DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účelom predkladaného návrhu zákona je prispôsobenie právnej úpravy zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnej rade“) zákonu č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), a to najmä pokiaľ ide o spresnenie mechanizmu volieb ôsmich členov Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) volených sudcami.

Navrhovaná právna úprava reaguje v prvom rade na stav, ktorý vznikol v súvislosti s prijatím zákona o súdoch ešte v roku 2004 a dopadu tohto zákona na voľby členov súdnej rady sudcami. Koncepcia volieb členov súdnej rady sudcami spočíva v príprave, organizácii a realizácii týchto volieb na úrovni sudcovskej samosprávy za aktívnej účasti orgánov sudcovskej samosprávy v rozsahu ustanovenom zákonom o súdnej rade. Do prijatia zákona o súdoch právna úprava sudcovskej samosprávy bola obsiahnutá v zákone č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého orgánmi sudcovskej samosprávy boli sudcovské rady na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) krajských súdoch, Špeciálnom súde, Vyššom vojenskom súde a zhromaždenie sudcov týchto súdov. Zákon o súdnej rade bol prijímaný v čase účinnosti zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a vzhľadom na to bol mechanizmus volieb ôsmich členov súdnej rady vybudovaný na vtedajšom modeli súdnej samosprávy. To znamená, že zákon o súdnej rade viazal prípravu a organizáciu volieb na orgány sudcovskej samosprávy, ktorými v tom čase boli sudcovské rady (existujúce len na najvyššom súde, krajských súdoch, Vyššom vojenskom súde, a neskôr na Špeciálnom súde) a zhromaždenia sudcov (k tomu pozri § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 3, § 12 ods. 5, § 17 ods. 2 a 3, § 20 ods. 2 písm. a) a b), § 20 ods. 3, § 21 ods. 2 a tiež odkaz 3 a poznámku pod čiarou k tomuto odkazu v texte zákona o súdnej rade). Prijatím zákona o súdoch v roku 2004 došlo s účinnosťou od 1. apríla 2005 k podstatným zmenám v systéme sudcovskej samosprávy. Z pohľadu dopadov na mechanizmus volieb upravený v zákone o súdnej rade najzásadnejšími zmenami boli rozšírenie sudcovskej samosprávy v podobe zriaďovania sudcovských rád aj na okresných súdoch s počtom sudcov vyšším ako 15 a zrušenie zhromaždení sudcov (zákonom o súdoch bol zrušený zákon č. 355/1991 Zb., pričom zhromaždenie sudcov nie je v zákone o súdoch upravené).

Platná právna úprava zákona o súdnej rade zveruje sudcovským radám a zhromaždeniu sudcov tieto kompetencie (práva a povinnosti):

Sudcovské rady:

-zostavujú zoznamy sudcov oprávnených voliť,

-navrhujú kandidátov na členov súdnej rady,

-nominujú svojich zástupcov do hlavnej volebnej komisie,

-predseda sudcovskej rady určuje miesto konania volieb,

-predseda sudcovskej rady zverejňuje výsledky volieb.

Zhromaždenie sudcov:

-volí členov volebnej komisie v obvodoch sudcovských rád,

-samotný volebný akt sa uskutočňuje na zhromaždení sudcov.

V nadväznosti na uvedené kompetencie treba konštatovať, že zhromaždenie sudcov bolo zákonom o súdoch zrušené, teda súčasná právna úprava pojem „zhromaždenie sudcov“ nepozná.

Do prijatia zákona o súdoch pôsobilo v zmysle zákona č. 335/1991 Zb. v rámci sudcovskej samosprávy 11 sudcovských rád (po jednej na najvyššom súde, Špeciálnom súde, Vyššom vojenskom súde a 8 na úrovni krajských súdov). V súčasnosti sú sudcovské rady aj na okresných súdoch s počtom sudcov vyšším ako 15 a naviac, na okresných súdoch, kde nie je sudcovská rada zriadená, vykonáva jej pôsobnosť plénum súdu. Na základe súčasného znenia zákona o súdnej rade by to znamenalo, že najvyšší súd, 8 krajských súdov, Vyšší vojenský súd, Špeciálny súd a všetkých 54 okresných súdov sú povinné nominovať svojho zástupcu do hlavnej volebnej komisie, ktorá by takto mala 65 členov. V porovnaní s doterajšími 11 členmi by hlavná volebná komisia po organizačnej stránke a z pohľadu operatívnosti jej rozhodovania zrejme nebola spôsobilá pružne reagovať a rozhodovať vo veciach, ktoré má v kompetencii.

Predkladateľ návrhu zákona pristupuje k zmene a doplneniu zákona o súdnej rade v intenciách zachovania mechanizmu prípravy a organizácie volieb ôsmich členov súdnej rady výlučne v pôsobnosti sudcovskej samosprávy, a to spôsobom, ktorý je popísaný a zdôvodnený v osobitnej časti tejto dôvodovej správy.

Účelom návrhu zákona je ďalej reagovať na praktické požiadavky aplikačnej praxe a odstrániť výkladové a aplikačné problémy existujúcej právnej úpravy. Pomocou nových inštitútov sa sleduje najmä precizovanie úpravy voľby predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu. Jednoznačne sa definuje, v akom časovom limite sa má uskutočniť nová voľba a ďalšia voľba predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu v prípade, ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.

Prijatie zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani dopad na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nepredpokladá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nemá dopady na predmetnú oblasť.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nemá dopady na predmetnú oblasť.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nemá dopady na predmetnú oblasť.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nemá dopady na predmetnú oblasť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Nemá dopady na predmetnú oblasť.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

K bodu 3

Účelom navrhovaného znenia je jeho precizovanie a odstránenie rozdielnej interpretácie platného znenia v aplikačnej praxi.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

K bodu 5

Ustanovenie sa navrhuje doplniť tak, aby v ňom bolo výslovne formulované, že kancelária súdnej rady plní úlohy spojené aj s odborným zabezpečením činnosti súdnej rady. Plnenie úloh spojených s odborným zabezpečením činnosti konkrétneho orgánu patrí medzi základné úlohy všetkých kancelárií.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

K bodu 7

Ide o formulačnú úpravu textu. Postavenie štátnych zamestnancov v štátnej službe upravuje v prvom rade zákon o štátnej službe, postavenie zamestnancov upravuje Zákonník práce. Len v podrobnostiach môže zákon o súdnej rade odkazovať na organizačný poriadok. Je tiež prirodzené, že vydaniu organizačného poriadku súdnej rady by malo predchádzať jeho schválenie samotnou súdnou radou.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

K bodu 9

Podľa pôvodnej právnej úpravy sa volebné komisie zriaďovali v obvodoch sudcovských rád, ktorými boli (pred prijatím zákona o súdoch v roku 2004) sudcovské rady najvyššieho súdu, krajských súdov, Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu. Navrhovaná právna úprava na uvedenom fakte nič nemení. Mení sa len formulácia, keďže podľa platného znenia s prihliadnutím na § 45 ods. 1 zákona o súdoch by sa volebné komisie mali zriaďovať aj na okresných súdoch, čo z organizačných dôvodov a praktických dopadov nie je vhodné riešenie. Navrhuje sa teda výslovne upraviť zriaďovanie volebných komisií len pre najvyšší súd, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a pre obvody jednotlivých krajských súdov. Na kreovaní volebnej komisie pre obvod krajského súdu sa však budú podieľať aj okresné súdy v obvode tohto krajského súdu (k tomu pozri bod 11 - nové znenie § 12 ods. 5).

K bodu 10

Ustanovuje sa nový mechanizmus kreovania hlavnej volebnej komisie v nadväznosti na ustanovenia zákona o súdoch, pričom sa zachováva doterajší počet členov volebnej komisie (11 členov), ako aj zásada, aby každý obvod krajského súdu mal svoje zastúpenie v hlavnej volebnej komisii. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že

1 zástupcu volí sudcovská rada najvyššieho súdu,

1 zástupcu volí sudcovská rada Špeciálneho súdu,

1 zástupcu volí sudcovská rada Vyššieho vojenského súdu,

1 zástupcu volí kolégium predsedov sudcovských rád (spolu osem členov).

Podľa doterajšej právnej úpravy, jedného zástupcu volila sudcovská rada krajského súdu. Samotná sudcovská rada krajského súdu bola podľa pôvodnej právnej úpravy zákona č. 335/1991 Zb. volená zhromaždením sudcov krajského súdu, ktorým sa rozumeli všetci sudcovia krajského súdu a všetci sudcovia okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Podľa tohto pôvodného systému sa mohol členom hlavnej volebnej komisie stať ako sudca krajského súdu, tak aj sudca okresného súdu v sídle tohto kraja, za predpokladu, že bol zvolený do sudcovskej rady krajského súdu a táto ho zvolila za svojho zástupcu v hlavnej volebnej komisii.

Návrh zákona zachováva pôvodný princíp, že každý kraj má svojho zástupcu v hlavnej volebnej komisii, ale formuluje tento princíp inak, vzhľadom na skutočnosť, že podľa zákona o súdoch je súdna rada krajského súdu zložená už len z predstaviteľov samotného krajského súdu, nie okresných súdov v obvode krajského súdu. Preto sa navrhuje, aby orgánom, ktorý ustanoví zástupcu do hlavnej volebnej komisie za príslušný kraj bolo kolégium predsedov sudcovských rád ako reprezentatívny orgán sudcovskej samosprávy na úrovni kraja, ktorý pozostáva z predsedu sudcovskej rady krajského súdu a predsedov sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu, t.j. reprezentuje záujmy ako krajského súdu, tak i okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Tým sa vytvára priestor na to, aby zástupcom v hlavnej volebnej komisii mohol byť buď sudca krajského súdu, alebo sudca okresného súdu v obvode tohto krajského súdu.

K bodu 11

Ide o formulačnú a spresňujúcu zmenu ustanovenia. Taktiež na existencii volebných komisií s pôsobnosťou pre obvody krajských súdov sa nič nemení. Navrhovaná zmena v § 17 ods. 2 a 3 vyplýva aj z dôvodu novej účelovej definície zhromaždenia sudcov.

K bodu 12

Ide taktiež o formulačné spresnenie. Volebné komisie sa zriaďujú pre obvody súdov, nie sudcovských rád, takže formulácia „podľa obvodov jednotlivých volebných komisií“ je na účely predmetného ustanovenia vhodnejšia. Aby nedošlo k pochybnostiam, v navrhovanom znení odseku 3 sa osobitne pre každý obvod volebnej komisie ustanovuje, kto má určiť miesto konania zhromaždenia sudcov, na ktorom má dôjsť najprv k voľbe členov volebnej komisie (§ 12 ods. 5) a potom aj k voľbe členov súdnej rady. Aj tu sa zachováva pôvodný princíp, že voľby sa konajú súčasne na 11 zhromaždeniach – pre najvyšší súd, Špeciálny súd, pre obvod Vyššieho vojenského súdu a po jednom zhromaždení v obvode každého krajského súdu.

K bodom 13 a 14

Zdôvodnenie je totožné s bodom 12. Ide o formulačné spresnenie. Volebné komisie sa zriaďujú pre obvody súdov, nie sudcovských rád, takže formulácia „obvodu príslušnej volebnej komisie“ je na účely predmetného ustanovenia vhodnejšia.

K bodu 14

Spresňuje sa text ustanovenia v tom, zmysle, že sa odkazuje na príslušné ustanovenie, v zmysle ktorého je jasne definované, predsedom ktorých sudcovských rád sa zasiela vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania.

K bodu 15

Ide o analogickú zmenu ako v prípade deviateho a desiateho novelizačného bodu.

K bodu 16

Návrh zákona zohľadňuje existenciu nového orgánu sudcovskej samosprávy podľa zákona o súdoch, ktorým je kolégium predsedov sudcovských rád, nielen v súvislosti s voľbou nových členov súdnej rady, ale aj v súvislosti s oprávnením navrhnúť odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami. Návrh zákona ďalej spresňuje doterajšie znenie v tom zmysle, že odkazom na § 17 ods. 3 poukazuje na to, že navrhnúť odvolanie člena súdnej rady môžu len minimálne tri sudcovské rady zo sudcovských rád uvedených v § 17 ods. 3. Tri sudcovské rady okresných súdov teda nemôžu navrhnúť odvolanie člena súdnej rady; okresný súd tak môže urobiť jedine prostredníctvom kolégia predsedov sudcovských rád.

K bodom 17 a 19

Úpravou sa sleduje zosúladenie § 27a ods. 1 s § 27c ods. 5. V § 27 c ods. 5 je upravené, že návrh na vymenovanie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu má súdna rada predložiť prezidentovi bez zbytočného odkladu, čo v § 27a ods. 1 chýba. Vzhľadom na to, že obsah ustanovenia § 27 c ods. 5 s voľbou predsedu alebo podpredsedu bezprostredne nesúvisí a táto problematika je duplicitne upravená v § 27a ods. 1, navrhuje sa presunúť povinnosť bezodkladne predložiť návrh prezidentovi do § 27a ods. 1 a následne vypustiť § 27c ods. 5 z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 18

Navrhuje sa vypustiť „zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu“ zo zoznamu subjektov, ktoré sú oprávnené navrhovať kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu a nahradiť ho slovami “ plenum sudcov najvyššieho súdu”. Zhromaždenie sudcov bolo ako inštitút samosprávy upravené v zákone č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. V súčasnosti účinný zákon o súdoch tento inštitút nepozná. Zhromaždenie sudcov zostáva podľa tohto návrhu novely zákona o súdnej rade už len ad hoc orgánom na účely voľby členov súdnej rady. V ustanovení § 27a ods. 2 nemá opodstatnenie. Z tohto dôvodu sa navrhuje táto právomoc zveriť plénu sudcov najvyššieho súdu.

Sudcovia najvyššieho súdu majú právo navrhovať kandidátov na predsedu najvyššieho súdu súčasne aj prostredníctvom sudcovskej rady, alebo aj každý sudca najvyššieho súdu jednotlivo.

K bodu 20

Ustanovenie § 27d sa precizuje spôsobom, že sa neurčité pojmy „na ďalšom zasadnutí“, „ihneď“ a „bezprostredne nasledujúcej“ nahrádzajú konkrétnym časovým limitom, do uplynutia ktorého majú byť nové voľby vykonané a súčasne sa spresňuje ustanovenie, ktoré odkazuje na použitie ustanovení zákona pri novej voľbe. Do odseku 3 (pôvodný odsek 4) sa vkladá slovo „primerane“ preto, že pri novej voľbe sa nemôže v celom rozsahu postupovať podľa § 27a až § 27c. Napr. ak uplynie funkčné obdobie predsedovi súdnej rady, tak už nemá povinnosť (podľa § 27a ods. 3) vyhlásiť nové voľby.

V navrhovanom ustanovení § 27e sa zjednocuje lehota, do ktorej má byť ďalšia voľba vykonaná, ako aj terminológia používaná v ustanoveniach zákona o voľbe predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu. Tiež sa ustanovuje, že ak ani v ďalšej voľbe nie je zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, opakuje sa ďalšia voľba až dovtedy, kým dôjde k zvoleniu kandidáta. V § 27e ods. 3 sa navrhuje rovnako ako v § 27d ods. 3 ustanoviť, že aj na každú ďalšiu voľbu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 27a až 27c. Odkaz na tieto ustanovenia okrem iného znamená, že aj ďalšia voľba, podobne ako „riadna“ voľba a nová voľba môže byť dvojkolová: ak nedôjde k zvoleniu kandidáta nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov súdnej rady, podľa § 27c ods. 3 vykoná sa aj pri novej voľbe a pri ďalšej voľbe na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba.

K bodom 21, 22 a 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení neaktuálneho odkazu.

K Čl. II

Vzhľadom na blížiace sa voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nanajvýš potrebné a v záujme právnej istoty želateľné, aby predmetný návrh zákona nadobudol účinnosť čo najskôr, a preto sa účinnosť zákona navrhuje dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Bratislava, 02. september 2008

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky