V § 269 ods

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý 20. mája 2005 a nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Novelizovaný bol článkom II. zákona č. 650/2005 Z. z. z 13. decembra 2005 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a článkom II zákona č. 692/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zmeny Trestného zákona posilňuje prvky právneho poriadku Slovenskej republiky zamerané na ochranu spotrebiteľa, zároveň reaguje na možný a v niektorých prípadoch už pozorovaný vplyv prípravy zavedenia meny euro v Slovenskej republike a predpokladaného zavedenia samotného na vzostup spotrebiteľských cien tovarov a služieb. Nie je však trestnoprávnou cenovou reguláciou, nakoľko je zasadený do rámca platnej legislatívy a ustanovením trestnej sankcie len zabezpečuje povinnosti z nej vyplývajúce, a to preventívne i represívne.

Nejde teda o rozšírenie rámca zákazov a obmedzení vyplývajúcich z všeobecne záväzných právnych predpisov alebo rozhodnutí, ktoré sa vydávajú na ich základe, ale o doplnenie mozaiky zákonného postihu o trestnoprávnu formu. Takýto prístup sa všeobecne i v historicky špecifickej situácii zavádzania eura, s poznaním možných rizík jej dopadu na spotrebiteľskú sféru javí v trhovej, ale zároveň i sociálne orientovanej ekonomike ako náležitý.

Ochrana spotrebiteľa hrozbou, eventuálne aj uplatnením trestnoprávnej sankcie sa rozširuje aj so zohľadnením ďalších inštitútov zákona na ochranu spotrebiteľa, ktorými sú niektoré závažné formy nekalých obchodných praktík, upravených v procese implementácie európskeho práva (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 18. júna 2008 (č. MF/18624/2008-81) vzalo na vedomie, že návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú, resp. štylistickú úpravu, súvisiacu s doplnením § 269 ods. 1 písmenom c).

K bodom 3 až 6

Ochrana spotrebiteľa sa v ustanovení § 269 ods. 1 Trestného zákona rozširuje o postih konania spôsobujúceho mu škodu predajom tovaru alebo poskytnutím služieb za cenu prevyšujúcu obmedzenie, t.j. maximum dovolenej výšky ceny, pokiaľ je takýto cenový limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe.

Ide teda o protiprávne konanie charakterizované najmä v § 17 ods. 1 písm. a) alebo c) a ods. 4 písm. b) zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov spočívajúce v neoprávnenom navýšení ceny tovarov alebo služieb oproti pravidlám ustanoveným priamo zákonom o cenách alebo rozhodnutiami o cenovej regulácii (§ 4 až 6 cit. zák.), vydanými orgánmi podľa § 20 ods. 1 písm. a) až e) a publikovanými v súlade s § 11 tohto zákona, ktoré musí byť pre jeho trestnosť v zmysle návrhu spojené s poškodením spotrebiteľa (teda len subjektu podľa § 2 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), a to znížením hodnoty jeho majetku platbou za tovar alebo službu vo vyššej sume, než platný právny poriadok dovoľuje (obmedzujúc takto v niektorých prípadoch možnosť dohodnúť ľubovoľnú cenu), ak spôsobí predávajúci (§ 2 písm. b) zák. o ochrane spotrebiteľa) spotrebiteľovi minimálne malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Priamo zákonom o cenách je ustanovený zákaz dohodnúť predávajúcim neprimeranú cenu (jej prekročením) v prípadoch podľa § 12 ods. 1, kritériá primeranosti, resp. neprimeranosti ceny sú uvedené v ods. 2 cit. ust. a v nadväznosti na to v § 2 ods. 3 cit. zák. V iných prípadoch môže predávajúci dohodnúť aj neprimeranú cenu, jeho konanie teda nie je protiprávne a nemôže byť ani trestným činom (samozrejme sa to netýka obmedzenia výšky cien cenovou reguláciou, ak by ku nej na základe zákona o cenách došlo, možnosť cenovej regulácie je však legitímnou a integrálnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky v tomto i iných dotknutých zákonoch).

Poškodzovanie spotrebiteľa je trestným činom i vtedy, ak je spôsobené porušením (prekročením) obmedzení zmluvnej tvorby cien, ktoré sú ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti nepokrytej zákonom o cenách, t.j. v rozsahu negatívneho vymedzenia časti predmetu jeho úpravy podľa § 1 ods. 4 zák. č.18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov (ako zák. č. 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zák. č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zák. č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), alebo rozhodnutí vydaných na ich základe. Odkaz na iné právne predpisy je pre rôznorodosť príslušných úprav nevyhnutný, vždy sa však týka tých subjektov, ktoré na trhu pôsobia na trhu v danej oblasti špecializovane, a teda z pri postihu konkrétnych oprávnených osôb nie je tento postup z hľadiska vedomosti o obsahu platného práva problematický, resp. nespravodlivý, pričom v Trestnom zákone sa aj v iných podobne odôvodniteľných prípadoch tradične používa (napr. v tej istej hlave v § 255 až § 257 alebo pri trestných činoch proti majetku v § 237 a § 238).

Ak by došlo po navrhovanej novelizácii Trestného zákona k prijatiu ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov s ustanovením cenového obmedzenia, dialo by sa tak s vedomím právnej nadväznosti na nové znenie ustanovenia § 269 Tr. zák. a teda s možnosťou zvážiť aj túto, t j. trestnoprávnu súvislosť.

Okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby sa oproti doterajšej úprave iných foriem poškodzovania spotrebiteľa podľa § 269 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona v doterajšom znení zásadne nemenia, prospech podľa odsekov 2 až 4 zodpovedá škode podľa ods. 1. Navrhovaná zmena v odsekoch 2 až 4 sa týka rozšírenia okruhu subjektov, ktoré môžu získať prospech prostredníctvom konania páchateľa.

Subjektívna stránka spočíva v úmysle (§ 15 Tr. zák.) smerujúcom k poškodeniu spotrebiteľa, resp. získaní tomu zodpovedajúceho prospechu, a to pre páchateľa alebo inú fyzickú alebo právnickú osobu, ak bude táto osoba v postavení predávajúceho (doplnenie odsekov 2 až 4).

Navrhované riešenie zodpovedá sankcionovaniu porušenia povinností predávajúceho ustanovených v § 4 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže odseku 1 písm. a) a b) cit. ust. zodpovedá ustanovenie § 269 ods. 1 písm. a) a b) Tr. zák. v terajšom znení (povinnosti súvisiace s kvantitou a kvalitou tovaru a služieb). Pridáva sa trestná sankcia za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. o ochrane spotrebiteľa zodpovedajúcej predaju výrobkov za dohodnuté ceny, ktoré podľa vyššie uvedených úprav z oblasti správneho a obchodného práva nemožno vždy dohodnúť bez obmedzení. V rovine trestnoprávnej zodpovednosti ide o doplnenie ustanovenia § 269 ods. 1 Tr. zák. písmenom c).

Páchateľom trestného činu je v tomto prípade osoba, ktorá je na strane predávajúceho oprávnená určiť cenovú ponuku (rozhodnúť o jej výške), nakoľko cena samotná je peňažnou sumou dohodnutou až pri predaji a nákupe tovaru (§ 2 ods. 1 zákona o cenách). Cieľom je postihnúť fyzickú osobu, ktorá je v prípade predávajúceho – právnickej osoby v jej štruktúre v takomto postavení (nie je vylúčené ani spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák.) a nie toho, kto fakticky predá tovar alebo poskytne službu spotrebiteľovi, plniac tak pokyny zamestnávateľa alebo povinnosti, ktorých je nositeľom z iného právneho titulu. Aj keď je však predávajúcim individuálny podnikateľ, prichádza do úvahy ako páchateľ iná fyzická osoba, pokiaľ je vo vyššie popísanej pozícii oprávnenia rozhodovať vo vzťahu ku konkrétnej prevádzkarni, t.j. keď výšku cenovej ponuky v jej rámci určuje ona. Zväčša pôjde o zodpovednú osobu podľa § 11 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako zamestnanca vo vedúcom postavení.

Navrhovaná úprava zamedzujúca predaju tovaru a poskytovaniu služieb za ceny neoprávnene navýšené nad uvedený právny rámec je univerzálne použiteľná bez ohľadu na zavedenie eura.

Porušenie cenovej disciplíny (§ 17 zák. o cenách) je samo osebe správnym deliktom podľa § 18 cit. zák. uplatňovaným voči subjektu predávajúceho. Ak by išlo o fyzickú osobu, nie je predchádzajúce uplatnenie takejto sankcie prekážkou trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Iné navyšovanie miery zisku, resp. pridanej hodnoty nie je možné kvalifikovať ako trestný čin, nakoľko ide o trhový princíp voľných zmluvných cien, ktorý sa premietol aj do zákona o cenách (ako je aj uvedené vyššie, obmedzenia pri dohodovaní cien sú ustanovené len v tretej časti cit. zák.), pričom využitie práva na určenie cenovej ponuky predávajúcim, aj keď by sa cena javila ako neprimeraná, by

bolo okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť podľa § 28 ods. 1 Tr. zák. (t.j. musí byť daná protiprávnosť činu podľa § 8 Tr. zák.) a zároveň by nebolo možné konštatovať poškodenie spotrebiteľa, keďže by išlo o zníženie hodnoty jeho majetku v súlade s právnym poriadkom.

K bodu 7

Ochrana spotrebiteľa sa rozšírením pôvodného návrhu na základe pripomienkového konania posilňuje aj novým ustanovením, ktoré charakterizuje ako trestný čin konanie považované zákonom č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa (ďalej len ZOS) za každých okolností za nekalé (§ 7 ods. 4 a príloha č. 1 s konkrétnym výpočtom a popisom jednotlivých takýchto praktík), musí však ísť o opakované konanie po akomkoľvek predchádzajúcom postihu, t.j. nielen pri odsúdený za rovnaký trestný čin, ale aj za priestupok podľa § 23 ZOS spáchaný obdobným konaním. Ak bol páchateľ pre rovnaký trestný čin odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, plynie lehota dvadsiatich štyroch mesiacov od prepustenia z výkonu trestu. Nevyžaduje sa spôsobenie majetkovej škody ako zákonný znak trestného činu, konanie však musí porušiť práva konkrétneho spotrebiteľa. Za porušenie práv spotrebiteľa je potrebné považovať obmedzenie alebo narušenie celkového rámca jeho práv vo vzťahu, založenom kúpou výrobku alebo poskytnutím služby, alebo zhoršenie podmienok pre výkon týchto práv (ako pri priestupku podľa § 23 ZOS).

Ak pôjde o predávajúceho (§ 2 písm. b/) ZOS – právnickú osobu, páchateľom bude fyzická osoba, ktorá je v príslušnom vedúcom postavení podľa jej vnútornej štruktúry, a teda je oprávnená na vydávanie pokynov v jej rámci. Predchádzajúcim postihom predávajúceho, požadovaným navrhovaným znením § 269a ods. 2 je sankcia podľa § 24 ZOS, musí však ísť o obdobné konanie. Podriadená osoba je pri výkone povinností vyplývajúcich z pokynu (napr. v rámci pracovného pomeru) chránená ustanovením § 28 ods. 1 Tr. zák. upravujúcom okolnosti vylučujúce protiprávnosť.

Treba dodať, že termín „predávajúci“ podľa ZOS zodpovedá termínu „dodávateľ“ podľa Občianskeho zákonníka.

Ide o teda o konania opakovane spáchané po predchádzajúcom postihu (v prvom prípade ide o trestný čin, priestupok alebo správny delikt), pričom výpočet týchto konaní je vecou záväznej implementácie vo všetkých členských štátoch Európskej únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ku ktorej v Slovenskej republike došlo prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z. z. Za splnenie požiadavky účinnosti, primeranosti a odradzujúceho účinku v zmysle čl. 13 smernice považuje predkladateľ gradáciu sankcií (priestupok, trestný čin) pri opakovaní porušenia dotknutých právnych povinností voči konkrétnym zodpovedným fyzickým osobám.

Sankcia zodpovedá trestu podľa § 269 ods. 1, t.j. v rámci základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. V zmysle § 34 ods. 6 Tr. zák. možno uložiť aj iný druh trestu súčasne alebo na miesto trestu odňatia slobody, napr. peňažný trest.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel podľa § 15 Tr. zák., ide o prečin podľa § 10 ods.1 Tr. zák., pri ktorom treba vždy posudzovať materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.