproti roku 2006 uvedené výdavky zaznamenali nárast o 48,2 %. K nárastu výdavkov kapitoly v roku 2009, ako aj v nasledovných rokoch, prispieva okrem nárastu poistného plateného štátom aj objem EÚ prostriedkov z Operačného programu Zdravotníctvo a Operačného programu Vzdelávanie vrátane spolufinancovania.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Bežné výdavky, z toho:

1 093 108

1 260 132

1 240 383

1 326 183

poistné platené štátom

1 013 758

1 184 724

1 162 064

1 244 981

ostatné bežné výdavky

79 350

75 408

78 319

81 202

Kapitálové výdavky, z toho:

23 189

6 639

SECAL - úver Svetovej banky

16 597

ostatné kapitálové výdavky

6 592

6 639

Prostriedky EU, spolufinancovanie

9 793

38 638

83 466

102 569

Zahraničné granty*

481

258

188

Výdavky Ministerstva zdravotníctva SR celkom

1 126 571

1 305 667

1 330 676

1 435 486

*Phare, Prechodný fond, Nórsky finančný mechanizmus, Finančný mechanizmus EHP vrátane spolufinancovania

Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov. Pri kvantifikácii poistného plateného štátom na roky 2009 sa vychádzalo zo sadzby pre výpočet poistného vo výške 5 % z vymeriavacieho základu. Objem poistného v roku 2009 vzrástol o 16,9 % oproti roku 2008 a predstavuje nárast oproti roku 2006 až o 52,5 %.

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

poistné platené štátom

776 998

902 144

1 013 758

1 184 724

počet poistencov štátu

3 081 603

3 025 154

3 011 927

2 952 596

Prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR sa zabezpečuje financovanie činností v pôsobnosti úradu a financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií. Najvýraznejší podiel na bežných výdavkoch kapitoly tvoria výdavky Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Regionálne úrady verejného zdravotníctve pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia na regionálnej úrovni. Bežné výdavky na financovanie úradov medziročne rastú. Nárast bežných výdavkov v roku 2009 oproti roku 2008 predstavuje 1,8 % a oproti roku 2006 12,8 %.

Kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva SR predstavujú na roky 2009 až 2011 zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly stabilnú úroveň 6,6 mil. eur. Prostriedky sú určené pre financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. V predchádzajúcich rokoch kapitola čerpala aj prostriedky kryté úverom od Svetovej banky na Projekt modernizácie sektoru zdravotníctva SECAL v ročnej výške 16,6 mil. eur, ktorý bol ukončený v roku 2008. Na modernizáciu zdravotníctva sa budú od roku 2008 využívať EÚ prostriedky prostredníctvom Operačného programu Zdravotníctvo.

Od roku 2008 sú pre rezort zdravotníctva rozpočtované EÚ prostriedky 2. programového obdobia v predpokladanej celkovej výške 250 mil. eur pre Operačný program Zdravotníctvo, ktorý je zameraný na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu všeobecných, špecializovaných nemocníc, ambulantnej zdravotnej starostlivosti a obnovu a modernizáciu zdravotníckej techniky a 27 mil. eur pre Operačný program Vzdelávanie so zameraním najmä na podporu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

2. programové obdobie

9 793

38 638

83 466

102 569

Operačný program Zdravotníctvo

8 839

35 020

73 193

92 279

EÚ prostriedky

7 513

29 767

62 214

78 437

spolufinancovanie

1 326

5 253

10 979

13 842

Operačný program Vzdelávanie

954

3 618

10 273

10 290

EÚ prostriedky

811

3 075

8 732

8 747

spolufinancovanie

143

543

1 541

1 543

Pre rezort zdravotníctva sú pre rok 2009 vyčlenené v štátnom rozpočte aj prostriedky z Prechodného fondu vrátane spolufinancovania pre schválený projekt. Zároveň od roku 2009 sa predpokladá aj čerpanie grantov v rámci programu Nórsky finančný mechanizmus a programu Finančný mechanizmus EHP vrátane spolufinancovania pre oblasť výskumu a vývoja v zdravotníctve.

Na financovanie zdravotníckych služieb, zdravotníckych zariadení a záchrannej zdravotnej služby v pôsobnosti obcí sa uvažuje s bežnými výdavkami vo výške 5,1 mil. eur a kapitálovými výdavkami vo výške 5,1 mil. eur. Zo zdrojov vyšších územných celkov sa predpokladá, že pre oblasť zdravotníctva budú vyčlenené kapitálové výdavky vo výške 9,7 mil. eur na rekonštrukcie zdravotníckych zariadení, ako aj na prístrojové vybavenie.

Zamestnanosť a sociálne veci

V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky vláda SR v priebehu rokov 2006 až 2008 prijala viaceré významné legislatívne zmeny v sociálnej oblasti s cieľom vytvoriť sociálne spravodlivý, transparentný, trvalo udržateľný systém, ktorý bude garantovať dôstojnú životnú úroveň každého človeka.

Rozpočet je pripravený v podmienkach účinnosti sociálneho balíka, ktorý obsahuje reformné zákony a opatrenia v súlade s cieľmi a úlohami Programového vyhlásenia vlády SR. Celkové disponibilné zdroje MPSVR SR na rok 2009 sú rozpočtované vo výške 1,89 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 8,0 % a v porovnaní s rokom 2006 o 16 %. V porovnaní s rokom 2008 dochádza k výraznému zvýšeniu rozpočtových zdrojov Európskeho sociálneho fondu vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu (+ 29 %) a súčasne sa zvyšujú aj rozpočtové zdroje kapitoly (+ 6 %).

Sociálna inklúzia

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Sociálna inklúzia celkom, v tom:

1 313 534

1 370 928

1 454 385

1 597 015

hmotná núdza

292 331

302 073

305 429

295 645

vianočný príspevok

56 430

61 309

podpora rodiny

717 672

765 439

785 759

865 353

kompenzácie ŤZP

192 295

192 422

193 526

224 806

starostlivosť o ohrozené deti

57 192

63 408

70 560

73 819

nesystémové dávky

39 700

35 650

36 215

V roku 2009 sa rozpočtuje na pomoc v hmotnej núdzi suma 296 mil. eur. V roku 2009 sa budú financovať doposiaľ uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín. Rozpočtovaný objem výdavkov umožňuje celoplošnú valorizáciu vo výške inflácie. Funkciu preventívneho prvku na predchádzanie stavu hmotnej núdze detí plní náhradné výživné, ktoré je súčasťou štátnych sociálnych dávok. Rozpočtovaná suma na rok 2009 v objeme 3,85 mil. eur je určená pre cca 6 150 detí na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa. Za účelom zvýšenia podpory k prístupu ku vzdelávaniu a väčšej motivácie u detí z nízkopríjmových rodín sa s účinnosťou od 1.1. 2009 zavádza do systému pomoci v hmotnej núdzi nová dávka pre dieťa v hmotnej núdzi, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku. Predpokladá sa, že sumou 11,4 mil. eur sa podporí cca 61 500 detí v hmotnej núdzi.

Obdobne ako v roku 2008 sa na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2009 vianočný príspevok vo výške 61,3 mil. eur. V uvedenej sume je zohľadnené rozšírenie okruhu poberateľov o cca 79 tisíc osôb, ktoré poberajú sólo sirotský, vdovský a vdovecký dôchodok.

Na podporu rodiny sa v roku 2009 rozpočtuje 865 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 10 %. Rozpočtovaný objem na rok 2009 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2006 rastie o 21 %. Návrh rozpočtu zabezpečuje celoplošnú valorizáciu vo výške prognózovanej inflácie. V rozpočte sú zachované všetky doteraz uplatňované jednorazové a opakované štátne sociálne dávky a ďalšie nástroje na

aktívnu podporu rodiny. S účinnosťou od 1. 1. 2009 sa rozširuje štátna podpora pri narodení dieťaťa aj na druhé a tretie dieťa vo výške 679 eur. Na rok 2009 sú rozpočtované zdroje v objeme 16,4 mil. eur a predpokladá sa, že týmto nástrojom sa podporí cca 18 000 druhorodených a cca 6 200 treťorodených detí. Medzi ďalšie nástroje podpory rodiny patrí príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorým sa vytvárajú podmienky na zosúladenie rodinného a pracovného života zabezpečením starostlivosti o dieťa v čase výkonu zárobkovej činnosti rodičov. Predpokladá sa, že sumou 4,58 mil. eur štát podporí mesačne 11 600 detí. Aj v roku 2009 sú rozpočtované zdroje na prídavok na dieťa. Alokované zdroje v sume 319 mil. eur umožňujú medziročné zvýšenie tejto sociálnej dávky o 3,32 eur, čo pri predpokladanom počte cca 1 250 000 nezaopatrených detí znamená zvýšenie zdrojov o 49,8 mil. eur. V rámci podpory rodiny sa na štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa rozpočtuje 231 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 51 %. Uvedená suma zohľadňuje medziročný rast počtu poistencov, zvýšenie vymeriavacieho základu ako aj rozšírenie okruhu poistencov štátu v súlade s novelou zákona č. 461/2004 Z.z. o sociálnom poistení.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

poistné platené štátom

211 586

231 212

245 826

266 116

počet poistencov (počet osôb)

176 872

180 463

188 084

190 324

medziročná zmena počtu poistencov v %

2,6

4,2

2,0

Ďalším nástrojom štátnej podpory rodiny je daňový bonus pre rodičov s nezaopatrenými deťmi, ktorí si na príjem zo zárobkovej činnosti môžu uplatniť daňové zvýhodnenie mesačne v objeme 19,75 eur na každé dieťa.

S účinnosťou od 1. 1. 2009 sa zásadným spôsobom mení doterajší systém kompenzácií ťažko zdravotne postihnutých. V súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhuje zavedenie nových druhov kompenzácii a odľahčovacích služieb. Nová legislatívna úprava vytvára podmienky pre čo najdlhšie zotrvanie občanov so zdravotným postihnutím v rodinnom prostredí a súčasne zlepšuje finančnú situáciu ich opatrovateľov. Na rok 2009 sú rozpočtované zdroje vo výške 225 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 16 % a oproti roku 2006 o 17 %.

V rámci starostlivosti o ohrozené deti sa rozpočtujú zdroje na financovanie ústavnej starostlivosti v štátnych a neštátnych detských domovoch pre cca 6 200 detí a výdavky na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí s cieľom obmedziť alebo odstrániť negatívne vplyvy v problémových rodinách. Objem výdavkov na rok 2009 v sume 73,8 mil. eur v porovnaní s rokom 2008 rastie o 5 % a oproti roku 2006 o 29 %.

Nesystémové dávky sociálneho poistenia sú na rok 2009 rozpočtované v objeme 36,2 mil. eur a zohľadňujú prirodzený úbytok poberateľov a valorizáciu vybraných dávok v súlade so súčasne platným mechanizmom.

Politika zamestnanosti

V rozpočte na rok 2009 je na aktívnu politiku trhu práce rozpočtovaná suma 141 mil. eur. Objem disponibilných prostriedkov je ovplyvnený podmienkami a možnosťami Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia v novom programovom období 2007-2013. V roku 2009 sú po prvýkrát alokované zdroje Európskeho sociálneho fondu do programu Sociálna inklúzia, v dôsledku čoho dochádza k medziročnému poklesu výdavkov v oblasti politík zamestnanosti. Rozpočtovaný objem výdavkov na roky 2009 až 2011 zohľadňuje predpokladaný pozitívny vývoj v miere nezamestnanosti. Zdroje Európskeho sociálneho fondu vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sa na rok 2009 rozpočtujú vo výške 109 mil. eur.

Aj v roku 2009 sa v súlade so zákonom o službách zamestnanosti budú realizovať národné projekty prioritne orientované na znevýhodnené skupiny na trhu práce. Osobitná pozornosť bude venovaná opatreniam, ktoré sa zameriavajú na zníženie dlhodobej nezamestnanosti v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

V rámci aktívnej politiky trhu práce sa v súlade so zákonom o investičnej pomoci poskytujú zo štátneho rozpočtu príspevky na tvorbu nových pracovných miest. V rozpočte na rok 2009 sú alokované zdroje vo výške 17,0 mil. eur, ktorými sa predpokladá podporiť cca 18 300 pracovných miest.

Školstvo, veda a technika, kultúra

Formovanie vedomostnej spoločnosti je prioritou vlády SR, pretože len vzdelaní ľudia spoločnosti sú predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu a sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a rastu. Trvalo udržateľný rozvoj je jedným zo základných pilierov vedomostnej spoločnosti, preto oblasť vzdelávania vláda SR ako jednu zo svojich priorít podporuje.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Zdroje kapitoly na vzdelávanie

1 842 071

2 171 070

2 369 500

2 468 594

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly (domáce)

1 759 469

1 915 829

1 946 964

2 002 936

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania:

82 602

254 439

421 734

465 259

iné mimorozpočtové zdroje*

802

399

EHP a NFM a spolufinancovanie

802

399

rezortné vzdelávanie*

29 579

46 696

41 683

43 609

MVRR SR - ŠF na školskú infraštruktúru

3 659

34 600

53 140

57 943

zdroje územnej samosprávy

581 525

585 282

607 458

629 918

zdroje verejných vysokých škôl

62 596

62 641

69 305

72 704

Verejné zdroje spolu

2 519 430

2 900 289

3 141 086

3 272 768

medziročná zmena v %

4,63

15,12

8,30

4,19

súkromné zdroje regionálneho školstva

79 665

79 666

79 665

granty zo zahraničia VVŠ

3 353

1 374

Celkové zdroje na vzdelávanie

2 602 448

2 981 328

3 222 126

3 353 807

medziročná zmena v %

4,62

14,56

8,08

4,09

* rezortné vzdelávanie (štátne vysoké školy MO SR, MV SR a MZ SR a stredné školy MV SR)

** bez zdrojov súkromných vysokých škôl

Regionálne školstvo

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Normatívne výdavky cez MŠ SR

1 107 188

1 217 831

1 267 781

1 313 194

Nenormatívne výdavky a špecifiká cez MŠ SR

63 255

62 541

62 543

62 545

Administratívne výdavky MŠ SR

29 488

29 819

30 108

30 494

Výdavky na štipendiá

3 589

Ostatné kapitoly (MV SR)

11 767

13 953

10 844

11 156

Výdavky štrukturálnych fondov (MVRR SR)

3 659

34 600

53 140

57 943

Výdavky obcí a VÚC

581 525

585 282

607 459

629 918

Verejné výdavky spolu

1 800 470

1 947 615

2 035 464

2 108 839

Medziročná zmena rastu v %

2,03

8,17

4,51

3,60

Súkromné zdroje regionálneho školstva

79 665

Celkové výdavky na regionálne školstvo

1 880 135

2 027 280

2 115 129

2 188 504

Medziročná zmena rastu v %

1,26

7,83

4,33

3,47

Celkové výdavky na regionálne školstvo pozostávajú z verejných zdrojov a súkromných zdrojov. Celkové verejné zdroje v roku 2009 tvoria prostriedky štátneho rozpočtu MŠ SR, iných kapitol a výdavky obcí a VÚC, ktoré rastú oproti roku 2006 o 27,7 %.

Prevažný podiel výdavkov na regionálne školstvo je smerovaný prostredníctvom Ministerstva školstva SR, ktorý predstavuje až 67,5 % z celkových verejných zdrojov regionálneho školstva a 64,8 % z celkových zdrojov regionálneho školstva.

Výdavky štátneho rozpočtu na regionálne školstvo poskytované prostredníctvom MŠ SR každoročne rastú. Medziročný rast 2009/2008 predstavuje 9,2 %. V roku 2009 porovnaní s rokom 2006 tieto výdavky rastú o 19,5 %. V limite výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky, administratívne výdavky na organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom a výdavky na štipendiá. V rámci normatívnych výdavkov sú zapracované osobné výdavky, ktoré zohľadňujú 10,54 %-ný rast platov pedagogických zamestnancov a prislúchajúce vecné výdavky.

Pri financovaní regionálneho školstva sa uplatňuje financovanie prostredníctvom normatívu na žiaka. V navrhovanom objeme bežných výdavkov 1,3 mld. eur sú zahrnuté okrem prevádzky všetkých typov škôl aj výdavky na učebnice a prevádzku Infoveku, okruh špecifík ako je dopravné, asistenti učiteľa, odchodné, vzdelávacie poukazy a ďalšie výdavky. Kapitálové výdavky kapitoly MŠ SR pre regionálne školstvo sú navrhované vo výške 11,5 mil. eur. Tieto sú určené na havarijné stavby a rekonštrukcie.

( počet žiakov)

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Počet žiakov v ZŠ a SŠ

917 054

887 221

858 166

837 039

806 231

782 608

769 239

medziročná zmena v %

-2,90

-3,25

-3,27

-2,46

-3,68

-2,93

-1,71

Do výdavkov na RŠ okrem výdavkov zo štátneho rozpočtu poskytovaných prostredníctvom MŠ SR sú zahrnuté tiež výdavky MV SR, ktoré financuje stredné odborné školy v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v sume 13,9 mil. eur a prostriedky štrukturálnych fondov MVRR SR na financovanie infraštruktúry vzdelávania v sume 34,6 mil. eur.

Významný podiel výdavkov na regionálne školstvo tvoria výdavky obcí a VÚC rozpočtované na financovanie originálnych kompetencií, ktorých objem MF SR v roku 2009 predpokladá v sume 585 mil. eur.

Vysoké školstvo

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Verejné vysoké školy cez MŠ SR

432 771

473 702

467 751

488 136

Štipendiá pre zahraničných študentov cez MŠ SR

272

538

Zdroje EU vrátane spolufinancovania

36 804

169 012

280 056

308 742

Prostriedky z APVV a štátne programy

5 477

4 060

Oficiálna rozvojová pomoc

1 644

1 976

Vlastné zdroje VVŠ

62 596

62 641

69 305

72 704

EHP a NFM a spolufinancovanie

802

399

Rezortné vysokoškolské vzdelávanie*

19 191

32 744

30 839

32 453

Výdavky MK SR pre VVŠ

280

890

Výdavky MV SR pre VVŠ

520

686

604

Výdavky z verejných zdrojov

559 555

747 051

855 931

909 612

Podiel verejných zdrojov na HDP

0,85%

1,00%

1,05%

1,03%

Granty zo zahraničia

3 353

1 374

Celkové výdavky na vysoké školstvo**

562 908

748 425

857 305

910 986

Podiel celkových zdrojov na HDP

0,85%

1,00%

1,05%

1,03%

*rezortné vzdelávanie (MO SR, MV SR a MZ SR)

** bez zdrojov súkromných vysokých škôl

Verejné výdavky pre vysoké školy medzi rokmi 2009 a 2008 rastú o 33,5 %. Prostriedky štátneho rozpočtu MŠ SR rozpočtované pre verejné vysoké školy sú rozpočtované na prevádzku dvadsiatich VVŠ, vysokoškolskú vedu, rozvojové projekty VVŠ a sociálnu oblasť. Ďalej pre VVŠ sú rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na štipendiá pre zahraničných študentov v rámci štipendijného programu MŠ SR, na riešenie projektov výskumu a vývoja poskytnuté prostredníctvom APVV, prostriedky EÚ zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z OP Vzdelávanie a Výskum a vývoj, vlastné zdroje VVŠ, prostriedky EHP a NFM vrátane spolufinancovania na financovanie projektov.

Verejné vysoké školy na svoju hlavnú činnosť použijú okrem dotácie zo štátneho rozpočtu aj vlastné príjmy vo výške 62,6 mil. eur a granty zo zahraničia na financovanie projektov vo výške 1,37 mil. eur. Vlastné príjmy VVŠ sú zvýšené oproti schválenému rozpočtu pre rok 2008 o 18,8 mil. eur. Zvýšenie príjmov vyplýva z prijatej novely zákona o vysokých školách, a to najmä z poplatkov získaných za externú formu štúdia. Slovenská republika sa zaviazala poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc a jednou z foriem je aj podpora štúdia zahraničných študentov na slovenských vysokých školách, ktorá je financovaná z medzirezortného podprogramu ODA v sume 2 mil. eur. Do financovania vysokoškolského vzdelávania sú zahrnuté aj prostriedky štátneho rozpočtu rozpočtované pre tri štátne vysoké školy v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov MO SR, MV SR a MZ SR.

V roku 2009 verejné výdavky pre vysokoškolské vzdelávanie rastú v porovnaní s rokom 2006 o 56,6 %. Dôvodom výrazného zvýšenia objemu výdavkov pre VVŠ je každoročné zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu, ale aj zapojenie vysokých škôl do riešenia projektov výskumu a vývoja, ako aj projektov rozvoja vysokých škôl financovaných zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania.

Veda a technika

Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2009 z verejných zdrojov predstavujú sumu 424 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2008 o 48 % a oproti roku 2006 o 63 %. Financovanie vedy a techniky v roku 2009 sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje z viacerých verejných zdrojov ako sa uvádza v tabuľke nižšie.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Vysokoškolská veda cez MŠ SR

46 741

55 030

42 858

44 029

Agentúra na podporu výskumu a vývoja cez MŠ SR

32 142

39 833

28 822

28 853

Štátne programy MŠ SR

11 945

5 650

5 893

398

Ostatné výdavky na vedu a techniku v MŠ SR

11 224

15 590

12 324

7 284

EHP a NFM a spolufinancovanie

802

399

Prostriedky EÚ a spolufinancovanie zo ŠR v MŠ SR

42 660

171 789

284 899

314 158

Časť miezd pedagogických pracovníkov VŠ

33 194

Členské príspevky medzinárodným organizáciám *

14 460

7 036

7 657

Slovenská akadémia vied

58 242

61 624

54 081

55 517

Rezortná veda

36 293

33 465

33 597

34 779

Výdavky na vedu a techniku celkom

286 901

424 013

504 127

526 268

Medziročná zmena v %

21,7

47,8

18,9

4,4

* v roku 2008 sú započítané aj príspevky do Fondu výskumu uhlia a ocele, ktoré v nasledujúcich rokoch nie sú platené

Výdavky Ministerstva školstva SR na vedu a techniku tvoria najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu. Tieto výdavky sú tvorené hlavne výdavkami na podporu vysokoškolskej vedy a techniky a to vo výške 55,0 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2006 nárast o 46 %. Táto suma nezahŕňa mzdové výdavky na pedagogických pracovníkov vysokých škôl, ktorých pracovnou náplňou je okrem pedagogickej činnosti aj vedecká činnosť (300 – 500 hodín vedeckej činnosti ročne). To znamená, že približne jedna pätina celkových mzdových nákladov pedagogických pracovníkov vysokých škôl (cca 1 000 mil. eur) smeruje taktiež do oblasti vedy a techniky.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) s rozpočtom 39,8 mil. eur, rastie v porovnaní s rokom 2006 o 65,7 %, predstavuje druhú najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu a techniku z ministerstva školstva. Úlohou agentúry je podpora projektov výskumu a vývoja.

Výdavky na Štátne programy výskumu a vývoja MŠ SR sú rozpočtované vo výške 5,65 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcim rokom, čo vyplýva z dofinancovania schválených štátnych programov na roky 2002 až 2005. Od roku 2005 neboli schválené žiadne nové štátne programy na výskum a vývoj, ani nové štátne programy na rozvoj infraštruktúry výskumu a vývoja.

Neposledným významným zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole MŠ SR sú aj finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ 2. programové obdobie Operačný program Výskum a vývoj, ktorých celkový objem aj so spolufinancovaním pre rok 2009 predstavuje 172 mil. eur.

Slovenská akadémia vied ako najvýznamnejší predstaviteľ základného výskumu v Slovenskej republike predstavuje druhú najväčšiu položku na celkovej sume výdavkov na základný výskum, a to 61,6 mil. eur (14,5 % celkových verejných výdavkov na vedu a techniku), čo predstavuje nárast oproti roku 2006 o 27 % a oproti roku 2008 o 5,8 %. Najväčší podiel výdavkov základného výskumu SAV, na úrovni 31,2 % smeruje do oblasti výskum a vývoj v lekárskych, veterinárnych, biologických, ekologických, poľnohospodárskych a chemických vedách, z toho s najväčším finančným podielom na lekárske vedy vo výške 35 %.

SAV realizuje okrem základného výskumu aj tretí stupeň vzdelávania (doktorandské štúdium), ktorý je pre rok 2009 financovaný vo výške 2,40 mil. eur.

Rezortná veda predstavuje ďalší priestor realizácie výskumu a vývoja v SR organizáciami kapitol štátneho rozpočtu. Do celkovej sumy výdavkov na výskum a vývoj určených pre výskumné organizácie rezortov prispievajú sumou vo výške 33,5 mil. eur, kde najväčšiu časť tvoria výdavky Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR.

Šport

Verejné výdavky na podporu športu majú každoročnú dynamiku rastu. Rozpočet výdavkov štátneho rozpočtu na podporu rozvoja športu si zachováva približne rovnakú úroveň.

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Ministerstvo školstva SR

33 867

33 559

33 604

Ministerstvo obrany SR

3 875

3 207

4 624

5 040

Ministerstvo vnútra SR

4 231

4 325

2 626

2 600

Úrad vlády SR

199

1 992

VPS na výstavbu a rekonštrukciu ihrísk

7 967

Obce

3 319

3 651

4 979

6 639

Verejné zdroje spolu

45 293

45 250

47 780

57 841

medziročná zmena v %

-0,09

5,59

21,06

Na športovú reprezentáciu Slovenskej republiky sú okrem výdavkov rozpočtovaných v kapitole MŠ SR vo výške 17,8 mil. eur aj výdavky rozpočtované v kapitolách MO SR a MV SR, čím dosahujú celkovú sumu 25,4 mil. eur.

Z výdavkov obcí sa predpokladá, že budú financované aktivity súvisiace s rekreačnými a športovými službami.

Kultúra

Rozvoj kultúry v najširšom zmysle slova sa vníma ako nevyhnutná podmienka zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky. Cieľom je postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry. Kultúra, rekreácia a náboženstvo spoju vytvárajú jednu oblasť a ich financovanie je zabezpečené z viacerých zdrojov, ako sa uvádza v tabuľke nižšie. Celkové verejné zdroje možné na použitie v oblasti kultúry sú v roku 2009 vo výške 494 mil. eur.

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje MK SR

152 004

134 128

170 212

189 015

Inštitucionálna podpora štátnych organizácií rezortu kultúry

75 648

78 452

97 917

100 800

Účelová podpora kultúry (Grantový systém)

24 517

14 539

22 854

24 895

Cirkvi a náboženské spoločnosti

29 212

30 836

33 339

37 192

Financovanie strategických zámerov rezortu

3 983

9 493

17 759

Administratíva a vlastná činnosť aparátu MK SR

22 110

6 269

6 170

7 655

Iné zdroje (Prechodný fond, EHP, Nórsky fin. mechanizmus)

518

439

714

Zdroje iných rezortov na kultúru

29 902

17 666

25 862

51 998

Zdroje obcí na kultúru

152 028

138 332

157 457

192 525

Zdroje VÚC na kultúru

46 471

44 616

53 883

60 114

Celkové verejné zdroje na kultúru

380 406

334 742

407 415

493 652

Rozpočet výdavkov zo štátneho rozpočtu pre potreby financovania kultúry je zabezpečený najmä v Ministerstve kultúry SR, kde výška výdavkov na rok 2009 rastie oproti roku 2006 o 24 % a oproti roku 2008 rastie o 11 %.

Inštitucionálna podpora štátnych organizácií rezortu MK SR pokrýva svojou činnosťou podporu 33 svojich rozpočtových a príspevkových organizácií vo všetkých oblastiach pôsobenia kapitoly (divadlá, galérie, múzeá, osvetová činnosť, atď) v celkovom objeme 101 mil. eur. Do inštitucionálnej podpory sú zahrnuté aj výdavky spojené s aktivitami štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu (ďalej len RO a PO) nad rámec ich rozpočtu, tieto prostriedky sú vo výške 11,3 mil. eur počas roka postupne presúvané na základe rozhodnutia ministerstva v prospech niektorých RO a PO. Ďalej obdobným mechanizmom je financovaná aj podpora kultúrnych aktivít v zahraničí vo výške 1,16 mil. eur.

Účelová podpora kultúry - Grantový systém MK SR (ďalej len GS MK SR) je zameraný na podporu a financovanie kultúry prostredníctvom projektov, orientovaných na zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva. Spolu s inštitucionálnou podporou štátnych RO a PO tvorí hlavnú časť programu Tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt, čo tiež potvrdzuje, že GS MK SR je základným stavebným kameňom v znižovaní inštitucionálneho financovania kultúry v prospech účelového financovania. Limit výdavkov na uvedenú oblasť v roku 2009 je vo výške 24,9 mil. eur, čo je nárast v porovnaní s rokom 2006 o 1,5 % a s rokom 2008 o 8,9 %.

Cirkvi a náboženských spoločností, ich financovanie vyplýva zo zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov. Z rozpočtovaných prostriedkov sa financujú platy a poistné duchovných, prevádzka ústredí cirkví a náboženských spoločností a charitných domov (domovy dôchodcov pre kňazov). Celkový transfer pre cirkvi a náboženské spoločnosti je v roku 2009 vo výške 37,2 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2006 o 27,3 %. Do výdavkov na cirkvi a náboženské spoločnosti sú započítané aj výdavky na úhradu nákladov súvisiacich so zameraním vydaných nehnuteľností pre cirkvi a náboženské spoločnosti podľa zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sú rozpočtované v aparáte MK SR v roku 2009 v objeme 418 tis. eur.

Financovanie strategických zámerov rezortu je oblasť pôsobenia rezortu pod aparátom MK SR, ktorá prechádza naprieč viacerými kultúrnymi organizáciami. Výdavky spojené so Stratégiou rozvoja múzeí a galérií do roku 2011, Stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013, Projektom Informatizácia kultúry sú v roku 2009 rozpočtované v celkovom objeme 17,8 mil. eur.

V časti Administratíva a vlastná činnosť aparátu sú zahrnuté výdavky spojené s činnosťou aparátu MK SR ako aj projekt akvizície zbierkových predmetov a podpora riadenia programov. Výdavky na samotný aparát MK SR rastú oproti roku 2008 o 28 %. Celkový objem prostriedkov alokovaný pre túto oblasť predstavuje oproti roku 2008 nárast o 24 %.

Druhým zdrojom financovania v oblasti kultúry zo štátneho rozpočtu sú prostriedky z iných rezortov v celkovej rozpočtovanej výške výdavkov v roku 2009 v sume 52,0 mil. eur. Najväčšiu časť tvoria prostriedky z Ministerstva životného prostredia SR určené pre príspevkové organizácie Slovenské banské múzeum, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Zoologickú záhradu Bojnice, Správu slovenských jaskýň a Ministerstva obrany SR, ktorej prostriedky sú určené pre rezortné umelecké súbory. .

Ako ďalším verejným zdrojom v oblasti financovania kultúry sa predpokladajú prostriedky obcí a vyšších územných celkov na úseku kultúrnych služieb.

Bývanie a regionálny rozvoj

Podpora rozvoja bývania

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výstavba a obnova bytového fondu (dotácie MVRR SR)

55 036

60 247

50 388

54 106

Štátna prémia v stavebnom sporení

47 135

49 791

49 127

Bonifikácia k hypotekárnym úverom

23 900

20 580

Transfer pre Štátny fond rozvoja bývania

71 501

66 960

54 904

Spolu dotácie ŠR

197 572

200 898

174 999

178 717

Príjmy ŠFRB

64 652

69 568

77 378

86 218

Celkom verejné zdroje

262 224

270 466

252 377

264 935

Na podporu rozvoja bývania sa v roku 2009 vynaložia verejné výdavky vo výške 271 mil. eur, z toho je 201 mil. eur z rozpočtu kapitoly a 69,6 mil. eur z príjmov ŠFRB. Oproti roku 2008 dochádza k 3,5%-nému rastu týchto výdavkov.

Na dotácie na výstavbu a obnovu bytového fondu sa rozpočtujú prostriedky v sume 60,3 mil. eur, ktoré sa využijú na podporu výstavby nájomných bytov, prípravu územia na výstavbu technickej vybavenosti, odstraňovanie systémových porúch a bankové záruky.

K zvýšeniu miery podpory financovania s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu dochádza pri dotáciách na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, ktorá je rozpočtovaná vo výške 49,8 mil. eur a na bonifikáciu hypotekárnych úverov je vyčlenených 23,9 mil. eur. Pre podporu bývania vláda prijala opatrenia v oblasti stavebného sporenia, kde sa podpora rozšírila o možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu. Súčasne sa rozšíril okruh stavebných sporiteľov o niektoré právnické osoby s možnosťou čerpania štátnej prémie. Bola rozšírená možnosť použitia prostriedkov zo stavebného sporenia na stavebné účely, ktoré súvisia s bývaním a zvýšila sa percentuálna sadzba štátnej prémie, čím sa znížila ročná výška efektívneho vkladu stavebného sporiteľa z 697 eur na súčasných 531 eur. V oblasti hypotekárnych úverov sa začali od roku 2007 poskytovať hypotekárne úvery pre mladých s bonifikáciou úrokovej sadzby poskytovanej zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa uvedená bonifikácia podporuje vo výške 2 % a banky sa zaviazali zvýhodniť tieto úvery do výšky 1 %, čím sa dosiahlo zvýhodnenie hypotekárnych úverov pre mladých o 3 %.

Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má Štátny fond rozvoja bývania, ktorého celkové zdroje v roku 2009 predstavujú čiastku takmer 137 mil. eur.

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Transfer zo štátneho rozpočtu

91 890

75 072

71 501

66 960

54 904

Vlastné príjmy fondu

50 694

55 610

64 652

69 568

77 378

86 218

Spolu zdroje ŠFRB

142 584

130 682

136 153

136 528

132 282

141 122

V rámci vlastných zdrojov predstavujú úroky z poskytnutých úverov sumu 27,3 mil. eur a splátky istiny 41,6 mil. eur. Transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania od roku 2005 postupne klesá a plní vyrovnávaciu funkciu vzhľadom na rast vlastných zdrojov štátneho fondu. Tým dochádza k napĺňaniu zámeru vytvoriť zo Štátneho fondu rozvoja bývania obrátkový fond. Prostriedky fondu sú rozpočtované na výstavbu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb realizovaných obcami a právnickými osobami vo výške 71,3 mil. eur, na zabezpečenie nových bytových jednotiek fyzickými osobami v sume 33,9 mil. eur, a na obnovu bytového fondu 27,1 mil. eur. Zo ŠFRB sa poskytuje podpora bývania pre mladých ľudí do 35 rokov formou úverov do výšky 49,8 tis. eur vo výške úrokovej sadzby 2 % (u žiadateľoch nad 35 rokov sa poskytuje úver do výšky 36,5 tis. eur s úrokovou sadzbou 3,5 %).

Regionálny rozvoj

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

zdroje EÚ

110 193

128 355

179 227

231 568

prostriedky ŠR na spolufinancovanie

32 849

26 592

35 652

45 021

prostriedky ŠR

1 777

1 837

1 737

1 771

Regionálny rozvoj celkom

144 819

156 784

216 616

278 360

Na regionálny rozvoj je pre rok 2009 určených 157 mil. eur a v značnej miere sú tieto prostriedky smerované pre obce a VÚC. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2006 ide o nárast o 105 % a v porovnaní s rokom 2008 ide o nárast o 8,3 %. Výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania sú smerované cez Operačný program Bratislavský kraj MVRR vo výške 14,8 mil. eur na regeneráciu sídiel, regionálnu a mestskú hromadnú dopravu, inovácie a technologické transfery, informatizáciu spoločnosti a technickú pomoc, cez Operačný program Technická pomoc MVRR v sume 17,2 mil. eur, cez Regionálny operačný program MVRR vo výške takmer 120 mil. eur na infraštruktúru vzdelávania, sociálnych služieb, podporu a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, regeneráciu sídiel, cez Cezhraničnú spoluprácu v sume 3,30 mil. eur na zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi SR a Rakúskom, SR a Poľskou republikou, SR a ČR, SR a Maďarskom. Prostriedky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú na podporu integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálnych združení a na podporu územného rozvoja obcí a miest.

Doprava

Prioritou súčasnej vlády v súlade so spoločnou európskou dopravnou politikou je zrýchlenie tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry s cieľom prepojenia nadradenej dopravnej infraštruktúry na transeurópsku dopravnú sieť a zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov SR k nadradenej dopravnej infraštruktúre. V nadväznosti na uvedené výrazná finančná podpora je smerovaná do oblasti dopravy nielen zo zdrojov EÚ a spolufinancovania, ale aj zo samotných prostriedkov štátneho rozpočtu.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Celkové zdroje na dopravu, v tom:

1 617 299

1 954 538

2 163 925

2 248 026

zdroje ŠR a EÚ

1 027 286

1 377 590

1 626 529

1 672 593

zdroje územnej samosprávy

493 995

510 655

537 396

575 433

vlastné zdroje NDS

96 018

66 293

Celkové zdroje na dopravu predstavujú sumu 1,95 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 33 % a v porovnaní s rokom 2008 nárast o 21 %.

Cestná infraštruktúra

Na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 1,43 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2006 predstavuje nárast o 37 % a v porovnaní s rokom 2008 ide o nárast o 24 %. Z prostriedkov štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ je rozpočtovaných takmer 853 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 78 % a v porovnaní s rokom 2008 ide o nárast o 52 %. Zdroje rastú nielen z prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania, ale aj zo samotných prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré sú v roku 2009 rozpočtované v čiastke 435 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 22 %. Ďalšími novými zdrojmi financovania môžu byť súkromné zdroje realizované prostredníctvom projektov PPP a prostriedky z mýta cez NDS, ktoré budú v prvých rokoch použité na splátky istiny a úrokov NDS, splátku mýtneho systému a prevádzku elektronického mýta.

Správa a údržba cestnej infraštruktúry

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na správu, údržbu a opravy ciest a diaľnic spolu

325 626

399 233

365 995

385 736

SSC - správa a údržba ciest I. triedy

38 441

40 211

40 352

40 496

NDS – príprava a realizácia opráv diaľnic a RC zdroje ŠR

29 875

NDS - správa, údržba a opravy diaľnic a RC vlastné zdroje

37 509

VÚC - správa, údržba a opravy ciest II. triedy

142 950

161 661

170 079

185 992

mestá a obce - správa, údržba a opravy ostatné cesty

114 360

129 977

125 689

129 373

V roku 2009 sa predpokladá na správu a údržbu cestnej infraštruktúry vynaložiť celkom 399 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 37 % a v porovnaní s rokom 2008 nárast o 23 %. Správa a údržba cestnej infraštruktúry sa realizuje prostredníctvom Slovenskej správy ciest (SSC), Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), VÚC, miest a obcí. SSC, ktorá je zodpovedná za správu, údržbu a výstavbu ciest I. triedy má na správu a údržbu rozpočtovaných 40,2 mil. eur. NDS vykonáva prípravu, realizáciu opráv, výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Na správu, údržbu a opravy z prostriedkov štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov má vyčlenených 67,4 mil. eur. VÚC vykonávajú správu a údržbu ciest II. a III. triedy, na ktorú sa v roku 2009 podľa odhadu MF SR predpokladá použiť takmer 162 mil. eur z prostriedkov, ktoré VÚC získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami a z výnosu dane z motorových vozidiel. Mestá a obce realizujú správu a údržbu miestnych komunikácií, na ktorú sa v roku 2009 podľa odhadu MF SR predpokladá použiť 130 mil. eur.

Výstavba cestnej infraštruktúry

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na výstavbu ciest a diaľnic spolu

824 842

1 031 118

1 009 246

1 016 786

Výstavba ciest I. triedy zdroje ŠR a EÚ

86 304

109 540

135 022

151 032

Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest zdroje ŠR a EÚ

405 834

673 777

632 595

605 686

Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest zdroje NDS

96 018

28 784

Výstavba ciest II. triedy zdroje VÚC

105 895

70 497

69 319

70 574

Výstavba ostatných zdroje miest a obcí

130 791

148 520

172 310

189 494

Na výstavbu cestnej infraštruktúry sa v roku 2009 predpokladá vynaložiť celkom 1,03 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 36 % a v porovnaní s rokom 2008 zvýšenie o 25 %. Na výstavbu ciest I. triedy prostredníctvom SSC sa predpokladá čerpať 110 mil. eur, z toho zo zdrojov EÚ 19,8 mil. eur a z prostriedkov štátneho rozpočtu čiastka vo výške 89,8 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 ide o zvýšenie 6 % a v porovnaní s rokom 2008 o zvýšenie o 27 %. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest sa predpokladá použiť 703 mil. eur, z toho zo zdrojov štátneho rozpočtu 336 mil. eur (56,9 mil. eur na spolufinancovanie projektov EÚ, 279 mil. eur na národné projekty), zo zdrojov EÚ 338 mil. eur a z vlastných zdrojov NDS 28,8 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 ide o nárast o 49 % a v porovnaní s rokom 2008 o nárast o 40 %. Na výstavbu ostatných ciest prostredníctvom územnej samosprávy sa podľa odhadov MF SR predpokladá čerpať 219 mil. eur.

Železničná doprava

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Kombinovaná doprava

664

VVZ ŽSSK osobná doprava

165 970

149 373

VVZ ŽSR

136 095

119 498

Rozvoj a modernizácia ŽSR

91 228

124 366

366 461

431 578

Obnova železničných mobilných prostriedkov ŽSSK

6 639

63 448

55 148

Výdavky na podporu železničnej dopravy spolu

393 957

433 734

699 444

756 261

Na železničnú dopravu je v roku 2009 rozpočtovaných 434 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 22 %. Uvedené výdavky sú rozpočtované na financovanie výkonov vo verejnom záujme v sume 166 mil. eur pre Železničnú spoločnosť, a.s. na osobnú dopravu a 136 mil. eur pre Železnice SR na železničnú dopravnú cestu. 124 mil. eur je určených na rozvoj a modernizáciu železničných dopravných ciest, z toho 71,3 mil. eur je z prostriedkov štrukturálnych fondov a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a 53,1 mil. eur z prostriedkov samotného štátneho rozpočtu na národné projekty a 6,6 mil. eur smeruje na obnovu železničných mobilných prostriedkov.

Letecká doprava a infraštruktúra

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na podporu leteckej dopravy a infraštruktúry

3 345

5 311

Na program letecká infraštruktúra je rozpočtovaných 5,31 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje zvýšenie o 18 % a v porovnaní s rokom 2008 zvýšenie o 58,8 %. Uvedené výdavky sú rozpočtované na zabezpečenie poskytovania služieb súvisiacich s odletmi a pristátiami lietadiel pri vykonávaní letov, ktoré sú oslobodené od odplát za pristátia a odplát za použitie letiska, na plnenie záväzných štandardov bezpečnosti prevádzky letiskovej infraštruktúry, bezpečnostnej ochrany letísk a správy, údržby a zhodnocovania letiskovej infraštruktúry a na realizáciu výkonu osobnej kontroly a kontroly prepravovaných osôb zúčastnených na leteckej doprave.

Hospodárstvo

Výdavky v oblasti hospodárstva predstavujú na rok 2009 sumu 309 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 výdavky klesajú o 15,1 % a v porovnaní s rokom 2008 rastú o 1,6 %. Celkový vývoj v tejto oblasti závisí od náročnosti schválených investičných stimulov v jednotlivých rokoch. Štruktúra výdavkov pre oblasť hospodárstva je uvedená v nasledovnej tabuľke.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Oblasť hospodárstva spolu

304 357

309 348

335 245

302 302

Rozvoj priemyslu a podpora podnikania

192 924

218 329

240 407

204 598

Štátne hmotné rezervy

21 259

21 703

22 160

22 592

Inštitucionálna podpora hospodárstva

90 174

69 316

72 678

75 112

Rozvoj priemyslu a podpora podnikania

Na rozvoj priemyslu a podporu podnikania smerujú prostriedky v sume 218 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje pokles o 18,8 % a oproti roku 2008 nárast o 13,2 %. Rozdielnu úroveň výdavkov v roku 2009 oproti rokom 2006 až 2008 ovplyvňuje predovšetkým skutočnosť, že v predchádzajúcich rokoch bola zo strany štátu realizovaná podpora významných investícií v projektoch spoločnosti KIA a Hyundai a podpora projektu Samsung. Úroveň výdavkov v tejto oblasti ovplyvňuje aj rozpočtovanie výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci operačných programov.

Na podporu inovácií sú zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) určené výdavky v sume 67,6 mil. eur. Hlavným účelom podpory podnikania v oblasti inovácií a aplikovaného výskumu, ktorý patrí medzi prioritné oblasti Lisabonského procesu, je zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu podporou zavádzania inovácií a technologických transferov, ako aj tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania. Výdavky v tejto oblasti sú určené aj na účasť slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách a obchodných misiách. Finančné prostriedky budú poskytované aj na implementáciu najlepších postupov a výrobných metód svetovej úrovne do nových a existujúcich spoločností napr. zavádzanie systémov manažérstva kvality, ochranu duševného vlastníctva, priemyselného dizajnu.

Na podporu v oblasti energetiky sa rozpočtujú finančné prostriedky EÚ a spolufinancovania v rámci OP KaHR vo výške 35,2 mil. eur. Tieto prostriedky sú určené na podporu projektov využívajúcich progresívne úsporné technológie na zásobovanie energiou a zariadenia s vyššou účinnosťou využitia energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Finančné prostriedky sú smerované aj na projekty zabezpečujúce zlepšenie tepelno-technických charakteristík budov a vybavenie zariadení meracími a regulačnými systémami. Podporované budú aj projekty na využívanie nových technologických zariadení na výrobu elektrickej energie a tepla, projekty na využívanie odpadového tepla z výroby elektrickej energie pri súčasnom zlepšení environmentálnych aspektov sektoru priemyslu, ako aj projekty na zníženie strát modernizáciou zariadení slúžiacich na rozvod energetických médií. Zdroje budú smerovať aj na projekty využívajúce obnoviteľné zdroje energie najmä biomasu, geotermálnu energiu, budovanie malých vodných elektrární a energetické využitie komunálneho odpadu. Finančné prostriedky budú použité aj na podporu verejného sektora pri budovaní a modernizácii verejného osvetlenia v mestách a obciach, ako aj informovanie verejnosti o efektívnom využívaní energie a obnoviteľných zdrojov energie.

Cestovný ruch je podporený celkovou sumou 32,9 mil. eur. Podpora v tejto oblasti je zameraná na budovanie komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím

prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou, na podporu propagácie slovenského cestovného ruchu doma i v zahraničí formou tvorby informačných a prezentačných materiálov, účasti na propagačných a prezentačných aktivitách cestovného ruchu, podporu prezentácie SR v zahraničí ako atraktívnej turistickej destinácie. Premetom podpory je aj rozvoj informačných služieb cestovného ruchu – pokračovanie v tvorbe Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu (NUTIS), zber informácií do NUTIS-u, vytváranie a činnosť turisticko-informačných kancelárií. V rámci podpory cestovného ruchu je rozpočtovaný aj transfer zo štátneho rozpočtu pre príspevkovú organizáciu Slovenská agentúra pre cestovný ruch.

Na podporu investičných projektov sú určené finančné prostriedky v sume 50,5 mil. eur. Z uvedenej sumy sa na podporu projektu spoločnosti Samsung Electronics LCD Business na vybudovanie moderného výrobného závodu s prevádzkou montážnej linky LCD modulov v Trnave – Voderadoch rozpočtujú prostriedky vo výške 10,8 mil. eur. Finančné prostriedky vo výške 39,7 mil. eur sú určené na podporu investičných projektov spoločností SONY Slovakia, s.r.o, T-System Slovakia s.r.o., Dell s.r.o., Johnson Controls Trenčín s.r.o., Power One s.r.o., ON Semiconductor a.s. Bratislava, ON Semiconductor a.s. Piešťany a Muehlbauer Technologies s.r.o. a ďalších novozačínaných projektov.

Na podporu podnikania sú rozpočtované prostriedky vo výške 25,3 mil. eur. Tieto zdroje sú určené na výstavbu a revitalizáciu infraštruktúry hnedých priemyselných parkov, budovanie infraštruktúry zelených priemyselných parkov s veľkým socio-ekonomickým dopadom pre región, rekonštrukciu alebo výstavbu budov, technologických priestorov vrátane sietí, ako aj realizáciu projektov pre ochranu spotrebiteľa. Finančné prostriedky smerujú aj na financovanie podporných aktivít pre malé a stredné podnikanie realizované prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania vrátane jej prevádzky.

Ďalšie výdavky v sume 6,8 mil. eur sú určené pre Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na úhradu nákladov, vynaložených na nakladanie s jadrovým materiálom alebo rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, ďalej na administráciu príspevkovej organizácie SARIO, na spolufinancovanie programov Interreg IVC a Interract II a pre uhoľné a rudné baníctvo. Medziročný pokles výdavkov na sociálne náklady uhoľného baníctva spôsobuje pokles počtu oprávnených osôb, poberajúcich príspevky v zmysle osobitných predpisov, výdavky na útlm v Bani Dolina a.s. Veľký Krtíš rastú v nadväznosti na vládou schválené doťaženie otvorených zásob.

(v tis. eur)

2008

2009

Sociálne náklady NPE - uhoľné baníctvo

249

108

Útlm v Bani Dolina a.s. V. Krtíš

365

499

Deputátne uhlie - uhoľné baníctvo

451

445

Uhoľné baníctvo spolu

1 065

1 052

Technické práce na útlm rudného baníctva

2 921

2 755

Sociálne náklady NPE - rudné baníctvo

332

Rudné baníctvo spolu

3 253

3 087

Spolu podpora uhoľného a rudného baníctva

4 318

4 139

Štátne hmotné rezervy

V rámci výdavkov na štátne hmotné rezervy sa v roku 2009 zabezpečujú úlohy v hospodárení hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob. V oblasti

hmotných rezerv sa prioritne zabezpečujú úlohy súvisiace s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v zmysle Smernice Európskej únie č. 98/1993 EEC na zabezpečenie 90 dňovej spotreby. V oblasti mobilizačných rezerv sú vytvorené podmienky pre riešenie krízových situácií pre potreby ozbrojených síl a ekonomiky a u pohotovostných zásob pre pomoc obyvateľstvu pri riešení krízových situácií a na poskytovanie humanitárnej pomoci. V medzirezortnom programe Podpora obrany sa zabezpečujú úlohy v oblasti mobilizačných rezerv v zmysle požiadaviek ozbrojených síl a v programe Hospodárska mobilizácia sú vytvorené podmienky pre zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre riešenie krízových situácií.

Inštitucionálna podpora hospodárstva

Na inštitucionálnu podporu Ministerstva hospodárstva SR sa v roku 2009 rozpočtuje suma 50,5 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 rastú výdavky na tento účel o 8,3 % a v porovnaní s rokom 2008 klesajú o 30,3 %. Medziročný pokles výdavkov v roku 2009 oproti roku 2008 je spôsobený rozpočtovaním všetkých výdavkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu na 2. programové obdobie v roku 2008 v tejto oblasti, v roku 2009 sa tieto výdavky rozpočtujú podľa ich vecného smerovania. Výdavky sú určené predovšetkým na zabezpečenie plnenia úloh rozpočtových organizácií a príspevkovej organizácie rezortu, pre občianske združenia na ochranu práv spotrebiteľa, Európske spotrebiteľské centrum, ako aj plnenie úloh medzirezortných programov.

Rozpočtové prostriedky Úradu jadrového dozoru SR na rok 2009 predstavujú sumu 5,20 mil. eur, v porovnaní s rokom 2006 finančné prostriedky rastú o 103,4 %, v porovnaní s rokom 2008 rastú o 3,8 %. Nárast zdrojov vplýva z aplikácie modelu alternatívneho financovania ÚJD SR čiastočne z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu, ktorý sa premietol do príjmov aj výdavkov tejto kapitoly. Výdavky sú určené na plnenie úloh rezortu najmä v oblasti zabezpečovania výkonu dozoru nad jadrovou bezpečnosťou.

Výdavky Úradu priemyselného vlastníctva SR sa rozpočtujú v roku 2009 v sume 3,44 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 rastú výdavky o 22,5 % a v porovnaní s rokom 2008 o 6,1 %. Úrad priemyselného vlastníctva SR vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných známok, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. Úrad tiež spracováva, udržiava a sprístupňuje ústredný fond priemyselno-právnej literatúry, dokumentácie a dostupných informačných zdrojov a poskytuje verejnosti informácie a informačné služby z oblasti priemyselného vlastníctva.

V Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR sú na rok 2009 rozpočtované finančné prostriedky v celkovej sume 7,68 mil. eur, čo v porovnaní s výdavkami v roku 2006 predstavuje pokles o 59,9 %, ktorý je spôsobený rozpočtovaním výdavkov na Cyklotrónové centrum SR (ďalej CC SR) v roku 2006 v sume 11,9 mil. eur. Výdavky kapitoly na rok 2009 oproti roku 2008 zaznamenávajú nárast o 9,5 %. Zdroje kapitoly na rok 2009 sú smerované na zabezpečenie úloh ústredného orgánu a rozpočtovej a príspevkových organizácií rezortu v oblasti štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, skúšobníctva, akreditácie a kvality. Finančné prostriedky v sume 498 tis. eur sú rozpočtované v súlade s materiálom schváleným uznesením č. 242 zo dňa 16. apríla 2008 k Správe o nových závažných skutočnostiach súvisiacich s projektom CC SR a priebehu plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení vlády SR prijatých k tomuto projektu a sú určené na posilnenie personálnych kapacít potrebných na realizáciu a koordináciu úloh súvisiacich s CC SR a stabilizáciu zamestnancov úradu.

Výdavky Protimonopolného úradu SR sa v roku 2009 rozpočtujú v sume 2,49 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 rastú výdavky o 33,9 % a v porovnaní s rokom 2008 o 2,9 %. Hlavnou náplňou činnosti úradu je ochrana hospodárskej súťaže. Cieľom ochrany hospodárskej súťaže je chrániť a napomáhať rozvíjaniu konkurenčných podmienok.

Konkurenčná politika je aj nástrojom na vytvorenie atraktívneho prostredia pre investície a pre rast pracovných miest, preto pôsobí na zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Hospodárska súťaž je nástroj na riešenie trhových zlyhaní, ktoré vyplývajú z nedostatku konkurencie. Korekcie, ktoré vykonáva úrad vychádzajú z kompetencií, ktoré mu zveril zákonodarca

v zákone č. 136/2001 Z.z. o ochrane

hospodárskej súťaže.

Ide o činnosti spojené s povoľovaním spájania podnikateľov, čím sa snaží zabrániť deformácii alebo k úplnému vylúčeniu konkurencie. Dôležitou úlohou úradu je aj predchádzať zneužívaniu dominantného postavenia alebo zabrániť dohodám obmedzujúcim súťaž.

Pôdohospodárstvo a životné prostredie

Pôdohospodárstvo

Vyváženosť a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva je jednou z priorít vlády SR. Vstupom SR do EÚ v máji 2004 sa v plnej miere začala aj na Slovensku uplatňovať spoločná poľnohospodárska politika, ktorá je jednou zo spoločných politík v rámci EÚ.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Zdroje oblasti pôdohospodárstvo celkom, v tom:

965 642

949 512

843 875

859 270

štátny rozpočet

118 638

164 912

124 522

128 079

zdroje EÚ

621 871

533 258

591 943

607 678

spolufinancovanie zo ŠR

225 133

251 342

127 410

123 513

Podnikatelia v poľnohospodárstve sa riadia predpismi jednotnými pre všetkých členov EÚ a sú podporovaní finančnými zdrojmi z európskych fondov. Okrem finančných zdrojov európskeho rozpočtu môže každá krajina podporovať poľnohospodárstvo podľa presne určených spoločných pravidiel aj z národného rozpočtu. Pôdohospodárstvo bude mať v roku 2009 k dispozícii zdroje v objeme 950 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 to znamená nárast o 34,0 %.

Priame platby

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Priame platby celkom, v tom:

335 077

394 502

307 072

347 274

prostriedky EÚ

213 836

224 974

266 887

307 073

spolufinancovanie zo ŠR*

7 930

41 913

40 185

40 201

národná vyrovnávacia platba (ŠR)

113 311

127 615

* spolufinancovanie predstavuje medziročný nárast pohľadávky voči EÚ

Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov, zabraňujú negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencii z okolitých krajín, rozvíjajú odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území SR a revitalizujú živočíšnu výrobu. Okrem iného zmenšujú rozdiely v konkurencieschopnosti vidieckych regiónov, zvyšujú kvalitu života na vidieku cez zamestnanosť, vzdelávanie, poradenské aktivity a podporujú diverzifikáciu ekonomických aktivít prostredníctvom opatrení zameraných na poľnohospodársky sektor, ale aj na ďalšie vidiecke otázky (napr. na kvalitatívne novú orientáciu produkcie, obnovu dedín a pod.). V roku 2009 predstavujú úroveň 90 % priemeru krajín EÚ 15. Priame platby sú v porovnaní s rokom 2006 o 57,2 % vyššie a v porovnaní s rokom 2008 vyššie o 17,7 %.

Rozvoj vidieka

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Rozvoj vidieka celkom, v tom:

471 889

352 615

376 583

353 121

prostriedky EÚ

369 653

272 558

291 235

271 825

spolufinancovanie zo ŠR

102 236

80 057

85 348

81 296

V novom programovom období 2007 – 2013 sa rozvoj vidieka podporuje z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, čím sa zabezpečuje vyššia konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, lepší stav životného prostredia a krajiny, kvalitnejší život vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva. Výdavky na rozvoj vidieka sú oproti roku 2006 o 19,6 % vyššie a oproti roku 2008 nižšie o 25,3 %. Výška týchto výdavkov je v plnej miere ovplyvňovaná alokáciou výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 2. programového obdobia na roky 2007 až 2013.

Rybné hospodárstvo

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Rybné hospodárstvo celkom, v tom:

1 035

2 524

3 256

3 739

prostriedky EÚ

707

1 816

2 369

2 738

spolufinancovanie zo ŠR

328

709

887

1 001

Výdavky na podporu, ktorou sa zabezpečuje modernizácia, inovácie a reštrukturalizácie akvakultúry a zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov zaoberajúcich sa spracovaním produktov z rybolovu a akvakultúry, pričom hlavný dôraz je kladený na podporu spracovania domácej produkcie a rozvoj ľudských zdrojov v oblasti rybného hospodárstva prostredníctvom celoživotného vzdelávania sú oproti roku 2006 vyššie o 286,7 % a oproti roku 2008 vyššie o 143,8 %.

Trhovo-orientované výdavky

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Trhovo-orientované výdavky celkom, v tom:

39 003

34 958

32 442

27 057

prostriedky EÚ

37 675

33 910

31 452

26 042

spolufinancovanie zo ŠR

1 328

1 048

990

1 015

Trhovo orientované výdavky sú výdavky na trhové opatrenia, ktoré sa realizujú na základe záväzných nariadení, ktorými sa uskutočňuje spoločná organizácia trhu v EÚ. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na intervencie určené na reguláciu poľnohospodárskych trhov, náhrady stanovené za vývoz poľnohospodárskych výrobkov do tretích krajín a iné podporné opatrenia v zmysle spoločnej organizácii trhu v rámci EÚ ako sú výrobné náhrady, podpory v sektore ovocia a zeleniny, špecifické opatrenia vo vinohradníckom sektore (napr. reštrukturalizácia a konverzia vinohradov a ďalšie opatrenia), podpora spotreby školského mlieka a mliečnych výrobkov a ďalšie opatrenia. Výdavky na trhovo-orientované výdavky sú oproti roku 2006 nižšie o 7,2 % a oproti roku 2008 nižšie o 10,4 %. Výška týchto výdavkov je v plnej miere ovplyvňovaná alokáciou výdavkov EÚ a spolufinancovania v rámci 2. programového obdobia na roky 2007 až 2013.

Štátna pomoc

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Štátna pomoc

12 879

37 875

11 950

12 614

EÚ umožňuje poskytovať podnikateľským subjektom v pôdohospodárstve štátnu pomoc z vlastných zdrojov členského štátu v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Podporuje sa účasť prvovýrobcov na výstavách, založenie a vedenie plemennej knihy alebo plemenárskej evidencie, rozvoj včelárstva, kompenzácia škôd spôsobených živelnými pohromami, zvýšenie kvality poľnohospodárskych produktov, pestovanie a ochrana lesov, podpora rybnikárstva, karanténne opatrenie plodín a pod.

Inštitucionálna podpora pôdohospodárstva a ostatné výdavky

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Inštitucionálna podpora pôdohospodárstva

105 759

127 037

112 572

115 465

Celkové výdavky na inštitucionálnu podporu pôdohospodárstva, t. j. výdavky na zabezpečenie plnenia úloh rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu a ďalšie výdavky ako sú napr. pozemkové úpravy, vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, eradikácia chorôb, kontrola BSE, štatistický informačný systém, verejnoprospešné aktivity rozvoja vidieka, špecifické činnosti v lesnom hospodárstve, potravinový dozor a iné rastú v porovnaní s rokom 2006 o 14,4 % a v porovnaní s rokom 2008 rastú o 20,1 %.

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Na spravovanie, aktualizáciu a obnovu katastrálneho operátu, prácu na projekte „Usporiadanie registrov obnovenej evidencie pozemkov“ (ROEP), údržbu, modernizáciu a rozvoj geodetických základov, tvorbu základnej bázy údajov pre geografické informačné systémy, tvorbu a obnovu štátnych mapových diel a Edičného plánu ÚGKK SR, budovanie Automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra, medzinárodnú spoluprácu a európsku integráciu a výskumné úlohy sú rozpočtované prostriedky v objeme 41,8 mil. eur.

Životné prostredie

Verejné výdavky v oblasti životného prostredia sú financované z rôznych zdrojov, pričom podstatný podiel týchto výdavkov tvoria zdroje EÚ spolu s príslušným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu, ktoré sú projektovo viazané a vlastné zdroje kapitoly Ministerstvo životného prostredia SR. Ďalšie prostriedky na financovanie opatrení v životnom prostredí sú v roku 2009 vyčlenené v rámci programu ISPA, Prechodného fondu, programu nadnárodnej spolupráce Interreg, programov európskej územnej spolupráce, z rozpočtu Environmentálneho fondu, z prostriedkov Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva hospodárstva SR.

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje smerujúce do oblasti životného prostredia

387 274

251 602

336 223

389 946

štátny rozpočet

64 552

63 304

120 093

124 568

zdroje EÚ

128 490

31 583

107 308

167 627

spolufinancovanie zo ŠR

29 947

20 708

32 457

30 896

iné zahraničné zdroje*

107 311

67 740

28 881

12 519

Environmentálny fond

42 365

44 688

37 560

49 913

zdroje MP SR a MH SR

14 609

23 579

9 924

4 423

* zdroje ISPA, PHARE, PF, EHP, NFM, Interreg, ETC vrátane spolufinancovania

Celková výška verejných výdavkov smerujúcich v roku 2009 do životného prostredia predstavuje sumu v celkovej výške 390 mil. eur. V porovnaní s rokom 2008 rastú v roku 2009 zdroje smerujúce do oblasti životného prostredia o 16%.

Vodné hospodárstvo

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje smerujúce do vodného hospodárstva

240 996

118 356

209 883

216 528

Na vodné hospodárstvo sa v roku 2009 rozpočtujú vlastné prostriedky kapitoly, prostriedky EÚ, spolufinancovanie prostriedkov EÚ zo ŠR, prostriedky programu ISPA, prostriedky Prechodného fondu, Environmentálneho fondu a malá časť výdavkov kapitoly Ministerstvo pôdohospodárstva SR určená na vodné hospodárstvo, v celkovej výške 217 mil. eur. Prostriedky smerujú hlavne na konkrétne projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva (preventívne protipovodňové opatrenia, dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému, zásobovanie vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd).

Ochrana ovzdušia

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje smerujúce do ochrany ovzdušia

29 227

34 132

27 666

39 781

Výdavky na ochranu ovzdušia v roku 2009 pozostávajú z prostriedkov EÚ, ich spolufinancovania zo ŠR, prostriedkov Environmentálneho fondu a malá časť výdavkov kapitoly Ministerstvo hospodárstva SR určená na podporu úspory energie, podporu obnoviteľných zdrojov a útlm baníctva, v celkovej výške 39,8 mil. eur. Tieto výdavky smerujú na financovanie konkrétnych projektov znižovania emisií znečisťujúcich látok, znižovanie emisií skleníkových plynov, ekologizáciu verejnej dopravy, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti a likvidáciu popolčeka a škváry z odkalísk teplárenských spoločností.

Odpadové hospodárstvo

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje smerujúce do odpadového hospodárstva

14 438

12 770

19 917

44 263

Na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2009 rozpočtujú prostriedky ES, ich spolufinancovanie zo ŠR, prostriedky Prechodného fondu a prostriedky Environmentálneho fondu v celkovej výške 44,3 mil. eur. Tieto prostriedky slúžia na dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva (recyklácia odpadov, uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov) a elimináciu negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží.

Ochrana prírody a krajiny

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje smerujúce do ochrany prírody

10 470

7 317

12 110

15 423

Na ochranu prírody a krajiny sa v roku 2009 rozpočtujú vlastné prostriedky kapitoly, prostriedky EÚ, spolufinancovanie prostriedkov EÚ zo ŠR a prostriedky Environmentálneho fondu určené hlavne na dobudovanie infraštruktúry ochrany prírody (sústava chránených území NATURA 2000) v celkovej výške 15,4 mil. eur.

Inštitucionálna podpora

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Zdroje smerujúce do administratívy

92 143

79 027

66 648

73 954

Na inštitucionálnu podporu chránených oblastí je v roku 2009 vyčlenených 74,0

mil. eur, ktoré pokrývajú najmä činnosti vykonávané ústredným orgánom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Slovenskou agentúrou životného prostredia, špecializovanou miestnou štátnou správou - úradmi životného prostredia a ďalšími rozpočtovými a príspevkovými organizáciami v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Okrem týchto výdavkov na administratívu, teda chod rozpočtových a príspevkových organizácií, sem patria prostriedky určené na správu Environmentálneho fondu, prostriedky určené na výchovu, vzdelávanie, propagáciu, prieskum, výskum, vývoj, technická pomoc, Program obnovy dediny, prostriedky určené na plnenie medzinárodných zmlúv v súvislosti s výstavbou vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, oficiálna rozvojová pomoc, hospodárska mobilizácia a podpora územnej spolupráce.

Financie a štátny dlh

Financie

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Zdroje oblasti financie spolu, z toho:

358 350

469 103

534 111

588 459

Rozpočtové zdroje (ŠR)

320 654

327 948

301 152

308 791

Európske zdroje, II. programovacie obdobie

29 844

119 840

197 997

237 712

Spolufinancovanie zo ŠR

6 864

21 148

34 941

41 949

PF, Budovanie Schengenských hraníc, FM EHP a NFM

988

167

Výdavky rozpočtované pre oblasť financie na rok 2009 predstavujú 469 mil. eur, ktorými sa zabezpečuje predovšetkým výber daní a ciel. Významnou súčasťou sú taktiež výdavky 2. programového obdobia s príslušným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu.

Výber daní v správe daňových orgánov

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na výber daní

103 412

106 743

102 668

106 840

Výber daní gestoruje Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady. Na úlohy daňovej správy sú rozpočtované výdavky v celkovej sume 107 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2006 pokles o 2 % a v porovnaní s rokom 2008 nárast o 3 %. Hlavným poslaním Daňovej správy Slovenskej republiky je efektívny výber a správa daní, ako aj ochrana ekonomických záujmov štátu. Daňová správa Slovenskej republiky plní úlohy stanovené štátnym rozpočtom a zároveň odzrkadľuje strednodobé ciele hospodárskej politiky Slovenskej republiky a Európskej únie

Výber ciel a daní v správe colných úradov

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na výber ciel a daní v správe colných úradov

97 385

97 384

94 452

96 331

Na výber ciel a daní v správe colných úradov, ktoré gestoruje Colné riaditeľstvo a colné úrady, sú rozpočtované výdavky v sume 97,4 mil. eur, čo je v porovnaní s rokom 2006 rast o 11 % a rovnaká úroveň v porovnaní s rokom 2008. Z uvedených výdavkov je určených na výkon funkcií colnej správy 93,3 mil. eur a na Colný informačný systém 4,12 mil. eur. Poslaním colnej správy je ochrana ekonomických záujmov štátu, napĺňanie príjmovej časti a ochrana výdavkovej časti štátneho rozpočtu SR a rozpočtu Európskej únie, zamedzenie porušovaniu colných a daňových predpisov a správa spotrebných daní. Colná správa vykonáva predovšetkým dohľad nad dodržiavaním zákonov, osobitných predpisov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými zabezpečuje realizáciu obchodnej politiky, finančnej politiky a poľnohospodárskej politiky pri

obehu tovaru v styku s tretími štátmi a na vnútornom trhu a robí opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru s cieľom ochrany ekonomických záujmov SR a Európskeho spoločenstva. Činnosť colnej správy je súčasťou systému colného dohľadu nad tovarom v rámci jednotného colného územia EÚ.

Reforma daňovej a colnej správy - Unitas

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na UNITAS

15 435

13 941

7 303

Unitas predstavuje reformu daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je vybudovanie efektívnej a zákaznícky orientovanej daňovej a colnej správy schopnej prevziať v budúcnosti úlohu zjednoteného výberu daní, ciel a odvodov, zjednodušenie procesov spojených s daňovými a odvodovými povinnosťami pre subjekty s cieľom zníženia byrokracie, a to pri uplatnení smerovania k elektronickej verejnej správe. Na Unitas sú na rok 2009 rozpočtované prostriedky vo výške 13,9 mil. eur.

Výdavky na informatizáciu spoločnosti

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na Informatizáciu spoločnosti spolu, z toho:

53 359

145 373

237 289

284 069

Európske zdroje

29 844

119 840

197 997

237 712

Spolufinancovanie zo ŠR

6 864

21 148

34 941

41 949

Rozpočtové domáce zdroje

16 651

4 385

4 352

4 408

Významnú položku predstavujú taktiež prostriedky rozpočtované na Podporu rozvojových úloh v oblasti informatizácie spoločnosti vo výške 145 mil. eur, čo predstavuje rast v porovnaní s rokom 2008 o 172 %. Hlavným cieľom je elektronizácia verejnej správy, rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií, ako aj zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu.

Informačné systémy riadenia verejných financií

Na činnosť štátnej pokladnice a na ostatné informačné systémy riadenia verejných financií nadrezortného charakteru, ktoré zabezpečujú Štátna pokladnica, Datacentrum, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a Úrad ministerstva financií sú rozpočtované prostriedky v sume 49,1 mil. eur. Významnou úlohou je taktiež vytvorenie Jednotného systému štátneho účtovníctva a výkazníctva na akruálnom princípe. Cieľom projektu je vytvoriť novú metodiku účtovníctva, ktorá by poskytovala jednotné pravidlá účtovania a vykazovania pre všetky jednotky štátneho a verejného sektora na báze medzinárodných štandardov a na integrovanej technicko-technologickej platforme, kompatibilnej so systémom štátnej pokladnice. Nový systém zvýši mieru transparentnosti, preukazanosti a overiteľnosti operácií subjektov sektora a tak bude predstavovať významný nástroj komplexného ekonomického riadenia, ktorý podporuje a zavádza do svojich národných systémov väčšina krajín EÚ.

Výdavky na inštitucionálnu podporu a kontrolu

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Inštitucionálna podpora a kontrola

47 548

56 589

47 380

50 504

Výdavky na inštitucionálnu podporu a kontrolu sú rozpočtované v sume 56,6 mil. eur, v rámci ktorých sa zabezpečuje viacero úloh, napr. v oblasti rozpočtovej politiky, kontroly, štátneho výkazníctva a úlohy v oblasti finančného trhu v gescii MF SR, ako aj distribúcia

kolkov.

Štátny dlh

Pri rozpočtovaní výdavkov spojených so správou štátneho dlhu sa aj relatívne malá zmena v základných parametroch môže prejaviť výraznou zmenou v rozpočte. Výška výdavkov v nasledujúcich rokoch je založená najmä na nasledujúcich faktoroch:

–úrokové sadzby,

–schodok štátneho rozpočtu,

–predčasne splatené úvery, dlhové cenné papiere (výmena a spätná kúpa dlhopisov),

–riadenie likvidity finančného trhu a menové riadenie,

–zhoršenie situácie na finančných trhoch v dôsledku hypotekárnej krízy v USA.

Zmena každého z vyššie uvedených predpokladov sa úmerne prejaví v adekvátnej zmene výdavkov na obsluhu štátneho dlhu.

Rozpočtovanie výdavkov na obsluhu štátneho dlhu

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Hotovostný princíp

910 705

998 453

1 137 051

1 115 568

Akruálny princíp

1 055 344

1 099 678

1 188 166

1 208 282

Rozpočet výdavkov spojených so správou štátneho dlhu na rok 2009 sa oproti roku 2006 (hotovostný princíp) zvýšil v absolútnej hodnote o 200 873 tis. eur a v percentuálnom vyjadrení o 25,2 %.

Obrana

Celkové obranné výdavky sú na rok 2009 rozpočtované vo výške 1,4 % HDP, vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu v rámci medzirezortných programov Podpora obrany a Hospodárska mobilizácia. Napriek tomu, že podiel na HDP je nižší oproti predchádzajúcim rokom, celkové obranné výdavky na rok 2009 sú v porovnaní s rokom 2006 vyššie o 12,1 % a v porovnaní s rokom 2008 vyššie o 0,7 %.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Ministerstvo obrany SR

1 035 522

1 045 712

1 126 081

1 126 122

Podpora obrany

8 736

6 102

6 131

6 849

Hospodárska mobilizácia

9 512

9 858

9 977

9 775

Obranné výdavky celkom

1 053 770

1 061 672

1 142 189

1 142 746

Podiel na HDP v %

1,596

1,421

1,407

1,297

Zníženie obranných výdavkov k podielu na HDP pre rok 2009 je spôsobené dynamickým tempom hospodárstva a vysokým rastom HDP oproti roku 2006, pri zabezpečení základných úloh a cieľov MO SR. Navrhovaný rozsah výdavkov MO SR vychádza z Programového plánu rezortu ministerstva obrany na roky 2009 až 2014, ktorý stanovuje konkrétne úlohy nevyhnutné pre zabezpečenie obrany štátu a záväzkov prijatých súvisiacich so vstupom do NATO. Zároveň nadväzuje na proces plánovania síl a vojenských spôsobilostí NATO, ktoré sú stanovené v Cieľoch síl 2008, a to na prednostné dokončenie transformácie ozbrojených síl SR.

V programovej štruktúre kapitoly MO SR sú v programe Rozvoj obrany vyčlenené prostriedky orientované najmä na zabezpečenie realizácie komunikačných a informačných systémov, investičných akcií a nákupu nevyhnutnej automobilovej techniky. V programe Obrana sa zabezpečujú úlohy súvisiace najmä s podporou a udržiavaním spôsobilostí jednotiek do síl reakcie NATO a EÚ a do operácií krízového manažmentu. V oblasti

medzirezortných podprogramov sa zabezpečujú úlohy v oblasti výskumu a vývoja na podporu obrany štátu a na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie.

Bezpečnosť a verejná správa

Bezpečnosť

V roku 2009 sa zdroje štátneho rozpočtu pre oblasť bezpečnosti rozpočtujú v sume 891 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenávajú 32,8 % nárast, v porovnaní s rokom 2008 dochádza k 8,6 % nárastu. V uvedenej sume sú plne zohľadnené výdavky na nový systém odmeňovania policajtov v zmysle novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a nový systém odmeňovania hasičov v zmysle pripravovanej novely zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

Pre Policajný zbor SR a inštitucionálnu podporu MV SR sa rozpočtujú prostriedky v sume 749 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 zaznamenávajú 34,8 % nárast, v porovnaní s rokom 2008 dochádza k 8,0% nárastu. Rozpočtované prostriedky slúžia na zabezpečenie základných úloh na úseku poriadkovej polície, justičnej a kriminálnej polície, dopravnej polície, inšpekčnej služby Policajného zboru SR (ďalej len PZ), útvaru kriminalisticko-expertíznych činností PZ, cudzineckej a hraničnej polície, špecializovaných útvarov polície a migračného úradu MV SR. Na zabezpečenie priameho výkonu policajných úloh a činností v pôsobnosti krajských riaditeľstiev PZ a im podriadených organizácií a útvarov bude k dispozícii 46,9 % celkových výdavkov určených na ochranu verejného poriadku a bezpečnosti. Ide najmä o zabezpečenie platov a s nimi súvisiacich odvodov a nevyhnutné výdavky určené na prevádzku príslušných organizácií a útvarov. Okrem toho sa pre políciu rozpočtujú výdavky na zabezpečenie výučby základného policajného vzdelania, prípravu nižších policajných dôstojníkov a špecializovaného vzdelania pre priamy výkon policajnej služby. Túto prípravu zabezpečujú stredné odborné školy Policajného zboru. Vyšší stupeň prípravy policajtov a bezpečnostných služieb, ďalšie vzdelávanie vrátane vedeckého poznania a výchovy zabezpečuje Akadémia Policajného zboru.

Pre hraničnú a cudzineckú políciu sa na ochranu štátnej hranice zo štátneho rozpočtu rozpočtuje 68,9 mil. eur, pričom ide hlavne o zabezpečenie ochrany vonkajšej hranice EÚ (hranica s Ukrajinou). Na uvedenej sume sa 82,7 % podieľajú výdavky na mzdy a poistné. Na dobudovanie schengenského informačného systému sa predpokladá vynaložiť 1,7 mil. eur. V roku 2009 budú k dispozícií aj prostriedky z Fondu pre vonkajšie hranice, ktoré môže Slovenská republika použiť na financovanie opatrení na nových vonkajších hraniciach EÚ. Ich výška vrátane spolufinancovania sa v roku 2009 predpokladá v sume 1,5 mil. eur. S efektívnou ochranou štátnej hranice je úzko spojená aj problematika azylovej politiky. Jej výkon zabezpečuje Migračný úrad MV SR, ktorého činnosť sa zameriava na prvostupňové správne konanie o udeľovaní azylu cudzincom, ich komplexné finančné a materiálové zabezpečenie pri pobyte v SR, až do rozhodnutia o udelení azylu a integráciu žiadateľov a presídlencov do spoločnosti. Osobitná pozornosť je venovaná azylovej procedúre, prevádzkovaniu zariadení (záchytný a pobytový tábor a integračné stredisko) a integrácii žiadateľov, ktorým bol udelený azyl do spoločnosti. Na financovanie úloh azylovej politiky bude spolu s prostriedkami z programu Solidarita a riadenie migračných tokov v roku 2009 k dispozícii 8,6 mil. eur.

Jednou z ďalších služieb pre občanov, ktorú príslušné útvary PZ zabezpečujú je vydávanie osobných dokladov. Na nákup čistopisov dokladov sa plánuje každoročne vynaložiť 7,4 mil. eur. V súvislosti s povinnosťou zabezpečenia vydávania osobných dokladov s druhým biometrickým prvkom sa na technické riešenie personalizácie vrátane technického riešenia kontroly cestovných dokladov rozpočtuje 1,8 mil. eur. V rámci ďalších rozvojových projektov polície sa rozpočtujú prostriedky na „informatizáciu polície“

(Schengenský informačný systém, Integrovaný informačný systém, Policajné informačné systémy). Potreba zavádzania týchto informačných systémov (ďalej len IS) vyplýva jednak zo zastaralých súčasných IS, ako aj z nutnosti dosiahnutia interoperability s IS iných orgánov štátnej správy, resp. IS zahraničných orgánov, s ktorými PZ spolupracuje. Pre vytvorenie optimálnych pracovných podmienok na kvalitné plnenie úloh PZ sa rozpočtujú výdavky na obnovu výpočtovej techniky, materiálno technického zabezpečenia, vozového parku, výdavky na obstaranie spravodajskej a špeciálnej techniky, ako aj výdavky na znižovanie investičného dlhu v oblasti správy nehnuteľností – rekonštrukcie budov.

Vo výdavkoch pre Záchranné zložky sa uvažuje s už spomínaným novým systémom odmeňovania hasičov a so súčasnou úrovňou rozpočtového zabezpečenia tovarov, služieb a transferov s prihliadnutím na očakávaný priebeh cenových indexov a inflácie. V porovnaní s rokom 2006 dochádza k nárastu celkových výdavkov na záchranné zložky o 29,5 %. V porovnaní s rokom 2008 dochádza k nárastu celkových výdavkov o 12,7 %. Novelou zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov dosiahli hasiči a horskí záchranári rovnaké sociálne výhody ako príslušníci PZ.

Nad rámec rozpočtovaných zdrojov sa v oblasti bezpečnosti (pre PZ a HaZZ) uvažuje s povinným odvodom vo výške 8 % výberu zo zmluvného povinného poistenia motorových vozidiel za predchádzajúci rok, určeným jednotkám polície a hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania. V ďalších rokoch sa bude výška odvodu odvíjať od vývoja poistných sadzieb na PZP a počtu registrovaných automobilov. Tento rozsah by mal plne pokryť všetky nároky a požiadavky nielen pre Hasičský a záchranný zbor, ale aj pre Integrovaný záchranný systém.

Prehľad o skutočnej a predpokladanej výške odvodu zo zmluvného povinného poistenia motorových vozidiel pre MV SR uvádza nasledovná tabuľka.

(v tis. eur)

2003S

2004S

2005S

2006S

2007S

2008S

2009P*

2010P*

2011P*

odvod 8 % poistného

13 066

19 385

22 873

21 211

24 255

24 278

24 763

25 259

25 764

* roky 2009 až 2011 predstavujú predpoklad MF SR

Návrh rozpočtu pre rozpočtovú kapitolu Národný bezpečnostný úrad umožní finančne zabezpečiť realizáciu úloh súvisiacich s ochranou utajovaných skutočností, bezpečnosťou komunikačných a informačných systémov a elektronickým podpisom. Výdavky v roku 2009 sú vyššie oproti roku 2006 ako aj oproti roku 2008 rovnako o 9,7 %. V rámci ochrany utajovaných skutočností sa zabezpečuje realizácia previerok personálnej a priemyselnej bezpečnosti, vykonávanie certifikačných procesov mechanických zábranných a technických zabezpečovacích prostriedkov na splnenie požadovanej úrovne zabezpečenia ochrany objektov, chránených priestorov a informácií, spracovávanie došlých utajovaných skutočností v rámci medzinárodnej spolupráce a metodické školenia pracovníkov registrov utajovaných skutočností. V oblasti bezpečnosti a komunikačných a informačných systémov sa rozpočtujú prostriedky na zvýšenie spoľahlivosti a funkčnosti integrovaného komunikačného systému pre ústavných a vládnych činiteľov, výskum a vývoj nových prostriedkov šifrovej ochrany informácií, certifikáciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií a certifikáciu technických prostriedkov potrebných na ochranu utajovaných skutočností. Cieľom plnenia úloh na úseku elektronického podpisu je vytvorenie podmienok na zabezpečenie riadnej prevádzky jednotlivých informačných systémov orgánov štátnej správy s cieľom poskytovania služieb občanom elektronickou formou.

Rozpočet výdavkov rozpočtovej kapitoly Slovenská informačná služba zabezpečí pokrytie bežných prevádzkových výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou kapitoly a realizáciu plánovaných rozvojových projektov. Ide o zabezpečenie platových náležitostí,

vrátane zahraničnej služby a príslušného poistného pre zamestnancov služby, prevádzkové výdavky, úhrady energií a zákonné nároky príslušníkov SIS. V porovnaní s rokom 2008 sú výdavky kapitoly vyššie o 7 %.

Verejná správa

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Riadenie a výkon obvodných úradov

57 783

56 371

55 377

55 241

Archívnictvo

7 523

9 452

8 343

8 502

Voľby

398

22 848

13 044

797

Výdavky na verejnú správu spolu

65 704

88 671

76 764

64 540

Obvodné úrady zabezpečujú najmä plnenie úloh v oblasti všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania a civilnej ochrany a krízového manažmentu. Celkový objem výdavkov v porovnaní s rokom 2006 klesá o 7,2 %, v porovnaní s rokom 2008 dochádza k poklesu o 2,4 %. Uvedená úspora súvisí so zrušením krajských úradov v roku 2007 a zmenou zaradenia príspevkových organizácií Inštitútu pre verejnú správu a IVES-u. V rámci všeobecnej vnútornej správy sa plnia úlohy na úseku priestupkov, matrík, na úseku územného a správneho usporiadania, štátnych symbolov, verejných zbierok a sčítania obyvateľov, na úseku volieb a referenda, na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov, na úseku registrácie, na úseku vydávania osobitných označení vozidiel a preukazov osobitných označení vozidiel a na úseku štátneho občianstva. Na prenesený výkon štátnej správy sa tu rozpočtujú výdavky na úseku matrík v sume 5,6 mil. eur a na úseku hlásenia pobytu občanov a registra obyvateľov v sume 1,8 mil. eur. Výdavky na prenesený výkon štátnej správy sa rozpočtujú na úrovni roka 2008.

Na plnenie úloh štátnej správy na úseku archívov a registratúr sú v pôsobnosti rezortu vnútra zriadené 2 štátne ústredné archívy a 8 štátnych archívov s územnou regionálnou pôsobnosťou, ktoré zabezpečujú starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie, ako aj využívanie na vedecké a iné účely. V súčasnej dobe dochádza k postupnej digitalizácii archivovaných materiálov, avšak ich prevedenie do elektronickej formy je závislé od limitovaných finančných zdrojov a personálnych kapacít. V porovnaní s rokom 2006 dochádza k nárastu výdavkov o 13,6 %, v porovnaní s rokom 2008 rastú disponibilné zdroje o 25,6 %. V roku 2009 sa predpokladá začatie realizácie novostavby archívu hlavného mesta, keďže súčasné prenajaté priestory sú nevyhovujúce. Rozpočtované náklady sú vo výške 468 tis. eur, pričom celkové náklady sa odhadujú vo výške 6,3 mil. eur.

Na zabezpečenie volieb do orgánov samosprávnych krajov, volieb prezidenta SR, volieb zástupcov do Európskeho parlamentu a doplňujúcich volieb sa v roku 2009 rozpočtujú výdavky v sume 22,8 mil. eur. Na zabezpečenie volieb do orgánov obcí a volieb do NR SR a doplňujúcich volieb sa v roku 2010 rozpočtujú výdavky v sume 13,0 mil. eur.

Súdnictvo a väzenstvo

(v tis. uer)

2008

2009

2010

2011

Súdnictvo rezortu spravodlivosti

129 210

140 114

137 933

144 739

Kancelária Ústavného súdu SR

3 693

5 669

3 165

3 323

Najvyšší súd SR

7 680

7 522

8 065

8 611

Výdavky na súdnictvo celkom

140 583

153 305

149 163

156 673

Pre súdnictvo v rámci rezortu spravodlivosti sa rozpočtujú výdavky v sume 140 mil. eur. V porovnaní s rokom 2006 sú tieto výdavky v roku 2009 vyššie o 15,4 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 8,4%. Výdavky pre súdnictvo v rámci rezortu spravodlivosti sú rozpočtované na personálne a materiálno–technické zabezpečenie činnosti súdov a na efektívny výkon okresných a krajských súdov. Prostriedky slúžia i na zabezpečenie vzdelávacej činnosti s dôrazom na vzdelávanie sudcov.

Pre Kanceláriu Ústavného súdu SR sa na rok 2009 rozpočtujú výdavky na zabezpečenie kvalifikovaného výkonu súdnej moci vrátane zabezpečenia ochrany ústavnosti v presne vymedzených prípadoch s osobitným zreteľom na ochranu práv a slobôd a súladnosť slovenského právneho poriadku. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2009 vyššie o 135 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 53 %.

Výdavky rozpočtované pre Najvyšší súd SR sú určené na zabezpečenie kvalifikovaného výkonu súdnej moci vrátane zabezpečenia ochrany ústavnosti v presne vymedzených prípadoch s osobitným zreteľom na ochranu práv a slobôd a súladnosť slovenského právneho poriadku. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2009 vyššie o 8,7 % a v porovnaní s rokom 2008 sú nižšie o 2,1 %. V rámci Najvyššieho súdu SR sú rozpočtované prostriedky aj na činnosť Kancelárie súdnej rady SR.

Výdavky Generálnej prokuratúry SR sú rozpočtované na presadzovanie zákonnosti, a efektivity vo vyšetrovacích a prokurátorských praktikách na kvalitný výkon a účinnosť prokurátorského dozoru v trestnom konaní, dodržiavanie zákonov v netrestnej oblasti pre skvalitnenie postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy a na vytvorenie priaznivých materiálnych a finančných podmienok na plnenie úloh rezortu prokuratúry.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Generálna prokuratúra SR

54 760

59 018

61 701

65 780

Pre väzenstvo sa v roku 2009 rozpočtujú výdavky pre predpokladaný priemerný počet 8 591 väznených osôb, čo v priemere na jedného väzňa ročne predstavuje sumu 15,8 tis. eur. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky väzenstva v roku 2009 vyššie o 18,9 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 13,6 %. Výdavky na riešenie potrieb väzenstva pokrývajú finančné zabezpečenie výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, vrátane súvisiacej ochrany a stráženia objektov, ako aj zabezpečenia ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch. Plánovaný stav zamestnancov ZVJS SR na rok 2009 je 5 450 osôb, z toho 5 073 príslušníkov ZVJS SR a 377 zamestnancov zamestnávaných vo verejnom záujme.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Výdavky na riešenie potrieb väzenstva

119 729

135 971

129 137

133 000

V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo ku dňu 1. októbru 2008 umiestnených 8 236 osôb, z toho 1 675 obvinených a 6 561 odsúdených. Vývoj priemerných počtov obvinených a odsúdených v minulých rokoch a očakávané priemerné počty v rokoch 2008 a 2009 sú uvedené v tabuľke:

Priemerný počet osôb

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Obvinení

2 123

2 843

3 103

3 042

2 477

2 040

1 882

1 977

Odsúdení

5 550

5 770

6 226

6 285

6 244

6 225

6 468

6 614

Spolu

7 673

8 613

9 329

9 327

8 721

8 265

8 350

8 591

Do konca roka 2009 bude predpokladaná kapacita väzenských objektov v Zbore väzenskej a justičnej stráže SR 9 383 väznených osôb, čo predstavuje mierny pokles

kapacity oproti roku 2007, ktorý je spôsobený realizáciou opatrení vyplývajúcich z vládou schválených odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania na zvýšenie minimálnej ubytovacej plochy pre jedného obvineného a odsúdeného z 3,5 m² na 4,0 m².

Celková ubytovacia kapacita

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

osoba / m²

3,5

Obvinení

2 700

3 120

3 273

3 651

3 673

2 817

Odsúdení

6 735

6 470

7 328

6 985

6 932

7 771

6 566

Obvinení a odsúdení spolu:

9 435

9 590

10 601

10 636

10 605

10 588

9 383

Kapitálové výdavky na rok 2009 sú rozpočtované na registrované investičné akcie, pričom sa zohľadňuje pokračovanie rekonštrukcie ústavu Levoča a Bratislava-Chorvátska, rekonštrukcia vychádzkových dvorcov v ústavoch Žilina a Prešov a na prípravu zriadenia špecializovaného oddelenia pre matky s deťmi v ústave Nitra-Chrenová a ukončenie rekonštrukcie Ústavu Ilava a na nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia, ako i na obstaranie signálno-bezpečnostnej techniky.

Štátna správa a diplomacia

Štátna správa

V rozpočte Kancelárie Národnej rady SR sú zahrnuté na rok 2009 výdavky v sume 42,4 mil. eur na plnenie funkcií a činnosť poslancov a výborov NR SR, vrátane odmien asistentom poslancov, výdavkov na prevádzku poslaneckých pracovní v areáli NR SR, ako aj kancelárií vo vybraných sídlach v rámci územia SR, výdavkov na ubytovanie poslancov mimo ubytovacieho zariadenia NR SR, výdavky na činnosť poslaneckých klubov a výdavky na poslanecké pracovne. V rozpočte kapitoly sú zohľadnené aj výdavky na platy poslancov Európskeho parlamentu. Z kapitálových výdavkov sa predovšetkým zabezpečuje postupná rekonštrukcia Národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad, a to najmä hradný palác. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2009 vyššie o 51,8 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 7,5 %.

V rámci výdavkov Kancelárie prezidenta SR na rok 2009 v sume 3,9 mil. eur sa zabezpečujú úlohy súvisiace so zabezpečením podmienok a všetkých činností potrebných pre výkon ústavných právomocí prezidenta republiky. Kapitálové výdavky vychádzajú z registra investícií a zabezpečuje sa nimi obstaranie výpočtovej techniky, osobných automobilov a interiérového vybavenia.

Výdavky Úradu vlády SR na rok 2009 v sume 33,7 mil. eur zabezpečujú prostriedky na trvalý Euro Info servis v súvislosti so vstupom SR do eurozóny, na podporu menšinovej kultúrnej politiky, na riešenie problematiky rómskych komunít, na podporu športu, ako aj na zabezpečenie prevádzky vládnej siete Govnet a Ústredného portálu. Pre Správu zariadení Úradu vlády SR sa zabezpečujú prostriedky na chod účelových zariadení v oblasti poskytovania služieb, na správu a údržbu objektov ÚV SR, na obstaranie a správu hnuteľného majetku pre ÚV SR a na rekonštrukciu spojovacej chodby. V rámci výdavkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa rozpočtujú predovšetkým prostriedky na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí.

Pre Najvyšší kontrolný úrad SR sa v prostriedkoch rozpočtovaných na rok 2009 v sume 8,2 mil. eur zohľadňuje predovšetkým personálne posilnenie kapitoly v súvislosti so

zriadením novej expozitúry v Trnave s cieľom zastúpenia úradu v každom krajskom meste. Z kapitálových výdavkov sa zabezpečuje predovšetkým obstaranie softvéru na automatizáciu procesov súvisiacich s budovaním a implementáciou kontrolórskeho IS, registratúrneho systému, dokument manažmentu a archivačného systému. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2009 vyššie o 38,0 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 11,1 %.

V rámci výdavkov Štatistického úradu SR rozpočtovaných na rok 2009 v sume 25,8 mil. eur sa zabezpečujú všetky nevyhnutné potreby kapitoly. Nad rámec bežných potrieb sú v príslušných rokoch zohľadnené aj výdavky na uskutočnenie volieb do VÚC, do NR SR, do EP a do orgánov samosprávy, ako aj výdavky potrebné pre prípravu sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa má realizovať v roku 2011. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2009 vyššie o 39,4 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 48,7 %.

V rozpočte výdavkov kapitoly Úrad pre verejné obstarávanie na rok 2009 v sume 3,5 mil. eur sa predovšetkým zabezpečujú prostriedky na budovanie a rozvoj elektronického verejného obstarávania, ktoré zabezpečí efektívne a transparentné verejné obstarávanie, bude viesť k finančným úsporám a k skráteniu lehôt v procese verejného obstarávania. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky kapitoly v roku 2009 vyššie o 62,7 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 25,8 %.

Diplomacia

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Zahraničná politika

105 084

114 827

102 359

104 204

Oficiálna rozvojová pomoc

5 509

7 562

6 210

6 455

Príspevky medzinárodným organizáciám

6 973

9 366

6 973

Spolu zdroje určené pre diplomaciu

117 567

131 754

115 543

118 957

V rámci výdavkov na zahraničnú politiku sa rozpočtujú prostriedky predovšetkým na zastupiteľské úrady SR v zahraničí, v rámci ktorých sa okrem osobných výdavkov zahraničnej služby zabezpečuje prenájom bytov, administratívnych budov, rezidencií, lekárske prehliadky počas výkonu zahraničnej služby, školné a zápisné pre deti zamestnancov zahraničnej služby. Pre slovenské inštitúty v zahraničí sa zabezpečujú najmä výdavky súvisiace s propagáciou SR v zahraničí pri usporiadaní výstav, kultúrnych podujatí a programov.

Na zabezpečenie plnenia záväzkov SR v oblasti vízovej politiky sa rozpočtujú výdavky na on-line elektronické prepojenie všetkých zložiek Schengenského informačného systému, t.j. prepojenie konzulárnych úradov v zahraničí s MZV SR a MV SR, Úradom hraničnej a cudzineckej polície a tiež následné prepojenie na Schengenský informačný systém EÚ. Kapitálovými výdavkami sa zabezpečujú predovšetkým rekonštrukčné práce na objektoch zastupiteľských úradov SR v zahraničí a výstavba nových objektov ZÚ SR.

Z prostriedkov rozpočtovaných v rámci oblasti na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) sa zabezpečuje pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie s tým, že prostriedky sú určené na projekty v prioritných krajinách a na projekty pre programovú krajinu Srbsko-Čierna Hora. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky na ODA v rámci oblasti diplomacia v roku 2009 vyššie o 41,7 % a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 37,3 %.

Okrem prostriedkov rozpočtovaných v rámci oblasti diplomacia sa do oficiálnej rozvojovej pomoci započítava 5,4 % z odvodu SR do všeobecného rozpočtu EÚ, odpustenie dlhov, príspevok SR do Fondu pre krajiny západného Balkánu (EBOR), do medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA), do medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD) a do Mnohostrannej agentúry pre investičné záruky (MIGA), časť príspevkov do medzinárodných

organizácií a medzirezortný program ODA, na ktorom okrem MZV SR participujú Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. V porovnaní s rokom 2008 výdavky na ODA vzrástli o 6,0 %.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

z odvodu SR do EÚ

34 688

36 540

41 100

33 459

odpustenie dlhov

1 810

EBOR

299

501

750

1 002

IDA

1 162

996

IBRD+MIGA

166

332

Európsky rozvojový fond (odhad EK)

5 313

Príspevky do medzinárodných organizácií

1 328

Medzirezortný program Oficiálna rozvojová pomoc

7 504

9 895

8 553

8 798

Celkové disponibilné zdroje ODA spolu

46 957

49 426

53 059

51 228

V rámci oblasti diplomacia sa zohľadnili v kategórii bežných transferov aj výdavky na poplatky a príspevky za členstvo SR v medzinárodných organizáciách. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky v tejto oblasti v roku 2009 nižšie o 27,7 %, v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 34,3 %. K zníženiu výdavkov na príspevky medzinárodným organizáciám oproti roku 2006 došlo v súvislosti s ich decentralizáciou na zainteresované rozpočtové kapitoly podľa vecnej príslušnosti.

Okrem poplatkov a príspevkov za členstvo SR v medzinárodných organizáciách sa uhrádzajú poplatky a príspevky aj za členstvo jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu v medzinárodných organizáciách. V porovnaní s rokom 2006 sú výdavky štátneho rozpočtu celkom za členstvo v medzinárodných organizáciách v roku 2009 vyššie o 13,9 % a v porovnaní s rokom 2008 sú nižšie o 7,5 %.

(v tis. eur)

2006

2007

2008

2009

Príspevky medzinárodným organizáciám zo ŠR

32 933

84 268

40 524

37 502

5. Štátne finančné aktíva

Štátne finančné aktíva sú definované zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Finančné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, sa tak na strane príjmov ako aj na strane výdavkov vylučujú z príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95.

Akruál(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Rozpočtové operácie ŠFA

1. Príjmy - zvýšenie ŠFA

673 973

513 095

436 649

450 979

1.1. dividendy z FNM SR

620 726

443 471

411 605

414 924

1.2. príjem prostriedkov od mesta Žilina

27 451

1.3. prijaté splátky vlád. úverov a vlád. pohľ. zo zahr. (FO)

1 378

803

827

856

1.4. príjmy zo splátok úverov a pôžičiek - NFV (FO)

24 417

41 370

24 218

35 199

2. Výdavky - zníženie ŠFA

1 213 935

1 084 034

876 313

473 156

2.1. prevod prostriedkov z dividend od FNM SR do

620 726

443 471

411 605

414 924

príjmov ŠR

2.2. prevod prostriedkov do Sociálnej poisťovne

567 616

504 548

446 259

2.3. poskyt. úverov a pôž., účasť v medz. org. (FO)

25 294

10 712

13 437

15 014

2.4. úhrada záväzku zo zrušeného Združenia Dunaj (FO)

113 852

2.5. Vklad do základného imania SZRB, a. s. (FO)

33 194

2.6. Vklad do základného imania EXIMBANKY SR (FO)

11 452

5 012

10 025

Saldo rozpočtových operácií

-539 962

-570 939

-439 663

-22 177

Vylúčenie finančných operácií

-202

93 843

-6 596

22 177

vylúčenie príjmových FO

-25 795

-42 173

-25 045

-36 055

vylúčenie výdavkových FO

25 593

136 016

18 449

58 232

Saldo rozpočtových operácií bez FO(vplyv na rozpočet verejnej správy v metodike ESA 95)

-540 165

-477 096

-446 259

5.1. Príjmové operácie

5.1.1. Z hľadiska finančného objemu medzi najdôležitejšie príjmové operácie štátnych finančných aktív patria príjmy z Fondu národného majetku SR z dividend od spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR. Tieto príjmy sa v rovnakej výške prevedú do príjmov štátneho rozpočtu.

5.1.2. Vláda SR uznesením č. 552 zo 16. júna 2004 schválila Návrh modelu financovania Projektu výstavby závodu na výrobu automobilov spoločnosťou KIA a závodu na výrobu automobilových súčiastok Hyundai Mobis. Uvedeným uznesením schválila poskytnutie návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina v sume 27,45 mil. eur na zabezpečenie realizácie výkupu pozemkov a ich úpravu v rámci spoločností Govinvest I. a Govinvest II. v súlade s uzavretými investičnými zmluvami medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom hospodárstva SR, mestom Žilina, spoločnosťami KIA Motors Corporation a Hyundai Mobis z 5. marca 2004. Taktiež uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov mestu Žilina. Vzhľadom k tomu, že v minulosti pretrvávali problémy súvisiace s výkupom pozemkov a na nakladanie s majetkom Slovenského pozemkového fondu sa vzťahovala blokácia podľa uznesenia vlády SR č. 208 z 1. marca 2006, bolo potrebné dodatkom upraviť zmluvu medzi Ministerstvom financií SR a mestom Žilina tak, aby mesto vrátilo prostriedky návratnej finančnej výpomoci v čase, keď je reálny predpoklad odpredaja spoločností Govinvest I a Govinvest II investorom. Vláda SR prijala dňa 27. júna 2007 uznesenie č. 564 k návrhu na zmenu bodu B.2 uznesenia vlády SR č. 552 zo 16. júna 2004 v znení uznesení vlády SR č. 1245/2004, 320/2005, 283/2006 a č. 793/2006, ktorými súhlasila s posunom návratnosti uvedených prostriedkov do 30. júna 2008. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s výkupmi pozemkov vláda SR svojím uznesením č. 455/2008 posunula termín splátky uvedenej návratnej finančnej výpomoci do 30. júna 2009.

5.1.3. Príjmy z vymáhania zahraničných pohľadávok, ktoré Slovenská republika získala pri delení majetku bývalej ČSFR, sa na základe výsledkov doterajších rokovaní s dlžníckymi krajinami a aktuálneho stavu zmluvnej dokumentácie rozpočtujú v rokoch 2009 až 2011 v rozpätí 803,2 až 856,4 tis. eur. Bližšie k jednotlivým rokom je uvedené v úvodnej tabuľke. Úrokové príjmy zo zahraničných úverov, pôžičiek a vkladov sú príjmom štátneho rozpočtu a sú zapracované v rozpočte Štátneho dlhu (kapitola Všeobecná pokladničná správa).

5.1.4. Medzi finančné operácie štátnych finančných aktív na strane príjmov zaraďujeme aj príjmy zo splácania poskytnutých úverov a pôžičiek – istín i návratných finančných výpomocí. Ide o príjmy, ktoré boli v minulosti príjmom niektorých kapitol štátneho rozpočtu. Nasledovná tabuľka uvádza príjmové finančné operácie podľa pôsobnosti a zodpovednosti príslušných kapitol štátneho rozpočtu.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

2 065

1 092

744

604

Všeobecná pokladničná správa

22 336

40 261

23 458

34 578

z toho:

- z konkurzov

332

166

- Vodohospodárska výstavba, š. p. BA

20 620

21 138

21 908

22 008

- mesto Košice

1 384

- mesto Žilina

17 573

- splátka NFV poskytnutej v súvislosti so zabezpečením projektu Samsung

11 020

Celkom

24 417

41 370

24 218

35 199

Do pôsobnosti Ministerstva financií SR patrí správa a vymáhanie pohľadávok štátu z titulu prídelu doplnkového prídelu pozemkového majetku presídlencom z Maďarska na základe Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva publikovanej pod č. 145/1946 Zb. Celková pohľadávka štátu voči týmto fyzickým osobám ku konca roku 2007 bola 438,2 tis. eur. Príjmy z tohto titulu sa v jednotlivých rokoch predpokladajú tak, ako je uvedené v tabuľke.

V pôsobnosti kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR ide o príjmy zo splácania návratných finančných výpomocí poskytnutých zrušenými štátnymi fondmi.

Odhaduje sa, že z prebiehajúcich konkurzných konaní, v ktorých si Ministerstvo financií SR uplatnilo svoje pohľadávky možno získať príjmy vo výške približne 166 tis. eur ročne.

Príjmy z realizovaných štátnych záruk od nefinančných subjektov sú v pôsobnosti kapitoly Všeobecná pokladničná správa a v zmysle splátkových kalendárov sa v jednotlivých rokoch rozpočtového rámca 2009 až 2011 očakávajú v objemoch ako je uvedené v tabuľke. Predstavujú ich príjmy od Vodohospodárskej výstavby, š. p. Bratislava, ktorý má v súčasnosti platné dve Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, a to z roku 2002 a 2006. Mestu Košice bola poskytnutá úverová výpomoc zo štátnych finančných aktív vo výške 19,25 mil. eur v zmysle uznesenia vlády SR č. 93 zo dňa 30. 1. 2002. Zmluva o poskytnutí návratných finančných prostriedkov medzi Slovenskou republikou v mene ktorej koná Ministerstvo financií SR a mestom Košice bola podpísaná dňa 11. 6. 2002. Cieľom poskytnutia návratnej finančnej výpomoci bolo, aby mesto Košice po nábehu na ozdravný režim bolo pripravené zabezpečovať základné potreby pre chod samosprávy v obmedzenom, ale životaschopnom režime a súčasne si plniť záväzky plynúce z reštrukturalizovaného úverového zaťaženia. Mestu Žilina bola v zmysle uznesenia vlády SR č. 850 zo dňa 26. 10. 2005 poskytnutá návratná finančná výpomoc zo štátnych

finančných aktív v sume 17,57 mil. eur na financovanie výstavby obytného súboru Krasňany. V zmysle uzavretej zmluvy budú finančné prostriedky vrátené do štátnych finančných aktív k 30. 6. 2009. V zmysle uznesenia vlády SR č. 229/2007 bola poskytnutá návratná finančná výpomoc pre MH Invest, s. r. o. s predpokladanou návratnosťou k 31. 12. 2011 na výkup pozemkov na zabezpečenie projektu Samsung.

5.2. Výdavkové operácie

5.2.1. Príjmy z Fondu národného majetku SR z dividend od spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR sa v jednotlivých rokoch rozpočtového rámca 2009 až 2011 v rovnakej výške ako vstúpili do príjmov štátnych finančných aktív prevedú do príjmov štátneho rozpočtu. To znamená, že z pohľadu bilancie štátnych finančných aktív je táto operácia neutrálna.

5.2.2.Uzneseniami vlády SR č. 446/2002 a 1241/2004 bola pre prostriedky získané z privatizácie 25 % podielu Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. stanovená účelovosť ich použitia výlučne na účely dôchodkovej reformy. Uvedená účelovosť týchto prostriedkov je zakotvená aj v § 293 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tejto súvislosti najvýznamnejším výdavkovým titulom štátnych finančných aktív bude prevod finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív do Sociálnej poisťovne, ktorý slúži na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia II. piliera dôchodkového sporenia. Predpokladané objemy v jednotlivých rokoch rozpočtového rámca zobrazuje nasledovný prehľad.

(v tis. eur)

Schválený rozpočet

Návrh rozpočtu

2008

2009

2010

2011

Sociálnou poisťovňou plánované čerpanie prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy

-567 616

-504 548

-711 810

-730 266

Vývoj čerpania prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy zobrazuje nasledovný prehľad. Vzhľadom na ukončenie úročenia termínovaných účtov dôchodkovej reformy sú údaje na hotovostnom princípe identické s údajmi na akruálnom princípe.

Hotovostný princíp(v tis. eur)

Skutočnosť

Schválený rozpočet

Návrh rozpočtu

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Stavy účtov k 1. 1. daného roka

2 327 199

2 330 522

1 847 042

1 518 423

950 807

446 259

Hrubý úrok

4 103

147 683

Zrážková daň (19 %)

780

28 059

Čistý úrok

3 323

119 624

Plánované čerpanie prostriedkov z účtu

-637 323

-670 517

-567 616

-504 548

-446 259

Prijatý transfer na dôchodkovú reformu - vklad

34 220

341 897

Stavy účtov k 31. 12. daného roka

2 330 522

1 847 042

1 518 423

950 807

446 259

priemerná úroková sadzba v %

3,3

0,0

Predbežne sa predpokladá, že v druhom polroku 2010 bude účet prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy vyčerpaný a preto bude potrebné zabezpečiť ďalšie krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia II. piliera dôchodkového sporenia z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to vo výške 265,55 mil. eur a od roku 2011 v plnej výške potrieb Sociálnej poisťovne, v súčasnosti predbežne vo výške 730,27 mil. eur.

5.2.3. Medzi finančné operácie na strane výdavkov štátnych finančných aktív sa zaraďuje aj poskytovanie úverov a pôžičiek, účasť na majetku a splácanie istiny. V jednotlivých rokoch rozpočtového rámca 2009 až 2011 sa rozpočtujú v nižšie uvedených objemoch.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

IDA* - Medzinárodné združenie pre rozvoj; rezerva na doplnenie zdrojov

1 162

996

IBRD* + MIGA* - Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, Mnohostranná agentúra pre investičné záruky, rezerva na valorizáciu akcií SR a rezerva splatná na požiadanie v rámci zvýšeného základného kapitálu

166

332

EIB - Európska investičná banka; splatný kapitál a rezervný fond

23 966

9 500

12 000

13 500

EIB - Európska investičná banka; poskytnutie záruky SR v prospech EIB na základe záručnej zmluvy

110

186

SPOLU

25 294

10 712

13 437

15 014

*-oficiálna rozvojová pomoc

Pristúpením SR k 15. navýšeniu zdrojov IDA budú poskytnuté prostriedky vo výške 2,34 mil. eur v troch splátkach, a to v roku 2009, 2010 a 2011. Pristúpením SR k financovaniu Iniciatívy pre multilaterálne odpustenie dlhov v rámci Medzinárodného združenia pre rozvoj sa očakávajú výdavky v celkovej sume 113,5 tis. eur. Príspevok je splatný v troch splátkach v roku 2009 vo výške 33,2 tis. eur, v roku 2010 vo výške 40,16 tis. eur a v roku 2011 vo výške 40,16 tis. eur. V rámci tejto výdavkovej položky je aj rezerva na prípadné kurzové rozdiely.

V rámci rozpočtového rámca na roky 2009 až 2011 sa navrhuje vyčleniť 829,8 tis. eur ako rezerva na valorizáciu akcií SR a rezerva splatná na požiadanie v rámci zvýšenia základného kapitálu.

V roku 2008 bude realizovaná šiesta a siedma splátka kapitálu SR a rezerv do EIB vo výške 18,9 mil. eur. V roku 2009 bude realizovaná ôsma (posledná) splátka kapitálu SR a rezerv do EIB vo výške 9,5 mil. eur. So zvýšením kapitálu EIB sa uvažuje od 01. januára 2010. V júni 2009 budú guvernéri EIB požiadaní odsúhlasiť podmienky zvýšenia kapitálu EIB, ako aj výšku zvýšenia kapitálu, percentuálny podiel, ktorý má byť splatený a platobné podmienky. V tejto súvislosti sa navrhuje vyčleniť na rok 2010 prostriedky vo výške 12,0 mil. eur a na rok 2011 vo výške 13,5 mil. eur.

Vláda má záujem na uzatvorení Záručnej zmluvy medzi členskými štátmi EIB a EIB ohľadom úverov, ktoré poskytne EIB v prospech investičných projektov v štátoch Afriky, Karibiku a Tichomoria a v zámorských krajinách a územiach. Na základe tejto Záručnej zmluvy SR poskytne záruku v prospech EIB. Očakávaná čistá angažovanosť SR z titulu uplatnených záruk v Sk predstavuje čiastky vo výške 49,8 tis. eur v roku 2009, 109,5 tis. eur

v roku 2010 a 185,9 tis. eur v roku 2011. Konkrétne výdavky budú realizované v závislosti od toho, či EIB vyzve SR na úhradu za dlžníka. Tieto prostriedky predstavujú aktíva SR a budú úročené.

5.2.4. Vláda SR svojim uznesením č. 1174 z 8. decembra 2004 k návrhu konečnej podoby zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou Slovenských elektrární, a. s v bode A. 2. schválila ukončenie činnosti Združenia Dunaj a vysporiadanie pohľadávky SE, a. s. vo výške 113,85 mil. eur, ktorú SE, a. s. vykazujú voči Združeniu Dunaj, a to z výnosu z privatizácie SE, a. s.

5.2.5. Na základe dlhodobej koncepcie rozvoja SZRB, a. s. sa na rok 2011 predpokladá posilnenie zdrojových možností banky, a to vkladom do základného imania. Kapitálové posilnenie SZRB, a. s. bude mať pozitívny vplyv nielen na rozšírenie obchodných aktivít banky, ale aj na podporu malého a stredného podnikania a na podporu exportu.

5.2.6. Uznesením vlády SR č. 1088 z 19. decembra 2007 bol schválený návrh inštitucionalizácie systému podpory exportu v Slovenskej republike, ktorý zadefinoval potrebu zdrojového posilnenia EXIMBANKY SR, a to vkladom do základného imania. Posilnenie zdrojových možností banky bude mať pozitívny vplyv na dosiahnutie definovaných cieľov proexportnej politiky EXIMBANKY SR.

6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95

Na schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe majú vplyv modifikujúce faktory, ktoré predstavujú rozdiel medzi rozpočtovaním na hotovostnom a na akruálnom princípe (metodika ESA 95). Súčasťou modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu na roky 2009 až 2011 je saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií a zahrnutie položiek časového rozlíšenia ako aj výdavky určené na verejnoprospešný účel (bližšie v časti 3.2. Akruálne dane pre rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011).

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Modifikujúce faktory, z toho:

-635 883

-784 685

-475 227

-225 557

1. saldo rozp. operácíí ŠFA bez FO

-540 165

-477 096

-446 259

2. vplyv čas. rozlíšenia platených úrokov

-144 639

-101 225

-51 115

-92 714

3. medziročná zmena stavu pohľadávok EÚ

14 433

-207

71 670

-86 938

4. časové rozlíšenie daňových príjmov

80 329

-151 752

11 189

21 114

5. výdavky na VPÚ

-45 841

-54 405

-60 712

-67 019

6.1.Saldo rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií je uvedené v predchádzajúcej časti 5. Štátne finančné aktíva.

6.2.Položky časového rozlíšenia štátneho rozpočtu obsahujú vplyv časového rozlíšenia platených úrokov (rozdiel medzi objemom hotovostných a akruálnych úrokov) súvisiacich so štátnym dlhom. Očakávaný vývoj platených úrokov zobrazuje nasledovná tabuľka.

Platené úroky(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Hotovostný princíp

910 705

998 453

1 137 051

1 115 568

Akruálny princíp

1 055 344

1 099 678

1 188 166

1 208 282

Rozdiel

-144 639

-101 225

-51 115

-92 714

6.3.Medziročnú zmenu stavu pohľadávok voči EÚ tvoria pohľadávky na priame platby, predvstupový fond ISPA a na štrukturálne fondy (bližšie v prílohe 2. Rozpočtové vzťahy SR a EÚ).

6.4.Časové rozlíšenie daňových príjmov (časť 3.2. Akruálne dane pre rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011) je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje schodok štátneho rozpočtu. Ide o rozdiel hotovostných a akruálnych daní.

Daňové príjmy štátneho rozpočtu(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Akruálny princíp

9 075 085

9 856 645

10 742 471

11 532 651

Hotovostný princíp

8 994 755

10 008 397

10 731 282

11 511 537

Rozdiel

80 329

-151 752

11 189

21 114

6.5. Posledným z modifikujúcich faktorov sú výdavky na verejnoprospešný účel.

Akrualizácia štátneho rozpočtu je ďalej vykonaná za predpokladu:

-nulovej zmeny stavu pohľadávok a záväzkov rozpočtových organizácií,

-nulovej zmeny stavu mimorozpočtových účtov štátnych rozpočtových organizácií,

-nerealizovania tovarových deblokácií,

-neodpúšťania pohľadávok voči zahraničiu.

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe upravený o modifikujúce faktory predstavuje schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 a v jednotlivých rokoch rozpočtového rámca sa predpokladá nasledovne.

(v tis. eur)

2008

2009

2010

2011

Schodok ŠR na hot. princípe

-1 061 585

-886 701

-465 016

-133 966

Modifikujúce faktory

-635 883

-784 685

-475 227

-225 557

Schodok ŠR (ESA 95)

-1 697 467

-1 671 386

-940 243

-359 523