Dôvodová správak návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov predkladá mesto Martin ako iniciatívny návrh.
Základné dôvody návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho prostredia na utvorenie a zabezpečenie podmienok na zachovanie, pozdvihnutie, zabezpečenie obnovy a rozvoja centra národnej kultúry Slovákov, zachovanie a oživenie existujúcich celoslovenských národných ustanovizní, architektonických, umeleckohistorických pamiatok, pamätných miest a budov spojených s osobnosťami a historickými udalosťami formovania slovenského národa nachádzajúcich sa na území mesta Martin ako aj zabezpečenie rozvoja kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike a zahraničných Slovákov s cieľom uchovať ich národne povedomie a kultúrnu identitu.
Treba si uvedomiť, že Mesto Martin bolo z historického hľadiska miestom významných celonárodných udalostí. Od roku 1340 bolo mesto slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľmi nekvitli. Podstatný prelom nastal až v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. Už v tomto období začala premena mesta na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky. V roku 1861 tu bolo podpísané Memorandum národa slovenského. O dva roky neskôr sa mesto stalo sídlom významnej celonárodnej inštitúcie Matice Slovenskej a o ďalších päť rokov tu bolo zriadené jedno z prvých troch slovenských gymnázií, Martinské gymnázium. Okrem týchto inštitúcií tu sídlilo Slovenské patentálne gymnázium, prvý spolok slovenských žien Živena, Slovenský spevokol (1872), Dobrovoľný hasičský spolok, Národný dom. V Martine žilo a pracovalo veľa dôležitých ľudí, ktorí sú pochovaní na Národnom cintoríne - národnej kultúrnej pamiatke pod správou Literárneho múzea, ktorá je naozaj výnimočnou kultúrnou pamiatkou. Podobný cintorín v Európe nájdete už len v Paríži. Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia. Žili tu také osobnosti ako napríklad S. Hurban- Vajanský, A. Kmeť, J. Škultéty, J. Francisci, a mnohí ďalší. Čo meno to pojem, čo názov to kus národnej histórie.
V 20. storočí bol Martin miestom ďalších významných celonárodných udalostí. Jednou z nich bolo vyhlásenie Deklarácie Slovenského národa – potrebnej k vytvoreniu 1. Československej republiky, ďalšou bolo znovuotvorenie Matice Slovenskej v roku 1919.
Na území mesta sa nachádza mnoho ďalších historických a kultúrnych pamiatok, múzeí a galérií ako: Slovenská národná knižnica, Divadlo SNP, Slovenské národné múzeum, Turčianske Múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje, Národný cintorín, Múzeum Martina Benku a Múzeum Karola Plicku v Blatnici, Múzeum kultúry