1/17

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, novelizovaný zákonom č. 650/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Zákonmi č. 692/2006 Z. z., č. 342/2007 Z. z., č. 643/2007 Z. z. a 61/2008 Z. z. došlo k jeho ďalším novelizáciám. Už tieto skutočnosti naznačili, že hlasy najmä odbornej verejnosti, ale predovšetkým sudcov, prokurátorov, advokátov i policajtov a ktoré signalizovali potrebu zmeny a doplnenia viacerých ustanovení, majú svoje opodstatnenie. Nakoniec potreba novelizácie nových trestných kódexov bola pripustená už v schvaľovacom procese oboch základných trestných kódexov v roku 2005.

Ministerstvom spravodlivosti SR bol na rokovanie vlády SR predložený návrh rozsiahlej novelizácie Trestného poriadku, reagujúci na podnety praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Rokovanie o návrhu, predloženého v rámci realizácie Plánu legislatívnych úloh vlády SR, bolo však 9. apríla 2008 prerušené.

Je však na mieste predložiť aj mimo Plánu legislatívnych úloh vlády SR návrh na zmenu a doplnenie Trestného poriadku, ktorá pokrýva oblasť úpravy zabezpečenia osoby obvineného pre účely trestného konania väzbou. Dôvodom je okolnosť, že po prijatí rekodifikácie trestno-procesnej úpravy priniesla aplikačná prax aj problémy, súvisiace s nesúladom zákona s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto problémy sa postupne preniesli i do obsahu nálezov Ústavného súdu SR a sú predmetom kritiky odborných autorít v právnickej literatúre. V dôsledku marenia účelu niektorých trestných konaní (a táto situácia sa opakuje) sú však i predmetom kritiky najširšej verejnosti.

Ide o potrebu zabezpečenia rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby súdom, konajúcim vo veci po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste ešte skôr, než uplynie lehota, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní – takto je aj táto lehota označená v texte príslušných ustanovení (bod 15), možnosť nahradiť väzbu zákonnou garanciou bez ohľadu na väzobný dôvod (body 19 a 23), ustanovenie procesného postupu, pri dodržaní ktorého bude obvinený pred rozhodnutím o väzbe vo všetkých jeho formách súdom alebo sudcom pre prípravné konanie vypočutý a bude mu umožnené predniesť svoje návrhy a stanovisko v osobnom kontakte s rozhodujúcim sudcom alebo senátom (bod 8, 42, 43, 46, 47), zakotvenie povinnosti v rámci konania, predchádzajúceho rozhodnutiu o väzbe doručiť návrhy prokurátora obvinenému za účelom vyjadrenia sa a naopak (bod 8), umožnenie obvinenému vždy nazrieť pred rozhodnutím o väzbe do častí spisu obsahujúcich dôkazy, na ktoré sa pri rozhodovaní o väzbe prihliada (bod 5) a určenie lehoty, počas ktorej je možné obmedziť osobnú slobodu obvineného pri podaní obžaloby po tzv. superrýchlom vyšetrovaní, keď prokurátor nepodal súčasne s obžalobou aj návrh na vzatie do väzby (bod 31 a 45). Pre potrebu odstránenia rôznorodého výkladu sa javí ako potrebné presnejšie špecifikovať jednotlivé formy rozhodnutia o väzbe (bod 8), spôsob výkonu súdnictva pri rozhodovaní o príkaze na zatknutie (bod 9 až 11), režim sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe (bod 27 a 28), rozhodovanie v konaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe (bod 34 a 35),

2/17

upresnenie pravidiel zjednodušeného skráteného vyšetrovania a nadväzujúceho postupu sudcu pre prípravné konanie (bod29, 31, 36 a 45) a ďalšie úpravy komentované v osobitnej časti osobitnej časti dôvodovej správy pri jednotlivých bodoch.

Odstraňuje sa časová kolízia súvisiaca s rozdielnou lehotou na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a lehoty na podanie obžaloby pri zrýchlenom vyšetrovacom postupe podľa § 204 (bod 32). Pri rešpektovaní celkovej dĺžky lehoty väzby v konaní podľa doterajšej úpravy sa limituje len dĺžka väzby v prípravnom konaní (bod 15, čo sa však nedotkne lehôt súdnej väzby, ktoré už začali plynúť ku dňu účinnosti navrhovaného zákona (bod 53).

Úpravu problematiky väzby je potrebné predložiť do legislatívneho procesu ako celok, keďže ide o komplex ustanovení, ktoré na seba navzájom nadväzujú a dopĺňajú sa.

Aktuálny vývoj ukazuje i naliehavú potrebu doplniť úpravu ustanovení, týkajúcich sa ochranného liečenia a zabezpečovania osôb pre potreby rozhodovania o tomto liečení na účel výkonu liečenia v zdravotníckom ústavnom zariadení, a to práve pre prípady, keď inštitút väzby nie je možné použiť, nakoľko ide napríklad o odsúdeného, ktorý už vykonal trest odňatia slobody a má pokračovať v ústavnom liečení, osobu, ktorej je potrebné uložiť ochranné liečenie, aj keď nie je trestnoprávne zodpovedná a a potom ju je potrebné do výkonu ústavného liečenia dodať alebo odsúdeného, ktorého je potrebné dodať do výkonu detencie (bod 54), dodanie odsúdeného do výkonu ochranného liečenia je riešené v platnej právnej úprave, ako je to uvedené v dôvodovej správe k § 446a.

V konečnom dôsledku na základe aktuálnych zistení o stave, vývoji a podmienkach rozhodovacej praxe súdov v trestných veciach je potrebné zmenou pravidiel o zápisnici, najmä o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí v súdnom konaní (bod 3) zabezpečiť, aby pozitíva rekodifikácie trestných kódexov v oblasti vybavenia časti vecí tzv. odklonmi a skrátenými formami konania neboli eliminované súčasnou úpravou, resp. nevytvorením adekvátnych faktických podmienok na jej efektívnu aplikáciu. Ide o používanie záznamových zariadení, ktorých niektoré funkcie sa po uvedení do praxe od roku 2006 ukázali ako nedostatočné, ale najmä o nedostatok administratívnych kapacít na vyhotovovanie prepisov nahrávok, čo spôsobuje prieťahy v prvostupňovom i opravnom konaní. Navrhované riešenie je výsledkom intenzívnej diskusie so sudcami a súdnymi funkcionármi, je vhodné a dostatočné, nemalo by však byť riešením konečným. V spolupráci so Slovenskou akadémiou vied je v procese vývoja nový záznamový systém s integrovanou funkciou samoprepisu nielen pre procesné úkony, ale i pre vyhotovovanie ústne diktovaných rozhodnutí čo prácu súdov ešte viac zefektívni.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

MF SR listom z 5. augusta 2008 (č. MF/21715/2008-81) vzalo na vedomie, že návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie.

3/17

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

b) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje práva zaručené Dohovorom Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako všeobecne právne princípy.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky ,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)proti Slovenskej republike sa nevedie konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.

4/17

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť presné a jasné pravidlá o postupe pri rozhodovaní o vylúčení jednotlivých orgánov pôsobiacich v trestnom konaní ako aj pomocných osôb. Doterajšie úprava obsahuje viacero zákonných medzier, napr. nerieši prípady sebaoznámenia policajta a prokurátora. Tieto prípady sa riešia použitím analógie podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý upravuje zmätočný pojem „oznámené niektorou zo strán“, čo evokuje záver, že strany oznamujú a nenamietajú dôvody vylúčenia. Takýto postup nie je žiaduci, nakoľko ide o otázku, ktorá musí byť riešená jednoznačne. Avšak týmto spôsobom sa umožňuje prokurátorovi a policajtovi vylúčiť sa bezdôvodne, nakoľko takéto uznesenie môže napadnúť len strana, ktorá pokiaľ tak neurobí, uznesenie o sebavylúčení nadobudne právoplatnosť. Preto je žiaduce rovnako ako pri sudcoch, zaviesť režim oznamovania dôvodov vylúčenia u policajta bezprostredne nadriadenému policajtovi (ide o služobnú nadriadenosť v zmysle zákona o Policajnom zbore) a u prokurátora bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, ktorým je podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v § 53 ods. 2 bezprostredne nadriadený prokurátor, teda napr. v prípade prokurátora okresnej prokuratúry okresný prokurátor. Podľa súčasného stavu sa tomuto bezprostredne nadriadenému prokurátorovi dostane rozhodovanie o vylúčení v prípade sebaoznámenia prokurátora len ak strana podá sťažnosť.

Zároveň sa odstraňuje výkladová nejednotnosť v tom, ktoré nariadené úkony môžu byť vykonané a či rozhodnutie v merite veci na hlavnom pojednávaní je „nariadeným úkonom“. Dikcia tohto ustanovenia sa zosúľaďuje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 To 35/2005, rozhodovanie vo veci sa teda nepovažuje za nariadený úkon. Zároveň sa výslovným spôsobom upravujú úkony, ktorých vykonanie je povinné po podaní sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o námietke strany a zákonnou domnienkou, ktorá môže byť aj fikciou sa zabezpečuje, aby nenastala situácia, keď výsledkom úkonu bude uznesenie (nemeritórne rozhodnutie), pričom strana proti nemu nepodá sťažnosť (napr. proti uzneseniu o väzbe), čo zabraňuje jeho zrušeniu, ak sťažnosť proti uzneseniu o námietke bude úspešná. Ak rozhodovala vylúčená osoba a táto otázka je predmetom prieskumu v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti, je potrebné následné rozhodnutie, ktoré je výsledkom úkonu vždy zrušiť, a to bez ohľadu na jeho obsah, resp. na okolnosť, či osobe, ktorá pred týmto rozhodnutím namietala vylúčenie a podala proti uzneseniu rozhodujúceho orgánu o námietke zaujatosti sťažnosť, následné rozhodnutie, ktoré je výsledkom úkonu vyhovuje alebo ak nepodala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok z iného dôvodu. Aby nedošlo k opätovnému rozdeleniu oboch rozhodovacích procesov v dôsledku späťvzatia len niektorej z dotknutých sťažností podľa § 188, možno ich vziať späť len obe spoločne. Logickou postupnosťou rozhodovania je najprv vyriešiť otázku zaujatosti a až potom otázku, ktorá je predmetom rozhodovania pri úkone. Formulácia „úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania“ zahŕňa aj neodkladné úkony podľa § 10 ods. 16 a neopakovateľné úkony podľa § 10 ods. 17, ak nevykonanie neopakovateľného úkonu ohrozuje účel trestného konania.

5/17

O vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhoduje predseda senátu nadriadeného súdu, čo zabraňuje problémom pri senátnom rozhodovaní cez víkendy a voľné dni, keď o väzbe je potrebné rozhodnúť v zákonných lehotách (pohotovosť aj sudcov odvolacích súdov je zabezpečená pre rozhodovanie o nimi vydaných príkazoch na zatknutie a podľa osobitného zákona).

Je stanovený sťažnostný režim z hľadiska inštančnej príslušnosti na rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti, kde o sťažnosti proti uzneseniu policajta rozhoduje bezprostredne nadriadený policajt, bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide rozhodnutie prokurátora, nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, v prípade odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu rozhodujúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie potom rozhoduje iný senát toho istého súdu.

Rozširuje sa okruh dôvodov, pre ktoré sa o námietke strany nekoná, a to o prípady, ak je jej dôvodom len procesný postup súdu v konaní. Cieľom je zabrániť predlžovaniu konania obštrukciou, pričom procesný postup možno napadnúť opravným prostriedkom, podaným proti meritórnemu rozhodnutiu. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že o námietke založenej na iných dôvodoch než podľa § 31 sa nekoná.

K bodu 2

Ide o odstránenie možných výkladových nejasností, pričom osobitným predpisom, ktorý upravuje podmienky a spôsob výkonu obvineného s obhajcom počas výkonu väzby je zákon o výkone väzby, ktorý prikazuje prítomnosť príslušníka ZVJS (§ 21 zák. č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 3

Upresňuje sa, že náležitosťou zápisníc o úkone budú aj údaje o dátume narodenia a bydlisku zúčastnených osôb, u právnických osôb ich sídlo (čo sa uplatní aj pre niektoré fyzické osoby, ako napr. pre advokátov v pozícii obhajcov, v týchto prípadoch sa uvedie sídlo advokátskej kancelárie).

Na základe súčasného technického stavu záznamových zariadení na slovenských súdoch je nevyhnutné povoliť sudcovi aj diktovanie do zápisnice bez použitia zvukového záznamu a so zapisovaním podstatného obsahu výpovede vyslúchaných osôb. Na možné nedostatky protokolácie zákon reaguje umožnením námietok strán proti spôsobu vykonávania výsluchu, vrátane uvedenej otázky. Je umožnený i spôsobu zachytávania priebehu pojednávania záznamovým zariadením, avšak súčasný stav technických zariadení na slovenských súdoch a administratívne kapacity na zabezpečovanie prepisov podľa výsledkov praxe jednoznačne neumožňujú technické zariadenie používať bez problémov a rozsiahlych prieťahov v konaní (ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, nový typ záznamového zariadenia je v procese vývoja). Možnosť použitia záznamového zariadenia sa umožňuje využiť aj v prípravnom konaní, tu sa však vždy vyhotoví prepis do obyčajného písma, aby mal súd v prípade podania obžaloby spisový materiál v písomnej podobe.

K bodu 4

Pre počítanie väzobných lehôt je adekvátne neuplatniť pravidlo o posune posledného dňa lehoty na najbližší pracovný deň.

6/17

K bodu 5

Konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zaručuje pri výklade čl. 5 ods. 3 a ods. 4 právo na nazretie do tých častí spisu, ktoré sú podstatné pre zisťovanie zákonnosti väzby. Preto bolo toto právo pre prípad rozhodnutia o väzbe priznané obvinenému a obhajcovi.

Z uvedenej judikatúry je zrejmé, že obhajoba musí mať prístup k všetkým skutočnostiam a dôkazom, o ktoré sa opierajú procesné požiadavky, dôvodnosť podozrenia, dôvodov väzby a dôvodov trvania väzby.

K bodu 6

Uloženie poriadkového opatrenia nemá zákonnú oporu, aktuálne je len disciplinárne potrestanie osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 7

Upresňuje sa, že výkon trestu odňatia slobody sa týka inej trestnej veci ako tej, v ktorej má byť obvinený opätovne zobratý do väzby. Upresňuje sa aj to, že trestný čin „mal byť spáchaný“ podľa obvinenia, pretože výraz spáchaný je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny.

K bodom 8 až 18

Upresňuje sa viacero ustanovení o väzbe, napr. podrobné vymedzenie rozhodnutí o väzbe (§72), príkaz na zatknutie (§ 73), upovedomenie ústavu na výkon väzby (§ 75 ods. 1 písm. c), zavádza sa forma príkazu na prepustenie obvineného z väzby v prípade, ak v konaní pred súdom so súhlasom prokurátora prepúšťa obvineného predseda senátu, ako aj pri novozavedenom prípade obligatórneho prepustenia z väzby, ak je vyhlásený oslobodzujúci rozsudok (§ 79 ods. 2 a 4). Vo všetkých prípadoch musí byť príkaz vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený.

Upresňuje sa, že pri všetkých typoch vrátenia veci do prípravného konania, najmä tých, ktoré sú viazané na novozavedený inštitút dohody o vine a treste, plynie nová sedemmesačná lehota väzby od momentu, keď bol spis doručený prokurátorovi (§ 76 ods. 10).

Pri maximálnych lehotách väzby sa ustanovuje nové pravidlo, podľa ktorého maximálna lehota väzby v konaní pred súdom je taká, aká zostane z celkovej dĺžky väzobnej lehoty (§ 76 ods. 7) po uplynutí väzby v prípravnom konaní, ktorá môže trvať maximálne po dobu, uvedenú v § 76 ods. 7. Ak teda nie je vyčerpaná celá lehota väzby v prípravnom konaní, o nevyčerpaný zvyšok sa navyšuje lehota väzby v súdnom konaní.

V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR sa v § 76 upravuje rozhodovací mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby v prípade podania obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste rozhodol súd o ďalšom trvaní väzby skôr, než uplynie lehota, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní (t.j. základná lehota alebo lehota, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní predĺžená). V zhodnom procesnom režime ako pri predĺžení väzby v prípravnom konaní sa tu zabezpečuje dvojstupňové rozhodnutie do skončenia príslušnej lehoty. Na účel dosiahnutia zachovania tejto lehoty sa ustanovuje povinnosť súdu ihneď aj písomne odôvodniť uznesenie (§ 72 ods. 3), obmedzuje sa podanie sťažnosti proti nemu len ihneď po vyhlásení uznesenia (§ 83 ods. 2) a urýchľuje sa predkladanie veci nadriadenému súdu (§ 190 ods. 3).

7/17

Tu treba zdôrazniť, že vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu rozlišujú jurisdikciu sudcu pre prípravné konanie a súdu a požadujú, aby do skončenia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní rozhodol o väzbe procesný súd, t.j. senát (v § 238 ods. 3 sa pre možnú časovú tieseň, týkajúcu sa zabezpečenia účasti prísediacich zavádza rozhodovanie prostredníctvom predsedu senátu, ak ide o prvé rozhodnutie o väzbe v súdnom konaní), alebo samosudca, ktorému bola vec pridelená, inak väzba nemá po uplynutí lehoty, na ktorú bola obmedzená rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie (o vzatí do väzby alebo o predĺžení lehoty väzby) ústavný podklad, keďže sa neopiera o rozhodnutie súdu - účinky rozhodnutia o väzbe z prípravného konania teda po uplynutí uvedenej lehoty nemôžu pretrvať. Navrhované riešenie neskráti oproti terajšiemu stavu lehotu na podanie obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo návrhu na predĺženie lehoty väzby (naopak), keďže predlžuje základnú i možnú predĺženú lehotu väzby v prípravnom konaní o 1 mesiac (legislatívna terminológia sa v § 76 približuje aplikačnej), neskracuje však celkovú lehotu väzby, ustanovenú v súhrne pre prípravné i súdne konanie (čo je z hľadiska práv obvineného podstatné) a neskracuje ani súčasnú lehotu súdnej väzby vzhľadom k predstihu, v ktorom je prokurátor povinný podať obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 2, resp. 4, t. j. ani v prípade, ak sa v prípravnom konaní vyčerpá celá lehota podľa § 76 ods. 7 (inak sa lehota súdnej väzby podľa znenia ods. 7 predĺži, ale bez predĺženia celkovej lehoty väzby v konaní). Maximálna lehota väzby v prípravnom konaní podľa § 76 ods.7 je aktuálna len pre prípad, ak prokurátor do jej uplynutia prepustí obvineného na slobodu (len v tom prípade by sa skrátila lehota možnej budúcej väzby v súdnom konaní, a to o 1 mesiac, čo vzhľadom k počtu rozhodnutí o väzbe, vydaných duplicitne v súdnom konaní po predchádzajúcom prepustení v prípravnom konaní a dĺžke tohto skrátenia nie je problematické, resp. neúnosné). Zároveň sa zabezpečuje dostatok priestoru na rozhodovanie súdu v oboch stupňoch (§ 76 ods. 3).

Iné riešenie, nezabezpečujúce dostatočne včasné rozhodnutie súdu, nadväzujúce na rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe so splnením vyššie uvedených požiadaviek by nedávalo priestor pre kontinuitu výkonu väzby do rozhodnutia nadriadeného súdu, pokiaľ by rozhodnutie súdu konajúceho po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste o väzbe v prvom stupni bolo negatívne, t.j. jeho obsahom by bolo prepustenie obvineného. Odkladný účinok sťažnosti prokurátora by totiž neznamenal po uplynutí lehoty, na ktorú bola väzba obmedzená v prípravnom konaní aj odobrenie jej ďalšieho trvania z hľadiska kritérií, vymedzených Ústavným súdom, ktoré boli dôvodom na vykonávanú zmenu príslušných procesných ustanovení (absencia čo i neprávoplatného, ale vykonateľného rozhodnutia procesného súdu, vyznievajúceho pozitívne pre ďalšie trvanie väzby). Nejaví sa ako optimálne riešenie, ak by bol obvinený po rozhodnutí súdu prvého stupňa o väzbe, vyznievajúcom v jeho prospech prepustený na slobodu do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní a potom po rozhodnutí nadriadeného súdu s eventuálne opačným obsahom by musel opätovne musieť začať väzbu vykonávať.

Pokiaľ ide o trvanie väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 2, upravené v § 78, prispôsobuje sa procesný režim opätovnej väzby tak, že začne plynúť ako prvoväzba a predlžuje sa. V prípravnom konaní môže spolu so skoršou prvoväzbou presiahnuť lehoty podľa § 76 ods. 7 vtedy, ak ich presiahne z dôvodu plynutia základnej sedemmesačnej lehoty (t.j. v prípade takéhoto prekročenia sa novoplynuvšia sedemmesačná základná lehota väzby už nemôže predĺžiť, lebo nemá procesnú

8/17

logiku, aby v súdnom konaní, jedine v ktorom môže dôjsť k odsúdeniu obvineného už nebolo možné čerpať väzbu vôbec, ak by lehota väzby v prípravnom konaní bola pre tento prípad neobmedzená až do vyčerpania celkovej lehoty väzby podľa § 76 ods. 6, takýto prípad môže nastať podľa jednotných pravidiel úpravy podľa § 78 len pri prečinoch. Zároveň platí, že celková doba trvania väzby (prvoväzba a opakovaná väzba) nesmie presiahnuť lehoty podľa § 76 ods. 6. Tento režim trvania sa zavádza aj pre obnovenú väzbu podľa § 80 ods. 3 a 81 ods. 4, čo v súčasnosti nie je upravené, pričom ide o rovnakú situáciu (ak je po prepustení na slobodu nariadený ďalší výkon väzby, pričom túto formu, t.j. nariadenie dodania na ďalší výkon väzby bez rozhodnutia o väzbe je potrebné zo zákona vypustiť, nakoľko obsahovo ide o rozhodnutie o väzbe - musí byť totiž aktuálne daný väzobný dôvod aspoň podľa § 71 ods. 1 popri porušení povinností obvineného, ku ktorému došlo v období po prepustení na slobode, čo nie je vhodné obchádzať len ustanovením formy rozhodnutia, ktoré nie je uznesením).

Lehotu opakovanej väzby nie je dôvodné v prípravnom ani v súdnom konaní oproti uvedeným pravidlám obmedzovať, nakoľko to môže byť len odsúdený, ktorý dá svojím konaním po prepustení na slobodu dôvod pre ďalšie vzatie do väzby, navyše za sprísnených podmienok aplikácie tohto inštitútu podľa § 71 ods. 2, preto je namieste vyčerpať celkovú lehotu väzby v konaní, čo v kontexte úpravy § 76 ods. 7 v znení návrhu znamená pre súdne konanie aj možnosť použiť nevyčerpanú časť lehoty väzby z prípravného konania. To primerane platí i pre obnovenú väzbu podľa § 80 ods. 3 a 81 ods. 4.

Taktiež je v súlade s požiadavkou čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd je v §72 ods. 2 upravená povinnosť predchádzajúceho výsluchu obvineného súdom v celom rozsahu spektra rozhodnutí o väzbe zároveň s umožnením účasti pri výsluchu obhajcovi a v záujme požiadavky rovnosti strán aj prokurátorovi – obvinený je teda vždy pred rozhodnutím o väzbe v osobnom kontakte so sudcom, ktorý o jeho väzbe rozhoduje a má možnosť svoje návrhy predniesť, resp. vyjadriť sa osobne, vrátane možnosti vyjadriť sa k návrhom a žiadostiam prokurátora, ktoré sú mu bezodkladne doručované (a naopak), poskytuje sa priestor na procesný kontakt s osobami ponúkajúcimi zákonnú náhradu väzby. Výslovná úprava späťvzatia návrhu na vzatie obvineného do väzby a návrhu na predĺženie lehoty väzby vychádza z návrhového charakteru tohto konania (ak ide o väzbu v prípravnom konaní) a odstraňuje doterajšiu výkladovú nejednotnosť (§ 72 ods. 3 a § 76 ods. 3).

Forma konania a rozhodovania o väzbe je zároveň prispôsobená tak, aby predchádzala nežiaducim prieťahom a nemožnosti súdu rozhodnúť v zákonnej alebo primerane lehote.

Sudca pre prípravné konanie rozhoduje o väzbe podľa § 72 ods. 2 (čo výslovne nanovo upravuje aj § 348 ods. 3), pre niektoré situácie platí aj osobitná úprava, ktorá je naväzujúca alebo obsahovo zhodná (§ 87 ods. 2, § 73 ods. 5).

Samosudca (pokiaľ nerozhoduje na hlavnom pojednávaní) môže o väzbe rozhodnúť na verejnom zasadnutí, konanom podľa § 241 ods. 1 (§ 238 ods. 3), inak rozhoduje rovnako sudca pre prípravné konanie podľa § 72 ods. 2 (čo výslovne nanovo upravuje aj § 349 ods. 4).

Senát (pokiaľ nerozhoduje na hlavnom pojednávaní) môže o väzbe rozhodnúť na verejnom zasadnutí podľa § 243 ods.1 (§ 238 ods. 3), inak rozhoduje na neverejnom zasadnutí, avšak za účasti obvineného, prokurátora a obhajcu podľa § 302 ods. 2 a postupom podľa § 304 ods. 1 v znení návrhu, aby boli splnené kritériá § 72 ods. 2.

9/17

Predseda senátu rozhoduje pri realizácii príkazu na zatknutie v súdnom konaní rovnako ako sudca pre prípravné konanie podľa § 73 ods. 5.

Sudca pre prípravné konanie, predseda senátu (alebo samosudca) prepúšťa aj bez bezprostredného predchádzajúceho výsluchu obvineného z väzby príkazom v špecifických a osobitne upravených prípadoch podľa § 73 ods. 7, § 76 ods. 3, 4, 5 a 9 a § 79 ods. 2 a 4, a to príkazom, nejde teda o rozhodnutia o väzbe podľa § 72 (ide o prekročenie lehôt na rozhodnutie o väzbe, zmenu právnej kvalifikácie, spojenú so „spätným“ prekročením lehoty podľa § 76 ods. 6 alebo 7 alebo o prepustenie z väzby po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, pri vecných dôvodoch je táto forma zvolená len pri rozhodovaní po realizácii príkazu na zatknutie v súdnom konaní podľa § 73 ods. 7 vzhľadom k tomu, že návrh na vydanie príkazu na zatknutie v súdnom konaní nepodáva prokurátor). To isté (nejde o rozhodnutie o väzbe) platí pre rozhodnutie prokurátora v prípravnom konaní podľa § 79 ods. 1, 4 (ide o negatívne rozhodnutie o prebiehajúcej väzbe v prípravnom konaní, t. j. v štádiu konania, ktoré je z hľadiska meritórnej pôsobnosti dominanciou prokurátora).

O sťažnosti proti uzneseniu o väzbe rozhoduje senát na verejnom zasadnutí tam, kde to zákon výslovne ustanovuje (§ 192 ods. 3 – ide o prípady, keď nebol obvinený prvostupňovým rozhodnutím vzatý do väzby), odvolací súd môže rozhodnúť aj na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní (§ 326 ods. 1), inak na neverejnom zasadnutí. I tu však môže vykonať súd rozhodujúci o sťažnosti neverejné zasadnutie za účasti obvineného, obhajcu a prokurátora (§ 302 ods. 2, § 304 ods. 2), obvinený však musí byť zásadne vypočutý už pred rozhodnutím v prvom stupni (§ 72 ods. 2).

V konaní o väzbe zatknutej osoby sa v § 73 ods. 5 až 7 výslovne upravuje záver doterajšej výkladovej praxe, že o väzbe takejto osoby rozhoduje v prvom stupni predseda senátu. Je pokrytý výslovnou úpravou aj prípad, keď obvinenému nie je možné oznámiť uznesenie o vznesení obvinenia (napr. ujde po čine z jeho miesta a skrýva sa). Uznesenie je však vykonateľné, keďže sťažnosť proti nemu nemá odkladný účinok (§184 ods. 2) a je potrebné práve v takejto situácii použiť inštitút príkazu na zatknutie, avšak po jeho realizácii (keď musí byť obvinený zásadne prednostne dodaný sudcovi pre prípravné konanie podľa § 73 ods. 4) zároveň aj poskytnúť obvinenému informáciu o konkrétnom obsahu uznesenia o vznesení obvinenia a umožniť mu uplatniť proti nemu opravný prostriedok (aj keď o väzbe už možno rozhodnúť bez ohľadu na jeho uplatnenie). Oboznámenie s obsahom vzneseného obvinenia je potrebné pred rozhodnutím o väzbe i v súčasnej rozhodovacej praxi z hľadiska zabezpečenia práv obvineného, navrhovaná úprava však vytvára priamy procesný priestor pre doručenie uznesenia i pre možnosť podania sťažnosti ( o ktorej rozhodne prokurátor). Preto je zmenený a doplnený § 73 ods. 5, súvislosť s prerušením trestného stíhania pred vydaním príkazu na zatknutie je riešená v bode 36 (§ 229). Okolnosť, že v takom prípade neprebehol ešte výsluch obvineného policajtom je dôsledkom špecifického postupu v prípravnom konaní, spojeného s realizáciou príkazu na zatknutie.

V § 76 ods. 8 sa zdôrazňuje, že z hľadiska dĺžky väzobnej lehoty pri stíhaní za viacero trestných činov sa použitie najdlhšej z lehôt podľa § 76 ods. 6 musí týkať trestného činu, na ktorý sa vzťahuje uznesenie o väzbe, ktorého odôvodnenie musí v zmysle § 72 ods. 2 obsahovať aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok tohto uznesenia opiera. Nemôže teda dôjsť k predĺženiu väzobnej lehoty len spojením vecí, pokiaľ sa na obe spojené veci uznesenie o väzbe nevzťahuje. Tento účel však možno dosiahnuť rozhodnutím o zmene dôvodov väzby, teda vecne aj vo

10/17

vzťahu k inému, prísnejšie trestnému činu, pre ktorý sa konanie tiež vedie. To platí i v prípade, ak by išlo o ten istý väzobný dôvod podľa § 71.

K bodom 19, 20, 21, 23, 25 a 26

V nadväznosti na článok 5 ods. 3 druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prípady Caballero z 8. februára 2000 číslo 32819/96 a S.B.C. z 19.6.2001 číslo 39360/98 proti Spojenému kráľovstvu a s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v ustanovení § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku upravuje možnosť nahradenia väzby, ak bude daný dôvod tzv. kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 alebo 2 písm. b/ Trestného poriadku). Vždy musí byť daná možnosť zváženia súdu, že prepustí obvineného na záruku, že sa dostaví na pojednávanie.

Zároveň sa v ustanovení § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku upravujú podmienky pre možnosť nahradenia tzv. opätovnej väzby (§ 71 ods. 2 Trestného poriadku) a „obnovenej“ väzby (§ 80 ods. 3 a § 81 ods. 4) , ktoré sú prísnejšie než v prípade § 71 ods. 1 Trestného poriadku. V tomto prípade, už nie je len hrozba určitého konania zo strany obvineného, ale k obávanému konaniu, resp. porušeniu podmienok náhrady väzby už došlo, preto nahradenie väzby je možné len za výnimočných okolností odôvodňujúcich prepustenie napriek tomu, že zo strany obvineného nastal následok, ktorý ohrozuje účel trestného konania.

Sankciou za porušenie podmienok náhrady väzby podľa § 80 ods. 1 a § 81 ods.1 je opätovné vzatie do väzby podľa § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4, v tejto procesnej situácii však nemusí byť daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 (aj keď to väčšinou bude zodpovedať charakteru situácie, pričom dôvod podľa § 71 ods. 1 obsahovo pokrýva aj dôvod podľa § 71 ods. 2, ide o širšie vymedzenú kategóriu väzobných dôvodov), ktorý musí byť vždy daný, ak predchádzalo prepustenie bez náhrady väzby. Keďže je však aj tu potrebné aktuálne overiť a konštatovať dôvod väzby aspoň podľa § 71 ods. 1, teda nie len neplnenie podmienok náhrady väzby (nejde o púhy trest za porušenie jej podmienok obvineným), bol ustanovený postup, zodpovedajúci aj pri prepustení z väzby s náhradou rozhodovaniu o väzbe, spojený s výsluchom obvineného a možnosťou podať opravný prostriedok. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení, spojenom s náhradou väzby, pre trvanie väzby sa použije § 78, t.j. zjednocuje sa úprava trvania obnovenej väzby s úpravou trvania opakovanej väzby.

Zároveň je potrebná úprava v § 82 vypustením odseku 2, aby sa zabránilo obsahovej duplicite v ustanoveniach, ktoré zavádzajú sankčný režim pri porušení povinností obvineného, ktorý bol prepustený z väzby pri jej nahradení (§ 80 ods. 3, § 81 ods. 4).

K bodu 22

Úprava prerušenia výkonu dohľadu probačného a mediačného úradníka, pokiaľ bol počas neho obvinený, ktorý mu je podrobený vzatý do väzby v inej veci.

K bodu 24

Doterajšia úprava nadbytočne predbieha finálnemu rozhodovaniu o náhrade väzby peňažnou zárukou podľa odseku 1, určenie výšky peňažnej záruky a spôsobu jej zloženia (adekvátne predchádzajúcej úprave) je len predpokladom rozhodnutia súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o prijatí alebo neprijatí peňažnej záruky, ktorá je vždy zároveň žiadosťou o prepustenie z väzby pri jej náhrade a takto je aj vymedzená v § 72 ods. 1 písm. b). Preto sa výška záruky a spôsob jej zloženia buď

11/17

neformálne (opatrením) určí, alebo sa k rozhodnutiu uznesením pristúpi bez tohto medzikroku, ak sa nejaví ako aktuálny.

K bodu 27

Rozširuje sa okruh prípadov, pri ktorých je prokurátor oprávnený podať sťažnosť proti uzneseniu súdu o väzbe len ihneď po vyhlásení uznesenia, a to o uznesenie o prepustení zatknutého obvineného na slobodu v súlade s úpravou § 73 ods. 5, v prípade rozhodovania podľa § 76 ods. 3 alebo 4 to platí v záujme zachovania lehoty tam uvedenej aj pre obvineného (obhajca mladistvého obvineného sa uvádza samostatne, keďže má samostatné právo podať sťažnosť podľa § 186 ods.1) a prokurátora, ďalšie inak oprávnené osoby právo podať sťažnosť v tomto prípade nemajú.

K bodu 28

Nadbytočnosť vypúšťanej úpravy vyplýva z doplnenia § 79 ods. 2 (bod 17).

K bodu 29

V ustanovení § 85 ods. 1 a 2 sa precíznejšie upravuje postup v konaní so zadržanou osobou v nadväznosti na osobitné dôvody zadržania podľa § 204 Trestného poriadku, ktoré je potrebné odlíšiť od dôvodov zadržania viažucich sa na dôvody väzby podľa § 71 ods. 1. V § 85 ods. 2 sa rozširuje okruh subjektov, ktoré budú oprávnené prevziať osobu, ktorej bola osobná sloboda obmedzená podľa tohto ustanovenia. Zavádza sa povinnosť pri zadržaní obvineného, aby policajt postupoval pri úkonoch pri zadržaní bez meškania. V ods. 4 sa ustanovuje forma rozhodnutia pri prepustení, keďže nie je vhodné rozhodovanie uznesením (§ 162 ods. 2)

K bodu 30

Ustanovenie je doplnené o popis alternatívneho priebehu zadržania, počas ktorého sa zistí, že dôvod väzby pominul, v tom prípade policajt namiesto odovzdania zadržanej osoby prokurátorovi prepustí tohto obvineného na slobodu, forma rozhodnutia je ustanovená ako v § 85 ods. 4. Môže tak však učiniť len so súhlasom prokurátora, keďže podmienkou zadržania podľa § 86 ods. 1 je konštatácia dôvodov väzby, navyše ide o poistku proti opakovanému zadržiavaniu a prepúšťaniu a takémuto obchádzaniu rozhodovania o väzbe.

K bodom 31

Ustanovenie popisuje postup prokurátora a sudcu pre prípravné konanie pred rozhodovaním a pri rozhodovaní o odovzdanej osobe (prokurátorovi policajtom a sudcovi pre prípravné konanie prokurátorom), a to v nadväznosti na § 85, alebo § 86 a v závislosti od posúdenia dôvodov väzby, resp. možnosti postupu v konaní podľa § 204 ods. 1 a § 348 ods. 1. Určuje sa lehota 48 hodín, po ktorú môže súd obmedzovať osobnú slobodu obvineného pri postupe podľa § 348 ods. 1, ak prokurátor nepodal spolu s obžalobou aj návrh na vzatie obvineného do väzby. Forma rozhodnutia prokurátora pri prepustení podľa § 87 ods.1 je zhodná ako v § 85 ods. 4.

K bodu 32

Výnimka zo všeobecnej lehoty na podanie sťažnosti je u rozhodnutí podľa § 83 ods. 2 odôvodnená v bode 28. Ďalšia výnimka je ustanovená v záujme

12/17

dodržania lehôt určených v § 204 a § 348, inak by nebolo možné podať obžalobu, ak by trojdňová lehota ešte plynula.

K bodu 33

Ide o prostriedok urýchlenia konania, keď súd musí rozhodnúť do uplynutia príslušnej lehoty. Nie je však potrebné, aby v prípade zhodných sídel alebo dokonca budov zabezpečoval predloženie spisu policajný zbor.

K bodu 34

V § 192 ods. 3 sa výslovne dopĺňa určenie spôsobu rozhodovania nadriadeného súdu pri rozhodnutí podľa § 73 ods. 7 v znení tohto návrhu pri zohľadnení okolnosti, že termín verejného zasadnutia neurčuje sudca pre prípravné konanie ale nadriadený súd, zároveň je potrebné zabrániť obštrukciám obvineného, preto sa zisťuje jeho adresa na doručovanie písomností v nadväznosti na ustanovenie § 66 ods. 3. Úprava § 192 ods. 4 zodpovedá formulácii § 76 ods. 3 a 4 v navrhovanom znení.

.

K bodu 35

Pri rozhodovaní vo vymenovaných prípadoch nie je podľa okolností procesnej situácie pre plynutie lehôt možné alebo minimálne vhodné, aby sa vec vracala prvostupňovému súdu. Súd rozhodujúci o sťažnosti môže ďalšie potrebné podklady pre rozhodnutie získať na verejnom zasadnutí (§ 192 ods. 3), neverejnom zasadnutí s účasťou procesných strán podľa § 302 ods. 2 alebo zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie pred neverejným zasadnutím bez účasti procesných strán.

K bodu 36

Toto ustanovenie novoupravuje postup policajta a prokurátora proti osobe, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov, alebo ak bola zadržaná bezprostredne po ňom. Podstatou tejto úpravy je rýchle objasnenie skutku, ktorý je posúdený ako prečin a vyhľadanie dôkazov, ktoré bude možné vykonať v konaní pred súdom. Prokurátorovi umožňuje postupovať podľa tohto ustanovenia aj v prípadoch, ak nepodá návrh, aby bol obvinený vzatý do väzby, alternatívny postup je popísaný § 204 ods. 2. Úprava nadväzuje aj na zmenu § 85, § 87 a § 348.

K bodu 37

Ide o doplnenie terajšieho znenia § 229, umožňujúce využívať inštitúty podľa štvrtej hlavy prvej časti zákona nielen na účely zistenia, či dôvod prerušenia nepominul (čo je pri tejto úprave nelogické), ale aj na účely zaistenia osoby obvineného pre účely trestného konania väzbou (čo je ich podstatou). Pokračovať v konaní uznesením podľa § 228 ods. 5 sa potom bude až po rozhodnutí o väzbe, nasledujúcom po zadržaní obvineného alebo realizácii príkazu na zatknutie (alebo v priebehu opravného konania, smerujúceho k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe).

K bodu 38

Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu lehôt podávania obžaloby podľa § 76 ods. 3 alebo 4. Zároveň neumožňuje vziať obžalobu späť bez rozhodnutia o väzbe a vyvolať tak plynutie novej šesťmesačnej lehoty podľa § 76 ods. 10.

13/17

K bodu 39

Vzhľadom na návrh na zmenu v § 76 ods. 3, 4 a doplnenie § 238 odsekom 3 treba ustanovenie § 242 vypustiť, nakoľko rieši identickú povinnosť samosudcu, uvedenú v citovanom ustanovení.

K bodu 40

Vzhľadom na návrh na zmenu v § 76 ods. 3, 4 a doplnenie § 238 odsekom 3 treba ustanovenie § 244 ods. 5 vypustiť, nakoľko rieši identickú povinnosť senátu, uvedenú v naposledy uvedenom ustanovení.

K bodom 41

Všeobecné pravidlo, platné len pre rozhodovanie senátu, samosudca a sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonáva.

K bodu 42 a 43

Pri úprave § 302 ods. 2 pôjde o rozhodovanie senátu o väzbe a o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, pri ktorom sa zabezpečia pravidlá podľa § 72 ods. 2 v navrhovanom znení. Samosudca a sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonávajú (§ 349 ods. 4 zákona aj v súčasnom znení a bod 46 - § 348 ods. 3 návrhu) a o väzbe rozhodujú postupom podľa § 72 ods. 2 (body 46 a 47 - § 348 ods. 3 a § 349 ods. 4 v znení návrhu), teda mimo procesnej formy neverejného zasadnutia. Účasť ďalších osôb je procesne účelovo zameraná (obvinený, obhajca, prokurátor, v prípade potreby aj osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku). Nejde teda o verejnosť v zmysle kohokoľvek, resp. neohraničeného okruhu osôb, preto sa táto procesná forma nazýva neverejným zasadnutím (obvinený, prokurátor a obhajca sú prítomní aj na hlavnom pojednávaní, keď sa koná s vylúčením verejnosti).Verejné prejednanie veci je v zmysle ústavných požiadaviek potrebné zabezpečiť pri konaní o merite veci v súdnom konaní (ak sa nekoná v jeho skrátenej forme vydaním trestného rozkazu).

Pri doplnení § 304 odsekom 2 sa upravuje priebeh neverejného zasadnutia podľa § 302 ods. 2, a to v nadväznosti na § 72 ods. 2.

K bodu 44

Vzhľadom k navrhovanej úprave § 238 ods. 3 (bod 38) je toto ustanovenie nadbytočné.

K bodu 45

Zosúľaďuje sa postupnosť úkonu samosudcu s jeho praktickým postupom pri konaní a rozhodnutí vo veci, v ktorom orgány činné v trestnom konaní postupujú podľa § 204 ods. 1 (t.j. v prípade „zrýchleného“ skráteného konania). Vypúšťa sa zmienka o priznávaní sa k spáchaniu skutku a nedokazovaní na hlavnom pojednávaní, pretože priznávanie sa v tejto fáze by nemalo žiadne procesné dôsledky, nejde o hlavné pojednávanie, bol by to len úkon zadržania bez procesnej použiteľnosti. Nejde ani o výsluch obžalovaného v zmysle dôkazného prostriedku použiteľného na hlavnom pojednávaní. Premiestnením rozhodovania o väzbe do písm. c) sa rieši výkladová nejednotnosť z hľadiska chronológie postupu sudcu pre prípravné konanie a možnosti nepredsúvať rozhodnutie o väzbe pred urýchlené riešenia merita trestnej veci. V súvislosti s úpravou § 87 ods.2 sa určuje lehota obmedzenia osobnej slobody obvineného na vykonanie úkonov podľa § 348 ods.1

14/17

písm. a) a b), ak prokurátor nepodal spolu s obžalobou aj návrh na vzatie obvineného do väzby.

K bodu 46

Z dikcie zákona priamo nevyplýva, že ani sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonáva (verejné zasadnutie môže vykonať v nadväznosti na postup podľa § 348 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení návrhu podľa § 289 ods. 2, 3). Navrhuje sa preto tento nedostatok odstrániť. Ďalej sa upravuje postup sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe odkazom na § 72 ods. 2 (t.j. samostatným postupom bez inej osobitne upravenej procesnej formy), pričom na hlavnom pojednávaní v konaní podľa § 348 ods. 1 má rovnaké postavenie ako samosudca (§ 348 ods. 2).

K bodu 47

Dopĺňa sa pravidlo o rozhodovaní samosudcu o väzbe aj vtedy (t.j. samostatným postupom bez inej osobitne upravenej procesnej formy), ak podľa výslovnej úpravy zákona nerozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí (§ 291, 332 ods. 1), a to odkazom na § 72 ods. 2.

K bodu 48

Úprava sa týka rozhodnutia podľa § 74 ods. 1 posledná veta Trestného zákona (netýka sa výkonu detencie, ktorý je upravený samostatne), súd tu rozhoduje ex offo, a to predseda senátu rovnako ako v prípade podľa § 448 ods. 1, vždy pri rozhodnutí o pokračovaní vo výkone ochranného liečenia rozhodne zároveň i o spôsobe jeho ďalšieho výkonu, čo zodpovedá pri zmene spôsobu (formy) liečenia rozhodnutiu bez návrhu podľa § 446 ods. 1; alternatívou rozhodnutia o pokračovaní v ochrannom liečení je rozhodnutie podľa ods. 4, t.j. v zmysle § 448 ods. 1 o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení. Na zákonnú úpravu rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ods.3 a 4) potom nadväzuje úprava v § 82 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, jej úprava podľa § 82 ods. 2 sa však v prípade, ak možno dôvodne predpokladať, že pobyt odsúdeného na slobode je nebezpečný použije len podporne pre prípad, že sa nepodarí zabezpečiť nástup ochranného liečenia z dôvodov na strane zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, inak by na základe príkazu predsedu senátu k prijatiu malo dôjsť. Ak nedôjde napriek súdnemu rozhodnutiu k dodaniu do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti z ľubovoľného dôvodu (nejde o nebezpečnú osobu a nedohodlo sa prijatie do zariadenia alebo sa prijatie z mimoprávnych dôvodov nezrealizovalo), postupuje sa primerane podľa § 446a ods. 5, t.j. ďalšie úkony, smerujúce k výkonu liečenia vykonáva súd, ktorý ochranné liečenie uložil (to platí i pre prípad sťažnosti prokurátora proti uzneseniu podľa ods. 4, resp. § 448 ods. 1). Sťažnosť proti uzneseniu o pokračovaní v ochrannom liečení (ods. 2) nemá odkladný účinok pre prípad, že sa o sťažnosti do ukončenia výkonu trestu odňatia slobody nerozhodne Pre sťažnostné konanie je aktuálna zmena úpravy § 194 ods. 1 písm. b), uvedená v bode 35.

Postup obdobný postupu podľa § 446a ods. 3 sa uplatní aj vtedy, keď bolo ochranné liečenie, ktoré sa má vykonať ústavne nariadené, ale počas výkonu trestu sa s ním nezačalo, podmienky sú však aj tu podľa ods. 7 ustanovené obdobne, ako pri rozhodnutí o pokračovaní v ochrannom liečení (príslušnosť okresného riaditeľstva policajného zboru je daná podľa vyhl. o sprav. por.).

15/17

Postup súdu pri rozhodovaní (pozitívnom i negatívnom, t.j. podľa § 446a ods. 3 alebo podľa § 446a ods. 4 v znení návrhu) v oboch stupňoch je upravený tak, aby do právoplatnosti rozhodnutia o otázke ďalšieho trvania liečenia (alebo prepustenia z neho) nedošlo k faktickému prerušeniu výkonu ústavného liečenia, ak sú splnené podmienky podľa ods. 3, resp. ods. 4 (v prípade podľa ods. 4 sa záver o nebezpečnosti pobytu odsúdeného na slobode vyvádza z pôvodného rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení negované a ktorému prokurátor sťažnosťou vzdoruje). Negatívnou alternatívou rozhodnutia o pokračovaní v ochrannom liečení (ods. 4) je teda rozhodnutie o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia podľa § 448 ods. 1, takto by rozhodoval aj nadriadený súd v prípade, ak by rozhodnutie o pokračovaní v ochrannom liečení zrušil a rozhodoval by vo veci sám.

Ak sa právoplatne rozhodne o pokračovaní v ambulantnom liečení, vykonáva podľa ods. 5 ďalší postup súd, ktorý liečenie uložil. Ak je potrebné rozhodnúť zároveň aj o návrhu podľa § 448 ods. 1, rozhodne predseda senátu len raz v procesnom režime podľa § 446a.

Treba dodať, že pokiaľ ide o dodanie do výkonu ochranného liečenia, ktoré sa má vykonať v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti sa súčasný právny stav nemení, t.j. predseda senátu podľa § 445 ods. 1 nariadi liečebnému ústavu výkon tohto liečenia a podľa odseku 2 cit. úst., ak je pobyt osoby, ktorej bolo liečenie uložené na slobode nebezpečný, zariadi bez meškania jej dodanie do liečebného ústavu; ak nejde o takúto osobu, môže jej poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí. Vykonávacím ustanovením v zmysle § 561 ods. 1 k ustanoveniam § 445 ods. 1 a 2 je ustanovenie § 80 ods. 3 vyhlášky č. 543/2003 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Podľa tohto ustanovenia ak nenastúpi vyzvaná osoba na výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne (ktorým je termín, zodpovedajúci dňu nástupu na ochranné liečenie podľa ods. 1 cit. ust.), alebo ak je takáto osoba nebezpečná pre svoje okolie, požiada súdny tajomník o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné riaditeľstvo Policajného zboru podľa miesta bydliska alebo miesta pobytu osoby. Je teda zrejmé, že v prípade osôb nebezpečných pre svoje okolie je potrebné v zmysle § 445 ods. 2 Tr. por. a v zmysle § 80 ods. 3 Spravovacieho poriadku vždy požiadať Policajný zbor o dodanie tejto osoby do zdravotníckeho zariadenia, pričom toto dodanie je podľa príslušných ustanovení zákona o Policajnom zbore spojené aj s pátraním po uvedenej osobe. Žiadosť o dodanie, ktorá má obsahovo povahu príkazu (záväzok PZ osobu vypátrať a dodať) nie je viazané na dohodu podľa § 80 ods. 1 Spravovacieho poriadku, nakoľko ide o alternatívu nenastúpenia liečenia v termíne dohodnutom so zdravotníckym zariadením podľa ods. 1. Je samozrejme možné, že (ako v prípade výkonu akýchkoľvek iných rozhodnutí) sa z objektívnych dôvodov dotknutá osoba nepríjme, v tom prípade je však potrebné zo strany zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti dôvod neprijatia náležite odôvodniť a súd podnikne ďalšie kroky spočívajúce v procesných úkonoch, smerujúcich k výkonu ochranného liečenia. Zásadne by však zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti malo osobu, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, prijať.

K bodu 49

§ 448 ods. 1 – rozhoduje predseda senátu na návrh alebo bez návrhu. Lehota na rozhodnutie (do 30 dní) plynie od doručenia návrhu, t.j. predpokladom je konanie na návrh.

16/17

§ 448 ods. 2 – priebežný prieskum je namieste len pokiaľ ide o ústavné liečenie, pri rozhodovaní o pokračovaní v ochrannom liečení je potrebné rozlíšiť situáciu, keď sa rozhoduje o pokračovaní v ochrannom liečení pred skončením výkonu trestu, ktorá je pokrytá ustanovením § 446a (v tomto prípade sa však kedykoľvek počas výkonu trestu, môže použiť aj ustanovenie § 448 ods. 1, v priebehu výkonu trestu a zároveň ochranného liečenia, ktoré má ústavný charakter sa použije aj ustanovenie § 448 ods. 2, § 446a je špecifikáciou opatrení v situácii, keď sa výkon trestu končí).

.

K bodu 50

Je vhodné, aby bolo možné podať sťažnosť s odkladným účinkom proti obom formám rozhodnutia, ktorým sa vykonávané ochranné liečenie končí, čo je namieste najmä v prípade ústavného liečenia osôb uvedených v § 74 ods. 2 Trestného zákona.

K bodu 51

Rozšírenie možností na zabezpečenie účasti osoby, o ochrannom liečení ktorej sa má rozhodnúť a voči ktorej nemožno použiť inštitút väzby, pokiaľ nie je obvineným (už, alebo vôbec nie v prípade podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. na konci) na verejnom zasadnutí, kde sa má rozhodovať o uložení ochranného liečenia, zmene jeho spôsobu a pod. Bezodkladné vykonanie úkonov smerujúcich k rozhodnutiu o ochrannom liečení sa zabezpečí kedykoľvek cestou sudcu pre prípravné konanie v rámci nepretržitej pracovnej pohotovosti, mandát na zastúpenie predsedu senátu (alebo samosudcu v zmysle § 349 ods. 3) pri týchto úkonoch, nespojených s priamym rozhodovaním zakladá priamo zákon.

K bodu 52

Pri rozhodovaní o detencii je vzhľadom na charakter hmotnoprávnej úpravy, obsiahnutej v § 81 Trestného zákona potrebné zosúladiť procesnú úpravu vykonávacieho postupu v § 462 s úpravou rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení podľa § 446a (primeranosť postupu podľa § 446a ods. 1 znamená, že sa nerozhoduje o forme ochranného liečenia), nie je však možné zabezpečiť dodanie do výkonu detencie v prípade negatívneho rozhodnutia súdu, proti ktorému podal navrhovateľ sťažnosť, pretože odsúdený v detenčnom režime doposiaľ nie je a teda detencia mu nebola nariadená žiadnym, teda ani neprávoplatným, ale vykonateľným rozhodnutím súdu (naopak, takýto charakter má rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu a v danej situácii nemá procesnú logiku priznávať odkladný účinok sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu, keďže umiestnenie do detenčného ústavu nemôže vyvolať len samotné podanie návrhu). V tejto situácii môže dôjsť k dodaniu do detenčného ústavu až po zmene rozhodnutia v konaní o sťažnosti, pokiaľ odsúdený už ukončil výkon trestu, tak pri využití príkazu, zodpovedajúceho príkazu podľa § 445 ods. 2, znejúceho však na dodanie do detenčného ústavu. Pre sťažnostné konanie je aktuálna zmena úpravy § 194 ods. 1 písm. b), uvedená v bode 35. Spätná preprava odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa vykoná pri zrušení rozhodnutia o detencii, ktorého podkladom bolo ustanovenia § 81 ods. 1 Trestného zákona, keď je súčasťou obsahu rozhodnutia aj prerušenie výkonu trestu odňatia slobody.

17/17

K bodu 53

K ods. 1 - Ustanovenia § 31 (novelou nedotknuté) a § 32, upravujúce vylúčenie je vhodné použiť aj v konaniach, ktoré doposiaľ prebiehajú podľa zák. č. 141/1961 Zb., nakoľko pre nich platná úprava je prekonaná a je potrebné ju spružniť, čo podporí zamedzenie procesným obštrukciám, ktoré nemajú povahu primeranej ochrany práv obvinených.

K ods. 2 - Podľa tohto prechodného ustanovenia sa úprava väzby v rozsahu zmenených ustanovení § 76, 78, 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 nepoužije (z dôvodu zamedzenia zmene pravidiel počas plynutia väzby a s tým spojených komplikácií, resp. zmeny procesného postavenia obvineného a dĺžky už plynúcich lehôt) pre väzbu, ktorej lehota začala plynúť už pred dňom nadobudnutia účinnosti novely Trestného poriadku (inak by sa podľa všeobecného aplikačného pravidla vždy použil zákon v novelizovanom znení).

K Čl. II

Stanovuje sa účinnosť tohto zákona.

Bratislava, 1. október 2008

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan H a r a b i n

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky