II. Osobitná časť

K bodu 1

Ustanovuje sa nový príjem fyzickej osoby oslobodený od dane - zamestnanecká prémia. Nárok na túto prémiu vznikne za podmienok ustanovených v § 32a len zamestnancovi (daňovníkovi s príjmami len zo závislej činnosti).

K bodu 2

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie. Zamestnanec má možnosť za splnenia podmienok uvedených v § 32a uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide teda o prípad, keď zákon ustanovuje inak.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že zamestnanecká prémia sa nezahŕňa do vlastného príjmu manžela (manželky) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

K bodu 4

V daňovom priznaní sa bude uvádzať výpočet nielen daňovej povinnosti, ale aj zamestnaneckej prémie.

K bodu 5

Do zákona o dani z príjmov sa vkladá nové ustanovenie, ktoré upravuje podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, spôsob jeho výpočtu a vyplácania takto:

§ 32a ods. 1 písm. a) - ustanovuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

V prvom bode sú uvedené príjmy, ktoré môže zamestnanec dosahovať, aby si mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide len o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov (príjmy plynúce na základe pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, príjmy zo sociálneho fondu). Zamestnanec musí súčasne dosiahnuť tieto príjmy aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká tomu, kto dosahoval aj príjmy zo zdrojov mimo územia SR.

V druhom bode sa uvádza, že ak zamestnanec poberal príjmy uvedené v prvom bode menej ako 6 mesiacov, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Podľa tretieho bodu, ak si zamestnanec chce uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, nemôže použiť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t.j. táto daň nemôže byť uvedená v daňovom priznaní ako preddavok na daň a započítaná na celkovú daňovú povinnosť (uplatnenie tohto postupu sa vzájomne vylučuje s uplatnením zamestnaneckej prémie). Výnimkou sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktoré si zamestnanec započíta do príjmov, z ktorých sa vypočítava zamestnanecká prémia. V tomto prípade sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok.

Podľa štvrtého bodu nevzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie tomu zamestnancovi, ktorý súčasne poberá aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona o dani z príjmov, t.j. podiely na zisku, resp. ak tieto podiely na zisku sú od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie nevzniká ani tomu daňovníkovi, ktorý poberal napr. príjmy za prácu likvidátorov, konateľov a pod.

Podľa piateho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká, ak zamestnanec nepoberá iné zdaniteľné príjmy (napr. z podnikania, z prenájmu...). Môže však poberať aj iné príjmy, a to

2

len tie, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (úroky z vkladov na vkladných knižkách, poistné vrátené zdravotnou poisťovňou...), pričom neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa šiesteho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu nemá zamestnanec v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bol priznaný alebo spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný dôchodok, výsluhový dôchodok k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Podľa siedmeho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu má ten zamestnanec, ktorý si nemôže uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, znamená to, že nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnancovi nevzniká.

§ 32a ods. 1 písm. b) – nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká zamestnancovi len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené v písmene a). V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to poskytovaním príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest, a pod. Súbeh zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitného predpisu sa vylučuje.

§ 32a ods. 2 - nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká zamestnancovi, ktorý dosahoval príjmy iba na základe dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce a pod.). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec príjmy iba na základe týchto dohôd, sa do časového testu (6 mesiacov) nezapočítavajú.

§ 32a ods. 3 - zamestnanec, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, vypočíta zamestnaneckú prémiu ako 19 % z rozdielu jeho základu dane a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak však zamestnanec dosiahol uvedené v sume nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta z rovnakej základne zodpovedajúcej 12-násobku minimálnej mzdy. Znamená to, že na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiahol zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom pri výpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť.

§ 32a ods. 4 – nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť zamestnancovi v plnej výške, ak zamestnanec poberal zdaniteľné príjmy 12 kalendárnych mesiacov a splnil podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a zároveň boli splnené aj podmienky písmena b). Ak zamestnanec pracoval len časť roka, dosiahne zamestnaneckú prémiu v pomernej výške podľa počtu mesiacov, za ktoré dosahoval uvedené príjmy.

§ 32a ods. 5 až 7 - nárok na zamestnaneckú prémiu sa uplatňuje každoročne pri podaní daňového priznania, alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, pričom sa postupuje obdobne, ako pri uplatňovaní nároku na daňový bonus. Ak zamestnancovi, ktorému bola vyplatená zamestnanecká prémia, boli zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri týchto sa po vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania postupuje ako pri daňovom preplatku.

§ 32a ods. 8 – pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, je súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zároveň aj zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vylúčené. Ak daňovník nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok (napr. poberal príjmy z prenájmu, alebo podiely na zisku) nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Namiesto postupu pri výpočte zamestnaneckej prémie

3

podľa odseku 3, na výpočet daňovej povinnosti použije postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov. Ak zamestnancovi vznikne nárok na zamestnaneckú prémiu, nie je povinný vypočítavať daňovú povinnosť, lebo jeho vypočítaná daň sa rovná nule.

§ 32a ods. 9 – pri kontrole zamestnaneckej prémie správca dane postupuje podľa zákona o správe daní a poplatkov.

K bodu 6

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie.

K bodu 7

Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ uplatňuje daňovníkovi zamestnaneckú prémiu, ak zamestnanec preukáže do 15. februára, že splnil podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu.

K bodu 8

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie.

K bodu 9

Zamestnanec preukazuje nárok na zamestnaneckú prémiu čestným vyhlásením, ktoré obsahuje najmä údaje o tom, či zamestnanec poberal príjmy aj od iných zamestnávateľov, či mal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, že nemal iné príjmy (napr. z nájmu, podnikania a pod.), že mu neboli vyplatené podiely na zisku a pod.

K bodom 10 a 14

Ustanovenia upravené v nadväznosti na skutočnosť, že sa do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti môžu zahrnovať aj príjmy zo závislej činnosti z ktorých bola daň vybraná zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. j)] a zamestnanec sa rozhodne daň považovať za preddavok (§ 43 ods. 7). V prípade, ak poberal aj iné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, o vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať len v prípade, ak daň vybranú z týchto príjmov bude považovať za vysporiadanú.

K bodu 11

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania dane u zamestnanca ako ostáva zachovaný aj v prípade, ak zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu.

K bodom 12 a 13

Technická úprava. Ak Ministerstvo financií SR bude zo zákona určovať tlačivo, na ktorom bude zamestnanec žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, údaje v súčasnom znení § 38 ods. 4 sú nadbytočné.

K bodu 15

Zamestnávateľ pri poukazovaní zamestnaneckej prémie postupuje rovnako, ako pri poukazovaní daňového bonusu.

K bodu 16

V prípade vyplatenia zamestnaneckej prémie zamestnávateľ môže znižovať odvod preddavkov na daň a dane do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo požiada správcu dane na tlačive prehľadu o jeho poukázanie.

4

K bodu 17

Sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie je zamestnávateľ povinný uvádzať na mzdovom liste.

K bodu 18

Ak zamestnávateľ vypláca zamestnancovi len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je povinný viesť evidenciu s ustanovenými údajmi..

K bodom 19, 20 a 21

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň u daňovníka, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu ostáva zachovaný. Do názvu a obsahu tlačív prehľadu a hlásenia sa doplnila zamestnanecká prémia.

K bodu 22

Ustanovenie postupu a lehôt pri nesprávnom uplatnení zamestnaneckej prémie. Postup zamestnávateľa podľa § 40 zákona o dani z príjmov ostáva zachovaný aj v prípade zamestnaneckej prémie.

K bodu 23

Ak sa zamestnanec rozhodne považovať daň vybranú zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov za preddavok, bude možné tomuto zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň a vysporiadať aj takéto preddavky.

K bodu 24

Inštitút zamestnaneckej prémie sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2009 pri podávaní daňového priznania za rok 2009, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009. Rovnako sa do ročného zúčtovania môžu zahrnúť príjmy zo závislej činnosti zdanení zrážkou pri použití postupu podľa § 43 ods. 7 až za zdaňovacie obdobie roku 2009.

K ČL. II

Úpravou zákona SNR š. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bola ustanovená sankcia pre zamestnávateľa, ktorý nevykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň, aj keď na jeho vykonanie boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Pokuta sa navrhuje vo výške od 500 Sk (od 16,60 eur) za každého zamestnanca, ktorý aj keď splnil podmienky, zamestnávateľ mu odmietol ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti vykonať, čím porušil zákonom ustanovenú povinnosť. Zároveň je ustanovená horná hranica pokuty za všetkých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, aj keď na jeho vykonanie boli zo strany zamestnanca splnené všetky podmienky.

K ČL. III

Úpravou zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa motivačný prvok zamestnaneckej prémie premietne tak, že sa tento nebude považovať za príjem na účely cit. zákona a nenastane tak pokles výšky dávky a príspevkov u zamestnaných poberateľov.

K ČL. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje v termíne od 1. januára 2009.