V súlade s čl. 2 smernice sa v tomto paragrafe vymedzuje predmet zákona pozitívnym i negatívnym spôsobom.
Ťažobný odpad predstavuje veľmi širokú škálu odpadov, ktoré vznikajú pri tam uvedených činnostiach. Osobitná právna úprava (vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave zákona o odpadoch) podľa tohto zákona sa však vzťahuje len na tie druhy odpadov, ktoré sú priamo výsledkom uvedených činností - horniny tvoriace skrývku ložiska nerastov, podložné a nadložné horniny, rôzne preplástky, hlušina a pod., ktoré treba vyťažiť, aby sa ložisko nerastu otvorilo, pripravilo a aby sa vyťažili úžitkové nerasty, ako aj rôzne druhy odpadov vznikajúcich pri úprave vyťažených nerastov. V odseku 2 písm. a) sa výslovne ustanovuje, že tento zákona sa nevzťahuje na nakladanie s iným ťažobným odpadom, ktorý síce vzniká pri činnostiach podľa odseku 1 písm. a), ale nie je ich priamym výsledkom – napríklad odpadové oleje, odpadové tonery, opotrebované pneumatiky, odpady z fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchu kovov a plastov, odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál, ochranné odevy inak nešpecifikované, staré vozidlá, kontaminované zariadenia a použité PCB, odpady z elektrických a elektronických zariadení, komunálne odpady. Na nakladanie s týmito odpadmi sa vzťahujú všeobecné predpisy o odpadoch.
V prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad, rozhoduje Hlavný banský úrad po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“).
Obdobne sa vylučuje z režimu toho zákona vypúšťanie odpadových vôd do podzemných geologických formácií, resp. reinjektáž odčerpaných vôd (najmä geotermálnych) do pôvodného kolektora – na tieto činnosti sa vzťahujú predpisy na ochranu akosti vôd a na ich racionálne využívanie.
Režim zákona sa tiež nevzťahuje na odpady vznikajúce pri prieskume, ťažbe a úprave nerastov na mori. Hoci Slovenská republika nie je prímorská krajina, nie je v budúcnosti úplne vylúčená ťažba polymetalických konkrécii z morského dna, ktoré má Slovenská republika právo využívať ako člen spoločnosti INTEROCEANMATAL.
Ustanovenie § 1 tohto zákona treba posudzovať najmä vo vzťahu k § 1 ods. 4 písm. a) a b) zákona o odpadoch.
V tomto paragrafe sa preberajú, s určitými úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku, definície z čl. 3 smernice a vymedzujú sa tiež niektoré ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.
Ustanovujú sa všeobecné (základné) povinnosti a opatrenia, ktoré majú prevádzkovatelia prijať na správne a bezpečné nakladanie s ťažobným odpadom. Pri napĺňaní týchto základných povinností sa vychádza z najlepších dostupných techník so zohľadnením miestnych environmentálnych podmienok a ďalších okolností.
Základným predpokladom pre diferenciáciu povinností s ohľadom na riziko, ktoré predstavujú určité skupiny úložísk, a na zamedzenie zbytočným tvrdostiam zákona, je kategorizácia úložísk a ich zaradenie do (prísnejšej) kategórie A alebo do (menej prísnej) kategórie B. Na úložiská kategórie B sa, okrem výnimiek ustanovených v § 1, nevzťahujú niektoré povinnosti vyplývajúce najmä z § 6, 14 a 15 návrhu zákona.
Konkrétne úložisko zaradí do zodpovedajúcej kategórie príslušný orgán (obvodný