P R V Á Č A S Ť

a)prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,

b)zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti,

c)zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby,

d)riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,

e)prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

(2) Nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy

a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života,

c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav,

d) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „dôchodkový vek“),

e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo

g) z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.

(3) Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

(4) Krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou.

(5) Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

D R U H Á H L A V A

Účastníci právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb

§ 3

(1) Účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú

a)prijímateľ sociálnej služby,

b)poskytovateľ sociálnej služby,

c)Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

d)obec,

e)vyšší územný celok,

f)partnerstvo.

1) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

(2) Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je

a)občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu,2)

b)cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor"), má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu3) a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky,

c)cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,4)

d)rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,5)

e)cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,6)

f)cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov,

g)cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,7)

h)cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,8)

i)cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu9) a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou,

j)cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,7)

k)cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu,7)

l)Slovák žijúci v zahraničí,10) ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

(3) Poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).

(4) Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby, len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.

2) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, registri občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

3) § 45a a § 45c zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) § 45c zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5) § 45a, 45b a 45d zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) § 35, 38 a 45a zákona č. 48/2002 v znení neskorších predpisov.

7) Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

8) § 45a zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9) § 34 až 42 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(5) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj

a) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,9)

b) fyzická osoba, ktorá je cudzinec a nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, ak má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,10)

c) právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorej organizačná zložka má sídlo na území Slovenskej republiky.

(6) Zamestnanie na účely odseku 2 písm. b) je zamestnanie podľa osobitného predpisu.11)

(7) Rodinný príslušník podľa odseku 2 písm. d) a e) je manžel, manželka, rodičia a nezaopatrené deti.12)

§ 4

Partnerstvo

(1) Partnerstvo podľa tohto zákona je zoskupenie osôb vytvorené za účelom realizácie projektov alebo programov na predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou, vyšším územným celkom, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcami komunity a inou osobou.

(2) O vytvorení partnerstva na realizáciu projektu alebo programu podľa odseku 1 členovia partnerstva uzatvárajú písomnú zmluvu,13) ktorá obsahuje najmä členov partnerstva, dátum vzniku partnerstva, dĺžku trvania partnerstva, účel partnerstva, práva a povinnosti členov partnerstva a spôsob financovania projektu alebo programu.

(3) Komunita podľa tohto zákona je skupina osôb, ktorá žije v určitom zoskupení určenom najmä ulicou, mestskou časťou, obcou, mestom a ktorú spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele.

§ 5

Zásada rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní sociálnych služieb

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.14)

11) Zákon č. ...../2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12) § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 532/2007 Z. z.

13) § 51 Občianskeho zákonníka.

14) Zákon č. 365/2004 Z .z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

T R E T I A H L A V A

Práva a povinnosti pri poskytovaní sociálnej služby

§ 6

Práva pri poskytovaní sociálnej služby

(1) Fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

(2) Fyzická osoba má právo

a)na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojim rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti,

b)na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná.

(3) Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb (ďalej len „zariadenie“) má právo aj

a) na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov,

b) na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie, ktorá neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu jeho života, zdravia alebo majetku, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia,

c) podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení uvedenom v § 34 až 40 prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby pri úprave domáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych služieb a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase; ak je prijímateľom sociálnej služby dieťa, má právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení samo alebo prostredníctvom svojho zákonného zástupcu alebo inej fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.15)

(4) Prijímateľ sociálnej služby má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou.

(5) Práva ustanovené v odseku 3 sa nevzťahujú na prijímateľa sociálnej služby, ktorému sa poskytuje ambulantná sociálna služba.

15) Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 75 a 75a Občianskeho súdneho poriadku.

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby

§ 7

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný

a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby,

b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností,

c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni,

d) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného rodinného prostredia alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním sociálnej služby terénnou formou, ambulantnou formou alebo týždennou pobytovou formou, a to so súhlasom prijímateľa sociálnej služby a pri rešpektovaní jeho osobných cieľov, potrieb, schopností a zdravotného stavu.

§ 8

(1) Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu

a) poskytne sociálnu službu alebo

b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila na tento účel alebo

c) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa, ak takúto sociálnu službu nemôže poskytnúť.

(3) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu

a) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil alebo založil na tento účel alebo

b) zabezpečí sociálnu službu u iného poskytovateľa sociálnej služby, ak právnická osoba zriadená alebo založená vyšším územným celkom takúto sociálnu službu nemôže poskytnúť.

(4) Ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územný celkom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Fyzickej osobe, ktorá je v dôchodkovom veku, obec poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 35 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci.

(6) Ak ide o sociálnu službu v zariadení, obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby vo svojom územnom obvode, alebo ak ide o obec, v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku, v ktorom sa obec nachádza. Na základe dohody obce alebo vyššieho územného celku s fyzickou osobou, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, môže obec a vyšší územný celok zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v zariadení aj v územnom obvode iného vyššieho územného celku.

(7) Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu16) a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.

(8) Obec a vyšší územný celok poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby v zariadení v rámci svojej pôsobnosti alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby v zariadení zriadenom iným poskytovateľom sociálnej služby, ak zariadenie zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom nemôže poskytnúť sociálnu službu z dôvodu nedostatku voľného miesta. Ak bola žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby doručená zariadeniu zriadenému alebo založenému obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré nemá voľné miesto, toto zariadenie je povinné bezodkladne zaslať žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorý ho zriadil alebo založil.

(9) Obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že uzatvára zmluvu s budúcim poskytovateľom sociálnej služby, v ktorej sa budúci poskytovateľ sociálnej služby zaväzuje túto službu poskytnúť v lehote uvedenej v odsekoch 4 a 5. To sa nevzťahuje na obec alebo vyšší územný celok, ak zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil alebo založil na tento účel.

(10) Ak obec alebo vyšší územný celok na základe súhlasu fyzickej osoby požiada neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá je na ňu odkázaná, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s touto fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak poskytuje sociálnu službu, na ktorú je táto fyzická osoba odkázaná a ak má voľné miesto na poskytovanie sociálnej služby. Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

§ 9

(1) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 34 až 40 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny rozvojový plán“). Účasť prijímateľa sociálnej služby podľa prvej vety sa nevyžaduje, ak to neumožňuje jeho zdravotný stav.

16) § 59 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(2) Ak je prijímateľ sociálnej služby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, súčasťou individuálneho rozvojového plánu je aj program sociálnej rehabilitácie.

(3) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, 29, 32, 35 až 39 je povinný dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1. Za odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje najmä sociálny pracovník, vychovávateľ, pracovný terapeut, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, psychológ, opatrovateľ, fyzioterapeut, asistent liečebnej výživy, sestra poskytujúca odborné ošetrovateľské úkony, inštruktor sociálnej rehabilitácie.

(4) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu.17)

(5) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 34 až 40 je povinný splniť

a) požiadavky na vnútorné prostredie budov a minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia podľa osobitného predpisu,18)

b) požiadavky na zariadenia spoločného stravovania podľa osobitného predpisu.19)

(6) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť procedurálne podmienky, personálne podmienky a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnej služby (ďalej len „podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby“) podľa prílohy č. 2 písm. A.

(7) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný s postupmi, pravidlami a podmienkami spracovanými v súlade s prílohou č. 2 písm. A oboznámiť svojich zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v im zrozumiteľnej forme.

(8) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný umožniť vykonanie hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby a poskytnúť súčinnosť pri tomto hodnotení.

(9) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý zriadil alebo založil právnickú osobu na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení a neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení je povinný určiť v zriaďovacej listine alebo vo vnútornom predpise, ak sa zriaďovacia listina nevydáva, druh a formu poskytovanej sociálnej služby a názov zariadenia, predmet jeho činnosti a jeho odborné zameranie, a ak je to účelné a vhodné, aj cieľovú skupinu fyzických osôb.

(10) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný za účelom zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na sociálne služby uvedené v § 42 až 47, § 56 a § 58 až 60.

17) § 143 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

18) § 21, 24, 26 a 62 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.

19) § 62 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z.

(11) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 32 a 33 je povinný oznámiť začatie poskytovania sociálnej služby príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu.20)

(12) Poskytovateľ celoročnej pobytovej sociálnej služby a týždennej pobytovej sociálnej služby je povinný uzatvoriť písomnú dohodu o úschove cenných vecí,21) ak ho o to prijímateľ sociálnej služby požiada.

§ 10

Povinnosti zariadenia pri ochrane života, zdravia a dôstojnosti prijímateľa sociálnej služby

(1)Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Ak je priamo ohrozený život alebo priamo ohrozené zdravie prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb, možno použiť prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.

(2) Za prostriedky netelesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie podľa odseku 1 druhej vety najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti alebo aktívnym počúvaním.

(3) Za prostriedky telesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie podľa odseku 1 druhej vety použitím rôznych špeciálnych úchopov, umiestnením prijímateľa sociálnej služby do miestnosti, ktorá je určená na bezpečný pobyt alebo použitím liekov na základe pokynu lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria.

(4) Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov podľa odseku 3 nemožno dodatočne schvaľovať. Telesné a netelesné obmedzenie prijímateľa sociálnej služby musí byť zaznamenané v osobitnom registri zriadenom na tento účel, ktorý je povinný viesť poskytovateľ sociálnej služby.

(5) Register telesných a netelesných obmedzení prijímateľa sociálnej služby obsahuje zápis každého obmedzenia prijímateľa sociálnej služby s uvedením jeho mena, priezviska a dátumu narodenia, spôsob a dôvody obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, dátum a čas trvania tohto obmedzenia, opis okolností, ktoré viedli k obmedzeniu prijímateľa sociálnej služby, s uvedením príčiny nevyhnutného obmedzenia, opatrenia prijaté na zamedzenie opakovania situácie, pri ktorej bolo nevyhnutné použiť obmedzenie, meno, priezvisko a podpis lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, ktorý obmedzenie nariadil a schválil, alebo dodatočne bezodkladne schválil, meno, priezvisko a podpis sociálneho pracovníka, ktorý sa k použitiu obmedzenia písomne vyjadril a popis zranení, ktoré utrpeli zúčastnené fyzické osoby.

(6) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby a údaje uvedené v registri obmedzení prijímateľa sociálnej služby bezodkladne po použití prostriedkov obmedzenia oznámiť ministerstvu.

20) Zákon č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

21) § 742 až 753 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 519/1991 Z. z.

(7) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne zákonného zástupcu prijímateľa sociálnej služby alebo súdom ustanoveného opatrovníka.22) Ak je súdom ustanovený opatrovník prijímateľa sociálnej služby zariadenie, poskytovateľ sociálnych služieb je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne blízku osobu prijímateľa sociálnej služby.

D R U H Á Č A S Ť

Sociálne služby

PRVÁ HLAVA

Druh sociálnej služby, forma sociálnej služby a rozsah poskytovania sociálnej služby

§ 11

Určenie druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a rozsahu poskytovania sociálnej služby

Druh sociálnej služby, forma sociálnej služby a rozsah poskytovania sociálnej služby sa určia podľa nepriaznivej sociálnej situácie a pri sociálnej službe uvedenej v § 34 až 41 aj podľa miery odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

§ 12

Druh sociálnej služby

(1) Sociálne služby sú

a)sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú

1.nocľaháreň,

2.útulok,

3.domov na pol ceste,

4.nízkoprahové denné centrum,

5.zariadenie núdzového bývania,

b)sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú

1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,

3. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,

c)sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú

1.poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek,

2.opatrovateľská služba,

3.prepravná služba,

4.sprievodcovská služba a predčitateľská služba,

22) Občiansky súdny poriadok.

5.tlmočnícka služba,

6.sprostredkovanie tlmočníckej služby,

7.sprostredkovanie osobnej asistencie,

8.požičiavanie pomôcok,

d)sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú

1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

e)podporné služby, ktorými sú

1.odľahčovacia služba,

2.pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,

3.poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,

4.poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre,

5.poskytovanie sociálnej služby v jedálni,

6.poskytovanie sociálnej služby v práčovni,

7.poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

(2) Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať.

§ 13

Forma sociálnej služby

(1) Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava.

(2) Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len „ambulantná sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie.

(3) Terénna forma sociálnej služby (ďalej len „terénna sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí.

(4) Terénnu sociálnu službu možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii, z dôvodu, že fyzická osoba a rodina nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na zabezpečenie základných životných potrieb pre svoje životné návyky a pre spôsob života. Terénne programy sa vykonávajú odbornými činnosťami alebo ďalšími činnosťami podľa tohto zákona.

(5) Pobytová forma sociálnej služby v zariadení (ďalej len „pobytová sociálna služba“) sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služby sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Pobytovú sociálnu službu možno maloletému dieťaťu poskytnúť len s písomným súhlasom zákonného zástupcu, osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony len s písomným súhlasom fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.22)

(6) Poskytovanie terénnej sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna sociálna služba alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu

fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba. Pri pobytovej sociálnej službe má prednosť týždenná pobytová sociálna služba pred celoročnou pobytovou sociálnou službou.

(7) Odsek 6 sa uplatňuje v súlade s právom fyzickej osoby na výber formy poskytovanej sociálnej služby.

(8) Sociálnu službu možno poskytovať aj inou formou, najmä telefonicky alebo s použitím telekomunikačných technológií, ak je to účelné.

§ 14

Rozsah poskytovania sociálnej služby

Sociálna služba sa poskytuje na neurčitý čas alebo na určitý čas.

D R U H Á H L A V A

Poskytovanie sociálnych služieb

§ 15

Vykonávanie odborných činností, obslužných činností a ďalších činností

(1) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný vykonávať odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti, zabezpečovať vykonávanie týchto činností alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje.

(2) Poskytovateľ sociálnej služby popri činnostiach, ktoré je povinný vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie aj iných činností uvedených v § 16 až 18, ktoré pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, nie je povinný vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie podľa odseku 1.

(3) Poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky na vykonávanie iných činností, ktoré tento zákon neupravuje a zvyšujú kvalitu sociálnej služby.

§ 16

Odborné činnosti

(1) Odborné činnosti sú najmä

a) základné sociálne poradenstvo,

b) špecializované sociálne poradenstvo,

c) pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3,

d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

e) sociálna rehabilitácia,

f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení,

g) pracovná terapia,

h) tlmočenie,

i) sprostredkovanie

1. tlmočenia,

2. osobnej asistencie,

j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

(2) Odbornú činnosť podľa odseku 1 písm. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64.

(3) Odborné činnosti podľa odseku 1 písm. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88.

§ 17

Obslužné činnosti

(1) Obslužné činnosti sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

(2) Ubytovanie podľa odseku 1 je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia za účelom prenocovania.

(3) Stravovanie podľa odseku 1 je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú náklady na suroviny a režijné náklady na prípravu stravy. Pri ambulantnej sociálnej službe v zariadení sa stravovanie nemusí poskytovať.

§ 18

Ďalšie činnosti

(1) Ďalšie činnosti sú

a) utváranie podmienok na

1. prípravu stravy, výdaj stravy a výdaj potravín,

2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,

3. poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi,

4. úschovu cenných vecí,

5. vzdelávanie,

6. záujmovú činnosť,

b) poskytovanie

1. osobného vybavenia,

2. nevyhnutného ošatenia a obuvi,

3. prepravy,

c) donáška stravy,

d) požičiavanie pomôcok,

e) zabezpečenie záujmovej činnosti.

(2) Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu zahŕňa poskytnutie základných hygienických potrieb fyzickej osobe, ktorá si ich pre svoj spôsob života a životné návyky nevie alebo nemôže zabezpečiť v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

(3) Vzdelávanie podľa odseku 1 písm. a) piateho bodu je utváranie podmienok na vzdelávanie prijímateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.23)

(4) Záujmová činnosť podľa odseku 1 písm. a) šiesteho bodu a na účely odseku 1 písm. e) je kultúrna činnosť, spoločenská činnosť, športová činnosť a rekreačná činnosť, ktorá je zameraná na rozvoj schopností a zručností prijímateľa sociálnej služby.

(5) Osobným vybavením podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby. Osobné vybavenie sa poskytuje fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, ak táto fyzická osoba si osobné vybavenie nemôže zabezpečiť sama.

(6) Nevyhnutné ošatenie a obuv podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá si pre svoj spôsob života a životné návyky nevie alebo nemôže zabezpečiť nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Za nevyhnutné ošatenie a obuv sa považuje aj použité ošatenie a obuv.

§ 19

Sociálne poradenstvo

(1) Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva.

(2) Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Základné sociálne poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona.

(3) Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej pomoci.

(4) Sociálne poradenstvo možno vykonávať aj prostredníctvom poradní sociálneho poradenstva zriadených na tento účel.

§ 20

Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov

Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov je odborná činnosť, ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí, pomoc pri vybavovaní osobných dokladov, pri spisovaní a podávaní písomných podaní, vypisovaní tlačív, pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme fyzickej osoby.

§ 21

Sociálna rehabilitácia

23) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(1) Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.

(2) Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia podľa odseku 1 je najmä nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.

§ 22

Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení

(1) Zariadenie uvedené v § 35, 36, 38 a 39 môže okrem poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

(2) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, ktoré v zariadeniach vykonávajú zamestnanci zariadenia uvedeného v odseku 1 spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) po dohode s ministerstvom.

§ 23

Pracovná terapia

Pracovná terapia je odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením za účelom obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.

TRETIA HLAVA

Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb

§ 24

(1) Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama.

(2) Pri voľbe formy sociálnej služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie, v ktorom sa zdržiava.

24) Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zariadenia na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb

§ 25

Nocľaháreň

V nocľahárni sa fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať,

a) poskytuje

1. ubytovanie poskytnutím prístrešia za účelom prenocovania,

2. sociálne poradenstvo,

b) utvárajú podmienky na

1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,

2. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín.

§ 26

Útulok

V útulku sa fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať,

a) poskytuje

1. ubytovanie na určitý čas,

2. sociálne poradenstvo,

3. nevyhnutné ošatenie a obuv,

b) utvárajú podmienky na

1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,

2. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín,

3. pranie, žehlenie a údržbu šatstva a bielizne,

4. záujmovú činnosť.

§ 27

Domov na pol ceste

(1) V domove na pol ceste sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá zabezpečené ubytovanie po skončení poskytovania sociálnej služby v zariadení, alebo po skončení pobytu v zariadení podľa osobitného predpisu25) alebo po skončení starostlivosti v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,20) alebo po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z väzby.

(2) V domove na pol ceste sa

a) poskytuje

1. ubytovanie,

2. sociálne poradenstvo,

25) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 245/2008 Z. z.

3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

4. pracovná terapia,

b) utvárajú podmienky na

1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín,

2. vykonávanie základnej osobnej hygieny,

3. pranie, žehlenie a údržbu šatstva a bielizne,

4. záujmovú činnosť.

(3) Sociálnu službu v domove na pol ceste možno poskytovať súčasne viacerým fyzickým osobám uvedeným v odseku 1, len ak je to vhodné a účelné vzhľadom na povahu nepriaznivej sociálnej situácie.

§ 28

Nízkoprahové denné centrum

(1) V nízkoprahovom dennom centre sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá zabezpečené ubytovanie.

(2) V nízkoprahovom dennom centre sa

a) poskytuje

1.sociálne poradenstvo,

2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

3. nevyhnutné ošatenie a obuv,

b) utvárajú podmienky na

1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín,

2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,

3. záujmovú činnosť.

§ 29

Zariadenie núdzového bývania

(1) V zariadení núdzového bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, na ktorej je páchané násilie, fyzickej osobe, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi, ktorí nemajú zabezpečené ubytovanie, alebo nemôžu z vážnych dôvodov užívať bývanie, a fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže z vážnych dôvodov užívať bývanie.

(2) V zariadení núdzového bývania sa

a) poskytuje

1. ubytovanie na určitý čas,

2. sociálne poradenstvo,

3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

b) utvárajú podmienky na

1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín,

2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,

3. pranie, žehlenie a údržbu šatstva a bielizne,

4. záujmovú činnosť.

(3) Vážny dôvod podľa odseku 1 je najmä

a) živelná pohroma,

b) požiar, ekologická havária alebo priemyselná havária.

(4) Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby, na ktorej je páchané násilie a fyzickej osoby, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita.

(5) Poskytovanie sociálnej služby v zariadení núdzového bývania súčasne viacerým fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 možno, len ak je to vhodné a účelné vzhľadom na povahu nepriaznivej sociálnej situácie.

§ 30

Neverejný poskytovateľ sociálnej služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, ak je to vhodné a účelné, môže vykonávať na základe udelenej akreditácie opatrenia podľa osobitného predpisu.20)

ŠTVRTÁ HLAVA

Sociálne služby na podporu rodiny s deťmi

§ 31

Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa

(1) Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je sociálna služba poskytovaná rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu15) ak nemôže z vážnych dôvodov zabezpečiť sama alebo s pomocou rodiny osobnú starostlivosť o dieťa a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu.20)

(2) Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa sa poskytuje aj vtedy, ak sa matke súčasne narodili najmenej tri deti alebo v priebehu dvoch rokov sa opakovane súčasne narodili dve deti alebo viac detí, a to až do troch rokov veku najmladších detí.

(3) Za pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa sa považujú najmä úkony osobnej hygieny, stravovania, obliekania a vyzliekania, bežné úkony starostlivosti o domácnosť, príprava na školské vyučovanie a sprievod.

(4) Za vážne dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu15) zabezpečiť sama alebo za pomoci príbuznej fyzickej osoby osobnú starostlivosť o dieťa sa považujú najmä

a) choroba, úraz, kúpeľná liečba rodiča alebo rodičov alebo úmrtie jedného z rodičov alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,15)

b) pôrod matky dieťaťa alebo ženy, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.15)

(5) Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa sa poskytuje v prirodzenom domácom prostredí, ak sa v domácom prostredí nachádza jeden z rodičov alebo príbuzná fyzická osoba alebo iná fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.15)

(6) Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa poskytovaná podľa odseku 1 sa poskytuje nepretržite najviac v rozsahu 30 dní.

§ 32

Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti

(1) V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje sociálna služba maloletému nezaopatrenému dieťaťu, ak rodič alebo iná fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu15) nemôže z vážnych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sama alebo za pomoci rodiny a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu.20)

(2) V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa

a) poskytuje

1. sociálne poradenstvo,

2. ubytovanie na určitý čas,

3. stravovanie,

4. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

b) zabezpečuje záujmová činnosť.

(3) Za vážne dôvody podľa odseku 1 sa považujú dôvody uvedené v § 31 ods. 4 a nástup do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

(4) V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprievod.

§ 33

Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu

(1) V nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe alebo rodine, ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením alebo má obmedzenú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre svoje životné návyky a spôsob života.

(2) V nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu sa

a) poskytuje

1. sociálne poradenstvo,

2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

b) utvárajú podmienky na

1. poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi,

2. záujmovú činnosť.

PIATA HLAVA

Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku

Prvý diel

Zariadenia pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek

§ 34

Zariadenie podporovaného bývania

(1) V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, ak je odkázaná na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život.

(2) Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4.

(3) Rozsah dohľadu poskytovaného v zariadení podporovaného bývania sa určuje v hodinách alebo súhrnom úkonov, pri ktorých fyzická osoba potrebuje dohľad.

(4) V zariadení podporovaného bývania sa okrem dohľadu

a) poskytuje

1. ubytovanie,

2. sociálne poradenstvo,

3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

b) utvárajú podmienky na prípravu stravy,

c) vykonáva sociálna rehabilitácia.

§ 35

Zariadenie pre seniorov

(1) V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba

a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, alebo

b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek.

(2) V zariadení pre seniorov sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

2. sociálne poradenstvo,

3. sociálna rehabilitácia,

4. ošetrovateľská starostlivosť,

5. ubytovanie,

6. stravovanie,

7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

8. osobné vybavenie,

b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí,

c) zabezpečuje záujmová činnosť.

§ 36

Zariadenie opatrovateľskej služby

(1) V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu.

(2) V zariadení opatrovateľskej služby sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

2. sociálne poradenstvo,

3. sociálna rehabilitácia,

4. ošetrovateľská starostlivosť,

5. ubytovanie,

6. stravovanie,

7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí.

§ 37

Rehabilitačné stredisko

(1) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, fyzickej osobe, ktorá je slabozraká a fyzickej osobe, ktorá je nepočujúca alebo ktorá má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť.

(2) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje

a)sociálna rehabilitácia,

b)sociálne poradenstvo,

c)pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

d)ubytovanie,

e)stravovanie,

f)upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

(3) Ak sa poskytuje v rehabilitačnom stredisku ambulantná sociálna služba, zariadenie nie je povinné poskytovať stravovanie, ubytovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva.

(4) Ak sa poskytuje pobytová sociálna služba v rehabilitačnom stredisku, možno ju poskytovať len na určitý čas.

(5) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v domácom prostredí, za účelom spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.

§ 38

Domov sociálnych služieb

(1) V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3. alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3.

(2) V domove sociálnych služieb sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

2. sociálne poradenstvo,

3. sociálna rehabilitácia,

4. ošetrovateľská starostlivosť,

5. ubytovanie,

6. stravovanie,

7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

8. osobné vybavenie,

9. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu20) dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,

b) zabezpečuje

1. pracovná terapia,

2. záujmová činnosť,

c) utvárajú podmienky na

1. vzdelávanie,

2. úschovu cenných vecí.

(3) Ak sa v domove sociálnych služieb poskytuje sociálna služba deťom, poskytuje sa im výchova.

(4) Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c) prvého bodu sa neutvárajú podmienky v domove sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe.

§ 39

Špecializované zariadenie

(1) V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS.

(2) V špecializovanom zariadení sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

2. sociálne poradenstvo,

3. sociálna rehabilitácia,

4. ošetrovateľská starostlivosť,

5. ubytovanie,

6. stravovanie,

7. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

8. osobné vybavenie,

9. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu20) dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,

b) zabezpečuje

1. pracovná terapia,

2. záujmová činnosť,

c) utvárajú podmienky na

1. vzdelávanie,

2. úschovu cenných vecí.

(3) Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c) prvého bodu sa neutvárajú podmienky v špecializovanom zariadení, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe.

§ 40

Denný stacionár

(1) V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a je odkázaná na sociálnu službu v zariadení len na určitý čas počas dňa.

(2) V dennom stacionári sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,

2. sociálne poradenstvo,

3. sociálna rehabilitácia,

4. stravovanie,

b) zabezpečuje

1. pracovná terapia,

2. záujmová činnosť.

(3) V dennom stacionári sa poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc fyzickej osobe v domácom prostredí, za účelom spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.

Druhý diel

§ 41

Opatrovateľská služba

(1) Opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá

a)je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a

b) je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4.

(2) Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší ako je rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3.

(3) Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať fyzickej osobe,

a) ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,

b) ktorá je opatrovaná fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,11) ak tento zákon neustanovuje inak,

c) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,11)

d) ktorej je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.

(4) Ustanovenie odseku 3 písm. b) sa nepoužije, ak fyzickej osobe

a) vykonávajúcej opatrovanie poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení,

b) vykonávajúcej opatrovanie poskytuje odľahčovacia služba,

c) ktorá je opatrovaná fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu,11) sa poskytuje opatrovateľská služba v rozsahu najviac osem hodín mesačne.

§ 42

Prepravná služba

(1) Prepravná služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu po rovine alebo po schodoch a obmedzenou schopnosťou orientácie.

(2) Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa odseku 1 sa preukazuje posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu.11)

(3) Nepriaznivý zdravotný stav podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

§ 43

Sprievodcovská služba a predčitateľská služba

(1) Sprievodcovská služba a predčitateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a fyzickej osobe s mentálnym postihnutím.

(2) Sprievodcovskou službou sa poskytuje sprievod na základné sociálne aktivity uvedené prílohe č. 4 časti III písm. a). Predčitateľskou službou sa poskytuje predčítavanie podľa prílohy č. 4 časti III písm. b).

(3) Zdravotné postihnutie podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

(4) Sprievodcovskú službu a predčitateľskú službu nemožno poskytovať fyzickej osobe,

a) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,11)

b) ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje sprievod a predčítanie podľa prílohy č. 4 časti III písm. a) a b).

§ 44

Tlmočnícka služba

(1) Tlmočnícka služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe odkázanej na tlmočenie podľa odseku 3.

(2) Tlmočníckou službou sa poskytuje tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie.

(3) Fyzická osoba je odkázaná na

a)tlmočenie v posunkovej reči, ak je nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť a jej komunikačným prostriedkom je posunková reč,

b)artikulačné tlmočenie, ak je nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť získanú po osvojení si reči alebo pred jej osvojením a neovláda formy komunikácie sluchovo postihnutých najmä posunkovú reč, posunkovanú slovenčinu, alebo

c)taktilné tlmočenie, ak je hluchoslepá a má vrodené alebo získané postihnutie dvoch zmyslových orgánov, ktoré pre komunikáciu so spoločnosťou vyžadujú špecifický komunikačný systém viazaný na stupeň straty sluchu a stupeň straty zraku.

(4) Tlmočnícku službu nemožno poskytovať fyzickej osobe,

a) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,11)

b) ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje tlmočenie podľa prílohy č. 4 časti III písm. c).

(5) Fyzická osoba preukazuje zdravotné postihnutie uvedené v odseku 3 potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

§ 45

Sprostredkovanie tlmočníckej služby

(1) Sprostredkovanie tlmočníckej služby je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe so zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje tlmočnícka služba podľa § 44, pri vykonávaní administratívnych úkonov, vedenie databázy fyzických osôb so zdravotným postihnutím odkázaných na komunikáciu prostredníctvom tlmočenia, tlmočníkov a záujemcov o vykonávanie tejto sociálnej služby, vykonávanie základného sociálneho poradenstva a školení fyzických osôb so zdravotným postihnutím a tlmočníkov.

(2) Pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov je najmä

a)príprava návrhov zmlúv o poskytovaní tlmočníckej služby medzi fyzickou osobou so zdravotným postihnutím a poskytovateľom tlmočníckej služby,

b)vyhľadávanie tlmočníkov, sprostredkovanie stretnutia fyzickej osoby so zdravotným postihnutím s tlmočníkom,

c)pomoc pri spracúvaní výkazov tlmočníckej služby,

d)riešenie konfliktov vzniknutých medzi fyzickou osobou so zdravotným postihnutím a tlmočníkom v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní tlmočníckej služby,

e)zabezpečenie náhradného tlmočníka, ak tlmočník z vážnych dôvodov nemôže tlmočiť,

f)sprostredkovanie vzdelávania fyzických osôb so zdravotným postihnutím a tlmočníkov.

(3) Sprostredkovanie tlmočníckej služby môže vykonávať poskytovateľ sociálnej služby aj prostredníctvom agentúry tlmočníckej služby zriadenej na tento účel.

§ 46

Sprostredkovanie osobnej asistencie

(1) Sprostredkovanie osobnej asistencie je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu11) pri vykonávaní administratívnych úkonov, vedenie databázy užívateľov osobnej asistencie, vedenie databázy osobných asistentov a záujemcov o vykonávanie osobnej asistencie, vykonávanie základného sociálneho poradenstva a vzdelávanie užívateľov osobnej asistencie a osobných asistentov a pomoc pri riešení konfliktov vzniknutých medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom.

(2) Pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov je najmä

a)príprava návrhov zmlúv o výkone osobnej asistencie medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom,

b)pomoc pri spracúvaní výkazov odpracovaných hodín osobným asistentom,

c)vyplácanie odmien osobným asistentom podľa osobitného predpisu.11)

(3) Sprostredkovanie osobnej asistencie môže vykonávať poskytovateľ sociálnej služby aj prostredníctvom agentúry osobnej asistencie zriadenej na tento účel.

§ 47

Požičiavanie pomôcok

(1) Požičiavanie pomôcok je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom odkázaným na pomôcku.

(2) Pomôcka sa môže požičiavať fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 na dohodnutý čas, najdlhšie do zabezpečenia pomôcky na základe verejného zdravotného poistenia, formou peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky podľa osobitného predpisu,11) z iných zdrojov alebo do doby trvania podmienok pre poskytnutie pomôcky.

(3) Nepriaznivý zdravotný stav podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazuje odkázanosť na pomôcku posudkom podľa osobitného predpisu.11)

Tretí diel

Posudková činnosť

§ 48

Posudková činnosť na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovou činnosťou sa zisťuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím11) alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

§ 49

Lekárska posudková činnosť

(1) Lekárska posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a zmien zdravotného stavu fyzickej osoby, ktoré vykonáva lekár na základe zmluvy s obcou alebo vyšším územným celkom (ďalej len „posudzujúci lekár“).

(2) Lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje so sociálnym pracovníkom obce alebo vyššieho územného celku.

(3) Posudzujúci lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z lekárskeho nálezu vypracovaného lekárom, s ktorým má fyzická osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti26) (ďalej len „zmluvný lekár“), ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 osobitného predpisu11) Ak je lekársky nález neúplný, posudzujúci lekár požiada zmluvného lekára o jeho doplnenie.

(4) Na základe výsledkov posúdenia podľa odseku 10 vypracuje posudzujúci lekár lekársky posudok, ktorý obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby.

(5) Posudzujúci lekár vychádza z lekárskeho nálezu zmluvného lekára, z ktorého vychádzal pri ostatnom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 3 neuplynulo šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

(6) Posudzujúci lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu zmluvného lekára, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je trvalý a nemožno očakávať zlepšenie.

26) § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(7) Posudzujúci lekár môže pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak sú pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu zmluvného lekára alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. Lekár vykonáva posúdenie spravidla bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

(8) Posudzujúci lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to fyzická osoba písomne požiada.

(9) Posudzujúci lekár určí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a obec alebo vyšší územný celok vyzve fyzickú osobu na opätovné posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby, ak je predpoklad, že dôjde k zmene zdravotného stavu fyzickej osoby odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby. Posudzujúci lekár neurčí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a od ďalšej liečby nemožno očakávať jeho zlepšenie.

(10) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom až desiatom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

(11) Fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa prílohy č. 3.

(12) Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

(13) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

§ 50

Sociálna posudková činnosť

(1) Sociálna posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 je posudzovanie

a) individuálnych predpokladov fyzickej osoby,

b) rodinného prostredia fyzickej osoby a

c) prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti.

(2) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je sociálny posudok, ktorý obsahuje znevýhodnenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4, v porovnaní s fyzickou osobou

rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

(3) Sociálnu posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu vykonáva sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku.

(4) Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu vlastným pričinením.

(5) Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby zahŕňa najmä hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti.

(6) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie podmienok bývania vrátane dostupnosti verejných služieb a prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu.17)

(7) Pri posudzovaní neplnoletej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci, ktorá vyplýva z bežnej rodičovskej starostlivosti27) poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

(8) Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na opatrovateľskú službu sa posudzuje v rámci sociálnej posudkovej činnosti okrem odkázanosti uvedenej v § 49 ods. 10 aj rozsah odkázanosti fyzickej osoby na úkony starostlivosti o jej domácnosť a pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít v hodinách podľa prílohy č. 4 druhého bodu a tretieho bodu.

(9) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby, ktorá požiada o poskytnutie sociálnej služby; táto fyzická osoba má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú si fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie sociálnej služby určí.

§ 51

Posudok o odkázanosti na sociálnu službu

Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje

a)stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

b)znevýhodnenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách,

c)návrh druhu sociálnej služby,

d)určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu.

27) § 28 zákona č. 36/2005 Z. z.

ŠIESTA HLAVA

Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií

§ 52

Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci

(1) Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, s cieľom zabrániť vzniku krízovej sociálnej situácie alebo zabezpečiť jej riešenie.

(2) Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je poskytovanie nepretržitej, dištančnej, hlasovej, písomnej (krátka textová správa) alebo elektronickej komunikácie s fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 prostredníctvom signalizačného zariadenia alebo audiovizuálneho zariadenia napojeného na centrálny dispečing, ktorý zabezpečí potrebnú pomoc na základe vyslaného signálu potreby pomoci.

(3) Potrebu poskytovania sociálnej služby podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

§ 53

Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií

(1)Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je v krízovej sociálnej situácii, alebo v inej obtiažnej životnej situácii, ktorú nemôže riešiť vlastnými silami a zabezpečuje sa najmä poskytnutím sociálneho poradenstva.

(2) Za telekomunikačné technológie podľa odseku 1 sa považuje najmä telefón, fax, internet.

SIEDMA HLAVA

Podporné služby

§ 54

Odľahčovacia služba

(1) Odľahčovacia služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu11) (ďalej len „fyzická osoba, ktorá opatruje“), ktorou sa poskytuje alebo zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálna služba počas obdobia, v ktorom fyzická osoba, ktorá opatruje, nemôže opatrovanie vykonávať.

(2) Cieľom odľahčovacej služby je umožniť fyzickej osobe, ktorá opatruje, nevyhnutný odpočinok za účelom udržania jej fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia.

(3) Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Nevyčerpané dni odľahčovacej služby v kalendárnom roku nemožno poskytnúť v nasledujúcom kalendárnom roku. Počas nevykonávania opatrovania fyzickej osoby, ktorá opatruje, je obec povinná v rámci svojej pôsobnosti poskytnúť alebo zabezpečiť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálnu službu podľa jej výberu, a to terénnu sociálnu službu, ambulantnú sociálnu službu alebo pobytovú sociálnu službu v rozsahu najmenej 12 hodín denne. Podmienka odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sociálnu službu sa na účely poskytnutia sociálnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 1 považuje za splnenú na základe posudku vydaného príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

(4) Ak fyzická osoba poberá peňažný príspevok na opatrovanie len za časť kalendárneho roka, poskytuje sa jej odľahčovacia služba v pomernej časti z rozsahu dní uvedených v odseku 3. Pri určení pomernej časti sa aj časť dňa považuje za celý deň.

(5) Súčasťou pomoci, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v rámci odľahčovacej služby terénnou sociálnou službou, je aj poskytovanie úkonov starostlivosti o jej domácnosť a zabezpečenie základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4 časti II a III.

§ 55

Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností

(1) Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi,28) fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené záujmy.

(2) Za pomoc podľa odseku 1 sa považuje

a)zastupovanie fyzickej osoby v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony,

b)súčinnosť pri spisovaní návrhov na súd na začatie konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony,

c)poskytovanie alebo sprostredkovanie sociálneho poradenstva alebo iného poradenstva s cieľom nájsť možnosti pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, ktoré si ich nedokážu sami uplatňovať a chrániť,

d)spolupráca so zariadeniami, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, súdmi a ďalšími osobami pred začatím konania a počas konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony.

e)vyhľadávanie a príprava fyzických osôb, ktoré majú záujem vykonávať funkciu opatrovníka28) a príprava opatrovníkov na výkon opatrovníckych práv a povinností.

§ 56

Denné centrum

28) § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

(1) V dennom centre sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou.

(2) V dennom centre sa najmä

a) poskytuje sociálne poradenstvo,

b) zabezpečuje záujmová činnosť.

§ 57

Integračné centrum

V integračnom centre sa fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením

a) poskytuje

1. sociálne poradenstvo,

2. sociálna rehabilitácia,

b) utvárajú podmienky na záujmovú činnosť.

§ 58

Jedáleň

(1) V jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c) dovŕšila dôchodkový vek.

(2) Jedáleň môže poskytovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. b) a c).

§ 59

Práčovňa

V práčovni sa utvárajú podmienky na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c) dovŕšila dôchodkový vek.

§ 60

Stredisko osobnej hygieny

V stredisku osobnej hygieny sa utvárajú podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb,

b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c) dovŕšila dôchodkový vek.

ÔSMA HLAVA

Spoločné ustanovenia pri poskytovaní sociálnych služieb

§ 61

(1) Ak je fyzická osoba v krízovej sociálnej situácií, ktorá vyžaduje krízovú intervenciu a okamžitú pomoc, poskytne sa jej sociálna služba podľa povahy nepriaznivej sociálnej situácie.

(2) Zariadenia možno účelne a vhodne zlučovať.

(3) Sociálna služba uvedená v § 25, 26, 28 a 33 môže mať aj nízkoprahový charakter. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa na účely tohto zákona považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná, uľahčuje jej kontakt so sociálnym prostredím a poskytuje sa v jej prirodzenom prostredí.

(4) Sociálnu službu v zariadení nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej zdravotný stav si vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.

(5) Ak má poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 34 až 36, 38 a 39 na to vytvorené podmienky, môže na prechodnú dobu poskytnúť, za účelom udržiavania sociálnych väzieb s rodinou, partnerom a širším spoločenským prostredím, ubytovanie pre člena rodiny, partnera alebo fyzickú osobu, ktorú si prijímateľ sociálnej služby sám určí. Podmienky poskytnutia ubytovania podľa prvej vety poskytovateľ sociálnej služby určí v prevádzkovom poriadku alebo v domácom poriadku.

(6) Poverený zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby má právo v zariadení vstúpiť do obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti aj bez súhlasu fyzickej osoby, ktorej sa v nej poskytuje ubytovanie, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia alebo majetku tejto fyzickej osoby, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia.

(7) Poskytovanie sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 40 s kapacitou nižšou ako 40 miest má prednosť pred poskytovaním sociálnej služby v zariadení s vyššou kapacitou.

(8) Ak má poskytovateľ sociálnej služby na to vytvorené podmienky, môže vykonávať za účelom zvýšenia kvality poskytovanej sociálnej služby muzikoterapiu, arteterapiu, hipoterapiu, canisterapiu, biblioterapiu, hydroterapiu, aromaterapiu a činnostnú terapiu.

T R E T I A Č A S Ť

Registrácia poskytovateľov sociálnych služieb

PRVÁ HLAVA

Podmienky zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb

§ 62

Poskytovateľ sociálnej služby uvedený v § 3 ods. 3 a 5 môže poskytovať sociálne služby len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej len „register“), ktorý vedie vyšší územný celok.

§ 63

(1) Fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná.

(2) Za bezúhonnú fyzickú osobu podľa odseku 1 sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.29) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Podmienku bezúhonnosti musí spĺňať aj zodpovedný zástupca poskytovateľa sociálnej služby a fyzická osoba, ktorá je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby.

(3) Ak žiadosť o zápis do registra podáva právnická osoba, musí byť fyzická osoba, ktorá je na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonná a odborne spôsobilá. Ak žiadosť o zápis do registra podáva fyzická osoba, musí byť fyzická osoba, ktorá je na základe rozhodnutia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonná a odborne spôsobilá. Fyzická osoba uvedená v prvej vete a druhej vete musí byť pri poskytovaní sociálnych služieb v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby; to neplatí, ak je táto fyzická osoba spoločník právnickej osoby alebo člen právnickej osoby.

(4) Odborná spôsobilosť podľa odseku 3 je splnenie stupňa vzdelania. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi podľa osobitného predpisu.30)

(5) Ak žiada o zápis do registra právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, musí podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba poverená vedením jej pobočky, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky.

29) Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

30) Zákon č. 245/21008 Z. z.

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(6) Ak žiada o zápis do registra osoba, ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu, podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom.

§ 64

Žiadosť o zápis do registra

(1) Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Ak takéto miesto nemožno určiť, alebo ak sa sociálna služba bude poskytovať v územnom obvode viacerých vyšších územných celkov, žiadosť o zápis do registra sa podáva vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode má sídlo právnická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, alebo v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra.

(2) Žiadosť o zápis do registra obsahuje

a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak o zápis žiada právnická osoba alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o zápis žiada fyzická osoba,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

1. fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby,

2. navrhovaného zodpovedného zástupcu uvedeného v § 63 ods. 3,

c) druh sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať a jej formu,

d) cieľovú skupinu fyzických osôb, ktorým sa má poskytovať sociálna služba,

e) miesto poskytovania sociálnej služby,

f) počet miest, ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení,

g) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby,

h) čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba má poskytovať na určitý čas.

(3) K žiadosti o zápis do registra sa prikladá

a) kópia dokladu preukazujúceho bezúhonnosť

1. fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra,

2. fyzickej osoby, ktorá na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe rozhodnutia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby,

b) kópia dokladu o odbornej spôsobilosti

1. fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, alebo

c) údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach a hygienických podmienkach zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby,

d) rozhodnutie alebo iný doklad o zápise do registra podľa osobitného predpisu31) alebo potvrdenie o pridelení identifikačného čísla organizácie vydané Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré preukazuje vznik právnickej osoby,

31) Napríklad zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby

e) štatút alebo iný doklad, ktorým sa preukazuje oprávnenie na právne úkony štatutárneho orgánu právnickej osoby,

f) kópia dokladu, ktorý preukazuje, že osoba nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom a na penále na sociálne poistenie, na príspevku na starobné dôchodkové sporenie a na poistnom a na penále na verejné zdravotné poistenie,

g) cenník sociálnej služby, spôsob platenia úhrady za sociálnu službu a podmienky platenia za sociálnu službu,

h) údaje o finančných podmienkach, ktoré obsahujú kalkuláciu skutočných nákladov na jednotku výkonu každého druhu sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať, kalkuláciu predpokladaných príjmov a výdavkov vrátane údajov o vlastných zdrojoch financovania sociálnej služby a predpokladané zdroje financovania sociálnej služby.

(4) Údaje o priestorových podmienkach na účely odseku 3 písm. c) sa preukazujú kópiou listu vlastníctva nie staršieho ako tri mesiace alebo kópiou nájomnej zmluvy32) alebo zmluvy o výpožičke33), ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých sa sociálna služba poskytuje. Nájomná zmluva alebo zmluva o výpožičke musí byť uzatvorená najmenej na čas poskytovania sociálnej služby alebo pri poskytovaní celoročnej pobytovej sociálnej služby najmenej na tri roky.

(5) Za údaje o personálnych podmienkach na účely odseku 3 písm. c) sa považuje zoznam, v ktorom je uvedené povolanie zamestnancov, ich kvalifikácia a počet.

(6) Údaje a doklady uvedené v odsekoch 2 a 3 sa predkladajú v štátnom jazyku.

(7) Ak vyšší územný celok zistí, že žiadosť o zápis do registra neobsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3, písomne vyzve žiadateľa o zápis do registra, aby doplnil údaje alebo priložil chýbajúce doklady a určí lehotu na odstránenie týchto nedostatkov; lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy.

Zápis do registra

§ 65

(1) Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká odo dňa zápisu do registra.

(2) O zápise do registra vyšší územný celok nevyhotovuje rozhodnutie a zápis do registra vykoná najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia všetkých dokladov uvedených v § 64 ods. 2 a 3.

(3) Vykonanie zápisu do registra spolu s výpisom z registra vyšší územný celok bezodkladne oznámi poskytovateľovi sociálnej služby doručením oznámenia do vlastných rúk.

(4) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť vyššiemu územnému celku všetky zmeny skutočností uvedených v § 63 a 64.

(5) Oprávnenie poskytovať sociálnu službu nemožno previesť na inú osobu a neprechádza na právneho nástupcu poskytovateľa sociálnej služby, ak je ním právnická osoba.

v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32) § 663 až 670 Občianskeho zákonníka.

33) § 659 až 662 Občianskeho zákonníka.

(6) Vyšší územný celok rozhodne o nezapísaní do registra, ak

a)v lehote určenej v písomnej výzve žiadateľ o zápis nedoplní žiadosť o zápis do registra alebo nepriloží chýbajúce doklady,

b)žiadosť o zápis do registra nepredložil štatutárny orgán právnickej osoby,

c)služba, ktorá sa má poskytovať, nie je sociálna služba podľa tohto zákona,

d)na poskytovanie sociálnej služby nie sú vytvorené priestorové podmienky, materiálne podmienky, finančné podmienky a hygienické podmienky,

e)nie sú splnené podmienky ustanovené podľa § 9 ods. 4 a 5.

§ 66

(1) Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:

a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo a právna forma právnickej osoby, ak je poskytovateľom sociálnej služby právnická osoba a meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, ak je poskytovateľom sociálnej služby fyzická osoba,

b) meno a priezvisko zodpovedného zástupcu fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu a ich trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,

c) adresa právnickej osoby uvedenej v § 3 ods. 5 písm. c) a adresa sídla jej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno, priezvisko a adresa pobytu vedúceho tejto organizačnej zložky,

d) druh sociálnej služby, ktorú poskytovateľ sociálnej služby poskytuje, cieľová skupina fyzických osôb, ktorým sa poskytuje sociálna služba, deň začatia a čas trvania poskytovania sociálnej služby, rozsah a miesto ich poskytovania,

e) dátum zápisu do registra,

f) dátum výmazu z registra.

(2) Register je verejný, každý má právo nazrieť do neho a požadovať z neho výpis.

§ 67

Poskytovateľ sociálnej služby, ktorému vyšší územný celok oznámil vykonanie zápisu do registra, môže začať poskytovať sociálnu službu, ak uzatvoril zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou; poistenie musí trvať po celý čas poskytovania sociálnej služby. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný do 15 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy zaslať úradne overenú kópiu vyššiemu územnému celku.

§ 68

Výmaz z registra a zánik oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby

(1) Vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ sociálnej služby

a) prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom na poskytovanie sociálnej služby,

b) bol zapísaný do registra na základe nepravdivých údajov alebo neúplných údajov,

c) neposkytoval sociálnu službu dlhšie ako 12 mesiacov,

d) požiada o výmaz z registra; táto žiadosť musí byť podaná najmenej 30 dní pred dňom skončenia poskytovania sociálnej služby.

(2) Vyšší územný celok vymaže z registra poskytovateľa sociálnej služby, ak

a) poskytovateľ sociálnej služby nezačal poskytovať sociálnu službu najneskôr do šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa zápisu do registra,

b) uplynie čas trvania poskytovania sociálnej služby,

c) fyzická osoba, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby, zomrela, alebo

d) právnická osoba, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby, zanikla.

(3) Oprávnenie na poskytovanie sociálnej služby poskytovateľovi sociálnej služby zaniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze z registra podľa odseku 1 alebo odo dňa výmazu z registra podľa odseku 2.

(4) Ak vyšší územný celok vykonal výmaz z registra podľa odseku 1 písm. b), osoba môže byť zapísaná do registra najskôr po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze.

§ 69

Ak poskytovateľ sociálnej služby neodstráni v určenej lehote nedostatky zistené vyšším územným celkom pri kontrole úrovne poskytovania sociálnych služieb podľa § 81 písm. r) a pri kontrole hospodárenia s finančným príspevkom pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančným príspevkom na prevádzku podľa § 81 písm. s), vyšší územný celok rozhodne o zákaze poskytovať sociálnu službu až do doby odstránenia zistených nedostatkov najdlhšie do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zákaze. Ak v tejto lehote poskytovateľ sociálnej služby neodstránil zistené nedostatky, vyšší územný celok rozhodne o výmaze poskytovateľa sociálnej služby z registra.

DRUHÁ HLAVA

§ 70

Sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti

(1) Za podmienok ustanovených týmto zákonom možno poskytovať sociálnu službu fyzickej osobe v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti24) aj po zániku dôvodov, pre ktoré bola prevzatá do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemôže byť prepustená zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že jej nemožno zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v jej prirodzenom rodinnom prostredí alebo poskytnúť sociálnu službu v zariadení podľa tohto zákona.

(2) Na poskytovanie sociálnej služby zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 platia § 62 až 69 rovnako.

(3) Ak je sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, nemôže byť priestor, v ktorom je sociálna služba poskytovaná, súčasťou priestoru, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť.

Š T V R T Á Č A S Ť

Financovanie sociálnych služieb, platba za poskytovanie sociálnych služieb a zmluva o poskytovaní sociálnej služby

PRVA HLAVA

Financovanie sociálnych služieb

§ 71

(1) Sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované

a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby,

b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,

c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,

d) z prostriedkov združenia obcí, združenia vyšších územných celkov a združenia osôb,

e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom,

f) z príjmu zo sociálneho podniku,34)

g) z iných zdrojov.

(2) Sociálne služby poskytované právnickou osobou zriadenou alebo založenou obcou alebo vyšším územným celkom môžu byť financované podľa odseku 1 písm. b) len so súhlasom obce alebo vyššieho územného celku, ktorý takúto právnickú osobu zriadil alebo založil.

(3) Sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované

a) z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a z finančného príspevku na prevádzku,

b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,

c) z vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnej služby,

d) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,35)

e) z výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú vykonáva neverejný poskytovateľ sociálnej služby podľa osobitných predpisov,36)

f) zo zisku zo sociálneho podniku,34)

g) z iných zdrojov.

34) § 50b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

35) § 628 Občianskeho zákonníka.

36) Napríklad § 23 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

(4) Úhrada zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti poskytovaných sestrou špecialistkou v ošetrovateľstve vo vnútornom lekárstve,37) sestrou špecialistkou v pediatrickom ošetrovateľstve37) alebo sestrou špecialistkou v komunitnom ošetrovateľstve37) v zariadení uvedenom v § 35, 36, 38 a 39 môže byť financovaná z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

(5) Finančné prostriedky darované poskytovateľovi sociálnej služby možno použiť len na účel určený darcom v písomnej darovacej zmluve.35) Ak účel nie je darcom v písomnej darovacej zmluve určený, prostriedky získané touto darovacou zmluvou sa použijú v súlade s predmetom činnosti definovaným v zriaďovacej listine alebo zakladacej listine poskytovateľa sociálnej služby alebo v súlade so zámermi poskytovanej sociálnej služby.

(6) Ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby v inej obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, obec alebo vyšší územný celok uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby, znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.

(7) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný na základe písomnej žiadosti obce alebo vyššieho územného celku preukázať účelnosť využitia finančných prostriedkov poskytnutých podľa odseku 6.

Úhrada za sociálnu službu

§ 72

(1) Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Verejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.

(3) Neverejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.

(4) Určovanie sumy úhrady najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

(5) Ekonomicky oprávnené náklady podľa odsekov 2 a 3 sú náklady na činnosti uvedené v § 16 až 18, ktorými sú

a) mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania vo výške, ktorá zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu,38)

37) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.

38) Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

b) poistné na sociálne poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

c) cestovné náhrady okrem cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách,

d) energie, voda a komunikácie,

e) materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov,

f) dopravné,

g) rutinná údržba a štandardná údržba okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov,

h) nájomné za prenájom okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu,

i) služby,

j) bežné transfery, z toho len na vreckové, 20) odstupné, odchodné, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,39)

k) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.40)

(6) Do ekonomicky oprávnených nákladov sa nezapočítavajú náklady uvedené v odseku 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

(7) Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za

a) pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy,

b) tlmočnícku službu,

c) krízovú pomoc poskytovanú prostredníctvom telekomunikačných technológií,

d) vykonávanie

1. sociálneho poradenstva,

2. pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

3. sociálnej rehabilitácie,

4. pracovnej terapie.

(8) Prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a v § 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem a majetok na účely určenia úhrady za sociálnu službu je príjem a majetok podľa osobitného predpisu.11)

(9) Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorá nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a poskytuje sa jej sociálna služba podľa § 35.

(10) Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti okrem úhrady za ubytovanie, ak voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak.

(11) Na účely určenia sumy úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou sa postupuje podľa osobitného predpisu.20)

39) Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

40) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

§ 73

(1) Po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu a pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,3 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(2) Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(3) Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 50 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(4) Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení s poskytovaním stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(5) Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,3 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nevzťahujú na fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek, nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a poskytuje sa jej sociálna služba podľa § 35.

(7) Ak sa príjem prijímateľa sociálnej služby posudzuje spoločne s príjmami fyzických osôb, ktorých príjmy sa s ním spoločne posudzujú, po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať suma uvedená v odsekoch 2 až 5 a fyzickým osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom prijímateľa sociálnej služby, musí zostať mesačne z ich príjmu najmenej 1,3 násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.42)

(8) Ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba; odseky 1 až 5 sa nepoužijú. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

(9) Ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť na rodičov alebo deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby; rodičom alebo deťom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,3 násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.42) Rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

41) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

42) Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(10) Ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 9, obec alebo vyšší územný celok rozhodne o povinnosti rodičov alebo detí platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť.

(11) Ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 9 medzi neverejným poskytovateľom sociálnej služby a rodičmi alebo deťmi, rozhodne o povinnosti týchto fyzických osôb platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti.

(12) Ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve.

(13) Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o zabezpečenie poskytovania ktorej neverejného poskytovateľa sociálnej služby obec alebo vyšší územný celok nepožiadali.

(14) Na účely zisťovania príjmu podľa tohto zákona u fyzických osôb uvedených v § 3 ods. 2 sa za fyzické osoby, ktoré sa s týmito osobami spoločne posudzujú, považujú osoby podľa osobitného predpisu.42)

(15) Ak u osôb uvedených v § 3 ods. 2 nemožno zo závažných dôvodov zistiť ich príjem, za ich príjem sa považuje suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom.41)

(16) Na poskytované sociálne služby v zariadení podľa § 25 až 29, 32, 56 a 57 sa odseky 2 až 5 nepoužijú.

DRUHÁ HLAVA

§ 74

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby

(1) Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.13) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.

(2) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorou je

a) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

b) zariadenie dočasnej starostlivosti o dieťa,

c) sociálna služba v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek ,

d) opatrovateľská služba,

e) sprievodcovská služba a predčitateľská služba,

f) požičiavanie pomôcok,

g) monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

h) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

(3) Ak má fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby uvedenej v odseku 2, je povinná podať písomnú žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého si vybrala. Žiadosť podľa prvej vety obsahuje

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum narodenia a adresu jej pobytu,

b) druh sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať fyzickej osobe uvedenej v písmene a),

c) formu sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať v zariadení,

d) potvrdenie o príjme za predchádzajúci kalendárny rok,

e) doklady o majetkových pomeroch,

f) deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby, a ak sa má poskytovať odľahčovacia služba, obdobie trvania tejto služby,

g) iné doklady, ktoré sú podkladom na uzatvorenie zmluvy.

(4) Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku 2 písm. b), e) až h) neobsahuje údaje uvedené v odseku 3 písm. d) a e).

(5) K žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku 2 písm. c) a d) fyzická osoba priloží aj právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu okrem fyzickej osoby uvedenej v § 35 ods. 1 písm. b).

(6) Poskytovateľ sociálnej služby nesmie podmieniť uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby peňažným plnením alebo nepeňažným plnením.

(7) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje

a) označenie zmluvných strán,

b) druh poskytovanej sociálnej služby,

c) vecný rozsah sociálnej služby a formu poskytovania sociálnej služby,

d) deň začatia poskytovania sociálnej služby,

e) čas poskytovania sociálnej služby,

f) miesto poskytovania sociálnej služby,

g) sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia,

h) podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu,

i) dôvody odstúpenia od zmluvy,

j) sumu nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 12.

(8) Suma úhrady za sociálnu službu podľa odseku 7 písm. g) musí obsahovať sumu úhrady za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti.

(9) V zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti podľa druhu sociálnej služby.

(10) Ak poskytovateľ sociálnej služby, ktorého požiadala obec alebo vyšší územný celok o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, predloží návrh zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorý je v súlade s týmto zákonom a fyzická osoba odmietne uzatvoriť túto zmluvu, povinnosť obce a vyššieho územného celku podľa § 8 ods. 3 a 4 sa považuje za splnenú.

(11) Ak sa zmenia skutočnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, možno tieto skutočnosti zmeniť dodatkom k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ak si to účastníci v tejto zmluve dohodli.

(12) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73, poskytovateľ sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby sú povinní uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

(13) Prijímateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu; výpovedná lehota nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(14) Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak

a) prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady,

b) prijímateľ sociálnej služby neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku 12,

c) prevádzka zariadenia je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej služby tak, že zotrvanie na zmluve o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa sociálnej služby znamenalo zrejmú nevýhodu,

d) obec alebo vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.

(15) Pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa odseku 14 je poskytovateľ sociálnej služby povinný doručiť prijímateľovi sociálnej služby písomnú výpoveď s uvedením dôvodu výpovede.

(16) Ak poskytovateľ sociálnej služby vypovedá zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 14 písm. a), b) a d) a ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby, sú obec a vyšší územný celok v rámci svojej pôsobnosti povinné v spolupráci s poskytovateľom sociálnej služby zabezpečiť fyzickej osobe nevyhnutné podmienky na zabezpečenie základných životných potrieb, ak si ich nevie zabezpečiť sama.

(17) Ak poskytovateľ sociálnej služby jednostranne vypovedá zmluvu podľa odseku 14 písm. d), a ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby, výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný vopred písomne oznámiť prijímateľovi sociálnej služby začiatok plynutia výpovednej lehoty.

(18) Ak poskytovateľ sociálnej služby vypovedá zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 14 písm. c) a ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby, je poskytovateľ povinný zabezpečiť prijímateľovi sociálnej služby poskytovanie sociálnej služby rovnakého druhu za porovnateľných podmienok u iného poskytovateľa sociálnej služby. Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby nemôže zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby, zabezpečí poskytovanie tejto sociálnej služby obec alebo vyšší územný celok v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby prestane spĺňať podmienky na poskytovanie sociálnej

služby, alebo ak vyšší územný celok rozhodne o zákaze poskytovať sociálnu službu, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný vypovedať zmluvu.

(19) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný vopred písomne oznámiť obci alebo vyššiemu územnému celku podľa ich pôsobnosti zmenu poskytovania sociálnej služby alebo skončenie poskytovania sociálnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 14 písm. c) a priložiť zoznam prijímateľov sociálnej služby, a to najneskôr tri mesiace pred predpokladaným dňom zmeny poskytovania sociálnej služby alebo skončenia poskytovania sociálnej služby. Túto povinnosť má neverejný poskytovateľ sociálnej služby aj voči prijímateľovi sociálnej služby, ak sa vopred písomne nedohodli o poskytovaní sociálnej služby na určitý čas.

(20) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby skončí poskytovanie sociálnej služby bez právneho nástupníctva na základe rozhodnutia vyššieho územného celku o výmaze neverejného poskytovateľa sociálnej služby z registra alebo vyšší územný celok vymaže neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 68 ods. 2 písm. c) a d) pred uplynutím času trvania poskytovania sociálnej služby dohodnutého v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom zabezpečí poskytovanie tejto sociálnej služby.

TRETIA HLAVA

Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme

§ 75

(1) Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje

a) sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadení, ktorým je

1. nocľaháreň,

2. nízkoprahové denné centrum,

b) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

c) sociálnu službu v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,

d) sociálnu službu v zariadení, ktorým je

1. zariadenie pre seniorov,

2. zariadenie opatrovateľskej služby,

3. denný stacionár,

e) opatrovateľskú službu,

f) prepravnú službu.

(2) Obec je povinná poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri poskytovaní sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje

a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je

1. zariadenie pre seniorov,

2. zariadenie opatrovateľskej služby,

3. denné centrum,

b) opatrovateľskú službu.

(3) Vyšší územný celok je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje

a) sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadení, ktorým je

1. útulok,

2. domov na pol ceste,

3.zariadenie núdzového bývania,

b) sociálnu službu v zariadení dočasnej starostlivosti o dieťa,

c) sociálnu službu v zariadení, ktorým je

1. zariadenie podporovaného bývania,

2. rehabilitačné stredisko,

3. domov sociálnych služieb,

4. špecializované zariadenie,

d) tlmočnícku službu,

e) sociálnu službu v integračnom centre.

(4) Vyšší územný celok je povinný poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri poskytovaní sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je

a)zariadenie podporovaného bývania,

b)rehabilitačné stredisko,

c)domov sociálnych služieb,

d)špecializované zariadenie.

(5) Vyšší územný celok je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje

a) špecializované sociálne poradenstvo ako samostatnú odbornú činnosť,

b) sociálnu rehabilitáciu ako samostatnú odbornú činnosť.

(6) Obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až 5 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41, alebo doručil zoznam osôb, ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol.

(7) Obec alebo vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu, ktorou je

a) podporná sociálna služba v zariadení, ktorým je

1. denné centrum,

2. jedáleň,

3. práčovňa,

4. stredisko osobnej hygieny,

b) sprostredkovanie tlmočníckej služby,

c) sprostredkovanie osobnej asistencie,

d) sprievodcovskú a predčitateľskú službu,

e) požičiavanie pomôcok,

f) monitorovanie a signalizáciu potreby pomoci,

g) krízovú pomoc poskytovanú prostredníctvom telekomunikačných technológií,

h) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností,

i) základné sociálne poradenstvo ako samostatnú odbornú činnosť,

j) terénna sociálna služba prostredníctvom terénnych programov.

(8) Obec môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú v odsekoch 3 až 5, ak tieto finančné príspevky neposkytuje vyšší územný celok.

(9) Vyšší územný celok môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec.

(10) Sociálna služba, ktorá sa poskytuje podľa tohto zákona sa považuje za sociálnu službu poskytovanú vo verejnom záujme.

(11) Za verejný záujem sa považuje najmä

a) poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby prijímateľovi sociálnej služby, ktorý je na sociálnu službu odkázaný, alebo poskytovanie sociálnej služby, ktorá v príslušnej obci alebo príslušnom vyššom územnom celku chýba alebo je nedostatková a

b) poskytovanie sociálnej služby je v súlade s komunitným plánom obce alebo koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku.

(12) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odsekov 8 a 9.

(13) Za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odsekov 1 až 9 sa považuje obec alebo vyšší územný celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu.

(14) Finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy,13) najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

§ 76

Finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby

Finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa poskytuje najmenej vo výške podľa prílohy č. 5 podľa počtu prijímateľov sociálnej služby a stupňa ich odkázanosti.

§ 77

Finančný príspevok na prevádzku

(1) Výška finančného príspevku na prevádzku sa určí na príslušný rozpočtový rok vo výške rozdielu medzi štandardnými výdavkami, štandardnými príjmami a finančnými príspevkami pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v závislosti od stupňa ich odkázanosti, a to podľa druhu sociálnej služby, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet hodín tlmočenia, počet hodín sociálneho poradenstva, počet hodín sprievodcovskej a predčitateľskej služby alebo na inú jednotku výkonu.

(2) Obec a vyšší územný celok určí štandardné výdavky a štandardné príjmy na príslušný rozpočtový rok na základe údajov o priemerných skutočných bežných výdavkoch a priemerných skutočných príjmoch z platenia úhrad za sociálne služby poskytované v jeho pôsobnosti za predchádzajúci rozpočtový rok.

(3) Za skutočné bežné výdavky podľa odseku 2 sa považujú rozpočtované bežné výdavky a za skutočné príjmy podľa odseku 2 sa považujú skutočne dosiahnuté príjmy.

(4) Skutočné bežné výdavky a skutočné príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu obec a vyšší územný celok zisťuje v členení podľa jednotlivých druhov poskytovaných sociálnych služieb, a ak ide o sociálne služby poskytované v zariadení, aj podľa toho, či ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby, týždennej pobytovej sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby a v členení podľa kapacity zariadení (ďalej len „porovnateľný druh sociálnej služby“).

(5) Z každého porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorý vykazuje skutočné bežné výdavky a skutočné príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu sa vypočítajú priemerné skutočné bežné výdavky a priemerné skutočné príjmy zo zaplatenej úhrady na prijímateľa sociálnej služby na rozpočtový rok.

(6) Za príslušné obdobie na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa považuje čas trvania poskytovania sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby; za toto obdobie sa považuje príslušný rozpočtový rok. Ak je čas trvania poskytovania sociálnej služby kratší ako rozpočtový rok, určí sa výška finančného príspevku na prevádzku pomerne.

(7) Ak predpokladané príjmy zo zaplatenej úhrady alebo skutočné príjmy zo zaplatenej úhrady na príslušné obdobie za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby sú vyššie ako štandardné príjmy na príslušné obdobie, výška finančného príspevku na prevádzku určeného podľa odseku 1 sa zníži o rozdiel medzi skutočnými príjmami zo zaplatenej úhrady na príslušné obdobie a štandardnými príjmami na príslušné obdobie.

(8) Ak predpokladané príjmy zo zaplatenej úhrady alebo skutočné príjmy zo zaplatenej úhrady na príslušné obdobie za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby sú nižšie ako štandardné príjmy na príslušné obdobie, výška finančného príspevku na prevádzku určeného podľa odseku 1 sa zvýši o rozdiel medzi štandardnými príjmami na príslušné obdobie a skutočnými príjmami zo zaplatenej úhrady na príslušné obdobie.

(9) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, pri ktorej nemožno určiť výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa porovnateľného druhu sociálnej služby, výška tohto finančného príspevku sa určí na príslušný rozpočtový rok vo výške rozdielu medzi predpokladanými bežnými výdavkami, predpokladanými príjmami zo zaplatenej úhrady za sociálnu službu a predpokladanou výškou finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v závislosti od stupňa jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v prepočte podľa druhu sociálnej služby na počet prijímateľov sociálnej služby, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet hodín tlmočenia, počet hodín sociálneho poradenstva, počet hodín sprievodcovskej a predčitateľskej služby alebo na inú jednotku výkonu; odseky 6 a 7 platia rovnako.

§ 78

(1) Ak sa neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na príslušný rozpočtový rok, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis.43)

(2) Ak sa začne poskytovať neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v priebehu rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky poskytuje preddavkovo, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nárok na tieto finančné príspevky vznikol a najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol nárok na tieto finančné príspevky.

(3) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby skončí poskytovanie sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančné príspevky na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby ku dňu skončenia poskytovania sociálnej služby.

43) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 34/2002 Z. z.

Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

P I A T A Č A S Ť

Pôsobnosť ministerstva a územnej samosprávy pri poskytovaní sociálnych služieb

§ 79

Pôsobnosť ministerstva

(1) Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb

a) vypracúva a zverejňuje národné priority rozvoja sociálnych služieb,

b) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri poskytovaní sociálnych služieb,

c) určuje obsah a rozsah odbornej prípravy pre vybrané pracovné činností a na účely ďalšieho vzdelávania,

d) vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb,

e) hodnotí podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby,

f) kontroluje vzdelávacie programy, na ktoré bola udelená akreditácia,

g) prejednáva priestupky a ukladá pokuty za iné správne delikty,

h) je správnym orgánom v konaniach o

1. udelení alebo neudelení akreditácie na vzdelávacie programy v oblasti sociálnych služieb (ďalej len „akreditácia vzdelávacieho programu“), o zmene akreditácie vzdelávacieho programu, o predĺžení platnosti akreditácie vzdelávacieho programu a o odňatí akreditácie vzdelávacieho programu,

2. udelení alebo neudelení akreditácie na odbornú činnosť, o zmene akreditácie na odbornú činnosť, o predĺžení platnosti akreditácie na odbornú činnosť a o odňatí akreditácie na odbornú činnosť,

i) vedie register poskytovateľov sociálnej služby a poskytovateľov sociálnej služby, ktorí boli vymazaní z registra (ďalej len „centrálny register“),

j) vedie zoznam osôb, ktorým bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu, ktorým bola akreditácia vzdelávacieho programu odňatá a ktorým akreditácia vzdelávacieho programu zanikla,

k) vedie zoznam osôb, ktorým bola udelená akreditácia na odbornú činnosť, ktorým bola akreditácia na odbornú činnosť odňatá a ktorým akreditácia na odbornú činnosť zanikla,

l) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

(2) Ministerstvo na svojej internetovej stránke zverejňuje centrálny register, zoznam podľa odseku 1 písm. j) a zoznam podľa odseku 1 písm. k).

(3) Centrálny register obsahuje

a) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby,

b) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby,

c) meno a priezvisko štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby alebo meno a priezvisko zodpovedného zástupcu poskytovateľa sociálnej služby,

d) dátum zápisu do registra,

e) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, ktorá ako poskytovateľ sociálnej služby bola vymazaná z registra a dátum výmazu z registra,

f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá ako poskytovateľ sociálnej služby bola vymazaná z registra a dátum výmazu z registra,

g) druh sociálnej služby, ktorú poskytovateľ sociálnej služby poskytuje, rozsah poskytovanej sociálnej služby a jej formu,

h) cieľovú skupinu fyzických osôb, ktorým je poskytovaná sociálna služba určená,

i) dosiahnutú úroveň kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. C, ak boli podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby hodnotené.

(4) Zoznam podľa odseku 1 písm. j) obsahuje

a) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu, ktorej bola akreditácia vzdelávacieho programu odňatá a ktorej akreditácia vzdelávacieho programu zanikla,

b) meno a priezvisko fyzickej osoby a miesto výkonu činnosti, na ktorú jej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu, meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej bola akreditácia vzdelávacieho programu odňatá a ktorej akreditácia vzdelávacieho programu zanikla,

c) názov, druh, formu a obsah vzdelávacieho programu, na ktorý bola akreditácia vzdelávacieho programu udelená,

d) dátum udelenia akreditácie vzdelávacieho programu a dátum odňatia alebo zániku akreditácie vzdelávacieho programu.

(5) Zoznam podľa odseku 1 písm. k) obsahuje

a) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorej bola udelená akreditácia na odbornú činnosť, ktorej bola akreditácia na odbornú činnosť odňatá a ktorej akreditácia na odbornú činnosť zanikla,

b) meno a priezvisko fyzickej osoby a miesto výkonu činnosti, na ktorú jej bola udelená akreditácia na odbornú činnosť, meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej bola akreditácia na odbornú činnosť odňatá a ktorej akreditácia na odbornú činnosť zanikla,

c) meno a priezvisko fyzickej osoby zodpovednej za vykonávanie odbornej činnosti,

d) druh odbornej činnosti, na ktorú bola akreditácia na odbornú činnosť udelená,

e) cieľovú skupinu fyzických osôb, ktorým je odborná činnosť určená,

f) dátum udelenia akreditácie na odbornú činnosť a dátum odňatia alebo zániku akreditácie na odbornú činnosť.

§ 80

Pôsobnosť obce

Obec

a) schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,

b) utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,

c) je správnym orgánom v konaniach o

1. odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári, o odkázanosti na opatrovateľskú službu a odkázanosti na prepravnú službu,

2. zániku odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode,

3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode po zmene stupňa odkázanosti,

4. povinnosti rodičov alebo detí platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 10 a 11,

d) vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu podľa § 51,

e) poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie

1. sociálnej služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v nocľahárni, v nízkoprahovom dennom centre,

2. sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári,

3. opatrovateľskej služby,

4. prepravnej služby,

5. odľahčovacej služby,

6. základného sociálneho poradenstva,

f) môže poskytovať alebo zabezpečovať poskytovanie aj iných druhov sociálnej služby podľa § 12,

g) uzatvára zmluvu

1.o poskytovaní sociálnej služby,

2.o poskytovaní finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

3.o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 6 s inou obcou, alebo s iným poskytovateľom sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok,

4. o zabezpečení poskytovania sociálnej služby s budúcim poskytovateľom sociálnej služby podľa § 8 ods. 9,

h) zriaďuje, zakladá a kontroluje nocľaháreň, nízkoprahové denné centrum, nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby a denný stacionár,

i) môže zriaďovať, zakladať a kontrolovať aj iné zariadenia podľa tohto zákona,

j) hradí inej obci alebo inému vyššiemu územnému celku ekonomicky oprávnené náklady podľa § 71 ods. 6,

k) poskytuje podľa § 75 ods.1 a 2 finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

l) môže poskytovať podľa § 75 ods. 7 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

m) môže poskytovať podľa § 75 ods. 8 finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

n) kontroluje hospodárenie s finančným príspevkom pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a s finančným príspevkom na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,

o) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene o) a kontroluje ich plnenie,

p) kontroluje účelnosť využitia finančných prostriedkov poskytnutých podľa § 71 ods. 6,

q) vedie evidenciu

1. posudkov o odkázanosti na sociálnu službu podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

2. rozhodnutí podľa písmena c),

3. prijímateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,

r) vyhľadáva fyzické osoby, ktorým treba poskytnúť sociálnu službu,

s) poskytuje štatistické údaje z oblasti poskytovania sociálnych služieb štátnym orgánom sociálnych služieb na účely spracovania štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov,44)

44) Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

t) uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu.

§ 81

Pôsobnosť vyššieho územného celku

Vyšší územný celok

a) schvaľuje koncepciu sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,

b) je správnym orgánom v konaniach o

1. odkázanosti na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení,

2. zániku odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode,

3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode po zmene stupňa odkázanosti,

4. povinnosti rodičov alebo detí platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 10 a 11,

5. nezapísaní do registra,

6. zákaze poskytovať sociálnu službu,

7. výmaze poskytovateľa sociálnej služby z registra,

c) vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu podľa § 51,

d) zabezpečuje poskytovanie

1. sociálnej služby v útulku, v domove na pol ceste, v zariadení núdzového bývania, v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v integračnom centre,

2. tlmočníckej služby,

e) poskytuje základné sociálne poradenstvo,

f) zabezpečuje poskytovanie sociálneho poradenstva,

g) môže zabezpečiť poskytovanie aj iných druhov sociálnej služby podľa § 12,

h) uzatvára zmluvu

1. o poskytovaní finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

2. o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 6 s iným vyšším územným celkom, s obcou alebo s iným poskytovateľom sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok,

3. o zabezpečení poskytovania sociálnej služby s budúcim poskytovateľom sociálnej služby podľa § 8 ods. 9

i) zriaďuje, zakladá a kontroluje útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a integračné centrum,

j) môže zriaďovať, zakladať a kontrolovať aj iné zariadenia podľa tohto zákona,

k) je povinný uhradiť ekonomicky oprávnené náklady podľa § 71 ods. 6,

l) poskytuje podľa § 75 ods. 3 až 5 finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

m) môže poskytovať podľa § 75 ods. 7 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

n) môže poskytovať podľa § 75 ods. 9 finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,

o) vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zápisu do registra,

p) vedie register poskytovateľov sociálnych služieb a vykonáva zmeny v registri poskytovateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,

q) predkladá štvrťročne aktualizovaný register poskytovateľov sociálnych služieb ministerstvu,

r) kontroluje úroveň poskytovania sociálnej služby,

s) kontroluje hospodárenie s finančným príspevkom pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančným príspevkom na prevádzku,

t) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene r) a s) a kontroluje ich plnenie,

u) kontroluje účelnosť využitia finančných prostriedkov poskytnutých podľa § 71 ods. 6,

v) vedie evidenciu

1. vyhotovených posudkov o odkázanosti na sociálnu službu podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,

2. rozhodnutí podľa písmena b),

3. prijímateľov sociálnej služby vo svojom územnom obvode,

w) poskytuje štatistické údaje z oblasti poskytovania sociálnych služieb štátnym orgánom na účely spracovania štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov,44)

x) uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu.

Š I E S T A Č A S Ť

Komunitný rozvoj a komunitný plán v oblasti poskytovania sociálnych služieb

§ 82

Komunitný rozvoj, komunitná práca a komunitná rehabilitácia

(1) Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona, na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu za účelom predchádzania vzniku alebo predcházania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov.

(2) Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb.

(3) Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činnosti subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Za účelom vykonávania komunitnej rehabilitácie sa môžu zriaďovať komunitné centrá.

§ 83

Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb

(1) Komunitný plán sociálnych služieb a koncepciu rozvoja sociálnych služieb vypracúva obec a vyšší územný celok v spolupráci

a) s inými poskytovateľmi sociálnych služieb v ich územnom obvode,

b) s prijímateľmi sociálnych služieb v ich územnom obvode.

(2) Obec vypracúva a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode, určuje potreby rozvoja sociálnych služieb a určuje personálne podmienky, finančné podmienky, prevádzkové podmienky a organizačné podmienky na ich zabezpečenie.

(3) Vyšší územný celok vypracúva a schvaľuje koncepciu rozvoja sociálnych služieb na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov sociálnych služieb obcí vo svojom územnom obvode.

(4) Obec a vyšší územný celok sú povinné predložiť návrh komunitného plánu sociálnych služieb a návrh koncepcie rozvoja sociálnych služieb na verejnú diskusiu.

(5) Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb obsahuje najmä

a)analýzu stavu poskytovaných sociálnych služieb v územnom obvode obce alebo vyššieho územného celku vrátane vyhodnotenia materiálno-technického vybavenia sociálnych služieb a vzdelanostnej štruktúry zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby,

b) analýzu požiadaviek prijímateľov sociálnej služby a ďalších obyvateľov v územnom obvode obce alebo vyššieho územného celku na rozvoj sociálnych služieb podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb a cieľových skupín,

c) analýzu sociologických údajov a demografických údajov v územnom obvode obce alebo vyššieho územného celku,

d) určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb v územnom obvode obce alebo vyššieho územného celku,

e) časový plán realizácie komunitného plánu sociálnych služieb alebo koncepcie rozvoja sociálnych služieb vrátane určenia personálnych podmienok, finančných podmienok, prevádzkových podmienok a organizačných podmienok na ich realizáciu,

f) spôsob vyhodnocovania plnenia komunitného plánu sociálnych služieb alebo koncepcie rozvoja sociálnych služieb.

(6) Obec a vyšší územný celok zverejňuje komunitný plán sociálnych služieb a koncepciu rozvoja sociálnych služieb vhodným a v mieste obvyklým spôsobom.

S I E D M A Č A S Ť

Kvalifikačné predpoklady a ďalšie vzdelávanie

§ 84

(1) Plnenie kvalifikačných predpokladov potrebných na vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnych služieb sa posudzuje podľa osobitných predpisov,45) ak tento zákon neustanovuje inak.

45) Napríklad § 2 a 3 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 131/2005 Z. z.

(2) Činnosti v oblasti sociálnych služieb podľa tohto zákona vykonáva fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a odborne spôsobilá na výkon týchto činností.

(3) Na účely posudzovania bezúhonnosti na výkon pracovných činností v oblasti sociálnych služieb platí § 63 ods. 2 rovnako.

(4) Základné sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov vykonáva fyzická osoba, ktorá má

a) vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu23) v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, andragogiku, sociálnu a humanitárnu prácu, sociálno-právnu činnosť a charitatívno-misijnú činnosť,

b) vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, psychológiu akreditovanom podľa osobitného predpisu46) alebo uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,

c) akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písmenách a) a b) v rozsahu najmenej 150 hodín a prax pri výkone povolania v oblasti sociálnej práce v trvaní najmenej troch rokov, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré nie je uvedené v písmene b).

(5) Špecializované sociálne poradenstvo vykonáva fyzická osoba, ktorá má trojročnú prax s cieľovou skupinou a má

a) vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu akreditovanom podľa osobitného predpisu,46) alebo

b) vysokoškolské vzdelanie získané v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe akreditovanom podľa osobitného predpisu,46) zameranom na činnosť, ktorá sa poskytuje v rámci špecializovaného sociálneho poradenstva.

(6) Špecializované sociálne poradenstvo pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva aj fyzická osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného zamerania, ak má byť súčasťou špecializovaného sociálneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostredníctvom činností, na vykonávanie ktorých sa nevyžaduje vzdelanie podľa odseku 5, a ak táto fyzická osoba má jednoročnú prax zodpovedajúcu obsahu činnosti v rámci poskytovaného špecializovaného sociálneho poradenstva.

(7) Sociálny pracovník je fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

(8) Supervíziu vykonáva fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b) a absolvovala odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce.

46) Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(9) Opatrovateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) má úplne stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti akreditovanom podľa osobitného predpisu,25) alebo

b) absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.

(10) Tlmočnícku službu podľa tohto zákona vykonáva

a)tlmočník posunkovej reči,

b)artikulačný tlmočník, ktorý využívaním svojich špecifických schopností, zručností a skúseností umožňuje za upravených podmienok jednosmernú komunikáciu alebo obojsmernú komunikáciu pre sluchovo postihnutú fyzickú osobu, ktorá nepočuje hovorenú reč a má záujem o túto formu tlmočenia,

c)tlmočník pre hluchoslepé osoby, ktorý využívaním svojich špecifických schopností, zručností a skúseností umožňuje komunikáciu s fyzickou osobou, ktorá má kombinované postihnutie zraku a sluchu.

(11) Tlmočník uvedený v odseku 10 preukazuje absolvovanie tlmočníckeho minima certifikátom vydaným subjektom, ktorý má oprávnenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vzdelávanie tlmočníkov posunkovej reči, artikulačných tlmočníkov alebo tlmočníkov pre hluchoslepé osoby.47)

(12) Tlmočník uvedený v odseku 10 sa zúčastňuje ďalšieho vzdelávania najmenej raz za dva roky.

(13) Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností podľa tohto zákona vykonáva len fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia, právo alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania alebo má uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

(14) Vychovávateľ a ďalší pedagogický zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.30)

(15) Činnosť pracovnej terapie môže podľa tohto zákona vykonávať fyzická osoba, ktorá získala stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore v závislosti od vykonávanej činnosti najmä v odbore záhradníctvo, aranžérstvo, drevovýroba, hrnčiarstvo, maliarstvo, košikárstvo a fotografia, a ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín.

(16) Sociálny pracovník alebo fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín, je na účely tohto zákona inštruktor sociálnej rehabilitácie.

(17) Koordináciu výkonu poskytovania sociálnej rehabilitačnej činnosti podľa tohto zákona vykonáva sociálny pracovník alebo fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b) a c).

47) Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(18) Lekársku posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 vykonáva

a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo,48)

b) lekár zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo

c) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo49) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria,50) ktorý má odbornú prax najmenej desať rokov a je zaradený do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo.51)

(19) Zdravotnícky zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.24)

(20) Ďalšie vzdelávanie na účely tohto zákona je prehlbovanie kvalifikácie odborných zamestnancov. Cieľom ďalšieho vzdelávania je priebežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnych služieb.

(21) Ďalšie vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti v oblasti sociálnych služieb sa môže realizovať ako

a)špecializačné vzdelávanie zabezpečované strednými školami alebo vysokými školami nadväzujúce na získanú kvalifikáciu,

b)účasť na akreditovaných kurzoch,

c)účasť na školiacich akciách v sociálnej oblasti,

d)účasť na sociálno-psychologických výcvikoch, alebo

e)pravidelná lektorská činnosť a publikačná činnosť.

(22) Pri uznávaní odbornej kvalifikácie alebo inej spôsobilosti štátnych príslušníkov štátov Európskeho hospodárskeho priestoru sa postupuje podľa osobitného právneho predpisu.52)

Ô S M A Č A S Ť

Akreditácie

§ 85

Akreditácia vzdelávacích programov

Vzdelávací program v oblasti sociálnych služieb zameraný na vykonávanie vybraných pracovných činností a na ďalšie vzdelávanie sa vykonáva, ak na tento vzdelávací program bola udelená akreditácia.

48) Príloha č.1 časť A písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

49) Príloha č.1 časť A písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z.

50 ) Príloha č.1 časť A písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z.

51) Príloha č.1 časť A písm. e) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z.

52) Zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

§ 86

Písomná žiadosť o udelenie akreditácie vzdelávacieho programu sa podáva ministerstvu a obsahuje

a) meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu právnickej osoby, ak o udelenie tejto akreditácie žiada právnická osoba alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, ak o udelenie tejto akreditácie žiada fyzická osoba,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt zodpovedného zástupcu právnickej osoby, ktorá je štatutárny orgán,

c) prehľad o doterajšej činnosti žiadateľa,

d) kópiu dokladu o tom, že právnická osoba má v predmete svojej činnosti vykonávanie vzdelávania,

e) názov, druh, formu a obsah vzdelávacieho programu, ktorý žiadateľ bude uskutočňovať,

f) doklady o materiálnom zabezpečení, technickom zabezpečení a personálnom zabezpečení vzdelávacieho programu,

g) kópiu listu vlastníctva alebo kópiu nájomnej zmluvy32) alebo zmluvy o výpožičke,33) ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých bude vzdelávací program realizovaný,

h) predpokladaný rozpočet vzdelávacieho programu a spôsob jeho financovania,

i) zoznam fyzických osôb, ktoré sa budú podieľať na vzdelávaní a kópie dokladov o ich odbornej spôsobilosti alebo kópiu osvedčenia o uznaní odbornej kvalifikácie.

§ 87

(1) Rozhodnutie o udelení akreditácie vzdelávacieho programu obsahuje

a) meno alebo názov, sídlo a právnu formu právnickej osoby alebo meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby,

b) názov, druh, formu a obsah vzdelávacieho programu, ktorý sa má uskutočňovať,

c) čas platnosti akreditácie.

(2) Osoba, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu, vedie evidenciu vydaných osvedčení o absolvovaní vzdelávacieho programu.

Akreditácia na odbornú činnosť

§ 88

(1) Špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálna rehabilitácia ako samostatná odborná činnosť sa vykonáva na základe akreditácie na odbornú činnosť.

(2) Písomná žiadosť o udelenie akreditácie na odbornú činnosť obsahuje

a) meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu právnickej osoby, ak o udelenie tejto akreditácie žiada právnická osoba alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt fyzickej osoby, ak o udelenie tejto akreditácie žiada fyzická osoba,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt zodpovedného zástupcu fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán,

c) prehľad o doterajšej činnosti žiadateľa,

d) druh odbornej činnosti, ktorú žiadateľ bude vykonávať,

e) kópiu dokladu o tom, že právnická osoba má v predmete svojej činnosti vykonávanie určenej odbornej činnosti,

f) projekt na vykonávanie odbornej činnosti, ktorý obsahuje metódy, techniky a postupy, ktorými bude odborná činnosť vykonávaná,

g) kópiu dokladu o bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť,

h) kópiu dokladu o bezúhonnosti štatutárneho zástupcu právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť,

i) kópie dokladov o bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti fyzickej osoby zodpovednej za vykonávanie odbornej činnosti a kópiu dokladov o jej pracovnom pomere s právnickou osobou, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť,

j) kópiu dokladov o bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré právnická osoba zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo fyzických osôb v inom zmluvnom vzťahu, ktoré budú odbornú činnosť priamo vykonávať,

k) doklady o materiálnom zabezpečení, technickom zabezpečení a personálnom zabezpečení vykonávania odbornej činnosti,

l) kópiu listu vlastníctva alebo kópiu nájomnej zmluvy32) alebo zmluvy o výpožičke,33) ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých bude odborná činnosť vykonávaná.

(3) Na bezúhonnosť fyzickej osoby podľa odseku 2 písm. g) až j) platí § 63 ods. 2 rovnako.

(4) Na odbornú spôsobilosť podľa odseku 2 písm. g), i) a j) platí § 84 ods. 5, 6, 16 a 17 rovnako, v závislosti od druhu odbornej činnosti a preukázania znalosti tohto zákona, všeobecne záväzných predpisov a odborných vedomostí súvisiacich s vykonávanou odbornou činnosťou.

§ 89

(1) Rozhodnutie o udelení akreditácie na odbornú činnosť obsahuje

a) meno alebo názov, sídlo a právnu formu právnickej osoby alebo meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby,

b) druh odbornej činnosti, ktorá má byť vykonávaná,

c) cieľovú skupinu, pre ktorú bude odborná činnosť vykonávaná,

d) miesto vykonávania odbornej činnosti,

e) zodpovednú osobu za vykonávanie odbornej činnosti,

f) čas platnosti akreditácie na odbornú činnosť.

(2) Kópiu rozhodnutia o udelení akreditácie na odbornú činnosť, zmene akreditácie na odbornú činnosť, predĺžení akreditácie na odbornú činnosť a o odňatí akreditácie na odbornú činnosť a oznámenie o zániku akreditácie na odbornú činnosť ministerstvo doručí vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode je miesto výkonu odbornej činnosti, o ktorej sa rozhodovalo.

§ 90

(1) O udelení, o neudelení, o zmene, o predĺžení a o odňatí akreditácie vzdelávacieho programu a akreditácie na odbornú činnosť rozhoduje ministerstvo po predchádzajúcom vyjadrení komisie zriadenej podľa osobitného predpisu.20)

(2) Akreditácia vzdelávacieho programu a akreditácia na odbornú činnosť sa udeľuje najviac na päť rokov. Platnosť akreditácie vzdelávacieho programu a akreditácie na odbornú činnosť možno predĺžiť o dva roky na žiadosť osoby, ktorej bola akreditácia udelená, ak žiadosť bola podaná najneskôr 90 dní pred skončením platnosti tejto akreditácie.

(3) Osoba, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu, je povinná oznámiť ministerstvu do ôsmich dní skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu názvu vzdelávacieho programu, druhu vzdelávacieho programu, formy vzdelávacieho programu a obsahu vzdelávacieho programu, skončenie vzdelávacieho programu a skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu ďalších údajov uvedených v rozhodnutí o udelení akreditácie vzdelávacieho programu.

(4) Osoba, ktorej bola udelená akreditácia na odbornú činnosť, je povinná oznámiť ministerstvu do ôsmich dní skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu rozsahu odbornej činnosti, zmenu miesta vykonávania odbornej činnosti, zmenu fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za jej vykonávanie, skončenie vykonávania odbornej činností a skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu ďalších údajov uvedených v rozhodnutí o udelení akreditácie na odbornú činnosť.

(5) O zmene akreditácie vzdelávacieho programu alebo akreditácie na odbornú činnosť sa rozhodne, ak sú na to dôvody uvedené v odsekoch 3 a 4.

(6) Akreditácia vzdelávacieho programu alebo akreditácia na odbornú činnosť sa odníme, ak

a) sa vzdelávací program neuskutočňuje na základe akreditácie vzdelávacieho programu v rámci jedného kalendárneho roka alebo, ak sa nevykonáva odborná činnosť na základe akreditácie na odbornú činnosť počas jedného kalendárneho roka,

b) sa vzdelávací program neuskutočňuje alebo sa nevykonáva odborná činnosť v súlade s akreditáciou vzdelávacieho programu alebo s akreditáciou na odbornú činnosť,

c) osoba, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu alebo akreditácia na odbornú činnosť, nesplnila povinnosti podľa odsekov 3 a 4.

(7) Akreditácia vzdelávacieho programu a akreditácia na odbornú činnosť zaniká

a) dňom skončenia platnosti akreditácie vzdelávacieho programu alebo akreditácie na odbornú činnosť,

b) dňom doručenia písomnej žiadosti osoby, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu alebo akreditácia na odbornú činnosť o zrušenie akreditácie vzdelávacieho programu alebo akreditácie na odbornú činnosť,

c) smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu alebo akreditácia na odbornú činnosť, alebo zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená akreditácia vzdelávacieho programu alebo akreditácia na odbornú činnosť,

d) dňom oznámenia ministerstva o zrušení akreditácie vzdelávacieho programu alebo akreditácie na odbornú činnosť.

D E V I A T A Č A S Ť

Konanie vo veciach sociálnych služieb

§ 91

Konanie vo veciach sociálnych služieb

(1) Na poskytovanie sociálnych služieb na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi, prepravnej služby, sprievodcovskej a predčitateľskej služby, tlmočníckej služby, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, požičiavanie pomôcok, sociálnej služby s použitím telekomunikačných technológii, pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, sociálnej služby v dennom centre, v reintegračnom centre, v jedálni, v práčovni a v stredisku osobnej hygieny sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

(2) Miestna príslušnosť obce a vyššieho územného celku pri povinnosti uhradiť ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním sociálnej služby, znížené o sumu úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby podľa § 71 ods. 6 sa spravuje podľa miesta trvalého pobytu prijímateľa sociálnej služby.

(3) Na konanie vo veciach akreditácie vzdelávacích programov a akreditácie na odbornú činnosť sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 60 a § 62 až 68.

(4) Na konanie vo veciach o uložení pokuty podľa § 99 a 103 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

§ 92

(1) Konanie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári a konanie o odkázanosti na opatrovateľskú službu sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo na základe písomnej žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu15) o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu.

(2) Žiadosť o posúdenie odkázanosti na opatrovateľskú službu, na prepravnú službu, na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári sa podáva obci.

(3) Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení sa podáva vyššiemu územnému celku.

(4) Miestna príslušnosť obce a vyššieho územného celku podľa odsekov 2 a 3 sa spravuje podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje.

(5) Ak fyzická osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sama podať žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu alebo udeliť písomný súhlas na poskytnutie sociálnej služby na účely odľahčovacej služby, môže v jej mene a s jej súhlasom a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať žiadosť alebo udeliť súhlas aj iná fyzická osoba.

(6) Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum jej narodenia, adresu pobytu, rodinný stav, štátne občianstvo, druh sociálnej služby, na ktorú má byť fyzická osoba posúdená, a ak ide o sociálne služby v zariadení aj formu poskytovaných sociálnych služieb v zariadení a potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu.

(7) Sociálnu službu uvedenú v § 39 až 41, ktorá sa poskytuje bezodkladne podľa § 8 ods. 6, možno poskytovať aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.

(8) Posudok o odkázanosti na sociálnu službu je podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Pri rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu môže obec alebo vyšší územný celok použiť ako podklad na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu komplexný posudok vydaný príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,11) ak je jeho obsahom aj posúdenie stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby alebo posudok o odkázanosti na sociálnu službu vydaný inou obcou alebo iným vyšším územným celkom.

(9) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zákaze poskytovateľa sociálnej služby poskytovať sociálnu službu, nemá odkladný účinok.

(10) Exekúcii nepodliehajú

a) finančné prostriedky zaplatené prijímateľom sociálnej služby ako úhrada za sociálnu službu,

b) finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby poskytovaný podľa § 76,

c) finančný príspevok na prevádzku poskytovaný podľa § 77,

d) hnuteľné veci, ktoré užíva prijímateľ sociálnej služby v zariadení ako nevyhnutné vybavenie obytnej miestnosti, a to posteľ, stôl, stolička, kreslo, vykurovacie teleso, periny, posteľná bielizeň, rádioprijímač, televízor a pomôcky, ktoré potrebuje prijímateľ sociálnej služby vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav alebo vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie.

§ 93

(1) Prijímateľ sociálnej služby je povinný písomne oznámiť obci alebo vyššiemu územnému celku do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie odkázanosti na sociálnu službu a poskytovateľovi sociálnej služby zmeny v príjmových pomeroch a majetkových pomeroch rozhodujúcich na určenie sumy úhrady za sociálnu službu.

(2) Prijímateľ sociálnej služby je povinný na výzvu obce alebo vyššieho územného celku, osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na trvanie odkázanosti na sociálnu službu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak obec alebo vyšší územný celok neurčili

dlhšiu lehotu. Ak fyzická osoba nevyhovie výzve v určenej lehote, rozhodne sa o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu, ak bola vo výzve na tento následok upozornená.

(3) Fyzická osoba, ktorá žiada o poskytovanie sociálnej služby, alebo prijímateľ sociálnej služby sú povinní na výzvu obce alebo vyššieho územného celku zúčastniť sa posúdenia zdravotného stavu a opätovného posúdenia zdravotného stavu v termíne určenom lekárom podľa tohto zákona. Ak sa fyzické osoby uvedené v prvej vete tohto posúdenia nezúčastnia, konanie o odkázanosti na sociálnu službu sa zastaví, alebo sa rozhodne o zániku odkázanosti na sociálnu službu.

(4) Prijímateľ sociálnej služby je povinný poskytovateľovi sociálnej služby oznámiť výšku svojich príjmov a čestným vyhlásením preukázať výšku úspor a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny vo výške príjmu, úspor a zmeny v hodnote majetku, ktoré sú rozhodujúce na určenie sumy úhrady za sociálnu službu. Ak fyzická osoba nesplní povinnosť podľa prvej vety, poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný pri určení sumy úhrady za sociálnu službu postupovať podľa § 73 ods. 1 až 5.

D E S I A TA Č A S Ť

§ 94

Spracúvanie osobných údajov

(1) Obec, vyšší územný celok, poskytovateľ sociálnej služby a ministerstvo spracúva podľa tohto zákona a osobitného predpisu53) osobné údaje zhromaždené na účely sociálnych služieb vrátane osobných údajov poskytnutých z cudziny v rozsahu potrebnom na poskytovanie sociálnej služby, na zápis do registra alebo na udelenie akreditácie.

(2) Na spracúvanie údajov podľa odseku 1 vrátane osobitných kategórií osobných údajov53) na účely sociálnych služieb podľa tohto zákona sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby.

(3) Osobné údaje, ktoré spracúva poskytovateľ sociálnej služby, obec, vyšší územný celok a ministerstvo, sa na základe písomnej žiadosti poskytujú a sprístupňujú bez súhlasu dotknutej osoby úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh.

(4) Osobné údaje, ktoré spracúva poskytovateľ sociálnej služby, obec, vyšší územný celok a ministerstvo sú

a) meno a priezvisko,

b) adresa pobytu,

c) dátum narodenia,

d) rodinný stav,

e) štátne občianstvo,

f) údaje týkajúce sa zdravia,

g) údaje o príjme,

h) údaje o majetku.

53) Zákon č. 428/2002 Z. z . o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

(5) O prijímateľovi sociálnej služby a o fyzickej osobe, o ktorej právach a povinnostiach sa koná podľa tohto zákona sa spracúvajú osobné údaje podľa odseku 4 písm. a) až h).

(6) O fyzickej osobe, ktorej príjem sa podľa osobitného zákona spoločne posudzuje s príjmom fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhoduje podľa tohto zákona alebo ktorá je prijímateľom sociálnej služby sa spracúvajú osobné údaje podľa odseku 4 písm. a) až d), g) a h).

(7) O fyzickej osobe, ktorá vykonáva osobnú asistenciu prostredníctvom agentúry osobnej asistencie alebo o fyzickej osobe, ktorá vykonáva tlmočnícku službu prostredníctvom agentúry tlmočníckej služby, o žiadateľovi o zápis do registra a o žiadateľovi o udelenie akreditácie vzdelávacieho programu a akreditácie na odbornú činnosť sa spracúvajú osobné údaje podľa odseku 4 písm. a) až c) a e).

§ 95

Evidencia prijímateľov sociálnej služby

(1) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný viesť evidenciu prijímateľov sociálnej služby (ďalej len „evidencia“). Obsahom evidencie sú údaje podľa § 94 ods. 4 v rozsahu nevyhnutnom na poskytovanie sociálnej služby.

(2) Súčasťou evidencie pri poskytovaní sociálneho poradenstva ako samostatnej odbornej činnosti je aj počet konzultácií, celkový počet hodín konzultácií, charakteristika problému a spôsob riešenia nepriaznivej sociálnej situácie.

(3) Súčasťou evidencie pri poskytovaní opatrovateľskej služby je aj počet hodín opatrovateľskej služby a úhrada za jednu hodinu opatrovateľskej služby.

(4) Súčasťou evidencie pri poskytovaní prepravnej služby je aj počet najazdených kilometrov počas poskytovania prepravnej služby, priemerná spotreba pohonných hmôt na kilometer, priemerná cena pohonných hmôt a úhrada za jeden kilometer.

(5) Súčasťou evidencie pri poskytovaní tlmočníckej služby je aj výkon tlmočníckej služby v hodinách a predmet tlmočenia.

(6) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný mesačne predkladať evidenciu prijímateľov sociálnej služby podľa odseku 1 obci alebo vyššiemu územnému celku, v ktorom má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt.

§ 96

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby pri zverejňovaní informácií

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný zverejňovať informácie podľa osobitného predpisu54) a zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu.53)

54) Zákon č. 211/2000 Z. z . o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácii) v znení neskorších predpisov.

§ 97

Súčinnosť a spolupráca vo veciach sociálnych služieb

(1) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány verejnej moci sú povinné poskytovať súčinnosť obci, vyššiemu územnému celku, poskytovateľom sociálnej služby a ministerstvu a bezplatne im podávať oznámenia a informácie vo veci sociálnych služieb vrátane oznamovania osobných údajov uvedených v § 94 ods. 4. Rovnakú povinnosť majú aj obce, vyššie územné celky a poskytovatelia sociálnej služby navzájom, a to v rozsahu v akom poskytujú sociálne služby podľa tohto zákona.

(2) Obce, vyššie územné celky, poskytovatelia sociálnej služby pri poskytovaní sociálnych služieb spolupracujú s občianskymi združeniami, cirkvami, náboženskými spoločnosťami a ďalšími osobami.

J E D E N Á S T A Č A S Ť

Dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb a kontrolná činnosť vo veciach sociálnych služieb

PRVÁ HLAVA

Dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb

§ 98

(1) Ministerstvo dohliada na dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov pri

a) poskytovaní sociálnej služby a spôsobe jej vykonávania najmä z hľadiska dodržiavania základných ľudských práv a slobôd,

b) uzatváraní zmlúv o poskytovaní sociálnej služby,

c) dodržiavaní záväzkov zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby,

d) vykonávaní odborných činností, na ktoré bola udelená akreditácia.

(2) Ministerstvo vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb prostredníctvom poverených štátnych zamestnancov. Ministerstvo si môže prizvať na výkon dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb odborníka. Odborník podľa prvej vety je fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie získané v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe akreditovanom podľa osobitného predpisu,46) zameranom na oblasti, v ktorých sa bude vykonávať dohľad podľa odseku 1 a má trojročnú prax v tejto oblasti.

(3) Pri výkone dohľadu podľa odseku 1 sa poverený štátny zamestnanec a prizvaný odborník podľa odseku 2 preukazuje poverením ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v ktorom je uvedený účel dohľadu.

(4) Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb môže ministerstvo zriaďovať a zrušovať detašované pracoviská mimo svojho sídla a určovať územný obvod ich pôsobnosti.

(5) Ministerstvo pri výkone dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb v zariadeniach, ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22, spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva a s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.55)

(6) Ministerstvo pri výkone dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb podľa odseku 1 postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.56)

§ 99

(1) Ak ministerstvo zistí, že poskytovateľ sociálnej služby, u ktorého sa vykonal dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb nesplnil opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, ministerstvo mu môže uložiť pokutu od 170 eur do 670 eur.

(2) Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo nesplnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, najneskôr do troch rokov odo dňa, v ktorom malo byť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov splnené.

(3) V rozhodnutí o pokute ministerstvo určí lehotu na odstránenie zistených nedostatkov. Ak v tejto lehote poskytovateľ sociálnej služby, u ktorého sa vykonal dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb neodstráni zistené nedostatky, ministerstvo uloží pokutu opakovane.

(4) Pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 a 3 sa prihliada najmä na závažnosť porušenia tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na rozsah jeho následkov, na opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností a na mieru zavinenia.

(5) Ministerstvo môže uložiť poriadkovú pokutu do 300 eur, ak osoba, u ktorej sa má vykonať dohľad nad sociálnymi službami neumožní výkon tohto dohľadu alebo osoba, u ktorej sa vykonáva dohľad nad sociálnymi službami marí výkon tohto dohľadu.

(6) Výnosy pokút uložených pri výkone dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

55) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

56) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

DRUHÁ HLAVA

Kontrolná činnosť vo veciach sociálnych služieb

§ 100

(1) Poverený zamestnanec obce a poverený zamestnanec vyššieho územného celku kontroluje úroveň poskytovania sociálnej služby a hospodárenie poskytovateľa sociálnej služby s finančnými prostriedkami získanými zo zdrojov financovania podľa § 75.

(2) Pri vykonávaní kontroly podľa odseku 1 sa postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti56) a podľa osobitných predpisov.57)

D V A N Á S T A Č A S Ť

Správne delikty a priestupky

§ 101

Správne delikty

Ministerstvo uloží poskytovateľovi sociálnej služby, ktorým je právnická osoba, pokutu, ak

a)si neplní povinnosť podľa § 8 ods. 10,

b)pri poskytovaní sociálnej služby nedodržiava povinnosti podľa § 9 ods. 1, 3 až 5 a § 10,

c)nevykonáva, nezabezpečuje a neutvára podmienky na vykonávanie odborných činností, obslužných činnosti a ďalších činností v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorú poskytuje,

d)pri určovaní úhrady za sociálnu službu nepostupuje podľa § 72 a § 73 ods. 1 až 8,

e)pri uzatváraní a vypovedaní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nepostupuje podľa § 74 ods. 1, 2, 6 až 8, 14 až 19.

§ 102

(1) Ak ministerstvo zistí, že poskytovateľ sociálnej služby sa dopustil správneho deliktu, uloží poskytovateľovi sociálnej služby pokutu od 200 eur do 2 000 eur.

(2) Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo, že sa poskytovateľ sociálnej služby dopustil správneho deliktu, najneskôr do troch rokov odo dňa, v ktorom sa poskytovateľ sociálnej služby dopustil správneho deliktu.

(3) Pri určení výšky pokuty podľa odseku 1 sa prihliada najmä na závažnosť správneho deliktu, na rozsah jeho následkov, alebo na dopustenie sa viacerých správnych deliktov a na mieru zavinenia.

(4) Výnosy pokút uložených za správne delikty sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

57) Zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 103

Priestupky

(1) Poskytovateľ sociálnej služby sa dopustí priestupku, ak

a)si neplní povinnosť podľa § 8 ods. 10,

b)pri poskytovaní sociálnej služby nedodržiava povinnosti podľa § 9 ods. 1, 3 až 5 a § 10,

d)pri určovaní úhrady za sociálnu službu nepostupuje podľa § 72 a § 73 ods. 1 až 8,

e)pri uzatváraní a vypovedaní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nepostupuje podľa § 74 ods. 1, 2, 6 až 8, 14 až 19.

(2) Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

T R I N Á S T A Č A S Ť

Hodnotenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby

§ 104

(1) Podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby sa hodnotia podľa prílohy č. 2. Pri hodnotení podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby sa použije hodnotiaca škála podľa prílohy č. 2 písm. B. Dosiahnuté body podľa prílohy č. 2 písm. A časti I až III sa sčítavajú. Úroveň kvality podmienok poskytovanej sociálnej služby sa určí podľa prílohy č. 2 písm. C, na základe celkového počtu bodov.

(2) Podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A časti II sa nehodnotia, ak poskytovateľom sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá nemá zamestnancov. Pri tomto vyhodnotení podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby sa z bodového hodnotenia podľa prílohy č. 2 písm. C odpočíta 16 bodov z jednotlivých úrovní kvality.

(3) Ak poskytovateľ sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A časti I dosiahne menej ako 20 bodov, na výsledky hodnotenia podľa prílohy č. 2 písm. A časti II a III sa neprihliada a poskytovateľ sociálnej služby nespĺňa podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby.

(4) Ministerstvo hodnotí podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby prostredníctvom poverených štátnych zamestnancov.

(5) Ministerstvo si môže prizvať k hodnoteniu podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby odborníka. Odborník podľa prvej vety je fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie získané v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe akreditovanom podľa osobitného predpisu,46) zameranom na oblasti, v ktorých sa budú hodnotiť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby a má trojročnú prax v tejto oblasti.

Š T R N Á S T A Č A S Ť

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 105

(1) Poverený zamestnanec obce, poverený zamestnanec vyššieho územného celku a poverený zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby je oprávnený navštíviť fyzickú osobu, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, alebo prijímateľa sociálnej služby v byte s ich súhlasom.

(2) Zamestnanci ministerstva, zamestnanci obce, zamestnanci vyššieho územného celku a zamestnanci poskytovateľa sociálnej služby sú povinní pri poskytovaní sociálnych služieb zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Informácie poskytujú len, ak by ich zamlčaním bol priamo ohrozený život alebo zdravie prijímateľa sociálnej služby, alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov.58) Inak môžu poskytnúť tieto informácie iným subjektom len zo súhlasom prijímateľa sociálnej služby.

(3) Zovšeobecnené informácie a súhrnné údaje, ktoré ministerstvo, obec a vyšší územný celok získavajú v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb a v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom sa môžu bez uvedenia konkrétnych osobných údajov využívať na vedecké činnosti, publikačné činnosti, pedagogické činnosti zamestnancov ministerstva, obcí a vyšších územných celkov alebo na analytickú a koncepčnú činnosť ministerstva, obcí a vyšších územných celkov.

P A T N Á S T A Č A S Ť

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 106

(1) Žiadosť o poskytovanie sociálnej služby, o ktorej sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2008, sa považuje za žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Žiadosť o poskytovanie sociálnej služby podľa prvej vety, ktorá bola podaná zariadeniu sociálnych služieb s právnou subjektivitou alebo orgánu, ktorý nie je obcou alebo vyšším územným celkom príslušným na rozhodovanie o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinné toto zariadenie alebo tento orgán bezodkladne postúpiť spolu so súvisiacou spisovou dokumentáciou obci alebo vyššiemu územnému celku, ktoré sú príslušné na rozhodovanie o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(2) Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje opatrovateľská služba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na opatrovateľskú službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2010.

58) Napríklad § 129 a 130 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

(3) Opatrovateľská služba poskytovaná podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, sa považuje za poskytovanie pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(4) Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje prepravná služba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(5) Fyzická osoba, ktorej sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby alebo fyzická osoba, ktorej sa na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie do 31. decembra 2010.

(6) Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri 2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(7) Sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru 2008 sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.

(8) Obec a vyšší územný celok sú povinné najneskôr do 30. septembra 2010 začať z vlastného podnetu konanie vo veci odkázanosti fyzických osôb uvedených v odseku 5 podľa zákona účinného od 1. januára 2009 a vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu najneskôr do 30. novembra 2010.

(9) Organizovanie spoločného stravovania podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 nie je sociálnou službou podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(10) Starostlivosť poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považuje za sociálne služby v zariadeniach podľa zákona účinného od 1. januára 2009, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11) Domov dôchodcov a domov – penzión pre dôchodcov zriadené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považujú za zariadenie pre seniorov podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(12) Zariadenie chráneného bývania zriadené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považuje za zariadenie podporovaného bývania podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(13) Domov pre osamelých rodičov zriadený podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považuje za zariadenie núdzového bývania podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(14) Stanica opatrovateľskej služby zriadená podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považuje za zariadenie dočasnej starostlivosti o deti podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(15) Klub dôchodcov zriadený podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považuje za denné centrum podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(16) Jedáleň pre dôchodcov zriadená podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považuje za jedáleň podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(17) Finančný príspevok na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu a sociálne poradenstvo poskytovaný subjektu, ktorý poskytuje sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo alebo vykonáva sociálnu prevenciu podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa poskytuje po 31. decembri 2008 podľa doterajších predpisov do 31.decembra 2009. To platí aj vtedy, ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu službu a ktorému bol poskytnutý finančný príspevok podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(18) Obec a vyšší územný celok sú povinné poskytovať a financovať sociálnu službu, ktorú poskytovali podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 aj po 31. decembri 2008, a to aj keď nie sú povinné túto sociálnu službu poskytovať podľa zákona účinného od 1. januára 2009, a poskytujú ju podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Zoznam fyzických osôb, ktorým sa poskytuje sociálna služba podľa prvej vety, obec a vyšší územný celok sú povinné na účely odseku 8 zaslať obci alebo vyššiemu územnému celku, ktoré sú príslušné na rozhodovanie o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(19) Pôsobnosť obce, vyššieho územného celku alebo zariadenia sociálnych služieb zriadeného ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 zostáva zachovaná až do 31. decembra 2010.

(20) Rozhodnutia o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 strácajú platnosť 31.decembra 2010.

(21) Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky uzatvorená do 31. decembra 2008 zostáva v platnosti aj po 31. decembri 2008

(22) V konaní vo veci pokút súvisiacich s výkonom štátneho dozoru nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd fyzických osôb, ktoré bolo začaté podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 a nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2008, sa postupuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2008.

(23) Konanie o žiadosti o overenie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré nebolo skončené vydaním osvedčenia do 31. decembra 2008, sa po tomto dni zastaví.

§ 107

(1) Povinnosť dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1 je poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, 29, 32 a v § 35 až 39, ktorý poskytoval sociálnu službu podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, povinný splniť do 31. decembra 2010.

(2) Všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu19) je poskytovateľ sociálnej služby povinný splniť podľa § 9 ods. 4 zákona účinného od 1. januára 2009 najneskôr do 31. decembra 2013.

(3) Ak ide o poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá sa poskytuje ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, povinnosť obce a vyššieho územného celku ustanovená v § 71 ods. 6 sa neuplatňuje.

§ 108

(1) Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré poskytovali sociálne služby k 31. decembru 2008 na základe registrácie na poskytovanie sociálnych služieb, sa považujú za neverejných poskytovateľov sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(2) Obec a zariadenie s právnou subjektivitou zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré poskytovali sociálne služby k 31. decembru 2008, sú povinné požiadať do 31. decembra 2009 o registráciu podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(3) Vyšší územný celok, ktorý neposkytoval sociálne služby k 31. decembru 2008 prostredníctvom právnickej osoby zriadenej alebo založenej na tento účel, je povinný na poskytovanie sociálnej služby zriadiť alebo založiť právnickú osobu najneskôr do 31. júna 2009.

(4) Povolenie na vykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva vydané podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 zaniká 31. decembra 2009.

(5) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2008 vykonávala sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo na základe povolenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 a bude poskytovať základné sociálne poradenstvo podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinná požiadať o zápis do registra do 31. júna 2009, ak nebola registrovaná podľa zákona účinného do 31. decembra 2008.

(6) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2008 vykonávala sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo na základe povolenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 a bude poskytovať špecializované sociálne poradenstvo podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinná požiadať o udelenie akreditácie na odbornú činnosť do 30. júna 2009 podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

§ 109

(1) Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2008 vykonával činnosti sociálneho pracovníka a spĺňal kvalifikačné predpoklady k 31. decembru 2008, spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie činností sociálneho pracovníka aj podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

(2) Fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovateľskú službu podľa zákona účinného od 1. januára 2009, je povinná splniť podmienku ustanovenú v § 84 ods. 9 do 31. decembra 2011.

(3) Tlmočník, ktorý k 31. decembru 2008 vykonáva tlmočenie, je povinný preukázať podmienky podľa § 84 ods. 10 a 11 najneskôr do 31. decembra 2010.

(4) Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2008 vykonáva pracovnú terapiu, je povinná splniť podmienku podľa § 84 ods. 15 do 31. decembra 2010.

(5) Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria s odbornou praxou najmenej desať rokov, ktorý vykonáva lekársku posudkovú činnosť na účely posúdenia odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, je povinný podľa zákona účinného od 1. januára 2009 splniť podmienku zaradenia do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo najneskôr do 31. decembra 2009.

§ 110

Ak sa v iných právnych predpisoch používa pojem „sociálna pomoc“, rozumejú sa tým aj sociálne služby podľa tohto zákona.

§ 111

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 507/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 724/2002 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 599/2003 Z. z., zákona č. 45/2004 Z. z., zákona č. 141/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 257/2005 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 471/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z. a zákona č. 674/2006 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona č. 132/1994 Z. z., zákona č. 200/1995 Z. z., zákona č. 216/1995 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 123/1996 Z. z., zákona č. 164/1996 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 289/1996 Z. z., zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z.,

zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z. zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č.284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č.533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z ,zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z. a zákona č. 112/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 2, písm. x) sa vypúšťajú slová „poskytovanie sociálnej služby, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva,23h)“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 23h sa vypúšťa.

3. V prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine 214 – Ostatné sa za živnosť poradové číslo 24 vkladajú živnosti poradové číslo 24a a 24b, ktoré znejú:

24a

Poskytovanie sociálnych služieb

výpis z registra

§ 65 ods. 3 zákona č. .../2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)

24b

Ďalšie vzdelávanie v oblasti sociálnych služieb

rozhodnutie o udelení akreditácie

§ 87 ods. 1 zákona č. .../2008 Z. z.

Čl. III

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009 okrem čl. I § 8 ods. 4 a 5 a § 79 ods. 1 písm. e), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2006-2010 a s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. Dôvodom vypracovania predkladanej právnej úpravy bola skutočnosť, že súčasná právna úprava zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov už dostatočným spôsobom nerieši a neupravuje poskytovanie a financovanie sociálnych služieb.

Súčasný právny systém nezabezpečuje každej fyzickej osobe prístup k sociálnej službe, ak je na ňu odkázaná, neposkytuje dostatočnú variabilitu sociálnych služieb, neupravuje sociálne služby nízkoprahového charakteru zamerané na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb a nevytvára vhodné podmienky pre zotrvanie klienta v prirodzenom (domácom) sociálnom prostredí.

Chýba právne zakotvenie koordinácie dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti a systém komunitného plánovania, nie sú ustanovené podmienky a kritéria kvality sociálnych služieb, jednotný systém vzdelávania zamestnancov sociálnych služieb a požiadaviek na kvalifikáciu odborných zamestnancov.

Cieľom pripravovanej novej právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Za nepriaznivú sociálnu situáciu sa považuje stav sociálnej núdze fyzickej osoby, rodiny a komunity, v ktorom sa táto osoba, rodina, komunita nachádza z dôvodu, že nemá zabezpečené základné životné potreby, pre svoje životné návyky, pre spôsob života, pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, pre dovŕšenie dôchodkového veku, pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi.

Nová právna úprava bude komplexne orientovaná na jednotlivca, rodinu a komunitu fyzických osôb, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácií alebo v krízovej sociálnej situácii, ktorých riešenie alebo riziko ich vzniku zakladá vhodnosť a účelnosť pomoci poskytnutím sociálnej služby.

Návrh zákona zaručuje právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby alebo zabezpečenie jej poskytnutia a právo výberu poskytovateľa, za splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a ďalšie práva pri poskytovaní sociálnych služieb, napr. právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá umožňuje realizovať základné ľudské práva a slobody, zachováva ľudskú dôstojnosť a zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a právo na zabezpečenie dostupnosti informácií o sociálnej službe. Taktiež sú upravené práva klienta v zariadení sociálnych služieb.

V návrhu zákona sa vytvárajú rovnaké podmienky pre poskytovateľov sociálnych služieb a to bez ohľadu na to, či sú to verejní alebo neverejní poskytovatelia sociálnych

služieb, nakoľko aj verejní poskytovatelia budú môcť poskytovať sociálne služby, len ak budú zapísaní do registra poskytovateľov sociálnych služieb. Vyššie územné celky podľa návrhu však môžu poskytovať sociálne služby len prostredníctvom právnických osôb na tento účel zriadených alebo založených. V návrhu sú podrobne upravené povinnosti poskytovateľa sociálnej služby. Ide napríklad o povinnosť poskytovateľa sociálnych služieb vypracovať a dodržiavať procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnej služby (tzv. štandardy kvality). Poskytovateľ je ďalej povinný napríklad vypracovať individuálny rozvojový plán klienta, dodržiavať maximálny počet klientov na jedného zamestnanca a za účelom zvýšenia profesionality práce vypracovať a uskutočňovať program supervízie.

Osobitne je upravená povinnosť zariadenia pri ochrane života a zdravia prijímateľa sociálnej služby, t.j. vymedzuje situácie a podmienky, pri ktorých je možné použiť prostriedky netelesného/telesného obmedzenia klienta, ako aj postup pri jeho použití.

Návrh zákona rozdeľuje sociálne služby do niekoľkých skupín, v závislosti od povahy nepriaznivej sociálnej situácie alebo od cieľovej skupiny, ktorej sú určené. Ide o sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, sociálne služby pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nepriaznivým zdravotným stavom alebo pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, sociálne služby s použitím telekomunikačných technológii a podporné služby.

Sociálne služby podľa tohto zákona sa poskytujú prostredníctvom odborných, obslužných a ďalších činností, ktoré je poskytovateľ povinný poskytnúť alebo zabezpečiť v prípade, že sú tieto činnosti taxatívne pri týchto službách vymedzené. Zároveň poskytovateľ môže vykonávať aj iné činnosti ako upravuje tento zákon, ktoré zvýšia kvalitu sociálnej služby. Všeobecne možno konštatovať, že sociálne služby sú službami verejného záujmu a sú poskytované bez dosiahnutia zisku, avšak návrh umožňuje aj poskytovanie sociálnych služieb v rámci živnosti alebo podnikania.

Odborné činnosti, ktorými sú sociálne poradenstvo a sociálna rehabilitácia je možné za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytovať aj samostatne.

Ustanovujú sa nové sociálne služby - odľahčovaciu službu, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, sprievodcovskú a predčitateľskú službu, tlmočnícku službu, požičiavanie pomôcok, monitorovanie a signalizáciu potreby pomoci, krízovú pomoc poskytovanú prostredníctvom telekomunikačných technológií. Taktiež je upravených niekoľko nových druhov zariadení ako napr. nocľaháreň, domov na pol ceste, nízkoprahové centrá, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, špecializované zariadenie a integračné centrum.

Na účely poskytovania sociálnej služby pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby návrh upravuje lekársku a sociálnu posudkovú činnosť, na základe ktorej sa určuje odkázanosť fyzickej osoby na túto sociálnu službu. Pri lekárskej posudkovej činnosti sa hodnotí a posudzuje zdravotný stav fyzickej osoby a následne určuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, na základe osobitného posudzovacieho systému, ktorý v šiestich stupňoch určuje rozsah odkázanosti v hodinách. Tento systém vychádza z kritérií uplatňovaných podľa Barthelovho indexu, resp. systému ADL (Activity Daily Living). V rámci sociálnej posudkovej činnosti sa na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu

službu posudzujú individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti.

Nová právna úprava rieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb priamo sestrami, t.j. zamestnancami týchto zariadení a zároveň sa upravuje poskytovanie sociálnej služby v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti.

V osobitnej časti zákona je upravené financovanie neverejných poskytovateľov, ktorými sú ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré boli zapísané do registra poskytovateľov sociálnych služieb za splnenia zákonom stanovených podmienok. Pri financovaní sú neverejní poskytovatelia rozlišovaní z toho hľadiska, či majú neziskový charakter alebo ide o podnikateľské subjekty. Pri vybraných druhoch sociálnych služieb sa ustanovuje povinnosť obce alebo vyššieho územného celku, v závislosti od ich pôsobnosti, poskytovať neverejnému poskytovateľovi vo vopred dohodnutom rozsahu finančné prostriedky vo forme finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku. Výška finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej osoby sa garantuje najmenej vo výške podľa stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnej služby a ich počtu. Obec alebo vyšší územný celok môže finančné príspevky poskytnúť aj na sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom, ktoré obec alebo vyšší územný celok nie je síce povinný poskytovať alebo zabezpečovať, ale rozhodol sa ich podporovať z dôvodu verejného záujmu.

Navrhovaná úprava vymedzuje pôsobnosť štátnych orgánov - Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ide najmä o určovanie národných priorít rozvoja sociálnych služieb, výkon dohľadu nad sociálnymi službami, hodnotenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby, vedenie centrálneho registra poskytovateľov sociálnych služieb, udeľovanie akreditácie vzdelávacích programov v oblasti sociálnych služieb a udeľovanie akreditácie na vykonávanie odborných činností) a ustanovuje delenú pôsobnosť obce a vyššieho územného celku pri poskytovaní sociálnych služieb.

Zavádza sa viacúrovňové komunitné plánovanie. Komunitný plán sociálnych služieb obce bude vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb s cieľom plánovať sociálne služby tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám fyzických osôb a vychádzali z analýzy skutkového stavu poskytovania sociálnych služieb. Koncepcia sociálnych služieb vyššieho územného celku bude vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov obcí v jeho územnom obvode.

Navrhuje sa ustanoviť výkon dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnych služieb, ktorý bude vykonávať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Okrem toho dohliada aj na vypracovanie a realizáciu koncepcií rozvoja sociálnych služieb vyšších územných celkov, kontroluje vzdelávacie programy akreditované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, rozhoduje o uložení pokuty. Tento ústredný orgán hodnotí aj kvalitu poskytovaných sociálnych služieb na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií, t.j. štandardov kvality, ktoré sú upravené v prílohe zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, vypracovanie tabuľky zhody a aproximačnej prílohy je bezpredmetné.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

Návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovanej úpravy je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6 Doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Predmetom zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

K § 2

Definuje sa sociálna služba ako odborná, obslužná a ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností zameraných na poskytnutie pomoci alebo zabezpečenie poskytnutia pomoci fyzickej osobe, rodine a komunite za účelom prevencie alebo zmiernenia nepriaznivej sociálnej situácie, zachovania obnovy alebo rozvoja schopnosti viesť samostatný život, za účelom podpory začlenenia do spoločnosti, zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, riešenia krízovej sociálnej situácie a prevencie sociálneho vylúčenia. Za nepriaznivú sociálnu situáciu sa považuje ohrozenie sociálnym vylúčením alebo obmedzenie schopností sa spoločensky začleniť a riešiť svoje problémy z dôvodu nezabezpečených nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb pre životné návyky, spôsob života, ťažké zdravotné postihnutie, nepriaznivý zdravotný stav alebo pre vyšší vek, výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo z dôvodu, že sa fyzická osoba stala obeťou obchodovania s ľuďmi.

Jedným zo základných cieľov sociálnych služieb je prevencia pred sociálnym vylúčením a aj keď nie je v návrhu samostatne upravená, je veľmi významnou súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej fyzickým osobám, rodinám alebo komunite.

Ustanovujú sa pojmy ako zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb a krízová sociálna situácia.

Na účel zabezpečenia odbornosti a kvality pri poskytovaní sociálnych služieb sa upravuje, že sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

K § 3

Ustanovuje sa okruh účastníkov právnych vzťahov. Upravuje sa, že prijímateľom sociálnej služby môže byť okrem občana Slovenskej republiky aj cudzinec alebo rodinný príslušník cudzinca v súlade s európskou legislatívou a za podmienok ustanovených týmto zákonom, ale aj napr. Slovák žijúci v zahraničí pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Poskytovateľom sociálnej služby je verejný poskytovateľ (obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším územným celkom) a neverejný poskytovateľ. Neverejným poskytovateľom sa rozumie ďalšia právnická alebo fyzická osoba zapísaná do registra. Napriek tomu, že vyšší územný celok sa nepovažuje za poskytovateľa sociálnej služby, vzhľadom na to, že je nevyhnutné, aby poskytoval v rámci sociálnych služieb základné sociálne poradenstvo, upravuje sa, že na tieto účely je aj vyšší územný celok poskytovateľom sociálnej služby. Neverejným poskytovateľom môže byť taktiež cudzinec alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky za podmienok ustanovených týmto

zákonom. Takouto úpravou sa vytvárajú podmienky pre realizáciu práva na voľný pohyb služieb v súlade s európskou legislatívou.

Keďže vyšší územný celok nie je priamym poskytovateľom sociálnej služby ( s výnimkou základného sociálneho poradenstva), ale len zabezpečuje sociálne služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú si za týmto účelom zriadi alebo založí, nie je možné ho zaradiť medzi poskytovateľov sociálnych služieb Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že vyšší územný celok už v súčasnosti zabezpečuje sociálne služby vo svojom regióne v prevažnej väčšine prostredníctvom svojich zariadení sociálnych služieb, ktoré majú právnu subjektivitu. Zároveň vyšší územný celok je aj podľa navrhovanej právnej úpravy orgánom, ktorý je kompetentný vykonávať zápis do registra a to tak pre verejných ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

K § 4

Ustanovuje sa partnerstvo na účely poskytovania sociálnej služby, ako zoskupenie osôb, ktorého cieľom je realizovať konkrétne projekty alebo programy na predchádzanie, zmiernenie alebo riešenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb a rodín a projekty a programy komunitnej práce. Partnerstvá môžu uzatvárať napr. obce, vyššie územné celky, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia komunity.

K § 5

Navrhovaná právna úprava v súlade s antidiskriminačným zákonom zavádza zásadu rovnakého zaobchádzania, čím sa práva ustanovené týmto zákonom zaručujú rovnako každému.

K § 6

Ustanovuje sa právo na výber sociálnej služby, jej formy a právo výberu poskytovateľa, ako aj iné práva fyzickej osoby pri poskytovaní sociálnej služby, medzi ktoré patrí poskytovanie sociálnej služby, ktorá zachováva jej ľudskú dôstojnosť, umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, aktivizuje ju a motivuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti, právo na zabezpečenie dostupnosti informácií o sociálnej službe v zrozumiteľnej forme. Samostatne sú upravené práva prijímateľa sociálnej služby v zariadení, medzi ktoré patrí právo na zabezpečenie kontaktu s prostredím mimo zariadenia, právo na súkromie a právo podieľať sa na určovaní životných podmienok pri poskytovaní celoročnej a týždennej pobytovej sociálnej službe. Osobitne sa tiež upravuje právo prijímateľa na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom, ktorá vznikla, pri poskytovaní sociálnej služby alebo v súvislosti s ňou.

K § 7 až 9

Ustanovujú sa povinnosti poskytovateľa sociálnej služby, medzi ktoré patrí povinnosť prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby, jeho aktivizácia a poskytovanie sociálnej služby na odbornej úrovni, čo znamená, že sociálne služby budú poskytovať odborní zamestnanci, ktorí poskytujú sociálne služby odbornými postupmi a metódami a spĺňajú pre výkon tohto povolania zákonom ustanovené kvalifikačné podmienky. Aktivizáciou prijímateľa sociálnej služby sa rozumie vykonávanie takých činností zo strany sociálneho pracovníka, resp. iných odborných zamestnancov sociálnych služieb, ktoré smerujú k prevencii sociálneho vylúčenia, k riešeniu nepriaznivej situácie klienta s prihliadnutím na jeho schopnosti,

individuálne potreby a ciele, k posilneniu jeho sebestačnosti a nezávislosti a k podpore jeho sociálneho začlenenia. U vybraných druhov sociálnych služieb je povinnosťou poskytovateľa sociálnej služby vypracovávať pre každého klienta individuálny rozvojový plán, obsahom ktorého sú aj jednotlivé kroky aktivizácie klienta.

Ďalšou povinnosťou poskytovateľa je utváranie podmienok na návrat prijímateľa sociálnej služby poskytovanej v zariadení do prirodzeného rodinného prostredia alebo komunitného prostredia s poskytovaním sociálnej služby terénnou, ambulantnou formou alebo týždennou pobytovou formou a to v spolupráci s rodinou, obcou a komunitou. Utváraním podmienok na návrat prijímateľa sa predovšetkým rozumie individuálna práca s klientom v rámci rozvojového plánu, rešpektujúc jeho potreby, schopnosti a túžby s cieľom umožniť mu žiť v prirodzenom prostredí, t.j. napr. opustiť celoročné pobytové zariadenie a bývať s rodinou a len navštevovať ambulantné zariadenie.

Explicitne sa upravuje prístup a právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby v súlade s Európskou sociálnou chartou formou ustanovenia povinnosti pre obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej týmto zákonom, poskytnúť sociálnu službu alebo ju zabezpečiť. V návrhu sú zadefinované podmienky, kedy obec alebo vyšší územný celok sociálnu službu zabezpečí a čo sa za zabezpečenie služby považuje, pričom je potrebné rozlišovať situáciu, keď obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na tento účel zriadil alebo založil a situáciou, keď zabezpečuje sociálnu službu u iného poskytovateľa.

V záujme vytvoriť podmienky, aby si obec alebo vyšší územný celok mohol splniť povinnosť zabezpečiť sociálnu službu aj u neverejného poskytovateľa, v návrhu sa upravuje aj povinnosť neverejného poskytovateľa poskytnúť sociálnu službu a to za predpokladu, že má voľné miesto a poskytuje taký druh sociálnej služby, na ktorú je fyzická osoba odkázaná. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na neverejného poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálne služby s cieľom dosiahnuť zisk, nakoľko takémuto poskytovateľovi nebude obec ani vyšší územný celok povinný poskytnúť finančný príspevok na prevádzku a ani rozdiel medzi ním stanovenou úhradou, ktorá môže byť výrazne vyššia a skutočnou úhradou od prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je schopný platiť úhradu vôbec alebo len čiastočne z dôvodu nízkeho príjmu.

Pri sociálnych službách, ktoré riešia odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa ustanovuje povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu do 60 dní od podania žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Predpokladom poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote je skutočnosť, že fyzická osoba, ktorej sa má sociálna služba poskytnúť alebo zabezpečiť bola posúdená ako odkázaná na túto sociálnu službu a má vydané právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že do 60 dňovej lehoty sa nezapočítava doba, po ktorú príslušný orgán (obec alebo vyšší územný celok) rozhoduje o odkázanosti na sociálnu službu.

Z hľadiska zabezpečenia práva fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby ide o významné ustanovenie, nakoľko ak by si obec alebo vyšší územný celok nesplnil túto povinnosť, fyzická osoba sa môže domáhať svojho práva aj súdnou cestou prostredníctvom určovacej žaloby.

Vzhľadom na to, že sociálnu službu v zariadení pre seniorov je možné poskytovať aj fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, pričom nemusí byť odkázaná na pomoc inej

osoby, osobitne sa upravuje iná a dlhšia lehota (6 mesiacov) pre obec na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby pre takéhoto klienta.

Upravuje sa aj povinnosť bezodkladného, tzv. prednostného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby, ak je život alebo zdravie fyzickej osoby vážne ohrozené alebo ak táto fyzická osoba nemá zabezpečené základné životné potreby alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby ukončila pobyt v zariadení sociálnoprávnej ochrany a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí (napr. deti z detských domovov po dosiahnutí plnoletosti).

Na účely tohto zákona sa pritom za ohrozenie zdravia a života nepovažuje potreba poskytnúť akútnu zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ale ide o nevyhnutnosť poskytnúť pomoc prostredníctvom sociálnej služby, aby nedošlo k ohrozeniu vitálnych funkcií človeka, ktorý si ich z rôznych dôvodov nevie zabezpečiť sám (kŕmenie, umývanie, pomoc pri toalete).

Zákon ustanovuje povinnosť poskytovateľa vybraných sociálnych služieb, plánovať priebeh poskytovania sociálnej služby (tzv. individuálny rozvojový plán) podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Obsahom individuálneho rozvojového plánu u občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzických osôb odkázaných na pomoc inej osoby je aj program sociálnej rehabilitácie.

V záujme zabezpečiť kvalitu sociálnych služieb návrh zákona po prvý krát zavádza povinnosť poskytovateľa dodržiavať maximálny počet klientov na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov vo vybraných druhoch zariadení (príloha č.1). Návrh len príkladmo vymenováva, kto sa považuje za odborného zamestnanca (napr. sociálny pracovník, pracovný terapeut, opatrovateľ, psychológ, sestra).

Ďalej sa požaduje splnenie všeobecných technických požiadaviek podľa osobitných predpisov na výstavbu a stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V súlade s podmienkami ustanovenými v osobitných právnych predpisoch sa upravujú požiadavky na vnútorné prostredie budov a na byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia a požiadavky na zariadenia spoločného stravovania.

Po prvýkrát sa upravuje v sociálnych službách povinnosť poskytovateľa vypracovať a plniť procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnej služby podľa prílohy č. 2, t.j. podmienky kvality sociálnej služby resp. tzv. štandardy kvality, čo umožňuje nielen ministerstvu, ale aj nezávislým inštitúciám a verejnosti, sledovať a kontrolovať kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. S podmienkami kvality je poskytovateľ povinný oboznámiť nielen svojich zamestnancov, ale aj prijímateľov sociálnej služby a pri hodnotení kvality týchto podmienok spolupracovať s orgánom dohľadu.

Návrh upravuje základné náležitosti (napr. druh a formu sociálnej služby, názov zariadenia, predmet činnosti) zriaďovacej listiny alebo vnútorného predpisu.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa ustanovuje povinnosť uskutočňovať pri vybraných druhoch sociálnych služieb aj program supervízie s cieľom zvýšiť odbornosť zamestnancov a kvalitu poskytovanej sociálnej služby.

K § 10

V návrhu sa explicitne ustanovuje, že nie je možné používať prostriedky obmedzenia voči fyzickej osobe, ktorej sa sociálna služba poskytuje. Výnimkou sú len situácie, ak je priamo ohrozený život alebo zdravie klienta alebo zdravie a život iných osôb, a to však iba po nevyhnutnú dobu, s tým, že poskytovateľ prednostne použije obmedzenia netelesnej povahy. V návrhu sa definuje čo sa považuje za prostriedky netelesného obmedzenia (verbálna komunikácia, odvrátenie pozornosti, aktívne počúvanie) a prostriedky telesného obmedzenia (špeciálne úchopy, umiestnenie do bezpečnej miestnosti, použitie liekov).

Každé telesné a netelesné obmedzenie musí byť zaznamenané (zápis) v osobitnom registri zriadenom na tento účel a musí byť s ním oboznámený zákonný zástupca, súdom ustanovený opatrovník alebo blízku osobu prijímateľa, ako aj ministerstvo.

Taktiež sa navrhuje, aby použitie prostriedkov obmedzenia schvaľoval, resp. vo výnimočných prípadoch (okrem použitia liekov) aj dodatočne, ale bezodkladne schvaľoval výlučne odborný lekár (psychiater). K použitiu telesného obmedzenia sa má povinnosť písomne vyjadriť aj sociálny pracovník. Účelom písomného vyjadrenia ďalšej osoby je zvýšenie objektivity použitia telesných obmedzení, z ktorého bude zrejmé ako došlo k danej situácii s možnosťou využiť tieto poznatky na zamedzenie takýchto prípadov v budúcnosti.

Navrhované znenie bolo posúdené a porovnávané s úpravami iných európskych krajín a je v súlade s požiadavkami Európskej komisie a príslušnými medzinárodnými dokumentmi.

K § 11 až 14

Vymedzujú sa jednotlivé druhy sociálnych služieb a v závislosti od toho, akú sociálnu udalosť riešia alebo pre akú cieľovú skupinu sú určené, delia sa do piatich základných skupín. Ide o sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb (sociálne služby v zariadeniach pre osobu, ktorá nemá zabezpečené ubytovanie, spojené so zabezpečením stravy a ďalšími činnosťami); sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (pomoc rodine pri starostlivosti o dieťa a pri ich sociálnom začlenení), sociálne služby pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pre fyzické osoby s nepriaznivým zdravotným stavom alebo fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek (napr. sociálna služba v zariadeniach, prepravná služba, tlmočnícka služba, požičiavanie pomôcok); sociálne služby s použitím telekomunikačných technológii (monitorovacia a signalizačná služba, krízová pomoc prostredníctvom telekomunikačných technológií) a podporné služby (napr. odľahčovacia služba, denné centrum, integračné centrum, jedáleň, práčovňa). Jednotlivé druhy sociálnych služieb možno účelne a vhodne spájať.

Definuje sa forma a rozsah poskytovania sociálnych služieb. Je zadefinované poskytovanie ambulantnej sociálnej služby, terénnej sociálnej služby, pobytovej sociálnej služby alebo inej formy sociálnej služby, napr. telefonicky. Terénnu sociálnu službu je možné poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov (napr. pre skupiny Rómov žijúcich vo vylúčených lokalitách, bezdomovcov, ľudí poskytujúcich sexuálne služby, obete obchodovania s ľuďmi), ktorých účelom je prevencia sociálneho vylúčenia a podpora sociálneho začlenenia. Terénne programy sa budú zameriavať najmä na obnovu, udržanie, zmenu alebo posilňovania hygienických, spoločenských a pracovných návykov, pri obnove rodinných a iných sociálnych väzieb, na motiváciu k získaniu a udržaniu zamestnania, k získaniu a udržaniu ďalšieho ubytovania alebo bývania, na osvojenie si zásad efektívneho hospodárenia.

Zdôrazňuje sa prednostné poskytovanie ambulantnej sociálnej služby a terénnej sociálnej služby a iba v prípade, že táto forma nie je možná, poskytuje sa pobytová sociálna služba v súlade s právom fyzickej osoby na výber formy sociálnej služby.

K § 15 až 18

Pre účely tohto zákona sú činnosti, ktorými sú poskytované sociálne služby rozdelené do troch skupín. Ide o odborné, obslužné a ďalšie činnosti. Odbornými činnosťami sú napr. pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť v zariadení a pracovná terapia. Ďalej sú vymedzené obslužné činnosti, ktorými sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba šatstva a bielizne. Ďalšími činnosťami, prostredníctvom ktorých sa sociálna služba poskytuje, sú napr. utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, záujmovú činnosť, vzdelávanie, úschovu cenných vecí (vytvorením osobitného bezpečného priestoru napr. trezor), poskytovanie osobného vybavenia, nevyhnutného ošatenia a obuvi, donáška stravy a zabezpečenie záujmovej činnosti. V rámci ďalších činností je potrebné rozlišovať utváranie podmienok na záujmovú činnosť, ktorým sa rozumie napr. vytvorenie priestoru, kde sa môže záujmová činnosť realizovať a zabezpečenie záujmovej činnosti, ktorým sa rozumie nielen poskytnutie priestoru, ale aj účelovo zameraná práca s cieľovou skupinou.

V rámci nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb sa poskytuje fyzickej osobe aj nevyhnutné ošatenie a obuv, čím sa rozumie poskytnutie takého šatstva, vrátane spodnej bielizne a topánok, ktoré vo všetkých ročných obdobiach zabezpečia fyzickej osobe dôstojné prežitie, t.j. poskytuje sa mu šatstvo čisté a nepoškodené. V rámci nevyhnutnej základnej osobnej hygieny sa poskytujú základné hygienické potreby (napr. mydlo, šampón, zubná pasta, uterák) a možnosť umyť sa a osprchovať sa v dôstojných podmienkach.

Poskytovateľ je povinný vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky pre konkrétne činnosti, v závislosti od druhu a formy sociálnej služby v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Nad rámec činností, ktoré poskytovateľ povinne napr. vykonáva alebo zabezpečuje, môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky aj iné odborné, obslužné a ďalšie činnosti upravené týmto zákonom V záujme skvalitniť poskytovanie sociálnych služieb, poskytovateľ sa môže rozhodnúť poskytovať aj iné činnosti, ktoré tento zákon neupravuje (napr. manikúra, kaderníctvo, masáže).

Sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu je možné za podmienok ustanovených týmto zákonom vykonávať aj samostatne.

K § 19

Definuje sa sociálne poradenstvo ako odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sú vymedzené dve úrovne pri poskytovaní sociálneho poradenstva.

Prvou je úroveň základného sociálneho poradenstva, ktoré je súčasťou každej sociálnej služby a zameriava sa na posúdenie povahy problému, poskytnutie základných informácií o možnostiach jeho riešenia alebo odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.

Druhou úrovňou je špecializované sociálne poradenstvo, ktoré sa zameriava na zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problému a na poskytnutie konkrétnej pomoci prostredníctvom špeciálnych sociálnych programov pre určenú cieľovú skupinu (napr. fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, obetiam domáceho násilia, obetiam obchodovania s ľuďmi, fyzickým osobám, ktoré nemajú zabezpečené podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb).

Sociálne poradenstvo môže byť vykonávané aj prostredníctvom sociálnych poradní.

K § 20 a 21

Vymedzujú a definujú sa ďalšie odborné činností, a to pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a sociálna rehabilitácia. Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov umožňuje poskytovať poradenstvo fyzickej osobe najmä pri vybavovaní úradných záležitostí, pri spisovaní a podávaní žiadostí a vybavovaní dokladov.

Cieľom sociálnej rehabilitácie je viesť fyzickú osobu k nezávislosti, samostatnosti a rozvíjať jej schopnosti a zručnosti, posilňovať jej správne návyky. Pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej osoby (napr. ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím) pôjde napr. o nácvik priestorovej orientácie, požívania pomôcky, výučbu písania a čítania Braillovho písma.

K § 22

Upravuje sa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach, v ktorých sa poskytuje sociálna služba fyzickým osobám odkázaným na pomoc inej osoby a to v súlade s osobitným predpisom (zákon č.578/2004 Z. z.). Výber zdravotných výkonov, ktoré budú môcť vykonávať zamestnanci zariadenia (sestra) ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvedeným návrhom sa vytvárajú podmienky na prepojenie poskytovania ošetrovateľskej zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré dlhé roky absentovali.

K § 23

Definuje sa pracovná terapia, ako odborná činnosť zameraná na osvojenie pracovných návykov a zručností pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením ergoterapeuta.

K § 24 až 30

V súlade s čl. 39 Ústavy SR sa definujú sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, ktorými sú ubytovanie, strava, základné ošatenie a obuv a základná osobná hygiena. Sociálne služby pre fyzické osoby, ktoré nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb sa poskytujú v zariadeniach, medzi ktoré patria – nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum a zariadenie núdzového bývania.

Pokiaľ nocľaháreň a útulok poskytuje sociálnu službu fyzickým osobám, ktoré nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, zariadenie domov na pol ceste je zamerané síce na ľudí, ktorí nemajú zabezpečené ubytovanie, ale z dôvodov taxatívne určených zákonom ako napr. (po skončení pobytu v detskom domove, zariadení sociálnych služieb alebo po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). Zariadenie núdzového bývania poskytuje tiež bývanie, ale inému okruhu klientov ako napr. fyzickej

osobe, na ktorej je páchané násilie, ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi, osamelý rodič alebo rodičia s deťmi, ktorí nemajú ubytovanie z vážnych dôvodov).

Úplne novým druhom zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré nemajú zabezpečené základné životné potreby (napr. bezdomovci) je nízkoprahové denné centrum, v ktorom sa môžu bezdomovci zdržiavať aj počas dňa, nielen v noci ako v nocľahárni.

Zároveň je ustanovené, že poskytovateľ týchto sociálnych služieb, môže zároveň vykonávať opatrenia sociálnoprávnej ochrany, na základe akreditácie podľa osobitného predpisu (zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele).

K § 31 až 33

Po prvýkrát sa samostatne upravujú sociálne služby na podporu rodiny s deťmi v nepriaznivej sociálnej situácii. Definuje sa pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá bola v rámci doterajšej právnej úpravy formou opatrovateľskej služby. Ďalšou službou je zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, v ktorom sa poskytuje sociálna služba dieťaťu, ak rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu nemôže sama z vážnych dôvodov (napr. choroba, úraz, kúpeľná liečba, pôrod) zabezpečiť starostlivosť o dieťa.

Ako nová sociálna služba sa upravuje nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu pri ohrození sociálnym vylúčením alebo pri obmedzení schopnosti sa sociálne začleniť a to výlučne pre svoje životné návyky a spôsob života. V tomto zariadení sa poskytuje napr. sociálne poradenstvo a utvárajú podmienky na záujmovú činnosť. Takáto sociálna služba sa v súčasnosti už poskytuje, avšak nenachádza podporu v súčasnej legislatívnej úprave.

V záujme zabezpečiť ochranu práv dieťaťa je poskytovateľ sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti a v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu povinný informovať orgány sociálnoprávnej ochrany, že začal poskytovať takúto sociálnu službu konkrétnemu dieťaťu alebo rodine.

K § 34 až 40

Návrh upravuje osobný a vecný rozsah sociálnych služieb v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Ustanovuje sa rozsah činností, ktoré je poskytovateľ povinný poskytovať vymedzenému okruhu osôb v jednotlivých typoch zariadení, pričom zavádza aj nové typy zariadení. Ide o zariadenie podporovaného bývania, (poskytuje sa najmä dohľad pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít), zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, denný stacionár, poskytujúci starostlivosť len na určitý čas počas dňa a špecializované zariadenie (nový druh zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s vybraným druhom zdravotného postihnutia ako napríklad Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, Skleróza multiplex, hluchoslepota, AIDS, pervazívne vývinové poruchy).

Pri týchto typoch zariadení je taxatívne určený okruh klientov, ktorým je možné sociálnu službu poskytovať. Zámerom zákonodarcu je obmedziť umiestňovanie takých klientov do zariadení, ktorých stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby nie je tak závažný, aby im bolo potrebné poskytovať pobytovú sociálnu službu a majú možnosť zotrvať v prirodzenom domácom prostredí, kde sa im poskytujú terénne sociálne služby. Výnimkou z tohto princípu je

poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov aj pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a nie sú síce odkázané na pomoc inej osoby, ale z iných dôvodov prejavili záujem o túto sociálnu službu (napr. strach zo samoty po úmrtí životného partnera).

Práve v tejto skupine sociálnych služieb sa vo vybraných zariadeniach (napríklad DSS, Špecializované zariadenie) návrhom ukladá povinnosť poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, ak sú prijímatelia na ňu odkázaní a nie je potrebné ich umiestňovať do zdravotníckych zariadení, resp. zabezpečovať túto starostlivosť cez agentúry ošetrovateľskej starostlivosti alebo licencované sestry, čo bolo veľmi náročné a neflexibilné.

K § 41

Návrh reaguje aj na problémy, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú pri realizácii opatrovateľskej služby poskytovanej obcou. Táto služba vzhľadom na nevyhnutnosť poskytnutia pomoci, ak je fyzická osoba na ňu odkázaná, patrí medzi obligatórne služby. Opatrovateľská služba sa poskytuje ako terénna sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a zároveň je odkázaná na pomoc pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a pomoc pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Stanovený II. stupeň odkázanosti určuje minimálny rozsah, ktorý musí fyzická osoby spĺňať, aby jej mohla byť poskytnutá opatrovateľská služba. Minimálny rozsah úkonov, ktorý sa určuje na základe sociálnej posudkovej činnosti, nemôže byť nikdy nižší ako je rozsah úkonov vyjadrený v hodinách (ide o každodenné nevyhnutné sebaobslužné činnosti), zodpovedajúci stupňu odkázanosti. Rozsah úkonov určuje obec v hodinách.

Nová právna úprava umožňuje oproti doterajšej právnej úprave poskytovať opatrovateľskú službu aj fyzickej osobe, ak sa fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie v rámci peňažného príspevku na opatrovanie poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení alebo sa jej poskytuje odľahčovacia služba, za účelom zabezpečenia kontinuálnej starostlivosti o fyzickú osobu aj počas neprítomnosti opatrovateľa. Za ďalšiu formu odľahčovacej služby možno považovať aj poskytovanie opatrovateľskej služby aj počas opatrovania v rámci príspevku za opatrovanie a to najviac v rozsahu osem hodín mesačne.

K § 42

Definuje sa prepravná služba, podmienky jej poskytnutia a okruh osôb, ktorým sa táto služba poskytuje. Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb, ktorým je možné túto službu poskytovať a to o osoby s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim jej mobilitu a orientáciu, ktorý táto osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sa môže preukazovať aj posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vydaným na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý sa vydáva podľa osobitného predpisu.

K § 43

Návrh definuje ako samostatný druh sociálnej služby sprievodcovskú a predčitateľskú službu, poskytovanú fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca. V rámci tejto služby sa poskytuje sprievod (na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitosti, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť) a predčítanie napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní.

K § 44

Tlmočnícka služba je nová sociálna služba, ktorá sa podľa doterajšej právnej úpravy poskytovala len ako úkon opatrovateľskej služby aj to len v posunkovej reči pre nepočujúce osoby. Tlmočnícka služba vymedzuje jednotlivé formy tlmočenia (tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie, taktilné tlmočenie pre hluchoslepé osoby). Jasne sú zadefinované osoby, ktoré sú na tlmočnícku službu odkázané.

K § 45

Ďalšou novou sociálnu službou je spostredkovanie tlmočníckej služby, ktorú je možné poskytovať napríklad aj prostredníctvom agentúr, špecializujúcich sa na túto činnosť alebo v rámci iných aktivít, ktoré vykonáva neverejný poskytovateľ pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím. Obsahom tejto služby je aj pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov, najmä pri príprave návrhov zmlúv medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a poskytovateľom tlmočníckej služby, vyhľadávaní tlmočníkov, pomoc pri spracúvaní výkazov tlmočníckej služby, pri vyplácaní ceny za poskytovanie tlmočníckej služby, pri sprostredkovaní vzdelávania fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a tlmočníkov atď.

K § 46

Vymedzuje sa možnosť sprostredkovania osobnej asistencie pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu. Sprostredkovanie osobnej asistencie je činnosť zameraná najmä na vedenie databázy užívateľov osobnej asistencie databázy osobných asistentov a záujemcov o vykonávanie osobnej asistencie, vykonávanie poradenstva školení klientov a vykonávanie administratívnych úkonov, najmä pri príprave návrhov zmlúv medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom, pomoc pri spracovávaní výkazov odpracovaných osobným asistentom a pri vyplácaní odmien osobným asistentom.

Uvedeným návrhom legislatíva reaguje na prax, nakoľko na Slovensku už pôsobí viacero agentúr osobnej asistencie, ktoré však nemali oporu v platnom právnom predpise a z tohto dôvodu ich nebolo možné ani financovať.

K § 47

Novou sociálnou službou, ktorú zavádza návrh, je aj požičiavanie pomôcok určenému okruhu fyzických osôb s nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré sú na prechodnú dobu na ne odkázané. Touto sociálnou službou sa dopĺňa systém poskytovania pomôcok fyzickým osobám (verejné zdravotné poistenie, kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia). Odkázanosť na túto službu z dôvodu nepriaznivého zdravotný stavu sa preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazuje odkázanosť na túto službu posudkom podľa osobitného predpisu.

K § 48 až 51

Upravuje sa posudková činnosť na účely rozhodovania o odkázanosti na sociálnu službu poskytovanú fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby, ktorou je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Definuje sa proces lekárskej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva lekár na základe zmluvy uzatvorenej s obcou alebo vyšším územným

celkom na základe lekárskeho nálezu lekára, s ktorým má pacient uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pri lekárskej posudkovej činnosti sa hodnotí a posudzuje zdravotný stav fyzickej osoby a následne určuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.3, pričom sa používajú osobitné posudkové kritériá a na základe nich sa v šiestich stupňoch určuje priemerný rozsah odkázanosti v hodinách. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorého obsahom je stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti lekár úzko spolupracuje so sociálnym pracovníkom.

Ak má fyzická osoba záujem osobne sa zúčastniť medicínskeho posudzovania môže o to písomne požiadať, ale na druhej strane ak lekár má určité pochybnosti o správnosti lekárskeho nálezu tiež má možnosť predvolať fyzickú osobu.

V návrhu sa tiež definuje proces sociálnej posudkovej činnosti, v rámci ktorého sa posudzujú individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti. Vykonáva sa za účasti fyzickej osoby, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu, t.j. obce alebo vyššieho územného celku. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je sociálny posudok, ktorý obsahuje znevýhodnenia osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

Z výsledkov lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti sa vypracúva posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, znevýhodnenie v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, návrh druhu sociálnej služby a určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Zavedenie lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti v oblasti sociálnych služieb, na rozdiel od platnej právnej úpravy, umožní samosprávnym orgánom získať čo najobjektívnejšie výsledky pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu, nakoľko tak medicínske, ako aj sociálne posudzovanie si bude vykonávať obec a vyšší územný celok svojimi zamestnancami a lekármi, ktorých si vybrali a uzavreli s nimi zmluvu. Uvedeným návrhom sa nepredpokladá, že každá obec musí mať svojho lekára, prípadne lekára na plný pracovný úväzok. Za účelom zabezpečenia lekárskej posudkovej činnosti sa budú môcť obce dohodnúť a zazmluvniť si jedného spoločného lekára a tiež určiť lekárovi taký rozsah hodín úväzku, ktorý bude závisieť od počtu žiadateľov o sociálnu službu v danej komunite.

K § 52 a 53

Ako nové druhy sociálnych služieb sa definujú služby s použitím telekomunikačných technológii. Jednou z nich je monitorovanie a signalizácia potreby pomoci (komunikácia prostredníctvom signalizačného zariadenia alebo audiovizuálneho zariadenia napojeného na centrálny dispečing). Táto forma pomoci sa v súčasnosti už na Slovensku poskytuje a aj v ostatných krajinách EÚ je táto forma pomoci čoraz viac žiadaná a preferovaná.

Druhou sociálnou službou je krízová pomoc, ktorou sa prostredníctvom telekomunikačných technológii (napr. telefón, SMS, chat) poskytuje najmä sociálne

poradenstvo fyzickej osobe, ktorá je v ohrození zdravia alebo života alebo v inej obtiažnej situácii, ktorú si nevie sama riešiť.

K § 54

Zavádza sa nový druh sociálnej služby - odľahčovacia služba, ktorá doteraz na Slovensku absentovala, pričom v iných vyspelých krajinách má už dlhoročnú tradíciu a možno ju považovať aj za preventívne opatrenie voči opatrovateľom, ktorí bez možnosti oddýchnuť si, sa sami stávajú ťažko zdravotne postihnutými v dôsledku nepretržitého fyzicky a psychicky náročného opatrovania. Táto služba je určená fyzickým osobám – opatrovateľom, ktorí zabezpečujú opateru v rámci peňažného príspevku na opatrovanie za účelom prevencie zhoršenia ich fyzického a duševného zdravia. Odľahčovacia služba spočíva v poskytnutí alebo zabezpečení sociálnej služby fyzickej osobe, ktorú opatruje a to počas 30 dní v rámci jedného roka. Počas týchto dní si môže opatrovateľ/ka uspokojiť svoje potreby (dovolenka, vybavenie svojich záležitostí, stretnutie s priateľmi). Fyzická osoba, ktorá opatruje má možnosť čerpať si 30 dňové „voľno“ aj po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách.

K § 55

Novou službou je aj pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, ktorá spočíva najmä v poskytovaní alebo sprostredkovaní sociálneho a iného odborného poradenstva, súdom ustanovenému opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem stať sa opatrovníkom a fyzickej osobe, ktorá si nedokáže chrániť svoje práva a záujmy.

Napriek tomu, že na Slovensku sú súdom ustanovení opatrovníci osôb zbavených spôsobilosti na právne úkony, títo opatrovníci sa nezdružujú a mnohí z nich potrebujú odbornú pomoc, ktorú im doteraz nemal kto poskytnúť. Rovnako sa to týka aj fyzických osôb, ktoré si z rôznych dôvodov nedokážu brániť svoje práva a záujmy (napr. ľudia s duševnými chorobami, starší občania so zdravotnými postihnutiami) a bývajú často obeťami rôznych podvodov a násilia. Uvedený inštitút bude pôsobiť aj preventívne, aby u klientov dochádzalo k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony len v nevyhnutných prípadoch, a aj v prípade, že sa tak stane, aby opatrovník vykonával svoju funkciu čo najkvalitnejšie. Takýto druh sociálnej služby sa poskytuje aj v iných európskych krajinách a príslušné orgány a verejnosť majú s ňou pozitívne skúsenosti.

Táto pomoc sa vykonáva aj v spolupráci so zariadeniami, úradmi práce, sociálnych a vecí a rodiny, súdmi, fyzickými a právnickými osobami. Jej obsahom je poskytnutie pomoci, napríklad pred začatím konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony, pri spisovaní návrhov na súd začatie konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo o vrátení spôsobilosti na právne úkony atď.

K § 56

Návrh umožňuje zriaďovať denné centrá, ktoré sú určené osobám v dôchodkovom veku, fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom a rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou a poskytuje sa v ňom najmä sociálne poradenstvo a utvárajú sa podmienky na záujmovú činnosť. Ide o transformáciu klubov dôchodcov upravených v terajšej právnej úprave, doplnených o ďalšie cieľovú skupinu.

K § 57

V rámci nových sociálnych služieb sa upravuje poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, v ktorom je možné fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb alebo ktorá je ohrozená sociálnym vylúčením (napr. „neplatiči“, osoby ohrozené domácim násilím, osoby s neistým bývaním - záhradné chatky, maringotky) poskytovať sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a utvárať podmienky na záujmovú činnosť.

K § 58 až 60

V rámci nových druhov podporných služieb sa upravuje sa okruh osôb, ktorým je možno poskytovať stravovanie v jedálni, pre ktorých je možné utvárať podmienky na pranie, žehlenie a údržbu šatstva a bielizne v práčovni, ako aj okruh osôb, ktorým sa utvárajú podmienky na vykonávanie základnej osobnej hygieny v stredisku osobnej hygieny. Jedáleň môže poskytovať stravovanie nielen vo svojich priestoroch, ale môže vykonávať aj donášku jedla priamo do domácnosti klienta.

K § 61

Upravujú sa spoločné ustanovenia pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení. V návrhu je vymedzený pojem krízová intervencia, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe v krízovej sociálnej situácii a je ňou okamžitá pomoc poskytnutá prostredníctvom sociálnej služby. Umožňuje sa účelne a vhodne zlučovať zariadenia.

Po prvý krát sa definuje nízkoprahový charakter pri vybraných zariadeniach, ako sociálna služba, ktorá je ľahko dostupná, nekladie na fyzickú osobu vysoké požiadavky a uľahčuje jej kontakt so sociálnym prostredím.

Explicitne sa upravuje, že ak si zdravotný stav fyzickej osoby vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, nie je možné jej poskytovať sociálnu službu v zariadení.

Návrh umožňuje poskytovateľovi sociálnej služby vo vybraných zariadeniach poskytnúť ubytovanie fyzickej osobe, ktorú si prijímateľ sociálnej služby určí, za účelom udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a priateľmi.

Upravuje sa právo povereného zamestnanca poskytovateľa vstúpiť do obytnej miestnosti v zariadení aj bez súhlasu prijímateľa sociálnej služby, za účelom ochrany jej života, zdravia alebo majetku alebo práv a slobôd iných osôb a majetku zariadenia.

Zároveň sa uvádza, že pobytová sociálna služba sa prednostne poskytuje v zariadení s kapacitou nižšou ako 40 miest. Zámerom tohto ustanovenia je podporiť vznik zariadení rodinného typu a postupne pretransformovať, resp. zrušiť existujúce veľkokapacitné zariadenia, ktoré nevytvárajú humánne podmienky pre svojich klientov. Takýto návrh má prispieť aj k zmene priorít Regionálneho operačného programu.

Umožňuje sa poskytovateľovi sociálnych služieb, za predpokladu, že má na to vytvorené podmienky, vykonávať muzikoterapiu, arteterapiu, hipoterapiu alebo canisterapiu, biblioterapiu, hydroterapiu, aromaterapiu a činnostnú terapiu, ktoré sú už dlhodobo v rámci sociálnej služby poskytované.

K § 62 až 69

V návrhu sa explicitne ustanovuje, že sociálnu službu, je možné poskytovať len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vykonáva vyšší územný celok. Upravuje sa postup vo veci žiadosti o zápis do registra pre poskytovateľov sociálnych služieb, za ktorých sa považujú obce, právnické osoby zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom (verejný poskytovatelia) a ďalšie právnické a fyzické osoby (neverejný poskytovatelia), podmienky zápisu do registra, náležitosti, ktoré musí spĺňať žiadosť o registráciu. Je uvedený postup vyššieho územného celku pri žiadosti o zápis do registra za predpokladu, že subjekt, ktorý žiada o zápis do registra splní požiadavky. Návrh vymenúva aj náležitosti, ktoré sa zapisujú do registra a upravuje dôvody nezapísania do registra, dôvody vykonania výmazu z registra poskytovateľov a dôvody zániku registrácie.

K § 70

Vytvárajú sa právne podmienky na poskytovanie sociálnych služieb aj zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti a to tak, že sa ustanovuje, že za sociálnu službu je možné považovať aj starostlivosť, ktorá je poskytovaná v zdravotníckom zariadení, ak fyzickej osobe už nie je potrebné poskytovať zdravotnú starostlivosť a tejto fyzickej osobe nie je možné poskytnúť sociálnu službu v domácom prostredí alebo v zariadení sociálnych služieb. Zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti môže poskytovať sociálne služby len za predpokladu, že splní podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb a bude zapísané do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

V záujme zabezpečiť právo prijímateľov sociálnej služby na kvalitnú sociálnu službu, poskytovanú v humánnom prostredí, upravuje sa, že priestor v ktorom sa sociálna služba poskytuje, nemôže byť súčasťou priestoru, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť. To znamená, že nie je možné aby napr. v jednej miestnosti boli súčasne „zdravotnícke“ aj „sociálne“ lôžka, oddelené napríklad len plentou.

K § 71

V návrhu zákona sa ustanovuje z akých prostriedkov sú financované sociálne služby, ktoré patria do pôsobnosti obce a vyššieho územného celku, ako aj tie, ktoré sú poskytované neverejným poskytovateľom.

Pokiaľ ide o sociálne služby poskytované obcou alebo vyšším územným celkom, tie sú financované z ich rozpočtu, z úhrad za poskytované sociálne služby, z darov, z prostriedkov združení obcí a vyšších územných celkov, z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, z príjmu zo sociálneho podniku a z iných zdrojov.

Neverejný poskytovateľ financuje sociálne služby z finančného príspevku, z úhrad za poskytnutú sociálnu službu, z vlastných zdrojov, z darov, z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, zo zisku zo sociálneho podniku a z iných zdrojov.

Za osobitne významné možno považovať zavedenie financovania ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej zariadeniami sociálnych služieb, a to tak, že úhrada výkonov ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach, vykonaných kvalifikovanými zamestnancami, ktorí sú spôsobilí na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitných predpisov, môže byť financovaná z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a to na základe zmluvy uzatvorenej zariadením sociálnych služieb s príslušnou zdravotnou poisťovňou.

Uvedený spôsob financovania však neznamená, že zariadenia sociálnych služieb si nemôžu zabezpečiť ošetrovateľskú zdravotnícku starostlivosť aj iným spôsobom platným aj v súčasnosti, t.j. prostredníctvom agentúr ošetrovateľskej starostlivosti alebo cez licencované sestry.

V záujme zabezpečiť, aby boli darované prostriedky využité na rozvoj kvality sociálnej služby sa explicitne ustanovuje, že ak účel darovaných prostriedkov nie je v písomnej darovacej zmluve určený, môže poskytovateľ použiť tieto prostriedky len v súlade s predmetom činnosti podľa zriaďovacej alebo zakladacej listiny alebo v súlade so zámermi poskytovanej sociálnej služby.

V návrhu sa ďalej upravuje, že ak obec alebo vyšší územný celok fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode zabezpečí sociálnu službu v inej obci alebo u poskytovateľa, ktorého založila alebo zriadila iná obec alebo vyšší územný celok, je povinný takémuto poskytovateľovi uhradiť ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby, znížené o výšku úhrady platenej prijímateľom sociálnej služby. Zároveň je poskytovateľ, ktorému obec alebo vyšší územný celok uhrádza ekonomicky oprávnené náklady, povinný preukázať účelnosť využitia týchto finančných prostriedkov, ak ho o to obec alebo vyšší územný celok, ktorý u neho sociálnu službu zabezpečil, písomne požiada.

K § 72 a 73

Návrh upravuje povinnosť prijímateľa platiť za poskytnutú sociálnu službu. Verejný poskytovateľ určuje sumu úhrady, spôsob jej určenia a platenia zmluvou o poskytovaní sociálnej služby a to v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce a vyššieho územného celku a neverejný poskytovateľ zmluvou o poskytovaní sociálnej služby. Suma úhrady však v oboch prípadov nemôže byť vyššia ako zákonom určené ekonomicky oprávnené náklady na poskytovanie sociálnej služby. Povinnosť určovať výšku úhrady najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

Explicitne sa ustanovuje, že fyzická osoba neplatí za poskytovanie pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, tlmočníckej služby, krízovej pomoci poskytovanej prostredníctvom telekomunikačných technológií, sociálneho poradenstva, pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálnej rehabilitácie a pracovnej terapie.

Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu ani za odborné, obslužné a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti, s výnimkou úhrady za ubytovanie a aj to len v prípade, že voľné miesto nie je v čase jeho neprítomnosti obsadené inou fyzickou osobou alebo ak sa poskytovateľ a prijímateľ nedohodnú inak.

Pri určovaní úhrady za poskytovanie vybraných sociálnych služieb sa posudzuje príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby a osôb s ním posudzovaných, pričom čo sa považuje za príjem a majetok, okruh spoločne posudzovaných osôb je upravený v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Právna úprava navrhuje upraviť právnu ochranu fyzickej osoby pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu (garancia zostatku z príjmu). Zákon viaže obce a vyššie územné celky (resp. právnické osoby zriadené a založené vyšším územným celkom) zachovať zostatok

z príjmu po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu a za pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa najmenej vo výške 1,3 násobku sumy životného minima a určiť zostatok z príjmu po zaplatení úhrady za poskytovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach (napr. v zariadení s celoročným pobytom vo výške 20 % sumy životného minima). Ochrana príjmu sa však nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby v zariadení pre seniorov, ktorým je fyzická osoba po dovŕšení dôchodkového veku, ktorá nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Ak prijímateľovi sociálnej služby nevznikne povinnosť platiť úhradu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov alebo detí, ak sa ich príjmy nezapočítavajú spoločne s fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje sociálna služba.

V záujme zabezpečiť ochranu príjmu aj pre fyzickú osobu, ktorej poskytovanie sociálnej služby zabezpečila obec alebo vyšší územný celok u neverejného poskytovateľa, sa garantuje zostatok z príjmu po zaplatení úhrady aj u tohto neverejného poskytovateľa (s výnimkou neverejného poskytovateľa, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk) a to v závislosti od druhu a formy poskytovanej sociálnej služby.

Ak fyzickej osobe, resp. ani osobám, ktoré sú voči tejto osobe povinné výživou (rodičia a deti) nevznikne povinnosť platiť úhradu alebo jej časť, v návrhu sa upravuje, že nezaplatená úhrada sa stáva pohľadávkou poskytovateľa sociálnej služby a môže si ju uplatniť v dedičskom konaní. Ak však obec alebo vyšší územný celok uhrádza neverejnému poskytovateľovi rozdiel medzi výškou úhrady ustanovenej vo všeobecne záväznom nariadení a sumou úhrady, ktorú zaplatil prijímateľ, nebolo by spravodlivé, aby si túto časť sumy mohol uplatniť v dedičskom konaní neverejný poskytovateľ, preto v týchto prípadoch sa uvedený rozdiel stáva pohľadávkou obce alebo vyššieho územného celku, ktorý tento rozdiel platil.

K § 74

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o uzatvorenie písomnej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ako aj náležitosti písomnej zmluvy, ktorú je poskytovateľ povinný uzavrieť pri vybraných druhoch sociálnych služieb. Zmluva musí okrem základných náležitostí obsahovať aj sumu úhrady za konkrétne odborné, obslužné a ďalšie činnosti, za ktoré má prijímateľ platiť úhradu a suma úhrady, ktorú prijímateľ neplatí z dôvodu ochrany príjmu. V prípade, že sa zmenia skutočnosti, ktoré sú predmetom zmluvy a prijímateľ a poskytovateľ sa na tom v zmluve dohodli, môžu uzatvoriť dodatok k zmluve, ak sa však zmenia skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady, dodatok k zmluve sú zmluvné strany povinné uzatvoriť.

V snahe zabrániť, aby poskytovatelia požadovali od budúcich klientov zariadení„vstupné poplatky“, návrh explicitne ustanovuje, že poskytovateľ nesmie podmieniť uzatvorenie zmluvy peňažným alebo nepeňažným plnením.

S cieľom predísť tomu, aby žiadateľ o poskytovanie sociálnej služby neodôvodnene opakovane odmietal uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ako aj vzhľadom na povinnosť obcí a vyšších územných celkov zabezpečiť vybrané sociálne služby v lehote 60 dni, resp. 6 mesiacov, sa ustanovuje , že ak fyzická odmietne uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom sociálnej služby, ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadal o zabezpečenie sociálnej služby, a táto zmluva je v súlade s týmto zákonom, povinnosť samosprávnych orgánov zabezpečiť sociálnu službu v určenej lehote sa považuje za splnenú. Ak by takáto situácia nebola upravená, v niektorých prípadoch by nebolo vôbec možné požadovať od obce alebo vyššieho územného celku, aby si splnili povinnosť zabezpečiť sociálnu službu.

Definujú sa dôvody jednostranného vypovedania zmluvy zo strany poskytovateľa, medzi ktoré patrí napr. to, že prijímateľ hrubo porušuje práva vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, odmietne uzatvoriť dodatok k zmluve o zmene výšky úhrady, prevádzka zariadenia bola obmedzená alebo bol zmenený jeho účel, alebo fyzická osoba už nie je odkázaná na túto sociálnu službu. Aj v prípade, že poskytovateľ jednostranne vypovedá zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, je povinný zabezpečiť fyzickej osobe sociálnu službu. Rozsah poskytnutej tzv. „náhradnej“ sociálnej služby však závisí od dôvodu vypovedania zmluvy. Ak prijímateľ nemohol ovplyvniť vypovedanie zmluvy (zánik poskytovateľa) poskytovateľ mu je povinný zabezpečiť sociálnu službu za porovnateľných podmienok. V prípade, že poskytovateľ nie je schopný si túto povinnosť splniť, zodpovednosť preberá obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti. Ak prijímateľ porušil niektoré povinnosti alebo prestal byť odkázaným na príslušnú sociálnu službu, je obec alebo vyšší územný celok povinný v spolupráci s poskytovateľom zabezpečiť fyzickej osobe nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb. Cieľom takejto úpravy je zaručiť občanovi taký rozsah práv, ktorý mu zaručuje čl. 39 Ústavy SR.

K § 75 až 78

Návrh úplne novým spôsobom upravuje financovanie neverejných poskytovateľov a zvyšuje právnu istotu týchto subjektov pri splnení zákonom ustanovených podmienok a pri poskytovaní vybraných druhov sociálnych služieb, tak že im bude zo strany obce a vyššieho územného celku poskytnutý finančný príspevok.

Taxatívne sú vymedzené druhy sociálnych služieb, pri ktorých je povinná obec alebo vyšší územný celok poskytnúť neverejnému poskytovateľovi príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby alebo príspevok na prevádzku a druhy sociálnych služieb, ktoré obec alebo vyšší územný celok môže financovať, ak je to vo verejnom záujme.

Za verejný záujem sa považuje poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá je na ňu odkázaná, neexistencia alebo nedostatok sociálnych služieb v obci alebo regióne, pričom v príslušnej obci alebo regióne je zo strany občanov záujem o tieto sociálne služby a ich poskytovanie je v súlade s komunitným plánom obce alebo koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku.

Finančný príspevok bude poskytovaný formou finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, ktorého poskytnutie sa garantuje minimálne vo výške určenej na základe stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 5 a podľa počtu prijímateľov sociálnej služby. Tento príspevok sa poskytne bez ohľadu nato, či neverejný poskytovateľ bude mať neziskový charakter alebo bude poskytovať sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk (živnosť, podnikanie).

Základným východiskom pri určení výšky sumy príspevku pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby boli nasledovné skutočnosti:

•tarifný plat a zákonné príplatky opatrovateľky z 2. ,3. a 4. platovej triedy, t. j. 8 670,- Sk,

•poistné a príspevky do poisťovní adekvátne k platu, t. j 3 030 Sk ( 35,02 % z objemu mzdových prostriedkov, 8 670 : 100 x 35,02 = 3 036,234)

•výdavky na stravné lístky a stravovanie, t. j. 800,- Sk,

•výdavky na pracovné odevy, obuv a osobné ochranné pracovné prostriedky, čistiace a dezinfekčné prostriedky a pod., t. j. 200,- Sk.

Pri určovaní tarifného platu sa vychádzalo Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 630/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ďalšou formou finančného príspevku je príspevok na prevádzku, ktorého výška sa určí ako rozdiel medzi štandardnými výdavkami, štandardnými príjmami a finančnými príspevkami pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a to v závislosti od stupňa odkázanosti ako aj od druhu poskytovanej sociálnej služby alebo od inej jednotky výkonu. Na rozdiel od príspevku pri odkázanosti na pomoc inej osoby je obec alebo vyšší územný celok povinný tento príspevok poskytnúť len neverejnému poskytovateľovi, ktorý nedosahuje zisk.

Tento spôsob výpočtu finančných príspevkov umožňuje zrovnoprávniť podmienky financovania verejných a neverejných poskytovateľov pri vybraných druhoch sociálnych služieb a súčasne sa určuje aj lehota (do konca februára), v ktorej je obec alebo vyšší územný celok povinný poskytnúť finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok zálohovo tak, aby bolo možné bez problémov plynule zabezpečovať a poskytovať sociálne služby. Ak začne neverejný poskytovateľ poskytovať sociálnu službu počas roka, finančný príspevok na prevádzku a pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby, sa poskytuje preddavkovo.

Keďže povinnosť zabezpečiť ochranu príjmu sa ustanovuje aj pre klienta, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ,je potrebné upraviť aj spôsob, ktorým sa neverejnému poskytovateľovi poskytnú finančné prostriedky, ktoré vynaložil na poskytovanie sociálnej služby klientovi, ktorý nemá dostatočný príjem, resp. žiadny príjem na platenie stanovenej sumy úhrady. V takýchto prípadoch sa výška finančného príspevku na prevádzku zvýši o rozdiel medzi štandardnými príjmami (určenými obcou alebo vyšším územným celkom) a skutočnými príjmami zo zaplatenej úhrady, ale iba v tom prípade, ak predpokladané alebo skutočné príjmy zo zaplatenej úhrady za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby sú nižšie ako štandardné príjmy.

Rovnako sa však upravuje, že výška finančného príspevku na prevádzku sa zníži o rozdiel medzi skutočnými príjmami zo zaplatenej úhrady a štandardnými príjmami (stanovenými obcou alebo vyšším územným celkom), ak predpokladané alebo skutočné príjmy zo zaplatenej úhrady za sociálnu službu poskytovanú neverejným poskytovateľom sociálnej služby sú vyššie ako štandardné príjmy, to znamená , že ide o prípady, keď výška úhrady neverejného poskytovateľa je vyššia ako výška úhrady u verejných poskytovateľov.

K § 79

V návrhu sú vymedzené pôsobnosti ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky. Oproti súčasnej právnej úprave, sa ustanovujú niektoré nové pôsobnosti ministerstva, akými sú napr. vypracúvanie a zverejňovanie národných priorít rozvoja sociálnych služieb, určovanie obsahu a rozsahu odbornej prípravy pre vybrané pracovné činností a na účely ďalšieho vzdelávania. vykonávanie dohľadu nad poskytovanými službami a hodnotenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby.

Novou pôsobnosťou ministerstva je aj rozhodovanie o udelení akreditácie vzdelávacích programov v oblasti sociálnych služieb, jej zmene, predĺžení a odňatí a novým spôsobom sa upravuje udeľovanie akreditácie na odbornú činnosť (špecializované sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia), jej zmena, predlženie a odňatie.Úroveň vzdelávacích programov ako aj vykonávania odborných činností je predmetom kontroly zo strany ministerstva.

100

Medzi ďalšie úlohy ministerstva patrí vedenie zoznamu akreditovaných vzdelávacích programov, zoznamu osôb, ktorým bola udelená akreditácia na odbornú činnosť a zoznamu poskytovateľov sociálnych služieb (centrálny register), ktorý bude okrem údajov z registra, ktoré mu poskytne vyšší územný celok, obsahovať aj výsledok hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby, čo umožní verejnosti posúdiť úroveň kvality sociálnych služieb, ale najmä tento údaj pomôže fyzickým osobám, ktoré majú záujem o poskytovanie sociálnej služby, rozhodnúť sa pri výbere poskytovateľa aj podľa tohto kritéria. Centrálny register a uvedené zoznamy ministerstvo zverejňuje na internetovej stránke.

K § 80

Návrh vymedzuje pôsobnosť obce pri poskytovaní sociálnych služieb. Obec vypracúva a schvaľuje komunitný plán a utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja, vydáva posudok a rozhoduje o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári a o odkázanosti na opatrovateľskú službu, pričom tieto služby je zároveň aj povinná poskytnúť alebo zabezpečiť. Okrem týchto služieb je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu v nocľahárni, v nízkoprahových denných centrách, prepravnú službu, odľahčovaciu službu a sociálne poradenstvo. Ostatné služby, ktoré upravuje tento zákon, obec môže poskytovať alebo zabezpečovať.

Ďalej obec poskytuje, resp. môže poskytovať na základe zmluvy (v závislosti od druhu sociálnej služby) finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby a finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi za sociálnu službu poskytovanú v jej územnom obvode, kontroluje hospodárenie s týmito príspevkami a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Medzi ďalšie pôsobnosti obce patrí napr. povinnosť uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady spojené so sociálnou službou, ktorú zabezpečila fyzickej osobe u iného verejného poskytovateľa v inom územnom obvode, znížené o výšku úhrady za poskytovanie sociálnej služby a kontrola účelnosti využitia týchto prostriedkov. Obec uhrádza aj zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu.

Ďalej obec zriaďuje a kontroluje vybrané zariadenia, vedie evidenciu vydaných posudkov o odkázanosti na sociálnu službu, vydaných rozhodnutí a evidenciu prijímateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode a taktiež poskytuje štatistické údaje z oblasti poskytovania sociálnych služieb štátnym orgánom sociálnych služieb na účely spracovania štatistických zisťovaní.

K § 81

Ustanovuje sa pôsobnosť pre vyšší územný celok vypracovávať a zverejňovať koncepciu poskytovania sociálnych služieb. Vyšší územný celok ďalej vypracúva posudok o odkázanosti na sociálnu službu a rozhoduje o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení a tieto služby je povinný zabezpečiť prostredníctvom právnických osôb, ktoré na tento účel zriadil alebo založil alebo u iného poskytovateľa. Okrem toho zabezpečuje sociálnu službu v útulku, v domove na pol ceste, v zariadení núdzového bývania, v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, tlmočnícku službu a sociálne poradenstvo. Zároveň je vyšší územný celok povinný poskytovať základné sociálne poradenstvo. Ďalšie druhy sociálnych služieb vyšší územný celok môže zabezpečovať.

101

Na základe zmluvy vyšší územný celok poskytuje, resp. môže poskytovať (v závislosti od druhu sociálnej služby) finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby a finančný príspevok na prevádzku neverejnému poskytovateľovi za sociálnu službu poskytovanú v jeho územnom obvode, kontroluje hospodárenie s týmito príspevkami, úroveň poskytovania sociálnych služieb neverejným poskytovateľom a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Vyšší územný celok je registračným miestom, kde sa vykonáva zápis poskytovateľov sociálnych služieb a rozhoduje o výmaze z neho, aktualizuje tento register a štvrťročne ho predkladá ministerstvu na účely vedenia centrálneho registra a poskytuje štatistické údaje z oblasti poskytovania sociálnych služieb na účely spracovania štatistických zisťovaní.

Vyšší územný celok je rovnako ako obec povinný uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady spojené so sociálnou službou, ktorú zabezpečil fyzickej osobe u iného verejného poskytovateľa v inom územnom obvode, znížené o výšku úhrady za poskytovanie sociálnej služby a účelné využitie týchto prostriedkov kontroluje.

Medzi ďalšie pôsobnosti vyššieho územného celku patrí napr. zriaďovať a kontrolovať vybrané zariadenia, viesť evidenciu posudkov o odkázanosti na sociálnu službu, viesť evidenciu rozhodnutí a prijímateľov sociálnych služieb vo svojom územnom obvode.

K § 82 a 83

Návrh umožňuje obci v oblasti sociálnych služieb utvárať podmienky na podporu komunitného rozvoja, komunitnej práce a rehabilitácie za účelom predchádzania nepriaznivým sociálnym situáciám a riešenia miestnych sociálnych problémov.

V nadväznosti na pôsobnosť obce a vyššieho územného celku, tieto sú povinné v oblasti sociálnych služieb vypracovať komunitný plán sociálnych služieb a koncepciu rozvoja sociálnych služieb a to v spolupráci s inými poskytovateľmi a prijímateľmi sociálnych služieb a ďalšími právnickými a fyzickými osobami, ktoré v obci pôsobia a následne ho s nimi prerokovať. Komunitný plán sa vypracúva na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb a koncepciu rozvoja sociálnych služieb vypracúva vyšší územný celok na základe národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov obcí, ktoré sa nachádzajú v jeho územnom obvode. Komunitný plán a koncepcia rozvoja sociálnych služieb, okrem analýzy súčasného stavu poskytovania sociálnych služieb, požiadaviek ich prijímateľov, a sociologických a demografických údajov obsahuje aj časový plán ich realizácie a spôsob ich vyhodnocovania.

K § 84

V záujme zabezpečiť kvalitu a odbornosť pri poskytovaní sociálnej služby sa po prvýkrát v právnej úprave v Slovenskej republike upravujú požiadavky na kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie jednotlivých profesií v oblasti sociálnych služieb (sociálny pracovník, sociálny poradca, supervízor, opatrovateľ, tlmočník, inštruktor a koordinátor sociálnej rehabilitácie, pracovný terapeut, vychovávateľ, lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona, zdravotnícky zamestnanec v zariadení, odborník prizývaný k dohľadu nad sociálnymi službami alebo k hodnoteniu kvality poskytovanej sociálnej služby a pod.).

V návrhu je zadefinované aj ďalšie vzdelávanie na účely prehlbovania kvalifikácie odborných zamestnancov.

102

K § 85 až 90

Za účelom zabezpečenia vzdelávania pre vybrané pracovné činností a na účely ďalšieho vzdelávania v oblasti sociálnych služieb ministerstvo udeľuje, predlžuje a odníma právnickým a fyzickým osobám akreditáciu na ich vzdelávacie programy. Ustanovujú sa podmienky žiadosti o akreditáciu a náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie.

Definujú sa podmienky pre udelenie akreditácie na odbornú činnosť, ktorou je špecializované sociálne poradenstvo a sociálna rehabilitácia. Určujú sa náležitosti žiadosti a rozhodnutia o udelení akreditácie.

O udelení, predlžení a odňatí akreditácie vzdelávacieho programu a akreditácie na odbornú činnosť rozhoduje ministerstvo po vyjadrení komisie zriadenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K 91 až 93

Návrh upravuje, že na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje, všeobecný predpis o správnom konaní v plnom rozsahu a na konanie vo veci akreditácií sa rovnako vzťahuje správny poriadok, avšak s výnimkou § 60 a § 62 až 68.

Vzhľadom na charakter niektorých sociálnych služieb, pri ktorých nie je potrebné postupovať podľa správneho poriadku sa taxatívne uvádzajú tie sociálne služby, na ktoré sa zákon o správnom konaní nevzťahuje.

Návrh neupravuje, že na konanie vo veciach sociálnych služieb, o ktorých rozhoduje obec alebo vyšší územný celok, sa vzťahuje zákon o správnom konaní, nakoľko táto pôsobnosť vyplýva pre obec a vyšší územný celok z osobitných právnych predpisov ( zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č.302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch).

Vymedzuje sa miestna príslušnosť obce a vyššieho územného celku pri povinnosti uhradiť ekonomicky oprávnené náklady znížené o úhradu inej obci alebo inému vyššiemu územnému celku za poskytovanie sociálnej služby, ktorú zabezpečil.

Upravuje sa konanie o odkázanosti na sociálnu službu pri odkázanosti na pomoc inej osoby, spôsob podávania žiadostí o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, náležitosti žiadosti, miestna príslušnosť vo veciach podania žiadosti a následne sa ustanovujú povinnosti a zodpovednosť fyzických osôb pri poskytovaní sociálnej služby, medzi ktoré patria napr. oznamovacia povinnosť pri zmene skutočnosti rozhodujúcich o trvaní nároku na sociálnu službu a rozhodujúcich pri určení úhrady za poskytovanú sociálnu službu, povinnosť zúčastniť sa posúdenia a opätovného posúdenia zdravotného stavu.

V záujme ochrániť finančné prostriedky prijímateľov sociálnej služby, ako aj finančné príspevky poskytnuté neverejným poskytovateľom z verejných zdrojov na zabezpečenie nevyhnutného rozsahu poskytovanej sociálnej služby sa taxatívne upravuje, že takéto prostriedky a niektoré hnuteľné veci, ktoré užíva prijímateľ sociálnej služby v zariadení, nepodliehajú exekúcii.

103

K § 94 až 96

Návrh ustanovuje podmienky spracúvania osobných údajov pre obec, vyšší územný celok, poskytovateľa sociálnej služby a ministerstvo v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Osobné údaje (napríklad meno, adresa, údaje o zdraví a príjme) sa spracúvajú o prijímateľovi sociálnej služby a o fyzickej osobe, o ktorej právach a povinnostiach sa koná podľa tohto zákona alebo ktorej príjem sa spoločne posudzuje s príjmom fyzickej osobe, ktorej má byť služba poskytnutá, o osobe, ktorá vykonáva osobnú asistenciu prostredníctvom agentúry osobnej asistencie, o žiadateľovi o zápis do registra a o žiadateľovi o udelenie akreditácie, pričom pri každej z uvedených skupín sa taxatívne uvádza, ktoré z osobných údajov sa o nich spracúvajú.

Návrh umožňuje spracovávať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby, s výnimkou, keď je možné tieto údaje poskytnúť a sprístupniť aj bez súhlasu dotknutej osoby, taxatívne určeným orgánom, ktoré tieto údaje potrebujú na plnenie svojich úloh.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľov viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým sociálnu službu poskytuje, ktorej obsahom sú pri poskytovaní sociálneho poradenstva, opatrovateľskej služby, tlmočníckej služby a prepravnej služby, okrem osobných údajov, aj ďalšie, presne vymedzené údaje ( napr. počet konzultácií, počet hodín opatrovateľskej služby, počet najazdených kilometrov). Túto evidenciu je neverejný poskytovateľ povinný mesačne predkladať obci alebo vyššiemu územnému celku, v ktorom má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt.

Ďalej návrh vymedzuje povinnosti pre poskytovateľa pri zverejňovaní informácií a zabezpečovaní ochrany osobných údajov.

K § 97

Ustanovuje sa povinnosť súčinnosti a spolupráce pre taxatívne vymedzené subjekty v oblasti sociálnych služieb.

K § 98 a 99

Návrh upravuje dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, ktorý vykonáva ministerstvo. Pri výkone dohľadu sa postupuje podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré sú upravené v § 8 až 13 zákona č.10/1996 Z. z. o kontrole štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Ministerstvo dohliada na dodržiavanie tohto zákona a iných právnych predpisov a to pri poskytovaní sociálnej služby z hľadiska dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, pri dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a pri poskytovaní odborných činností.

Potreba upraviť dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb vyplynula aj v nadväznosti na návštevu Európskeho výboru na zabránenia mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „ Výbor CPT“) v SR v roku 2001, v rámci ktorej boli zistené nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb, najmä v úrovni materiálno-technického zabezpečenia, ako aj personálneho zabezpečenia starostlivosti. Jedným z východiskových dokumentov pre úpravu dohľadu nad sociálnymi službami je aj Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

104

Vzhľadom na to, že vo vybraných zariadeniach je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, ministerstvo pri výkone dohľadu v týchto zariadeniach spolupracuje s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V záujme zefektívnenia činnosti dohľadu, môže ministerstvo zriaďovať a zrušovať detašované pracoviská.

Návrh umožňuje orgánu dohľadu ukladať pokuty v prípade neodstránenia zistených nedostatkov u poskytovateľa sociálnej služby. Výška pokuty je určená rozpätím od 170 až do 670 eur (5121,42 Sk až 20 184,42 Sk). Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Ministerstvo môže uložiť pokutu do jedného roka od zistenia nesplnenia opatrení, ktoré uložilo a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď mali byť nedostatky odstránené.

Pri určení výšky pokút sa prihliada najmä na závažnosť porušenia tohto zákona a iných právnych predpisov, na rozsah jeho následkov, prípadné opakované porušenie povinností, na porušenie viacerých povinností a na mieru zavinenia.

K § 100

Ustanovuje sa oprávnenosť povereného zamestnanca obce a vyššieho územného celku pri vykonávaní kontroly úrovne poskytovania sociálnych služieb a hospodárenia poskytovateľa s finančnými prostriedkami poskytnutými príslušným orgánom. Pri vykonávaní kontroly sa postupuje podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 101 až 103

V dvanástej časti sú osobitne upravené správne delikty a priestupky, ktorých sa dopustí právnická alebo fyzická osoba pri poskytovaní sociálnych služieb.

Skutkové podstaty správneho deliktu alebo priestupku sa týkajú najmä takých porušení tohto zákona, ktoré priamo ovplyvňujú práva prijímateľov sociálnej služby a kvalitu jej poskytovania ako napr. keď neverejný poskytovateľ napriek tomu, že má voľné miesto neuzavrie zmluvu s prijímateľom, hoci ho o to obec alebo vyšší územný celok požiadal, poskytovateľ nevypracuje a nedodržiava individuálny rozvojový plán prijímateľa, nedodržiava personálne štandardy odborných zamestnancov, architektonické požiadavky na stavby a nevykonáva tie činnosti, ktoré mu obligatórne vyplývajú z druhu poskytovanej služby.

Za jeden s najzávažnejších deliktov alebo priestupkov sa považuje, ak poskytovateľ používa prostriedky obmedzenia klienta v rozpore so zákonom a to aj v nadväznosti na návštevu Výboru CPT, v rámci ktorej boli vznesené vážne výhrady voči uzatvoreným oddeleniam v zariadeniach sociálnych služieb, kde sú umiestňovaný občania v sieťových posteliach. Napriek tomu, že sieťové postele sa v zariadeniach sociálnych služieb nepoužívajú už od roku 2001, na používanie iných telesných a netelesných obmedzení klienta je potrebné striktne dohliadať.

105

Za správne delikty alebo priestupky je povinné ministerstvo uložiť pokuty a to až do výšky 2000 eur (60 252 Sk). Aj výnosy z týchto pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 104

V záujme čo najobjektívnejšieho hodnotenia kvalitatívnych a kvantitatívnych podmienok poskytovania sociálnych služieb, je vypracovaný systém hodnotenia procedurálnych, personálnych a prevádzkových podmienok poskytovania sociálnych služieb, tzv. štandardov kvality sociálnych služieb. Tieto štandardy kvality sú uvedené v prílohe č.2 a hodnotia sa v závislosti od dôležitosti kritéria v rozpätí bodov 1 až 5 alebo 1 až 3 podľa hodnotiacej škály. Maximálny počet bodov je 100 a minimálny počet bodov, ktorý musí poskytovateľ sociálnej služby dosiahnuť, aby plnil štandardy kvality je 60 bodov. Keďže pre prijímateľa sociálnej služby je najdôležitejšie plnenie procedurálnych podmienok, musí poskytovateľ pri ich hodnotení dosiahnuť minimálne 20 bodov. Ak poskytovateľ nedosiahne túto hranicu, na body dosiahnuté v ďalších oblastiach sa neprihliada a poskytovateľ nespĺňa štandardy kvality.

Vzhľadom na to, že obsahom štandardov sú aj kritériá týkajúce sa personálnych podmienok poskytovania sociálnej služby, u poskytovateľa, ktorý je fyzickou osobou a nemá zamestnancov sa tieto kritériá nezohľadňujú.

V záujme čo najvyššej objektivity a odbornosti môže ministerstvo k hodnoteniu podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby prizývať odborníka, ktorý musí spĺňať kvalifikačné predpoklady, t. j. príslušné vzdelanie a trojročnú prax v oblasti, ktorej hodnotenia sa bude zúčastňovať.

K § 105

Ustanovuje sa oprávnenosť povereného zamestnanca obce, vyššieho územného celku a poskytovateľa sociálnych služieb navštíviť prijímateľa sociálnej služby v byte s jeho súhlasom. Zamestnanci obce, vyššieho územného celku, poskytovateľa a ministerstva sú povinní vo veciach poskytovania sociálnych služieb zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri plnení úloh ustanovených týmto zákonom a to aj po skončení pracovnoprávneho alebo služobného vzťahu. Taktiež sa definuje pre aké účely sa môžu použiť informácie a údaje, ktoré ministerstvo a príslušné orgány získavajú v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona.

K § 106 až 109

Z hľadiska právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb obsahujú prechodné ustanovenia zákona právnu úpravu, ktorou sa v nevyhnutnom rozsahu uplatňuje zásada ochrany už nadobudnutých práv podľa doterajšej právnej úpravy a zabezpečuje sa postupné zosúladenie právnych vzťahov v tejto oblasti s novou právnou úpravou.

Z uvedených dôvodov sa žiadosti o poskytnutie sociálnej služby, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. 12. 2007 budú posudzovať podľa tohto zákona a v prípade, že boli podané na orgáne, ktorý už nie je podľa tohto zákona príslušným, tento orgán je povinný zaslať ho príslušnému orgánu.

106

Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje opatrovateľská služba podľa doterajších predpisov, sa považuje aj naďalej za odkázanú na túto sociálnu službu najneskôr do 31. decembra 2010.

Opatrovateľská služba poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky sa považuje za poskytovanie pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa tohto zákona.

Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje prepravná služba podľa doterajších predpisov sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Fyzická osoba, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa doterajších predpisov alebo fyzická osoba, ktorá je zaradená do poradovníka podľa doterajších predpisov sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti v tomto zariadení podľa tohto zákona a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2010.

Aj v prípade, že fyzická osoba, ktorej sa doteraz poskytovala sociálna služba v zariadení celoročne, nie je po posúdení odkázaná na túto sociálnu službu, je poskytovateľ, ktorý jej službu doteraz poskytoval, povinný jej ju poskytovať aj naďalej.

Sociálne služby, ktoré sa poskytujú fyzickej osobe pred dňom účinnosti tohto zákona sa poskytujú za podmienok platných podľa doterajších predpisov až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa tohto zákona. Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa tohto zákona po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Uzatvorením zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa tohto zákona stráca platnosť rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb vydané podľa doterajších predpisov a zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená podľa doterajších predpisov.

Aby fyzické osoby mohli byť na účely tohto zákona posúdené z hľadiska odkázanosti na sociálnu službu a to na základe vydaného právoplatného rozhodnutia v lehotách ustanovených týmto návrhom, je obec a vyšší územný celok povinný najneskôr do 30.septembra 2010 začať z vlastného podnetu konanie vo veci odkázanosti fyzických osôb na sociálnu službu a najneskôr do 30. novembra 2010 vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu.

Ďalej sa ustanovuje, že starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa doterajších predpisov sa považuje za sociálne služby v zariadeniach podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak a následne sú explicitne menované zariadenia sociálnych služieb, ktoré sa pretransformujú na zariadenia podľa tohto zákona.

V rámci novej právnej úpravy sa organizovanie spoločného stravovania už nebude považovať za sociálnu službu podľa tohto zákona.

Domov – penzión pre dôchodcov sa pretransformuje na zariadenie pre seniorov podľa tohto zákona a jedáleň pre dôchodcov na jedáleň pre vybrané cieľové skupiny.

107

Finančný príspevok už poskytovaný subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa doterajších predpisov, je týmto subjektom naďalej poskytovaný za podmienok upravených podľa doterajších predpisov, a to až do 31. decembra 2009. Za podmienok doterajšej právnej úpravy sa poskytuje tento finančný príspevok bez ohľadu na to, že poskytovateľ poskytuje sociálne služby fyzickým osobám, ktoré boli už posúdené ako odkázané na sociálnu službu podľa novej právnej úpravy. To neplatí, ak neverejný poskytovateľ poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu na základe právoplatného rozhodnutia podľa tohto zákona, ale len za podmienky, že finančný príspevok mu nebol vôbec poskytovaný podľa doterajšej právnej úpravy.

Vzhľadom na delenú pôsobnosť obce a vyššieho územného celku v súlade s ktorou je taxatívne určené, ktoré sociálne služby obec alebo vyšší územný celok poskytuje alebo zabezpečuje obligatórne, je potrebné upraviť, že po nadobudnutí účinnosti zákona je obec alebo vyšší územný celok povinný naďalej financovať aj tie služby, ktoré doteraz poskytoval podľa doterajších predpisov a to aj napriek tomu, že podľa tohto zákona nejde o sociálnu službu, ktorú je povinný poskytovať alebo zabezpečovať. Aby bolo možné kontinuálne prehodnocovať fyzické osoby z hľadiska odkázanosti na príslušnú sociálnu službu, súčasne sa ustanovuje povinnosť pre obec alebo vyšší územný celok, ktorý poskytuje tie sociálne služby, ktoré nie je podľa tohto zákona povinný poskytovať, aby zoznam fyzických osôb zaslal tej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odkázanosti na sociálnu službu podľa tohto zákona.

Nakoľko účinnosť ustanovenia, v ktorom sa ustanovuje povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu do 60 dní alebo do 6 mesiacov od podania žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby je až od 1. januára 2011, rozhodnutia o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa doterajších predpisov strácajú platnosť 31. decembra 2010. Navyše pôsobnosť obce, vyššieho územného celku alebo zariadenia sociálnych služieb s právnou subjektivitou pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka zostáva zachovaná podľa doterajších predpisov a to až do 31. decembra 2010.

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa v rámci sociálnych služieb nebude poskytovať ako nástroj pomoci sociálna pôžička. Záväzky občana a obce, ako účastníkov zmluvy, vzniknuté na základe platnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky uzatvorenej do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy zostanú novou právnou úpravou nedotknuté.

V konaní vo veciach pokút súvisiacich s výkonom štátneho dozoru, ktoré nebolo do účinnosti tohto zákona ukončené, sa bude naďalej postupovať podľa doterajších predpisov.

Upravuje sa, že konanie o overení osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré nebolo skončené do účinnosti tohto zákona, sa dňom jeho účinnosti zastaví.

Nakoľko mnohí poskytovatelia budú potrebovať dostatočný časový priestor, aby získali potrebný počet zamestnancov s príslušnou kvalifikáciou a aj potrebné finančné prostriedky na ich platy, dodržiavanie normatívov personálneho vybavenia vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb sa bude vyžadovať až od 1.januára 2011.

Vzhľadom na finančnú a technickú náročnosť zabezpečenia požiadavky bezbariérovosti sa ustanovuje prechodné obdobie päť rokov od účinnosti tohto zákona pre splnenie podmienky kvality týkajúcej sa splnenia všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a všeobecných

108

technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Povinnosť obce alebo vyššieho územného celku uhradiť ekonomicky oprávnené náklady znížené o výšku úhrady za sociálnu službu v prípade, že jeho obyvateľovi poskytla sociálnu službu iná obec alebo vyšší územný celok alebo zariadenie s právnou subjektivitou, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo vyšší územný celok, sa nevzťahuje na prijímateľov sociálnej služby, ktorým sa sociálna služba poskytovala v inej obci, v inom vyššom územnom celku alebo v zariadení s právnou subjektivitou pred účinnosťou tohto zákona.

Nová právna úprava ustanovuje, že právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytovali sociálne služby na základe registrácie za podmienok ustanovených zákonom o sociálnej pomoci sa automaticky považujú neverejných poskytovateľov podľa novej právnej úpravy. Obce a zariadenia zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré poskytovali sociálne služby podľa doteraz platného predpisu, sú povinné požiadať o registráciu najneskôr do 31. decembra 2009. Vyšší územný celok, ktorý neposkytoval sociálne služby prostredníctvom právnickej osoby, je ju na tento účel povinný zriadiť alebo založiť najneskôr do 31. júna 2009.

Upravuje sa aj pôsobenie právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vykonávali sociálnu prevenciu a poskytovali sociálne poradenstvo na základe povolenia udeleného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov, a to tak, že sú povinné požiadať o registráciu v prípade základného sociálneho poradenstva, ak tento subjekt nebol doteraz registrovaný a o akreditáciu na odbornú činnosť je povinný požiadať, ak chce vykonávať špecializované sociálne poradenstvo a to v oboch prípadoch v termíne do 31. júna 2009. Povolenie vydané podľa doterajších predpisov totiž na základe tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2009.

Na záver sa upravuje lehota potrebná na splnenie kvalifikačných podmienok podľa tohto zákona pre opatrovateľa, sociálneho pracovníka, tlmočníka a pracovného terapeuta a lekára, ktorý bude vykonávať lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona a výnimky pre ich splnenie pre vybraných zamestnancov.

K § 110

Vzhľadom na to, že v novej právnej úprave sa už nepoužíva pojem sociálna pomoc, obsahom ktorej boli aj sociálne služby, upravuje sa, že kde sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa „sociálna pomoc“, rozumejú sa tým aj „sociálne služby“.

K § 111

V rámci zrušovacích ustanovení sa zrušuje doterajšia právna úprava obsiahnutá v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

109

K Čl. II

Navrhovaná právna úprava umožňuje poskytovať sociálne služby aj právnickým a fyzickým osobám, ktoré budú poskytovať sociálne služby za účelom dosiahnutia zisku, preto je potrebné novelizovať zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, z ktorého sa vypúšťa ustanovenie, na základe ktorého sa poskytovanie sociálnej služby, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva nepovažuje za živnosť a v prílohe č.2 živnostenského zákona sa medzi viazané živnosti zaraďuje poskytovanie sociálnych služieb, pričom podmienkou získania tejto živnosti bude registrácia poskytovateľa sociálnej služby a ďalšie vzdelávanie v oblasti sociálnych služieb, kde je podmienkou získania živnosti akreditácia vzdelávacieho programu, udelená ministerstvom.

K Čl. III

Ustanovuje sa nadobudnutie účinnosti zákona dňom 1. januára 2009, s výnimkou ustanovení, ktorými sa ukladá povinnosť obci a alebo vyššiemu územnému celku poskytnúť alebo zabezpečiť v rozsahu svojej pôsobnosti vybrané sociálne služby v zákonom ustanovenej lehote (60 dní a 6 mesiacov) a s výnimkou ustanovenia, na základe ktorého sa budú hodnotiť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2011. Posunutím účinnosti vybraných ustanovení sa vytvára časový priestor na rozšírenie siete poskytovaných sociálnych služieb, vznikom nových sociálnych služieb, resp. zvýšením ich kapacít a možnosť pre poskytovateľov na spracovanie podmienok kvality a ich realizáciu.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová, v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky