N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

IV. volebné obdobie

Návrh

Ústavný zákon

z .......... 2008,

o preukazovaní pôvodu majetku

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:

Čl. 1

Účelom tohto zákona je upraviť podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímaní nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku, bytov a nebytových priestorov, iných majetkových práv a iných majetkových hodnôt, peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí (ďalej len „majetok“) fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej len „osoba“), o ktorých súd v konaní podľa tohto zákona vyslovil, že majetok nadobudli z nelegálnych príjmov.

Čl. 2

Podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade, ak osobe bol uložený peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo ak súd rozhodol o prepadnutí časti majetku osoby a tá vlastní ďalší majetok uvedený v ustanovení čl. 1, ktorý nemožno postihnúť podľa iných zákonov.

Čl.3

(1) Ak má orgán verejnej moci dôvodné podozrenie, že majetok osoby bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je to povinný bezodkladne písomne oznámiť službe finančnej polície Policajného zboru (ďalej len „polícia“). Ak skutočnosti podľa prvej vety zistí pri výkone svojich právomocí polícia, začne konať podľa tohto zákona z vlastného podnetu.

(2) Polícia prijíma písomné oznámenia fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len „oznamovateľ“) o odôvodnených podozreniach nasvedčujúcich nadobudnutie majetku z nelegálnych príjmov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Z oznámenia musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, proti ktorej osobe smeruje a čo sa oznamuje. Oznámenie musí byť podpísané, a ak ho podáva

právnická osoba, opatrené odtlačkom pečiatky.

(3) Polícia overuje totožnosť oznamovateľa. Polícia neprihliada na písomné oznámenia podľa odseku 2, v ktorých nie je uvedené

a) meno, priezvisko a bydlisko alebo obchodné meno alebo názov a sídlo oznamovateľa alebo

b) proti ktorej osobe oznámenie smeruje a čoho sa týka.

(4) Ak písomné oznámenie podľa odseku 1 alebo 2 bolo doručené inému orgánu verejnej moci ako polícii, ten bezodkladne postúpi vec polícii a upovedomí o tom oznamovateľa.

Čl. 4

(1) Polícia na základe písomného oznámenia alebo z vlastného podnetu podľa čl. 3 preskúma príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku osoby, proti ktorej podané oznámenie smeruje, najmä obstará podklady, požada o vysvetlenia, zaistí a zabezpečí dôkazy potrebné na podanie podnetu podľa čl 6 a vykoná iné potrebné opatrenia.

(2) Pri preskúmavaní podľa odseku 1 spolupracuje polícia s inými orgánmi verejnej moci, právnickými osobami a fyzickými osobami. Tieto orgány a osoby sú povinné poskytnúť polícii v určenej lehote potrebnú súčinnosť, najmä vybavovať jej dožiadania a oznamovať jej požadované údaje; povinnosť vybavovať dožiadania sa nevzťahuje na fyzické osoby.

(3) Polícia je oprávnená požadovať vysvetlenie od každého, kto môže prispieť k objasneniu spôsobu nadobudnutia majetku. Vysvetlenie môže odmietnuť ten, kto by ním spôsobil sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok. O podaní vysvetlenia alebo o odmietnutí podať vysvetlenie urobí polícia úradný záznam.

(4) Pri preskúmavaní podľa odseku 1 je polícia ďalej oprávnená

a) vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta slúžiaceho na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť, ako aj do dopravných prostriedkov používaných na podnikanie na účely nazerania do dokumentov podľa písmena b),

b) nazerať do evidencií, účtovných písomností, listín a iných dokladov, spisov a záznamov na technickom nosiči dát, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie,

c) písomne žiadať od bánk a pobočiek zahraničných bánk správy, ktoré sa týkajú klientov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, aj keď sú predmetom bankového tajomstva.

Čl. 5

(1) Plnenie oznamovacej povinnosti podľa čl. 3 ods. 1 a povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa čl. 4 nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Oznamovacia povinnosť podľa čl. 3 ods. 1 a povinnosť poskytnúť

súčinnosť podľa čl. 4 sa na osobu nevzťahuje, ak ide o informáciu, ktorú získala o klientovi v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci podľa zákona.

(3) Odmietnuť súčinnosť podľa čl. 4 môže aj osoba, ktorá by tým porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou zverená ústne alebo písomne pod podmienkou, že zachová o nej mlčanlivosť.

Čl. 6

(1) Polícia podá prokurátorovi príslušnému podľa odseku 3 podnet na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, ak po preskúmaní príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku podľa čl. 3 a 4 zistí, že hodnota majetku osoby presahuje najmenej o 1 000-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy.

(2) Podnet podľa odseku 1 obsahuje

a) označenie orgánu, ktorý ho podáva,

b) meno, priezvisko, adresu pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby (ďalej len „identifikačné údaje“), ktorej majetok má byť vyhlásený za nadobudnutý z nelegálnych príjmov,

c) výsledok preskúmania príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku osoby,

d) uvedenie skutočností a označenie dôkazov nasvedčujúcich tomu, že hodnota majetku osoby presahuje najmenej o 1 000-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy,

e) dátum a miesto podania,

f) podpis oprávneného príslušníka polície.

(3) Na konanie podľa tohto zákona je príslušný prokurátor, v ktorého obvode sa nachádza súd, ktorý je podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom príslušný na konanie o návrhu podľa čl. 8.

Čl. 7

(1) Prokurátor preskúma podnet podaný podľa čl. 6, najmä preskúma údaje a dôkazy podľa čl. 6 ods. 2 písm. c) a d). Ak prokurátor považuje za potrebné podnet doplniť alebo vykonať ďalšie preskúmavanie príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku osoby, požiada o doplnenie alebo ďalšie preskúmanie políciu. Polícia je povinná žiadosti prokurátora v určenej lehote vyhovieť.

(2) Prokurátor požiada osobu označenú v podnete o podanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov o tom, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete; táto osoba je povinná žiadosti prokurátora vyhovieť do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vysvetlením sa rozumie najmä predloženie listín a označenie iných dôkazov potvrdzujúcich spôsob nadobudnutia majetku.

Čl. 8

(1) Prokurátor podá súdu návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov (ďalej len „návrh“), ak

a) zo zistených skutočností odôvodnene usudzuje, že hodnota majetku osoby označenej v podnete presahuje najmenej o 1 000-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy, ktoré táto osoba mohla dosiahnuť, a

b) osoba označená v podnete nepodá vysvetlenie podľa čl. 7 ods. 2, alebo jej vysvetlenie prokurátor nepovažuje za dostatočné.

(2) Návrhom sa prokurátor domáha rozhodnutia o vyslovení nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. V návrhu prokurátor okrem náležitostí podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom uvedie identifikačné údaje osoby, proti ktorej návrh smeruje (ďalej len „odporca“), a hodnotu majetku, ktorý má byť rozhodnutím vyslovený za majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov.

(3) Súd môže na návrh prokurátora predbežným opatrením podľa všeobecného predpisu o konaní pred súdom uložiť odporcovi, aby nenakladal s určitým majetkom v hodnote uvedenej prokurátorom v návrhu.

Čl. 9

Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne 1 000-násobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť, a jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel uvedený v návrhu podľa čl. 8 ods. 2 odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh podľa čl. 8 ods. 2 zamietne.

Čl. 10

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa čl. 8 a 9 sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o občianskoprávnom konaní pred súdom.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, na postup prokurátora podľa čl. 7 sa použijú ustanovenia osobitného zákona o prokuratúre. Ustanovenia osobitného zákona o vybavovaní podnetu sa nepoužijú.

(3) Postupom podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby za protiprávne konanie postihnuteľné podľa iných zákonov.

(4) Štátu zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri postupe podľa tohto zákona.

(5) Ak po podaní návrhu podľa čl. 8 ods. 1 bolo začaté voči tomu istému odporcovi trestné konanie pred súdom, ktoré sa týka spôsobu nadobudnutia majetku, voči ktorému návrh podľa čl. 8 ods. 1 smeruje, súd uznesením konanie podľa čl. 9 preruší až do právoplatného skončenia konania podľa osobitného predpisu.

Čl. 11

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 2009.

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Slovenská verejnosť je dlhodobo traumatizovaná a demoralizovaná skutočnosťou, že príslušné štátne orgány nie sú spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 23.6.2005 zákon č. 335/2005 o preukazovaní pôvodu majetku. Predkladateľmi návrhu zákona boli poslanci NR SR Robert Fico, Robert Kaliňák a Róbert Madej. Za zákon hlasovalo 114 poslancov.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku mal zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám neschopným hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku. Trestný zákon síce umožňuje uložiť trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku, ale ich uloženie predpokladá najskôr uznanie osoby vinnou zo spáchania trestného činu, čo kladie na príslušné orgány činné v trestnom konaní veľké nároky pri znášaní dôkazného bremena. Postup podľa trestného práva je preto absolútne neúčinný. Rovnako sa neosvedčil ani postup podľa Občianskeho zákonníka a jeho ustanovení o bezdôvodnom obohatení, či podľa iných právnych predpisov, osobitne daňových. K rovnakému záveru došli aj iné vyspelé demokracie, ktoré sa rozhodli vzniknutý nedostatok nahradiť zavedením civilnej právnej úpravy umožňujúcej siahnuť na majetok, nadobudnutie ktorého nevie dotknutá osoba uspokojivo vysvetliť. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol spoločensky žiaduci a potrebný.

Zákon vychádzal z predpokladu, že každý vie preukázať pôvod svojich majetkových prírastkov. Ak tomu tak nie je, štát má mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku. Pokiaľ žalovaná strana takto, vylúčiac dôvodné pochybnosti, nepreukáže pôvod a spôsob nadobudnutia sporného majetku, súd rozhodne, že takýto majetok pripadne štátu. Aby sa vylúčilo podozrenie z ovplyvňovania, právo podať návrh na začatie konania na súde má mať len generálny prokurátor Slovenskej republiky. Zákon priniesol aj mechanizmy obmedzujúce prípady, kedy by žalovaná osoba chcela obísť účel tohto zákona. Na zákon sa nevzťahuje zákaz spätnej účinnosti. Ak však súd návrh generálneho prokurátora sčasti alebo celkom zamietne, pretože žalovaná osoba dostatočne vysvetlí pôvod svojho majetku, štát má niesť zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá vznikla na majetku žalovaného v dôsledku postupu podľa tohto zákona.

Pri príprave tohto zákona sa využili poznatky z obdobnej právnej úpravy platnej v Taliansku a pripravovanej v Anglicku a Walese. V týchto, ale aj iných krajinách štát pristupuje k tvrdým ekonomickým opatreniam prostredníctvom civilného súdneho konania, pokiaľ nie je možné osobu postihnúť trestným právom. Civilné konanie je v porovnaní s trestným, ktoré vyžaduje rešpektovanie prezumpcie neviny, zákazu retroaktivity a dôkazného bremena na strane štátu, podstatne pružnejšie. Rozhodnutie civilného súdu o odňatí majetku, u ktorého nie je majiteľ schopný uspokojivo vysvetliť jeho pôvod, nie je ani rozhodnutím o vine osoby zo spáchania trestného činu, ani trestom. Aj preto orgány Európskeho dohovoru o ľudských právach považujú obdobné civilné právne úpravy za zlučiteľné

s požiadavkami Dohovoru, pretože ich hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom (článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru).

Napriek tomu, že zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, doteraz nie je účinný. Dve skupiny poslancov NR SR (31 poslancov zastúpených JUDr. Jánom Drgoncom a 32 poslancov zastúpených JUDr. Katarínou Tóthovou) podali v septembri 2005 návrhy na Ústavný súd SR na začatie konania na vyslovenie nesúladu zákona s Ústavou SR. Ústavný súd uznesením zo 6. októbra 2005 spojil podania oboch skupín na spoločné konanie a rozhodol o pozastavení účinnosti zákona č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku.

Situácia, kedy NR SR vyjadruje drvivou väčšinou v hlasovaní vôľu, aby bol prijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku a napriek tomu tento zákon nie je účinný, vyvoláva ďalšiu nespokojnosť a sklamanie slovenskej verejnosti a spochybňuje na Slovensku silu právneho štátu.

Riešením tohto problému môže byť predkladaný návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je obsahovo totožný so zákonom č. 335/2005 o preukazovaní pôvodu majetku. Skutočnosť, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku by bol zákonom ústavným, eliminuje námietky nesúladu zákona s Ústavou SR.

B. Osobitná časť

K článku 1:

Stanovuje sa účel zákona, ktorým je vytvorenie podmienok pre súdne odňatie nelegálne nadobudnutého majetku. Sledovaným cieľom takéhoto postupu je zaistiť verejný záujem spočívajúci v tom, aby sa súkromné vlastníctvo fyzických a právnických osôb nadobúdalo legálnymi spôsobmi a zamedzilo sa užívanie nelegálne nadobudnutého majetku, resp. majetku zadováženého z nelegálnych príjmov.

K článku 2:

Keďže odňatie majetku spôsobom podľa článku 1 nie je sankciou voči držiteľovi, ale ide o aspoň čiastočnú nápravou stavu vzniknutého spôsobom nie preukázateľne legálnym, nejde trest v zmysle trestnoprávnom ani o iný druh sankcie voči osobe držiteľa za preukázané porušenia zákona. Na základe toho možno postupovať podľa predkladaného zákona nezávisle na iných postihoch.

K článku 3:

Stanovuje sa povinnosť orgánom verejnej moci a možnosť plne identifikovaným fyzickým a právnickým osobám oznamovať adresné a dôvodné podozrenia o nadobudnutých majetkoch z nelegálnych príjmov. Ďalej sa ustanovuje, že v prvej fáze bude vo veciach konať služba finančnej polície Policajného zboru, ktorá je na to odborne spôsobilá a kompetenčne vybavená.

K článku 4:

Článok 4, 5 a 6 upravujú prvú fázu postupu pri preskúmavaní podnetov a naloženie s relevantným podnetom, ktorú realizuje polícia.

Ustanovenia článku 4 ukladajú povinnosť polície skúmať odôvodnené podozrenia z nadobúdania majetku z nelegálnych príjmov a zhromaždiť dôkazy a podklady pre podanie podnetu prokurátorovi na základe oznámenia alebo z vlastného podnetu. Ďalej sa demonštratívne vypočítavajú úkony pri preverovaní, ukladá povinnosť súčinnosti – nie však fyzickým osobám a rozsah oprávnení polície.

K článku 5:

Ustanovuje sa postavenie osôb viazaných mlčanlivosťou, spovedným, resp. obdobným tajomstvom a osôb poskytujúcich právnu pomoc.

K článku 6:

Po zistení nezrovnalosti hodnoty majetku a preukázateľne legálnych príjmov o viac ako 1000 násobok minimálnej mzdy postúpi finančná polícia vec príslušnému prokurátorovi. Článok popisuje náležitosti podania návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov a stanovuje, ktorý prokurátor je v danej veci príslušný.

K článku 7:

Články 7 a 8 upravujú druhú fázu konania realizovanú prokurátorom.

Popisuje sa postup prokurátora pri preskúmaní podnetu vrátane možnosti požiadať políciu o doplnenie podania. Prokurátor má povinnosti požiadať osobu označenú v podnete o podanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov o legálnosti nadobudnutia príslušného majetku. Označená osoba v záujme rovnosti svojho postavenia s prokurátorom na prípadnom súde, kde bude účastná ako protistrana, nemusí prokurátorovej žiadosti vyhovieť.

K článku 8:

Ak označená osoba nepodá v stanovenej lehote dostatočné vysvetlenie alebo dôkaz preukazujúci súlad hodnoty majetku a legálnych príjmov aspoň v hodnote neprekračujúcej stanovenú úroveň a zo zistení je dôvodné usudzovať na vyšší nesúlad postupuje prokurátor vec súdu. V návrhu sa prokurátor domáha rozhodnutia o vyslovení nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov.

Súd môže obmedziť nakladanie s majetkom určitej hodnoty a tým zamedziť obídenie účelu tohto zákona.

K článku 9:

V konaní pred súdom má prokurátor povinnosť dokázať, že majetok má vyššiu hodnotu ako preukázateľné príjmy o viac ako 1000 násobok minimálnej mzdy. Odporca - držiteľ majetku má možnosť dokazovať opak. Ak odporca unesie dôkaznú ťarchu súd návrh prokurátora zamietne. Ak je v dokazovaní úspešný prokurátor,

v rozsahu preukázaného, súd jeho návrhu vyhovie a označená časť majetku preukazne nadobudnutá z nelegálnych príjmov prepadne v prospech štátu.

Týmto sa naplní cieľ zamedziť držbe majetku, ktorý nie je nadobudnutý v súlade so zákonom.

K článku 10:

Článok zjednodušuje popis procesnej stránky v tomto zákone s tým, že sa pre konanie súdu a prokuratúry použijú postupy platné v iných konaniach pokiaľ sa neustanovuje inak a rieši sa kolízia s iným konaním vo veci toho istého majetku.

Zákonodarca si je vedomý, že v konaní môže nastať pochybenie a štát musí niesť zodpovednosť za prípadné škody spôsobené nesprávnym postupom.

K článku 11:

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť dňom 1. januára 2009.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Vladimír Palko a Pavol Minárik

2. Názov právneho predpisu:

Návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu nie je potrebné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Navrhovaná úprava neprinesie zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov územnej samosprávy, ani iných rozpočtov. Nebude mať nijaký vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie.