Doložka finančných, ekonomických,
environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
I.Odhad vplyvu na verejné financie Návrh zákona bude mať negatívny dopad na výnos dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Nižšie uvedené vplyvy na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy sú kompenzované výrazne vyšším aktualizovaným odhadom dane z príjmov fyzických osôb na roky 2009-2011 (aktualizácia daní z júla 2008).
V roku (v mil. Sk) 2009 2010 2011 2012
Vplyv na daň z príjmov zo závislej činnosti
II.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov pracujúcich na úrovni okolo minimálnej mzdy. Nárok na zamestnaneckú prémiu vznikne približne 180 000 daňovníkom.
•Zamestnanci so mzdou do výšky polovice minimálnej mzdy – nebudú ovplyvnení zavedením zamestnaneckej prémie, keďže nesplnili podmienku minimálneho ročného príjmu (ročne 6-násobok minimálnej mzdy). Rovnako ako v dnešnom systéme si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) a dosiahnu nulovú daňovú povinnosť. Nárok na zamestnaneckú prémiu nezískajú.
•Zamestnanci so mzdou od polovice minimálnej mzdy do úrovne minimálnej mzdy (8 690 Sk v roku 2009) – profitujú najviac, lebo majú nárok na maximálnu výšku zamestnaneckej prémie v sume 2 508 v prípade, že odpracovali 12 mesiacov. Ak odpracovali menej, výška prémie sa im kráti podľa počtu odpracovaných mesiacov.
•Zamestnanci so mzdou od minimálnej mzdy po mzdu, kedy začínajú platiť daň (9 961 Sk v roku 2009) si rovnako v porovnaní s dnešným stavom polepšia. Tejto skupine sa tak zavedením tohto nástroja umožní akoby uplatniť si celú NČZD – tá časť NČZD, o ktorú si nemôžu znížiť základ dane (pretože dosiahne nulu) sa im zohľadní v podobe zamestnaneckej prémie. Ak odpracovali menej, výška prémie sa im kráti podľa počtu odpracovaných mesiacov.
•Zamestnanci od výšky príjmu zo závislej činnosti, pri ktorej vzniká daňová povinnosť u dane z príjmu fyzických osôb nebudú zamestnaneckou prémiou ovplyvnení.
2
Z pohľadu zmeny disponibilných príjmov na úrovni minimálnej mzdy si ľudia prilepšia v priemere mesačne o 209 Sk, čo v porovnaní so situáciou bez zamestnaneckej prémie predstavuje nárast disponibilných príjmov 2,8 % (zamestnanecká prémia sa vypláca raz ročne, pre ilustráciu však ukazujeme priemernú mesačnú hodnotu).
Vplyv zavedenia zamestnaneckej prémie na zamestnanca (mesačne, 2009)
VPLYV NA ZAMESTNANCA S MINIMÁLNOU MZDOU
% rast oproti 2009 (bez zmien)
abs. rast oproti 2009 (bez zmien)
Predpokladá sa, že návrh zákona nebude mať významný negatívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Zákon predpokladá potrebu úpravy tlačív a informačných systémov, avšak administratívne náklady je potrebné vnímať v kontexte cieľov zamestnaneckej prémie, ktorým je zvýšenie ponuky práce a tým aj uspokojenie požiadaviek zamestnávateľov na vhodnú pracovnú silu.
III.Odhad vplyvov na životné prostredie Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie.
IV. Odhad vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona predpokladá, že zavedenie zamestnaneckej prémie bude viesť k zvýšeniu zamestnanosti. Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia v aktuálnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009-2011 sa momentálne navrhuje zaviesť „malú“ zamestnaneckú prémiu. Súčasná veľkosť zamestnaneckej prémie nemusí byť z pohľadu motivácie hľadať si zamestnanie optimálna, preto je kvantifikácia vplyvu na rozpočet verejnej správy v tejto fáze konzervatívna a nezohľadňuje dynamické efekty z titulu rastu zamestnanosti a nižšieho počtu poberateľov sociálnych dávok.
V. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.